{"guid": "297a749b-3a7d-4a80-b9cf-7ff17d20eab9:b3a4e734-72a5-454b-9113-8f5d436de41a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1520201633.1", "spisova_znacka": "2Cob/50/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/50/2023 z 2. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. júla 2024, sp. zn. 2Cob/50/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1520201633.1", "identifikacne_cislo": "1520201633", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2024-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-663", "nazov": "§ 663 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-663", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-663"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-664", "nazov": "§ 664 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-664", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-664"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-671", "nazov": "§ 671 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-671", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-671"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-663", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-664", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-671", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3a4e734-72a5-454b-9113-8f5d436de41a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1520201633.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1520201633.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1520201633.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/50/2023\n1520201633\n02. 07. 2024\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2024:1520201633.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a\nčleniek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÝ\nVODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Karloveská 2,\n841 04 Bratislava, IČO: 36 022 047, proti žalovanému: TELESERVIS spol. s r.o., J. Hagaru 9, 831\n51 Bratislava, IČO: 17 329 299, zastúpený: Advokátska kancelária Rolková s.r.o., Ľ. Fullu 5, 903 01\nSenec, IČO: 52 189 902, v konaní o zaplatenie 33.467,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 58Cb/33/2020 - 117 zo dňa 24.05.2022 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 58Cb/33/2020 - 117 zo dňa\n24.05.2022 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,\no výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 58Cb/33/2020 - 117 zo dňa 24.05.2022 zamietol žalobu\ndoručenú súdu dňa 20.03.2020, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 35.467,69\nEur s príslušenstvom a v nadväzujúcom výroku o trovách konania priznal žalovanému voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania 100%. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žalobu skutkovo\nodôvodnil tým, že na základe Nájomnej zmluvy č. D1/04/49330/10/41 uzavretej so žalovaným dňa\n23.04.2010 prenechal žalovanému do užívania časť pozemku opísaného v zmluve a žalovaný bol\npovinný platiť žalobcovi nájomné vo výške 6.710,- Eur bez DPH ročne. Žalobca žalovanému vyúčtoval\nnájomné za obdobie od 01.01.2016 do 30.04.2020 faktúrami č. 415160158 zo dňa 09.03.2016 na\nsumu 8.052,- Eur splatnú 23.03.2016, č. 415170155 zo dňa 08.03.2017 na sumu 8.052,- Eur splatnú\n22.03.2017, č. 415180117 zo dňa 01.03.2018 na sumu 8.156,68 Eur splatnú 31.03.2018, č. 415190211\nzo dňa 18.03.2019 na sumu 8.360,59 Eur splatnú 31.03.2019 a č. 415200134 zo dňa 28.02.2020 na\nsumu 2.846,42 Eur splatnú 13.03.2020. Žalovaný nájomné neuhradil napriek skutočnosti, že užíval a\nužíva predmet nájmu (pozemok v správe žalobcu) umiestnením a prevádzkovaním svojich podzemných\npotrubí (a tento pozemok žalovaný bude užívať aj po skončení nájomného vzťahu až do riadneho\nodstránenia týchto potrubí).\n2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, v rámci procesnej obrany uviedol, že Okresný súd Žiar nad Hronom\nv spore o určenie práva žalovaného neplatiť nájomné pod spis. zn. 22Cb/26/2017 zo dňa 15.01.2020\no povinnosti žalovaného ako nájomcu platiť žalobcovi za obdobie od 2015 do 2020 nájomné výrokom\nurčil, že žalovaný nie je povinný platiť nájomné uvedené v Nájomnej zmluve zo dňa 23.04.2010 vo\nvýške 6.710,- Eur bez DPH ročne od roku 2015 až do doby odstránenia vád predmetu nájmu, pre\nktoré predmet nájmu nemôže užívať, rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej\n\nBystrici spis. zn. 41Cob/42/2020 a nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2021. Ďalej uviedol, že strany\ndňa 23.04.2010 uzatvorili Nájomnú zmluvu č. D1/04/49330/10/41, ktorej predmetom je podľa čl. II bod\n2.3 pozemok parcela KN-C č. XXXX/X vo výmere 671 m2, ktorá vznikla oddelením od pozemku parc.