{"guid": "f88fd369-502e-4a9f-95b8-8c131b5ef029:947b0ec6-0885-438c-8442-af02863f5f6b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1619200860.2", "spisova_znacka": "7Co/139/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/139/2022 z 25. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2024, sp. zn. 7Co/139/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1619200860.2", "identifikacne_cislo": "1619200860", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2024-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Darovacia zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-630", "nazov": "§ 630 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-630", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-630"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "nazov": "§ 396 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-630", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/947b0ec6-0885-438c-8442-af02863f5f6b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1619200860.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1619200860.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1619200860.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/139/2022\n1619200860\n25. 09. 2024\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2024:1619200860.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: X/ B. C., L.. XX.XX.XXXX,\nP. G. I. XXXX/XX, J., X/ Y. J., L.. XX.XX.XXXX, P. G. C. XXX/XX, J., X/ G. C., L.. XX.XX.XXXX, P. G.\nG. C. XXX, všetci zast. I.. Š. Y., G.., S., D. D. I. X, XXX XX J. - C. Č. D. C., proti žalovanému: C. J., L..\nXX.XX.XXXX, P. G. G. C. XXX, zast.: C.. S. Š. L.Á., S. D. D. X. XXB, C., o vrátenie daru, na odvolanie\nžalobcov proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24.03.2022, č.k. 7C/21/2019-271, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. p o t v r d z u j e.\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. m e n í tak, že žalovaný m á proti žalobkyni n á\nr o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nIII. Žalovaný m á proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne o vrátenie daru (výrok I.) a\nžalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok II.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka\n(ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa darovala\nv roku 2002 žalovanému dom súp. č. XXX spolu s prislúchajúcimi pozemkami a podielom na spoločnom\ndvore. Uvedená darovacia zmluva bola výsledkom dohody medzi žalobkyňou a jej deťmi, t. j. žalovaným\na dvomi sestrami. Zároveň bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania v\nprospech žalobkyne. K vzájomnému spolužitiu sporové strany ako aj vypočutí svedkovia (Y. J., B. C., G.\nC.Í. S. B. J.) vypovedali, že po darovaní až do roku 2017, keď sa prejednávalo novoobjavené dedičstvo\nbolo ich vzájomné spolužitie normálne. Žalovaný popísal zhoršovanie vzájomných vzťahov v roku 2016 z\ndôvodu, že im žalobkyňa nedohliadla na kotol v dome. Žalobkyňa popísala správanie žalovaného, ktoré\npodľa nej porušovalo dobré mravy tak, že žalovaný jej neustále neslušne nadával, nadával pred ňou\nna jej dcéry a povedal, že mu nosí do domu špinu atď. Súd prvej inštancie takto všeobecne popísané\nsprávanie sa žalovaného bez ďalšieho priamo účastného svedka nepovažoval za hrubé porušenie\ndobrých mravov. Mal za to, že nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými\npravidlami slušného správania napĺňa znaky ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa popísala ako\nudrela žalovaného „drievkom“, pričom toto jej konanie naplnilo skutkovú podstatu priestupku, za ktorý\nbola uznaná vinnou. I keď žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaný napadol svoju sestru Y. J., súd zistil,\nže priestupkové konanie voči žalovanému bolo zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal. Ani ostatní\n\nsvedkovia Y. J., B. C., G. C. a B.K. J. neopísali iné konanie žalovaného voči nim alebo voči žalobkyni,\nza ktoré by bol žalovaný právoplatne odsúdený, či už za priestupok alebo trestný čin. Pokiaľ išlo o\npsychické násilie a urážky súd prvej inštancie konštatoval, že spôsob, akým spolu komunikovali žalovaný\nso žalobkyňou sa síce vymyká medziam slušného správania, však takéto správanie bolo vzájomné.\nSúd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie žalobkyne ohľadom otca žalovaného, jej\nmanžela, že syna nikdy nechcela. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že jej žalovaný vulgárne nadával, uvedené\nmanželka žalovaného poprela. Ani svedkyňa S.na I. a N. Č.W. neboli svedkami vulgárnych nadávok\nžalovaného voči žalobkyni. Svedkyňa S. I. uviedla, že o žalovanom jej hovorila škaredé veci práve\nžalobkyňa a G. C.. Svedok G. C. tiež neuviedol, že by bol priamo pri situácii, kedy by žalovaný žalobkyni\nvulgárne nadával, bol prítomný iba pri tom, ako žalovaný nadával jeho matke B.K. C.. Súd prvej\ninštancie na základe výpovedí svedkov ustálil, že komunikácia medzi sporovými stranami bola rovnaká.\nZ popísaného správania sa žalovaného či už k žalobkyni alebo k jej dcéram Y. J. a B. C. ani k vnukovi\nG. C. a k vnučke B. J. nebolo možné konštatovať, že žalovaný páchal psychické násilie. Pokiaľ išlo o\nhrubý nezáujem a neposkytnutie pomoci, podľa súdu prvej inštancie samotná žalobkyňa nepopísala také\nsprávanie žalovaného, kedy by jej odmietol poskytnúť pomoc. Uviedla, že k lekárom do C. ju odviezol jej\nvnuk G. C., ale netvrdila, že žalovaného o odvoz požiadala a on odmietol. Vnuk G. C.Í. uviedol, že sama\nžalobkyňa o pomoc nežiadala a manželka žalovaného uviedla, že aj keď sa jej pýtala čo potrebuje, tá ju\nodbila. Svedok G. C.T. zároveň potvrdil, že žalobkyňa bola dlho samostatná. Situáciu, kedy manželka\nžalovaného telefonovala G. C. ohľadom toho, že je potrebné odviesť žalobkyňu do nemocnice, neposúdil\nsúd prvej inštancie ako hrubý nezáujem zo strany žalovaného. Po tom, čo nastalo zhoršenie vzťahov\nmedzi žalobkyňou a žalovaným, nebolo možné pre žalovaného poskytnúť pomoc svojej matke, keďže\nvnuk G. C. za pričinenia svojej matky B. C. a tety Y. J. žalobkyňu odtrhli od života žalovaného. Negatívny\nvplyv dcér a vnuka na žalobkyňu popísala aj svedkyňa N. Č.. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že bola\nvyštvaná z darovaného domu, súd poukázal na to, že žalobkyňa sama uviedla, že ju boleli kolená, zle\nsa jej chodilo po schodoch, preto bývala celé dni v dome č. XXX.