{"guid": "8daed6e3-3e50-4be2-80f9-542036c6edd6:c0d6116a-dcba-402e-ab31-c8c6801c5d1a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1711217836.5", "spisova_znacka": "2Co/81/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/81/2023 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2024, sp. zn. 2Co/81/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1711217836.5", "identifikacne_cislo": "1711217836", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-309", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0d6116a-dcba-402e-ab31-c8c6801c5d1a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1711217836.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1711217836.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1711217836.5/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/81/2023\n1711217836\n27. 11. 2024\nJUDr. Michaela Králová\nECLI:SK:KSBA:2024:1711217836.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a\nčleniek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Slovenský\nplynárenský priemysel a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 44/A, zastúpený:\nLEGATE, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, proti žalovanej: B.. B. Z., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, L., zastúpená: Advokátska kancelária Havlát & Partners advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Rudnayovo námestie 1, Advokátska kancelária\nMATUŠÍKOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Rudnayovo námestie 1, o zaplatenie\n351.439,62 eur s prísl. a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 1.377.404,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalovanej voči rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 23. mája 2023, č.k. 4C/34/2012-1435, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, zo dňa 23. mája 2023, č.k.\n4C/34/2012-1435\nvo výroku II., v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 348.120,23\neur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 26.06.2011 do zaplatenia m e n í tak, že\nžalobu z a m i e t a.\nII. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, zo dňa 23. mája 2023, č.k.\n4C/34/2012-1435\nv napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku v ktorom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol\na vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vzájomný návrh žalovanej zamietol p o t v r d z u j e.\nIII. Odvolací súd návrh žalovanej na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a.\nIV. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho\nkonania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Pezinok rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 23. mája 2023, č.k. 4C/34/2012-1435\nrozhodol tak, že konanie neprerušil. Druhým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu vo výške 348.120,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 26.06.2011 do\nzaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.\nSúd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovanej zamietol. Zároveň súd prvej inštancie o trovách konania\nrozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu: - trov pôvodného prvoinštančného\nkonania vo vzťahu k žalobe 94,3 % a vo vzťahu k vzájomnej žalobe 29,7 %. - trov odvolacieho konania\nvo vzťahu k žalobe 94,3 % a vo vzťahu k vzájomnej žalobe 16,8 %, - trov dovolacieho konania vo vzťahu\nk žalobe 100 % a vo vzťahu k vzájomnej žalobe 100 %, - trov aktuálneho prvoinštančného konania\n\nvo vzťahu k žalobe 94,3 % a vo vzťahu k vzájomnej žalobe 100 %, o výške ktorých nárokoch žalobcu\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n2. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.07.2017 č.k. 4C/34/2012-622 (v\nporadí prvým) po vykonanom dokazovaní zamietol žalobu žalobcu, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť\nžalovanej sumu 470.051,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 24.07.2013 do\nzaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku vzájomnú žalobu zamietol. Žalovanej\npriznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania. O odvolaní žalobcu /v celom rozsahu/ a žalovanej /\nv časti/, ktorou bola vzájomná žaloba zamietnutá a v časti náhrady trov konania/ rozhodol Krajský súd v\nBratislave po nariadení pojednávania a po zopakovaní dokazovania rozsudkom č.k. 2Co/48/2018-901\nzo dňa 19.08.2020 tak, že potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu\nzamietnutá, zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žalobcovi uložená povinnosť\nzaplatiť žalovanej sumu 470.051,19 eur s príslušenstvom a vo zvyšku vzájomná žaloba zamietnutá tak,\nže žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 572.956,79 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej\nčasti /o zaplatenie 804.447,83 eur/ vzájomnú žalobu zamietol. Žiadnej zo strán právo na náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR\nuznesením zo dňa 6.9.2022 sp.zn. 5Cdo/80/2020 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.\n2Co 48/2018-901 zo dňa 19.08.2020, ako aj rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/34/2012-622\nzo dňa 27.07.2017 zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia najvyšší súd uviedol, že žalobca dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením\ntroch právnych otázok, v riešení ktorých sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu: 1/ či sa má plnenie počas platnosti a účinnosti mandátnej zmluvy medzi podnikateľmi\npovažovať za bezdôvodné obohatenie, ak táto zmluva predčasne zanikne?; 2/ či je možné kvalifikovať\nodmenu, dojednanú v obchodnoprávnych zmluvách medzi nespriaznenými podnikateľmi, ako plnenie\nbez primeraného protiplnenia?; 3/ ak je dojednaná paušálna odmena za činnosť advokáta tak, že\nnárok na túto odmenu vzniká k právoplatnosti rozhodnutia o zastupovanej veci, má sa v prípade\nukončenia obchodno-právnej zmluvy pred úplným vybavením veci aplikovať odmena, zodpovedajúca\ntarifnej odmene? Za právnu otázku, od riešenia ktorej záviselo rozhodnutie oboch súdov nižšej\ninštancie, považoval dovolací súd právnu kvalifikáciu plnenia, poskytnutého počas platnej mandátnej\nzmluvy v prípade predčasného zániku zmluvy z dôvodu smrti mandatára, za súčasného dojednania\nkombinovaného režimu odmeny za poskytnuté právne služby spôsobom, že zmluvné strany si dohodli\npodielovú odmenu pre prípad úspechu vo veci a paušálnu odmenu pre prípad neúspechu, pričom\nv zmluve absentovala úprava pre prípady predčasného ukončenia mandátnej zmluvy /s výnimkou\nvýpovede/. Najvyšší súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že vo svojej rozhodovacej\npraxi neeviduje rozhodnutie, ktoré by túto situáciu riešilo a dávalo tak odpoveď na nastolenú právnu\notázku, od riešenia ktorej záviseli rozhodnutia súdov nižších stupňov. Za ťažiskovú otázku považoval\nza nevyhnutné zodpovedať právnu kvalifikáciu plnenia vo forme poskytnutých úkonov právnej služby,\nrealizovaných mandatárom počas platnej a účinnej zmluvy do jej predčasného ukončenia z dôvodu smrti\nmandatára. Argumentáciu odvolacieho súdu k posúdeniu účinkov zániku mandátnych zmlúv úmrtím\nmandatára s účinkami ex nunc, teda k okamihu smrti mandatára, potvrdil ako správnu. V ďalšom,\nale uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou odvolacieho súdu ohľadom možného vzniku bezdôvodného\nobohatenia, ktorý v rámci odvolacieho rozhodnutia uviedol, že po ukončení zmluvy ex nunc vznikla\nv konaní situácia obdobná bezdôvodnému obohateniu (t.j. plnenie na základe právneho dôvodu,\nktorý dodatočne odpadol) a teda vo vzťahu k zmluvným stranám neboli splnené podmienky na vznik\nbezdôvodného obohatenia, nakoľko bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť z platných a účinných\nmandátnych zmlúv. Za dôležité pre konanie súdu označil fakt, že mandátne zmluvy /na zastupovanie\nv konaniach voči spoločnosti A. W., Q..A.. ako aj W. XX, Q..A../ boli od ich uzavretia až k okamihu\nsmrti mandatára platné a účinné, režim odmeny za poskytnuté právne služby bol mandatárovi vo forme\nzáloh vyplatený, vrátane paušálnych jednorazových platieb pre prípad neúspechu vo veci, ktoré riadne\nobdržal a ich vyplatenie nebolo v konaní ani sporným. Mandatár poskytol žalobcovi v priebehu rokov od\npodpisu zmlúv právne služby a teda protiplnenie za poskytnuté právne služby nemôže byť v žiadnom\nprípade posúdené ako bezdôvodné obohatenie, získané z dôvodu, ktorý odpadol. Povinnosť k vydaniu\nbezdôvodného obohatenia nastupuje, ak k vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt\nnemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa príslušných ustanovení,\nktoré sa na daný právny pomer vzťahujú a neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za škodu. Zdôraznil,\n\nže záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká iba v prípade, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny\nvzťah, v rámci ktorého zvláštna právna norma ukladá povinnosť plniť, danú na základe iného ustanovenia\nzákona, alebo založenú zmluvne. V danom prípade sú ťažiskové jednak mandátne zmluvy, uzatvorené\nmedzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej a jednak vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Nesúhlasil ani s argumentáciou odvolacieho\nsúdu, ktorý uzavrel, že ust. § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sa na daný prípad vysporiadania nárokov\nzo zaniknutej zmluvy nepoužije z dôvodu, že vzhľadom na kombináciu zmluvnej odmeny, podmienenie\ndruhu a výšky odmeny od výsledku súdneho sporu a najmä na skutočnosť, že výsledok sporu bol\nzávislý vyslovene od činnosti advokáta a jeho záujmu na výsledku sporu, ktorý mal ovplyvniť výšku jeho\nodmeny /hmotná pohnútka advokáta/, teda od činnosti, ktorej výsledok advokát po svojej smrti ovplyvniť\nuž nemohol. Dovolací súd v rámci svojho rozhodnutia zdôraznil, že právny predchodca žalovanej a\nžalobca si v mandátnej zmluve dojednali kombinovaný spôsob odmeny, kedy pre prípad úspechu vo veci\nzvolili podielovú odmenu a v prípade neúspechu paušálnu odmenu, ktorá bola právnemu predchodcovi\nžalovanej riadne vyplatená, čo strany ani nerozporovali. Vyhláška č. 655/2004 Z.z. v jednotlivých\nustanoveniach neupravuje právne následky dojednanej kombinovanej dohody v prípade predčasného\nukončenia zmluvy, ku ktorému môže dôjsť v aplikačnej praxi z rôznych dôvodov /výpoveď, odstúpenie\nod zmluvy, smrť príp. zánik jednej zo zmluvných strán/. Rovnako tak sa však vyhláška ani nezmieňuje\no podmienenej a nepodmienenej odmene, nepracuje s termínom štandardná a neštandardná paušálna\nodmena, ktorými argumentovala žalovaná vo svojom vyjadrení, ani s následkami takýchto zmluvných\ndojednaní pre aplikačnú prax. Zmluvné strany si dojednali paušálnu odmenu pre prípad neúspechu vo\nveci, pričom úspech ani neúspech nebol za života mandatára dosiahnutý, z čoho odvolací súd vyvodil,\nže v danom prípade tak neprichádza do úvahy aplikácia § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Dovolací súd\ns touto argumentáciou nesúhlasil, a to z dôvodu, že vyhláška č. 655/2004 Z.z. nepracuje s pojmom\npodmienená a nepodmienená paušálna odmena, štandardná a neštandardná paušálna odmena a\ndôsledkami takýchto dojednaní v prípade nepredvídateľných okolností, akými bola aj smrť mandatára.