\nKN-C č. XXXX/X o výmere 1444 m2, druh pozemku vodné plochy vedenej Okresným úradom Košice,\nkatastrálny odbor, na liste vlastníctva č. X v katastrálnom území S. A., F. D. - S., F. D.. V zmysle čl. III bod\n3.1 bola zmluva uzavretá za účelom rekonštrukcie podzemného rozvodu banského potrubia od čerpacej\nstanice až po baňu Bankov, kde sa pripravuje otvorenie bane na Bankove. Podzemné potrubie slúži\nna odvodnenie banského diela. V zmysle čl. IV. bod 4.1 Nájomnej zmluvy bola dohodnutá doba nájmu\nod 01.05.2010 do 30.04.2020. Žalobca v zmysle čl. V. bod 5.1 odovzdal a žalovaný prevzal predmet\nnájmu v zmysle Protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu. Žalovaný žalobcu upozorňoval na\nnezákonné postavenie oplotenia a neoprávnených stavieb treťou osobou, ktoré mu bránili v riadnom\nužívaní pozemku na dohodnutý účel, žiadal nápravu a zľavu z nájomného a následne odpustenie\nnájomného. Žalobca odovzdal žalovanému kľúče od oplotenia pozemku až dňa 12.10.2018, oplotenie\nodstránil až dňa 13.11.2018, ale žalovanému v užívaní bráni skutočnosť, že na predmete nájmu sú\nstavby ako elektrická prípojka, plynová prípojka, kanalizácia, vodovodné potrubie, na základe čoho\nnemôže rekonštruovať potrubie na prenajatom pozemku, keďže nemá vedomosť o presnej lokalizácií\nstavieb, čo bolo preukázané aj v konaní spis. zn. 22Cb/26/2017 na Okresnom súde Žiar nad Hronom\na žalobca tieto skutočnosti nerozporoval. Žalovaný žalobcu na nemožnosť užívať pozemok od počiatku\nupozorňoval a včas uplatnil právo neplatiť nájomné. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný už samotným\numiestnením a prevádzkovaním potrubí bol povinný platiť nájomné, nekorešponduje s čl. III bod 3.1\nNájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá za účelom rekonštrukcie podzemného rozvodu potrubia. Právo\nvypúšťať banské vody aj cez cudzie pozemky vyplýva totiž organizácii zo samotného znenia banského\nzákona, pričom k tomu nie je potrebná nájomná zmluva. Poukázal na § 31 ods. 3 a § 40 banského\nzákona.\n3. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenia § 261 ods. 1, ods. 8, ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník, § 663, § 664, § 671 ods. 1, § 673, § 675 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka\na § 228 ods. 1, § 150, § 151 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej\ninštancie zistil, že sporové strany ako podnikatelia (žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca)\nv nadväznosti na § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka uzavreli dňa 23.04.2010 podľa § 663 a nasl.\nObčianskeho zákonníka Nájomnú zmluvu č. D1/04/49330/10/41, ktorej predmetom bol nájom pozemku\nparcela KN-C č. XXXX/X vo výmere 671 m2, ktorá vznikla oddelením od pozemku parc. KN-C č. XXXX/X\no výmere 1444 m2, druh pozemku vodné plochy vedenej Okresným úradom Košice, katastrálny odbor,\nna liste vlastníctva č. X v katastrálnom území S. A., F. D. - S., F. D.. V zmysle čl. III bod 3.1 bola nájomná\nzmluva uzavretá za účelom rekonštrukcie podzemného rozvodu potrubia od čerpacej stanice až po\nbaňu Bankov, kde sa pripravuje otvorenie bane na Bankove. Podzemné potrubie slúži na odvodnenie\nbanského diela. Doba nájmu bola dohodnutá od 01.05.2010 do 30.04.2020 a výška nájomného 10,Eur/m2/ročne, t. j. za výmeru 671 m2 vo výške 6.710,- Eur bez DPH/ročne. Preberacím protokolom\nzo dňa 12.10.2018 žalobca odovzdal žalovanému sadu kľúčov od oplotenia pozemkov parc. č. C-KN\nXXXX/X a XXX/X v k. ú. S. A.. Zápisnicou z odstránenia oplotenia pozemkov v správe žalobcu došlo\ndňa 13.11.2018 k odstráneniu oplotenia na predmete nájmu.\n4. Súd prvej inštancie poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom v spore\nžalovaného v procesnom postavení žalobcu a žalobcu v postavení žalovaného č. k. 22Cb/26/2017-280\nzo dňa 15.01.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým súd určil,\nže žalovaný nie je povinný platiť nájomné dohodnuté žalovaným ako nájomcom a žalobcom ako\nprenajímateľom v Nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 23.04.2010, ktorej predmetom je pozemok KNC parc. č. XXXX/X vo výmere 671 m2, ktorá vznikla oddelením od pozemku KN-C parc. č. XXXX/X o\nvýmere 1444 m2, druh pozemku: vodné plochy vedenej Okresným úradom Košice, katastrálny odbor,\nna liste vlastníctva č. X v katastrálnom území S. A., F.: D. - S., F.: D. U. a bola zameraná GP č. 112/2009\nvo výške 6.710,- Eur bez DPH ročne od roku 2015 až do odstránenia vád predmetu nájmu, pre ktoré\nžalobca predmet nájmu nemôže užívať. Vadami predmetu nájmu boli oplotenie predmetu nájmu a stavby\nna pozemku (elektrická prípojka, plynová prípojka, kanalizácia, vodovodné potrubie). V nadväznosti\nna § 228 ods. 1 CSP výrok tohto právoplatného rozsudku je pre