{"guid": "5ab44440-c597-4556-87ee-782880104567:b1439180-adb2-4bb7-b2b4-a1f1dac4a09c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1318207824.2", "spisova_znacka": "15Co/162/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/162/2022 z 18. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. decembra 2024, sp. zn. 15Co/162/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1318207824.2", "identifikacne_cislo": "1318207824", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Zita Leimbergerová", "sudca_id": 1532, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-zita-leimbergerova-1532", "datum_vydania": "2024-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1439180-adb2-4bb7-b2b4-a1f1dac4a09c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1318207824.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1318207824.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1318207824.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/162/2022\n1318207824\n18. 12. 2024\nMgr. Zita Leimbergerová\nECLI:SK:KSBA:2024:1318207824.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek\nsenátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobkyne: Q. T. G. Q. I. U. K.\nZ. Q. I. U. Á. , W. H. XX.X.XXXX, M. F. F., Q. Č.. XXX/XX, zastúpená advokátom: JUDr. Igor Kovačik,\nBratislava, Panenská č. 7, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo\ndopravy Slovenskej republiky, IČO: 30 416 094, Bratislava, Námestie slobody č. 6, o náhradu škody v\nsume 975,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV\n(vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 13. januára 2022, č. k. 23 C 73/2018-181, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 13. januára\n2022, č. k. 23 C 73/2018-181, p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.1.2022, č. k. 23 C 73/2018-181, vo výroku I. žalobu\nzamietol a vo výroku II. žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 19.12.2018, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia\npovinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 975,- €\ns úrokom z omeškania vo výške\n5 % ročne zo sumy 975,- € od 16.11.2018 až do zaplatenia\nz titulu náhrady\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým,\nže rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 10.1.2017, jej\nboli trvalo vyvlastnené pozemky v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktoré rozhodnutie\npovažuje za nezákonné, pretože na jej odvolanie bolo zrušené Ministerstvom dopravy a výstavby\nSlovenskej republiky ako príslušným odvolacím orgánom. Po vrátení veci na ďalšie konanie Okresný\núrad Bratislava vydal v poradí druhé rozhodnutie zo dňa 2.8.2017 (správne 4.8.2017 - poznámka\nodvolacieho súdu), ktorým z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie podaného zo strany Národnej\ndiaľničnej spoločnosti, a.s., vyvlastňovacie konanie zastavil. Okresný úrad Bratislava však\nv\ntomto rozhodnutí nerozhodol o trovách správneho (vyvlastňovacieho) konania, preto podala proti nemu\npodnet na jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania. Na základe tohto podnetu bolo napadnuté\nrozhodnutie Okresného úradu Bratislava o zastavení vyvlastňovacieho konania zrušené rozhodnutím\nMinisterstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a z tohto dôvodu považuje aj toto v poradí druhé\nrozhodnutie Okresného úradu Bratislava za nezákonné. Žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody\nspočíval v účelne vynaložených trovách konania, ktoré žalobkyni vznikli v konaniach, v ktorých boli\nvydané nezákonné rozhodnutia a v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, vrátane\ntrov právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie\nadvokátom v predmetných správnych konaniach a náklady vynaložené na dokazovanie v predmetnom\nsprávnom konaní, čím žalobkyni vznikla škoda v celkovej sume 975,- € (10 x úkon právnej služby v\n\nsume 66,- € v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v platnom znení, znalečné za vypracovanie znaleckého posudku v\nsume 275,- € a znalečné za vypracovanie doplnenia znaleckého posudku v sume 40,- €). Žalobkyňa\npovažovala za preukázanú nezákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej moci, nakoľko obe rozhodnutia boli\nnadriadeným správnym orgánom zrušené. Medzi nezákonnými rozhodnutiami a škodou v podobe trov\nprávneho zastúpenia a trov znalečného žalobkyňa vzhliadla priamu vecnú príčinnú súvislosť, pretože\npokiaľ by orgán verejnej moci postupoval v súvislosti s návrhom Národnej diaľničnej spoločnosti na\nvyvlastnenie pozemkov vo vlastníctve žalobkyne v súlade so zákonom, žalobkyňa by nemala dôvod dať\nsa právne zastúpiť advokátom a uhrádzať s tým spojené trovy právneho zastúpenia, ako ani objednať\nsi vypracovanie znaleckého posudku a jeho aktualizáciu a uhrádzať s tým spojené trovy znalečného,\npreto bez nezákonných rozhodnutí by nebola nastala škoda na strane žalobkyne. Z tohto dôvodu sa ako\npoškodená domáhala postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. náhrady škody z titulu nezákonného\nrozhodnutia orgánu verejnej moci (okresného úradu), za ktorú zodpovedá štát, konkrétne Ministerstvo\ndopravy a výstavby Slovenskej republiky (aktuálne Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky - ďalej len\n„Ministerstvo dopravy SR“) ako orgán oprávnený konať v mene štátu jej dňa 5.11.2018 oznámilo, že jej\nnárok na náhradu škody neuspokojí.\n2. Vo veci vykonal súd prvej inštancie dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi\na zistil na základe vykonaných dôkazov nasledovný skutkový stav. Okresný úrad Bratislava, odbor\nvýstavby a bytovej politiky rozhodnutím\nč. OU-BA-I zo dňa 10.01.2017, vyvlastnil\nnehnuteľnosť - ornú pôdu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, nachádzajúcu sa v katastrálnom území\nS., okres Bratislava V, obec BA - m. č. S., zapísanú na liste vlastníctva LV č. XXXX, pre katastrálne\núzemie S., v prospech navrhovateľa vyvlastnenia pozemku - Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (ďalej\nlen „NDS“), ktorému uložil povinnosť uhradiť žalobkyni náhradu za vyvlastnenie jej vlastníckeho práva.\nProti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa ako účastníčka správneho (vyvlastňovacieho) konania\nodvolanie, navrhujúc rozhodnutie správneho orgánu zmeniť tak, že rozhodne o vyvlastnení predmetných\npozemkov za primeranú peňažnú náhradu v sume 133.202,44 €, stanovenú znaleckým posudkom\nč. 28/2016, vyhotoveným znalcom Ing. Oskárom Kevickým alebo zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na\nnové prejednanie a rozhodnutie. Ministerstvo dopravy SR, sekcia výstavby ako odvolací správny orgán\nrozhodnutím č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX, zo dňa 25.4.2017, podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku\nzrušilo rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-I zo dňa\n10.1.2017 a vec mu vrátilo na nové prejednanie z dôvodu, že navrhovateľ (NDS) v návrhu kúpnej zmluvy\nstanovil cenu za dotknutý pozemok na základe znaleckého posudku\nč.