\nFaktom zostáva, že zmluvné strany si v okamihu uzatvárania zmluvy upravili odmenu len pre prípad\nprávoplatného skončenia veci - či už úspechom - kedy mandatárovi mala náležať podielová odmena,\nalebo neúspechom, kedy by mu ostal už obdržaný paušál. Dovolací súd zaujal právny názor, že najbližšie\nustanovenie na riešenie vzniknutej situácie je práve ust. § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorého aplikáciu\nodvolací súd vylúčil z dôvodu vnútornej pohnútky mandatára na výsledku sporu. Keďže neboli naplnené\npodmienky vzniku bezdôvodného obohatenia - právne služby boli poskytované na základe platných\na účinných mandátnych zmlúv, nie je možné stotožniť sa ani s argumentáciou odvolacieho súdu,\nže advokát poskytoval úkony právnej služby bez adekvátneho protiplnenia. Dovolací súd uviedol, že\nrešpektuje zmluvnú voľnosť strán sporu, z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že obe zmluvné strany\nmali záujem na dlhodobej a evidentne mnohoročnej spolupráci so záujmom mandatára doviesť spory k\nich právoplatnému skončeniu, k čomu však z dôvodu jeho smrti nedošlo. Režim predčasného ukončenia\nzmluvy si ale s výnimkou jednej mandátnej zmluvy, kde si dojednali možnosť skončenia zmluvy\nvýpoveďou zo strany žalobcu, nedohodli a teda sama zmluva v tejto časti nedáva odpoveď na to, ako\nsa vysporiadať s poskytnutými právnymi službami, ktoré mandatár realizoval. Rovnako tak ustanovenia\nObchodného zákonníka v časti o mandátnej zmluve neupravujú spôsob vyporiadania zmluvných strán\npri predčasnom ukončení zmluvy v prípade smrti mandatára. Najvyšší súd považoval za nutné prisvedčiť\naj argumentácií žalobcu ohľadne znášania podnikateľského rizika právnym predchodcom žalovanej,\nktoré je vysoké obzvlášť v prípade dojednanej podielovej odmeny. Podielová odmena sa viaže na\núspech vo veci, pričom druhou podmienkou tejto dohody je neistý výsledok vo veci. Vo vzťahu k\nurčeniu výšky odmeny mandatára v tomto konkrétnom prípade dovolací súd zopakoval, že je na\nmieste aplikácia ustanovenia § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko strany si výslovne neupravili režim\npredčasného skončenia mandátnych zmlúv /s výnimkou jednej zmluvy a možnosti výpovede zo strany\nžalobcu/. Po zohľadnení všetkých okolností prípadu dovolací súd nevidí dôvod, ktorý by vylučoval\naplikáciu ust. § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. aj na tento konkrétny prípad. Odborná spisba k tomuto\nustanoveniu uvádza, že pokiaľ bola paušálna odmena advokáta dohodnutá za vybavenie veci alebo\nsúboru vecí, bez ohľadu na to, či bola podmienená konkrétnym pozitívnym výsledkom, má advokát nárok\nna pomernú časť odmeny bez ohľadu na to, či klient následne vybavenie veci alebo súboru vecí dosiahol\nalebo nie, ak to neodporuje dohode s klientom. Ustanovenie § 6 citovanej vyhlášky rieši situáciu, keď\nadvokát nemôže naďalej poskytovať právnu pomoc /napr. z dôvodu pozastavenia činnosti, dlhodobej\nchoroby, vyčiarknutia zo zoznamu advokátov a pod./. Zmluvné strany mali pre prípad neúspechu vo veci\ndojednanú paušálnu odmenu, avšak z dôvodu predčasnej smrti advokáta k právoplatnému skončeniu\nveci nedošlo, a teda úspech ani neúspech nebol v konaní dosiahnutý. Rešpektujúc ale vôľu strán,\nako aj skutočnosť, že iný režim, ako režim predpokladajúci úspech, resp. neúspech vo veci, si strany\n\nnezvolili, je na mieste konštatovať, že ustanovenie § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sa na daný prípad\npodľa názoru Najvyššieho súdu SR vzťahuje a je potrebné ho zohľadniť v ďalšom konaní. Podmienenie\nuplatnenia paušálnej odmeny, či už úspechom alebo neúspechom v konaní, nevylučuje aplikáciu ust. §\n6 vyhlášky o advokátskej tarife na prípady predčasného skončenia mandátnej zmluvy, pokiaľ si strany\nvýslovne v zmluve nevymienili niečo iné. Dovolací súd súčasne uviedol, že závery rozsudku NS SR\nsp.zn. Obdo/7/2010 zo dňa 05.05.2010 sú aplikovateľné aj na toto konanie. Obsahom citovaného\nrozhodnutia bolo, že strany sporu mali dojednanú paušálnu odmenu bez ohľadu na výsledok a podielovú\nodmenu, určenú percentom z vysúdenej sumy, pričom žalobca si v danom konaní uplatnil náhradu za\npočet úkonov podľa tarifnej odmeny. Dovolací súd v danom konaní konštatoval, že v prípade skončenia\nzmluvného vzťahu odvolaním plnomocenstva skôr, ako dôjde k výsledku v zastupovanej veci, v prípade\ndohodnutej paušálnej a podielovej odmeny, nepatrí žalobcovi tarifná odmena. Ustanovenia o tarifnej\nodmene sa použijú len pre prípad, ak nedošlo k dohode o odmene. Záverom dovolací súd uložil súdu\nprvej inštancie rozhodnúť o trovách pôvodného, ako aj dovolacieho konania.\n4. Okresný súd Pezinok následne po rozhodnutí dovolacieho súdu rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa\n23. mája 2023, č.k. 4C/34/2012-1435 rozhodol tak, že konanie na návrh žalovanej neprerušil. Druhým\nvýrokom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 348.120,23 eur spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 9,25 % ročne od 26.06.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nVo zvyšku súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovanej\nzamietol. Zároveň súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanej\nnárok na náhradu trov pôvodného prvoinštančného konania vo vzťahu k žalobe 94,3 % a vo vzťahu k\nvzájomnej žalobe 29,7 %; trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobe 94,3 % a vo vzťahu k vzájomnej\nžalobe 16,8 %; trov dovolacieho konania vo vzťahu k žalobe 100 % a vo vzťahu k vzájomnej žalobe 100\n%; trov aktuálneho prvoinštančného konania vo vzťahu k žalobe 94,3 % a vo vzťahu k vzájomnej žalobe\n100 %, o výške ktorých nárokoch žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1, 2, 3, ustanovenia § 164, § 162 ods. 3, §\n232 ods. 2 a 3, § 255 ods. 1, 2, § 454 ods. 3, § 455 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „CSP“), § 566 ods. 1, 2, § 575 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len\n„ObZ“). V rámci svojho odôvodnenia súd prvej inštancie taktiež uviedol, že žalovaná dňa 21.11.2022\ndoručila súdu procesný návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o sťažnosti,\ns odôvodnením, že v zákonnej lehote podá proti rozhodnutiu dovolacieho súdu sťažnosť na Ústavný\nsúd SR /s návrhom na zrušenie uznesenia NS SR/ s tým, že výsledok sťažnostného konania bude\nmať priamy vplyv a podstatný význam na predmet konania o zaplatenie a o vzájomnej žalobe. Ďalej\nuviedol, že žalovaná dňa 21.03.2023 doručila procesný návrh na prerušenie konania do rozhodnutia\npríslušných súdov vo veci spoločnosti A. M. L., predtým A. W., pôvodne vedené na Krajskom súde v\nBratislave pod sp.zn. 37Zm/415/1999/, kde možno očakávať plný úspech žalobcu práve vďaka úkonom,\nktoré vykonal na základe mandátnych zmlúv jej právny predchodca, a teda by vznikol nárok na podielovú\nodmenu s tým, že výsledok konania môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Žalobca\ndňa 27.01.2023 doručil súdu prvej inštancie procesný návrh na pripustenie zmeny žaloby jej rozšírením\naj o sumu 799.437,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 14.12.2022 do zaplatenia\ns odôvodnením, že na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave v tejto právnej\nveci žalovanej dňa 29.09.2020 bankovým prevodom uhradil priznanú istinu 572.965,79 eur a priznané\npríslušenstvo ku dňu 30.09.2020 vo výške 226.471,91 eur; právoplatnosťou dňa 13.10.2022 uznesenia\nNS SR, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, spolu s rozsudkom Okresného súdu\nPezinok v tejto právnej veci, dôvod plnenia v prospech žalovanej dodatočne odpadol. Súd prvej inštancie\nďalej uviedol, že žalovaná doručila dňa 15.03.2023 čiastočné späťvzatie vzájomnej žaloby, v ktorom\nuviedla, že v konaní žiadala zaplatiť istinu 1.822.982,20 eur, po odpočítaní záloh sumu 1.377.404,62 eur\ns prísl., vzhľadom na fakt, že v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom jej neboli priznané\nvšetky ňou vyčíslené náhrady trov konania za právne úkony, t.j. tarifná odmena za úkony právnej pomoci /\núplne alebo sčasti z dôvodu výšky, dôvodnosti, premlčania/, sa v ďalšom konaní domáha zaplatenia\nistiny vo výške 1.018.534,37 eur /1.377.404,62 eur - 804.447,37 eur/ s 5 % úrokom z omeškania ročne\nod 24.07.2013 do zaplatenia.\n6. O procesných návrhoch žalobcu na zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 1 CSP a žalovanej o čiastočnom\nspäťvzatí vzájomnej žaloby, súd prvej inštancie rozhodol procesným uznesením, vyhláseným na\npojednávaní dňa 23.05.2023 tak, že zmenu žaloby a čiastočné späťvzatie vzájomnej žaloby, nepripustil /\n\nčl. 17, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 147 ods. 3 CSP/. Pri\nposúdení procesného návrhu žalobcu na zmenu žaloby mal súd prvej inštancie za to, že výsledky\ndoterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, resp. žaloba v časti jej\nrozšírenia bola predčasne podaná, nejde o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho\ntitulu, ktorý dodatočne odpadol, keďže vec ku dňu tohto rozhodnutia nie je právoplatne skončená, a teda\nhmotnoprávny základ vzájomnej žaloby dovtedy, i keď len hypoteticky, trvá. Pri posúdení procesného\núkonu žalovanej /čiastočného späťvzatia vzájomnej žaloby/ nebola splnená podmienka neexistencie\nvážneho nesúhlasu protistrany/žalobcu; nesúhlas vyjadril v písomnom podaní zo dňa 17.04.2023.\nNesúhlas odôvodnil aj tým, že z podania žalovanej nie je zrejmé v akej časti má žalovaná záujem, aby o\njej protinároku bolo meritórne rozhodnuté a ani z akých dôvodov berie vzájomnú žalobu čiastočne späť /s\nčím sa aj súd prvej inštancie stotožnil, keď žalovaná, i keď to už bolo nadbytočné/, v čiastočnom späťvzatí\nžaloby nešpecifikovala, za ktoré úkony právnej pomoci, vykonané jej právnym predchodcom, si náhradu\nvzájomnou žalobou, neuplatňuje. Pri posúdení procesného návrhu žalovanej na prerušenie konania do\nrozhodnutia ústavného súdu o jej sťažnosti proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v tejto právnej veci, súd\nprvej inštancie primárne vychádzal z toho, že ku dňu 23.05.2023 bolo o ústavnej sťažnosti žalovanej,\nvedenej pod sp.zn. I. ÚS 29/2023, už rozhodnuté a to dňa 19.01.2023 /sťažnosť bola odmietnutá/,\naplikujúc ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP. Súd prvej inštancie vysvetlil, že v konaní teda neboli splnené\npodmienky pre fakultatívne prerušenie konania v zmysle cit. ust. § 164 CSP, keďže neprebiehalo súdne\nalebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a súd\nnedal na také konanie ani podnet. Pokiaľ išlo o druhý v poradí procesný návrh žalovanej na prerušenie\nkonania do rozhodnutia príslušných súdov vo veci spoločnosti A. M. L., predtým A. W., pôvodne\nvedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 37Zm/415/1999/, vzhľadom na záväzný právny názor\nvyslovený najvyšším súdom v uznesení sp.zn. 5 Cdo/80/2020 zo dňa 06.09.2022 v tejto právnej veci,\nktorým bol súd v ďalšom konaní viazaný, konštatoval, že ani v tomto prípade neboli splnené podmienky\npre fakultatívne prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia § 164 CSP, keďže žalovanou /\nneurčito/ označené súdne konanie vo veci spoločnosti A. M. L., predtým A. W., pôvodne vedené na\nKrajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 37Zm/415/1999/, nie je prebiehajúcim súdnym konaním, v ktorom\nsa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní o žalobe a vzájomnej\nžalobe. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie oba procesné návrhy žalovanej na prerušenie konania\nzamietol v rozhodnutí o veci samej.\n7. Keďže súd prvej inštancie v ďalšom konaní, po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu, nezistil\nzmenu skutkového základu žaloby žalobcu, ani zmenu skutkového základu vzájomnej žaloby žalovanej /\nza ktorú nemožno považovať žalovanou po rozhodnutí dovolacieho súdu v tomto konaní predloženú\n„právnu analýzu“ PF UK zo dňa 06.03.2023, v zmysle zásady iura novit curia, keďže v súdnom konaní\npredmetom dokazovania sú len relevantné skutočnosti, nie právne predpisy/, právnym posúdením\notázky vysporiadania vzájomných nárokov strán sporu po zániku mandátnej zmluvy zo dňa 25.01.1999\nv znení jej 2 dodatkov smrťou mandatára /právneho predchodcu žalovanej - advokáta B.. N. Z. dňa\nXX.XX.XXXX/, vo vzťahu k nároku žalobcu na vrátenie zálohovej platby na podielovú odmenu a\nprotinároku žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia /formou finančnej náhrady rozdielu medzi\nvyplatenou odmenou za života mandatára a hodnotou skutočne poskytnutých právnych služieb do\nzániku mandátnej zmluvy/, ktorá bola skutočným základom pre zrušenie pôvodného rozhodnutia /\nrozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/34/2012-622 zo dňa 27.07.2017 ako aj rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 2Co/48/2018-901 zo dňa 19.08.2020/, bol súd prvej inštancie pri posudzovaní\notázok hmotného práva z hľadiska toho, ktorý právny predpis má byť aplikovaný, ako ho treba\ninterpretovať, viazaný a bol povinný riadiť sa právnym posúdením súdom vyššej inštancie /v tomto\nprípade najvyššej súdnej inštancie všeobecného súdnictva/ a na jeho základe spor rozhodnúť. V tejto\nsúvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že dovolací súd vo svojom rozhodnutí zaujal právny\nnázor, že medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovanej boli uzavreté\nmandátne zmluvy a tieto od ich uzavretia do okamihu smrti mandatára /dňa XX.XX.XXXX/ boli platné\na účinné /tu preto námietka žalovanej, že mandátne zmluvy boli uzavreté v rozpore s ust. § 5 ods. 3\nVyhl. MS SR č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci,\nneobstojí/, zmluvne dohodnutý režim odmeny za poskytnuté právne služby bol mandatárovi vo forme\nzáloh vyplatený vrátane paušálnych jednorazových platieb pre prípad neúspechu vo veci, ktoré riadne\nobdržal a ich vyplatenie nebolo v konaní sporným, mandatár poskytol mandantovi právne služby,\nteda protiplnenie za poskytnuté služby nemôže byť v žiadnom prípade posúdené ako bezdôvodné\nobohatenie /na strane žalobcu/, získané z dôvodu, ktorý odpadol, čím dovolací súd vyslovil pre súd\nprvej inštancie záväzné právne posúdenie - neexistenciu právneho základu protinároku žalovanej na\n\nvydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom s tým, že povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia\nvzniká iba v prípade, ak medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v rámci ktorého zvláštna právna\nnorma ukladá povinnosť plniť, danú na základe iného ustanovenia zákona, alebo založenú zmluvne,\npričom v danom prípade sú podľa dovolacieho súdu ťažiskové jednak mandátne zmluvy, uzatvorené\nmedzi žalobcom /právnym predchodcom žalobcu/ a právnym predchodcom žalovanej a jednak Vyhláška\nMS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.\nV zmysle ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít neexistoval pre súd prvej inštancie v ďalšom\nkonaní priestor na právny dialóg, alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor najvyššieho súdu\nsprávny, fundovaný alebo úplný. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie protinárok žalovanej\nv ďalšom konaní bez ďalšieho zamietol ako právne bezzákladný. Ďalej súd prvej inštancie odkazujúc\nna ustanovenia § 6 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb, ktorého aplikáciu dovolací súd vyslovil na riešenie situácie predčasného ukončenia\nmandátnej zmluvy zo dňa 25.01.1999 /vo vzťahu k nároku žalobcu na vrátenie zálohovej platby na\npodielovú odmenu, vyplatenej vo výške 10.487.470,- Sk, t.j. 348.120,23 eur v prepočte na menu euro\nkonverzným kurzom/, uviedol, že ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia\nveci alebo súboru vecí alebo ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť\ndohodnutej paušálnej odmeny; na žiadosť klienta predloží klientovi pri vyúčtovaní špecifikáciu vykonanej\npráce. Aplikujúc hmotné právo v zmysle záväzného právneho názoru dovolacieho súdu, súd prvej\ninštancie žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 348.120,23 eur istiny /vo výške vyplatenej zálohy na\npodielovú odmenu, dohodnutú v mandátnej zmluve zo dňa 25.01.1999 v čl. III. bod 1. pre prípad plného\núspechu v spore/, vyhovel, keď dohodnutá podmienka nároku mandatára na podielovú odmenu /a teda\naj na vyplatenú zálohu na podielovú odmenu/ nenastala v dôsledku predčasného zániku mandátnej\nzmluvy smrťou mandatára, ku ktorému dňu predčasného skončenia mandátnej zmluvy spor právneho\npredchodcu žalobcu vo veci neuhradených zmeniek právoplatne /plným úspechom, ale ani neúspechom/\nneskončil; nárok na odmenu zostal len v rozsahu pomernej časti dohodnutej paušálnej odmeny. Pre\núplnosť súd prvej inštancie dodal, že i keď Ústavný súd SR uznesením č.k. I. ÚS 29/2023-37 zo dňa\n19.01.2023 sťažnosť žalovanej proti postupu najvyššieho súdu v konaní, vedenom pod sp.zn. 5Cdo\n80/2020 a jeho uzneseniu zo dňa 06.09.2022, ako neprípustnú, odmietol, v bode 29. svojho rozhodnutia\nuviedol, že preskúmaním napadnutého uznesenia zistil, že najvyšší súd postupoval v medziach svojej\nprávomoci, pričom sa nedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej úpravy /Civilného\nsporového poriadku, Obchodného zákonníka a Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z./, ktorými by poprel\nich účel a význam, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno označiť za arbitrárne v tom\nsmere, že by závery ním formulované boli zjavne nelogické s ohľadom na skutkový stav, zistený súdmi\nnižších inštancií, ústavne neudržateľné, alebo že by napadnuté uznesenie nereflektovalo ťažiskové\nskutočnosti, dôležité pre riadne zistenie skutkového stavu veci a rozhodnutie o dovolaní žalobkyne.\nSúd prvej inštancie žalovanú zaviazal ďalej aj na zaplatenie príslušenstva pohľadávky v zmysle §\n121 ods. 3 OZ podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, keďže sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do\nomeškania. Na vrátenie zálohy na podielovú odmenu bola žalobcom vyzvaná listom zo dňa 16.6.2011,\nktorý bol žalovanej doručený dňa 20.06.2011. Úrok z omeškania súd prvej inštancie žalobcovi priznal\nvo výške 9,25 % ročne, v súlade s vykonávacím predpisom /Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb./ od\n26.06.2011 do zaplatenia a vo zvyšku, o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 1,45 % ročne, keďže\nsa žalobca domáhal úroku z omeškania vo výške 0,03 % za každý deň omeškania, čo ročne predstavuje\n10,95 %-ný úrok, žalobu v časti príslušenstva zamietol. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná, ako\ndedič mandatára, zmluvnej strany mandátnej zmluvy zo dňa 25.01.1999 v znení jej 2 dodatkov zo dňa\n10.01.2002 a zo dňa 10.05.2004, zodpovedá za dlhy poručiteľa ku dňu jeho smrti /§ 460, 470 ods. 1\nOZ/. Vzhľadom na účinky predčasného zániku mandátnej zmluvy ex nunc, žalovaná nebola viazaná\nzmluvným dojednaním mandanta a mandatára, uvedeným v čl. I. bod 1, druhý odsek dodatku č. 2 zo\ndňa 10.05.2004 mandátnej zmluvy zo dňa 25.01.1999, kde zmluvné strany dojednali úrok z omeškania\nvo výške 0,03 % za každý deň omeškania zo sumy nevrátenej zálohy na podielovú odmenu v prípade\nneúspechu v spore. Ku dňu smrti mandatára neúspech v spore, ako zmluvne dohodnutá podmienka\npre vznik nároku na vrátenie zálohy na podielovú odmenu, dosiahnutý nebol, teda zmluvne dohodnutý\nzáväzok mandatára vo forme dlhu voči žalobcovi, ktorý by prešiel na jeho dediča, nevznikol. Súd prvej\ninštancie k uvedenému skonštatoval, že k tejto časti nároku žalobcu odvolací, ale ani dovolací súd,\nnezaujali pre súd prvej inštancie záväzný /iný/ právny názor. Pokiaľ sa žalobca v konaní proti žalovanej\nnaďalej domáhal zaplatenia aj zmluvnej pokuty vo výške 3.319,39 eur, súd prvej inštancie žalobu aj\nv tejto časti zamietol ako nedôvodnú pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Zmluvná\npokuta vo výške 100.000,- Sk bola zmluvne dohodnutá v dodatku č. 2 k mandátnej zmluve zo dňa\n25.01.1999 medzi mandantom /právnym predchodcom žalobcu/ a mandatárom, nie medzi žalobcom /\n\nani jeho právnym predchodcom/ a žalovanou, pre prípad porušenia zmluvne dohodnutej povinnosti\nmandatára vrátiť mandantovi zálohu vo výške 1.600.000,- Sk v lehote do 5 dní od obdržania výzvy a\nto za podmienky, že v spore /predmete mandátnej zmluvy/ nedosiahne úspech. Súd prvej inštancie\nodôvodnil, že ku dňu smrti mandatára neúspech v spore, ako zmluvne dohodnutá podmienka pre\nvznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, v spojení s povinnosťou mandatára vrátiť zálohu vo výške\n1.600.000,- Sk v lehote do 5 dní od obdržania výzvy, nenastal, až iba ktorý dlh by smrťou mandatára\nprešiel na žalovanú, ako jeho dediča. Ani k tejto časti nároku žalobcu odvolací, ale ani dovolací súd,\nnezaujali pre súd prvej inštancie záväzný /iný/ právny názor. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že\nžalovaná v konaní neuviedla žiadne také dôvody, na základe ktorých by jej mal určiť dlhšiu lehotu na\nplnenie, než zákonnú trojdňovú, prihliadajúc aj na skutočnosť, že od 29.09.2020 disponuje nie malým\nfinančným obnosom /sumou 799.437,70 eur/, vyplateným jej žalobcom na základe zrušených rozsudkov\nprvoinštančného a odvolacieho súdu v tomto konaní. Následne súd prvej inštancie skonštatoval, že\nžalobca sa v konaní domáhal zaplatenia istiny vo výške 348.120,33 eur a žalovaná vzájomnou žalobou\nzaplatenia istiny 1.377.404,62 eur. Vo fáze konania pred prvoinštančným súdom /rozsudok zo dňa\n27.07.2017/ súd prvej inštancie žalobu posúdil ako dôvodnú v časti o zaplatenie istiny 348.120,23 eur /\nvrátenia zálohy na podielovú odmenu/, ktorú sumu odpočítal od žalovanej priznaného protinároku /\nlen z toho dôvodu žalobu v tejto časti vo výroku zamietol/. Čistý úspech žalobcu vo vzťahu k jeho\nžalobe bol 94,3 %, čistý úspech žalobcu vo vzťahu k protinároku žalovanej, ktorej súd priznal istinu\n470.051,19 eur, bol 29,7 %. V odvolacom konaní, i keď odvolací súd zamietajúci výrok súdu prvej\ninštancie vo vzťahu k žalobe potvrdil, v odôvodnení svojho rozhodnutia nárok žalobcu na vrátenie\nzálohy na podielovú odmenu nespochybnil, preto úspech žalobcu 94,3 % ostal zachovaný a vo vzťahu\nk protinároku žalovanej žalobca dosiahol čistý úspech 16,8 %, keď odvolací súd žalovanej priznal\nistinu 572.956,79 eur. V dovolacom konaní dosiahol žalobca čistý úspech 100 % vo vzťahu k žalobe\naj vzájomnej žalobe žalovanej. V aktuálnom prvoinštančnom konaní ostal čistý úspech žalobcu 94,3\n% /súd žalovanej uložil povinnosť na zaplatenie istiny 348.120,23 eur zálohy na podielovú odmenu/ a\nvo vzťahu k vzájomnej žalobe, ktorú súd prvej inštancie zamietol, jeho čistý úspech predstavuje 100\n%. O výške náhrady trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/, s prihliadnutím na pomer úspechu strán sporu v jednotlivých fázach\nkonania - prvoinštančného a odvolacieho /uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.11.2019 sp.zn. I.