{"guid": "f8a42a38-7bde-4d90-b0e8-cd24dea33fef:9bb3480d-845e-43a7-89b5-787529681751", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1521010567.2", "spisova_znacka": "4To/49/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/49/2024 z 31. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. októbra 2024, sp. zn. 4To/49/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1521010567.2", "identifikacne_cislo": "1521010567", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Molnárová", "sudca_id": 195, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-molnarova-195", "datum_vydania": "2024-10-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "nazov": "§ 156 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-156", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-49", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bb3480d-845e-43a7-89b5-787529681751", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1521010567.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1521010567.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1521010567.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4To/49/2024\n1521010567\n31. 10. 2024\nJUDr. Zuzana Molnárová\nECLI:SK:KSBA:2024:1521010567.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov\nJUDr. Karola Kováča a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného O. N., pre prečin ublíženia na\nzdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku\nOkresného súdu Malacky č. k. 3T/8//2022-392 zo dňa 27. septembra 2023, na verejnom zasadnutí\nkonanom dňa 31. októbra 2024, pomerom hlasov 3:0, takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Malacky\nsp. zn. 3T/8/2022 zo dňa 27.09.2023.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa\nobžalovaný O. N., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., T. č. XXXX/XX\nuznáva za vinného, že\ndňa 21.03.2020 v presne nezistenom čase od 23.30 hod. do 23.40 hod. v Bratislave v mestskej časti\nPetržalke na T. ulici č. XX na X. poschodí na schodisku v priestore podlažného odpočívadla pod vplyvom\nalkoholických nápojov v priebehu slovného konfliktu s poškodeným T. S., narodeným XX.XX.XXXX v D.,\nchytil rukami poškodeného T. S., ktorý bol k nemu obrátený chrbtom, natlačil poškodeného k skleneným\ndverám domu, ktoré viedli na spoločnú chodbu X. poschodia a viackrát držiac poškodeného rukou aj za\ntemeno hlavy, udrel poškodeného o tieto dvere, pričom došlo k rozbitiu hornej sklenenej výplne týchto\ndverí. Poškodenému sa podarilo otočiť tvárou k nemu, na čo ho opäť natlačil držiac ho rukami k týmto\ndverám, do ktorých ho opakovane sácal a tak ho udieral chrbtom o rozbitú sklenenú výplň dverí. V\ndôsledku obrany poškodeného sa presunuli bližšie k schodisku domu, kde poškodeného sotil, na čo\npoškodený spadol na schodisko a po schodoch sa skotúľal na medzipodlažné odpočívadlo, kde zostal\nležať. Premiestnil sa k ležiacemu poškodenému, na ktorého si chcel sadnúť a pokračovať v útoku, čo\nsa mu nepodarilo v dôsledku obrany poškodeného a preto si k ležiacemu poškodenému kľakol a udrel\nho viackrát rukami zovretými v päsť do oblasti hlavy, ktorú si poškodený chránil rukami. Poškodenému\nsa kolenom podarilo ho odtlačiť od seba, na čo spadol na voľnú plochu medzipodlažného odpočívadla,\npo chvíľke sa postavil, prestal útočiť na poškodeného a odišiel do vlastného bytu na XII. poschodí.\nObvinený O. N. týmto konaním spôsobil poškodenému T. S., narodenému XX.XX.XXXX v D., zranenia\n- tržnú ranu na čele asi 3 cm, oderky a tržnú ranu asi 4 cm pri pravej lopatke, mnohopočetné oderky\npredlaktia a oboch rúk a pomliaždenie pravého kolena, hrudníka a brucha, ktoré si vyžiadali opakované\nlekárske vyšetrenia a ošetrenia a dobu liečenia a prípadnej práceneschopnosti do 7 dní a D. družstvu N.\nso sídlom: D. - N., D. ulica č. 1. v dôsledku rozbitia sklenenej výplne dverí na chodbe domu majetkovú\nškodu vo výške XXX,XX Eur,\nteda\n\ndopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v\númysle inému úmyselne ublížiť na zdraví\nčím spáchal\nprečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1\nTrestného zákona účinného v čase spáchania skutku\nZa to sa\nodsudzuje\npodľa § 156 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38\nods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania\nskutku sa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18\n(osemnásť) mesiacov\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným:\n-D. družstvo N., so sídlom D. ul. č. 1, XXX XX D. 5, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 151,85 EUR.\n- T. S., narodenému XX.XX.XXXX, bytom D., T., škodu vo výške 1.215,60 Eur.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Okresný súd Malacky sp. zn. 3T/8/2022 zo dňa 27.09.2023 uznal obžalovaného\nO. N. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného\nzákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1\nTrestného zákona (účinného v čase spáchania skutku), na skutkovom základe, že\ndňa 21.03.2020 v presne nezistenom čase od 23.30 hod. do 23.40 hod. v D. v mestskej časti N. na T.\nulici č. XX na X. poschodí na schodisku v priestore podlažného odpočívadla pod vplyvom alkoholických\nnápojov v priebehu slovného konfliktu s poškodeným T. S., narodeným XX.XX.XXXX v D., chytil rukami\npoškodeného T. S., ktorý bol k nemu obrátený chrbtom, natlačil poškodeného k skleneným dverám\ndomu, ktoré viedli na spoločnú chodbu X. poschodia a viackrát držiac poškodeného rukou aj za temeno\nhlavy, udrel poškodeného o tieto dvere, pričom došlo k rozbitiu hornej sklenenej výplne týchto dverí.\nPoškodenému sa podarilo otočiť tvárou k nemu, na čo ho opäť natlačil držiac ho rukami k týmto dverám,\ndo ktorých ho opakovane sácal a tak ho udieral chrbtom o rozbitú sklenenú výplň dverí. V dôsledku\nobrany poškodeného sa presunuli bližšie k schodisku domu, kde poškodeného sotil, na čo poškodený\nspadol na schodisko a po schodoch sa skotúľal na medzipodlažné odpočívadlo, kde zostal ležať.\nPremiestnil sa k ležiacemu poškodenému, na ktorého si chcel sadnúť a pokračovať v útoku, čo sa mu\nnepodarilo v dôsledku obrany poškodeného a preto-si k ležiacemu poškodenému kľakol a udrel ho\nviackrát rukami zovretými v päsť do oblasti hlavy, ktorú si poškodený chránil rukami. Poškodenému sa\nkolenom podarilo ho odtlačiť od seba, na čo spadol na voľnú plochu medzipodlažného odpočívadla, po\nchvíľke sa postavil, prestal útočiť na poškodeného a odišiel do vlastného bytu na XII. poschodí.\nObvinený O. N. týmto konaním spôsobil poškodenému T. S., narodenému XX.XX.XXXX v D., zranenia\n- tržnú ranu na čele asi 3 cm, oderky a tržnú ranu asi 4 cm pri pravej lopatke, mnohopočetné oderky\npredlaktia a oboch rúk a pomliaždenie pravého kolena, hrudníka a brucha, ktoré si vyžiadali opakované\nlekárske vyšetrenia a ošetrenia a dobu liečenia a prípadnej práceneschopnosti do 7 dní a D. družstvu N.\nso sídlom: D. - N., D. ulica č. 1, v dôsledku rozbitia ma sklenenej výplne dverí na chodbe domu majetkovú\nškodu vo výške 151,85 Eur\nZa to súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.\n3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť)\nmesiacov, ktorého výkon (podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona), podmienečne\nodložil na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Súd prvého stupňa zároveň obžalovanému uložil povinnosť\nnahradiť poškodeným: D. družstvu N. škodu vo výške XXX,XX € a T. S., nar. XX.XX.XXXX škodu vo\nvýške 1. 215,60 €.\n\nProti tomuto rozsudku podal, ihneď po jeho vyhlásení na pojednávaní, odvolanie obžalovaný O. N. po\nporade s obhajcom a písomne ho odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 19.02.2024 (čl. 403).\nV odôvodnení odvolania obhajca v mene obžalovaného zdôraznil zásadu voľného hodnotenia\ndôkazov, podľa ktorej je súd povinný hodnotiť dôkazy získané zákonným spôsobom podľa vnútorného\npresvedčenia založeného na starostlivom zhodnotení dôkazov jednotlivo, ale aj v ich súhrne. Zároveň\nje súd povinný poskytnúť svoje úvahy k vykonaným dôkazom a to dostatočným spôsobom v súlade s\n§ 168 ods. 1 Trestného poriadku.\nVytkol súdu prvého stupňa, že odôvodnenie rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 168 ods. 1\nTrestného poriadku, a i keď je rozsudok pomerne rozsiahly, skutočné odôvodnenie je len na troch\nstranách, pričom súd len tendenčne a selektívne vyberá pasáže z výpovedí a z ostatných dôkazov, ale\nžiadnym spôsobom tieto dôkazy nehodnotí.\nMá za to, že prvostupňový súd nevysporiadal s podstatou obhajoby obžalovaného, v dôsledku toho\nmožno rozsudok označiť za nepreskúmateľný, pretože niektoré vykonané dôkazy nasvedčujú opaku\nskutkovému záveru, ako to urobil súd prvého stupňa.\nAbsentuje vysvetlenie a právne úvahy súdu, čo má za následok len jeho hypotetické a abstraktné závery.\nPotom samotný rozsudok považuje za arbitrárny, svojvoľný a nepreskúmateľný.\nVo vydanom rozsudku obžalovaný nachádza nasledovné nedostatky:\n-príčinou konfliktu nebol slovný konflikt medzi poškodeným a obžalovaným, ale fakt, že príčinou konfliktu\nbolo fajčenie poškodeného v miestach, kde je to zakázané\n-nesúhlasí s tvrdením súdu, že obžalovaný poškodeného sotil, čo podľa jeho názoru nie je preukázané\nžiadnym dôkazom\n-zdôrazňuje, že súd si pri vyhodnotení dôkazov protirečí, keď na jednej strane vzhľadom na vek a fyzickú\nsilu spochybňuje, že by poškodený obžalovaného napadol, na druhej strane akceptuje popis priebehu\nfyzického konfliktu, keď prihliada na tvrdenia poškodeného, že sa mu podarilo obžalovaného odtlačiť, tj.\nnemal dosť síl na útok, ale mal dosť síl sa brániť.