\n146/2015 a citovaný znalecký posudok tiež predložil k návrhu na vyvlastnenie, avšak okresný úrad\nstanovil finančnú náhradu za vyvlastnenie predmetného pozemku na základe navrhovateľom v priebehu\nsprávneho konania predloženého aktualizovaného znaleckého posudku č. 88/2016, zo dňa 22.12.2016,\npričom nevyzval odvolateľku ako účastníčku správneho konania (v tomto konaní žalobkyňu), aby sa k\npredloženému znaleckému posudku č. 88/2016 v primeranej lehote vyjadrila. Rozhodnutím vo forme\noznámenia\nč. OU-BA-I.XXXX/XXXX/GRJ, zo dňa 4.8.2017, Okresný\núrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zastavil vyvlastňovacie konanie vyznačením v spise\nz dôvodu späťvzatia návrhov na vyvlastnenie, podaných NDS a uviedol, že požiadavke náhrady trov\nvyvlastňovacieho konania nie je možné vyhovieť, nakoľko z dikcie ustanovenia § 31 ods. 1 správneho\nporiadku jednoznačne vyplýva, že trovy (napr. správne poplatky, náklady zastupovania, trovy súvisiace\nso získavaním predpísaných podkladov pre rozhodnutie, ktoré tvoria prílohu k podaniu atď.), ktoré\nvznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania. Proti rozhodnutiu o zastavení vyvlastňovacieho\nkonania podala žalobkyňa podnet na preskúmanie mimo odvolacieho konania z dôvodu, že správny\norgán jej nepriznal trovy konania, pričom v napadnutom rozhodnutí sa o náhrade trov konania ani\nnezmienil. Ministerstvo dopravy SR, sekcia výstavby rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX, zo dňa\n27.11.2017, podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku zrušilo rozhodnutie Okresného úradu Bratislava,\nodbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-I zo dňa 4.8.2017 z dôvodu, že vo výroku napadnutého\nrozhodnutia nerozhodol o žiadosti podateľky (v tomto konaní žalobkyne) o náhradu trov vyvlastňovacieho\nkonania a ani z odôvodnenia rozhodnutia o zastavení vyvlastňovacieho konania nevyplýva, akým\nspôsobom sa okresný úrad vysporiadal s predmetnou žiadosťou, preto ministerstvo dospelo k záveru,\nže rozhodnutím okresného úradu bol porušený zákon v ustanovení § 31 ods. 2 správneho poriadku.\nŽalobkyňa dňa 14.6.2018 písomne požiadala Ministerstvo dopravy SR o predbežné prerokovanie svojho\nnároku na náhradu škody, ktorý spočíval v náhrade v správnom (vyvlastňovacom) konaní vzniknutých\núčelne vynaložených trov právneho zastúpenia\na znalečného za vypracovanie\n\nznaleckého posudku a jeho doplnenia Ing. V.\nv celkovej sume 1.303,58 €,\nspôsobenej rozhodnutím Okresného úradu Bratislava\nč. OU-BA-I zo\ndňa 11.1.2017 (prvé nezákonné rozhodnutie, ktorým mala žalobkyni vzniknúť škoda v celkovej sume\n916,16 €) a rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-I zo dňa 2.8.2017 (druhé nezákonné\nrozhodnutie, ktorým mala žalobkyni vzniknúť škoda v celkovej sume 387,42 €). Na základe odpovede\nzo dňa 5.11.2018 Ministerstvo dopravy SR nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenej orgánom\nverejnej moci (Okresným úradom Bratislava) neuspokojilo, nakoľko poukazujúc na ustanovenie § 17\nods. 1 v spojení s § 31 ods. 1 správneho poriadku, § 111\nods. 2 a § 112 ods. 3 stavebného\nzákona v spojení s § 30 písm. d) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.\n453/2000 Z. z. dospelo k záveru, že neboli splnené základné podmienky pre uplatnenie nároku na\nnáhradu škody podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. Ministerstvo dopravy SR konštatovalo,\nže v danom prípade bola splnená podmienka nezákonného rozhodnutia z titulu rozhodnutí okresného\núradu\nč. OU-BA-I zo dňa 11.1.2017 a č. OU-BA-I zo dňa 2.8.2017 (správne má byť\n4.8.2017), oboch zrušených pre rozpor so zákonom, ale nesúhlasilo s tvrdením žalobkyne (žiadateľky),\nže existuje príčinná súvislosť medzi citovaným nezákonným rozhodnutím stavebného úradu a vznikom\nuplatňovanej škody. Znalec Ing. I. V. dňa 17.6.2016 vystavil žalobkyni ako zadávateľovi faktúru v sume\n275,- €, splatnú dňom 17.7.2016, v ktorej si vyúčtoval odmenu, náhradu hotových výdavkov\na\nnáhradu za stratu času (znalečné) za vypracovanie znaleckého posudku (poznámka súdu: znalecký\nposudok č. 28/2016) vo veci stanovenia ceny pozemku - poľnohospodárskej pôdy parcely registra „C“\nKN parc. č. XXXX o výmere 1981 m2, druh pozemku - orná pôda, nachádzajúca sa v katastrálnom\núzemí S., obec Bratislava - mestská časť S., okres Bratislava V, zapísaného na LV č. XXXX, ktorý\npozemok v čase vypracovania znaleckého posudku bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Znalec Ing.\nI. V. dňa 23.1.2017 vystavil žalobkyni ako zadávateľovi faktúru v sume 40,- €, splatnú dňom 23.2.2017,\nv ktorej si vyúčtoval odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (znalečné) za\nvypracovanie znaleckého posudku vo veci stanovenia ceny pozemku - poľnohospodárskej pôdy parcely\nregistra „C“ KN parc. č. XXXX o výmere 1981 m2, druh pozemku - orná pôda, nachádzajúca sa v\nkatastrálnom území S., obec Bratislava - mestská časť S., okres Bratislava V, zapísaného na LV č.\nXXXX, ktorý pozemok v čase vypracovania znaleckého posudku bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.\nPodľa výpisu z bankového účtu žalobkyne vedeného v Y., dňa 1.7.2016 žalobkyňa uhradila faktúru\nvystavenú titulom vypracovaného znaleckého posudku v sume 275,- € a dňa 16.10.2017 uhradila čiastku\n40,- € titulom vyúčtovania znalečného. Žalobkyňa sa dala vo vyvlastňovacom konaní právne zastúpiť\nadvokátom JUDr. K. V., ktorý ako splnomocnený advokát vykonal pre ňu spolu sedem úkonov právnej\nslužby (špecifikovaných v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku), za ktoré si faktúrami vyúčtoval\nodmenu v súhrnnej sume 726,- €, ktorú žalobkyňa viacerými postupnými platbami v celom rozsahu\nuhradila.\n3. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 1\npísm. a), § 3\nods. 1 písm. a/ a písm. d/, § 4 ods. 1 písm. d/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a ods. 3 veta prvá, § 9 ods. 1, ods. 2, §\n15 ods. 1, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ustanoveniami § 30 ods. 1 písm. b/, ods. 2 a ods. 3, § 31\nods. 1 a ods. 2, § 52 ods. 1 a ods. 2,\n§ 55 ods. 1, § 65 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.10.2017, ustanoveniami\n§ 114 ods. 3, § 111 ods. 2, § 112 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení účinnom od 1.1.2016 do 31.12.2018 a ustanovením § 8 ods. 3\nveta prvá až tretia zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby\ndiaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení účinnom od 1.7.2016, dôvodiac nedôvodnosťou žaloby.\nUviedol, že žalobkyňa splnila zákonnú podmienku predbežného prerokovania jej nároku na náhradu\nškody príslušným orgánom konajúcim v mene štátu - Ministerstvom dopravy SR, do ktorého pôsobnosti\nv rozhodnom čase (v čase vydania namietaných rozhodnutí Okresného úradu Bratislava) patrila oblasť\nštátnej správy na úseku vyvlastňovania nehnuteľností, v ktorom správnom konaní konal a rozhodoval\nOkresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako stavebný úrad podľa ustanovenia § 112\nods. 1 stavebného zákona, pričom Ministerstvo dopravy SR nárok žalobkyne na základe jej písomnej\nžiadosti zo dňa 14.6.2018 neuspokojilo, keďže v odpovedi zo dňa 5.11.2018 konštatovalo splnenie len\njednej z troch zákonných podmienok na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, a to existenciu\nnezákonných rozhodnutí okresného úradu\nč. OU-BA-I zo dňa\n10.1.2017 a č. OU-BA-I zo dňa 2.8.2017 (správne 4.8.2017), zrušených pre rozpor so zákonom. Súd\nprvej inštancie nepovažoval za právne relevantnú z hľadiska oslabenia uplatneného procesného nároku\nžalovaným namietanú rozdielnu výšku náhrady škody v rámci predbežného prerokovania nároku na\n\nnáhradu škody Ministerstvom dopravy SR a následne v súdnom konaní, nakoľko žalobkyňa si žalobou\nuplatnila svoj nárok na náhradu škody v nižšej sume ako v žiadosti\no predbežné prerokovanie\ntohto nároku. Počas súdneho konania však medzi procesnými stranami nastala spornosť vo vzťahu\nku všetkým trom kumulatívnym zákonným podmienkam pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, keďže žalovaný okrem neexistencie škody a príčinnej súvislosti\nmedzi škodou a protiprávnym konaním v podobe nezákonného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava\nako orgánu verejnej moci namietal aj absenciu akéhokoľvek nezákonného rozhodnutia okresného úradu.