\nÚS 453/2019/ tak, ako je uvedené vo výrokovej časti predmetného rozsudku.\n8. Proti výrokom I., II., IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom stanovenej\nlehote odvolanie, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Žalovaná\nv úvode odvolania uviedla, že nesúhlasí s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie v bodoch\n5-7 napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie poukázal na fakt, že ochrana porušených\npráv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp\nprávnej istoty, teda každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s\nustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a tiež spravodlivo. Rovnako nesúhlasí\nani s opakujúcim sa poukazovaním súdu prvej inštancie naprieč celým odôvodnením napadnutého\nrozsudku na tzv. kasačnú záväznosť zrušovacieho rozhodnutia, v zmysle ktorej je údajne súd nižšej\ninštancie povinný bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie vyslovenému v\nzrušovacom rozhodnutí. Žalovaná uviedla, že pokiaľ má byť súd viazaný právnym názorom dovolacieho\nsúdu, musí byť tento právny názor uvedený v odôvodnení rozsudku dovolacieho súdu a musí z neho\nvyplývať, prečo bolo rozhodnutie súdu nižšieho súdu zrušené, prečo bolo považované za nesprávne, v\nčom spočívajú nedostatky dokazovania, skutkových záverov, prípadne nedostatky právneho posúdenia\nveci. Takýto právny názor musí byť preto súladný s právnym poriadkom, nesmie byť arbitrárny a\ncelkom zjavne svojvoľný. Z pohľadu žalovanej však neboli naplnené práve tieto podmienky pre kasačnú\nzáväznosť rozhodnutia inštančne nadriadeného súdu, preto súd prvej inštancie nebol vysloveným\nprávnym názorom viazaný. Žalovaná zopakovala, že vo svojich vyjadreniach predložených súdu\nnajmä dňa 15.03.2023 a dňa 09.05.2023 (podporené aj právnou analýzou O.. B.. M. Š., V.. zo dňa\n06.02.2023) uvádzala viaceré dôvody, pre ktoré vyslovené rozhodnutie najvyššieho súdu nemôže\nbyť v danej veci aplikované, a to nielen z dôvodu zmeny skutkových okolností, ale najmä z dôvodu\ncelkom zjavného rozporu vysloveného názoru s právnym poriadkom a jeho zjavnej neudržateľnosti.\nPodľa žalovanej toto súd prvej inštancie absolútne v odôvodnení napadnutého rozsudku odignoroval.\nŽalovaná argumentovala, že v záujme zachovania princípu právnej istoty, ktorý predstavuje základ\ndemokratického právneho štátu, je nevyhnutné posudzovať otázku prípustnosti dovolania reštriktívne,\npreto je možno v rámci dovolacieho konania žiadať zrušenie alebo zmenu už právoplatných súdnych\n\nrozhodnutí iba z obmedzených, v zásade závažných procesných dôvodov, kedy prevláda nielen\nindividuálny, ale aj verejný záujem na tom, aby bolo takéto procesne nesprávne rozhodnutie zrušené. V\ntomto smere žalovaná poukázala na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nvo veci Abdullayev proti Rusku a argumentovala, že dosiahla právoplatné rozhodnutie vo veci samej\na legitímne mohla očakávať, že bude naplnený princíp právnej istoty. Nestalo sa tak, naopak, žalobca\ndosiahol opätovné „odvolacie“ konanie, pričom sa zjavne nejednalo o stav, kedy malo ísť len o nápravu\nzásadných justičných nespravodlivostí a nesprávneho výkonu spravodlivosti. Následne žalovaná v tejto\nsúvislosti zdôraznila, že dovolacie rozhodnutie a v ňom vyslovený svojvoľný právny názor odporujúci\ncelkom zjavne právnemu poriadku, zásade zmluvnej voľnosti a zásadám spravodlivosti a ekvity, je\npodľa jej názoru potrebné zásadne odmietnuť. Ďalej uviedla, že právny názor obsiahnutý v zrušovacom\nrozhodnutí súdu vyššej inštancie (dovolacieho súdu) vychádza zo skutkového stavu veci, ktorý bol\nzistený súdom nižšej inštancie, ten sa však do času opätovného prejednania predmetnej právnej veci\nzmenil, na čo žalovaná poukazovala a navrhovala vykonať aj ďalšie dôkazy v tomto smere, čo však súd\nprvej inštancie odmietol, čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.\nNásledne žalovaná zdôraznila, že záväzný právny názor je len taký, ktorý je nielen riadne odôvodnený\na má oporu v právnom poriadku, ale najmä taký, ktorý bol predmetom prieskumu dovolacieho súdu\na vo vzťahu ku ktorému súd nejaké stanovisko zaujal. Podľa žalovanej, nárok žalobcu na zaplatenie\n348.120,23 eur však predmetom prieskumu v dovolacom konaní nikdy nebol, nebol súčasťou dovolacích\notázok a dovolací súd sa k tomuto nároku v odôvodnení dovolacieho rozhodnutia ani jediným slovom\nnezmienil. V tomto smere vyjadrila názor, že rozsudok je podľa jej názoru svojvoľný, arbitrárny a vo\nvzťahu k posúdeniu nároku žalobcu napĺňa hneď niekoľko odvolacích dôvodov, a to podľa § 365 ods.\n1 písm. b), f) a h) CSP. K záveru súdu prvej inštancie, že prebiehajúce konania vo veci A. M. L.\n(predtým A. W.) vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 37Zm/415/1999, s ohľadom na\nvyslovený záväzný právny názor najvyššieho súdu, nespĺňajú podmienky pre fakultatívne prerušenie\nkonania, žalovaná uviedla, že s týmto názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí, naopak má za to, že\nsúd prvej inštancie mal konanie v zmysle § 164 CSP prerušiť, nakoľko práve výsledok druhého konania\npreukazuje podstatnú otázku pre rozhodnutie v súlade so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov\na to, že právne služby právnym predchodcom žalovanej v prospech žalobcu boli riadne vykonané a\ns očakávaným pozitívnym výsledkom pre žalobcu-úspechom, čo vytvára nové skutkové okolnosti pre\nnazeranie na uplatňovanie ustanovení o odmene advokáta v kontexte výkladu vôle zmluvných strán. Z\nuvedeného dôvodu žalovaná navrhla, aby v prípade, ak odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vráti\nvec súdu prvej inštancie na nové konanie, aby súčasne dal súdu prvej inštancie pokyn na prerušenie\ntohto konania do právoplatného skončenia konania vo veci A. M. L. (predtým A. W.) vedené na Krajskom\nsúde v Bratislave pod sp.zn. 37Zm/415/1999. Súčasne navrhla, aby súd toto odvolacie konanie z toho\nistého dôvodu prerušil. Následne žalovaná opakovane poukázala na osobitosť dojednania odmien v\noboch mandátnych zmluvách, keď paušálna odmena v týchto nebola dojednaná štandardne, ako to\npredpokladá a definuje ustanovenie § 5 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ale vznik nároku na zmluvou pôvodne\ndojednanú odmenu bolo výslovne dojednané len pre konkrétny prípad skončenia vzťahu z mandátnej\nzmluvy - právoplatným skončením veci a nárok na paušálnu odmenu vznikol za predpokladu, že sa\nvec skončí neúspechom. Naopak, v prípade úspechu vo veci, mal mať právny predchodca žalovanej\nnárok na podielovú odmenu. Žalovaná zdôraznila, že súd prvej inštancie v jednej vete bez akéhokoľvek\ndetailnejšieho právneho názoru poprel zmluvné ustanovenia a vyslovil ničím nepodložený, právnemu\nporiadku a zmluvnej voľnosti výslovne odporujúci, právny názor vedúci k odmietnutiu bezdôvodného\nobohatenia a potrebe aplikácie § 6 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. bez toho, aby posúdil celkom zrejmú\narbitrárnosť takto vysloveného právneho názoru. Žalovaná namietala, že dovolací súd (a teda ani\nsúd nižšej inštancie) sa absolútne žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej opakovanými námietkami\nvo vzťahu k uplatneniu príslušného ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb, ktorých podstatou bolo, okrem iného práve aj to, že rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/7/2010, o ktoré sa žalobca a aj dovolací súd opierali, je aj s ohľadom\nna osobitý charakter dojednaní v mandátnych zmluvách žalobcu a právneho predchodcu žalovanej\nneaplikovateľný na daný právny vzťah, z dôvodu absolútnej odlišnosti skutkových okolností, vo vzťahu\nk čomu žalovaná predložila aj vlastné právne posúdenie veci, ktoré dovolací súd úplne odignoroval.\nŽalovaná opakovane odôvodnila, že stále trvá na vylúčení aplikácie ustanovenia § 6 Vyhlášky č.\n655/2014 Z.z. Navyše zdôraznila, že skutočnosť, že vyhláška expressis verbis neupravuje podmienenú/\nnepodmienenú odmenu neznamená, že sa takto zmluvné strany dohodnúť nemohli. Práve naopak\nvyjadrila názor, že v súlade s ustanovením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR sa mohli zmluvné strany dohodnúť\nakokoľvek, ak takáto dohoda neodporuje zákonu, čo v tomto prípade nenastalo. Ďalej žalovaná uviedla,\nže v bode 23 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že aplikuje hmotné právo v zmysle\n\nzáväzného právneho názoru dovolacieho súdu a odôvodňuje prečo vyhovel žalobe žalobcu v časti o\nzaplatenie sumy 348.120,23 eur istiny (zodpovedajúcej výške vyplatenej zálohy na podielovú odmenu\npre prípad plného úspechu v spore), keď dohodnutá podmienka nároku mandatára na podielovú odmenu\nnenastala v dôsledku predčasného skončenia mandátnej zmluvy smrťou mandatára, ku ktorému dňu\npredčasného skončenia mandátnej zmluvy spor právneho predchodcu žalobcu právoplatne neskončil\na nárok na odmenu zostal len v rozsahu pomernej časti dohodnutej paušálnej odmeny. Žalovaná však\ntvrdí, že dovolací súd takýto právny záver vo vzťahu k nároku žalobcu na vrátenie vyplatenej zálohy\nod žalovanej nezaujal, práve naopak, najvyšší súd sa predmetným nárokom vôbec nezaoberal, keďže\nani nebol predmetom dovolania a dovolacej otázky. Podľa žalovanej, súd nižšieho stupňa preto v tejto\notázke viazaný názorom súdu vyššieho stupňa nebol, a preto mal v zmysle námietok vznesených\nžalovanou vo vzťahu k tomuto nároku vykonať dokazovanie a nové právne posúdenie. Žalovaná\nnamietala, že súd prvej inštancie však nevykonal žiadne dokazovanie, aby mohol riadne nárok žalobcu\nvoči žalovanej posúdiť a odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje vo vzťahu k samotnej tejto\nistine uplatnenej žalobcom absolútne žiadne odôvodnenie. Namietala, že súd prvej inštancie sa ani\njedinou vetou nevyporiadal s jej argumentáciou, ktorú predniesla napríklad vo svojom vyjadrení zo dňa\n15.03.2023, ale aj na pojednávaní dňa 23.05.2023, na ktoré odkázala. Žalovaná dodala, že súdne\nkonania, v ktorých právny predchodca žalovanej na základe mandátnych zmlúv poskytoval žalobcovi\nprávne služby, končia postupne úspechom žalobcu, ktorého obranu a stratégiu ešte v počiatkoch\nsúdnych sporov určil a nastavil práve právny predchodca žalovanej, čo bolo pre súdne spory aj s\nohľadom na ich charakter (zmenkové spory s prísnou koncentračnou zásadou s povinnosťou vzniesť\nrelevantné námietky pri prvom úkone v konaní) rozhodujúce a dnes z toho žalobca získava v konaniach\npodstatný úspech, predstavujúci ušetrenie prostriedkov v desiatkach miliónov eur. Tieto fakty sú podľa\nžalovanej nesporné v rámci tohto konania, no súčasne neboli doposiaľ predmetom právneho posúdenia\nzo strany súdov, čo je pre konanie podstatná okolnosť. Vyvstáva podľa nej potom logická otázka, prečo\nby nemal žalobca, za poskytnuté právne služby, navyše končiace v jeho prospech, žalovanej ako právnej\nnástupkyni riadne uhradiť odmenu, ktorá by zodpovedala reálnemu množstvu poskytnutých úkonov\nprávnej pomoci zo strany právneho predchodcu žalovanej žalobcovi. Záverom žalovaná poukázala na\nto, že napadnutý rozsudok je potrebné označiť za arbitrárny, svojvoľný a nepreskúmateľný z dôvodu,\nže neobsahuje odpovede na mnohé skutkové aj právne argumenty prezentované žalovanou najmä v\njej vyjadrení z 15.03.2023 a z 09.05.2023, kde žalovaná upozorňovala jednak na skutočnosť, že pokiaľ\nide o nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní, tento nebol predmetom prieskumu dovolacieho súdu,\nnebol predmetom dovolacích otázok, a preto je súd povinný ho posúdiť z hľadiska jeho oprávnenosti\nosobitne, pričom žalovaná prezentovala svoje argumenty smerujúce k tomu, prečo by mal byť tento\nnárok zamietnutý, ako aj prezentovala nové skutkové zistenia k nároku uplatnenému vzájomnou žalobou\na navrhovala na ich preukázanie vykonať aj zodpovedajúce dôkazy, ktoré (okrem iného) odôvodňujú\nodklon od kasačného rozhodnutia súdu vyššej inštancie. Zároveň prezentovala aj právne závery a\nposúdenie, ktoré nebolo zobraté do úvahy zo strany dovolacieho súdu, a ktoré súčasne dokazuje\nsvojvoľnosť prijatého záveru zo strany dovolacieho súdu. Žalovaná sa odvoláva vo vzťahu k výroku IV.