{"guid": "6db6a8a7-afda-4f87-a11e-484ac6d76ab2:cfe615a6-84f7-4863-9c91-5b9314e26747", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1510200883.2", "spisova_znacka": "16Co/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/1/2024 z 14. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. mája 2024, sp. zn. 16Co/1/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1510200883.2", "identifikacne_cislo": "1510200883", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Majerský", "sudca_id": 723, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-majersky-723", "datum_vydania": "2024-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-118.odsek-1", "nazov": "§ 118 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-118.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-118.odsek-2", "nazov": "§ 118 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-118.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-118.odsek-3", "nazov": "§ 118 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-118.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-130.odsek-5", "nazov": "§ 130 ods. 5 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-130.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-130.odsek-8", "nazov": "§ 130 ods. 8 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-130.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-131", "nazov": "§ 131 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-131", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-131"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/283", "nazov": "zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/283-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 283/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/283-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 283/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/283-2002/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 283/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/283-2002/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/283-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/283-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/283-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-13.odsek-4", "nazov": "§ 13 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/283-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-13.odsek-5", "nazov": "§ 13 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/#paragraf-13.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/283-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-118", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-130", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-131", "/SK/ZZ/2002/283#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/283#paragraf-4", "/SK/ZZ/2002/283#paragraf-5", "/SK/ZZ/2002/283#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfe615a6-84f7-4863-9c91-5b9314e26747", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1510200883.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1510200883.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1510200883.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/1/2024\n1510200883\n14. 05. 2024\nJUDr. Roman Majerský\nECLI:SK:KSBA:2024:1510200883.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň\nJUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu:\nS. H., R.. XX.X.XXXX, I. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Škultétym,\nNa vŕšku 8, Bratislava, proti žalovanému: East West Logistik s.r.o., Kopčianska 92, Bratislava, IČO:\n35 684 321, zastúpeného advokátom, JUDr. Milanom Slebodnikom, Štúrova 20, Košice, o zaplatenie\n8.986,27 eura a 17.640 Kč s príslušenstvom a o zaplatenie 16.443,35 eura s príslušenstvom, na\nodvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 43C/334/2010-1055,\nzo dňa 25.10.2022, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.893,13\neura a 12.285 Kč spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 3.150 Kč od 1.4.2009 do zaplatenia,\ns úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 157,50 Kč od 1.5.2009 do zaplatenia, s úrokom z\nomeškania 9 % ročne zo sumy 630 Kč od 1.6.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne\nzo sumy 157,50 Kč od 1.8.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.095 Kč od\n1.9.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.575 Kč od 1.10.2009 do zaplatenia,\ns úrokom z omeškania\n9 % ročne zo sumy 1.890 Kč od 1.11.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 630\nKč od 1.12.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.020,64 eura od 1.10.2009\ndo zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 649,21 eura od 1.11.2009 do zaplatenia, s\núrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 223,28 eura od 1.12.2009 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku\nžalobu zamietol (výrok II.), žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n82 % (výrok III.), štátu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91 % (výrok IV.)\na štátu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9 % (výrok V.).\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 18.1.2010 domáhal proti žalovanému\nzaplatenia sumy 8.986,27 eura a 17.640 Kč s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so\nžalovaným dňa 16.5.2006 uzavrel pracovnú zmluvu s druhom práce vodič nákladnej dopravy, s miestom\nvýkonu práce v sídle žalovaného, pričom vykonával prepravu tovaru v rámci celej Európy, nakoľko ho\nžalovaný pravidelne vysielal na pracovné cesty v tuzemsku aj zahraničí. Žalovaný mu však nevyplatil\nstravné a vreckové ani mu neposkytol preddavok. Za obdobie od septembra 2008 do októbra 2009\nevidoval nevyplatené stravné 8.578,45 eura, 16.800 Kč a vreckové 407,82 eura a 840 Kč. Doklady o\n\nvykonaní pracovnej cesty odovzdával bezodkladne po skončení cesty a podrobný výpočet pripojil ako\nprílohu k žalobe, pričom si uplatňoval aj úroky z omeškania uvedené v žalobnom návrhu.\n3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie uviedol,\nže pod sp. zn. 40C/183/2010 bola zapísaná žaloba doručená súdu dňa 7.5.2010, ktorou sa zhodný\nžalobca domáhal proti rovnakému žalovanému zaplatenia sumy 16.443,35 eura s príslušenstvom.\nŽalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu dňa 16.5.2006 na druh práce vodič\nnákladnej dopravy, s miestom výkonu práce v sídle žalovaného. Pracovný pomer bol založený písomnou\npracovnou zmluvou zo dňa 16.5.2006. Žalovaný nevyplatil žalobcovi za pracovné cesty v období od\n10.4.2007 do 27.9.2008 cestovné náhrady (stravné a vreckové) v celkovej výške 16.443,35 eura. Súd\nprvej inštancie vzhľadom na totožnosť sporových strán a na súčasne uplatnený nárok, keď dokazovanie\nvýsluchmi svedkov (K. J., S. Z., W. I., Q. D., Š. D.) bolo vykonané v konaní pod sp. zn. 40C/183/2010\na znalecké dokazovanie pre obdobie 10.4.2007 do 27.9.2008 aj pre obdobie 28.9.2008 do 3.10.2009\nbolo nariadené v konaní pod sp. zn. 43C/334/2010, spojil tieto konania na spoločné konanie uznesením\nč. k. 43C/334/2010-767 a č. k. 40C/183/2010-369, zo dňa 27.12.2017, pričom spoločné konanie bolo\nďalej vedené pod sp. zn. 43C/334/2010.\n4. Vo vzťahu k skutkovému stavu veci súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca\nako zamestnanec uzavreli dňa 16.5.2006 pracovnú zmluvu s druhom práce vodič nákladnej dopravy,\ns miestom výkonu práce Kopčianska 92, Bratislava a s dňom nástupu do práce 16.5.2006. Pracovný\npomer bol dojednaný na neurčitý čas a základný plat činil 8.280 Sk (274,85 eura) s výplatným termínom\n10-teho v mesiaci. V bode 15 sa dohodli, že dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len\nvtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zmena sa musí vykonať písomne.\nPísomné dodatky k pracovnej zmluve neboli uzavreté.\n5. Podľa Protokolu Inšpektorátu práce zo dňa 28.4.2010 vo vzťahu kontroly vyplácania mzdových\nnárokov, cestovných náhrad u zamestnancov žalovaného, medzi ktorými bol aj žalobca a to v období\nod 1.11.2009 do 31.1.2010 vyplynulo, že žalovaný v roku 2010 neposkytoval kontrolovaným vodičom\nnákladnej dopravy mzdu prináležiacu ich (druhému stupňu) náročnosti práce (porušenie § 120 ods. 1,\nods. 4 a prílohy Zákonníka práce) a pri vyúčtovaní miezd nedával kontrolovaným zamestnancom doklad\nobsahujúci všetky údaje ustanovené Zákonníkom práce (celková cena práce) a tým porušil § 130 ods. 5\nZákonníka práce. Z odpovede Inšpektorátu práce zo dňa 18.5.2011 vyplynulo, že žalovaný na požiadanie\npredložil inšpektorom práce výplatné pásky kontrolovaných zamestnancov, vrátane žalobcu za obdobie\nnovember, december 2009 a január 2010, avšak nevydal doklad obsahujúci údaje o jednotlivých\nzložkách mzdy a vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce (výplatné pásky), čo bolo vyhodnotené\nako porušenie § 130 ods. 5 Zákonníka práce.\n6. V prípade žalovaného obdobia od 10.4.2007 do 27.9.2008 z výpisov z účtu žalovaného vyplynulo, že\nžalobcovi boli vyplatené platby uvedené v tabuľke č. 1 pod písmenom b). Z výplatných pások za toto\nobdobie vyplývala čistá mzda žalobcu mesačne uvedená pod písmenom c).\n7. Tabuľka č. 1 - obdobie od 10.4.2007 do 27.9.2008\nplatba zo dňa / výpis z účtu zo dňa\nvýplatné\nSKK EUR SKK EUR SKK\na\nb\ncd\n29.5.2007 4-07 35.856,50 7.842,00 28.014,50\n18.6.2007 5-07 37.804,00 7.896,00 29.908,00\n17.7.2007 6-07 29.085,00 7.896,00 21.189,00\n17.8.2007 7-07 30.350,00 7.945,00 22.405,00\n17.9.2007 8-07 41.526,00 7.936,00 33.590,00\n17.10.2007 9-07 35.500,00 7.864,00 27.636,00\n19.11.2007 10-07 38.193,00 8.331,00 29.862,00\n17.12.2007 11-07 31.426,00 8.317,00 23.109,00\n17.1.2008 12-07 32.295,00 8.320,00 23.975,00\n18.2.2008 1-08 36.981,00 8.509,00 28.472,00\n27.3.2008 2-08 23.924,00 8.376,00 15.548,00\n17.4.2008 3-08 39.233,00 8.366,00 30.867,00\n\nobdobie\n\nplatba na účet čistá mzda rozdiel b-c\n\n19.5.2008 4-08 44.289,00 8.381,00 35.908,00\n17.6.2008 5-08 23.673,00 8.381,00 15.292,00\n17.7.2008 6-08 31.769,00 8.376,00 23.393,00\n18.8.2008 7-08 30.849,00 8.542,00 22.307,00\n17.9.2008 8-08 34.385,00 8.358,00 26.027,00\n17.10.2008 9-08 34.365,00 8.386,00 25.979,00\n611.503,50 SKK 148.022,00 SKK 463.481,50 SKK\n15.384,77 eura\n8. V prípade žalovaného obdobia od 28.9.2008 do 3.10.2009 súd prvej inštancie z výpisov z účtu\nžalovaného zistil, že žalobcovi boli vyplatené platby uvedené v tabuľke č. 2 pod písmenom b) a z\nvýplatných pások zistil mesačnú čistú mzdu žalobcu, ktorá je uvedená pod písmenom c).\n9. Tabuľka č. 2 - obdobie od 28.9.2008 do 3.10.2009\nplatba zo dňa / výpis z účtu zo dňa výplatné obdobie platba na účet čistá mzda rozdiel (b-c)\nSKK EUR SKK\nEUR SKK\nEUR\nabcd\n18.11.2008 10-08 32.420,00 8.376,00 24.044,00\n17.12.2008 11-08 24.378,00 8.376,00 16.002,00\n19.1.2009 12-08 910,94 282,65 628,29\n17.2.2009 1-09 794,90 303,69 491,21\n17.3.2009 2-09 705,97 302,17 403,80\n20.4.2009 3-09 1.038,00 307,32 730,68\n15.5.2009 4-09 825,87 307,72 518,15\n17.6.2009 5-09 751,84 307,32 444,52\n17.7.2009 6-09 907,00 307,32 599,68\n17.8.2009 7-09 765,23 316,29 448,94\n17.9.2009 8-09 882,90 307,32 575,58\n19.10.2009 9-09 1.230,97 307,96 923,01\nSúčet 56.798,00 8.813,62 16.752,00 3.049,76 40.046,00 5.763,86\n1.329,28 eura\n10. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že za obdobie od 10.4.2007 do 10.6.2007 v Znaleckom\nposudku nie sú vypočítané cestovné náhrady z údajov systému GPS (č. l. 316 až 318 spisu), vzhľadom\nna to z výstupov z programu SPED, označených ako Stravné vodiča za obdobie (č. l. 64 až 83 spisu,\nznalecký posudok 2. časť, príloha č. 12) zistil dátumy, časy a prevažujúcu krajinu pracovnej cesty žalobcu\nod 10.4.2007 do 10.6.2007. Zároveň vychádzal z opatrenia Ministerstva financií SR č. 641/2006 Z. z.\npre zahraničné cesty a opatrenia\nč. 615/2005 Z. z. pre tuzemské cesty a zistil výšku stravného a vreckového uvedenú v tabuľke č. 3.