{"guid": "18f10dfb-1dc7-4113-854b-119ed991fac9:2e7b229a-a694-40b8-8c47-1d9723e83e42", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1317214588.2", "spisova_znacka": "15Co/70/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/70/2023 z 22. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. mája 2024, sp. zn. 15Co/70/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1317214588.2", "identifikacne_cislo": "1317214588", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Walterová", "sudca_id": 666, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-walterova-666", "datum_vydania": "2024-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/46/#paragraf-49a", "nazov": "§ 49a zákona č. 46/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/46/#paragraf-49a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/46-1964/paragraf-49a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/46/#paragraf-40a", "nazov": "§ 40a zákona č. 46/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/46/#paragraf-40a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/46-1964/paragraf-40a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/46/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 zákona č. 46/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/46/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/46-1964/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/46/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 46/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/46/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/46-1964/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/46#paragraf-49a", "/SK/ZZ/1964/46#paragraf-40a", "/SK/ZZ/1964/46#paragraf-48", "/SK/ZZ/1964/46#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e7b229a-a694-40b8-8c47-1d9723e83e42", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1317214588.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1317214588.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1317214588.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/70/2023\n1317214588\n22. 05. 2024\nJUDr. Silvia Walterová\nECLI:SK:KSBA:2024:1317214588.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: I. M. J. K. O. W. V. ,\nT. S. X.XX.XXXX, U. H. H., M. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom, Bratislava,\nPrievozská č. 14/A, proti žalovanému: M. G. F. É. C. , T. S. XX.X.XXXX, U. H. H.-D., zastúpený JUDr.\nSamuelom Baránikom, advokátom, Bratislava, Podjavorinskej č. 7, o určenie platnosti kúpnej zmluvy,\nna odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava\nIII) zo dňa 11. novembra 2022, č.k. 21 C 83/2017-224, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 11. novembra\n2022, č.k. 21 C 83/2017-224,\n- vo výroku I., ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e ,\n- vo výroku II., ktorým žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v pomere úspechu 100\n%, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, m e n í tak, že\nžalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvého odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nIII. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 11.11.2022, č.k. 21 C 83/2017-224, I. žalobu v celom rozsahu\nzamietol; II. žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v pomere úspechu 100 %, o výške\nktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Vychádzal zo žaloby doručenej\nsúdu dňa 12.7.2017, ktorou sa žalobca domáhal určenia platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním\na žalovaným dňa 19.4.2016\no prevode vlastníctva záhradnej chaty\nsúpisné č. XXXXX, katastrálne územie D., postavenej na parcele č. XXXX/XX nezapísanej na liste\nvlastníctva. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.4.2016 uzavrel so žalovaným kúpnu\nzmluvu o prevode uvedenej záhradnej chatky a zároveň v tento deň mu žalovaný podpísal potvrdenie,\nktorým deklaroval, že mu na základe podpísanej kúpnej zmluvy vyplatil dohodnutú kúpnu cenu vo výške\n5.000,- €, ktorú prevzal. Dňa 19.4.2017 mu žalovaný podpísal aj plnú moc na výhradné zastupovanie\nvo všetkých úkonoch spojených s prevodom predmetnej záhradnej chaty, na ktorú bolo ObNV dňa\n23.12.1977 vydané dodatočné stavebné povolenie č. XXX-XXXX/XX-OR-XXX. Dňa 27.4.2017 mu\nžalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. H. doručil odstúpenie od kúpnej zmluvy z\ndôvodu tiesne v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka, z dôvodu mimoriadne ťaživej situácie vyvolanej\nabsenciou akýchkoľvek finančných prostriedkov, a to ani na základné životné potreby, pričom zostal\nbez domova. Nápadne nevýhodné podmienky odôvodnil skutočnosťou, že v právoplatnom uznesení o\ndedičstve Okresného súdu\nBratislava V zo dňa 24.4.2015, č.k. 1 D 285/2012-97, bola hodnota\n\nchaty určená sumou 46.450,- €, preto dohodnutá kúpna cena 5.000,- € v kúpnej zmluve zo dňa 19.4.2016\npredstavuje nápadne nevýhodné podmienky. Z článku VI. bod 6 kúpnej zmluvy vyplýva, že žalovaný\nvykonal právny úkon v predpísanej forme, zmluvu si prečítal pred podpisom, porozumel jej obsahu, bola\nspísaná podľa jeho skutočnej vôle a na základe pravdivých údajov, pričom prehlásil, že ju neuzatváral v\ntiesni, ani za nápadne jednostranne nevýhodných podmienok, je pre neho výhodná, pri podpise nebol na\nneho vyvíjaný nátlak. Vzhľadom na to považuje odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy za neplatné,\npretože ním preukazovaná tieseň\na nápadne nevýhodné podmienky v čase podpisovania\nzmluvy neexistovala. Žalovaný v čase podpisovania zmluvy mal vedomosť o právoplatnom uznesení\no dedičstve, ktorým bola hodnota predmetnej chaty určená sumou 46.450,- €, avšak napriek tomuto\nzmluvu podpísal\na prevzal od neho kúpnu cenu. Žalovaný naplnenie § 49 Občianskeho\nzákonníka nepreukázal, preto odstúpenie od zmluvy je neplatné. Naliehavý právny záujem v zmysle §\n137 písm. c/ C.s.p. preukazoval odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n27.4.2017, sp.zn. 1 V Cdo 1/2017.\n2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými\ndôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Zmluvou o\nuzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2016 budúci predávajúci - žalovaný ako výlučný vlastník\nnehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D. - stavby bez súpisného čísla, postavenej na\npozemku parcela č. XXXX/XX ako záhradná chata, nezapísanej na liste vlastníctva, na ktorú bolo ObNV\nBratislava III dňa 23.12.1977, vydané dodatočné stavebné povolenie č. B.-XXX-XXXX/XX-OR-XXX a\nbudúci kupujúci - žalobca, sa zaviazali v lehote XX dní od podpisu zmluvy o budúcej zmluve uzavrieť\nkúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - záhradnej chate za dohodnutú kúpnu\ncenu 19.000,- €, ktorá mala byť budúcemu predávajúcemu vyplatená v hotovosti v dvoch splátkach a\njedným bezhotovostným vkladom do depozitu notára, ktorý mal uvoľniť finančnú hotovosť po zapísaní\nkupujúceho na list vlastníctva parciel č. XXXX/XX a č. XXXX/X tak, že prvú splátku v sume 270,€ v hotovosti pri podpise zmluvy o budúcej zmluve, druhú splátku v sume 1.730,- € v hotovosti pri\npodpise kúpno-predajnej zmluvy a sumu 17.000,-€ do depozitu notára bezhotovostným vkladom, ktorý\nmal uvoľniť finančnú hotovosť pri zápise kupujúceho na list vlastníctva parciel č. XXXX/XX a č. XXXX/X;\nzmluvné strany prehlásili, že kúpnu cenu dohodli\nv súlade s § 589 Občianskeho zákonníka.