{"guid": "9408d408-4efb-49e3-b5f0-9b7b58f704c6:4061befd-4d07-45b0-accc-6c551a640b93", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1318203936.1", "spisova_znacka": "14CoPr/3/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14CoPr/3/2024 z 22. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. októbra 2024, sp. zn. 14CoPr/3/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1318203936.1", "identifikacne_cislo": "1318203936", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Branislav Král", "sudca_id": 414, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-kral-414", "datum_vydania": "2024-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 384/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:526f2839-5d38-4449-b149-0a73c6269cea", "datum": "2025-08-07", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-77", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-38", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4061befd-4d07-45b0-accc-6c551a640b93", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1318203936.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1318203936.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1318203936.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14CoPr/3/2024\n1318203936\n22. 10. 2024\nJUDr. Branislav Král\nECLI:SK:KSBA:2024:1318203936.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu\nJUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcu: Ing. R. J., W.. XX.XX.XXXX, F. Q.\nČ.. XXXX, T. F., zast. Advokátska kancelária, JUDr. Ondrej Polák, s.r.o., Železničná č. 90/12, Považská\nBystrica, proti žalovanému: Logman - Považan, akciová spoločnosť, IČO: 36 300 748, Ferienčíkova č.\n7, Bratislava, zast. Mgr. Vladimír Šléger, advokát, Letná č. 567/4, Šaľa, o určenie neplatnosti výpovede\nz pracovného pomeru; určenie trvania pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28. novembra 2023, č. k. B3-21Cpr/9/2018-422, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa\n28.\nnovembra 2023, č. k. B3-21Cpr/9/2018-422, v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania, p\no t v r d z u j e.\nII. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV. (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 28.11.2023, č. k.\nB3-21Cpr/9/2018-422 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) rozhodol o tom, že výpoveď zo dňa 15.01.2018\ndaná žalobcovi žalovaným, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 23.01.2018, je neplatná (výrok I.), žalobu\nv zostávajúcej časti zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok\nIII.).\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti\nvýpovede danej mu žalovaným dňa 15.01.2018 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú\nžalobca prevzal dňa 23.01.2018, ďalej určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá,\nako aj náhrady mzdy vo výške 27.522,45 eur za obdobie od 01.05.2018 do 31.07.2019. Žalobca skutkovo\nžalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 31.08.1998 Pracovnú zmluvu s dohodnutým\ndruhom práce pre žalobcu - riaditeľ pre stratégiu. Žalobca bol v poslednom období zamestnaný\nvo funkcii riaditeľa ekonomického úseku a zároveň bol akcionárom žalovaného. Do 18.12.2017\nzastával funkciu predsedu predstavenstva spoločnosti. Dňa 18.12.2017 za protiprávnych okolností sa\nuskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom došlo k zásadným personálny\nzmenám spoločnosti a zmene stanov. Toto valné zhromaždenie ( ďalej len „VZ“) bolo uskutočnené\nv neprítomnosti žalobcu, na ktoré nebol žalobca pozvaný, z funkcie predsedu predstavenstva bol\nodvolaný. Zákonnosť uznesení mimoriadneho VZ žalovaného bola napadnutá žalobou pred Okresným\nsúdom Považská Bystrica č. k. 8Cb/3/2018. Dňa 23.01.2018 žalobca prevzal Výpoveď podľa § 63 ods.\n1 písm. b) Zákonníka Práce (ďalej len „ZP“) zo dňa 15.01.2018\nz dôvodu nadbytočnosti\n\nvzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť\nefektívnosť práce. s nemožnosťou žalovaného ďalej žalobcu zamestnávať. Pracovný pomer žalobcu u\nžalovaného sa mal skončiť uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty dňa 30.04.2018. Výpoveď zo dňa\n15.01.2018, ktorú žalobca prevzal dňa 23.01.2018 (ďalej aj ako „predmetná Výpoveď“) považoval za\nprotiprávnu a nezákonnú, výpovedný dôvod označil za nepravdivý, neboli splnené zákonné podmienky\nna podanie tejto Výpovede vzhľadom na neexistenciu žiadneho písomného rozhodnutia zamestnávateľa\no zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo znížení stavu zamestnancov, žalobca sa nestal\nnadbytočným. Žalobca u žalovaného vykonával funkciu riaditeľa ekonomického úseku, ktorá funkcia\nje pre chod spoločnosti nevyhnutná, ekonomický úsek riadi niekto iný. V čase podania Výpovede u\nžalovaného pôsobil zástupca zamestnancov R., pričom žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť podľa §\n74 ZP a Výpoveď so zástupcom zamestnancov neprerokoval, čo má za následok neplatnosť Výpovede.\nPostup žalovaného ako zamestnávateľa pri daní žalobcovi predmetnej Výpovede žalobca označil za\nprotiprávny a je logickým dôsledkom nezákonného mimoriadneho VZ zo dňa 18.12.2017, ktorého\nzámerom a cieľom bolo dosiahnuť zásadné zmeny v spoločnosti žalovaného, vylúčiť žalobcu a iné\nkonkrétne osoby z funkcií a obmedziť ich vplyv na chod spoločnosti ako akcionárov. Súčasne žalobou\nžalobca žalovanému oznámil, že podľa §79 ods. 1 ZP trvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával.\nPri vyčíslení náhrady mzdy 27.522,45 eur za obdobie od 01.05.2018 do 31.07.2019 vychádzal žalobca\nz priemernej hodinovej mzdy 10,546 eur (5.483,58 eur :\n320 hodín, t. j. hrubá mzda za 1/2018\nvo výške 1946,15 eur s odpracovanými hodinami 184; hrubá mzda za 2/2018 vo výške 1692,32 eur s\nodpracovanými hodinami 160; hrubá mzda za 3/2018 vo výške 1845,11 eur s odpracovanými hodinami\n176).\n3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že uskutočnené mimoriadne VZ\nnemá žiaden súvis s prejednávanou vecou o určenie neplatnosti predmetnej Výpovede. Mimoriadne\nVZ prebehlo riadne a zákonne, boli na ňom prijaté rozhodnutia ohľadne personálneho obsadenia\npredstavenstva a dozornej rady žalovaného, zvýšení základného imania žalovaného a o zmene stanov\nžalovaného, teda sa netýkalo predmetnej Výpovede či iného pracovnoprávneho postavenia žalobcu. K\núdajnej neexistencii písomného rozhodnutia zamestnávateľa s poukazom na § 63 ods. 1 písm. b) ZP,\nžalovaný poukázal na Uznesenie č. 1 Zápisnice č. 01/2018 zo zasadnutia predstavenstva žalovaného\nzo dňa 04.01.2018. K tvrdeniu žalobcu, že pracovná funkcia, ktorú u žalovaného vykonával je pre\nchod žalovaného nevyhnutná, žalovaný uviedol, že samotná pracovná pozícia, resp. pracovná náplň\nmôže byť pre zamestnávateľa nevyhnutná, avšak uvedené neznamená, že takáto pracovná náplň\nnemôže byť u zamestnávateľa vykonávaná aj iným, efektívnejším spôsobom prostredníctvom iných\nzamestnancov, čo je dôvodom, prečo sa zamestnanec stane nadbytočným. Ak žalobca tvrdí, že jeho\npracovnú funkciu, resp. pracovnú náplň vykonával niekto iný u žalovaného, tak žalobca potvrdzuje\ndôvodnosť svojej nadbytočnosti. V ďalšom žalovaný uviedol, že zástupcovia zamestnancov (odborový\norgán, zamestnanecký dôverník a ani zamestnanecká rada) u žalovaného nepôsobili a nepôsobia,\nžalovaný nikdy so žiadnym zamestnancom ako zástupcom zamestnancov nespolupracoval a nikdy\nnejednal ohľadne ekonomických\na sociálnych aspektoch zamestnancov, nikdy\nnevytvoril zázemie pre ich činnosť a neuhrádzal výdavky spojené s ich činnosťou, neposkytol im náhradu\nmzdy v súvislosti s činnosťou zástupcov zamestnancov, ktorá súvisela s plnením úloh žalovaného,\nnikdy neposkytol pracovné voľno s náhradou mzdy v súvislosti s činnosťou zástupcov zamestnancov.\nNeexistuje žiaden podklad, ktorý by preukazoval, žeby u žalovaného R. Z. niekedy pôsobil ako údajný\nzástupca zamestnancov a keby aj pôsobil, tak by si minimálne nárokoval práva vyplývajúce\nz\ntejto funkcie. Žalovaný ďalej uviedol, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol skončený Okamžitým\nskončením pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018, ktoré si žalobca prevzal dňa 21.05.2018, teda v\nčase, keď už nebol zamestnancom žalovaného. Ak by aj predmetná Výpoveď z pracovného pomeru bola\nhypoteticky neplatná, k skončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného by došlo najneskôr dňa\n21.05.2018, navyše neplatnosť Okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca na súde nenapadol\nžalobou. Uvedené je dôležité aj\nz dôvodu, že žalobca oznámil žalovanému, že v zmysle\n§ 79 ods. 1 ZP trvá na ďalšom zamestnávaní, avšak toto Oznámenie bolo žalovanému doručené so\nžalobou až 25.10.2019, kedy jeho pracovný pomer bol už žalovaného ukončený a oznámenie ohľadne\nďalšieho zamestnávania v súvislosti s Okamžitým skončením pracovného pomeru žalobca žalovanému\nnezaslal. Teda aj keby pracovný pomer žalobcu nemal v zmysle predmetnej Výpovede skončiť, tak by\nskončil najneskôr dňa 21.05.2018 v dôsledku Okamžitého skončenia pracovného pomeru.\n4. Žalobca v konaní zotrval na skutočnostiach, že mimoriadne VZ žalovaného zo dňa 18.12.20187 bolo\nvykonané protiprávne a boli na ňom prijaté uznesenia, ktoré spôsobili zmenu základných pomerov v\n\nspoločnosti žalovaného. Došlo k zmene osôb v orgánoch spoločnosti,\nk navýšeniu základného\nimania spoločnosti, akcionári R. Z., R. Z., K.. U. N., E. J. a žalobca sa stali minoritnými akcionármi a\nstratili rozhodujúci vplyv v spoločnosti v súvislosti s navýšením základného imania a upísaním nových\nakcií, protiprávne došlo u žalovaného k „prevratu“ a žalovaného ovládli celkom iné osoby, ktoré mali\nzáujem o ukončenie pracovných pomerov s bývalými akcionármi žalovaného. Podľa žalobcu, funkcia\nekonomického riaditeľa u žalovaného nezanikla, zápisnica zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti\nžalovaného č. 01/2018 zo dňa 04.01.2018 je antidatovaná a spísaná dodatočne po podaní predmetnej\nVýpovede, rozhodnutie predstavenstva v čase podania výpovede dňa 15.01.2018 v zmysle zápisnice\nneexistovalo, ktoré skutočnosti usudzuje žalobca z toho, že údajnú listinu - rozhodnutie o nadbytočnosti\nzachytené v zápisnici č. 01/2018 mu žalobca pri podávaní Výpovede nepredložil a ani vo Výpovedi\nnespomenul. Žalobca opätovne poukázal, že u žalovaného v čase podania predmetnej Výpovede\npôsobil zástupca zamestnancov v zmysle § 230 a nasl. ZP, funkciu zamestnaneckého dôverníka v\nzmysle § 233 ods. 3 ZP vykonával R. Z., ktorý bol zamestnancami žalovaného riadne zvolený, reálne\nzastupoval zamestnancov a plnil úlohy odborového orgánu, vyjadroval sa a podpisoval listiny v súvislosti\nso vznikom a ukončením pracovného pomeru zamestnancov, plnil úlohy bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci, podpisoval a kontroloval tzv. výkonové normy pre zamestnancov výroby, pričom listiny o voľbe\na pôsobení zamestnaneckého dôverníka má\nv držbe žalovaný. Okamžité skončenie\npracovného pomeru dané mu žalovaným po podaní predmetnej Výpovede považoval za nulitný právny\núkon, ktorý nie je predmetom konania č. k. B3-21Cpr 9/2018 a nemožno naň prihliadať. Žalobca poprel,\nžeby sa žalovaný dozvedel\no Oznámení žalobcu, že trvá na ďalšom zamestnávaní v\nzmysle § 79 ods. 1 ZP až zo žaloby, toto Oznámenie poslal žalobca prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu žalovanému dňa 11.06.2018, ktoré žalovaný prevzal 29.06.2018.\n5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu\nv\nPovažskej Bystrici č. k. 8Cb/3/2018-282, zo dňa 19.12.2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nTrenčíne č.. 8Cob/15/2019-396, zo dňa 27.05.2020, právoplatným dňa 06.07.2020, bolo vo vzťahu k\nIng. U. N., R. Z., R. Z., E. J. voči žalovanému Logman - Považan, akciová spoločnosť súdom určené, že\nvšetky uznesenia mimoriadneho VZ spoločnosti žalovaného, prijaté mimoriadnym VZ dňa 18.12.2017\nspísané notárom JUDr. R. Q. dňa 18.12.2017 do Notárskej zápisnice\nč. N 963/2017,\nNz 59009/2017, NCRIs 59765/2017, ako Uznesenie č. 1, č. 2, č. 3. č. 4, č. 5 sú neplatné z dôvodu,\nže mimoriadne VZ konané dňa 18.12.2017 nebolo platne zvolané, neboli doručené pozvánky naň\nmenovaným žalobcom vyššie uvedeným v konaní 8Cb/3/2018, čím boli obmedzené práva akcionárov, a\nz tohto dôvodu nedodržania zákonného postupu pri zvolávaní mimoriadneho VZ boli prijaté i uznesenia ,\nktorým bola schválená a prijatá zmena členov dozornej rady v rozpore so zákonom. Žaloba voči\nIng. R. J. (v tomto konaní žalobcovi) bola zamietnutá z dôvodu, že zásielka o zvolaní mimoriadneho\nVZ sa dostala do dispozičnej sféry Ing. J., tento si ju nevyzdvihol, z ktorého dôvodu nebol Ing. J.