\nnapadnutého rozsudku iba čiastočne, nakoľko doterajší priebeh konania a vykonané dokazovanie, na\nzáklade ktorého prvoinštančný, ako aj odvolací súd v pôvodných konaniach nepriznali všetky žalovanou\nvyčíslené náhrady trov konania za právne úkony úplne alebo z časti, a to z dôvodu ich výšky, dôvodnosti\nalebo premlčania. Svoj pôvodný návrh zo dňa 27.04.2017 žalovaná žiadala zmeniť v rámci konania na\nsúde prvej inštancie na základe návrhu na čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 15.03.2023, ktorému však\nsúd prvej inštancie nevyhovel a zmenu žaloby nepripustil. Z tohto dôvodu žalovaná podala odvolanie\nvoči výroku IV. napadnutého rozsudku iba v časti, pričom svoj nárok odôvodňuje tým, že si uplatňuje\nvzájomnou žalobou istinu vo výške 1.018.534,37 eur, ktorá pozostáva z rozdielu medzi vyčíslenou\ntarifnou odmenou za úkony právnej pomoci, tak ako ich špecifikovala žalovaná vo svojom návrhu zo dňa\n27.4.2017 bez započítania uhradených záloh z mandátnych zmlúv a doposiaľ v konaniach neuznanými,\nzamietnutými alebo poníženými úkonmi zo strany súdov vo výške 804.447,83 eur (poznámka k výpočtu\nnároku: 1.822.982,20 eur - 804.447,37 eur). Žalovaná si v nadväznosti na vyššie uvedené, uplatňuje\nvzájomnou žalobou voči žalobcovi istinu vo výške 1.018.534,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 5,5 % p.a. od 24.07.2013 do zaplatenia a vo zvyšku sa neodvoláva. Žalovaná navrhla, aby\nKrajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a\nvydal nasledovné uznesenie: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku\nI., kde súd návrh na prerušenie konania zamietol mení tak, že konanie prerušuje do právoplatného\nskončenia súdneho sporu vo veci žalobcu A. M. L. proti žalovanému Slovenský plynárenský priemysel,\na.s., vedený na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 37Zm/415/1999, a aby vo veci samej v ďalšom\nkonaní následne v zmysle § 388 CSP vydal nasledovný rozsudok: „1. Odvolací súd rozsudok súdu prvej\n\ninštancie v napadnutej časti (II.), že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 348 120,23\nEUR spolu s úrokom z omeškania mení tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta. Odvolací\nsúd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (IV.), kde vzájomnú žalobu žalovanej zamietol\nmení tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu vo výške 1 018 534,37 EUR s 5,5 % úrokom\nz omeškania ročne od 24.7.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku\nvzájomnú žalobu žalovanej zamieta. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti\n(V.), že žalobca má nárok na náhradu trov pôvodného prvoinštančného konania vo vzťahu k žalobe\n94,3% a vo vzťahu k vzájomnej žalobe 29,7%, trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobe 94,3% a\nvo vzťahu k vzájomnej žalobe 16,8%, trov dovolacieho konania vo vzťahu k žalobe 100% a vo vzťahu\nk vzájomnej žalobe 100%, trov aktuálneho prvoinštančného konania vo vzťahu k žalobe 94,3% a vo\nvzťahu k vzájomnej žalobe 100%, mení tak, že žalovaná má nárok na pomernú náhradu trov konania.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.“\n9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v celom odvolaní polemizuje so\nzáväzným právnym názorom dovolacieho súdu, ktorý je podľa nej pre zmenu skutkových okolností\nneaplikovateľný a tiež nesprávny, neuvádza ale žiadnu zmenu skutkových okolností, ktorá by mal mať\nvplyv a spôsobila by neaplikovateľnosť záväzného právneho názoru dovolacieho súdu. Žalobca ďalej\npovažoval za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že ústavná sťažnosť žalovanej voči rozhodnutiu\ndovolacieho súdu bola uznesením Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 29/2023-37 zo dňa 19.01.2023\nodmietnutá, keďže ústavný súd nezistil, že by postupom dovolacieho súdu a napadnutým uznesením\ndovolacieho súdu bolo zasiahnuté do obsahu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru a čl. 1\ndodatkového protokolu, preto ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Žalobca poukázal\nna zmätočnosť odvolania žalovanej, ktorá na jednej strane (s. 3 bod 3 odvolania) poukazuje na rozpor\nrozhodnutia dovolacieho súdu s právnym poriadkom, následne už argumentuje rozporom vysloveného\nprávneho názoru dovolacieho súdu so zásadami spravodlivého usporiadania vzťahov (s. 5 bod 7), aby\nďalej pripustila možnosť dvoch právnych názorov (s. 6 bod 12) avšak neuvádza žiadnu judikatúru,\nktorá by tento jej iný (druhý) právny názor podporila. Následne žalobca poukázal na to, že podľa jeho\nnázoru dovolací súd v bodoch 22. a 23. rozhodnutia o dovolaní sa vyjadril pomerne jednoznačne a\nvyčerpávajúcim spôsobom zhrnul právny názor dovolacieho súdu. K tomu, že žalovaná sa stále vracia\nk údajným úspechom žalobcu v konaniach W. XX Q..A.. a A., ktoré údajne dosahuje žalobca po smrti\nprávneho predchodcu žalovanej, žalobca uviedol, že je ale bez akéhokoľvek významu pre predmet tohto\nsporu. Ďalej žalobca vysvetlil, že pre posúdenie nároku na odmenu a jej výšky je rozhodujúci výlučne\nmoment zániku mandátnych zmlúv, ktoré s účinkami ex nunc zanikli ku dňu smrti mandatára, t.j. k\n08.11.2010. Nárok na odmenu, ako aj výšku odmeny je potrebné určovať k tomuto dátumu a na základe\ntých skutkových okolností, ktoré nastali do tohto času. Podľa žalobcu je teda nesporné, že mandátne\nzmluvy boli odplatné, avšak mandatárovi vznikol len nárok na pomernú časť paušálnej odmeny a\nnárok na podielovú odmenu mu ku dňu zániku zmlúv nevznikol. Keďže žalobca od žalovaného žalobou\nnepožadoval vrátenie pomernej časti paušálnej odmeny, ale výlučne vrátenie zálohy na podielovú\nodmenu, nebolo v rozpore so záväzným právnym názorom dovolacieho súdu, že súd prvej inštancie\nnezisťoval rozsah právnych služieb poskytovaných do skončenia mandátnych zmlúv a nevykonával\ndôkazy potrebné na určenie pomernej časti paušálnej odmeny (za účelom čoho by musel zohľadniť aj\npočet úkonov právnej služby vykonaných inými advokátmi po 08.11.2010 až do právoplatného skončenia\nvecí W. XX a A. W.). Uviedol, že akékoľvek dokazovanie vo vzťahu k vzniku nároku na podielovú\nodmenu nie je ale potrebné, keďže ku dňu zániku mandátnych zmlúv bezpochyby právoplatný úspech\nv žiadnej z vecí nenastal, čo nie je sporné. Následne žalobca vyčerpávajúcim spôsobom zhrnul jeho\nnázor potvrdzujúci správnosť právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý v celom rozsahu prevzal súd\nprvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku. Následne žalobca zdôraznil, že podľa jeho názoru je\nzrejmé, že zmluvné strany si nedohodli odmenu len pre dve osobitné situácie (úspech alebo neúspech),\nale dohodli si odmenu za činnosť mandanta (paušálnu odmenu), ku ktorej v prípade úspechu mal\npribudnúť bonus vo forme podielovej odmeny. Pokiaľ ide o odvolací dôvod žalovanej podľa § 364 ods. 1\npísm. b) CSP, žalobca zhrnul, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 348.120,23 eur súd prvej inštancie\nriadne odôvodnil, pričom aplikujúc hmotné právo odvolávajúc sa na záväzný právny názor dovolacieho\nsúdu, konštatoval, že keď dohodnutá podmienka nároku mandatára na podielovú odmenu nenastala\nv dôsledku predčasného zániku mandátnej zmluvy smrťou mandatára, ku ktorému nebola žiadna vec\nneuhradených zmeniek právoplatne skončená, potom nárok na podielovú odmenu nevznikol a zostal len\nv rozsahu pomernej časti dohodnutej paušálnej odmeny. Žalobca považuje odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie za dostatočné a uviedol, že podľa neho v celom rozsahu dáva odpovede na všetky\n\nrelevantné otázky, preto mu nie je zrejmé v čom vidí žalovaná rozhodnutie o nároku ako arbitrárne a\nsvojvoľné. Dodal, že súd prvej inštancie jednoznačne a logicky aj v zmysle záväzného právneho názoru\ndovolacieho súdu, ktorý konštatoval viazanosť účastníkov konania zmluvnými dojednaniami uvedenými\nv mandátnych zmluvách, rozhodol o priznaní nároku 348.120,23 eur, ktorý predstavoval len zálohu na\npodielovú odmenu, na ktorú jednoznačne ku dňu zániku mandátnych zmlúv nevznikol nárok. Pokiaľ aj\ndovolací súd svoj právny názor vyslovil len k aplikácii § 6 vyhl. 655/2004 Z.z. a jeho použití na daný\nprípad (keď zastupovanie netrvalo po celú dojednanú dobu), potom je podľa žalobcu zrejmé, že nárok\nmandatára na odmenu vznikol vo výške pomernej časti paušálnej odmeny a nárok na podielovú odmenu\nnevznikol, keďže ku dňu zániku zmlúv nebola žiadna z vecí právoplatne skončená. Následne žalobca\nzdôraznil, že vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie 348.120,23 eur nemusel súd prvej inštancie\nvykonávať ďalšie dôkazy a nové právne posúdenie, keďže aj zo záverov dovolacieho súdu vyplýva, že\nnárok na podielovú odmenu žalovanej nevznikol. Podľa žalobcu je zrejmé, že podmienka upravená v\nčl. III ods. 1 Mandátnej zmluvy A. W. v znení jej Dodatku č. 2 (vznik povinnosti mandatára vrátiť zálohu\nna podielovú odmenu do 5 dní od obdŕžania výzvy mandanta po dosiahnutí neúspechu vo veci) nie\nje dôvodom, ktorý zakladá nárok žalobcu na zaplatenie sumy 348.120,23 eur (teda vrátenie zálohy na\npodielovú odmenu). Právna skutočnosť, ktorá zakladá nárok žalobcu na vrátanie zálohy na podielovú\nodmenu je zánik zmluvy smrťou mandatára dňa 08.11.2010. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365\nods. 1 písm. e) CSP, žalobca zdôraznil, že či už súd prvej inštancie, odvolací súd aj dovolací súd,\nzhodne potvrdili a konštantne ustálili (túto skutočnosť teda nie je v žiadnom prípade možné považovať za\nspornú), že mandátne zmluvy zanikli smrťou mandatára s účinkami ex nunc ku dňu 08.11.2010. Žalobca\nďalej uviedol, že smrťou mandatára právne účinky právnych úkonov (mandátnych zmlúv) zanikli a tieto\nprávne úkony stratili právne účinky a odpadol právny dôvod na plnenie. Vysporiadanie medzi mandantom\na právnym nástupcom mandatára sa musí vykonať ku dňu zániku zmluvy, preto žiadne okolnosti, ktoré by\nmali nastať po zániku mandátnych zmlúv, už nie sú rozhodujúce. Akákoľvek zmena skutkového stavu po\nzániku zmlúv, t.j. po 08.11.2010 už je bez právneho významu pre vysporiadanie strán mandátnej zmluvy,\nresp. jej právnych nástupcov. Je podľa žalobcu zrejmé, že dovolací súd vychádzal zo skutkového stavu\ntak, ako ho zistili súdy nižšej inštancie ku dňu zániku mandátnych zmlúv, teda akákoľvek ďalšia zmena\nskutkového stavu po 08.11.2010 nemôže mať žiaden vplyv na záväzný právny názor dovolacieho súdu,\nktorým je preto súd prvej inštancie bez výhrad viazaný. K odvolaciemu dôvodu žalovanej podľa § 365\nods. 1 písm. f) CSP žalobca uviedol, že žalovaná neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré mal\nzohľadniť súd prvej inštancie a z dôkazov nevyplynuli, ani neuvádza žiadne súdom ustálené skutočnosti,\nktoré by z dôkazov nevyplývali. Žalobca sa preto v tomto rozsahu môže vyjadriť len všeobecne a\npoukazuje na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne vyhodnotil všetky predložené\ndôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti a vo veci správne rozhodol. Vzhľadom na uvedené žalobca\nžiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.