\nDňa 19.4.2016 bola medzi stranami sporu uzavretá kúpna zmluva v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, na základe ktorej žalovaný ako výlučný vlastník záhradnej chaty - stavby bez súpisného čísla,\npostavenej na pozemku parcela č. XXXX/XX, nezapísanej na liste vlastníctva, odpredal žalobcovi za\ndohodnutú kúpnu cenu 5.000,- €, ktorú mal kupujúci vyplatiť predávajúcemu pri podpise kúpnej zmluvy.\nKupujúci\nv čl. II. kúpnej zmluvy prehlásil, že pred uzavretím zmluvy sa oboznámil so stavom\nnehnuteľnosti a tento mu je známy. Podľa čl. V. mal kupujúci nadobudnúť vlastníctvo\nk\npredmetnej nehnuteľnosti, t. j. záhradnej chate dňom podpísania zmluvy a uhradením kúpnej ceny. Na\nzáklade potvrdenia zo dňa 19.4.2016 žalovaný a žalobca potvrdili, že žalobca ako kupujúci odovzdal a\nžalovaný ako predávajúci prevzal od žalobcu sumu 5.000,- € v hotovosti podľa kúpnej zmluvy na kúpu\nnehnuteľnosti - záhradnej chaty postavenej na parcele č. XXXX/XX, katastrálne územie D., nezapísanú\nna liste vlastníctva. Odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 26.4.2017 adresovaným žalobcovi, žalovaný\nodstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016, ktorej predmetom bol prevod chaty postavenej na parcele\nč. XXXX/XX, katastrálne územie D. z dôvodu, že zo strany žalovaného bola zmluva uzavretá v tiesni\nza nápadne nevýhodných podmienok. Tieseň žalovaného bola v tom, že v čase uzatvárania zmluvy\nsa nachádzal v mimoriadne ťaživej situácii vyvolanej absenciou akýchkoľvek financií ani na základné\nživotné potreby, bez domova, kedy bol žalobcom oslovený a dňa 19.4.2016 podpísal kúpnu zmluvu,\npodľa ktorej kúpna cena chaty bola 5.000,- €. Hodnota chaty bola\nv právoplatnom\nuznesení o dedičstve Okresným súdom Bratislava V zo dňa 24.4.2015, č.k.\n1 D 285/2012-97,\nurčená na sumu 46.450,- €, teda kúpna cena podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016 vo výške 5.000,€ predstavuje až nápadne nevýhodné podmienky pre žalovaného ako predávajúceho. Preto podľa §\n49 Občianskeho zákonníka odstupuje od zmluvy a zrušuje ju od počiatku. Súčasne oznámil žalovaný\nžalobcovi, že návrh na vklad vlastníckeho práva podaný na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor\ndňa 30.8.2016 a vedený pod č. V-XXXXX/XXXX, berie späť. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava,\nkatastrálny odbor zo dňa 17.7.2017,\nč. V-XXXXX/XX, bolo konanie o návrhu na\nvklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a\nžalovaným týkajúcej sa stavby bez súpisného čísla, t. j. záhradnej chaty na pozemku registra C KN\nparcela č. XXXX/XX, katastrálne územie D., prerušené podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona z\ndôvodu, že dňa 12.7.2017 bolo katastrálnemu odboru doručené oznámenie o podanej žalobe týkajúce\nsa vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti, teda z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej\n\notázke. Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.4.2015, č.k. 1 D 285/2012-97, Dnot 49/2012,\nv dedičskej veci po poručiteľovi Q. G., zomrel dňa XX.XX.XXXX (otec žalovaného), bola schválená\ndohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi, na základe ktorej nadobudol žalovaný stavbu\nbez súpisného čísla, postavenú na parcele č. XXXX/XX - záhradnú chatu nezapísanú v KN, na ktorú\nbolo ObNV Bratislava III dňa 23.12.1977 vydané dodatočné stavebné povolenie č. B.-XXX-XXXX/XXOR-XXX, vo všeobecnej cene chaty 46.450,- €. Z listu vlastníctva č. X, katastrálne územie D., zistil,\nže výlučným vlastníkom nehnuteľností parciel registra „C“ parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a\nnádvoria o výmere\n26 m2 a parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 117 m2, je Hlavné mesto\nSR Bratislava - mestská časť Bratislava - D.. Žiadosťou zo dňa 20.4.2016 žiadal žalobca Miestny úrad\nD.