{"guid": "e1e6c11b-f3e3-43c2-b329-9b96d16c9cc5:2c2625e4-da00-489f-80c6-71abe3a967d9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1515211414.3", "spisova_znacka": "4CoZm/9/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/9/2023 z 21. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. novembra 2024, sp. zn. 4CoZm/9/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1515211414.3", "identifikacne_cislo": "1515211414", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Dana Šiffalovičová", "sudca_id": 903, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-siffalovicova-903", "datum_vydania": "2024-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-265", "nazov": "§ 265 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-265", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-265"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1950/191#paragraf-75", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-48", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-265", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c2625e4-da00-489f-80c6-71abe3a967d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1515211414.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1515211414.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1515211414.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoZm/9/2023\n1515211414\n21. 11. 2024\nJUDr. Dana Šiffalovič\nECLI:SK:KSBA:2024:1515211414.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu\nJUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,\ns.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea\nCviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovaným: 1/ J-OSCAR s. r. o.,\nKyjevská 4, 831 02 Bratislava, IČO: 47 696 231, 2/ V. N., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. V. XXXX/X, XXX XX Z.,\no zaplatenie 21.307,20 eur s príslušenstvom a odmenou 71,02 eur zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/509/2015-134 zo dňa 30. júna 2022, v časti II. a IV.\nvýroku, v spojení s opravným uznesením č.k. 1CbZm/509/2015-170 zo dňa 17. apríla 2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave opravuje odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k.\n1CbZm/509/2015-134 zo dňa 30. júna 2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 1CbZm/509/2015-170\nzo dňa 17. apríla 2023 v bode 32. tak, že správne má odôvodnenie znieť: „Zároveň mali žalovaní 100\n% úspech v odvolacom konaní“.\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/509/2015-134 zo dňa\n30. júna 2022, v spojení s opravným uznesením č.k. 1CbZm/509/2015-170 zo dňa 17. apríla 2023 v\nodvolaním napadnutej časti II. a IV. výroku potvrdzuje.\nIII. Žalovanému 1/ a 2/ sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) I. výrokom zaviazal žalovaných\n1/ a 2/ na povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu vo výške 3.333,60 eur,\nspolu so 6 % ročným úrokom, bližšie špecifikovaným v rozhodnutí, a zmenkovú odmenu vo výške 11,11\neur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom zamietol žalobu v časti v časti\n9.247,20 eur so 6 % ročným úrokom zo sumy 9.247,20 eur od 14.04.2015 do zaplatenia. III. výrokom\nsúd vo zvyšku konanie zastavil. IV. výrokom priznal žalovaným v prvom a druhom rade nárok na náhradu\ntrov konania voči žalobcovi v rozsahu 55,20 % a V. výrokom priznal žalovaným v prvom a druhom rade\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\nSvoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1, 2 a 3, § 255 ods. 1, § 256\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 497\nzákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“).\n2. V rozhodnutí uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.05.2015 sa žalobca domáhal, aby súd\nzaviazal žalovaných zmenkovým platobným rozkazom na zaplatenie zmenkovej sumy 21.307,20 eur so\n6 % úrokom z nej od 14.04.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 71,02 eur a na náhradu\n\ntrov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom zmenky, ktorú žalovaný 1/ vystavil dňa 31.10.2014\nv Bratislave a v deň splatnosti dňa 13.04.2015 zmenkovú sumu 21.307,20 eur nezaplatil. Žalovaný 2/\nzmenku avaloval.\n3. Vzťah strán sporu posúdil súd ako obchodnoprávny a zmluvu o revolvingovom úvere podľa § 497 a\nnasledujúcich ustanovení ObZ. Uviedol, že pre obchodno-právne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti,\nustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch majú dispozitívnu povahu a účastníci\nzmluvného vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z § 263 OBZ nevyplýva opak. Vzhľadom na\nustanovenie § 263 ObZ sa mohli zmluvné strany odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 ObZ a dojednať si,\nže sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené započítaním.