{"guid": "2d338254-4a34-4b5d-a6b0-507d65302f9f:c0e67cd3-f84e-4d6d-ab9b-8c4d10a6d75b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1319201280.2", "spisova_znacka": "15Co/63/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/63/2021 z 22. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. mája 2024, sp. zn. 15Co/63/2021, ECLI:SK:KSBA:2024:1319201280.2", "identifikacne_cislo": "1319201280", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Mészárosová", "sudca_id": 1356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-meszarosova-1356", "datum_vydania": "2024-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4Cdo/89/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "99796a65-3571-4ae6-85e3-6325527204fd:3fe3c457-5376-4890-a53c-ae889dbe7ff4", "datum": "2025-12-11", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0e67cd3-f84e-4d6d-ab9b-8c4d10a6d75b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1319201280.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1319201280.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1319201280.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/63/2021\n1319201280\n22. 05. 2024\nJUDr. Eva Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2024:1319201280.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov\nsenátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcov: 1. D.. X. A. H. C.\nO. T. Z. , narodený dňa X.XX.XXXX, trvale bytom J., J. Č.. XXX/X T., 2. D. A. H. C. O. T. Z. H. V. Á. ,\nnarodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom J., J. Č.. XXX/X T., obaja zastúpení Advokátska kancelária\nIvan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, Bratislava, Kadnárova č. 83, za ktorú koná JUDr. Ivan Syrový, proti\nžalovanej: Z. Q. C. O. F. R. C. A. H. V. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom B., V. Č.. XXXXX/\nXX U., zastúpená JUDr. Anna Polonyová, advokátka, Bratislava, Chorvátska č. 12, o zriadenie vecného\nbremena, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu\nBratislava III) zo dňa 1. októbra 2020, č. k. 11 C 17/2019-136, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 1. októbra\n2020, č. k. 11 C 17/2019-136, vo výrokoch I. a II. m e n í tak, že žalobu zamieta a vo výroku III. m\ne n í tak, že žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej\npovinnosti žalobcov v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.\nII. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči spoločnej a nerozdielnej\npovinnosti žalobcov v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1.1. Rozsudkom zo dňa 1.10.2020, č. k. 11 C 17/2019-136, súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno\nv prospech vlastníka stavby - sklad lodí, postavenej na parcele KN C parc. č. XXXXX/XXX, výmery\nXX,X m2, k. ú. J., označenej v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 4.10.2018, vyhotovenom D..\nF. Q., T. XX, XXX XX B., IČO: 44 184 204, zodpovedajúce právu vlastníka stavby užívať pozemok\noznačený ako KN C parc. č. XXXXX/XXX o výmere X,X m2, k. ú. J. podľa geometrického plánu č. XX/\nXXXX zo dňa 4.10.2018, vyhotoveného D.. F. Q., T. XX, XXX XX B., IČO: 44 184 204, ktorý tvorí prílohu\ntohto rozsudku, za účelom výkonu vlastníckych práv k stavbe a za účelom opravy a údržby stavby\n(výrok I.), žalobcom uložil, za zriadenie vecného bremena, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť\nžalovanému (pôvodný žalovaný D.. P. Q., právny predchodca žalovanej) náhradu za zriadenie vecného\nbremena vo výške 89,- €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.) a o trovách\nkonania rozhodol tak, že žalobcovia majú právo voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu (výrok III.). Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 135c ods. 1, ods. 3 Občianskeho\nzákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd zriadil vecné bremeno v\nprospech vlastníka stavby, sklad lodí, postavenej na parcele KN C s parc. č. XXXXX/XXX, výmery XX,X\nm2, k. ú. J., označenej v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 4.10.2018, vyhotovenom D.. F. Q.,\nT. XX, XXX XX B., IČO: 44 184 204, zodpovedajúce právu vlastníka stavby užívať pozemok označený\nako KN C s parc. č. XXXXX/XXX, o výmere X,X m2, k. ú. J. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX\nzo dňa 4.10.2018, vyhotoveného D.. F. Q., T. XX, XXX XX B., IČO: 44 184 204, za účelom výkonu\n\nvlastníckych práv k stavbe a za účelom opravy a údržby stavby (za účelom opravy a údržby stavby žiadali\nžalobcovia zriadiť vecné bremeno - právo vstupu na pozemok KN C parc. č. XXXXX/XX, k. ú. J., poznám.\nodv. súdu). Za zriadenie vecného bremena žalobcovia navrhli uložiť im povinnosť zaplatiť žalovanému\nnáhradu vo výške 89,- €. Geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 4.10.2018 vyhotovený D.. F. Q. by tvoril\nneoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností\nzapísaných na liste vlastníctva č. XXX, evidovanom Okresným úradom Q., katastrálnym odborom pre\nk. ú. J., obec J., okres Q. ako pozemok parcely registra „C.“ s parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2,\ndruh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XXX o výmere XX m2, druh pozemku:\nzastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená nebytová budova - chata so súpis. č. XXXX,\ndruh stavby: Budova pre šport a na rekreačné účely. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností\nzapísaných na liste vlastníctva č. XXX, evidovanom Okresným úradom Q., katastrálnym odborom pre\nk. ú. J., obec J., okres Q. ako pozemok parcely registra „C.“ s parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2,\ndruh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná\nplocha a nádvorie, na ktorom je postavená nebytová budova - chata so súpis. č. XXXX, druh stavby:\nB. pre Š. T. na J. Ú.. Pozemok žalovaného sa nachádza v tesnej blízkosti pozemku žalobcov. Listom\nzo dňa 17.5.2017 žalobcovia ohlásili realizáciu drobnej stavby, ktorou je sklad člnov pri záhradnej chate\no výmere XX,XX m2 na pozemku žalobcov, pričom s uskutočnením ohlásenej drobnej stavby podľa\n§ 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších\nzmien a doplnkov (ďalej len „stavebný zákon\") obec Rovinka súhlasila. Listom zo dňa 12.7.2017 ohlásili\nžalobcovia realizáciu druhej drobnej stavby, ktorou je sklad člnov pri záhradnej chate o výmere XX m2\nna pozemku žalobcov, pričom s uskutočnením ohlásenej drobnej stavby stavebný úrad dňom 13.6.2017\ntiež súhlasil. Dňa 18.4.2018 podala p. Z.E. Q. podnet na výkon štátneho stavebného dohľadu z dôvodu,\nže na pozemku žalovaného je postavená stavba bez stavebného povolenia alebo ohlásenia, ako stavbu\nrealizujúcich pritom uviedla žalobcov. Stavebný úrad listom zo dňa 16.5.2018 vyzval žalobcov, aby\npredložili stavebnému úradu žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia a k žiadosti priložili\ndoklady o tom, že stavba a jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými\nstavebným zákonom a osobitnými predpismi. Dňa 11.7.2018 podali žalobcovia na stavebný úrad žiadosť\no vydanie dodatočného stavebného povolenia. Nakoľko však žiadosť neposkytuje dostatočný podklad\npre jej posúdenie, stavebný úrad vyzval žalobcov na doplnenie podania a stavebné konanie prerušil\nrozhodnutím zo dňa 7.8.2018. Žalobcovia uviedli, že postupovali pri budovaní stavby v dobrej viere,\nže stavajú výlučne na svojom pozemku, vychádzajúc aj z rokmi zaužívaných hraníc medzi susediacimi\npozemkami, ktoré boli okrem iného aj oplotené, pričom stavali cca 30 cm od hranice pozemku, smerom\nk sebe, ale nikdy nepresiahli za plot susedovi. Až neskôr, na základe zamerania geodeta sa zistilo,\nže stavajú čiastočne v nepatrnej miere na pozemku žalovaného, nakoľko plot nebol postavený úplne\nna hranici pozemkov medzi žalobcami a žalovaným. Pri tomto meraní žalobcovia však zistili aj to, že\nokrem nich, aj ďalší susedia, a to D.. X. V. T. D.. T. V., ktorí sú vlastníkmi susedného pozemku, rovnako\nneúmyselne presiahli stavbou do pozemku žalobcov s presahom 9 m2. Pozemok žalobcov, na ktorom\nprebieha stavebná činnosť je vedený na liste vlastníctva č. XXX, na ktorom je aj pozemok s parc. č.\nXXXXX/XXX, na ktorom je vedená stavba chaty so súpis. č. XXXX. Pozemok žalovaného, na ktorý\nčiastočne zachádza budovaná stavba je evidovaný na liste vlastníctva XXX, na ktorom je aj pozemok par.\nč. XXXXX/XXX, na ktorom je vedená stavba chaty so súpis. č. XXXX. Žalobcovia sa v snahe vyriešenia\ntejto neželanej situácie viackrát obrátili na žalovaného, navrhovali mu riešenie mimosúdnou cestou.\nSpočiatku sa javilo zo strany žalovaného, že príde k dohode a k odkúpeniu zastavaného pozemku (v\nzmysle Geometrického plánu č. XX/XXXX parcela č. XXXXX/XXX o výmere X m2), postupom času\nsa však preukázalo, že žalovaný nemá reálny záujem dohodnúť sa, keďže vznášal stále nové a nové\npožiadavky. Preto sa žalobcovia rozhodli domáhať sa práva stavby súdnou cestou. Podľa znaleckého\nposudku č. X/XXXX, v ktorom bolo znaleckou úlohou stanoviť všeobecnú hodnotu vecného bremena,\npráva stavby na pozemku s parc. č. XXXXX/XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, je hodnota\nvecného bremena, cudzia stavba na pozemku s parc. č. XXXXX/XXX o výmere X,X m2 zaokrúhlene\n89,00 €. Žalobcovia navrhovali, aby súd podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka usporiadal\npomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby tak, že zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré\nje nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Poukázali na rozsudky súdov, kde odstránenie\nčasti stavby nie je považované za účelné, primerané a zriadenie vecného bremena je najvýhodnejšia a\nnajspravodlivejšia možnosť vyriešenia susedských sporov medzi účastníkmi konania pre obidve strany.\nAko dôkazy žalobcovia označili LV č. XXX, LV č. XXX, súhlas obce s ohlásením drobnej stavby zo dňa\n13.6.2017, súhlas obce s ohlásením drobnej stavby zo dňa 9.8.2017, výzvu stavebného úradu zo dňa\n16.5.2018, geometrický plán zo dňa 4.10.2018, znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 5.2.2019,výzvu na\nmimosúdne riešenie zo dňa 28.5.2018.