\n11. Tabuľka č. 3\ndátum počet hodín v zahraničí /deň prevažujú -ca krajina stravné vreckové\nEUR CZK SKK EUR CZK\n10.4.2007 5.45 SK 89,00\n4.00 HU 9,00 0,45\n11.4.2007 10.00 HU 36,00 1,80\n12.4.2007 24.00 IT 45,00 2,25\n13.4.2007 24.00 AT 45,00 2,25\n16.4.2007 24.00 DE 45,00 2,25\n17.4.2007 24.00 DE 45,00 2,25\n18.4.2007 24.00 DE 45,00 2,25\n19.4.2007 24.00 AT 45,00 2,25\n20.4.2007 19.00 SK 208,00\n5.00 AT 11,25 0,56\n\n21.4.2007 24.00 DE 45,00 2,25\n22.4.2007 24.00 DE 45,00 2,25\n23.4.2007 nad 12 AT 45,00 2,25\ndo 12 SK 89,00\n24.4.2007 15.00 SK 135,00\n9.00 SI 18,00 0,90\n25.4.2007 24.00 SI 36,00 1,80\n26.4.2007 24.00 TA 45,00 2,25\n27.4.2007 24.00 TA 45,00 2,25\n28.4.2007 15.00 SI 36,00 2,25\n9.00 SK 89,00\n29.4.2007 24.00 SK 208,00\n30.4.2007 17.20 SK 135,00\n2.5.2007 24.00 TA 45,00 2,25\n3.5.2007 24.00 TA 45,00 2,25\n4.5.2007 24.00 TA 45,00 2,25\n5.5.2007 24.00 TA 45,00 2,25\n6.5.2007 24.00 SK 208,00\n7.5.2007 6.30 AT 22,50 1,13\n17.30 SK 135,00\n8.5.2007 24.00 AT 45,00 2,25\n9.5.2007 12.00 AT 22,50 1,13\n12.00 SK 89,00\n10.5.2007 9.30 SK 89,00\n14.30 DE 45,00 2,25\n11.5.2007 20.00 DE 45,00 2,25\n12.5.2007 24.00 SK 208,00\n13.5.2007 24.00 SK 208,00\n14.5.2007 8.45 SK 135,00\n7.00 HU 18,00 0,90\n15.5.2007 24.00 TA 45,00 2,25\n16.5.2007 24.00 TA 45,00 2,25\n17.5.2007 24.00 TA 45,00 2,25\n18.5.2007 16.00 SI 36,00 1,80\n6.00 SK 89,00\n19.5.2007 24.00 SK 208,00\n20.5.2007 24.00 SK 208,00\n21.5.2007 16.30 SK 135,00\n7.30 SI 18,00 0,90\n22.5.2007 24.00 SI 36,00 1,80\n23.5.2007 24.00 DE 45,00 2,25\n24.5.2007 24.00 DE 45,00 2,25\n25.5.2007 24.00 DE 45,00 2,25\n26.5.2007 11.00 CZ 300,00 15,00 CZK\n13.00 SKK 135,00\n27.5.2007 24.00 SK 208,00\n28.5.2007 24 SK 208,00\n29.5.2007 5.45 SK 89,00\n18.15 IT 45,00 2,25\n30.5.2007 24 IT 45,00 2,25\n31.5.2007 17.30 IT 45,00 2,25\n1.6.2007 17.00 SK 135,00\n2.6.2007 24.00 SK 208,00\n3.6.2007 24.00 SK 208,00\n4.6.2007 12.45 SK 135,00\n11.15 SI 18,00 0,90\n5.6.2007 24.00 IT 45,00 2,25\n6.6.2007 24.00 SI 36,00 1,80\n\n7.6.2007 11.00 HU 18,00 0,90\n8.6.2007 14 SK 135,00\n9.6.2007 24.00 SK 208,00\n10.6.2007 24.00 SK 208,00\n1.631,25€ € € € 300,00 CZK 4.542,00 SKK 82,02 € 15,00 CZK\n12. Podľa znaleckého posudku za obdobie od 11.6.2007 do 27.9.2008 cestovné náhrady podľa systému\nGPS predstavovali 11.218,73 eura, 17.482,50 Kč, 13.649 Sk (č. l. 361 a 516 spisu). Podľa znaleckého\nposudku za obdobie od 28.9.2008 do 3.10.2009 cestovné náhrady podľa systému GPS predstavovali\n8.571,15 eura, 12.285 Kč, 3.624 Sk (120,29 eura), 367,33 eura, teda 9.238,77 eura (8.571,15 + 120,29\n+ 367,33), 12.285 Kč (č. l. 433 a 516 spisu).\n13. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že zo žiadosti o vykonávanie výpočtu dane z príjmov fyzickej osoby zo\nzávislej činnosti a o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z týchto príjmov zo dňa 30.1.2008\npre zdaňovacie obdobie 2007 a zo dňa 13.1.2009 pre zdaňovacie obdobie 2008 vyplynulo, že žalobca\nvyhlásil, že nepoberal iné zdaniteľné príjmy. V ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov fyzických\nosôb zo závislej činnosti a daňový bonus za rok 2007 potvrdenom žalovaným, úhrn zúčtovaných a\nvyplatených príjmov zo závislej činnosti, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane predstavoval sumu\n111.260 Sk (hrubá mzda za celý rok 2007), základ dane sumu 96.320 Sk, úhrn príjmov za rok 2008\nsumu 117.091 Sk, základ dane sumu 101.369 Sk (hrubá mzda za celý rok 2008). V potvrdeniach o\npríjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou z týchto\npríjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za kalendárne roky 2007 a 2008 boli uvedené totožné\nsumy úhrnu zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a základ dane. Žalobca podpísal\nvyhlásenie na zdanenie príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a o dani z príjmov podľa zákona č.\n595/2003 Zb. za zdaňovacie obdobie 2007, 2008 a 2009, ktorými si uplatnil nárok na nezdaniteľnú časť\nzákladu dane, v rokoch 2007, 2008 a 2009 žalobca požiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie výpočtu\nz dane fyzických osôb zo závislej činnosti a vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z týchto\npríjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z.\n14. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného pracoval od roku 2006. Okrem dohodnutej\nminimálnej mzdy sa pri nástupe s pánom I., konateľom žalovaného, dohodol na jej ďalšej zložke vo\nvýške 11 %. Dohoda bola ústna a tiež mu bolo povedané, že ak ušetrí naftu, vyplatí mu 50 % alebo\n100 % z ceny takto ušetreného paliva. Kým u žalovaného robil, bolo mu skutočne vyplácaných 11 % z\nceny mesačnej prepravy, ktorá vychádzala z objednávok pre firmu. Na dokladoch, ktoré mu odovzdávala\nfirma spolu s výplatnou páskou, bola zvyčajne dole uvedená suma, ktorá predstavovala práve túto\ncenu mesačnej prepravy a vedel odhadnúť, či mu je vyplatených z toho tých 11 %; inak z výplatných\npások samotných si to skontrolovať nevedel. Stravné a cestovné náhrady mu vyplácané neboli. Podľa\nneho pracovníčka firmy zadávala čas prechodu hraníc do systému GPS, ktorý kopíruje iba trasu vozidla\nmanuálne a to podľa toho, aby im to sedelo do diét v oficiálnych dokladoch. Dodal, že sľúbené náhrady\nza ušetrenú naftu mu boli vyplatené možno raz až dvakrát. V dokladoch od žalovaného je uvedené, že\nje to náhrada nafty, pričom to bolo vo výške 50 % hodnoty ušetrenej nafty bez DPH; častejšie mu však\nstrhávali. U žalovaného pracoval od 16.6.2006 až do roku 2010, hoci mu neboli vyplácané všetky zložky\ndohodnutej odmeny, lebo taký systém funguje v celej republike. Vo firme bol najväčší rebel. Pán I. ho\nzavolal, že u nich bude robiť ďalej na inej pozícii, striedača, čo sa mu za minimálnu mzdu nevyplatilo\na nakoniec sa dohodli na skončení pracovného pomeru k 16.6.2010. Doplnil, že časy prechodu hraníc\nboli určite nahadzované manuálne podľa údajov zo staziek, ktoré ako šoféri, odovzdávali. Potvrdil, že\nplatby, ktoré vyplývajú z výpisov z účtu žalovaného za máj 2007 až október 2008 mu boli poukázané na\njeho účet. Uviedol, že „Informácia Zmeny platné od 1.1.2007“ bola na informačnej tabuli na chodbe na\nKopčianskej 92 v Bratislave. Pri nástupe mu bola spočiatku mzda vyplácaná na ruku v eurách, čo si aj\nsám pýtal, až potom sa začala vyplácať na účet, chodila celá aj s diétami na jeho účet v slovenských\nkorunách. Poznamenal, že žalovaný dokonca od neho žiadal, aby podpísal, že preberá diéty, to ale\nodmietol podpísať. Na pracovnej zmluve má uvedenú len základnú mzdu 8.280 Sk (274,85 eura) plus\nako ďalšie hmotné výhody 1,2 násobok minimálnej mzdy, ale keď to prerátal, vyplatené sumy po odrátaní\nzákladného platu neboli ani tých 11 % z prepravy ako odmeny. Dodal, že na mzdovom oddelení mu bolo\npovedané, že iné výplatné pásky majú oni ako zamestnanci a iné má firma a tie nikdy nevidel, pričom\nz výplatných pások pre zamestnancov sa nič nedalo vyčítať.\n\n15. Svedkyňa Q. I. vypovedala, že s manželom sú konateľmi žalovaného a fungujú od roku 1992 v\nmedzinárodnej nákladnej kamiónovej doprave. Uviedla, že nie je pravdou, že by mal žalobca dohodnutú\nminimálnu mzdu, ale zmluvne bola dohodnutá mzda vo výške 1,2 minimálnej mzdy, pričom ako vodič mal\nzo zákona nárok na diéty. Pri výpočte diét ich zamestnanci postupovali vždy v súlade so zákonom. Čo\nsa týka prechodu hraníc, celá trasa a jazda ich vozidiel je zaznamenávaná satelitným zariadením a teda\nvedia presne určiť, kedy ich vozidlo prešlo hranice. Záznam po prevádzke motorového vozidla, ktorý\nodovzdáva šofér, predstavuje iba kontrolný faktor, pričom sú porovnávané s údajmi zaznamenanými v\nsystéme; program SPED im spravuje spoločnosť GENETEX. Dodala, že ak by mal žalobca skutočne\ndostávať jednak dohodnutú mzdu vo výške 1,2 minimálnej mzdy, diéty na ktoré má zákonný nárok\na ďalšiu odmenu vo výške 11 % z ceny prepravy, jeho mesačný príjem by sa musel pohybovať\nokolo cca 3.500 eur, čo je pri vodičovi nákladnej kamiónovej dopravy nepravdepodobné. Žalobca\nbol mimoriadne konfliktným a náladovým zamestnancom. V zásade s ním bola ochotná komunikovať\niba jedna pracovníčka, napriek tomu u nich pracoval štyri roky. Zdôraznila, že vyplácanie diét bolo\nkontrolované aj zo strany Inšpektorátu práce a podľa Protokolu zo dňa 28.4.2010 s vyplácaním diét\nneboli zistené žiadne pochybenia. Ozrejmila, že mala v kompetencii práve vodičov nákladných vozidiel,\nteda aj žalobcu a že preddavky na cestovné náhrady nevyplácali. Mzda ako aj diéty boli vyplácané\nkaždý mesiac v jednej sume. Vodič nepotreboval so sebou žiadne peniaze, všetky náklady platil kartou\na vyúčtovanie bolo robené následne. Doplnila, že zamestnanci niekedy k mzde dostávali odmeny, ale\nžalobcovi neboli žiadne odmeny počas trvania jeho pracovného pomeru vyplatené.\n16. Svedok S. I., konateľ žalovaného vypovedal, že vodičov zvyčajne prijímal on, pri podpise sa ho\npýtali koľko dostanú, zvykol ich poučiť o tom, z čoho sa skladá suma, ktorá je im vyplácaná, čiže zo\nmzdy, cestovných nákladov a vreckového. Uviedol, že si so žalobcom určite nedohodol časť mzdy vo\nvýške 11 % z objemu prepravy. Ak žalobca podpísal pracovnú zmluvu to tiež svedčí o tom, že k nej\npristúpil, pretože vždy zvažoval čo podpíše a čo nie a dôsledne si preskúmal každú listinu, ktorá mu\nbola predložená na podpis. Každý vodič mal pred každou cestou vyplatených 50-100 eur a keď prišiel\nz cesty, sumy vyúčtoval. Preddavok bol určený na diaľničné známky v zahraničí a na cestovné náhrady\na pokuty. Zálohy vyúčtovala učtáreň, vyplácané boli vopred, v mene štátu do ktorého bola cesta a\nneskôr v slovenských korunách, pričom dohoda so šoférmi bola taká, že im cestovné náhrady vyplácali\nv SK podľa kurzu platného v tom ktorom mesiaci. Ak by však niektorí zo šoférov chceli vyplácať tieto v\neurách, nebol s tým problém. To bola neformálna dohoda so šoférmi. Nevedel o tom, že by sa vyplácali\nzamestnancom odmeny. Ozrejmil, že v prípade zrážok bola dohoda, že sa musia zmestiť do normovanej\nspotreby. Ak ušetrili na pohonných hmotách, malo sa im vyplácať 50 % z hodnoty ušetrených hmôt;.\ntoto bola všeobecná neformálna motivačná dohoda so šoférmi, ktorú akceptovali. K položke prémia\nzrážka vo Vyhodnotení pracovnej cesty sa nevedel vyjadriť. Dodal, že mzdy boli splatné k 17. dňu v\nmesiaci, ak pripadol na víkend, tak prvý deň po víkende. Nevedel kto vypracoval text „Informácia Zmeny\nplatné od 1.1.2007“ a uviedol, že mu to nič nehovorí. Zotrval na tom, že pred nástupom žalobcovi bolo\npovedané základ plus diéty. Poukázal na kontrolu Inšpektorátu práce v danom čase, ktorá nezistila\nžiadne nezrovnalosti medzi zákonom a ich dokladmi. Každá cesta sa vyúčtovala podľa odjazdených\nkilometrov podľa toho, kedy vozidlo prekročilo hranice. Ďalej vypovedal, že čo sa týka percent, o\nktoré žalobca opieral svoj nárok, tak išlo o priemernú cenu práce, sú to predpokladané náklady na 1\nkm cesty a ide o interné veci softvéru, kalkulácia každej cesty, keďže 80 % ciest sa opakuje a vedel\npredpokladať náklady na jednu cestu. Doplnil, že v minulosti vyplácali diéty na ruku proti podpisu, čo\nmajú zaznamenané v účtovníctve; s nárastom finančných hotovostí však v súčasnosti už diéty vyplácajú\nbankovým prevodom.\n17. Svedok K. J. vypovedal, že mzdu počas pracovného pomeru mal dohodnutú percentuálne z tržby\n11 % a 13 % počas víkendu. Pevná čiastka dohodnutá nebola, resp. v zmluve napísali, že im dávajú\nzákladnú mzdu. Namiesto výplatnej pásky dostávali mzdový prehľad z ktorého sa dalo 11 % skontrolovať;\nsamotné faktúry nevideli. Z potvrdení o mzde za jún 2006 je rukou dopísaný údaj, že mu za uvedené\nobdobie vyplatili 8 % z celkovej tržby, keďže mali stanovený kilometrový priemer, v podstate minimálny\nlimit kilometrov, ktorý museli splniť. Ak ho nesplnili, nedostali dohodnutých 11 %. Počet prejazdených\nkilometrov závisel nie od šoférov, ale od človeka z firmy, ktorý zadával prácu. Minimálny kilometrový\npriemer potrebný na celých 11 % bol cca 500-550 km. Ak bolo urobených viac ako 600 km, dávali navyše\nkvázi odmenu 1.000 Sk, čo sa málokedy podarilo. „Informácia Zmeny platné od 1.1.2007“ visela, kým\nmala firma sídlo na Kopčianskej, pri vchode vľavo na nástenke. O takýchto podmienkach im nikto nič\nnepovedal a uviedol, že to vyvesili na nástenku a mali si to pozrieť. Kto si to nevšimol, mal smolu.