{"guid": "235ded01-dc7f-4c08-a79f-4b6b5ed4e848:8a05a466-8338-44e6-9714-79fe493922f3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1320207306.1", "spisova_znacka": "7CoPr/4/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/4/2023 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2024, sp. zn. 7CoPr/4/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1320207306.1", "identifikacne_cislo": "1320207306", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a05a466-8338-44e6-9714-79fe493922f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1320207306.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1320207306.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1320207306.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoPr/4/2023\n1320207306\n27. 11. 2024\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2024:1320207306.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, F., zastúpenej: Mgr. Peter Rybánsky, advokát, so sídlom Farská 46,\nNitra proti žalovanému: MM RACING s.r.o., IČO: 44 167 067, so sídlom Pri starom letisku 1, Bratislava,\nzastúpenému: JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o., IČO: 36 863 904, so sídlom Námestie Slobody 10,\nBratislava o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného\nproti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7.6.2022, č.k. 11Cpr/16/2020-117,\njednomyseľne takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žaloba sa zamieta.\nŽalovaný m á proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo\ndňa 15.5.2020, doručené žalobkyni dňa 25.5.2020, je neplatné (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť\nzaplatiť žalobkyni sumu 954,98 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a vyslovil, že\nžalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnej výške (výrok III.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 59 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b), § 68 ods. 2, §\n70 a § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) a vecne tým, že v\nkonaní nebolo sporné, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného vznikol pracovnou zmluvou zo dňa\n31.3.2016, bol dojednaný na dobu neurčitú a žalobkyňa mala pracovať ako asistentka servisu. Rovnako\nnebolo sporné, že dňa 22.4.2020 žalobkyňa potvrdila prevzatie listiny označenej ako okamžité skončenie\npracovného pomeru, v ktorej bolo uvedené, že podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce končí\npracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 1.4.2016 z dôvodu, že zamestnanec rozkráda\na úmyselne poškodzuje majetok zamestnávateľa, platný pracovný poriadok považuje tento skutok za\nzávažné porušenie pracovnej disciplíny, nie je možné ju naďalej zamestnávať a pracovný pomer končí\ndoručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru (okamžité skončenie\nbolo prerokované s konateľom A. A. dňa 22.4.2020). Následne dňa 15.5.2020 bola vyhotovená nová\nlistina s označením okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorej bolo uvedené, že podľa pracovnej\nzmluvy na dobu neurčitú zo dňa 1.4.2016 žalobkyňa pracuje ako prijímací technik a v zmysle ustanovenia\n§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce týmto žalovaný okamžite končí pracovný pomer. Dôvodom\nje závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobkyňa dopustila tým, že dňa 20.4.2020\nako prijímací technik na práce - prezutie motocykla s EVČ : A., ktoré vykonal mechanik G. A. v\nspolupráci s F. H. nevytvorila zákazku v evidenčnom autoservisnom systéme, prijaté peniaze, sumu\nvo výške 20 eur, od zákazníka nezapísala do pokladničnej knihy, neurobila vklad do pokladne a\n\npeniaze zaplatené zákazníkom si ponechala. Na základe uvedeného pracovný pomer končí doručením\ntohto oznámenia. Z listu právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 17.7.2020, ktorý bol adresovaný\nžalovanému vyplýva, že žalobkyňa okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15.5.2020 prevzala\ndňa 25.5.2020. Žalobkyňa zároveň uviedla, že netrvá na tom, aby bola naďalej zamestnávaná. Súd prvej\ninštancie mal za to, že účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru nastali doručením\nlistu zo dňa 15.5.2020 žalobkyni, a to dňa 25.5.2020, pričom žalobkyňa uplatnila nárok v zákonnej\nlehote. Vzhľadom na to, že list doručený dňa 22.4.2020 neobsahoval všetky hmotnoprávne náležitosti\nokamžitého skončenia pracovného pomeru, prvoinštančný súd naň prihliadal iba ako na listinný dôkaz,\nktorý preukazuje, že žalobkyni bolo dňa 22.4.2020 vytýkané závažné porušenie pracovných povinnosti,\nktorých sa mala dopustiť tým, že rozkráda a úmyselne poškodzuje majetok zamestnávateľa.\n3. Prvoinštančný súd uviedol, že k splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia\npracovného pomeru je potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým\nspôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu\ntak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí, pričom\nskutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie je ani podľa názoru súdu\npotrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je\nokamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, ak by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle\nzistiť prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej\nveci žalovaný uviedol, že konanie žalobkyne, ktoré opísal, považuje za závažné porušenie pracovnej\ndisciplíny a aj opis dôvodu, teda závadového konania žalobkyne, je jasný, určitý, nemožno ho zameniť\nza iné konanie.\n4. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal otázkou, či v spore bolo preukázané konanie žalobkyne,\nktoré žalovaný definoval ako porušenie pracovnej disciplíny. Výpoveďami svedkov I. a G. A. mal\npreukázané, že žalobkyňa ako prijímací technik žalovaného prijala zákazku, ktorá spočívala vo výmene\npneumatiky na motocykli s evidenčným číslom A.. Ďalej bolo preukázané výpoveďou svedka H., že\nmotocykel bol v servise a bola na ňom vymenená pneumatika, pričom práce vykonal svedok G. A. a F.\nH., pričom I. A. tvrdil, že žalobkyni odovzdal peniaze za prezutie. V konaní bolo zároveň preukázané,\nže žalobkyňa na túto zákazku nevytvorila v evidenčnom systéme poznámku, ani prijatú hotovosť vo\nvýške 20 eur nezapísala do pokladničnej knihy a neurobila vklad do pokladne. Prvoinštančný súd vyvodil,\nže prijatie peňazí od zákazníka bez toho, aby prijatá suma bola evidovaná v systéme žalovaného\n(prípadne v systéme spoločnosti Dobrý autoservis s.r.o.) je porušením pracovnej disciplíny. Súd mal\nza preukázané, že úlohou žalobkyne bolo prijímať zákazky a to nielen pre žalovaného, ale aj pre\nfirmu Dobrý autoservis, pričom žalobkyňa zákazku prezutia motorky nezaevidovala a prijaté peniaze si\nponechala. Uvedené konanie žalobkyne súd prvej inštancie posúdil ako porušenie pracovnej disciplíny.\nPokiaľ žalobkyňa dôvodila, že na fotografii založenej v spise je zobrazený čas, podľa ktorého už bolo\npo pracovnej dobe, čo by preukazovalo jej tvrdenie, že to bola práca pre kamarátov, súd prvej inštancie\nkonštatoval, že týmto nemožno odôvodniť preukázanú skutočnosť, že si prijaté peniaze nechala pre\nseba. Navyše v replike sama tvrdila, že fotografiu motocykla nemožno spájať s dôvodom okamžitého\nskončenia pracovného pomeru, nakoľko nebol preukázaný moment jej vzniku, preto obsah je pre účely\npreukázania akejkoľvek skutkovej okolnosti absolútne nedostatočný a použitie fotografie ako dôkazu\nnemožné.\n5. Súd prvej inštancie konštatoval, že hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí\nod konkrétnych okolnosti a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoji k plneniu\npracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj\nsituácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, skutočnosť či konanie\nzamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu, v akej výške a podobne. Poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.5Cdo/95/2009, ktorý vyslovil, že zamestnávateľ môže\nokamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene\nsvoje pracovné povinnosti a jeho konanie, po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností, dosahuje\nintenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Iba porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým\nspôsobom je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Je úlohou súdu, aby podľa svojho\nuváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, posúdil či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia\npracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru rozhodol o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny\ndanom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či\nhranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci. Hoci žalovaný v liste zo dňa 22.4.2020\n\nuvádzal, že platný pracovný poriadok považuje konanie žalobkyne za závažné porušenie pracovnej\ndisciplíny, pričom v spore pracovný poriadok v konaní nepredložil, súd prvej inštancie vychádzal z\ntoho, že aj v takom prípade by posúdenie intenzity porušenia pracovných povinností bolo úlohou súdu.\nSúd prvej inštancie pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny zobral do úvahy, že žalovaný\nv spore nepreukázal, že bol s prácou žalobkyne v minulosti nespokojný, ide teda o prvé porušenie\npracovnej disciplíny. V spore bolo preukázané, že motorku priniesol do servisu I. A., bývalý zamestnanec,\nktorý v spoločnosti pracoval ako prijímací technik, zároveň bolo preukázané, že výmenou pneumatiky\nžalobkyňa poverila jeho brata, G. A.. Motorku následne prebral I. A., ktorý spolu s bratom tvrdil, že\nodovzdal žalobkyni 20 eur a tá si ich ponechala. Neuvádzal prečo netrval na vydaní potvrdenia o úhrade,\nzvlášť za situácie, že motorka nebola jeho, ani finančná čiastka určená na zaplatenie, ktorú podľa jeho\nslov dostal od majiteľa motorky, a to za situácie, že ako bývalý prijímací technik musel mať vedomosť\no povinnosti žalobkyne vystaviť mu príjmový doklad. Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd prvej inštancie\npri hodnotení intenzity porušenia pracovných povinností zohľadnil, bola preukázaná skutočnosť, že\nžalovanému vznikla škoda vo výške 20 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že porušenie pracovnej\ndisciplíny opísané v okamžitom skončení pracovného pomeru nemožno kvalifikovať ako závažné a preto\nnebol dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel a určil, že\nokamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15.5.2020 je neplatné.\n6. Žalobkyňa netrvala na ďalšom zamestnávaní, požadovala však náhradu mzdy v sume priemerného\nzárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, sumu priemerného zárobku, ktorého zaplatenia sa\ndomáha, však nešpecifikovala a na výzvu súdu uviedla, že si uplatňuje sumu 954,98 eur, že disponuje\niba údajom o čistej mzde, keďže od zamestnávateľa nedostávala výplatné pásky a preto nevie určiť výšku\npriemerného zárobku za rozhodné obdobie. Keďže súd prvej inštancie nemal k dispozícii potvrdenie o\nzárobku žalobkyne, za nesporné považoval výšku jej mzdy tak ako to uviedla žalobkyňa, preto zaviazal\nžalovaného na zaplatenie sumy 954,98 eur tak ako to navrhovala žalobkyňa.