\nV konaní bolo nesporné a preukázané, že žalobkyňa ako účastníčka správneho (vyvlastňovacieho)\nkonania podala proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava o vyvlastnení nehnuteľnosti žalobkyne\nč. OU-BA-I zo dňa 10.1.2017 (ďalej len „rozhodnutie okresného úradu zo dňa 10.1.2017“), včas\nodvolanie zo dňa 25.1.2017, preto v dôsledku suspenzívneho účinku odvolania, ktorý odkladný účinok\nnemožno proti rozhodnutiu o vyvlastnení vylúčiť (ustanovenie § 114 ods. 3 stavebného zákona),\nnenadobudlo právoplatnosť. Ministerstvo dopravy SR ako odvolací správny orgán tak rozhodnutím\nzo dňa 25.4.2017 zrušilo neprávoplatné rozhodnutie okresného úradu o vyvlastnení, a preto nie\nje naplnená hypotéza ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. pre uplatnenie práva na\nnáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nakoľko Ministerstvo dopravy SR nezrušilo\nprávoplatné rozhodnutie okresného úradu o vyvlastnení nehnuteľnosti žalobkyne. Vzhľadom na\nuvedené sa prvoinštančný súd nestotožnil s názorom žalobkyne, že rozhodnutie okresného úradu\nzo dňa 10.1.2017 predstavuje nezákonné rozhodnutie, na ktorého podklade možno uplatniť nárok na\nnáhradu škody spôsobenej týmto rozhodnutím, keďže nedisponuje vlastnosťou konečného - riadnym\nopravným prostriedkom nenapadnuteľného rozhodnutia, ako správne pri svojej procesnej obrane uviedol\ni žalovaný, preto neobstojí všeobecná procesná argumentácia žalobkyne založená na princípoch\nprávneho štátu a základnom ústavnom práve na súdnu ochranu. Odhliadnuc od absencie nezákonného\nrozhodnutia, nevzhliadol ani príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím okresného úradu zo dňa 10.1.2017\na účelne vynaloženými trovami správneho konania titulom znalečného a čiastočne aj trov právneho\nzastúpenia, pretože trovy titulom znalečného v sume 275,- € a úkonov právnej služby poskytnutej do\n10.11.2016 (do podania podnetu na prešetrenie nečinnosti Okresného úradu Bratislava) v celkovej\nsume 462,- € vznikli pred vydaním zrušeného (neprávoplatného) rozhodnutia okresného úradu zo dňa\n10.1.2017, preto časový horizont vzniku týchto trov správneho konania vylučuje podmienenosť ich\nvynaloženia dotknutým rozhodnutím správneho orgánu, a teda na základe elementárnej logiky nemožno\nprijať záver, že vznik trov správneho konania v sume 737,- € (znalečné v sume 275,- € a trovy právneho\nzastúpenia\nv celkovej sume 462,- €) bol spôsobený neskôr vydaným rozhodnutím\nsprávneho orgánu.\nV neposlednom rade poznamenal, že je nutné mať na zreteli i\nžalovaným namietanú účelnosť v správnom konaní vynaložených trov konania, ktoré podľa § 18 ods.\n1 zákona\nč. 514/2003 Z. z. možno zahrnúť do rozsahu náhrady škody,\nkeď účelnosť trov predstavuje zákonnú požiadavku ich kvalifikácie z hľadiska možnosti zahrnutia trov\nvynaložených\nv konaní poznačenom nezákonným rozhodnutím do nároku na náhradu\nškody, a to\nv posudzovanom spore v súvislosti so znalečným v celkovej sume 315,€ (odmena za vypracovanie súkromného znaleckého posudku č. 28/2016, zo dňa 17.6.2016, v sume\n275,- € a odmena za vypracovanie doplnenia znaleckého posudku č. 28/2016 v sume 40,- €), nakoľko\nsprávny orgán vykonávajúci vyvlastňovacie konanie určuje primeranosť náhrady za vyvlastňovaný\npozemok podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom, pričom návrh náhrady za vyvlastnenie je\nzákonnou náležitosťou návrhu na vyvlastnenie nehnuteľnosti podľa § 112 ods. 3 stavebného zákona,\npreto povinnosť určenia výšky náhrady a jej zodpovedajúcu dôkaznú povinnosť znáša sám navrhovateľ\n(v danom prípade NDS), ktorý si svoju dôkaznú povinnosť splnil a správny orgán (Okresný úrad\nBratislava) z jedného ním predložených znaleckých posudkov (č. 88/2016) pri rozhodovaní o vyvlastnení\npozemku žalobkyne a určení peňažnej náhrady za vyvlastnenie aj vychádzal. Z uvedeného je zrejmá\núplná nadbytočnosť a neúčelnosť žalobkyňou zadaného a následne Ing. V. vypracovaného znaleckého\nposudku č. 28/2016 a jeho doplnenia. Navyše správny orgán\nv konaní o vyvlastnenie\ndiaľničného stavebného pozemku, o ktorý druh pozemku sa jednalo\ni v danom prípade, je\npodľa vyššie citovaného ustanovenia § 8 ods. 3 osobitného predpisu viazaný koncentračnou zásadou\nvo vzťahu k spôsobu určenia výšky peňažnej náhrady za vyvlastnenie a v prípade požiadavky vyššej\nnáhrady za vyvlastnenie má zákonom stanovenú povinnosť odkázať nespokojného vyvlastneného\nbez prerušenia vyvlastňovacieho konania na súd, preto správny orgán nemal ani zákonnú dispozíciu\n(možnosť) určovať primeranosť peňažnej náhrady za vyvlastnenie na základe dôkazov vo forme\nznaleckých posudkov produkovaných zo strany vyvlastneného (žalobkyne), ale výlučne na podklade\nznaleckého posudku navrhovateľa. Z vyššie uvedených dôvodov, najmä keď pre absenciu právoplatnosti\nzrušeného rozhodnutia okresného úradu zo dňa 10.1.2017 absentuje nezákonné rozhodnutie\na\n\ntým nie je splnená základná podmienka pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím, nemožno procesnému nároku žalobkyne uplatnenému titulom rozhodnutia\nokresného úradu zo dňa 10.1.2017 priznať procesných úspech. Na rozdiel od uvedeného (prvého)\nrozhodnutia okresného úradu, vychádzajúc z intencií ustanovení § 5\na § 6 zákona č. 514/2013\nZ. z., ktoré pojednávajú o nezákonnom rozhodnutí, súd prvej inštancie zhodne s názorom žalobkyne\ndospel k záveru, že rozhodnutie okresného úradu zo dňa 4.8.2017 spĺňa zákonné znaky nezákonného\nrozhodnutia, keďže nadriadený správny orgán ňou napadnuté rozhodnutie okresného úradu na základe\nprieskumu mimo odvolacieho konania zrušil, pričom rozhodnutie okresného úradu zo dňa 4.8.2017 bolo\nprávoplatným rozhodnutím, nakoľko podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania\npredstavuje mimoriadny opravný prostriedok smerujúci proti právoplatným rozhodnutiam vydaným v\nsprávnom konaní. Naopak, nestotožnil sa s procesnou argumentáciou žalovaného, že vzhľadom na\nv rozhodnutí o zastavení vyvlastňovacieho konania absentujúci výrok\no\ntrovách konania, ktorých titulom mala žalobkyni vzniknúť v správnom (vyvlastňovacom) konaní\nškoda, okresný úrad v napadnutom rozhodnutí zo dňa 4.8.2017 o trovách nerozhodol\na\nnemohlo byť neexistujúce rozhodnutie nadriadeným správnym orgánom (Ministerstvom dopravy SR)\nzrušené, nakoľko určujúcim pre vyhodnotenie rozhodnutia orgánu verejnej moci ako nezákonného je\nprávoplatnosť rozhodnutia a skutočnosť jeho zrušenia. Týmto (druhým) rozhodnutím, ktoré vzhľadom\nna jeho zápis v administratívnom spise postupom podľa ustanovenia § 30 ods. 3 správneho poriadku\nmalo formu oznámenia, okresný úrad z dôvodu späťvzatia návrhu zastavil vyvlastňovacie konanie,\nv ktorom mal súčasne rozhodnúť aj\no trovách konania, avšak vzhľadom\nna absenciu výroku o trovách konania a nevysporiadanie sa s návrhom žalobkyne na priznanie ich\nnáhrady, nadriadený správny orgán rozhodnutím zo dňa 27.11.2017 žalobkyňou napadnuté zastavujúce\nrozhodnutie pre rozpor s ustanovením § 31 správneho poriadku zrušil. Opomenutie okresného úradu\nvo vzťahu k nároku žalobkyne na náhradu trov vyvlastňovacieho konania malo za následok vadu\nv rozhodovacej činnosti správneho orgánu a spôsobilo nezákonnosť konečného rozhodnutia, keďže\nuvedené pochybenie okresného úradu viedlo k zrušeniu celého rozhodnutia zo dňa 