Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/66/2024 z 29. 10. 2024 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2024, sp. zn. 6Cob/66/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1323202630.1 Krajský súd Bratislava | 6Cob/66/2024 | ECLI:SK:KSBA:2024:1323202630.1 | 2024-10-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. b) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3881a9d8-60f9-4c26-b243-b739d813c1fd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1323202630.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 6Cob/66/2024 1323202630 29. 10. 2024 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2024:1323202630.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci navrhovateľa: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30 844 789 a spoločnosti: NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a.s., so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 251 301, právne zastúpená: Hillbridges, s. r. o., so sídlom Gorkého 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 799 327, za účasti: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Netrestný odbor, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o návrhu o zosúladenie údajov do obchodného registra, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Exre/18/2023 - 210 zo dňa 22.01.2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Exre/18/2023 - 210 zo dňa 22.01.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“, alebo aj ako „registrový súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 23Exre/18/2023 - 210 zo dňa 22.01.2024 (ďalej len ako „napadnuté uznesenie“), prerušil konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri pri obchodnej spoločnosti NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a.s., Námestie Ľudovíta Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 251 301 (ďalej ako „zapísaná osoba“ alebo aj ako „spoločnosť NOVIS“) do právoplatného skončenia konania vedeného na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/70/2023 (výrok I.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 289 ods. 1, § 290 ods. 1, § 292 ods. 1, § 294 ods. 1, § 296 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CMP“) a § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov („ďalej len ako CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 07.06.2023 bol registrovému súdu doručený návrh navrhovateľa Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30 844 789 (ďalej ako „navrhovateľ“ alebo aj ako „Národná banka Slovenska“) na konanie o zosúladenie údajov zapísaných v obchodnom registri so skutočným právnym stavom pri spoločnosti NOVIS, ktorým sa navrhovateľ domáhal výmazu predmetu podnikania (činnosti) obchodnej spoločnosti NOVIS. Navrhovateľ k návrhu priložil rozhodnutie Národnej banky Slovenska č. sp. NBS1-000-073-774, č. z. 100-000-413-341 zo dňa 31.10.2022 a rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. sp. NBS1-000-079-406, č. z. 100-000-524-310 zo dňa 01.06.2023 (ďalej spolu aj ako „rozhodnutie NBS“ alebo aj ako „rozhodnutie o odobratí povolenia“), ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.06.2023. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 15.08.2023 vyzval účastníkov konania, aby sa podľa § 294 ods. 1 CMP vyjadrili, či s vykonaním zápisu do obchodného registra za účelom zosúladenia údajov súhlasia, alebo uviedli skutkové tvrdenia alebo právne dôvody, ktoré bránia vykonaniu zápisu. Navrhovateľ doručil dňa 28.08.2023 súhlasné stanovisko s vykonaním zápisu do obchodného registra. Zapísaná osoba doručila súdu dňa 19.09.2023 svoje vyjadrenie, v ktorom súdu prvej inštancie oznámila, že nesúhlasí s podaným návrhom navrhovateľa a oznámila, že podala dňa 04.08.2023 správnu žalobu vo veci preskúmania rozhodnutia NBS a ktorá je vedená pod sp. zn. 6S/70/2023. Na základe podanej správnej žaloby žiadala zapísaná osoba, aby súd prerušil konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri, a to až do času, kým bude Správnym súdom v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) v konaní o tejto správnej žalobe právoplatne rozhodnuté o tom, či skutočne došlo k spáchaniu správneho deliktu, ktorý je spoločnosti NOVIS kladený za vinu, alternatívne, kým bude správnym súdom rozhodnuté o návrhu spoločnosti NOVIS o priznaní odkladného účinku žaloby. V súvislosti s daným konaním súd prvej inštancie výzvou zo dňa 07.12.2023 požiadal správny súd o poskytnutie informácií o aktuálnom stave konania vo veci vedenej pod sp. zn. 6S/70/2023, ktorý dňa 20.12.2023 súdu oznámil, že v predmetnej právnej veci žalobcu nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom uznesení uviedol, že zmyslom a účelom zosúlaďovacieho konania je zabezpečiť v obchodnom registri stav zápisov zodpovedajúci skutočnému právnemu stavu a mal za to, že v konaní vedenom na správnom súde je riešená otázka zákonnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. sp. NBS1-000-079-406, č. z. 100-000-524-310 zo dňa 01.06.2023, na základe ktorého má dôjsť k výmazu predmetu podnikania (činnosti) obchodnej spoločnosti NOVIS. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že sú splnené zákonné podmienky podľa § 296 ods. 1 CMP v spojení s § 164 CSP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia. 4. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ dňa 08.02.2024 odvolanie v celom rozsahu a navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil alebo ak dospeje k záveru, že napadnuté uznesenie bolo vydané na základe návrhu spoločnosti NOVIS na prerušenie konania, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh spoločnosti NOVIS na prerušenie konania v celom rozsahu zamietne. Navrhovateľ odvolanie odôvodnil v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, t. j. mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ v odvolaní namietol, že v súlade s § 159 ods. 4 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o poisťovníctve“) podal dňa 07.06.2023 registrovému súdu rozhodnutie NBS spolu s návrhom na zápis tejto skutočnosti do obchodného registra, teda zosúladenie faktického a právneho stavu so stavom zápisu v obchodnom registri. Za preukázané považoval, že spoločnosť NOVIS má v obchodnom registri uvedený nasledujúci predmet činnosti - „vykonávanie poisťovacej činnosti podľa prílohy č. 1 zákona o poisťovníctve - Klasifikácia poistných odvetví podľa poistných druhov: Časť B - poistné odvetvia životného poistenia 1. Poistenie a) pre prípad dožitia, pre prípad smrti, pre prípad smrti alebo dožitia, pre prípad dožitia s možnosťou vrátenia poistného, poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami, b) dôchodkové poistenie, c) doplnkové poistenie uzavreté popri životnom poistení, najmä pre prípad ublíženia na zdraví vrátane práceneschopnosti, pre prípad smrti následkom úrazu a pre prípad invalidity následkom úrazu alebo choroby. 