strany sporu záväzný. Žalobca si na\ntunajšom súde uplatnil nárok na dlžné nájomné za obdobie od roku 01.01.2016 do 30.04.2020. Súd\nprvej inštancie uviedol, že nebolo sporné, že vyššie uvedené vady bránili užívať žalovanému predmet\nnájmu celý rok 2016, 2017, preto nemohol žalobcovi uplatnený nárok priznať a nebolo sporné ani to,\nže odovzdal žalovanému kľúče od oplotenia 12.10.2018 a oplotenie odstránil 13.11.2018, teda došlo\n\nčiastočne k odstráneniu tejto vady, pre ktorú nemohol žalovaný užívať predmet nájmu na dohodnutý\núčel, čo malo dopad na nájomné za obdobie od 01.01.2018 do 12.10 resp. 13.11.2018, preto ani toto\nnemohol priznať. Ďalšími vadami predmetu nájmu, pre ktoré žalovaný tvrdil, že nemôže užívať predmet\nnájmu bola elektrická prípojka, plynová prípojka, kanalizácia, vodovodné potrubie, pričom žalobca tieto\nskutkové tvrdenia vôbec nepoprel, k týmto vadám nebolo dané žalujúcou stranou žiadne stanovisko\nani vyjadrenie. Súd prvej inštancie poukázal na povinnosť strán pravdivo a úplne uvádzať podstatné a\nrozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu a na to, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana\nvýslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 150 a § 151 ods. 1 CSP). Keďže žalobca nerozporoval\ntieto vady nájmu, neuviedol ďalšie skutočnosti ani neoznačil ani nedoložil žiadne dôkazy, čím súhlasil,\nže pre tieto vady žalovaný nemôže predmet nájmu užívať na dohodnutý účel, súd prvej inštancie aj s\npoukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Cb/26/2017-280 zo dňa\n15.01.2020 a na jeho záväznosť pre sporové strany (§ 228 ods. 1 CSP) nemohol žalobcovi priznať ani\nnájomné za obdobie od odovzdania kľúčov resp. odstránenia oplotenia do skončenia doby nájmu do\n30.04.2020. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že žalovaný je povinný platiť nájomné tým, že\nužíva predmet nájmu samotným umiestnením a prevádzkovaním podzemných potrubí na pozemku, a\nto s poukazom na Nájomnú zmluvu, podľa ktorej sa sporové strany nedohodli na platení nájomného za\numiestnenie a prevádzkovanie potrubí na pozemku žalobcu, ale za užívanie tohto pozemku za účelom\nrekonštrukcie podzemného rozvodu potrubia od čerpacej stanice až po baňu Bankov (čl. II bod 2.4\nNájomnej zmluvy).\n5. Súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalobcu na spojenie tejto veci s konaním vedeným na súde\nprvej inštancie pod spis. zn. 21Cb/67/2016, nakoľko o takomto návrhu sa rozhoduje v skoršom konaní t.\nj. 21Cb/67/2016 s poukazom na § 166 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa\nzásady úspechu v spore.\n6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nesprávne\nzisťoval a zistil skutkový stav a nevysporiadal sa s procesnou obranou žalovaného, rozsudok považuje\nza nepreskúmateľný a založený na nesprávnom výklade a použití právnych noriem. Žalobca vytýka\nsúdu prvej inštancie, že absolútne nezisťoval, či žalovaný užíval alebo neužíval predmetný pozemok v\nspráve žalobcu a či poskytoval odplatu za užívanie cudzej veci, odignoroval skutkové tvrdenia žalobcu\no takomto užívaní pozemku a celkovom správaní žalovaného a namiesto vlastnej činnosti posudzoval\nspor cez činnosť iného súdu v inom konaní a účinky rozhodnutia tohto iného súdu dokonca stranám\nsporu (aj v spore spis. zn. 21Cb/67/2016, ktoré malo byť spojené na spoločné konanie, posúdenie v\nodseku 26. odôvodnenia s poukazom na § 166 nemožno považovať za správne) označil ako res iudicata.\nŽalobca namieta, že žalovaný si nesplnil riadne svoje povinnosti vo vzťahu k žalobným tvrdeniam o\nužívaní pozemku v správe žalobcu bez poskytnutia odplaty, nepoprel a nepopiera, že užíval pozemok\nspôsobom uvedeným v žalobe bez toho aby poskytoval protiplnenie a s týmto nepopretím sa súd\nprvej inštancie nevysporiadal vedome v neprospech žalobcu. Žalobca namieta účelový výklad nájomnej\nzmluvy, keď z rozsahu užívania v danom prípade nie je možné oddeliť umiestnenie a prevádzkovanie\npotrubí žalovaného. Rozsudok súdu prvej inštancie žalobca považuje za nepreskúmateľný a arbitrárny,\nv tejto súvislosti bez konkretizácie poukazuje na § 220 CSP a rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu\nSR (I. ÚS 317/2015, II. ÚS 578/2015, III. ÚS 627/2015), odôvodnenie považuje za nedostatočné a\nnepresvedčivé. Odvolateľ zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo,\nnevykazuje znaky spravodlivosti, keď súd prvej inštancie odignoroval všetku argumentáciu žalobcu.