\n\n1.2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov, dôvodil,\nže k preukázaniu aktívnej vecnej legitimácie je potrebná existencia stavby alebo jej časti postavená\nna cudzom pozemku a oprávnenie na podanie takejto žaloby prislúcha len vlastníkovi pozemku\nzaťaženému takouto neoprávnenou stavbou alebo jej časťou. Žalobcovia podľa neho nesplnili ani\njednu z týchto dvoch zákonných podmienok. Nepreukázali, že sú vlastníkmi novoutvoreného pozemku\nparc. č. XXXXX/XXX o výmere X m2 v k. ú. J. a nepreukázali ani existenciu stavby. Vlastníkom\npozemku je žalovaný a stavba je len rozostavaná. Rozsudok, na ktorý sa žalobcovia odvolávali,\nnemožno použiť, žalobu v prejednávanom spore podal vlastník pozemku, na ktorom bola postavená\nčasť neoprávnenej existujúcej stavby a súd nevyhovel žalobcovi, vlastníkovi pozemku, aby nariadil\nodstránenie stavby z jeho pozemku, ani jeho návrhu na prikázanie celej neoprávnenej stavby\ndo vlastníctva vlastníkovi zaťaženého pozemku, ale pomery medzi účastníkmi sporu usporiadal\nnajvhodnejšie po stránke ekonomickej tak, že zriadil vecné bremeno. Citovaný rozsudok potvrdzuje, že\naktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby môže byť len vlastník stavbou zaťaženého pozemku a\nžalovaným môže byť len vlastník existujúcej stavby. Poprel tvrdenie žalobcov, že sú vlastníkmi stavby,\nsklad lodí, podľa neho na časti pozemku žalovaného parc. č. XXXXX/XXX ani na pozemku žalobcov\nparc. č. XXXXX/XXX k. ú. J. nie je postavená stavba sklad lodí, ale nachádza sa na ňom časť nepovolenej\nrozostavanej stavby budovy a nepovolenej rozostavanej stavby súboru oporných múrov. Podľa neho\nstavebný úrad môže nariadiť odstránenie nepovolenej stavby a až po konečnom rozhodnutí stavebného\núradu bude zrejmé, či táto nepovolená a neoprávnená stavba bude odstránená, prípadne budú\nnariadené jej úpravy alebo bude dodatočne povolená a bude určený účel jej užívania. Podľa žalovaného,\nkeď žalobcovia začali uskutočňovať stavbu na jeho pozemku, upozornil ich na túto skutočnosť a\ngeodetickým zameraním vytyčovacím náčrtom zo dňa 26.9.2016 toto tvrdenie preukázal, pričom tento\ndôkaz písomne listom zo dňa 7.10.2016 žalobcom doručil s výzvou, aby neoprávnenú a nepovolenú\nstavbu v štádiu rozostavanosti odstránili z jeho pozemku, prípadne pripravili návrh na riešenie zásahu\ndo jeho vlastníckych práv. Žalovaný uviedol, že ak by stavebníci stavebné práce uskutočňovali v súlade\nso stavebným zákonom a stavbu by začali uskutočňovať až po vydaní stavebného povolenia a po\nvytýčení stavby, nemali by pochybnosť o tom, že ju uskutočňujú na cudzom pozemku. Žalovaný poprel\npravdivosť tvrdenia žalobcov, že pri budovaní stavby postupovali v dobrej viere, že stavajú výlučne\nna svojom pozemku. Žalovaný poprel predložený znalecký posudok na určenie náhrady za zriadenie\nvecného bremena v sume 89,- €, podľa neho znalec nevychádzal zo skutočného stavu tým, že nevzal\ndo úvahy celú zastavanú plochu pozemku stavbou (oporné múry), neocenil znehodnotenie celého jeho\npozemku, nezohľadnil obmedzenie využitia pozemku žalovaného do budúcnosti. Ako dôkazy predložil\nlist adresovaný žalobcom zo dňa 7.10.2016, vytyčovací náčrt zo dňa 26.9.2016, protokol o vytýčení\nhranice pozemku, fotodokumentáciu.\n1.3. Žalobcovia v replike uviedli, že z formulácie ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka sú\noprávnení požadovať zriadenie vecného bremena, predovšetkým s ohľadom na to, že odstránenie\nstavby alebo prikázanie do vlastníctva vlastníka pozemku by vzhľadom na okolnosti, t. j. rozsah zásahu\no výmere X m2 bol neprimeraný, že žalobcovia pri stavbe nepresiahli plot medzi nimi a žalovaným,\nktorý bol už skôr postavený na pozemku žalovaného, pričom celý problém sa odhalil až po zameraní\npozemkov. Je tak zjavné, že zo strany žalobcov nešlo o úmyselný zásah a keď bol problém odhalený,\nžalobcovia sa snažili vec riešiť a so žalovaným sa dohodnúť. Navyše problém existuje v celej lokalite a\naj žalobcom zasahuje sused do ich pozemku a to v rozsahu o cca X m2, čo preukazovali geometrickým\nplánom č. XXX/XXXX. Aj žalovaný zasahuje do pozemku žalobcov v hornej časti pozemku. Podľa názoru\nžalobcov je zriadenie vecného bremena v tak malej výmere (X m2) najlepším možným riešením aj pre\nžalovaného. Podľa žalobcov do úvahy nepripadá odstránenie stavby, ani jej prikázanie žalovanému. Čo\nsa týka odkúpenia tejto časti pozemku, žalobcovia mali snahu, k dohode nedošlo. Možnosťou by bolo zo\nstrany žalovaného požadovať odplatu za užívanie jeho pozemku, no túto žalovaný nežiadal, poukázali na\nzávery znaleckého posudku, podľa ktorého by výška ročného nájmu bola 6,53 €, preto podľa žalobcov sa\nžalovanému viac oplatí strpieť vecné bremeno za odplatu 89,- €. Žalobcovia poukázali aj na skutočnosť,\nže žalovaný napriek tomu, že mu situácia nevyhovuje, nepodal žiadnu žalobu na vyriešenie predmetného\nsporu. Napokon pripomenuli, že skôr ako stavba, bol postavený plot, minimálne 30 rokov umiestnený\nna pozemku žalovaného a preto je zrejmé, že žalobcovia nemali vedomosť o skutočných hraniciach\npozemkov.\n1.4. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobcovia sa snažia oddeliť ods. 3 ustanovenia § 135c Občianskeho\nzákonníka, ktorý rieši spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami sporu spôsobom, keď nie je možné\nich právne vzťahy usporiadať podľa odseku 1 a 2 tohto ustanovenia, snažia sa vlastným výkladom\nzmeniť jeho znenie tak, že na podanie žaloby na zriadenie vecného bremena je oprávnený aj vlastník\nstavby. Znenie tohto odseku však jasne určuje, že ak pomery medzi vlastníkom pozemku a stavby\n\nnie je možné usporiadať podľa odsekov 1a 2 tohto ustanovenia (nariadiť odstránenie stavby alebo\nnariadiť prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku s jeho súhlasom), môže súd usporiadať\npomery medzi nimi tak, že zriadi za náhradu vecné bremeno nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva\nk stavbe. Je zrejmé, že ustanovenia odsekov 2 a 3 je nevyhnutné vykladať v spojitosti s odsekom 1,\nv ktorom je uvedené oprávnenie vlastníka pozemku na podanie žaloby. Odseky 2 a 3 len špecifikujú\nďalšie spôsoby, ako možno vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby\nvysporiadať, pokiaľ odstránenie stavby nie je účelné. Nadväznosť týchto ustanovení vyplýva priamo z\ntextu ustanovenia § 135c. Všetky tieto tri spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku. Aktívna vecná\nlegitimácia neprislúcha vlastníkovi neoprávnenej stavby (stavebníkovi) ani v prípade, ak by sa chcel\ndomôcť vyrovnania vzájomných vzťahov podľa odseku 3. Tvrdenie, že hranice pozemkov sa odhalili\naž po zameraní pozemkov, že nemali úmysel zasiahnuť do vlastníckeho práva žalovaného, je podľa\nžalovaného bez právneho významu. Uviedol, že medzi ich pozemkami v čase nadobudnutia vlastníckeho\npráva nebolo žiadne oplotenie. Vlastníci jednotlivých pozemkov v tejto lokalite zasahujúcich do vodnej\nplochy jazera si zabezpečovali pozemky proti zosuvu terasami a opornými múrikmi. Žalovaný popiera\ntvrdenie žalobcov, že tieto časti pozemkov boli oplotené, popiera tvrdenie žalobcov, že v celej lokalite\nsú posunuté hranice pozemkov. Popiera, že nešlo z ich strany o úmyselný zásah, nakoľko po písomnom\nupozornení žalovaného a predložení vytyčovacieho náčrtu zo dňa 26.9.2016, žalobcovia mali vedomosť\no tejto skutočnosti a napriek tomu žalovaného ignorovali, až po vykonanom štátnom stavebnom dohľade\ndňa 11.5.2018 formálne predložili návrh dohody, avšak v nelegálnej stavbe pokračovali a takmer ju\ndokončili, nerešpektujúc ani opatrenie stavebného úradu na zastavenie stavebných prác. Žalobcovia\npovažujú nápravu tohto nezákonného stavu (nariadenie odstránenia časti ich nepovolenej stavby z\ncudzieho pozemku) za neprimeraný zásah, ktorý bagatelizujú tým, že do cudzieho pozemku zasahujú\npodľa nich len nepatrnou výmerou. Na tento argument žalovaný uvádza, že v zmysle ústavy práva\nnadobudnuté porušením práva nepožívajú právnu ochranu bez ohľadu na to, aký veľký je tento zásah.\nArgument žalobcov, že žalovaný takisto zasahuje do ich pozemku v hornej časti pozemku nesúvisí s\npredmetom sporu, 10 cm pozemku pri plote žalobcov žalovaný neužíva, žalobcom nič nebráni v tom,\naby si posunuli svoje oplotenie na skutočnú hranicu s pozemkom žalovaného. Tvrdenie žalobcov o ich\ndobromyseľnosti vyvracia ich vlastné protiprávne konanie spočívajúce v tom, že stavbu začali stavať bez\nstavebného povolenia. Ak by totiž postupovali v súlade so stavebným zákonom, potom by stavbu založili\nv súlade s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom a podľa podmienok stavebného\npovolenia, po jej vytýčení oprávnenou osobou. Ak by postupovali v súlade so zákonom, nerozostavali\nby stavbu na cudzom pozemku. Argument žalobcov, že sa riadili starým 30-ročným plotom, ktorý v\nskutočnosti na tejto časti pozemku ani neexistoval, nenahrádza povinnosť vytýčiť stavbu skladu lodí na\npozemku oprávneným geodetom. Podľa žalovaného predmetný spor netreba riešiť žalobou na súde, ale\nprostredníctvom správneho konania v zmysle príslušných predpisov stavebného zákona upravujúcich\nodstránenie neoprávnenej a nepovolenej stavy z jeho pozemku. Konštatovanie žalobcov, že ide len\no zásah v rozsahu X m2 považuje za fabulovanie. Žalobcovia tým, že rozostavali stavbu nielen na\nhranici svojho pozemku, ale až na pozemku žalovaného bez toho, aby zabezpečili vykonávanie opráv\na údržby stavby, požiarnu bezpečnosť zo svojho pozemku, znehodnotili pozemok žalovaného. Tento\nfakt potvrdzuje aj tá skutočnosť, že v žalobe žiadajú, aby súd zriadil vecné bremeno zaťažujúce celý\npozemok žalovaného s povinnosťou strpieť výkon opráv, údržby a prevádzky. S odvolaním sa na § 88a\nods. 3 stavebného zákona žalovaný uviedol, že v prípade, ak by nepovolená stavba bola preukázateľne\npostavená v súlade s verejným záujmom, čo v danom prípade nebolo v konaní o dodatočnom povolení\npreukázané, len v tom prípade by stavebný úrad odkázal vlastníka pozemku na súd, čo stavebný\núrad doteraz neurobil, neodkázal vlastníka pozemku na súd a z tohto dôvodu konanie neprerušil.\nPrerušenie správneho konania považuje za právne irelevantné vo vzťahu k tomuto súdnemu konaniu.\nŽalovaný naďalej popieral správnosť zamerania rozostavanej stavby, tvrdenie, že znalec, ktorý mal\nurčiť hodnotu vecného bremena z titulu obmedzení jeho vlastníckych a užívacích práv, nemal dôvod\nzaoberať sa údajným znehodnotením odčlenenej časti žalovaného, ale len závadou, t. j. stavbou na\nnovoutvorenej parcele. Predmetom obmedzenia vlastníckeho práva nie je len postavenie časti stavby\nna pozemku žalovaného bez jeho súhlasu, ale najmä znehodnotenie celého pozemku a obmedzenie\nvyužitia celého pozemku vecným bremenom, ktoré žalobcovia žiadajú zriadiť priamo v petite žaloby.\nŽalovaný poukázal na to, že žalobcovia napriek tomu, že žiadajú, aby súd zriadil vecné bremeno\nv prospech vlastníka stavby skladu lodí a to právo vstupu na celý pozemok parc. č. XXXXX/XX za\núčelom opravy a údržby stavby, tvrdia, že opravy a údržbu stavby budú vykonávať z vlastného pozemku\naj na stavbe postavenej na celej šírke svojho pozemku so zásahom až do pozemku žalovaného.