\nV ďalšej časti dôvodov odvolania zvýrazňuje, že konštatovanie súdu, že bol poškodený opakovane\nudretý päsťou do oblasti hlavy, čo má vyvrátiť práve znalecký posudok vypracovaný vo veci, ktoré závery\nsúd úplne odignoroval.\nTeda podľa odvolateľa si navzájom odporujú výpovede svedkov proti výpovedi obžalovaného a\nznaleckého posudku.\nOdvolateľ vytýka súdu, že nijako nezdôvodnil úvahy týkajúce sa možnej aplikácie ustanovenia § 10 ods.\n2 Trestného zákona a teda nevysporiadal sa so závažnosťou prečinu.\nMá potom za to, že nebolo jednoznačne preukázané, že poškodenému ublížil na zdraví a teda\nnespáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Potom za\nnajpodstatnejšie dôkazy preukazujúce, že sa obžalovaný konania nedopustil považuje práve znalecký\nposudok, nakoľko podľa znalca veľkou pravdepodobnosťou rany vznikli pádom na schodišti, nemohli\nbyť spôsobené úderom päste, a podľa znalca v lekárskych správach nie je zmienka o zranení hlavy.\nZdôrazňuje, že okrem výpovede obžalovaného a poškodeného boli k dispozícii výpovede svedkov manželky poškodeného, k čomu odvolateľ zdôraznil, že táto mala výpoveď z počutia, čo nemožno\npovažovať za dostatočný dôkaz a navyše výpoveď manželky poškodeného nemôže byť považovaná za\nobjektívnu a vierohodnú, keďže je s poškodeným v príbuzenskom vzťahu.\nZáverom konštatoval, že súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy jednostranne, tendenčne a v neprospech\nobžalovaného O. N.. V odôvodnení napadnutého rozsudku podľa neho absentuje logické a presvedčivé\nodôvodnenie záverov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.\n\nKeďže odvolateľ nesúhlasí s výrokom o vine, zároveň nesúhlasí ani s výrokom o treste, i keď bol ukladaný\nvýchovný podmienečný trest.\nDal do pozornosti zásadu ukladania trestov, ktorú v danom prípade súd nedodržal a preto je namieste\nuplatniť zásadu in dubio pro reo.\nZáverom navrhol aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, obžalovaného O. N. spod obžaloby\noslobodil, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové\nprejednanie a rozhodnutie.\nVec bola krajskému súdu predložená na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku predkladacou\nsprávou dňa 17.04.2024.\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného predniesol: „Vzhľadom na skutočnosť,\nže krajský súd veľmi podrobne oboznámil mimo aj iného aj obsah odvolania, tak obhajoba len stručne\nzhrnie najpodstatnejšie námietky a argumentácie, ktoré podľa názoru obhajoby zakladajú aj dovolacie\ndôvody. Súdu 1. stupňa predovšetkým vytýkame to, že vôbec sa nezaoberal hodnotením námietok a\nargumentácií obhajoby a vôbec nehodnotil ani výpoveď obvineného tak, ako to predpokladá ustanovenie\n§ 2 ods. 12 Tr. por. V tejto súvislosti z odvolania vyplýva 8 konkrétnych bodov, ktoré obhajoba už\nopakovať nebude, len si dovoľuje upozorniť na výsluch znalca na hlavnom pojednávaní a vykonanie\nznaleckého posudku súdom 1. stupňa, kde znalec na rozdiel od prípravného konania, kedy nielen že môj\nklient mal procesné postavenie svedka, ale znalec nemal k dispozícii ani celý spis, čo je nepochybné, čo\nbolo napravené na hlavnom pojednávaní, kedy znalec mimo iného jednoznačne konštatoval: „S veľkou\npravdepodobnosťou rany vznikli pádom na schodišti, keď sa poškodený kotúľal a rozhodne nemohli byť\nspôsobené úderom päste.“ Ani len zmienka, čo sa týka právnej úvahy nie je v napadnutom rozsudku\nsúdu 1. stupňa, čo samo o sebe hovorí o zrušení napadnutého rozhodnutia a súd 1. stupňa nevysvetli\nprečo s touto zásadnou skutočnosťou nebolo potrebné sa ani len zaoberať. Otázkou je aj to, prečo súd\nani len nespomenul tie dôkazy, ktoré svedčia v prospech pravdivosti výpovedi môjho klienta v tom, že\npoškodený chodieval fajčiť na predmetné poschodie. Obhajoba v tomto smere navrhla vykonať a do\nspisu doložila dôkaz, že poškodený aj po incidente fajčí pri otvorenom okne. Aj táto skutočnosť a 8\nspomenutých je podľa našich názorov, aj podľa § 371 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zásadné porušenie práva\nna obhajobu.\nOsobitne a zvlášť vytýkame súdu, že sa vôbec nezaoberal materiálnym korektívom. Tento zásadný\nnedostatok podľa rozhodovacej činnosti NS SR zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr.\npor. V tomto smere vytýkame, že okresný súd nezisťoval ani náležíte skutkový stav veci, pretože je\nnepochybné že celý incident vznikol na základe upozornenia.\nNamietame tiež, že v skutkovej vete nie je ani zmienka, o motíve, resp. z dôvodu aký bol dôvod vzniku\ncelého incidentu, čo má podľa nášho názoru významný vplyv na posúdenej závažnosti konania pri\naplikácii materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. Sme presvedčený že tento nedostatok nemôže\nbyť v rámci odvolacieho konania odstránený.\nNavrhujeme alternatívne klienta spod obžaloby oslobodiť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu 1.\nstupňa na nové konanie a prejednanie.