\nŽalobca má za to, že súčasťou každého procesného postupu je riadne sa zaoberať každou okolnosťou\n(otázkou, námietkou), ktorá môže ovplyvniť výsledok tohto postupu. Žalobca v odvolacom návrhu žiada,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, právne\nsprávne a logicky odôvodnený, odôvodnenie rozsudku jasné, výstižné a presvedčivé. Odvolanie žalobcu\npovažuje za neodôvodnené, všeobecné a formálne, vychádzajúce z procesnej pasivity počas súdneho\nkonania, keď nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia ani dôkazy vyvracajúce tvrdenia\nžalovaného. K námietke absolútneho nezisťovania, či žalovaný užíval alebo neužíval predmetný\npozemok v správe žalobcu (a či poskytoval vôbec nejakú odplatu za užívanie cudzej veci) žalovaný\nuvádza, že uvedeným tvrdením sa zaoberal súd prvej inštancie v bode 25 rozsudku, ako aj Okresný\nsúd Žiar nad Hronom v spore vedenom pod sp. zn. 22Cb/26/2017, pričom túto námietku považovali\nsúdy s poukazom na účel nájomnej zmluvy za nedôvodnú. Nájomná zmluva bola v zmysle čl. III bod\n3.1 uzavretá „za účelom rekonštrukcie podzemného rozvodu potrubia od čerpacej stanice až po baňu\n\nBankov, kde sa pripravuje otvorenie bane na Bankove.“ Žalovaný naviac dodáva, že už v konaní\npred Okresným súdom Žiar nad Hronom, aj v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval na §\n31 ods. 3 Banského zákona, podľa ktorého: „Na účely dobývania výhradného ložiska je organizácia\noprávnená a) zriaďovať v hraniciach dobývacieho priestoru, a pokiaľ je to potrebné aj mimo neho, stavby\na prevádzkové zariadenia, ktoré sú potrebné na otvárku, prípravu a dobývanie a činnosti vykonávané\nv súvislosti s dobývaním výhradného ložiska a na úpravu alebo zušľachťovanie nerastov vykonávané\nv súvislosti s ich dobývaním a na dopravu všetkých potrebných zariadení a hmôt, b) nadobúdať pre\nplnenie úloh ustanovených týmto zákonom nehnuteľnosti alebo práva k nehnuteľnostiam rozhodnutím\no vyvlastnení, prípadne zriadením užívacieho práva.” V súlade s ustanovením § 40 Banského zákona\norganizácia má právo na čerpanie banských vôd aj cez cudzie pozemky. Nájomná zmluva nebola\nuzavretá za účelom vypúšťania banských vôd alebo za účelom umiestnenia potrubia, ale za účelom\nrekonštrukcie potrubia, preto bolo nevyhnutné, aby mal nájomca na prenajatý pozemok prístup. Právo\nvypúšťať banské vody aj cez cudzie pozemky vyplýva z Banského zákona a nie je potrebná nájomná\nzmluva, preto tvrdenie žalobcu, že už z dôvodu samotnej existencie potrubia by mal žalovaný platiť\nnájomné, je neodôvodnené.\n8. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca v konaní nenamietal, že došlo k oploteniu pozemku zo strany\ntretieho subjektu, nerozporoval, že na pozemku, ktorý je predmetom nájmu, sú stavby, ktoré uvádzal\nžalovaný, ale bol toho názoru, že to nebráni žalovanému pozemok riadne užívať a má platiť nájomné už\nz dôvodu umiestnenia banského potrubia, ku ktorému sa ale nemohol dostať. Žalobca však na podporu\nsvojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy, to, že prenajatý pozemok nebolo možné užívať na dohodnutý\núčel žalovaný preukázal množstvom dôkazov (aj listinných), s čím sa stotožnil na základe vykonaného\ndokazovania nielen Okresný súd Žiar nad Hronom, ale aj Krajský súd v Banskej Bystrici a nakoniec aj súd\nprvej inštancie v bode 24. rozsudku. Žalovaný sa preto nestotožňuje ani s námietkou, že súd odignoroval\nvšetku argumentáciu žalobcu. Žalovaný sa rovnako stotožňuje so záväznosťou právoplatného rozsudku\nOkresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Cb/26/2017-280 zo dňa 15.01.2020 pre sporové strany (§\n228 ods. 1 CSP), preto nemohol súd priznať nájomné (prekážka res iudicata). Žalovaný k námietkam\nžalobcu tiež poukazuje na to, že aj podľa ustálenej súdnej praxe všeobecný súd v odôvodnení súdneho\nrozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky, ale len na tie zásadné a relevantné, čo v tomto\nprípade prvostupňový súd splnil.\n9. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.\n10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1\nCSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením\ndňa 20.06.2024.\n11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n13. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu, preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP\nodvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie\nje vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej\ninštancie, preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Súd\nprvej inštancie správne zistil skutkový stav, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP\nrozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so\nvšetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a\nprávnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav\nsprávne právne posúdil. Na dôvody uvedené v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné:\n\n14. Pri rozhodovaní o odvolaní je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi\npodaného odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP). Povinnosť riadne odôvodniť uplatnený opravný\nprostriedok zaťažuje odvolateľa, nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať si dôvody, v ktorých odvolateľ\nvidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie. Žalobca v odvolaní síce neuviedol\nodvolacie dôvody subsumované pod konkrétne zákonné ustanovenie § 365 CSP, v odvolaní však nie je\npotrebné subsumovať odvolací dôvod pod konkrétne zákonné ustanovenie, avšak odvolateľ je povinný\nvymedziť, ktorý právny záver súdu prvej inštancie a z akého dôvodu, či dôvodov nepovažuje za správny\na odvolací súd napadnuté rozhodnutie preskúma len v rozsahu ním vymedzených nedostatkov.\n15. Žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne zisťoval a zistil skutkový stav a\nnevysporiadal sa s procesnou obranou žalovaného a napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom\nvýklade a použití právnych noriem. V konkrétnosti žalobca namieta, že súd prvej inštancie nezisťoval, či\nžalovaný užíval pozemok v správe žalobcu, či poskytoval odplatu za užívanie cudzej veci a odignoroval\nskutkové tvrdenia žalobcu o takomto užívaní pozemku a celkovom správaní žalovaného. V tejto\nsúvislosti žalobca namieta, že súd prvej inštancie namiesto vlastnej činnosti a riadneho konania o\nžalobe posudzoval spor cez činnosť iného súdu v inom konaní a účinky rozhodnutia tohto iného súdu\nstranám označil ako res iudicata. Namietané nedostatky postupu súdu je potrebné posúdiť ako námietku\nexistencie inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.\n1 písm. d/ CSP) a námietku nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f CSP).\n16. Žalobca v konaní v prejednávanej veci uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie neuhradeného\nnájomného za obdobie od 01.01.2016 do 30.04.2020 na základe Nájomnej zmluvy č. D1/04/49330/10/41\nzo dňa 23.04.2010, predmetom ktorej bol nájom pozemku parcela KN-C č. XXXX/X druh pozemku\nvodné plochy vo výmere 671 m2, vedenej Okresným úradom katastrálny odbor Košice pre k. ú. S. A.\nna liste vlastníctva č. X. Účel nájmu výslovne vyjadrený v zmluve v čl. III bod 3.1 bola rekonštrukcia\npodzemného rozvodu potrubia od čerpacej stanice až po baňu Bankov, kde sa pripravuje otvorenie\nbane na Bankove. Z procesnej obrany žalovaného, ktorý nárok neuznal, vyplynulo, že medzi stranami\nbol z toho istého zmluvného vzťahu vedený Okresným súdom Žiar nad Hronom spor o určenie práva\nneplatiť nájomné pod spis. zn. 22Cb/26/2017, kde súd rozsudkom č. k. 22Cb/26/2017-280 zo dňa\n15.01.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 41Cob/42/2020 zo dňa\n17.03.2021, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a ktorým súd o povinnosti žalovaného ako\nnájomcu platiť žalobcovi za obdobie od 2015 do 2020 nájomné výrokom určil, že žalovaný nie je povinný\nplatiť nájomné uvedené v nájomnej zmluve zo dňa 23.04.2010 vo výške 6.710,- Eur bez DPH ročne\nod roku 2015 až do doby odstránenia vád predmetu nájmu, pre ktoré predmet nájmu nemôže užívať.\nNakoľko žalobca žalobou uplatnil nárok na zaplatenie nájomné za obdobie od 01.01.2016 do 30.04.2020\nz toho istého právneho vzťahu (Nájomnej zmluvy č. D1/04/49330/10/41 zo dňa 23.04.2010), medzi tými\nistými stranami, súd prvej inštancie správne vyvodil, keďže z právoplatného výsledku konania vedeného\nOkresným súdom Žiar nad Hronom vyplývajú prejudiciálne dôsledky pre konanie v prejednávanej veci\na tieto dôsledky správne vyhodnotil v bode 24 odôvodnenia. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný\npre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je\nustanovené inak (§ 228 ods. 1 CSP) a súčasne platí, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa\nprejednávať a rozhodovať znova (§ 230 CSP).\n17. Prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v ďalšom súdnom konaní s neidentickým\npredmetom konania (inak by tu bola prekážka rei iudicatae) je pre súd záväzný, ak právoplatným\nrozsudkom už bolo o danej otázke rozhodnuté. Aby však takéto posúdenie bolo záväzné, otázka,\nktorá je predbežnou otázkou v novom ďalšom konaní, musela byť v predchádzajúcom súdnom konaní\nprávoplatne skončenom priamym predmetom sporu a musela byť posúdená vo výroku rozsudku. Právne\nposúdenie predbežnej otázky vo výroku predurčuje hmotnoprávny stav pre rozhodnutie v neskoršom\nkonaní medzi stranami, pre ktoré je záväzný. Ak teda bolo v skoršom konaní medzi žalobcom a\nžalovaným právoplatne rozhodnuté, že žalovaný (v skoršom konaní v postavení žalobcu) nie je povinný\nplatiť nájomné dohodnuté v nájomnej zmluve zo dňa 23.04.2010, ktorej predmetom je pozemok parcela\nKN-C č. XXXX/X vo výmere 671 m2, ktorá vznikla oddelením od pozemku parc. KN-C č. XXXX/X o\nvýmere 1444 m2, druh pozemku vodné plochy vedenej Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, na\nliste vlastníctva č. X v katastrálnom území S. A., F. D.