\nNapriek tomu súd dospel k záveru, že účelom dojednania v bode 9.1. zmluvy o revolvingovom úvere\nbolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol\nžalovanému 1/ peňažné prostriedky len vo výške 4.000 eur. Dôvody takejto konštrukcie boli zjavné:\nročný úrok 9.248 eur z úveru 13.248 eur pri dobe splácania 48 mesiacov predstavuje 17,45 %, ale z\núveru 4.000 eur, ktorý bol reálne vyplatený žalovanému 1/, už takýto úrok predstavuje 57,80 % ročne pri\ndobe splácanie 48 mesiacov, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery.\nTakýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky, a sankcionovaný je neplatnosťou\njeho dojednania.\n4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je pravdou, že právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné\ndohodnúť úroky pri zmluve o úvere. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov\nzávisela iba na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam. Považoval za\nnepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dohodnuté pri peňažnej pôžičke, resp. úvere sú všeobecne\npovažované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomnými vzťahmi medzi ľuďmi. Súd\nmal za to, že žalobca si bol vedomý, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote,\nkeďže sám v článku 12. úverovej zmluvy zaviedol pojem „nominálna výška úveru“, ktorá má byť\nzákladom pre výpočet zmluvných pokút. Na jednej strane žalobca znížil svoje obchodné riziko tým,\nže dlžníkovi reálne prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov, na druhej strane zaťažil\ndlžníka záväzkami, ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru.\n5. Súd poukázal na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti, za akých\nbola uzatvorená zmluva, a s poukazom na ustanovenie § 265 ObZ, ktoré zakazuje zneužitie práva,\nnemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému\nstyku. Na základe týchto skutkových tvrdení, s prihliadnutím na obsah zmluvy, najmä jej ustanovení\no „nominálnej“ výške úveru, zmluvnej odmene a vzájomnom započítaní pohľadávok, súd posúdil\ndojednanie o zmluvnej odmene ako zneužitie práva, resp. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami\npoctivého obchodného styku, a teda nepožíva právnu ochranu.\n6. Bol toho názoru, že žalobca pri uplatňovaní nárokov na odmenu v podobe úrokov zneužil svoje\npráva na úkor dlžníka, keďže výkon týchto jeho práv jednoznačne smeruje len k poškodeniu dlžníka\ns cieľom dostať ho do nepriaznivej situácie. Keďže zmenková suma predstavuje okrem zmluvných\npokút aj nesplatenú istinu úveru, do ktorej bola zahrnutá aj výška zmluvnej odmeny, súd mal za to, že\nuplatňovanie zmenkového nároku zodpovedajúceho výške takto dohodnutej odmeny nepožíva právnu\nochranu. Žalobca mal tak nárok na zmenkovú sumu len vo výške nesplatenej istiny úveru, ktorý bol\nskutočne žalovanému poskytnutý, teda bez nároku na zmluvnú odmenu. Žalovaní celkovo uhradili sumu\n1.992 eur, z toho po splatnosti 1.440 eur. Nakoľko reálne mu bola vyplatená suma 4.000 eur, žalovanému\n1/ a 2/ ostávalo uhradiť sumu 2.008 eur predstavujúcu nesplatenú istinu úveru, pričom žalobca do\nzmenkovej sumy po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby v sume zodpovedajúcej časti zmluvných\nsankcií zahrnul aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 662,40 eur x 2. Súd dospel k záveru, že žalobca mal\nnárok na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 3.333,60 eur, čo je rozdiel medzi poskytnutým úverom\n4.000 eur a uhradenou sumou so zmluvnými pokutami, a preto žalobcovi vyhovel v tejto časti.\n7. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP tak, že konanie v časti zmenkovej\nsumy 6.408 eur a zodpovedajúcemu úroku 6 % ročne a zodpovedajúcej zmenkovej odmene zastavil.\nVo zvyšku súd žalobu zamietol.