{"guid": "85278939-c67d-4a4b-baef-a8242891e625:6b1723c7-688e-40fa-b115-88b2ed13376f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1521201492.1", "spisova_znacka": "3Co/18/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/18/2024 z 26. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. septembra 2024, sp. zn. 3Co/18/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1521201492.1", "identifikacne_cislo": "1521201492", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Patricia Skotnická", "sudca_id": 1461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-patricia-skotnicka-1461", "datum_vydania": "2024-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b1723c7-688e-40fa-b115-88b2ed13376f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1521201492.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1521201492.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1521201492.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/18/2024\n1521201492\n26. 09. 2024\nMgr. Patricia Skotnická\nECLI:SK:KSBA:2024:1521201492.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov\nJUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: D.. F. L., Q. XX, B., proti\nžalovanej: Slovenská J., V. F. A. A. F. V. Q. J., X. X, B., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v sume\n2.400 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13.11.2023, č.k.\nB5-6C/36/2021-130, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalovanej nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.11.2023, č. k. B5-6C/36/2021-130, zamietol žalobu (výrok\nI.) a nepriznal žalovanej náhradu trov konania (výrok II.).\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 08.04.2021 domáhal\nvoči žalovanej zaplatenia sumy 2.400 eur s príslušenstvom (nedostatočne špecifikovaným - pozn.\nodvolacieho súdu) titulom náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003\nZ. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verenej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003\nZ. z.“). Dôvodil, že na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave V bolo voči jeho osobe vedené trestné\nkonanie pod ČVS: ORP-842/RU-BV-2020 za prečin porušovanie práv k ochrannej známke, označeniu\npôvodu výrobku a ochrannému menu podľa § 281 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v rámci\nktorého vzniesol vyšetrovateľ PZ uznesením zo dňa 31.08.2020, ČVS: ORP-842/RU-BV-2020, (ďalej\nlen „uznesenie o vznesení obvinenia“) voči nemu obvinenie. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava\nV uznesením zo dňa 30.10.2020, č. 2Pv 306/20/105-4, uznesenie o vznesení obvinenia zrušil ako\nneopodstatnené, resp. z dôvodu, že konanie nemohlo naplniť skutkovú podstatu daného trestného činu.\nNezákonné a nedôvodné trestné stíhanie spôsobilo žalobcovi škodu spočívajúcu v znížení kvality života,\nzdravia, vzťahového partnerstva, intímneho života, zhoršenia pohľadu verejnosti na jeho osobu, ako aj\nvzťahu s rodinou, resp. jeho ohrozenie až na úroveň nekomunikácie; škoda spočívala i v štúdiu právnych\nskutočností použitých pri komunikácii so súdnymi znalcami a vyšetrovateľmi, v štúdiu spisu, v príprave\nsťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia, pričom predstavovala i náklady na zhotovenie fotokópií\ndokumentov, náklady na dopravu a hotové výdavky. Vzhľadom na to, že orgány činné v trestnom konaní\npostupovali evidentne chybne, nezákonne a miestne nepríslušne, považoval žalobca ich postup za\nnesprávny, vyvodzujúc zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu, ktorú žiadal predbežne prerokovať\nlistom zo dňa 25.03.2021, avšak bezúspešne.\n3. Žalobca doplnil, že vyšetrovateľ sa dopustil i nesprávneho úradného postupu, čo vyplývalo z\nuznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 13.10.2020, keď nesprávne ustálil\n\nmiestnu príslušnosť a posúdil nesprávne i právnu kvalifikáciu skutku, keď išlo o dve samostatné skutkové\npodstaty označeného prečinu. Poverený príslušník rozhodol bez vykonania základného dokazovania\nvýsluchom majiteľky ochranných známok F.. B. Q.., či zástupcu dotknutej spoločnosti B., Q..J..H..