Š. - S., F. D. vo výške 6.710,- Eur bez DPH ročne\nod roku 2015 až do doby odstránenia vád predmetu nájmu, pre ktoré predmet nájmu nemôže užívať, pre\nsúd je záväzné posúdenie predbežnej otázky uskutočnené v inom konaní medzi totožnými účastníkmi,\n\nnakoľko ide o otázku riešenú vo výroku rozhodnutia. Odvolaciu námietku nesprávnej aplikácie § 228\nods. 1 CSP súdom prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Predmetom skúmania\nsúdom prvej inštancie tak mohla byť len otázka, či prišlo k odstráneniu vád predmetu nájmu, pre ktoré\nžalovaný predmet nájmu nemohol užívať v súlade so zmluvou a ktoré boli dôvodom, pre ktorý bolo\nprávoplatne rozhodnuté, že žalovaný povinnosť platiť nájomné nemá. Odvolací súd konštatuje, že s touto\notázkou, zásadnou pre rozhodnutie sa súd prvej inštancie vysporiadal, ako to vyplýva z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia.\n18. Odvolací súd nevzhliadol preto ako dôvodnú ani námietku žalobcu, že sa súd prvej inštancie\nnevysporiadal s procesnou obranou žalovaného. Táto spočívala v tom, že žalobca neodstránil vady\npredmetu nájmu, konkrétne oplotenie predmetu nájmu a vybudovanie stavieb na pozemku tretími\nosobami (elektrická, vodovodná prípojka, kanalizačné a vodovodné potrubie), pre ktoré žalovaný\npredmet nájmu nemohol užívať v súlade so zmluvou. Ako aj uviedol súd prvej inštancie, nebolo medzi\nstranami sporné, že uvedené vady bránili užívať žalovanému predmet nájmu, žalobca tieto skutkové\nokolnosti nesporoval, ale tvrdil, že žalovaný je povinný platiť nájomné z titulu umiestnenia banského\npotrubia. Žalobca vybudovanie oplotenia treťou osobou nesporoval a tiež nebolo sporné, že odovzdal\nžalovanému kľúče od oplotenia 12.10.2018 a oplotenie odstránil až 13.11.2018. Keďže žalobca si uplatnil\nnárok na nájomné za obdobie od roku 01.01.2016 do roku 30.04.2020, súd prvej inštancie aplikáciou\n§ 228 ods. 1 CSP v spojení s § 150 a § 151 ods. 1 CSP vyvodil správny záver, že nájomné žalobcovi\nza obdobie od 01.01.2016 do odovzdania kľúčov od oplotenia 12.10.2018 nepriznal. Existenciu ďalších\nvád predmetu nájmu, pre ktoré žalovaný skutkovo tvrdil, že nemôže užívať predmet nájmu (elektrická\nprípojka, plynová prípojka, kanalizácia, vodovodné potrubie) žalobca nepoprel, nezaujal k procesnej\nobrane žalovaného žiadne stanovisko a ani vyjadrenie a neoznačil ani nedoložil žiadne dôkazy. Súd\nprvej inštancie preto správne aplikoval § 150 a § 151 ods. 1 CSP, žalobca nerozporoval existenciu\nvád a ani tvrdenie žalovaného, že pre tieto vady nájmu žalovaný nemôže predmet nájmu užívať na\ndohodnutý účel. Súd prvej inštancie aplikáciou § 228 ods. 1 CSP v spojení s § 150 a § 151 ods. 1 CSP\nvyvodil správny záver aj pre povinnosť žalovaného platiť nájomné za obdobie od odovzdania kľúčov do\nskončenia doby nájmu do 30.04.2020.\n19. Žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že nezisťoval, či žalovaný užíval pozemok v správe žalobcu a\nči poskytoval odplatu za užívanie a odignoroval skutkové tvrdenia žalobcu o takomto užívaní pozemku.\nŽalobca zároveň v odvolaní namieta, že žalovaný si nesplnil povinnosti vo vzťahu k žalobným tvrdeniam\no užívaní pozemku bez poskytnutia odplaty a tvrdí, že nepoprel, že užíval pozemok spôsobom uvedeným\nv žalobe bez toho aby poskytoval protiplnenie a s týmto nepopretím sa súd prvej inštancie nevysporiadal\nvedome v neprospech žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že tvrdenie odvolateľa je v rozpore s obsahom\npodaní žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, keď z týchto jednoznačne vyplýva, že žalovaný\nvoči nároku na zaplatenie nájomného v rámci procesnej obrany tvrdil, že predmet nájmu nemohol\nužívať na dohodnutý účel z dôvodu existencie vád predmetu nájmu, a to oplotenie predmetu nájmu\na vybudovanie stavieb na pozemku tretími osobami (elektrická, vodovodná prípojka, kanalizačné a\nvodovodné potrubie) a o neexistencii povinnosti žalovaného platiť nájomné podľa § 663 Občianskeho\nzákonníka bolo právoplatne rozhodnuté výrokom rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.\n22Cb/26/2017-280 zo dňa 15.01.2020. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný\nnepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, že užíval pozemok v správe žalobcu. Skutková okolnosť, že\nžalovaný neplatil nájomné nebola sporná, nakoľko o tom, že mu táto povinnosť nevznikla, bolo\nprávoplatne rozhodnuté. Námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nezisťoval, či žalovaný užíval\npozemok a či poskytoval odplatu za užívanie, ako aj námietka, že odignoroval skutkové tvrdenia žalobcu\no takomto užívaní pozemku a celkovom správaní žalovaného, je potrebné posúdiť z uvedených dôvodov\nrovnako ako nedôvodné a v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, naviac, žalobca v\nodvolaní ani nešpecifikoval, aké konkrétne „celkové správanie žalovaného“ mal súd prvej inštancie\nodignorovať.