\n8. Nárok na náhradu trov prvoinštančného konania súd posúdil tak, že žalobca vzal žalobu po úprave\nspäť v časti zmenkovej sumy pozostávajúcej z uplatňovaných zmluvných sankcií vo výške 7.286\n\neur a v časti zmenkovej sumy vo výške 1.440 eur, ktorú žalovaný žalobcovi po splatnosti zmenky\nuhradil. Späťvzatie žaloby bolo teda čiastočne odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý\nsa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky a žalobcovi po podaní žaloby uhradil sumu 1.440 eur, v\ntejto časti teda nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaný. Zároveň zastavenie konania bolo\nčiastočne zavinené aj žalobcom, ktorý vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu v časti zmenkovej sumy\nzodpovedajúcej zmluvným sankciám vo výške 7.286 eur, v tejto časti teda niesol zodpovednosť na\nzastavení konania žalobca, v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho\nprejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. V časti zmenkovej sumy 3.333,60 eur mal úspech žalobca a\nvo zvyšnej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, mal úspech žalovaný. V konečnom dôsledku tak možno\nkonštatovať, že žalovaný mal úspech vo výške 77,60 % (v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a v časti,\nv ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalobcu) a neúspech vo výške 22,40 % (v časti, v ktorej\nbolo konanie zastavené pre zavinenie žalovaného a v časti, v ktorej bolo vyhovené žalobe). Pomerný\núspech žalovaného tak predstavuje 55,20 %. Zároveň mali žalovaní 100 % úspech v odvolacom konaní\n(súd omylom uviedol v „dovolacom“).\n9. Proti tomuto rozsudku v časti II. a IV. výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca\nz odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.\nV odvolaní uviedol, že nesúhlasí so\nzáverom súdu, že účelom dojednania o započítaní pohľadávky na vyplatenie peňažných prostriedkov\ns pohľadávkou na zaplatenie zmluvnej odmeny podľa bodu 9.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č.\n205175-27064 zo dňa 31.10.2014 (ďalej aj ako „zmluva“) bolo obísť zákon, pretože skutočným dôvodom\nzapočítania vzájomných pohľadávok bolo zabezpečenie efektívneho zaplatenia zmluvnej odmeny a\neliminovanie podnikateľského rizika spojeného s možným neplnením záväzkov z pozície dlžníka. Takýto\npostup považoval za plne legitímny, zákonom dovolený a z podnikateľského hľadiska za štandardný a\núčelný, pretože jeho zámerom je optimalizácia hospodárskeho výsledku.\n10. V rámci svojej argumentácie súd vychádzal z toho, že žalobca poskytol žalovanému 1/ reálne sumu\n4.000,00 eur a túto sumu následne dal do pomeru so zmluvnou odmenou (úrokom) vo výške 9.248,00\neur, v dôsledku čoho vyvodil záver o ročnom úroku 57,80 % pri dobe splácania 48 mesiacov. Žalobca mal\nza to, že takéto posúdenie veci je nesprávne a nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Poukázal na to,\nže zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ je typom konsenzuálneho kontraktu, na rozdiel napr. od zmluvy\no pôžičke, ktorá je kontraktom reálnym. V Zmluve o revolvingovom úvere č. 205175-27064 je v bode\n1.1 jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v sume 13.248,00\neur. Zmluvne dohodnutá výška úveru je potom relevantná aj vo vzťahu k zmluvnej odmene na účely\nvýpočtu ročného úroku a na túto skutočnosť nemá vplyv ani ustanovenie o započítaní pohľadávok podľa\nbodu 9.1 zmluvy a následné vyplatenie sumy 4.000,00 eur na účet žalovaného 1/. Ročný úrok potom\npri použití štandardného vzorca na výpočet úrokovej sadzby, aplikovaný na pomery a údaje vyplývajúce\nz uzavretej zmluvy o úvere správne predstavuje 34,90 % p.a., ktorý nebolo možné považovať za\nneprimeranú hodnotu (dokonca ani v oblasti spotrebiteľských vzťahov, pričom v prejednávanej veci ide\no obchodnoprávny vzťah). V tejto súvislosti bolo potrebné prihliadať aj na to, že záväzok žalovaných\nsplatiť úver bol dohodnutý až na dobu 48 mesiacov. Žalobca preto nesúhlasil s konštatovaním, že ročný\núrok v danom prípade je nedovolený a úžernícky.\n11. K samotnému úkonu započítania na doplnenie žalobca uviedol, že bez ohľadu na jeho existenciu\nto nemalo vplyv na rozsah zmluvne dohodnutých záväzkov žalovaných, pretože boli povinní platiť\nžalobcovi výšku úveru (13.248,00 eur) a úrok vo forme zmluvnej odmeny (9.248,00 eur). Po započítaní\nbola povinnosť platiť dlh znížená len na výšku úveru (t.j. žalovaní už ďalej neboli povinní platiť úrok /\nzmluvnú odmenu/, ale len istinu úveru), keďže zmluvná odmena bola započítaním zaplatená. V prípade\nneexistencie dohody o započítaní by teda žalovaní boli povinní platiť úver spolu úrokom vo forme\nzmluvnej odmeny. V každom prípade je však základná povinnosť žalovaných platiť úver, t.j. 13.248,00\neur s úrokom, t.j. 9.248,00 eur podľa podmienok dohodnutých v zmluve jednoznačná a nesporná. Preto\npovažoval konštatovanie súdu v bode 25. odôvodnenia, že výška dojedaného úveru nezodpovedala jeho\nreálnej hodnote, za nesprávne skutkové zistenie, a to napriek jednoznačne formulovaným ustanoveniam\nzmluvy, najmä o výške úveru (bod 1.1), zmluvnej odmene (bod 4.1) a započítaní (bod 9.1).