{"guid": "3a7abf80-8074-4fde-8cab-433e26c363c8:94dfac71-e5ee-4a0f-bb12-0661f376d503", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1318207694.3", "spisova_znacka": "16Co/152/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/152/2022 z 27. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. septembra 2024, sp. zn. 16Co/152/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1318207694.3", "identifikacne_cislo": "1318207694", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Majerský", "sudca_id": 723, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-majersky-723", "datum_vydania": "2024-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-3", "nazov": "§ 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/94dfac71-e5ee-4a0f-bb12-0661f376d503", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1318207694.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1318207694.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1318207694.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/152/2022\n1318207694\n27. 09. 2024\nJUDr. Roman Majerský\nECLI:SK:KSBA:2024:1318207694.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň\nJUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu:\nC.. P. L., O.. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, V., zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Kovačikom, Panenská\n7, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo dopravy Slovenskej\nrepubliky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003\nZ. z. v sume 793,68 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava III č. k. 16C/143/2018-146, zo dňa 8.2.2022, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu\n\nzamieta.\n\nII. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo\nvýške 793,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 793,68 eura od\n16.11.2018 do zaplatenia a žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 13.12.2018 sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo\nvýške 793,68 eura s príslušenstvom.\n2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dvoma nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava,\nOdboru výstavby a bytovej politiky Bratislava, mu bola spôsobená škoda, ktorú mu žalovaná odmietla\nnahradiť. Za prvé nezákonné rozhodnutie označil rozhodnutie\nč. OU-BA-OVBP2-2017/11565/GRJ, zo dňa 11.1.2017, ktorým boli trvalo vyvlastnené pozemky vo\nvlastníctve žalobcu v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (ďalej len NDS, a.s.),\nktoré bolo na základe odvolania žalobcu zrušené ako nezákonné, podľa § 59 ods. 3 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok\"). Za druhé nezákonné rozhodnutie\noznačil rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2017/11565/GRJ, zo dňa 2.8.2017, ktorým bolo zastavené\nvyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany NDS, a.s. ako jeho\nnavrhovateľa, pričom orgán verejnej moci v tomto rozhodnutí nerozhodol o náhrade trov správneho\nkonania napriek tomu, že si žalobca pred zastavením vyvlastňovacieho konania uplatnil nárok na\ntrovy daného konania, ktoré riadne preukázal a vyčíslil. Predmetné rozhodnutie bolo v konaní o\npreskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti podľa § 65\nods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu (v danom čase Ministerstva\ndopravy a výstavby SR, od 1.1.2023 pod názvom Ministerstvo dopravy SR). Za daného stavu si žalobca\ndňa 19.6.2018 uplatnil predmetný nárok žiadosťou o predbežné prerokovania nároku na náhradu škody,\npričom žalovaná žalobcovi dňa 16.11.2018 oznámila, že jeho nárok na náhradu škody neuspokojí.\n\n3. Žalobca bol názoru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady objektívnej zodpovednosti štátu\nza škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci, a to existencia škody ako\nmajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci a príčinná\nsúvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Uplatnil si nárok na náhradu škody spočívajúcu\nv účelne vynaložených nákladoch na trovy právneho zastúpenia, vrátane nákladov na dokazovanie v\npredmetnom správnom konaní, v ktorom boli vydané označené nezákonné rozhodnutia a v ktorých boli\nzrušené, pričom túto vyčíslil celkovo na 793,68 eura, a to ako odmenu, náhradu hotových výdavkov\na náhradu za stratu času (znalečné) za vypracovanie znaleckého posudku Ing. Kevickým v sume 600\neur, za vypracovanie doplnenia znaleckého posudku v sume 40 eur a za dva úkony právnej služby\nadvokáta v predmetných správnych konaniach po 76,84 eura za úkon. Poukázal na to, že nezákonnosť\nuvedených rozhodnutí záväzne konštatoval nadriadený správny orgán, pričom priama vecná príčinná\nsúvislosť medzi týmito rozhodnutiami a vyčíslenou škodou je daná tým, že pokiaľ by orgán verejnej\nmoci postupoval v súlade so zákonom, žalobca by nemal dôvod dať sa právne zastupovať advokátom a\nuhrádzať s tým spojené trovy právneho zastúpenia a ani objednať si vypracovanie znaleckého posudku a\nuhradiť s tým spojené trovy (znalečné). Z uvedeného dôvodu vznik škody predstavujúcej náklady žalobcu\nna trovy dokazovania v žalovanom rozsahu, je dôsledkom nezákonného postupu orgánu verejnej moci,\nvydaním dvoch nezákonných rozhodnutí.\n4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nvo vzťahu ku skutkovému stavu konštatoval, že v danom prípade neboli sporné skutkové tvrdenia o\ntom, že v rámci správneho konania boli vydané označené rozhodnutia, konkrétne nebolo sporné, že v\nrámci vyvlastňovacieho konania bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby\na bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2017/11565/GRJ, zo dňa 11.1.2017 o vyvlastnení pozemkov vo\nvlastníctve žalobcu, ktoré bolo na odvolanie žalobcu v odvolacom konaní zrušené ako nezákonné,\nrozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 15504/2017/SV/30389, zo dňa 15.5.2017.\n5. Rovnako neboli sporné skutkové tvrdenia o tom, že Okresný úrad Bratislava Oznámením o zastavení\nvyvlastňovacích konaní vyznačením spise, zo dňa 4.8.2017, žalobcovi oznámil, že na základe udelených\nsúhlasov so späťvzatím návrhov na vyvlastnenie podaných NDS, a.s., bolo konanie zastavené s tým,\nže podľa § 30 ods. 3 Správneho poriadku sa zastavenie konania iba vyznačilo v spise, pričom o trovách\nkonania správny orgán podľa\n§ 31 ods. 1 Správneho poriadku nerozhodoval, nakoľko podľa jeho názoru, z dikcie citovaného\nustanovenia jednoznačne vyplýva, že trovy vyvlastňovacieho konania si znáša účastník konania sám a\npreto návrhu na náhradu trov konania nebolo možné vyhovieť.\n6. Medzi stranami sporu tiež nebolo sporné, že na základe opravného prostriedku žalobcu, ktorým bol\npodnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, bolo rozhodnutie Okresného úradu\nBratislava č. OU-BA-OVBP2-2017/11565/GRJ, zo dňa 2.8.2017, o zastavení vyvlastňovacieho konania\npre späťvzatie návrhu na vyvlastnenie zo strany NDS, a.s. ako navrhovateľa vyvlastnenia zrušené z\ndôvodu porušenia § 3, § 32, § 31 ods. 2 a § 46 Správneho poriadku, a to rozhodnutím Ministerstva\ndopravy a výstavby SR č. 25342/2017/SV/82031, zo dňa 27.11.2017.\n7. Napokon nebolo sporným, že za daného stavu žalobca ako poškodený, požiadal dňa 19.6.2018\nMinisterstvo dopravy a výstavby SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej\nnezákonnými rozhodnutiami, spolu vo výške 1.628,58 eura. Na túto žiadosť žalobcu odpovedalo\nministerstvo listom zo dňa 5.11.2018, v ktorom konštatovalo, že v danom prípade bola splnená len jedna\nz podmienok pre uplatnenie náhrady škody z titulu nezákonných rozhodnutí vydaných Okresným úradom\nBratislava pod č. OU-BA-OVBP2-2017/11565/GRJ, zo dňa 11.1.2017 a č. OU-BA-OVBP2-2017/11565/\nGRJ, zo dňa 2.8.2017, oboch zrušených pre rozpor so zákonom, avšak nebola splnená podmienka\nexistencie príčinnej súvislosti medzi citovanými nezákonnými rozhodnutiami stavebného úradu a\nvznikom škody uplatňovanej žalobcom a tiež, že uplatňovaný nárok v sume 1.303,58 eura, predstavujúci\nškodu z titulu trov vyvlastňovacieho konania, nemôže byť predmetom náhrady škody, keď trovy konania,\nktoré mu vznikli, má znášať účastník sám; z uvedených dôvodov žiadosti žalobcu nevyhovelo.