\nVzhľadom na to, že obvinenie vznesené voči nemu bolo zrušené ako neopodstatnené a vo veci sa\nnekoná, ani nie je dôvod konať alebo vec odstúpiť, považoval žalobca uznesenie Obvodného oddelenia\nPZ Bratislava Rusovce, ČVS: ORP-842/RU-BV-2020, za nezákonné. Pokiaľ v jeho dôsledku došlo k\nzníženiu kvality jeho života, išlo o všeobecne známe skutočnosti pri každom trestnom stíhaní. Podľa jeho\nvýpočtu sa znížila frekvencia pohlavného styku a intímneho života s jeho partnerkou o 70 %, zhoršila sa\nkvalita jeho života, komunikácia a vzťahy k blízkym osobám. Žalobca musel venovať čas štúdiu spisu\na zákonov za účelom podania sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia v rozsahu\n30\nhodín, komunikovať so súdnymi znalcami, čo považoval za škodu, keďže ten čas mohol využiť pracovne\na zarobiť v spoločnostiach, v ktorých figuruje; koeficient škody pritom vypočítal na základe príjmov\npodľa potvrdenia daňového úradu. Následne žalobca rozčlenil a špecifikoval škodu v sume 2.400 eur\nako 1/ štúdium Trestného zákona a Trestného poriadku v sume 500 eur, 2/ strata času v súvislosti s\nvypracovaním sťažnosti a jej doplnenia v sume 100 eur, 3/ zníženie kvality života a zmena osobnosti v\nsume 400 eur, 4/ zhoršenie intímneho života a partnerského vzťahu v sume 300 eur, 5/ zhoršenie vzťahu\ns V. B. v sume 500 eur,\n6 /zhoršenie vzťahu so Š. O. v sume 100 eur, 7/ zhoršenie\nvzťahu s T. O.Z. v sume 100 eur, 8/ zhoršenie kvality zdravia a spánku v sume 200 eur, 9/ štúdium a\nprefotenie spisu 2x á 50 eur, 10/ náklady na dopravu a hotová výdavky v sume 50 eur a 11/ amortizácia\nvozidla počas cestovania v sume 50 eur.\n4. Žalovaná so žalobou žalobcu nesúhlasila a považovala ju za nedôvodnú, nakoľko žalobca\nnepreukázal splnenie zákonných podmienok vzniku nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.\nPotvrdila, že podľa stanoviska vecne príslušného útvaru Ministerstva vnútra SR uznesením Obvodného\noddelenia Bratislava Rusovce, Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V zo dňa 31.08.2020, ČVS:\nORP-842/RU-BV-2020, bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie za prečin porušovania práv k ochrannej\nznámke, označeniu pôvodu výrobku a ochrannému menu podľa § 281 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona, voči ktorému podal žalobca sťažnosť a dozorujúci prokurátor uznesením Okresnej prokuratúry\nBratislava V zo dňa 13.10.2020, č. 2Pv 306/20/1105-4, predmetné rozhodnutie zrušil; zrušil ho však\nnie ako nezákonné, ale ako neopodstatnené a predčasné. Ozrejmiac, že na postup podľa § 206 ods. 1\nTrestného zákona, t. j. na vznesenie obvinenia sa nevyžaduje istota, ale odôvodnený záver, že trestný\nčin spáchala určitá osoba, bola žalovaná toho názoru, že samotné vznesenie obvinenia ešte neznamená\nvyslovenie viny, ale predstavuje úkon trestného konania, ktorý je policajt povinný vykonať, za splnenia\nzákonných podmienok. Vyšetrovateľ PZ v rámci prípravného konania postupoval a vyhodnocoval dôkazy\npodľa svojho vnútorného presvedčenia, rešpektujúc pritom i pokyny prokurátora, ktorý nezrušil žalobcovi\nvznesené obvinenie pre nezákonnosť; naviac, predmetné uznesenie o vznesení obvinenia nenadobudlo\nprávoplatnosť, a preto nespĺňa predpoklady stanovené v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a na jeho\nzáklade žalobca nemôže požadovať náhradu škody; žalobca tak nesplnil prvý predpoklad zodpovednosti\nštátu za škodu. Pokiaľ žalobca poukazoval i na nesprávny úradný postup vyšetrovateľa PZ, ktorý mal\nkonštatovať prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V v rozhodnutí zo dňa 13.10.2020, žalovaná\nozrejmila, že pokiaľ je výsledkom