\naktívne vecne legitimovaný v spore. Ďalej súd zistil, že medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Nové\nMesto nad Váhom č. k. 7Cpr/9/2018-808, zo dňa 23.11.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 6CoPr/2/2023-900, zo dňa 25.07.2023, právoplatným dňa 08.09.2023, bola vyslovená\nneplatnosť skončenia pracovného pomeru zamestnanca Ing. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, u žalovaného\nOkamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 23.03.2018 podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Dôvodom\nvyhovenia žalobe bola skutočnosť, a/ že generálne plnomocenstvá udelené spoločnosťou žalovaného\ndňa 23.01.2018 advokátskej kancelárii ius aegis s.r.o. a taktiež fyzickej osobe JUDr. C. A. sú absolútne\nneplatné, z ktorého dôvodu Okamžité skončenie pracovného pomeru podpísané JUDr. C. A. je neplatné\nz dôvodu, že splnomocnenec nebol v rozsahu splnomocnenia oprávnený v mene splnomocniteľa\nvykonať a uskutočniť všetky úkony potrebné pre a súvisiace s ukončením alebo zmenou existujúcich\nzmluvných vzťahov splnomocniteľa\ns tretími osobami, b/ žalovaný nedodržal postup podľa\n§ 74 ZP, nakoľko v konaní\nsp. zn.7Cpr/9/2018 bolo preukázané, že u\nžalovaného v čase Okamžitého skončenia pracovného pomeru Ing. N. pôsobil zástupca zamestnancov.\nZ odôvodnení uvedených rozsudkov okrem iného súd zistil, že: ad a/ žalovaný Plnomocenstvom zo dňa\n23.01.2018 splnomocnil advokátsku kanceláriu ius aegis s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom\nbol a je JUDr. C. A., „na vykonanie akýchkoľvek a všetkých úkonov v mene splnomocniteľa, ktoré\nakokoľvek súvisia s prevádzkou podniku splnomocniteľa“, ktoré za advokátsku kanceláriu podpísal\nJUDr. A. a za žalovaného predseda predstavenstva M. V.. Súčasne dňa 23.01.2018 Plnomocenstvom\nsplnomocnil žalovaný fyzickú osobu JUDr. C. Zigu na „vykonanie akýchkoľvek a všetkých úkonov v mene\nsplnomocniteľa, ktoré akokoľvek súvisia\ns prevádzkou podniku splnomocniteľa“, ktoré\nza žalovaného podpísal M. V. a za splnomocnenca JUDr. A.. Splnomocnenec bol vo vyššie uvedených\nrozsahoch oprávnený\nv mene splnomocniteľa najmä, nie však výlučne vykonať a uskutočniť\n\nakékoľvek a všetky úkony potrebné pre a súvisiace s ukončením a/alebo zmenou existujúcich zmluvných\nvzťahov splnomocniteľa s tretími osobami, ako aj akékoľvek a všetky úkony potrebné pre a súvisiace\nso založením a vznikom nových zmluvných vzťahov splnomocniteľa súvisiacich s prevádzkou jeho\npodniku. Splnomocniteľ upresnil v Plnomocenstve, že pod zmluvnými vzťahmi uvedenými vyššie sa\nmyslia najmä, avšak nie výlučné nasledovné zmluvné vzťahy súvisiace\ns prevádzkou\npodniku splnomocniteľa: zmluvy na dodávku energií, týkajúce sa stráženia objektov splnomocniteľa,\nna dodávku tovarov a služieb, pracovné zmluvy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného\npomeru, zmluvy o výkone funkcií a pod. Splnomocnenec bol ďalej oprávnený v mene splnomocniteľa\nvykonať akékoľvek a všetky úkony súvisiace\ns organizačnými zmenami pri\nsplnomocniteľovi, Splnomocnenec mal vo vyššie uvedených veciach právo, najmä avšak nie výlučne,\nv mene splnomocniteľa podpisovať právne úkony, zúčastňovať sa akýchkoľvek rokovaní v mene\nsplnomocniteľa, na prijímanie plnenia\na potvrdzovanie prijatia plnenia, na prípravu\na podanie vyjadrení, na preberanie písomností adresovaných splnomocniteľovi vrátane písomností\ndoručovaných so službou „do vlastných rúk“, a to všetko i vtedy, keď je podľa plnej moci oprávnený\nsplnomocniť aj iné fyzické alebo právnické osoby, aby namiesto neho konali za splnomocniteľa a ak\nich splnomocní niekoľko, tak splnomocniteľ súhlasil, aby každý z nich konal samostatne. Splnomocniteľ\nsúhlasil, aby substitučný splnomocnenec bol oprávnený ďalej splnomocniť aj iné fyzické alebo právnické\nosoby, aby konali namiesto substitučného splnomocnenca za splnomocniteľa v rovnakom rozsahu ako\nsplnomocnene. Splnomocnenie bolo udelené na dobu neurčitú. Súd vyhodnotil pri takomto formulovaní a\nkoncipovaní rozsahu oprávnenia splnomocnenej osoby, že sa jedná\no absolútne neplatný právny\núkon (§ 39 OZ), pretože tento rozsah právomoci patrí výlučne iba štatutárnemu orgánu ( §20 ods. 1 OZ)\na týmito Plnomocenstvami ich výsadné právo mala vykonávať osoba, ktorá nie je zapísaná v obchodnom\nregistri (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 353/2012-17, zo dňa 01.08.2012).\nNa takúto generálnu plnú moc sa z právneho hľadiska nazerá ako na úkon neexistujúci, absolútna\nneplatnosť generálnej plnej moci má negatívne následky pre všetky ďalšie úkony, ktoré boli na jej\nzáklade vykonané, preto Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.03.2018 podpísané JUDr.\nC. A. na základe Plnej moci je neplatné, lebo bolo podpísané neoprávnenou osobou. Ad b/ je pravdou,\nže žalobca v konaní nepredložil žiaden priamy listinný dôkaz, ktorý by priamo potvrdzoval pôsobenie\nzástupcov zamestnancov u žalovaného, ale predložená listina Podniková norma č. PN 03/2003 v\nčl. 3.4. ods. 7 nepriamo potvrdzuje pôsobenie zástupcu zamestnancov u žalovaného, a rovnako aj\nodpoveď Inšpektorátu práce Trenčín vyžiadaná súdom zo dňa 16.11.2021. Súd mal pôsobenie zástupcu\nzamestnancov u žalovaného preukázané aj z výpovede R. Z. a Ing.. R. J.. Ak by otázka pôsobenia\nzástupcu zamestnancov u žalovaného stála len na protichodných tvrdeniach strán sporu, nebolo by\nmožné nad rozumnú pochybnosť uzavrieť, že zástupca zamestnancov u žalovaného pôsobil. Na základe\nvykonaného dokazovania je nad rozumnú pochybnosť preukázané, že zástupca zamestnancov R. Z. u\nžalovaného v čase skončenia pracovného pomeru s Ing. N. pôsobil. O voľbe zástupcu zamestnancov\nneexistujú, resp. neboli doložené žiadne doklady\na k voľbe R. Z. a k pôsobeniu u\nžalovaného sa viacerí svedkovia vyjadrili protichodne. Pôsobenie zástupcu zamestnancov vyplýva aj\nz Podnikovej normy č. PN 03/2003 a z odpovede Inšpektorátu práce Trenčín, ktorý vykonal od roku\n2013 do novembra 2021 tri výkony inšpekcie práce u žalovaného, pričom z jeho odpovede vyplýva, že\nzástupcom zamestnancov v roku 2013 bol R. Z..\nSúd prvej inštancie ďalej vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 31.08.1998 bola medzi žalobcom\nako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom uzavretá Pracovná zmluva, na základe ktorej\nvznikol pracovný pomer žalobcu u žalovaného dňom 01.09.1998 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom\npráce: riaditeľ pre stratégiu, s miestom výkonu práce: Pov. Podhradie. Listom zo dňa 15.01.2018 dal\nžalovaný žalobcovi Výpoveď podľa § 68 ods. 1\npísm. b) ZP vzhľadom na písomné\nrozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce,\nčím sa žalobca stal nadbytočným. Žalovaný nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávateľ, keďže\nžalovaný nemá inú vhodnú prácu zodpovedajúcu kvalifikácii a vzdelaniu žalobcu. Pracovný pomer\nmal skončiť uplynutím trojmesačnej výpovednej doby 30.04.2018. Keďže u žalovaného nepôsobia\nzástupcovia zamestnancov, skočenie pracovného pomeru žalobcu nebolo možné prerokovať v zmysle\n§ 74 ZP. Žalovaný zároveň žalobcovi oznámil prekážky v práci na strane zamestnávateľa od momentu\nprevzatia Výpovede do skončenia pracovného pomeru založeného Pracovnou zmluvou. Predmetnú\nVýpoveď za zamestnávateľa podpísal M. V., podpredseda predstavenstva. Listom zo dňa 11.06.2018\noznámil žalobca žalovanému, že Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 15.01.2018, ktorú žalobca\nprevzal 23.01.2018, považuje za neplatnú a v zmysle § 79 ods. 1 ZP trvá na ďalšom zamestnávaní.\nPredmetný list prevzal žalovaný dňa 29.06.2018. Zo Zápisnice zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti\nLogman - Považan, akciová spoločnosť č. 01/2018, zo dňa 04.01.2018, za účasti: M. V. - podpredseda\n\npredstavenstva, JUDr. Y. Z. - člena predstavenstva, T. J. - predsedu predstavenstva, súd zistil, že bolo\nprijaté Uznesenie č. 1, ktorým žalovaný ako zamestnávateľ v súlade s § 63 ods. 1 písm. b) ZP prijal\nrozhodnutie o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na pracovnej pozícii\nrobotník o 1 zamestnanca R. Z., na pracovnej pozícii zmenový majster o 1 zamestnanca R. Z. a na\npracovnej pozícii THP - ekonomický riaditeľ o 1 zamestnanca Ing. R. J.. Na uvedenom\nzasadnutí bolo prijaté Uznesenie č. 2, ktorým predstavenstvo žalovaného poverilo M. V., podpredsedu\npredstavenstva, aby skončil s vyššie uvedenými zamestnancami pracovný pomer. Z Pracovnoprávneho\na mzdového poriadku žalovaného účinného od 01.01.2004, Podniková norma č. PN 03/2003, súd zistil,\nže podľa čl. 3.4 MZDA, bod 7 posledná veta : Zavádzanie noriem spotreby práce\na ich zmeny\nsa vykonávajú po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Z vyjadrenia Inšpektorátu práce Trenčín\nadresovaného Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom do konania č. k. 7Cpr/9/2018 (Ing. Y. N. c/a\nžalovaný, o neplatnosť Okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy) zo dňa 16.11.2021\nsúd zistil, že Inšpektorát práce Trenčín vykonal od roku 2013 3 výkony inšpekcie práce. Čo sa týka\nkontrol zameraných na normovanie práce, bola vykonaná kontrola v roku 2013 uzavretá protokolom,\npričom pod bodom I. Pracovnoprávne vzťahy, štátnozamestnanecké vzťahy, novozistené nedostatky,\ninšpektor práce uviedol, že zamestnávateľ zaviedol zmenu noriem spotreby práce od 1.12.2012, pričom\ntúto zmenu noriem spotreby práce platnú od 1. januára 2013 nevykonal až po dohode so zástupcom\nzamestnancov, čo je v rozpore s § 133 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. ZP. Porušenie spočíva\nv tom,\nže zamestnávateľ zaviedol zmenu noriem spotreby práce od 1.12.2012 po prerokovaní so zástupcom\nzamestnancov podľa ustanovenia ZP platného do 31.12.2012 a túto zmenu noriem spotreby práce platnú\nod 1.1.2013 nevykonal až po dohode so zástupcov zamestnancov, ako to ukladá ZP platný od 1.1.2013.\nZ predloženej Dohody zo dňa 23.11.2012 vyplýva, že ju ako zástupca zamestnancov podpísal R. Z.. Z\npotvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny Považská Bystrica zo dňa 25.05.2022, súd zistil,\nže žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 10.05.2018 do 24.05.2022 vrátane.\nZ Okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi ako\nzamestnancovi zo dňa 24.04.2018 súd zistil, že žalobcovi bolo dané Okamžité skončenie pracovného\npomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okamžité\nskončenie pracovného pomeru za zamestnávateľa podpisoval JUDr. C. A. na základe plnej moci. Z\npodacieho lístka Slovenskej pošty, a. s. súd zistil, že dňa 03.05.2018 pod podacím č. C bola zo strany\nžalovaného podaná zásielka v prospech adresáta Ing. R. J. zásielka - doporučený list 1. trieda so\nslužbou do vlastných rúk. Zásielka bola uložená na pošte 04.05.2018, pričom žalobca si ju osobne\nprevzal dňa 21.05.2018. (pozn. na prevzatej doručenke pri adrese odosielateľa je uvedené označenie\n„MVZ“ dopísané pri prevzatí zásielky žalobcom). Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru daného\nžalovaným ako zamestnávateľom Ing. Y. N. zo dňa 23.03.2018 (neplatnosť bola riešená\nv\nkonaní pred OS Nové Mesto nad Váhom č. k. 7Cpr/9/2018), súd zistil, že zamestnancovi Ing. Y. N.\nbolo dané Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu závažného\nporušenia pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru za zamestnávateľa podpisoval\nJUDr. C. A. na základe plnej moci. Zamestnanec Ing. Y. N. prevzal písomnosť osobne do vlastných\nrúk dňa 23.03.2018, čo potvrdil podpisom na listine Okamžitého skončenia za prítomnosti 2 svedkov.\nZ Okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovaným ako zamestnávateľom R. Z. zo dňa\n24.04.2018 súd zistil, že zamestnancovi R. Z. bolo dané Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa\n§ 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie\npracovného pomeru za zamestnávateľa podpisoval JUDr. C. A. na základe plnej moci. Zamestnanec R.\nZ. prevzal písomnosť osobne - zásielku doručovanú mu do vlastných rúk dňa 11.05.2018. Z Okamžitého\nskončenia pracovného pomeru daného žalovaným ako zamestnávateľom R. Z. zo dňa 24.04.2018 súd\nzistil, že zamestnankyni R. Z. bolo dané Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.