\nNepreukázali, ako chcú zabezpečiť údržbu a opravy tej časti stavby, ktorá je na cudzom pozemku,\nbez toho, aby vstúpili na pozemok žalovaného, ani ako zabezpečia požiarny úsek pre prípad požiaru\n\nz vlastného pozemku. Napriek tejto zmene vyjadrenia neupravili žalobný petit. Žalovaný zdôraznil,\nže podľa stavebných predpisov je stavebník povinný realizovať stavbu nebytovej budovy tak, aby\nmohol zabezpečiť opravu údržbu a prevádzku z vlastného pozemku, a nie na úkor vlastníckych práv\nvlastníka susedného pozemku, ako to urobili žalobcovia. K obrane žalobcov, ktorou obhajujú odstránenie\nodpadových potrubí pôvodne odvádzajúcich dažďové a splaškové vody z hornej časti pozemku žalobcov\nzo stavby chaty, altánku a betónových plôch do jazera a ich nahradením a vyústením do vsakovacieho\nobjektu nad vybudovanou stavbou skladu lodí bez preukázania vhodnosti takéhoto technického riešenia,\nžalovaný uviedol, že vybudovanie oporných múrov pred aj pod nepovolenou stavbou skladu lodí\nnezabezpečí nenarušenie pevnosti brehu pozemku žalovaného. Vybudované nepovolené oporné múry\na základy stavby zabezpečili iba brehy žalobcov. Naopak tým, že žalobcovia na celej šírke svojho\npozemku vybudovali podzemné oporné múry s pozemnou stavbou - sklad lodí (aj zásahom do pozemku\nžalovaného), znemožnili tak prirodzený odtok dažďových a splaškových vôd do jazera z hornej časti\npozemku a stavieb na ňom sa nachádzajúcich cez svoj pozemok. Navyše na pozemku, ktorý susedí\ns pozemkom žalobcov z druhej strany, je postavená betónová stavba po celej šírke tejto parcely,\nčoho dôsledkom je, že prirodzený odtok vôd z pozemku žalobcov na pozemok XXXXX/XX je tiež\nznemožnený. Je prirodzené, že dažďové a splaškové vody z hornej časti pozemku žalobcov, ktoré majú\nznemožnené odvodnenie do jazera po pozemku žalobcov, v čase dažďov po naplnení nepovoleného a\nnezdokladovaného „vsaku\" vyrazia na pozemok žalovaného, podmáčajú ho, narušia pevnosť jeho brehu\na môžu spôsobiť jeho odtrhnutie.\n1.5.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka sa\naplikuje za situácie, keď na cudzom pozemku bola postavená stavba, ktorá má trvalý charakter, ide o\nnehnuteľnosť. V prejednávanom prípade mal súd za preukázané, že to, čo bolo vytvorené na pozemku\nžalobcov s presahom na pozemok žalovaného, je stavba, ide o stavbu prístrešku pre lode, ktorej\nstavebníkmi sú žalobcovia a ide o nehnuteľnosťou, nakoľko stavba je spojená so zemou pevnými\nzákladmi. Pre účely tohto sporu je irelevantné, či je stavba technicky úplne dokončená, alebo nie,\nteda či ide o rozostavanú, alebo dokončenú stavbu. V danom prípade ide o stavbu, nehnuteľnosť a\nnebolo sporné, že sčasti je postavená na pozemku žalovaného. Konštatoval, že neoprávnená stavba\nje inštitútom občianskeho práva a pre označenie stavby za neoprávnenú nie je rozhodujúce, či bola\npostavená na základe stavebného povolenia, alebo nie. O neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak stavebník\nnie je vlastníkom pozemku a k pozemku nemá ani iný relevantný právny titul. Za neoprávnenú stavbu\nv zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi\nna cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom\npozemku, pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú nie je podstatné, či stavebník mal stavebné\npovolenie a ani vedomie, súhlas obce ku stavbe. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje,\nak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok,\nku ktorému nemá vlastnícke právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo\numožňujúce zriadenie stavby (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6M Cdo 44/2012,\nZSR, 20144, č. 40). Súd mal za nepochybné, že stavba žalobcov a to skladu lodí je stavbou pevne\nspojenou so zemou a jej časť vo výmere 2 m2 je zriadená na pozemku žalovaného.\n1.5.2. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou aktívnej legitimácie žalobcov, nakoľko žalovaný ju\npopieral a tvrdil, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby aj\nv zmysle ustanovenia\n§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka je, tak ako v prípade odseku 1 a 2 tohto ustanovenia, iba\nvlastník pozemku, na ktorej je zriadená stavba. Súd prvej inštancie logickým a gramatickým výkladom\nustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka dospel\nk záveru, že na rozdiel od odseku\n1 a 2 predmetného ustanovenia nič nevylučuje, aby žalobu na usporiadanie pomerov medzi vlastníkom\npozemku a vlastníkom stavby podal aj vlastník stavby. Zo znenia ustanovenia § 135c ods. 1 a 2 vyplýva,\nže sa týkajú práva vlastníka pozemku, naopak v ustanovení § 135c ods. 3 nie je o vlastníkovi pozemku\nžiadna zmienka, preto možno dovodiť, že ustanovenie § 135c ods. 3 dovoľuje domáhať sa usporiadania\npomerov aj vlastníkovi stavby. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia sú aktívne legitimovaní\nna podanie žaloby domáhajúcej sa zriadenia vecného bremena v zmysle ustanovenia § 135c ods. 3\nObčianskeho zákonníka. Konštatoval, že k takému záveru dospela aj právna teória, ktorá pripúšťa,\naby žalobu podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka podal okrem vlastníka pozemku aj vlastník\nstavby. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1090/2000,\nzo dňa 6.12.2001 k tomu dospel komentár Števček,M., Dulak,A., Bajánková,J., Fečík,M., Sedlačko,\nF., Tomašoviš, M., a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2015, 950s. Aj komentár\nFekete, I.: Občiansky zákonník 1.Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, 768s uvádza, že v zmysle\ntohto ustanovenia môže ísť aj o žalobu vlastníka stavby požadujúcu voči vlastníkovi pozemku zriadenie\nvecného bremena za náhradu.\n\n1.5.3. Súd prvej inštancie dôvodil, že v prípade, že vlastník neoprávnenej stavby podá žalobu na\nzriadenie vecného bremena na pozemku žalovaného a žalovaný sa nedomáha iného riešenia vzťahov\nstrán sporu, je súd viazaný návrhom žalobcov a rozhoduje len o možnosti zriadenia vecného bremena.\nZároveň ide o spor, kedy súd môže žalobný návrh prekročiť v zmysle ustanovenia § 216 ods. 2 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorého\nsúd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý\nspôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Súd preto nie je viazaný do\ntej miery, že môže zriadiť vecné bremeno v inom rozsahu, alebo na inom mieste, alebo rozhodnúť o inej\nvýške náhrady, ako navrhujú žalobcovia, ak jej výška je v spore podložená dôkazom.\n1.6.1. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia stavebnému\núradu výstavbu stavby ohlásili v máji 2017. Žalovaný preukázal, že ešte v roku 2016, listom zo\ndňa 7.10.2016 upozorňoval žalobcov, že geometrickým zameraním zo dňa 22.9.2016, na ktorom boli\nprítomní bolo zistené, že ich stavba presahuje hranice pozemku a zasahuje do pozemku parc. č.\nXXXXX/XX vo vlastníctve žalovaného a žalovaný žiadal o zastavenie stavebných prác a odstránenie\nneoprávnenej stavby, prípadne aby žalobcovia navrhli riešenie vzniknutej situácie. Súd prvej inštancie\nmal za preukázané, listom žalovaného, že o stavbe žalobcov mal vedomosť už od roku 2016, kedy bolo\nuskutočnené zameranie hraníc a napriek tejto vedomosti o neoprávnenej stavbe neinicioval, a to ani\ndoposiaľ, voči žalobcom žiadne právne kroky. Žalobcovia napriek vedomosti o posune hraníc pozemku v\nstavbe pokračovali. V spore argumentovali aj existenciou hraníc pozemku, ktoré boli vyznačené plotom\na ten neposúvali. Rozhodnutím stavebného úradu (obec Rovinka) zo dňa 6.5.2019 bolo konanie vo veci\nvydania dodatočného stavebného povolenia na stavbu žalobcov prerušené. Stavebný úrad v rozhodnutí\nuviedol, že vykonaným šetrením na mieste bolo zistené, že žalobcovia nerealizujú dve drobné stavby,\nale jednu o ploche väčšej ako XX m2 a podľa geodetom vyznačených hraníc pozemku v teréne sa časť\nstavby realizuje na cudzom pozemku a to na pozemku vo vlastníctve žalovaného. Stavebné práce boli\nzastavené. Bolo preukázané, že žalovaný od roku 2016 vedel o realizácii stavby, ktorá zasahuje do jeho\npozemku a napriek tomu, v štádiu rozostavanosti stavby, sa nedomáhal vypratania pozemku a neskôr\nnepodnikol žiadne kroky na zmenu situácie. Žalobcovia vedeli, že zasahujú so stavbou do pozemku\nžalovaného a napriek tomu v nej pokračovali v rámci svojho oploteného pozemku, až do rozhodnutia\nstavebného úradu, pričom z doloženej fotodokumentácie je zrejmé, že strecha stavby je vybetónovaná\na dokončená. Iné usporiadanie vzťahov ako zriadenie vecného bremena, ktoré v spore navrhovali\nžalobcovia, žalovaný nenavrhoval. Argumentoval v spore iba tým, že vec vyrieši stavebný úrad. Avšak\nza situácie, že stavebné konanie je prerušené do rozhodnutia súdu v tomto konaní, nie je namieste\nargumentácia žalovaného, že v správnom konaní, v rámci stavebného konania, sa otázka vzájomných\nvzťahov strán sporu vyrieši. Podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v\nznení neskorších predpisov (stavebný zákon) ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné\npovolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom\npozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo\na vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad aj\ntak odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie v zmysle ustanovenia § 137 preruší. Konanie v tomto\nprípade je už prerušené do právoplatnosti rozhodnutia súdu v tejto veci.\n1.6.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nesporné, že presah stavby žalobcov na pozemok\nžalovaného predstavuje X m2. Odstránenie stavby, aj keď v tomto konaní nie je možné o ňom rozhodnúť,\nby predstavovalo vysoké náklady a navyše v prejednávanom prípade by nešlo o odstránenie celej stavby,\nale iba sporného presahu (X m2) pri hranici pozemku so žalovaným. Súd mal za to, že v danom prípade\nje na usporiadanie pomerov strán sporu najvhodnejšie riešenie práve žalobcami navrhované zriadenie\nvecného bremena v rozsahu geometrického plánu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, t. j.\nv rozsahu 2 m2 a obsahom vecného bremena je výkon vlastníckeho práva ku stavbe a oprava a údržba\nstavby. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že vecné bremeno sa zriaďuje na celý jeho pozemok, ide\no zriadenie vecného bremena v nevyhnutnej miere.\n1.6.3. Pokiaľ ide o náhradu za zriadenie vecného bremena, vzhľadom na rozsah vykonaného\ndokazovania, súd ju stanovil v rozsahu určenom súkromným znaleckým posudkom č. X/XXXX, ktorý\npredložili žalobcovia. V tomto smere nebolo navrhované ani vykonané iné dokazovanie. Žalovaný síce\nnamietal, že znalecký posudok nestanovuje celkové zaťaženie pozemku a je neadekvátne, iný dôkaz\nnenavrhol, ani nebol vykonaný, súd preto nemal preukázanú inú výšku náhrady ako tú, ktorú navrhovali\nžalobcovia. Súd prvej inštancie uviedol, že aj podľa jeho názoru ustanovenie § 135c Občianskeho\nzákonníka smeruje k ochrane vlastníka pozemku a teda za situácie, že zriadením neoprávnenej stavby\ndošlo k zásahu do vlastníckych práv vlastníka pozemku tým, že predmet jeho vlastníckeho práva bol\nčiastočne znehodnotený, by súd mal pri stanovení náhrady vychádzať nielen z cenových predpisov alebo\n\nz ceny, za ktorú by bolo možno v danom mieste a čase dosiahnuť zriadenie vecného bremena zmluvou,\nale je potrebné vychádzať aj zo skutočnosti, že vlastník pozemku v tomto spore bol obmedzený proti\nsvojej vôli, súd by mal prihliadať aj k okolnostiam, za ktorých bola neoprávnená stavba zriadená. Za takto\nstanovených kritérií sa aj súdu javila náhrada vo výške stanovenej znaleckým posudkom neprimeraná,\nale v spore nebola preukazovaná žiadna iná výška náhrady, preto súd rozhodol na základe znaleckého\nposudku, ktorý predložili žalobcovia.\n1.7. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd\nprizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia mali vo veci plný\núspech, súd preto zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v plnej výške.\n2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie\nžalovaný. Podľa odvolateľa rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, nezákonný, nespravodlivý\na arbitrárny, trpí nielen nepreskúmateľnosťou, ale aj zmätočnosťou a nevykonateľnosťou. Uviedol,\nže v konaní bolo preukázané, že žalobcovia v lete 2016 začali realizovať súbor oporných múrov\n(fotodokumentácia predložená žalovaným), ktorými posunuli breh do vodnej plochy jazera a nadväzne\nzačali realizovať pozemnú stavbu (ktorej názov a účel menili) tak, že oporné múry aj pozemná\nstavba zasahovala do pozemku žalovaného, bez právneho vzťahu k tejto časti pozemku, čo žalovaný\npreukázal geodetickým vytýčením a vyzval žalovaných, aby rozostavanú časť stavieb z jeho pozemku\nodstránili. V konaní pred správnym orgánom aj v súdnom konaní žalobcovia stavbu oporných múrov\npostavených z časti aj na pozemku žalovaného, vyžadujúcu územné rozhodnutie aj stavebné povolenie,\nktorú realizovali súčasne s pozemnými stavbami, nepriznali. Ako žalovaný neskôr zistil, žalobcovia,\nnapriek ústnemu prísľubu riešenia právneho vzťahu, účelovo následne ohlásili stavebnému úradu dve\ndrobné stavby v máji a júli 2017 (akoby ich nemali už takmer rok rozostavané), podľa predloženej\ndokumentácie umiestnené len na vlastnom pozemku, pritom už 8 mesiacov na základe výzvy\nžalovaného a geodetického zamerania vedeli a mali preukázané, že stavajú jednu stavbu, zasahujúcu\naj na pozemok žalovaného a tým uviedli stavebnému úradu nepravdivé údaje. Týmto nezákonným\nkonaním žalobcovia úmyselne a účelovo obchádzali stavebný zákon v snahe vyhnúť sa územnému a\nstavebnému konaniu, resp. konaniu o dodatočnom povolení stavby, pritom v žalobe tvrdili, že nemali\númysel vykonať neoprávnený zásah do pozemku žalovaného. Žalobcovia pokračovali v nepovolených\nstavebných prácach, preto žalovaný ohlásil stavebnému úradu, že žalobcovia stavajú jednoduchú\nstavbu, vyžadujúcu si územné a stavebné povolenie aj na jeho pozemku, bez takéhoto povolenia, a\nžiadal stavbu z jeho pozemku odstrániť.\n2.2. Na základe zistenia uskutočňovania nepovolenej stavby stavebný úrad na štátnom stavebnom\ndohľade dňa 10.5.2018 stavebné práce zastavil, voči žalobcom začal správne konanie o odstránení\nnepovolenej stavby spojené s možnosťou jej dodatočného povolenia podľa § 88 a 88a stavebného\nzákona a vyzval ich na preukázanie súladu nepovolenej stavby s verejnými záujmami a konanie prerušil.\nOdvolateľ poukázal na to, že stavebný zákon v ustanovení § 88a ods. 3 upravuje situáciu, keď stavebník\npostaví stavbu bez stavebného povolenia aj pre prípad, keď takáto stavba je postavená celkom alebo\nsčasti na cudzom pozemku. V konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré je dôsledkom porušenia\nzákona zo strany stavebníka, je na stavebníkovi dôkazné bremeno, aby preukázal, že stavba nie je v\nrozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a súvisiacimi predpismi. Ak stavebník\nv konaní preukáže, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, najmä s cieľmi a zámermi\núzemného plánovania, osobitnými predpismi na ochranu životného prostredia a vlastník dotknutého\npozemku s dodatočným povolením stavby jeho pozemku nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka\npozemku na súd a konanie preruší do rozhodnutia súdu. V predmetnom správnom konaní stavebný\núrad ešte nedospel k záverom, že nepovolená rozostavaná stavba je v súlade s verejnými záujmami,\nt. j. či nariadi jej odstránenie alebo len jej časti, prípadne ju dodatočne povolí s určitými úpravami,\nneoznámil účastníkom konania ani dotknutým orgánom začatie konania o jej dodatočnom povolení,\nnedal im možnosť uplatniť v konaní svoje práva a námietky, ani nezistil názor žalovaného ako vlastníka\ndotknutého pozemku, preto ho ani nevyzval, aby v prípade nesúhlasu s dodatočným povolením stavby\npodal žalobu na súd. Odvolateľ dôvodil, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je tvrdenie žalobcov aj\nsúdu o jeho nečinnosti v rozpore so skutočnosťou.\n2.3. Odvolateľ poukázal na to, že z konania žalobcov v priebehu celého správneho konania vyplýva,\nže sa špekulatívnou žalobou obrátili na súd a domáhali sa, aby súd nahradil chýbajúci právny vzťah k\npozemku pod časťou stavby zriadením vecného bremena. Návrh odôvodnili tým, že žalovaný je voči ním\nnečinný, odmieta s nimi uzatvoriť nimi navrhovanú dohodu, bez ktorej nemôžu dosiahnuť zabezpečenie\nsvojich práv k stavbe, ktoré označili za zákonné, pritom tento majetok nadobudli v zjavnom rozpore\nso zákonom s prisluhovaním stavebného úradu. Tento nezákonný spôsob nadobudnutia vlastníckeho\n\npráva k rozostavanej stavbe označili ako dobrú vieru, ktorá mala vyplývať z toho, že stavajú síce bez\nstavebného povolenia, bez vytýčenia stavby, preukázateľne aj na cudzom pozemku, ale podľa plota,\nktorého existenciu nepreukázali.\n2.3. Odvolateľ namietal závery súdu prvej inštancie, týkajúce sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcov\nna podanie predmetnej žaloby, odvolávajúce sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.\nzn. 22 Cdo 1090/2000, zo dňa 6.12.2001 a Komentár I. k Občianskemu zákonníku a Veľký komentár.\nPoukázal na to, že rozhodnutia českých súdov nie sú pre slovenské súdy záväzné. Vytýkal mu,\nže sa nevyporiadal s otázkou, prečo nerešpektoval ustanovenie stavebného zákona (§ 88a ods. 3)\nupravujúceho, kto a kedy je aktívne legitimovaný na podanie žaloby pri rozostavanej stavbe, ktorá je\npredmetom konania na správnom orgáne. Poukázal na rozsudky všeobecných súdov v Slovenskej\nrepublike v obdobných sporoch, ktoré súd prvej inštancie nebral do úvahy (rozsudok Okresného súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 7 C 103/2011 zo dňa 18.11.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 13 Co 348/2011 zo dňa 24.1.2012, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Co 474/2015 zo\ndňa 4.5.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžp 23/2013). Ďalej poukázal\nna to, že z odôvodenia odvolaním napadnutého rozsudku bod 16., 17., 18., 19. vyplýva, že súd mal za\npreukázané, akého porušenia zákona sa žalobcovia dopustili, čo jednoznačne vyvracia ich dobrú vieru,\nnapriek tomu túto skutočnosť nevyhodnotil ako dôvod zamietnutia žaloby pri posudzovaní ich aktívnej\nvecnej legitimácie na podaní tejto žaloby.\n2.4. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie žalobcom prisúdil menej tým, že nevyhovel\nich žalobe, v ktorej sa v druhom petite domáhali zriadenia vecného bremena na celý jeho pozemok za\núčelom vykonávania opráv a údržby.\n2.5. Pokiaľ ide o náhradu za zriadenie vecného bremena odvolateľ namietal, že táto nezodpovedá\nznehodnoteniu vlastníckeho práva, keďže ako vlastník pozemku bol obmedzený vo vlastníckom práve\nproti svojej vôli, podľa jeho názoru mal súd prihliadať k okolnostiam, za ktorých bola neoprávnená stavba\nzriadená, aj na jeho námietky ohľadom výšky náhrady, aj keď svoje tvrdenia nepreukázal znaleckým\nposudkom. Podľa názoru žalovaného, si mal súd zabezpečiť pre svoje rozhodnutie dôkazy, ktoré by\nzodpovedali výroku jeho rozhodnutia. Poukázal na to, že súd vychádzal pri stanovení výšky náhrady za\nzriadenie vecného bremena len zo znalcom určeného obmedzenia z titulu práva stavby, v napadnutom\nrozsudku však okrem práva stavby zriadil aj vecné bremeno vo väčšom ako navrhovanom rozsahu (nad\nrámec znaleckého posudku), za účelom opravy a údržby stavby na tomto pozemku.\n2.6. Podľa odvolateľa obsah výroku I. rozsudku súdu je nevykonateľný a zmätočný pre zjavnú chybu, a\nje v rozpore s vykonanými dôkazmi. Súd v tomto výroku uvádza, že zriaďuje vecné bremeno v prospech\nvlastníka stavby - sklad lodí postaveného na parcele KN č. XXXXX/XXX o výmere XX m2, pritom podľa\npredložených dokladov, rozostavaná stavba Prístrešok pre člny je rozostavaná aj na pozemku parcela\nreg. CKN č. XXXXX/XXX, ako vyplýva z geometrického plánu na zameranie rozostavanej stavby na\nparc. č. XXXXX/XXX a XXXXX/XXX, ktorý je prílohou rozsudku. Tým, že súd zriadil vecné bremeno\nprávo stavby postavenej len na jednom pozemku vo vlastníctve žalobcov, v rozsudku nedal odpoveď, na\nzáklade akého titulu zriadil právo stavby na pozemku parc. č. XXXXX/XXX vo vlastníctve žalovaného,\nna ktorom, podľa výroku I. rozsudku, stavba nie je postavená.\n2.7. Odvolateľ v odvolaní konštatoval, že súd v citovanom výroku rozsudku nad rámec zákonom\nurčeného spôsobu usporiadania vzťahov podľa ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka,\nktorý dáva súdu možnosť zriadiť vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckych práv k\nstavbe, zriadil aj vecné bremeno za účelom opravy a údržby stavby na tom istom pozemku (parcele\nč. XXXXX/XXX o výmere X m2). V tejto súvislosti poukázal na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 127\nods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na\nnevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne stavby na nich stojace, pokiaľ\nto nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie stavieb. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 3 Co 340/2013, zo dňa 22.8.2013, podľa ktorého „podľa ustanovenia § 127 ods. 3\nOZ, nie je možné zriadenie vecného bremena ale len umožniť dočasný vstup na pozemok, pokiaľ to\nnevyhnutne vyžadovala údržba a obhospodarovanie. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť\nlen o dočasný, jednorazový vstup po určitú dobu za konkrétnym účelom.“ Zo znenia výroku odvolaním\nnapadnutého rozsudku vyplýva, že ide o zriadenie vecného bremena trvalého charakteru, preto je, podľa\nodvolateľa, výrok rozsudku v tejto časti nezákonný.\n2.8. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že vychádzal zo skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo\nvykonanom dokazovaní, keď tvrdenie žalobcov o tom, že stavbu realizovali podľa plota považoval za\nich dobromyseľnosť, pritom existenciu plota v tejto časti pozemku, ktorú žalovaný namietal, nemal súd\npreukázanú dôkazmi. Rovnako bez vykonania dôkazu, napriek jeho námietke, súd prvej inštancie len\ncitoval tvrdenie žalobcov, že ide o posun hraníc v celej oblasti. Žalobcovia pritom súdu v konaní takýto\n\ndôkaz nepredložili, preukázali len posun hranice ich pozemku zo strany susedného pozemku V.. Vo\nvýroku I. súd rovnako bez dôkazov označil stavbu, v prospech ktorej zriadil vecné bremeno, ako stavbu\nlodí, napriek tomu, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že táto rozostavaná stavba je podľa projektovej\ndokumentácie prístavbou ku chate - prístreškom pre člny. Účel stavby sa pritom určí až pri kolaudácii.\n2.9.1. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom porušil základné princípy\nCivilného sporového poriadku, keď ustanovenia tohto zákona a predpisy hmotného práva nevykladal\nv súlade s Ústavou Slovenskej republiky, negoval princíp právnej istoty v zmysle predvídateľnosti\npráva, mocenským zásahom zasiahol už do nezákonne obmedzeného vlastníckeho práva žalovaného\nzriadením vecného bremena v prospech vlastníkov neoprávnenej stavby bez toho, aby hodnoverne a\npresvedčivo preukázal ohrozenie alebo porušenie subjektívnych práv žalobcov.