\n8. Ďalej zistil, že v zmysle predložených listín: výpisu z elektronickej schránky zo dňa 16.11.2018,\n(vyúčtovaní znalečného - pozn. odvolacieho súdu) č. 08/2016 zo dňa 19.2.2016 a č. 2/2017 zo dňa\n19.1.2017, výpisov z účtu znalca - dokladov o úhrade zo dňa 7.3.2016 a zo dňa 27.1.2017, faktúr\n\nadvokáta JUDr. Kováčika za poskytnutie právnych služieb č. 2017028 a č. 2017083 a dokladov o úhrade\núčtovaných právnych služieb zo dňa 15.2.2017 a zo dňa 13.7.2017, ako aj špecifikácie výšky škody,\nsi žalobca uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla v rámci správneho konania v súvislosti s jeho\nprávnym zastúpením v správnom konaní splnomocneným advokátom JUDr. Kováčikom a v súvislosti s\npredložením znaleckého posudku znalca Ing. Kevického a uhradením znalečného. Konkrétne vyčíslená\nškoda predstavovala:\n(i) znalečné za vypracovanie znaleckého posudku Ing. Kevickým v sume 600 eur (odmena znalca,\nnáhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času) na základe vyúčtovania\nč. 08/2016, zo dňa 19.2.2016,\n(ii) znalečné za vypracovanie doplnenia znaleckého posudku Ing. Kevickým v sume 40 eur (odmena\nznalca, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času) na základe vyúčtovania č. 2/2017, zo\ndňa 19.1.2017,\n(iii) trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu v sume\n153,68 eura za 2 úkony právnej služby po 76,84 eura, na základe faktúr advokáta JUDr. Kováčika\nč. 2017028 a č. 2017083 a dokladov o úhrade účtovaných právnych služieb zo dňa 15.2.2017 a zo\ndňa 13.7.2017 (doklady o bankovom prevode), a to za písomné podanie na správny orgán týkajúce\nsa veci samej - odvolanie proti prvému nezákonnému rozhodnutiu v r. 2017 a písomné podanie na\nsprávny orgán týkajúce sa veci samej - vyjadrenie ku späťvzatiu návrhu na vyvlastnenie, uplatnenie\ntrov vyvlastňovacieho konania v r. 2017. Výška tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby\npredstavovala v r. 2017 v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sumu 76,84 eura (68 eur + režijný paušál\n8,84 eura).\n9. Súd prvej inštancie tiež dodal, že sporným bolo medzi stranami právne posúdenie veci a v nadväznosti\nna to dôvodnosť žalovaného nároku. Zdôraznil, že predmetom konania je náhrada majetkovej škody\nz titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.\nNa ozrejmenie právnej stránky veci uviedol, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, je jedným z ústavných práv,\nvyplývajúcich z Čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, pričom v zmysle Čl. 46 ods. 4 Ústavy SR sú podmienky a\npodrobnosti upravené osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 514/2003 Z. z.. Účelom tejto právnej\núpravy zodpovednosti štátu je nahradiť každú majetkovú ujmu spôsobenú takýmto zásahom štátu\núčastníkovi konania pred orgánom verejnej moci (fyzickej alebo právnickej osobe), a preto nie je\nnamieste taký reštriktívny výklad zákona, ktorý by bol v rozpore s uvedeným účelom citovaného zákona.\nKonštatoval, že z povahy prejednávanej veci ide o občianskoprávny vzťah upravený osobitným zákonom\n(lex specialis), preto pri absencii úpravy podľa tohto špeciálneho zákona sa na daný právny vzťah použijú\nustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody.\n10. Právna úprava podľa uvedeného špeciálneho zákona vychádza z princípu výlučnej zodpovednosti\nštátu a predpokladmi jej vzniku sú tri základné objektívne predpoklady a to: (i) nesprávny úradný\npostup (zrejmý rozpor s objektívnym právom týkajúci sa zásadne procesných predpisov, rozpor s\nprocesnou normou v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou) alebo nezákonné rozhodnutie\n(individuálny právny akt, vydaný v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom\nkonaní, výrokom ktorého štátny orgán rozhoduje o právach a povinnostiach subjektu práva, odporujúci\nobjektívnemu právu, pričom toto konštatovanie musí byť vyjadrené v rámci zmeňujúceho alebo\nzrušujúceho rozhodnutia nadriadeného orgánu); (ii) vznik konkrétnej škody (materiálnej alebo na zdraví\na živote, pričom podľa jej charakteru sa postupuje pri realizácii jej náhrady) a (iii) príčinná súvislosť medzi\nnezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody (kauzálny nexus).\n11. Uviedol tiež, že zodpovednosť za vznik škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je objektívna (§ 3\nods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.), čo znamená, že oprávnený subjekt (poškodený) nemusí preukazovať\nzavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti. Zároveň platí, že preukázanie splnenia všetkých troch\nvyššie uvedených predpokladov vzniku škody kumulatívne spočíva na poškodenom (žalobcovi), pričom\nzodpovednosť za škodu vzniká len vtedy, ak nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup\nboli príčinou vzniku škody, teda poškodený musí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného\norgánu štátu, ktorý znáša objektívnu zodpovednosť za výsledok svojej činnosti. Okrem uvedených\npredpokladov je nárok na náhradu škody potrebné vždy vopred prerokovať a až pokiaľ predbežné\nprerokovanie nevedie k uspokojeniu nároku, má poškodený právo obrátiť sa so svojim nárokom na súd.\n\n12. Za významnú označil otázku súčasného splnenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti\nštátu za nezákonné rozhodnutie, teda rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť\npríslušným orgánom, ktorého rozhodnutím je súd rozhodujúci o náhrade škody v zmysle § 6 zákona\nč. 514/2003 Z. z. viazaný, v príčinnej súvislosti, s ktorým vznikla účastníkovi konania pred orgánom\nverejnej moci škoda, predstavujúca majetkovú ujmu. Bez splnenia uvedených predpokladov nemôže\nvzniknúť daný zodpovednostný vzťah. Vo svojom základe je otázka príčinnej súvislosti pri vzniku\nzodpovednosti štátu otázkou skutkovou, tzn. že musí byť bezpochyby zrejmé, v čom konkrétne spočíva\nvzniknutá majetková ujma ako následok, vo vzťahu ku konkrétnemu nezákonnému rozhodnutiu alebo\nnesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci ako príčinou tejto ujmy (kauzálny nexus).\nRozhodujúcim pritom nie je časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (R 21/1992).\nPojem škoda zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie nedefinuje, avšak v § 17, obdobne ako všeobecná\núprava podľa § 442 Občianskeho zákonníka, upravuje spôsob a rozsah jej náhrady; rozlišuje sa\nteda skutočná škoda a ušlý zisk, pričom škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá\nnastala v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetku, príp. v zničení určitej\nmajetkovej hodnoty, v jej odňatí, poškodení a pod., resp. škoda predstavujúca hodnoty, ktoré je potrebné\nvynaložiť na uvedenie do predošlého stavu, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná\nposkytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym\núkonom (nezákonným rozhodnutím) a vznikom škody musí byť bezpečne preukázaná a ide o vzťah,\nkedy je škoda k tomuto nezákonnému rozhodnutiu vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou\nškody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol a dôkaznú povinnosť\nnesie žalobca.\n13. Konštatoval, že z príslušnej judikatúry súdov, na ktorú poukazoval žalobca vyplýva, že zastavenie\nsprávneho konania predstavuje jednu z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným\nspôsobom a dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v správnom poriadku, alebo v osobitných\nzákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie\nmeritórne skončené skôr, než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej (napr. rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 4Sž-o-KS/62/2006, sp. zn. 2Sžo/72/2015 a sp. zn. 10Sža/7/2015).\n14. Dodal, že za nesporné považoval, že: (i) rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby\na bytovej politiky č. OU- BA-OVBP2-2017/11565/GRJ, zo dňa 11.1.2017, o vyvlastnení pozemkov\nvo vlastníctve žalobkyne (žalobcu, pozn. odvolacieho súdu), bolo v odvolacom konaní rozhodnutím\nMinisterstva dopravy a výstavby SR č. 5504/2017/SV/30389, zo dňa 15.5.2017 zrušené ako nezákonné\nz dôvodu porušenia viacerých ustanovení zákona, najmä § 32 ods. 1, § 33 ods. 2, § 46 a § 47 Správneho\nporiadku a pre rozpor s platnými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na danú vec [§ 108 ods. 2 písm.