\n1 písm. b) ZP z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného\npomeru za zamestnávateľa podpisoval JUDr. C. A. na základe plnej moci. Zamestnanec R. Z. prevzala\npísomnosť osobne - zásielku doručovanú jej do vlastných rúk dňa 09.05.2018. Z výpovede žalobcu\nsúd zistil, že u žalovaného bol zamestnaný od roku 1998 v pozícii riaditeľa pre stratégiu a po odchode\nIng. U. N. do dôchodku nastúpil na pozíciu ekonomického riaditeľa. Od roku 1998 bol žalobca aj\nčlenom predstavenstva žalovaného a od roku 2012 bol predsedom predstavenstva do 08.12.2017. Z\nfunkcie predsedu predstavenstva bol odvolaný na základe uznesenia mimoriadneho VZ, ktoré však\nbolo rozsudkom OS Považská Bystrica vyhlásené za neplatné. Dňa 23.01.2018 sa žalobca dostavil na\npracovisku, avšak neplatne zvolený nový predseda predstavenstva M. V. mu nariadil zákaz vstupu na\npracovisko. Absolútny zákaz vstupu do priestorov žalovaného mal žalobca od 22.12.2017. Pred bránou\npracoviska mu v tento deň bola doručená Výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť, ktorú si\nžalobca prečítal a namietal, že neexistovalo žiadne písomné rozhodnutie o nadbytočnosti žalobcu, ako\n\ni to, že Výpoveď nebola prerokovaná so zástupcom zamestnancov, načo mu Ľ. V. povedal, že Výpoveď\nnemusela byť prerokovaná. V predmetnej Výpovedi bolo uvedené, že\nz dôvodu prekážok v práci\nna strane zamestnávateľa nesmie žalobca vstupovať do sídla firmy. Neplatnosť predmetnej Výpovede\nžalobca opieral o tri dôvody, s to, že: 1/Výpoveď podpísal M. V., ktorý nebol právoplatne zvolený za\npredsedu predstavenstva žalovaného na základe právopl. rozsudku OS Považská Bystrica a KS Trenčín,\nvýpovede z pracovného pomeru mali podpisovať dvaja členovia predstavenstva, 2/ pracovná pozícia\nekonomického riaditeľa, ktorú žalobca pred daním mu Výpovede vykonával, nezanikla u žalovaného po\ndaní predmetnej Výpovede žalobcovi. Počas výpovednej doby a následne v priebehu súdneho konania s\nIng. Y. N. ( nar. XXXX) sa mu dostal do dispozície dokument Preskúmanie systému manažérstva kvality\nza rok 2017, kde ako ekon. riaditeľka je podpísaná E. T.\ns dátumom XX.XX.XXXX, teda ešte\npred daním Výpovede žalobcovi. Funkcia ekon. riaditeľa je nevyhnutná, o svojej nadbytočnosti žalobca\nvedomosť nemal až do obdržania predmetnej Výpovede, ktorej jediným cieľom žalovaného bolo navýšiť\nzákladné imanie spoločnosti\na žalobcovi ako zamestnancovi a akcionárovi zabrániť upísať\nzamestnanecké akcie, na ktoré mal nárok, 3/Výpoveď nebola prejednaná so zástupcom zamestnancov\nR. Z., ktorý u žalovaného pôsobil ako zástupca zamestnancov vyše 10 rokov, zároveň bol zamestnancom\na majstrom, členom dozornej rady a akcionárom žalovaného a súčasne švagrom žalobcu. Žalobca ako\npredseda predstavenstva podpisoval s R. Z. ako zástupcom zamestnancov viacero dokumentov, okrem\niných aj prerokovanie a podpisovanie výkonových noriem, ktoré žalovaný používal od svojho vzniku\n01.01.1998. Výkonové normy sa prejednávali pravidelne každoročne so zástupcom zamestnancov, príp.\nsa v priebehu roka pridávali výkonové normy na výrobu dielov motorových vozidiel. Písomné záznamy po\nprerokovaní výkonových noriem so zástupcami zamestnancov sa robili vždy, žalobca ich aj podpisoval,\navšak dôkazy o tomto má žalovaný, nakoľko žalobca mal zákaz vstupu do sídla žalovaného. Výkonové\nnormy prejednával žalobca s R. Z. ako zástupcom zamestnancov žalovaného. Na základe vykonanej\nkontroly Inšpektorátom práce bol žalovaný upozornený z dôvodu novely ZP, že bolo potrebné prejednať\nvýkonové normy od 01.01.2013 podľa novely ZP, teda výkonové normy sa museli prejednať a schváliť\nso zástupcom zamestnancov a z ktorého dôvodu žalobca ako člen predstavenstva spolu s p. Q., ktorý\nvýkonové normy podpisoval a žalobca ich schvaľoval po prerokovaní so zástupcom zamestnancov,\nnásledne boli vyvesené na nástenke a inplementované do účtovno-výrobného programu. Zavádzanie\nvýkonových noriem sa po prerokovaní so zástupcami zamestnancov prejednávalo vždy až do doby,\npočas ktorej žalobca pôsobil u žalovaného ako ekon. riaditeľa\na predseda predstavenstva. V\nobdobí rokov 2016-2017 bol R. Z. ako zástupca zamestnancov z dôvodu pracovného úrazu uznaný za\nPN a následne za invalidného, na základe čoho sa riešilo dovolenie ďalších zástupcov zamestnancov u\nžalovaného, jednalo sa o 4 ženy, dve na prevádzke výstražných trojuholníkov a dve na lisovni plastov.\nZ výpovede žalobcu i z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.11.2023 (po prednese záverečných\nrečí) súd zistil, že k tvrdeniam žalovaného, že pracovný pomer žalobcu\nu žalovaného\nskončil Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018, ktoré malo byť žalobcovi údajne\ndoručené dňa 21.05.2018, ktoré žalovaný predniesol v súvislosti\ns nárokom žalobcu na náhradu\nmzdy, považuje žalobca za chybný a nemajúci oporu v zákone. Okamžité skončenie pracovného\npomeru zo dňa 24.04.2018 považuje žalobca za nulitný, príp. absolútne neplatný právny úkon, preto\nnaň súd nesmie prihliadať. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zanikne pracovný\npomer dňom doručenia Okamžitého skončenia, v tomto prípade by to mal byť deň 21.05.2018. Listina\no Okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018 nebola však žalobcovi do dnešného\ndňa doručená,\no údajnom Okamžitom skončení sa dozvedel až vo februári 2020\nod svojho právneho zástupcu, ktorá listina bola prílohou vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.11.2019\na ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená 07.02.2020. Pokiaľ ide o doručenku k zásielke,\nktorú prevzal žalobca dňa 21.05.2018, táto bola podaná na pošte Bratislava I dňa 03.05.2018 a dňa\n21.05.2018 zásielku žalobca priamo na pošte v Považskej Bystrici otvoril a zistil, že zásielka obsahuje\npozvánku na mimoriadne VZ žalovaného na deň 24.04.2018. Pretože žalobca už mal skúsenosť s\nmanipuláciou obsahu zásielok žalovaným z minulosti, na doručenku vlastnou rukou dopísal písmená\n„MVZ“, čím prejavil a potvrdil, že obsahom zásielky bola pozvánka na mimoriadne VZ. Sám žalovaný sa\nusvedčuje z manipulácií pri skončení pracovného pomeru, pretože dňa 30.04.2018 vyhotovil Potvrdenie\no zamestnaní, kde ukončenie pracovného pomeru žalobcu uviedol deň 30.04.2018, t. j. po uplynutí\nzákonnej výpovednej lehoty Výpovede zo dňa 15.01.2018. Listinu Okamžitého skončenia pracovného\npomeru zo dňa 24.04.2018 podpísal „na základe plnej moci JUDr. C. A., ktorý je advokát , konateľ,\nspoločník advokátskej kancelárie ius aegis s.r.o., Plnomocenstvo pre túto advokátsku kanceláriu - tzv.\ngenerálne plnomocenstvo - podpísal dňa 23.01.2018 za žalovaného podpredseda predstavenstva M.\nV., ktorý podpísal taktiež dňa 23.01.2018 Plnomocenstvo, tzv. generálne plnomocenstvo fyzickej osobe\nJUDr. C. A.. Obe plnomocenstvá sú neplatné, pretože podpredseda predstavenstva žalovaného M. V. bol\n\ndo funkcie zvolený protiprávne\na všetky úkony, ktoré vykonával nemajú žiaden právny účinok.\nPredstavenstvo, ktoré zvolalo mimoriadne VZ dňa 24.04.2018 a určilo i jeho program, bolo zvolené\nprotiprávne a jeho úkony sú neplatné. Preto aj Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným\nžalobcovi zo dňa 24.04.2018, hoci aj by bolo doručené 21.05.2018 (čo žalobca popiera), je absolútne\nneplatné, pričom nie je rozhodujúce, že Okamžité skončenie nebolo napadnuté žalobou. Okamžité\nskončenie pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018 svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, bolo\nvykonané až potom, ako skončil pracovný pomer Výpoveďou zo dňa 15.01.2018 ukončením výpovednej\ndoby dňom 30.04.2018, žalovaný nebol oprávnený znova ukončiť pracovný pomeru, ktorý bol predtým\nukončený Výpoveďou k 30.04.2018; právny úkon obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom.\nZ výpovede svedka R. Z. súd zistil, že so žalobcom je v príbuzenskom vzťahu, sú švagrovia. U\nžalovaného bol zamestnaný ako smenový majster od roku 1996. Aj svedkovi bola zo strany žalovaného\ndaná Výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť dňa 05.01.2018 a rovnako aj jeho manželke\nR. Z., ktoré Výpovede im dal M. V. v kancelárii p. V.. Svedok Z. pracoval ako zástupca zamestnancov\nu žalovaného od roku 2006 potom, čo Ing. U. N. (nar. XXXX) odišiel do dôchodku, ktorý dovtedy\npôsobil u žalovaného ako zamestnanecký dôverník. Svedok Z. bol oficiálne zvolený do funkcie zástupcu\nzamestnancov žalovaného sám v roku 2011 tajnou voľbou. Svedok pri ukončovaní pracovných pomerov\nzamestnancov u žalovaného sa vyjadroval k skončeniam pracovných pomerov potom, čo ho oslovilo\npredstavenstvo alebo personálne oddelenie, súhlas alebo nesúhlas dával písomne. Okrem výpovedí\nz dôvodu nadbytočnosti v roku 2018, boli\nv rokoch 2012-2013 dané výpovede\nz dôvodu nadbytočnosti dvom-trom zamestnancom, ku ktorým výpovediam sa svedok vyjadroval ako\nzamestnanecký dôverník. V roku 2013 pri kontrole u žalovaného Inšpekciou práce boli od svedka ako\nzamestnaneckého dôverníka žiadané doklady pri kontrolách výpovedí zamestnancov, ktoré doklady boli\nsvedkom poskytnuté. Asi v júli 2015 prebehla u žalovaného tajná voľba zástupcov zamestnancov, kde bol\nsvedok navrhnutý ako jediný kandidát, po tajnej voľbe bolo svedkovi zo strany personálneho oddelenia\np. J. oznámené, že sa zástupcom zamestnancov žalovaného stal. Od roku 2015 do roku 2018 sa svedok\nako zástupca zamestnancov nevyjadroval\nk žiadnemu skončeniu pracovného\npomeru zamestnancov, nakoľko skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného neboli dané. V\nroku 2016 utrpel svedok pracovný úraz na lisovni, bol PN 16 mesiacov, pričom sa dopočul, že Y. Q. a\nM. V. zvolili 4 ženy ako zamestnanecké dôverníčky u žalovaného. Svedka z funkcie zamestnaneckého\ndôverníka nikto neodvolal, v roku 2017 nastúpil po PN do zamestnania. Svedok ďalej uviedol, že bol vždy\nprítomný pri schvaľovaní výkonových noriem, k čomu bol prizvaný ako zamestnanecký dôverník. Listiny\npreukazujúce pôsobenie svedka ako zamestnaneckého dôverníka svedok nemá k dispozícii, zostali v\nzamknutom šuflíku, ktoré si nemohol zobrať z dôvodu zákazu vstupu do priestorov žalovaného. Výpoveď\nžalovaného daná žalobcovi zo dňa 15.01.2018 nebola so svedkom ako zamestnaneckým dôverníkom\nprerokovaná.\nZ výpovede svedka Ing. Y. N. súd zistil, že u žalovaného bol zamestnaný od roku 2003 do 23.03.2018,\nna pozícii riaditeľa pre stratégiu a ako člen vedenia, dlhé roky pracoval aj ako predseda dozornej rady.\nPri nástupe svedka do pracovného pomeru\nu žalovaného, funkciu zamestnaneckého\ndôvernícka viac menej zastával R. Z., ktorý\nv roku 2015 bol oficiálne zvolený tajnou\nvoľbou do tejto funkcie. Po utrpení pracovného úrazu bol R. Z. na PN, počas ktorého obdobia nemal\nkto funkciu zamestnaneckého dôverníka u žalovaného vykonávať, preto vedenie žalovaného rozhodlo\no dovolení ďalších zástupcov zamestnancov, čo sa uskutočnilo v roku 2016 tajnou voľbou. Svedok sa\ntajnej voľby nezúčastnil, lebo bol členom vedenia žalovaného. O výsledku volieb informoval na porade\nvedenia M. V., že boli dovolení 3 alebo 4 zástupcovia zamestnancov - ženy. Keď sa J. Z. vrátil z dlhodobej\nPN do zamestnania, funkciu zamestnaneckého dôverníka vykonával naďalej, odvolaný nebol a 4-ročné\nobdobie mu neuplynulo. Svedok N. ďalej uviedol, že po odchode žalobcu z funkcie ekonomického\nriaditeľa 21.01.2018 vykonávala túto funkciu p. T., ktorá predtým vykonávala funkciu účtovníčky. Funkcia\nekon. riaditeľa bola potrebná z dôvodu, že u žalovaného bolo potrebné vykonávať audit kvality. Úloha\nzamestnaneckého dôverníka v súvislosti so schvaľovaním výkonových noriem a ich zmien bola taká,\nže zástupca zamestnancov okrem povinností podľa ZP musel odsúhlasovať normy spotreby práce, t.\nj. výkonové normy, aby všetci pracovníci pracujúci v úkole vedeli množstvo práce a cenu za prácu, čo\nvedenie spoločnosti nemohlo svojvoľne zvyšovať. V prípade, ak\nu zamestnávateľa nepôsobí\nžiaden zamestnanecký dôverník, je potrebné výkonové normy dať odsúhlasiť Inšpektorátom práce, čo\nsa u žalovaného neudialo.\nZ výpovede svedkyne T. V. súd zistil, že od roku 1996 pracuje u žalovaného na pozícii obchodnej\nriaditeľky. Momentálne u žalovaného pracovná náplň ekon. riaditeľa neexistuje, vo firme pracuje\nhlavná účtovníčka, ktorá vykonáva všetky ekon. činnosti a dohľad nad účtovnou závierkou robí u\nžalovaného audítorka, Činnosti, ktoré v minulosti vykonával žalobca ako ekon. riaditeľ sú vykonávané\n\núčtovníčkou. Svedkyňa nemá vedomosť, žeby v minulosti a ani teraz pôsobila u žalovaného odborová\norganizácia, resp. zástupca zamestnancov. V minulosti boli určené ženy z radov zamestnancov, ktoré\nboli len kontaktnými osobami alebo spojovníkmi medzi zamestnávateľom a zamestnancami v prípade\nvzniku nejakého problému vo výrobe. R. Z. bol majster, ale určite nie zamestnaneckým dôverníkom.