\n7. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov\nkonania v plnej výške.\n8. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1\npísm. h) C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Napadnutý rozsudok považoval za nezákonný a nesprávny. Nesúhlasil so závermi súdu prvej\ninštancie, ktoré ho viedli k záveru o potrebe vyhovieť žalobe žalobkyne a považoval ich za vecne a právne\nnesprávne. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie mal po rozsiahlom\ndokazovaní za preukázané skutočnosti, ktoré tvorili dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru\nmedzi žalovaným a žalobkyňou, pričom konanie žalobkyne posúdil ako porušenie pracovnej disciplíny.\nOdvolateľ uviedol, že podľa okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 15.5.2020 bol dôvod\nokamžitého skončenia pracovného pomeru dostatočne konkretizovaný a určitý. Súd prvej inštancie mal\nzároveň za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo správne aj po formálnej/obsahovej\nstránke, keď v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 15.5.2020 je dôvod okamžitého\nskončenia pracovného pomeru ako aj závadové konanie žalobkyne dostatočne jasným spôsobom\nšpecifikované, a to takým spôsobom, že žalobkyňa ako zamestnanec nemohla mať a ani nemala\npochybnosť, o aký dôvod sa jedná. Zároveň je zrejmé, že takto uvedený dôvod nie je možné zameniť\ns akýmkoľvek iným porušením pracovnej disciplíny žalobkyne ako zamestnanca. Určitosť sa pritom\nvzťahuje na dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý je v danom prípade dostatočne\njasný, keď je formulovaný tak, že ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to z dôvodu,\nktorý je podrobne popísaný slovami ako: nevytvorenie zákazky v evidenčnom systéme, nezapísanie\nprijatej hotovosti do pokladničnej knihy, neurobenie vkladu do pokladne a ponechanie si hotovosti.\nŽalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď uvedené závadové\nkonanie žalobkyne (krádež/sprenevera 20 eur zamestnávateľa) posúdil len ako porušenie pracovnej\ndisciplíny, avšak toto nepovažoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny (a to z ohľadom na\nskutočnosť, že išlo iba o 20 eur a skutočnosť, že išlo o prvé porušenie pracovnej disciplíny žalobcu\na že svedok neuviedol prečo netrval na vydaní potvrdenia o úhrade). Žalovaný poukázal na to, že\npracovnú disciplínu je možné definovať ako súhrn povinností zamestnanca, ktoré mu vyplývajú jednak\nz právnych predpisov, pracovnej zmluvy, eventuálne z kolektívnej zmluvy alebo interných predpisov\nzamestnávateľa za podmienky, že bol s nimi oboznámený. Jednou z povinností zamestnanca je riadne\nhospodáriť s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok a tiež nekonať v\n\nrozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa (§ 224 ods. 1, písm. d) Zákonníka práce). Útok na\nmajetok zamestnávateľa, a to či už priamy (napr. krádežou, poškodzovaním, zneužitím a pod.) alebo\nnepriamy (napr. pokusom odčerpať časť majetku zamestnávateľa bez zodpovedajúceho protiplnenia),\nje potrebné považovať za tak závažné konanie, ktoré takmer automaticky dosahuje intenzitu závažného\nporušenia pracovnej disciplíny. Zároveň je potrebné takýto útok spájať so stratou dôvery v zamestnanca\na jeho poctivosť, čo automaticky narušuje vôľu pokračovať v pracovnom pomere. V súvislosti s\nkrádežou/spreneverou zamestnancom a výškou škody dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu\nv Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoPr/3/2013, v ktorom krajský súd uviedol: „V prejednávanej veci bolo\nvykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľka konaním uvedeným v okamžitom skončení\npracovného pomeru porušila pracovnú disciplínu tým, že dňa 25.11.2011 sa dopustila majetkového\ndeliktu na pracovisku. Na tomto nemení nič ani skutočnosť, že odcudzené veci pri kontrole vrátila\nzamestnávateľovi. Takýmto konaním porušila základné povinnosti zamestnanca a odporca takéto\nkonanie správne kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. V rovnakom čase odporca\nokamžite skončil z rovnakých dôvodov pracovný pomer aj s ďalšími dvomi zamestnankyňami. Ako\nuviedol okresný sud, takýto postup mal nesporne aj preventívny charakter, a to zamedziť, aby do\nbudúcna zo strany zamestnancov odporcu nedochádzalo k porušovaniu ich základných povinností.\nSo zreteľom na uvedené, s názorom okresného súdu o tom, že takéto konanie navrhovateľky napĺňa\nznaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, možno súhlasiť. (...) Odvolací súd sa nestotožnil s\ndôvodmi odvolania, ktorými navrhovateľka bagatelizovala výšku škody s poukazom na ustanovenia\ntrestného zákona. Výška škody môže, ale nemusí predstavovať merítko závažnosti porušenia pracovnej\ndisciplíny zamestnanca. Zavinenie, ktoré v danom prípade bolo jednoznačne úmyselné (pričom\nstačí nedbanlivostné zavinenie), je dostatočným vodítkom pre posúdenie nezákonného konania\nnavrhovateľky. Aj strata dôvery odporcu ako zamestnávateľa v osobu navrhovateľky je významným\ndôvodom pri hodnotení závažnosti porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade. Navyše, v\nrozhodnom období dochádzalo k opakovaným krádežiam vajec zo strany zamestnancov a okrem\nnavrhovateľky bol okamžite skončený pracovný pomer aj s ďalšími zamestnankyňami. Preto nemožno\nod odporcu spravodlivo žiadať, aby naďalej zamestnával osoby, ktorým nedôveruje a nemôže sa\nspoľahnúť na ich lojálne správanie.