Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/98/2024 z 12. 9. 2024 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. septembra 2024, sp. zn. 2Cob/98/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1324203502.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/98/2024 | ECLI:SK:KSBA:2024:1324203502.1 | 2024-09-12 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 325 CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP, § 391 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5211a4f-12fe-485c-9cff-e5965fed52a5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1324203502.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 2Cob/98/2024 1324203502 12. 09. 2024 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2024:1324203502.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: B. U., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX/X I., XXX XX M. R. - M. F. U. R. zastúpený: Advokátska kancelária Kucek&Partners, s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 26, 811 07 Bratislava, IČO: 36 865 192 proti žalovanému: L.. J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX Q. zastúpený: Mgr. Jakub Horváth, advokát so sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 54 548 004, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 77Cb/72/2024 - 57 zo dňa 20.5.2024 takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 77Cb/72/2024 - 57 zo dňa 20.5.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 77Cb/72/2024 - 57 zo dňa 20.5.2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal dočasnú úpravu pomerov strán uložením povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s dlhopismi, ktorých je majiteľom, v počte 155 kusov cenných papierov - dlhopisov zabezpečených, zaknihovaných (podoba), na doručiteľa (forma), s názvom cenného papiera: Penta Real Estate EUR III/2022 4,5% 20.250.706 EUR, ISIN: SK4000021259, alikvotný úrokový výnos (AÚV): 4,5%, v menovitej hodnote jedného dlhopisu 1.000,- EUR, t.j. celkom 155.000,- EUR do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 12.9.2022 došlo k uzavretiu (ústnej) kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako prevodcom (predávajúcim) a žalovaným ako nadobúdateľom (kupujúcim), ktorej predmetom bol (i) záväzok žalobcu previesť vlastnícke právo k 155 kusom cenných papierov dlhopisov zabezpečených, zaknihovaných (podoba), na doručiteľa (forma), s názvom cenného papiera: Penta Real Estate EUR III/2022 4,5% 20.250.706 EUR, ISIN: SK4000021259, alikvotný úrokový výnos (AUV): 4,5%, v menovitej hodnote jedného dlhopisu 1.000,00 EUR, t.j. celkom 155.000 EUR spolu s alikvotným úrokovým výnosom vo výške 1.288,86 EUR a (ii) záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu za predmetné dlhopisy vo výške 155.000 EUR. Žalobca ďalej k právnemu stavu veci uviedol, že na základe uzavretej kúpnej zmluvy vydal žalobca pokyn na obstaranie kúpy/predaja finančného nástroja obchodníkovi/banke - Privatbanka, a.s. so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO 31 634 419, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, Oddiel: Sa, Vložka č. 3714/B (ďalej len „Privatbanka“) zo dňa 12.9.2022, ktorý podpísala U.. S. U. na základe splnomocnenia zo dňa 29.7.2022. Žalobca teda svoj záväzok previesť vlastnícke právo k Dlhopisom na žalovaného splnil v celom rozsahu, o čom predložil súdu: - konfirmáciu - výpis č. 422800 zo dňa 12.9.2022 adresovaný žalobcovi, v ktorom Privatbanka potvrdzuje uzavretie obchodu, t.j. predaj dlhopisov na protistranu: L.. J. B. (žalovaného); konfirmáciu - výpis č. 422801 zo dňa 12.9.2022 adresovaný žalovanému, v ktorom Privatbanka potvrdzuje uzavretie obchodu, t.j. nákup Dlhopisov od protistrany: B. U. (žalobcu). 2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný ako nadobúdateľ (kupujúci) do dnešného dňa nezaplatil žalobcovi kúpnu cenu za dlhopisy, a to ani čiastočne. Z uvedeného dôvodu žalobca výzvou zo dňa 11.9.