\nPočas pôsobenia svedkyne u žalovaného boli zo strany žalovaného dávané nejaké výpovede z\npracovných pomerov, ale nikdy neboli prerokovávané so zamestnaneckým dôverníkom, nakoľko\ntakýto u žalovaného nepôsobil. Ďalej uviedla, žalobca bol ústne informovaný JUDr. A. ako právnym\nzástupcom žalovaného v decembri 2017 o zániku jeho funkcie ekon. riaditeľa a o skutočnosti, že bude\nprepustený. Neprerokovanie noriem spotreby so zástupcami zamestnancov by malo negatívny dopad\nna žalovaného, nakoľko výkonové normy musia byť. Po utrpení pracovného úrazu R. Z. sa nekonali\ndovolovacie voľby zástupcov zamestnancov, ženy si losovali medzi sebou kontaktných zamestnancov\nmedzi výrobou a riaditeľom výroby na operatívne riešenia pracovných vecí. Výkonové normy zostavoval\np. Q. a schvaľovalo ich vedenie žalovaného.\nZ výpovede svedka JUDr. C. A. súd zistil, že tento na základe požiadavky žalovaného v rámci\nadvokátskej kancelárie ius aegis s.r.o. zabezpečoval pre žalovaného právne služby, okrem iného i\nukončovania pracovných pomerov so zamestnancami žalovaného. Jedným z nich bol aj žalobca.\nKeďže v manažérskych pozíciách bola prezamestnanosť, žalovaný sa rozhodol ukončiť pracovné\npomery s viacerými zamestnancami. Bolo prijaté rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov. Pri\npríprave dokumentácie k ukončovaniu pracovných pomerov sa zisťovali všetky potrebné okolnosti,\nktoré by mohli mať vplyv na platnosť skončenia pracovných pomerov, z ktorých jednou skutočnosťou\nbolo aj zisťovanie, či u žalovaného pôsobí zástupca zamestnancov alebo odbory. Príslušná\npracovníčka ľudských zdrojov žalovaného informovala advokátsku kanceláriu, že žiaden zástupca\nzamestnancov\nu žalovaného nepôsobí a ani z dokumentácie sa nenašli záznamy, ktoré by\npotvrdzovali voľbu zamestnaneckého zástupcu alebo evidenciu úkonov zamestnaneckého dôverníka.\nNásledne advokátska kancelária bola informovaná p. V. a p. V., že takýto zástupca u žalovaného pôsobil\na mal byť ňou R. Z.. Túto situáciu advokátska kancelária vyhodnotila tak, že keby to bola pravda, tak\nna platnosť výpovede z pracovného pomeru to nemá žiaden vplyv, nakoľko R. Z. je v príbuzenskom\npomere so žalobcom, je jeho švagor, teda zo zákona by bol vylúčený z prejednávania výpovede. Po\nudelení žalobcovi Výpovede a kontrole dokumentácie, ktorou disponoval žalobca a nachádzala sa\nv jeho kancelárii, ako i s informáciami poskytnutými od iných zamestnancov žalovaného, sa neskôr\ndozvedeli o šikanóznom správaní žalobcu, boli nájdené bianco dohody o skončení pracovného pomeru\nso všetkými zamestnancami, ktoré sa doteraz nachádzajú v držbe žalovaného. Toto žalovaný vyhodnotil\nako správanie sa žalobcu v rozpore so zákonom a bolo mu dané Okamžité skončenie pracovného\npomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktoré okamžité skončenie bolo žalobcovi\nriadne doručené, nenapadol ho žalobou.\n6. Na pojednávaní žalobca navrhol pripustiť zmenu žalobného návrhu v časti uplatnenej náhrady mzdy,\nktorú súd pripustil uznesením tak, že: „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie\nod 29.06.2018 do 28.06.2021, t. j. za 36 mesiacov po 1.834,83 eur mesačne, t .j. 66.053,88 eur s 5%\nročným úrokom z omeškania od okamihu splatnosti jednotlivých mesačných náhrad až do zaplatenia, t. j.\nza mesiac júl 2018 5% úrok z meškania zo sumy 1.834,83 eur od 15.08.2018 mesačne do zaplatenia, za\nmesiac august 2018 5% úrok\nz omeškania zo sumy 1.834,83 eur mesačne od 15.09.2018 do\nzaplatenia, a takýmto spôsobom priznať úrok z omeškania aj za všetky ostatné mesiace do 28.06.2021“.\n7. Z takto vykonaného dokazovania súd vyvodil, že žaloba je dôvodná len v časti určenia neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru výpoveďou. V časti uplatnenej náhrady mzdy žalobu považoval za\nnedôvodnú. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 59 ods. 1, § 63 ods. 1 písm. b), § 68 ods. 1\npísm. b), § 74, § 77, §79 ods. 1, ods. 2, § 134 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“)\núčinného 15.01.2018. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca\nna základe Pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.1998, uzavretej medzi žalobcom ako zamestnancom a\nžalovaným ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer žalobcu u žalovaného od 01.09.1998 na dobu\nneurčitú s dohodnutým druhom práce : riaditeľ pre stratégiu (neskôr ekonomický riaditeľ). Od roku 1998\nbol žalobca súčasne členom predstavenstva žalovaného a od roku 2012 predsedom predstavenstva\ndo 08.12.2018, kedy bol z funkcie predsedu predstavenstva odvolaný na základe uznesenia č. 3\nmimoriadneho VZ zo dňa 18.12.2017, s okamžitou platnosťou. Na zasadnutí predstavenstva žalovaného\ndňa 04.01.2018 bolo prijaté Uznesenie č. 1, ktorým žalovaný ako zamestnávateľ v súlade s § 63 ods.\n1 písm. b) ZP prijal rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce\nna pozícii robotník o jedného zamestnanca R. Z., na pozícii smenový majster o jedného zamestnanca\nR. Z., na pozícii THP-ekonomický riaditeľ\no jedného zamestnanca - žalobcu a súčasne bolo prijaté\n\nUznesenie č. 2, ktorým predstavenstvo žalovaného poverilo M. V., podpredsedu predstavenstva, aby s\nvyššie uvedenými zamestnancami skončil pracovný pomer. Ľ. V. splnomocnil svedka JUDr. C. A. dňa\n23.01.2018 na vykonanie akýchkoľvek a všetkých úkonov v mene splnomocniteľa - žalovaného, ktoré\nsúvisia s prevádzkou podniku žalovaného, okrem iného na úkony potrebné pre a súvisiace s ukončením\na/alebo zmenou existujúcich zmluvných vzťahov splnomocniteľa s tretími osobami. Dňa 15.01.2018\ndal žalovaný žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP Výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu\nnadbytočnosti vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s\ncieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Pracovný pomer žalobcu sa mal skončiť uplynutím 3mesačnej\nvýpovednej doby dňom 30.04.2018. Predmetná Výpoveď nebola prerokovaná v zmysle § 74 ZP so\nzástupcom zamestnancov, čo žalovaný odôvodňoval tým, že u žalovaného odborová organizácia, príp.\nzástupca zamestnancov nepôsobil. Žalobca si predmetnú Výpoveď prevzal dňa 23.01.2018. Listom\nzo dňa 11.06.2018 žalobca v zmysle § 79 ods. 1 ZP oznámil žalovanému, že Výpoveď považuje\nza neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní, ktorý list prevzal žalovaný dňa 29.06.2018. Žalobca\nbol od 10.05.2018 do 24.05.2022 evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Považská\nBystrica ako nezamestnaný, následne sa stal starobným dôchodcom. Počas plynutia výpovednej doby\nv rámci predmetnej Výpovede z pracovného pomeru dal žalovaný žalobcovi Okamžité skončenie\npracovného pomeru zo dňa 24.04.2018 podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu hrubého porušenia\npracovnej disciplíny, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 21.05.2018. Žalobca na súde neuplatnil\nžalobou určenie neplatnosti Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018. Žalobou\npodanou na súd dňa 12.06.2018 sa žalobca domáhal\nv zmysle §\n77 ZP určenia neplatnosti predmetnej Výpovede zo dňa 15.01.2018; určenia, že pracovný pomer\nžalobcu u žalovaného naďalej trvá, ako i zaviazania žalovaného na náhradu mzdy 66.053,88 eur za\n36 mesiacov od júla 2018 do júla 2021 s príslušenstvom. Žalobca neplatnosť predmetnej Výpovede\nodôvodňoval skutočnosťami, že: a/ Výpoveď nebola prerokovaná so zástupcom zamestnancov R.\nZ.; b/ bola podpísaná neoprávnenou osobou s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu\nPovažská Bystrica č. k. 8Cb/3/2018-282, zo dňa 19.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nTrenčín\nč. k. 8Cob/15/2019-396, zo dňa 27.05.2020, Výpoveď podpisoval\nM. V., ktorý nebol právoplatne zvolený do funkcie predsedu predstavenstva žalovaného a výpoveď\nnebola podpísaná dvoma členmi predstavenstva, c/ neexistovalo Rozhodnutie zamestnávateľa o zmene\njeho úloh, technického vybavenia alebo znížený stavu zamestnancov, pre ktorý by sa žalobca stal u\nžalovaného nadbytočným, náplň práce ekonomického riaditeľa, ktorú pôvodne žalobca vykonával, do\ndnešného dňa vykonáva E. T..\n8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že jedným z hlavných dôvodov platnosti Výpovede danej\nzamestnávateľom zamestnancovi v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ ZP je splnenie\nformálnoprávnych i hmotnoprávnych dôvodov jej platnosti. Súd v prvom rade skúmal splnenie formálno-právnych\ndôvodov, pričom zistil, že žaloba o neplatnosť Výpovede bola podaná na súd v lehote podľa § 77\nZP. Čo sa týka dôvodu neplatnosti Výpovede pre jej neprerokovanie so zástupcom zamestnancov,\nsúd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že\nu žalovaného pôsobil\nzástupca zamestnancov R.. Žalovaný poprel, žeby u žalovaného pôsobil zamestnanecký dôverník alebo\niný zástupca zamestnancov podľa ZP s poukazom na neexistenciu žiadneho zápisu, prerokovania,\nskutočnosti, žeby niekedy prebehli voľby zástupcu zamestnancov. Súd však vykonaným dokazovaním,\na to výsluchom žalobcu, svedkov R. Z., Ing. N., ako i z listinných dôkazov Podnikovej normy č.\nPN 03/2003 Pracovnoprávny a mzdový poriadok žalovaného, účinný od 01.01.2004 a podľa čl.\n3.4 MZDA ods. 7, posledná veta „zavádzanie noriem spotreby práce a ich zmeny sa vykonajú\npo prerokovaní so zástupcami zamestnancov“, ako i z odpovede Inšpektorátu práce Trenčín mal\nza preukázané, že u žalovaného pôsobil zástupca zamestnancov. Z výpovedí uvedených svedkov\nvyplynulo, že zástupcom zamestnancov u žalovaného bol R. Z., ktorý aj dňa 23.11.2012 podpísal ako\nzástupca zamestnancov Dohodu v súvislosti zavedenej zmeny noriem spotreby práce od 01.12.2012\npodľa ZP. Námietku žalovaného, že R. Z. je osobou blízkou v tom čase predsedovi predstavenstva\nžalovaného, preto nemal pasívne volebné právo a nemohol byť zvolený do funkcie zamestnaneckého\ndôverníka, súd vyhodnotil za nedôvodnú. V tomto kontexte súd poukázal na vykonané dokazovanie\na právoplatný rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7Cpr/9/2018-808, zo dňa\n23.11.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. 6CoPr/2/2023-900, zo dňa 25.07.2023,\nprávoplatný dňa13.09.2023 (Ing. Y. N. c/a žalovaný, o neplatnosť Okamžitého skončenia pracovného\npomeru zo dňa 23.3.2018), kde oba súdy dospeli k záveru, že u žalovaného pôsobil zamestnanecký\ndôverník R. Z.. Vzhľadom na skutočnosť, že pre platnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou\npre nadbytočnosť bolo nutné prerokovanie takejto Výpovede so zamestnaneckým dôverníkom, ak u\n\nzamestnávateľa pôsobí, pričom však žalovaný predmetnú Výpoveď danú žalobcovi v zmysle § 74\nZP vopred neprerokoval, súd nemal za splnenú jednu zo základných formálno právnych náležitostí\nVýpovede, z ktorého dôvodu predmetnú Výpoveď zo dňa 15.01.2018 určil za neplatnú.\n9. V súvislosti s dôvodom neplatnosti Výpovede, že túto za zamestnávateľa podpísala neoprávnená\nosoba Ľuboš Kmošena, ktorý bol na mimoriadnom VZ žalovaného uzneseniami zo dňa 18.12.2017\nzvolený za člena predstavenstva s oprávnením podpisovať za žalovaného veci samostatne, súd\npoukázal na rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. 8Cb/3/2018-282, zo dňa 19.12.2018 v\nspojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/15/2019-396, zo dňa 27.05.2020, právoplatný\ndňa 06.07.2020, ktorým boli všetky uznesenia mimoriadneho VZ žalovaného prijaté na mimoriadnom VZ\ndňa 18.12.2017 určené za neplatné. Avšak na druhej strane súd poukázal i na to, že tieto rozhodnutia sa\nnetýkali žalobcu, nakoľko voči nemu bola žaloba o určenie neplatnosti týchto uznesení mimoriadneho\nVZ zamietnutá z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\n10. Pokiaľ išlo o dôvod neplatnosti Výpovede zo dňa 15.01.2018 pre neexistenciu Rozhodnutia\nzamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov, súd mal na základe vykonaného dokazovania za\npreukázané, že takéto Rozhodnutie bolo prijaté na zasadnutí predstavenstva žalovaného č. 01/2018\ndňa 04.01.2018. Súd však s ohľadom na skutočnosť, že Výpoveď bola neplatnou z dôvodu nesplnenia\npovinnosti podľa § 74 ZP, už ku skúmaniu, či funkcia žalobcu ako ekonomického riaditeľa bola alebo\nnebola pre žalovaného nevyhnutná, nepristúpil.