4.8.2017, pričom\nkasačným rozhodnutím Ministerstva dopravy SR je súd prvej inštancie pri posudzovaní zákonnosti\nžalobkyňou označeného nezákonného rozhodnutia viazaný. Hodnotiac rozhodnutie okresného úradu\nzo dňa 4.8.2017 ako nezákonné rozhodnutie, však nepovažoval za správne tvrdenie žalovaného, že\nnerozhodnutím okresného úradu o trovách konania sa správny orgán dopustil nečinnosti, a preto sa\nžalobkyňa domáha náhrady škody z nesprávneho právneho titulu, keďže nečinnosť orgánu verejnej moci\npodľa ustanovenia § 9 zákona\nč. 514/2003 Z. z. treba kvalifikovať ako nesprávny úradný\npostup. Prvoinštančný súd s odkazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. uviedol, že\npri posudzovaní nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci spočívajúcom v nečinnosti pri\nvýkone verejnej moci možno vychádzať výlučne z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti\no prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy a právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa zbytočných\nprieťahov a porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Vzhľadom na uvedené je\nzrejmé, že nečinnosť orgánu verejnej moci ako nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci\npredpokladaný zákonom č. 514/2003 Z. z. neznamená opomenutie rozhodnutia o určitom procesnom\nnároku uplatnenom v správnom (administratívnom) alebo inom konaní, ale súvisí s bezdôvodným\npredlžovaním konania\na zbytočnými prieťahmi v konaní. So zreteľom na posudzovaný spor\nnerozhodnutie okresného úradu o trovách vyvlastňovacieho konania je potrebné vyhodnotiť ako vecnú\nnesprávnosť administratívneho rozhodnutia, a teda jeho nezákonnosť. Napriek splneniu prvej základnej\nzákonnej podmienky pre úspešnosť žalobkyne v súdnom konaní, súd prvej inštancie nevzhliadol žiadny\nkauzálny nexus - priamu príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím okresného úradu zo dňa 4.8.2017 a\nvzniknutou škodou v podobe žalobkyňou účelne vynaložených trov správneho konania, pričom ani sama\nžalobkyňa racionálne a logicky nevysvetlila svoje úvahy, na základe ktorých zastáva presvedčenie,\nže škoda jej bola spôsobená zrušeným rozhodnutím okresného úradu zo dňa 4.8.2017. Neobstojí jej\nargumentácia, že ak by okresný úrad konal\nv súlade so zákonom nemala by dôvod dať sa\nv správnom konaní zastúpiť advokátom a dať si vypracovať znalecký posudok, nakoľko podľa dátumov\njednotlivých právnym zástupcom žalobkyne vo vyvlastňovacom konaní vykonaných úkonov právnej\nslužby a dátumu vypracovania súkromného znaleckého posudku je zrejmé, že žalobkyňa splnomocnila\nsvojho advokáta na zastupovanie v správnom konaní a dala si vypracovať znalecký posudok ešte\nv roku 2016, teda ešte predtým, ako okresný úrad vydal ňou namietané správne rozhodnutia. Zároveň\nkonštatoval, že nie je správna a vyznieva zavádzajúco tiež námietka žalobkyne, že posudzovaný spor\ntreba právne posudzovať iba podľa zákona č. 514/2003 Z. z. bez zreteľa na správny poriadok, nakoľko\npráve správnym poriadkom stanovený procesný postup správneho orgánu pri rozhodovaní o trovách\nsprávneho konania v spojení s konkrétnym spôsobom rozhodnutia okresného úradu v danom prípade\n\neliminuje existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím okresného úradu a škodou\nzahŕňajúcou náhradu účelne žalobkyňou vynaložených trov správneho konania. Správny orgán podľa §\n31 ods. 2 správneho poriadku totiž nemá obligatórnu povinnosť priznať účastníkovi náhradu trov konania,\nktoré mu vznikli zavinením ostatných účastníkov, čo vyplýva zo všeobecnej zásady správneho konania,\nže každý účastník znáša jemu vzniknuté trovy správneho konania sám (§ 31 ods. 1 správneho poriadku).\nV zmysle všeobecnej zásady solidarity rozhodol napokon aj okresný úrad\nv posudzovanom\nprípade, keď viazaný kasačným rozhodnutím Ministerstva dopravy SR rozhodol o trovách konania\nrozhodnutím č. OU-BA-I zo dňa 30.4.2018 tak, že účastníkom vyvlastňovacieho konania právo na\nnáhradu trov konania nepriznal a jeho rozhodnutie potvrdil i nadriadený správny orgán v odvolacom\nkonaní rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX, zo dňa 6.3.2019. Medzi procesnými stranami bolo\nv súdnom konaní nesporné, že rozhodnutie okresného úradu zo dňa 30.4.2018 nebolo zrušené ani\nmimo odvolacieho prieskumu a je doposiaľ právoplatné. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia okresného\núradu o trovách konania, keď žalobkyni ako účastníčke vyvlastňovacieho konania nárok na náhradu\ntrov konania nepriznal a uvedené rozhodnutie potvrdilo Ministerstvo dopravy SR ako vecne správne\na zákonné, je zrejmé, že žalobkyni by nevznikol nárok na náhradu trov správneho (vyvlastňovacieho)\nkonania a musela by ich znášať sama aj za predpokladu, že okresný úrad by sa bol vysporiadal s trovami\nkonania\na rozhodol o nich už v rozhodnutí zo dňa 4.8.2017, na ktorého podklade nezákonného\nrozhodnutia si žalobkyňa nárok na náhradu škody uplatnila. Iná by bola situácia, ak správny orgán by\nmal zákonnú povinnosť priznať účastníkovi správneho konania náhradu trov vzniknutých mu zavinením\niného účastníka a konajúci orgán verejnej moci by rozhodol\nv rozpore s touto\n(aktuálne neexistujúcou) právnou normou a náhradu trov by účastníkovi konania nepriznal; avšak\nokresný úrad nemá vo vyvlastňovacom konaní stanovenú povinnosť refundovať účastníkovi konania\njeho trovy, preto ak aj žalobkyni v správnom konaní trovy (hoc aj zavinením iného účastníka) vznikli,\nnemožno ich považovať za škodu spôsobenú rozhodnutím okresného úradu zo dňa 4.8.2017. Pre\núplnosť prvoinštančný súd doplnil, že neexistenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím okresného\núradu zo dňa 4.8.2017\na v správnom konaní žalobkyni vzniknutými trovami z vyššie\nopísaného dôvodu podporuje\ni časový sled úkonov, za ktoré žalobkyni vznikli v správnom konaní\ntrovy, nakoľko zo žalobkyňou predložených faktúr je nepochybné, že okrem podnetu právneho zástupcu\nžalobkyne na preskúmanie rozhodnutia okresného úradu mimo odvolacieho konania zo dňa 4.9.2017,\nvšetky náklady spojené s úkonmi právnej služby vykonanými v správnom konaní\ni výdavky\nza vypracovanie znaleckého posudku a jeho dodatku vznikli žalobkyni ešte pred vydaním nezákonného\nrozhodnutia okresného úradu zo dňa 4.8.2017, preto vznik trov vyvlastňovacieho konania nemohol\nbyť priamo podmienený nezákonným rozhodnutím okresného úradu, a teda nemožno na základe jeho\nrozhodnutia ako orgánu verejnej moci vyvodiť zodpovednosť voči žalovanému za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci. Uzavrel, že v posudzovanom spore neboli splnené všetky zákonné podmienky\n(nezákonné rozhodnutie, škoda a priama príčinná súvislosť medzi nimi), vyžadované ustanovením § 3\nods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. pre vyvodenie zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej\nmoci pri výkone verejnej moci, ktoré podmienky musia byť splnené súčasne (kumulatívne podmienky).\n4. O trovách konania rozhodol právne podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. a\nprocesne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v\nplnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie dôvodiac ustanovením\n§ 365 ods. 1\npísm. b/, d/, e/, f/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má\ninú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci). Vytkla sudu prvej inštancie, že sa napadnutým rozsudkom\ndopustil závažného porušenia ústavného princípu právnej istoty (napr.