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny dlhopisov a súčasne na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 1.802,71 Eur. Zároveň žalobca vo výzve oznámil žalovanému, že ak nebude kúpna cena uhradená v dodatočnej lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy, žalobca odstupuje od kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho kúpna zmluva zanikne a zmluvné strany budú povinné vydať si navzájom všetko, čo podľa tejto zmluvy získali resp. o čo sa obohatili. Výzva bola žalovanému doručená dňa 25.9.2023. Žalovaný v dodatočnej 7-dňovej lehote od doručenia výzvy, t .j. do 2.10.2023 nezaplatil žalobcovi kúpnu cenu za dlhopisy, pričom žalobca oznámil, že v tom prípade odstupuje od kúpnej zmluvy. S ohľadom na platné odstúpenie od kúpnej zmluvy a s ohľadom na § 351 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) je zrejmé, že žalovaný je povinný vrátiť dlhopisy žalobcovi, tzn. previesť vlastnícke právo k 155 kusom dlhopisov späť na žalobcu. Pre úplnosť žalobca uvádza, že žiadne plnenie od žalovaného nebolo poskytnuté pred odstúpením, preto neexistuje povinnosť žalobcu vrátiť plnenie žalovanému. 3. Žalobca tiež uviedol, že podal návrh na neodkladné opatrenie pred začatím konania z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu výkonu rozhodnutia tým, že by žalovaný previedol vlastnícke právo k dlhopisom na tretiu osobu. Žalovaný po doručení výzvy zo dňa 11.9.2023, odstúpení od kúpnej zmluvy a neúspešných mimosúdnych rokovaniach sa rozhodol predať 5-izbový rodinný dom v jeho výlučnom vlastníctve, a to rodinný dom so súpisným č. 12414, postavený na pozemku KN-C, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 109 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. U. Q.. Z uvedených dôvodov má žalobca za to, že pred podaním žaloby vo veci samej je potrebné neodkladným opatrením uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s dlhopismi, v počte 155 kusov cenných papierov - dlhopisov zabezpečených, zaknihovaných (podoba), na doručiteľa (forma), s názvom cenného papiera: Penta Real Estate EUR III/2022 4,5% 20.250.706 EUR, ISIN: SK4000021259, alikvotný úrokový výnos (AUV): 4,5 %, v menovitej hodnote jedného dlhopisu 1.000,00 Eur, t.j. celkom 155.000 Eur. Zároveň žalobca uviedol, že počas mimosúdnych rokovaní informoval žalovaný (predchádzajúceho) právneho zástupcu žalobcu o tom, že sa žalovaný plánuje presťahovať do Tanzánie, kde si vybavuje štátne občianstvo. Preto možno dôvodne predpokladať, že žalovaný sa bude zbavovať majetku, a teda obava z ohrozenia exekúcie je reálna aj z daného dôvodu. Podanie (určovacej) žaloby vo veci samej voči žalovanému, ktorý by už nebol majiteľom dlhopisov by bolo zjavne neúspešné z dôvodu absencie pasívnej legitimácie žalovaného, resp. ak by došlo k prevodu dlhopisov po vydaní meritórneho rozhodnutia, resp. aj počas súdneho konania, exekúcia by bola ohrozená. Zároveň je zrejmé, že v súčasnosti neexistuje žiadne obmedzenie dispozície žalovaného s predmetnými dlhopismi. Nariadenie neodkladného opatrenia je za daných okolností jediným právnym prostriedkom, aby sa žalobca mohol následne úspešne domôcť svojich práv v konaní vo veci samej. Z týchto dôvodov je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán a nariadením neodkladného opatrenia uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s dlhopismi, ku ktorým bolo prevedené vlastnícke právo žalobcu na žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.9.2022 a ktoré majú byť po odstúpení predmetnej kúpnej zmluvy vrátené do vlastníctva žalobcovi. 4. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil listinné dôkazy, z ktorých súd prvej inštancie ustálil, že predmetom ponuky na predaj v inzercii topreality.sk je rodinný dom vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalobca súdu neosvedčil skutočnosť, že žalovaný ponúka na predaj inzerovanú nehnuteľnosť v priamej súvislosti s tvrdením žalobcu o plánoch žalovaného presťahovať sa do Tanzánie, čím zároveň neosvedčil skutočnosť ohrozenia prípadnej exekúcie. V dôsledku úspešného predaja nehnuteľnosti bude žalovaný disponovať finančnými prostriedkami k úhrade kúpnej ceny dlhopisov, preto súd prvej inštancie prijal právny záver, že žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, čo viedlo k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a to podľa § 365 ods. 1, písm. b), d), e) a písm. h) CSP, nakoľko sa domnieva, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie bez toho, aby sa zaoberal argumentáciou žalobcu uvedenou v doplnení návrhu zo dňa 15.5.2024. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením napadnutého uznesenia, keď uviedol, že v ňom absentujú základné úvahy súdu, pre ktoré dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov resp. obavu, že exekúcia bude ohrozená, čo viedlo k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého uznesenia žalobca uviedol, že súd prvej inštancie v bodoch 13 až 15 odôvodnenia napadnutého uznesenia len uviedol všeobecné formulácie súdu, ktoré je možné použiť na akýkoľvek iný súdny spor. Pokiaľ však následne súd tieto všeobecné formulácie neuplatní na konkrétny skutkový stav, je nutné konštatovať absenciu riadneho odôvodnenia a uznesenie označiť ako arbitrárne. V prípade odseku 16 napadnutého uznesenia žalobca uviedol, že ide o jedinú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorej sú uvedené úvahy súdu, ktoré sú však strohé, nedostatočné a v žiadnom smere nereflektujú na argumentáciu žalobcu (ani na argumentáciu uvedenú v návrhu ani v doplnení návrhu). Žalobca v petite návrhu žiadal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s dlhopismi. V nadväznosti na citovanú argumentáciu žalobcu uvedenú v Doplnení návrhu (s ktorou sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia), požiadal žalobca súd prvej inštancie, aby žiadosťou o poskytnutie informácie požiadal Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. o informáciu, kto je majiteľom dlhopisov. Žalobca v tomto smere poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/26/2020 zo dňa 28.4.2020. S ohľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhovel tejto žiadosti žalobcu, žalobca namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. 7. V prípade svojho doplnenia návrhu zo dňa 15.5.2024 žalobca uviedol, že, v odôvodnení napadnutého uznesenia absentujú akékoľvek úvahy súdu prvej inštancie vo vzťahu k argumentácií žalobcu uvedenej v tomto doplnení. Taktiež nie je v odôvodnení napadnutého uznesenia uvedené, z akých dôvodov súd prvej inštancie na toto podanie v podstate neprihliadal. V odôvodnení napadnutého uznesenia nie je ani uvedené, že by žalobca takéto podanie súdu prvej inštancie doručil, pričom súd prvej inštancie ani neopísal obsah tohto podania v napadnutom uznesení. Ako už žalobca uviedol vyššie, súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočne nevysporiadal v postate s celou argumentáciou žalobcu uvedenou v návrhu ako aj v jeho doplnení. Žalobca zastáva názor, že taktiež možno konštatovať, že dôsledkom tohto zásadného pochybenia je, že žalobcovi po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane jeho doplnenia nie sú vôbec zrejmé dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Za daných okolností teda dôjde k posúdeniu argumentácie žalobcu až zo strany odvolacieho súdu, pričom v prípade potvrdenia napadnutého uznesenia už nebude mať žalobca právo na riadny opravný prostriedok, čo by však bolo odmietnutím spravodlivosti. Zároveň má žalobca za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia § 325 CSP a nenariadil neodkladné opatrenie, nakoľko žalobca osvedčil, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, a to predovšetkým akcentujúc na argumentáciu žalobcu uvedenú v doplnení návrhu. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody žalobca žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenia a nariadil neodkladné opatrenie v znení jeho doplnenia návrhu zo dňa 15.5.2024 a aby mu priznal trovy prvostupňového a odvolacieho konania v plnom rozsahu. 8. K odvolaniu žalobcu doručil vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že neuznáva nárok žalobcu uplatnený návrhom a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a zákonné. Podľa názoru žalovaného v posudzovanom prípade nie sú dané zákonné dôvody na nariadenie neodkladného a ani zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a ani existenciu obavy, že prípadná exekúcia žalobcovej pohľadávky bude ohrozená. Žalovaný zároveň v celom rozsahu neuznáva samotný hmotnoprávny nárok, ktorého procesného zabezpečenia sa žalobca domáha svojim návrhom. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že dôrazne popiera, že by sa zbavoval svojho majetku. Žalovaný nepopiera, že inzeroval predaj nehnuteľností na realitných portáloch, ako to v návrhu tvrdí žalobca. Vzhľadom na majetkové pomery žalovaného však nejde o neštandardnú transakciu, prípadne o transakciu, ktorá by mohla zhoršiť jeho platobnú schopnosť. Žalovaný totiž disponuje majetkom v hodnote niekoľko miliónov eur (manažované portfólio v Privatbanka, a.s. zložené z inštrumentov ako dlhopisy, hotovosť, akcie, investície do podielových fondov a pod.; cenné papiere v správe na majetkovom účte žalovaného v Privatbanka, a. s., niekoľko desiatok nehnuteľností (byty, nebytové priestory, rodinné domy a pozemky) v Bratislave (v jednom prípade v Borinke) vo výlučnom vlastníctve žalovaného, alebo (v menšine prípadov) vo výlučnom vlastníctve obchodnej spoločnosti Program4you.de, s.r.o., ktorej je žalovaný väčšinovým spoločníkom a jediným konateľom, bez akejkoľvek ťarchy a k nim prislúchajúce spoluvlastnícke podiely). Okrem toho žalovaný uviedol, že prostredníctvom svojej spoločnosti Program4you.de, s.r.o. dňa 6.8.2024 uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej kúpil 3-izbový byt s pivničnou kobkou a dvoma parkovacími státiami v projekte Skypark residences v bratislavskom Starom Meste, ktorú z vlastných zdrojov uhradil ešte pred uzavretím tejto kúpnej zmluvy. 9. Žalovaný taktiež popiera, že by sa sťahoval alebo plánoval sťahovať do Tanzánie alebo si tam vybavovať štátne občianstvo. Na osvedčenie tejto skutočnosti žalobca ani len neoznačil (nie to ešte priložil) žiaden dôkaz. Žalovaný súhlasí s odôvodnením uvedenom v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil súvislosť medzi údajným sťahovaním sa žalovaného do Tanzánie a jeho inzerovaním nehnuteľností na predaj. Okrem toho žalovaný nijakým spôsobom neosvedčil, že by žalovaný inzeroval nehnuteľnosti na predaj kvôli tomu, aby sa zbavil svojho majetku a ohrozil tak vymožiteľnosť domnelej pohľadávky žalobcu. Naopak, z dôkazov predložených žalovaným v tomto podaní jednoznačne vyplýva, že žalobcova domnelá pohľadávka zodpovedá iba zanedbateľnej časti majetku žalovaného a že žalovaný v ostatnom období nerobil žiadne neštandardné transakcie, ktoré by čo i len náznakom podporovali tvrdenia žalovaného, že sa zbavuje svojho majetku za účelom sťaženia vymoženia žalobcovej domnelej pohľadávky. V žiadnom prípade teda nemožno konštatovať, že by bola prípadná exekúcia (žalobcovej pohľadávky) ohrozená a teda nebol a ani nie je naplnený ani tento predpoklad nariadenia neodkladného ani zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia nepostačuje iba hypotetická a ničím nepodložená obava, že žalovaný sa zbaví dlhopisov. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca v doplnení návrhu mení jeho pôvodný petit o ďalšiu eventualitu v podobe zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti. Takto doplnený návrh je, podľa žalovaného, v podstate nevykonateľný, pretože druhá žalobcom požadovaná eventualita je podmienená tým, že súd bude za žalobcu obstarávať dôkazy dopytom na Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. postupom podľa § 190 CSP. Zákonná úprava neodkladných a zabezpečovacích opatrení však s týmto druhom dôkazných prostriedkov vôbec nepočíta a za dôkazy na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania vo veci samej označuje iba listiny alebo výsluch strán. Zmätočne a neurčito tiež pôsobí návrh žalobcu, aby súd prvej inštancie zriadil zabezpečovacie opatrenie v podobe sudcovského záložného práva aj iba na časť nehnuteľností, ak by zriadenie na ne ako celok považoval súd prvej inštancie za neprimerané. Žalobca však v tomto ohľade úplne opomenul špecifikovať, ktoré z týchto nehnuteľností má súd prvej inštancie zaťažiť záložným právom a prečo, pričom mal súdu prvej inštancie osvedčiť čiastkovú hodnotu jednotlivých pozemkov a stavieb tvoriacich nehnuteľností a odôvodniť, prečo zaťaženie tej ktorej časti považuje za primerané. Túto „prácu“ však ponechal na súd prvej inštancie, ktorý ho v tomto ohľade nemôže suplovať. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považuje napadnuté uznesenie za vecne správne a navrhuje, aby súd prvej inštancie odvolanie žalobcu voči napadnutému uzneseniu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v rozsahu 100%. 10. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené. 11. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 12. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 13. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 14. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 15. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 16. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 17. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. 18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 20. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 21. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 22. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 24. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo existuje obava z ohrozenia exekúcie. Žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery, bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd predovšetkým skúmať, či žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť procesnú predbežnú ochranu. Keďže neodkladné opatrenia majú preventívny charakter, súd musí primárne vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv žalobcu v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané, nesmie poskytovať žalobcovi neprimeranú výhodu. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená : a) existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) podmienka, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) podmienka, že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp reparibility), e) podmienka, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) podmienka, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). 25. V súlade s judikatúrou ústavného súdu Najvyšší súd SR ustálene rozhoduje (napr. vo veciach sp. zn. 4Cdo/100/2018 , 5Cdo/202/2018 , 7Cdo/205/2019 ) a vyslovil, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/1/2022 zo dňa 31.1.2023). 26. Zo súdneho spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal toho, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s dlhopismi, ktorých je majiteľom, v počte 155 kusov cenných papierov - dlhopisov (identifikovaných v návrhu) a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný, ako kupujúci, nezaplatil žalobcovi kúpnu cenu za dlhopisy, a to ani čiastočne, pričom dodal, že žalovaný dobrovoľne nevrátil poskytnuté plnenie žalobcovi, mimosúdne riešenie sporu bolo neúspešné a preto žalobca podáva tento návrh na neodkladné opatrenie pred začatím konania z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu výkonu rozhodnutia tým, že by žalovaný previedol vlastnícke právo k dlhopisom na tretiu osobu. Žalobca preukazoval obavu z ohrozenia budúcej exekúcie tým, že podľa jeho informácií sa má žalovaný sťahovať do Tanzánie, kde si vybavuje štátne občianstvo a zároveň, že predal svoje nehnuteľnosti, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve. Žalobca následne doručil súdu prvej inštancie dňa 15.5.2024 doplnenie svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že žiada súd prvej inštancie, aby žiadosťou o poskytnutie informácie požiadal Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. o informáciu, kto je majiteľom dlhopisov s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/26/2020, zo dňa 28.4.2020. Pre prípad, že by Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. poskytol informáciu, že žalovaný už nie je majiteľom cenných papierov, a teda vrátenie dlhopisov žalobcovi by bolo nemožné, žalobca navrhol súdu prvej inštancie eventuálny petit, ktorým by nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve (podiel 1/1) žalovaného (identifikované v doplnení návrhu). Tento návrh žalobca odôvodnil tým, že v prípade, ak by žalovaný už nebol majiteľom dlhopisov, by sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 155.000,- Eur, a teda by mal žalobca peňažnú pohľadávku voči žalovanému. Žalobca tiež uviedol, že pokiaľ by súd prvej inštancie zriadenie záložného práva na všetkých vyššie uvedených nehnuteľnostiach považoval za neprimeraný zásah do práv žalovaného (s ohľadom na pohľadávku žalobcu 155.000,- Eur a inzerovanú cenu nehnuteľností: 550.000,- Eur), žalobca navrhuje, aby súd prvej inštancie zriadil záložné právo len na časti nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. 