\n20. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou účelového výkladu nájomnej zmluvy súdom prvej\ninštancie, keď z rozsahu užívania podľa žalobcu nie je možné oddeliť umiestnenie a prevádzkovanie\npotrubí žalovaného. Z čl. čl. III bod 3.1 Nájomnej zmluvy vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu,\nktorou žalobca prenechal predmet nájmu žalovanému do dočasného užívania za účelom rekonštrukcie\npodzemného rozvodu banského potrubia oproti povinnosti žalovaného platiť nájomné, t. j. teda potrubia\nslúžiaceho na odvodnenie banského diela už existujúceho v čase vzniku zmluvného vzťahu (v roku\n2010). Zo žiadneho ustanovenia nájomnej zmluvy zo dňa 23.04.2010 nevyplýva, že žalobca prenechal\n\nžalovanému predmet nájmu za účelom umiestnenia tohto potrubia slúžiaceho na odvodnenie banského\ndiela. Žalobca sa v konaní pred súdom prvej inštancie k obrane žalovaného, že samotné právo vypúšťať\nbanské vody cez cudzie pozemky mu vyplýva z § 31 ods. 3 a § 40 banského zákona, nevyjadril\n(zák. č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších\npredpisov), odvolací súd však dodáva, že z predmetu a účelu nájmu upraveného stranami v nájomnej\nzmluve jednoznačne vyplýva, že povinnosť nájomcu platiť nájomné bola dojednaná ako protihodnota za\nprávo dočasne užívať pozemok za účelom rekonštrukcie už umiestneného potrubia na základe iného\nprávneho dôvodu. Nie je preto dôvodná ani námietka žalobcu, že z rozsahu užívania predmetu nájmu\nv zmysle Nájomnej zmluvy č. D1/04/49330/10/41 zo dňa 23.04.2010 nie je možné oddeliť umiestnenie\na prevádzkovanie potrubí žalovaného.\n21. Námietku žalobcu, že konanie spis. zn. 21Cb/67/2016 malo byť spojené na spoločné konanie a\nposúdenie súdu prvej inštancie v bode 26. odôvodnenia s poukazom na § 166 CSP nemožno považovať\nza správne, odvolací súd rovnako posúdil ako nedôvodnú. Toto pochybenie by bolo potrebné kvalifikovať\nako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda iná vadu konania, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí\nna spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú\ntých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení\nkonaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. Nakoľko konanie pred súdom prvej inštancie vo veci\nsp. zn. 58Cb/33/2020 je konaním, ktoré začalo neskôr ako konanie spis. zn. 21Cb/67/2016, o spojení veci\nnemohol rozhodovať sudca vo veci sp. zn. 58Cb/33/2020. Naviac, iná vada konania (tvrdené nespojenie\nvecí na spoločné konanie) môže byť naplnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP,\nlen za podmienky, že mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ však v odvolaní\nsplnenie zákonnej podmienky netvrdil a ani ničím neodôvodnil.\n22. Rovnako žalobca s výnimkou nesprávnej aplikácie § 228 ods. 1 CSP neodôvodil námietku, že\nnapadnutý rozsudok je založený na nesprávnom výklade a použití právnych noriem, ktorú je potrebné\nsubsumovať pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Súd prvej inštancie vec právne\nposúdil podľa § 261 ods. 1, ods. 8, ods. 9 Obchodného zákonníka, § 663, § 664, § 671 ods. 1, §\n673, § 675 Občianskeho zákonníka a § 228 ods. 1, § 150, § 151 zák. č. 160/2015 CSP, ktoré sú tými,\nktoré bolo potrebné vo veci aplikovať. Odvolateľ nešpecifikoval, prečo právne posúdenie veci má byť\nnesprávne alebo v čom mal byť nesprávny výklad hmotnoprávnych noriem aplikovaných súdom prvej\ninštancie. K posúdeniu aplikácie procesných noriem odvolací súd odkazuje na bod 18 odôvodnenia (§\n150, § 151 ods. 1, § 228 ods. 1 CSP). Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní majú strany\npovinnosť tvrdenia, pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu (§\n150 CSP) a povinnosť dôkaznú, ktorá znamená, že strana sporu musí na preukázanie svojich tvrdení\noznačiť dôkazy. Na účinnosť popretia skutkových tvrdení, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nustanovenie súčasne § 151 ods. 2 CSP vyžaduje, aby popierajúca strana uviedla vlastné tvrdenia o\npredmetných skutkových okolnostiach. Tieto povinnosti vo vzťahu k rozhodujúcim skutkovým tvrdeniam\nžalovaného žalobca nesplnil.