{"guid": "caee9dd4-ec8d-41c0-b039-d4553ee600d4:1ae8dd7c-2a40-4562-acd8-59a64567602f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1321201136.2", "spisova_znacka": "7CoCsp/23/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/23/2023 z 21. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. augusta 2024, sp. zn. 7CoCsp/23/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1321201136.2", "identifikacne_cislo": "1321201136", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2024-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517", "nazov": "§ 517 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "nazov": "§ 396 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ae8dd7c-2a40-4562-acd8-59a64567602f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1321201136.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1321201136.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1321201136.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoCsp/23/2023\n1321201136\n21. 08. 2024\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2024:1321201136.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: W. M. F., F..E..D.., F. F. P.C. X,\nV., C.: XX XXX XXX, zast.: E. G., F..E..D.., F. F. P. X, V., C.: XX XXX XXX, proti žalovanému: P. Ď., O..\nXX.XX.XXXX, Z. V. Š. XX, V., o zaplatenie 10.576,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného\nproti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.01.2023, č.k. 21Csp/20/2021-182, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nII. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n10.576,77 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.576,77 eur od 27.07.2018 do zaplatenia,\nto všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému\nnáhradu trov konania v pomere úspechu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom po právoplatnosti\nrozsudku samostatným uznesením (výrok II.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 497, § 502 ods. 1, § 504 zákona č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 a 2\nzákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ust. § 52 ods. 1 a\n2, § 53 ods. 3, 5 a 9, § 517 ods. 1 a 2, § 524,\n§ 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka\n(ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že sporný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné\nposudzovať vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách, pričom Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od\nzákona o spotrebiteľských úveroch, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa,\nžalovaného. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je lex specialis s dopadom na všetky\nspotrebiteľské zmluvy. Poskytnutie úveru právnym predchodcom žalobcu žalovanému ako dlžníkovi a\nsúčasne ako spotrebiteľovi z titulu uzavretia Zmluvy o spotrebnom úvere\nč. XXXXXXXXXX\nzo dňa 21.12.2017 (ďalej len „Zmluva o úvere“) vzhľadom na strany zmluvného vzťahu posúdil\nako spotrebiteľský zmluvný vzťah. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané,\nže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 10.000 eur dňa\n21.12.2017 prevodom na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal splácať predmetný úver s\ndohodnutým 17,40 % ročným úrokom v mesačných 120-ich splátkach po 167,67 eur, splatných k 20.\ndňu v mesiaci so platnosťou prvej splátky 18.01.2018 až do konečnej splatnosti úveru 20.12.2017.\nRPMN dlžníka bola 17,40 %, priemerná hodnota RPMN bola 8,80 %. Celková čiastku, ktorú sa zaviazal\nžalovaný uhradiť veriteľovi predstavovala sumu 20.120,40 eur. Predmetná Zmluva o úvere v čl. X\n\nobsahovala špecifikáciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov predmetného úveru v\nSplátkovom kalendári, ktorý tvoril súčasť Zmluvy o úvere. V čl. 7 zmluvy je uvedený vzorec pre výpočet\nRPMN, v čl. III zmluvy sú uvedené všetky potrebné informácie pre výpočet RPMN. Ako vyplýva z výpisu\nz úverového účtu žalovaného, tento riadne nesplácal predmetný úver, preto právny predchodca žalobcu\npredžalobnou upomienkou zo dňa 26.05.2018 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy nedoplatku\núverových splátok s upozornením na oprávnenosť veriteľa úver zosplatniť v prípade neuhradenia dlžnej\nsplátky splatnej v mesiaci 03/2018 do 05.07.2018. Z dôvodu, že žalovaný dlžné splatné splátky úveru\nneuhradil, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 21.07.2018 oznámil žalovanému zosplatnenie\npredmetného úveru a vyzval žalovaného na bezodkladnú úhradu nedoplatku celého úveru vo výške\n10.578,14 eur. V konaní bolo preukázané (výpis z úverového účtu žalovaného), že žalovaný vyčerpal\nz poskytnutého úveru sumu 10.000 eur a uhradil sumu 335,34 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok\nzo dňa 11.08.2021 v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka postúpil VÚB, a.s. na žalobcu predmetnú\npohľadávku zo Zmluvy o úvere na žalobcu, čím preukázal žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v\nspore, navyše Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.03.2022, právoplatným dňa 10.06.2022\npripustil vstup žalobcu namiesto pôvodného žalobcu VÚB, a.s. do tohto konania na strane žalobcu.\nPasívnu vecnú legitimáciu v spore žalovaného mal súd preukázanú jednak jeho podpisom na predmetnej\nZmluve o úvere, jednak prevzatím úveru 10.000 eur na jeho vlastný bankový účet dňa 21.12.2017.\nNásledne súd prvej inštancie podrobil Zmluvu o úvere posúdeniu, či obsahuje zákonom stanovené\nnáležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, prihliadnuc na rozsudok\nEurópskeho súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit, a.s. proti M. V. ako i na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018. Mal za to, že Zmluva\no úvere jasne a zrozumiteľne obsahuje Splátkový kalendár, ktorý jasne obsahuje rozpis splátky na istinu,\núrok, preto námietku žalovaného posúdil ako nedôvodnú. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil námietku\nžalovaného vo vzťahu k nesplneniu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských\núveroch, a to že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej\nsplatnosti spotrebiteľského úveru. V predmetnej zmluve je uvedený počet splátok 120,\nv\nSplátkovom kalendári je uvedený dátum splatnosti poslednej splátky úveru 20.12.2027, ktorý údaj je\nmožné považovať za splnenie označenia doby trvania zmluvy. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti\npredmetného úveru, táto je v predmetnej Zmluve o úvere jasne špecifikovaná dátumom 20.12.2027,\npreto i táto námietka žalovaného je nedôvodná. K námietke žalovaného, že veriteľ nemal oprávnenie\npredmetný úver zosplatniť naraz, v dôsledku čoho je zosplatnenie neplatné a veriteľ nemôže žiadať\nod žalovaného jednorazové zaplatenie úveru, súd prvej inštancie uviedol, že vyhlásenie okamžitej\nsplatnosti úveru listom zo dňa 21.07.2018 bolo v súlade s § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka a\nčl. 9.2 predmetnej Zmluvy o úvere, v ktorom ustanovení sa zmluvné strany jasne dohodli na možnosti\núver zosplatniť naraz v prípade jeho včasného a riadneho nesplácania žalovaným, ktorý bol v omeškaní\ns úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace. Z výpisu z\núverového účtu mal za preukázané, že žalovaný uhradil výlučne prvé dve splátky úveru, následne od\nsplátky splatnej 20.03.2018 úver prestal platiť úplne. Z uvedeného dôvodu právny predchodca žalobcu\nako veriteľ Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.05.2018 oznámil žalovanému evidovanie nedoplatku\nna splátkach z predmetnej zmluvy o viac ako tri mesiace a vyzval žalovaného na úhradu omeškaných\nsplátok s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Žalovaný splátky neuhradil, preto právny\npredchodca žalobcu v súlade so zákonom a dohodnutými podmienkami v Zmluve o úvere predmetný\núver platne zosplatnil, čím vznikla žalovanému povinnosti zaplatiť zvyšok úveru žalobcovi jednorazovo.