\nZopakoval, že v pracovnej zmluve podpísal základ a bolo mu povedané o 11 %. Diéty a cestované\n\nnáhrady im vyplácané neboli ani za víkendy. Mzda bola vyplácaná iba percentuálne, pred každou cestou\ndostali cca 50 eur na bežné výdavky a po návrate tú zálohu vyúčtovali. V prípade nadspotreby nafty\nmu zrážali zo mzdy. Mali normu 32l na 100 kilometrov, priemer, do ktorého sa museli zmestiť; pokiaľ\nsa nezmestili, strhli im 100 % z hodnoty nafty za nadspotrebu. Pri úspore im doplácali 50 % hodnoty\nusporenej, čo sa mu nestalo. Vypovedal, že v 12/2008 mu strhli na pohonné hmoty 139,72 eura. Na to,\nže v mesiaci bola nadspotreba ich ale nikto neupozornil. Dodal, že výšku mzdy dohodnutú percentuálne\nsi dohodol pri nástupe do zamestnania ústne s pánom I.. Suma, ktorá mu bola žalovaným vyplácaná\nbolo percento z vyplatených faktúr za odjazdené cesty. Diéty mu vyplácané neboli, no on bol s výškou\nmzdy spokojný, nevidel dôvod, aby do toho vŕtal. Ohľadom ukončenia pracovného pomeru uviedol, že\nmu boli neoprávnene strhávané peniaze, mal škodovú udalosť a výška presiahla 69.000 Sk. Žalovaný\nnapriek tomu, že mu mohol stiahnuť peniaze vo výške trojnásobku, stiahol mu celú výšku. Strhával aj\nďalšie peniaze a v podstate prestal zarábať, preto sa chcel dohodnúť na skončení pracovného pomeru.\nDňa 15.9.2009 odovzdal auto a do práce u žalovaného prestal chodiť, keďže mal prácu inde. Napokon\nmu firma vypísala absenciu a dostal výpoveď. Doplnil, že pri nástupe a uzatváraní pracovnej zmluvy pán\nI. nepovedal, že mzda sa skladá zo základu diét a vreckového. Pri preberaní diét by mal aj podpísať ich\nvýšku. Pri výplate nedostal od žalovaného potvrdenie, že preberá diéty.\n18. Svedok S. Z. vypovedal, že u žalovaného pracoval do 1.2.2010. Pracovný pomer skončil dohodou,\nktorú pani I. odmietla podpísať. Nakoniec dostal výpoveď lebo prestal chodiť do práce, nakoľko nastúpil\ndo práce u iného zamestnávateľa. Pri nástupe sa pýtal čo sa týka mzdy, tak tá bola dohodnutá na 11\n% fakturácie, čo bolo dohodnuté ústne s pánom I.. Uviedol, že v zmluve bol dohodnutý asi 1,5 násobok\nminimálnej mzdy. Ak nespravil potrebné kilometre, percento sa krátilo na 8-10 %, ale jeho sa to netýkalo,\npretože mal vždy dosť kilometrov, dokonca dostával odmeny za kilometre najazdené nad požadovaný\nminimálny počet. Osobitne diéty vyplácané neboli. Dostával cca 50 eur pred každou jazdou na výdavky\nv zahraničí na diaľničné známky alebo poplatky za mýto. Mzdu z výplatnej pásky vyrátať nevedel; na\nA4, ktorú pri výplate dostával bolo napísané aká bola tržba za predchádzajúci mesiac a percento. Tiež\ntam bolo uvedené aké boli zrážky, napr. za pohonné hmoty alebo telefón alebo aj odmeny, čo mával od\n2-4 tisíc korún. To, že nedostával diéty, neriešil.\n19. Z výpovede svedka W. I. vyplynulo, že pracovnú zmluvu u žalovaného uzatváral s pánom I.. Mzda\nbola dohodnutá percentuálne ako 11 % z prepravy, ak spravil určitý počet km. Tak sa dohodli pri nástupe.\nBolo to tak zaužívané, mal za to, že mu to povedala pani I.. Skontrolovať, či výplata sedí s objemom\nprepravy nevedel. Pani I. hovorila, že nie je problém nahliadnuť do objednávok, ale nikdy tak neurobil.\nVýplatné pásky v podstate nedostávali. Dostával výstup z počítačového programu, Na jednej strane\nbola plachta, kde boli zaznamenávané prepravy, ktoré robil, koľko kilometrov spravil, výška mzdy a\nprípadne čo sa strhlo za nadspotrebu alebo telefón. On nadspotrebu nikdy nemal. Hoci vykázal úsporu,\nktorá mala byť vyplácaná kvartálne, aj keď žiadal, tieto peniaze mu vyplatené neboli s odôvodnením, že\nzamestnávateľ na to nemal. Stravné navyše vyplácané nebolo. Všetko mu bolo vyplácané v jednej sume,\nzáklad aj to ostatné. Sumu dostával na účet vždy k 17. dňu nasledujúceho mesiaca a bol s ňou spokojný.\nDalo sa tam dobre zarobiť, až kým nenastúpila kríza. Posledné dve výplaty nedostal. Pracovať prestal\nna základe dohody, hlavne kvôli času. Posledné mesiace strávil 28 dní v robote a zarobil iba 850-900\neur, čo sa neoplatilo. K oznamu „Informácia Zmeny platné od 1.1.2007“ uviedol, že papier nevidel, ale\nčo sa obsahu týka, zodpovedá tomu ako fungovali. Namiesto výplatnej pásky dostávali plachty ako\nvýstup z počítača. Platba, ktorá mu bola každý mesiac zasielaná pozostávala z 11 % prepravy. Niektorý\nmesiac bol silnejší a niektorý slabší. Základ mal 330 eur a všetko ostatné záviselo od prepravy; stravné\na vreckové nedostával. V priemere mu bolo vyplácané možno 1.000 eur. Pani I. tvrdila, že v sume, ktorá\nim bola vyplácaná je aj stravné a diéty, ale výška mesačnej platby závisela od prepravy. Keď bola slabšia\npreprava, dostali za mesiac podstatne menej, než koľko by im vyšlo na diétach. Uviedol, že celá suma,\nktorá mu bola vyplácaná, bola mzda. Po nahliadnutí do mzdových listov za rok 2007 a 2008, vyhlásení\npríjmov fyzickej osoby za roky 2007 až 2010 ako aj ročných zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2008 a\npotvrdení nezdaniteľných častí základu zo dňa 28.1.2009, kde mzda bola podstatne nižšia ako uvádzal\nuviedol, že u všetkých dopravcov to bolo rovnako. Ak chcel dostať úver, dostal výpis z pásky, kde bola\nzákladná mzda 330 eur. Ostatné peniaze ale zodpovedali objemu prepravy a ich výška závisela od\ntoho, či tento objem bol v danom období slabší alebo silnejší. Uviedol, že možno tie papiere podpísal,\nresp. určite ich podpísal, bolo to jeho písmo, ale ako uviedol, bol spokojný a nemienil to riešiť na súde.\nOdkedy pracoval u žalovaného, v cudzej mene ani časť zo mzdy nedostával. Čo sa týka preddavkov,\nkeď odchádzal na cestu, dostal zálohu napr. na zakúpenie diaľničnej známky, najčastejšie forinty. Inak\nvšetky bežné výdavky platili tankovacou kartou.\n\n20. Z výpovede svedka Q. D. vyplynulo, že mzdu u žalovaného mali stanovenú percentom fakturácie\nz prepráv. Bola vyplácaná celá na účet 17. dňa v mesiaci, pričom bol daný aj kilometrový bonus, kto\nho dosiahol mal 11 %, inak 10 % z prepravy. Toto bolo vyvesené na nástenke a povedala im to aj pani\nI.. Aj v pracovnej zmluve bola takto dohodnutá mzda a túto uzatváral s pani I.. Či výška zodpovedala\ntomu percentu si skontrolovať nevedel. Miesto výplatnej pásky dostávali rozpísané prepravy, kde bolo\nnapísané z akých prepráv, resp. z čoho to bolo platené, ale z akej hodnoty, to nevedeli. Takisto mali\ndohodu o zrážkach za nadspotrebu. Kto sa nezmestil do normy, zaplatil. Na oznam „Informácia Zmeny\nplatné od 1.1.2007“ uviedol, že tam bol stanovený ten bonus. Takýto papier visel na nástenke. Mzda\nvodiča za obdobie boli tie výplatné pásky a tabuľky s ročným prehľadom, takú dostávali. Pracovný pomer\nskončil výpoveďou. Dodal, že cestovné náklady mu vyplácané neboli; nevedel, že má nárok na diéty.\nKeď ešte platila slovenská koruna, časť výplaty v cudzej mene nedostávali, všetko bolo v slovenských\nkorunách a to vždy 17. na účet išla celá výplata. V priemere dostával 700 - 800 eur, k mzdovému listu\nna rok 2008 uviedol, že mu nič nehovorí.\n21. Svedok Š. D. vypovedal, že pracovný pomer skončil u žalovaného z finančných dôvodov, nebol\nspokojný s neprimerane vysokou zrážkou zo mzdy za nadspotrebu, za ktorú vlastne nemohol kvôli\nobjemu prepráv, ktoré urobil. Dal výpoveď, nakoniec sa dohodli na skončení pracovného pomeru.\nPracovnú zmluvu uzavrel s pani I., pričom mzdu mali dohodnutú percentom z fakturácie prepravy. Bolo\nto 11 % alebo menej, ak nebol dosiahnutý určitý počet kilometrov. Jemu to ale vždy vychádzalo 11 %. Tak\nsa dohodli aj o nadspotrebe, ktorá sa strhávala z výplaty. V prípade úspory mal zamestnávateľ nejakú\nčasť z hodnoty usporenej nafty preplácať a na 11 % sa dohodli ústne pri podpise pracovnej zmluvy. V\npracovnej zmluve inak bolo dohodnuté 300 eur. Diéty nedostával ale vedel, že má na ne nárok. Napriek\ntomu sa ich nedomáhal, tak sa dohodli a on to akceptoval. Mzda bola vyplácaná k 18. dňu v mesiaci.\nNajskôr bola vyplácaná v slovenských korunách, to bolo veľmi dobré a bol veľmi spokojný. Vychádzalo\nto na 40 až 50.000 Sk mesačne. Po prechode na euro mu však klesla na 1.000 eur a menej. Oznam\n„Informácia Zmeny platné od 1.1.2007“ visel na nástenke firmy a v podstate fungovali podľa obsahu\ntejto informácie. Jemu samému sa raz podarilo dosiahnuť bonus, ktorý je tam uvedený. Na rozpor medzi\nsumami v dokladoch mzdové listy za rok 2007 a 2008, žiadosti o ročné zúčtovanie preddavkov na daň z\npríjmov fyzickej osoby a ročné zúčtovania za roky 2007 a 2008 a jeho výpoveďou, že dostával mzdu vo\nvýške rádovo niekoľko desiatok tisíc korún uviedol, že podpisoval to podľa písomnej zmluvy. Žalovaného\nnežaloval o zaplatenie diét, lebo nemal peniaze na právnika.\n22. Súd prvej inštancie ozrejmil, že žalobca ako zamestnanec žalovaného, vodič nákladnej dopravy,\nsa žalobou domáhal zaplatenia cestných náhrad za obdobie od 10.4.2007 do 3.10.2009, kedy bol\nzamestnaný u žalovaného na základe pracovného pomeru založeného písomnou pracovnou zmluvou.\nZ písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 16.5.2006 mal za preukázané a nebolo ani sporné, že došlo medzi\nžalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom k založeniu pracovného pomeru,\npričom podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy sú mzdové podmienky [§ 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka\npráce] a v danej veci bol dohodnutý základný plat 8.280 Sk (274,85 eura po prepočte konverzným\nkurzom 1euro = 30,126 Sk). Iné mzdové podmienky dohodnuté písomne neboli. Z výpisov z účtu mal\nza preukázané a taktiež to bolo nesporné, že žalovaný mesačne posielal žalobcovi ako príjem sumy\nuvedený v tabuľkách č. 1 a č. 2 pod písm. b), pričom žalobca potvrdil a nerozporoval prijatie týchto platieb\na ani ich výšku. Z výpisov z účtu vyplynulo, že platby neboli špecifikované. Zároveň žalovaný skutkovo\ntvrdil sumy čistej mzdy uvedené v tabuľkách č. 1 a č. 2 pod písm. c) a žalobca tieto sumy nepopieral,\nnaviac súd prvej inštancie konštatoval, že sumy čistej mzdy mal za preukázané z výplatných pások za\njednotlivé mesiace celého žalovaného obdobia. Ďalej uviedol, že z uvedeného bolo zrejmé, že platby,\nktoré zasielal žalovaný žalobcovi mesačne prevyšovali mzdu dohodnutú na základe pracovnej zmluvy\nzo dňa 16.5.2006, pričom tento rozdiel predstavoval sumy uvedené v tabuľkách č. 1 a č. 2 pod písmenom\nd). Poukázal na to, že žalobca tvrdil, že tento rozdiel je pohyblivou zložkou mzdy, ktorej výška závisela\nod ním dosiahnutého obratu určenej percentuálne (11 %), ktorá bola dohodnutá ústne so žalovaným a\npreto mal za to, že cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. mu žalovaný nevyplatil. Žalovaný\nnaopak tvrdil, že tieto sumy nad rámec čistej mzdy sú práve cestovné náhrady podľa uvedeného zákona,\nk čomu súd prvej inštancie uviedol, že posúdenie predmetných platieb, teda či sa jednalo o pohyblivú\nzložku mzdy alebo cestovné náhrady, patrí k právnemu posúdeniu súdu.\n23. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žiadna pohyblivá mzda, ktorej výška by závisela od\ndosiahnutého obratu nebola písomne dohodnutá. Zdôraznil, že z výsluchu konateľa S. I. vyplynulo, že\n\nsvedok žalobcovi (a aj vypočutým svedkom J., Z., I., Q. D. O. Š. D.) uviedol, že príjem, ktorý budú\ndostávať sa skladá zo základnej mzdy a cestovných náhrad. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že žalobca\nsám seba označil, že „bol najväčší rebel“ a z výsluchov konateľov žalovaného vyplynulo, že žalobca\ndôsledne zvažoval aké listiny podpíše a jediné, čo bol ochotný podpisovať, boli písomnosti týkajúce sa\nročného zúčtovania. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak by pri uzatváraní\npracovnej zmluvy bola dohoda o pohyblivej mzde medzi žalobcom a žalovaným a nebola by súčasťou\npísomnej pracovnej zmluvy, žalobca by takúto pracovnú zmluvu nepodpísal.