\nf), § 110 ods. 1 a 2,\n§ 111 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. a § 17a zákona č. 135/1961 Zb.); (ii) rozhodnutie Okresného\núradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2017/11565/GRJ, zo dňa 2.8.2017,\no zastavení vyvlastňovacieho konania pre späťvzatie návrhu, bolo na základe opravného prostriedku\nžalobcu - podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, rozhodnutím Ministerstva\ndopravy a výstavby SR č. 25342/2017/SV/82031, zo dňa 27.11.2017 zrušené ako nezákonné, z dôvodu\nporušenia § 3, § 32, § 31 ods. 2 a § 46 Správneho poriadku; (iii) žiadosti žalobcu o predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami zo dňa 19.6.2018 spolu\nvo výške 1.303,58 eura príslušné ministerstvo listom zo dňa 5.11.2018 nevyhovelo z dôvodu nesplnenia\nzákladných podmienok nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Vychádzajúc z\nuvedených záverov a na základe nesporných a listinne preukázaných skutkových okolností dospel k\nzáveru o dôvodnosti žalovaného nároku na náhradu škody v sume 793,68 eura s príslušenstvom, v\npríčinnej súvislosti s dvomi nezákonnými rozhodnutiami vydanými v správnom konaní vedenom pred\nOkresným úradom Bratislava, o vyvlastnenie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu.\n15. Uviedol, že nesúhlasil s názorom žalovanej, ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise, že\nžalobca si mal uplatňovať nárok na náhradu škody z každého nezákonného rozhodnutia samostatne, a\npreto nie sú splnené procesné podmienky na podanie žaloby podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Dôvodil,\nže takáto povinnosť nie je v uvedenom zákone explicitne zakotvená a nevyplýva ani z § 6 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z.. Bol názoru, že je potrebné vychádzať zo Správneho poriadku a zásady jednotnosti\nsprávneho konania, v zmysle ktorej prvostupňové správne konanie tvorí s odvolacím konaním jeden\ncelok, keď žalobca si náhradu škody uplatnil z jedného správneho konania, týkajúceho sa vyvlastnenia\nnehnuteľností v jeho vlastníctve, na základe návrhu NDS, a.s.. Nebolo sporným, že obe označené\n\nrozhodnutia boli vydané práve v tomto jednom konaní a obe boli zrušené pre rozpor so zákonom, pričom\nnebolo právne významné, že dané konanie bolo napokon právoplatne zastavené pre späťvzatie návrhu\nzo strany navrhovateľa až následným rozhodnutím správneho orgánu, ktoré nie je predmetom tohto\nkonania. Rovnako ako nesporné vyhodnotil, že žalobca v každej fáze správneho konania podal proti\nvýroku o trovách konania odvolanie alebo využil mimoriadny opravný prostriedok mimo odvolacieho\nkonania, preto dospel k záveru, že tvrdenie žalovanej, že nevyčerpal riadne opravné prostriedky v zmysle\n§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nemá oporu v preukázanom skutkovom stave veci.\n16. K námietke procesnej neprípustnosti žaloby z dôvodu, že žalobca si v konaní uplatnil inú sumu, ako\nžiadal predbežne prerokovať uviedol, že je rovnako nedôvodná, nakoľko je výlučným právom žalobcu\nako dominus litis, disponovať s predmetom sporu, samozrejme v intenciách § 16 ods. 4 zákona č.\n514/2003 Z. z., tzn. autonómne rozhodovať o tom, či sa v spore bude domáhať rovnakej výšky škody ako\npožadoval v žiadosti na predbežné prerokovanie alebo si uplatní inú výšku škody, v rozsahu predbežne\nuplatnených nárokov. Zdôraznil, že je legitímnym právom žalobcu žalovať a uplatňovať si náhradu škody\npred súdom v plnej výške, príp. sa rozhodnúť, že pokiaľ zodpovednostný subjekt nevyhovel jeho žiadosti\no predbežné prerokovanie, bude sa domáhať náhrady vzniknutej škody v menšom rozsahu (výške) ako\nuviedol v návrhu na predbežné prerokovanie, keď ustanovenie, na ktoré poukazovala žalovaná, upravuje\npovinnosť dodržania rozsahu nárokov, ktoré boli predbežne prerokované v rámci uplatnenej náhrady\nškody a nie ich výšky (konkrétnej sumy). Vychádzal z nesporných skutočností, že žalobca žiadosťou zo\ndňa 19.6.2018 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej označenými\nnezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava, na základe rovnakého skutkového stavu a\ncitovaných nezákonných rozhodnutí ako v predmetnej veci a z titulu rovnakých nárokov na náhradu trov\nprávneho zastúpenia a trov dokazovania daného vyvlastňovacieho konania, spolu vo výške 1.628,58\neura. Dodal, že tiež nebolo sporné, že žalovaná žiadosti žalobcu nevyhovela, i keď sama v liste\nzo dňa 5.11.2018 konštatovala splnenie jednej z podmienok pre uplatnenie náhrady škody, a to\nnezákonnosť predmetných rozhodnutí orgánov verejnej moci pre rozpor so zákonom, avšak bola názoru,\nže neexistuje príčinná súvislosť medzi týmito nezákonnými rozhodnutiami a vznikom škody a že náhradu\ntrov správneho konania nemožno uplatňovať ako náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Z\nuvedených dôvodov konštatoval, že predbežne bol prerokovaný rovnaký rozsah nárokov ako si žalobca\nuplatnil predmetnou žalobou, aj keď vyčíslených v inej výške, na základe čoho považoval zákonnú\npodmienku predchádzajúceho prerokovania nároku na náhradu škody za splnenú.\n17. Pri nespornej existencii označených dvoch nezákonných rozhodnutí vydaných orgánom verejnej\nsprávy skúmal ďalej existenciu vzniku škody v príčinnej súvislosti s týmito nezákonnými rozhodnutiami,\npričom z vykonaného dokazovania mal za preukázanú priamu väzbu medzi vydanými nezákonnými\nrozhodnutiami Okresného úradu Bratislava a vznikom majetkovej ujmy žalobcu spočívajúcej v zmenšení\njeho majetku vynaložením finančných prostriedkov na vykonanie potrebného znaleckého dokazovania.\nMal za zrejmé, že bez vydania uvedených rozhodnutí orgánom verejnej moci, ktoré boli následne\nnadriadeným orgánom zrušené pre ich nezákonnosť, by žalobca nepotreboval využívať prostriedky\nprocesnej obrany a služby znalca. Inak povedané, v priamej príčinnej súvislosti s vydanými nezákonnými\nrozhodnutiami potreboval žalobca pri uplatňovaní a ochrane svojich práv ako dôkazný prostriedok\nslužby znalca, resp. znalecký posudok, preukazujúci hodnotu vyvlastňovaných nehnuteľností. Náklady\npredstavujúce odmenu advokáta za poskytnutú právnu pomoc v rámci správneho konania a znalečné\nza znalecký posudok predložený v rámci správneho konania vyhodnotil preto ako majetkovú ujmu\n(škodu), ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s oboma nezákonnými rozhodnutiami, vydanými v\nsprávnom konaní a na základe týchto záverov konštatoval existenciu príčinnej súvislosti medzi vydanými\nnezákonnými rozhodnutiami a vzniknutou škodou, v rozsahu uplatnenom žalobcom.\n18. Ďalej poukázal na skutočnosť, že samotná výška škody nebola v rámci konania sporná, keď išlo o\nškodu predstavujúcu trovy právneho zástupcu, limitovanú podľa § 18\nods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výškou tarifnej odmeny advokáta a znalečným za vypracovanie\nznaleckého posudku Ing. Kevickým, stanoveným podľa osobitného predpisu. Doplnil, že výšku škody\nžalobca naviac preukázal predloženými listinnými dôkazmi a žalovaná ju v priebehu sporu žiadnym\nspôsobom nepoprela. Za nespornú označil aj skutočnosť, že žalobca bol vo vyvlastňovacom konaní\npred správnym orgánom zastúpený advokátom na všetky úkony súvisiace s jeho vlastníckymi právami,\npričom úhrady za poskytnuté právne služby advokátovi ako aj znalečné znalcovi vyplývali z predložených\núčtovných dokladov (z vyúčtovania, faktúr a výpisov z bankového účtu žalobcu), keď uvedené\nnáklady vyvlastňovacieho konania preukázateľne žalobcovi vznikli a neboli vysporiadané v predmetnom\n\nsprávnom konaní, nakoľko účastníkom tohto konania nebolo právo na náhradu trov konania priznané.\nArgumentoval, že samotný výrok správneho orgánu o náhrade trov správneho konania, v zmysle ktorého\nsi každý účastník znášal trovy konania sám, nemá žiadny právny význam vo vzťahu k predmetnému\nnároku na náhradu škody voči štátu v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami správneho\norgánu, aj keď táto škoda spočíva práve trovách konania, v ktorom boli nezákonné rozhodnutie vydané.