\nZ výsluchov ostatných\nsvedkov R. J.Q., Y. J., B. C., G. C. S. B. J. vyplynulo, že žalobkyňa bývala celé dni v dome č. XXX\ndlhodobo, aj pred konfliktom so žalovaným. Žalovaný popísal spolužitie svojej matky s otcom za jeho\nživota tak, že otec býval v darovanom dome súp. č. XXX a matka do určitého času bývala samostatne\nv dome č. XXX, z čoho vyvodil, že žalobkyňa mala pravdepodobne väčší citový vzťah k domu č. XXX,\nkde dlhšiu časť svojho života zdržiavala. Dospel k záveru, že žalobkyňa od určitého obdobia začala\nžalovaného aj jeho pomoc odmietať a dcéry a vnuk vytvorili stav, kedy je pre žalovaného nemožné\nposkytnúť pomoc matke a to za účelom vytvorenia zámienky pre vrátenie daru. Pokiaľ žalobkyňa platila\nplatby za elektriku, nebolo preukázané, že by žalovaný tieto platby vyžadoval. Žalobkyňa sama uviedla,\nže platila dobrovoľne, čo nezakladá porušenie článku darovacej zmluvy týkajúceho bezplatného užívania\ndarovanej nehnuteľnosti. Situáciu ohľadom platby resp. platieb za plyn popísali sporové strany rôzne.\nŽalovaný uviedol, že vzhľadom na spotrebu plynu jeho sestrou B. C. od nej žiadal, aby sa podieľala sa\nplatbe nedoplatku, peniaze mu však priniesla matka, cez ktorú požiadal o peniaze svoju sestru. Preto súd\nprvej inštancie nemal preukázané, že by žalobkyňa platila pravidelne alebo jednorazovo žalovanému za\nspotrebu plynu. Pokiaľ žalobkyňa odôvodnila vrátenie daru tým, že žalovaný v darovanej nehnuteľnosti\npestoval marihuanu a že bolo zadržané veľké množstvo dávok tak, ako je zadokumentované v trestnom\nspise 3T/103/2019, bližšie neozrejmila akým spôsobom táto skutočnosť zasiahla do jej života resp. života\njej dcér a vnuka. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nesie trestnú zodpovednosť za svoje konanie,\npreto uvedené skutočnosti nenapĺňajú hrubé porušenie dobrých mravov voči žalobkyni a jej blízkym\nosobám v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Po vyhodnotení všetkého zhora uvedeného\ndospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobu žalobkyne je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. O\ntrovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“) a plne úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100%.\n3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov\npodľa ust. § 365 ods. 1 písm. písm. f) a h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala odvolací súd napadnutý rozsudok zmeniť tak, že\nžalobe vyhovie a prizná jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, respektíve aby napadnuté\nrozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvej inštancie\nprihliadol len na skutkové tvrdenia žalovaného a jeho manželky, resp. na svedecké výpovede nimi\nnavrhovaných svedkýň, Č. S. I. a ignoroval tvrdenia ostatných svedkov z rodiny právnej predchodkyne\nžalobcov. Odôvodnenie rozsudku nedostatočne vysvetlilo skutočnosť, prečo sa súd prvej inštancie oprel\n\nlen o niektoré dôkazy a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Trvala na tom, že správanie\nžalovaného teda fyzické násilie, psychické násilie, ťažké urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci a hrubý\nnezáujem, boli v konaní preukázané a svedkami potvrdené a napĺňali zákonné znaky hrubého porušenia\ndobrých mravov. Darovacia zmluva obsahovala vo svojich ustanoveniach povinnosť obdarovaného\nposkytnúť darkyni bezplatné právo bývania a spoluužívania a zároveň povinnosť poskytnúť jej potrebnú\nopateru v chorobe a v starobe. Ani jednu z uvedených povinností však obdarovaný voči svojej matke\nnedodržal napriek tomu, že trpela vážnymi zdravotnými problémami. Súd prvej inštancie sa s týmito\nustanoveniami darovacej zmluvy nijako nevysporiadal, neuviedol, či zo strany žalovaného bola táto\nzmluva dodržaná. Napriek bezplatnému právu bývania a spoluužívania uhrádzala mesačne za elektriku\n40 eur a plyn 250 eur ročne. Tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia B. C. S. G. C.W. a v zásade ich\nokrem platby plynu nespochybnil vo svojej výpovedi ani žalovaný. Konflikty začali práve kvôli finančným\nzáležitostiam, t. j. žalovaný chcel poberať nájomné z rolí a požadoval platby za spotrebu plynu. Navyše\nplatby za spotrebu energií často sprevádzali zo strany syna nadávky, že uhrádza oneskorene, že neplatí\nza plyn a pod. Vo svojej výpovedi uviedla, že sa jej žalovaný vyhrážal, že keď mu nedá peniaze\nna opravu auta, že na ňu pošle chlapov, ktorí ju zbijú. Svedkyňa J. súdu tiež potvrdila, že platby zo\nstrany žalobkyne neboli dobrovoľné. Svedok C. tiež potvrdil, že videl ako žalovaný hovoril s poštárkou,\npričom jej hovoril, aby nechodila do dvora a nenosila pôvodnej žalobkyni dôchodok, čím sa snažil\nsvoju matku aj finančne poškodiť. Uvedené potvrdila aj svedkyňa B. C.. Súd prvej inštancie sa však s\ntýmito skutočnosťami nijako nevysporiadal. Pokiaľ ide o starostlivosť a opateru, syn jej nikdy neponúkol\njedlo, vodu, nikdy jej nepriniesol žiadny nákup, nikdy sa jej nespýtal na to, či niečo potrebuje, nedal jej\nnikdy žiadne peniaze, neodviezol ju do kostola. Svedkyňa C. potvrdila, že v čase keď bola ich matka\npo operácii a potrebovala starostlivosť žalovaný sa vyjadril, „čo ma po nej“. Svedkyňa Y. J. vo svojej\nvýpovedi potvrdila, že nikdy nebola svedkom toho, že by žalovaný s manželkou zavolali matku, aby sa\nišla najesť, alebo že by jej ponúkli inú pomoc. Vrcholom správania sa žalovaného bolo, keď poslal list\nviacerým členom rodiny, v ktorom im zakázal vstupovať do domu, čím znemožnil starostlivosť o matku,\npričom následne podal trestné oznámenie na svoje dve sestry a ich deti za to, že prechádzajú cez jeho\npozemok. Podľa výpovedí viacerých svedkov ju žalovaný odpojil od telefónnej linky, čím jej znemožnil\nkomunikáciu s členmi jej rodiny. Žalovaný jej neustále nadával, pričom tieto skutočnosti potvrdzovali\naj svedkovia. Svedkyňa Y. J. napríklad potvrdila ako žalovaný na matku vykrikoval cez okno, že je\nstará k... Svedkyňa J. tiež vypovedala, že bola osobne prítomná kedy žalovaný jej viac krát vynadal.\nSvedok C. potvrdil, že sa odsťahovala z domu preto, že bola týraná lebo sa nemohla pohybovať po\ndome, nemohla chodiť na toaletu lebo by ju žalobca obvinil, že priniesla nejakú chorobu. Svedok C.\ntiež poskytol osobné svedectvo o tom, ako žalovaný kričal na ňu nech si pripraví 200.000 eur, inak\nju dostane do hrobu. Bol tiež prítomný, keď žalovaný nadával svojej matke, že každé dieťa má s iným\nmužom a pod. Ťažké urážky sa však týkali aj členov rodiny. Svedkyňa J. vypovedala, že žalovaný často\nmatke a dcére žalobkyne vykrikoval, že je pi... C., že je flandra, kur..., že vychovala pankharta a pod.