\n10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie\npojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné\npodmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný\nzáujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné, a čiastočne nedôvodné, a\npreto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387\nods. 1, 2 CSP) a čiastočne rozsudok súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP).\n11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania zo strany\nžalovanej a uvádza, že pokiaľ ide o námietku žalovanej vznesenú v rámci odvolacieho konania a\njej polemiky týkajúcej sa namietania kasačnej záväznosti a možnosti súdu prvej inštancie (prípadne\nodvolacieho súdu) polemizovať s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolací súd uvádza,\nže právna teória i súdna prax rozoznávajú dva základné typy záväznosti rozhodnutí najvyššieho súdu a to\nzáväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v tej istej veci) a záväznosť precedenčnú (judikatórnu); kým v prípade\ntzv. kasačnej záväznosti je súd nižšieho stupňa vždy povinný pri nezmenených skutkových a právnych\nokolnostiach veci bezvýhradne akceptovať právny názor najvyššieho súdu vyjadrený v zrušujúcom\nrozhodnutí, v prípade tzv. precedenčnej záväznosti existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho\nstupňa (ne)reflektoval právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce\núvahy a začne s konkrétnym rozhodnutím najvyššieho súdu zmysluplný právny dialóg (porovnaj\nnapríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/155/2011 zo dňa 21.12.2011);\niba v tomto prípade vo svojej podstate argumentačnej záväznosti sa môže súd nižšieho stupňa\nodkloniť od príslušného súdneho rozhodnutia (rozhodnutí) najvyššieho súdu za predpokladu predloženia\n\nkritickej konfrontácie jeho dôvodov, podľa ktorých sa nemohol v obdobnej skutkovej a právnej situácii\ns predmetným rozhodnutím stotožniť; tento prístup sa preto nepovažuje za porušenie princípu právnej\nistoty (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. mája 2014, sp.zn. 17Co/410/2014). V danom\nprípade však ide o kasačnú záväznosť (a nie precedenčnú záväznosť) rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, a preto polemika so závermi prijatými v tomto rozhodnutí najvyššej súdnej autority\nnie je tak zo strany súdu prvej inštancie, ako ani zo strany odvolacieho súdu namieste.\n12. Ďalšou odvolacou námietkou odvolateľky bolo, že súd prvej inštancie nepostupoval právne správne,\nak vrátil žalobcovi sumu zálohy poskytnutú právnemu predchodcovi žalovanej v zmysle čl. III ods. 2 písm.\nb) Mandátnej zmluvy zo dňa 25.01.1999 v znení jej dodatku č. 2 zo dňa 10.05.2004 vo výške 348.120,23\neur, nakoľko na uvedený postup súdu prvej inštancie podľa názoru žalovanej absentoval právny titul (z\ndôvodu absencie ustanovení zmluvy). Súčasne žalovaná zdôraznila, že dovolací súd sa k tejto otázke\nvrátenia zálohy na podielovú odmenu žalobcovi zo strany žalovanej žiadnym spôsobom konkrétne\nnevyjadril, ani k tejto otázke nezaujal konkrétne stanovisko, a keďže takáto otázka nebola predmetom\ndovolacieho prieskumu, súd prvej inštancie v tejto časti nie je viazaný právnym názorom dovolacieho\nsúdu. Na tieto námietky odvolateľky odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho\nrozsudku uviedol, že v zmysle ustanovenia § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovania právnych služieb, ktorého aplikáciu dovolací súd vyslovil na riešenie situácie\npredčasného ukončenia mandátnej zmluvy zo dňa 25.01.1999 (podľa názoru súdu prvej inštancie\nuvedený názor platí aj vo vzťahu k nároku žalobcu na vrátenie zálohovej platby na podielovú odmenu\nvyplatenej vo výške 10.487.470,- Sk t.j. 348.120,23 eur), ak advokát neposkytuje právnu pomoc až\ndo úplného vybavenia vecí alebo súboru vecí alebo ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí\nmu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny; na žiadosť klienta predloží klientovi pri vyúčtovaní\nšpecifikáciu vykonanej práce. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aplikujúc hmotné právo v zmysle\nzáväzného právneho názoru dovolacieho súdu, súd prvej inštancie žalobe žalobcu v časti o zaplatenie\nsumy 10.487.470,- Sk t.j. 348.120,23 eur vyhovel, keď dohodnutá podmienka nároku mandatára\nna podielovú odmenu (a teda aj na vyplatenú zálohu na podielovú odmenu) nenastala, v dôsledku\npredčasného zániku mandátnej zmluvy smrťou mandatára, ku ktorému dňu predčasného skončenia\nmandátnej zmluvy spor právneho predchodcu žalobcu vo veci neuhradených zmeniek (plným úspechom\nale ani neúspechom) neskončil; nárok na odmenu zostal len v rozsahu pomernej časti dohodnutej\npaušálnej odmeny.\n13. S týmito tvrdeniami súdu prvej inštancie sa však odvolací súd stotožňuje iba čiastočne. Z obsahu\nspisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanej domáhal (okrem nároku na zmluvnú pokutu) aj zaplatenia\nistiny 348.120,23 eur s príslušenstvom, ktorú poskytol právnemu predchodcovi žalovanej, titulom zálohy\nna podielovú (nie paušálnu) odmenu v zmysle mandátnej zmluvy. Zmluva bola dojednaná na dobu do\nprávoplatného skončenia sporu. Právny predchodca žalovanej označenú právnu pomoc poskytoval za\nodmenu dohodnutú v článku III ods. 1 zmluvy v znení dodatkov zo dňa 10.01.2002 a zo dňa 10.05.2004\n(ďalej aj dodatky) tak, že mandatár (právny predchodca žalovanej) má za svoju činnosť nárok na odplatu\n(podielovú odmenu), výška ktorej je 4,2 % z hodnoty neuhradených zmeniek 350.000.000,- Kčs s\npríslušenstvom do dňa právoplatného ukončenia sporu (odmena je bez DPH). V prípade neúspechu v\nspore má mandatár nárok na odmenu len vo výške 1.600.000,- Kč (odmena je bez DPH), v takomto\nprípade je mandatár povinný mandantovi (žalobcovi) vrátiť zálohu poskytnutú podľa ods. 2 písm. b)\ntohto článku (t.j. žalovanú sumu), a to do 5 dní od obdržania výzvy mandanta. Ak mandatár nevráti\nmandantovi zálohu podľa predchádzajúcej vety riadne a včas, je povinný zaplatiť mandantovi zmluvnú\npokutu vo výške 100.000,- Sk a úroky z omeškania vo výške 0,03 % za každý deň omeškania. Nebolo\nsporné, že právny predchodca žalobcu vyplatil právnemu predchodcovi žalovanej paušálnu odmenu vo\nvýške 1.600.000,- Kč, ako aj zálohu na podielovú odmenu vo výške 10.487.470,- Kč, t.j. 348.120,23 eur.\nMandatár - právny predchodca žalovanej dňa XX.XX.XXXX zomrel. K tomuto dňu súdny spor, na ktorý\nsa viazala odmena mandatára nebol právoplatne ukončený. Z uvedeného teda vyplýva, že zmluvné\nstrany nemali v rámci zmluvy dohodnutú takú situáciu, ktorá by upravovala predčasné ukončenie zmluvy\na súčasne neupravovala ani to, čo s poskytnutými zálohami, a čo s poskytnutými právnymi službami. Je\nnepochybné, že zmluvné strany si vzájomne poskytli určité plnenia a v rámci zmluvnej voľnosti (ktorej\nprioritu vyzdvihol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí) si vzájomne dohodli iba to,\nže v prípade neúspechu v spore má mandatár nárok na odmenu len vo výške 1.600.000,- Kč a v takomto\nprípade je mandatár povinný mandantovi vrátiť zálohu poskytnutú podľa ods. 2 písm. b) citovanej zmluvy\n(pozn. súdu vo výške 348.120,23 eur) a to do 5 dní odo dňa obdržania výzvy. Z uvedeného teda\nvyplýva, že v danej zmluve, na základe ktorej žalobca požaduje vrátenie zálohy vo výške 348.120,23 eur\n\nneexistuje zmluvné dojednanie, ktoré by žalobcu oprávňovalo požadovať vrátenie predmetnej zálohy,\nnakoľko vrátenie zálohy pre prípad predčasného ukončenia zmluvy nebolo v zmluve ani v jej dodatkoch\ndohodnuté (bolo dohodnuté iba vrátenie zálohy pre prípad neúspechu, ktorý však v danom spore\nnenastal). Na základe uvedeného treba konštatovať, že žalobca sa teda nemôže od žalovanej domáhať\nvrátenia zálohy na podielovú odmenu odkazujúc pritom na znenie zmluvy. Ak žalobca tvrdí, že nárok na\nvrátenie predmetnej zálohy mu vznikol v dôsledku smrti mandatára - advokáta, a teda právny predchodca\nžalovaného prijal niečo, na čo mu v zmluve nárok nevznikol v takomto prípade by sa dalo na strane\nžalobcu hovoriť iba o vzniku bezdôvodného obohatenia, respektíve o vydaní zálohy, ktorá sa v dôsledku\nsmrti mandatára zmenila a jej charakter má najbližšie k inštitútu bezdôvodného obohatenia (plnenie\nna základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol). Takéto úvahy odvolacieho súdu však nemajú\noporu v odôvodnení rozsudku najvyššieho súdu, nakoľko inštitút bezdôvodného obohatenia v tejto danej\nveci a jeho aplikáciu pre daný prípad najvyšší súd vo svojom kasačnom rozhodnutí vylúčil. Odvolací súd\nv tomto smere poukazuje na závery dovolacieho súdu, ktorý uviedol, že v celom konaní nie sú splnené\npodmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť z\nplatných a účinných mandátnych zmlúv. Dovolací súd taktiež uviedol, že čo je pre súd dôležité je fakt, že\nmandátne zmluvy boli od ich uzavretia až k okamihu smrti mandatára platné a účinné, režim odmeny za\nposkytnuté právne služby bol mandatárovi vo forme záloh vyplatený vrátane paušálnych jednorázových\nplatieb (v danom prípade mal dovolací súd zrejme na mysli jednu paušálnu jednorázovú platbu) pre\nprípad neúspechu vo veci, ktorú riadne obdržal a jej vyplatenie nebolo v konaní sporným. Mandatár\nposkytol v priebehu rokov od podpisu zmlúv právne služby, a teda protiplnenie za poskytnuté právne\nslužby nemôže byť v žiadnom prípade posúdené ako bezdôvodné obohatenie, získané z dôvodu, ktorý\nodpadol. Inak povedané, odvolací súd má za to, že ak sa raz dovolací súd v rámci odôvodnenia svojho\nrozhodnutia vyjadril tak, že protiplnenie za poskytnuté právne služby nemôže byť v žiadnom prípade\nposúdené ako bezdôvodné obohatenie získané z dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, tak potom logickým\nvýkladom treba dovodiť, že ani záloha na podielovú odmenu za poskytnuté právne služby poskytnutá\nmandantom, nemôže byť považovaná za bezdôvodné obohatenie. Na základe uvedeného odvolací\nsúd rešpektujúc názor dovolacieho súdu v danej veci, ktorý je pre neho záväzný musí konštatovať,\nže žalobca 1) nepreukázal zmluvné ustanovenie (zmluvu), na základe ktorého by mohol súd priznať\npredmetný nárok na vrátenie tejto zálohy a zároveň 2) právny titul vydania bezdôvodného obohatenia\n(plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol) nie je možné v zmysle rozhodnutia\ndovolacieho súdu na zálohu za poskytnuté právne služby použiť. Z týchto dôvodov musí odvolací súd\nkonštatovať, že skutočne absentuje právny titul pre vrátenie predmetnej zálohy zo strany žalovanej\nžalobcovi. Na margo uvedeného však dovolací súd vo svojom rozhodnutí rovnako zdôraznil, že bolo\nnutné prisvedčiť žalobcovi ohľadom znášania podnikateľského rizika právnym predchodcom žalovanej,\nktoré je vysoké obzvlášť v prípade dojednanej podielovej odmeny. Podielová odmena sa viaže na úspech\nvo veci, pričom druhou podmienkou tejto dohody je neistý výsledok vo veci. V tomto smere sa síce\ndovolací súd vyjadril iba k podnikateľskému riziku mandatára (t.j. právneho predchodcu žalovanej), ale\nkeďže v danom prípade aj mandant vstúpil do zmluvného vzťahu ako podnikateľ, uzavrel s právnym\npredchodcom žalovanej mandátnu zmluvu (resp. viaceré mandátne zmluvy), v zmysle ustanovení\nObchodného zákonníka, aj on si musí podľa názoru odvolacieho súdu rovnako ako mandatár znášať\nsvoj diel podnikateľského rizika. Odvolací súd v danom prípade nenazerá na rozhodnutie najvyššieho\nsúdu iba z pohľadu jednej strany sporu, hlavne, ak mandatár zomrel a pre tento prípad si zmluvné strany\nvrátenie vzájomných plnení neupravili. Ak teda má odvolací súd čítať rozhodnutie najvyššieho súdu v\nneprospech strany sporu (ktorá zomrela), s odôvodnením podnikateľského rizika, musí toto rozhodnutie\nčítať aj v neprospech strany sporu, t.j. mandanta, inak by rozhodnutie najvyššieho súdu v danej veci\nnebolo „spravodlivé“, a toto podľa názoru odvolacieho súdu najvyšší súd svojím rozhodnutím nemienil.