\n19. Nesúhlasil s názorom žalovanej, že ide o trovy správneho konania, ktoré si účastníci znášajú\nsami, a preto nie je možné ich uplatňovať z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\na mal za to, že takýto výklad nemá oporu v zákone. Zdôraznil, že v danom prípade ide o odlišné\nprávne tituly, pričom predmetom konania je majetková ujma predstavujúca náklady, ktoré žalobca\nvynaložil na účelnú obranu svojich práv ako účastník vyvlastňovacieho konania v príčinnej súvislosti\ns rozhodnutiami správneho orgánu, vydanými v rozpore so zákonom, za ktoré nesie štát objektívnu\nzodpovednosť a má hmotnoprávny základ podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Právny základ náhrady trov\nsprávneho konania má procesný charakter a tieto sa spravujú Správnym poriadkom. Naviac, účelnosti\nvynaložených prostriedkov svedčí to, že v dôsledku aktívnej ochrany vlastníckych práv žalobcu došlo\nk zmene postoja navrhovateľa vyvlastnenia (NDS, a.s.), ktorý svoj návrh na vyvlastnenie nehnuteľností\nvo vlastníctve žalobcu vzal späť, z ktorého dôvodu bolo vyvlastňovacie konanie napokon zastavené.\n20. Z uvedených dôvodov neakceptoval ani námietky žalovanej, že vynaložené náklady na vypracovanie\nznaleckého posudku a právne zastupovanie žalobcu vo vyvlastňovacom konaní neboli vynaložené\núčelne, s odôvodnením, že žalobca sa rozhodol dobrovoľne a na základe vlastného uváženia, že sa\ndá právne zastúpiť a aké dôkazné prostriedky zvolí a dal si vypracovať znalecký posudok, pričom\nrozpor v hodnote nehnuteľností bolo možné riešiť inak, ako vypracovaním znaleckého posudku. Dal do\npozornosti, že je legitímnym právom každého, aby si v záujme efektívneho a účinného bránenia svojich\npráv, pokiaľ nedisponuje potrebnou kvalifikáciou, na základe vlastného uváženia zabezpečil odborné\nporadenstvo prostredníctvom oprávnených subjektov (advokát, znalec). Naviac dodal, že tieto náklady\nboli spojené s ochranou vlastníckeho práva žalobcu v konaní, ktoré mohlo významným spôsobom\nzasiahnuť do tohto ústavného práva vynútenou stratou vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam\nv jeho vlastníctve. Dospel preto k záveru, že náklady žalobcu spojené s takouto kvalifikovanou službou\nprostredníctvom oprávnených subjektov možno považovať za účelne vynaložené náklady daného\nsprávneho konania a závery žalovanej, že príčinou vzniku škody nie sú nezákonné rozhodnutia, ale\ndobrovoľné rozhodnutie žalobcu predkladať dôkazy, považoval za neprijateľné a v príkrom rozpore nielen\ns ustanoveniami Správneho poriadku (§ 33), ale aj so základnými princípmi práva na súdnu a inú právnu\nochranu a práva na prístup k spravodlivosti.\n21. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie za použitia Čl. 8 Základných princípov C. s. p.,\n§ 150 ods. 1, § 151 ods. 1, ods. 2 a § 215 ods. 1 C. s. p., Čl. 46 ods. 3 a ods. 4 Ústavy SR, § 2, § 3 ods.\n1, § 5 ods. 1 až ods. 3, § 6 ods. 1 až ods. 3, § 16 ods. 4,\n§ 17 ods. 1, ods. 2, § 18 ods. 1, ods. 3 a § 25 zákona č. 514/2003 Z. z., § 31 ods. 1, § 33\nods. 1, ods. 2 a § 34 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 až\nods. 5 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., § 517 ods. 1, ods. 2 a § 559 Občianskeho zákonníka\na § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. dospel k záveru, že žalovaný nárok je dôvodný v\ncelom rozsahu, keď žalobca preukázal kumulatívne splnenie požadovaných zákonných predpokladov\nna náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vyčíslenej v sume 793,68 eura, ktorá mu vznikla\nv príčinnej súvislosti s označeným dvoma nezákonnými rozhodnutiami, vydanými vo vyvlastňovacom\nkonaní Okresným úradom Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2017/11565/\nGRJ; žalovanú preto zaviazal na zaplatenie požadovanej náhrady škody, keď ňou uplatnené námietky\nvyhodnotil ako nedôvodné.\n22. Doplnil, že žalobcovi priznal aj právo na úroky z omeškania, nakoľko mal za preukázané, že požiadal\nMinisterstvo dopravy a výstavby SR o predbežné prerokovanie predmetného nároku žiadosťou zo\ndňa 19.6.2018, na ktorú reagovalo ministerstvo listom zo dňa 5.11.2018, doručeným žalobcovi dňa\n16.11.2018, ktorým mu oznámilo, že nároku nevyhovuje, čím sa žalovaná dostala s plnením priznanej\npohľadávky do omeškania. Zároveň poukázal na skutočnosť, že základná úroková sadzba Európskej\ncentrálnej banky bola v období od 16.3.2016 do 18.9.2019 vo výške 0,00 %, to znamená, že výška\núrokov z omeškania k prvému dňu omeškania uplatneného žalobcom, t. j. k 16.11.2018, predstavovala\nhodnotu 5,00 % ročne zo súdom priznanej dlžnej sumy až do jej reálneho zaplatenia, preto spolu s\n\nnáhradou škody priznal žalobcovi z priznanej sumy 793,68 eura aj zákonný úrok z omeškania vo výške\n5,00 % ročne od 16.11.2018 až do zaplatenia.\n23. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v konaní podľa\n§ 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C. s. p.\nnárok na náhradu trov konania, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 C. s.\np. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku.\n24. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. Podstatným\nzhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka,\nže súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n25. Zdôraznila, že v konaní pred súdom prvej inštancie namietala nesplnenie procesných podmienok\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z., keďže žalobca si v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu\nškodu uplatnil inú výšku škody ako v žalobe, čo je v rozpore s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.,\ndruhá veta, podľa ktorej pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu\nnároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný a tiež z dôvodu, že\nsi žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z dvoch samostatných konaní, keď podľa § 6 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania,\nktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní, pričom z gramatického výkladu\ncitovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že žalobca má právo uplatniť si právo na náhradu škody\nz každého konania samostatne. Ďalej namietala neoprávnenosť uplatneného nároku na náhradu trov\nsprávneho konania, keďže Správny poriadok je založený na solidarite úhrady trov konania, teda trovy,\nktoré vznikli správnemu orgánu uhrádza správny orgán, trovy vzniknuté účastníkom konania znášajú\núčastníci a trovy, ktoré vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba. Ak sa účastník konania\nalebo zúčastnená osoba dá v správnom konaní zastupovať, náklady spojené s právnym zastúpením\nznáša výlučne osoba, ktorá sa dala zastúpiť. Rozporovala tiež aj existenciu príčinnej súvislosti medzi\nvzniknutou škodou a zrušeným rozhodnutím.\n26. Namietala, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku s danými námietkami nevysporiadal\nvôbec alebo len nedostatočne, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Dodala, že k\nobom námietkam ohľadom nesplnenia procesných podmienok podľa zákona č. 514/2003 Z. z. súd\nprvej inštancie v napadnutom rozsudku (odseky 63 a 64) len konštatoval, že sa s týmito tvrdeniami\nnestotožňuje, pričom vôbec neuviedol, ako sa vysporiadal s dikciou zákona, uvedenou v § 6 ods. 1 a §\n16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., druhá veta. Najpodstatnejšou námietkou spočívajúcou v odlišnosti\núpravy úhrady trov konania v správnom konaní a v súdnom konaní sa súd prvej inštancie v rozsudku\nnezaoberal vôbec, na základe čoho nie je možné považovať odôvodnenie rozsudku za dostatočné,\nkeď Najvyšší súd SR aj Ústavný súd SR opakovane judikovali, že nedostatok odôvodnenia rozhodnutia\npredstavuje závažné pochybenie súdu, ktoré má za následok odňatie možnosti účastníka konať pred\nsúdom, čo predstavuje porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.