3. Poistenie uvedené v prvom bode písm. a) a b) spojené s investičnými fondami“ (ďalej aj ako „predmet činnosti“ alebo aj ako „poisťovacia činnosť“), že spoločnosti NOVIS bolo dňa 05.06.2023 nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia NBS odňaté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti v celom rozsahu, a ktorá teda nie je od 05.06.2023 oprávnená vykonávať predmet činnosti uvedený v obchodnom registri a že spoločnosť NOVIS podala proti rozhodnutiu NBS dňa 04.08.2023 správnu žalobu na správnom súde a navrhovala priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t. j. odkladný účinok rozhodnutia NBS o odobratí povolenia na výkon poisťovacej činnosti, ktorý bol zamietnutý uznesením správneho súdu zo dňa 08.01.2024, č.k. 6S/70/2023 - 787. Skutkový stav je tak podľa navrhovateľa taký, že spoločnosť NOVIS od 05.06.2023, teda aj v okamihu vydania napadnutého uznesenia, nebola a nie je oprávnená vykonávať predmet činnosti, ktorý má zapísaný v obchodnom registri, čím je tento zápis v rozpore s objektívnou realitou a skutočným právnym stavom. S poukazom na uvedené mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré viedli k vydaniu napadnutého uznesenia. Navrhovateľ ďalej poukazoval na ustanovenie § 193 CSP s tým, že súd prvej inštancie bol viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím NBS, a to nielen vo vzťahu k výroku o vine spoločnosti NOVIS za správny delikt podľa zákona o poisťovníctve, ale i vo vzťahu k sankcii, ktorá bola za tento správny delikt udelená. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil záväznosť a zákonnosť dôkazu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia NBS s tým, že v slovenskom právnom poriadku platí prezumpcia správnosti a zákonnosti rozhodnutia, na ktorú nemá vplyv uplatňovanie procesných práv (podaním správnej žaloby) spoločnosťou NOVIS. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa pri vydávaní napadnutého uznesenia vôbec nezaoberal skutočnosťou, že správny súd rozhodol o nepriznaní odkladného účinku správnej žaloby spoločnosti NOVIS, a teda účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ostávajú zachované. Navrhovateľ namietol, že súd prvej inštancie prerušením konania rozhodol v rozpore s verejným záujmom a právnou istotou tretích strán spoliehajúcich sa na hodnovernosť a aktuálnosť údajov zapísaných do verejne dostupnej časti obchodného registra tým, že neodstránil rozpor medzi zapísanými údajmi a skutočným právnym a faktickým stavom. Mal za to, že súd prvej inštancie vydaním napadnutého uznesenia v rozpore s § 193 CSP nereflektoval rozhodnutie NBS, čím porušil povinnosť viazanosti súdu rozhodnutím orgánu verejnej moci a svojvoľne oddialil rozhodnutie vo veci samej, a teda zaťažil konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ ďalej namietol, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, či súd prvej inštancie prerušil konanie na návrh spoločnosti NOVIS alebo k prerušeniu pristúpil z vlastného podnetu. Ak konanie prerušil z vlastného podnetu, mal súd prvej inštancie postupovať v súlade s § 162 ods. 2 CSP a pred vydaním napadnutého uznesenia upovedomiť strany a dať im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia, čo súd prvej inštancie neurobil. Súd prvej inštancie sa tiež v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal s návrhom spoločnosti NOVIS na prerušenie konania. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, či súd prvej inštancie rozhodoval na základe návrhu spoločnosti NOVIS, či tomuto návrhu mal v úmysle vyhovieť a prečo vyhovel návrhu na prerušenie konania do skončenia konania o správnej žalobe a nie do rozhodnutia o priznaní odkladného účinku, alebo či rozhodol o prerušení konania bez návrhu. Napadnuté uznesenie tak nie je riadne odôvodnené a pre nedostatok odôvodnenia nie je možné ani vylúčiť, či súd prvej inštancie neporušil právo navrhovateľa na vyjadrenie sa k dôvodom prerušenia konania. Navrhovateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie tiež v odôvodnení nevysvetlil, z akého dôvodu považoval za potrebné prerušiť konanie o zosúladenie údajov, keď výmaz predmetu podnikania má len evidenčný deklaratórny charakter, pričom v čase vydania napadnutého uznesenia existovalo právoplatné rozhodnutie NBS o odobratí povolenia spoločnosti NOVIS na vykonávanie poisťovacej činnosti v celom rozsahu, ktorým bol súd viazaný. Navrhovateľ považoval napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie, ktoré porušuje jeho právo na spravodlivý proces. Ďalej namietol, že aplikácia ustanovenia § 164 CSP v spojení s § 296 CMP súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení je v rozpore so základnými interpretačnými metódami práva, nakoľko je nepochybné, že ustanovenie § 296 CMP predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 164 CSP. Znenie ustanovenie § 296 CMP zároveň vylučuje aplikáciu ustanovenia § 164 CSP z dôvodu prebiehajúceho iného konania, než uvedeného v § 296 ods. 1 CMP. Poukazoval na to, že fakultatívne prerušenie konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri registrovým súdom je možné len z dôvodov uvedených v § 296 ods. 1 CMP a do úvahy prichádza len pri kumulatívnom splnení v ňom stanovených podmienok, a to ak prebieha konanie o žalobe o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti podľa predpisov obchodného práva alebo členskej schôdze družstva podľa predpisov obchodného práva a súčasne, ak takáto žaloba nie je zjavne bezdôvodná. Zdôraznil, že žiadna z uvedených podmienok nebola v predmetnom konaní naplnená s tým, že prerušenie konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri z dôvodov prebiehajúceho iného konania než uvedeného v § 296 ods. 1 CMP je výslovne zakázané ustanovením § 296 ods. 2 CMP. Registrový súd tak v rozpore s ustanovením § 296 ods. 2 CMP napadnutým uznesením prerušil konanie o zosúladenie údajov, nesprávne interpretoval obsah právnej normy, čím vec nesprávne právne posúdil. 5. K odvolaniu navrhovateľa sa spoločnosť NOVIS vyjadrila v podaní zo dňa 22.03.2024 a uviedla, že sa s napadnutým uznesením a so závermi súdu prvej inštancie plne stotožňuje. Poukázala na to, že v konaní o správnej žalobe sa okrem iného posudzuje zákonnosť rozhodnutia NBS a postup spočívajúci v prerušení predmetného konania umožňuje prístup, ktorý garantuje ústavné právo na prieskum rozhodnutia orgánu verejnej moci nezávislým súdom. Spoločnosť NOVIS mala za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, nakoľko neprihliadol len na existenciu rozhodnutia NBS, ale aj na skutočnosť že bolo napadnuté pre jeho nezákonnosť v rámci správnej žaloby. Súd prvej inštancie sa správne dopytoval na stav tohto konania na správnom súde, na základe čoho zistil, že nebolo doposiaľ rozhodnuté. Súd prvej inštancie tak zistil skutkový stav rozhodujúci pre dôvodnosť prerušenia správne. Poukazoval na to, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nekonštatoval, že by spoločnosť NOVIS nebola okamihom právoplatnosti rozhodnutia NBS oprávnená vykonávať zapísaný predmet činnosti. Poukázala na to, že zápis v obchodnom registri v tomto prípade má iba deklaratórny charakter a skutočnosť, či je predmet činnosti zapísaný v obchodnom registri, nie je rozhodujúca pre takéto oprávnenie. Spoločnosť NOVIS sa stotožnila so závermi súdu prvej inštancie o potrebe prerušenie tohto konania vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie, v ktorom má byť preskúmané samotné rozhodnutie NBS z hľadiska jeho zákonnosti. Prerušením konania nedochádza k porušeniu pravidla uvedeného v § 193 CSP. Spoločnosť zdôraznila, že súd prvej inštancie rozhodoval len o procesnej otázke. Poukázala na to, že skutočnosť, že správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok, nijako neprejudikuje ne/zákonnosť rozhodnutia NBS. Spoločnosť NOVIS považovala napadnuté uznesenie za dostatočne jasné a odôvodnené. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa, že prerušenie konania o zosúladení údajov z dôvodov prebiehajúceho konania iného než uvedeného v § 296 ods. 1 CMP je explicitne zakázané § 296 ods. 2 CMP, spoločnosť NOVIS uviedla, že ustanovenie § 296 ods. 1 CMP nie je možné v skutkových okolnostiach tohto konania vykladať doslovne a reštriktívne ho uplatňovať výhradne na prípady kedy prebieha len konanie o žalobe o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. Zdôraznila, že prebiehajúce konanie o zosúladení je výsledkom aplikácie osobitného zákona (§ 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve), a teda nie je štandardné a predpokladané v rámci konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri. Mala za to, že správny je len taký výklad § 296 ods. 1 CMP, ktorý umožňuje jeho rozširujúcu interpretáciu aj na prípady, kedy konanie o neplatnosti sa nevzťahuje len na prípady podľa obchodného práva, ale aj na prípady, kedy dochádza k súdnemu prieskumu rozhodnutí, ktoré sú výsledkom predpisov verejného práva. 6. Navrhovateľ v doplňujúcom podaní k odvolaniu zo dňa 17.05.2024 poukazoval na ustanovenia čl. 27, čl. 144 ods. 2, a čl. 273 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (ďalej len ako „Smernica Solventnosť II“) a uviedol, že ako orgán dohľadu podľa čl. 144 ods. 2 smernice Solventnosť II a podľa ustanovenia § 259 ods. 4 zákona o poisťovníctve je povinný zabezpečiť efektívnu ochranu poistníkov a oprávnených osôb aj prostredníctvom rýchleho zosúladenia zápisu v obchodnom registri so skutočným stavom, a to aj s ohľadom na ochranu právnej istoty poistníkov spoločnosti NOVIS a oprávnených osôb, ktoré by mali mať možnosť spoľahnúť sa na informácie uvedené v tomto verejnom registri a tiež na to, že zápis zmien relevantných pre právne postavenie poistníkov a oprávnených osôb sa vykoná v primeranom čase. Smernica Solventnosť II v čl. 273 ods. 2 prikladá význam formálnej vykonateľnosti rozhodnutia o likvidácii v iných členských štátoch bez dodatočných formálnych požiadaviek, preto mal za to, že niet dôvodu, aby súd túto požiadavku nerešpektoval na území Slovenskej republiky, keďže súčasťou procesu po odobratí povolenia na výkon poisťovacej činnosti je okrem začatia likvidácie aj zápis odobratia povolenia v obchodnom registri v zmysle § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve. Navrhovateľ mal za to, že aplikácia ustanovenia § 164 CSP v spojení s § 296 CMP, t. j. použitie ustanovení vnútroštátneho práva o fakultatívnom prerušení konania o zosúladení údajov v obchodnom registri poisťovne s odobratým povolením na výkon poisťovacej činnosti je v rozpore aj so zásadami efektivity a eurokonformného výkladu Smernice Solventnosť II a ako taká predstavuje nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. 7. Podaním zo dňa 29.05.2024 do predmetného konania vstúpil v zmysle § 13 ods. 1 a § 289 CMP a § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o prokuratúre“) prokurátor generálnej prokuratúry a vyjadril sa k napadnutému uzneseniu. Prokurátor odvolanie navrhovateľa považoval za dôvodné a mal za to, že podmienky na prerušenie konania o návrhu na zosúladenie údajov neboli splnené. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukazoval na to, že fakultatívne prerušenie konania založené na § 164 CSP je prípustné za predpokladu, že meritórne rozhodnutie závisí od nevyriešenej predbežnej otázky, ktorá je relevantná pre meritórne rozhodnutie veci a konajúci súd je túto otázku oprávnený riešiť sám. Ak súd nie je relevantnú otázku oprávnený riešiť sám, musí konanie prerušiť obligatórne podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP. Vo veciach zosúladenia údajov v obchodnom registri je ale fakultatívne prerušenie konania modifikované ustanovením § 296 CMP, ktoré predstavuje lex specialis k § 164 CSP. Z uvedeného vyplýva, že súd konanie o zosúladenie údajov musí prerušiť (obligatórne), ak relevantnú predbežnú otázku nie je oprávnený riešiť a súd môže (fakultatívne) prerušiť konanie len ak prebieha iné konanie výslovne uvedené v § 296 ods. 1 CMP. Zdôraznil, že konanie o správnej žalobe nie je konaním, ktoré by mohlo byť zákonným dôvodom na prerušenie konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri. Prokurátor ďalej poukázal na to, že v danom prípade rozhodnutie o odobratí povolenia nadobudlo právoplatnosť, o čom nemal pochybnosti ani súd prvej inštancie. Otázka, či právne účinky administratívneho správneho rozhodnutia nastali, môže byť odvodená len od toho, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a prípadne toho, či správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Správny súd však správnej žalobe spoločnosti NOVIS odkladný účinok nepriznal. Rozhodnutie o odobratí povolenia tak spôsobuje právne účinky. Uviedol, že súd prvej inštancie za relevantnú predbežnú otázku považoval to, či rozhodnutie o odobratí povolenia je alebo nie je zákonné. Zákonnosť administratívneho rozhodnutia však nie je otázkou, ktorú súd skúma v civilnom procese, ak je takéto rozhodnutie právoplatné, súd v civilnom procese jeho zákonnosť prezumuje a právne účinky rozhodnutia je povinný vziať do úvahy a vychádzať z nich. Prokurátor ďalej uviedol, že ak by aj bolo prípustné prerušiť konanie z dôvodu, že o relevantnej predbežnej otázke prebieha iné súdne konanie, potom platí, že súd, ktorý konanie prerušuje musí skúmať a v odôvodnení uznesenia o prerušení konania vysvetliť, či má iné súdne konanie aspoň určitú nádej na úspech. Bez takéhoto zhodnotenia je rozhodnutie o prerušení konania založené len na formálnom hodnotení. Prokurátor tiež poukázal na to, že konanie o zosúladenie údajov v časti predmetu činnosti pri spoločnosti NOVIS, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, má charakter výkonu rozhodnutia Národnej banky Slovenska, teda výkonu administratívneho orgánu, ktorý vykonáva dohľad nad činnosťou poisťovne. Zákonodarca zveril do právomoci Národnej banky Slovenska a správneho súdu rozhodnúť o tom, či opísaný výkon administratívneho rozhodnutia má byť odložený alebo nie a len tieto orgány sú oprávnené odložiť výkon predmetného administratívneho rozhodnutia. Registrový súd v konaní o zosúladenie údajov má len posúdiť, či došlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok, teda či oprávnenie vykonávať činnosť zaniklo. Zdôraznil, že dohľad nad poisťovníctvom je vecou verejného záujmu. 8. Navrhovateľ v podaní zo dňa 07.06.2024, ktorým reagoval na vyjadrenie zapísanej osoby uviedol, že v civilnom procese nemala byť skúmaná zákonnosť právoplatného a vykonateľného administratívneho rozhodnutia a že správny súd nepriznal správnej žalobe spoločnosti NOVIS odkladný účinok. Ďalej uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nezávislým súdom, a to v rámci správneho súdnictva, čo aj spoločnosť NOVIS využila. Poznamenal, že v rámci konania o správnej žalobe správny súd návrh na priznanie odkladného účinku o správnej žalobe uznesením zo dňa 08.01.2024 zamietol. Vykonaním zápisu údajov do obchodného registra tak v danom prípade nedochádza k odopretiu práva na súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejne správy. Zdôraznil, že predmetný zápis má deklaratórne účinky, a teda vyjadruje len skutočnosti, ktoré už nastali, bez ohľadu na vykonanie uvedeného zápisu v obchodnom registri. Účelom celého konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri je zabezpečenie súladu zápisov v obchodnom registri s reálnym skutkovým a právnym stavom, a teda zabezpečenie hodnovernosti a aktuálnosti v obchodnom registri zapísaných údajov v záujme informovanosti verejnosti a istoty tretích osôb spoliehajúcich sa na tieto údaje. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na právoplatnosť a vykonateľnosť jeho rozhodnutia nemá vplyv ani uplatňovanie procesných práv zo strany spoločnosti NOVIS podaním právnej žaloby proti tomuto rozhodnutiu, ako ani podaním ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu spoločnosti NOVIS na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Poukazoval na to, že v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky je jediným orgánom verejnej moci oprávneným tak na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovni, ako aj na jeho odobratie. Uviedol, že dňom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia o odobratí povolenia došlo k zániku tohto oprávnenia, pričom súd je podľa § 193 CSP týmto rozhodnutím viazaný. Navrhovateľ nesúhlasil s argumentáciou spoločnosti NOVIS o rozširujúcej interpretácii ustanovenia § 296 ods. 1 CMP a mal za to, že znenie tohto ustanovenia výslovne vylučuje možnosť prerušenia konania o zosúladenie údajov z dôvodu, že prebieha iné súdne konanie, ktorého predmetom sú skutkové alebo právne otázky, ktoré by mohli mať význam ako predbežná otázka, a teda aplikácia § 164 CSP v spojení s § 296 CMP je v rozpore so základnými interpretačnými metódami, ako aj priamo so znením § 296 ods. 2 CMP. Zdôraznil, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nezaoberal výkladom týchto ustanovení CSP a CMP a ani ich aplikáciou na daný prípad. Mal za to, že napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. 9. Spoločnosť NOVIS sa k vstupu prokurátora do predmetného konania vyjadrila v podaní zo dňa 21.06.2024 a uviedla, že právnym účinkom odobratia poisťovacieho povolenia je zákaz vykonávania poisťovacej činnosti, avšak nie výmaz údajov o predmete činnosti. Poukázala na to, že aj naďalej v zmysle zákona o poisťovníctve vykonáva ako poisťovňa vybrané činnosti, ktoré sú nevyhnutné na uplatnenie jej pohľadávok a vyrovnanie záväzkov. Výmaz predmetu podnikania by predstavoval porušenie princípu právnej istoty už existujúcich klientov a bol by aj v rozpore s výslovným znením zákona o poisťovníctve. Poukazovala na to, že podľa § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve sa odobratie povolenia zapisuje do obchodného registra, avšak v žiadnom ohľade sa neuvádza, že by malo dôjsť k výmazu predmetu podnikania. Uviedla, že konanie o zosúladenie údajov je civilno-mimosporovým konaním, v ktorom úlohou súdu nie je len uskutočňovať výkon rozhodnutia správneho orgánu, ale má v zmysle ústavnoprávnej požiadavky na spravodlivý proces právo, resp. povinnosť konať v rámci tzv. doktríny plnej jurisdikcie. Spoločnosť pripustila, že registrový súd by mal v konaní o zosúladenie údajov vychádzať z rozhodnutia o odobratí povolenia ale v tom zmysle, že ak existuje rozhodnutie o otázke, ktorá je pre súd prejudiciálna, súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním. Uviedla tiež, že prerušením predmetného konania súd prvej inštancie neporušil princíp uvedený v § 193 CSP, nakoľko prerušením konania neprejudikoval otázku o tom, či spoločnosť spáchala nejaký správny delikt, ale konanie prerušil do času, kým bude s konečnou platnosťou správnym súdom vyriešená otázka o zákonnosti rozhodnutia NBS. Spoločnosť NOVIS zdôraznila, že ňou podaná správna žaloba nie je zjavne bezdôvodná a popisovala kľúčové pochybenia navrhovateľa pri rozhodovaní o odobratí povolenia, ktoré podľa jej názoru osvedčovali vysoko dôvodný úspech konania vo veci správnej žaloby. Spoločnosť NOVIS mala za to, že navrhovateľ v čase vydania rozhodnutia nezohľadnil skutkový stav, nevykonal potrebné dôkazy, odmietol nariadenie pojednávania, rozhodnutie založil na podkladoch, ktoré netvorili administratívny spis a mal sa dopustiť tiež hmotnoprávnych pochybení. Vzhľadom na uvedené a v súlade s argumentáciou prokurátora mala spoločnosť NOVIS za to, že je potrebné napadnuté uznesenie potvrdiť, nakoľko súd prvej inštancie správne rozhodol o prerušení konania, keďže o relevantnej predbežnej otázke prebieha iné súdne konanie a toto iné súdne konanie nie je zjavne nedôvodné a má zjavnú nádej na úspech. Spoločnosť NOVIS ďalej mala za to, že vykonanie výmazu predmetu činnosti z obchodného registra na základe rozhodnutia navrhovateľa bez toho, aby toto rozhodnutie bolo preskúmané nezávislým a nestranným súdom, by bolo v rozpore s ústavnými právami spoločnosti. Spoločnosť NOVIS opätovne argumentovala potrebou extenzívneho výkladu ustanovenia § 296 CMP aj na prípady, kedy konanie o neplatnosti sa nevzťahuje len na prípady podľa obchodného práva, ale aj na prípady, kedy dochádza k súdnemu prieskumu rozhodnutí, ktoré sú výsledkom verejného práva. Spoločnosť NOVIS ďalej zdôraznila, že bez ohľadu na zrejmú nezákonnosť rozhodnutia navrhovateľa o odobratí povolenia, toto rozhodnutie, t. j. aj zákaz vykonávania ďalšej poisťovacej činnosti, rešpektuje. Poukázala na to, že aj naďalej riadne a v plnej výške hradí každému svojmu klientovi a zároveň, že odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti bolo zo strany navrhovateľa opakovane medializované, a teda klienti ako aj verejnosť si sú vedomí, že jej bolo toto povolenie odobraté. K doplneniu odvolania navrhovateľa spoločnosť NOVIS uviedla, že celá argumentácia navrhovateľa poukazujúca na rôzne ustanovenia Smernice Solventnosť II je irelevantná a informovanie poistníkov o začatí likvidačného konania je úplne inou právnou otázkou, ako je výmaz predmetu činnosti z obchodného registra. 10. Navrhovateľ dňa 12.08.2024 podal doplňujúce podanie k odvolaniu, a to vo vzťahu k preukázaniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a poukazoval na to, že dňa 07.05.2023 súdu prvej inštancie doručil podanie, ktorým žiadal o zápis odobratia povolenia spoločnosti NOVIS na vykonávanie poisťovacej činnosti do obchodného registra na základe § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve. Poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o obchodnom registri“) s tým, že návrh na zápis/zmenu/výmaz údajov zapísaných do obchodného registra je oprávnená podať registrovému súdu nielen zapísaná osoba, ale aj osoba podľa osobitného zákona, ktorým v danom prípade bolo ustanovenie § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve. Registrový súd bol teda povinný prihliadnuť na návrh navrhovateľa na zápis odobratia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti do obchodného registra aj v prípade, ak nebol súdu doručený elektronickými prostriedkami, prostredníctvom predpísaného elektronického formulára. Súd prvej inštancie mal na návrh navrhovateľa prihliadnuť a postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o obchodnom registri, a teda vykonať zápis v súlade s § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri v lehote dvoch pracovných dní odo dňa doručenia návrhu. Rozhodnutie navrhovateľa o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predstavuje konštitutívny prvok pre zápis tejto skutočnosti do obchodného registra, súd o tejto otázke nemôže rozhodovať a samotný zápis v obchodnom registri je len deklaratórny. Zákonnosť administratívneho rozhodnutia nie je otázkou, ktorú súd v civilnom procese, resp. pri zápise údajov do obchodného registra skúma. Zároveň zo zvolenia fakultatívneho prerušenia konania súdom vyplýva, že sa jedná o také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, nakoľko súd môže v zmysle dikcie § 164 CSP uskutočniť iné vhodné opatrenia dostupnými prostriedkami. Zdôraznil, že súd prvej inštancie pristúpil k prerušeniu konania napriek tomu, že správny súd nepriznal správnej žalobe spoločnosti NOVIS odkladný účinok a Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť spoločnosti NOVIS proti tomuto rozhodnutiu uznesením č.k. I. ÚS/326/2024 - 33 zo dňa 18.06.2024 odmietol. Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil návrh zo dňa 06.06.2023 na zápis povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti do obchodného registra, keď návrh posúdil ako návrh podľa § 290 ods. 1 CMP na konanie o začatie konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom, nakoľko mal návrh posúdiť ako návrh na zápis údajov do obchodného registra podľa § 5 ods. 1 zákona o obchodnom registri a následne postupovať podľa § 4 a nasl. zákona o obchodnom registri v spojení s § 282 a nasl. CMP. 11. Spoločnosť NOVIS sa k doplňujúcemu podaniu navrhovateľa k odvolaniu vyjadrila v podaní zo dňa 25.09.2024. Poukázala na to, že nový postoj navrhovateľa prichádza po viac ako jednom roku od podania návrhu a porušuje jej ústavné právo na prieskum rozhodnutia navrhovateľa nezávislým súdom, nakoľko priamočiare vykonanie výmazu predmetu činnosti spoločnosti z obchodného registra, na podklade rozhodnutia navrhovateľa o odobratí povolenia bez toho, aby toto bolo preskúmané nezávislým súdom, by bolo v rozpore s jej ústavným právom na prieskum rozhodnutia orgánu verejnej moci nezávislým súdom, resp. toto právo robí iluzórnym. Mala za to, že nový postoj navrhovateľa tiež porušuje princíp právnej istoty a zásadu, že práva patria bdelým, ktorá vyžaduje, aby sa každá strana aktívne zaujímala o ochranu a výkon práv a uplatňovala včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou svoje procesné oprávnenia. Spoločnosť NOVIS tiež poukázala na to, že vo vzťahu k existujúcim klientom je de lege artis aj po odobratí povolenia naďalej oprávnená vykonávať poisťovaciu činnosť ako poisťovňa v zmysle § 189 ods. 1 zákona o poisťovníctve, preto by výmaz predmetu činnosti z obchodného registra bol v rozpore s chránenými záujmami jej poistníkov a klientov. Poukazovala tiež na to, že podľa jej vedomostí navrhovateľ nepristúpil k uverejneniu informácie o odobratí povolenia v Obchodnom vestníku. Spoločnosť NOVIS ďalej uviedla, že navrhovateľom podaný návrh nebol štandardný, nebol uskutočnený elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického formuláru a neobsahoval náležitosti ustanovené osobitným predpisom. Namietala tiež, že navrhovateľom prezentovaný výklad ustanovení § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve a § 5 ods. 3 zákona o obchodnom registri nie je správny. Zdôraznila, že v čase prijatia zákona o poisťovníctve predmetná úprava (§ 159 ods. 4) až doteraz platila bezo zmien, pričom táto odkazovala prostredníctvom poznámky pod čiarou č. 80 na znenie § 5 ods. 3 zákona o obchodnom registri v znení, ktoré v danom čase (t. j. v čase prijatia zákona o poisťovníctve, resp. predmetného ustanovenia § 159 ods. 4) malo odlišný normatívny obsah ako je tomu dnes, a to konkrétne ustanovenie § 5 ods. 3 zákona o obchodnom registri v danom rozhodujúcom čase obsahovalo (len) požiadavku, aby pravosť podpisu na návrhu bola úradne osvedčená. Ak teda zákonodarca v čase nadobudnutia účinnosti predmetnej úpravy (§ 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve) vyjadril záujem na tom, že pri zápise skutočnosti - odobratia povolenia, sa nevyžaduje osvedčenie pravosti podpisu (čo bolo obsahom normy obsiahnutej v § 5 ods. 3 zákona o obchodnom registri platnej v rozhodujúcom čase), nie je možné následne, po zmene úpravy § 5 ods. 3 zákona o poisťovníctve bez ďalšieho, dovodzovať, že výnimka zo zákona o poisťovníctve v § 159 ods. 4 sa má vykladať tak, že zahŕňa aj výnimku z požiadavky na predkladanie návrhu elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického formulára, ktorá bola až následne premietnutá v § 5 ods. 3 zákona o obchodnom registri oveľa neskôr dodatočnými novelizáciami. Mala za to, že interpretácia navrhovateľa je aj v rozpore so samotnou povahou registračného konania podľa zákona o obchodnom registri, ktorého charakteristickou črtou je, že ide o zjednodušený formalistický postup, ktorý zo strany registrového súdu podlieha len obmedzenej materiálnej kontrole, pričom zodpovednosť za obsahovú stránku je vždy na navrhovateľovi. Ak by sa aj pripustilo, že navrhovateľ mohol podať svoj návrh inak ako formou formuláru predpokladaného v rámci vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť (ďalej len ako „vyhláška“), po obsahovej stránke tento návrh nespĺňal nielen náležitosti podľa vyhlášky k zákonu o obchodnom registri (konkrétne príloha č. 15 k danej vyhláške), ale ani všeobecné náležitosti akéhokoľvek podania voči súdu. Už len na základe toho musí byť návrh navrhovateľa obsiahnutý v doplňujúcom podaní k odvolaniu (bod 17.) odmietnutý pre jeho nezrozumiteľnosť - aj keby tunajší súd mal za to, že je potrebné napadnuté uznesenie o prerušení z akéhokoľvek dôvodu zrušiť. Spoločnosť NOVIS ďalej zdôraznila, že zákon o poisťovníctve neupravuje žiaden „právny účinok“ odobratia povolenia spočívajúci v tom, že sa má vymazať (jediný možný) predmet podnikania spoločnosti. Naopak výmaz jediného možného predmetu podnikania spoločnosti, je podľa jej názoru v rozpore so zákonom o poisťovníctve. Zákon o poisťovníctve totižto vyslovene predpokladá, že spoločnosť, ako subjekt sui generis, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, aj naďalej vykonáva vybrané činnosti súvisiace s jej predchádzajúcou poisťovacou činnosťou ako poisťovňa podľa zákona o poisťovníctve dovtedy, kým vyrovná svoje pohľadávky a záväzky. Výmaz predmetu podnikania by predstavoval porušenie princípu právnej istoty existujúcich klientov a bol by aj v rozpore s výslovným znením zákona o poisťovníctve, keďže ustanovenie § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve len stanovuje, že „odobratie povolenia sa zapisuje do obchodného registra“, avšak v žiadnom ohľade sa nepredpokladá, že by malo dôjsť k výmazu celého predmetu podnikania. Zapisovaný údaj vyžadovaný v § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve ohľadom skutočnosti - odobratia povolenia na výkon poisťovacej činnosti do obchodného registra, predstavuje v zmysle zákona o obchodnom registri len tzv. inú ďalšiu skutočnosť, ktorá môže byť predmetom zapisovaných údajov v obchodnom registri, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Ďalej sa vyjadrila k potrebe prerušenia konania aj pre prípad záveru, že s návrhom navrhovateľa je potrebné sa vysporiadať v rámci konania o zápise údajov do obchodného registra a nie v rámci konania o ich zosúladení. Poukazovala na to, že CSP neobsahuje vo vzťahu k registračnému konaniu o zápise údajov žiadnu osobitnú úpravu ohľadom dôvodov na prerušenie konania. Zákon o obchodnom registri nevylučuje vo vzťahu k registračnému konaniu o zápise údajov aplikáciu inštitútu prerušenia konania podľa ustanovení CSP. Z už uvádzaných dôvodov mala spoločnosť NOVIS za to, že odvolací súd by mal potvrdiť napadnuté uznesenie o prerušení konania. Avšak v prípade, ak by odvolací súd vyhodnotil, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť z dôvodu, že súd prvej inštancie nemal vo veci návrhu postupovať formou konania o zosúladení, ale formou registračného konania o zápise údajov, tak spoločnosť mala za to, že aj v takomto prípade by existovali dôvody na prerušenie registračného konania o zápise údajov, a to vzhľadom na potrebu ústavnekonformného výkladu garantujúceho nezávislý prieskum rozhodnutia o odobratí povolenia nezávislým súdom, ktorý je analogicky potrebné uplatniť aj na prípadné registračné konanie o zápise údajov z dôvodu, že je známe, že dané rozhodnutie je predmetom prieskumu v inom správnom súdnom konaní. Osobitne, ak spoločnosť osvedčila, že toto iné správne súdne konanie nie je zjavne nedôvodné, resp. má zjavnú nádej na úspech, a to pre významné hmotnoprávne a procesnoprávne pochybenia navrhovateľa bližšie opísané vo vyjadrení spoločnosti zo dňa 21.06.2024 k vstupu prokurátora. Spoločnosť NOVIS zároveň zdôraznila, že absenciou výmazu predmetu podnikania nedošlo k žiadnemu skutočnému a ani potenciálnemu ohrozeniu záujmov poistníkov či iných účastníkov trhu. Odobratie povolenia na výkon poisťovacej činnosti je už takpovediac notorietou nielen medzi účastníkmi trhu ale aj potenciálnymi klientami spoločnosti. 