{"guid": "063f9bf4-b7ee-4233-bbc4-9be471edbeb5:2b5ca6ef-da44-4751-896d-8f6f1bfa565c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1319202627.1", "spisova_znacka": "8CoPr/11/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/11/2024 z 15. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. októbra 2024, sp. zn. 8CoPr/11/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1319202627.1", "identifikacne_cislo": "1319202627", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vlčková", "sudca_id": 318, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vlckova-318", "datum_vydania": "2024-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "9CdoPr/3/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "8130fcc3-e212-45e4-b146-136e5de5fc71:5896c29c-f711-41cc-a625-04366f4e5091", "datum": "2025-09-30", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 68 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b5ca6ef-da44-4751-896d-8f6f1bfa565c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1319202627.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1319202627.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1319202627.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8CoPr/11/2024\n1319202627\n15. 10. 2024\nJUDr. Jana Vlčková\nECLI:SK:KSBA:2024:1319202627.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu\nJUDr. Moniky Holickej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v spore žalobkyne: W. E., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XXXX,\nO., zastúpenej: Barger Prekop s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 36869724, proti žalovanému: Gajdoš\nDental s.r.o., Daxnerovo námestie 5, Bratislava, IČO: 48096423, zastúpenému: RIBÁR & PARTNERS,\ns.r.o., Halenárska 18A, Trnava, IČO: 53191030, o neplatné skončenie pracovného pomeru a iné, na\nodvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo 11. januára 2024,\nč.k. B3-45Cpr/7/2019-660, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie\n\npotvrdzuje.\n\nŽalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru\nzo dňa 12.03.2019, ktoré dal žalovaný podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalobkyni je\nneplatné, pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretý na základe pracovnej zmluvy zo\ndňa 01.02.2017 naďalej trvá a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nSkutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 68 ods. 1 písm.\nb), ods. 2, § 70, § 74, § 77, § 79 ods.1, § 141 ods. 1 Zákonníka práce, a dospel k záveru, že\nžaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili\npracovnoprávny vzťah založený písomnou pracovnou zmluvou dňa 01.02.2017, na základe ktorej\nžalobkyňa vykonávala dohodnutý druh práce, zubná asistentka. Mzdové podmienky boli dohodnuté\nv Čl. V. pracovnej zmluvy. Žalobkyňa za vykonanú prácu mala dohodnutú mzdu mesačne vo výške\n392 eur brutto. Mzda bola splatná pozadu za mesačné obdobie, a to vo výplatnom termíne do 15.\ndňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zmena dohodnutého obsahu pracovnej zmluvy bola možná\nlen písomným dodatkom k pracovnej zmluve, na základe vzájomného súhlasu oboch zmluvných\nstrán. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Spornou skutočnosťou medzi stranami bolo\nzávažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa z dôvodu neospravedlnenej\nabsencie na pracovisku v dňoch od 26.02.2019 do 05.03.2019, ako aj z dôvodu neospravedlnenej\nabsencie žalobkyne na pracovisku od 07.03.2019. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel\nk záveru, že žalobkyňa svoju neprítomnosť v práci za obdobie od 26.02.2019 až do 05.03.2019\nriadne a včas ospravedlnila z dôvodu starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov a žalobkyňa\nneprítomnosť v práci za obdobie od 07.03.2019 ospravedlnila zo svojich zdravotných dôvodov, o čom\npredložila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa preukázala\nelektronickou komunikáciou prostredníctvom aplikácie WhatsApp medzi žalobkyňou a C.. M. D., bývalou\nkonateľkou žalovaného, ktorá prebiehala v dňoch 18.02.2019 - 21.03.2019. M. D. mala vedomosť\no dôvode neprítomnosti žalobkyne v práci za obdobie od 26.02.2019 až do 05.03.2019 z dôvodu\n\nstarostlivosti o mal. K. B. Y., ktorá v uvedenom období mala zdravotné problémy, infekčnú chorobu\nsalmonelózu. Konateľka žalovaného v komunikácii so žalobkyňou prostredníctvom aplikácie WhatsApp\nprebiehajúcej skoro na dennej báze, nikdy neupozornila žalobkyňu na absenciu v práci, ani jej\nnedoručila písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu absencie na pracovisku.\nŽalobkyňa neprítomnosť v práci za obdobie od 07.03.2019 preukázala potvrdením o dočasnej pracovnej\nneschopnosti R 827286 vystavenej dňa 07.03.2019 ošetrujúcim lekárom C.. W. Y.. Žalobkyňa dňa\n07.03.2019 aj prostredníctvom aplikácie WhatsApp informovala o svojej PN G. D. a potvrdenie o\nneprítomnosti v práci v období od 19.02.2019 do 05.03.2019 a potvrdenie o začatí dočasnej pracovnej\nneschopnosti od 07.03.2019 žalobkyňa doručila žalovanému aj prostredníctvom poštového podniku na\nadresu sídla žalovaného o čom predložila podací lístok zo dňa 07.03.2019, žalovaný si však doporučenú\nzásielku neprevzal v odbernej lehote, ktorá bola dňa 27.03.2019 vrátená späť odosielateľovi ako\nnedoručená. Konštatoval, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom\npre závažné poručenie pracovnej disciplíny z dôvodu absencie zamestnanca v práci, iba ak ide o\nabsenciu neospravedlnenú. Žalobkyňa si splnila povinnosť, žalovaného informovala o prekážkach\nv práci bez zbytočného odkladu a povinnosťou žalovaného bolo neprítomnosť žalobkyne v práci\nospravedlniť. C.. M. D. konateľka žalovaného v rozhodnom období ani nedoručila žalobkyni písomné\nupozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu absencie na pracovisku. Žalovaný nepreukázal\nzávažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou, z dôvodu neospravedlnenej absencie na pracovisku\ntak ako je uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 12.03.02019. Považoval okamžité\nskončenie pracovného pomeru ako jednostranný právny úkon za neplatný, ktorý bol daný žalovaným aj\nv rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy okamžitého skončenia\npracovného pomeru nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku. Bolo preukázané,\nže konateľka žalovaného C.. M. D., ako priamy nadriadený zamestnanec, mala vedomosť o tom,\nže sa žalobkyňa v rozhodnom období, kedy jej žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru\nuložil absenciu na pracovisku v dňoch 26.02.2019 až 05.03.2019 starala o maloletú dcéru B. Y., ktorá\nbola v domácom ošetrení pre infekčné ochorenie, salmonelózu. Taktiež žalobkyňa dňa 07.03.2019\nprostredníctvom aplikácie WhatsApp informovala W.. D., že od 07.03.20219 je práceneschopná a\npotvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zaslala prostredníctvom pošty. Žalovaný teda konal v\nrozpore s dobrými mravmi a neplatne skončil pracovný pomer so žalobkyňou. Listom zo dňa 04.04.2019\nžalobkyňa oznámila žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a\ntrvala na tom, aby naďalej vykonávala prácu, preto sa jej pracovný pomer nekončí a určil, že pracovný\npomer medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2017 naďalej\ntrvá. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal\njeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodov, že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že neobstojí záver súdu prvej inštancie,\nže žalobkyňa preukázala neprítomnosť v práci za obdobie od 07.03.2019 potvrdením o dočasnej\npracovnej neschopnosti R 827286 vystavenej ošetrujúcim lekárom C.. W. Y.. Súd prvej inštancie\npodľa všetkého vychádzal z e-mailovej komunikácie zo dňa 07.03.2019 (a nie zo správy z aplikácie\nWhatsApp, ako to uvádza súd). V konaní však nebolo zrejmé, či sa tento e-mail vôbec dostal\njeho do sféry vplyvu, čo napokon aj výslovne poprel. Súd prvej inštancie aj ďalej v rozpore\nso skutkovým stavom uvádza, že žalovanému bolo potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti\nžalobkyne doručené cestou poštového podniku, čo však rovnako nie je pravda. Súd prvej inštancie\nsám uvádza, že žalovaný doporučenú zásielku neprevzal v odbernej lehote a bola späť vrátená\nodosielateľovi ako nedoručená! Uviedol, že prekážku v práci a jej trvanie (dĺžku prekážky resp.\nneprítomnosti) je zamestnanec povinný zamestnávateľovi hodnoverne preukázať (napr. lekárskym\npotvrdením). Hodnoverné nepreukázanie prekážky v práci alebo jej trvania zamestnávateľovi možno\nmá za následok neospravedlnené zameškanie pracovnej zmeny resp. práce, ktoré je kvalifikované\nako porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom na svoju intenzitu v danom prípade porušenie pracovnej\ndisciplíny zo strany žalobkyne vyhodnotil ako závažné porušenie v dôsledku čoho so žalobkyňou\nokamžite skončila pracovný pomer. Do okamihu zaslania okamžitého skončenia pracovného pomeru\nnemal zo strany žalobkyne hodnoverne preukázané, z dôvodu akých prekážok v práci trvala jej\nneprítomnosť v práci (a to minimálne v dňoch 07.03., 08.03. a 11.03.2019), nebol objektívne\noboznámený s dôvodmi jej absencie. Je preto zrejmé, že pri okamžitom skončení pracovného pomeru\nso žalobkyňou postupoval lege artis. V súvislosti s výrokom II. Poukázal na zjavne vyostrené vzťahy\nmedzi stranami sporu nielen v dobe bezprostredne pri skončení pracovného pomeru, ale aj následne\n\nv tomto konaní. Vzhľadom na postoj predovšetkým zo strany žalobkyne, ktorá podľa vyjadrenia\njej právneho zástupcu \"nemá záujem o mimosúdne urovnanie tejto veci a chce riešiť celú vec z\nprincípu súdnou cestou\", nemožno spravodlivo požadovať, aby žalovaná žalobkyňu ďalej zamestnávala.\nPoukázal aj na žalobkyňou nesplnenú povinnosť (zamestnanca) poskytnúť súčinnosť zamestnávateľovi\nna zabezpečenie činnosti počas jeho neprítomnosti. Samotná žalobkyňa mala už 07.03.2019 (t. j. 11\ndní pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru) vôľu nezotrvávať v pracovnom pomere\nu žalovaného - pričom túto vôľu nijakým spôsobom bližšie neodôvodnila - javí sa byť rozhodnutie súdu\n(čo do výroku II. napadnutého rozsudku) v rozpore so zásadou spravodlivosti. Nie je totiž možné od\nzamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca v rozpore s jeho vôľou naďalej zamestnával.\nTo, že sa žalobkyňa následne vo svojom písomnom oznámení zo dňa 04.04.2019 domáha, aby ju\nžalovaný - v protiklade so skôr uvedeným - naďalej zamestnával, vníma skôr ako účelový prostriedok,\nktorým žalobkyňa zrejme len sledovala poistenie svojich ďalších nárokov, ktoré vyplývajú z ust. § 79 ods.\n1 vety tretej Zákonníka práce. Zamestnávanie zamestnanca, ktorý nemá záujem zotrvať v pracovnom\npomere sa zároveň prieči dobrým mravom, keďže je veľmi nepravdepodobné, že by takýto zamestnanec\npristupoval naďalej zodpovedne k plneniu pracovných úloh. Z povahy medzitýmneho rozsudku vyplýva,\nže súd ďalej vo veci koná, preto nejde o rozhodnutie konečné. Až v závislosti od konečného rozhodnutia\nbude možné ustáliť mieru celkového úspechu niektorej strany sporu vo veci a zodpovedajúcim spôsobom\nrozhodnúť o náhrade trov konania. Aj z hľadiska procesnej ekonómie možno vyvodiť, že o nároku na\nnáhradu trov konania rozhodne súd až v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných\nnárokoch alebo o celom uplatnenom nároku. V čase vydania medzitýmneho rozsudku nie je možné\npredpovedať, akým spôsobom súd rozhodne rozsudkom konečným a preto nie je možné ani ustáliť\nmieru úspechu niektorej zo strán.