\n27. Bola tiež názoru, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nkedy súd prvej inštancie vyhodnotil, že sú splnené podmienky na uplatnenie náhrady škody podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z. napriek vzneseným námietkam zo strany žalovanej. Mala za to, že súd\nprvej inštancie nesprávne konštatoval, že v predmetnej veci existuje príčinná súvislosť medzi tvrdenou\nškodou a nezákonnými rozhodnutiami (odseky 67 až 71 napadnutého rozsudku), keď odhliadnuc od\nabsencie nezákonného rozhodnutia neexistuje ani príčinná súvislosť medzi rozhodnutím Okresného\núradu Bratislava zo dňa 11.1.2017 a účelne vynaloženými trovami správneho konania titulom znalečného\na čiastočne aj trovami právneho zastúpenia, pretože trovy titulom znalečného v sume 640 eur a titulom\núkonov poskytnutej právnej služby (do podania podnetu na prešetrenie nečinnosti Okresného úradu\nBratislava) v celkovej sume 153,68 eura vznikli pred vydaním zrušeného rozhodnutia okresného úradu\nzo dňa 11.1.2017, preto časový horizont vzniku týchto trov vylučuje podmienenosť ich vynaloženia\ndotknutým rozhodnutím správneho orgánu; nemožno teda na základe elementárnej logiky prijať záver,\nže vznik uvedených trov správneho konania v sume 793,68 eura bol spôsobený neskôr vydaným\nrozhodnutím správneho orgánu. Argumentovala, že je nutné mať na zreteli aj namietanú účelnosť v\nsprávnom konaní vynaložených trov konania, ktorá predstavuje zákonnú požiadavku ich kvalifikácie\n\nz hľadiska možnosti zahrnutia do nároku na náhradu škody, nakoľko správny orgán vykonávajúci\nvyvlastňovacie konanie určuje primeranosť náhrady za vyvlastňovaný pozemok podľa trhovej ceny\nurčenej znaleckým posudkom, pričom návrh náhrady za vyvlastnenie je zákonnou náležitosťou návrhu\nna vyvlastnenie nehnuteľnosti podľa § 112 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej tiež Stavebného\nzákona), preto povinnosť určenia výšky náhrady a jej zodpovedajúcu dôkaznú povinnosť znáša\nsám navrhovateľ, ktorý si svoju dôkaznú povinnosť aj splnil a Okresný úrad Bratislava z jedného\nz ním predložených znaleckých posudkov pri rozhodovaní o vyvlastnení pozemku žalobcu a určení\npeňažnej náhrady za vyvlastnenie aj vychádzal. Zrejmá je teda úplná nadbytočnosť a neúčelnosť Ing.\nKevickým vypracovaného znaleckého posudku a jeho doplnenia. Navyše správny orgán v konaní o\nvyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku, o ktorý druh pozemku sa jednalo i v danom prípade, je\nviazaný koncentračnou zásadou vo vzťahu k spôsobu určenia výšky peňažnej náhrady za vyvlastnenie\na v prípade požiadavky vyššej náhrady má zákonom stanovenú povinnosť odkázať nespokojného\nvyvlastneného bez prerušenia vyvlastňovacieho konania na súd. Z uvedeného dôvodu správny orgán\nnemal ani zákonnú dispozíciu (možnosť) určovať primeranosť peňažnej náhrady za vyvlastnenie na\nzáklade dôkazov vo forme znaleckých posudkov produkovaných zo strany vyvlastneného, ale výlučne\nna podklade znaleckého posudku navrhovateľa, preto nie je splnená základná podmienka pre vyvodenie\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a procesnému nároku žalobcu\nuplatnenému titulom rozhodnutia okresného úradu zo dňa 11.1.2017 nemožno priznať procesný úspech.\n28. Namietala tiež záver súdu prvej inštancie o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím\nokresného úradu zo dňa 2.8.2017 a vzniknutou škodou v podobe žalobcom účelne vynaložených\ntrov správneho konania, pričom ani sám žalobca racionálne a logicky nevysvetlil svoje úvahy, na\nzáklade ktorých mal za to, že škoda mu bola spôsobená zrušenými rozhodnutiami okresného úradu\nzo dňa 2.8.2017 a 11.1.2017. Dôvodila, že neobstojí argumentácia žalobcu, že ak by okresný úrad\nkonal v súlade so zákonom, nemal by dôvod dať sa v správnom konaní zastúpiť advokátom a\ndať si vypracovať znalecký posudok, nakoľko podľa dátumov jednotlivých vo vyvlastňovacom konaní\nvykonaných úkonov právnej služby a dátumu vypracovania súkromného znaleckého posudku je zrejmé,\nže žalobca splnomocnil svojho advokáta na zastupovanie v správnom konaní a dal si vypracovať\nznalecký posudok ešte v roku 2016, teda ešte predtým, ako okresný úrad vydal ním namietané správne\nrozhodnutia. Správny orgán podľa § 31 ods. 2 Správneho poriadku totiž nemá obligatórnu povinnosť\npriznať účastníkovi náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zavinením ostatných účastníkov, čo vyplýva\nzo všeobecnej zásady správneho konania, že každý účastník znáša jemu vzniknuté trovy správneho\nkonania sám (§ 31 ods. 1 Správneho poriadku). V zmysle všeobecnej zásady solidarity rozhodol napokon\naj okresný úrad v posudzovanom prípade, keď viazaný kasačným rozhodnutím ministerstva rozhodol o\ntrovách konania tak, že účastníkom vyvlastňovacieho konania právo na náhradu trov konania nepriznal\na jeho rozhodnutie potvrdil i nadriadený správny orgán v odvolacom konaní. Medzi procesnými stranami\nbolo v súdnom konaní nesporné, že rozhodnutie okresného úradu o trovách konania nebolo zrušené ani\nmimo odvolacieho prieskumu a je doposiaľ právoplatné. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia okresného\núradu o trovách konania, keď žalobcovi ako účastníkovi vyvlastňovacieho konania nárok na náhradu trov\nkonania nepriznal a uvedené rozhodnutie potvrdilo ministerstvo ako vecne správne a zákonné je zrejmé,\nže žalobcovi by nevznikol nárok na náhradu trov správneho (vyvlastňovacieho) konania a musel by ich\nznášať sám aj za predpokladu, že okresný úrad by sa bol vysporiadal s trovami konania a rozhodol o\nnich už v rozhodnutí zo dňa 2.8.2017, na ktorého podklade si žalobca nárok na náhradu škody uplatnil.\n29. Dodala, že iná by bola situácia, ak by správny orgán mal zákonnú povinnosť priznať účastníkovi\nsprávneho konania náhradu trov vzniknutých mu zavinením iného účastníka a konajúci orgán verejnej\nmoci by rozhodol v rozpore s takouto právnou normou a náhradu trov by účastníkovi konania nepriznal;\nokresný úrad však nemá vo vyvlastňovacom konaní stanovenú povinnosť refundovať účastníkovi\nkonania jeho trovy, preto ak aj žalobcovi v správnom konaní trovy (hoc aj zavinením iného účastníka)\nvznikli, nemožno ich považovať za škodu spôsobenú rozhodnutím okresného úradu zo dňa 2.8.2017.\nZáverom uviedla, že neexistenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím okresného úradu zo dňa\n2.8.2017 a v správnom konaní žalobcovi vzniknutými trovami z vyššie opísaného dôvodu podporuje i\nčasový sled úkonov, keď zo žalobcom predložených faktúr je nepochybné, že okrem podnetu právneho\nzástupcu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia okresného úradu mimo odvolacieho konania, všetky\nnáklady spojené s úkonmi právnej služby vykonanými v správnom konaní i výdavky za vypracovanie\nznaleckého posudku a jeho dodatku vznikli žalobcovi ešte pred vydaním nezákonného rozhodnutia\nokresného úradu zo dňa 2.8.2017 a preto ich vznik nemohol byť priamo podmienený nezákonným\nrozhodnutím okresného úradu.\n\n30. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie postupoval počas\ncelého sporu správnym procesným postupom, žalovanej umožnil uskutočniť všetky jej patriace procesné\npráva a v spore nedošlo k žiadnemu porušeniu práva na spravodlivý proces. Bol názoru, že rozsudok\nsúdu prvej inštancie vychádza z jednoznačne správneho právneho posúdenia veci, má plnú oporu vo\nvykonanom dokazovaní a súčasne napĺňa ústavný princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho\nrozhodnutia. Súd prvej inštancie správne ustálil nesporné skutočnosti a v plnom rozsahu sa vysporiadal\nso všetkými námietkami žalovanej. Po zopakovaní podstatných záverov obsiahnutých v napadnutom\nrozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v predmetnom vyvlastňovacom\n(správnom) konaní nedošlo ku priznaniu náhrady trov správneho konania žalobcovi v zmysle Správneho\nporiadku a súčasne správne na predmet sporu aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. (§ 18 ods.