\nNa základe uvedeného si odvolací súd dovolí poukázať na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. I. ÚS 131/2017 z 12. decembra 2017, ktorého právna veta znie: „Z právomoci Ústavného súdu\nSlovenskej republiky ako strážcu ústavnosti okrem iného vyplýva aj to, že v sporoch, ktoré vykazujú\nisté znaky špekulatívnosti či účelovosti, musí osobitným spôsobom pristupovať aj k otázkam prípadnej\nformálnoprávnej ne/dokonalosti napadnutých súdnych rozhodnutí. Spravodlivosť sa totiž nesmie iba\njaviť ako spravodlivosť, ale spravodlivosťou aj musí byť...“ Odvolací súd na margo vyššie uvedeného\npovažuje za potrebné zdôrazniť, že zmluvné strany vstúpili do zmluvného vzťahu ako podnikatelia\n(obaja), uzavreli mandátne zmluvy podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a preto každý z nich je\npovinný si znášať podnikateľské riziko v tom rozsahu, ktorý nebol predmetom úpravy vzájomných práv\na povinností uvedených v mandátnych zmluvách, pri predčasnom ukončení zmluvy. Inými slovami tak,\nako si právny predchodca žalovanej musel (do svojej smrti) znášať podnikateľské riziko (podľa názoru\nnajvyššieho súdu) za to, že si dohodol kombinovanú odmenu (paušálnu odmenu pre prípad neúspechu\n\na podielovú odmenu pre prípad úspechu), t.j. iba odmenu pre prípad skončenia sporu, ale súčasne si\nnedohodol, aký nárok a na akú odmenu mu vznikne v prípade predčasného ukončenia mandátnych\nzmlúv (napríklad v dôsledku smrti), rovnako si musí niesť svoje podnikateľské riziko aj žalobca, ktorý si\nv rámci mandátnych zmlúv nedohodol vrátenie zálohy na podielovú odmenu pre prípad predčasného\nukončenia zmluvy, ale iba pre prípad neúspechu vo veci. Iný výklad podnikateľského rizika a jeho\nzdôraznenia v rámci dovolacieho rozhodnutia by nebol v danej veci spravodlivý. Preto odvolací súd\nnesúhlasí s tým, s akým odôvodnením priznal túto sumu (žalovaný nárok) súd prvej inštancie žalobcovi\na má za to, že takéto odôvodnenie nemá oporu ani v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu, avšak\nani pri uplatnení princípu spravodlivosti. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\nzmenil, pričom nepovažoval za potrebné zopakovať dokazovanie, nakoľko odvolací súd vychádzal zo\nskutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a vec iba iným spôsobom právne posúdil. Na\nzáklade uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a nárok žalobcu na vrátenie poskytnutej zálohy\nako nedôvodný zamietol (§ 388 CSP).\n14. Pokiaľ ide o vzájomný nárok žalovanej na zaplatenie odmeny za poskytnuté právne služby zo\nstrany jej právneho predchodcu (v rozsahu napadnutom odvolaním žalovanej), ktoré tento pre žalobcu\n(respektíve pre jeho právneho predchodcu) vykonal, odvolací súd uvádza, že v tomto smere súd\nprvej inštancie pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade so závermi najvyššieho súdu, ktorý sa\njasne vyjadril, že 1) uvedené protiplnenie za poskytnuté právne služby nemôže byť v žiadnom prípade\nposúdené ako bezdôvodné obohatenie, 2) vo vzťahu k určeniu výšky odmeny mandatárovi v tomto\nkonkrétnom prípade je na mieste aplikácia ustanovenia § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a preto patrí\nžalovanej iba nárok na zaplatenie pomernej časti paušálnej odmeny a nemá nárok na zaplatenie\nposkytnutých právnych služieb zo strany jej právneho predchodcu v hodnote tarify. Súd prvej inštancie v\nodôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z dôvodu ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít\nneexistoval pre súd prvej inštancie v ďalšom konaní priestor na právny dialóg, alebo úvahy o tom, či je\nzáväzný právny názor najvyššieho súdu správny, fundovaný alebo úplný. Odvolací súd v danom prípade\nsúhlasí so súdom prvej inštancie, že právny názor vyjadrený najvyšším súdom v danej veci je pre súdy\nnižšieho stupňa (tak pre okresný súd, ako aj pre odvolací súd) záväzný a nevytvára sa tu žiadny priestor\nna právnu diskusiu. Na základe uvedeného námietky vznesené žalovanou v rámci odvolacieho konania\nvzťahujúce sa k tomu, že súdne spory končia postupne úspechom žalobcu, pričom obranu a stratégiu\nešte v počiatku súdnych sporov určil a nastavil právny predchodca žalovanej (koncentračná zásada),\nako aj to, že pomerná časť paušálnej odmeny (ani celá paušálna odmena) nezodpovedá množstvu ani\nvýznamu poskytnutých úkonov právnej pomoci zo strany právneho predchodcu žalovanej žalobcovi, že\nnajvyšší súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil princíp spravodlivosti ani poctivý obchodný styk, že\nmandatár si riadne plnil svoje povinnosti, poskytol žalobcovi kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá mu dnes\nprináša plný úspech a nedostal za to adekvátne protiplnenie, hoci on sám ukončenie zmluvného vzťahu\nnespôsobil, nedokáže odvolací súd kvalifikovane zodpovedať, nakoľko na tieto úvahy, tak ako bolo\nvyššie uvedené nevznikol právny priestor, z dôvodu jasne vysloveného názoru najvyššieho súdu v tejto\nveci, ktorý odvolací súd plne rešpektuje. Odvolávajúc sa teda na právny názor vyslovený v kasačnom\nrozhodnutí najvyššieho súdu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tomto zamietajúcom výroku\n(t.j. vo výroku, ktorým došlo k zamietnutiu vzájomného nároku) ako vecne a právne správny potvrdil (§\n387 ods. 1, 2 CSP).\n15. Na záver si však odvolací súd dovolí vysloviť aj svoju úvahu (a to napriek viazanosti a rešpektu k\nprávnemu názoru dovolacieho súdu), že odporuje spravodlivosti, respektíve spravodlivému usporiadaniu\nvzťahov, ak účastník konania, ktorý vykonal, alebo poskytol služby druhej strane sporu, hoci podľa\nuzavretých zmlúv mu nevznikol nárok na dohodnutú odmenu (resp. nenastali pre úmrtie právneho\npredchodcu žalovanej podmienky pre vznik nároku, keďže ich vznik sa viazal až na právoplatné\nskončenie sporu), nakoľko nenastala podmienka úspechu alebo neúspechu v spore, ale svoje práce\n(t.j. právne služby) riadne vykonal, ak za tieto služby nedostane obvyklú odmenu. Odvolací súd má\nza to, že v danom prípade nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že by bolo zohľadnené, že výška\npaušálnej odmeny bola zmluvnými stranami dohodnutá iba s ohľadom na výsledok sporu, ktorým bol v\ndanom prípade prípadný neúspech žalobcu v spore. Odvolací súd si dovolí vysloviť myšlienku, že výška\npaušálnej odmeny bola stranami dohodnutá (len) v takejto výške práve s prihliadnutím na neúspech\nžalobcu v spore (ak by bola totiž dohadovaná pre prípad úspechu v spore alebo bez ohľadu na výsledok\nkonania, je zrejmé, že jej výška by bola dohodnutá v nepomerne väčšom rozsahu). Preto, ak dovolací\nsúd vo veci vyslovil záväzný právny záver, že predchodcovi žalovanej vznikol nárok len na pomernú\nčasť dohodnutej paušálnej odmeny, otázkou zostáva, či nebolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že\n\ntáto pomerná časť odmeny sa potom odvíja od takej výšky paušálnej odmeny, ktorá je v danej veci\nobvyklá (k tejto časti sporu dovolací súd nezaujal konkrétny právny názor vo veci, nakoľko k uvedenému\nnesmerovali dovolacie otázky). Za daných podmienok by nemala byť priechodná ani argumentácia, že\nvznik nároku na paušálnu odmenu nie je závislý od výsledku sporu, nakoľko tu nejde o posudzovanie\nvzniku samotného nároku na paušálnu odmenu, ale o dohodnutú výšku tejto paušálnej odmeny, a to s\nohľadom na to, že jej výška bola určená iba pre prípad neúspechu v spore. Ak by totiž zmluvné strany\nchceli stanoviť paušálnu odmenu bez ohľadu na výsledok v spore, táto by bola nepochybne vo vyššej\nsume, ako v tej, čo si zmluvné strany vzájomne dohodli. Žiadne z ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z.\nnezakazuje účastníkom výšku dohodnutej paušálnej odmeny odvodzovať od dosiahnutého výsledku v\nspore. V opačnom prípade potom dovolací súd síce konštatoval vznik nároku právneho predchodcu\nžalovanej na pomernú časť paušálnej odmeny (ku ktorému dochádza bez ohľadu na výsledok sporu),\navšak zároveň tým nezohľadnil skutočnosť, že základom pre výpočet tohto nároku je suma, ktorá bola\ndohodnutá výlučne pre prípad neúspechu v spore, hoci k nemu nedošlo. Podľa názoru odvolacieho súdu\nby nemal nastať taký stav, že za poskytnuté služby, ktoré advokát vykoná nedostane žiadnu odmenu, iba\ns poukazom na podnikateľské riziko strán sporu. Ak by potom malo byť rozhodnutie súdu spravodlivým\npre všetkých zúčastnených, vychádzajúc z toho, že právnemu predchodcovi žalovanej vznikol nárok\nna pomernú časť paušálnej odmeny (nakoľko iba túto bolo možné vzhľadom na obsah uzavretej zmluvy\npriznať - za primeranej aplikácie § 6 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), jej výška by sa mala odvíjať od obvyklej výšky\ntakejto odmeny, dohadovanej v obdobných prípadoch, v danom mieste a čase (t.j. ktorej výška nebola\ndohodnutá ani pre prípad neúspechu, ani pre prípad úspechu v spore). V danej veci potom priznanie iba\npomernej časti paušálnej odmeny, ktorej výška bola dohodnutá s ohľadom na neúspech v spore (ktorý\nnaviac nenastal), potom zdanlivo neodzrkadľuje hodnotu poskytnutých právnych služieb (nezodpovedá\nani výške tarifnej odmeny, ani pomernej časti obvyklej paušálnej odmeny). Za zmienku stojí potom\núvaha, či súd nemal zohľadniť skutočnosť, že žalovanej (respektíve jej právnemu predchodcovi) mohol\nvzniknúť nárok na pomernú časť takej paušálnej odmeny, ktorá by bola s ohľadom na zložitosť veci,\nako aj náročnosť zastupovania a v neposlednom rade aj na výšku žalovanej sumy obvyklá. Túto úvahu\nsi odvolací súd dovolil vysloviť z dôvodu, že najvyšší súd sa vo svojom zrušujúcom rozhodnutí danou\nskutočnosťou nezaoberal, nakoľko táto nebola predmetom dovolacieho prieskumu, a to s ohľadom na\ndovolacie otázky.