\n11. Súd prvej inštancie v ďalšom s poukazom na § 79 a judikát R 39/1985 uviedol, že ak súd dospel\nk záveru, že predmetná Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 15.01.2018 je neplatná, pracovný\npomer žalobcu u žalovaného by neskončil a trval by. Na základe vykonaného dokazovania mal však\nsúd preukázané, že žalovaný dal dňa 24.04.2018 žalobcovi počas plynutia výpovednej doby v rámci\npredmetnej Výpovede Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, ktoré\nOkamžité skončenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 21.05.2018. Súd pritom neuveril\ntvrdeniam žalobcu, že\nv zásielke, ktorú prevzal dňa 21.05.2018 sa nachádzala\npozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného. Poukázal na to, že je pozoruhodné, že\nžalobca sám na doručenku\nk odosielateľovi (žalovanému) dopísal „MVZ“ bez toho, aby\nsi zásielku najskôr otvoril, pretože je podľa súdu nepravdepodobné, že pošta dovolí adresátovi najskôr\notvoriť obálku a následne dopisovať a manipulovať s doručenkou, na ktorej vlastnoručným podpisom\npotvrdil prevzatie zásielky. Skutočnosť, že v predmetnej zásielke sa nachádzalo Okamžité skončenie\npracovného pomeru zo dňa 24.04.2018 mal súd nepriamo preukázané aj zo skutočnosti, že v tomto\nobdobí žalovaný zasielal okamžité skončenia pracovného pomeru R. Z., R. Z., ktorí zásielky riadne\nprevzali a taktiež sa nedomáhali určenia ich neplatností. Rovnako Okamžité skončenie pracovného\npomeru bolo doručené svedkovi Ing. Y. N. dňa 23.03.2018, ktorý si ho prevzal osobne za účasti dvoch\nsvedkov, pričom tento sa na súde domáhal určenia neplatnosti Okamžitého skončenia pracovného\npomeru. Súdu sa javilo, že tvrdenia žalobcu o tom, že v zásielke, ktorú prevzal dňa 21.05.2018 sa\nnenachádzalo Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018 je výsostne účelové a\nnie je logické, aby sa v zásielke nachádzala predvolánka na mimoriadne VZ žalovaného zvolaná na\ndeň 24.04.2018, keďže žalovaný dal zásielku na poštovú prepravu 03.05.2018. Ako mal súd ďalej\npreukázané, žalobca sa na súde nedomáhal určenia neplatnosti Okamžitého skončenia pracovného\npomeru zo dňa 24.04.2018, preto jeho pracovný pomer u žalovaného skončil dňa 21.05.2018. Dôvodmi\nplatnosti, resp. neplatnosti Okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovaným žalobcovi\ndňa 24.04.2018 sa súd bližšie nezaoberal, nakoľko toto nebolo predmetom konania B-3 21Cpr/9/2018,\nnebolo zo strany žalobcu napadnuté na súde žalobou,\na preto je platné.\n12. Žalobca si potom uplatňoval nárok na náhradu mzdy od júla 2018 do júna 2021 vrátane v zmysle\nvyčíslenia priemernej hodinovej mzdy, ktorej výška nebola medzi stranami sporná.\nS\nprihliadnutím na skutočnosť, že súd predmetnú Výpoveď zo dňa 15.01.2018 vyhodnotil za neplatnú a\nOkamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018 za platné, žalobcovi patrí náhrada mzdy\nv zmysle § 79 ods. 1 ZP od doby, kedy oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t. j. od\n29.06.2018 do doby platného skončenia pracovného pomeru Okamžitým skončením, t. j. do 21.05.2018.\nKeďže však žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až po platnom skončení\njeho pracovného pomeru u žalovaného, nárok na náhradu mzdy žalobcovi nevznikol žiaden. Vzhľadom\nna tieto skutočnosti, súd žalobu\nv časti určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného\n\nnaďalej trvá a v časti požadovanej náhrady mzdy ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že pracovný pomer\nžalobcu u žalovaného skončil platne Okamžitým skončením pracovného pomeru dňa 21.05.2018.\n13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. (s poukazom na pomerne\nrovnaký procesný úspech oboch sporových strán žiadnej strane súd nepriznal ich náhradu).\n14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a napadol ním výrok, ktorým súd žalobu vo zvyšku\nzamietol (výrok II.), ako aj súvisiaci výrok o trovách konania (výrok III.). Navrhol, aby odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť\nžalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 29.6.2018 do 28.6.2021, t. j. za 36 mesiacov, vo výške 66.053,88\neur s 5 % úrokom z omeškania od okamihu splatnosti jednotlivých mesačných náhrad až do zaplatenia\na rozhodne, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v konaní pred súdom\nprvej inštancie a v odvolacom konaní v rozsahu 100 %. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365, ods. 1, písm. f/ C.s.p.) a\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci /§ 365, ods. 1, písm. h/\nC.s.p.). Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že pracovný pomer žalobcu skončil dňom 21.5.2018\nna základe okamžitého skončenia pracovného pomeru a preto mu nepatrí náhrada mzdy v dôsledku\nneplatnej výpovede. Zotrval na svojej argumentácii v konaní, že listina\no okamžitom\nskončení pracovného pomeru mu nebola nikdy doručená. Je faktom, že po ukončení pracovného\npomeru výpoveďou - po uplynutí výpovednej doby dňa 30.4.2018 mu bola dňa 21.5.2018 doručovaná\nlistina, ktorej odosielateľom mal byť LOGMAN - Považan\na. s., I .Mája 1456, 020 01 Púchov\n(žalovaný). Obsah zásielky na doručenke vyznačený nebol. Zásielka bola podaná na pošte Bratislava\n1 dňa 3.5.2018 pod číslom RE XXXXXXXXX Sk a mala hmotnosť 0,012 kg /12 gramov. Pretože už v\nminulosti mal žalobca skúsenosť s tým, že určité osoby manipulujú so zásielkami, ktoré sú označené\nodosielateľom LOGMAN - Považan, a. s., pri preberaní zásielky dňa 21.5.2018 postupoval mimoriadne\nopatrne a obozretne. Pracovníčka pošty mu dovolila, aby zásielku ešte pred podpísaním doručenky\notvoril a skontroloval jej obsah. Keď zistil, čo je obsahom zásielky /bola to pozvánka na mimoriadne\nvalné zhromaždenie na deň 24.4.2018, v rozsahu 1 list, na doručenku spojenú s listom vlastnoručne\nnapísal písmená „MVZ“. Na obálku uviedol dátum a vlastnoručný podpis. Potom pracovníčka pošty\nzásielku opečiatkovala, oddelila doručenku a zásielku mu vydala súčasne s občianskym preukazom.\nTýmto postupom demonštroval a potvrdil, čo bolo obsahom zásielky. Žalobca teda tvrdí, že žalovaný mu\nnikdy žiadnu listinu o tzv. okamžitom skončení pracovného pomeru nedoručil. Žalovaný žiaden dôkaz o\nriadnom doručení listiny nepredložil. Napriek tomu súd prvej inštancie považoval za preukázané, jedine\nna základe tvrdenia žalovaného, že listina o okamžitom skončení pracovného pomeru mu bola riadne\ndoručená. Z toho vyvodil záver, že pracovný pomer žalobcu skončil okamžitým skončením a preto mu\nnepatrí náhrada mzdy. Listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 24.4.2018 podpísal\n„na základe plnej moci“ JUDr. C. A.. JUDr. C. A. je advokát, konateľ a spoločník spoločnosti ius aegis\ns.r.o. so sídlom v Bratislave, S. ul. X. Plnomocenstvo pre túto spoločnosť, tzv. generálne plnomocenstvo\npodpísal dňa 23.1.2018 za LOGMAN Považan a. s. podpredseda predstavenstva M. V.. Tá istá osoba\npodpísala ďalšie tzv. generálne plnomocenstvo dňa 23.1.2018 občanovi JUDr. C. A.. Žalobca má za to,\nže obe tieto plnomocenstvá sú neplatné, pretože ich podpísala za splnomocniteľa neoprávnená osoba,\nčo potvrdil Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom zo dňa 9.12.2018 spis. zn. 8Cb/3/2018, ktorý\nnadobudol právoplatnosť. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že rozhodnutie Okresného súdu v Považskej\nBystrici, sp. zn. 8Cb/3/2018, zo dňa 19.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.\nzn. 8 Cob/15/2019, zo dňa 27.5.2020, sa netýka žalobcu, nakoľko voči nemu (žalobcovi) súdy žalobu\nzamietli. Tento názor žalobca považuje za nesprávny. V uvedenom konaní súd právoplatne konštatoval,\nže všetky uznesenia MVZ žalovaného zo dňa 18.12.2017 sú neplatné a táto neplatnosť sa vzťahuje a má\núčinky voči každému a teda nie je podstatné, že žaloba týkajúca sa samotného žalobcu bola zamietnutá.\nK zásielke, údajne obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru, žalobca ešte dodal, že podľa\núdajov na podacom lístku táto zásielka pod podacím číslom RE XXXXXXXXX SK mala mať hmotnosť\n12 gramov. Obálka samotná má hmotnosť 8 gramov. 1 list kancelárskeho papiera má hmotnosť 4 gramy.\nPreto zásielka mala hmotnosť 12 gramov. Ak by v obálke boli 2 listy kancelárskeho papiera, na ktorých\nmalo byť okamžité skončenie pracovného pomeru, zásielka by mala hmotnosť minimálne 16 gramov, ak\nby obsahovala aj plnomocenstvo, minimálne\n20 gramov. Súd prvej inštancie v ďalšom uviedol,\nže dôvodmi platnosti resp. neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 24.4.2018 sa\nbližšie nezaoberal, nakoľko toto nebolo predmetom konania, nebolo zo strany žalobcu ani napadnuté\nna súde žalobou\na preto je podľa názoru súdu platné. S týmto názorom žalobca\nnesúhlasí. Na jednej strane súd prvej inštancie okamžité skončenie pracovného pomeru rešpektoval,\n\npretože na jeho základe zamietol žalobu v časti o náhradu mzdy, na strane druhej konštatoval, že jeho\nplatnosťou sa bližšie nezaoberal, pretože to nebolo predmetom žaloby. Je pravdou, že platnosť resp.\nneplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nebola predmetom žaloby, a preto súd nemal\ntento úkon vôbec brať do úvahy a nemal naň vôbec prihliadať. Ak naň prihliadal, potom sa mal zaoberať\njeho platnosťou, či neplatnosťou vo všetkých súvislostiach a s prihliadnutím na všetky námietky, ktoré\nžalobca vzniesol. Žalobca zotrval na svojom stanovisku, že okamžité skončenie pracovného pomeru je\nnulitný, neexistentný právny úkon a jeho neplatnosť nebolo potrebné napádať samostatnou žalobou.\n15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch\npotvrdiť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa riadne, úplne, zrozumiteľne a hlavne presvedčivo\nvysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v\nbodoch 35. až 37. presvedčivo zdôvodnil, prečo výrokom II. žalobu žalobcu v zostávajúcej časti zamietol.\nSúd prvej inštancie poukázaním na ustálenú judikatúru (R 39/1985) zdôvodnil, prečo musel prihliadnuť\nna okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného u žalobcu zo dňa 24.04.2018. Tiež jasne a\núplne zdôvodnil, prečo neuveril procesnej obrane žalobcu a prečo túto považoval za výsostne účelovú\na nelogickú. Súd prvej inštancie mal rovnako jasne preukázané, že sa žalobca nedomáhal určenia\nneplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného zo dňa 24.04.2018. Ak\nteda súd prvej inštancie určil, že výpoveď pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka\npráce zo dňa 15.01.2018 je neplatná, pracovný pomer žalobcu u žalovaného musel skončiť doručením\nokamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi dňa 21.05.2018, pretože žalobca v prekluzívnej\n2-mesačnej lehote (§ 77 Zákonníka práce) žalobu\no určenie neplatnosti okamžitého skončenia\npracovného pomeru zo dňa 24.04.2018 nepodal.\nV tejto súvislosti žalovaný poukázal\nna (podľa neho) zjavnú nesprávnosť odvolacej argumentácie žalobcu, ktorá je prekonaná ustálenou\nsúdnou judikatúrou (pozri R 40/1969). Niet pochýb, že ak žalobca nepodal včas žalobu o neplatnosť\nokamžitého skončenia pracovného pomeru, skončil sa pracovný pomer žalobcu u žalovaného dňa\n21.05.2018 podľa jednostranného zrušovacieho prejavu. K tomuto skončeniu pracovného pomeru\ndošlo platne\na účinne aj keby to bol neplatný právny úkon. Platnosť skončenia\npracovného pomeru po uplynutí prekluzívnej 2-mesačnej lehoty následne nemôže preskúmať ani súd.\nNámietka žalobcu vznesená v odvolaní o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu\nu žalovaného okamžitým skončením pracovného pomeru ku dňu 21.05.2018 preto nemôže nahradiť\nžalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle § 77 Zákonníka práce. Žalovaný sa\nnapokon stotožnil aj s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom výroku III. rozsudku. Súd prvej\ninštancie jasne, určite a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov\nkonania.\n16. Strany konania už ďalšie písomné vyjadrenia odvolaciemu súdu nedoručili.\n17. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku\nv\nmedziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219\nods. 3\nC.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku (ktorým\nsúd žalobu vo zvyšku zamietol), ako vecne správny potvrdil\n(§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).\n18. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku odvolací súd potvrdil, pretože ho považoval\nza vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku ako\nsprávnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387\nods. 1,\nods. 2 C.s.p.). Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo, na\nzáklade uplatnených odvolacích námietok, dospel odvolací súd potom k záveru, že v preskúmavanej\nveci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností\nvýznamných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti\nvýpovede z pracovného pomeru a nároku na náhradu mzdy a rovnako vykonal dokazovanie potrebné\nna zistenie a posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu. Po správnom\nvyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie na jeho základe k správnym skutkovým\nzáverom, a následne v spore vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce\nustanovenia Zákonníka práce, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce tak k čiastočnému\nvyhoveniu žalobe, ako aj k jej čiastočnému zamietnutiu, aj náležite odôvodnil. Dôsledne sa vysporiadal\nso všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj s relevantnou\n\nargumentáciou oboch strán sporu súvisiacou\ns predmetom konania, a preto je jeho rozhodnutie\nv tomto ohľade presvedčivé. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za\nsprávne, v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku,\nktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach\nna ne odkazuje.\n19. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že skutkové zistenia\nnezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p.,\na to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov\nstrán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,\nktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také\nskutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu,\nkde je logický rozpor\nv hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli\nz prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,\npravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo\nmalo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací\nsúd\nv prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu\nsúdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov\nalebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré\nrozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,\nalebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia\ndôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu\nCivilného sporového poriadku, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné\nustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Podľa názoru odvolacieho súdu\nspôsob, akým súd prvej inštancie dospel\nk skutkovým zisteniam, zodpovedá ustanoveniu\n§ 191 C.s.p. v spojení s ustanovením § 185 C.s.p. Úvahy, ktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov\nriadil, sú v súlade so zásadami formálnej logiky, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu,\nčo malo byť nimi zistené. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že žalobca sa s právnym\nnázorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie (napr. I. ÚS 188/06, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Cdo 96/2000, zo dňa 26.11.2003). Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať\nodpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o\nodvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné\ndať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n20. V danej veci súd prvej inštancie vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti\nvýpovede danej mu žalovaným dňa 15.01.2018 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,\nktorú žalobca prevzal dňa 23.01.2018, pričom tento výrok nebol odvolaním napadnutý a nadobudol\nprávoplatnosť. Z týchto dôvodov sa tento nárok nestal predmetom odvolacieho konania a odvolací\nsúd sa nebol potom povinný, bližšie dôvodmi neplatnosti výpovede (jej neplatnosť súd prvej inštancie\nurčil predovšetkým z dôvodu porušenia § 74 Zákonníka práce zamestnávateľom - t. j. z dôvodu jej\nneprerokovania so zástupcami zamestnancov), už zaoberať.\n21. Pokiaľ išlo o nárok na náhradu mzdy (po pripustení zmeny žaloby) uplatnený\nv celkovej\nvýške 66.053,88 eur s príslušenstvom (za obdobie od 29.06.2018 do 28.06.2021), tento nárok súd\nprvej inštancie zamietol s odôvodnením, že pracovný pomer žalobcu skončil ďalším právnym úkonom\n- okamžitým skončením pracovného pomeru - dňa 21.5.2018 (riadne doručeným žalobcovi), ktorého\nneplatnosť žalobca nenapadol žalobou podanou na súd v lehote podľa § 77 Zákonníka práce. Keďže\npracovný pomer žalobcu u žalovaného platne skončil týmto dňom (21.5.2018), žalobcovi neprináleží\nnáhrada mzdy za žalované obdobie.\n22. V danom prípade tak v konaní bolo potrebné posúdiť: 1/či je možné pracovný pomer ukončiť\nviacerými spôsobmi, na seba nadväzujúcimi, a ako posudzovať platnosť takýchto úkonov, 2/či v danom\nprípade bolo okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi riadne doručené, 3/aké účinky vyvolalo\nokamžité skončenie pracovného pomeru (hoci neplatné), ak ho zamestnanec (žalobca) nenapadol na\n\npríslušnom súde žalobou podanou podľa § 77 Zákonníka práce. Od zodpovedania týchto otázok potom\nzáviselo, či závery súdu prvej inštancie boli/neboli správne.\n23. V tomto smere potom odvolací súd (nad rámec uvedeného súdom prvej inštancie) uvádza, že\nrozviazanie toho istého pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi (urobenými súčasne alebo\npostupne) Zákonník práce ani iné predpisy nevylučujú (nezakazujú). Jednotlivé právne úkony sa potom\nposudzujú samostatne a samostatne nastávajú aj ich právne účinky (k tomu pozri napr. R 31/1998).\nAj podľa Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n21 Cdo 138/2003, SRNS, svazek č.\n26, s. 47 platí, že „Tentýž pracovní poměr může být\ni opakovaně ukončen\ndalším ze způsobů rozvázání pracovního poměru v zákoně uvedeným přesto, že dosud o platnosti\npředchozího rozvazovacího úkonu nebylo soudem rozhodnuto“. Napokon Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/94/2019 vyslovil právny názor, podľa ktorého „Zákonník\npráce upravuje spôsoby skončenia pracovného pomeru dohodou alebo jednostranným právnym úkonom\n(výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe). Zo žiadneho ustanovenia\nZákonníka práce\na ani iného právneho predpisu totiž nevyplýva, že by skončenie\ntoho istého pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi urobenými súčasne alebo postupne bolo\nzakázané (R 31/1998). Doručenie výpovede, hoci aj skôr, ako dôjde k uzavretiu dohody o skončení\npracovného pomeru, nevylučuje preto bez ďalšieho slobodu vôle zamestnanca uzavrieť dohodu z toho\nistého dôvodu“.\nMožno potom konštatovať, že v danej veci žalovanému nič nebránilo ukončiť pracovný pomer so\nžalobcom viacerými právnymi úkonmi, v danom prípade urobenými postupne (teda výpoveďou aj\nokamžitým skončením pracovného pomeru), keďže Zákonník práce, ani iné predpisy, takýto postup\nnevylučovali (nezakazovali). Jednotlivé právne úkony (tak výpoveď ako aj okamžité skončenie) bolo\npotom potrebné posudzovať (každý) samostatne a samostatne nastávali aj ich právne účinky. Súd prvej\ninštancie sa potom správne najskôr zaoberal podmienkami platnosti výpovede (tak formálnymi ako aj\nmateriálnymi), keďže išlo o prvý z právnych úkonov smerujúcich ku skončeniu pracovného pomeru,\npričom dospel k záveru o jej neplatnosti (najmä z dôvodu porušenia § 74 Zákonníka práce). Keďže závery\nna ktorých súd v tejto časti založil svoje rozhodnutie odvolaním napadnuté neboli, treba vychádzať z\ntoho, že rozhodnutie o neplatnosti výpovede z pracovného pomeru sa stalo právoplatným. Pokiaľ ide\no druhý spôsob skončenia pracovného pomeru, aj tu sa súd prvej inštancie správne zaoberal najskôr\ntým, či toto bolo žalobcovi v písomnej forme riadne doručené, a po prijatí skutkového záveru, že došlo\nk riadnemu doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi (dňa 21.5.2018), v ďalšom\nsprávne skúmal, či ho žalobca napadol v prekluzívnej lehote žalobou na súde (podľa § 77 Zákonníka\npráce). Po zistení, že žalobca neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nenapadol žalobou\npodanou podľa § 77 Zákonníka práce (bez zreteľa na pohnútku prečo tak žalobca neurobil), pričom išlo\nv konaní o nespornú skutočnosť, súd prvej inštancie prijal správny právny záver, že pracovný pomer\nžalobcu u žalovaného skončil na základe okamžitého skončenia dňom 21.5.2018, a to bez zreteľa na\nto, či (po formálnej a materiálnej stránke) išlo/nešlo o platný právny úkon. Nie je teda pravdou (ako tvrdí\nžalobca), že súd prvej inštancie „Na jednej strane okamžité skončenie pracovného pomeru rešpektoval,\npretože na jeho základe zamietol žalobu v časti o náhradu mzdy, na strane druhej konštatoval, že jeho\nplatnosťou sa bližšie nezaoberal, pretože to nebolo predmetom žaloby“. Súd prvej inštancie sa totiž\nplatnosťou (dôvodmi) okamžitého skončenia pracovného pomeru nemohol bližšie zaoberať, práve z\ndôvodu, že jeho neplatnosť nebola zo strany žalobcu napadnutá na súde žalobou podanou podľa § 77\nZákonníka práce.\nV tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že v prípade neplatnosti skončenia pracovného pomeru\nide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa môže dovolávať len ten z účastníkov, ktorý je\ndôvodom neplatnosti postihnutý. Ide o výnimku zo zásady absolútnej neplatnosti právnych úkonov, z\nktorej vychádza Zákonník práce. Dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného\npomeru (§ 77 Zákonníka práce) má prekluzívny, t. j. prepadný charakter. To znamená, že ak žalobca,\nktorý sa mohol dovolať neplatnosti tejto výpovede (príp. okamžitého skončenia pracovného pomeru),\nžalobu nepodá, skončil sa pracovný pomer podľa jednostranného zrušovacieho prejavu, aj keď to bol\nneplatný právny úkon. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustálenú Judikatúru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v tejto otázke podľa ktorej „Ak sa žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného\npomeru okamžitým zrušením nepodala včas, skončil sa pracovný pomer podľa jednostranného\nzrušovacieho prejavu, aj keď to bol právny úkon neplatný; platnosť rozviazania pracovného pomeru\nnemôže potom súd preskúmavať. Námietka vznesená v rámci obrany proti uplatneným nárokom z\nneplatného rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením nenahrádza žalobu o neplatnosť\nrozviazania pracovného pomeru v zmysle § 64 ZP (teraz § 77 ZP) k tomu pozri R 40/1969; Na uplynutie\n\nlehoty podľa § 64 ZP (teraz § 77 ZP) treba prihliadať zo zákona - R 6/1987; Ak žaloba o neplatnosť\nrozviazania pracovného pomeru dohodou nebola podaná v lehote ustanovenej v § 64 ZP (teraz § 77\nZP), pracovný pomer skončil účastník dohodou o jeho rozviazaní. Platnosť rozviazania pracovného\npomeru dohodou nemôže neskôr posudzovať súd. Neplatnosť rozviazania pracovného pomeru môže\ntak pracovník, ako aj organizácia uplatniť podľa ustanovenia § 64 ZP (teraz § 77 ZP) najneskôr do\ntroch mesiacov (teraz dvoch mesiacov) odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť týmto rozviazaním\nR 20/1987; Ak chce zamestnanec alebo zamestnávateľ zabrániť tomu, aby nastali\núčinky vyplývajúce z rozviazania pracovného pomeru, v lehote dvoch mesiacov (§ 64 ZP; teraz § 77\nZP) musí podať na súde žalobu o určenie, že právny úkon o rozviazaní pracovného pomeru je neplatný.\nAk takáto žaloba nebola podaná, pracovný pomer medzi účastníkmi sa skončil podľa tohto právneho\núkonu, aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa\nsúd už otázkou platnosti rozväzovacieho úkonu nemôže zaoberať, a to ani ako predbežnou otázkou.\nPlatí to aj v konaní o žalobe na určenie, že pracovný pomer trvá. Lehota podľa ustanovenia § 64\nZP (teraz § 77 ZP) je lehotou prekluzívnou. Súčasne ide o lehotu hmotnoprávnu (§ 261 ZP; teraz §\n36 ods. 1 ZP), to znamená, že účastník, ktorý uplatňuje neplatnosť rozviazania pracovného pomeru,\nmusí svoj nárok uplatniť žalobou na súde tak, aby žaloba došla na súd najneskôr v posledný deň tejto\nlehoty. Ak nárok neuplatní včas, t. j. aspoň v posledný deň lehoty podľa ustanovenia § 64 ZP (teraz §\n77 ZP), nárok zaniká a rozviazanie pracovného pomeru je účinné. Kým účastník, ktorému bola daná\nvýpoveď alebo s ktorým bol pracovný pomer rozviazaný okamžitým zrušením, zostane nečinný a v lehote\npodľa § 64 ZP (teraz § 77 ZP) neuplatní neplatnosť rozviazania pracovného pomeru na súde, skončí\nsa pracovný pomer okamžite alebo uplynutím výpovednej lehoty aj v prípade, keď k jeho rozviazaniu\nskutočne došlo neplatným právnym úkonom - R 75/1977; Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu\ndomáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného\nv § 77 Zákonníka\npráce zaniká márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru\npodľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že\npracovný pomer bol skončený platne (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 147/2008 zo dňa\n11. decembra 2008).