{"guid": "60f73cb7-4688-4850-b449-2ccdb130e919:ef607a88-f6f7-491a-94bf-4936f5b4c7d7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1515223574.3", "spisova_znacka": "4CoZm/7/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/7/2023 z 12. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. decembra 2024, sp. zn. 4CoZm/7/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1515223574.3", "identifikacne_cislo": "1515223574", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2024-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/191", "nazov": "ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-265", "nazov": "§ 265 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-265", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-265"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-265", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef607a88-f6f7-491a-94bf-4936f5b4c7d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1515223574.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1515223574.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1515223574.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoZm/7/2023\n1515223574\n12. 12. 2024\nJUDr. Elena Kúšová\nECLI:SK:KSBA:2024:1515223574.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek\nsenátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT\nSlovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr.\nAndrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: D. N., J..\nXX.XX.XXXX, G. Y. X. S. XXXX/XX, XXX XX N.Á. J. I., Š. Q. N., zast. Advokátska kancelária Taragel a\nAkram, s.r.o., Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50 413 091, o zaplatenie 8.585,40 eur s\npríslušenstvom a odmenou 28,62 eur zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti II., III. a IV. výroku rozsudku\nOkresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/1282/2015-163 zo dňa 14. júna 2022, v znení opravného\nuznesenia č.k. B5-1CbZm/1282/2015-209 zo dňa 28. júla 2023, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/1282/2015-163 zo dňa\n14. júna 2022 v odvolaním napadnutej časti II., III. a IV. výroku, v znení opravného uznesenia č.k.\nB5-1CbZm/1282/2015-209 zo dňa 28. júla 2023 potvrdzuje.\nŽalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom zastavil konanie v časti 346\neur. II. výrokom žalobu zamietol. III. výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania 100 %. IV. výrokom rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozsudku.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2015 domáhal,\naby súd zmenkovým platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške\n8.585,40 eur so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 8.585,40 eur od 27.10.2015 do zaplatenia,\nzmenkovej odmeny vo výške 28,62 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom\nvlastnej zmenky, vystavenej žalovaným dňa 05.11.2013 znejúcej na zmenkovú sumu 8.585,40 eur,\nsplatnej dňa 26.10.2015, platobným miestom je Bratislava. K žalobe pripojil prvopis zmenky.\nZ prvopisu zmenky, označenej číslom zmluvy 181067-73418, súd prvej inštancie zistil, že ju podpísal\nžalovaný, podnikajúci pod obchodným menom D. N., s miestom podnikania Trieda 1. Mája 2175/29,\n5205, Spišská Nová Ves, evidovaný v rakúskom živnostenskom registri pod č.: Ge 10-2441-2008 a\nzaviazal sa zaplatiť na rad žalobcu dňa 26.10.2015 v Bratislave na konkrétnej adrese „ČSOB, a.s.,\nzahraničná pobočka v SR, pobočka Námestie SNP č. 29, Bratislava zmenkovú sumu 8.585,40 eur,\nbez protestu. V zmenke je uvedené aj rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a číslo živnostenského\noprávnenia žalovaného. Súd konštatoval, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. §\n75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku.\nJej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak\n\nzmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny\npercenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).\nSúd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení čl. I. § 75, čl. I. § 48, čl. III. § 3a zákona č.\n191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej aj „zmenkový zákon“), § 497, § 263, § 265 zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 144, § 145 ods. 2, 3, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1, § 256 ods.\n1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok „ďalej len „CSP“).\nNakoľko zobral žalobca po otvorení pojednávania žalobu späť v časti 346 eur s príslušenstvom, súd v\ntejto časti konanie zastavil. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí (346 eur s príslušenstvom)\nžaloby zostalo zaplatenie zmenkovej sumy 3.219,40 eur, úrok vo výške 6,00 % ročne zo zmenkovej\nsumy 3.219,40 eur od 27.10.