12. V podaní zo dňa 03.10.2024 spoločnosť NOVIS poukazovala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Cob/77/2024 - 440 zo dňa 21.08.2024, ktorým Krajský súd v Bratislave potvrdil uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 23CbR/18/2023 - 208 zo dňa 13.02.2024 o prerušení konania o zrušení, likvidácii a vymenovaní likvidátora spoločnosti NOVIS do právoplatného skončenia konania vedeného na správnom súde pod sp. zn. 6S/70/2023, a to vzhľadom na jeho relevanciu a podporu predchádzajúcej argumentácie spoločnosti o potrebe prerušenia konania o zosúladení údajov v obchodnom registri. 13. K podaniam spoločnosti NOVIS sa navrhovateľ vyjadril v podaní zo dňa 11.10.2024. Argumentáciu spoločnosti, že zákon o poisťovníctve neupravuje právny účinok spočívajúci v tom, že sa má vymazať predmet činnosti spoločnosti NOVIS, navrhovateľ považoval za nesprávnu. Zdôraznil, že právnym následkom jeho rozhodnutia, ktorým došlo k odobratiu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti v celom rozsahu, je zánik podnikateľského oprávnenia spoločnosti NOVIS. Ak teda došlo k zániku podnikateľského oprávnenia a údaje v obchodnom registri majú byť aktuálne, potom je jednoznačne potrebné, aby pri spoločnosti NOVIS nebol zapísaný predmet podnikania, ktorý zanikol právoplatným a vykonateľným rozhodnutím NBS. Tomuto nebráni ani § 189 ods. 2 v spojení s § 159 ods. 1 zákona o poisťovníctve. Oprávnenie (zároveň aj povinnosť) spoločnosti NOVIS vykonávať len činnosti nevyhnutné na uplatnenie pohľadávok a vyrovnanie záväzkov ako poisťovňa vyplýva priamo zo zákona, avšak neznamená, že spoločnosť NOVIS disponuje povolením na vykonávanie poisťovacej činnosti, teda podnikateľským oprávnením. Opätovne poukázal na skutočnosť, že zápisom odobratia povolenia do obchodného registra nedôjde k zániku podnikateľského oprávnenia, nakoľko tento zápis nemá konštitutívny účinok, ale deklaratórny. K zániku podnikateľského oprávnenia spoločnosti NOVIS došlo právoplatnosťou rozhodnutia NBS, ktorú toto rozhodnutie nadobudlo dňa 05.06.2023. Skutočnosť, či má spoločnosť NOVIS v obchodnom registri zapísaný predmet podnikania alebo nie, nemá absolútne žiadny vplyv na oprávnenia, resp. povinnosti, spoločnosti NOVIS vyplývajúce z uvedených ustanovení zákona o poisťovníctve. Vo vzťahu k argumentácii spoločnosti NOVIS, že § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve stanovuje, že odobratie povolenia sa zapisuje do obchodného registra, avšak neuvádza, že by malo dôjsť k výmazu predmetu podnikania, navrhovateľ poukázal na § 281 CMP a uviedol tiež, že zákon o poisťovníctve stanovuje, že rozhodnutie o odobratí povolenia sa zapisuje do obchodného registra, avšak zápisom do obchodného registra je v zmysle § 281 CMP potrebné rozumieť aj výmaz údajov z obchodného registra. K tvrdeniam spoločnosti NOVIS o pochybeniach navrhovateľa vo vzťahu k rozhodnutiu o odobratí povolenia navrhovateľ uviedol, že tieto tvrdenia sú jednak nesprávne a jednak v predmetnom konaní irelevantné. Posudzovanie dôvodnosti správnej žaloby v tomto konaní navyše nie je ani účelné a hospodárne, a to vzhľadom na vecnú zložitosť a rozsah správnou žalobou napádaných rozhodnutí, ako aj rozsah samotnej správnej žaloby a následných vyjadrení oboch účastníkov konania pred správnym súdom. Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že predmetom tohto konania nie je súdny prieskum jeho rozhodnutia, ale vykonanie zápisu odobratia povolenia do obchodného registra. Vykonaním zápisu do obchodného registra teda nedochádza k odopretiu práva na súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy. Predmetný zápis do obchodného registra má deklaratórne účinky, a teda vyjadruje len skutočnosti, ktoré už nastali bez ohľadu na vykonanie uvedeného zápisu v obchodnom registri. Aktuálne zapísaný predmet podnikateľskej činnosti v obchodnom registri tak poskytuje nesprávne informácie. K otázke, či súd prvej inštancie mohol o návrhu na zápis odobratia povolenia do obchodného registra konať nesprávne, keď tento posúdil ako návrh na zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným stavom podľa § 290 ods. 1 CMP, navrhovateľ uviedol, že podaním návrhu plnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve, ako aj zabezpečoval svoju zákonnú úlohu v rámci dohľadu nad finančným trhom a s ním súvisiacou ochranou finančných spotrebiteľov a iných klientov. V zmysle zásady, že súd pozná právo, sa súd nemôže vzdať posúdenia návrhu a posúdenia, aké právne predpisy sa na daný návrh vzťahujú a podľa akých právnych predpisov má o návrhu konať. Mal za to, že jeho návrh nie je možné považovať za neúplný alebo nezrozumiteľný len z toho dôvodu, že v návrhu neboli uvedené ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých má súd daný návrh posudzovať a podľa ktorých má v konaní postupovať, nakoľko právne predpisy sú súdu známe a nie je potrebné ich žiadnym spôsobom preukazovať ani dokazovať. Uviedol, že je pravdou, že od účinnosti zákona o poisťovníctve došlo k zmene znenia § 5 ods. 3 zákona o obchodnom registri (resp. k zmene znenia celého § 5 zákona o obchodnom registri), avšak vzhľadom na znenie § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve za bodkočiarkou, považoval za zrejmé, že zákonodarca predpokladal, že na návrh navrhovateľa sa nemajú aplikovať všetky požiadavky tak, ako ich vyžaduje zákon o obchodnom registri, a teda takýto návrh NBS na zápis do obchodného registra sa bude posudzovať odlišne od návrhov na zápis podaných inými subjektami. Navrhovateľ poukazoval na to, že aj keď v konaní podľa zákona o obchodnom registri v zásade nie je prerušenie konania vylúčené, na prerušenie konania musia byť splnené zákonné podmienky. Mal za to, že pri prerušení tohto konania neboli splnené podmienky prejudiciality v zmysle § 194 CSP, ktoré sú prepojené s ustanovením § 164 CSP. Navrhovateľ rozhodol o otázke, o ktorej má právomoc rozhodovať ako iný orgán verejnej moci. Z tohto dôvodu práve rozhodnutie NBS o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predstavuje konštitutívny prvok pre zápis tejto skutočnosti do obchodného registra. Registrový súd preto o tejto skutočnosti nemôže rozhodovať a samotný zápis tejto skutočnosti v obchodnom registri je len deklaratórny. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že na základe správnej žaloby sa v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. 6S/70/2023 rieši otázka zákonnosti rozhodnutia o odobraní povolenia, za relevantnú predbežnú otázku teda považoval to, či rozhodnutie o odobraní povolenia je alebo nie je zákonné. Zákonnosť administratívneho rozhodnutia však nie je otázkou, ktorú súd v civilnom procese, resp. pri zápise údajov do obchodného registra skúma. Ak je administratívne rozhodnutie právoplatné a vykonateľné, súd v civilnom procese jeho zákonnosť prezumuje a právne účinky rozhodnutia je povinný vziať do úvahy a vychádzať z nich. Správny súd vo vyššie uvedenej veci správnej žalobe spoločnosti NOVIS ako žalobcu odkladný účinok nepriznal, a teda rozhodnutie NBS má všetky účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Navrhovateľ následne zhrnul, že predmetom konania pred odvolacím súdom je jeho odvolanie zo dňa 07.02.2024 proti napadnutému uzneseniu, ktoré podľa jeho názoru trpí viacerými závažnými vadami, a to že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že spoločnosť NOVIS nemá oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a že súd prvej inštancie porušil zásadu viazanosti súdu rozhodnutím o spáchaní správneho deliktu, ako aj, že napadnuté uznesenie riadne neodôvodnil a vec nesprávne právne posúdil. 