\" Žalovaný poukázal na to, že vo vyššie uvedenom prípade súd\nvyhodnotil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné a má napĺňať aj výchovný charakter\nvo vzťahu k iným zamestnancom, aby sa títo nedopúšťali obdobných konaní. Zároveň, pre závažnosť\nporušenia pracovnej disciplíny nebolo rozhodujúce to, o akú výšku škody išlo, resp. či odcudzené\nveci boli/neboli vrátené. Pre súd bolo podstatné, že zamestnávateľ stratil voči zamestnancovi v\ndôsledku tohto konania dôveru ako aj to, že zamestnankyňa porušila pracovnú disciplínu tým, že sa\ndopustila majetkového deliktu ako takého. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax súdov ČR, dal do pozornosti\nrozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.1 2014, sp. zn. 21Cdo/1496/2013, v ktorom súd uviedol,\nže dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zamestnanca vzhliadol aj v situáciách, keď\nspôsobená škoda na majetku zamestnávateľa nebola nijako vysoká. Tak tomu bolo aj v prípade\npomocnej kuchárky, ktorá sa pokúsila z pracoviska odniesť potraviny (knedličky, omáčka, kapusta,\nsušienky, v množstve pre 8-10 stravníkov), ktoré zostali po vydaní obedov a boli z väčšej časti\nurčené na likvidáciu. Obdobne súd rozhodol aj v prípade zamestnanca, ktorý sa snažil cez vrátnicu\nbez priepustky preniesť pohár s obsahom zmätkov. Aj keď zamestnávateľ za určitých podmienok\n(ktoré zamestnanec mohol splniť ale nesplnil) dovoľoval zamestnancom odnášať si zmätky, žalobca\nsa svojím konaním dopustil priameho útoku na majetok zamestnávateľa, a teda dôvod k okamžitému\nukončeniu pracovného pomeru zamestnávateľom bol daný aj tu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo\ndňa 19.7.2016, sp. zn. 21Cdo/2590/2015). Odvolateľ ďalej uviedol, že z hľadiska vymedzenia relatívne\nneurčitej hypotézy normy upravujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru (§ 68 ods. 1 písm. b)\nZákonníka práce) je krádež/sprenevera majetku (ako forma útoku na majetok zamestnávateľa) tak\nvýznamnou okolnosťou, že spravidla už sama osebe musí postačovať pre záver o porušení pracovnej\ndisciplíny závažným spôsobom (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21Cdo/2596/2011 zo dňa 17. 10.\n2012, rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21Cdo/1777/2021, zo dňa 25.11.2021). Najvyššieho súdu\nČR v posudzovanom prípade zároveň vymedzil, že uvedené závery platia tak pre situáciu, keď sa jedná\no priamy útok na majetok zamestnávateľa, t.j. situácie, keď sa zamestnanec dopustí napr. krádeže alebo\npoškodzovania majetku zamestnávateľa, ale i v prípade nepriameho útoku, napr. pokusom odčerpať\nčasť majetku zamestnávateľa bez zodpovedajúceho protiplnenia. Vo vzťahoch zamestnávateľa a\nzamestnanca je nepostrádateľný vzťah dôvery, spoľahlivosti zamestnanca a jeho poctivosť vyplývajúca\nz § 224 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, ktorý zároveň ukladá zamestnancovi, aby celým svojim\nchovaním v súvislosti s pracovným vzťahom nespôsoboval zamestnávateľovi škodu, či už majetkovú,\nalebo morálnu (riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok\n\na tiež nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa). Narušenie takejto dôvery zo strany\nzamestnanca môže zamestnávateľ sankcionovať aj okamžitým skončením pracovného pomeru. Tým\nskôr, keď takto môže postihnúť zamestnancov útok majetok zamestnávateľa. Z ustálenej súdnej praxe\nje možné teda vyvodiť, že súdy považujú útok na majetok zamestnávateľa a to či už priamy alebo\nnepriamy, za tak závažné konanie, ktoré takmer automaticky dosahuje intenzitu závažného porušenia\npracovnej disciplíny a to bez toho, aby bolo potrebné prihliadať k ďalším okolnostiam prípadu, ako najmä\nk osobe zamestnanca, jeho doterajšiemu plneniu pracovných úloh, ako aj k výške spôsobenej škody.\nZároveň takéto správanie súdy spájajú so stratou dôvery v zamestnanca a jeho poctivosť, čo automaticky\nnarušuje vôľu pokračovať v pracovnom pomere. Odvolateľ na záver konštatoval, že judikatúru v otázke\nútoku na majetok zamestnávateľa možno považovať za konštantnú. Oproti iným porušením pracovných\npovinností na strane zamestnanca dáva pomerne jednoznačné odpovede na otázku, či sa jedná alebo\nnejedná o dôvod pro okamžité skončenie pracovného pomeru. Z doterajšej judikatúry vyplýva, že\nsa jedná o dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Nie je tak nutné to, aby k útoku na\nmajetok zamestnávateľa došlo opakovane, judikatúra nevymedzuje ani konkrétnu škodu, ktorú je nutné\nzamestnávateľovi spôsobiť, aby sa mohlo jednať o intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.\nDokonca sa popri priamom útoku, ako je krádež či sprenevera, môže jednať i o nepriame útoky, ako je\nsnaha o získanie výhody na úkor zamestnávateľa pri falšovaní dochádzky. Za týchto okolností sa totiž\njedná o taký zásah do dôvery zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý bude iba ťažko napraviteľný a\npo ktorom nebude možné po zamestnávateľovi spravodlivo žiadať, aby zamestnanca ďalej zamestnával.\nRovnako tak nie je možné po ňom požadovať ani to, aby namiesto okamžitého skončenia pracovného\npomeru pristúpil k výpovedi s výpovednou dobou, ktorá je pre zamestnanca prívetivejšia pokiaľ by to\nznamenalo, že musí prijať akékoľvek opatrenia, ktoré by mali po dobu výpovednej doby ochrániť majetok\nzamestnávateľa. Žalovaný bol právneho názoru, že aj v prejednávanej veci je potrebné, aby bola typová\nnebezpečnosť takéhoto konania zamestnanca, ktoré je priamym útokom na majetok zamestnávateľa\n(spôsobujúca stratu dôvery zamestnávateľa k zamestnancovi, ktoré správanie je zároveň porušením\nprincípu lojality zamestnanca a rizikom pre udržanie pracovnej disciplíny na pracovisku) vyhodnotené\nako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil\nnapadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť žalovanému trovy\nkonania na súde prvej inštancie a povinnosťou nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania alebo,\naby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n9. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 22.7.2022, v ktorom poukázala na\nto, že v tejto veci nebolo preukázané ani len konanie, ktoré by malo byť predmetom prieskumu. Podľa\njej názoru zo súdneho spisu nemožno dovodiť jediné, čo by mohlo čo i len v náznaku potvrdiť dôvod\nskončenia pracovného pomeru ako ho uviedol žalovaný. Žalobca v tomto smere poukazuje na bod\n39. rozsudku súdu prvej inštancie, avšak okrem toho, že z výpovedí svedkov tam uvedených takáto\nskutočnosť nevyplýva, nie je ani časovo ustálený skutok, keďže v predmetnom bode rozsudku súd\nneuvádza dátum, kedy malo k tejto udalosti dôjsť. Existencia skutku, ktorý má byť dôvodom pre okamžité\nskončenie pracovného pomeru podľa jej názoru nie je preukázaná, a to nielen v jeho hmotnoprávnom\nzáklade (či sa skutok stal, a stal sa tak, ako ho opisuje žalovaný), ale ani z hľadiska časového, teda kedy\nmalo dôjsť k jeho spáchaniu. Ostatné úvahy sa vzhľadom k tomu, že skutok, ktorý má byť dôvodom pre\nokamžité skončenie pracovného pomeru, nie je ani len v náznaku preukázaný, sa žalobkyni javia ako\nnadbytočné, avšak súd prvej inštancie ich v koncepcii odôvodnenia rozsudku (voči ktorému nemožno\npodať odvolanie v zmysle § 358 C.s.p.) prezentoval. Žalobkyňa odmietla úvahy prezentované v bode\n41. rozsudku súdu prvej inštancie k fotografi, ktorú predložil žalovaný. Žalobkyňa nikdy v súvislosti\ns fotografiou neuviedla, že by mala predmetnú zákazku spracovať, ako (logicky) ani to, že by za ňu\nmala prijať peniaze a nechať si ich pre seba. Práve naopak, uvedená fotografia, okrem toho, že z\nnej nevyplýva dátum jej vytvorenia a teda nemôže byť nijakým spôsobom spájaná s touto vecou,\nresp. je pre túto vec bez výpovednej hodnoty, svedčí o tom, že motocykel sa v prevádzke žalovaného\nnachádzal po pracovnej dobe, teda v čase, keď tam žalobkyňa už nebola, čo vylučuje akúkoľvek jej\nspojitosť s tvrdeniami žalovaného. V rámci odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa žalobkyňa stotožnila\ns posúdením súdu prvej inštancie týkajúceho sa závažnosti porušenia pracovnej disciplíny. Ak by\nsa v teoretickej rovine posudzovalo žalovaným opísané konanie, ktorým dôvodí okamžité skončenie\npracovného pomeru, mala za to, že je potrebné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že\ntakéto konanie nikdy nemôže byť posúdené (kvalifikované) ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.\nPokiaľ žalovaný odkázal na viacero rozhodnutí, prevažne súdov v sústave súdnictva Českej republiky,\nžalobkyňa konštatovala, že súdne rozhodnutia českých súdov nemožno aplikovať v slovenskej súdnej\npraxi, a zároveň je potrebné upriamiť pozornosť na to, že rozhodnutia označené žalovaným majú odlišný\n\nhmotnoprávny a skutkový základ, nie je teda možné z nich vychádzať pri individuálnom posúdení tejto\nveci. Podľa jej názoru žalovaný selektívne vymenúva súdne rozhodnutia, ktorými sa snaží podporiť\nsvoju argumentáciu. Napr. podľa Rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21Cdo/1252/2002: „Pri\nskúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažne, závažne alebo zvlášť hrubým\nspôsobom, môže súd prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu ktorú zastáva, na jeho doterajší\npostoj k plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na\nmieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca,\nna dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a na to, či svojím konaním spôsobil\nzamestnávateľovi škodu.“ Žalobkyňa vyslovila názor, že pri posúdení vymenovaných okolností súd\nprvej inštancie nepochybne dospel ku správnemu záveru, kedy žalovaným popísané konanie nemožno\nkvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Okrem hmotnoprávneho základu, kedy v\ntejto veci podľa názoru žalobkyne nie je dostatočne preukázaná základná skutočnosť, a to že sa\nudalosť, resp. skutok stal tak, ako je opísaný v okamžitom skončení pracovného pomeru, poukázala\nna viaceré formálne nedostatky, ktoré zakladajú neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.\nŽalovaný so žalobkyňou nespísal žiaden zápis o prejednaní predmetnej udalosti; list zo dňa 15.5.2020\nje v poradí druhým listom, kedy žalovaný mal oznámiť žalobcovi okamžité skončenie pracovného\npomeru a zároveň ani jeden list žalobcu nemožno označiť ako formálne postačujúci pre vyvolanie\núčinkov okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa sa v celom rozsahu stotožnila s výrokom\nnapádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý je podľa jej názoru nutné označiť za správny. Na\nzáklade uvedeného žiadala, aby odvolací súd odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietol, resp. aby\nnapadnutý rozsudok vo výroku ako vecne správny potvrdil.