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 13,86 eur.\nZ listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že zaviazanosť žalovaného zmenkou\nnevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola Zmluva o\nrevolvingovom úvere č. 181067-73418 zo dňa 05.11.2013, ktorú žalobca v postavení veriteľa uzavrel\nso žalovanou, podnikajúcou pod obchodným menom D.X. N., so sídlom Trieda 1. Mája 2175/29,\nSpišská Nová Vec, 052 05, zapísaná v živnostenskom registri v Rakúsku pod č.: Ge10 -2441-2008 ako\ndlžníkom. Zmluva sa uzatvárala, všetky listiny boli žalovaným podpisované a aj listiny potrebné k zmluve\nboli zástupcovi žalobcu odovzdávané v mieste sídla žalovaného. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie\npeňažných prostriedkov na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V Žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa\n04.11.2013 žalovaný uviedol účel čerpania úveru - oprava auta. Zmenku preto nie je možné považovať\nza neplatnú ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona.\nV konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je Zmluva o revolvingovom úvere č.\n181067-73418 zo dňa 05.11.2013. Zabezpečenie blankozmenkou je dojednané v bodoch 5.2. až 5.6.\nzmluvy, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky. Zmenka odkazuje na\nzmluvu č. 181067-73418. Podľa bodov 5.2. až 5.4. tejto zmluvy vystavil žalovaný blankozmenku, t.j.\nzmenku bez uvedenia sumy a dátumu splatnosti, a odovzdal ju žalobcovi ako zabezpečenie. Žalobca bol\noprávnený v blankozmenke vyplniť chýbajúce údaje v prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania\ns platením akéhokoľvek peňažného záväzku zo zmluvy. Zmenkovú sumu mohol žalobca doplniť až do\nvýšky všetkých jeho pohľadávok zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými\npodľa čl. 12. zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky.\nVystavenie zmenky, v ktorej vedome nie sú uvedené niektoré podstatné náležitosti, s tým, že budú\ndoplnené dodatočne za podmienok a spôsobom dohodnutým medzi vystaviteľom a remitentom,\nzmenkový zákon pripúšťa tým, že v čl. I. § 10 upravuje námietky, ktorými sa dlžník môže proti takejto\nzmenke brániť. Žalovaný namietal, že už žalobcovi uhradil 2.560 eur, ostal dlžiť 40 eur a že v zmluvnom\nvzťahu vystupuje ako fyzická osoba, spotrebiteľ. Žalovaný vzniesol viaceré námietky voči žalobe presne\nšpecifikované v bodoch 7.1. až 7.5. odôvodnenia rozsudku. Primárne namietal miestnu príslušnosť z\ndôvodu, že je spotrebiteľom. Z obsahu žaloby doručenej súdu 07.12.2015, ktorej prílohou bola samotná\nzmenka súdu vyplýva domáhanie sa plnenia titulom zmenky, a preto je aj Okresný súd Bratislava V\nkauzálne príslušný na konanie vo veci. Súd sa zaoberal námietkami v časti výšky zmluvnej odmeny\n3.304 eur. Z obsahu bodu 9.1 zmluvy, majúcej charakter prefabrikovaného formulára vyplýva dohoda,\nže vzájomné pohľadávky zmluvných strán sa započítajú ku dňu poskytnutia úveru a to tak, že proti\npohľadávke žalovaného za poskytnutie úveru vo výške 5.904 eur sa započítala pohľadávka žalobcu na\nzmluvnú odmenu vo výške 3.304 eur.\nPredmetom konania je zaplatenie zmenky, ale keďže zmenka bola vystavená na zabezpečenie\npohľadávok z úverovej zmluvy a žalobca je prvým majiteľom zmenky, má žalovaný ako vystaviteľ vlastnej\nzmenky právo v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona vznášať kauzálne námietky bez toho, aby\npreukázal, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu. Námietka žalovaného, že\nmu bol v skutočnosti poskytnutý úver len vo výške 2.600 eur, nakoľko zmluvná odmena vo výške 3.304\neur sa stala splatnou ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená vzájomným započítaním pohľadávok,\npatrí k tzv. kauzálnym námietkam. Súd sa preto musel vysporiadať so skutočnosťou, že sa odmena\n(úrok) stala splatnou už ku dňu poskytnutia úveru a zaplatená bola započítaním vzájomných pohľadávok,\nv dôsledku čoho žalobca vyplatil žalovanému len rozdiel 2.600 eur.\nZmluvou o revolvingovom úvere č. 181067-73418 zo dňa 05.11.2013 sa žalobca zaviazal poskytnúť\nžalovanému ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške\n5.904 eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 123 eur podľa splátkového\nkalendára (od 24.12.2013 do 24.11.2017). Súčasne sa dlžník v bode 4.1 zmluvy zaviazal zaplatiť\nžalobcovi zmluvnú odmenu 3.304 eur, ktorá predstavuje „úroky za poskytnutie úveru“. Odmena mala byť\nsplatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali\n\nku dňu poskytnutia úveru (proti pohľadávke žalovaného na poskytnutie úveru 5.904 eur sa započítala\npohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu 3.304 eur), takže žalobca v skutočnosti žalovanému vyplatil\nlen sumu 2.600 eur.