\n2.9.2. Podľa odvolateľa napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nerešpektoval právomoc správneho\norgánu, ktorý vedie konanie o odstránení tejto neoprávnenej aj nepovolenej stavby s možnosťou\njej dodatočného povolenia, pritom sám, aj keď na to nebol oprávnený, prejudikoval, že odstránenie\ntejto stavby by predstavovalo vysoké náklady. Podľa názoru odvolateľa len správnemu orgánu v\nprebiehajúcom správnom konaní prislúcha posúdiť, či rozostavaná stavba nie je v rozpore s verejnými\nzáujmami, či ju stavebníkovi nenariadi odstrániť na jeho náklady, bez ohľadu na výšku týchto nákladov.\nNariadenie odstránenia nepovolenej stavby, ktorá je v rozpore s verejnými záujmami, je sankciou pre\nstavebníka za porušenie verejných záujmov chránených zákonom, bez ohľadu na výšku nákladov.\n2.10. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov nevzal do úvahy úkony, ktoré odvolateľ\npreukázateľne vykonal, aby zabránil neoprávneným zásahom žalobcov do jeho majetku, a to výzvu na\nzastavenie stavebných prác a na odstránenie ešte len začatej stavby z jeho pozemku, zabezpečenie\nvytýčenia hranice pozemkov, podania na stavebný úrad, ktorými sa domáhal ochrany svojich porušených\npráv s návrhom na odstránenie neoprávnenej a nepovolenej stavby z jeho pozemku a návrhom na\nzastavenie stavebných prác. Napriek preukázaným úkonom žalovaného na ochranu svojich ohrozených\npráv, súd túto obranu posúdil ako jeho nečinnosť s odôvodnením, že sám nepodal žalobu na súd na\nochranu svojich práv.\n2.11. V súvislosti s nárokom na náhradu trov konania odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že neskúmal\ndôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p.\n2.12. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.\n3.1. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie vo\nvýroku I. rozsudku zriadil vecné bremeno v inom rozsahu ako sa žalobou domáhali, s poukazom na §\n216 ods. 1 C.s.p. poukázali na to, že viazanosť žalobným návrhom je nutné vnímať v zmysle obsahu\ntoho, čo strana žiada a nie v zmysle gramatického vyjadrenia návrhu strany. V tejto súvislosti poukázali\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.7.2008, sp. zn. 3 Cdo219/2007, podľa\nktorého : „Presný\na určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie\nvybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O. s.p.), to však\nv plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní\ndomáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších\npodrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením\n(vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou\nodlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu,\ndopúšťal procesnej vady v zmysle § 237 písm. e/ O. s.p. Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca\npovinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu\na aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia.” Z uvedeného je podľa\nžalobcov jednoznačné, že prvoinštančný súd postupoval správne a zmena vo formulácii žalobného petitu\nnezakladá odvolací dôvod.\n3.2. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že v časti II. odvolania odvolateľ uviedol len všeobecné\nkonštatovania, pričom reálne žiadnym spôsobom nepoukázal na to, v čom má byť rozhodnutie súdu\nnesprávne, nezákonné alebo nespravodlivé. Z uvedeného dôvodu žalobcovia konštatovali, že nie je\nmožné sa k tejto časti odvolania vyjadriť.\n3.3. K otázke ich aktívnej vecnej legitimácie žalobcovia uviedli, že prvoinštančný súd logicky a\nsprávne vykonal výklad ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že logickým\na gramatickým výkladom daného ustanovenia dospel k záveru, že na rozdiel od ods. 1 a ods. 2\npredmetného ustanovenia nič nevylučuje, aby žalobu na usporiadanie pomerov medzi vlastníkom\npozemku a vlastníkom stavby podal aj vlastník stavby. Súd pritom poukázal na právnu teóriu, konkrétne\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1090/2000, zo dňa 6.12.2001 s\n\npoukazom na komentár k Občianskemu zákonníku I. Komentár, 2015. Rovnako uvádza aj odborná\nliteratúra autora Fekete, I. vo Veľkom komentári Občianskeho zákonníka, 2011. Žalobcovia konštatovali,\nže ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka je logicky rozčlenené na tri odseky, pričom prvé dva\nsa týkajú vlastníka pozemku a posledný odsek sa týka ako vlastníka pozemku, tak aj vlastníka stavby.\nJe pritom zrejmé, prečo je v ods. 1 a ods. 2 explicitne uvedený len vlastník pozemku. Na postupe v\nzmysle týchto dvoch odsekov môže mať záujem výlučne vlastník pozemku, nakoľko by bolo nelogické,\naby vlastník stavby žiadal, aby jeho stavba bola odstránená, resp. priznaná do vlastníctva vlastníka\npozemku za náhradu. Naopak, z postupu v zmysle § 135c ods. 3 je logické, aby sa takéhoto postupu\nmohol domáhať ako vlastník pozemku, tak aj vlastník stavby. Naopak absurdná situácia by nastala,\nak by sa takéhoto postupu nemohol domáhať aj vlastník stavby, nakoľko by táto skutočnosť mohla\nspôsobiť dlhotrvajúci stav právnej neistoty zo strany vlastníka stavby v prípade absolútnej pasivity\nvlastníka pozemku na usporiadaní vzťahov. Z teleologického výkladu je teda zrejmé, aký je účel daného\nustanovenia a to možnosť vlastníka pozemku a vlastníka stavby urovnať vzťahy navzájom, pričom\nzákonodarca k uvedenému poskytol rôzne možnosti riešenia. Poukázali aj na ďalšie skutočnosti. Prvou\nje tá, že poukázanie na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1090/2000, zo dňa\n6.12.2001 sa javí ako relevantné. Poukázali pritom na skutočnosť, že od 1.1.1992 zdieľala Slovenská\nrepublika s Českou republikou rovnakú právnu úpravu vo svojich občianskych zákonníkoch čo sa týka\nustanovenia § 135c. V Českej republike došlo k zmene tohto ustanovenia až 1.1.2014, teda nahradením\nzákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník zákonom č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník. Je teda zrejmé,\nže ak v roku 2001 vychádzal český najvyšší súd z právnej úpravy, ktorá je v § 135c identická s tou,\nktorú používame na území Slovenskej republiky do dnes, je možná aplikovateľnosť výkladu Najvyššieho\nsúdu Českej republiky k tomuto ustanoveniu a je zároveň aj relevantná vzhľadom na totožnosť úpravy.\nNeobstojí teda námietka žalovaného, že súd poukázal na rozhodnutie súdu Českej republiky, kde má\nbyť odlišná právna úprava. Druhou skutočnosťou, na ktorú žalobcovia poukázali je historický výklad\nustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v čase účinnosti\nzákona č. 87/1991 Zb. nemal upravenú neoprávnenú stavbu v ustanovení § 135c, ale v ustanovení §\n221. Pri tomto ustanovení poukázali na ods. 2, ktorého dikcia je: ,,Ak dôvody hodné osobitného zreteľa\nbránia rozhodnúť podľa odseku 1, súd na návrh vlastníka stavby upraví vzťahy vo veci pozemku, na\nktorom sa stavba zriadila, najmä zruší právo osobné užívania k tomuto pozemku alebo zriadi bezplatne\nalebo za náhradu vecné bremeno, ktoré je hospodárky nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k\nstavbe.” Z historického výkladu je teda zrejmé, že aj vlastník stavby sa môže domáhať postupu v zmysle\nustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Obdobná možnosť vlastníka stavby domáhať sa\nusporiadania vzťahov vychádza aj z ustanovenia § 1086 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník v\nČeskej republike, kde je explicitne uvedené, že: ,,Soud na návrh některé ze stran přikáže pozemek do\nvlastnictví zřizovatele stavby a rozhodne o jeho povinnosti zaplatiť vlastníku pozemku náhradu.” V našom\nprávnom poriadku je možnosť domáhať sa usporiadania vzťahov vlastníkom stavby teda implicitne\nupravená v ustanovení § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalobcovia majú za to, že prvoinštatčný\nsúd správne právne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu zo strany vlastníka stavby. Rozhodnutie, na ktoré\nžalovaný v odvolaní poukázal (jediné, ktoré sa explicitne vyjadruje k aktívnej vecnej legitimácii vlastníka\nstavby), t. j. rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7 C 103/2011, zo dňa 18.11.2013 nie\nje relevantné, vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o judikát a nejedná sa taktiež o rozhodnutie\nnajvyššej súdnej autority.\n3.4. Žalobcovia poukázali na to, že najmä z dôvodu pasivity žalovaného usporiadať vzťahy medzi\nsebou boli nútení podať žalobu na súd za účelom dosiahnutia stavu právnej istoty vo vzťahu k ich\nstavbe. Ako v konaní preukázali, ich konanie bolo dobromyseľné, časom sa ukázalo, že ploty, ktoré\nrozdeľovali pozemky boli poposúvané a to tak, že susedia z druhej strany žalobcov (V.) zaberajú plochu\nX m2 na pozemku žalobcov. Aj vplyvom tohto umiestnili žalobcovia nedbanlivostne svoju stavbu v\nčiastke necelých 2 m2 na pozemok žalovaného. Týmto konaním neprišlo k žiadnemu veľkému, resp.\ndrastickému znehodnoteniu pozemku žalovaného tak ako to opisuje.\n3.5. Odvolaciemu súdu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať im nárok na náhradu\ntrov konania.\n4.1. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. V súvislosti s viazanosťou žalobným návrhom uviedol,\nže subjektívny výklad žalobcov je v príkrom rozpore s obsahom ich žalobného petitu vypracovaného\nadvokátom, v ktorom sa jednoznačne domáhajú určenia dvoch rôznych zaťažení dvoch rôznych\npozemkov vecným bremenom. Jedným vecným bremenom navrhli zaťažiť právom stavby jeden\npozemok, parcelu č. XXXXX/XXX v kat. území J. a druhým vecným bremenom právom vstupu na\ncelý pozemok za účelom opravy a údržby stavby, navrhli zaťažiť celý ďalší pozemok žalovaného,\n\nparcelu č. XXXXX/XX o výmere XXX m2 v tom istom katastrálnom území. Skutočnosť, že súd prvej\ninštancie nevyhovel návrhu žalobcov zaťažiť vecným bremenom druhý pozemok žalovaného, nemožno\npri akejkoľvek logickej úvahe považovať len za formulačnú úpravu petitu. Za formulačnú úpravu petitu\nzo strany súdu prvej inštancie nemožno považovať ani zaťaženie prvého pozemku žalovaného aj ďalším\nvecným bremenom, právom vykonávania opráv a údržby stavby, ktoré nebolo predmetom žalobného\npetitu. Podľa žalovaného umožnenie jednorazového dočasného vstupu na jeho pozemok za účelom\nvykonania nevyhnutných opráv a údržby susediacej stavby nie je v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka vecným bremenom, ktoré má trvalý charakter, preto je tento výrok súdu, ktorým zriadil vecné\nbremeno za účelom opráv a údržby, nezákonný.\n4.2. K námietke žalobcov, že žalovaný nekonkretizoval, v čom je odvolaním napadnutý rozsudok\nnesprávny, nezákonný, nespravodlivý a arbitrárny, uviedol, že dôvody sú podrobne konkretizované v\njeho odvolaní, časť III. Dôvody nesprávnosti a nezákonnosti rozsudku.