“\nProkurátor krajskej prokuratúry uviedol: „My navrhujeme odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por.\nzamietnuť ako nedôvodné. Nestotožňujeme sa s argumentáciou obhajoby, máme za to, že súd 1.\nstupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, výsledky dokazovania odvodnil riadnym spôsobom, zaoberal sa\naj výpoveďou znalca v odôvodnení rozsudku a tiež vysvetlil, a to dostatočným spôsobom, prečo uveril\nvýpovedi poškodeného.“\nObžalovaný konečným návrhom uviedol: „Ja si dovolím súdu navrhnúť, a to poukazujúc aj na prednes\nobhajcu, aby vec zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, prípadne\nma úplne spod obžaloby oslobodil. Dovoľujem si uviesť, že pracujem ako štátny zamestnanec,\nv prípade nepriaznivého rozhodnutia ohľadne mojej osoby by to malo negatívny vplyv na moje\nštátnozamestnanecké postavenie. Dodávam, že momentálne čerpám dva úvery, ktoré by som v prípade\nnepriaznivého rozhodnutia nemal z čoho splácať.“\nNa základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré\nz rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa §\n\n317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,\nproti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na\nchyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie\ndovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné,\na to z iného dôvodu ako sa domáha.\nK výroku o vine\nSúd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného O.\nN., výsluchom poškodeného T. S., zástupcu poškodeného K. K., svedkov: S. S., K. N., nstržm. K. D.,\nstržm. Bc. A. F. a znalca N.. K.. N. Q. CSc. a oboznámil listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového\nmateriálu, a rozhodol napadnutým rozsudkom, výrokom, ktorým ho uznal za vinného na podklade\npodanej obžaloby. Rozhodnutie o vine, na podklade vykonaných dôkazov, odôvodnil veľmi podrobne a\nzodpovedne sa s vykonanými dôkazmi vysporiadal a to jak s jednotlivými dôkazmi tak aj v ich súhrne\n(str. 14-16 napadnutého rozsudku).\nKrajský súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na\nhlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti ako aj pri rešpektovaní\npráva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne aj\nvyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku.\nTeda okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy a na základe týchto rozhodol\nnapadnutým rozsudkom. V odôvodnení, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku podrobne\nvyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Akými úvahami\nsa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd\nvyrovnal s obhajobou obžalovaného O. N. a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval\ndokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd sa\npreto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým, správne a zodpovedne odôvodneným rozsudkom\nprvostupňového súdu. Súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom v rovine procesnej,\ndôkazno-hodnotiacej.\nDôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené, v zmysle zásad uvedených v\n§ 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku.\nSkutkové zistenia súdom prvého stupňa sú správne a zodpovedajú dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na\nhlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom\npojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre\nzákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj v celom ich\nsúhrne logicky a zároveň aj podrobne á presvedčivo odôvodnil spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel\nstanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku,\nnemožno nič vytknúť.\nNadriadený súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na\nkaždú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam\npre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,\nže v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto\nje nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu\nprvého stupňa.\nZ dôvodov súdu prvého stupňa (str. 14-16 napadnutého rozsudku ohľadne obžalovaného) jasne vyplýva\nspôsob, akým sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného, v ktorej naďalej pokračuje aj v dôvodoch\nodvolania.\nV prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy\ns iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ\nprimárne namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné\n\nhodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na\nhlavnom pojednávaní.\nV naznačenom smere aj judikatúra ústavného súdu konštatuje, že do práva na spravodlivý proces však\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech\n(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I.ÚS 8/96, III.ÚS 197/02, III.ÚS 284/08).