\n12. K tvrdeniu súdu o „nominálnej výške úveru“ uviedol, že podstatným je bod 1.1 zmluvy, kde je ako\n„úver“ definovaná suma 13.248,00 eur. Pojem „nominálna výška úveru“ bol podporne použitý v článku\n12 zmluvy len ako technické označenie v záujme nesporného výkladu, vzhľadom na predchádzajúce\nustanovenie o započítaní (bod 9.1 zmluvy). V súvislosti s formou a výškou zmluvne dohodnutého\n\núroku za poskytnutie úveru uviedol, že špecifickým znakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov\nje zmluvná voľnosť strán. Tento inštitút bol prevzatý aj do ust. § 502 ObZ a umožnil stranám zvoliť si,\nv akom rozsahu umožnia dispozíciu so vzájomnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy.\nZmluvné strany si v prejednávanej veci dohodli úrok v podobe zmluvnej odmeny - t.j. fixnej sadzby\nza poskytnutie úveru, čo bolo obsahom slobodne prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Rovnako sa\ndohodli na tom, aká bude výška dohodnutých úrokov, a kedy nastáva ich splatnosť. V tomto smere\npoukázal na odôvodnenie rozsudku (bod 21.), kde súd konštatoval, že vzhľadom na ustanovenie §\n263 ObZ, sa mohli účastníci zmluvy odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 Obchodného zákonníka a\ndojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené\nzapočítaním.\n13. Mal za to, že podanou žalobou si uplatnil svoj nárok voči žalovaným v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi ustanoveniami a zároveň vychádzal z platne uzavretej zmluvy akceptovanej\nžalovanými bez výhrad, a preto považoval zamietnutie žaloby v časti 9.247,20 eur s prísl. za nedôvodné.\nAk súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá,\npotom akcentoval tú skutočnosť, že dlžníkom zo zmluvy o úvere bol podnikateľ - obchodná spoločnosť,\nktorý ju uzatváral za určitým ekonomickým účelom a zámerom v rámci svojej podnikateľskej činnosti.\nMožno teda dôvodne predpokladať, že si dostatočne zvážil výhody a riziká s tým spojené, resp. si\ntieto okolnosti dal posúdiť alebo mohol dať posúdiť kompetentným osobám (právnik, ekonóm, daňový\nporadca a pod.). Žalovaní sa po oboznámení s návrhom zmluvy o úvere a jeho posúdení rozhodli\ntúto zmluvu dobrovoľne uzavrieť, hoci mali možnosť návrh pripomienkovať, event. ho odmietnuť a\nzmluvu neuzavrieť. Výklad uvedeného skutkového stavu v tom zmysle, keď na jednej strane účastník\nzmluvy (dlžník a spoludlžník) akceptuje zmluvu so všetkými jej ustanoveniami a na druhej strane má\nbyť právne aprobované, keď v prejednávanom prípade následne dôjde k zmene názoru na výšku\núrokov, by znamenal porušenie princípu právnej istoty nielen v oblasti obchodno-záväzkových vzťahov.\nTakýto výklad by mal konzekvencie v podobe negatívnych zásahov do samotného práva podnikať a\nuskutočňovať zárobkovú činnosť chráneného Ústavou SR, čo považoval za neprípustné. Ústavný súd\nSR vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôraznil, že k princípu právnej istoty patrí aj ochrana\nlegálne nadobudnutých práv (napr. PL ÚS 12/05,1. ÚS 30/99).\n14. Žalobca poukázal na právnu teóriu zmluvy o úvere a mal za to, že zákon výslovne uvádza, že v\nprípade úrokov vyšších než sú podľa zákona alebo na základe zákona má dlžník povinnosť platiť úrok\nv najvyššie prípustnej výške. Právna úprava teda jednoznačne vylučuje záver o neplatnosti dojednania\no úrokoch. Uvedené súd nerešpektoval, a preto po právnej stránke dospel k nesprávnemu záveru o\nneplatnosti dojednania o úrokoch (v prejednávanej veci predstavujúcej zmluvnú odmenu). Takýto postup\nnemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v zákonných ustanoveniach. Poukázal aj na právny názor\njudikovaný v podobnej právnej veci rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoZm/31/2018-115\nzo dňa 11.04. 2019, konkrétne na bod 15. Nesúhlasil tiež s posúdením súdu, že dojednanie o zmluvnej\nodmene je výkonom práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle ust.\n§ 265 ObZ, a teda nepožíva právnu ochranu (bod 26. odôvodnenia rozsudku). Zastával názor, že podľa\n§ 265 ObZ zásady poctivého obchodného styku možno aplikovať len na výkon práva a nie na právny\núkon ako taký. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. 9CoCsp/56/2020\nzo dňa 13.04.2021.\n15. Žalobca s poukazom na vyššie prezentované tvrdenia odmietol záver súdu, že pri uplatňovaní\nnárokov na odmenu v podobe úrokov zneužil svoje práva na úkor dlžníka. Svoje oprávnené nároky\nsi uplatnil na základe platných právnych úkonov (zmluva o úvere, zmenka) a v súlade s príslušnými\nprávnymi predpismi. Započítanie vzájomných pohľadávok je legitímnym úkonom a nebolo možné na\njeho základe vyvodzovať záver o neplatnosti dojednania o zmluvnej odmene (ktorú vo výške 34,90 %\np.a. považoval za primeranú), zvlášť s poukazom na § 502 ObZ a argumentáciu uvádzanú v odvolaní.