\n24. Ďalej objasnil, že mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)\nposkytovaná zamestnávateľom zamestnancovi za prácu (§ 118 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce)\na aj pohyblivá mzda, ktorej výška by závisela od dosiahnutého obratu žalobcom, by sa považovala\nza mzdu podľa § 118 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce. Každá mzda zamestnanca s poukazom na\nzákonné ustanovenie § 131 ods. 1 Zákonníka práce podlieha zrážkam a to poistného na sociálne\npoistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania\npreddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí\nzamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku\nna daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň\na na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo\nzávislej činnosti. V konaní neoblo sporné, že tieto zrážky boli vykonávané iba zo mzdy uvedenej v\npracovnej zmluve. Mal za preukázané, že žalobca v žiadostiach o vykonanie výpočtu dane z príjmov\nfyzickej osoby zo závislej činnosti a o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z týchto príjmov\npodľa zákona č. 595/2002 Z. z. za zdaňované obdobia 2007, 2008 a 2009 vyhlásil, že poberá zdaniteľné\npríjmy iba od žalovaného, ktoré zodpovedajú a vyplývajú z pracovnej zmluvy zo dňa 16.5.2006. Zároveň\nžalobca nepopieral skutkové tvrdenia žalovaného, že iba zo mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve boli\nvykonávané zrážky podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce a v priebehu sporu vypovedal, že žalovaný\nod neho žiadal, aby podpísal, že preberá cestovné náhrady, čo žalobca odmietol. Dodal, že žalobca\nnikdy netvrdil a ani to nebolo sporné, že nežiadal žalovaného, aby vykonával zrážky z celej výšky platby,\nktorá mu chodila na účet, pričom táto skutočnosť by v konečnom dôsledku bola v jeho prospech, keď by\nto zásadne ovplyvnilo výšku jeho starobného dôchodku a prihliadol aj na nesporné skutkové tvrdenie,\nže v prípade, ak by sa príjem skladal zo mzdy, pohyblivej zložky mzdy a cestovných náhrad, tak plat\nžalobcu, vodiča kamiónovej dopravy, by v rokoch 2007, 2008 a 2009 dosahoval 3.500 - 4.000 eur, čo by\nsa výrazne prejavilo na zvýšených nákladoch žalovaného v podnikaní.\n25. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním výsluchov svedkov (Z., J., I., Q. D. O. Š. D.) nemal\nza preukázané dojednanie pohyblivej zložky mzdy, keď dôvodil, že svedkovia na jednej strane tvrdili,\nže ich príjem tvorila základná mzda uvedená v pracovnej zmluve a pohyblivá zložka mzdy, ktorá\nzávisela na odjazdených kilometroch a celkovým objemom mesačnej tržby vyjadrenou percentuálne a\ncestovné náhrady neboli vyplácané, avšak na druhej strane nebolo sporné, že ani jeden z uvedených\nsvedkov z tvrdenej pohyblivej zložky mzdy neplatil žiadne dane ani odvody, resp. tento ich príjem\nnebol postihovaný žiadnymi zrážkami podľa § 131 Zákonníka práce. Na základe všetkých dôkazov\nvyhodnotených jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že suma, ktorá zodpovedala\nrozdielu príjmu, ktorý žalobca dostával mesačne od žalovaného po odčítaní čistej mzdy, predstavovala\ncestovné náhrady a žiadna ústna dohoda medzi žalobcom a žalovaným o pohyblivej zložke mzdy nebola\nuzavretá.\n26. Dodal, že listinné dôkazy označené ako „Mzda vodiča za mesačné obdobie“ (prehľady súm tržieb a\ninterné dokumenty žalovaného, slúžiace na potreby internej ekonomickej kalkulácie nákladov prevádzky\njednotlivých vozidiel) a tiež dôkaz „Informácia Zmeny platné od 1.1.2007“, či skutočnosť, že žalovaný\npoukazoval príjem v iný deň aký bol dohodnutý v pracovnej zmluve, nepovažoval za preukazujúce\nuzavretie ústnej dohody o pohyblivej zložke mzdy, nakoľko v prípade opaku, teda že by sa jednalo o\ntakúto zložku mzdy, žalobca aj žalovaný by porušovali zákonné odvodové a zrážkové povinnosti a v\nprípade žalovaného aj s trestnoprávnymi dôsledkami. Nad rámec uvedeného zdôraznil, že podľa § 130\nods. 5 Zákonníka práce listinný dôkaz „Mzda vodiča za mesačné obdobie“ nebola výplatnou páskou,\nkeď neobsahovala údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene\npráce, ktorú tvorí mzda, vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení\npreddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné\npoistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné\npoistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné\n\ndôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Dal tiež do pozornosti, že z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že Inšpektorát práce v rámci kontroly vyplácania mzdových nárokov a cestovných náhrad\nvytkol žalovanému, že nevydával, aj v prípade žalobcu, takúto výplatnú pásku. Ďalšie porušenie sa týkalo\nmzdy z dôvodu nesprávneho zaradenia zamestnancov podľa náročnosti práce, avšak Inšpektorát práce\nžiadne porušenie, ktoré by sa týkalo cestovných náhrad u žalovaného nezistil a nevytkol.\n27. Taktiež uviedol, že v prípade dôkazu „Informácia Zmeny platné od 1.1.2007“, tento oznam mal\npodľa výsluchu svedkov visieť na nástenke v sídle žalovaného a ďalej o „takýchto podmienkach nikto\nnič nepovedal“. Žalovaný sa k tomuto dôkazu nevedel vyjadriť a popieral jeho autenticitu. Súd prvej\ninštancie dôvodil, že písomná pracovná zmluva bola uzatvorená skôr (dňa 16.5.2006), pričom v konaní\nnebolo sporné, že žiadne písomné dodatky k nej dohodnuté neboli a preto aj tento oznam na nástenke,\nktorý je označený neskorším dátumom, nepovažoval za dôkaz o uzavretí ústnej dohody o pohyblivej\nzložke mzdy medzi žalobcom a žalovaným. Konštatoval tiež, že napriek zákonnej povinnosti vyplácať\ncestovné náhrady v mene ustanovenej pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac\nhodín (§ 13 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z.) nebolo sporné, že medzi sporovými stranami bola ústna\ndohoda o vyplácaní cestovných náhrad do 31.12.2008 len v slovenských korunách a po 1.1.2009 iba v\neurách, čo bolo aj preukázané z výpisov z účtu. Táto skutočnosť však nepotvrdzovala uzavretie dohody\no pohyblivej zložke mzdy medzi sporovými stranami. Vo vzťahu k vykonanému znaleckému posudku\nsúd prvej inštancie ozrejmil, že úlohou znalca je zodpovedať výlučne na skutkové otázky (§ 206, §\n207 C. s. p., pôvodne § 127 O. s. p.) z ktorých je zrejmé, že znalec posudzuje skutočnosti na ktoré\ntreba odborné znalosti, prípadne vedecké znalosti výlučne zo skutkového hľadiska. Úlohou znalca nie\nje hodnotiť dôkazy a ani zodpovedať právne otázky. Poukázal na to, že vzhľadom na uvedené nemohol\nprihliadnuť na odpovede znalca, v ktorých právne posudzoval príjem žalovaného žalobcovi, teda či sa\njedná o cestovné náhrady alebo pohyblivú zložku mzdy. Dodal, že súčasťou znaleckého posudku neboli\nžiadne otázky týkajúce sa zrážok mzdy.\n28. Sumarizujúc uviedol, že na základe vykonaných dôkazov vyhodnotených jednotlivo ako aj vo\nvzájomnej súvislosti, s poukazom na vyššie uvedenú úvahu dospel k záveru, že k uzavretiu ústnej\ndohody o pohyblivej zložke mzdy medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Z ich prejavov vôle nielen\nv čase uzatvárania pracovného pomeru, podpísania pracovnej zmluvy, ale do skončenia pracovného\npomeru nebolo preukázané, že by k takejto dohode došlo a sumy, platby posielané žalovaným žalobcovi\nprevyšujúce čistú mzdu preto posúdil ako cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. Dodal,\nže k uvedenému záveru dospel aj s poukazom na starorímsku zásadu: „nemo turpitudinem suam\nallegare potest“ (nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania), nakoľko žalobca žiadal\npriznať cestovné náhrady, avšak príjem, ktorý od žalovaného dostával tvrdiac, že ide čistú mzdu a\npohyblivú zložku mzdy počas celého obdobia trvania pracovného pomeru dostával v plnej výške, bez\nakýchkoľvek zrážok (daní a odvodov) podľa § 131 Zákonníka práce. Žalobca teda žiadal priznať nárok na\ncestovné náhrady, pričom tým súčasne žiadal, aby súd akceptoval porušovanie daňových a odvodových\npovinností podľa ustanovení Zákonníka práce.\n29. Zhrnul, že žalobca na súde prvej inštancie podal dve žaloby proti žalovanému, pričom každá žaloba\nsa týkala iného obdobia. Spor vedený pod sp. zn. 40C/183/2010 sa týkal obdobia od 10.4.2007 do\n27.9.2008 a spor vedený pod sp. zn. 43C/334/2010 sa týkal obdobia od 28.9.2008 do 3.10.2009. Nakoľko\nžaloval vyplatenie cestovných náhrad, súd prvej inštancie skúmal, či mu boli vyplatené v správnej výške.\n30. Vo vzťahu k prvému obdobiu od 10.4.2007 do 27.9.2008 si žalobca uplatňoval nárok o zaplatenie\n16.443,35 eura s úrokom z omeškania 7,5 % ročne od 1.11.2008 do zaplatenia. Súd prvej inštancie\nvychádzal z tabuľky č. 1 pod písm. d) a mal za to, že žalovaný vyplatil žalobcovi na cestovných\nnáhradách sumu 463.481,50 Sk (15.384,77 eura po prepočte konverzným kurzom 1 euro = 30,126 Sk).\nPri posúdení výšky cestovných náhrad (vreckové a stravné) vychádzal zo znaleckého posudku, nakoľko\núlohou znalca bolo zodpovedať otázku, aká mala byť výška cestovaných náhrad podľa GPS systému\nza obidve žalované obdobia. V znaleckom posudku znalec túto otázku zodpovedal, pričom vychádzal z\npodkladov GPS záznamov označených v znaleckom posudku v časti 2, príloha č. 10. a č. 13. Súd prvej\ninštancie upozornil, že pri prvom období zistil, že GPS záznamy nepokrývali celé prvé obdobie. Žalovaný\nv písomných podaniach uviedol, že až od 25.5.2007 bol zavedený systém na báze GPS záznamov\nv motorovom vozidle žalobcu, ale v znaleckom posudku podľa GPS záznamov boli určené cestovné\nnáhrady až od 11.6.2007 (č. l. 332 až 334 spisu). Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k\nvýške cestovných náhrad od 10.4.2007 do 10.6.2007, ktorá nebola spracovaná v znaleckom posudku, s\n\npoukazom na tabuľku č. 3: 1.713,27 eura (1.631,25 + 82,02), 315 Kč (300 + 15) a 4.542 Sk. V znaleckom\nposudku za obdobie od 11.6.2007 do 27.9.2008 boli cestovné náhrady určené nasledovne: 11.218,73\neura, 17.797,50 Kč a 13.649 Sk. Z uvedeného vyplynulo, že cestovné náhrady za obdobie od 10.4.2007\ndo 27.9.2008 predstavovali 12.932 eur (1.713,27 + 11.218,73), 17.797,50 Kč (315 + 17.979,50), 18.191\nSk (4.542 + 13.649). Nakoľko žalobca si žalovanú sumu uplatňoval v eurách, súd prvej inštancie tieto\ncestovné náhrady prepočítal do rovnakej meny na euro, pričom 17.797,50 Kč predstavuje 728,66 eura\n(1 euro = 24,425 Kč), 18.191 Sk predstavuje 603,83 eura (1 euro = 30,126 Sk), spolu tak cestovné\nnáhrady, ktoré žalobcovi patrili za dané obdobie predstavovali sumu 14.264,49 eura (12.932 + 728,66\n+ 603,83). Nakoľko žalovanému (žalobcovi - pozn. odvolacieho súdu) boli vyplatené cestovné náhrady\nvo výške 15.384,77 eura, t. j. viac ako mu patrili, súd prvej inštancie tento žalovaný nárok o zaplatenie\n16.443,35 eura s úrokom z omeškania 7,5 % ročne od 1.11.02008 do zaplatenia zamietol.\n31. Vo vzťahu k druhému žalovanému obdobiu od 28.9.2008 do 3.10.2009 si žalobca uplatňoval nárok\nna zaplatenie 8.986,27 eura a 17.640 Kč s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vychádzal z tabuľky\nč. 2 pod písm. d) z ktorej zistil, že žalovaný žalobcovi cestovné náhrady vyplatil vo výške 40.046 Sk\n= 1.329,28 eura (1 euro = 30,126 Sk) a 5.763,86 eura, čo predstavuje spolu 7.093,14 eura. Podľa\nznaleckého posudku cestovné náhrady za toto obdobie predstavovali sumu 8.571,15 eura, 12.285 Kč,\n3.624 Sk (120,29 eura, keď 1 euro = 30,126 Sk), 367,33 eura, teda podľa znaleckého posudku cestovné\nnáhrady žalobcovi patrili v sume 9.238,77 eura (8.571,15 + 120,29 + 367,33) a 12.285 Kč. Keďže\nžalovaný žalobcovi vyplatil 7.093,14 eura a mal mu vyplatiť 9.238,77 eura a 12.285 Kč, súd prvej\ninštancie priznal žalobcovi nárok na cestovné náhrady vo výške 1.893,13 eura (9.238,77 - 7.093,14) a\n12.285 Kč a vo zvyšku žalobu v časti istiny zamietol.\n32. Doplnil, že nevykonal dôkaz pripojením spisu sp. zn. 24C/268/2011, pre žalobcom tvrdený rozpor vo\nvýpovediach konateľky žalovaného v tomto konaní a v uvedenom spore, nakoľko mal za to, že skutkový\nstav bol zistený v dostatočnom rozsahu a naviac v uvedenom spore sa žalobca domáhal iného nároku\nako v tomto spore. Nevykonal tiež doplnenie znaleckého dokazovania o odpoveď na otázku č. 7, nakoľko\nvýška cestovných náhrad bola určená v odpovedi na otázku č. 1 písmeno a) znaleckého posudku podľa\nzáznamov GPS. Rovnako nedopĺňal znalecké dokazovanie o odpoveď na otázku č. 12, nakoľko nebolo\núlohou znalca odpovedať na právne otázky, pretože vo výpisoch z účtov žalovaného, ktorými posielal\nžalobcovi príjem, nebola uvedená žiadna špecifikácia platby. Vo vzťahu k ostatným námietkam poukázal\nna uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 209/04, podľa ktorého všeobecný\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam.\n33. Dospel tiež k záveru, že žalovaný je v omeškaní s plnením svojho dlhu a preto priznal žalobcovi\npríslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky z omeškania. Konštatoval, že sadzba úrokov z omeškania v danom\nčase bola o 8 % vyššia ako sadzba Európskej centrálnej banky, nakoľko od 11.3.2009 do 7.4.2009 bola\nsadzba Európskej centrálnej banky 1,5 %, od 8.4.2009 do 12.5.2009 bola 1,25 % a od 13.5.2009 do\n12.4.2011 bola 1 %, preto ju zvýšenú o 8 % priznal a nad rámec tejto sadzby zamietol. Vo vzťahu k\npriznaným úrokom z omeškania poukázal na tabuľku č. 5, z ktorej vyplynulo, akým spôsobom dospel k\ntomuto nároku, keď pri jednotlivých sumách úrokov z omeškania zohľadnil výšku priznanej istiny a vo\nzvyšku úroky z omeškania zamietol.\n34. Tabuľka č. 5\nžalovaný nárok - úroky z omeškania priznaný nárok - úroky z omeškania žalovaný nárok - úroky z\nomeškania priznaný nárok - úroky z omeškania\nEUR\nCZK\n995,54 1..260,00\n633,88 315,00\n427,34 1.890,00\n600,39 1.575,00\n420,48 3.465,00 3.150,00\n1.024,23 157,50 157,50\n546,57 630,00 630,00\n889,37\n1.161,33 157,50 157,50\n331,65 4.095,00 4.095,00\n\n1.083,00 1 020,64 1.575,00 1.575,00\n649,21 649,21 1.890,00 1.890,00\n223,28 223,28 630,00 630,00\nsúčet 8.986,27 1 893,13 17.640,00 12.285,00\n35. Na uvedenom základe, za použitia § 118 ods. 1, § 118 ods. 2 (v znení účinnom do 31.8.2007), § 118\nods. 2 (v znení účinnom od 1.9.2007 do 31.8.2011), § 118 ods. 3 (v znení účinnom do 31.8.2007), § 118\nods. 3 (v znení účinnom od 1.9.2008 do 31.12.2019), § 119,\n§ 129 ods. 1, § 130 ods. 5, ods. 8, § 131 ods. 1 (v znení účinnom do 31.8.2007), § 131 ods. 1\n(v znení účinnom od 1.9.2007 do 31.8.2011) Zákonníka práce, § 2 ods. 1 (v znení účinnom od 1.4.2005\ndo 28.2.2015), § 2 ods. 2 (v znení účinnom od 1.4.2005 do 28.2.2015), § 4 ods. 1\npísm. c) (v znení účinnom od 1.4.2005 do 8.2.2015), § 5 ods. 1, ods. 2 (v znení účinnom od 1.4.2005 do\n28.2.2015), § 10, § 13 ods. 1, ods. 2 (v znení účinnom do 31.12.2008), § 13 ods. 4 (v znení účinnom\ndo 31.8.2008), § 13 ods. 5 (v znení účinnom do 31.12.2008), § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 (v znení\núčinnom od 1.1.2009 do 31.1.2012) zákona č. 283/2002 Z. z.,\n§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 (v znení účinnom do\n30.6.2010) nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je čiastočne\ndôvodná a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.893,13 eura a 12.285 Kč s príslušenstvom a vo\nzvyšku žalobu zamietol.\n36. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 2 C. s. p., pričom uviedol,\nže nakoľko si žalobca uplatnil sumu 26.122,74 eura (pozostávajúcu zo súm 16.446,35 eura, 8.986,27\neura a 693,12 eura, t. j. 17.640 Kč po prepočte konverzným kurzom 1 euro = 25,450 Kč), pričom mal\núspech vo výške 2.375,84 eura (1.893,13 eura + 482,71 eura = 12.285 Kč po prepočte vyššie uvedeným\nkurzom), čo predstavuje úspech 9 % a neúspech\n91 %, priznal úspešnejšiemu žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu\n82 %.\n37. Doplnil, že v priebehu sporu a za účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy (Občianskeho súdneho\nporiadku) vznikli štátu trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním (uznesenia č. k. 43C/334/2010-260\na č. k. 43C/334/2010-248), pričom podľa ustálenej súdnej praxe štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne\nvynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou (§ 148 O. s. p.), podľa ktorej mu ex lege\nvznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava Civilného sporového konania\nanalogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou Čl. 4 ods. 2 Základných princípov C. s. p., s použitím\n§ 253 ods. 1\nC. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 470 ods. 2 C. s. p. je možné štátu priznať náhradu trov konania\nproti neúspešnej strane sporu aj za právnej úpravy C. s. p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa\n31.7.2018, sp. zn. 4Obo/3/2018, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSR č. 75/2018). Záverom preto uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že štátu vznikli trovy s vykonaným\nznaleckým dokazovaním, za použitia Čl. 4 ods. 2 C. s. p., s použitím § 253 ods. 1 C. s. p. v spojení s §\n255 ods. 1 C. s. p. a § 470 ods. 2 C. s. p. priznal štátu nárok na náhradu trov proti žalobcovi v rozsahu\njeho neúspechu a to\n91 % a žalovanému v rozsahu 9 %. Dodal, že u žalobcu sa zohľadnia nespotrebované preddavky na\nznalecké dokazovanie.\n38. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť\na žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania\n(§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n39. Namietal, že sa súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, v akom režime je\n„preplatok“ vo výške 1.120,28 eura (rozdiel medzi vyplatenou sumou 15.384,77 eura a zákonným\nnárokom vo výške 14.264,49 eura za prvé obdobie), ani prečo uvedené nezapočítal s nárokmi za druhé\nobdobie. Bol tiež názoru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko hoci\nbolo opakovane v priebehu súdneho konania preukázané, že záznamy žalobcu nie sú presné a obsahujú\nrozpory, bez ďalšieho vypočítal sumu cestovných náhrad za obdobie od 10.4.2007 do 10.6.2007, ktoré\n\nnebolo spracované v znaleckom posudku. Uviedol, že v prípade ak aj vznikol rozpor medzi žalovanou\nsumou a sumou skutočne vyplatenou žalobcovi, tak k tomu došlo v dôsledku nesprávnych údajov\nžalobcu. Žiaden iný jeho zamestnanec vyplatenie nenamietal, keďže využíval program, ktorý monitoruje\ntrasy a časy pracovných ciest na báze GPS satelitného systému a takýto systém sa javil byť presnejší\na dôveryhodnejší ako osobné záznamy žalobcu. Poukázal tiež na to, že Inšpektorát práce Bratislava,\nktorý u žalovaného vykonal hĺbkovú kontrolu, vo vzťahu k vyplácaniu cestovných náhrad nezistil žiadne\npochybenia. Dôvodil, že žalobca tieto rozpory žiadnym relevantným spôsobom nevysvetlil a nepreukázal\na tak neuniesol dôkazné bremeno. Mal tiež za to, že žalobca rovnako nepreukázal ani existenciu dohody\no pohyblivej zložke mzdy a dôkazu označeného ako „Informácia Zmeny platné od 1.1.2007“. Dal do\npozornosti, že prijatie platieb dohodnutých podľa pracovnej zmluvy žalobca potvrdil, nerozporoval ich\nprijatie ani výšku a naopak, skutočnosti tak, ako ich počas celého priebehu súdneho konania uvádzal\nžalovaný zodpovedali aj písomnej dokumentácii, vo výpovediach neboli rozpory a uvedené dávalo\nlogický zmysel, viď ekonomická návratnosť, náklady na vodičov, ako aj žiadosti žalobcu o vykonanie\nvýpočtu dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov\nna daň z týchto príjmov a vznik a plnenie odvodových povinností.\nXX. R. T., že napriek tomu, že sa súd prvej inštancie s právnou argumentáciou žalobcu nestotožnil a\nuviedol, že „nebolo sporné, že žiadna pohyblivá mzda, ktorej výška by závisela od ním dosiahnutého\nobratu dohodnutá písomne nebola“, aj tak bol žalobca v časti\n9 % úspešný, pričom bol názoru, že ak žalobca nepreukázal právny titul svojho nároku, súd prvej\ninštancie už nemal ďalej skúmať ním tvrdený nárok prostredníctvom iného právneho titulu, ale mal v\ncelosti žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že sumy, ktoré\nmu boli vyplatené počas trvania pracovného pomeru, boli mu vyplatené z iného právneho titulu než\nz titulu cestovných náhrad a malo ísť o odmenu, resp. ústne dohodnutú časť mzdy, ktorú mali aj\nostatní zamestnanci vo výške 11 % z ceny prepravy vzťahujúcej sa k jednotlivým jazdám. Poukázal\nna to, že predmet sporu vymedzuje žalobca prostredníctvom svojho žalobného návrhu a určuje tak,\nčoho sa domáha a čo bude predmetom sporu. Mal za to, že súd prvej inštancie v súlade s princípom\nmateriálnej pravdy správne zistil skutkový stav čo možno najúplnejšie a najbližšie k skutočnosti, nakoľko\nna predmetné súdne konanie sa ešte nevzťahovala nová právna úprava C. s. p. vzhľadom na princíp\nmateriálnej pravdy vs. princíp formálnej pravdy, ale následne v rozpore s § 216 C. s. p. rozhodol tak,\nako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.\n41. Proti rozsudku v časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku namietnutá podal odvolanie žalobca a\nžiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych\nargumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n42. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy a to pripojenie súdneho spisu súdu\nprvej inštancie sp. zn. 24C/268/2011, z dôvodu tvrdeného rozporu vo výpovediach konateľky žalovaného\na tiež nedoplnil znalecké dokazovanie o znalcom nezodpovedané otázky v zmysle uznesenia súdu\nprvej inštancie č. k. 43C/334/2010-228, zo dňa 20.12.2012, a to otázky č. 7 a č. 12 znaleckého\nposudku. Za nepravdivé označil tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca sa v danej veci (K. J.) domáhal\niného pracovnoprávneho nároku ako je žalobcom v prejednávanej veci uplatnený nárok, nakoľko išlo\no rovnaký pracovnoprávny nárok, len bol uplatnený nesprávnym právnym titulom nevyplatenia mzdy,\nnebolo tam však nariadené znalecké dokazovanie. Rovnako išlo o zásadnú skutkovú otázku kvôli\nnevyplateniu predmetných cestovných náhrad, keď v danom spore konateľ žalovaného tvrdil, že tzv.\nplachty „Mzda vodiča za obdobie ...“ predstavovali interný doklad žalovaného, čím prispôsobil svoju\nvýpoveď skutkovým tvrdeniam žalobcu K. J. kvôli nevyplateniu mzdy a v prejednávanej veci už tvrdil,\nže o listinnom dôkaze priamo súvisiacom s tzv. „plachtami“ („Informácia Zmeny platné od 1.1.2007“)\nsa už nevedel vyjadriť kto ho vypracoval, čo je zjavný a zásadný rozpor v jeho výpovediach. Súd prvej\ninštancie právne zaväzovalo uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania zo dňa 20.12.2012 a z\ntohto dôvodu bol ex offo povinný doplniť znalecké dokazovanie, najmä o zodpovedanie otázky č. 7, a\nto za celé rozhodné obdobie. Vykonanie dôkazu (doplnenie znaleckého posudku) príslušným znalcom\nalebo znaleckou organizáciou, ktorý nebol vypracovaný v celom rozsahu z dôvodov na strane súdu\n\nprvej inštancie, keďže neboli ním predložené príslušnej znaleckej organizácii všetky podstatné listinné\ndoklady a ktorého vykonanie navrhol, bol súd prvej inštancie povinný vykonať o to viac, že danú právnu\nskutočnosť sporoval aj žalovaný. Vykonanie tohto dôkazu bolo absolútnou nečinnosťou a pasivitou\nžalovaného úplne a nenávratne zmarené, keďže medzitým príslušná znalecká organizácia ukončila\nsvoju znaleckú činnosť úmrtím jediného spoločníka a znalca, ktorý aj osobne vypracoval predmetný\nznalecký posudok a ktorý bol aj osobne vypočutý na nariadenom pojednávaní dňa 26.11.2018. Dôvodil,\nže súd prvej inštancie svojvoľne sám posudzoval a posúdil nevypracované odborné znalecké otázky, aj\nkeď nebol na ne odborne kompetentný. Zároveň poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie ho so\nsvojím výpočtom oboznámil až na pojednávaní konanom dňa 25.10.2022, nie vopred a preto si nemohol\noveriť správnosť tohto výpočtu a riadne sa k nemu vyjadriť.\n43. Namietal tiež, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a to z nasledovných dôvodov: súd\nprvej inštancie sa nijako nevysporiadal s listinnými dôkazmi a to s tzv. plachtami „Mzda vodiča za obdobie\nod 11/2008 do 09/2009“, ktoré sa týkali žalobcu a s tzv. plachtou „Mzda vodiča za obdobie ...“, ktorá sa\ntýkala svedka S. Z. a potom s rovnakým dôkazom predloženým zo strany všetkých vypočutých svedkov\n(ďalších zamestnancov žalovaného) preukazujúcim dohodnutie pohyblivej zložky mzdy, nevysporiadal\nsa tiež s listinným dôkazom „Informácia Zmeny platné od 1.1.2007“, s dôkazom predloženým žalovaným\n- „Vyhodnotenie pracovnej cesty - Výnos (SKK) a Mzda + stravné (SKK)“ a to ani v súvislosti s\npredmetným znaleckým posudkom a odborným (matematickým) výpočtom súvisiacim s odpoveďou na\notázku č. 13, ako aj s výsluchom žalobcu a ním navrhnutých svedkov, ktorí potvrdili autenticitu, resp.