\nPrávo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich\nvyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu,\nže skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. (III.ÚS 877/2016 z\n13.12.2016)\nTeda právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi.\nSúd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných\ndôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.\nDôvody napadnutého rozsudku sú podrobné a vecne správne, a preto na ne odvolací súd poukazuje. S\nohľadom na obsah odvolacích námietok, považuje odvolací súd za potrebné niektoré skutočnosti doplniť\na zvýrazniť.\nAk obžalovaný zdôrazňuje, že príčinou konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným bola skutočnosť,\nže poškodený fajčil v priestoroch, kde je to zakázané (chodba a schodište bytového domu), k\ntomuto odvolací súd zdôrazňuje, že toto tvrdenie tak celkom nemožno akceptovať, pretože čo sa\ntýka posudzovaného protiprávneho konania, na hlavnom pojednávaní sám obžalovaný ozrejmil, že\npoškodený cigaretu, v okamihu keď došlo k incidentu, zapálenú nemal a teda zjavne nefajčil (čl. 300p.v.),\nz ktorého dôvodu nemožno vyvodiť, že sa v daných priestoroch vôbec fajčiť chystal a teda obranný\nargument obžalovaného je vážne narušený.\nK obžalovaným namietanému konštatovaniu súdu, že obžalovaný poškodeného sotil, čo považuje\nza nepreukázané žiadnym relevantným dôkazom, krajský súd tento názor nezdieľa, nakoľko sám\npoškodený priebeh napadnutia viackrát a to zhodne popísal (vrátane konfrontácie vykonanej s\nobžalovaným, pri ktorej zotrval na svojich tvrdeniach ohľadne priebehu napadnutia), zhodne a uveriteľne\npopísal priebeh napadnutia zo strany obžalovaného, kedy opakovane uvádzal, že obžalovaný ho chytil\nzozadu, hlavu mu búchal do skla dverí a keď ho poškodený odtlačil, obžalovaný do neho sotil a chrbtom\nnarazil do skla dverí a tiež zotrval na tvrdení, že obžalovaný ho sotil dolu schodmi. Po páde, po schodisku,\nležiac na zemi, evidoval, že ho obžalovaný bil päsťami.\nAk obhajca zdôrazňuje závery znaleckého posudku, ktoré podľa neho svedčia proti poškodenému,\nodvolací súd dodáva, že znalec vypracoval znalecký posudok a na hlavnom pojednávaní zotrval na jeho\nzáveroch s tým, že mechanizmus vzniku zranení poškodeného zodpovedá vyjadreniam poškodeného.\nZdôraznil, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z výpovedí obžalovaného (v postavení\npodozrivého), poškodeného ako aj lekárskych správ. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že po tom ako mu\nbola prečítaná výpoveď obžalovaného z hlavného pojednávania, u poškodeného sa jednalo o tržné rany,\nnie rezné, „s veľkou pravdepodobnosťou možné, že rany vznikli pádom na schodoch, keď sa kotúľal a\nnemohli byť spôsobené päsťou“. Podľa znalca porezanie sklom od rozbitých dverí by ťažko spôsobilo\ndve rany, jednu spredu a jednu zozadu. Čo sa týka vyjadrenia znalca na hlavnom pojednávaní, toto\nodvolací súd vníma a považuje za značne zmätočné, keď v jednej a tej istej výpovedi zároveň uvádzal,\nže jedna rana bola na čele a zároveň konštatoval, že „útok nebol vedený na hlavu“, ktoré tvrdenie je v\npriamom rozpore s lekárskou správou (čl. 25) ako aj jeho písomne vypracovaným znaleckým posudkom.\nTotiž v lekárskej správe z 22.03.2022 o 01:19 hod., tj. bezprostredne od skutku 21.03.2022 o 23:40\nhod., je uvedené zranenie na hlave poškodeného, ktoré bolo chirurgicky ošetrené.\nJe zrejmé, že znalec zmenil svoj postoj na hlavnom pojednávaní, čo vysvetlil tým, že mal na\nhlavnom pojednávaní nové informácie, ktoré predtým nemal k dispozícii a samotné prečítanie výpovede\nobžalovaného z hlavného pojednávania zmenilo jeho postoj k písomným záverom posudku, čo odvolací\n\nsúd vyhodnocuje ako minimálne zvláštne, nakoľko sa obžalovaný oproti svojej výpovedi ako podozrivý\na najmä poškodený neodchyľovali od svojich tvrdení z prípravného konania.\nAk obhajca preferuje výpoveď znalca z hlavného pojednávania ohľadne mechanizmu vzniku zranení\npoškodeného a konštatuje, že v lekárskej správe nie je zmienka o zraneniach na hlave poškodeného, k\nčomu odvolací súd znovu zdôrazňuje, že toto tvrdenie je v rozpore s vyhotovenými lekárskymi správami z\n22.03.2020, pretože z lekárskej správy vyplynulo, že poškodený utrpel tržnú ranu hlavy a pravej lopatky,\noderky horných končatín, pomliaždenie pravého kolena, hrudníka a brucha, pričom tržná rana na čele\nmala 3 cm a zasahovala do podložia a potom krajský súd nerozumie čo viedlo znalca na hlavnom\npojednávaní k záveru, že útok na poškodeného nebol vedený na hlavu. O možných motívoch nových\nupravených záverov znalca na pojednávaní, sa môže odvolací súd len domnievať, o čom však v tomto\nrozhodnutí nemieni špekulovať.