\n16. Záverom navrhol, aby odvolací súd rozsudok č.k. 1CbZm/509/2015-134 zo dňa 30.06.2022 v\nnapadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnené právo v zamietnutej časti, a teda žalobe\nv zamietnutej časti vyhovie, a súčasne prizná žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania\na tiež náhradu trov odvolacieho konania. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom\nrozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.\n\n17. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v plnej miere zotrváva na svojich tvrdeniach,\nktoré si súd prvej inštancie taktiež osvojil. Mal za to, že súd prvej inštancie zákonným spôsobom, správne\na logicky odôvodnil predmetný rozsudok. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, považoval ju len za\núčelovú obranu, ktorá je nedôvodná. Mal za to, že súd postupoval zákonným spôsobom, preto napadnutý\nrozsudok považoval za zákonný a spravodlivý a žiadal, aby odvolací súd rozsudkom potvrdil rozhodnutie\nOkresného súdu Bratislava V, sp. zn. lCbZm/509/2015 zo dňa 30.06.2022 v celom rozsahu a žalobcovi\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n18. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n19. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, preskúmal vec v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej\ntabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu\nprvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného 2/ k odvolaniu odvolací súd dospel\nk záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.\n20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n22. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku\nOkresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/509/2015-134 zo dňa 30. júna 2022, pretože vykazuje známky\nvecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali\nza následok zrušenie daného rozhodnutia a s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Z konania\npred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver\nnevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.\nNa zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:\n23. Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zmenkový zákon“), vlastná\nzmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku,\nv ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti;\n4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto\nvystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.\n24. Podľa § 48 zmenkového zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola\nzmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesť percentové úroky odo dňa zročnosti;\n3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta\nzmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.\n25. Podľa § 497 ObZ, sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho\nprospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky\nvrátiť a zaplatiť úroky.\n26. Podľa § 265 ObZ, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,\nnepožíva právnu ochranu.\n27. Odvolací súd v tomto konaní opätovne rozhodoval o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu\nBratislava V vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 1CbZm/509/2015, ktorého prvé rozhodnutie č.k.\n1CbZm/509/2015-74 zo dňa 01.12.2017 v spojení s opravným uznesením 1CbZm/509/2015-91 zo dňa\n16.04.2021 bolo už za účinnosti Civilného sporového poriadku uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 4CoZm/3/2020-113 zo dňa 14.04.2022 zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\nz dôvodu, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie\nžalovaného v 2/ v zmysle § 273 CSP, nakoľko žalovaný 2/ svoju neprítomnosť na pojednávaní konanom\ndňa 01.12.2017 ospravedlnil včas a z vážnych zdravotných dôvodov.\n\n28. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 21.307,20 eur s príslušenstvom a odmenou\nzo zmenky. Súd vyhovel žalobe žalobcu vo výroku I. v časti nároku na zaplatenie zmenkovej sumy\nvo výške 3.333,60 eur, t.j. rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 4.000 eur a uhradenou sumou\nso zmluvnými pokutami. Vo výroku II. zamietol žalobu žalobcu v časti sumy 9.247,20 eur s ročným\núrokom vo výške 6 % zo sumy 9.247,20 eur od 14.04.2015 do zaplatenia, z dôvodu rozporu so zásadami\npoctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu ochranu. V priebehu konania vzal žalobca žalobu\nspäť v časti zmenkovej sumy 8.726,40 eur, z dôvodu, že žalovaný po splatnosti zmenky uhradil 1.440 eur,\na suma 7.286,40 eur zodpovedá zmluvným sankciám, v dôsledku čoho súd prvej inštancie III. výrokom\nnapadnutého rozhodnutia v tejto časti konanie zastavil. Výrokom IV. súd zaviazal žalobcu žalovanému\nnahradiť trovy konania v rozsahu 55,20 %. Žalobca so závermi konajúceho súdu nesúhlasil a rozsudok\nsúdu prvej inštancie napadol odvolaním proti výroku II. a IV., namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365\nods. 1 písm. f) a h) CSP.