\nplatnosť a záväznosť pre žalovaného vo vzťahu k žalobcovi a ostatným jeho zamestnancom. Vytkol\nsúdu prvej inštancie, že v odôvodnení len stroho konštatoval údajné vyplatenie cestovných náhrad a\ntoto svoje skutkové a právne tvrdenie oprel o predmetný znalecký posudok, konkrétne o odpoveď na\notázku A1 a A2, avšak úplne absentuje komplexné posúdenie cestovných náhrad príslušným znalcom\nv znaleckom posudku, a to najmä odpovede na otázky č. 2 až č. 4, č. 13 až č. 18, č. 20, č. 21,\nč. 23 a č. 24; napadnutý rozsudok tiež neoprel o ďalšie právne skutočnosti a dôkazy s výnimkou\nvýsluchu konateľa a konateľky žalovaného, čo je však pre riadne posúdenie nároku nedostatočné a\nvzbudzuje dôvodné pochybnosti o dôveryhodnosti obsahu výsluchov. Mal preto za to, že súd prvej\ninštancie nezodpovedal v odôvodnení napadnutého rozsudku všetky otázky podstatného významu pre\ntento pracovnoprávny spor.\n44. K zisteniu skutkového stavu a nesprávnemu právnemu posúdeniu poukázal na výpisy z bankových\núčtov a závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k týmto dôkazom (ods. 65 rozsudku), keď uviedol,\nže z výpisov z bankových účtov nevyplýva, že by mu boli vyplatené cestovné náhrady, na ktoré\nmu v príslušnom kalendárnom mesiaci vznikol právny nárok. Dôvodil, že zistený rozdiel v sumách\nnezodpovedá výške uvedených cestovných náhrad v príslušných kalendárnych mesiacoch a mal za to,\nže dané výpisy preukázali vyplatenie pohyblivej zložky mzdy vo výške 11 % z prepravy, v zmysle ústnej\ndohody so žalovaným, čo potvrdili aj listinné dôkazy, výsluch žalobcu, svedkov (vodičov žalovaného) a\nznalecký posudok (viď odpovede na otázky č. 13, č. 22 až č. 24). Súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne\nprávne posúdenie, keď dospel k záveru, že: „...ak by pri uzatváraní predmetnej pracovnej zmluvy bola\naj dohoda o pohyblivej zložke mzdy medzi žalobcom a žalovaným a nebola by súčasťou tejto pracovnej\nzmluvy, tak by takúto pracovnú zmluvu nepodpísal.“ (ods. 67 rozsudku). Poznamenal, že toto tvrdenie\nuviedol len konateľ žalovaného a nie konateľka a argumentoval, že súd prvej inštancie opomenul vziať do\núvahy, že či tento právny stav nevyhovoval žalovanému, aby finančne ušetril na odvodoch a daniach na\nsvojich zamestnancoch a vodičoch, vrátane žalobcu. Bol názoru, že zo znaleckého posudku vyplynulo,\nže ani v jednom príslušnom kalendárnom mesiaci mu nebola v správnej výške vyplatená suma, ktorá\nby zodpovedala príslušnej výške cestovných náhrad v tom-ktorom príslušnom kalendárnom mesiaci, čo\nlen potvrdzovalo, že vyplatené sumy zo strany žalovaného nemohli predstavovať vyplatené cestovné\nnáhrady.\n45. Nesúhlasil s tvrdeniami súdu prvej inštancie o vykonávaných zrážkach zo mzdy (ods. 68 rozsudku)\na uviedol, že zrážky zo mzdy vykonával žalovaný iba zo mzdy žalobcu, dohodnutej v pracovnej zmluve,\nboli však žalovaným vykonané v nesprávnej výške. Rovnako nemohol logicky žalovanému podpísať\nprebratie cestovných náhrad, keď ich nedostal. Za absurdné považoval, ak súd prvej inštancie vyhodnotil\njeho odmietnutie podpísať prevzatie náhrad v jeho neprospech. Dôvodil, že vyplatenie cestovných\nnáhrad žalovaný nepreukázal. Za zavádzajúce a nepravdivé označil tvrdenie súdu prvej inštancie, že:\n„...zohľadnil nesporné skutkové tvrdenia, že v prípade, ak by sa príjem zo mzdy, pohyblivej zložky mzdy\na cestovných náhrad, tak plat žalobcu - vodiča kamiónovej dopravy by v rokoch ... dosahoval 3.500 eur\n\naž 4.000 eur, čo by sa výrazne prejavilo na zvýšených nákladoch žalovaného v podnikaní....“, a uviedol,\nže cestovné náhrady nikdy nie je možné považovať za mzdu, t. j. pripočítavať ich k nej, čo je diametrálne\niná zložka príjmu zamestnanca. Uviedol, že súd prvej inštancie si neoveril dopytom na príslušné právne\nsubjekty, resp. Štatistický úrad SR a pod., aký bol v tomto rozhodnom období priemerný príjem vodičov\nkamiónovej dopravy a svoju právnu úvahu neoprel o žiadne právne skutočnosti, dôvody a listinné\ndôkazy. Podpísanie tlačiva pre daňové účely z jeho strany, ako aj zo strany ostatných svedkov - vodičov\nvyhodnotil ako irelevantné, keďže nemajú vysokoškolské, resp. stredoškolské vzdelanie a preto od nich\nnemožno logicky očakávať právne vedomie, s čím kalkuloval aj žalovaný, pričom súd prvej inštancie\nneobjektívne nevzal do úvahy, že nevyplácaním žalovaný mal logicky menšie reálne znížené náklady\nv podnikaní. Namietal tiež, že súd prvej inštancie skutkovo a právne nevysvetlil zásadný a výrazný\nrozpor prijatých platieb od žalovaného v jednotlivých príslušných kalendárnych mesiacoch s výškou\ncestovných náhrad v jednotlivých príslušných kalendárnych mesiacoch, ktorá by mala zodpovedať\nprijatým platbám od žalovaného v týchto jednotlivých kalendárnych mesiacoch. Poukázal tiež, že súd\nprvej inštancie nemal ani za preukázané ním uvádzané tvrdenie, že ani jeden zo svedkov z nimi tvrdenej\npohyblivej zložky mzdy neplatil žiadne dane ani odvody (ods. 69 rozsudku), toto len predpokladal, pričom\nskutočnosť, že žalovaný odvádzal dane a odvody z nižšej sumy nemôže byť na ťarchu zamestnanca.\n46. K uzavretiu ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o pohyblivej časti mzdy uviedol, že v zmysle\npríslušných ustanovení Zákonníka práce nemusela mať písomnú formu, ale vyplývala z tvrdení žalobcu\na vykonaných dôkazov. Nestotožnil sa preto so závermi súdu, ktorý nepovažoval žalobcom uvádzané\nlistinné dôkazy za také, ktoré by preukazovali uzatvorenie ústnej dohody o pohyblivej časti mzdy (ods.\n71 rozsudku), pričom v prípade že by sa jednalo o takúto zložku mzdy, tak by žalobca aj žalovaný\nporušovali zákonné odvodové a zrážkové povinnosti a v prípade žalovaného aj s trestnoprávnymi\ndôsledkami. Argumentoval, že nesporne došlo k porušeniu týchto zákonných povinností, ale pracovná\na trestnoprávna zodpovednosť bola a je výlučne na strane žalovaného, pretože ako zamestnanec\nreálne nevedel ovplyvniť tento jeho nezákonný postup. Dodal tiež, že právna skutočnosť, že listina\n„Mzda vodiča za mesačné obdobie...“ nie je výplatnou páskou je právne irelevantné, lebo ho vypracoval\nžalovaný a doručoval ho svojím zamestnancom, ktorí nemôžu niesť zodpovednosť za zamestnávateľa.\nNeopodstatnené právne je aj to, že inšpektorát nezistil žiadne porušenie pracovnoprávnych predpisov\ntýkajúcich sa cestovných náhrad, lebo žalovaný to robil veľmi sofistikovane. Mal za to, že súd prvej\ninštancie prehliadol a zľahčoval porušenie príslušných pracovnoprávnych predpisov, keď žalovaný v\npriamej príčinnej súvislosti s nevyplatením predmetných cestovných náhrad porušil príslušné zákonné\npracovnoprávne ustanovenia, čo súd prvej inštancie úplne skutkovo a právne odignoroval. Bol zároveň\nnázoru, že právna skutočnosť, že pracovná zmluva bola medzi ním a žalovaným uzavretá skôr ako\nbol listinný dôkaz „Informácia ...“ (ods. 73 rozsudku) vyvesený na nástenke žalovaného neznamená,\nže medzi ním a žalovaným nebola ústne uzavretá dohoda o pohyblivej zložke mzdy, ale práve naopak,\njej autenticitu v rozhodnom období potvrdili aj vypočutí svedkovia (zamestnanci vodiči nákladných\nmotorových vozidiel) a potvrdil ju aj vypočutý príslušný znalec s tým, že súd prvej inštancie účelovo\nvytrhol z kontextu výpoveď svedka K. J. a vôbec sa v tejto súvislosti nezmienil o výpovediach ostatných\nzamestnancov (vodičov nákladných motorových vozidiel) a týmto došlo zo strany súdu prvej inštancie\nk procesnému pochybeniu.\n47. Považoval za nepravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že „...nebolo sporné, že medzi sporovými\nstranami bola ústna dohoda o vyplácaní cestovných náhrad do 31.12.2008 len v slovenských\nkorunách..., čo bolo aj preukázané z výpisov z účtu...“ (ods. 74 rozsudku) a uviedol, že opakovane\ntúto právnu skutočnosť súdu prvej inštancie namietal a na základe čoho dôvodil, že výpisy z bankového\núčtu preukázali uzavretie takejto ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie ani\nneuviedol. Mal za to, že zo strany žalovaného nebolo vôbec preukázané, že medzi ním a žalovaným\nbola uzavretá takáto ústna dohoda. V tejto súvislosti namietol, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s\njeho výsluchom, s výsluchmi ostatných vodičov, ako aj s potvrdením OTP Banky Slovensko, a.s., že mal\nod 3.12.2007 zriadený eurový účet. K vypracovanému znaleckému posudku (ods. 75 rozsudku) uviedol,\nže nešlo o právne posúdenie a zodpovedanie právnych otázok zo strany znalca, nakoľko podstatné boli\njeho skutkové odborné zistenia zahrnuté v znaleckom posudku ku ktorým dospel na základe účtovných,\nresp. matematických výpočtov, ktoré potvrdzovali a preukazovali uzavretie ústnej dohody medzi ním\n(žalobcom) a žalovaným, ako aj nevyplatenie cestovných náhrad zo strany žalovaného. Doplnil, že\nodpoveď na otázku č. 1 nepreukazuje vyplatenie cestovných náhrad, ale iba uvádza aká má byť ich\nvýška. Súd prvej inštancie však na tieto odborné závery znalca neprihliadal a nevysporiadal sa s\nnimi. Skutkové tvrdenia súdu prvej inštancie a jeho právne závery tak nezodpovedajú vykonanému\n\ndokazovaniu. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie skutkovo a právne nevysvetlil prečo v období od\n28.9.2008 do 3.10.2009 bola zo strany žalovaného vyplatená nižšia suma cestovných náhrad, ako mu\nzo zákona patrila a z akého zrejmého skutkového a právneho dôvodu sa tak z dôvodov na strane\nžalovaného stalo. K právnej skutočnosti, že príslušný znalec neposudzoval zákonné zrážky zo mzdy\npoznamenal, že súd prvej inštancie, resp. aj žalovaný mohol na pojednávaní príslušnému znalcovi\npoložiť otázky odborného charakteru, čo však neurobili. Žalovaný navrhol potom doplnenie znaleckého\nposudku o odborné odpovede na tieto odborné otázky, čo však súd prvej inštancie neakceptoval,\npreto mal za rozporné so zásadami logiky konštatovanie súdu prvej inštancie, že súčasťou znaleckého\nposudku neboli žiadne otázky týkajúce sa zrážok zo mzdy, avšak vykonané zrážky zo mzdy však v\nžiadnom prípade nepreukazujú vyplatenie cestovných náhrad žalovaným.\n48. Napadnutý rozsudok považoval za svojvoľný a arbitrárny, lebo vykonané dokazovanie jednoznačne\npreukázalo opodstatnenosť uplatneného nároku. K súdom prvej inštancie uvedenej starorímskej zásade\nargumentoval, že neporušil žiadne ustanovenie Zákonníka práce a jediný kto tieto porušil je žalovaný,\nktorý svojím nezákonným konaním ušetril na daniach a odvodoch za svojich zamestnancov, teda na ich\núkor, takže v prípade riadne uplatneného nároku voči žalovanému nemôže ísť o získanie majetkového\nprospechu. Poukázal tiež na rozpornosť napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie uviedol, že\nlen skúmal, či mu boli žalovaným vyplatené cestovné náhrady v správnej výške, nie však či mu vôbec\nboli vyplatené. V odôvodnení tak namietol absenciu odôvodnenia zjavného rozporu, keď mu malo byť\nvyplatené menej vo vzťahu k druhému rozhodnému obdobu a viac vo vzťahu k prvému, z čoho tento\nrozpor vyplýva, to logicky nevysvetlil ani žalovaný a súd prvej inštancie sa tým nezaoberal. Zdôraznil,\nže súd prvej inštancie uviedol, že vo výpisoch z účtov žalovaného, ktorými posielal žalobcovi príjem,\nnebola uvedená žiadna špecifikácia platby, teda bankové výpisy žalovaného nemôžu preukazovať\nvyplatenie cestovných náhrad aj kvôli termínu splatnosti mzdy (17. deň nasledujúceho kalendárneho\nmesiaca) a splatnosti predmetných cestovných náhrad (do 10 pracovných dní, resp. 30 kalendárnych\ndní od vyúčtovania pracovnej cesty po jej uskutočnení, resp. predloženia dokladov), s čím sa súd prvej\ninštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Bol názoru, že súd prvej inštancie len\n„spočítal“ súhrnne a nie jednotlivo za každý kalendárny mesiac samostatne sumu platieb, ktorá podľa\njeho právneho názoru predstavovala cestovné náhrady vyplatené osobe žalobcu. Doplnil, že vždy sú\nto dve samostatné platby zamestnávateľa zamestnancovi, za mzdu a cestovné náhrady a v prípade,\nak ide o úhradu (jednej) spoločnej platby, musí to byť na výplatnej páske zamestnanca, resp. vo výpise\nz bankového účtu zamestnávateľa jasne, bez akýchkoľvek rozumných povinností odlíšené, čo v tomto\nprípade nebolo.\n49. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nestotožnil s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie\nnevykonal ním navrhnuté dôkazy a uviedol, že doplnenie dokazovania týmto spôsobom bolo irelevantné\na pre konanie nepodstatné, nakoľko žalobca v konaní žiadnym bližším spôsobom nešpecifikoval, ktoré\nkonkrétne skutočnosti by takto mali byť zistené a aký vplyv by to malo mať na konanie a rozhodnutie.\nDôvodil, že žalobca bol počas konania nečinný a opakovane urgoval súd prvej inštancie kvôli nečinnosti\na až následne priamo na pojednávaní, ktoré bolo vo veci vytýčené na deň 25.10.2022, navrhol doplnenie\ndokazovania takýmto rozsiahlym spôsobom bez toho, aby uvedené riadne vyargumentoval. Žalobca\nsvoju žiadosť o pripojenie spisu odôvodnil tým, že sa tak mal preukázať ním „tvrdený rozpor vo\nvýpovediach konateľky žalovaného“, pričom v ďalšom texte odvolania však už uvádzal „konateľa“ (nie\nkonateľku žalovaného). K tomu uviedol, že v každom období svojej činnosti mal dvoch konateľov, pričom\nkaždý z nich bol oprávnený konať samostatne, preto je potrebné rozlišovať, na koho výpoveď žalobca\npoukazoval. Vo všeobecnosti mal za to, že ak dve rôzne osoby vypovedajú pred súdom prvej inštancie\nv rôznych konaniach, môže dôjsť aj k určitému rozporu vo výpovediach, čo môže byť spôsobené tak\nplynutím času, prirodzeným zabúdaním určitých skutočností, ako aj subjektívnym vnímaním toho istého\ndeja rôznymi osobami. Bol názoru, že práve úplne totožné výpovede by mohli vyvolať otázky o možnej\ndohode a koordinácii pri výpovedi pred súdom prvej inštancie. Poznamenal len, že v danom konaní bol\nplne úspešný, keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol, čo potvrdil aj odvolací súd.\n50. Vo vzťahu k znaleckému posudku uviedol, že ho dňa 12.9.2013, pod číslom 3/2013 vypracoval\nExpertízny a edukačný inštitút + zapísaný v zozname znaleckých organizácii Ministerstva spravodlivosti\nSR pod č. 900261. Súd prvej inštancie vyzval strany na vyjadrenie k znaleckému posudku výzvou zo\ndňa 10.12.2013, resp. zo dňa 27.10.2014 a následne bol znalec aj vypočutý osobne na pojednávaní,\nktoré sa uskutočnilo dňa 26.11.2018. Žalobca tak mal obrovský časový priestor dopytovať súd prvej\ninštancie, resp. znalca v prípade, ak mal za to, že znalec v posudku nezodpovedal všetky otázky v celom\n\nrozsahu tak, ako mu boli položené. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny znalec, ktorý znalecký posudok\nvypracoval, v priebehu súdneho konania zomrel a organizácia zanikla, nebolo možné bez ďalšieho\npožiadať o doplnenie znaleckého posudku, jednalo sa o obdobie od 10.4.2007 do 10.6.2007 a teda len\ndva mesiace v porovnaní s celým žalovaným obdobím v trvaní takmer 2,5 roka. Súd prvej inštancie sa\ns chýbajúcim obdobím vysporiadal tak, že použil matematický výpočet a sumy za predmetné obdobie\ndopočítal, pričom dal do pozornosti, že ak žalobca namietal, že mu neboli vopred pred pojednávaním\ndoručené podklady súdu prvej inštancie a nemohol si tak overiť výpočet, tak v prípade ak výpočet súdu\nprvej inštancie považoval za nesprávny, mal byť jeho výpočet súčasťou odvolania. Bol názoru, že súd\nprvej inštancie vykonal jednoduchý matematický výpočet a pre posúdenie tohto obdobia nie sú potrebné\nosobitné vedecké poznatky.\n51. Oponoval tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s listinnými\ndôkazmi Mzda vodiča za obdobie - tzv. plachty a „Informácia Zmeny platné od 1.1.2007“. Poukázal na\nto, že so svedkami J. O. Z. žalovaný okamžite skončil pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej\ndisciplíny, pričom svedkovia boli detailne pripravení a vypovedal úplne zhodne s výpoveďou žalobcu,\npreto ich výpovede vyhodnotil ako účelové. Bol názoru, že sa súd prvej inštancie s listinnými dôkazmi\nvysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku a podrobne uviedol spôsob akým o veci uvažoval a\nako ju vyhodnotil, len tento nevyhovoval žalobcovi a preto ho napáda a rozporuje. Dodal, že ak žalobca\nnebol v priebehu súdneho konania schopný uniesť dôkazné bremeno a preukázať súdu prvej inštancie,\nže k uzatvoreniu ním tvrdenej dohody, resp. dodatku prišlo, nie je povinnosťou žalovaného a súdu prvej\ninštancie zisťovať a ďalej overovať danú skutočnosť. V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov\na zásady materiálnej pravdy je na výlučnom posúdení súdu prvej inštancie, ako sa s informáciami\na dôkazmi vykonanými v priebehu súdneho konania vysporiada a ako tieto posúdi jednotlivo a vo\nvzájomnej súvislosti. Opakovane uvádzal, že tzv. plachty nie sú žiadnym oficiálnym dokumentom\nspoločnosti, jednalo sa o dokument len pre jej interné účely, slúžiaci výlučne pre potreby internej\nkalkulácie nákladov prevádzky jednotlivých vozidiel a nemajúci charakter výplatnej pásky, mzdového\nprehľadu ani žiadnej inej obdobnej listiny. Ak je v záhlaví listiny uvedené „mzda vodiča“, je tomu tak\nlen preto, že daný software technicky neumožňuje nahradiť pojem „mzda“ iným vhodnejším pojmom.\nPercento 11 %, resp. 13 % je v dokumente uvedené len ako nákladová položka, ktorá vyjadruje osobné\nnáklady na vodiča, s ktorými musí žalovaný ako zamestnávateľ pri kalkulovaní ceny prepravy počítať.\nZdôraznil, že zamestnanci dostávali iné výplatné pásky, dokumenty odlišné od tzv. plachiet. Poukázal\nna protokol Inšpektorátu práce zo dňa 29.11.2020, kedy v rámci inšpekcie boli kontrolované aj výplatné\npásky zamestnancov, ale žiadne nedostatky v tejto oblasti neboli zistené. Doplnil, že podľa platnej\nprávnej úpravy nie je povinnou náležitosťou výplatnej pásky údaj o cestovných náhradách a preto sa\nnestotožnil so závermi znaleckého posudku (strana 260 znaleckého posudku), ktorý sa odvoláva na\ntzv. plachty a na skutočnosť, že v nich „nie je uvedená žiadna položka „Stravné“ a „Vreckové“ a ani\npoložka s názvom „Diéty“ ... Z toho vyplýva, že stravné a vreckové nie sú zahrnuté v odmene vodiča.“\nK dokumentu „Informácia Zmeny platné od 1.1.2007“ dodal, že na dokumente nie je jeho pečiatka, ani\nžiadnej osoby oprávnenej konať za žalovaného, tento dokument nevypracoval, nie je ním podpísaný a\nnemá s ním nič spoločné.\n52. Ďalej uviedol, že v prípade ak aj vznikol rozpor medzi žalovanou sumou a sumou skutočne\nvyplatenou žalobcovi, tak k tomu došlo v dôsledku nesprávnych údajov žalobcu. Žiaden iný jeho\nzamestnanec vyplatenie nenamietal, využíval program, ktorý monitoruje trasy a časy pracovných ciest\nna báze GPS satelitného systému, nakoľko takýto systém sa javil byť presnejší a dôveryhodnejší ako\nosobné záznamy žalobcu. Bol názoru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, z akého dôvodu\nby sumy, ktoré mu vyplácal na účet a ktoré presahovali sumu dohodnutej mzdy, nemohli zahŕňať aj\ncestovné náhrady. Uviedol, že mu nie je známe žiadne ustanovenie platnej právnej úpravy, ktoré by\nnepripúšťalo výplatu mzdy spolu s cestovnými náhradami zamestnancovi v jednej spoločnej platbe a\nani sám žalobca takéto ustanovenie v odvolaní neuviedol. Bol názoru, že aj prípadné pochybenie v\npoložkovom vyúčtovaní nemôže mať za následok právny záver o tom, že súčasťou mzdy neboli aj\ncestovné náhrady. Tvrdenia žalobcu, že „...preukázateľne porušoval zákon, sofistikovanou činnosťou,\nkeď príslušným štátnym orgánom predkladal iné doklady a dokumenty ako svojim zamestnancom,\nvodičom a snažil sa príslušným štátnym orgánom vykazovať súlad, pričom má ísť o „úmyselné konanie...“\npovažoval za účelové, uvádzané v snahe očierniť žalovaného a navodiť negatívny dojem o spôsobe\nfungovania a riadenia spoločnosti a ani tieto svoje tvrdenia žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Vo\nzvyšku zotrval na argumentácii uvedenej vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.\n\n53. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného a k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nevyjadril.\n54. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil\n(§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 14.5.2024 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).\n55. Na ozrejmenie odvolací súd uvádza, že hoci žalovaný výslovne nevymedzil časť rozsudku proti ktorej\npodáva odvolanie, vzhľadom na obsah odvolania, ako aj skutočnosť, že v zmysle § 359 C. s. p. odvolanie\nmôže podať strana, v neprospech ktorej bolo odvolanie vydané, teda v prípade žalovaného v časti, v\nktorej bolo žalobe vyhovené, podrobil odvolaciemu prieskumu v rámci odvolania žalovaného vyhovujúcu\nčasť napadnutého rozhodnutia.\n56. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n57. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa\nnevykonania navrhnutých dôkazov, vysporiadania sa so špecifikovanými dôkazmi, posúdenia dohody o\npohyblivej zložke mzdy a právneho posúdenia sumy prevyšujúcej mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve,\nako aj vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovaného vo vzťahu k identifikácii prevyšujúcej\nčasti plnenia za prvé uplatnené obdobie a jeho nezapočítania na ďalšie obdobie, ako aj výšky náhrad\nza obdobie 10.4. až 10.6.2007 a právneho posúdenia uplatneného nároku odvolací súd podotýka, že\nide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových\na právnych okolností vedúcich k čiastočnému vyhoveniu žalobe.\n58. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku (arbitrárnosť),\nevent. jeho zmätočnosť, čím malo byť porušené právo žalobcu na spravodlivý proces je potrebné uviesť,\nže právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho procesu, čo vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, avšak tak, ako\nuviedol aj súd prvej inštancie, táto judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, vrátane takého,\nktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj Ruiz\nTorija c. Španielsko zo dňa 9.12.1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29; Hiro Balani\nc. Španielsko zo dňa 9.12.1994, séria A, č. 303 - B; Georgiadis c. Grécko zo dňa 29.5.1997; Higgins\nc. Francúzsko zo dňa 19.2.1998). Súd musí odpovedať na podstatné a právne významné skutočnosti\na nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie ich existencie, inak by sa dostal mimo limitov práva na\nspravodlivý proces, ktorý proces je chránený nielen Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale i Čl. 6 ods. 1 Dohovoru\ns tým, že súčasťou obsahu týchto základných práv je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace\notázky vo väzbe s predmetom konania (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 119/2009,\nsp. zn. III. ÚS 95/2006, sp. zn. III. ÚS 260/2006).\n59. Preskúmaním tejto časti odvolacieho argumentu žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie\nrozhodnutia. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť\ntvrdení strán konania. S argumentami strán konania sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho\nrozhodnutia vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal\nna všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia. Hodno tiež uviesť, že za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv účastníka konania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).\n\n60. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy a to pripojenie\nspisu súdu prvej inštancie sp. zn. 24C/268/2011 a doplnenie znaleckého dokazovania o znalcom\nnezodpovedané otázky č. 7 a č. 12. Odvolací súd uvádza, že rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov\nbudú vykonané je na posúdení konajúceho súdu, pričom naplnením odvolacieho dôvodu v zmysle § 365\nods. 1 písm. e) C. s. p. je nevykonanie dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, t.\nj. skutočností, ktoré by mali rozhodujúci vplyv na rozhodnutie súdu, žalobca však neuviedol, v čom by\nnavrhované dôkazy mali konkrétny vplyv na výrok rozhodnutia.\n61. V zhode so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že uvedené žalobcom\nnavrhované dôkazy nepredstavovali dôkazy potrebné na posúdenie uplatneného nároku, z uvedených\ndôvodov vyhodnotil predmetnú námietku žalobcu ako nedôvodnú. Odvolací súd len poznamenáva, že\nžalobca odôvodňoval nutnosť pripojenia spisu sp. zn. 24C/268/2011 rozpormi vo výpovedi konateľa k\ntzv. plachtám „Mzda vodiča za obdobie...