\nVo vzťahu k námietke žalovaného, že právny predchodca žalobcu nesprávne vypočítal RPMN v Zmluve\no úvere, súd prvej inštancie uviedol, že RPMN právny predchodca žalobcu vypočítal na základe vzorca\nuvedeného v Zmluve o úvere v čl. 7 v súlade s\n§ 19 a prílohou č. 2 zákona o spotrebiteľských\núveroch a ktoré predpoklady mu uviedol jednak žalovaný a jednak si zistil sám žalobca v rámci\nposudzovania žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru. RPMN v Zmluve o úvere bola uvedená vo výške\n17,40 %. Mal za to, že Zmluva o úvere v čl. III obsahuje všetky potrebné informácie, z ktorých RPMN\nbola vypočítaná a bola v Zmluve o úvere riadne uvedená. Súd prvej inštancie prepočtom na interaktívnej\nkalkulačke na internetovej stránke Ministerstva financií SR zistil, že hodnota RPMN vzťahujúca sa k\npredmetnému úveru žalovaného je 16,03%, z čoho je zrejmé, že veriteľ v Zmluve o úvere vypočítal\nRPMN nesprávne. Avšak na to, aby bol úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11\nods. 1 písm. d) zákona č. 129/2017 Z.z. je skutočnosť, že RPMN bola v Zmluve o úvere vypočítané\nnesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo v tomto prípade splnené nebolo.\nZ vykonaného\ndokazovania a listinných dokladov mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu\nako veriteľ žalovaného pred uzatváraním predmetnej Zmluvy o úvere pri posudzovaní schopnosti\nžalovaného splácať predmetný úver postupoval s odbornou starostlivosťou zabezpečením si potrebných\n\ndokladov, samozrejme vychádzajúc i z údajov, ktoré mu poskytol sám žalovaný a následne vykonal\nvýpočet limitu výšky možnej splátky z predmetného úveru už s poukazom i na dovtedajšie platby splátok\niných úverov žalovaným. Ak v predmetnej zmluve neboli uvedené žiadne náklady a výdavky žalovaného,\nneboli uvedené osoby, ku ktorým mal žalovaný vyživovaciu povinnosť, bol len uvedený zamestnávateľ\nžalovaného a mesačný príjem žalovaného doložený poslednými výplatnými páskami, práve žalovaný\nuvádzal veriteľovi klamlivé informácie za účelom dosiahnutia obdržania úveru, keďže sám neuvádzal,\naké má výdavky. Takéto konanie žalovaného považoval súd za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3\nods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako námietky žalovaného, že Zmluva o úvere obsahuje množstvo\nneprijateľných zmluvných podmienok, ktoré žalovaný vôbec nešpecifikoval a súd ich ani preskúmaním\nZmluvy o úvere nezistil. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú,\npreto zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej sumy 10.576,77 eur spolu s 5% ročným úrokom\nz omeškania zo sumy nedoplatku úveru od 6. dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia\nv súlade s § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým\ndňom sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. O trovách konania rozhodol súd\nprvej inštancie podľa\n§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcovi ako plne úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému\nnáhradu trov konania v pomere úspechu 100%. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením\nvydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.\n3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP a žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie\nzrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne\nposúdil námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že priložená Zmluva o poskytovaní\nslužieb XXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2016 nie je žalovaným spotrebiteľom podpísaná a neobsahuje\nposúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Dodávateľ neposúdil s odbornou starostlivosťou\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a z toho dôvodu veriteľ nie je oprávnený vyžadovať\nod spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Z uvedených dôkazov Dáta dopytu, ktoré\npriložil žalobca je nesporné, že žalovaný nemal schopnosť splácať ďalší úver vo výške 10.000 eur,\nkeďže už splácal iné úvery splátkami v celkovej výške 921 eur, keď podľa žalobcu mal mať príjem\n1.128 eur, pričom poskytnutím prejednávaného úveru s mesačnou splátkou 167,67 eur je nesporné,\nže takýto úver nemal schopnosť žalovaný splácať. Súd prvej inštancie ignoroval dôkaz - dáta dopytu\npredložený žalobcom. Súd prvej inštancie neodôvodnil napadnutý rozsudok v súlade so zákonom, ani\npresvedčivo pri rozhodovaní nevzhliadol na písomné námietky žalovaného zo dňa 01.09.2022 podané\nosobne súdu do podateľne súdu 05.09.2022, ktorými namietal obsah zmluvy a že veriteľ mohol zistiť,\nže žalovaný má mnoho iných úverov. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani dôkaz\npredložený žalobcom, ktorý odôvodňuje aplikáciu ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch\nčo znamená, že veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. V\npísomnom vyjadrení uviedol, že Consumer Finance Holding, a.s. mu mal poskytnúť i predošlé úvery a\nto 22.09.2016 vo výške 10.000 eur, 08.06.2017 úver vo výške 10.000 eur, 14.09.2017 úver vo výške\n3.000 eur, 12.12.2017 úver vo výške 3.000 eur. Žiadosť o úver nepodal. V konaní súd neskúmal, či\npeniaze boli prijaté na účet žalovaného, pričom takýto dôkaz v spise absentuje. Ďalej namietal, že\nžalobca postupoval voči žalovanému bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi boli\nporušené jeho spotrebiteľské práva najmä tým, že žalobca použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné\npodmienky a zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré zo zákona obsahovať má. Pokiaľ v zmluve\nabsentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná\nsuma splátky bez tohto rozlíšenia, tak ako tomu bolo v tomto prípade, uvedený nedostatok spôsobuje\nnásledok, že sa úver považuje ako bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom\núvere uvádza len údaj o výške mesačnej splátky vrátane úrokov ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé\nakú časť z nej predstavuje istina a akú časť úrok určených splátok. V otázke rozporu medzi Smernicou\na zákonom vo veci členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov\nnie sú v súdnej ani teoretickej rovine pochybnosti o tom, že vzhľadom na charakter spotrebiteľských\nsporov (horizontálne spory medzi jednotlivcami) a právnu silu Smernice, ako aj vzhľadom na skutočnosť,\nže priamym účinkom Smernice by jednotlivcovi bola uložená povinnosť, ktorú by podľa vnútroštátneho\npráva nemal, priamy účinok Smernice nie je právne možný. Závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti\nspotrebiteľského úveru teda boli po prijatí Rozsudku C-42/15 judikované všetkými krajskými súdmi na\núzemí Slovenskej republiky (a rozsudkami okresných súdov). Vyššie uvedené sa v plnom rozsahu\nvzťahuje aj na otázku doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti\nspotrebiteľského úveru - náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona,\n\nkde zákonodarca vyššie novelou s účinnosťou od 01.05.2018 z citovaného ustanovenia požiadavku\nuvádzania „termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru\" a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré\nnovelizoval ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) Zákona (členenie splátok na splátky istiny, splátky úrokov a\nsplátky iných poplatkov). V zmysle vyššie uvedeného tak vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere\nmusí pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti do 30.04.2018 obsahovať uvedenie aj doby jej\ntrvania, aj termínu konečnej splatnosti. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávne\nvypočítanú RPMN a taktiež neuvádza presne, jasne a zrozumiteľne predpoklady pre výpočet RPMN,\nčo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva obsahuje neprijateľné\npodmienky, ktorými spotrebiteľ nie je viazaný a ako celok takáto zmluva nemôže obstáť ako platná s\npoukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Predmetný úver nebol platne zosplatnený,\npretože veriteľ ho len vyzval na splatenie celého zosplatneného úveru, v žiadnom prípade sa nejedná o\nupozornenie v lehote 15 dní pred samotným zosplatnením na zosplatnenie úveru, takéto zosplatnenie\nodporuje zákonu a jedná sa o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Spornými sú\ntak i právne úkony dodávateľa, ktoré mal urobiť podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka,\npričom postúpenie je v rozpore so zákonom. Postúpenie bankovej pohľadávky na nebankovú spoločnosť\nje podľa zákona neplatné. Postúpenie pohľadávky nebolo urobené podľa ust. § 526 ods 1. Občianskeho\nzákonníka, z čoho vyplýva, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v spore. Na základe ust. §\n525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, obsah ktorej by\nsa zmenou veriteľa zmenil je potrebné uviesť, že niet pochýb, že postúpením pohľadávky banky na\ninú osobu ako banku sa jej obsah mení. V zmysle prvej vety ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\núčinného od 01.04.2004 „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od\ntohto zákona v neprospech spotrebiteľa.\" Uviedol, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné platne\ndojednať odchýlenie sa od (ust. § 92 ods. 8) Zákona o bankách v neprospech spotrebiteľa. Naviac\ndodávateľ nepreukázal ani účinky zosplatnenia, keď nepreukázal, kedy doručil dodávateľ zosplatnenie\nžalovanému. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., banka môže postúpiť len tú časť\nsvojej pohľadávky, ktorá je splatná, teda tú časť, ktorú už dlžník mal zaplatiť, ale nezaplatil riadne\na včas. Ďalšia odvolacia argumentácia odvolateľa smerovala voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie,\nktorým súd prvej inštancie odmietol odpor žalovaného proti Platobnému rozkazu zo dňa 23.06.2021 č.k.\n21Csp/20/2021-42. Namietal predbežné právne posúdenie súdom uvedené v zápisnici o pojednávaní\nzo dňa 18.11.2022, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 181 ods. 2 CSP uvádza\npredbežné právne posúdenie veci, kt. je nárok žalobcu na zaplatenie úveru v zmysle § 497 Obchodného\nzákonníka, pričom ide o nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie a v rozpore s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku, pretože podľa Občianskeho zákonníka piata hlava spotrebiteľskej zmluvy, platí\nna všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia\nObčianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ďalej namietal, že na\npojednávaní dňa 18.11.2022 požiadal súd o poskytnutie lehoty na oboznámenie sa s listinami, ktoré mu\nsúd krátkou cestou doručil, pričom súd mu poskytol lehotu 4 dni, napriek tomu sa vyjadril podaním zo dňa\n20.11.2022 a namietal, že mu súd neumožnil ani 5 dňovú lehotu na oboznámenie sa a ani nezachoval\nani 5 dňovú lehotu na prípravu pojednávania. V súdnom spise sa nenachádza osvedčenie o poskytnutí\núveru, s čím sa súd prvej inštancie doposiaľ nevysporiadal a žiadal vykonať dôkaz na osvedčenie\nposkytnutia úveru. Namietal nedoručenie vyjadrenia žalobcu, ktorým mal preukazovať proces posúdenia\nschopnosti spotrebiteľa splácať úver. K listinám s názvom Dáta dopytu uviedol, že z týchto listín\nvyplýva, že spotrebiteľ nemal schopnosť splácať úver. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že počítal s\núverovým zaťažením vo výške 617,67 eur, pretože sám poskytol tri úvery pred úverom, ktorý žaluje.\nNestotožnil sa s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 19. kde uvádza, že „ustanovenia o úvere\nupravuje Obchodný zákonník“, pretože má za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a uvedené\npovažuje za zmätočné posúdenie. Súd prvej inštancie nemal dôkazy na preukázanie poskytnutia úveru\nani osvedčenia údajov o RPMN uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je nesprávna a nesprávne\nčíslovanie rozsudku. Ide o zmätočný rozsudok a zmätočné číslovanie a zmätočné a rozdielne úvahy\nnekorešpondujúce s vykonaným dokazovaním, neopreté o správne právne normy a nesprávne právne\nposúdenie. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia zákonom stanovené podmienky podľa § 220 ods.\n2 a 3 Civilného sporového poriadku nespĺňa. S poukazom na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva dospel k záveru, že v rozhodovaní súdom prvej inštancie\ndošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a súd sa nevysporiadal s každou námietkou, riadne\nneodôvodnil svoje rozhodnutie, ide o arbitrárne rozhodnutie pričom má právo na riadne odôvodnenie.\n4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 17.08.2023, v ktorom uviedol, že predložil\ndôkazy preukazujúce skúmanie bonity klienta pred uzavretím zmluvy. Uviedol, že predložená žiadosť\n\nbola vyplnená na základe informácií, ktoré banke predložil žalovaný. Skutočnosť, že uvedený dokument\ndlžník nepodpísal, nemení nič na tom, že banka disponovala všetkými údajmi potrebnými na posúdenie\nbonity a tieto údaje poskytol žalovaný. Ďalej uviedol, že veriteľ overoval v Sociálnej poisťovni vymeriavací\nzáklad 1398 eur, avšak počítal s príjmom 1128 eur čo zodpovedá čistej mzde. Veriteľ počítal s úverovým\nzaťažením vo výške 617,67 eur (450 eur existujúce úvery + 167,67 eur novovzniknutá splátka), ktoré\nkorešponduje s dopytom z úverového registra. Žiadna kreditná karta v čase uzavretia zmluvy, ktorá\nje predmetom tohto konania neexistovala. Ďalšie tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní považoval\nza nepreukázané resp. za plne vyriešené rozsudkom súdu prvej inštancie. Žalobca preto navrhol, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\n5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.\n6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania\nsi nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané\ndôvodne.\n7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia\nistiny 10.576,77 eur s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 27.07.2018 do zaplatenia.\nSvoj nárok odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako\ndlžníkom bola dňa 21.12.2017 uzavretá Zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku\nvo výške 10.000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 167,67\neur, do celkovej sumy pôžičky 20.120,40 eur, RPMN za úver 17,40 %, ročná úroková sadzba úveru\n17,40 %, priemerná RPMN za úver 8,80 %. Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu len sumu\n335,34 eur , čím porušil povinnosť splácať poskytnutú pôžičku. Žalobca v zmysle ust. § 53 ods. 9, §\n565 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 26.05.2018 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného\nk úhrade dlžných splátok a poskytol mu lehotu viac než 30 dní a poučil ho o možnosti zosplatnenia\núveru. Žalovaný ani v dodatočnej lehote dlžné splátky neuhradil, preto právny predchodca žalobcu úver\nzosplatnil o čom žalovaného upovedomil listom zo dňa 21.07.2018.\n8. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k), l), n), o) a p) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného\nod 01.06.2017, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho\nzákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:\nf) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,\ni) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo\nreferenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,\nako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,\npodmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové\nsadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových\nsadzbách spotrebiteľského úveru,\nj) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)\nk) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané\nna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky\npredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,\nl) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom\nsa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami\nspotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,\nn) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a\nnepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,\no) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú\nplatobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie\nplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy\no spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,\np) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej\núpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere.\n\n9. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného od 01.06.2017,\nposkytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak\na) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,,\nb) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),\nd)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v\nneprospech spotrebiteľa.\n10. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou\nzmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže\nvopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa\npriznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.\n11. Podľa ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká\nnajneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani\npohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.\n12. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie\nodporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.\n13. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca\nbez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi\nalebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením\npostupcovi.\n14. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o bankách“) v znení účinnom od 28.06.2021, ak je napriek písomnej výzve banky\nalebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so\nsplnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže\nbanka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku\npostúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez\nsúhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom\núvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na\nbývanie podľa osobitného predpisu.\n15. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalovaným, odvolací súd upozorňuje,\nže rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa\nktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i\nkvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie\nodvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.\n16. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§\n380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími\ndôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré odvolateľ výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v\nodvolaní; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych\nskutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne\npodradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd\nsám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany,\nktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom\nvyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej\nargumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne\nuplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní.\n17. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd\nkonštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové\nzistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd\n\nvzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.\n18. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n19. V podanom odvolaní odvolateľ namietal porušenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu pred\nuzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť žalovaného\nsplácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Zo žalobcom predloženej listiny Dáta\ndopytu (v spise na č.l. 144 a nasl.) aj dopytu zo Sociálnej poisťovne (č.l. 154) jednoznačne vyplýva, že\nprávny predchodca žalobcu posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver pred poskytnutím úveru, a\nto v rozsahu uvedenom v ust. § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z.. Z vykonaného dopytu vyplýva, že\nžalovaný mal príjem 1128 eur a mesačné splátky úverov v registri NRKI predstavovali sumu 450 eur (z\ntoho a) suma 228 eur finančná inštitúcia L01 - spotrebiteľský úver v sume 10 000 eur a spotrebiteľský\núver v sume 3000 eur, b) suma 222 eur finančná inštitúcia B02 - úver na bývanie v sume 30 000\neur a spotrebiteľský úver v sume 5000 eur), na základe čoho právny predchodca žalobcu porovnaním\nvýdavkov a príjmov žalovaného dospel k záveru, že žalovaný bude schopný splácať mesačnú splátku vo\nvýške 167,67 eur. V zozname Dát dopytu nie je uvedený žalovaným tvrdený hypotekárny úver od Prima\nbanka, a.s. zo dňa 21.01.2014 v sume 50 000 eur ani ním tvrdený záväzok vo vzťahu k Home Credit v\nsume 1100 eur, preto v danom čase nemohol právny predchodca žalobcu ani z takto neznámych údajov\nvychádzať. Žalovaný svoje tvrdenia o tom, že v čase posudzovania žiadosti právnym predchodcom\nžalovaného splácal aj splátky iných úverov (hypotekárny úver v sume 50 000 eur od Prima banka, a.s.),\nničím nepreukázal, preto súd prvej inštancie na ničím nepreukázané tvrdenia žalovaného ani nemohol\nadekvátne reagovať. Prenášanie povinnosti žalovaného uviesť výšku svojich mesačných výdavkov príp.\nuviesť existenciu a výšku vyživovacej povinnosti voči tretej osobe na právneho predchodcu žalobcu,\ndôvodiac tým, že právny predchodca žalobcu je profesionál, je nutno považovať za účelovú obranu\nžalovaného s cieľom vyhnúť sa a oddialiť plnenie svojich zmluvných povinností. Z obsahu Dát dopytu\nje zrejmým, že zo strany žalovaného sa nejednalo o prvý kontakt s finančnou inštitúciou, len za\nobdobie rokov 2015-2015 čerpal cca 15 úverov, cca 14 jeho žiadosti o poskytnutie úverov mu bolo\nzamietnutých, čo nasvedčuje tomu, že s otázkou stanovenia výšky svojich mesačných výdavkov nebol\nkonfrontovaný prvý krát. Nutno doplniť, že ust. zákona č. 129/2010 Z.z. nielen ukladajú povinnosť\nveriteľovi pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ale zároveň ukladajú i dlžníkovi (spotrebiteľovi) povinnosť\nposkytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.).\n20. Žalovaný opakovane v odvolaní namietal nedostatok odbornej starostlivosti zo strany právneho\npredchodcu žalobcu, rozpor s dobrými mravmi a porušenie spotrebiteľských práv najmä tým, že v Zmluve\no úvere právny predchodca žalobcu použil neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu je Zmluva o úvere určitá a zrozumiteľná, je zrejmé akú sumu si dlžník požičiava, za akú odplatu\na do kedy musí vrátiť požičané peniaze s dohodnutou odplatou. Odvolací súd preskúmaním obsahu\nZmluvy o úvere nemal za preukázané, že by obsahovala také zavádzajúce údaje, ktoré by ovplyvnili\nrozhodnutie spotrebiteľa, teda také, o ktorých by sa dalo konštatovať, že ide o nekalú obchodnú praktiku\n(§ 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) príp. že by konanie právneho predchodcu žalobcu\nnapĺňalo znaky klamlivého konania alebo klamlivého opomenutia( § 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o\nochrane spotrebiteľa). Neplatnosť celej zmluvy môže nastať vtedy, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá\nobsahuje neprijateľnú podmienku, v znení ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzatvorenie\nbolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery (§ 53d Občianskeho zákonníka). V\ndanom prípade ako je už vyššie uvedené nevzhliadol odvolací súd dôvod na konštatovanie, že Zmluva o\núvere bola uzatvorená za použitia nekalej obchodnej praktiky, príp. by obsahovala neprijateľnú zmluvnú\npodmienku.\n\n21. Pokiaľ odvolateľ namietal, že sumu úveru nikdy neprijal na svoj účet a takýto dôkaz v spise absentuje,\nuvedené tvrdenie je v rozpore s obsahom spisu. Na č.l. 170 sa nachádza výpis z VÚB banky, podľa\nktorého bola na účet č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 21.12.2017 poukázaná suma 10 000\neur, t.z. na zhodný účet ako uviedol žalovaný v Zmluve o úvere (bod. III. Zmluvy o úvere) a vyhlásil,\nže je jeho vlastníkom( bod V. Zmluvy o úvere). Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou,\nktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne\nvecou sporových strán, ktorý musí, aj keď s ohľadom na § 292 CSP v redukovanej miere, platiť aj v\nspotrebiteľských sporoch. Ustanovenie § 295 CSP, ktoré umožňuje súdu môže vykonať aj tie dôkazy,\nktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, je treba vykladať vo svetle\njudikatúry Súdneho dvora Európskej únie tak, vnútroštátny súd musí ex offo nariadiť vykonávanie\ndôkazov s cieľom zistiť, či zmluvné ustanovenie nie je nekalou zmluvnou podmienkou (napr. rozhodnutie\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci Asturcom C-40/08). Vykonávanie dôkazov v zmysle § 295 CSP\nby preto malo smerovať k posúdeniu neprijateľnosti zmluvných ustanovení spotrebiteľskej zmluvy a\nvšetkých okolností súvisiacich s jej uzatvorením (rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/131/2019 zo dňa\n31.03.2021). V prejednávanej veci sa o takýto prípad nejednalo, nakoľko právny predchodca žalobcu\nžalovaným tvrdené skutočnosti účinne vyvrátil predložením listinných dôkazov, ktoré žalovaný účinne\nnepoprel.\n22. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o úvere obsahuje\nzákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku mesačnej splátky\na úrokov, počet splátok a ich splatnosť. Pokiaľ odvolateľ namietal, že v zmluve absentuje rozlíšenie\njednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, pričom predmetná zmluva obsahuje len údaj o mesačnej\nsplátke vrátane úrokov a nie je zrejmé akú časť predstavuje istina a ako časť úrok určených splátok,\nna uvedenú námietku dal vyčerpávajúcu odpoveď súd prvej inštancie v bode 24. odôvodnenia, keď\nkonštatoval, že v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home\nCredit, a.s. proti Kláre Bíróovej, Zmluva o úvere nemusí spresňovať aká časť splátky pripadne na\nistinu a aká časť na príslušenstvo, ale iba výšku počet a frekvenciu splátok. V zmysle uvedeného si\nprávny predchodca žalobcu splnil svoje povinnosti, pričom nad ich rámec ako súčasť zmluvy priložil aj\namortizačnú tabuľku (Splátkový kalendár), z ktorej vyplýva aká časť splátky predstavuje istinu a aká úrok.\n23. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá riešila otázku\nvýkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. (uznesenie zo dňa 30.1.2019, sp.zn.\n7Cdo/98/2018, zo dňa 22.2.2018, sp.zn. 3Cdo/146/2017, zo dňa 17.4.2018, sp.zn. 3Cdo/56/2018, zo\ndňa 23.4.2018, sp.zn. 4Cdo/211/2017, 3Cdo/56/2018, 4Cdo/65/2018, 5Cdo/132/2017, 3Cdo/45/2018,\n7Cdo/98/2018, 6Cdo/113/2018, 7Cdo/112/2019, 5Cdo/22/2019, 5Cdo/56/2020, 7Cdo/101/2018,\n7Cdo/112/2019, 7Cdo/174/2019). V neposlednom rade nastolená problematika bola predmetom\nposudzovania zo strany Súdneho dvora EÚ (veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti M. V., či C-331/18\nTE proti Pohotovosti), ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 44/2020). Najvyšší\nsúd SR skonštatoval, že vychádzajúc z účelu Smernice 2008/48/ES, právnych záverov vyjadrených v\nrozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s.\nproti M. V. a účelu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z dospel k záveru, že predmetné ustanovenie\nje potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné\nvyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Eurokonformným výkladom\npredmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj\npotrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.\nnemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda\nrozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9\nods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny,\núrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možno dospieť k záveru, že toto\nustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z.\nv žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k)\ntohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku,\npočet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Tvrdenia žalovaného, že\nZmluva o úvere neobsahuje dobu trvania, a termín konečnej splatnosti nie sú pravdivé, nakoľko termín\nkonečnej splatnosti je uvedený deň 10.12.2027 a k dobe trvania je uvedených 120 mesiacov alebo do\nsplatenia všetkých záväzkov klienta. Na základe uvedeného možno konštatovať, že Zmluva o úvere\nobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.\n\n24. Zároveň je potrebné poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora vec C-331/18 zo dňa 5.9.2019, ktorý\nuviedol\n1. Článok 10 ods. 2 písm. h) až j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla\n2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom\n22 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je\nvnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, podľa ktorej musí zmluva o úvere špecifikovať rozpis\nkaždej splátky určenej, podľa prípadu, na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a ostatných nákladov.\n2. Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 smernice 2008/48, ako boli vyložené rozsudkom z 9. novembra\n2016, Home Credit Slovakia (C-42/15, EU:C:2016:842), sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, o akú ide vo\nveci samej, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením tohto rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej\núpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.\n25. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/78/2022 zo dňa 28.03.2023 uviedol: „v rozhodovacej\nčinnosti dovolacieho súdu bolo zistené, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v obdobnej\nveci uznesením z 30. novembra 2021 sp. zn. 2Cdo/69/2020, v ktorom eurokonformným výkladom § 9\nods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom do\n30. apríla 2018, dospel k\nzáveru, že „v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla\n2018 nemožno od dodávateľov (veriteľov) žiadať, aby v nich uvádzali presný termín konečnej splatnosti\nspotrebiteľského úveru a pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádzalo tento\npojem („termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“), je za použitia eurokonformného výkladu\npráva možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len vyjadruje požiadavku na uvedenie „dĺžky, či doby\ntrvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Vo svojom rozhodnutí upozornil na skutočnosť, že z dôvodovej\nsprávy k zákonu č. 129/2010 Z. z. nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie §\n9 ods. 2 písm. f/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici tým spôsobom, aby zmluva\no úvere upravovala okrem dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere špeciálne navyše aj termín\nkonečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, dokonca v podobe konkrétneho dátumu. Zohľadňujúc účel\nzákona sa predpoklady vyžadované zákonom a Smernicou zhodujú. Dovolací súd eurokonformným\nvýkladom ustanovenia vylúčil taký prístup, podľa ktorého by zmluva o spotrebiteľskom úvere nevyhnutne\nmusela obsahovať okrem doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj termín konečnej splatnosti\nspotrebiteľského úveru s uvedením konkrétneho dátumu. Požiadavka na uvedenie „doby, či dĺžky trvania\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere“ je v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c/ Smernice a túto nie je možné\nvykladať potom iným spôsobom. Závery z tohto rozhodnutia boli publikované aj v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2022 pod č. R 16/2022, v ktorom\nobčianskoprávne kolégium najvyššieho súdu vyjadrilo jednotný záver: „V zmluvách o spotrebiteľských\núveroch uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a\npôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. apríla 2018\nnie je potrebné uvádzať presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Náležitosti uvedené v\nustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ zákona sú splnené, ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaje,\nz ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá.... Už prechádzajúce zrušujúce\nrozhodnutie vydané v tejto veci 30. októbra 2019 sp. zn. 1Cdo/59/2019 poukazovalo na skutočnosť, že\nzákonom z\n12. októbra 2017 č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001\nZ.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa\nmenia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo s účinnosťou od 1. mája 2018 k zmene ustanovení zákona\nč. 129/2010 Z. z. a k vypusteniu niektorých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere so zreteľom na\nzávery vyjadrené v Rozsudku C-42/15. Odstránenie odlišností výkladu je potom potrebné preklenúť jeho\neurokonformným výkladom. ..