\nKeďže v danom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané, že okamžité skončenie pracovného\npomeru bolo žalobcovi riadne doručené (viď závery súdu prvej inštancie), a kedy jeho neplatnosť bolo\nmožné zo strany žalobcu napadnúť len žalobou podľa § 77 Zákonníka práce v prekluzívnej dvojmesačnej\nlehote, ktoré právo však žalobca nevyužil, bolo potom nepodstatné, pre ktorý dôvod malo byť okamžité\nskončenie neplatné, nakoľko súd sa týmito dôvodmi už nemohol pre uplynutie prekluzívnej lehoty bližšie\nzaoberať. Doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru sa skončil pracovný pomer žalobcu aj\nv prípade, ak by k jeho rozviazaniu skutočne došlo neplatným právnym úkonom.\n24. S ohľadom na vyššie uvedené závery, v danom prípade potom rozhodujúcim bolo zistenie, či\nokamžité skončenie pracovného pomeru bolo/nebolo žalobcovi riadne doručené dňa 21.5.2018. Žalobca\npotom v konaní tvrdil, že mu v daný deň nebolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, ale\npozvánka na zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného. Argumentoval tým, že „pri\npreberaní zásielky dňa 21.5.2018 postupoval mimoriadne opatrne a obozretne, s tým, že mu pracovníčka\npošty dovolila, aby zásielku ešte pred podpísaním doručenky otvoril a skontroloval jej obsah. Keď\nzistil, čo je obsahom zásielky /bola to pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie na deň 24.4.2018\nv rozsahu 1 list/, na doručenku spojenú s listom vlastnoručne napísal písmená „MVZ“. Na obálku uviedol\ndátum a vlastnoručný podpis. Potom pracovníčka pošty zásielku opečiatkovala, oddelila doručenku a\nzásielku mu vydala súčasne s občianskym preukazom. Týmto postupom demonštroval a potvrdil, čo\nbolo obsahom zásielky“. Súd prvej inštancie týmto tvrdeniam žalobcu neuveril, keď mal za to, že „je\npozoruhodné, že žalobca sám na doručenku\nk odosielateľovi (žalovanému)\ndopísal „MVZ“ bez toho, aby si zásielku najskôr otvoril, pretože je podľa súdu nepravdepodobné, že\npošta dovolí adresátovi najskôr otvoriť obálku a následne dopisovať a manipulovať s doručenkou, na\nktorej vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie zásielky. Skutočnosť, že v predmetnej zásielke sa\nnachádzalo Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018 mal súd nepriamo preukázané\naj zo skutočnosti, že v tomto období žalovaný zasielal okamžité skončenia pracovného pomeru R. R.\nZ., ktorí zásielky riadne prevzali a taktiež sa nedomáhali určenia ich neplatností. Rovnako Okamžité\nskončenie pracovného pomeru bolo doručené svedkovi Ing. Y. N. dňa 23.03.2018, ktorý si ho prevzal\nosobne za účasti dvoch svedkov, pričom tento sa na súde domáhal určenia neplatnosti Okamžitého\nskončenia pracovného pomeru. Súdu sa javilo, že tvrdenia žalobcu o tom, že v zásielke, ktorú prevzal\ndňa 21.05.2018 sa nenachádzalo Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018 je\n\nvýsostne účelové a nie je logické, aby sa v zásielke nachádzala predvolánka na mimoriadne VZ\nžalovaného zvolaná na deň 24.04.2018, keďže žalovaný dal zásielku na poštovú prepravu 03.05.2018“.\n25. Odvolací súd bol potom zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že žalobca tieto svoje tvrdenia v\nkonaní nepreukázal. Odvolací súd poukazuje na to, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou\nzásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou\nnadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia\na dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo,\npodľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy,\nktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov\nponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp.\nurčitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu\nskutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020). Dôkazné bremeno v\nspore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom\nprocesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha\ndôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie\nv rovnakom rozsahu. Teória procesného\npráva podmieňuje úspech účastníka konania (sporovej strany) v spore unesením dvoch bremien. Ide\njednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto\nskutočnosti preukázať. Sporové strany sú potom povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nUvedené stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na\nsvoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana,\nktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe\ntakého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných\ndôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich\ntvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo\npravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť\nstrany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,\nže tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na\nzáklade navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu\nnepriaznivé rozhodnutie. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy,\nmusí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie\nskutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka\nvzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy\nprávnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,\nteda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a\nktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť\nrozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre\nstranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť\nvšetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou\nhmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje jednak\nrozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak\nnositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o zaplatenie kúpnej ceny má predávajúci ako žalobca\nbremeno tvrdenia, že s kupujúcim ako žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu cenu riadne\na včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ\nide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca\nuniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak žalovaný, ak sa chce úspešne brániť,\nmusí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy (ak nebude na mieste obrana\nnámietkou premlčania, započítania a pod.). Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena\nmedzi stranami v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán.\nObvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto\nprávo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu\nskutkovú\na dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať\nk jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej sporovej strany\ntreba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci\ncharakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu\nneexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval,\n\nže mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze. V takomto alebo podobnom prípade je na žalovanom,\naby tvrdil a preukazoval, že pôžičku už vrátil.\n26. Žalovaný v konaní tvrdil, že doručil žalobcovi v písomnej forme listinu o okamžitom skončení\npracovného pomeru, ktorú žalobca prevzal osobne na pošte dňa 21.5.2018. V tomto smere žalovaný\nako dôkaz založil kópiu listiny - okamžité skončenie pracovného pomeru\n(č. l. 48) spolu s\nkópiou doručenky o jej doručení žalobcovi (č. l. 50), ako aj s kópiou podacieho lístku (č. l. 51). Žalobca v\nkonaní namietal, že žalovaný mu doručil pozvánku na zasadnutie mimoriadneho Valného zhromaždenia\nžalobcu, ktoré malo prebehnúť 24.4.2018 (a teda mu nedoručil okamžité skončenie pracovného\npomeru). Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz, dôkazom mali byť iba jeho\ntvrdenia o tom, že „ mu pracovníčka pošty dovolila, aby zásielku ešte pred podpísaním doručenky otvoril\na skontroloval jej obsah a keď zistil, čo je obsahom zásielky /bola to pozvánka na mimoriadne valné\nzhromaždenie na deň 24.4.2018 v rozsahu 1 list/, na doručenku spojenú s listom vlastnoručne napísal\npísmená „MVZ“. Na obálku uviedol dátum a vlastnoručný podpis. Potom pracovníčka pošty zásielku\nopečiatkovala, oddelila doručenku a zásielku mu vydala súčasne s občianskym preukazom“.\n27. Pokiaľ ide o doručovanie písomností zamestnávateľa zamestnancovi, výslovne sa ustanovuje\npovinnosť zamestnávateľa doručovať písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny alebo zániku pracovného\npomeru, teda vrátane okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, do\nvlastných rúk zamestnanca, a to buď osobným doručením zamestnávateľom priamo zamestnancovi,\nalebo odovzdaním písomnosti na poštovú prepravu. Ak sa doručovanie uskutočňuje odovzdaním\npísomnosti na poštovú prepravu, z hľadiska preukázania doručenia písomnosti sa zabezpečuje jej\nzaslanie formou doporučenej zásielky s doručenkou „do vlastných rúk“ (§ 38 ods. 2 Zákonníka práce).\nPrávne následky doručenia písomnosti podľa\n§ 38 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s §\n70 Zákonníka práce vo vzťahu k zamestnancovi nastávajú okamihom osobného prevzatia písomnosti\n(t. j. do vlastných rúk) zamestnancom,\na to bez ohľadu na prevedený spôsob doručovania\n(realizovaný osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom pošty).\nPorušenie predpisov o doručovaní má závažné procesnoprávne účinky. Doklad\no\ndoručení písomnosti súdu, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny. Ustanovenie § 111 ods. 1 C.s.p.\nupravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky (údaje\nv doručenke\nsa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou). Ak strana sporu\nspochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že ustanovený postup doručenia\nnebol dodržaný), je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie\n(k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 7. 2010, sp. zn. 4\nObdo 23/2010). Napr. podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/27/2011\n„Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.\nV danom prípade platí vyvrátiteľná domnienka, že údaje na doručenke zodpovedajú skutočnému stavu.\nOtvorením doporučenej zásielky zo súdu účastník koná s vedomím, že ak absentuje jej obsah, tak je na\nňom dôkazné bremeno preukázať opak. Racionálnym postupom by bolo neodkladné oznámenie tejto\nskutočnosti doručovateľovi a súčasne oznámenie súdu“.