určitého úradného postupu vydanie rozhodnutia, úradný postup,\nktorému vydanie rozhodnutia predchádzalo, sa neposudzuje, nakoľko sa bezprostredne prejaví vo\nvydanom rozhodnutí. Vo vzťahu k vzniku škody a nemajetkovej ujmy žalovaná podotkla, že jej nebolo\nzrejmé, ktorá časť z uplatňovanej sumy 2.400 eur predstavuje škodu a ktorá nemajetkovú ujmu. Okrem\ntoho, že žalobca tvrdenú škodu nepreukázal, táto, v časti hrozby z vydedenia, predstavovala len akýsi\npercentuálny podiel z hypotetického dedičstva, v časti nákladov na štúdium mala charakter ušlého zisku\na pokiaľ išlo o poplatky za internet, telekomunikácie a vozidlo, táto by vznikla bez ohľadu na existenciu\núdajného nezákonného rozhodnutia. Pokiaľ žalobca poukazoval na zhoršenie kvality jeho života a\nzdravia, ako aj vzťahov s partnerkou a rodinou, čo mienil preukazovať čestnými vyhláseniami p. Š. O.,\nX.. T. O. T. X.. F.. V. B., zdôraznila, že tieto boli totožné a líšili sa len v subjekte, ktorý ich vyhlasoval; práve\ntýmto osobám mala podľa čestného prehlásenia pritom vzniknúť psychická ujma. Žalobca nepreukázal\nani vznik nemajetkovej ujmy, táto mu za obdobie od vznesenia obvinenia do jeho zrušenia, t. j. po\ndobu 1,5 mesiaca nemohla vzniknúť; nepreukázal, že už samotné konštatovanie porušenia práva v\npodobe zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia nemožno považovať za dostatočné zadosťučinenie.\nPodľa žalovanej nebola daná ani príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, resp.\nnemajetkovou ujmou.\n\n5. Po špecifikácii nároku na náhradu škody zo strany žalobcu žalovaná namietala, že jej nebola z\nničoho zrejmá výška jednotlivých jej zložiek, považujúc výpočet žalobcu za subjektívny, nemerateľný,\nvychádzajúci z hypotetických tvrdení. Zotrvala na tom, že žalobca nepreukázal vznik škody, ani je výšky\nžiadnym dôkazom, pričom vo vzťahu k nemajetkovej ujme neozrejmil, prečo nepovažuje za postačujúce\nzadosťučinenie v podobe zrušenia údajného nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia. Podľa\nmienky žalovanej absentovala i príčinná súvislosť medzi namietaným nezákonným rozhodnutím a\nvznikom škody, resp. nemajetkovej ujmy.\n6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a po jeho vykonaní zhodnotil, že žalobca\nnepreukázal kumulatívne splnenie všetkých troch zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím žalovanej ako ústredného orgánu štátnej správy. V prvom\nrade nemal konajúci súd za preukázanú existenciu nezákonného rozhodnutia, za ktoré žalobca\noznačil uznesenie povereného príslušníka Obvodného oddelenia Bratislava Rusovce, Okresného\nriaditeľstva PZ v Bratislave V zo dňa 31.08.2020, ČVS: ORP-842/RU-BV-2020, o vznesení obvinenia\nza prečin porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a ochrannému menu\npodľa § 281 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Žalobca síce podal voči predmetnému\nrozhodnutiu sťažnosť a dozorujúci prokurátor uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa\n13.10.2020, č. 2Pv 306/20/1105-4, napadnuté uznesenie zrušil, avšak v jeho odôvodnení, okrem iného\nkonštatoval, že po preštudovaní spisu dospel k záveru, že vo veci neboli objasnené základné skutkové\nokolnosti, a preto rozhodnutie považoval za predčasné; poverený príslušník PZ rozhodol bez toho, aby\nvykonal základné dokazovanie výsluchom majiteľky inkriminovaných ochranných známok, či zástupcu\ninkriminovanej obchodnej spoločnosti, ktoré osoby ani nepodali trestné oznámenie. Poverenému\npríslušníkovi PZ okrem nenaplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty stíhaného prečinu tiež vytkol,\nže nedostatočným spôsobom skúmal naplnenie i jeho materiálneho znaku. Na uvedenom základe bolo\npodľa súdu prvej inštancie zrejmé, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo zrušené pre nezákonnosť,\nale z dôvodu neopodstatnenosti a predčasnosti záverov v ňom uvedených. Súd