\n1, ods. 3). Zdôraznil, že podľa § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. poškodenému patrí i náhrada trov konania,\nktoré mu v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie vznikli. Aj napriek argumentácii, že\nnemusel byť v konaní zastúpení advokátom a že podľa § 31 ods. 1 Správneho poriadku trovy, ktoré v\nkonaní vznikli znáša účastník, dôvodil, že účastník konania má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho bude\nv konaní zastupovať. Táto možnosť je daná zákonom a každý účastník konania má právo ju využiť.\nPokiaľ sa tak rozhodne, má nárok na náhradu trov konania v prípade, že bude v konaní úspešný, pričom\npodľa § 31 ods. 1 Správneho poriadku nemožno postupovať v prípade zodpovednosti štátu za vydanie\nnezákonného rozhodnutia (rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/543/2008, zo dňa 24.10.2012).\nBol názoru, že tvrdenie žalovanej, že náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno\nuplatniť iba vtedy, ak posledné rozhodnutie orgánu verejnej moci v správnom konaní bolo zrušené je\nnedôvodné a v rozpore s účelom zákona č. 514/2003 Z. z., ako aj v rozpore so zásadami dobrej verejnej\nsprávy. Dal do pozornosti, že v prípade, že by poškodenému neprináležala náhrada škody v zmysle\nzákona č. 514/2003 Z. z. v súvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaným správnym orgánom prvého\nstupňa zrušeným pre jeho rozpor so zákonom iba z dôvodu, že rozhodnutie vydané správnym orgánom\ndruhého stupňa v tom istom správnom konaní nebolo zrušené, došlo by k neprípustnej situácii, kedy\nby správny orgán prvého stupňa mohol „donekonečna\" vydávať nezákonné prvostupňové rozhodnutia,\nktoré by boli orgánom druhého stupňa zrušené bez toho, aby poškodenému bola poskytnutá náhrada\nškody; išlo by tak o neústavnú svojvôľu orgánov verejnej moci. Uviedol, že akékoľvek rozdeľovanie\npredmetného vyvlastňovacieho konania na konanie pred prvostupňovým správnym orgánom a na\nkonanie pred druhostupňovým orgánom je zo strany žalovanej bezpredmetné, v rozpore so zásadou\njednotnosti správneho konania ako aj s účelom zákona č. 514/2003 Z. z. a je ústavne neakceptovateľné.\n31. V plnom rozsahu sa stotožnil so všetkými dôvodmi vyhovenia žaloby a súčasne upriamil pozornosť\nna nasledovné otázky: V akom prípade nastáva zákonná a ústavná potreba zohľadniť prípady\nhodné osobitného zreteľa v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak nie v tomto prípade,\nkedy štát chcel občanovi vyvlastniť pozemky za nezákonnú cenu (odplatu), vyvlastňovací orgán\nneprihliadol ani nezohľadnil námietky občana proti vyvlastneniu, bol nečinný a následne vydal viaceré\nnezákonné rozhodnutia, pričom sa napokon rozhodol vziať návrh na vyvlastnenie pozemkov späť a\nobčanovi ani len nepriznal nárok na náhradu trov správneho vyvlastňovacieho konania? Môže štát\nzačať voči občanovi vyvlastňovacie konanie, potom sa rozhodnúť, že vyvlastňované pozemky „už\nnechce\" a občanovi ani len nepriznať vzniknuté trovy v správnom vyvlastňovacom konaní a následne\nsa brániť uhradeniu náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.? Sú toto znaky právneho\nštátu? Ak je na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím potrebná vždy právoplatnosť\nrozhodnutia a jeho následné zrušenie, tak prečo súdy konštantne priznávajú nárok na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím v trestných veciach, kedy obvinený podá sťažnosť proti uzneseniu\nvyšetrovateľa, prokurátor sťažnosť zamietne, podá na súd obžalobu a následne súd obžalovaného spod\nobžaloby oslobodí v celom rozsahu a následne súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003\nZ. z. prizná občanovi (obžalovanému) nárok na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, aj keď\nv celom štádiu trestného konania nebolo vydané čo i len jediné právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo\nzrušené? Je pravda, že systematickým a logickým extenzívnym výkladom je potrebné dospieť k záveru,\nže ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím\nna konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že osoba trestne stíhaná čin nespáchala a že\ntrestné stíhanie proti nej nemalo byť začaté? Posudzuje sa nárok na náhradu škody spôsobenej začatím\ntrestného stíhania ako nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím?\n32. Argumentoval, že je pravdou, že základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. je zrušenie\n\nalebo zmena nezákonného právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda. Pre správnu\ninterpretáciu tohto ustanovenia nestačí však vychádzať len z jeho z doslovného znenia, ale je\nnevyhnutné uplatniť aj výklad systematický a teleologický. Bol názoru, že z hľadiska systematického\nvýkladu, objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami,\nmožno dospieť k záveru, že pokiaľ je\n§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zaradený do štvrtej časti označenej ako spoločné ustanovenia,\nprichádza do úvahy jeho praktické uplatnenie (a teda zahrnutie trov konania, ktoré vznikli i v konaní, v\nktorom bola vec postúpená inému orgánu, do náhrady škody) aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorej podmienky upravuje § 6 tohto zákona. Z hľadiska výkladu\nteleologického, vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, nemožno lipnúť na formálnom\nzrušení rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne, k čomu poukázal\naj na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010. Zhrnul,\nže výklad, ktorý používa žalovaná je prílišným formalizmom, ktorý je v príkrom rozpore so základnou\nzásadou sporového konania o spravodlivosti a účinnosti ochrany porušených práv, naplňujúc tak princíp\nprávnej istoty (Čl. 2 ods. 1 Základných princípov C. s. p.), pričom mal za to, že ak má byť štát skutočne\npovažovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov,\nktorým tieto zasiahli do základných práv jednotlivca.\n33. Dodal, že rozsudok vychádza z jednoznačne správneho právneho posúdenia veci a má plnú\noporu vo vykonanom dokazovaní, pričom tvrdenie žalovanej o tom, že jediným dôvodom vzniku škody\nna strane žalobcu bolo jeho dobrovoľné rozhodnutie predkladať dôkazy a dať sa právne zastúpiť je\nirelevantné a ústavne neudržateľné. V prípade, ak by takéto tvrdenie bolo správne, celý zákon č.\n514/2003 Z. z. by sa stal bezvýznamným a štát by nikdy nezodpovedal za žiadnu škodu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím, nakoľko za škodu by si vždy zodpovedal poškodený z dôvodu, že si v\nkonaní „dovolil\" využiť svoju zákonnú a ústavnú možnosť obraňovať svoje práva a právom chránené\nzáujmy, predkladať dôkazy a dať sa právne zastúpiť. Opätovne zdôraznil, že vyvlastňovacie konanie\nvedené pred Okresným úradom Bratislava ako prvostupňovým správnym orgánom, odvolacie konanie\nvedené pred Ministerstvom dopravy a výstavby SR ako druhostupňovým správnym orgánom, ako aj\nnásledné (opätovné) konanie vedené pred Okresným úradom Bratislava ako prvostupňovým správnym\norgánom, a následné konanie vedené pred Ministerstvom dopravy a výstavby SR, v ktorom došlo\nku zrušeniu rozhodnutia o zastavení vyvlastňovacieho konania z dôvodu nezákonnosti, je jediným\nnedeliteľným správnym konaním tvoriacim jeden celok, v ktorom mu bola spôsobená škoda v celkovej\nvýške špecifikovanej v podanej žalobe, ktorú súd prvej inštancie správne právne posúdil a žalobcovi\naj priznal. Dôvodil, že rozsudok je v plnom súlade s ustálenou súdnou judikatúrou (napr. s uznesením\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/15/2009). Poznamenal, že správnosti rozsudku nasvedčuje aj\ndôvodová správa k zákonu č. 514/2003 Z. z., v ktorej zákonodarca uvádza, že nezákonným rozhodnutím\nje rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom SR alebo záväzkami SR\nvyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu\nnezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Toto rozhodnutie môže byť vydané najmä\nv občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní. Predmetný pojem však nie\nje explicitne definovaný a keďže nezákonnosť môže byť rozmanitá, otázka či bolo vydané nezákonné\nrozhodnutie sa bude vždy posudzovať so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu.\n34. Súčasne uviedol, že súd prvej inštancie v plnom rozsahu dodržal a správne aplikoval\nústavný princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, nakoľko v iných súdnych\nkonaniach v právne relevantných otázkach opakujúcich sa v rovnakých podmienkach (v konaniach\ns rovnakým, resp. analogickým skutkovým stavom) dal v celkovo devätnástich súdnych sporoch\nrovnakú odpoveď, keď vyhovel podaným žalobám v celom rozsahu (konania vedené pod sp.\nzn.: 19C/148/2018, 17C/146/2018, 11C/101/2018, 19C/145/2018, 60C/145/2018, 45C/146/2018,\n45C/147/2018, 11C/102/2018, 24C/146/2018, 60C/147/2018, 19C/146/2018, 44C/146/2018,\n19C/147/2018, 60C/146/2018, 12C/1/2019, 21C/146/2018, 16C/146/2018, 61C/148/2018 a\n24C/150/2018), z ktorých boli v odvolacom konaní odvolacím súdom v plnom rozsahu potvrdené celkovo\ntri rozsudky, a to rozsudkami Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 7Co/41/2020, 7Co/23/2020 a\n7Co/117/2020. Dodal, že žalovaná voči viacerým rozsudkom prvoinštančného súdu podala odvolania,\nktoré následne vzal späť, na základe čoho boli tieto odvolacie konania uzneseniami Krajského súdu v\nBratislave zastavené. Súd prvej inštancie tak postupoval v plnom súlade s ústavným princípom právnej\nistoty, k čomu poukázal na právne závery obsiahnuté v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS\n99/2018.\n\n35. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že s vyjadreniami žalobcu nesúhlasí a zotrvala na argumentácii\nuvedenej v odvolaní, pričom dodala, že žalobca vo svojom vyjadrení len zopakoval právnu argumentáciu,\nktorú prezentoval vo svojich písomných vyjadreniach a ústnych vyjadreniach prednesených na\npojednávaniach.\n36. Žalobca sa k odvolacej replike žalovanej nevyjadril.\n37. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom\nby bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani\ndôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky\nna jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.9.2024 (§\n378 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).\n38. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak tento zákon\nneustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba\nvtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre\nnezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto\norgánu.\n39. Podľa § 6 ods. 3 cit. zákona č. 514/2003 Z. z., ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím,\nktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak\nnezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak\nbolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,\nmožno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.\n40. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených\ntrov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo\nrozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení\nosobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo\ntrestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.\n41. Podľa § 18 ods. 3 cit. zákona č. 514/2003 Z. z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,\nktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná\nodmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody pred príslušným orgánom.\n42. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n43. Žalobca si v prejednávanej veci uplatnil nárok na náhradu škody titulom zodpovednosti štátu za\nškodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, pre založenie ktorej musia byť v\nzmysle zák. č. 514/2003 Z. z. splnené tri kumulatívne stanovené podmienky, ktorými sú: (i) nezákonné\nrozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o\ntreste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe alebo nesprávny úradný postup, (ii) vznik škody\nalebo nemajetkovej ujmy a (iii) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi niektorým z uvedených titulov\na vznikom škody.\n44. Ako nezákonné rozhodnutia žalobca označil: (i) rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor\nvýstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2017/11565/GRJ, zo dňa 11.1.2017, o vyvlastnení\npozemkov vo vlastníctve žalobcu a (ii) rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej\npolitiky č. OU-BA-OVBP2-2017/11565/GRJ, zo dňa 2.8.2017, o zastavení vyvlastňovacieho konania pre\nspäťvzatie návrhu.\n\n45. Žalobca si v konaní uplatnil škodu spočívajúcu v nákladoch na vypracovanie znaleckého posudku a\njeho doplnenia pre účely vyvlastňovacieho konania, vyúčtovaných znalcom vyúčtovaniami č. 08/2016 zo\ndňa 19.2.2016 a vyúčtovania č. 2/2017 zo dňa 19.1.2017 a v trovách právneho zastúpenia vyúčtovaných\nprávnym zástupcom žalobcu faktúrami zo dňa 15.2.2017 a zo dňa 13.7.2017 (za úkony zo dňa 26.1.2017\na zo dňa 19.6.2017), ktorá mu mala byť spôsobená v dôsledku vyššie uvedených nezákonných\nrozhodnutí Okresného súdu Bratislava v konaní vedenom pod č. OU-BA-OVBP2-2017/11565/GRJ.\n46. Zo spisového materiálu vyplynulo (a v konaní nebolo sporné), že rozhodnutie\nč. OU-BA-OVBP2-2017/11565/GRJ, zo dňa 11.1.2017 vydal Okresný úrad Bratislava ako príslušný\nprvostupňový správny orgán, pričom voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca ako účastník konania\nodvolanie, na základe ktorého vec preskúmal nadriadený správny orgán - Ministerstvo dopravy a\nvýstavby SR ako odvolací orgán, ktorý rozhodnutie zo dňa 11.1.2017 zrušil podľa § 59 ods. 3 Správneho\nporiadku a vec vrátil Okresnému úradu Bratislava na nové prejednanie a rozhodnutie (č. l. 19 spisu).\nOkresný úrad Bratislava následne rozhodnutím\nč. OU-BA-OVBP2-2017/11565/GRJ, zo dňa 2.8.2017 rozhodol o zastavení vyvlastňovacieho konania,\npričom uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.8.2017. Na základe žalobcom podaného\nmimoriadneho opravného prostriedku a to podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania Ministerstvo dopravy a výstavby SR ako nadriadený správny orgán rozhodnutie zo dňa 2.8.2017\nzrušilo z dôvodu porušenia § 3, § 32, § 31 ods. 2 a § 46 Správneho poriadku (č. l. 28 spisu).\n47. Žalobkyňa v rámci odvolacej argumentácie ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie primárne\nnamietala procesnú neprípustnosť žaloby z dôvodu, že žalobca si v konaní uplatnil inú sumu ako\nbola predbežne prerokovaná a z dôvodu, že si mal uplatňovať nárok na náhradu škody z každého\nnezákonného rozhodnutia samostatne. V nadväznosti na uvedené námietky odvolací súd poukazuje na\nskutočnosť, že povinnosť uplatňovať si nárok na náhradu škody z každého nezákonného rozhodnutia\nsamostatne zo zákona č. 514/2003 Z. z. nevyplýva, navyše ako správne poukázal aj súd prvej\ninštancie, náhradu škody si žalobca uplatnil z jedného správneho konania týkajúceho sa vyvlastnenia\nnehnuteľností v jeho vlastníctve, v ktorom boli vydané obe rozhodnutia označené žalobcom ako\nnezákonné.\n48. Uplatnenie inej sumy, nepresahujúcej sumu prerokovanú v rámci predbežného prerokovania\nnároku taktiež nezakladá dôvodnosť žalovanou namietanej procesnej neprípustnosti žaloby, keď je\nvýlučným právom žalobcu disponovať s predmetom sporu a rozhodovať o tom, či sa v spore bude\ndomáhať prerokovanej výšky škody, alebo si uplatní inú výšku škody, v rozsahu predbežne uplatnených\nnárokov, tak ako správne uviedol súd prvej inštancie v odseku 64 napadnutého rozhodnutia, s ktorým\nodôvodnením sa v danej časti odvolací súd plne stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje.\n49. V súvislosti s argumentáciou žalovanej týkajúcou sa posúdenia rozhodnutia zo dňa 11.1.2017 ako\nnezákonného rozhodnutia, v spojitosti s argumentáciu žalovanej v priebehu prvoinštančného konania,\nv rámci skúmania prvej podmienky zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., a\nto existencie nezákonného rozhodnutia, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k\nprávnemu záveru, že žalobcom označené rozhodnutie zo dňa 11.1.2017 bolo nezákonným rozhodnutím\na aplikoval § 6 zákona\nč. 514/2003 Z. z., ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí, ako dôvodnú bolo potrebné vyhodnotiť\nnámietku žalovanej, že nejde o nezákonné rozhodnutie, nakoľko zo zisteného skutkového stavu\nvyplynulo, že rozhodnutie zo dňa 11.1.2017 bolo len prvostupňovým správnym rozhodnutím zmeneným\nv riadnom odvolacom konaní. Nešlo teda o právoplatné rozhodnutie, ani o rozhodnutie, ktoré by bolo\nvykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, ktoré by napĺňalo kvalifikačné predpoklady nezákonného\nrozhodnutia jednoznačne definované v\n§ 6 ods. 1, resp. v § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z..