\n28. V danej veci odvolací súd považoval závery súdu prvej inštancie, ktorými mal za preukázané\nriadne doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi dňa 21.5.2018 za správne,\nzodpovedajúce logickému záveru, vyústenému na podklade zistených skutočností. Predovšetkým\nžalovaný listinnými dôkazmi (listinou obsahujúcou okamžité skončenie pracovného pomeru spolu s\npodacím poštovým lístkom a doručenkou preukazujúcou jeho doručenie) si splnil svoju dôkaznú\npovinnosť na preukázanie svojho tvrdenia, že žalobcovi doručil okamžité skončenie pracovného\npomeru predpísaným spôsobom (§ 38 Zákonníka práce). Časová súvislosť medzi dátumom okamžitého\nskončenia pracovného pomeru (24.4.2018), odovzdaním zásielky na poštovú prepravu (3.5.2018) a\ndátumom prevzatia zásielky žalobcom (21.5.2018) sa javia ako dostatočne presvedčivé. Prinajmenej\npostačujú na to, aby dôkazné bremeno preukázať, že zásielka v skutočnosti neobsahovala okamžité\nskončenie pracovného pomeru (ale pozvánku na zasadnutie MZV), zaťažovalo žalobcu, a nie\nžalovaného. Žalobca potom v konaní tvrdil, že mu bolo doručené predvolanie na mimoriadne zasadnutie\nVZ (nie okamžité skončenie pracovného pomeru), avšak toto svoje tvrdenie už nepodložil žiadnym\ndôkazom. Predovšetkým žalobca sa podľa svojich tvrdení mal dopustiť neštandardného postupu\npri preberaní pošty, kedy mal „donútiť (poprosiť)“ pracovníčku pošty, aby mu obsah doručovanej\nzásielky sprístupnila ešte pred jej samotným prevzatím. Keďže to bol žalobca, ktorý mal zvoliť takýto\nneštandardný postup pri preberaní zásielky, bolo na ňom, aby túto skutočnosť aj preukázal. Pri\n\ndoručovaní písomnosti je totiž súd povinný vychádzať z vyvrátiteľnej domnienky, že poštový doručovateľ\npostupoval v súlade so zákonom a poštovým poriadkom a teda, že písomnosť žalobcovi odovzdal\nzákonom predpísaným postupom a teda, že adresát sa o obsahu doručovanej zásielky mohol dozvedieť\naž potom, čo jej prevzatie písomne potvrdil (nie naopak). Ak potom žalobca tvrdí, že poštový doručovateľ\ntakto nepostupoval (hoci na výslovnú žiadosť samotného žalobcu), a teda postupoval nezákonne, bol\npovinný na preukázanie tejto skutočnosti predložiť dôkaz. V tomto smere žalobca potom nenavrhol\nvypočuť dotyčnú poštovú doručovateľku, ktorá by jeho tvrdenia preukázala. Naviac žalobca v tomto\nsmere neuviedol ani len označenie menovanej pracovníčky pošty, čím znemožnil súdu takýto dôkaz\n(jej výsluch) vykonať ex offo s odkazom na § 319 C.s.p. Rovnako (v zhode so súdom prvej inštancie)\nbol i odvolací súd názoru, že nakoľko v rovnakom období (v máji 2018) žalovaný zasielal okamžité\nskončenia pracovného pomeru aj R. a R. Z. (títo pritom nenamietali, že by im žalovaný poslal pozvánku\nna MZV), ktorí zásielky riadne prevzali (9. a 11.5.2018), a teda ich doručoval rovnako osobám (ktoré\nžalobca označil za osoby rovnako poškodené konaním žalovaného), je nepravdepodobné, že by\nvýlučne len žalobcovi doručoval v tom istom období inú zásielku (navyše obsahujúcu pozvánku na\nmimoriadne zasadnutie valného zhromaždenia, ktoré bolo skončené (24.4.2018) už v čase podania\ntejto zásielky na poštovú prepravu (3.5.2018)). Je teda nepravdepodobné, aby žalovaný v máji 2018\ndoručoval žalobcovi pozvánku na zasadnutie valného zhromaždenia, ktoré prebehlo ešte v apríli 2018.\nHoci ide o nepriame dôkazy, skutočnosť, že žalovaný v rovnakom období (v máji 2018) doručoval\nvšetkým dotknutým zamestnancom okamžité skončenie pracovného pomeru, logicky vyúsťuje v záver,\nže takéto okamžité skončenie v danom čase doručoval aj žalobcovi (žalobca v konaní nepreukázal\nexistenciu takého dôvodu, ktorý by voči žalobcovi odôvodňoval iný prístup než aký žalovaný zvolil voči\nzvyšným zamestnancom). Navyše v tomto období nevznikla žalovanému potreba doručovať žalobcovi\n(ani iným zamestnancom) inú zásielku (takáto skutočnosť nebola v konaní preukázaná). Teda tu\nnenastal stav, že by žalovaný žalobcovi v danom čase doručoval napr. inú písomnosť, ktorá by mohla\nbyť zamenená s listinou o okamžitom skončení pracovného pomeru. Medzi doručovaním okamžitého\nskončenia pracovného pomeru žalobcovi a zvyšným osobám (R. a R. Z.) je časová súvislosť (všetky\ntieto písomnosti boli doručované v rovnakom čase). Iná by bola napr. situácia, ak by žalobca preukázal,\nže v danom čase vyvstala u žalovaného potreba doručiť žalobcovi aj inú písomnosť, ktorá mohla byť s\nlistinou\no okamžitom skončení pracovného pomeru zamenená (je však nelogické,\naby takouto listinou bola pozvánka na valné zhromaždenie, ktoré už prebehlo). Naviac žalobca v konaní\nani nepredložil údajne mu doručenú pozvánku na zasadnutie mimoriadneho zhromaždenia žalovaného\n(teda údajne mu doručenú písomnosť). Napr. aj z rozsudku Okresného súdu\nv\nPovažskej Bystrici č. k. 8Cb/3/2018-282, zo dňa 19.12.2018 - bod 37. vyplynulo, že žalobca nemal\nprevziať pozvánku na mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré sa malo konať 24.4.2018, kedy sa zásielka\nžalovanému vrátila ako neprevzatá žalobcom v odbernej lehote (teda táto pozvánka bola žalobcovi\nžalovaným doručovaná už v apríli 2018, jej doručenie mal potom žalovaný vykázané, hoci žalobca\nzásielku neprevzal v odbernej lehote a teda u žalovaného nevznikla potreba tú istú pozvánku opätovne\nžalobcovi doručovať aj v máji 2018). Ak za týchto okolností žalovaný potom považoval takéto doručenie\npozvánky za účinné (a teda pozvánku na toto zhromaždenie mal žalovaný za riadne doručenú ešte pred\njeho konaním v apríli 2018), nemal dôvod tú istú pozvánku žalobcovi opätovne doručovať v máji 2018\n(navyše po skončení zasadnutia Valného zhromaždenia).\nMožno potom uzavrieť, že za stavu, kedy: 1/ žalobca nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie svojich\ntvrdení, 2/ žalobca nenavrhol výsluch pracovníčky pošty, ktorá by preukázala ním tvrdené neštandardné\notvorenie doručovanej zásielky ešte pred jej prevzatím, neoznačil ju, čím znemožnil súdu postupovať\npodľa § 319 C.s.p., 3/ v rovnakom čase (v máji 2018) žalovaný doručoval okamžité skončenie\npracovného pomeru aj ostatným zamestnancom, a teda je tu logická časová súvislosť doručovania týchto\npísomností, žalobca nepreukázal žiadny dôvod, prečo by práve jemu (na rozdiel od iných zamestnancov\nv rovnakom postavení) žalovaný doručoval inú listinu, než akú doručoval zvyšným zamestnancom, 4/\nza stavu, kedy žalovanému nevznikla potreba doručovať v tomto období žalobcovi inú písomnosť, u\nktorej by mohlo dôjsť k zámene s doručovanou listinou o okamžitom skončení pracovného pomeru\n(takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola), 5/ za stavu, kedy doručovanie pozvánky na valné\nzhromaždenie potom, čo toto už prebehlo sa javí nelogickým a navyše potom, čo mal žalovaný túto\npozvánku už za riadne doručenú „jej neprevzatím žalobcom v odbernej lehote“ ešte pred zasadnutím\nsamotného valného zhromaždenia (ešte v apríli 2018), a teda nemal potrebu ju opätovne žalobcovi\ndoručovať aj v máji 2018, možno závery súdu prvej inštancie, o tom, že neuveril tvrdeniam žalobcu o\nnedoručení okamžitého skončenia pracovného pomeru (a o doručení pozvánky na valné zhromaždenie)\na o tom, že žalobcovi bolo okamžité skončenie pracovného pomeru riadne doručené dňa 21.5.2018,\noznačiť za správne (a logické).\n\nŽalobca tak v konaní nepredniesol ani len oporné body svedčiace v prospech jeho tvrdení (teda\ntaké, ktorými by zvýšil pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení ohľadne údajného nedoručenia mu\nokamžitého skončenia pracovného pomeru), pričom v tomto smere neoznačil žiadny iný subjekt, ktorý\nby mohol takýmito informáciami o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, disponovať,\nčím ani súdu neumožnil obstarať alebo zabezpečiť takéto dôkazy postupom podľa § 319 C.s.p. Práve\nnaopak, ako už bolo uvedené časové súvislosti medzi dátumom okamžitého skončenia pracovného\npomeru (24.4.2018), odovzdaním zásielky na poštovú prepravu žalovaným (3.5.2018) a dátumom\nprevzatia zásielky žalobcom (21.5.2018) sa javia ako dostatočne presvedčivé a prinajmenej postačovali\nna to, aby dôkazné bremeno preukázať, že zásielka doručená žalobcovi dňa 21.5.2018 v skutočnosti\nneobsahovala okamžité skončenie pracovného pomeru (ale pozvánku na zasadnutie MZV), zaťažovalo\nžalobcu, a nie žalovaného. Naviac, ako vyplýva zo záverov vyššie označeného rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/27/2011, ak by tvrdenia žalobcu mali byť v tomto smere pravdivé\n(že mu žalovaný nedoručil okamžité skončenie pracovného pomeru ale pozvánku na zasadnutie\nVZ), alebo aspoň v rozumnej miere spochybňujúce skutočný obsah doručovanej zásielky, žalobca\npo oboznámení sa s obsahom doručovanej zásielky, mohol (a v tomto prípade aj mal) priamo\nžalovanému obratom avizovať (oznámiť, dopytovať sa) skutočnosť, prečo mu tento zaslal pozvánku\nna zhromaždenie, ktoré sa už konalo cca mesiac predtým (teda mohol poukázať na absurditu obsahu\ndoručovanej zásielky, naviac za situácie, kedy musel mať súčasnú vedomosť o tom, že zvyšným\nzamestnancom (s ktorými bol neustále v kontakte) žalovaný v danom čase doručoval listiny o okamžitom\nskončení pracovného pomeru). Týmto spôsobom by išlo o racionálny postup žalobcu, ktorým by zároveň\nmohol u súdu navodiť dojem (aspoň predpoklad) pre pravdivosť svojich tvrdení. Rovnako mohol priamo\nna mieste požiadať pracovníčku pošty (keď už táto mala byť k nemu taká ústretová v tom smere, že\nmu umožnila oboznámiť sa s obsahom zásielky pred jej doručením), aby mu napr. písomne potvrdila,\nčo bolo obsahom doručovanej zásielky.\n29. Vzhľadom k tomu, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol rozviazaný okamžitým skončením\nk 31.5.2018, bol správny i záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi neprináleží náhrada mzdy za obdobie\nod 29.06.2018 do 28.06.2021 (za obdobie, kedy už pracovný pomer žalobcu neexistoval). Žalobca vo\nsvojej výpovedi tiež uviedol, že o údajnom Okamžitom skončení sa dozvedel až vo februári 2020, no\nnapriek tomu, ani po tomto žalobu o určenie jeho neplatnosti podľa § 77 Zákonníka práce nepodal.\n30. Nakoľko odvolací súd v napadnutej časti rozsudku (výrok II.) nezistil žiadne pochybenie súdu prvej\ninštancie a nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli\nspôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie žalobcu nepovažoval odvolací súd\nza dôvodné, a preto rozsudok v časti zamietajúceho výroku (výrok II.) ako vecne správny podľa § 387\nods. 1 C.s.p. potvrdil a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu\nprvej inštancie. Vzhľadom k tomu (s poukazom na čiastočný úspech strán v spore) bol potom správny\naj súvisiaci výrok o trovách prvoinštančného konania. Výrok, ktorým súd prvej inštancie určil neplatnosť\nvýpovede z pracovného pomeru (výrok I.), nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.\n31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255\nods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, priznal ich náhradu voči žalobcovi\nv rozsahu 100 %.\n32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\n\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\n\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 384/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:526f2839-5d38-4449-b149-0a73c6269cea", "datum": "2025-08-07", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "21Cpr/9/2018", "guid": "e682d4ef-4791-4a2f-b4d2-e395fefbe2a6:fcac1b90-f80d-46b9-a720-4ad94779e1c2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:51256d8f-9b08-44bb-810b-909aa65e4483", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 353/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 353/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51256d8f-9b08-44bb-810b-909aa65e4483"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "f8a500b3-d38c-446c-92a9-f8de040bd8a5:5ef6bcdb-83a2-4d74-b633-4ba05f3a7fc2", "ecli": null, "spisova_znacka": "6CoPr/2/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoPr/2/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f8a500b3-d38c-446c-92a9-f8de040bd8a5:5ef6bcdb-83a2-4d74-b633-4ba05f3a7fc2"}, {"guid": "4c3d6402-0789-4bec-98ea-2d56ddd230e0:e779ff2d-28ba-4f2f-95f9-937e505c5459", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cpr/9/2018", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 7Cpr/9/2018 z 25. 6. 2018", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2018-06-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4c3d6402-0789-4bec-98ea-2d56ddd230e0:e779ff2d-28ba-4f2f-95f9-937e505c5459"}, {"guid": "e682d4ef-4791-4a2f-b4d2-e395fefbe2a6:fcac1b90-f80d-46b9-a720-4ad94779e1c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Cpr/9/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 21Cpr/9/2018 z 9. 10. 2019", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2019-10-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e682d4ef-4791-4a2f-b4d2-e395fefbe2a6:fcac1b90-f80d-46b9-a720-4ad94779e1c2"}, {"guid": "ee36404c-d616-4cd3-8213-e8eecf1581b8:d3ff657e-0022-4b2d-a345-e764d31dad72", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Cb/3/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8Cb/3/2018 z 5. 2. 2018", "sud": "Okresný súd Ružomberok", "datum_vydania": "2018-02-05", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ee36404c-d616-4cd3-8213-e8eecf1581b8:d3ff657e-0022-4b2d-a345-e764d31dad72"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:526f2839-5d38-4449-b149-0a73c6269cea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.384.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 384/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 384/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.384.2025.1"}, {"guid": "150d519d-fc32-4fe9-98a1-5c11ea9b1fd1:35722d84-e22f-4a5a-b180-afdd7dbb5594", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1318204057.1", "spisova_znacka": "7CdoPr/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoPr/1/2025 z 19. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1318204057.1"}]}