\nSúd prvej inštancie však tieto výpovede nepovažoval za relevantné nijako na ne neprihliadol. Súd prvej\ninštancie dospel k skutkovým záverom na základe selektívneho hodnotenia dôkazov a ako rozhodujúci\nprincíp posudzoval konanie oboch strán. Na strane žalobkyne pritom ide o 87 ročnú bezbrannú ženu a\nnaopak na strane žalovaného ide o 46 ročného muža, ktorý bol trestne stíhaný, právoplatne odsúdený,\nktorý bol dva krát na protialkoholickom liečení a raz bol liečený z drogovej závislosti. Je logické, že\n87 ročná chorá žena nemôže v žiadnom prípade dosiahnuť takú intenzitu fyzického a psychického\nnásilia, voči druhej osobe ako žalovaný. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie\nnesprávne posúdil aj fyzické útoky na rodinných príslušníkov žalobkyne a odsúdenie žalovaného za\nnedovolanú výrobu marihuany. Svedeckou výpoveďou svedkyne Y. J. bolo potvrdené, že žalovaný sa\nvoči nej dopustil dvoch fyzických útokov. Podľa jej výpovede ju pred marcom 2019 žalovaný napadol\npri bráničke tak, že ju sotil. Druhý fyzický útok na svedkyňu Y. J. sa odohral dňa 01.03.2019 a je\nzadokumentovaný svedeckou výpoveďou samotnej svedkyne a svedeckou výpoveďou žalobkyne ktorá\npotvrdila, že videla ako jej dcéra ležala krížom na schodoch, mala rozbité okuliare a doudierané nohy\na žalovaný na nej ležal. Tento útok je tiež zadokumentovaný lekárskym potvrdením a ambulantnou\nsprávou C.. P.M. zo dňa 01.03.2019. Skutočnosť, že predmetné svedecké výpovede a doložené dôkazy\nsú pravdivé dosvedčuje fakt, že z ambulantnej správy a z fotodokumentácie vyplýva pomliaždenie členka\na rozsiahle povrchové poranenie nohy, čo zodpovedá skutkovému opisu deja nielen svedkyne Y. J..\nOkrem toho si Y. J. ako žalobkyňa v o súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Malacky, sp.\nzn. 27C/79/2021 uplatnila právo na náhradu škody a bolestného, ktorá jej bola spôsobená v dôsledku\nfyzického útoku. Súd prvej inštancie však všetky tieto skutočnosti ignoroval a iba konštatoval, že „súd\nmal však preukázané, že voči žalovanému bolo priestupkové konanie zastavené, z dôvodu, že skutok\nsa nestal“. Fyzický útok na seba potvrdila aj svedkyňa J., ktorá je vnučkou žalobkyne. Svedkyňa uviedla,\n\nže v novembri 2018 zaparkovala auto do bratovej garáže s tým, že jej brat potom musel zaparkovať\nsvoje auto pred garážou, zrejme čiastočne na pozemku žalovaného. Svedkyňa uviedla, že žalovaný\nchytil veľký kameň a vyhrážal sa jej že ho do nej hodí. Následne obišiel auto a tresol do kapoty auta\ntak silno, že tam zostala preliačina. S týmto fyzickým útokom žalovaného sa súd prvej inštancie v\nodôvodnení rozhodnutia nijako nevysporiadal. Žalobca bol dňa 26.6.2019 zadržaný, bol vzatý do väzby\na dňa 25.9.2019 bol aj odsúdený na tri roky podmienečne za trest nedovolenej výroby omamných a\npsychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi v zmysle § 172 ods. 1\npísm. d) Trestného zákona. Pri prehliadke domu polícia našla také množstvo marihuany, ktoré postačuje\nna cca 6 tisíc jednorazových dávok marihuany. Počas výsluchu sa žalovaný priznal, že užíva drogu od 26\nrokov a to 3-4 krát do týždňa. V konaní bolo preukázané, že žalovaný drogy drží v garáži, rodinného domu\nkam za ním chodia rôzni ľudia, ktorí by mohli byť narkomani. Navyše zo znaleckého psychiatrického\nvyšetrenia, ktoré je súčasťou trestného spisu, ktorý bol pripojený, vyplýva, že „u žalovaného sa jedná o\nplne rozvinutý syndróm závislosti s psychosociálnymi a kriminogénnymi následkami“. Súd prvej inštancie\nsa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal tak, že žalobkyňa neuviedla akým spôsobom táto skutočnosť\nzasiahla do jej života, resp. do života jej dcéry a vnuka a že žalovaný si sám nesie za svoje konanie aj\nzodpovednosť. Tento záver súdu prvej inštancie je absurdný aj vzhľadom na to, že pri minimálnej miere\nempatie musí byť každému jasné, že takéto správanie žalovaného sa pôvodnej žalobkyne zásadne\ndotýka, pretože znemožňovalo užívanie domu a tiež akúkoľvek starostlivosť o ňu, pretože nie je možné\nzveriť kohokoľvek do starostlivosti drogovo závislej osoby. V neposlednom rade nepochopiteľný bol\naj záver súdu, že v priebehu sporu vzala pôvodnú žalobkyňu jej dcéra bývať do J., čím znemožnila\nkomunikáciu s ňou a možnosť poskytnúť jej potrebnú pomoc a opateru zo strany žalovaného a tiež, že\ndcéry a vnuk žalobkyne umelo vytvorili situáciu, kedy pre žalovaného bolo nemožné poskytnúť pomoc\nvlastnej matke za účelom vytvorenia zámienky pre vrátenie daru. Ide o subjektívne a ničím nepodložené\ntvrdenie a súd prvej inštancie bezdôvodne jednostranne uveril tvrdeniam žalovaného bez toho, aby ho\nobjektívne posúdil. Odkázanosť na inú osobu pôvodná žalobkyňa preukázala aj rozhodnutím obce G. C.\nzo dňa 23.02.2021, v ktorom sa uvádza, že pôvodná žalobkyňa je vzhľadom na svoj vek odkázaná na\nviac ako 12 hodinovú dennú pomoc a starostlivosť od inej osoby. Z uvedeného dôvodu nebolo možné\nzotrvať v dome spoločne so žalobcom, ktorý jej namiesto starostlivosti a opatery, „poskytoval“ len urážky\na psychické týranie. Dcéra pôvodnej žalobkyne jej poskytovala potrebnú opateru a starostlivosť, pričom\nsama chodila do práce len na 4 hodiny. Nešlo teda o umelé vytvorenie situácie, aby sa žalovaný o\npôvodnú žalobkyňu nemohol starať, pretože žalobca sa o ňu nestaral minimálne 10 rokov pred podaním\nžaloby o vrátenie daru.\n4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 20.07.2022, v ktorom uviedol, že\nrozsiahlym dokazovaním, najmä v podobe svedeckých výpovedí sa nepreukázalo, že by správanie\nžalobcu naplnilo znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Nestotožnil sa s názorom uvedeným\nv odvolaní, že súd prvej inštancie ignoroval tvrdenia ostatných svedkov z rodiny žalobkyne a\nich svedeckým tvrdeniam neprikladal primeranú dôležitosť. Súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy\nspravodlivo a objektívne zhodnotil výpovede svedkov a nakoniec rozsudok odôvodnil tak, že je zjavné\nktoré tvrdenia svedkov a sporových strán považoval za relevantné. Nebolo preukázané, že by sa prestal\nzaujímať o matku a jej potreby, alebo by jej odmietol pomôcť. Toto bolo výpoveďami svedkov dokonca\nvyvrátené. Žalobkyňa v žalobe a v jej doplnení uviedla, že ju žalovaný z domu vyhodil a následne vo\nsvojej výpovedi pred súdom uviedla, že sa odsťahovala v lete 2018, lebo mala na nohe sadru a nevládala\nchodiť po schodoch, pričom nepovedala, že by jej žalovaný odmietol poskytnúť pomoc. Uviedla jednu\nkonkrétnu skutočnosť, keby jej mal žalovaný nadávať a to malo byť za plyn, ale nepovedala ako jej\nmal nadávať a ako konflikt prebiehal. Rovnako uviedla, že je bezkonfliktná osoba, čo svedkovia v\nkonaní popreli. Matka sama odmietala pomoc od žalovaného a vytvárala si s ním konflikty ako ten,\nza ktorý bola uznaná vinnou v priestupkovom konaní. Súd prvej inštancie musí podľa súdnej praxe\nR111/1998 zohľadniť aj nevhodné správanie darcu a členov jeho rodiny. Žalobu považoval za zmätočnú,\nlebo neuvádza konkrétne príklady, kedy sa žalovaný mal správať vulgárne a fyzicky napádať pôvodnú\nžalobkyňu alebo členov jej rodiny. Napadnutie svedkyne J. sa objektívne nepotvrdilo, pretože konanie\nbolo voči žalovanému zastavené z dôvodu nepreukázania dostatočných dôkazov a rozporuplných\ntvrdení svedkyne a ostatných svedkov. Žalovaný sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie že to, že\nžalobkyňa platila žalovanému za elektrinu nezakladá bez ďalšieho porušenie článku darovacej zmluvy\ntýkajúceho sa bezplatného užívania hnuteľností a trval na tom, že platila za elektrinu dobrovoľne.