prvej inštancie sa\npritom plne stotožnil i s argumentáciou žalovanej vo väzbe na § 206 ods. 1 Trestného poriadku,\npodľa ktorého na vznesenie obvinenia postačí dostatočne odôvodnený záver, a teda nie istota, že\ntrestný čin spáchala určitá osoba. Práve dôvodnosť takého podozrenia preverí prokurátor na podklade\nsťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a rozhodne, či trestné stíhanie osoby bude pokračovať\nalebo rozhodnutie príslušníka PZ zruší. Na podporu svojho názoru konajúci súd citoval i časť nálezu\nÚstavného súdu SR zo dňa 13.12.2013, sp. zn. II. ÚS 163/2013. V neposlednom rade poukázal aj na\nto, že uznesenie o vznesení obvinenia nenadobudlo právoplatnosť práve z dôvodu sťažnosti žalobcu,\npričom v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné, aby rozhodnutie, z ktorého si žalobca\nuplatnil nárok, nadobudlo právoplatnosť.\n7. Vo vzťahu k požadovanej škode v celkovej sume 2.400 eur súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca\ntúto špecifikoval ako náhrada 1/ času za štúdium Trestného zákona a Trestného poriadku v sume 500\neur, 2/ času za vypracovanie sťažnosti a jej doplnenia v sume 100 eur, 3/ za zníženie kvality života a\nzmeny osobnosti v sume 400 eur, 4/ za zhoršenie intímneho života a partnerského vzťahu v sume 300\neur, 5/ za zhoršenie vzťahu s V. B. v sume 500 eur, 6/ za zhoršenie vzťahu so Š. O. v sume 100 eur, 7/\nza zhoršenie vzťahu s T. O. v sume 100 eur, 7/ za zhoršenie kvality zdravia (spánok) v sume 200 eur,\n8/ za štúdium a prefotenie spisu v sume 2x á 50 eur, 9/ nákladov na dopravu a hotové výdavky v sume\n50 eur a napokon 10/ za amortizáciu vozidla počas cestovania k úkonom v sume 50 eur. Zdôrazňujúc,\nže takto uplatnená škoda predstavuje subjektívne zhodnotenie jednotlivých položiek ako „typu“ škody,\nku ktorým žalobca priradil určité finančné ohodnotenie, a teda takto uvádzaná škoda predstavuje len\nakési hodnotenie žalobcovej osoby bez ozrejmenia spôsobu, ako k tomu žalobca dospel, súd prvej\ninštancie konštatoval, že žalobca nepredložil ani žiaden relevantný dôkaz preukazujúci opodstatnenosť\npožadovanej škody a jej výšky; žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť\nvýšky uplatňovanej náhrady škody, ktorá predstavuje len jeho subjektívny názor a výpočet. Žalobca tak\nnepreukázal naplnenie ani druhého predpokladu zodpovednosti za škodu, a to vznik škody, čím nie je\ndaná ani existencia príčinnej súvislosti medzi údajným nezákonným rozhodnutím a nárokovanou škodou\n(jej výškou).\n8. Pokiaľ išlo o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, súd prvej inštancie ozrejmil, že žalobca v konaní\nprezentoval tvrdenia ohľadne oblastí týkajúcich sa jeho osoby, v ktorých malo vydaním uznesenia o\nzačatí trestného stíhania (správne má byť aj o vznesení obvinenia - pozn. odvolacieho súdu) dôjsť k\nujme. Tieto tvrdenia predstavovali subjektívne pocity žalobcu, a teda subjektívne hodnotenie situácie,\n\npodporené svedeckou výpoveďou jeho partnerky, ktorá v zhode s ním uvádzala negatívne dopady\ntohto uznesenia na osobu žalobcu, zmenu jeho správania, zdravotného stavu (poruchy spánku),\nobchodné aktivity; žalobca ich podporil i čestnými prehláseniami jeho starých rodičov, podľa ktorých\nujmu utrpeli oni, a nie priamo žalobca. Konštatujúc, že v danej veci nebol daný predpoklad vydania\nnezákonného rozhodnutia, v dôsledku čoho nedošlo uznesením o vznesení obvinenia k porušeniu práv\nžalobcu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi nemohla vzniknúť ani nemajetková ujma.\nNaviac, uznesenie o vznesení obvinenia zrušil dozorujúci prokurátor svojim rozhodnutím, a toto preto\npredstavovalo dostatočné zadosťučinenie pre žalobcu.\n9. Súd prvej inštancie uzavrel, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.\nz. musia byť kumulatívne splnené všetky tri zákonné podmienky, pričom žalobca v konaní nepreukázal\nexistenciu ani jednej z nich, a preto za súčasnej aplikácie článku 46 ods. 3 Ústavy SR, § 3 ods. 1 písm.