{"guid": "83cf21ec-85c1-4ed0-8c3d-9dfc32d1f481:7e503755-af11-4994-9dc2-4315b386e39b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1624200508.1", "spisova_znacka": "15Co/60/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/60/2024 z 24. 7. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. júla 2024, sp. zn. 15Co/60/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1624200508.1", "identifikacne_cislo": "1624200508", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Walterová", "sudca_id": 666, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-walterova-666", "datum_vydania": "2024-07-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e503755-af11-4994-9dc2-4315b386e39b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1624200508.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1624200508.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1624200508.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/60/2024\n1624200508\n24. 07. 2024\nJUDr. Silvia Walterová\nECLI:SK:KSBA:2024:1624200508.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcov v 1. rade: X.. S. Č.\nO. S. J. V. C. X. Č. , R. A. XX.X.XXXX, C. X. W.: X.. Ľ. Č. O. S. J. V. C. X. Č. V. C. Á. , R. A. X.X.XXXX,\nV. T. D. N., D. Č.. XXX/XX, obaja zastúpení spoločnosťou: HHB advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52\n274 896, Martin, Andreja Kmeťa č. 576/13, za ktorú koná JUDr. Marek Hraška, proti žalovanému: X.. K.\nC. R. B. Č. J. V. , R. A. XX.XX.XXXX, T. D. I., C. Š. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou: LEGAL & CORP\ns. r. o., IČO: 47 237 325, Bratislava, Gajova č. 11, za ktorú koná JUDr. Tomáš Dujčík, o návrhu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcov v 1., 2. rade proti uzneseniu Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 28. marca 2024, č.k. 48 C 18/2024-120, takto\nrozhodol:\nI. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28. marca 2024, č.k. 48 C 18/2024-120, p o t v\nrdzuje.\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1., 2. rade nárok\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.3.2024, č.k. 48 C 18/2024-120, I. návrh žalobcov v 1., 2.\nrade na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol; II. žalovanému nepriznal voči žalobcom v 1.,\n2. rade nárok na náhradu trov konania. Vychádzal z návrhu doručenému súdu dňa 6.3.2024, ktorým sa\nobaja žalobcovia domáhali nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by bolo zriadené záložné\nprávo na nehnuteľnosti bližšie špecifikované v petite návrhu, za účelom zabezpečenia ich pohľadávky\nvo výške 168.000,- € titulom poskytnutej pôžičky. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nžalobcovia v 1., 2. rade odôvodnili tým, že na Okresnom súde Banská Bystrica sa vedie upomínacie\nkonanie pod sp.zn. 7 Up 1275/2023, ktoré úzko súvisí s predmetným návrhom, ktorého predmetom je\nich žalobný nárok uplatnený proti žalovanému a PaeDr. K. C., narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom\nD., D. č. X (otec žalovaného),\no zaplatenie sumy 168.000,- € s príslušenstvom. V\nupomínacom konaní bol dňa 18.9.2023 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol zo strany žalovaného\na jeho otca podaný odpor. Nárok si uplatnili titulom poskytnutej bezúročnej pôžičky, na základe zmluvy o\npôžičke uzatvorenej medzi nimi (ako veriteľmi) na jednej strane a žalovaným a jeho otcom (ako dlžníkmi)\nna druhej strane dňa 28.2.2018, ktorou sa zaviazali poskytnúť dlžníkom bezúročnú pôžičku vo výške\n250.000,- €, ktorú mali dlžníci vrátiť do dňa 10.12.2018. Časť pôžičky vo výške 232.000,- € poukázali\ndlžníkom bankovým prevodom na účet uvedený v zmluve\no pôžičke a zvyšnú časť vo výške\n18.000,- € im poskytli v hotovosti. Keďže pôžička nebola zo strany dlžníkov v lehote vrátená, žalovaný a\njeho otec im poskytli dňa 9.12.2021 čestné vyhlásenie, v ktorom uznali zostatok svojho dlhu na základe\nzmluvy o pôžičke vo výške 188.000,- € a zároveň v ňom výslovne uviedli, že z pôžičky poskytnutej na\nzáklade zmluvy o pôžičke, bola ku dňu poskytnutia čestného vyhlásenia splatená suma spolu 62.000,€,\nz toho suma 32.000,- € prevodom na účet dňa 27.6.2019 a ostatné prostriedky\nvo výške 30.000,- € im boli uhradené v hotovosti dňa 9.12.2021. Následne bolo zo strany žalovaného\n\nvrátených z titulu zmluvy o pôžičke ešte ďalších 20.000,- € bezhotovostným prevodom dňa 30.1.2023.\nDlžná časť pôžičky tak predstavuje k dnešnému dňu sumu 168.000,- €. Majú za to, že žalovaný a jeho\notec sú si dobre vedomí svojho dlhu voči nim, ako aj jeho výšky. O tejto skutočnosti svedčí aj list zo dňa\n16.6.2023 adresovaný im od právneho zástupcu žalovaného a jeho otca, advokátskej kancelárie AK\nHERCEG, s.r.o., v ktorom sa výslovne uvádza, že žalovaný a jeho otec sú si vedomí, že do dnešného\ndňa nesplatili v celosti pôžičku poskytnutú vo výške 250.000,- €, pričom navrhujú nesplatený zostatok\nvysporiadať prevodom nehnuteľnosti špecifikovanej v liste do ich vlastníctva, s čím ale nesúhlasili.\nDali do pozornosti skutočnosť, že žalovaný bol na začiatku upomínacieho konania (krátko po doručení\nplatobného rozkazu) vlastníkom viacerých nehnuteľností (zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX,\nkatastrálne územie S., č. XXXX, katastrálne územie N.\na č. XXXX, katastrálne\núzemie I.), pričom len niekoľko mesiacov po doručení platobného rozkazu žalovanému, tento previedol\njednu zo svojich nehnuteľností (zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I.) na tretí\nsubjekt. Žalovaný sa začal postupne zbavovať svojho majetku, a to práve v dôsledku jeho vedomosti\no existencii upomínacieho konania a s tým súvisiacej hrozby možnej exekúcie proti jeho majetku.\nVyjadrili obavu, že rovnako bude žalovaný pokračovať aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na\nliste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX. Je pritom zjavné, že cieľom opísaného zbavovania sa majetku\nžalovaného je výlučne vyhnutie sa povinnosti zaplatiť svoj dlh voči nim. Takéto konanie žalovaného\nnavyše nepochybne ohrozuje vymoženie ich pohľadávky uplatnenej v upomínacom konaní. Dôvodom\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na základe tohto návrhu, teda ich naliehavý právny záujem\nna nariadení zabezpečovacieho opatrenia na základe tohto návrhu je dôvodná obava, že prípadné\nexekučné vymáhanie ich peňažného nároku proti žalovanému titulom samotným žalovaným ich uznanej\npohľadávky vo výške 168.000,- € spolu s príslušenstvom, môže byť v dôsledku opísaného zbavovania\nsa majetku zo strany žalovaného ohrozené. Zdôraznili, že v tomto prípade skutočne existuje dôvodná\nobava, že prípadná následná exekúcia, ktorá by bola vedená v ich prospech proti žalovanému titulom ich\npohľadávky na zaplatenie sumy 168.000,- € spolu s príslušenstvom, bude vzhľadom na vyššie opísané\nzbavovanie sa majetku zo strany žalovaného ohrozená. Dodali, že z pohľadu tohto návrhu je právne\nirelevantný motív zbavovania sa majetku zo strany žalovaného, teda či dôvodom na takéto konanie je\nnapríklad jeho zlá finančná situácia, na ktorú mimochodom odkázal žalovaný, ako aj jeho otec v čestnom\nvyhlásení a liste. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.\nÚS 502/2017\na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky R (ČR) 6/1994 s tým, že sú\npresvedčení, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodujúca hodnota nehnuteľných\nvecí, na ktorých má byť zriadené záložné právo (v tomto štádiu konania sa to z pohľadu ich možností\nobjektívne ani len nedá posúdiť), ale už vyššie preukázaná dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie.\nNavrhované zabezpečovacie opatrenie nebude podľa ich názoru v rozpore so zásadou proporcionality,\nkeďže toto opatrenie žalovaného de facto žiadnym spôsobom neobmedzí. V prípade, ak žalovaný\nprejaví záujem vyrovnať sa s nimi, t. j. dobrovoľne uhradiť ich pohľadávku uplatnenú v upomínacom\nkonaní, ktorú mimochodom uznal, čo do dôvodu i výšky, navrhované zabezpečovacie opatrenie bude\npre žalovaného právne bezvýznamné.\n2.1. Uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. l,\nods.\n2, ods. 3 (nesprávne súd prvej inštancie uviedol ods. 1) Civilného sporového poriadku,\n§\n151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, dôvodiac tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne, nakoľko žalobcovia v 1.,\n2. rade dostatočne neosvedčili dôvodnosť obavy z exekúcie a taktiež nepreukázali hodnotu majetku,\nna ktorý sa malo vzťahovať zabezpečovacie opatrenie. Poukázal na to, že zabezpečovacím opatrením\nsúd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka.\nPostihuje tak majetok patriaci dlžníkovi za účelom zabezpečenia budúcej vymožiteľnosti pohľadávok,\nktoré má navrhovateľ voči dlžníkovi. Z ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. je tak zrejmé, že záložné právo\nmožno zriadiť iba k veciam, právam, či iným majetkovým hodnotám, ktoré (v čase rozhodnutia) vlastnícky\npatria dlžníkovi, t. j. dlžník (žalovaný) musí byť v čase rozhodnutia vlastníkom majetku, ktorý má slúžiť\nako záloh. V danom spore z hľadiska existencie, trvania\na vymedzenia nároku\nžalobcov v 1., 2. rade, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe navrhovaného zabezpečovacieho\nopatrenia, mal za to, že osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, poukazujúc pritom\nna zmluvu o pôžičke zo dňa 28.2.2018\n(č.l. 16-20 spisu), čestné vyhlásenie žalovaného a jeho\notca o uznaní dlhu voči nim (č.l. 23 spisu), ako aj vydaný platobný rozkaz na zaplatenie sumy 168.000,€ s príslušenstvom\nv rámci upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská\nBystrica (č.l. 33-36 spisu), či oznámenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 16.6.2023 (č.l. 29 spisu).\nObaja žalobcovia taktiež v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preukázali splnenie ďalšej\n\npodmienky, a to spôsobilý predmet záložného práva, keď z neho vyplýva, že predmet záložného práva\nje spôsobilý na zabezpečenie, nakoľko predmetom záložného práva majú byť nehnuteľnosti, ktoré sú\nvo vlastníctve žalovaného. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,\nsúd musí zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k\npohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska zabezpečenia\ntak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením v\nsúlade\ns ustanovením § 343 C.s.p. musí spĺňať kritérium primeranosti a proporcionality\na nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov strán, najmä žalovaného.\nPrimeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je súd povinný skúmať\na žalobca povinný\nosvedčiť. Zriadením záložného práva prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia dochádza\nk zásahu do právneho postavenia žalovaného\nz hľadiska obmedzenia, resp. sťaženia\nmožnosti nakladať s jeho majetkom zaťaženým súdom zriadeným záložným právom, kedy v zmysle\nustanovenia § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo v zásade pôsobí voči nadobúdateľovi\nzálohu pri jeho prevode alebo prechode. Kritérium primeranosti a proporcionality zabezpečovacieho\nopatrenia tak musí zohľadňovať na jednej strane hodnotu zabezpečovanej pohľadávky veriteľa v pomere\nna druhej strane k hodnote veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, ku ktorej súd zabezpečovacím\nopatrením zriaďuje záložné právo. V danom prípade pohľadávka žalobcov v 1., 2. rade predstavuje sumu\n168.000,- €, pričom hodnotu nehnuteľností, ktoré žiadajú podaným návrhom zaťažiť záložným právom,\nneosvedčili. Z uvedeného dôvodu potom nemal osvedčený predpoklad proporcionality navrhovaného\nzabezpečovacieho opatrenia, pretože nemal oboma žalobcami osvedčenú ani približnú hodnotu\nnavrhovaného zálohu. Je pritom súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti oboch žalobcov,\naby v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčili primeranosť navrhovaného\nzabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k ich osvedčovanej pohľadávke voči žalovanému. Žalobcovia\nv 1., 2. rade v návrhu uviedli, pričom toto svoje tvrdenie opreli o rozhodnutie, že na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodujúca hodnota nehnuteľných vecí, na ktorých má byť zriadené\nzáložné právo, nakoľko podľa ich názoru sa to v tomto štádiu konania z pohľadu ich možností objektívne\nani len nedá posúdiť. S týmto tvrdením oboch žalobcov sa nestotožnil, nakoľko približný odhad ceny\nnehnuteľností sa dá preukázať napríklad nezávislým stanoviskom niektorej z realitných kancelárií na\nobdobné pozemky, či byty, resp. nebytové priestory v uvedenej lokalite, kde sa nachádzajú pozemky,\nbyt\na nebytové priestory, ktoré žalobcovia v 1., 2. rade žiadajú zaťažiť záložným právom na\nzabezpečenie ich pohľadávky, ktorú evidujú voči žalovanému. Zároveň dospel k záveru, že žalobcovia v\n1., 2. rade neosvedčili ani dôvodnosť obavy, že prípadná budúca exekúcia ich pohľadávky je ohrozená.\nSamotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak\nskutočnosťami, ktoré osvedčujú, že by exekúcia mohla byť zmarená, je predovšetkým také konanie\ndlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť alebo\niné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobcovia v 1.,\n2. rade neosvedčili správanie žalovaného, ktoré vedie k znižovaniu reálnej hodnoty jeho majetku tým,\nže sa ho žalovaný zbavuje jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej\nhodnoty, resp. zaťažuje ho záložnými právami iných veriteľov. Nie je tak zrejmé, akým spôsobom by\nmalo opísané konanie žalovaného ohroziť vymožiteľnosť pohľadávky oboch žalobcov v prípadnom\nexekučnom konaní. Za zbavovanie sa majetku nemožno považovať, ak žalovaný majetok scudzil za\nprimeranú protihodnotu, čím by nijakým spôsobom neohrozili vymožiteľnosť pohľadávky oboch žalobcov,\nnakoľko predajom dochádza len k zmene formy vlastníctva z vlastníctva nehnuteľnosti na vlastníctvo\npeňažných prostriedkov v hodnote zodpovedajúcej predanej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti žalobcovia\nv 1., 2. rade nijako neosvedčili a ani len netvrdili, že by žalovaný chcel nehnuteľnosti vo svojom\nvlastníctve scudzovať pod cenu, prípadne za neprimerané protiplnenie či darovaním, kedy by bolo\nmožné hovoriť o zbavovaní sa majetku. Naopak z predložených listinných dôkazov jednoznačne\nvyplýva, že žalovaný spolu so svojim otcom navrhli obom žalobcom nesplatený zostatok pohľadávky\nvysporiadať prevodom nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v oznámení zo dňa 16.6.2023 (č.l. 29 spisu),\nčo však žalobcovia v 1., 2. rade neakceptovali, avšak bližšie nezdôvodnili svoje rozhodnutie. Navyše\ntvrdenie oboch žalobcov ohľadom zlej finančnej situácie žalovaného a jeho otca, na ktorú sa vraj\nodvolávajú aj samotní dlžníci v čestnom vyhlásení zo dňa 9.12.2021 (č.l. 23 spisu) a oznámení zo dňa\n16.6.2023, na podporu dôvodnosti podaného návrhu (ako obava z ohrozenia budúcej exekúcie) ale\nz predložených listinných dôkazov vôbec nevyplýva, keďže v čestnom vyhlásení, ani oznámení nie je\nžiadna zmienka o tom, že žalovaný a jeho otec sú vo finančnej tiesni.\n2.2. Výrok o náhrade trov konania prvoinštančný súd odôvodnil právne ustanoveniami § 255 ods. 1,\nods. 2, § 262 ods. 1 C.s.p. a dôvodil tým, že žalobcovia v 1., 2. rade boli\nv konaní neúspešní,\n\npreto by úspešný žalovaný mal proti nim nárok na náhradu trov konania. S poukazom na skutočnosť, že\nžalovanému žiadne trovy nevznikli a na zásadu racionality, mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n3. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia v 1., 2. rade, dôvodiac ustanovením § 365\nods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedli, že návrhom sa\ndomáhali zriadenia záložného práva na príslušných veciach žalovaného, keďže sa plne legitímne\nobávali ohrozenia možnej exekúcie v prospech ich pohľadávky voči žalovanému. Dali do pozornosti\npísomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 28.2.2018, na základe ktorej ako veritelia poskytli žalovanému a jeho\notcovi PaeDr. K. C. ako dlžníkom bezúročnú pôžičku vo výške 250.000,- €, ktorú sa dlžníci zaviazali\nvrátiť veriteľom najneskôr do dňa 10.12.2018. Majú za to, že predmetným návrhom osvedčili aj ďalšie\nskutočnosti týkajúce sa predmetnej splatnej peňažnej pohľadávky, najmä jej nesporný charakter (s\nohľadom na uznanie dlhu) medzi zmluvnými stranami, jej výšku, ako aj to, že žalovaný a jeho otec\ntento svoj záväzok\ns ohľadom na ich nepriaznivú finančnú situáciu nedokázali\nriadne a včas splatiť. S týmito skutočnosťami sa v konečnom dôsledku stotožnil aj súd prvej inštancie\ns poukazom na\nbod 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Napriek tomu však\nsúd prvej inštancie vyhodnotil, že neosvedčili primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia,\nrespektíve hodnotu nehnuteľností, na ktorých navrhovali zriadiť záložné právo (bod 14. odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia), s čím nesúhlasia, keďže súd prvej inštancie v tejto súvislosti dospel na základe\npredložených tvrdení a dôkazov celkom zjavne k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec\nnesprávne právne posúdil. Dali do pozornosti ustanovenie § 326\nods. 1 C.s.p., ktoré prvoinštančný\nsúd nesprávne interpretoval, respektíve ho nesprávne aplikoval, nakoľko v tomto prípade použil\npríliš extenzívny výklad v otázke osvedčovania skutkových tvrdení relevantných pre návrh, ktorý má\nparadoxne charakter dokazovania a nie osvedčovania. V tejto súvislosti poukázali na svoju argumentáciu\nohľadom dokazovania, respektíve osvedčovania skutkových tvrdení, ktorú prezentovali už v návrhu\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ktorú navyše podporili ustálenou rozhodovacou praxou\nnajvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, ako aj citáciou príslušnej odbornej literatúry. Zotrvali\npreto na tom, že dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho)\nopatrenia povahu osvedčovania a nemajú tak v tomto konaní povinnosť dokazovať nimi prezentované\nskutočnosti, ale výlučne ich len osvedčiť a aj to len tie, ktoré sa objektívne osvedčiť dajú. Príslušné\nustanovenia Civilného sporového poriadku pritom žiadnym spôsobom neurčujú, akým spôsobom sa\nmá toto osvedčenie vykonať. Nemožno preto vylúčiť ani prosté tvrdenie o tom, že v rámci tohto typu\nkonania nie je možné určitú skutočnosť osvedčiť, nie to ešte dokázať. Dali do pozornosti, že odkazovali\naj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (R 6/1994) a vyjadrili svoje presvedčenie o\nneexistencii rozporu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia so zásadou proporcionality, ako aj že\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodujúca hodnota nehnuteľných vecí, na ktorých\nmá byť zriadené záložné právo, ale postačuje napríklad už samotným návrhom preukázaná dôvodnosť\nobavy z ohrozenia exekúcie. Súd prvej inštancie pritom upozornili aj na tú skutočnosť, že v tomto štádiu\nkonania nie je objektívne možné osvedčiť hodnotu predmetných nehnuteľností žalovaného, na čom\nzotrvávajú. Záver súdu prvej inštancie o možnosti približného odhadu ceny nehnuteľnosti na základe\nnapríklad nezávislého stanoviska príslušnej realitnej kancelárie, teda o osvedčení tejto skutočnosti,\nje podľa ich názoru nesprávny hneď z viacerých hľadísk. Akýkoľvek subjekt (napríklad súdom prvej\ninštancie zmienená realitná kancelária), ktorý by mal vykonať ocenenie predmetných nehnuteľností,\nmusí poznať aspoň základné informácie o tejto