27. Súd prvej inštancie o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď konštatoval, že žalobca neosvedčil skutočnosť, že žalovaný ponúka na predaj inzerovanú nehnuteľnosť v priamej súvislosti s tvrdením žalobcu o plánoch žalovaného presťahovať sa do Tanzánie, čím zároveň neosvedčil skutočnosť ohrozenia prípadnej exekúcie. Súd prvej inštancie dodal, že v dôsledku úspešného predaja nehnuteľnosti bude žalovaný disponovať finančnými prostriedkami k úhrade kúpnej ceny dlhopisov čo vedie k záveru, že žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca v odvolaní namietal, že v odôvodnení napadnutého uznesenia absentujú základné úvahy súdu, pre ktoré dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov resp. obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitne žalobca namietal tú skutočnosť, že súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie bez toho, aby sa zaoberal argumentáciou žalobcu uvedenou v doplnení návrhu zo dňa 15.5.2024. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení ani neuviedol, že by žalobca takéto podanie súdu prvej inštancie doručil, pričom súd prvej inštancie ani neopísal obsah tohto podania v odôvodnení napadnutého uznesenia a preto je možné dospieť k záveru, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v návrhu, ako aj v doplnení návrhu. Žalobca preto namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. 28. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Odvolací súd má za preukázané, že žalobca svojim podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.5.2024, označeným ako „Doplnenie návrhu“, ktoré bolo doručené ešte pred vydaním napadnutého uznesenia, doplnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o skutkové tvrdenia, ako aj o eventuálny petit. Súd prvej inštancie uvedené podanie nebral do úvahy a nezahrnul ho do napadnutého uznesenia, pričom dôvod prečo tak neurobil nie je odvolaciemu súdu známy. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje zmienka o vyššie uvedenom doplnení návrhu, ako aj o eventuálnom petite, pričom súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil, prečo na uvedené podanie žalobcu neprihliadal resp. ako toto podanie posúdil. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré sa týka samotného rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (odsek 16 odôvodnenia), je stručné a strohé a argument žalobcu, ktorým považuje napadnuté uznesenie za nedostatočne odôvodnené, považuje odvolací súd za opodstatnený. Je preto možné dospieť k záveru, že odôvodnenie predmetného uznesenia nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie uznesenia v súlade s ustanovením 236 CSP. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením neposkytuje odpoveď na relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobcu uplatneným navrhnutým neodkladným opatrením. 29. Odvolací súd tiež zastáva názor, že vyššie uvedené skutočnosti predstavujú nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je potom nepreskúmateľné v naznačenom smere a zmätočné, čo malo za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom. V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje náležitá argumentácia a vzhľadom na absenciu komplexného vykonania a hodnotenia predložených dôkazov a návrhov chýba argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Keďže sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi a návrhmi, nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu v návrhu, ako aj v doplnení návrhu, nie je možné preskúmať, či dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých uzavrel, že žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. 30. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd opätovne preskúma splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP, ako aj doplnenie tohto návrhu zo dňa 15.5.2024, a viazaný petitom navrhovaného neodkladného opatrenia opätovne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). 32. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d) a písm. e) CSP).