\nPL. ÚS\n36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní\nv rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99),\nnakoľko súd prvej inštancie v iných súdnych konaniach\nv právne relevantných otázkach\nopakujúcich sa v rovnakých podmienkach (v konaniach\ns rovnakým, resp. analogickým\nskutkovým stavom) dal v celkovo 20. súdnych sporoch rovnakú odpoveď spočívajúcu v tom, že v týchto\niných obdobných súdnych sporoch\n(v konaniach s rovnakým, resp. analogickým\n\nskutkovým stavom) vyniesol rozsudky, ktorými v plnom rozsahu vyhovel podaným žalobám v celom\nrozsahu a identického žalovaného zaviazal povinnosťou náhrady trov konania žalobcu v rozsahu 100\n%, a to sp. zn.\n19 C 148/2018; 61 C 148/2018; 17 C 146/2018; 11 C 101/2018; 19 C\n145/2018;\n60 C 145/2018; 45 C 146/2018; 45 C 147/2018; 11 C 102/2018; 16 C 145/2018;\n24C/146/2018; 60 C 147/2018; 19 C 146/2018; 44 C 146/2018; 19 C 147/2018;\n60 C\n146/2018; 12 C 1/2019; 21 C 146/2018; 16 C 146/2018 a 24 C 150/2018, z ktorých boli v odvolacom\nkonaní odvolacím súdom v plnom rozsahu potvrdené celkovo 3 rozsudky, a to rozsudkami Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 7 Co 41/2020, 7 Co 23/2020\na 7 Co\n117/2020. Žalovaný voči viacerým rozsudkom tunajšieho prvostupňového (správne prvoinštančnému\n- poznámka odvolacieho súdu) súdu podal odvolania, ktoré následne vzal späť, na základe čoho boli\ntieto odvolacie konania uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zastavené. Súd prvej inštancie tak\npostupoval v priamom rozpore s ústavným princípom právnej istoty a v rozpore s uznesením Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIV. ÚS 99/2018. Má za to, že závery súdu prvej inštancie\nuvedené v napadnutom rozsudku\no tom, že pokiaľ uvedené rozhodnutie okresného úradu bolo\nzrušené pre jeho nesprávnosť (nezákonnosť), avšak v riadnom opravnom konaní na základe riadneho\nopravného prostriedku a bez toho, aby vôbec nadobudlo právoplatnosť, k založeniu zodpovednostného\nvzťahu štátu (žalovanej) nemohlo dôjsť, pretože takého rozhodnutie nemožno považovať za nezákonné\nrozhodnutie v zmysle § 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobkyňa preto zodpovednostný vzťah\nštátu, ktorý mal byť založený v dôsledku uvedeného rozhodnutia okresného úradu zo dňa 10.1.2017,\nvyvodzuje neopodstatnene a že podľa názoru súdu k založeniu zodpovednostného vzťahu štátu za\nškodu však nedošlo ani v poradí druhým rozhodnutím vydaným vo veci vyvlastnenia jej predmetných\npozemkov (t. j. rozhodnutím o zastavení konania zo dňa 4.8.2017), sú nesprávne, nezákonné a ústavne\nneudržateľné s odkazom na odôvodnenia rozhodnutí vo vyššie špecifikovaných súdnych sporoch.\nTaktiež považuje záver súdu prvej inštancie o tom, že napriek splneniu prvého zákonného predpokladu\npre vznik zodpovednostného vzťahu štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci súd ale nezistil\npriamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím okresného\núradu zo dňa 4.8.2017 a jej vzniknutou škodou v podobe účelne vynaložených trov vyvlastňovacieho\nkonania, ktoré označila sa samotný základ jej pohľadávky proti štátu, nie iba za príslušenstvo svojej\npohľadávky v zmysle § 18 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. za nesprávny, nezákonný, nemajúci\noporu v ustálenej súdnej judikatúre a ústavne neudržateľný, nakoľko v každom jednom rozsudku súdu\nprvej inštancie v iných (obdobných) a vyššie špecifikovaných súdnych sporoch bola príčinná súvislosť\njednoznačne zistená\na potvrdená s tým, že sa obmedzila na citáciu z odôvodnení\nrozsudkov odvolacieho súdu, ktorými boli rozsudky súdu prvej inštancie v odvolacom konaní potvrdené\na s ktorými sa stotožňuje (sp.zn. 7 Co 117/2020; 7 Co 23/2020 a 7 Co 41/2020). Ďalej dôvodila, že aj\nzáver súdu prvej inštancie o tom, že v takomto prípade ide o absolútnu neexistenciu akejkoľvek príčinnej\nsúvislosti medzi nezákonným rozhodnutím okresného úradu zo dňa 4.8.2017\na tvrdenou\nškodou (spočívajúcou v nákladoch za znaleckú odmenu vynaložených dňa 31.5.2016 a 2.2.2017 a\nv nákladoch za jednotlivé úkony právnej služby (špecifikované\nv odvolaní) za\nnesprávny, nezákonný, nemajúci oporu v ustálenej súdnej judikatúre a ústavne neudržateľný, nakoľko\nv každom jednom rozsudku súdu prvej inštancie v iných (obdobných) a vyššie špecifikovaných súdnych\nsporoch bola účelnosť vynaložených trov správneho konania jednoznačne zistená a potvrdená. Všetky\nvynaložené trovy správneho (vyvlastňovacieho) konania, ktoré jej vznikli v správnom (vyvlastňovacom)\nkonaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie sú jednoznačne trovami, ktoré boli ňou účelne\nvynaložené v zmysle § 18 ods. 1 a ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci, nakoľko všetky tieto úkony boli vykonané za účelom ochrany jej práva v správnom konaní,\nboli nevyhnutné a súčasne ide o úkony, ktoré mohli viesť ku náprave protiprávneho (nezákonného)\nstavu, tak ako uviedla a špecifikovala v písomnom vyjadrení. Má za to, že súd prvej inštancie dospel\nv napadnutom rozsudku k nesprávnemu záveru o tom, že v posudzovanom spore neboli splnené\nvšetky zákonné podmienky (nezákonné rozhodnutie, škoda a priama príčinná súvislosť medzi nimi),\nvyžadované ustanovením § 3 ods. 1 zákona\no zodpovednosti za škodu pre vyvodenie\nzodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, ktoré podmienky\nmusia byť splnené súčasne (kumulatívne podmienky), na základe ktorého súd prvej inštancie jej\nprocesnému nároku nevyhovel a žalobu ako vecne nedôvodnú zamietol. Nesprávnosti tohto záveru\nsúdu prvej inštancie nasvedčuje aj ustálená súdna judikatúra, napríklad uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 18.10.2010, sp. zn. 4 M Cdo 15/2009. Prvoinštančný súd sa dopustil aj\nnesprávneho právneho posúdenia veci, kedy na ňou uplatnený nárok na náhradu škody v zmysle zákona\no zodpovednosti za škodu aplikoval ustanovenia Správneho poriadku (§ 31 Správneho poriadku), keďže\nz ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že ustanovenie § 31 nie je možné aplikovať v konaní o náhradu\n\nškody v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu (napr. rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn.\n5 C 543/2008). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje napadnutý rozsudok za nesprávny\na arbitrárny, keď vyznieva nepresvedčivo a pochybenie súdu prvej inštancie je možné jednoznačne\npokladať za natoľko závažné, že ním došlo k zásahu do jej práva na spravodlivý proces. Odvolaciemu\nsúd navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej žalobe vyhovieť; žiadala náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla\nžiadne nové alebo iné skutočnosti, okrem tých, ktoré boli opakovane uvádzané v konaní pred súdom\nprvého stupňa (správne prvej inštancie - poznámka odvolacieho súdu) a odvolacie dôvody zdôvodnila\niba poukázaním na odlišnú rozhodovaciu prax Okresného súdu Bratislava III v obdobných prípadoch,\nresp. poukázaním na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci. K citovaným dvadsiatim\nrozsudkom, na ktoré žalobkyňa odkazuje žalovaný uviedol, že v týchto konaniach mal súd za to, že\nobe namietané rozhodnutia okresného úradu spĺňajú kritéria nezákonného rozhodnutia, pričom dospel\nk záveru, že medzi nimi a škodou existuje príčinná súvislosť. Predovšetkým to odôvodňoval tým, že bolo\nnepochybné, že ak by nebolo začalo konanie o vyvlastnení a neboli vydané obe napadnuté rozhodnutia,\nžalobca by nepotreboval uplatňovať v tomto správnom konaní obranu a opravné prostriedky proti týmto\nrozhodnutiam a nenastala by tak situácia, že by potreboval právne poradenstvo pri uplatňovaní svojich\npráv a nebolo by