\nSúd prvej inštancie si po vykonanom dokazovaní a hlavne vyjadrení samotného žalovaného ustálil,\nže vzťah strán sporu je obchodnoprávny a v tomto konkrétnom prípade uzatvorili zmluvu o\nrevolvingovom úvere uzavreli podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka (aj keď z súdnej\npraxe má súd vedomosť, že obdobné zmluvy uzatvára žalobca aj s nepodnikateľmi, spotrebiteľmi).\nPre obchodnoprávne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka o\nzáväzkových vzťahoch majú dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu\nodchýliť, pokiaľ z § 263 Obchodného zákonníka nevyplýva opak.\nNapriek poukazu na ust. § 497 a § 263 Obchodného zákonníka dospel súd k záveru, že účelom tohto\ndojednania bolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne\nposkytol žalovanému peňažné prostriedky len vo výške 2.600 eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné:\núrok 3.304 eur na 48 mesiacov z úveru 5.904 eur predstavuje 56 % (výpočet: 3.304/5.904 x 100=55,96\nzaokrúhlene 56 %), ale z úveru 2.600 eur už úrok 3.304 eur predstavuje 127 % (výpočet: 3.304/2600\nx 100=127,07 = zaokrúhlene 127 %), teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami\nza úvery. Takýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný je\nneplatnosťou jeho dojednania.\nSúd prvej inštancie poukázal na to, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného\núveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom\nich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V tomto duchu postráda\nakúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia\núveru. Z fakticky poskytnutého úveru žalobca inkasuje už prvý deň viac ako polovicu sumy, ktorá je\nuvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy o úvere. V danom prípade suma,\nktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy údajne poskytnutého úveru predstavuje približne\n56 %. Ak teda ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 56 % zjavne\nvybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a\nniet dôvod na iné, ako „úžerné“ označenie takýchto úrokov. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva\nust. § 39 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný\nprihliadať z úradnej povinnosti (k tomu Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.03.2016 sp. zn.\n1CoZm/14/2015, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.12.2016 sp. zn. 1CoZm/46/2016).\nKonštatoval, že žalobca si bol vedomý, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote,\nkeďže sám v predtlačenej forme žiadosti o úver, ako aj v úverovej zmluve zaviedol pojem „nominálna\nvýška úveru“, ktorá má byť základom pre výpočet zmluvných pokút. Na jednej strane žalobca znížil svoje\nobchodné riziko tým, že dlžníkovi reálne prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov, na\ndruhej strane zaťažil dlžníka záväzkami, ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru.\nPoukázal na to, že dojednanie určitej peňažnej sumy, ktorú veriteľ poskytne dlžníkovi a výška úroku\nsú podstatné náležitosti úverovej zmluvy. Žalobca zámerne pri ich dojednávaní využil princíp zmluvnej\nvoľnosti, do zmluvy špekulatívne zakomponoval ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v\nkonečnom dôsledku tým sledoval, aby zákon dodržaný nebol. Svojím obsahom a účelom tak zmluva o\nrevolvingovom úvere obchádza zákon a je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne\nneplatná. Neplatnosť právneho úkonu nie je otázkou skutkovou, ale právnou, preto nebol žalovaný\npovinný vo svojom vyjadrení k žalobe označiť úverovú zmluvu za neplatnú. Žalovaný poukázal na reálne\nposkytnutú výšku úveru. V zmysle § 265 Obchodného zákonníka je zakázané zneužitie práva, nemôže\nbyť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku.\nNa základe týchto skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania súd prvej inštancie, s prihliadnutím\nna obsah zmluvy, najmä jej ustanovení o „nominálnej“ výške úveru, zmluvnej odmene a vzájomnom\nzapočítaní pohľadávok, právne posúdil zmluvu o revolvingovom úvere ako neplatnú pre obchádzanie\nzákona.\nZ obsahu karty klienta, doloženej samotným žalobcom, mal súd objektívne preukázané, že žalovanému\nmala byť na účet pripísaná dňa 06.11.2013 suma 2.600 eur a celkovo žalovaný splatil 3.275 eur. Keďže\nzmenka zabezpečovala záväzky žalovaného z neplatnej zmluvy, mal by žalovaný vrátiť len sumu, ktorú\nreálne čerpal. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný vrátil vyššiu sumu, než reálne vyčerpal,\npreto žalobu zamietol v celom rozsahu (v jej nespäťvzatej časti). V konaní bol plne úspešný žalovaný,\npreto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.