\n4.3. Pokiaľ ide o otázku aktívnej vecnej legitimácie, odvolateľ zotrval na tom, že české judikáty nie\nsú záväzné pre slovenské súdy. K použitiu rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22\nCdo 1090/2000 zo dňa 6.12.2001 uviedol, že súd pri rozhodovaní vychádzal z úplne iných skutkových\nokolností, na základe ktorých priznal výnimočne aktívnu vecnú legitimáciu na podaní žaloby v zmysle\n§ 135c Občianskeho zákonníka na ochranu vlastníka stavby miestnej komunikácie postavenej pred\nrokom 1989 bývalým národným výborom na základe stavebného povolenia v dobrej viere, na cudzom\npozemku. Priznanie aktívnej vecnej legitimácie na podaní žaloby vlastníkovi neoprávnenej stavby v\nzmysle cit. ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý je určený na právnu ochranu\nvlastníka pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou, odôvodnil okolnosťami prípadu, najmä tým,\nže ohrozené práva dobromyseľného vlastníka verejnej miestnej komunikácie nie je možné vyriešiť\npostupom podľa ods. 1, a ods. 2 cit. ust. § 135c, ani prostredníctvom správnych orgánov. Odvolateľ\nnamietal, že v odvolaním napadnutom rozsudku súd neuviedol dôvody, ktorými by preukázal dôvodnosť\npriznania aktívnej vecnej legitimácie vlastníkovi nepovolenej rozostavanej stavby na časti pozemku\nžalovaného, napriek tomu, že správny orgán vedie konanie o odstránení tejto stavby, keď doteraz nebolo\npreukázané, že stavba je postavená v súlade s verejnými záujmami. Odvolateľ konštatoval, že v odvolaní\npoukázal na iný neskorší rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. 22 Cdo 2764/2006,\nz 8.11.2007, ktorý na rozdiel od cit. rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 6.12.2001\nvychádzal z iných skutkových zistení, preto nepriznal aktívnu vecnú legitimáciu vlastníkovi rozostavanej\nnepovolenej a neoprávnenej stavby na určenie vecného bremena zaťažujúceho pozemok žalovaného\nv prospech vlastníka neoprávnenej a nepovolenej stavby s odôvodnením, že o stavbe bude rozhodovať\nstavebný úrad, aj s ohľadom na splnenie stavebno-technických podmienok.\n4.4. Žalovaný namietal, že v priebehu konania listinnými dôkazmi preukázal nedobromyseľnosť\nžalobcov, dokonca až ich úmyselné konanie, obchádzaním právnych predpisov získať neoprávnené\nvyužitie svojho pozemku na úkor pozemku žalovaného.\n4.5. V otázke dobromyseľnosti žalobcov odvolateľ poukázal na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že\nžalobcovia od začiatku stavali jednoduchú stavbu a súbor oporných múrov, ktoré podľa stavebného\nzákona vyžadovali vydanie územného rozhodnutia o ich umiestnení na pozemku, vydanie stavebného\npovolenia a vytýčenie priestorovej polohy stavby v zmysle § 75a stavebného zákona, stavbu začali\nrealizovať bez akéhokoľvek povolenia stavebného úradu. Po vytýčení začatej stavby rozostavanej\npo celej šírke pozemku žalobcov, ktoré zabezpečil žalovaný už v roku 2016, ktoré preukázalo,\nže stavba zasahuje do pozemku žalovaného, žalobcovia ohlásili stavebnému úradu v rozpore so\nskutočnosťou zámer realizovať dve totožné drobné stavby, aby sa špekulatívne vyhli územnému\na stavebnému konaniu pre rozostavanú jednoduchú pozemnú stavbu. V projektovej dokumentácii\npredloženej stavebnému úradu uviedli nepravdivé údaje o tom, že drobná stavba bude umiestnená vo\nvzdialenosti 30 cm od hranice pozemku, hoci už mali preukázaný opak. Realizáciu súboru oporných\nmúrov, ktoré sú jednoduchými stavbami ani neohlásili stavebnému úradu. Žalobcovia pokračovali v\nrealizácii nepovolených oporných múrov a jednoduchej stavby, ktorú napriek výzve stavebného úradu\nnezastavili, pod rúškom ochrany tejto nepovolenej stavby ju takmer celú dokončili bez povolenia\nstavebného úradu.\n4.6. Odvolateľ poukázal na to, že žalobcovia nezasiahli do jeho vlastníckeho práva len tým, že postavili\nstavbu v šírke cca 40 cm, v dĺžke cca 5,5m zasahujúcou do jeho pozemku. Podľa stavebných predpisov,\nžalobcovia mali povinnosť stavbu postaviť vo vzdialenosti min. 1 meter od hranice pozemku, aby mohli\nopravy a údržbu stavby vykonávať zo svojho pozemku, vrátane zabezpečenia protipožiarnych opatrení.\n4.7. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného svojím rozsudkom nechránil jednoznačne porušené\nvlastnícke právo žalovaného, ako mu to vyplýva z princípov Civilného sporového konania, ale naopak\nnedôvodne chránil nezákonne nadobudnuté práva žalobcov.\n\n5.1. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj ako „ÚS SR“), sp. zn. III. ÚS 48/2012 zo dňa 28.3.2012, v ktorom ústavný\nsúd uviedol, že aj napriek tomu, že judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie\nnepoužiteľná, rozhodnutie českého súdu môže byť aplikované, keď sa s ním súd stotožňuje, preberá\nho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad. Aj vzhľadom na predmetné rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky majú žalobcovia zato, že poukázanie na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1090/2000, zo dňa 6.12.2001 sa stále javí ako vhodné a relevantné.\nZároveň opätovne poukázali na to, že od 1.1.1992 zdieľala Slovenská republika s Českou republikou\nrovnakú právnu úpravu vo svojich Občianskych zákonníkoch, čo sa týka ustanovenia § 135c. Je síce\npravda, ako žalovaný aj uvádza, že v Českej republike došlo k zmene tohto ustanovenia, avšak k zmene\ndošlo až 1.1.2014 a to nahradením zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník zákonom č. 89/2012 Sb.\nObčanský zákoník. Zdôraznili, že ak Najvyšší súd Českej republiky vychádzal v roku 2001 z právnej\núpravy, ktorá je identická s tou, ktorú používame na území Slovenskej republiky dodnes, je možná\na prípustná aplikovateľnosť výkladu Najvyššieho súdu Českej republiky k tomuto ustanoveniu, a je\nzároveň relevantná vzhľadom na totožnosť úpravy. Žalovaný sám nepodal žalobu o odstránenie stavby,\nno súčasne na výzvu stavebného úradu, či súhlasí s umiestnením stavby na svojom pozemku v dotknutej\nčasti 2 m2 sa nevyjadril, resp. nedal súhlas. To bol dôvod, pre ktorý stavebný úrad odkázal žalobcov\nna podanie civilnej žaloby.\n5.2. K otázke, aká ujma žalovanému vznikla, žalobcovia, pre ilustráciu zaslali konajúcemu súdu fotografie\nz pozemku žalovaného, kde je vidno, že žalovaný dlhodobo zanedbáva svoj pozemok, nestará sa o\nneho. Podstata sporu nie je v zásahu stavby v 2 m2 ale v snahe žalovaného o trvanie susedského sporu.\n5.3. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť, žalobcovia uviedli, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný od\nroku 2016 vedel o realizácii stavby, ktorá nepatrne zasahuje do jeho pozemku, odmietal akúkoľvek\nponuku na dohodu či už formou finančnej kompenzácie alebo zámeny pozemkov. Zotrvali na tom,\nže konali dobromyseľne, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4\nCdo 120/2019, zo dňa 27.8.2019, kde najvyšší súd skonštatoval, že dobromyseľnosť je presvedčenie\nnadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec alebo ňou disponuje. Ide\nteda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom\ndokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom\nktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť\npresvedčenie o dobromyseľnosti. Dobromyseľnosť žalobcov vyplývala z vonkajších okolností, keď z\nnedbanlivosti postavili časť stavby na pozemku žalovaného, pričom sa časom ukázalo, že ploty, ktoré\nrozdeľovali pozemky boli poposúvané a to tak, že susedia z druhej strany žalobcov zaberajú plochu X\nm2 na pozemku žalobcov. Aj vplyvom uvedeného umiestnili žalobcovia nedbanlivostne svoju stavbu na\npozemok žalovaného v čiastke necelých X m2, čo nepredstavuje znehodnotenie pozemku žalovaného.\nZdôraznili, že išlo o nedbanlivosť za ich súčasného vnútorného presvedčenia, že nekonajú bezprávie,\nnakoľko v dobrej viere boli presvedčení, že stavajú výlučne na svojom pozemku, vychádzajúc aj z\nrokmi zaužívaných hraníc medzi susediacimi pozemkami, ktoré svojpomocou a vlastnoručne vybudovali\nna brehu jazera a to vyhotovením cca 1 m vysokého múru, v tomto prípade z lámaného kameňa\nvloženého do betónu a zakrytého súvislou betónovou čapicou. Takto bol vybudovaný plot a tým\nrešpektovaná hranica susediacich pozemkov, vybudovaná v roku 1981, čo v roku 2016 znamenalo 35\nrokov vzájomného rešpektovania hranice. Túto hranicu danú kamenným plotom rešpektoval aj žalovaný\nod kúpy tohto pozemku v roku 2013, teda celé 3 roky až do roku 2016, keď žalobcovia zahájili ochranu\nsvojho, ale i oboch susedných pozemkov budovaním pilotovaných oporných múrov voči sunutiu sa brehu\ndo vôd jazera, po celoročnom výrube, v roku 2015, siedmich kmeňov 60 až 70 ročných vŕb zo strany\nžalovaného a to v blízkosti hranice medzi žalobcami a žalovaným. Koreňový systém vŕb držal aj breh\nžalobcu, jeho odstránením v polohe kmeňov vŕb, odhnívali aj korene v brehu žalobcu. Poukázali na\nstranu 2 a 3 znaleckého statického posudku č. XX/XXXX, ktorý v konaní predložili a kde je vysvetlená\nnevyhnutnosť rýchleho konania pre zastavenie bežiaceho sunutia brehu do jazera. Až neskôr, na základe\nzamerania geodeta sa zistilo, že stavajú čiastočne, v nepatrnej miere na pozemku žalovaného, nakoľko\nplot nebol postavený úplne na hranici pozemkov medzi žalobcami a žalovaným. Zistilo sa, že spoločnosť,\nktorá vykonávala geodetické práce v rámci projektu ROEP a digitalizáciu katastrálnych máp v katastri\nobce Rovinka nerešpektovala už roky dohodnuté susedské hranice na brehu jazera, čo spôsobilo určité\nich vzájomné posunutie, ktorého si záhradkári neboli vedomí. Poukázali aj na stranu 43 znaleckého\nposudku č. X/XXXX, ktorý v konaní predložili a kde je vidno, že stavba bola postavená nie pri plote ale\ns odstupom tak, aby žalobcovia nemuseli vstupovať na pozemok žalovaného ani pri prípadnej údržbe\nstavby. Pri tomto meraní žalobcovia však zistili aj to, že okrem nich, aj ďalší susedia, a to Ing. X. V. a\n\nD.. T. V., ktorí sú vlastníkmi susedného pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, evidovanom\nOkresným úradom Q., katastrálnym odborom pre k. ú. J., obec J., okres Q. ako pozemok parcely registra\n„C.“ s parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy, (rovnako neúmyselne),\npresiahli stavbou do pozemku žalobcov s presahom X m2. V danom prípade žalobcovia taktiež nežiadajú\nodstránenie stavby, nakoľko rešpektujú, že susedia V. postavili stavbu v dobrej viere, že stavajú na\nsvojom pozemku. Zotrvali na potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie a priznaní nároku na náhradu trov\nkonania.\n6.1. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Zotrval na svojom tvrdení o nemožnosti aplikácie\nrozhodnutí českých súdov, a to aj s prihliadnutím na žalobcami citované rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III ÚS 48/2012, z 28.3.2012, ktoré pripúšťa, že aj napriek tomu, že judikatúra\nsúdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie neaplikovateľná, rozhodnutie súdov Českej\nrepubliky môže byť aplikovateľné, ale len v prípade, že sa súd s ním stotožní a považuje ho za ústavne\nkonformný pre daný prípad.\n6.2. Podľa žalovaného, žalobcovia, v rozpore s vykonaným dokazovaním vo svojom vyjadrení\nnepravdivo tvrdia, „že žalovaný na výzvu stavebného úradu, či súhlasí s umiestnením stavby na svojom\npozemku v dotknutej časti X m2 sa nevyjadril“. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že stavebný úrad doručil\nžalovanému jediné podanie a to rozhodnutie obce Rovinka č.j. Q.- XXX-XXX/XXXX/XXXX-XXXX/XX/\nŠin, zo dňa 6.5.2019, ktorým prerušil správne konanie vo veci dodatočného povolenia stavby SO 01\nPrístrešok pre člny. V odôvodnení tohto procesného rozhodnutia (posledný odsek na str. 2) stavebný\núrad jednoznačne konštatuje, že dňa „.XX.XX.XXXX H. B. H. H. D.. X. A. T. D.. D. A. (Z. H. T. A.) H.\nH. X. Q. Ž. na I. V. B. X.Á. Q. na Č. X. X. Č.. XXXXX/XX A..Ú.. J. V. D.. P. Q., B. L. H. K., Ž. Q. Ž.\nB. Q. X.. Z. E. I. L. XX.X.XXXX B. Q. H.Á. Q. I., X. A. Q. Ž. P. V..“. Rozhodnutie stavebného úradu\njednoznačne potvrdzuje, že žalobcovia podali žalobu sami, nie na výzvu stavebného úradu, ako účelovo\ntvrdia v tomto vyjadrení. Rovnako nepravdivé a účelové je tvrdenie žalobcov, že žalovaný súčasne na\nvýzvu stavebného úradu, či súhlasí s umiestnením stavby na svojom pozemku v dotknutej časti X m2\nsa nevyjadril, resp. nedal súhlas. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané a potvrdzuje\nto aj odvolaním napadnutý rozsudok vo svojom odôvodnení, že stavebný úrad okrem cit. rozhodnutia o\nprerušení konania, žalovanému nepredložil takúto žiadosť ani výzvu, ani ho nevyzval, aby podal žalobu\nna súd v zmysle § 88 a ods. 3 stavebného zákona.\n6.2. Žalovaný poukázal na to, že už v roku 2016, po zistení, že žalobcovia uskutočňujú stavbu zasahujúcu\nna jeho pozemok, zabezpečil vytýčenie hranice pozemku; vyzval žalobcov na zastavenie stavebných\nprác a odstránenie stavby s návrhom spôsobu vysporiadania daného nezákonného stavu, rokoval\nso žalobcami (zastúpenými ich synom) v marci 2017, čakal na predloženie návrhu riešenia buď\nodstránením časti základov z pozemku žalovaného, alebo iným vysporiadaním, ktorý mu žalobcovia\nna stretnutí prisľúbili zaslať, čo však nesplnili (a namiesto toho, ako neskôr zistil, ohlásili dve drobné\nstavby). Keď žalovaný v apríli 2018 zistil, že žalobcovia, namiesto zaslania návrhu vysporiadania, v\nstavbe pokračujú, ignorujúc aj jeho sms správy s výzvami na zastavenie prác a predloženie návrhu\ns apelom na zachovanie slušných susedských vzťahov, obrátil sa s podnetom na stavebný úrad, aby\nvec riešil, preto nemal dôvod podávať žalobu na súd. Až po vykonanom štátnom stavebnom dohľade\ndňa 11.5.2018, na ktorom stavebný úrad stavebné práce zastavil a začal konanie o odstránení a\ndodatočnom povolení stavby podľa § 88 a 88a stavebného zákona, začali so žalovaným komunikovať\nprostredníctvom advokáta. Ako žalovaný následne zistil, žalobcovia nemali snahu tento nimi zavinený\nnezákonný stav riešiť vzájomnou dohodou, dožadovali sa splnenia ich podmienok, nevýhodných pre\nžalovaného.\n6.3. K fotografiám predloženým žalobcami žalovaný poukázal na to, že predmetom nezákonnej\nčinnosti žalovaných nebolo poškodenie porastov v okrasnej záhrade, ale znehodnotenie pozemku ako\nnehnuteľnosti, preto je irelevantné, čo sa v danom momente na pozemku nachádza.\n6.4. V otázke dobromyseľnosti žalobcov žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a\nargumentoch.\n6.5. K tvrdeniu žalobcov, že skutočné hranice všetkých pozemkov sú posunuté oproti užívaciemu\nstavu žalovaný uviedol, že toto tvrdenie žalobcov nezodpovedá skutočnosti. Pri prevode vlastníckeho\npráva k pozemkom nachádzajúcich sa v záhradkárskej osade boli jednotlivé záhrady zamerané podľa\nskutočného užívacieho stavu a prevedené do vlastníctva ich užívateľov. Právne hranice zodpovedali\nskutkovému stavu, čo potvrdzuje aj nerovný tvar pozemku žalobcov. Hranica medzi pozemkom\nžalovaného a susediacim pozemkom parcela č. XXXXX/XX v k.ú J., zodpovedá skutkovému stavu.\n6.6. Za nepravdivé žalovaný označil tvrdenie žalobcov o tom, že žalovaný odstránil zo svojho pozemku\nsedem kmeňov 60 a 70 ročných vŕb v roku 2015 a tým narušil prirodzený breh jazera, preto boli\n\nžalobcovia nútení vybudovať oporné múry. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetnému\npozemku v roku 2014, na ktorom sa nenachádzali žiadne vŕby.\n6.7. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu.\n7. Odvolací súd s poukazom na § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný, na odvolacom\npojednávaní (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p.), po zopakovaní a doplnení dokazovania oboznámením\npodstatného obsahu spisu, vyjadrení žalobcov a žalovanej a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej\nje dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým zriadil vecné bremeno v prospech\nvlastníka stavby - sklad lodí, postavenej na parcele KN C parc. č. XXXXX/XXX, výmery XX,X m2, k.\nú. J., označenej v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 4.10.2018, vyhotovenom D.. F. Q., T. XX,\nXXX XX B., IČO: 44 184 204, zodpovedajúce právu vlastníka stavby užívať pozemok označený ako\nKN C parc. č. XXXXX/XXX o výmere X,X m2, k. ú. J. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa\n4.10.2018, vyhotoveného D.. F. Q., T. XX, XXX XX B., IČO: 44 184 204, ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku,\nza účelom výkonu vlastníckych práv k stavbe a za účelom opravy a údržby stavby (výrok I.) a ktorým\nžalobcom uložil, za zriadenie vecného bremena, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť právnemu\npredchodcovi žalovanej náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 89,- € a to do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.), zmenil a žalobu v tejto časti zamietol (§ 388 C.s.p.) a vo výroku\no trovách konania zmenil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej\npovinnosti žalobcov v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % (§ 388 C.s.p.).\n8. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zistil, že pôvodný žalovaný D.. P. Q. dňa XX.XX.XXXX\nzomrel a jeho právnym nástupcom v prejednávanej veci sa stala Z. Q.C.F., dcéra žalovaného (podľa\nvýpisu z LV č. XXX, č. l. 199 a nasl. spisu). Preto odvolací súd, uznesením prijatým na pojednávaní dňa\n24.4.2024 (zápisnica na č. l. 217 a nasl. spisu) rozhodol, že v konaní pokračuje s Z. Q. ako právnou\nnástupkyňou pôvodne žalovaného D.. P. Q. (§ 63 C.s.p.).\n9. V odvolacom konaní bolo predovšetkým potrebné vysporiadať sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcov, ktorú žalovaná namietala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie (jej právny\npredchodca) ako aj v odvolacom konaní. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, zastáva názor,\nže žalobcovia sú, v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, aktívne vecne legitimovaní na\npodanie žaloby v prejednávanej veci. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 410/2013, zo dňa 22.3.2016, podľa ktorého „Zákonodarca v\ntomto ustanovení (§ 135c Občianskeho zákonníka, poznám. odv. súdu) preferuje ako prvý do úvahy\nprichádzajúci spôsob riešenia vzniknutej situácie odstránenie neoprávnenej stavby (odsek 1) na návrh\nvlastníka pozemku. Ide o zohľadnenie prvku protiprávnosti v konaní stavebníka, ktorý staval na cudzom\npozemku a neoprávnene tak zasiahol do práva vlastníka pozemku. Zo znenia tohto odseku (,,na návrh\nvlastníka“ a tiež ,,na náklady vlastníka stavby“) je celkom zrejmé, že aktívnu legitimáciu na podanie\nžaloby o odstránenie stavby má výlučne vlastník pozemku, čo napokon vyplýva aj z logiky veci (je\nlen ťažko predstaviteľné, že samotný stavebník by mal záujem na odstránení stavby). Na tento odsek\nnadväzuje odsek 2 citovaného ustanovenia, ktorý prichádza do úvahy až potom, ako súd dospeje\nk záveru, že vlastníkom pozemku navrhované riešenie v podobe odstránenia stavby nie je účelné.\nPrikázanie vlastníctva stavby v prospech vlastníka pozemku je teda druhou možnou alternatívou, ktorú\nsúd musí vždy posúdiť pri rozhodovaní o usporiadaní pomerov podľa § 135c Občianskeho zákonníka.\nPodmienkou pre takýto spôsob vysporiadania však je súhlas vlastníka pozemku s prikázaním stavby\ndo jeho vlastníctva, keďže nikomu nemožno vlastnícke právo vnútiť proti jeho vôli. Aktívnu legitimáciu\nna podanie žaloby v tomto prípade má opäť výlučne vlastník pozemku. Nasleduje odsek 3 citovaného\nustanovenia ako tretia možnosť usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby,\nv ktorom zákonodarca dáva súdu možnosť usporiadať pomery medzi nimi aj inak, ako podľa odseku\n1, 2, za predpokladu, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu týchto odsekov. Znenie odseku 3\nneurčuje, ktorý z vlastníkov môže takýto návrh podať a dovolací súd zastáva názor, že žalobu podľa\ntohto odseku môže podať aj vlastník stavby. Pri výklade tohto odseku je totiž potrebné mať na zreteli,\nže tu dochádza ku stretu dvoch rovnocenných vlastníckych práv s rovnakým zákonným obsahom.\nÚstavný súd Slovenskej republiky viackrát zdôraznil, že konflikt vo vnútri systému základných práv a\nslobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (napr. PL. ÚS 22/06, PL. ÚS\n6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ\nuplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu\niného práva alebo slobody (IV. ÚS 256/07). Právny štát nemôže byť postavený na princípe ochrany\n\nposkytnutej výlučne jednému vlastníckemu právu, ak druhému ostáva len právna neistota bez možnosti\nrealizácie obsahu vlastníctva. Preto aj stret vlastníckych práv, vlastníka pozemku a vlastníka stavby,\nmusia súdy rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby pokiaľ to je možné zostalo\nzachované každé z nich v čo najväčšej možnej miere a v prípade, že to nie je možné, treba dať\nprednosť tomu z nich, ktoré sa za daných skutkových okolností javí ako spravodlivejšie. Vo svetle týchto\nprincípov je potom potrebné vykladať aj ustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a tiež\naktívnu legitimáciu vlastníka stavby. Ak by dovolací súd pripustil výklad, podľa ktorého by nebol vlastník\nstavby na podanie žaloby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka aktívne legitimovaný, pre pasívny\npostoj vlastníka pozemku v dôsledku nepodania žaloby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka (tak,\nako tomu je aj v prejednávanom prípade), ostáva vlastník stavby hoci neoprávnenej bez akejkoľvek\nmožnosti riešiť vzniknutú situáciu a na rozdiel od vlastníka pozemku nemá žiadny nástroj ochrany svojho\nvlastníckeho práva k stavbe, čím by (v prípade negatívneho postoja vlastníka pozemku) mohol byť\núplne vylúčený z užívania predmetu svojho vlastníctva. Aj správny orgán na úseku stavebného konania\npráve pre spornosť práva k pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba, prerušil kolaudačné konanie\na žalobkyňu vyzval na preukázanie právneho vzťahu k pozemku žalovaných. Dovolací súd vychádza\nz toho, že úlohou všeobecných súdov je poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu\nzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§\n1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Súčasne platí, že\nkaždý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 O.s.p.).