\nNechápal, prečo sa matka rozhodla odísť, keď mala u žalovaného v domácnosti všetko, čo potrebovala.\nŽalovanému bolo znemožnené sa o matku starať, nakoľko bola pod vplyvom svojich dcér a vnuka,\nktorí neustále vyvolávali konflikty. Pestovanie marihuany nepoprel, uvedené oľutoval, trest odpykal a\n\nnemal vedomosť o tom, že by užívanie marihuany mohlo žalobkyni ublížiť alebo mohlo mať vplyv na\nkvalitu jej života. Pričom sama nevedela na pojednávaní zhodnotiť, akým spôsobom jej synovo užívanie\ndrogy zasiahlo do života, alebo aký to malo vplyv na jej psychiku. Nestotožnil sa ani s tým, že súd\nprvej inštancie nesprávne právne posúdil skutočnosti, ktoré sa týkali fyzických útokov na rodinných\npríslušníkov žalobkyne, konkrétne k incidentu zo dňa 01.03.2019 voči sestre žalovaného, Y. J.. Ním\nnavrhnutí svedkovia ho opísali ako mierumilovného, nápomocného a nekonfliktného. Konflikty vytvárala\npráve pôvodná žalobkyňa s členmi rodiny o čom svedčí aj výpoveď susedov. Svedkyňa I. by zrejme\ndobrovoľne nekúpila nehnuteľnosť, keby vedela, čo ju čaká a koľko trestných oznámení bude nútená\npre správanie sa pôvodnej žalobkyne a jej rodiny podať.\n5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 19.09.2022. Podľa jej názoru sa\nžalovaný pred súdom snažil svoje konanie bagatelizovať a zľahčovať tvrdeniami o konflikte dvoch\ntáborov, pričom do tábora žalovaného zahŕňa aj svedkyne I. a Č., ktoré nie sú členmi rodiny. V skutočnosti\nvšak ide o konflikt medzi ňou a žalovaným, ktorý následne v dôsledku správania sa žalovaného prerástol\ndo konfliktu medzi žalovaným a celou rodinou. V tomto ohľade sú preto relevantné tvrdenia rodinných\npríslušníkov, ako tvrdenia susedov, ktorých žalovaný štval proti právnej predchodkyni žalobcov. Súd prvej\ninštancie pri hodnotení dôkazov pochybil, pretože prihliadol výlučne na tvrdenie susedov stojacich mimo\nrodiny. Súd prvej inštancie mal skúmať aj konanie žalovaného voči členom rodiny, pretože konanie v\nrozpore s dobrými mravmi sa v zmysle zákona preukazuje nielen vo vzťahu k nej, ale aj k členom rodiny,\npričom toto konanie súd vyhodnotil výlučne v parametroch výpovedí svedkov, ktorých sa toto konanie\nnetýkalo. Súd prvej inštancie uveril nepodloženým tvrdeniam žalovaného, o tom, že vyše 80 ročná žena,\nktorá takmer celý svoj život prežila v jednom dome, sa z tohto domu odsťahovala dobrovoľne. Ona,\nrovnako ako jej rodinný príslušníci pritom jasne potvrdili opak. Svedkovia z rodiny takisto potvrdzovali,\nže žalobca neposkytol pomoc resp. súčinnosť aj v prípadoch, keď bolo o to požiadaný. Ako príklad\nuviedla situáciu, ktorú potvrdila svedkyňa C., keď pôvodnej žalobkyni v noci praskli stehy po operácii na\nhlave, manželka žalovaného volala vnuka, G. C., pričom žalobca a jej manžel vedľa nej ležal na posteli\nbez toho, aby poskytol vlastnej matke potrebnú pomoc. Žalovaný bagatelizoval aj útok na sestru, Y. J.\nkeď uviedol, že napadnutie sa objektívne nepotvrdilo. Po tomto útoku však bolo objektívne preukázané\nliečenie svedkyne z následkov útoku v rozsahu 28 dní. Okrem toho si Y. J. ako žalobkyňa v osobitnom\nsúdnom konaní vedenom pred Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 27C/79/2021 uplatnila právo na\nnáhradu škody a bolestného, ktorá jej bola spôsobená v dôsledku fyzického útoku zo strany žalovaného.\nZáver o tom, že toto konanie sa objektívne nepotvrdilo je teda nesprávny. Zopakovala, že platby za\nplyn a elektriku neplatila dobrovoľne. Tvrdenie žalovaného o tom, že nemá vedomosť o tom, že by jeho\nužívanie marihuany mohlo pôvodnej žalobkyni akokoľvek ublížiť považovala za absurdné, pretože pokiaľ\nžalovaný užíval drogy 3 až 4 krát do týždňa a mal rozvinutý syndróm závislosti „s psychosociálnymi\na kriminogénnymi následkami“, tak nemohol poskytovať primeranú starostlivosť matke. Takýto spôsob\nživota žalovaného objektívne musel ovplyvniť kvalitu života a vzťahy s matkou.\n6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril dňa 07.10.2019. Mal za to, že žalobkyňa v konaní\nneuniesla dôkazné bremeno a zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, že matka odišla z\ndomu dobrovoľne. V čase súdnych pojednávaní bola matka odvezená do J.. Akonáhle sa žalovanému\npodarilo ju telefonicky zastihnúť, členovia rodiny telefón vypli. Prešiel nápravou a pobyt vo väzení bol pre\nneho dostatočným ponaučením. Vedie usporiadaný život po boku manželky a syna a chodí do práce.\nNesnažil sa svoje konanie zľahčovať, a znáša to, že ho vlastná rodina udala, matka na neho podala\nžalobu o vrátenie daru a vlastná sestra na neho podala žalobu o náhradu škody. Taktiež svedkyňa Y.\nJ. na neho podala po dvoch rokoch od incidentu žalobu o náhradu škody. Nestotožnil sa s názorom\nžalobkyne, že ide o konflikt medzi nimi, ktorý prerástol do konfliktu s celou rodinou. Samotní svedkovia\nuviedli, že konflikt začal kvôli neprejednanému dedičstvu, avšak nikto neuviedol, akým spôsobom ho\nmal voči ním vyhrocovať. Tvrdenia žalobkyne, že sa ma jednať o intenzívny konflikt sa javia ako účelové\na vymyslené, nakoľko žalobkyňa nevedela na pojednávaní uviesť ani kedy jej mal žalovaný nadávať a\ntakisto o fyzickom násilí nebola žiadna zmienka.\n7. Počas odvolacieho konania žalobkyňa p. S. J. zomrela, preto odvolací súd uznesením 12.06.2024\nč.k. 7Co/139/2022-337 rozhodol o tom, že v konaní bude pokračovať s právnymi nástupcami žalobkyne,\na to s B. C., Y. J. S. G. C.T., ako žalobcami 1/ až 3/, zohľadniac pritom skutočnosť, že p. C. J. je stranou\nsporu v postavení žalovaného.\n\n8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie právne predchodkyne žalobcov\nnie je podané dôvodne.\n9. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným odvolateľkou, odvolací súd upozorňuje,\nže rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa\nktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i\nkvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie\nodvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.\n10. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§\n380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími\ndôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní;\npri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v\nnapadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod\nniektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával\nkonkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie\nnepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka\naj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,\nnachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje\nprocesné práva aj v odvolacom konaní.\n11. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcov sa žalobou\nzo dňa 08.04.2019 domáhala voči žalovanému vrátenia daru, nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva\nč. XX nachádzajúcej sa v kat. úz. G. C., a to parc. reg. „Q.“ č. XXX/X o výmere 427 m2 ako záhrada,\nparc. č. XXX/X o výmere 114 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 215 m2 ako\nzastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu so súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X ako aj\nnehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX v kat. úz. G. C. ako parc. č. XXX o výmere 518 m2 ako\nzastavaná plocha a nádvorie v podiele 1/8. Dňa 21.06.2002 uzavrela pôvodná žalobkyňa ako darujúca so\nžalovaným ako jedným z obdarovaných darovaciu zmluvu V-1656/02, predmetom ktorej bol bezodplatný\nprevod vyššie špecifikovaných nehnuteľností. Podľa čl. V. darovacej zmluvy sa žalovaný ako obdarovaný\nzaviazal poskytnúť darkyni (matke) bezplatné právo bývania a spoluužívania všetkých nehnuteľností,\nktoré od nej darom nadobudol ako i potrebnú opateru v chorobe a starobe. Žalobu odôvodnila tým, že\nzo strany žalovaného ako obdarovaného došlo k takému správaniu k darcovi a k členom jej rodiny, ktoré\nhrubo porušuje dobré mravy.\n12. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z\nhľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje,\nže súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobkyňou uplatneného\nnároku a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy,\nz vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V\nodôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil\nsvoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal\ntvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré\nnie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových\nstrán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil\na aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako\naj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú\nverejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).\nKeďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne odvolací súd\npoukazuje a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami sa vyjadruje len k odvolacím\nnámietkam odvolateľky.\n\n13. Vo vzťahu k odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP,\nodvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie\ntaký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia\n§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a\nto každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo\nvyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné\nvytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov\nalebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol\nrozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne\npreto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo\ninak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak\nhodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa\nustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti\nsúdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd\ndospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať\ns jeho skutkovými závermi.\n14. V podanom odvolaní odvolateľka uplatnila aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že\nnapadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n15. V podanom odvolaní žalobkyňa spochybnila správnosť záverov súdu prvej inštancie, že skutkové\nzistenia týkajúce sa správania obdarovaného neopodstatňujú záver o dôvodnosti žaloby podanej v\nzmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Úvaha súdu o tom, či správanie sa obdarovaného zakladá\nprávo darcu domáhať sa vrátenia daru, je v každej jednotlivej veci podložená na vysoko individuálnych\n(odlišných) okolnostiach, charakteristiky ktorých sú spravidla neopakovateľné v iných prípadoch. Pri\nposúdení a hodnotení týchto individuálnych okolností postupujú súdy vždy diferencovane, pričom\nnezotrvávajú (nemôžu zotrvávať) na určitých striktných hraniciach. Vzhľadom na to v otázke určenia\nintenzity a sústavnosti porušovania dobrých mravov, ktoré v zmysle žaloby zakladá právo darcu domáhať\nsa vrátenia daru, ani nemôže existovať (byť vytvorená) ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu.\nRozhodovacia prax súdov môže stanoviť len všeobecné charakteristické znaky konania obdarovaného,\nktoré je relevantné podľa § 630 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS SR\nsp. zn. 9Cdo/19/2023\nzo dňa 29.07.2024).\n16. Pokiaľ odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie prihliadol len na skutkové tvrdenia žalovaného\na jeho manželky, resp. na svedecké výpovede nimi navrhovaných svedkýň (p. Č. S. G.. I.) a ignoroval\ntvrdenia ostatných svedkov z rodiny právnej predchodkyne žalobcov, táto námietka nie je opodstatnená.\nNapríklad závery súdu prvej inštancie, že do prejednania novoobjaveného dedičstva v roku 2017 boli\nvzájomné vzťahy žalobkyne a žalovaného bez zásadných konfliktov (bod 23 odôvodnenia rozhodnutia)\nvychádzali práve z vyjadrení blízkych osôb žalobkyne a žalovaného (p. J., G.. C.,\np.\nC. a p. J.). Svedkyňa Y. J. uviedla: „Podľa mňa všetko začalo prejednaní novoobjaveného majetku po\notcov, nakoľko po smrti otca sa role nededili.“ (čl. 177), svedkyňa B. C. uviedla: „Ďalší problém nastal s\nroľami, keď ich matka opomenula pri dedičstve po otcovi a chcela ich dať mne, aby som ich mohla dať\nsynovi G. C.“ (čl. 180), svedok G. C. uviedol: „Situácia sa vyhrocovala až do roku 2017. V roku 2017\nmi babka darovala pozemky, ktoré mala z dedičstva po dedovi a ja som zároveň zistil, že zostali ešte\nneprededené pozemky po dedovi...