\n2. Opravným uznesením č.k. B5-1CbZm/1282/2015-209 zo dňa 28. júla 2023 súd prvej inštancie opravil\nrozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm 1282/2015-163 zo dňa 14. júna 2022 tak, že záhlavie\n\nrozsudku má správne znieť: „Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej\nveci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného\nAdvokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti\nžalovanej: D. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. X. S.Á. XXXX/XX, N. J. I., zastúpenej Advokátska kancelária\nTaragel a Akram, s.r.o., Starosaská 11, Spišská Nová Ves, IČO: 50 413 091, o zaplatenie 8.585,40 eur\ns príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto“.\n3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil\ntým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\npodľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\nNesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že účelom dojednania o započítaní bolo obísť zákon,\npretože skutočným dôvodom započítania vzájomných pohľadávok bolo zabezpečenie efektívneho\nzaplatenia zmluvnej odmeny a eliminovanie podnikateľského rizika spojeného s možným neplnením\nzáväzkov z pozície dlžníka. Takýto postup na strane žalobca považoval za plne legitímny, zákonom\ndovolený a z podnikateľského hľadiska ho možno hodnotiť ako štandardný a účelný, pretože jeho\nzámerom je optimalizácia hospodárskeho výsledku. Metodiku výpočtu súdu prvej inštancie týkajúcu\nsa úroku považoval za nesprávnu, pretože súd takto určil úrok na dobu splácania 48 mesiacov. Pri\nposudzovaní primeranosti výšku úroku sa však vo všeobecnosti vychádza z ročnej výšky úrokovej\nsadzby. Tu však spravil súd prvej inštancie v rámci svojej metodiky zásadnú chybu, pretože úrok 127 %\nvypočítaný na obdobie 48 mesiacov neprepočítal na obdobie jedného roka (127 %/48 mesiacov rovná\nsa 2,65 %, 12 mesiacov x 2,65 % rovná sa 31,80 %), inak by mu vyšiel ročný úrok 31,80 %, ktorý sa aj z\npohľadu platnej judikatúry považuje za primeraný a dovolený. Konštatovanie súdu o úžerníckom úroku,\nsankcionovanom jeho neplatnosťou preto považoval za nesprávne. V Zmluve o revolvingovom úvere\nč. 181067-73418 je v bode 1.1 jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov\n(úveru) v sume 5.904,00 eur. Zmluvne dohodnutá výška úveru je potom relevantná aj vo vzťahu k\nzmluvnej odmene na účely výpočtu ročného úroku a na túto skutočnosť nemá vplyv ani ustanovenie\no započítaní pohľadávok podľa bodu 9.1 Zmluvy a následné vyplatenie sumy 2.600,00 eur na účet\nžalovaného. Ročný úrok potom pri použití štandardného vzorca na výpočet úrokovej sadzby, aplikovaný\nna pomery a údaje vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere správne predstavuje 22,76 % - tak ako to\nbolo matematicky špecifikované a odvodené vo vyjadrení žalobcu doručenom na súd dňa 08.04.2022.\nDaný úrok 22,76 % p.a. nie je možné považovať za neprimeranú hodnotu. V tejto súvislosti je potrebné\nprihliadať aj na to, že záväzok žalovaného splatiť úver bol dohodnutý až na dobu 48 mesiacov.\nK samotnému úkonu započítania na doplnenie uviedol, že bez ohľadu na jeho existenciu to nemá vplyv\nna rozsah zmluvne dohodnutých záväzkov žalovaného, pretože bol povinný platiť žalobcovi výšku úveru\n(5.904,00 eur) a úrok vo forme zmluvnej odmeny (3.304,00 eur). Po započítaní bola povinnosť platiť\ndlh znížená len na výšku úveru (t.j. žalovaný už ďalej nebol povinný platiť úrok /zmluvnú odmenu/, ale\nlen istinu úveru), keďže zmluvná odmena bola započítaním zaplatená. V prípade neexistencie dohody o\nzapočítaní by teda žalovaný bol povinný platiť úver spolu s úrokom vo forme zmluvnej odmeny. V každom\nprípade je však základná povinnosť žalovaného platiť úver, t.j. 5.904,00 eur s úrokom, t.j. 3.304,00 eur\npodľa podmienok dohodnutých v zmluve jednoznačná a nesporná. Preto považoval konštatovanie súdu\nv bode 36. odôvodnenia rozsudku, že výška dojedaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, za\nnesprávne skutkové zistenie. K tvrdeniu súdu o „nominálnej výške úveru“ uviedol, že podstatným je bod\n1.1 Zmluvy, kde je ako „úver“ definovaná suma 5.904,00 eur. Pojem „nominálna výška úveru“ je podporne\npoužitý v článku 12 zmluvy len ako technické označenie v záujme nesporného výkladu, vzhľadom na\npredchádzajúce ustanovenie o započítaní (bod 9.1 zmluvy).