potrebné ani dokazovanie preukazujúce hodnotu predmetných nehnuteľností. V daných\nveciach sa však súd takmer vôbec nezaoberal podmienkou právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 10.1.2017\na bez ďalšieho ho považoval za nezákonné. Rovnako za príčinu vzniku samotných nákladov považoval\nvedenie samotného konania o vyvlastnení. Tu však je potrebné zdôrazniť, že konanie nezačalo ex\noffo, ale na základe návrhu Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá neskôr tento svoj návrh na začatie\nkonania zobrala späť a žalobca s týmto späťvzatím súhlasil. Veľmi podstatné je aj to, že žalobca netvrdil,\nže škoda vznikla v dôsledku samotného vedenia vyvlastňovacieho konania, ale tú viazal výlučne len\nna dve nezákonné rozhodnutia. To znamená, že tvrdenou príčinou boli nezákonné rozhodnutia a nie\nkonanie (postup) správneho orgánu ako taký. Ak totiž v tamojších veciach dal súd vznik škody do\npríčinnej súvislosti so samotným správnym konaním, naviazal príčinu tejto škody na nesprávny úradný\npostup Okresného úradu, ktorý však v konaní vôbec nebol tvrdený. Žalovaný sa preto s odvolacími\ndôvodmi žalobkyne nestotožnil a má za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jednoznačne\nvysvetlil prečo sa odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe Okresného súdu Bratislava III. Zároveň dal\ndo pozornosti odvolacieho súdu, že zhodne s „odkloneným právnym názorom“ v tomto konaní, rozhodol\naj Okresný súd Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn.\n21 C 147/2018 a sp.\nzn. 12 C 147/2018. Žalobkyňa postavila svoje odvolacie dôvody na jedinom argumente, a tým je odklon\nod doterajšej rozhodovacej praxe Okresného súdu Bratislava III v obdobných konaniach. Napriek piatim\nodvolacím dôvodom, ktoré žalobkyňa označila, žalovaný z obsahu odvolania nezistil v čom žalobkyňa,\nokrem spomínaného odklonu, vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu v tomto konaní. Odvolaciemu súdu\nnavrhol odvolanie podľa § 386 písm. d/ C.s.p. odmietnuť, alebo napadnutý rozsudok prvoinštančného\nsúdu potvrdiť.\n7. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu uviedla, že\nv plnom rozsahu\nzotrváva na podanom odvolaní a na všetkých tvrdeniach a skutočnostiach\nv ňom uvedených a\nsúčasne má za to, že žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu nepreukázal žiadne dôvody, na základe ktorých\nby bolo možné podané odvolanie odmietnuť, resp.\nv odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie\npotvrdiť. Všetky odvolacie konania vedené odvolacím súdom proti rozhodnutiam prvoinštančnému súdu,\nt. j. vydaným v iných súdnych konaniach v právne relevantných otázkach opakujúcich sa v rovnakých\npodmienkach\n(v konaniach s rovnakým, resp. analogickým skutkovým stavom) boli\nvedené na základe odvolania žalovaného, v ktorých uviedol ako odvolacie dôvody, že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd v odvolacích konaniach vykonal riadny prieskum\nnapadnutých rozhodnutí v spojení s listinnými dôkazmi\na vo všetkých prípadoch dospel k záveru,\nže žiaden z odvolacích dôvodov nebol naplnený. Považuje tak argument žalovaného spočívajúci v tom,\nže odvolací súd sa nezaoberal právoplatnosťou nezákonných rozhodnutí vydaných orgánom verejnej\nmoci za bezpredmetný, nakoľko posúdenie právoplatnosti týchto rozhodnutí je imanentnou súčasťou\nprávneho posúdenia sporovej veci a tiež aj súčasťou správneho procesného postupu prvoinštančného\nsúdu a v prípade, ak by odvolací súd v odvolacom konaní zistil nedostatok v správnom právnom\nposúdení alebo správnom procesnom postupe prvoinštančného súdu, odvolaniam by vyhovel. Dala do\n\npozornosti odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v obdobnej veci\nsp. zn. 61 C 148/2018,\ns ktorým sa stotožňuje. Pripomenula zákonnú a ústavnú potrebu zohľadniť prípady hodné osobitného\nzreteľa v zmysle § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, ďalej argumenty týkajúce sa výkladu\nustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.\ni to, že považuje napadnutý rozsudok za\nnesprávny a arbitrárny. Zotrvala na odvolacom návrhu.\n8. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.\n9. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§\n379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), túto prejednal bez nariadenia\npojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť,\nresp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k\nzáveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. decembra\n2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, resp. ich zástupcovia upovedomení\nzákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil\n(§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku\nako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti\nrozsudku súdu prvej inštancie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné.\n10. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie\nvecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným\ndokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku.\nOdvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by\nodôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\n11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a\nvec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani\nv štádiu odvolacieho konania. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná\nv ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, na ktorú by musel\nodvolací súd prihliadať.\n12. V danej veci sa žalobkyňa domáha náhrady majetkovej škody vo výške 975,- €, ktorá jej mala byť\nspôsobená nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky,\nBratislava, a to zo dňa 10.1.2017,\nč. OU-BA-I ktorým boli vyvlastnené jej\npozemky tam špecifikované (prvé rozhodnutie) a zo dňa 4.8.2017, ktorým bolo vyvlastňovacie konanie\nzastavené z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa (Národná diaľničná spoločnosť, a.s.), v\nktorom ale nebolo rozhodnuté o náhrade trov správneho konania.\n13. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobkyne v odvolaní o tom, že súd prvej inštancie sa\nnapadnutým rozsudkom dopustil závažného porušenia ústavného princípu právnej istoty, keď sa odklonil\nod už v iných súdnych konaniach vyslovených právnych záverov, v ktorých boli v identických veciach\nžalobcovia voči rovnakému žalovanému úspešný, k čomu dôvodí uvedené rozhodnutia sú v jej prospech\na podľa nich má nárok na zaplatenie náhrady škody, ktorej sa domáha aj predmetnou žalobou. Odvolací\nsúd má za to, že každý jednotlivý súdny spor treba posudzovať individuálne, keď v predmetom konaní, na\nktoré žalobkyňa poukazovala v konaní pred súdom prvej inštancie i v odvolaní, neboli totožné skutkové\nokolnosti a v tejto súvislosti odkazuje na dôvody uvedené v bodoch 39. 50. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd preto nesúhlasí ani\ns odvolacou námietkou žalobkyne, že sa prvoinštančný súd v konaní nezaoberal vykonaním ňou\noznámených iných rozsudkov súdu prvej inštancie v obdobných veciach a nezistil tak rozhodujúce\nskutočnosti, pretože prvoinštančný súd rozhodoval s ohľadom na v konkrétnom prípade zistený skutkový\nstav tak, ako je uvedené\nv uvedených bodoch odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\na s námietkami sporových strán sa riadne a vyčerpávajúco vysporiadal, z dôvodu ktorého odvolací súd\npovažuje odvolací dôvod žalobkyne podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. (súd prvej inštancie nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) za nedôvodný. Zároveň odvolací\nsúd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2013, sp.zn.