nehnuteľnosti. Tieto zväčša získa na základe osobnej\nobhliadky, určite však nie na základe informácií dostupných z listu vlastníctva, t. j. z jediného podkladu,\nktorý o predmetných nehnuteľnostiach majú (aj to výlučne len na základe ich vlastnej iniciatívy a lustrácie\nžalovaného vo verejne dostupných registroch, za ktorú vynaložili peňažné prostriedky). Nehnuteľnosti\nna ktorých navrhujú zriadiť záložné právo, sú výlučne stavby (rodinný dom, byt alebo nebytový priestor)\na k nim prislúchajúce spoluvlastnícke podiely, prípadne pozemky. Tieto majú vždy svoju výmeru,\nšpecifické rozloženie, počet miestností, charakter vybavenia a príslušenstva, čo všetko bezpochyby\nvýrazne vplýva na hodnotu danej nehnuteľnosti. Preto vo vzťahu\nk\nprezentovanému záveru súdu prvej inštancie kladú legitímnu otázku: „Akým spôsobom majú žalobcovia\nzabezpečiť ohodnotenie predmetných nehnuteľností, ak nedisponujú ani len informáciou o tom, či\nsa v danom prípade jedná o 1-izbový (2-izbový, 3-izbový), prípadne viacizbový byt?“ Predmetné\nnehnuteľnosti sú okrem tiarch a obmedzení, ktoré nie sú explicitne zapísané v katastri nehnuteľností,\nzaťažené aj bankovými záložnými právami, teda reálna hodnota týchto nehnuteľností, ktorá by bola v\n\nich prospech na základe nimi navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zaťažená, sa ani nedá určiť\nbez znalosti rozsahu daného bankového zaťaženia. Ak by aj totižto došlo k zriadeniu záložného práva\nna daných nehnuteľnostiach, tak pre prípad jeho realizácie (poznámka záložného práva), bude toto\nrealizované až potom, ako dôjde k uspokojeniu tzv. prioritného záložného veriteľa, v tomto prípade\nbanky. Inými slovami, reálna hodnota predmetných nehnuteľností môže byť práve\nv\ndôsledku zmienenej existencie bankových záložných práv kľudne nižšia, ako je samotná hodnota\nich pohľadávky, ktorej uspokojenie sa snažia ochrániť prostredníctvom nariadenia nimi navrhovaného\nzabezpečovacieho opatrenia-zriadenia záložného práva. Hodnotu predmetných nehnuteľností aj z tohto\ndôvodu nedokážu v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia objektívne osvedčiť. Akékoľvek\nohodnotenie predmetných nehnuteľností by malo de facto charakter len ničím nepodloženého, t. j.\nbezpredmetného odhadu. Škála takéhoto odhadu sa potom môže pohybovať v rozmedzí niekoľkých\ntisíc eur až po niekoľko stotisíc eur, čo je potom podľa ich názoru z pohľadu súdom prvej inštancie\nzmieneného kritéria hodnotenia primeranosti a proporcionality právne irelevantné. Ak by sa však aj\ntakéto ohodnotenie na základe nimi dostupných informácií dalo zabezpečiť (čo spochybňujú), s ohľadom\nna súdom prvej inštancie zmienenú zásadu proporcionality zdôraznili, že prípadné zriadenie záložného\npráva na predmetné nehnuteľnosti vzniká výlučne do rozsahu ich pohľadávky, tzn. že je aj s ohľadom\nna vyčíslenie tejto pohľadávky\nv samotnom návrhu v zásade automaticky\nprimerané. Na základe uvedeného majú za to, že nemohli osvedčiť hodnotu predmetných nehnuteľností\nbez poznania aspoň základných informácií o nich. Z dôvodu právnej istoty predkladajú nezávislé\nstanovisko realitnej kancelárie ohľadom ocenenia predmetných nehnuteľností (zo dňa 15.4.2024), ktoré\nbolo vyhotovené nezávislou realitnou kanceláriou presne v intenciách súdom prvej inštancie naznačenej\ntézy. Záver tohto stanoviska je však prakticky totožný s ich argumentáciou prezentovanou už v návrhu\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ohľadom nemožnosti posúdenia hodnoty predmetných\nskutočností a vyvracia argumentáciu súdu prvej inštancie.\nZ opatrnosti dali do pozornosti\naj možnosť doplnenia dokazovania v rámci odvolacieho konania, pričom s poukazom na ustanovenie §\n329 ods. 2 C.s.p. zdôraznili, že v tomto prípade nedošlo k žiadnej zmene skutkového a ani právneho\nstavu veci. V tejto súvislosti dali do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 5 Cdo 65/2010 a sp.zn.\n1 Cdo 147/2011. S poukazom na vyššie uvedené\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatovali, že vo svojom návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia a jeho prílohách dostatočne osvedčili nimi prezentované skutočnosti,\ntým pádom aj splnenie všetkých predpokladov na nariadenie nimi navrhovaného zabezpečovacieho\nopatrenia.\nK proporcionalie zabezpečovacieho opatrenia dôvodili, že súd podľa ich\nnázoru dokáže objektívne posúdiť proporcionalitu návrhom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia\naj napriek nemožnosti vykonania odhadu hodnôt nehnuteľností žalovaného. Na jednej strane je ich\npohľadávka vo výške 168.000,- € s príslušenstvom a na druhej strane sú bankovými záložnými právami\nzaťažené nehnuteľnosti žalovaného, ako byt a rodinný dom s pozemkom nachádzajúce sa v Bratislave,\nresp. okolí. Na základe všeobecných vedomostí priemerne vzdelanej osoby je možné prísť k záveru, že\nzabezpečovacie opatrenie zriadené na dané nehnuteľnosti žalovaného nebude neproporciálne, pretože\ns najväčšou mierou pravdepodobnosti by jeho výkon ani len nestačil na uspokojenie celej ich pohľadávky,\nv najlepšom prípade bude úplné uspokojenie pohľadávky ledva dosiahnuté. Iná by bola situácia, keby\nžiadali od súdu zriadenie zabezpečovacieho opatrenia na developerský projekt s 10. rodinnými domami\nalebo bytový dom s 30. bytmi. Tam je priestor uvažovať\no neprítomnosti proporcionality\nnavrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Takýto priestor na uvažovanie ale nevidia v tomto prípade a\nnávrhom požadované zabezpečovacie opatrenie je podľa nich plne proporcionálne (nehovoriac o tom, že\nstále trvajú na argumente, podľa ktorého zabezpečovacie opatrenie je v zásade automaticky primerané).\nNestotožnili sa ani so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení obavy z ohrozenia prípadnej budúcej\nexekúcie, keď aj aj v tomto prípade použil príliš extenzívny výklad v otázke osvedčovania skutkových\ntvrdení relevantných pre návrh, ktorý má paradoxne charakter dokazovania a nie osvedčovania. Už v\nnávrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia upozornili súd prvej inštancie na konanie vedené na\nupomínacom súde, teda, čo je dôvodom na nariadenie nimi navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia,\nako aj na ich naliehavý právny záujem na nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Zotrvali na tom, že\nžalovaný začal realizovať úkony smerujúce k sťaženiu alebo k úplnému zmareniu budúcej exekúcie, t. j.