\nOdvolateľovi dáva do pozornosti, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov a\nnemožno ho preferovať nad všetky ostatné zákonne získané dôkazy, pretože má rovnakú váhu ako\nostatné dôkazy, a už vôbec nie znaleckým posudkom (výlučne) získanými závermi nahrádzať ďalšie\ndôkazy vo veci samej. V danej prejednávanej veci teda nie je jediným dôkazom a súd prvého stupňa\nsprávne vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a správne ustálil, že obžalovaný sa\ndopustil protiprávneho konania ako je popísané v skutkovej vete obžaloby.\nV kontexte s uvedeným možno dať do pozornosti (primerane) uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS\n548/2022-15, podľa ktorého výsledkami znaleckého dokazovania nemožno nahrádzať dôkazy vo veci\nsamej, resp. voľné hodnotenie dôkazov zo strany súdu.\nAk odvolateľ spochybňuje výpoveď manželky poškodeného, ktorá informácie o priebehu útoku mala len\nz počutia, je potrebné doplniť, že okolnosti napadnutia mala od poškodeného bezprostredne po jeho\nútoku zo strany obžalovaného, keď ho ošetrovala, keďže počas ošetrenia ju oboznámil s priebehom\nfyzického napadnutia, keď uviedol, že bol napadnutý susedom z vyššieho poschodia, pričom ihneď volali\npolíciu a sanitku.\nVýznamné dôkazy boli súdu prezentované aj v podobe výpovedí svedkov - príslušníkov polície, ktorí boli\nna miesto vyslaní - nstržm. K. D. a stržm. Bc. A. F., ktorí po príchode na miesto zaznamenali zraneného\npoškodeného, ktorý bol od krvi a okamžite im uvádzal, že bol napadnutý susedom na medziposchodí\na schodišti, pričom uvedené preverili a zistili, že po kontaktovaní sa s obžalovaným, tento mal na sebe\ntričko, ktoré bolo od krvi a tiež na medziposchodí a schodišti videli stopy od krvi a poškodenie skla dverí.\nOdvolací súd sa z vyššie uvedených dôvodov nemohol stotožniť s návrhom obžalovaného v podanom\nodvolaní v tom, že je nevyhnutné aplikovať zásadu in dubio pro reo. Uplatnenie tejto zásady je totiž\nnáležité len v prípadoch, ak súd, po vyhodnotení všetkých do úvahy prichádzajúcich dôkazov, dospeje k\nzáveru, že nie je možné sa jednoznačne prikloniť k žiadnej z dvoch rozporných výpovedí alebo k žiadnej\nzo skupiny odporujúcich si dôkazov, takže zostávajú pochybnosti o tom, ako sa skutkový dej odohral.\nPokiaľ však súd dôjde k záveru, že jedna z výpovedí alebo jedna zo skupín výpovedí je pravdivá, že jej\nvierohodnosť nie je ničím podstatným spochybnená, nie sú splnené podmienky na uplatnenie zásady in\ndubio pro reo. Odvolací súd je názoru, že skutkové okolnosti uvedené vo výrokovej časti napadnutého\nrozsudku boli preukázané v rozsahu nevzbudzujúcom žiadne rozumné pochybnosti.\nOdvolací súd nezdieľa závery súdu prvého stupňa aj o tom, že stíhaný prečin možno právne kvalifikovať\naj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, teda že čin bol\nspáchaný na chránenej osobe, ktorou je podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona osoba vyššieho\nveku v zmysle § 127 ods. 3 Trestného zákona.\nBez ohľadu na vedomosť obžalovaného v čase spáchania skutku, že poškodený je osobou staršou ako\n60 rokov, teda osobou vyššieho veku v zmysle § 127 ods. 3 v spojení s § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného\nzákona (poškodený T. S., nar. XX.XX.XXXX v čase spáchania skutku 21.03.2020 bol osobou vyššieho\nveku - 63 rokov a 8 mesiacov), musí byť pre aplikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu\nublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa\n§ 14 ods. 1 Trestného zákona, tj. že čin bol spáchaný na chránenej osobe, kumulatívne splnená aj\npodmienka ustanovená v § 139 ods. 2 Trestného zákona a to, že trestný čin musí byť bezpodmienečne\n\nspáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby. Musí ísť o bezprostrednú (priamu) súvislosť spáchania\ntrestného činu obžalovaným O. N. a vekom poškodeného a táto súvislosť musí vyplývať priamo zo znenia\nskutkovej vety rozsudku. Táto subjektívna súvislosť, primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby\nsa vyžaduje pri kvalifikačnom použití všetkých prípadov upravených v § 139 ods. 1 Tr. zák. (primerane\nstanovisko č. 117 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu s rozhodnutí súdov SR č. 8/2014).\nJe nevyhnutné, aby bol vek poškodeného v určitej (konkrétnej) vecnej súvislosti so spáchaným trestným\nčinom (zároveň aj akýmsi „motivačným faktorom“), ktorý založil a podporil vôľovú zložku (rozhodnutie\npáchateľa smerujúce k spáchaniu trestného činu) a táto musí byť v skutkovej vete aj náležite obsiahnutá\ntak, aby bola náležitá aplikácia ustanovenia § 156 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, a to, že obžalovaný\númyselne ublížil na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku.\nZ formulácie skutkovej vety rozsudku však nijako nevyplýva, že by spáchanie tohto činu bolo z hľadiska\nobžalovaného O. N. subjektívne ovplyvnené súvislosťou s vekom poškodeného T. S..