\nIV. ÚS 697/2013, v ktorom ústavný súd poukázal na svoj právny názor, podľa ktorého právne závery\nvšeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý\nby ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Napriek tomu\n\nprotichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného\núčelu princípu právnej istoty, ani k dôvere\nv spravodlivé súdne konanie (obdobne napr.\nIV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko, zo\ndňa 6.12.2007, vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je\nprirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého súdneho systému, ktorý nie\nje založený na precedensoch ako prameňoch práva). K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na\núrovni najvyššej súdnej inštancie. Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna\ninštancia pôsobila ako regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí\nrozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach. Na základe vyššie\nuvedeného potom nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. (konanie má\ninú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).\n14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru uvedenom\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, že v predmetnej veci absentuje pri tzv. prvom rozhodnutí prvotný\npredpoklad vzniku zodpovednosti štátu na náhradu škody, ktorým je nezákonné rozhodnutie, keďže z\nvykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že k založeniu zodpovednosti štátu za\nškodu v poradí prvým rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-I zo dňa 10.1.2017, nemohlo\ndôjsť, ktorý právny záver aj riadne odôvodnil (bod 39. - 40. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia)\na s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Zároveň správne uzavrel, že v prípade\nposudzovania prvého rozhodnutia orgánu verejnej moci absentujú aj ďalšie marginálne dôvody tak, ako\ndôvodí v bodoch 41. a 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Na doplnenie odvolací súd uvádza,\nže je notorietou, že pre úspešné uplatňovanie nároku žalobcu na náhradu škody podľa zákona č.\n514/2003 Z. z. je tvrdenie\na súčasné preukázanie všetkých troch zákonných\npodmienok, a síce nezákonné rozhodnutie (nesprávny úradný postup), existencia škody (nemajetkovej\nujmy) a príčinná súvislosť medzi týmito dvomi podmienkami, keď citovaný zákon zavinenie považuje za\nobjektívnu kategóriu. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených troch podmienok, štát nie je nositeľom\nžalobcom tvrdenej zodpovednosti. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nmožno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo\nzmenené pre nezákonnosť. Toto právo možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému\nrozhodnutiu riadny opravný prostriedok; splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné\nosobitného zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez\nohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie\nbolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Nezákonnosť rozhodnutia\nmusí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je\npodľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku\nnezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Podmienkou priznania nároku je\nteda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zrušil alebo zmenil. Tým sa zabezpečuje, že otázku,\nči je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil už pred začatím konania\no náhradu škody kvalifikovaný orgán.\n15. V danej veci žalobkyňa podala proti uvedenému prvému rozhodnutiu odvolanie a na základe tohto\njej odvolania bolo rozhodnutie Okresného úradu Bratislava zo dňa 10.1.2017 zrušené a vec mu bola\nvrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, takže išlo o riadny odvolací postup v rámci správneho\nkonania. V zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona\nč. 514/2003 Z. z. ale právo na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým\nbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Uvedená\npodmienka citovaného ustanovenia zákona nebola v tomto prípade splnená, nakoľko žalobkyňou\noznačené rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a jeho nápravy sa domáhala v rámci odvolacieho\nkonania.\n16. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého\nrozsudku o tom, že k založeniu zodpovednostného vzťahu štátu za škodu nedošlo ani v poradí tzv.\ndruhým rozhodnutím Okresného úradu Bratislava zo dňa 2.8.2017 (správne zo dňa 4.8.2017 - poznámka\nodvolacieho súdu),\nč. OU-BA-I., keď síce vyhodnotil, že toto rozhodnutie\nokresného úradu ako nezákonné, avšak v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi týmto\nnezákonným rozhodnutím a škodou, ktorá vznikla žalobkyni vynaložením trov vyvlastňovacieho konania,\nktorý záver prvoinštančný súd riadne odôvodnil (body 44. 49. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku) a s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že\n\no vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je\nnezákonné rozhodnutie\na škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že\npríčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii\nnezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku\nškody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím\na\nkonkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak\nzáver, či v konkrétnom prípade, je či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou,\npretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom\ntento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná\nskutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o\njednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu\npodstatnú. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii;\npríčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto\nnemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže\nbyť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha\n[test (conditio sine qua non) spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie], či by škodlivý\nnásledok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa\nteórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej\npovahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne\nvšak musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Existenciu príčinnej súvislosti\nzisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie\nje. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou\n(ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre\nposúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda\n(majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je\nuž sama následkom (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo\n24/2004,\n3 M Cdo 12/2005, 3 Cdo 32/2007, 5 M Cdo 13/2010, R 21/1992, R 7/1979).\n17. Okresný úrad Bratislava rozhodnutím (správne) zo dňa 4.8.2017 zastavil vyvlastňovacie konanie\nz dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie pozemkov žalobkyne, pričom toto rozhodnutie bolo\nzrušené v mimoodvolacom konaní rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky\ndňa 27.11.2017. Aj keď v tomto prípade ide o nezákonné rozhodnutie (konštatované v rozhodnutí\nministerstva zo dňa 27.11.2017) a žalobkyňa tvrdila aká škoda jej v súvislosti s týmto konaním vznikla\n(trovy právneho zastúpenia a náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku), nebola v konaní,\nako už bolo uvedené, preukázaná príčinná súvislosť medzi týmto nezákonným rozhodnutím a škodou.