\n3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že odmieta všetky skutkové tvrdenia\na právne argumenty žalovaného uvedené v odvolaní a v plnom rozsahu zotrvala na svojich tvrdeniach\na právnej argumentácii uvedenej v žalobe. Poukázala na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákonníka práce s\ntým, že vzhľadom na fikciu doručenia sa potvrdenie o PN považuje za riadne doručené Žalovanému a\npreto jeho tvrdenie o opaku neobstojí. Zdôraznila, že po doručení okamžitého skončenia pracovného\npomeru doručila žalovanému v zmysle § 79 Zákonníka práce, list, z ktorého vyplýva jednoznačná jej\nvôľa zotrvať v pracovnom pomere so žalovaným. Uvedené počas súdneho konania nespochybnila\na neuskutočnila žiadne kroky, ktoré by mali smerovať k spochybneniu tohto tvrdenia. Navyše, počas\nsúdneho konania na prvostupňovom súde jednoznačne vyhlásila, že i naďalej chce zotrvať v pracovnom\npomere u žalovaného a nastúpiť do práce, čo jej žalovaný do dnešného dňa neumožnil. K \"vyostreným\nvzťahom\" medzi stranami, poukázala na skutočnosť, že počas trvania súdneho sporu došlo ku zmene\nvlastníka a konateľa žalovaného, a preto skutočnosť, že v čase podania žaloby (pred takmer 5 rokmi)\nmala s pôvodnou konateľkou žalovaného \"vyostrené vzťahy\" nemôže mať a nemá žiadny vplyv na\nsúčasné rozhodovanie o spravodlivosti zamestnávať. Žalovaný jej ponúkol pred začatím súdneho\nkonania a tesne pred jeho skončením dva nedôstojné návrhy na mimosúdne urovnanie, ktoré odmietla\na rozhodla sa uplatniť si svoje právo súdnou cestou. Odmietnutie mimosúdneho urovnania nemôže viesť\nk záveru, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby ju naďalej zamestnával. Čo sa týka\nkomunikácie ohľadom dohody o skončení pracovného pomeru, uviedla, že k tejto komunikácii došlo 7.\nmarca 2019, t.j. 12 dní pred doručením oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, a preto\nnemožno na uvedenú komunikáciu prihliadať ako na relevantnú pre účely posúdenia vôle zotrvať v\npracovnom pomere. Jej list, ako aj jej tvrdenia počas súdneho konania, jednoznačne preukazujú, že trvá\nna tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával. V súvislosti s výrokom o trovách konania uviedla, že Okresný\nsúd Bratislava III, uznesením č.k. 45Cpr/7/2019-148 z 27. januára 2020 vylúčil konanie o zaplatenie\nmzdy vo výške 15.010,84 EUR spolu s príslušenstvom na samostatné konanie z dôvodu, že žalobný\nnávrh o zaplatenie mzdy nesúvisí s konaním o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného\npomeru. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie ohľadom určenia neplatnosti skončenia pracovného\npomeru je samostatné konanie, ktoré bolo neprávoplatne skončené medzitýmnym rozsudkom vo veci\nsamej. S ohľadom na uvedené navrhla medzitýmny rozsudok potvrdiť.\n4. Odvolací súd preskúmal napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie v medziach\nuplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné.\n\n5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie posúdil žalobkyňou napadnutú platnosť okamžitého\nskončenia pracovného pomeru z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku,\nktoré žalobkyňa v konaní predložila na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj z hľadiska\nopodstatnenosti procesnej obrany žalovaného, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom\ndokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli\na prihliadol na všetko ostatné, čo v konaní vyšlo inak najavo, vrátane toho, čo uviedli strany, následne\ntieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym\nskutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery o neplatnosti skončenia pracovného\npomeru žalovaným, ktorý neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu závažného porušenia\npracovnej disciplíny žalobkyňou skutkom vymedzenom v okamžitom skončení pracovného pomeru.