“ (čl. 183), svedkyňa B. J. uviedla: „Prvý väčší konflikt nastal, keď\nžalovaný zistil, že babka darovala role môjmu synovi (G. C.).“\n(čl. 218), svedkyňa R. J. uviedla:\n„Niekedy v roku 2017 C. (G. C.) zistil, že sú neprededené pozemky...“ (čl. 184), svedkyňa Y. J.S. uviedla:\n„ Keď prišla matka na to, že sa neprededili tieto role, chcela ich vysporiadať. Navrhla, aby sa v rámci\nnovoobjaveného dedičstva prededili na vnuka G. C..... žalovaný s tým nesúhlasil.“ (čl.177).\n17. Súd prvej inštancie dôsledne vyhodnocoval tvrdenia žalobkyne, že sa voči nej žalovaný dopúšťal\npsychického násilia (ťažkých urážok), zohľadniac pritom výsluchy navrhnutých svedkov tak zo strany\nžalobkyne ako i zo strany žalovaného. Svedok G. C. vo výpovedi nepotvrdil, že by bol priamo účastný\n\ntoho, že právna predchodkyňa žalobcov bola vystavená psychickému týraniu zo strany žalovaného. Ním\nuvádzané tvrdenia vychádzali najmä zo sprostredkovaných informácií od žalobkyne, napr. „ Viem od\nbabky, že žalovaný jej za toto\n(že dostal podiel po matke a sestre) nadáva.. sťažovala sa mu,\nže jej nadáva.. Viem od babky, že si pýtal peniaze na opravu auta a ona mu ich musela dať“.. Viem od\nsestry B. J., že jej nadával ... (čl. 183). Tvrdenie svedka G. C. : „V roku 2018 som bol na dvore, vtedy\nprišla výzva žalovanému na vrátenie daru, vtedy žalovaný vrieskal po babke, že nech si pripraví 200 000\neur, inak ju dostane do hrobu“, sa vzťahujú na obdobie po doručení výzvy na vrátenie daru. I svedkom\np. C. uvádzané tvrdenia .. „bol som pri situácii, kedy doviezli z urbáru drevo a vtedy nadával žalovaný\nbabke, že všetko dala nenažraným sviniam a celkovo nadávala na nás.“, je potrebné vyhodnocovať v\nkontexte s dodatočným prejednaním novoobjaveného dedičstva, s ktorý žalovaný nesúhlasil a vyjadroval\nsvoje názory na rodinu ako takú. Rovnako svedkyňa B. C.T. sa vo svojej výpovedi vyjadrila tak, že\nnebola osobne prítomná pri tom, že by žalovaný žalobkyni vulgárne nadával. Pokiaľ svedkyňa Y. J. vo\nvýpovedi uviedla, že bola svedkom toho, ako žalovaný nadáva žalobkyni, je potrebné uviesť, že bližšie\nnešpecifikovala kedy k takému konaniu žalovaného došlo .. „bolo to minulý rok“ (rok 2019, keďže výsluch\nsvedkyne sa uskutočnil dňa 06.10.2020, pozn. odvolacieho súdu), ani obsah tejto hádky. Zohľadniac\nskutočnosť, že k tvrdenému konaniu zo strany žalovaného malo dôjsť v roku 2019, t. z. po doručení\nvýzvy na vrátenie daru, je zrejmým, že sa jednalo o reakciu žalovaného na výzvu žalobkyne o vrátenie\ndaru. Svedkom verbálnych útokov na žalobkyňu nebola ani svedkyňa S. I., ktorá uviedla: „Nepočula som\nby žalovaný matku týral.. Počula som krik Petra Michalíka, ako kričal na žalobkyňu, že toto sa nedá\nž..., že tam má špinu. Svedkyňa N. Č. uviedla: „Dcéry spolu s vnukom majú na ňu zlý vplyv a pri tom\nsa k nej dobre nesprávajú....Cez plot mi žalobkyňa hovorila na žalovaného a manželku, ale ja som sa\ndržala stranou..“.\n18. Súd prvej inštancie v bode 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zohľadnil aj spôsob\nkomunikácie medzi žalovaným a jeho súrodencami, a to p. Y. J. a\np. B. C., kedy uviedol,\nže spôsob komunikácie žalovaného s jeho sestrami sa síce vymyká z medzí slušného správania a\nbežnej komunikácie medzi členmi rodiny avšak pri posudzovaní princípu vzájomnosti dospel k záveru o\nrovnakej úrovni ich vzájomnej komunikácie. Napriek zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou\na žalovaným, ktoré mali svoj pôvod v spore o majetok, je potrebné uviesť, že na ich priebehu a intenzite\nsa podieľali obe strany tak žalobkyňa ako i žalovaný a zásadným sa javí aj vplyv blízkej rodiny, postoj\nktorej len zhoršoval a vyhrocoval vzniknutú situáciu. Uvedené sa v plnej miere prejavilo pri incidente\ndňa 17.11.2018 kedy žalobkyňa fyzicky napadla (udrela drevenou haluzou) žalovaného a spôsobila mu\ndrobné zranenia s dobou liečby 7-10dní ( Rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 20.02.2019 č.\nM.-C.-M.-XXXX/XXXXXX/IDXXXXXXXXXXXXXX). Skutočnosť, že medziľudské vzťahy žalobkyne ako\nmatky k synovi (žalovanému) neboli na adekvátnej úrovni vyplynula i z výsluchu svedkyne p. I. S.\nG.. Č.W.. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že vzťahy medzi žalovaným a žalobkyňou a blízkou\nrodinou boli narušené, pričom ich vzájomná komunikácia bola na podobnej úrovni. Nedôvodnou sa javí\nnámietka, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nemal prihliadať na vyjadreniami iných svedkov (t. z.\nnie blízkych osôb stranám sporu), nakoľko všetci svedkovia navrhnutí stranami sporu boli poučení v\nsúlade s ust. 196 ods. 2 CSP, aby vo veci vypovedali pravdu.\n19. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že posúdenie okolností konkrétneho prípadu sa nemôže\nviazať len na hodnotenie správania obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné správanie\ndarcu. „Ak súd v spore o vrátenie daru (§ 630 Obč. zák.) v rámci hodnotenia dôkazov (§ 132 O. s. p.)\nnezohľadní výsledky vykonaného dokazovania svedčiace aj proti žalobkyni (darkyni), jeho rozhodnutie\nvychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní [§\n241 ods. 2 písm. c) O. s. p.].“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 5/97 z 28. augusta 1997).\nZo súdnej praxe vyplynulo\n(R 111/1998), že „ak súd v spore o vrátenie daru v\nrámci hodnotenia dôkazov nezohľadní výsledky vykonaného dokazovania svedčiace aj proti žalobkyni\n(darkyni), jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo\nvykonanom dokazovaní“.\n20. Pokiaľ odvolateľka poukazoval na to, že žalovaný sa dopustil dvoch fyzických útokov (v období pred\n03/2019 a dňa 01.03.2019) voči p. Y. J., z rozhodnutia Okresného úradu Malacky č. s. M.-C.-M.XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 23.04.2020 vyplýva, že konanie voči žalovanému za priestupok, ktorého\nsa mal dopustiť dňa 01.03.2019 voči p. Y. J. bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, nebolo\nžalovanému preukázané. Priestupok prejednávajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia po preštudovaní\nspisu a všetkých dôkazov uviedol, že má vedomosť o značne narušených vzťahoch medzi rodinnými\n\npríslušníkmi, ako aj ich susedmi. Dochádza tam k neustálemu narúšaniu občianskeho spolunažívania,\npriekom a schválnostiam, ktoré často nie je možné riadne a zákonným spôsobom preukázať. Svoje\nzistenia doplnil tým, že k nezhodám po darovaní domu žalovanému matkou začalo dochádzať z\ndôvodu, že sa dcéram a vnukovi nepáčil spôsob, akým sa obvinený (žalovaný) o matku staral, preto\nsa následne pod vplyvom rodiny S. J. (žalobkyňa) rozhodla požiadať o vrátenie nehnuteľnosti. Pričom\nk uvádzaným konaniam (fyzickému násiliu žalovaného voči p. S.J. J.), a to prvému malo dôjsť pred\nmarcom 2019 (dátum nešpecifikovala) a k druhému dňa 01.03.2019, malo dôjsť potom ako žalobkyňa\nvyzvala žalovaného na vrátenie daru (list zo dňa 06.12.2018). Svedkyňou p. B. J. opísaný incident, ku\nktorému malo dôjsť v novembri 2018 potom ako zaparkovala auto v bratovej garáži, kedy mal žalovaný\nchytiť do ruky kameň, majúc možno úmysel ho do nej hodiť, rozporoval žalovaný, ktorý uviedol, že\ndôvodom incidentu bola skutočnosť, že nesúhlasil s tým, aby svedkyňa parkovala na jeho pozemku.