\n10. Žalovaný v replike zo dňa 5.9.2022 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že v konaní na súde\nprvej inštancie nebolo preukázané ani len konanie, „ktoré malo byť predmetom prieskumu“. Konštatoval,\nže dôvodom pre okamžitého skončenie pracovného pomeru medzi žalovaným ako zamestnávateľom\na žalobkyňou ako zamestnancom bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne,\nktorého sa dopustila tým, že dňa 20.4.2020 ako prijímací technik na práce - prezutie motocykla s EČV\nA., ktoré vykonal mechanik G. A. v spolupráci s F. H. nevytvorila zákazku v evidenčnom autoservisnom\nsystéme, prijaté peniaze – sumu vo výške 20 eur od zákazníka nezapísala do pokladničnej knihy,\nneurobila vklad do pokladne a peniaze zaplatené zákazníkom – sumu 20 eur si ponechala, inými slovami\nžalobkyňa ako zamestnanec nezaevidovala predmetnú zákazku, nevystavila potvrdenie o prijatí platby\na peniaze si ponechala („ukradla“, resp. „spreneverila“). Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie\nokrem iného ako dôkaz predložil výpis z evidenčného autoservisného systému zo dňa 20.4.2020 –\nzoznam zákazok (preukazuje absenciu predmetnej zákazky zo dňa 20.4.2020), pokladničnú knihu - časť\n(preukazuje absenciu predmetnej zákazky zo dňa 20.04.2020) a fotografiu predmetného motocykla pri\nvýjazde z dielne po vykonaní zákazky a SMS správy (aplikácia signal správy) so žalobkyňou. Poukázal\nna to, že súd prvej inštancie tieto dôkazy podrobne vyhodnotil a v odôvodnení svojho rozsudku sa\nim venoval v bode 20, 21 a 22. Mal za to, že aj výpoveď štatutára žalovaného potvrdzuje závadové\nkonanie žalobkyne, ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Svedok I. A.\npotvrdil skutočnosť, že práce na motocykli sa vykonali a potvrdil že motocykel mal novú pneumatiku,\nkeď ho bol vyzdvihnúť. Rovnako tento svedok potvrdil, že odovzdal žalobkyni 20 eur, a táto mu nedala\ndoklad o úhrade. Svedok G. A. potvrdil skutočnosť, že sedel vonku, keď jeho brat prišiel aj s majiteľom\nmotocykla a dal žalobkyni peniaze. Potvrdil, že peniaze prijala žalobkyňa, rovnako potvrdil, že práce na\nmotocykli boli vykonané. Svedok F. H. potvrdil, že práce na motocykli boli vykonané. Výpoveď svedka\nA. H. potvrdzuje závadové konanie žalobkyne, ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného\npomeru. Tento svedok rovnako potvrdil autentickosť a obsah SMS správ žalobkyne (aplikácie signal\nspráv). Svedok G. J. potvrdil, že žalobkyňa sa mu zverila o inom mechanizme, ktorým sa obohacovala\nna úkor žalovaného. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vyššie uvedené\ndôkazy a došiel k záveru že prijatie peňazí od zákazníka bez toho, aby prijatá suma bola evidovaná\nv syste´me zˇalovane´ho (prípadne v syste´me spolocˇnosti Dobry´ autoservis s.r.o.) je porusˇením\npracovnej disciplíny. Prvoinštančný su´d mal preukázane´, zˇe u´lohou zˇalobkyne bolo prijímatˇ zákazky,\na to nielen pre zˇalovane´ho, ale aj pre firmu Dobry´ autoservis, pricˇom zˇalobkynˇa za´kazku prezutia\nmotorky nezaevidovala a prijate´ peniaze si ponechala. Toto konanie zˇalobkyne posu´dil ako porusˇenie\npracovnej discipli´ny. Podľa názoru žalovaného však súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil\nvec, keď vyššie uvedené závadové konanie žalobkyne (krádež/sprenevera 20 eur zamestnávateľa)\nposúdil len ako porušenie pracovnej disciplíny, avšak toto nepovažoval za závažné porušenie pracovnej\ndisciplíny. So záverom súdu prvej inštancie, že krádež/sprenevera „iba“ 20 eur nie je závažné porušenie\npracovnej disciplíny žalovaný nesúhlasil a považoval ho za vecne a právne nesprávny. Žalovaný vo\n\nsvojom odvolaní podrobne uviedol dôvody, prečo je potrebné považovať krádež/spreneveru vždy za\nzávažné porušenie pracovnej disciplíny bez ohľadu na výšku ukradnutej/spreneverenej sumy – hodnoty.\n11. Žalobkyňa v duplike zo dňa 5.1.2023 uviedla, že žalovaný opätovne vo vyjadrení recykluje\nsvoje doterajšie tvrdenia ako aj (jemu vyhovujúce) závery súdu prvej inštancie resp. konkrétne body\nodôvodnenia rozsudku a namieta nesprávne právne posúdenie veci pri hodnotení závažnosti porušenia\npracovnej disciplíny. Pokiaľ žalovaný zotrváva na názore, že sa má jednať o závažné porušenie\npracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, ktorého sa mala dopustiť dňa 20.4.2020, a to prijatím sumy\n20 eur od zákazníka, ktoré nemala zaevidovať do pokladničnej knihy a tieto peniaze si mala ponechať\na dopustiť sa krádeže resp. sprenevery, uvedené je nutné podľa názoru žalobkyne ako nepravdivé a\nnijako nepreukázané odmietnuť. Poukázala na to, že nebolo nijako preukázané konanie, ktoré by malo\nviesť, resp. na jeho základe by mohol byť legitímne okamžite skončený pracovný pomer. Žalovaný\nsi podľa názoru žalobkyne len účelovo vyberá úryvky výpovede svedkov. Podotkla, že títo svedkovia\nsú ním produkovaní, pričom je zároveň nutné skonštatovať, že sú zároveň vo vzťahu k žalovanému,\nčo v osobitnom náhľade spochybňuje nimi vypovedané, navyše, ak z jednotlivých výpovedí vyplývajú\nvzájomné rozpory, ktoré diskvalifikujú akúkoľvek výpovednú hodnotu tvrdení svedkov. Z pohľadu\nžalobkyne je potrebné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie prezentovanom v bode 47. rozsudku,\nktorý hodnotí žalovaným prezentované konanie (ktoré však nie je nijako preukázané) nasledovne: „Súd\ndospel k záveru, že porušenie pracovnej disciplíny opísané v okamžitom skončení pracovného pomeru\nnemožno kvalifikovať ako závažné a preto nebol dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Z\ntýchto dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15.5.2020\nje neplatné.“ Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalobkyne nemožno dovodiť jediný skutkový záver,\nktorý by mohol čo i len v náznaku potvrdiť dôvod skončenia pracovného pomeru. Opätovne poukázala\nna to, že v rámci odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa žalobkyňa stotožňuje s posúdením súdu prvej\ninštancie, týkajúceho sa závažnosti porušenia pracovnej disciplíny a žalovaného filtrovanie vyjadrení\nsúdu v jeho prospech žalobkyňa hodnotí ako neopodstatnené a vytrhnuté z uceleného kontextu. Mala\nza to, že súd nepochybne dospel k správnemu vecnému záveru (výroku).\n12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a § 378\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel\nk záveru, že odvolanie žalovaného je podané dôvodne.\n13. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).\n14. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala\nurčenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré jej bolo dané žalovaným listom\nzo dňa 15.5.2020, doručené žalobkyni dňa 25.5.2020 a náhrady mzdy vo výške 954,98 eur. Okamžité\nskončenie pracovného pomeru bolo dané podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a skutkovo bolo\nvymedzené tak, že žalobkyňa dňa 20.4.2020 ako prijímací technik na práce - prezutie motocykla s EVČ :\nA., ktoré vykonal mechanik G. A. v spolupráci s F. H. nevytvorila zákazku v evidenčnom autoservisnom\nsystéme, prijaté peniaze, sumu vo výške 20 eur, od zákazníka nezapísala do pokladničnej knihy,\nneurobila vklad do pokladne a peniaze zaplatené zákazníkom si ponechala.\n15. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer\nvýnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.\n16. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj\nzamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné\nzameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je\nneplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.\n17. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým\nskončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ\nuplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.\n\n18. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak\nna základe vykonaného dokazovania vyvodil, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so\nžalobkyňou bol v (poradí druhej) listine doručenej žalobkyni určitým a zrejmým spôsobom konkretizovaný\ntak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí a aby ho\nnebolo možné dodatočne meniť. Zároveň správne konštatoval riadne doručenie písomného okamžitého\nskončenia pracovného pomeru žalobkyni, a že žalobkyňa podala žalobu v zákonnej lehote. Rovnako\nsprávne konštatoval, že konanie žalobkyne, ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného\npomeru, je konaním porušujúcim pracovnú disciplínu.\n19. Odvolací súd sa však nestotožnil s úvahou súdu prvej inštancie, na ktorej založil svoj záver,\nže konanie žalobkyne opísané v okamžitom skončení pracovného pomeru nemožno kvalifikovať ako\nzávažné.\n20. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.11.2022, sp.zn. 9Cdo/290/2020 uviedol, že „Pojem\npracovnej disciplíny nie je právnou úpravou definovaný. Pracovnoprávna teória chápe pod týmto pojmom\nsúhrn právnych noriem upravujúcich pracovnú disciplínu, ako aj súhrn povinností zamestnanca a v\nneposlednom rade dodržiavanie povinností zamestnancom, vo všeobecnosti sú obsahovou náplňou\ntohto pojmu povinnosti zamestnanca. Základné povinnosti zamestnanca, resp. vedúcich zamestnancov\nsú príkladmi uvedené v ustanoveniach § 81 a 82 Zákonníka práce. Ak má byť porušenie pracovnej\ndisciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,\nmusí byť toto porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti a\nmusí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce na účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje\nmedzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny.\nHodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho\ntak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita\nporušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v rámci ktorej k porušeniu došlo, dôsledky\nporušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. /\nNajvyšší súd SR sp. zn. 5Cdo 74/2008/. Je vždy úlohou súdu posúdiť, či sa zamestnanec dopustil\nzavineného porušenia pracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru rozhodol o aký stupeň porušenia\npracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi\nkonkrétnymi hľadiskami, resp. hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne\naj platnú judikatúru, ak bola prijatá. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa porušenia\npracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo\nv inom internom predpise hodnotí určité konanie svojho zamestnanca (Krajský súd v Bratislave sp. zn.\n9Co/540/2011)“.\n21. Odvolací súd zároveň poukazuje na zákonnú úpravu povinností zamestnanca obsiahnutú v čl. 5\nZákonníka práce (Zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce\nz pracovnoprávnych vzťahov), v § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (Odo dňa, keď vznikol\npracovný pomer zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne\npodľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu) a v § 81\npísm. e) Zákonníka práce (Zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré\nmu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím\na nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa). Nemožno zároveň prehliadnuť, že\npovinnosti zamestnanca stanovené v § 81 písm. e) Zákonníka práce patria medzi základné povinnosti\nzamestnanca. Pod pojmom „oprávnené záujmy zamestnávateľa“ je potrebné nepochybne chápať aj\nzáujem zamestnávateľa na zachovaní a zveľaďovaní prevádzkovania podniku z hľadiska materiálneho\na finančného, resp. v prípade ak ide o podnikateľa, aj záujem na dosahovaní zisku.