\nReagujúc na vyššie uvedené krajský súd modifikoval výrok o vine a následne o treste napadnutého\na preskúmavaného rozsudku tak, že obžalovaného O. N. uznal za vinného, na skutkovom základe\nopísanom v obžalobe, z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu\npokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.\nPri preskúmavaní výroku o treste obžalovaného O. N. odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne\nurčil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, ktorú akceptoval aj nadriadený\nsúd. Zákonodarca v osobitnej časti trestného zákona určil pri trestnom čine podľa § 156 ods. 1 Trestného\nzákona rozpätie sadzby 6 mesiacov až dva roky, pri zohľadnení jednej poľahčujúcej okolnosti sa horná\nhranica trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu, tj. prichádza do úvahy uloženie trestu v rozpätí upravenej\ntrestnej sadzby (podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024) od 6 mesiacov až 18\nmesiacov.\nTeda pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,\nzavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a\nmožnosť jeho nápravy, Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol aj na práva a právom chránené\nzáujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom\ntrestného činu a dospel k záveru, že trest vo výmere sedem mesiacov, ktorého výkon podmienečne\nodložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov je trestom, ktorý zodpovedá nielen zmyslu\ntrestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v\nustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným rozhodným kritériám podľa ustanovení § 34 ods.\n4, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona. Uložený trest je trestom primeraným, zákonným a predovšetkým\ntakým, ktorý dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej\ntrestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu.\nJe na mieste pripomenúť, že predpokladom toho, aby určité konanie naplnilo znaky skutkovej podstaty\ntrestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, je na jednej strane úmyselné\nkonanie a hmotným predmetom útoku je telo človeka. Teda dokazovaním bolo preukázané, že\nobžalovaný O. N., bez zjavnej príčiny a dôvodu fyzicky napadol iného - poškodeného T. S. a z jeho\nkonania bol zrejmý aj úmysel ublížiť mu na zdraví, keď ho hlavou sotil do sklenenej výplne dverí,\nktorá sa v dôsledku úderu rozbila a potom ako poškodený mal na čele evidentné zranenie, ktoré mu\nkrvácalo a ktoré bolo neskôr chirurgicky ošetrené, pokračoval v útoku na poškodeného a v dôsledku\nďalšieho narazenia do týchto dverí mu spôsobil tržnú ranu na chrbte a následne ho sotil na schodisku,\nv dôsledku čoho padol dolu schodišťom a aj tu obžalovaný na neho útočil. Teda útok smeroval na hlavu\npoškodeného udierajúc ho do sklenenej výplne dverí intenzitou, v dôsledku ktorej došlo k prasknutiu a\nrozbitiu sklenej výplne (k tomuto primerane R 22/1968, R 5/1995 - III.)\nPodľa ustálenej súdnej praxe, možno posúdenie, či obžalovaný konal v úmysle spôsobiť ublíženie na\nzdraví, usudzovať aj z toho akú intenzitu malo jeho konanie a najmä proti ktorej časti tela poškodeného\nsmerovalo (napr. NS ČR Rč/15/2002 - T 371).\nAk sa obhajca domáha uplatnenia princípu ultima ratio s tým, že vo veci nejde o prečin, nakoľko\njeho závažnosť je nepatrná a súd prvého stupňa sa týmto vôbec nezaoberal, odvolací súd k danému\n\nuvádza: Princíp ultima ratio úzko súvisí so zásadou subsidiarity trestnej represie, pričom právna\nteória i prax uznáva, že zo zásady subsidiarity trestnej represie plynie, že trestnoprávne riešenie\npredstavuje krajný prostriedok (ultima ratio) aj pre súdy. Trestný čin ako určitú právnu konštrukciu\nvymedzuje Trestný zákon uzavretým komplexom presne definovaných objektívnych a subjektívnych\nznakov, ktoré v súhrne vytvárajú skutkovú podstatu trestného činu. Ako sa skutok prejavuje vo vonkajšom\nsvete, definuje predovšetkým objektívna stránka skutkovej podstaty, ktorá je tvorená súhrnom znakov\ncharakterizujúcich konanie a následok vrátane kauzálneho vzťahu medzi nimi. Trestné právo je\nprostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo sa podľa právnej teórie, ako aj\nsúdnej praxe chápe aj ako zásada pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa; tejto\nzásady má byť trestné právo použite len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších\nporušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne\nprostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo\nzjavne nie sú vhodné. V oblasti aplikácie a interpretácie trestného práva potom - z takto chápaného\nprostriedku ultima ratio - musia byť akcentovane právne princípy a zásady, ktoré primárne súvisia s\nposudzovaním trestnosti činu, napr. zásada nullum crimen, nulla poena sine lége či zásada in dubio\npro reo. (napr. I. ÚS 316/2011). Vyžaduje sa teda aby vina bola autoratívne konštatovaná len v prípade\ntakého konania, o