\nzačal sa zbavovať svojho nehnuteľného majetku, ktorého existencia je pre nich aspoň ako-takou zárukou\núspešného vymoženia ich pohľadávky. Dali do pozornosti, že už v samotnom návrhu upozornili súd prvej\ninštancie, že nedokážu z objektívnych príčin detailne preukázať všetky prípady zbavovania sa majetku\nzo strany žalovaného a ich špecifiká. Vyjadrili pritom svoje presvedčenie, že takéto preukazovanie nie\nje s ohľadom na zjednodušenú formu dokazovania v tomto type konania, t. j. osvedčovanie, potrebné\na na podporu svojej argumentácie odkázali aj na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej\n\nrepubliky. Súd prvej inštancie očividne nepochopil ich argumentáciu v návrhu, o čom svedčí napríklad\naj v odôvodnení napadnutého uznesenia zmienená potreba skúmania reálneho znižovania hodnoty\nmajetku žalovaného, jeho úmysel scudzovať predmetné nehnuteľnosti za neprimeranú cenu, resp.\nfinančnej situácie žalovaného a jeho otca (bod 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Súdu prvej\ninštancie očividne unikla podstata konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, najmä podstata\ndokazovania/osvedčovania v tomto konaní. Skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie požadoval od nich\npredložiť spolu s návrhom, by bolo možné preukázať\ns veľkými ťažkosťami aj v samotnom\nmeritórnom konaní, kde sa vykonáva riadne dokazovanie, nie to v konaní o nariadení zabezpečovacieho\nopatrenia, kde môžu predložiť výlučne nimi dostupné doklady a dokumenty. Nedokážu pochopiť akým\nspôsobom mohli (už v návrhu) v intenciách záverov súdu prvej inštancie preukázať napríklad úmysel\nžalovaného scudzovať predmetné nehnuteľnosti za neprimeranú cenu. Obdobne sa tak z ich pohľadu\njaví byť nemožné preukázať, že žalovaný scudzil predmetné nehnuteľnosti za nízku cenu, keďže detaily\ntakejto transakcie sa môžu dozvedieť v zásade len od žalovaného. Takéto skutočnosti nie je teda z\nobjektívneho hľadiska možné v samotnom návrhu preukázať a nie je tak možné ich od nich v tomto duchu\nvyžadovať. Opačný postup súdu (ako ho aplikoval súd prvej inštancie v tomto prípade) by znamenal\npopretie zmyslu a účelu inštitútu neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia. Žalovaný sa potom\nako nadobudol vedomosť o upomínacom konaní, začal zbavovať svojho majetku, preto postačuje už\nnávrhom osvedčená skutočnosť\no tom, že žalovaný sa začal zbavovať svojho majetku,\njej chronologický súlad s inými skutočnosťami, a to že takéto konanie žalovaného skutočne ohrozuje\nbudúcu exekúciu na ich pohľadávku. Týmto konaním sa zmenšuje priestor pre súdneho exekútora\npostihnúť majetok povinného - prípadné peňažné prostriedky na bankovom účte sú oveľa jednoduchšie\n„pominuteľné“/spotrebiteľné/prevoditeľné, ktorými navyše žalovaný celkom zjavne nedisponuje, ako\nnehnuteľný majetok povinného. Pripomenuli, že žalovaný je v omeškaní so svojim záväzkom voči\nnim už od roku 2018, čiže jeho bonita zjavne dlhodobo nie je dobrá. Ďalej uviedli, že považujú\nza nesprávne aj konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že prípadným scudzením predmetných\nnehnuteľností zo strany žalovaného nijakým spôsobom nedochádza k ohrozeniu vymožiteľnosti ich\npohľadávky. V tejto súvislosti si kladú otázku: „Prečo žalovaný, ktorý mimochodom uznáva pohľadávku\nžalobcov, za predpokladu, že skutočne scudzil predmetné nehnuteľnosti za cenu primeranú ich hodnote,\nnepoužil peňažné prostriedky, ktoré touto transakciou získal, na čo i len čiastočné vyplatenie pohľadávky\nžalobcov?“ Odpoveď na túto otázku dali už v samotnom návrhu, v rámci ktorého osvedčili jednak\nnepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, jeho otca, ako aj správanie sa žalovaného ohrozujúce\nvymožiteľnosť ich pohľadávky. V nadväznosti na predošlú otázku vnímajú za rovnako nesprávny,\nnekritický, priam až nezmyselný záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný a jeho otec mali záujem\nurovnať ich pohľadávku formou ponuky na odkúpenie príslušných nehnuteľností (pozemku KNC č. XXX/\nXXX., katastrálne územie S., výmera 596 m2, druh: orná pôda), s čím nesúhlasili. Súd prvej inštancie\nnemohol mať pri koncipovaní takéhoto záveru absolútne žiadne informácie o hodnote príslušných\nnehnuteľností, teda\no primeranosti takéhoto protiplnenia vo vzťahu k výške\nich pohľadávky. Nerozumejú však tomu, prečo súd prvej inštancie naopak nevyhodnotil žalovaným\nrealizovaný predaj predmetných nehnuteľností v I., ako ideálnu príležitosť vysporiadať ich pohľadávku.\nK odmietnutiu príslušných nehnuteľností konštatovali, že možnosť odmietnuť túto ponuku ani len\nnedostali. Keď požiadali žalovaného, aby bol pozemok ocenený znaleckým posudkom, aby si vedeli\nvyhodnotiť vhodnosť pozemku na uspokojenie ich pohľadávky, žalovaný s nimi ďalej prestal komunikovať\na pozemok predal inej osobe, preto celé rokovanie ohľadom pozemku vnímajú ako nekalé a nečestné\nzo strany žalovaného. Nestotožnili sa ani so záverom súdu prvej inštancie týkajúci sa neosvedčenia\nzlej finančnej situácie žalovaného a jeho otca s poukazom na odpor podaný zo strany žalovaného a\njeho otca voči platobnému rozkazu vydaného v upomínacom konaní, v rámci ktorého sa bránili aj tým,\nže príslušný súd vyhlásil konkurz na majetok otca žalovaného. Majú tak za to, že v návrhu osvedčili\nzlú finančnú situáciu otca žalovaného, obdobne to platí aj pre samotného žalovaného, ktorého zlá\nfinančná situácia bola celkom jednoznačne preukázaná už len tým, že ich pohľadávka nebola ku dňu\npodania predmetného návrhu zaplatená. K tejto skutočnosti nie je potrebné bližšie vykonávať ďalšie\ndokazovanie/osvedčovanie. Záverom uviedli, že považujú napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie\nza nesprávne, arbitrárne, nepreskúmateľné, zakladajúce vadu a nezákonnosť odvolaním napádaného\nuznesenia. Odvolaciemu súdu navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie, prípadne ich návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť; žiadali\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu oboch žalobcov uviedol, že obaja žalobcovia návrhom na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhli zriadiť záložné právo až\nk 15.\n\nnehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, pričom podľa jeho právneho názoru, ak ide\no\nmajetok (resp. nehnuteľnosti), na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť\nzásadu primeranosti zásahov do jeho majetkových práv, a to predovšetkým vo vzťahu k pohľadávke\noboch žalobcov (vo výške 168.000,- €), na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie.\nPreto z hľadiska zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer, ktorý by mu v danom\nprípade vznikol, ak by súd vyhovel návrhu oboch žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\nPoukázal na to, že žalobcovia v 1., 2. rade žiadajú o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj na\nstavbu, ktorá je v jeho vlastníctve, a to rodinný dom so súpisným č. XXX, P. č. XX, postavenej na\npozemku parcela registra \"C\", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 181 m2, druh pozemku zastavaná plocha\na nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenej Okresným úradom Bratislava, katastrálnym\nodborom, pre okres Bratislava V, obec: Bratislava-S., katastrálne územie S. (ďalej aj ako „Rodinný\ndom“). V rámci svojej procesnej obrany predkladá znalecký posudok č. XX/XXXX, zo dňa 20.11.2023,\nvypracovaný znalcom: Ing. Z. K., znalec v odbore stavebníctvo, predmetom ktorého bolo stanovenie\nvšeobecnej hodnoty tohto rodinného domu, v ktorom bola určená jeho všeobecná hodnota na sumu\n883.012,21 €.\nV prípade ak by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, došlo by k\nzjavnému nepomeru\nz hľadiska rozsahu zabezpečenia pohľadávky oboch žalobcov vo\nvzťahu primeranosti zásahu do jeho majetkových práv. Samotný dôkaz o tom, že všeobecná hodnota len\nrodinného domu je ďaleko násobne vyššia ako hodnota pohľadávky žalobcov v 1., 2. rade predstavuje\nto, že\nv prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by došlo k celkom zjavnému nepomeru\nmedzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou rodinného domu. Domnieva sa, že výška\nzabezpečovanej pohľadávky má aspoň približne zodpovedať hodnote zabezpečovaných nehnuteľností\ns odkazom na uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.12.2021, sp.zn. 26 Cb 236/2021. K\ndôvodnosti obavy oboch žalobcov o tom, že exekúcia bude ohrozená dôvodil, že žalobcovia v 1., 2.\nrade nepreukázali jeden zo základných predpokladov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j.\nexistenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podľa neho pri skúmaní obavy budúceho zmarenia\nexekúcie súd vychádza\nz konkrétnych okolností prípadu, pričom dokazovanie sa v\ntomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava,\nže exekúcia bude ohrozená. Žalobcovia v 1., 2. rade vo svojom návrhu poukázali výlučne iba na to, že\non titulom kúpnej zmluvy previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č.\nXXXX na tretí subjekt, avšak žalobcovia v 1., 2. rade nijakým spôsobom neosvedčili, aké jeho konanie\nohrozilo vymožiteľnosť pohľadávky oboch žalobcov\nv prípadnom exekučnom konaní.\nDal znova do pozornosti, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,\nje potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k\npohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality. Podľa\njeho právneho názoru odplatný prevod nehnuteľnosti v jeho vlastníctve na tretí subjekt, nie je možné\npovažovať za úmyselné zbavovanie sa majetku s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť svoj dlh voči obom\nžalobcom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 10.7.2013, sp.zn.\n6 Co 400/2013. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť; žiadal\npriznať nárok na náhradu trov konania.\n5. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu oboch žalobcov odvolací súd nedoručoval obom žalobcom na\nvyjadrenie, nakoľko ich prípadne vyjadrenie by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\n6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania [§ 324, § 329 ods. l, ods. 2, § 343, § 344, § 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového\nporiadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov v 1., 2.\nrade nemožno priznať úspech.\n7. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom prvoinštančného súdu uvedenom v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia o tom, že neboli v danom prípade splnené podmienky, ktoré\nby odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne, keďže\nžalobcovia v 1., 2. rade neosvedčili dôvodnosť obavy z exekúcie a ani hodnotu majetku, na ktorý sa\nmalo vzťahovať zabezpečovacie opatrenie.\n8. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá musí\nbyť špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že peňažný nárok trvá a je dôvodný. Súd môže\nnariadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie\npeňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 C.s.p.). Pri\n\nrozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať súd aspoň osvedčené, že\nexistuje obava, že exekúcia bude ohrozená, preto by žalobca na osvedčenie rozhodujúcich skutočností\nmal poskytnúť súdu dôkazy, ktorými jednoznačne osvedčí potrebu neodkladnej úpravy pomerov v\ndôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Zároveň sa musí zohľadniť, pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má\nvzťahovať zabezpečovacie opatrenie, aj zásada primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka.\n9. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení §\n326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov\nalebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť\na trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva.\n10. Z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že žalobcovia v 1., 2. rade\nsa domáhajú zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného za účelom\nzabezpečenia ich pohľadávky vo výške 168.000,- €, a to na týchto nehnuteľnostiach: pozemky evidované\nako parcely registra \"C\", zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava,\nkatastrálnym odborom, pre okres\nBratislava V, obec: Bratislava- S., katastrálne územie S.\n- parcelné č. XXX/XXX,\no výmere 365 m2, druh pozemku: orná pôda; parcelné č. XXX/\nXXX, o výmere 181 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; parcelné č. XXX/XXX, o výmere\n25 m2, druh pozemku: orná pôda; parcelné č. XXX/XXX, o výmere 102 m2, druh pozemku: orná pôda;\nparcelné\nč. XXX/XXX, o výmere 3 m2, druh pozemku: orná pôda; stavba so súpisným\nč. XXX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: P. č. XX, postavenej na pozemku parcela registra \"C\",\nparcelné č. XXX/XXX, o výmere 181 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste\nvlastníctva č. XXXX, vedenej Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava\nV, obec: Bratislava-S., katastrálne územie S.; byt č. XX, nachádzajúci sa na 6. poschodí vo vchode D.