\n16. Žalovaná v priebehu odvolacieho konania navrhla aj prerušenie tohto odvolacieho konania s\nodôvodnením, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/120/2020 zo dňa 19.03.2024,\ndošlo k právoplatnému rozhodnutiu vo veci, ktorá je skutkovo aj právne obdobná, resp. totožná ako\nprejednávaná právna vec. V tejto (druhej) právnej veci súdy jednoznačne prijali záver, že dojednaná\nodmena pre prípad predčasného skončenia zmluvy (výpoveďou), nebola dojednaná dostatočne určito,\na preto sa na takýto prípad musia aplikovať ustanovenia o tarifnej odmene (ako keď odmena nie je\ndojednaná, keďže ani podmienky pre aplikáciu podielovej, ani paušálnej odmeny neboli naplnené), a to aj\ns poukazom na ustanovenia § 265 a § 266 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, teda s poukazom\nna výklad vôle zmluvných strán a zásady poctivého obchodného styku, zásady spravodlivosti. To všetko\nza situácie, keď bola dojednaná paušálna odmena pre prípad neúspechu v spore a podielová odmena\npre prípad úspechu v spore. Žalovaná je presvedčená, že predmetná právna vec právne dopadá aj na\ntento spor a to do takej miery, že konečné rozhodnutie vo veci považuje za zásadné v záujme zachovania\nprávnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Podľa žalovanej dostupných informácií bolo zo\nstrany žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/120/2020 zo dňa 19.03.2024\npodané dovolanie zo dňa 09.07.2024, v ktorom žalobca (rovnako ako v odvolacom konaní) argumentuje\npráve aj kasačným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 80/2020, ktoré bolo vydané v\ntejto právnej veci. Žalovaná je preto presvedčená, že aj s poukazom na uvedené sú tieto dve právne\nveci vzájomne natoľko previazané, že je nevyhnutné počkať práve na rozhodnutie najvyššieho súdu o\ndovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/120/2020, nakoľko práve z dôvodu\nobdobnosti skutkovej aj právnej situácie v oboch právnych veciach existuje nepochybne záujem na\nzachovaní právnej istoty a zachovaní kontinuity v rozhodovaní všeobecných súdov v takto obdobných\nprávnych veciach. Preto, ak Najvyšší súd SR o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nsp.zn. 2Cob/120/2020 rozhodne tak, že podporí právny názor vyslovený rozsudkom krajského súdu,\naj takéto rozhodnutie môže podľa žalovanej iba podporiť dôvod na odklon od vysloveného kasačného\nnázoru Najvyššieho súdu SR z dôvodu zmeny rozhodovacej praxe a v záujme zachovania právnej\nistoty. Preto navrhuje prerušiť toto konanie na čas do právoplatného skončenia dovolacieho konania\nsmerujúceho proti rozsudku 2Cob/120/2020.\n\n17. Žalobca sa vyjadril k návrhu na prerušenie konania žalovanej a uviedol, že z dovolania vo veci R., ako\nani zo samotného rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 2Cob/120/2020 zo dňa 19.03.2024 (ďalej\nlen „Rozsudok R.“) nevyplýva, že by išlo o totožnú právnu vec. Žalobca poukázal na to, že z dovolania\nvo veci R. vyplýva, že vo veci R. sa posudzujú nároky právneho zástupcu (spoločnosti R. A..P..U..),\nktorý zastupoval žalobcu v právnych veciach. Spoločnosť R. A..P..U.. poskytovala právne služby pre\nžalobcu na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy v znení neskorších dodatkov. Zo strany žalobcu\ndošlo k predčasnému ukončeniu zmluvy, a to výpoveďou vo veci R. bola medzi právnym zástupcom a\nžalobcom dojednaná v mandátnej zmluve odmena pre prípad predčasnej výpovede mandátnej zmluvy\n(čl. VI ods. 3 predmetnej mandátnej zmluvy), a to vo výške podielovej odmeny podľa čl. III ods. 1 za\nsplnenia podmienky, že mandatár vypracoval písomné stanovisko podľa čl. I ods. 2 mandátnej zmluvy.\nSúdy vo veci R. vyhodnotili ustanovenie čl. VI ods. 3 mandátnej zmluvy o dojednanej odmene pre prípad\npredčasného skončenia zmluvy (výpoveďou) za neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre\njeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Z dovolania vo veci R. ďalej vyplýva, že súd vyhodnotil, že predčasné\nvypovedanie zmluvy o poskytovaní právnych služieb (resp. v danom prípade mandátnej zmluvy) nemôže\nmať za následok bezodplatnosť preukázateľne poskytnutých právnych služieb, pričom ak predčasné\nukončenie právneho zastúpenia z dôvodu výpovede má za následok, že nie sú splnené podmienky\nna vznik nároku na podielovú odmenu a právna úprava nevytvára priestor pre uplatnenie iného druhu\nzmluvnej odmeny, na prípad sa musia aplikovať ustanovenia o tarifnej odmene (ako keď odmena nie je\ndojednaná) v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb. Odvolací súd vo veci R. nezohľadnil zo strany žalobcu predložené uznesenie NS SR,\nsp.zn. 5Cdo/80/2020, nakoľko konštatoval, že závery tam uvádzané nie sú aplikovateľné na vec R.,\nvzhľadom na právne posúdenie prvoinštančného aj odvolacieho súdu. Žalobca má za to, že rozsudok\nR. nerieši totožnú právnu vec, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, medzi vecou R. a touto vecou\nsú zásadné rozdiely. Zároveň žalobca uviedol, že Najvyšší súd SR ako dovolací súd v tomto súdnom\nkonaní vyslovil vo svojom uznesení záväzný právny názor v zmysle § 455 CSP. Napriek skutočnosti,\nže vo veci R. a rovnako aj v tomto súdnom konaní bol účastníkom konania žalobca, skutkové okolnosti\noboch konaní nie sú totožné, t.j. nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej o totožnosti prípadov, a preto\nnavrhuje návrh na prerušenie konania zamietnuť.\n18. Odvolací súd posúdil návrh žalovanej na prerušenie konania v zmysle ustanovení § 164 Civilného\nsporového poriadku a má za to, že nie je dôvodné toto odvolacie konanie prerušiť na čas do\nprávoplatného skončenia dovolacieho konania vo veci R., t.j. smerujúceho voči rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave, sp.zn. 2Cob/120/2020 zo dňa 19.03.2024. Odvolací súd v danom prípade prioritne\npoukazuje na to, že v tejto veci svoj názor už raz jasne vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky,\nvo svojom kasačnom rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/80/2020, ktorý je záväzný v zmysle § 455 CSP tak pre\nodvolací súd, ako aj pre súd prvej inštancie a tento je nevyhnutné na danú vec aplikovať, nakoľko súdy\nnižšieho stupňa sú týmto názorom viazané, a judikatúra nedovoľuje sa od nich odkloniť a to ani za\nsituácie, že v obdobnej veci by najvyšší súd rozhodol inak. Okrem uvedeného má odvolací súd za to,\nže je vecne správna argumentácia žalobcu, že skutkové okolnosti oboch konaní nie sú totožné (sú síce\npodobné), avšak nedá sa v tomto prípade jednoznačne hovoriť o totožnosti prípadov. Navyše odvolací\nsúd poukazuje, že pri rozhodovaní, či konanie podľa § 164 CSP preruší alebo nie, musí súd prihliadať aj\nna zásadu hospodárnosti konania a na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto treba\nmať na zreteli, že súd by nemal prerušiť konanie podľa citovaného ustanovenia, ak sám nepredpokladá,\nže vyriešenie otázky v inom konaní bude mať pre dané konanie zásadný význam. Keďže v danom\nprípade tento súdny spor ohľadom vzájomných (žalovaných) nárokov trvá už veľmi dlho (od roku 2011),\ntak prerušenie takéhoto konania, v ktorom už strany sporu očakávajú konečné rozhodnutie vo veci nie\nje v súlade s požiadavkou rýchlej a účinnej ochrany ich práv. Na základe všetkých vyššie uvedených\ndôvodov odvolací súd nevzhliadol dôvod na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 164 Civilného\nsporového poriadku, a preto tento návrh ako nedôvodný zamietol.\n19. Žalovaná podala odvolanie aj do výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie\nkonania. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol tento\nnávrh takpovediac zo zhodných dôvodov ako zamietol tento návrh na prerušenie odvolacieho konania\naj odvolací súd. V tejto súvislosti však odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, pre\nktoré prerušenie konania tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho v danej veci nie dôvodné (nakoľko sú\nuvedené v rámci vyššie uvedeného odseku tohto rozsudku), a preto iba odkazuje na vyššie uvedené a\ndodáva, že prerušenie prvoinštančného konania nebolo dôvodné a odôvodnenie rozsudku súdu prvej\n\ninštancie je v tejto časti vecne a právne správne, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v\ntomto výroku ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).\n20. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez\nakejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo\nveci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo\núčastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne\nsa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho,\naby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník\nkonania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).\n21. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva\núčastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný\ndať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo\nsa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské\npráva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).\n22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1\nCSP a ich náhradu žiadnemu zo strán sporu v danom prípade nepriznal, nakoľko žiaden z nich nemal\núspech vo veci.\n23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/34/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3b252c3f-ae73-4f99-85bf-a783d0a6d687", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.29.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 29/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/2023 z 19. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.29.2023.1"}, {"guid": "ussr:c4d5f9ce-ab9e-45ad-80fc-2111a331a7bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2019.1"}, {"guid": "ussr:93d8b1b9-3f0e-4422-a316-97a62edd9ade", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.131.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 131/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.131.2017.1"}, {"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "52fd928c-f41b-40cd-b15e-c4d1dfc8ed8f:fdcf5eb2-725d-4f2c-8937-2086e07f9080", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/120/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/120/2020 z 19. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-03-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/52fd928c-f41b-40cd-b15e-c4d1dfc8ed8f:fdcf5eb2-725d-4f2c-8937-2086e07f9080"}, {"guid": "01dddf9f-1035-46d1-a63a-ebb9d86175a6:de956dc0-c0fd-4953-80ac-ed99d59ddd9f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7917209495.1", "spisova_znacka": "2Co/48/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/48/2018 z 14. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-06-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7917209495.1"}, {"guid": "8092540e-8f8d-4a8a-8d30-f1a48c4abcd5:1015472d-eb1f-435d-addc-ae7ec4001bd1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1099899761.21", "spisova_znacka": "37Zm/415/1999", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 37Zm/415/1999 z 20. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-06-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1099899761.21"}, {"guid": "3c8acdb7-e46f-45eb-82e1-de7c7df85e76:93c2b4dd-eb2a-4133-b541-5ef257892409", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6812208543.1", "spisova_znacka": "17Co/410/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/410/2014 z 13. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-05-13", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6812208543.1"}], "citovane_v": [{"guid": "68d0731e-6711-4c07-9c7c-b615321cfff4:30343937-00bc-43da-bb50-fc86c26e05e9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1218201511.1", "spisova_znacka": "1Obdo/46/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/46/2024 z 17. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1218201511.1"}]}