\n23. Žalobca napokon v odvolaní namieta nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku, namietané\npochybenia je potrebné subsumovať ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd\nprvej inštancie nesprávnym postupom (v rozpore s § 220 CSP) znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca\nodôvodnenie rozhodnutia považuje za nedostatočné a nepresvedčivé a má za to, že súčasťou každého\nprocesného postupu je riadne sa zaoberať každou okolnosťou (otázkou, námietkou), ktorá môže\novplyvniť výsledok tohto postupu. Odvolací súd uplatnené dôvody nesprávnosti a postupu súdu prvej\ninštancie nevzhliadol ako dôvodné. Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS\n209/04) vyslovil, že súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6\nods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne,\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Podľa názoru odvolacieho\nsúdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal\n\npriebeh konania, stanoviská strán k veci, dokazovanie navrhnuté stranami, citoval právne predpisy,\nktoré aplikoval na zistený skutkový stav a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Súd prvej inštancie v\nrozhodnutí vysvetlil aj procesný postup podľa § 228 CSP, § 150 a 151 CSP, ktoré v danej veci aplikoval\n(v bode 24 odôvodnenia). Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný.\nZ odvolania žalobcu nie je zrejmé, v čom vidí nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku (na ktoré\nrozhodujúce otázky nedal súd prvej inštancie odpoveď). To, že žalobca s odôvodnením rozsudku\nsubjektívne nesúhlasí, nič nemení na skutočnosti, že z jeho obsahu je možné identifikovať, akými\nmyšlienkovými pochodmi sa súd riadil pri jeho vydaní. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR,\ndo práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil\ns jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to,\naby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho\npožiadavkami (I. ÚS 50/2004). Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že súčasťou\nkaždého procesného postupu je riadne sa zaoberať každou okolnosťou (námietkou, otázkou). Judikatúra\nESĽP a ani Ústavného súdu SR nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v\nodôvodnení rozhodnutia (napr. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 119/03-30). Európsky súd pre\nľudské práva (napr. v rozhodnutí Kraska c/a Švajčiarsko) konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne\nkonanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie\ndôkazov strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.\n24. Odvolací súd preto viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania v zmysle § 380 CSP dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam,\nvec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie vecne správne, preto v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP\nnapadnutý rozsudok potvrdil.\n25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu\npriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto\nodvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "58Cb/33/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:65eca531-7b78-4be4-9d2c-72746c103e2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.627.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 627/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 627/2015 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.627.2015.1"}, {"guid": "ussr:04bd6cb0-48f6-46b8-9e6a-e3035b91ce2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.317.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 317/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 317/2015 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.317.2015.1"}, {"guid": "ussr:8fe1c9a9-64c8-4841-87ea-fe9220c77dbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.578.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 578/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 578/2015 z 1. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.578.2015.1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "cca94ca1-6ab8-4566-b9d4-666474daf638:bf937de8-7024-4663-aa07-6670c59781a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "41Cob/42/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/42/2020 z 17. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-03-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cca94ca1-6ab8-4566-b9d4-666474daf638:bf937de8-7024-4663-aa07-6670c59781a1"}, {"guid": "af005044-c6d9-467b-8917-c9340f5ad3ca:4eaa3e66-e4d0-453c-9e1f-2cd2ee425154", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/26/2017", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/26/2017 z 5. 4. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2017-04-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/af005044-c6d9-467b-8917-c9340f5ad3ca:4eaa3e66-e4d0-453c-9e1f-2cd2ee425154"}], "citovane_v": []}