\nV súvislosti s formou a výškou zmluvne dohodnutého úroku za poskytnutie úveru odvolateľ poukázal na\nto, že špecifickým znakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť strán. Zmluvné\nstrany si v prejednávanej veci dohodli úrok v podobe zmluvnej odmeny - t.j. fixnej sadzby za poskytnutie\núveru, čo bolo obsahom slobodne prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Rovnako sa dohodli na tom,\naká bude výška dohodnutých úrokov a kedy nastáva ich splatnosť. Žalobca zdôraznil, že dlžníkom zo\nzmluvy o úvere bol podnikateľ, ktorý ju uzatváral za určitým ekonomickým účelom a zámerom v rámci\nsvojej podnikateľskej činnosti. Možno teda dôvodne predpokladať, že si dostatočne zvážil výhody a\nriziká s tým spojené, resp. si tieto okolnosti dal posúdiť alebo mohol dať posúdiť kompetentným osobám\n(právnik, ekonóm, daňový poradca a pod.). Žalovaný sa po oboznámení s návrhom zmluvy o úvere\na jeho posúdení rozhodol túto zmluvu dobrovoľne uzavrieť, hoci mal možnosť návrh pripomienkovať,\nevent. ho odmietnuť a zmluvu neuzavrieť. Výklad uvedeného skutkového stavu v tom zmysle, keď na\njednej strane účastník zmluvy (dlžník) akceptuje zmluvu so všetkými jej ustanoveniami a na druhej strane\n\nmá byť právne aprobované, keď v prejednávanom prípade následne dôjde k zmene názoru na výšku\núrokov, by znamenal porušenie princípu právnej istoty nielen v oblasti obchodno-záväzkových vzťahov.\nOdvolateľ ďalej poukázal na to, že zmluva o úvere je v zmysle úpravy v Obchodnom zákonníku tzv.\nabsolútnym záväzkom. Z tejto právnej úpravy vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dojednaná ako\nbezúročná, pretože záväzok platiť úrok ako odplatu za dočasné prenechanie peňažných prostriedkov\ndo užívania je pojmovým znakom úverovej zmluvy a jej podstatnou časťou. Ak veriteľ a dlžník\nnedohodnú výšku úrokov v zmluve, je dlžník povinný platiť úrok vo výške stanovenej Obchodným\nzákonníkom. Tá nie je stanovená fixne, ale je závislá na tom, aké úroky obvykle požadujú banky\nv mieste dlžníka v dobe uzavretia zmluvy za úvery nimi poskytované (porov. § 502 Obchodného\nzákonníka). Vo vzťahu k § 502 Obchodného zákonníka súdna prax ďalej konštatovala, že prípadná\ndohoda o úroku vo výške prevyšujúcej povolenú hodnotu nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy\nako celku, ale ani neplatnosť dojednania o úrokoch, ale nastúpenie právneho dôsledku vyjadreného\nv uvedenom ustanovení. Právna úprava teda jednoznačne vylučuje záver o neplatnosti dojednania o\núrokoch. Uvedené súd prvej inštancie nerešpektoval, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru o\nneplatnosti dojednania o úrokoch (v prejednávanej veci predstavujúcej zmluvnú odmenu). Takýto postup\nnemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v cit. zákonných ustanoveniach. V tomto kontexte poukázal\naj na právny názor judikovaný v podobnej právnej veci rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.\n4CoZm/31/2018-115 zo dňa 11.04.2019. Namietal, že napadnutý rozsudok, vychádzajúci z posúdenia\ncelej úverovej zmluvy ako absolútne neplatnej, zakladá neprijateľný protiprávny stav, keďže okrem\nnároku žalobcu na úroky (zmluvnú odmenu) vylučuje nárok na zmluvnú pokutu podľa bodu 12.1 zmluvy\nnapriek tomu, že žalovaný bol opakovane v omeškaní s úhradou splátok úveru o viac ako 15 dní.\nNesúhlasil tiež s odôvodnením súdu prvej inštancie, kde dáva do súvislosti záver o neplatnosti zmluvy\no revolvingovom úvere s nemožnosťou poskytnutia ochrany takému výkonu práva, ktorý odporuje\npoctivému obchodnému styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka. Zastával názor, že podľa § 265\nObchodného zákonníka zásady poctivého obchodného styku možno aplikovať len na výkon práva a nie\nna právny úkon ako taký (v tomto prípade dojednanie o zmluvnej odmene). V tejto súvislosti poukázal\nna uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. 9CoCsp/56/2020 zo dňa 13.04.2021. Žalobca s poukazom\nna vyššie prezentované tvrdenia odmietol záver súdu, že bol využitý princíp zmluvnej voľnosti a zmluva\nobsahovala ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom dôsledku sa tým sledovalo,\naby zákon dodržaný nebol. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v\nnapadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnené právo v zamietnutej časti, a teda žalobe\nv zamietnutej časti vyhovie, a súčasne prizná žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania\na tiež náhradu trov odvolacieho konania. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom\nrozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.