\nč. X bytového domu so súpisným\nč. XXXX, popis stavby: D. č. X, XX, postavenom na\npozemkoch parcelách registra \"C\", parcelné č. XXXX a č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,\nvedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava V, obec: BratislavaN., katastrálne územie N.; spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k uvedenému bytu\no\nveľkosti XXXX/XXXXXX na príslušenstve, spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného\nbytového domu; spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k uvedenému bytu\no veľkosti XXXX/XXXXXX\nna pozemkoch parcelách registra \"C\", parcelné č. XXXX, o výmere 432 m2, druh pozemku: zastavaná\nplocha a nádvorie a parcelné č. XXXX, o výmere 432 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,\nzapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom,\npre okres Bratislava V, obec: Bratislava-N., katastrálne územie N.; nebytový priestor č. XXX o veľkosti\nXXXX/XXXXXX, nachádzajúcom sa na 1. poschodí vo vchode D. č. XX predmetného bytového domu;\nspoluvlastnícky podiel prislúchajúci k tomuto nebytovému priestoru\no veľkosti XXXX/\nXXXXXX na príslušenstve, spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu;\nspoluvlastnícky podiel prislúchajúci k predmetnému nebytovému priestoru o veľkosti XXXX/XXXXXX na\nvyššie uvedených pozemkoch; nebytový priestor č. XXX\no veľkosti XXXX/XXXXXX, nachádzajúci\nsa na 1. poschodí vo vchode D. č. X predmetného bytového domu; spoluvlastnícky podiel prislúchajúci\nk tomuto nebytovému priestoru o veľkosti XXXX/XXXXXX na príslušenstve, spoločných častiach a\nspoločných zariadeniach bytového domu; spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k uvedenému nebytovému\npriestoru o veľkosti XXXX/XXXXXX na vyššie uvedených pozemkoch. Obaja žalobcovia zároveň uviedli,\nže zaplatenia svojej pohľadávky vo výške 168.000,- € sa domáhajú v upomínacom konaní vedenom na\nOkresnom súde banská Bystrice pod sp.zn. 7 Up 1275/2023.\n11. Súd prvej inštancie v danom spore náležite skúmal či sú naplnené všetky podmienky pre nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia a dospel k správnemu názoru, že nebola splnená podmienka primeranosti,\npretože žalobcovia v 1., 2. rade neosvedčili hodnotu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ku\nktorým žiadali nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Odvolací súd poukazuje na to, že k naplneniu\nprincípu proporcionality sa vyžaduje, aby strana, ktorej má byť zabezpečovacím opatrením uložená\npovinnosť alebo obmedzenie, ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Súd\npri úvahe o nariadení zabezpečovacieho opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní\no zabezpečovacom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha\nnariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ale aj tej strane, voči ktorej zabezpečovacie opatrenie smeruje.\nStrana, voči ktorej zabezpečovacie opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby\nzabezpečovacie opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov.\nV danom spore, tak ako aj uviedol žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu oboch žalobcov, sa domáhajú\n\nžalobcovia v 1., 2. rade zabezpečenia svojej pohľadávky vo výške 168.000,- € zriadením záložného\npráva až k 15. nehnuteľnostiam (špecifikované v bode 10. tohto uznesenia) v jeho vlastníctve. Nebolo\nmožné súhlasiť s tvrdením oboch žalobcov v ich odvolaní, že nemohli osvedčiť hodnotu predmetných\nnehnuteľností bez poznania aspoň základných informácií o nich, nakoľko základné informácie o\npredmetných nehnuteľnostiach mali zistené z výpisov listov vlastníctva z katastra nehnuteľností,\nktorý je verejne prístupný, takže vedomosť o tom, o aké konkrétne nehnuteľnosti sa jedná, mali. Z\ntakto získaných informácií mohli potom obaja žalobcovia napríklad prostredníctvom internetu zistiť\naspoň približnú hodnotu jednotlivých nehnuteľností, prípadne tak ako uviedol aj súd prvej inštancie v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia, aj stanoviskom niektorých z realitných kancelárií. Konštatovanie\noboch žalobcov v odvolaní, že nedisponujú informáciou o aký byt vo vlastníctve žalovaného sa jedná\n(1., 2., 3., prípadne viacizbový) taktiež neobstojí, pretože mohli osvedčiť hodnotu každého takéhoto\nbytu. Odvolací súd k dôkazu predloženého k odvolaniu oboch žalobcov (stanovisko k žiadosti o\npribližný odhad cien nehnuteľností spoločnosti LAWIS, s.r.o.; č.l. 135 spisu) uvádza, že na tento\ndôkaz neprihliadol v zmysle ustanovenia § 366 C.s.p., keďže ho mohli použiť v konaní pred súdom\nprvej inštancie, ako aj preto, že sa nestotožňuje s dôvodmi uvedenými v tomto dôkaze o tom,\nže odhad hodnoty nehnuteľností nie je možné vykonať bez ich možnej obhliadky už vzhľadom na\nvyššie uvedené skutočnosti, keď približné odhady nehnuteľností je možné zistiť aj bez ich ohliadky.\nOdvolací súd dodáva, že bolo povinnosťou oboch žalobcov tvrdiť a preukázať hodnotu nehnuteľností\nvo vlastníctve žalovaného a nie súdu prvej inštancie, nakoľko v konaní o nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na navrhovateľovi\nzabezpečovacieho opatrenia s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych\nskutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti,\nprimeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.\n12. Odvolací súd sa stotožnil aj s ďalším správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným\nv odôvodnení napadnutého uznesenia, že žalobcovia v 1., 2. rade neosvedčili dôvodnosť obavy, že\nprípadná exekúcia ich pohľadávky je ohrozená, pretože nepreukázali, že by sa žalovaný zbavoval\nsvojho majetku, a to predmetných nehnuteľností a že by nebol schopný uhradiť ich pohľadávku,\nkeď nepredložili žiadne dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v\ndôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 11. odôvodnenia\ntohto uznesenia týkajúce sa dôkaznej povinnosti. Skutočnosť, že žalovaný predal nehnuteľnosť, ktorú\nvlastnil v katastrálnom území I. (zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX) po vydaní platobného rozkazu\nvydaného v upomínacom konaní, ešte neosvedčuje potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v\nžalobcami v 1., 2. rade v navrhovanom znení, keďže žalovaný vlastní ďalšie nehnuteľnosti (k nim žiadajú\nzriadiť záložné právo). Na uvedenom nemení nič ani to, že na niektorých nehnuteľnostiach vo vlastníctve\nžalovaného sú zapísané záložné práva. Samotná obava žalobcov v 1., 2. rade bez ďalšieho nie je\ndôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď bolo ich povinnosťou osvedčiť, že prípadná\nexekúcia bude ohrozená, čo neurobili.