\na), § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 514/2003\nZ. z. a § 34 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,\nvyhodnotil žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú a túto zamietol.\n10. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalovanej, ktorá mala v konaní úspech,\navšak neuplatnila si nárok na ich náhradu a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli, nepriznal nárok na\nnáhradu trov konania.\n11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu,\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa neho\nje možné označiť obvinenie pod ČVS: ORP-842/RU-BV-2020 za nezákonné, keďže trestné konanie\nby nemohlo pokračovať z dôvodu absencie súhlasu poškodeného. Pri danej skutkovej podstate bol\npotrebný súhlas poškodeného a až následne bolo možné vzniesť proti nemu obvinenie. Žalobca\nnesúhlasil ani so záverom konajúceho súdu o tom, že mu nevznikla žiadna škoda. „Pokiaľ by bolo\nobdobných 20 trestných konaní vedených voči jednej osobe súčasne, ktoré by boli následne zrušené,\nanalogicky podľa napádaného rozsudku, by nevznikla žiadna škoda, ani v týchto 20 prípadoch“. Žalobca\nv ďalšom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 17Co/144/2015,\nktorý pripustil odškodnenie\n5 eur za každý deň trestného stíhania, ako i na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR vo veci sp. zn. 4Cdo 125/2019 o odškodňovaní nemajetkovej ujmy za nezákonné trestné\nstíhanie, a napokon i na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 152/2018, ohľadne príčinnej\nsúvislosti medzi nezákonným uznesením o začatí trestného stíhania a náhradou nemajetkovej ujmy.\nNa uvedenom základe, namietajúc i výrok o trovách konania, žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel, alternatívne ho zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie.\n12. Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu v plnom rozsahu stotožnila s napadnutým rozsudkom,\nmajúc za to, že súd prvej inštancie zistil dostatočne skutkový stav, tento správne právne posúdil\na svoje rozhodnutie následne dostatočne odôvodnil. Žalobca nepreukázal ani jeden zo zákonných\npredpokladov zodpovednosti štátu za škodu podľa ustanovení zákona\nč. 514/2003 Z. z.,\npričom jeho odvolanie neobsahovalo relevantné skutočnosti preukazujúce opak. Vo vzťahu k žalobcovej\nargumentácii poukázala na § 211 Trestného poriadku obsahujúceho taxatívny výpočet trestných činov,\npri ktorých sa na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom vyžaduje súhlas poškodeného.\nV ostatnom sa pridržala doterajších písomných vyjadrení a ústnych prednesov navrhujúc napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.\n13. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383\nC.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil\ndňa 26.09.2024 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).\n14. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že odvolanie žalobcu preskúmal a v\nrámci tohto prieskumu sa zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi, resp. ich obsahovým vymedzením tak,\nako ich žalobca výslovne skutkovo odôvodnil. Vychádzal pritom striktne z ustanovenia § 380 ods. 1 a\nods. 2 C.s.p., ktoré ho oprávňujú zaoberať sa v rámci odvolacieho prieskumu, okrem vád týkajúcich sa\n\nprocesných podmienok, iba tými vadami napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie,\nktoré odvolateľ (tu žalobca) špecifikoval a skutkovo vymedzil; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom\nneprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej\ninštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov\nodvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo\npostupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej\nnapadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie\nodvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že\nstrana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom\nkonaní. Treba podotknúť, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí tiež\npožiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie a tieto následne v odvolaní dostatočne jasne špecifikovala.