\n4. Podaním doručeným súdu dňa 08.08.2022 žalobca doplnil odôvodnenie svojho odvolania. Poukázal\nna to, že v podanom odvolaní okrem iného namietal nesprávnosť výpočtu úrokovej sadzby, pretože\nsúd na účel zdôvodnenia neplatnosti úverovej zmluvy argumentoval nedovoleným úrokom 127 % (bod\n34. odôvodnenia rozsudku). Žalobca v odvolaní poukázal na to, že tento úrok sa v rámci metodiky\naplikovanej súdom vzťahuje na obdobie 48 mesiacov, pričom po prepočítaní na obdobie jedného roka (12\nmesiacov) by mal byť ročný úrok 31,80 %, čo však súd prvej inštancie ďalej neriešil, hoci na posúdenie\nprimeranosti úroku je vo všeobecnosti relevantná jeho ročná sadzba. Mal za to, že žalobca uvedené\npochybenie súdu v odvolaní dostatočne špecifikoval, v záujme úplnosti a nespornosti však dodatočne\npoukázal aj na odôvodnenie súdu v bode 35. rozsudku, kde sa konštatuje, že odmena, resp. odplata za\núver v rozsahu 56 % zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné\nz hľadiska dobrých mravov. Odmenu (úrok) vo výške 56 % súd vypočítal podľa vlastnej metodiky\nobsiahnutej v bode 34. odôvodnenia rozsudku, pričom tento úrok sa taktiež vzťahuje na obdobie 48\nmesiacov (čo aj súd výslovne konštatuje). Potom ale ročný úrok po prepočítaní vychádza na 14 % (56 /\n4 = 14). Ročný úrok vo výške 14 % už súd nikde neuvádza, pritom ako už bolo žalobcom tvrdené, ročná\nsadzba úroku je podstatná na posudzovanie jeho primeranosti napr. aj z hľadiska dobrých mravov. Ročný\núrok vo výške 14 %, resp. 31,80 % nie je možné považovať za neprimeranú, príp. nedovolenú hodnotu,\na to dokonca ani v oblasti spotrebiteľských vzťahov, pričom v prejednávanej veci ide o obchodnoprávny\nvzťah. Žalobca preto opakovane tvrdil, že súd v otázke posudzovania primeranosti úroku (odmeny za\nposkytnutie úveru) pochybil, jeho výpočet úroku je nesprávny a zmätočný.\n5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n\n6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a\n§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s\n§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu\nv Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a\nvyjadrením žalovaného k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.\n7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n8. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého\nobchodného styku, nepožíva právnu ochranu.\n9. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 8.585,40 eur s príslušenstvom a odmenou\n28,62 eur zo zmenky. Podaním doručeným súdu dňa 30.06.2016 vzal žalobca žalobu späť v zmenkovej\nsume 5.020 eur s časťou príslušenstva (viď bod 4. napadnutého rozsudku). Keďže žaloba bola vzatá\nspäť sčasti pred jej doručením žalovanému, konal súd prvej inštancie o zvyšku nároku bez rozhodovania\no zastavení konania v tejto časti. V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť aj v časti sumy 346 eur\ns príslušenstvom, v dôsledku čoho súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozhodnutia v tejto časti\nkonanie zastavil. II. výrokom žalobu zamietol. III. výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania 100 %. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie\nnapadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.\n10. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie,\nnemajúce oporu vo vykonaných dôkazoch. Mal za to, že si svoj nárok uplatnil v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi a zároveň vychádzal z platne uzavretej zmluvy o úvere. Nesúhlasil s\nnázorom súdu, že účelom dojednania o započítaní pohľadávky na vyplatenie peňažných prostriedkov\ns pohľadávkou na zaplatenie zmluvnej odmeny podľa bodu 9.1 predmetnej zmluvy o revolvingovom\núvere bolo obísť zákon, ani s názorom súdu, že dojednanie o zmluvnej odmene je výkonom práva,\nktoré je rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a toto dojednanie nepožíva právnu ochranu.\nV tejto súvislosti poukázal na zmluvnú voľnosť strán, ktorá je špecifickým znakom obchodnoprávnych\nzáväzkových vzťahov.\n11. Odvolací súd mal zo súdneho spisu preukázané, že kauzálnym vzťahom zmenky bola Zmluva\no revolvingovom úvere č. 181067-73418 zo dňa 05.11.2013, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť\nžalovanému ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške\n5.904 eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 123 eur podľa splátkového\nkalendára. Súčasne sa dlžník v bode 4.1 zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 3.304 eur,\nktorá predstavuje „úroky za poskytnutie úveru“. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru.\nVzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru (proti\npohľadávke žalovaného na poskytnutie úveru 5.904 eur sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú\nodmenu 3.304 eur), takže žalobca v skutočnosti žalovanému vyplatil len sumu 2.600 eur.