“.\n26. Pokiaľ ide o výšku RPMN, žalovaný uviedol, že je nesprávne vypočítaná a Zmluva o úvere\nneobsahuje všetky predpoklady na jej výpočet, pričom neviedol aké konkrétne predpoklady na výpočet\nRPMN v zmluve chýbajú. Odvolací súd prepočítal výšku RPMN podľa internetovej stránky Ministerstva\nfinancií SR a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že hodnota RPMN predmetného úveru\nje 16,03 % čiže nižšia ako je uvedené v spotrebiteľskej zmluve, t.j. je uvedená nesprávne ale v prospech\nspotrebiteľa, teda v súlade s\n§ 11 ods. 1 ods. d) zákona o spotrebiteľských úveroch. V Zmluve\no úvere sú tiež uvedené všetky predpoklady na výpočet RPMN, inak by ani súd prvej inštancie ani\nodvolací súd nemohli výšku RPMN vypočítať. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal neexistenciu ročnej\npercentuálnej miery nákladov v Zmluve o úvere, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť\núveru, uvedené tvrdenie žalovaného je v rozpore s obsahom Zmluvy o úvere, a to konkrétne bodom\n\nIII. Zmluvy o úvere, v ktorom sa údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov nachádza „RPMN(X)........\n17,40 %.“.\n27. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil\nnámietku aktívnej legitimácie právneho predchodcu žalobcu pretože zmluva o poskytovaní služieb č.\nXXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2016 nie je žalovaným podpísaná a neobsahuje posúdenie schopnosti\nspotrebiteľa splácať úver, odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka je nedôvodná. Úver bol\nžalovanému poskytnutý na základe Zmluvy o úvere, ktorá je podpísaná žalovaným dňa 21.12.2017 (v\nsúdnom spise na čl. 7). Predmetom zmluvy o poskytovaní služieb č. 1007680882 zo dňa 22.9.2016\nnebolo poskytnutie úveru, ale na základe tejto zmluvy sa strany iba dohodli, že môžu uzatvoriť, zmeniť\nalebo zrušiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere.\n28. Ďalej odvolateľ namietal, že predmetný úver nebol platne zosplatnený, pretože veriteľ ho len vyzval\nna splatenie celého zosplatneného úveru a v žiadnom prípade sa nejedná o upozornenie v lehote 15\ndní pred samotným zosplatnením, pričom takéto zosplatnenie odporuje zákonu a jedná sa o neplatný\nprávny úkon podľa § 39 Občiansky zákonníka. Ako vyplýva z obsahu spisu žalovaný v konaní pred\nsúdom prvej inštancie nenamietal, že by mu nebola doručená listina o zosplatnení úveru, preto súd prvej\ninštancie tieto skutkové tvrdenia v zmysle\n§ 151 ods. 1 CSP, nepovažoval za sporné a mal za\nto, že oznámenie o zosplatnení úveru bolo žalovanému riadne doručené. Žalovanému nič nebránilo,\naby namietal už v konaní pred súdom prvej inštancie, že mu zo strany veriteľa nebolo doručené\nzosplatnenie úveru a zároveň by dal tak priestor žalobcovi preukázať opak predložením dokladu o\ndoručení predmetnej listiny. Odvolací súd považuje konanie žalovaného, ktorý prvý krát v odvolacom\nkonaní namietal nedoručenie listiny o zosplatnení za účelové a za neprípustnú novotu v konaní (§\n366 CSP). Zároveň je potrebné poukázať na rozpornosť odvolacej argumentácie odvolateľa, ktorý v\nodvolaní na strane 8 odsek 5 najskôr tvrdil, že bol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný na zaplatenie\ncelého úveru (čo korešponduje s obsahom listiny „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru\nzo dňa 21.07.2018“, pozn. odvolacieho súdu) avšak namietal nedoručenie výzvy podľa ust. § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka (t.z. „Predžalobnej upomienky zo dňa 26.05.2018“, pozn. odvolacieho súdu),\nčo je v rozpore s vykonaným dokazovaním (doručenka na čl. 10 spisu). Pričom následne v odvolaní na\nstrane 12 odsek 4 uviedol, že mu nebolo doručené „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru\nzo dňa 21.07.2018“.\n29. Prvoinštančný súd v bode 21 odôvodnenia rozhodnutia v súvislosti s týmito námietkami uviedol,\nže žalovaný uhradil výlučne prvé dve splátky úveru (t.z. splátku splatnú k 20.01.2018 a k 20.02.2018),\nnásledne od splátky splatnej 20.03.2018 úver prestal platiť úplne, čo žalovaný v konaní účinne nepoprel.\nZ tohoto dôvodu právny predchodca žalobcu ako veriteľ Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.05.2018\noznámil žalovanému evidovanie nedoplatku na splátkach z predmetnej zmluvy, a to od splátky splatnej v\nmesiaci 03/2018 (splátka splatná k 20.03.2018) a vyzval ho na bezodkladnú úhradu omeškaných splátok\nv celkovej výške 503,01 eur (t.z. splátok od 03/2018 do 05/2018) do 05.07.2018, s upozornením na\nmožnosť zosplatnenia úveru jednorazovo. V čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol žalovaný\nso splátkami v omeškaní viac ako tri mesiace (so splátkami splatnými k 20.3.2018, 20.04.2018 a\n20.05.2018 ako i so splátkou splatnou k 20.06.2018), tak ako to vyplýva z textu „Oznámenie o vyhlásení\nokamžitej splatnosti úveru“, právny predchodca žalobcu žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní (v\ndanom prípade poskytol veriteľ lehotu do 05.07.2018) upovedomil o uplatnení tohto práva (Predžalobná\nupomienka zo dňa 26.05.2018), preto bol právny predchodca žalobcu oprávnený využiť právo vyhlásiť\nmimoriadnu splatnosť Zmluvy o úvere. Z výpisu z prehľadu splátok a úhrad predloženým žalobcom\nv konaní (čl. 11) vyplýva, že právny predchodca žalobcu Zmluvu o úvere zosplatnil k 19.07.2018,\nt.z. najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky\n(splátky splatnej k\n20.07.2018), o čom informoval žalovaného listom zo dňa 21.07.2018. Pričom možnosť zosplatnenia\núveru bola platne dojednaná zmluvnými stranami v bode 9.2 Zmluvy o úvere. Pokiaľ žalovaný namietal,\nže právny predchodca žalobcu ho neupozornil v lehote 15 dní pred zosplatnením úveru na uplatnenie\npráva podľa ust. § 565 Občianskeho zákona, uvedené tvrdenie je v rozpore s obsahom Predžalobnej\nupomienky zo dňa 26.05.2018, v ktorej je uvedené: „Upozorňujeme Vás, že ak do 05.07.2018 nedôjde k\núhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť“. Právny predchodca\nžalobcu žalovanému neodňal možnosť prípadného douhradenia omeškaných splátok, keďže lehota na\núhradu omeškaných splátok uplynula až dňa 05.07.2018. Odvolací súd má na základe uvedeného za\nto, že právny predchodca žalobcu splnil všetky podmienky na mimoriadne zosplatnenie úveru, ktoré\npredpokladá § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.\n\n30. Na podporu správnosti svojich úvah odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 1Cdo 123/2022 zo dňa 30.01.2024: „Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali\ndovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou\nplatnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu\nsplátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť\npolemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou\n(skutkovou otázkou nesporne je označenie takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom\nzosplatnení; ak však tieto listiny vymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely\nzačatia počítania premlčacej doby len právnym konštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ\nsa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania\núčastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie §\n565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou\nsplátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti“.\n31. Podľa žalovaného postúpenie pohľadávky nebolo urobené podľa ust. § 526 ods 1. Občianskeho\nzákonníka, z čoho vyplýva, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v spore. Žalovaný poukázal na\nust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali\npoužiť normy obchodného práva. postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu,\nktorá nie je bankou, je podľa neho neplatné. Odvolací súd k uvedenej námietke uvádza, že k zmene\nsubjektu na strane žalobcu došlo uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6CoCsp/7/2022-95 zo\ndňa 31.03.2022, ktorým súd pripustil aby namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecnej úverovej banky,\na.s. vstúpil do konania W. M. F., F..E..D... Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie\nnenamietal, že obsah pohľadávky sa zmenil zmenou veriteľa. Napriek tomu odvolací súd považoval za\npotrebné sa vysporiadať s toto odvolacou námietkou žalovaného a má za to, že zákon o bankách v\ntomto prípade predstavuje špecifickú právnu úpravu (lex specialis) voči právnej úprave obsiahnutej vo\nvšeobecnom právnom predpise, ktorým je Občiansky zákonník (lex generali).\n32. Ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v znení účinnom v čase postúpenia,\numožňovalo banke (právnemu predchodcovi žalobcu) svoju pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému\nzáväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“),\naj bez súhlasu klienta. Samotným postúpením pohľadávky nedochádza k inej zmene záväzku len k\nzmene v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola platná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje\nďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa. O postúpenie pohľadávky\nv rozpore so zákonom by išlo v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá\nveta zákona o bankách, čo nie je prejednávaný prípad. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky\nv omeškaní viac ako 90 dní a právny predchodca žalobcu žalovaného písomne vyzval na splnenie\n(Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.07.2018“), preto boli splnené predpoklady\npostupiteľnosti a pohľadávka právneho predchodcu žalobcu (banky) bola postupiteľná.\n33. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023, v\nktorom uviedol: „Citované ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky\nvoči klientovi za splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na\ninú osobu v zmysle citovaného ustanovenia je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní\naspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,\npohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie\nje objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom\nrozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy\no postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. 35. Primárnym právnym problémom v prejednávanej\nveci je posúdenie (ne)platnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa § 39 OZ, pretože od\ntejto skutočnosti sa odvíja aktívna vecná legitimácia žalobkyne. Rozhodujúcim je teda posúdenie, aké\npodmienky musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému\nna žalobkyňu zmluvou o postúpení pohľadávok, keď je zrejmé, že ich nedodržanie je sankcionované\nabsolútnou neplatnosťou tohto právneho úkonu pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Podľa názoru\ndovolacieho súdu niet žiadneho dôvodu odkláňať sa od názorov vyjadrených v citovanom judikáte\nR 60/2018 a vyžadovať, aby výzva banky adresovaná dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona\no bankách obsahovala ďalšie, osobitné náležitosti než tie explicitne vyjadrené. Uvedené rozhodnutie\n\njasne definovalo podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky, a to a/ preukázateľné zaslanie\npísomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a b/ dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako\n90 dní. 36. Vychádzajúc z uvedeného, ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky,\nako napr. tie uvedené v cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom\ntakto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 ods. 1 CSP a § 150 ods. 1 CSP\ntvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok\nplatného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného\npovinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na\nsplnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň\n90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností vedie k záveru o neplatnosti úkonu postúpenia pohľadávky,\nčo má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. Zákon ale pre výzvu v zmysle\ncit. ustanovenia nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti. Z citovaného znenia sporného\nustanovenia výslovne vyplýva len to, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku, ak je napriek písomnej\nvýzve banky jej klient/dlžník nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i\nlen časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z predmetného ustanovenia však pri použití žiadnej\nz výkladových metód nevyplýva povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i\nlen časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať\nresp. informovať klienta/dlžníka na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude\noprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu. 37. Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu\npresne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred\npostúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť,\npretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie\nnemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí\nz nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník\nuhradiť. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že uvedenú otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie\nsp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva, že za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8\nzákona o bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom\nje výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky. Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť aj\noznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu možnosť\noboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods. 1 OZ).“\n34. V podanom odvolaní žalovaný ďalej namietal nesprávne predbežné právne posúdenie súdom\nprvej inštancie uvedené v zápisnici o pojednávaní zo dňa 18.11.2022 (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).\nOdvolací súd uvádza, že predbežné právne posúdenie nie je konečným právnym posúdením, až\nnesprávne právne posúdenie v rozhodnutí vo veci samej môže mať za následok zrušenie takéhoto\nrozhodnutia odvolacím súdom. Predbežné právne posúdenie ako už z názvu vyplýva aj v prípade jeho\nnesprávnosti neznamená, že súd nemôže toto právne posúdenie v priebehu konania s ohľadom na\nprocesnú situáciu zmeniť. Súd prvej inštancie síce predbežne právne posúdil vec tak, že sa jedná o\nnárok žalobcu na zaplatenie úveru v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka, avšak v bode 19.\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že za spotrebiteľské úvery sa považujú aj úvery ako\nabsolútne obchody. Je preto zrejmé, že súd prvej inštancie napriek tomu, že Zmluva o úvere bola\nuzatvorená podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka ako absolútny obchod posudzoval predmetnú\nzmluvu ako spotrebiteľskú a aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka aj zákona o\nochrane spotrebiteľa. Odvolací súd s takýmto právnym posúdením súdu prvej inštancie v plnom rozsahu\nsúhlasí, pretože súd nemôže zmeniť obsah zmluvy t.j. podľa akého ustanovenia bola zmluva uzatvorená,\nale môže na ňu aplikovať príslušné ustanovenia, ktorými boli v tomto prípade ustanovenia týkajúce\nsa spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Nejedná\nsa preto o zmätočné právne posúdenie tak, ako tvrdí žalovaný. Je nutno zdôrazniť, že i prípadné\nopomenutie postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP zo strany súdu prvej inštancie by nelimitovalo stranu\nsporu pri realizácii jej procesných práv, nakoľko súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci\npostupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP (predtým § 118 ods. 2 O.s.p.) vyjadrí svoj definitívny právny\nnázor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z\n22.03.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13.05.2014).