\nSúd prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 68 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce svoje úvahy vedúce\nk vyhoveniu žaloby riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup vysvetlil s poukazom na zistené\nrozhodujúce skutočnosti a z nich vyplývajúce skutkové závery, a tiež s poukazom na prijaté právne\nzávery, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke\nskutkovej, tak aj po právnej stránke a zároveň sa dôkladne vysporiadal so všetkými relevantnými\nargumentmi sporových strán, dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky\nstrán sporu súvisiace s predmetom konania. Odvolanie žalovaného nie je spôsobilé; z hľadiska ním\nuplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spochybniť správnosť záverov súdu\nprvej inštancie a v odvolacom konaní neboli zistené; a ani uplatnené; také nové rozhodujúce skutočnosti\nalebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť\nprávnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo vzťahu k posúdeniu\nplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.\n6. Žalovaný vo svojom odvolaní už len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom\nprvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a\npoukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový\na právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé.\nSo zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za\nsprávne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a\nv podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, medzitýmny rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.\n7. V súvislosti s aplikáciou § 68 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce, kedy zamestnávateľ môže okamžite\nskončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu, bolo súdnou praxou\nustálené, že ide o právnu normu s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, a preto je vždy úlohou súdu, aby\npodľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil, pričom nie je v\ntomto smere obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy špecifiká\nprejednávanej veci a prihliada aj na právne závery a ustálený výklad, ktoré v tomto smere zaujala\nsúdna prax. Pracovná disciplína je súhrn právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú z pracovnej\nzmluvy, kolektívnej zmluvy, a pracovného poriadku, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, s\nktorými bol oboznámený. Zavinené nesplnenie či porušenie takejto povinnosti, a to prinajmenšom z\nnedbanlivosti, ktoré musí byť preukázané (nepostačuje jeho predpoklad či domnienka), má potom za\nnásledok porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže zamestnávateľ postihnúť niektorým zo zákonom\nstanovených spôsobov. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o najprísnejší postih\nzamestnanca, kedy od zamestnávateľa nemožno za žiadnych okolností spravodlivo požadovať, aby\npracovný pomer pokračoval aj keď len do skončenia výpovednej lehoty; môže ísť o niekoľkonásobné\nporušenie pracovnej disciplíny, ktoré len v súhrne dosahuje intenzitu závažného porušenia, alebo\nmôže ísť o ojedinelé porušenie, ktoré vzhľadom na svoju intenzitu neumožňuje už ďalšie ponechanie\nzamestnanca v pracovnom zaradení z dôvodu udržania pracovnej disciplíny. Vždy je potrebné z hľadiska\nhodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, dôležitosť ním\nvykonávanej práce, jeho doterajší postoj k plneniu si pracovných povinností, ako aj na situáciu, v\nktorej k porušeniu došlo, na povahu, charakter a následky porušenia povinností a na všetky okolnosti\nkonkrétneho prípadu.\n8. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že\nžalobkyňa ospravedlnila svoju neprítomnosť v práci dôvodmi, zakladajúcimi prekážku v práci brániacu\n\njej vo vykonávaní práce u žalovaného, a preto bol žalovaný povinný neprítomnosť žalobkyne v\npráci ospravedlniť. Na základe neformálnej; a zjavne u žalovaného bežnej; vzájomnej elektronickej\nkomunikácie konateľky žalovaného so žalobkyňou mal žalovaný zrejmú vedomosť, že ešte dňa\n25.02.2019 pretrváva potreba starostlivosti žalobkyne o maloleté dieťa, čo žalovaný akceptoval. Dňa\n27.02.2019 sa snažila žalobkyňa vyriešiť so žalovaným, ako má oficiálne vykazovať svoju neprítomnosť\nv práci (PN, OČR alebo neplatené voľno), a na požiadavku konateľky žalovaného dňa 27.02.2019 dodať\ndôvod neprítomnosti, žalobkyňa uviedla dňa 28.02.2019, že si vyberá neplatné voľno, s čím žalovaný\nnevyjadril nesúhlas. Žalovaný tak mal vedomosť, že dôvodom neprítomnosti žalobkyne v práci od\n19.02.2019 je náhla potreba ošetrovania jej maloletého dieťaťa, prekážka v práci na strane žalobkyne\ntak existovala.\n9. Vykonaným dokazovaním bolo náležite skutkovo ustálené aj to, že žalobkyňa dňa 07.03.2019\ninformovala emailom konateľku žalovaného o tom, že je práceneschopná a že lekárom vystavené\npotvrdenie o PN zasiela na adresu žalovanému, a pokiaľ zásielku v odbernej lehote žalovaný neprevzal,\ntáto sa považuje v súlade s ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce za riadne doručenú. Žalobkyňa tak\nospravedlnila riadne a včas aj svoju neprítomnosť v práci v období od 07.03.2019 do 12.03.2019.\nŽalovaný v podanom odvolaní preto nedôvodne namieta, že žalobkyňa hodnoverne nepreukázala\ndôvody prekážky v práci.\n10. Vôľa žalobkyne nezotrvať u žalovaného v pracovnom pomere prejavená ešte pred doručením\njej okamžitého skončenia pracovného pomeru je irelevantná. Zamestnanec môže svoje oznámenie o\nďalšom zamestnávaní urobiť kedykoľvek po skončení pracovného pomeru, najneskôr do rozhodnutia\nsúdu v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Zamestnanec rovnako môže svoje\nstanovisko, či trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, v priebehu tohto obdobia meniť. V\nprejednávanej veci je rozhodujúce, že žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní\nlistom zo dňa 04.04.2019, a zotrvala na ňom až do vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie, a\npreto správne rozhodol, že pracovný pomer medzi stranami naďalej trvá.\n11. Skutočnosti, pre ktoré sa žalovaný domáhal určenia, že od neho nemožno spravodlivo požadovať,\naby žalobkyňu ďalej zamestnával, nepovažoval odvolací súd za relevantné. Odmietavý postoj žalobkyne\nk návrhom žalovaného na mimosúdne vyrovnanie nie je takým dôvodom, pre ktorý by nebolo možné\nod žalovaného spravodlivé požadovať, aby ju ďalej zamestnával za stavu, keď žalobkyňa v súvislosti s\nokamžitým skončením pracovného pomeru jednoznačne prejavila vôľu byť u žalovaného zamestnaná.\nNedôvodne preto žalovaný namieta, že pokiaľ žalobkyňa nemala záujem zotrvať v pracovnom pomere,\nprieči sa dobrým mravom ju ďalej zamestnávať.\n12. Žalobkyňa si v predmetnej žalobe uplatnila viacej samostatných nárokov, a preto mal súd prvej\ninštancie správne rozhodnúť čiastočným rozsudkom o jednotlivých nárokoch, resp. po tom, ako konanie\no žalobe na zaplatenie náhrady mzdy vylúčil na samostatné konanie, mal rozhodnúť o samostatných\nurčovacích nárokoch konečným rozsudkom. Čiastočný rozsudok totiž predstavuje v časti i rozsudok\nkonečný. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie nepochybil, lebo aj v prípade ak by\nišlo o rozhodnutie čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže v ňom rozhodnúť o\ntrovách časti konania alebo môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým\nrozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku\n( § 262 C.s.p.).\n13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "9CdoPr/3/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "8130fcc3-e212-45e4-b146-136e5de5fc71:5896c29c-f711-41cc-a625-04366f4e5091", "datum": "2025-09-30", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}