\n29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalobcu\ndospel k záveru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec\nsprávne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivo odôvodnil. Zistenia\nsúdu majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch, a prijaté skutkové a právne závery\nsú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových\nstrán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti\nsúdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s\npodstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie zároveň\nriadne odôvodnil. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí\nv zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku\na stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.\n30. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že právne posúdenie súdu je nesprávne a nemá oporu vo\nvykonanom dokazovaní a ani v ustanoveniach § 497 a § 502 ods. 1 OBZ. Nesúhlasil s názorom súdu\nprvej inštancie, že účelom dojednania o započítaní pohľadávky na vyplatenie peňažných prostriedkov\ns pohľadávkou na zaplatenie zmluvnej odmeny podľa bodu 9.1. Zmluvy o revolvingovom úvere zo\ndňa 31.10.2014 bolo obísť zákon. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že ročný úrok je v danom prípade\nnedovolený a úžernícky. Za nesprávne skutkové zistenia považoval konštatovanie súdu v bode 25.\nodôvodnenia, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote. Taktiež nesúhlasil s\nnázorom súdu, že dojednanie o zmluvnej odmene je výkonom práva, ktoré je rozpore so zásadami\npoctivého obchodného styku v zmysle ust. § 265 OBZ a teda nepožíva právnu ochranu. Odmietol, že\npri uplatňovaní nárokov na odmenu v podobe úrokov zneužil svoje práva na úrok dlžníka. Mal za to, že\nsvoj nárok si uplatnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi a zároveň vychádzal z platne\nuzavretej zmluvy o úvere. V tejto súvislosti poukázal na zmluvnú voľnosť strán, ktorá je špecifickým\nznakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov.\n31. Odvolací súd mal zo spisu preukázané, že žalovaný 1/ vystavil v Bratislave dňa 31.10.2014 a\nzaviazal sa na rad žalobcu zaplatiť dňa 13.04.2015 zmenkovú sumu 21 307,20 eur bez protestu.\nŽalovaný 2/ vystupoval na zmenke a podpísal ju ako zmenkový ručiteľ aval. Kauzálnym vzťahom\nzmenky bola Zmluva o revolvingovom úvere č. 205175-27064 zo dňa 31.10.2014, ktorou sa žalobca\nzaviazal poskytnúť žalovanému 1/, resp. jeho právnemu predchodcovi ako dlžníkovi na účely výkonu\njeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 13.248,- eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť\nv 48 mesačných splátkach vo výške 276,- eur podľa splátkového kalendára. Súčasne sa dlžník v bode\n4.1 zmluvy o úvere zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 9.248,- eur, ktorá predstavuje úroky\nza poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky strán\nsa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru, takže žalobca v skutočnosti žalovanému 1/\nvyplatil len sumu 4.000,- eur.\n32. Odvolací súd súhlasí s konštatovaním žalobcu, že základnou povinnosťou žalovaného je platiť úver\ns úrokom, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere\nsa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej\nsumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Taktiež je pravdivé jeho\ntvrdenie, že v súvislosti s formou a výškou zmluvne dohodnutého úroku za poskytnutie úveru špecifickým\nznakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť strán. Odvolací súd sa stotožnil\ns názorom súdu prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne zaoberal\n\nuvedenými námietkami žalobcu, keď správne posúdil, že vzhľadom na ustanovenie § 263 Obchodného\nzákonníka sa mohli účastníci zmluvy odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 Obchodného zákonníka a\ndojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené\nzapočítaním, ale napriek tomu dospel k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon.\n33. Odvolací súd sa zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, že v zmluve o revolvingovom úvere je\nv bode 1.1 jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v sume\n13.248,- eur a zmluvne dohodnutá výška úveru je potom relevantná aj vo vzťahu k zmluvnej odmene na\núčely výpočtu ročného úroku a na túto skutočnosť nemá vplyv ani ustanovenie o započítaní pohľadávok\npodľa bodu 9.1 zmluvy a následné vyplatenie sumy 4.000,00 eur na účet žalovaného 1/. Ročný úrok\npotom pri použití štandardného vzorca na výpočet úrokovej sadzby, aplikovaný na pomery a údaje\nvyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere správne predstavuje 34,90 % p.a. Odvolací súd poukazuje na\nbod 4.1 zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorom bola za poskytnutie úveru dojednaná zmluvná odmena\nvo výške 9.248,- eur, ktorú sa žalovaný 1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné\npohľadávky zmluvných strán sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru tak, že žalobca\nv skutočnosti žalovanému 1/ vyplatil len sumu 4.000,- eur. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom\nsúdu prvej inštancie, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote. Súd v tomto\nsmere správne konštatoval, že v dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne\nposkytol žalovanému peňažné prostriedky len vo výške 4.000 eur, kedy úrok predstavuje 57,80 % ročne\npri dobe splácanie 48 mesiacov, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za\núvery. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na body 22. až 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku,\ns ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a tiež zastáva názor, že takto dohodnutý úrok je nedovolený,\núžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania. S poukazom na uvedené právne závery\nnebolo možné podľa návrhu žalobcu postupovať tak, aby túto výšku úroku podľa svojich kritérií súd\nupravil, nakoľko dojednanie o zmluvnej odmene posúdil správne ako zneužitie práva, resp. výkon práva,\nktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda nepožíva právnu ochranu.\n34. Odvolací súd sa zaoberal odvolacími námietkami žalobcu, že skutočným dôvodom započítania\nvzájomných pohľadávok bolo zabezpečenie efektívneho zaplatenia zmluvnej odmeny a eliminovanie\npodnikateľského rizika spojeného s možným neplnením záväzkov z pozície dlžníka a nesúhlasom s\nkonštatovaním súdu prvej inštancie, že ročný úrok v danom prípade je nedovolený a úžernícky. Odvolací\nsúd zdôrazňuje, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie\npeňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia\npodľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že postráda\nakúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia\núveru. Z fakticky poskytnutého úveru žalobca inkasuje už prvý deň viac ako polovicu sumy, ktorá je\nuvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy o úvere. Ak teda ide o zmluvnú odmenu,\npotom odmena, resp. odplata za úver v uvedenom rozsahu zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek\núverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvodu na iné, ako úžerné\noznačenie takýchto úrokov.\n35. Súd prvej inštancie s poukazom na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom\nna okolnosti, za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného\nzákonníka, ktoré zakazuje zneužitie práva, dospel k správnemu záveru, že nemôže byť poskytnutá\nprávna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Odvolací súd sa\nv plnom rozsahu stotožnil s jeho názorom, že s prihliadnutím na obsah zmluvy, najmä jej ustanovení\no „nominálnej“ výške úveru, zmluvnej odmene a vzájomnom započítaní pohľadávok, je dojednanie\no zmluvnej odmene zneužitím práva, resp. výkonu práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého\nobchodného styku, a teda nepožíva právnu ochranu. Odvolací súd taktiež považuje postup žalobcu pri\nuplatňovaní nárokov na odmenu v podobe úrokov za zneužitie svojich práv na úkor dlžníka, keďže výkon\ntýchto jeho práv jednoznačne smeruje len k poškodeniu dlžníka s cieľom dostať ho do nepriaznivej\nsituácie.\n36. Odvolací súd záverom k argumentácii žalobcu, ktorý poukázal aj na právny názor vyjadrený\nv podobnej právnej veci rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoZm/31/2018-115 zo dňa\n11.04.2019, dodáva, že ním nie je viazaný a môže k danej otázke zaujať aj iné právne stanovisko.