\n12. Odvolací súd súhlasí s konštatovaním žalobcu, že základnou povinnosťou žalovaného je platiť úver\ns úrokom, ako to jednoznačne vyplýva aj z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého\nzmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné\nprostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\nTaktiež je pravdivé jeho tvrdenie, že v súvislosti s formou a výškou zmluvne dohodnutého úroku za\nposkytnutie úveru špecifickým znakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť\nstrán. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal uvedenými námietkami\nžalobcu, keď správne posúdil, že vzhľadom na ustanovenie § 263 Obchodného zákonníka sa mohli\núčastníci zmluvy odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 Obchodného zákonníka a dojednať si, že sa úroky\nstávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené započítaním, ale napriek\ntomu dospel k správnemu záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. Odvolací súd sa s jeho\nnázorom stotožňuje a odkazuje na jeho odôvodnenie v bodoch 34. až 38. napadnutého rozsudku.\n13. Odvolateľ namietal, že skutočným dôvodom započítania vzájomných pohľadávok žalobcu\na žalovaného bolo zabezpečenie efektívneho zaplatenia zmluvnej odmeny a eliminovanie\n\npodnikateľského rizika spojeného s možným neplnením záväzkov z pozície dlžníka a nesúhlas s\nkonštatovaním súdu prvej inštancie, že ročný úrok v danom prípade je nedovolený a úžernícky.\nNesúhlasil ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že výška dojednaného úveru neodpovedá jeho\nreálnej hodnote. Tieto námietky odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.\n14. Ako vyplýva z čl. I bod 1.1. Zmluvy o revolvingovom úvere č. 181067 - 73418 zo dňa 05.11.2013,\nveriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky\nv dohodnutej výške 5.904 eur. Reálne však boli poskytnuté podľa úverovej zmluvy peňažné prostriedky\nlen vo výške 2.600 eur, a suma 3.400 eur predstavuje zmluvnú odmenu, ktorú peňažnú sumu teda\nžalovaný nikdy neobdržal, aj napriek tej skutočnosti, že žalobca uviedol v úverovej zmluve čl. I bod 1.1\nzmluvy, ako reálne poskytnuté prostriedky sumu 5.904 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca si\nzmluvnú odmenu vo výške 3.400 eur zinkasoval v deň poskytnutia úveru ako odmenu za poskytnutie\núveru, pričom takýto úverový právny úkon nedáva zmysel samotnému pojmu úveru, ak si v deň úveru\nveriteľ započítaním zinkasuje viac ako polovicu poskytnutého úveru.\n15. Odvolací súd zdôrazňuje, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru\nje poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu, za účelom ich\nekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V nadväznosti na uvedené je\nzrejmé, že postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ\nuž v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru žalobca inkasuje už prvý deň viac ako\npolovicu sumy, ktorá je uvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy o úvere. V\ndanom prípade suma, ktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy údajne poskytnutého úveru\npredstavuje viac ako 50 %. Ak teda ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v\nuvedenom rozsahu zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z\nhľadiska dobrých mravov, a niet dôvodu na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov.\n16. Konajúci súd správne poukázal na to, že dojednanie určitej peňažnej sumy, ktorú veriteľ poskytne\ndlžníkovi a výška úroku sú podstatné náležitosti úverovej zmluvy, pričom žalobca zámerne pri ich\ndojednávaní využil princíp zmluvnej voľnosti, do zmluvy špekulatívne zakomponoval ustanovenia,\nktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom dôsledku tým sledoval, aby zákon dodržaný nebol.\nS poukazom na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti, za\nakých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktoré\nzakazuje zneužitie práva, odvolací súd dospel k záveru, že nemôže byť poskytnutá právna ochrana\ntakému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Podľa názoru odvolacieho súdu,\ns prihliadnutím na obsah zmluvy, najmä jej ustanovení o „nominálnej“ výške úveru, zmluvnej odmene\na vzájomnom započítaní pohľadávok, je dojednanie o zmluvnej odmene zneužitím práva, resp. výkon\npráva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda nepožíva právnu ochranu.\nOdvolací súd považuje postup žalobcu pri uplatňovaní nárokov na odmenu v podobe úrokov za zneužitie\nsvojich práv na úkor dlžníka, keďže výkon týchto jeho práv jednoznačne smeruje len k poškodeniu\ndlžníka s cieľom dostať ho do nepriaznivej situácie. S poukazom na uvedené právne závery nebolo\nmožné podľa návrhu žalobcu postupovať tak, aby výšku úroku podľa svojich kritérií súd upravil, nakoľko\ndojednanie o zmluvnej odmene predstavuje zneužitie práva, resp. výkon práva, ktorý je v rozpore so\nzásadami poctivého obchodného styku, a teda nepožíva právnu ochranu.