\n15. Žalobca v odvolaní konajúcemu súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie nezákonnosti uznesenia\no vznesení obvinenia z dôvodu, že v danom prípade absentoval súhlas poškodeného. Bol toho názoru,\nže pri skutkovej podstate trestného činu kladeného mu za vinu, bol nevyhnutný súhlas poškodeného a až\nnásledne bolo možné voči nemu vzniesť obvinenie. Vychádzajúc zo žalobcom skutkového vymedzenia\nnezákonnosti označeného rozhodnutia, ktorým bol odvolací súd viazaný, v prvom rade udáva, že\nžalobca skutkové tvrdenia týkajúce sa potreby súhlasu poškodeného so začatím trestného stíhania\nvo väzbe na nezákonné rozhodnutie neprodukoval v konaní pred súdom prvej inštancie, keď týmito\nargumentoval až v odvolaní, bez toho, aby pri vymedzenom odvolacom dôvode (§ 365 ods. 1 písm.\nh) C.s.p.) súčasne tvrdil, že tieto nové prostriedky procesného útoku nemohol bez svojej viny použiť\nv doterajšom priebehu konania. Žalobcovu argumentáciu, odôvodňujúcu nezákonnosť uznesenia o\nvznesení obvinenia výlučne od absencie súhlasu poškodeného so začatím trestného stíhania, potom\nodvolací súd vyhodnotil v zmysle § 366 C.s.p. ako tzv. novoty, na ktoré nebolo možné prihliadať. I\nnapriek tomu však odvolací súd dopĺňa, že uvedenými skutočnosťami, ktoré žalobca mohol (a mal)\nnamietať v trestnom konaní, by sa zaoberal dozorujúci prokurátor pri rozhodovaní o sťažnosti žalobcu\nproti uzneseniu o vznesení obvinenia, a teda ich relevantnosť by našla svoje vyjadrenie v obsahu\ntohto rozhodnutia (uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 13.10.2020,\nč.\n2Pv 306/20/1105-4). Dôvodnosť žalobcom uvádzaných skutočností nemožno hodnotiť v konaní o\nnáhradu škody v rámci skúmania existencie nezákonného rozhodnutia; napokon tieto, samé o sebe, na\nposúdenie nezákonnosti rozhodnutia v intenciách ustanovenia § 6 zákona\nč. 514/2003 Z.\nz. nemajú žiaden vplyv.\n16. Odvolací súd ďalej udáva, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej\ninštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na právnom názore, že žalobcom označené uznesenie\no vznesení obvinenia zo dňa 31.08.2020, ktoré zrušil prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V\nuznesením zo dňa 13.10.2020, č. 2Pv 306/20/1105-4, nemožno považovať za nezákonné v zmysle § 6\nods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko nebolo zrušené ako právoplatné, pričom dôvody jeho zrušenia\nnespočívali v jeho nezákonnosti, ale neopodstatnenosti a predčasnosti. Takto sformulované právne\nposúdenie (ne)zákonnosti rozhodnutia žalobca skutkovou argumentáciou použitou v odvolaní nijako\nnespochybnil a správnosť konajúcim súdom prijatých záverov nenamietal. Zdôrazňujúc, že v odvolacom\nkonaní je odvolací súd viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi, resp. skutkovým vymedzením toho\npochybenia súdu prvej inštancie, ktoré žalobca výslovne v odvolaní namieta, a tým urobí i predmetom\nodvolacieho prieskumu, keď žalobca skutkovou argumentáciou nereflektoval na tie dôvody vedúce\nkonajúci súd k záveru, že označené uznesenie o vznesení obvinenia nespĺňa atribúty nezákonného\nrozhodnutia vo väzbe na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., neostalo odvolaciemu\nsúdu iné, ako z tohto záveru súdu prvej inštancie, bez posúdenia jeho (ne)správnosti, vychádzať.\nUvedené malo za následok, že žalobca v konaní nepreukázal hneď prvotný predpoklad na vyvodenie\nzodpovednosti žalovanej za škodu a nemajetkovú ujmu, a to existenciu nezákonného rozhodnutia.