\nZ ustanovení CSP vyplýva príkaz viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v prípade zrušenia\nprvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie prejednanie len vo vzťahu k súdu prvej\n\ninštancie. Zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva, že odvolací súd je viazaný názorom vysloveným v\npredchádzajúcom rozhodnutí, a preto po prehodnotení veci môže dospieť k inému záveru.\n37. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n28Cdo/3342/2007 zo dňa 24.10.2007, podľa ktorého „Odvolací soud může změnit svůj právní názor\nvyjádřený v předchozím zrušujícím usnesení a potvrdit rozhodnutí soudu prvního stupně, jímž ten jeho\ndřívější právní názor nerespektoval. Tuto možnost odvolacího soudu lze dovodit i z judikatury Nejvyššího\nsoudu, v níž se konstatuje, že odvolací soud není vázán svým dřívějším právním názorem v dané\nvěci neboť ze žádného ustanovení občanského soudního řádu nelze dovodit, že by odvolací soud\nnemohl již jednou vyslovený právní názor ve věci v pozdějším odvolacím řízení změnit (viz rozsudek\nNejvyššího soudu ze dne 19. června 2003, sp. zn.22 Cdo880/2003). Tento závěr se jeví logickým i z\ntoho důvodu, že proti rozhodnutí soudu odvolacího již právní řád neposkytuje účastníkovi žádný řádný\nopravný prostředek. Bylo by proto v rozporu s účelem civilního soudního řízení, jestliže by odvolací soud\npod „tíhou“ svého dříve vysloveného právního názoru musel ve věci rozhodnout stejně, byť by ve světle\nnových právně významných událostí (např. Nálezu Ústavního soudu či rozhodnutí soudu Nejvyššího)\nbyl přesvědčen o neslučitelnosti takového rozhodnutí s právním řádem.“\n38. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo\n16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).\n39. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k.\n1CbZm/509/2015-134 zo dňa 30. júna 2022, v spojení s opravným uznesením č.k. 1CbZm/509/2015-170\nzo dňa 17. apríla 2023, v napadnutej časti II. potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny,\npretože nevzhliadol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP za dôvodné. Taktiež potvrdil\nrozsudok v napadnutej časti IV. výroku, nakoľko súd správne rozhodol o trovách konania podľa § 262\nods. 1, 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil v bode 31., na ktorý\nodvolací súd v plnom rozsahu odkazuje.\n40. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia napísal stručne „Zároveň mali žalovaní úspech v dovolacom konaní“. Odvolací súd považuje\nza chybu v písaní, keď súd omylom uviedol v bode 32. odôvodnenia že žalovaní mali úspech v\n„dovolacom konaní“.\n41. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako\naj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.\n42. Nakoľko odvolací súd zistil, že pri vyhotovovaní odvolaním napadnutého rozhodnutia došlo v bode\n32. odôvodnenia k chybe v písaní, I. výrokom tohto rozhodnutia bod 32. opravil tak, že správne má znieť:\n„Zároveň mali žalovaní 100 % úspech v odvolacom konaní“.\n43. Podľa právnej vety judikátu R 72/2018 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7 Cdo 14/2018 z 28. februára 2018), s ktorou je v súlade aj dlhodobo ustálená súdna prax krajských\na okresných súdov, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl.\n17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť\npriamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.\n44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 CSP tak, že žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im\npreukázateľne žiadne nevznikli.\n45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "498bd166-eaa4-447e-a5a2-298f53ed0d9e:bab222d3-d148-4075-8800-6a36bf4dab2b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2717205416.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/56/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoCsp/56/2020 z 14. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-12-14", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2717205416.1"}, {"guid": "ee212a38-535e-4af0-aed6-05f9f380102f:b8e15038-7906-483a-8df6-ed337f7572e7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8114213701.1", "spisova_znacka": "4CoZm/3/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoZm/3/2020 z 9. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-12-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8114213701.1"}, {"guid": "50bb8f58-3f9b-4077-abf0-9775de16004f:7a0d8378-3d14-402a-8e7d-aa24893197da", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1515214586.1", "spisova_znacka": "4CoZm/31/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/31/2018 z 10. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1515214586.1"}], "citovane_v": []}