\n50. Z uvedených dôvodov neobstojí právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že\nrozhodnutie zo dňa 11.1.2017 je nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z. z.,\nnebola teda naplnená už prvá z trojice podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci, čo nevyhnutne vedie k záveru o nedôvodnosti nároku uplatneného v príčinnej súvislosti s\npredmetným rozhodnutím, ktorý nemôže spochybniť ani argumentácia žalobcu o nutnosti extenzívneho\nposúdenia podmienok nezákonnosti rozhodnutia, odkláňajúca sa od kogentného znenia zákona.\n\n51. Odvolací súd dodáva, že záver o tom, že rozhodnutie zo dňa 11.1.2017 nie je nezákonným\nrozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nemôže pôsobiť formalisticky ani s prihliadnutím na\nteleologický výklad § 6 zákona č. 514/2003 Z. z., vzhľadom na znenie ktorého je nepochybné, že cieľom\nvymedzenia nezákonného rozhodnutia nebolo odškodňovať zmenu či revíziu rozhodnutí v riadnom\nopravnom konaní.\n52. Vo vzťahu k rozhodnutiu zo dňa 2.8.2017, pri ktorom nebolo sporné naplnenie znakov nezákonného\nrozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., na námietku žalovanej o nedostatku príčinnej\nsúvislosti medzi predmetným rozhodnutím a uplatnenou škodou odvolací súd uvádza, že žalobca\nuplatnený nárok založil na tvrdení, ktoré si osvojil aj súd prvej inštancie, že uplatnená škoda v zmysle §\n18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. spočívajúca v žalobcom vynaložených trovách vo vyvlastňovacom\nkonaní, vznikla v dôsledku označených nezákonných rozhodnutí, bez vydania ktorých by žalobca\nnepotreboval využívať prostriedky procesnej obrany a služby znalca.\n53. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že cieľom § 18 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle\nktorého náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému\nvznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, súčasťou ktorých sú aj trovy právneho\nzastúpenia, nebolo refundovať všetky účelne vynaložené trovy konania, v ktorom bolo vydané\nnezákonné rozhodnutie, ale len tie, ktoré vznikli v dôsledku nezákonného rozhodnutia, t. j. v príčinnej\nsúvislosti s ním.\n54. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi v danom prípade nezákonným rozhodnutím\na škodou zákon nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov\n(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah\npríčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku.\n55. Hodno uviesť, že k otázke príčinnej súvislosti Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 24.2.2011, sp.\nzn. 3Cdo/313/2009 skonštatoval, že o vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom\nnezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny\na následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná\nlen vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, musí teda ísť o priamu (nie\nlen sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi\nnezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd\nzisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade, je či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne\notázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu\nza škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku\nškody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale\nstačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide,\na to o príčinu podstatnú.\n56. Na základe uvedených právnych východísk odvolací súd dáva do pozornosti, že zo zisteného\nskutkového stavu vyplynulo a v konaní ani nebolo sporné, že v konaní uplatnené trovy správneho\nkonania (odsek 16 napadnutého rozsudku) vynaložil žalobca vo vyvlastňovacom konaní ešte pred\nvydaním rozhodnutia zo dňa 2.8.2017; na základe takto zisteného časového sledu neobstojí preto právny\nzáver súdu prvej inštancie o naplnení podmienky existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným\nrozhodnutím Okresného úradu Bratislava zo dňa 2.8.2017 a uplatnenou škodou.\n57. Odvolací súd v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalovanej poukazuje tiež na skutočnosť,\nže pokiaľ Správny poriadok pripúšťal možnosť náhrady trov konania žalobcovi (§ 31 ods. 2 Správneho\nporiadku), pričom medzi stranami konania nebolo sporné, že žalobca so svojím nárokom na náhradu\ntrov konania napokon nebol v správnom konaní úspešný, nemožno sa revízie tohto z pohľadu žalobcu\nnespravodlivého, ale v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nie nezákonného rozhodnutia domáhať voči\nštátu v režime zákona č. 514/2003 Z. z..\n58. Na margo argumentácie žalobcu vo vzťahu k princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych\nrozhodnutí zakotvenom v Čl. 2 Základných princípov C. s. p. odvolací súd dodáva, že tento je\nodvodzovaný od rešpektovania ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorými sú v\nzmysle právnej teórie Ústavný súd SR, Najvyšší súd SR a tiež Európsky súd pre ľudské práva a Súdny\n\ndvor Európskej únie, preto nemožno legitímne očakávať, že rozhodnutie v prejednávanej veci bude\nsúladné s rozhodovacou praxou súdu prvej inštancie, resp. so závermi odvolacieho súdu v inej ako v\nprejednávanej veci.\n59. Napokon vo vzťahu k žalobcom uvedeným rečníckym otázkam odvolací súd poznamenáva, že\nžalobca v nich celkom zreteľne nerozlišuje medzi postavením okresného úradu ako správneho orgánu\nrozhodujúceho o vyvlastnení, rozhodnutia ktorého mali byť základom uplatneného škodového nároku\na NDS, a.s., ktorá vo vyvlastňovacom konaní nevystupovala ako právnická osoba, ktorej zákon zveril\nvýkon verejnej moci a taktiež zjavne nesprávne stotožňuje žalovaný nárok s nárokom na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným trestným stíhaním.\n60. Na uvedenom základe, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil a žalobu pre nesplnenie podmienok\nvyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z. z. na priznanie nároku na náhradu škody titulom zodpovednosti\nštátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zamietol, vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo\nskutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 C. s. p.) a ktorý v danej\notázke po právnej stránke posúdil inak, a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.\n61. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396\nods. 1, ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal\nproti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.\n62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/143/2018", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4fc00b9d-c1be-4600-9430-f4eb86af0ff3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.99.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/2018 z 9. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-09", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.99.2018.1"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "d9f6b4a0-d1af-4824-8825-d36d32d244d5:8c44e3d9-4875-419c-9814-28aff99dd091", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1318207809.1", "spisova_znacka": "7Co/117/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/117/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1318207809.1"}, {"guid": "2bf38976-5a78-4688-a869-42972635e211:4854ad8e-c018-4072-a34b-8894672c64d7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8119201255.1", "spisova_znacka": "7Co/23/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/23/2020 z 27. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8119201255.1"}, {"guid": "796feecc-8410-48c2-885a-914f054dae32:9bdc0544-99fc-44ba-9d9e-a2265c8b7eae", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1318207806.1", "spisova_znacka": "7Co/41/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/41/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1318207806.1"}], "citovane_v": []}