\nHodno uviesť, že už táto skutočnosť, sama o sebe, zakladá dôvod na zamietnutie žalobcovej žaloby, bez\npotreby ďalšieho skúmania ostatných predpokladov zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003\nZ. z., a to vzniku škody/nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a\nškodou/nemajetkovou ujmou; na jej vyvodenie je totiž potrebné kumulatívne, t. j. súčasné splnenie\nvšetkých zákonných predpokladov.\n17. Vychádzajúc však z odvolania, žalobca považoval za nesprávny i záver konajúceho súdu ohľadne\nabsencie škody, stroho uvádzajúc, že nie je možné, aby táto nevznikla. Súd prvej inštancie pritom\n\nzaložil zistenie, že žalobca v konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal opodstatnenosť škody\na jej výšky na posúdení, že išlo len o subjektívne vymedzenie jednotlivých položiek ako určitého „typu“\nškody, ktorým žalobca priradil určité finančné ohodnotenie; osobitne pritom zdôraznil, že uplatnenej\nškode absentoval reálny základ, t. j. išlo o subjektívny názor žalobcu bez potrebného dôkazného\npodkladu. Žalobca konajúcim súdom nastolenú úvahu a z nej vyvodené závery použitou odvolacou\nargumentáciou relevantne nenamietal; za takú argumentáciu pritom nemožno považovať len vyjadrenie\npúheho nesúhlasu žalobcu. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd ozrejmuje, že škoda ako určitá\nmajetková kategória predstavuje vynaloženie určitých finančných prostriedkov z majetku poškodeného\n(tu žalobcu), ktoré je možné kvantifikovať a v nadväznosti na také zmenšenie majetkového stavu i\npreukázať. Bolo potom v možnostiach žalobcu ako nositeľa nielen bremena tvrdenia, ale i dôkazného\nbremena, aby ním tvrdenú škodu, špecifikovanú v podaní zo dňa 12.09.2021, relevantným spôsobom\npreukázal, k čomu však v priebehu konania z jeho strany nedošlo.\n18. Pokiaľ išlo o nemajetkovú ujmu, ktorú žalobca prezentoval ako ujmu v určitých oblastiach týkajúcich\nsa jeho osoby (zdravie, život, rodina a vzťahy), vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku, je\nzrejmé, že túto súd prvej inštancie vyhodnocoval vo väzbe na neexistenciu nezákonného rozhodnutia,\nt. j. mal za to, že tým, že žalobcom označené rozhodnutie nemalo povahu nezákonného rozhodnutia\n(ktorú okolnosť odvolací súd vzhľadom na skutkové vymedzenie dôvodu odvolania zo strany žalobcu\nneskúmal), na jeho základe nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práv a nemohla mu preto ani vzniknúť ním\ntvrdená nemajetková ujma. Naviac, v kontexte uvedeného konajúci súd dodal, že zrušenie uznesenia o\nvznesení obvinenia dozorujúcim prokurátorom predstavovalo dostatočné zadosťučinenie pre žalobcu;\nani tieto skutočnosti žalobca v odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil a ich nesprávnosť nijako\nnevyvrátil, keď v tomto smere len poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci\nsp.\nzn. 4Cdo 125/2019 a sp. zn. 6Cdo 152/2018.\n19. Pokiaľ sa žalobca odvolával na výňatok z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 125/2019,\ntýkajúci sa odškodňovania majetkovej a nemajetkovej ujmy, ako i na časť odôvodnenia rozhodnutia tohto\nsúdu vo veci sp. zn. 6Cdo 152/2018, hodno v prvom rade uviesť, že označené rozhodnutia vychádzali\nz odlišného skutkového a právneho stavu. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 125/2019\nposudzoval situáciu, v ktorej bolo uznesením o vznesení obvinenia zo dňa 23.12.2010 začaté voči\nžalobcovi nezákonne trestné konanie, čo malo potvrdiť i uznesenie generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky zo dňa 05.05.2011, ktorým tento uznesenie o vznesení obvinenia ako právoplatné zrušil, a z\nčoho bola súdmi vyvodená zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V prejednávanej veci\nvšak konajúci súd konštatoval absenciu nezákonného rozhodnutia, a tým i zodpovednosti žalovanej\nza uplatnenú škodu a nemajetkovú ujmu. Rovnako i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.