\nVzhľadom k uvedenému vzájomne rozporné tvrdenia, nepodporené relevantnými dôkazmi, nemožno\nvyhodnocovať len za základe domnienok a názoru žalobkyne a blízkych osôb, keďže je potrebné\nskutkový stav vyhodnocovať objektívne a objektívne vyhodnotiť vykonané dôkazy.\n21. Odvolateľka v podanom odvolaní ďalej poukazovala na to, že žalovaný bol dňa 26.06.2019 zadržaný\na následne aj odsúdený za nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov,\nz čoho vyvodzovala, takéto konanie žalovaného napĺňa hrubé porušenie dobrých mravov. Vo vzťahu\nk dôvodom na vrátenie daru najvyšší súd už v rozsudku z 21. augusta 1997 sp. zn. 3Cdo/191/96\nvyslovil, že k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe\njednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím\nsprávaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie ich\nporušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a\núsudok darcu (rozsudok najvyššieho súdu z 24. novembra 1994 sp. zn. 3Cdo/130/94). Pokiaľ ide o hrubé\nporušovanie dobrých mravov, v spore o vrátenie daru je potrebné prihliadnuť aj na okolnosti svedčiace\nv neprospech darcu (porov. rozsudok z 28. augusta 1997 sp. zn. 2Cdo/5/97). Preto púhe konštatovanie,\nže žalovaný bol odsúdený za nepovolenú výrobu omamných a psychotropných látok nepostačuje na\nprijatie záveru, že žalovaný hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho\nrodiny. Odvolateľka v konaní pred súdom prvej inštancie ani v podanom odvolaní bližšie neozrejmila ako\nuvedená skutočnosť mala vplyv na jej osobu, keďže ako uviedla, mal žalovaný drogy užívať od svojich\n26 rokov ( od roku 2002), t.z. v čase kedy mu žalobkyňa nehnuteľnosť dobrovoľne darovala, čo je v\nrozpore s jej tvrdením ,,žiadny príčetný človek by sa nezveril do starostlivosti drogovo závislej osoby.“\n22. Pokiaľ odvolateľka poukazovala na to, že žalovaný zaslal viacerým členom rodiny list, ktorým im\nzakazoval vstupovať do domu a na jeho pozemok, nutno uviesť, že tento list je datovaný dňa 30.07.2019\n(čl. 80), t. z. potom ako bola žalovanému doručená výzva na vrátenie daru (doručená dňa 11.12.2018)\na tento zákaz sa nevzťahoval na žalobkyňu len na blízke osoby. Pričom pri posudzovaní dôvodov,\nktoré viedli žalovaného k uvedenému rozhodnutiu je zásadným zohľadniť výpoveď svedkyne p. R. J.:\n„Potom nastala situácia, kedy bol manžel vzatý do väzby, na základe trestného oznámenie svokry, B.\nJ. a G. C.. Ja som telefonicky komunikovala s manželom , poprosila som ho, aby napísal z väzby\nvýzvu, aby nevstupovali do domu, my sme sa ich báli. Pod oknom vykrikovali svokra a Y. J. na syna,\nako mu je bez otca a že bude aj bez mami, že pošlú G. C., aby nás vyhodil z domu.“, čo v kontexte\ns výpoveďami svedkov vo vzťahu k predchádzajúcim sporom ohľadne prechádzania cez pozemok\nžalovaného a okolnosťami spojenými s užívaním žumpy, možno považovať za prirodzené vyvrcholenie\nvzájomných sporov.\n23. Pokiaľ odvolateľka namietala, že jej zo strany žalovaného nebola poskytnutá primeraná starostlivosť\na opatera, nutno uviesť, že vypočutí svedkovia zhodne na otázku právneho zástupcu žalovaného\nreagovali tak, že žalobkyňa žalovaného o pomoc nežiadala. Tieto závery vyplývajú z odpovede svedkyne\nB. C., ktorá na otázku „Boli ste niekedy pri situácie, kedy žalovaný odmietol matke poskytnúť pomoc?,\nodpovedala: „ Nie, ja chodím k matke na víkend, ja som na dôchodku , ale pracujem.“ Svedok G.\nC. na otázku právneho zástupcu žalovaného „Boli ste vy priamo svedkom, kedy žalovaný odmietol\nžalobkyni pomôcť?, uviedol: „Nebola som, všeobecne starí ľudia sú takí, že odmietajú pomoc.“ Svedkyňa\nB. J.M. na otázku právneho zástupcu žalovaného „Či bola prítomná niekedy svedkom situácie, že by\nžalovaný odmietol pomôcť žalobkyni?, uviedla: „Nebola som svedkom, ona od neho nič nechcela. Vždy\nsa vyjadrovala, že všetko jej zabezpečí vnuk G. a od žalovaného nič nechce“. Vzhliadnuc k uvedenému\nzáver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa od určitého času odmietala pomoc žalovaného je správny a\nplne ho podporuje aj výpoveď svedkyne R. J., ktorá na otázku právneho zástupcu žalovaného „Žiadala\n\nvás niekedy žalobkyňa o pomoc?“, uviedla: „Áno požiadala napr. keď potrebovala ísť k lekárovi v skorých\nranných hodinách, alebo s doprovodom, napr. na vyšetrenie gastro, žalobkyňa väčšinou chodila k\nlekárom autobusom. Takto to trvalo do roku 2016, kedy už následne využívala služby vnuka, aj keď\nsom sa jej pýtala, či niečo nepotrebuje, povedala, že G. ju odvezie.“ Vzhľadom k uvedenému tvrdenie\nodvolateľky, že žalovaný ju ignorovala a nestaral sa o ňu minimálne 10 rokov, nemožno považovať\nza súladné s vykonaným dokazovaním. Skutočnosť, že odvolateľka sa z domu sa neodsťahovala\ndobrovoľne vo výpovedi potvrdili svedkovia (Y. J., B. C.), rovnako svedkyňa B.K. J. vo výpovedi uviedla,\nže žalovaný žalobkyňu k odsťahovaniu priamo nedonútil.\n24. Pri posudzovaní tvrdenia odvolateľky, že žalovaný porušil ust. darovacej zmluvy, nakoľko mu\nuhrádzala mesačne sumu 40 eur za elektrinu a za plyn ročne sumu 250 eur, je zásadným posúdenie,\nči uvedené platby poskytovala žalobkyňa žalovanému na základe vlastného rozhodnutia. Vychádzajúc\nz výpovede žalobkyne, že v letnej kuchynke (dom č. XXX - mimo domu žalovaného), ktorú užívala bol\npodružný plynomer, platby za spotrebu takto spotrebovaného plynu žalobkyňou nemožno považovať za\nporušenie darovacej zmluvy, a ako vyplýva z výpovede žalobkyne jednalo sa o jednorazovú platbu ...\n„dala som neveste na stôl sumu 200 eur s tým, že to je za plyn.“ Svedkyňa B. C.T. vo svojej výpovedi\nrovnako nevyvrátila tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa dobrovoľne platila žalovanému za elektrinu, keď\nuviedla: ... „matka dávala žalovanému 40 eur na elektriku“. I v prípade, ak by tieto platby skutočne\nžalovaný od žalobkyne požadoval (čo nebolo preukázané), uvedené by samé nepostačilo na osvedčenie\ntakej intenzity a sústavnosti porušovania dobrých mravov, ktoré by zdôvodnilo právo darcu domáhať sa\nvrátenia daru.