“, avšak v konaní na súde prvej inštancie vykonanie uvedeného\ndôkazu odôvodňoval rozpormi vo výpovedi konateľky k vyplácaniu odmeny vo výške 11 % (č. l. 1051\nspisu), keď v konaní nebolo sporné, že žalovaný mal dvoch samostatne konajúcich konateľov.\n62. Vo vzťahu k žalobcom namietanému právnemu posúdeniu veci a tiež namietaným skutkovým\nzisteniam súdu prvej inštancie týkajúcim sa listinných dôkazov: „Mzda vodiča za obdobie ...“, „Informácia\nZmeny platné od 1.1.2007“, „Vyhodnotenie pracovnej cesty ..“,, výpisov z bankových účtov žalovaného a\nostatných vykonaných dôkazov vo vzťahu k preukázaniu vyplácania žalobcom tvrdenej pohyblivej zložky\n11 % z prepravy odvolací súd poukazuje na to, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. (súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) dopadá na\nsituácie, kedy súd prvej inštancie síce vykonal všetky potrebné dôkazy, avšak podľa názoru odvolateľa\nich hodnotil spôsobom, ktorý je v rozpore s § 191 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa\nsvojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo\nprihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a preto sú skutkové zistenia, ku ktorým na základe\ntakéhoto hodnotenia dôkazov dospel, nesprávne a to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie buď vzal\ndo úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak\nnevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané alebo vyšli počas konania najavo.\n63. Hodno uviesť, že nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení\ndôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými\nskutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak,\nz hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo keď výsledok\nhodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 až § 211\nC. s. p. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť,\nsúlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie\nako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej\ninštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 C. s. p.\n64. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu\nnezávislosti súdov (Čl. 46 Ústavy SR) čo znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných\ndôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda\núsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich\nbude považovať za dokázané. Až súhrn týchto skutočností vytvára zistený skutkový stav.\n65. Predmetom odvolacieho prieskumu nie je potom vlastné „hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie,\npretože nemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem tej procesnej situácie, kedy súdom prvej\ninštancie vykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom\nrozpore s obsahom spisu. Odvolací súd preto iba posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného\nrozhodnutia hodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore\ns pravidlami logického myslenia, a to vo väzbe na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené\nv tom - ktorom dôkaznom prostriedku sú rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len\nurčitý dôkaz, či určitú množinu dôkazných prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného\nči riadne odôvodneného hodnotenia) iný dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov. Na\nnesprávnosť výsledku činnosti súdu pri hodnotení dôkazov možno usudzovať - ako vyplýva zo zásady\n\nvoľného hodnotenia dôkazov - len zo spôsobu ako k nemu súd dospel. Ak v tomto smere nemožno súdu\nprvej inštancie vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi\n(napr. namietať, že mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý,\nže z vykonaných dôkazov vyplýva iný záver a pod.).\n66. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v subsumovaní zisteného skutkového stavu pod\npríslušnú právnu normu, čo vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Právne posúdenie je\nnesprávne, ak sa súd dopustí pri tejto činnosti omylu, tzn. keď na správne zistený skutkový stav aplikuje\nnesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne\ninterpretoval, alebo ak zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery.\n67. Odvolací súd konštatuje, že žiadne pochybenie či už v hodnotení skutkového stavu, alebo v\nprávnom posúdení v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, resp. z obsahu spisu\nnezaznamenal, keď súd prvej inštancie správne postupoval pri hodnotení v konaní predložených\ndôkazov vrátane znaleckého posudku. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru,\nže záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané uzavretie ústnej dohody o pohyblivej\nzložke mzdy medzi žalobcom a žalovaným, v dôsledku čoho sumu zaslanú žalovaným na účet\nžalobcu, nesporne prevyšujúcu mzdu uvedenú v pracovnej zmluve, vyhodnotil ako cestovné náhrady za\npreukázané vykonané zahraničné pracovné cesty (po preskúmaní výšky ktorých žalobcovi priznal ich\nzodpovedajúcu nevyplatenú časť), sú závermi preskúmateľnými a vo svojej ucelenosti logickými.\n68. K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd dodáva, že nebolo úlohou súdu prvej inštancie\nzaoberať sa úvahami žalobcu o tom, že stav, kedy bola v písomnej forme dohodnutá len základná mzda\nžalobcu mohol vyhovovať žalovanému kvôli menším odvodom, nakoľko takéto úvahy neboli v konaní\nnijako preukázané.\n69. Zároveň vo vzťahu k namietanej argumentácii súdu prvej inštancie, že v prípade, ak by žalobcov\npríjem pozostával zo mzdy, pohyblivej zložky mzdy a cestovných náhrad, tak by jeho plat vo\nvymedzenom období predstavoval 3.500 až 4.000 eur, čo by sa výrazne prejavilo na zvýšených\nnákladoch žalovaného v podnikaní, ktorú podľa žalobcu súd prvej inštancie nepodložil dôkazmi, odvolací\nsúd konštatuje, že išlo o argumentáciu žalovaného, ktorá nebola žalobcom výslovne popretá, preto súd\nprvej inštancie bez ďalšieho dokazovania mohol v zmysle § 151 ods. 1 C. s. p. z tejto vychádzať ako\nz nespornej.\n70. Je potrebné tiež uviesť, že súd prvej inštancie sa po posúdení, že sumy zasielané žalovaným na účet\nžalobcu, prevyšujúce písomne dohodnutú mzdu, predstavujú cestovné náhrady, v zmysle uplatneného\nnároku správne zaoberal tým, či tieto boli vyplatené v zodpovedajúcej výške, pričom dôvody, pre ktoré\nžalobca poukázal za obdobie 10.4.2007 až 27.9.2008 vyššiu sumu a za obdobie od 28.9.2008 do\n3.10.2009 zasa nižšiu sumu cestovných náhrad ako mal, neboli pre posúdenie žalobou uplatneného\nnároku právne relevantné.\n71. Neobstojí tiež námietka žalobcu, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, ktorú odôvodnil\ntým, že nemal možnosť sa vyjadriť k výpočtu súdu prvej inštancie, ktorým si sám vyrátal výšku\ncestovných náhrad za obdobie od 10.4.2007 do 10.6.2007, s ktorým bol oboznámený až na pojednávaní\nkonanom dňa 25.10.2022 a nemal možnosť si ho overiť, nakoľko ani v podanom odvolaní nevzniesol\nžalobca žiadne námietky proti predmetnému výpočtu súdu prvej inštancie a teda neuviedol, v čom mal\npodľa jeho názoru súd prvej inštancie pochybiť.\n72. Porušenie práva na spravodlivý proces nemohol založiť ani samostatný výpočet cestovných\nnáhrad za obdobie od 10.4. do 10.6.2007 súdom prvej inštancie, keď predmetný výpočet predstavoval\njednoduchú matematickú operáciu, na vykonanie ktorej nebola po zabezpečení si potrebných podkladov\npotrebná špecializovaná odbornosť a súd prvej inštancie bol k danému výpočtu plne kompetentný, k\nčomu odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca nenamietal žiadnu konkrétnu chybu\nv predmetnom výpočte.\n73. Odvolací súd dodáva, že splatnosť cestovných náhrad je nevyhnutne naviazaná na to, kedy\nzamestnanec vyúčtuje pracovnú cestu po jej uskutočnení, resp. kedy predloží príslušné doklady, pričom\nv konaní nebolo preukázané, kedy žalobca jednotlivé zahraničné pracovné cesty vyúčtoval, preto nie\n\nje možné prisvedčiť jeho argumentácii, že z dôvodu, že termín splatnosti mzdy bol fixný (17. deň\nnasledujúceho kalendárneho mesiaca), žalovaným zasielané platby na účet žalobcu (v jeden deň\nv mesiaci) nemohli predstavovať popri mzde aj platby za cestovné náhrady. Z rovnakého dôvodu\nneobstojí ani argumentácia, že suma prevyšujúca písomne dohodnutú mzdu v jednotlivých mesiacoch\nnezodpovedá sume cestovných náhrad za zahraničné pracovné cesty v príslušnom mesiaci.\n74. K odvolacej argumentácii žalovaného, ktorý namietal, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, v\nakom režime je „preplatok“ (ako rozdiel medzi vyplatenou sumou a zákonným nárokom za prvé obdobie od 10.4.2007 do 27.9.2008) a prečo ho nezapočítal na nedoplatok za obdobie od 28.9.2008 do 3.10.2009\nodvolací súd, ako už bolo vyššie uvedené, poukazuje na skutočnosť, že úlohou súdu prvej inštancie\nbolo (po právnom posúdení, že suma prevyšujúca písomne dohodnutú mzdu zasielaná žalovaným na\núčet žalobcu predstavuje cestovné náhrady) vyhodnotiť, či boli žalovaným uhradené cestovné náhrady v\nzákonnej výške. Keďže žalovaný po oboznámení sa so znaleckým posudkom, kde bola vypočítaná suma\ncestovných náhrad za predmetné obdobie (odpoveď na otázku č. 1 súdu, str. 231 znaleckého posudku,\nč. l. 516 spisu) zostal pasívny a neuplatnil si prevyšujúcu časť či už vzájomnou žalobou, započítaním\nalebo iným procesným spôsobom, súd prvej inštancie nedisponoval právnym podkladom na vykonanie\nzapočítania.\n75. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku toho, že vypočítal sumu cestovných náhrad za obdobie od\n10.4. do 10.6.2007 sám, hoci bola v konaní preukázaná nepresnosť žalobcom poskytnutých záznamov\nzo zahraničných pracovných ciest, nakoľko to bol sám žalovaný, kto nepredložil za obdobie od 10.4. do\n10.6.2007 údaje zo systému GPS a predložil len výstupy z programu SPED - Stravné vodiča za obdobie,\nz výstupov ktorého súd prvej inštancie pri výpočte vychádzal, pričom žalovaný žiadne iné dôkazy na\npreukázanie podkladových údajov za uvedené obdobie nepredložil a ani takýto dôkaz nenavrhol. Je\npotrebné uviesť, že vo zvyšku uplatneného obdobia, ktoré už pokrýval u žalovaného zavedený systém na\nbáze GPS, boli výpočty, na ktorých súd prvej inštancie založil posúdenie dôvodnosti výšky uplatneného\nnároku, založené na údajoch z tohto systému.\n76. Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou žalovaného, že nakoľko súd prvej inštancie dospel\nk záveru, že v konaní nebolo preukázané dohodnutie si pohyblivej zložky mzdy medzi žalobcom\na žalovaným a teda žalobca nepreukázal právny titul svojho nároku, súd prvej inštancie už nemal\nďalej skúmať uplatnený nárok, ale mal v celosti žalobu zamietnuť. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd je\nkonaní viazaný vymedzeným predmetom konania, ktorý žalobca vymedzuje rozhodujúcimi skutkovými\ntvrdeniami, pričom právne posúdenie je úlohou súdu.\n77. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal žalovanej sumy z dôvodu, že mu žalobca nevyplatil žiadnu\nsumu stravného ani vreckového za zahraničné pracovné cesty v označenom období. Tvrdenie žalobcu\nv priebehu konania, že suma prevyšujúca jeho písomne dohodnutú mzdu, ktorú mu žalovaný zaslal\nna účet, predstavuje ústne dohodnutú pohyblivú zložku mzdy je len reakciou žalobcu na žalovaným\nuplatnenú obranu, že cestovné náhrady boli žalobcovi vyplatené, ktorá nijako nezaložila zmenu\nposúdenia právneho titulu uplatneného nároku.\n78. Pretože žalobca ani žalovaný v podanom odvolaní neuviedli žiadne ďalšie relevantné skutočnosti,\nktorými by preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ďalšie odvolacie námietky preto odvolací\nsúd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť\nzmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.\n1 C. s. p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.\n79. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán konania nepriznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania, keďže žiadna zo strán nebola v odvolacom konaní úspešná.\n80. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43C/334/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}