14. Spoločnosť NOVIS doručila odvolaciemu súdu doplňujúce podanie k vyjadreniu navrhovateľa dňa 29.10.2024 o 20:09 hodine, t. j. až po rozhodnutí odvolacieho súdu o odvolaní zo dňa 29.10.2024. Z tohto dôvodu odvolací súd na toto podanie spoločnosti NOVIS už neprihliadol. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 3 ods. 6 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie navrhovateľa bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359 a § 362 ods. 1 veta prvá CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 17. Podľa § 391 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 18. Podľa § 13 ods. 1 CMP, prokurátor môže vstúpiť do začatého konania okrem konania o rozvod manželstva. Ak je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, môže prokurátor vstúpiť do konania v tejto časti. 19. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. 20. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. 21. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 22. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 07.06.2023 na súd prvej inštancie návrh na zápis odobratia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti do obchodného registra zo dňa 06.06.2023. Rozhodnutím Národnej banky Slovenska č. sp. NBS1-000-073-774, č. z. 100-000-413-341 zo dňa 31.10.2022 v spojení s rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. sp. NBS1-000-079-406, č. z. 100-000-524-310 zo dňa 01.06.2023 bolo okrem iného rozhodnuté, že Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu podľa ustanovenia § 139 ods. 1 písm. h) v spojení s ustanovením § 158 ods. 2 písm. a), c) a g) zákona č. 39/2015 Z. z., tzn. z dôvodov vzniku závažných nedostatkov v činnosti účastníka konania (spoločnosti NOVIS), nespĺňania podmienky na udelenie povolenia uvedenej v ustanovení § 7 ods. 2 písm. j) zákona č. 39/2015 Z. z. a z dôvodu, že sankcie uložené podľa zákona č. 39/2015 Z. z. neviedli k náprave zistených nedostatkov, odoberá povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené rozhodnutím č. ODT-13166/2012 - 16 zo dňa 03.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2013 v znení osvedčenia č. ODT-14020/2015 vydaného orgánom dohľadu dňa 10.12.2015 podľa ustanovenia § 192 ods. 4 zákona č. 39/2015 Z. z., a to v celom rozsahu, tzn. pre nasledovné poistenia poistného odvetvia životného poistenia podľa časti B prílohy č. 1 zákona č. 39/2015 Z. z.: 1. Poistenie a) pre prípad dožitia, pre prípad smrti, pre prípad smrti alebo dožitia, pre prípad dožitia s možnosťou vrátenia poistného, poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami, b) dôchodkové poistenie, c) doplnkové poistenie uzavreté popri životnom poistení, najmä pre prípad ublíženia na zdraví vrátane práceneschopnosti, pre prípad smrti následkom úrazu a pre prípad invalidity následkom úrazu alebo choroby. 3. Poistenie uvedené v prvom bode písm. a) a b) a druhom bode spojené s investičnými fondmi. Predmetné rozhodnutia NBS nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.06.2023. Dňa 04.08.2023 podala spoločnosť NOVIS proti predmetným rozhodnutiam NBS správnu žalobu na Správnom súde v Bratislave, ktorá je vedená pod sp. zn. 6S/70/2023 (ďalej len ako „správna žaloba“). Dňa 18.09.2023 spoločnosť NOVIS v nadväznosti na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 15.08.2023 podľa § 294 ods. 1 CMP, doručila súdu prvej inštancie vyjadrenie zapísanej osoby spolu s návrhom na prerušenie konania o zosúladení údajov v obchodnom registri, a to buď do právoplatného skončenia konania o správnej žalobe, alebo do času, kým bude Správnym súdom v Bratislave v tejto veci rozhodnuté o návrhu žalobcu - spoločnosti NOVIS o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Uznesením č.k. 6S/70/2023 - 787 zo dňa 08.01.2024 Správny súd v Bratislave návrh žalobcu (spoločnosti NOVIS) na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.08.2023 zamietol. 23. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. 24. K odvolacej námietke navrhovateľa, že napadnuté uznesenie je pre nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľné, a teda porušuje jeho právo na spravodlivý súdny proces, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v bodoch 15. a 16. odôvodnenia napadnutého uznesenia skonštatoval, že má za to, že v konaní vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/70/2023 je riešená otázka zákonnosti rozhodnutia NBS, na základe ktorého má dôjsť k výmazu predmetu podnikania (činnosti) spoločnosti NOVIS. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že sú splnené zákonné podmienky podľa § 296 ods. 1 CMP v spojení s § 164 CSP a rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku napadnutého uznesenia. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu však nevyplýva, či k záveru o potrebe prerušenia predmetného konania dospel súd prvej inštancie bez dispozitívneho úkonu účastníkov konania, alebo tak rozhodol na návrh zapísanej osoby zo dňa 18.09.2023. Z návrhu zapísanej osoby na prerušenie konania vyplýva, že argumentovala buď obligatórnou povinnosťou súdu prvej inštancie prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP (v návrhu zapísanej osoby zrejme chybou v písaní označeným ako § 164 ods. 1 písm. a) CSP) alebo navrhovala konanie prerušiť fakultatívne podľa § 296 CMP. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval naplnenie podmienok podľa § 296 ods. 1 CMP v spojení s § 164 CSP. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé a nie je ani nijako odôvodnené, či súd reflektoval na návrh zapísanej osoby, alebo konanie prerušil bez návrhu. Ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie taktiež nevysvetlil a vôbec sa nevysporiadal s otázkou, z akého dôvodu považoval za potrebné prerušiť predmetné konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným stavom, keď sám konštatoval v bode 1. odôvodnenia napadnutého uznesenia právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí NBS, na základe ktorých došlo k odobratiu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti spoločnosti NOVIS, pričom v bode 15. odôvodnenia len bez ďalšieho uzavrel, že v konaní pred správnym súdom je riešená otázka zákonnosti týchto rozhodnutí. Z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie tak vôbec nie je zrejmé, akými myšlienkovými postupmi a úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď dospel k potrebe prerušiť predmetné konanie do právoplatného skončenia konania o správnej žalobe. Konanie o zosúladenie údajov podľa § 289 a nasl. CMP je konaním, v ktorom sa má dosiahnuť zhoda zápisu v obchodnom registri so skutočným právnym stavom inak ako na základe návrhu na zápis údajov do obchodného registra, a to za účelom zabezpečenia materiálnej publicity obchodného registra. Predmetom tohto konania tak nie je prieskum zákonnosti právoplatného rozhodnutia NBS, na základe ktorého bolo zapísanej osobe odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti. Právo spoločnosti NOVIS na súdny prieskum rozhodnutia NBS ako orgánu verejnej správy bolo zachované, nakoľko mal možnosť podať a aj podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu v rámci správneho súdnictva. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo považoval súd prvej inštancie za rozhodujúcu prejudiciálnu otázku zákonnosti rozhodnutia NBS preskúmavanú v konaní o správnej žalobe, keď v odôvodnení napadnutého uznesenia sám poukazuje na to, že rozhodnutia NBS, na základe ktorých došlo k odobratiu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sú právoplatné a vykonateľné, a teda nastali ich právne účinky. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zápis (výmaz) predmetu podnikania má v danom prípade len deklaratórny charakter. V súvislosti s konštitutívnymi a deklaratórnymi účinkami zápisov do obchodného registra odvolací súd uvádza, že zápis je konštitutívny iba vtedy, ak to právna úprava vyslovene ustanovuje. Na základe uvedeného odvolací súd zastáva názor, že ak právna norma neustanovuje inak platí, že zápis do obchodného registra má deklaratórne účinky. Samotné podanie správnej žaloby nespôsobuje ex lege odkladný účinok napadnutého rozhodnutia NBS. Odvolací súd mal v konaní zistené, že návrh spoločnosti NOVIS na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 04.08.2023 Správny súd v Bratislave zamietol, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani to, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s touto skutočnosťou. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že súd prvej inštancie rozhodol o prerušení predmetného konania do právoplatného skončenia konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 296 ods. 1 CMP v spojení s § 164 CSP. Súd prvej inštancie však nijakým spôsobom neuviedol a z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil pri aplikácii predmetných zákonných ustanovení pri posúdení dôvodnosti prerušenia predmetného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že Civilný mimosporový poriadok zavádza osobitné dôvody prerušenia konania v tomto mimosporovom konaní o zosúladenie údajov v obchodnom registri a ustanovenie § 296 CMP predstavuje špeciálne ustanovenie (lex specialis) k všeobecnej právnej úprave fakultatívneho prerušenia konania podľa § 164 CSP. Fakultatívne tak súd môže prerušiť konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri len za splnenia podmienok podľa § 296 ods. 1 CMP, a to ak prebieha konanie o žalobe o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti podľa predpisov obchodného práva alebo konanie o žalobe o neplatnosť uznesenia členskej schôdze družstva podľa predpisov obchodného práva a ak takáto žaloba nie je zjavne bezdôvodná. Ustanovenie § 296 ods. 2 CMP navyše výslovne uvádza, že okrem konaní špecifikovaných v odseku 1 tohto ustanovenia konanie o zosúladenie údajov nemožno prerušiť z dôvodu, že prebieha iné súdne konanie, ktorého predmetom sú skutkové alebo právne otázky, ktoré by mohli mať význam ako otázka predbežná. Konanie o správnej žalobe vedené pod sp. zn. 6S/70/2023 nemožno zaradiť medzi konania predpokladané ustanovením § 296 ods. 1 CMP. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, aké výkladové pravidlá súd prvej inštancie použil, keď pri rozhodovaní o prerušení konania aplikoval ustanovenie § 296 ods. 1 CMP v spojení s § 164 CSP. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie posúdil návrh navrhovateľa na zápis odobratia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti do obchodného registra zo dňa 06.06.2023 ako návrh na zosúladenie údajov podľa § 289 a nasl. CMP. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však už nie je jasné, z akých dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa v danom prípade s poukazom na znenie ustanovenia § 159 ods. 4 zákona o poisťovníctve nejednalo o návrh na zápis údajov do obchodného registra podľa ustanovení zákona o obchodnom registri a na základe akých skutočností dospel k záveru o tom, že daný návrh predstavuje návrh na zosúladenie údajov podľa § 298 a nasl. CMP. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nedostatočne odôvodnil, na základe akých skutočností dospel k záveru o potrebe prerušiť predmetné konanie, z odôvodnenia napadnutého uznesenia ani nevyplýva, či súd prvej inštancie o prerušení konania rozhodoval na návrh zapísanej osoby alebo bez dispozitívneho úkonu účastníkov konania a zároveň úplne absentuje odôvodnenie právnych záverov vedúcich k aplikácii použitých ustanovení § 298 CMP a § 296 CMP v spojení s § 164 CSP, preto záver súdu o potrebe prerušenia predmetného konania odvolací súd vyhodnotil ako nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie súdu prvej inštancie odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené súvislosti považuje preto za nepreskúmateľné v rozpore s § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd túto odvolaciu námietku navrhovateľa preto považuje za dôvodnú. 25. Odvolací súd uvádza, že povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať z hľadiska zákonom stanovených obligatórnych náležitostí je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie strán sporu, že súd sa ich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že z neho bude vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a že sa v ňom súd adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne logickým spôsobom vysporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami strán sporu, na ktorých spočívajú ich námietky a je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva strany sporu na riadne odôvodnenie rozhodnutia znamená upretie jej práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a súčasne sa jej odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení, neprináleží totiž odvolaciemu súdu svojím rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nahrádzať. 26. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo odvolaním napadnuté uznesenie o prerušení konania, pričom odvolací súd skúmal, či boli naplnené odvolacie dôvody uplatnené navrhovateľom v rámci odvolacieho konania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Odvolací súd však v rámci odvolacieho konania o odvolaní voči uzneseniu o prerušení konania neposudzoval otázky súvisiace s tým, či je alebo nie je daný dôvod na výmaz predmetu činnosti pri obchodnej spoločnosti NOVIS v zmysle návrhu zo dňa 06.06.2023 a s tým súvisiacu rozsiahlu argumentáciu navrhovateľa a zapísanej osoby, nakoľko tieto otázky presahujú rámec prieskumu odvolacieho súdu pri posúdení odvolania voči procesnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie o prerušení konania. 27. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri odôvodnení napadnutého uznesenia nesprávne procesne postupoval, keď svoje rozhodnutie riadnym a preskúmateľným spôsobom neodôvodnil, čím naplnil dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní vysporiadať sa s otázkou, či sa v danom prípade jedná o konanie o návrhu na zosúladenie údajov podľa § 289 a nasl. CMP alebo o konanie o návrhu na zápis do obchodného registra podľa zákona o obchodnom registri (§ 5 a nasl.). V nadväznosti na uvedené je potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne a v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu posúdil potrebu prerušenia predmetného konania, resp. návrh zapísanej osoby na prerušenie konania a svoje úvahy a závery riadne a zrozumiteľne odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že na prerušenie konania nie sú splnené podmienky, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie rozhodne (§ 162 ods. 3 CSP), resp. môže rozhodnúť spolu s rozhodnutím vo veci samej, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní. 28. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).