\n25. Najvyšší súd v tejto súvislosti v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/53/2006 zdôraznil, že právne vzťahy\nzaložené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu\nochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany samé a dobrovoľne.\nK narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Nie každé negatívne správanie\nobdarovaného voči darcovi preto zakladá právo na vrátenie daru. Predpokladom vrátenia daru je len\ntaké negatívne správania obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho\nprípadu možno objektívne hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Posúdenie, či v konkrétnej\nsituácii dané subjektívne konanie (správanie) je v súlade s dobrými mravmi, je vždy na úvahe súdu,\nktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na\npostavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné okolnosti prípadu.\n26. Pokiaľ odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy, a to výsluchy svedkov\nnevyhodnotil objektívne, je potrebné uviesť, že pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť\nvierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkovi konania a k\nprejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, na okolnosti, ktoré doprevádzali jeho\nvnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností a na\nsprávanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochote odpovedať na otázky a\npodobne) a na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov\n(do akej\nmiery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne\ndopĺňajú),celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti\ntvrdených (preukazovaných) skutočností (rozhodnutie NS ČR\nsp. zn. 30Cdo 35/2008).\n27. Súdna prax sa zjednotila na tom (rozhodnutie NS SR 5 Cdo/78/2008), že negatívne správanie\nsa obdarovaného k darcovi alebo k jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore\ns dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej\ntolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konania v\nrozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. V takom\nprípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. Právo darcu domáhať sa\nvrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom\nporušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R 31/1999). Akékoľvek nevhodné správanie sa\nobdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov ešte nezakladá darcovi právo domáhať\nsa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa\nobdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé\nporušenie dobrých mravov... „Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného, možno\npovažovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti, to\nznamená, že treba brať do úvahy správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému\n\nv rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania\nsa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V každom prípade by sa totiž nemohol\ndarca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná,\nnebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o\nspoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo\nmožné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by\nbolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného\ndarcu.“\n28. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/146/2020 zo dňa 24.08.2022 uviedol: „Len hrubé\nporušenie dobrých mravov podľa § 630 OZ ohrozuje právnu istotu obdarovaného, a práve v tom treba\naj oceniť výsledky judikatúry, v stanovení kritérií oddelenia porušenia bežného od porušenia hrubého.\nPovinnosť vďačnosti obdarovaného nie je výslovne formulovanou povinnosťou v darovacej zmluve de\nlege lata a mnohé judikáty vhodným spôsobom ohraničujú výkon práva na odvolanie darovania tak, aby\nsa zamedzilo svojvôli darcu\" (komentár Občiansky zákonník II, 2. vydání, 2019 (BAJÁNKOVÁ, DULAK,\nFEČÍK, SEDLAČKO, ŠTEVČEK, TOMAŠOVIČ A KOL, s. 2358 - 2368: M. Jurčová.).\n29. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej\nuž za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí\ndať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však\nnevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj\nnapríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).\nNa základe uvedeného, na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľky odvolací súd nepovažoval\nza potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n30. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania odvolateľky nebol spôsobilý\nspochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom\nuvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré\nby spochybňovali správnosť záverov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie.\n31. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387\nods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo výroku\nII. o trovách konania) pristúpil za účelom jeho správnej formulácie a vykonateľnosti v súlade s ust. §\n232 ods. 1 CSP (rozsudok NS SR zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016, sp. zn. 7Cdo/134/2017).\nVýroku o nároku na náhradu trov konania, aby bol tento vykonateľný, musí podľa NS SR: „zodpovedať\naj formulácia výroku o trovách konania, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu\ntrov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným\nuznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona,\naby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady\nbolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej\npovinnosti“.\n32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že\núspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný má\nproti neúspešným žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s\ntým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote\ndo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/21/2019", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "56a5beb7-95ea-430a-83eb-dd84d0457cef:b8851a24-a8fd-495b-985f-f666cb03cdaf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1103899765.1", "spisova_znacka": "7Cdo/134/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/134/2017 z 26. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1103899765.1"}], "citovane_v": [{"guid": "9e78664c-e3da-4549-b6fe-d8b7da06094f:12b9dba2-482b-4350-a1c3-f793dad5aeff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5821201104.1", "spisova_znacka": "8Cdo/4/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/4/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5821201104.1"}]}