\n13. Žalobcovia v 1., 2. rade svoje odvolanie odôvodnili aj ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/\nC.s.p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý\nale nešpecifikovali. Účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho\nmôže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp.\nkonania, ktoré mu predchádzalo, čo žalobcovia v 1., 2. rade neurobili. Aj napriek uvedenému\nodvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu konštatuje, že tento odvolací dôvod je potrebné vykladať\neurokonformne\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá,\nže v tomto prípade ide\no porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov\nstrán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá\na účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne\nočakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych\nautorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,\nže jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové\na právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie\ntohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky\nmá každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti\na aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V danom spore odvolací súd nezistil\n\nžiadne porušenie procesných práv oboch žalobcov, z dôvodu ktorého považoval tento odvolací dôvod\nza nedôvodný.\n14. K odvolacím námietkam oboch žalobcov o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu\n(§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok\nhodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých\ndôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa\nustanovení § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri\nhodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti\nten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov\na len vo\nvýnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192,\n§ 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje\nnajmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozhodnutí upravených v ustanovení § 220 ods. 2 a §\n236 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé a vyhovujúce\nnajmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil\nskutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil; z odôvodnenia\nrozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou\nk jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti\nnamietané žalobcami v 1., 2. rade v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov,\nnemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí\nprezentovanou úvahou prvoinštančného súdu.\nV tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,\nže do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu\npred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany\nsporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.\n15. Pokiaľ žalobcovia v 1., 2. rade v odvolaní namietali, že napadnuté rozhodnutie spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V\nposudzovanej veci\ns odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd\npovažuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie\nza správne.\n16. K odvolacej námietke oboch žalobcov, že napadnuté uznesenie je nedostatočné odôvodnené a\ntým nezákonné, odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie\nzodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie uznesenia v ustanovení § 236 C.s.p., jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobcov\nv 1., 2. rade uplatnenom navrhovaným zabezpečovacím opatrením, z dôvodu ktorého je ich uvedená\nnámietka absolútne neopodstatnená.\n17. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej\ninštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p., keďže pre jeho nariadenie neboli\nsplnené všetky zákonom vyžadované podmienky.\n18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,\n§ 255 ods.\n1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti\noboch žalobcov (na ich strane ide o nerozlučné spoločenstvo, § 77 ods. 1 C.s.p.). V zmysle § 262 ods.\n2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n\n19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393\nods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a05d0d28-e4dd-4636-8cdb-e0282359be76", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.502.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.502.2017.1"}, {"guid": "a244c967-cca7-415a-92b8-7c70fc7c2156:0a8a3c9e-c81c-46de-a77e-b35fcec998f2", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3713205388.1", "spisova_znacka": "6Co/400/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/400/2013 z 9. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-07-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3713205388.1"}, {"guid": "fcb6ce8c-d0fd-44c6-8841-92dfc00f2800:54deb348-f839-4b35-a1cb-c56f2695a2aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/236/2021", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/236/2021 z 13. 12. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2021-12-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fcb6ce8c-d0fd-44c6-8841-92dfc00f2800:54deb348-f839-4b35-a1cb-c56f2695a2aa"}], "citovane_v": [{"guid": "d4db8134-fa1a-420e-a49c-64877dd9d3d3:9719aabb-1974-4041-a64a-9e35ca2c1271", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4424204256.1", "spisova_znacka": "25Co/8/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/8/2025 z 14. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-08-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4424204256.1"}, {"guid": "4a7eb4b4-5663-4dcb-a1b9-40c761a0c1b7:ebcb0651-3c79-46d6-9940-e4526fdafe25", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2026:4424204256.3", "spisova_znacka": "9Cn/5/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Cn/5/2024 z 19. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2026-01-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2026:4424204256.3"}, {"guid": "3951e606-3e3d-41f8-9755-f3dbbf7e8bbd:d295c28e-eb04-450f-9e75-d0b2f92b2229", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2025:6125279258.2", "spisova_znacka": "9C/47/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9C/47/2025 z 23. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2025-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2025:6125279258.2"}]}