\nOkresný úrad Bratislava rozhodnutím č. OU-BA-I zo dňa 30.4.2018, nepriznal žalobkyni ako účastníkovi\nkonania právo na náhradu trov vyvlastňovacieho konania podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Správneho\nporiadku. Z uvedeného tak vyplýva, že o trovách konania v súvislosti s vyvlastňovacím konaním\nuž bolo rozhodnuté v rámci správneho konania a žalobkyňa sa tak nemôže domáhať ich náhrady\nprostredníctvom predmetnej žaloby, t. j. ako náhrady voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Odvolací\nsúd dodáva, že žalobkyňa ani netvrdila, či sa voči uvedenému rozhodnutiu okresného úradu odvolala\na či jej trovy vyvlastňovacieho konania boli (ne)priznané, keď súd nie je oprávnený skúmať postup\nOkresného úradu v správnom konaní a či správne rozhodol o trovách správneho konania. Vzhľadom\nk tomu, že v danom prípade išlo o nezákonný postup správneho orgánu, súd prvej inštancie správne\naplikoval na danú vec aj ustanovenia Správneho poriadku. Z tohto dôvodu k odvolacej námietke\nžalobkyne, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd\nkonštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne\nzávery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením\nveci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov\nide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis,\nnesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne\nzávery.\n18. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd\ndodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na\nzáklade starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak,\naby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa\nsvojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo\n\nprihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení\ndôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý\ndôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch\nzákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.).\nKontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom\ninštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť\ndbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke\npreskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň\nsprávny právny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil;\nz\nodôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti\na\ns hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový\nnález súdu. Okolnosti namietané žalobkyňou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných\ndôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom\nrozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu.\nV tejto súvislosti odvolací súd\npoznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov, ani právo\nna to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej\npožiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov\nsúdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.\n19. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne v odvolaní, že napadnutý rozsudok je\nnesprávny a arbitrárny, pretože rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce\nz ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ako aj jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil\npodstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a\nktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal\nďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Prvoinštančný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil\nako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval\nza preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, aj ako vec právne posúdil,\nz dôvodu ktorého nie je možné napadnutý rozsudok považovať za arbitrárny alebo nepreskúmateľný.\nÚstavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie,\nnapríklad v náleze č.k. III. ÚS 119/03-30, pričom vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Súd prvej\ninštancie\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom\nvysvetlil, z akého dôvodu považoval nárok žalobkyne na náhradu majetkovej škody za nedôvodný a tak\nodvolací súd odvolaciu námietku žalobkyne, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces tým,\nže napadnutý rozsudok nebol dostatočne odôvodnený, považoval za nedôvodnú. Odvolací súd dodáva,\nže súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo\n[porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová\nproti Slovenskej republike (sťažnosť\nč. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo\ndňa 14.9.2011, č. k.\nI. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 17.6.2009,\nsp. zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na\nspravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek\ndiskriminácie reálny prístup\nk súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo\nveci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že do práva\nna spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov\n(IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola\nstrana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS\n50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\n\ndôkazov\n(I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).\n20. Žalobkyňa podala odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t. j. aj do výroku o\nnáhrade trov konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnila, preto odvolací súd\nosobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku,\nkeď žalovaný odvolanie nepodal. Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný\nžalobou, teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom\na dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).\n21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l,\n§ 255 ods. 1\nv spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle\n§ 262 ods. 2 C.s.p. o výške\nnáhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393\nods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23C/73/2018", "guid": "38464c57-d19a-4b3f-ae0b-cb0546335c1d:0653135e-beb8-4208-ba96-75041d8a73e5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4fc00b9d-c1be-4600-9430-f4eb86af0ff3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.99.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/2018 z 9. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-09", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.99.2018.1"}, {"guid": "ussr:1b43b65f-0eeb-4ffb-bcd7-05ff603d57c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 697/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 697/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b43b65f-0eeb-4ffb-bcd7-05ff603d57c8"}, {"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "d9f6b4a0-d1af-4824-8825-d36d32d244d5:8c44e3d9-4875-419c-9814-28aff99dd091", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1318207809.1", "spisova_znacka": "7Co/117/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/117/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1318207809.1"}, {"guid": "2bf38976-5a78-4688-a869-42972635e211:4854ad8e-c018-4072-a34b-8894672c64d7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8119201255.1", "spisova_znacka": "7Co/23/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/23/2020 z 27. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8119201255.1"}, {"guid": "796feecc-8410-48c2-885a-914f054dae32:9bdc0544-99fc-44ba-9d9e-a2265c8b7eae", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1318207806.1", "spisova_znacka": "7Co/41/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/41/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1318207806.1"}], "citovane_v": []}