\n22. Žalovaný správne poukázal (aj s odkazom na príslušnú judikatúru, predovšetkým na rozhodnutie\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.5.2013, sp.zn. 17CoPr/3/2013) na potrebu nahliadať na\nkonanie žalobkyne ako na také, ktoré má znaky útoku na majetok zamestnávateľa, teda ide o konanie\nv rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Rovnako je potrebné takéto konanie spájať so\nstratou dôvery zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi a jeho poctivosti. Uvedené konanie je podľa\nnázoru odvolacieho súdu potrebné hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to bez ohľadu\nna výšku (žalobkyňou) ponechanej sumy. Odvolací súd zároveň konštatuje, že dôsledok predmetného\nkonania nemožno chápať iba ako vznik škody vo výške 20 eur na strane zamestnávateľa, ale aj ako stratu\njeho zákazky, ktorá skutočnosť svedčí o širšom dôsledku závadového konania vo vzťahu k oprávneným\n\nzáujmom zamestnávateľa. Naviac, výška škody nemusí vždy predstavovať zásadné kritérium pre\nvyhodnotenie miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny. So zreteľom na vyššie uvedené potom\nna vyhodnotenie konania žalobkyne nemá vplyv skutočnosť, že v jej prípade išlo o prvé porušenie\npracovnej disciplíny, keď konanie žalobkyne vzhľadom na jeho charakter samostatne dosahuje intenzitu\nzávažného porušenia pracovnej disciplíny. Nemožno opomenúť fakt, že v danom prípade ide o vedomé\n(úmyselné) konanie, teda nie konanie z nedbanlivosti, pri ktorom by bolo možné vziať do úvahy aj iné\nkritériá a hľadiská pri posudzovaní závažnosti porušenia pracovnej disciplíny. Za týchto okolností potom\nnemožno od zamestnávateľa požadovať ponechanie si zamestnanca porušujúceho pracovnú disciplínu\nuvedeným závadovým konaním (v podobe materiálneho deliktu) do uplynutia výpovednej doby, a to aj\nz dôvodu udržania pracovnej disciplíny u zamestnávateľa. Rovnako nie je udržateľná požiadavka, aby\nzamestnávateľ v takomto prípade, pri strate dôvery v zamestnanca a v jeho poctivosť, vynakladal počas\nvýpovednej doby zvýšené úsilie vo vzťahu ku kontrole zamestnanca, ktorý svojim konaním spôsobil túto\nstratu dôvery (napr. prijatím špeciálnych opatrení).\n23. Pokiaľ súd prvej inštancie vzal pri hodnotení závažnosti porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou\ndo úvahy konanie I. A. spočívajúce v netrvaní na vystavení potvrdenia o úhrade, odvolací súd\nnepovažoval uvedenú okolnosť za relevantnú, ktorá by mohla akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť\nhodnotenie porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Odvolací súd na okraj uvádza (v\nsúvislosti s argumentáciou žalobkyne k podanému odvolaniu), že súd prvej inštancie na podklade\nvýsledkov vykonaného dokazovania, ktoré riadne vyhodnotil, dospel k jednoznačnému záveru o tom, že\nkonanie žalobkyne popísané v okamžitom skončení pracovného pomeru bolo v konaní preukázané a\nodvolací súd sa s uvedeným záverom plne stotožnil.\n24. Odvolací súd na základe vyššie uvedených úvah dospel v súvislosti s hodnotením porušenia\npracovnej disciplíny žalobkyne k inému záveru ako súd prvej inštancie. V dôsledku odlišného posúdenia\nzávažnosti porušenia pracovnej disciplíny následne dospel k inému záveru o platnosti okamžitého\nskončenia pracovného pomeru. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd považoval okamžité skončenie\npracovného pomeru so žalobkyňou za platné, bolo podľa jeho názoru potrebné žalobu v celom rozsahu\n(vrátane nároku na náhradu mzdy) zamietnuť.\n25. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil\ntak, že žalobu zamietol.\n26. O (celých) trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a §\n396 ods. 2 C.s.p., a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na plnú náhradu\ntrov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa\n§ 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktorý vydá súdny úradník.\n27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cpr/16/2020", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "d4f9a85b-3a23-48c0-b562-f430f9c410f6:f3dc669b-f81b-4876-86b1-7acb1f5fad17", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5918201021.1", "spisova_znacka": "9Cdo/290/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/290/2020 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5918201021.1"}, {"guid": "f906b1aa-0a15-42ec-8223-f28862b6e61a:4ffd5339-9ccf-43c8-9b0e-d44a6ecc084a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6211208606.1", "spisova_znacka": "17CoPr/3/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoPr/3/2013 z 28. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-05-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6211208606.1"}, {"guid": "883cdcc6-771b-4b85-8f30-1ecb94069b16:cdb3ad01-96f3-4af2-a530-7d8daf73a643", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1110234222.1", "spisova_znacka": "9Co/540/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/540/2011 z 19. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-09-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1110234222.1"}, {"guid": "6b549263-8102-4ba4-b5d6-e2bcbea793ec:60cb0f02-637c-4cf3-9571-ffb0c454d3f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cpr/16/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 11Cpr/16/2020 z 23. 7. 2020", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2020-07-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6b549263-8102-4ba4-b5d6-e2bcbea793ec:60cb0f02-637c-4cf3-9571-ffb0c454d3f6"}], "citovane_v": []}