\n6Cdo 152/2018 vychádzalo z konštatovania nezákonnosti väzby a trestného stíhania žalobcu, ktorý\nbol napokon spod obžaloby oslobodený. V oboch prípadoch tak súdy posudzovali odlišné skutkové\nokolnosti, na ktoré následne aplikovali zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. vo väzbe i\nna závery ustálenej súdnej judikatúry; tieto sú však v podmienkach skúmanej veci nepoužiteľné. Žalobca\nsa tiež neodôvodnene odvolával i na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn.\n17Co/144/2015. Predmetom tohto konania bol nárok uplatnený na inom skutkovom a právnom základe\nako v skúmanej veci, keď Krajský súd v Banskej Bystrici posudzoval žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\nnáhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že uznesením zo dňa 26.04.2007 a zo dňa 27.04.2007\nbolo voči nemu vznesené obvinenie pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov\nmotorového vozidla a za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Uznesením sudcu pre prípravné\nkonanie Okresného súdu Zvolen zo dňa 30.04.2007 bol žalobca vzatý do väzby, ktorá začala dňa\n26.04.2007 a trvala až do dňa 26.10.2007. Trestné stíhanie vedené proti žalobcovi ako obvinenému pre\nzločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti bolo zastavené uznesením námestníka Okresnej prokuratúry\nZvolen zo dňa 10.03.2009 z dôvodu, že skutok trestným činom nebol a nebol ani dôvod na postúpenie\nveci, pričom rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 21.04.2009 bol žalobca ako obžalovaný\noslobodený spod obžaloby pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového\nvozidla, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal. V prejednávanej veci žalobca nebol vzatý do\nväzby, pričom jeho trestné stíhanie (začaté na podklade prezumovaného zákonného rozhodnutia) sa\nneskončilo zastavením trestného konania, ani oslobodzujúcim rozsudkom.\n20. Sumarizáciou vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalobca v odvolaní použitou argumentáciou\nrelevantným spôsobom nespochybnil správnosť úvahy a prijatých záverov konajúceho súdu o tom, že\nneuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania všetkých predpokladov na vyvodenie zodpovednosti\n\nštátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., ktorých splnenie je kumulatívne, t. j. absencia čo len jednej z nich\nmusí viesť nevyhnutne k zamietnutiu jeho žaloby. So zreteľom na túto skutočnosť neostalo odvolaciemu\nsúdu iné, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p.\npotvrdiť, vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý má nepochybne základ v úspechu žalovanej v\nspore.\n21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní\núspech, nepriznal proti žalobcovi, ktorý úspech nemal, nárok na ich náhradu, nakoľko z obsahu súdneho\nspisu vyplýva, že jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/36/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3875a92f-454c-4a0c-836b-5ebb96606a0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 163/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013 z 13. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-13", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3875a92f-454c-4a0c-836b-5ebb96606a0e"}, {"guid": "517e12d3-59a0-4b48-a4d3-8d0eb0e77373:39dc5dff-a254-4366-bbb7-e98671786ba1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1111235703.1", "spisova_znacka": "6Cdo/152/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2018 z 29. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1111235703.1"}, {"guid": "d589c79a-faaf-4df5-a9de-79fc661c7f76:1c35f16c-7959-4b73-8f1a-66721158828d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6712210255.1", "spisova_znacka": "17Co/144/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/144/2015 z 14. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6712210255.1"}], "citovane_v": []}