ktorom mohol páchateľ v dobe keď sa ho dopúšťal, dôvodne predpokladať, že\nide o konanie trestné, a to vzhľadom na obsah účinného trestného zákona, alebo tam, kde je to\npotrebné vzhľadom na ustálenú a všeobecne dostupnú judikatúru všeobecných súdov, ktorý záver\nkorešponduje aj s judikatúrou ESĽP (napr. Kokkinakis v. Grécko - 14307/88, Cantoni v. Francúzsko - 17\n862/91). Odvolací súd akceptuje, že princíp trestného práva ako prostriedku ultima ratio sa prejavuje\nnajmä v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ, pričom v takýchto prípadoch aj súd musí\nvykladať znaky skutkových podstát trestných činov s vedomím, že uvedený princíp je neoddeliteľnou\nsúčasťou formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a má vplyv aj na subjektívnu stránku\ntrestného činu a je potrebné tiež náležite zvážiť, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na\nnamietané porušenie práva a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravy, ak k porušeniu práva\nskutočne došlo. Vo veci konajúci senát dodáva, že aj aplikácia ultima a zásada subsidiarity trestnej\nrepresie má svoje „mantinely“ a nie je ich možné zneužívať v prípadoch, keď ide o závažné excesy\nzo súkromnoprávnych vzťahov, ktoré už zjavne vybočujú z rámca bežných súkromnoprávnych vzťahov,\npresahujú ich rámec a napĺňajú už znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. Aplikácia princípu\nultima ratio je teda predovšetkým viazaná na konkrétny prípad a vyžaduje starostlivé posúdenie, či je\nmožné považovať súkromnoprávnu ochranu poškodeného pred použitím prostriedkov verejného práva\na či je to predovšetkým poškodený, kto je vyňatý z okruhu subjektov chránených trestným zákonom.\nSamotný účel Trestného zákona, hoci nie je expressis verbis uvedený v žiadnom konkrétnom ustanovení\nTrestného zákona, možno dôvodiť podľa obsahu jednotlivých častí, predovšetkým časti všeobecnej a\nvychádzajúc z uvedeného, účelom Trestného zákona je chrániť spoločnosť a jednotlivca pred škodlivými\nkonaniami, spravodlivo potrestať páchateľov a umožniť im opätovné zaradenie sa do spoločnosti,\nposkytnúť zadosťučinenie osobám, ktoré boli trestným činom poškodené, a to na základe ustanovení\nuvedených v Trestnom zákone a postupmi podľa Trestného poriadku.\nAk bol spáchaný trestný čin, ktorého skutková podstata bola bezo zvyšku vo všetkých znakoch\nnaplnená, tak ako je tomu v posudzovanom prípade, nemôže štát rezignovať na svoju úlohu pri ochrane\noprávnených záujmov fyzických osôb poukazom a existenciu žalôb v civilnom konaní, ktorými možno\nzaistiť navrátenie finančných prostriedkov, k úbytku ktorých prostredníctvom trestného činu došlo.\nAkcentácia princípu ultima ratio nemôže úplne znemožniť aplikáciu základného vyššie naznačeného\nprincípu - účelu trestného konania. Je potrebné vziať do úvahy, že celé trestné konanie nie je možné\npoňať ako saturáciu prípadne vzniknutej škody poškodenému, ale má rozhodne rozmer morálny, etický a\nhodnotový. Zmyslom trestného konania je okrem iného snaha orgánov činných v trestnom konaní zistiť,\nči bol spáchaný trestný čin, kto ho spáchal a akým spôsobom.\nOdvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou odvolateľa a dodáva, že odkaz na princíp subsidiarity\ntrestnej represie vo vzťahu k zásade ultima ratio považuje odvolací súd v prejednávanom konkrétnom\nprípade obžalovaného O. N. za úplne nevhodný, a to jednak s ohľadom na vyššie naznačený účel\ntrestného konania, samotné okolnosti prípadu s prihliadnutím najmä na spôsob spáchania činu a\njeho následok, zavinenie a pohnútku, pričom aplikácia princípu ultima ratio v rozsahu ako sa domáha\nobžalovaný, by znamenala neprípustný posun samotnej funkcie trestného práva a preto plne dôvodne\nboli použité prostriedky trestnoprávnej represie.\n\nČo sa týka výroku o náhrade škody, tento odvolací súd v podstate prevzal z napadnutého rozsudku\nnezistiac dôvod na jeho modifikovanie.\nVzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozhodol tak ako je citované vo výroku tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/8/2022", "guid": "dd2453f7-26f1-478a-95b3-cafaee2c4c71:a8387362-0764-44d2-8521-2d1c596afca8", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:981e21d1-c98c-440c-a56b-b706c2ac70ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.548.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 548/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 548/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.548.2022.1"}, {"guid": "ussr:9811b05e-f7a5-4d8e-8c81-e23b7e24eda3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.877.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 877/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 877/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.877.2016.1"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": []}