\n35. K uvedenému odvolací súd poukazuje na právnu vetu uznesenia ústavného sp. zn. IV. ÚS\n374/2022 uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 81/2022 „Zmena\npredbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie od jeho konečného právneho posúdenia\nveci nemá za následok zásah do práva na súdnu ochranu, keďže sporovú stranu nediskvalifikuje z\n\nmožnosti uplatňovať svoje procesné práva priznané Civilným sporovým poriadkom v ďalšom konaní\npred odvolacím súdom.“\n36. Pokiaľ odvolateľ namietal, že mu súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.11.2022 neposkytol\nlehotu 5 dní na oboznámenie sa s listinami, a teda nezachoval päťdňovú lehotu na prípravu\npojednávania, odvolací súd uvádza. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bolo dňa 07.11.2022\ndoručené predvolanie na pojednávanie konané dňa 18.11.2022, teda bola zachovaná päťdňová lehota\nna prípravu pojednávania. Pojednávanie zo dňa 18.11.2022 súd prvej inštancie odročil na 22.11.2022.\nPojednávanie konané dňa 22.11.2023 bolo na námietku žalovaného z dôvodu nezachovania päťdňovej\nlehoty na prípravu na pojednávanie odročené na 27.01.2023. Z uvedeného je evidentné, že súd\nna námietku žalovaného uvedený nedostatok odstránil, preto odvolací súd konštatuje, že lehota na\nprípravu pojednávania bola v oboch prípadoch dodržaná a procesným postupom súdu prvej inštancie\nnedošlo k porušeniu práv žalovaného. Nedôvodnou sa javí i námietka žalovaného, že mu súd prvej\ninštancie nedoručil podanie žalobcu zo dňa 16.12.2022, prílohou ktorého mala byť žiadosť o poskytnutie\núveru, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že uvedené podanie bolo žalovanému súdom prvej inštancie\nodovzdané na poštovú prepravu dňa 05.01.2023 (čl. 173) a fikciou doručenia aj účinne doručené ( čl.\n177).\n37. Žalovaný v odvolaní žiadal, aby odvolací súd prihliadal na obsah ním podaného odporu proti\nplatobnému rozkazu, pričom namietal viaceré pochybenia súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o odpore.\nOdvolací súd v tejto veci uvádza, že Uznesenie ktorým súd prvej inštancie odmietol odpor žalovaného\nsp. zn. 21Csp/20/2021-53 zo dňa 30.8.2021 bolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý\nuznesením sp. zn. 6CoCsp/7/2022-95 zo dňa 31.3.2022 zrušil uznesenie sp. zn. 21Csp/20/2021-53\nzo dňa 30.8.2021. V tomto konaní odvolací súd nie je oprávnený opätovne preskúmavať rozhodnutie\no odpore a navyše sa jedná o rozhodnutie, ktoré už bolo v odvolacom konaní preskúmavané a toto\nrozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené.\n38. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia nevzhliadol odvolací súd za dôvodnú ani námietku\nodvolateľa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadami a jeho závery nie sú presvedčivé . Podľa\nÚstavného súdu SR, o zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla\nvtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera\núčel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie,\nabsentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú\ntieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08,\nIV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Uvedené nedostatky odvolací súd v rozhodnutí súdu prvej inštancie\nnevzhliadol. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne, vykonal vo veci\npotrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil,\npričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu alebo\nzrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva jasne a zrozumiteľne\nodpoveď na všetky dôležité a sporné otázka konania a je plne v súlade s požiadavkami týkajúcimi\nsa odôvodnenia rozhodnutia podľa ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP. Nesprávnosť číslovania odôvodnenia\nrozhodnutia, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia, nakoľko tento nedostatok možno odstrániť vydaním\nopravného uznesenia.\n39. Pokiaľ žalovaný argumentoval v podanom odvolaní rozhodnutiami iných odvolacích súdov, je\npotrebné uviesť, že „Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v\nstanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno\nzaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,\nalebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\n(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali .\n40. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre\nkonanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. Podľa už konštantnej judikatúry súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\n\nrozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné,\naby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu\nargumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné\nreagovať špecifickou odpoveďou.\n41. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách\nkonania pred súdom prvej inštancie) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262\nods. 1, 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má proti neúspešnému\nžalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho\nkonania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Csp/20/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9d399780-445e-4985-bf99-ba9664cfe226", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.374.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 374/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 374/2022 z 6. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-06", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.374.2022.1"}, {"guid": "ussr:a3397ef8-af4f-40f4-b07e-36aed1b8563e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.44.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 44/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.44.2020.2"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "9b545775-3341-4e15-9e29-58bd7a35ea27:bf21e5cc-4314-407b-8681-f36bdf33c3b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2517202101.1", "spisova_znacka": "2Cdo/69/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/69/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2517202101.1"}, {"guid": "0737e053-10f2-4a59-a9cb-b62e63c5b3cf:4aac676b-93bd-4441-b268-c04290f3c07c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1416210625.1", "spisova_znacka": "5Cdo/131/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/131/2019 z 30. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1416210625.1"}, {"guid": "50c2ec2f-fe51-4bd6-a48b-0eca6b3fa668:94d3a5c5-31cc-4333-a6f7-f0ac652b1a33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5917200834.1", "spisova_znacka": "7Cdo/112/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/112/2019 z 16. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5917200834.1"}, {"guid": "0caef2a3-5111-45cd-b5bd-7043a4ad0544:61d42190-a8ec-4d10-a753-86d0246c8548", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7816200451.1", "spisova_znacka": "5Cdo/132/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/132/2017 z 28. 10. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-10-28", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7816200451.1"}, {"guid": "7058f0b7-e593-4634-a1b4-80858024f5ee:50441c82-9ead-42a1-984f-d70fdcd94a30", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5716202241.1", "spisova_znacka": "4Cdo/65/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/65/2018 z 25. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-25", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5716202241.1"}, {"guid": "3707d8c6-e52d-49d7-af34-7949d731ad8b:21bc20be-14a0-4413-ae62-0988bc63978e", "ecli": null, "spisova_znacka": "6CoCsp/7/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoCsp/7/2022 z 22. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-06-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3707d8c6-e52d-49d7-af34-7949d731ad8b:21bc20be-14a0-4413-ae62-0988bc63978e"}, {"guid": "31cc7df9-0d26-44d1-987a-4fd387812075:fcbbe43c-1916-4af2-b2f5-09979975d74c", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Csp/20/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 21Csp/20/2021 z 10. 5. 2021", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2021-05-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/31cc7df9-0d26-44d1-987a-4fd387812075:fcbbe43c-1916-4af2-b2f5-09979975d74c"}], "citovane_v": []}