\n17. Odvolací súd k argumentácii žalobcu, ktorý poukázal aj na právny názor vyjadrený v podobnej\nprávnej veci rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoZm/31/2018-115 zo dňa 11.04.2019,\ndodáva, že ním nie je viazaný a môže k danej otázke zaujať aj iné právne stanovisko. Z ustanovení\nCSP vyplýva príkaz viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v prípade zrušenia prvoinštančného\nrozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie prejednanie len vo vzťahu k súdu prvej inštancie. Zo žiadneho\nustanovenia CSP nevyplýva, že odvolací súd je viazaný názorom vysloveným v predchádzajúcom\nrozhodnutí, a preto po prehodnotení veci môže dospieť k inému záveru. V tejto súvislosti odvolací\nsúd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/3342/2007 zo dňa 24.10.2007,\npodľa ktorého „Odvolací soud může změnit svůj právní názor vyjádřený v předchozím zrušujícím\nusnesení a potvrdit rozhodnutí soudu prvního stupně, jímž ten jeho dřívější právní názor nerespektoval..\nTuto možnost odvolacího soudu lze dovodit i z judikatury Nejvyššího soudu, v níž se konstatuje, že\nodvolací soud není vázán svým dřívějším právním názorem v dané věci neboť ze žádného ustanovení\nobčanského soudního řádu nelze dovodit, že by odvolací soud nemohl již jednou vyslovený právní názor\nve věci v pozdějším odvolacím řízení změnit (viz rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 19. června 2003, sp.\n\nzn.22 Cdo880/2003). Tento závěr se jeví logickým i z toho důvodu, že proti rozhodnutí soudu odvolacího\njiž právní řád neposkytuje účastníkovi žádný řádný opravný prostředek. Bylo by proto v rozporu s účelem\ncivilního soudního řízení, jestliže by odvolací soud pod „tíhou“ svého dříve vysloveného právního názoru\nmusel ve věci rozhodnout stejně, byť by ve světle nových právně významných událostí (např. nálezu\nÚstavního soudu či rozhodnutí soudu Nejvyššího) byl přesvědčen o neslučitelnosti takového rozhodnutí\ns právním řádem.“\n18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013:\nPre odvolací súd nevyplýva z § 226 OSP jeho viazanosť vlastným právnym názorom. Teda odvolací súd\nsvoj skorší záväzný právny názor môže (napr. aj pod vplyvom záväzného právneho názoru ústavného\nsúdu vysloveného v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy) zmeniť. Potvrdzuje to aj súdna judikatúra,\npodľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi, ak svoj predchádzajúci vo\nveci vyslovený právny názor zmení a potvrdí také rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým tento jeho\nskorší právny názor nerešpektoval. Aj keď zmena skoršieho, pre súd prvého stupňa záväzného právneho\nnázoru odvolacieho súdu, je v zásade nežiaduca, nemožno ju považovať za nepatričnú, predovšetkým\ns ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom.\nOpodstatneným dôvodom odlišného právneho názoru môže byť okrem iného ovplyvnenie praxe nižších\nsúdov judikatúrou najvyššieho súdu alebo ústavného súdu.\n19. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo\n16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).\n20. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava\nV č.k. 1CbZm/1282/2015-163 zo dňa 14. júna 2022 v znení opravného uznesenia č.k.\nB5-1CbZm/1282/2015-209 zo dňa 28. júla 2023 v odvolaním žalobcu napadnutej časti potvrdil v zmysle\n§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.\n21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 CSP tak, že žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu\nžiadne nevznikli.\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1CbZm/1282/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "498bd166-eaa4-447e-a5a2-298f53ed0d9e:bab222d3-d148-4075-8800-6a36bf4dab2b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2717205416.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/56/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoCsp/56/2020 z 14. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-12-14", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2717205416.1"}, {"guid": "50bb8f58-3f9b-4077-abf0-9775de16004f:7a0d8378-3d14-402a-8e7d-aa24893197da", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1515214586.1", "spisova_znacka": "4CoZm/31/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/31/2018 z 10. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1515214586.1"}, {"guid": "cd0a7ef9-4bf6-4500-bf5e-6dd53a3123a1:92bbb4e5-a0db-4fac-afbf-c31a27b38838", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1513226959.1", "spisova_znacka": "1CoZm/14/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1CoZm/14/2015 z 2. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1513226959.1"}], "citovane_v": []}