\nNepriznanie aktívnej legitimácie vlastníkovi stavby by bolo porušením jeho práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na predovšetkým by v dôsledku toho nemohla byť odstránená spornosť vzťahu medzi vlastníkom\npozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje,\nže vlastník pozemku má aktívnu legitimáciu vo vzťahu ku všetkým trom odsekom ustanovenia § 135c\nObčianskeho zákonníka, kým vlastník stavby môže podať len žalobu v zmysle odseku 3 § 135c\nObčianskeho zákonníka (za predpokladu, že žalobu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka nepodá\nvlastník pozemku) a domáhať sa tak, aby súd svojím rozhodnutím usporiadal pomery medzi ním a\nvlastníkom pozemku iným spôsobom ako v odseku 1, 2, a to najmä zriadením vecného bremena,\nktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, za náhradu. Odsek 3 ustanovenia § 135c\nObčianskeho zákonníka tak umožňuje zásah do práv vlastníka pozemku v podobe jeho obmedzenia\nzriadením vecného bremena v prospech stavebníka rozhodnutím súdu, samozrejme len za predpokladu,\nže takéto obmedzenie je vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné a primerané.“ (obdobne aj rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 46/2017, zo dňa 27.2.2018).\n10.1. V prejednávanom spore, predmetom ktorého je zriadenie vecného bremena v súvislosti s\nneoprávnenou stavbou na cudzom pozemku bolo potrebné vyriešiť otázku, ktorému právu má súd\nposkytnúť ochranu súdnym rozhodnutím. Či právu vlastníka neoprávnenej stavby, ktorá je postavená\nna cudzom pozemku (podľa žalobcov dobromyseľne, v dobrej viere, že celú stavbu umiestnili na svojom\npozemku), alebo vlastníkovi pozemku, do ktorého (v rozsahu 2 m2) zasahuje cudzia stavba. „Stret\nvlastníckych práv, vlastníka pozemku a vlastníka stavby, musia súdy rozhodovať s ohľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu tak, aby pokiaľ to je možné zostalo zachované každé z nich v čo najväčšej možnej\nmiere a v prípade, že to nie je možné, treba dať prednosť tomu z nich, ktoré sa za daných skutkových\nokolností javí ako spravodlivejšie“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo\n410/2013, zo dňa 22.3.2016).\n10.2. Žalobcovia v konaní dôvodili tým, že pri budovaní stavby postupovali v dobrej viere, že stavajú\nvýlučne na svojom pozemku, vychádzajúc aj z rokmi zaužívaných hraníc medzi susediacimi pozemkami,\nktoré boli okrem iného aj oplotené, pričom stavali cca 30 cm od hranice pozemku, smerom k sebe,\nale nikdy nepresiahli za plot susedovi. Až neskôr, na základe zamerania geodeta sa zistilo, že stavajú\nčiastočne v nepatrnej miere na pozemku žalovaného, nakoľko plot nebol postavený úplne na hranici\npozemkov medzi žalobcami a žalovaným. Stavbu stavali s úmyslom zastabilizovať svah, zabrániť jeho\nzosuvu.\n10.3. Žalovaná v konaní namietala, že stavba, zasahujúca do jej pozemku, bola postavená bez\núzemného rozhodnutia, bez stavebného povolenia, bez jej vytýčenia, v stavbe žalobcovia pokračovali aj\npo tom, čo bolo po geodetickom vytýčení hranice pozemkov zrejmé, že stavajú aj na pozemku žalovanej.\nPodľa žalovanej konanie žalobcov možno hodnotiť ako vedomé porušovanie a ignorovanie právnych\npredpisov, ktorému nemožno poskytnúť súdnu ochranu.\n10.4. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, zopakovaní a doplnení dokazovania zistil,\nže žalobcovia listom zo dňa 17.5.2017 ohlásili obci Rovinka realizáciu drobnej stavby - Q. Č. X. I.\n\nC. o výmere XX,XX m2 na pozemku parc. č. XXXXX/XX, k. ú. J., voči ktorej obec J. ako príslušný\nstavebný úrad nemala námietky (č. l. 7 spisu). Žalobcovia listom zo dňa 12.7.2017 ohlásili obci Rovinka\nrealizáciu drobnej stavby - skladu člnov pri záhradnej chate o výmere 25 m2 na pozemku parc. č.\nXXXXX/XX, k. ú. J., voči ktorej obec J. ako príslušný stavebný úrad nemala námietky (č. l. 8 spisu).\nZo záznamu z vykonania štátneho stavebného dohľadu podľa § 98 až 102 zákona č. 50/1976 Zb. o\núzemnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) dňa 11.5.2018 vyplýva, že na tvári miesta\nbolo zistené, že vlastníci pozemku nerealizujú dve drobné stavby, ale jednu stavbu o ploche väčšej\nako 20 m2, a podľa geodetom vyznačených hraníc pozemku v teréne sa časť stavby realizuje na\ncudzom pozemku parc. č. XXXXX/XX k. ú. J.. Stavebné práce boli zastavené, a to až do doriešenia\nvlastníckych vzťahov s vlastníkom pozemku parc. č. XXXXX/XX k. ú. J. (č. l. spisu 95). Výzvou zo dňa\n16.5.2018 obec Rovinka ako príslušný stavebný úrad vyzvala žalobcov, aby predložili stavebnému úradu\nžiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia a k žiadosti priložili doklady o tom, že stavba\na jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a\nosobitnými predpismi, a to najmä doklad, ktorým preukážu vlastnícke alebo iné právo k pozemku pod\nstavbou, preukážu súlad stavby s platným územným plánom obce Rovinka, projektovú dokumentáciu\nskutočného realizovania stavby, stanoviská dotknutých z hľadiska starostlivosti o životné prostredie - OÚ\nSenec, odbor životného prostredia, úseku štátnej vodnej správy, OÚ Senec, odbor životného prostredia\nz hľadiska ochrany prírody a krajiny, v žiadosti bolo potrebné uviesť, akým spôsobom sa stavba realizuje\n(č. l. spisu 10). Rozhodnutím Č. j. Q.-XXX-XXX/XXXX/XXXX/X/Šin, zo dňa 7.8.2018 obec Rovinka ako\npríslušný stavebný úrad prerušila žalobcom stavebné konanie vo veci vydania dodatočného stavebného\npovolenia na stavbu „. pre Č., ktorý začali realizovať na pozemku parc. č. XXXXX/XX, k. ú. J. a na časti\npozemku parc. č. XXXXX/XX, k. ú. J. a vyzval žalobcov, aby žiadosť doplnili, okrem iného, o doklad,\nktorým preukážu vlastnícke alebo iné právo k pozemku pod stavbou (č. l. spisu 28). Listom zo dňa\n7.10.2016 právny predchodca žalovanej zaslal žalobcom kópiu vytyčovacieho náčrtu pozemku parc.\nč. XXXXX/XX k. ú. J., z ktorého vyplýva, že geodetické zameranie bolo vykonané dňa 22.9.2016 aj\nza prítomnosti žalobcov, dôvodom pre geodetické zameranie bolo uskutočňovanie stavby žalobcami,\nktorá presahuje hranice ich pozemku a zasahuje do pozemku právneho predchodcu žalovanej parc.\nč. XXXXX/XX a vyzval žalobcov na zastavenie stavebných prác a odstránenie neoprávnenej stavby\n(č. l. spisu 71). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia dotknutú stavbu začali stavať bez\nstavebného povolenia a čiastočne na cudzom pozemku, čo v konaní ani nebolo medzi stranami sporné.\nŽalobcovia začali stavbu realizovať v roku 2016, bez ohlásenia, bez stavebného povolenia, listom zo\ndňa 7.10.2016 (č. l. spisu 71) boli informovaní o tom, že stavbu stavajú čiastočne na cudzom pozemku.\nNapriek tomu v stavbe pokračovali, stavebné práce prerušili až v súvislosti s vykonaním štátneho\nstavebného dohľadu v máji 2018.\n10.5. Prihliadajúc na všetky argumenty prednesené žalobcami v priebehu celého konania (aj\nodvolacieho), ako aj na pojednávaní pred odvolacím súdom zostalo nesporné, že žalobcovia realizovali\nstavbu bez stavebného povolenia. Pokiaľ ide o ich tvrdenie, že pri jej realizácii boli dobromyseľní, keďže\nstavbu začali realizovať v presvedčení, že celú stavbu realizujú na vlastnom pozemku, podľa názoru\nodvolacieho súdu nemožno na ich dobromyseľnosť prihliadnuť. Dôvodom je skutočnosť, že už v októbri\n2016 žalobcovia nadobudli vedomosť o tom, že ich stavba presahuje hranice ich pozemku a zasahuje do\npozemku právneho predchodcu žalovanej parc. č. XXXXX/XX, ktorý ich vyzval na zastavenie stavebných\nprác a odstránenie neoprávnenej stavby (č. l. spisu 71). Žalobcovia toto nerešpektovali, v realizácii\nstavby pokračovali a to až do vykonania štátneho stavebného dohľadu (na podnet žalovanej) v máji 2018\n(č. l. spisu 95). Ich konanie tak možno hodnotiť ako vedomé porušovanie a nerešpektovanie právnych\npredpisov, v ktorom konštatovaní sa odvolací súd v celom rozsahu zhoduje s argumentáciou žalovanej.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pri posudzovaní jednotlivých práv vlastníka\nstavby a vlastníka pozemku je spravodlivé „ochrániť“ právo vlastníka pozemku. Z uvedeného dôvodu\nodvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh žalobcov na zriadenie vecného bremena a\nposkytnutie náhrady za jeho poskytnutie zamietol (§ 388 C.s.p.).\n10.6. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie a zamietnutie žaloby odvolací súd zmenil aj\nvýrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 % proti spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade (§ 255\nods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 2, § 77 C.s.p.).\n10.7. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne procesne úspešná, preto jej odvolací súd priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a to proti spoločnej a nerozdielnej povinnosti\nžalobcov v 1. a 2. rade (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1, § 77 C.s.p.).\n\n11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\nprocesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie\nprípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).\n\na prostriedky", "vazby": {"stav": {"sz": "4Cdo/89/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "99796a65-3571-4ae6-85e3-6325527204fd:3fe3c457-5376-4890-a53c-ae889dbe7ff4", "datum": "2025-12-11", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/17/2019", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:be5835d9-1ed9-4f97-9bd1-4bb86c731202", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be5835d9-1ed9-4f97-9bd1-4bb86c731202"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:1faf6652-4a99-4385-976a-d84f3513c743", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 256/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 256/07 z 31. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-31", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1faf6652-4a99-4385-976a-d84f3513c743"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "8e05bc57-ff2c-4e8b-8f63-3effa27daefa:91259bed-f529-4027-bed1-44c5a07883b8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3114223356.1", "spisova_znacka": "5Co/474/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/474/2015 z 3. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-05-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3114223356.1"}, {"guid": "78378fa3-7e77-4d0a-b0cc-de65eca1da2f:7f1a9236-dc7e-46e5-a14b-3449f37a7973", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1211218582.2", "spisova_znacka": "3Co/340/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/340/2013 z 21. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-08-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1211218582.2"}, {"guid": "f71a1312-23a4-4b57-a49e-d1b9b3e7f7c0:92a1941d-df14-45d2-ba3b-bcb73187919d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6110201888.5", "spisova_znacka": "13Co/348/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/348/2011 z 23. 1. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-01-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6110201888.5"}], "citovane_v": []}