\no odkúpenie parciel č. XXXX/X a č. XXXX/XX v katastrálnom území D. na D. jazerách\n(H.) z dôvodu, že je majiteľom stavby bez súpisného čísla postavenej na parcele č. XXXX/XX, záhradnej\nchaty nezapísanej v KN, na ktorú bolo ObNV Bratislava III vydané dodatočné stavebné povolenie\ndňa 23.12.1977 a ktorú chatu kúpil od žalovaného, ktorý nehnuteľnosť zdedil po Q. G., narodený dňa\nXX.X.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, k čomu žalobca priložil dedičské rozhodnutie, kúpnu zmluvu a\nplnú moc. Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - D. dňa 16.6.2016 po prerokovaní schválilo\nvypovedanie nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX/NZ v dvojmesačnej výpovednej lehote, uzavretej\ns D.\nD. a žiadalo starostu na najbližšie zasadnutie pripraviť návrh a odpredaj pozemkov parciel č. XXXX/X\na č. XXXX/XX žalobcovi. V zmysle dôvodovej správy bolo navrhnuté odpredať žalobcovi nehnuteľnosti\nv katastrálnom území D., parcely č. XXXX/X - záhrady\no výmere 117 m2 a č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, ako prípad hodný osobitného zreteľa za cenu 131,93 €/\nm2 v zmysle vypracovaného znaleckého posudku znalca Ing. D. Z. č. XX/XXXX (18.865,99 €). Žalobca\nvo výpovedi tvrdil, že koncom leta 2015 po získaní kontaktu na žalovaného ho navštívil v jeho bydlisku\nv C. a oslovil ho ako vlastník susediacich nehnuteľností so záujmom o odkúpenie predmetnej chaty,\npričom žalovaný z dôvodu prebiehajúceho dedičského konania po svojom otcovi mu prisľúbil, že po\nukončení dedičského konania sa mu ozve. Koncom januára 2016 sa mu telefonicky ozval žalovaný s\ntým, že dedičské konanie po jeho otcovi je ukončené a má záujem o odpredaj pozemkov pod chatou\nod Mestskej časti Bratislava - D.. Následne sa žalovaný odmlčal až do dňa 15.4.2016, kedy sa dohodli,\nže mu žalovaný odpredá predmetnú chatu aj s pozemkami pod ňou, za ktorým účelom uzavreli zmluvu\no budúcej zmluve. Podklady na spísanie zmluvy\no budúcej zmluve mu žalovaný neodovzdal\nžiadne, poskytol mu len údaje o chate s tým, že nejaké listiny mal žalovaný u seba a z nich odpísal\nidentifikáciu chaty, keďže vypracovával zmluvu o budúcej zmluve u neho doma. Kúpnu cenu navrhol\nešte v januári 2016 vo výške 20.000,- €. V čase podpisu zmluvy o budúcej zmluve si neoveroval vlastníka\npredmetných pozemkov pod chatou parcela č. XXXX/XX a č. XXXX/X, predpokladal, že ich vlastníkom\nje žalovaný, keďže mu v januári žalovaný sľúbil, že si vybaví vlastníctvo k týmto pozemkom. Zmluvu\no budúcej zmluve podpisovali v jeho motorovom vozidle. Po uzavretí zmluvy\no\nbudúcej zmluve dňa 15.4.2016 zistil, že žalovaný nie je vlastníkom parciel pod chatou parcela č. XXXX/\nXX a č. XXXX/X, katastrálne územie D., z ktorého dôvodu oznámil žalovanému, že nie je ochotný kúpiť\nchatu s pozemkami, avšak keď žalovaného viezol autom domov, sľúbil mu ukázať dedičské rozhodnutie.\nDňa 19.4.2016 boli obaja dedičské rozhodnutie po otcovi žalovaného vyzdvihnúť na Okresnom súde v\nBratislave C., kedy sa žalovaného spýtal za akú sumu by odkúpil predmetnú chatku, na čo on navrhol\nkúpnu cenu 5.000,- €, s čím žalovaný súhlasil. Skutočnosť, že žalovaný nie je vlastníkom pozemkov\nparcelné č. XXXX/XX a č. XXXX/X zistil z katasterportála, pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve si\nneoveroval vlastníctvo k týmto pozemkov z dôvodu, že veril žalovanému, overoval si to neskôr, keďže\nkúpna cena bola 20.000,- €. Po vyzdvihnutí si dedičského rozhodnutia na Okresnom súde Bratislava\nV sa spolu so žalovaným dostavili do jeho domova, kde jeho družka spísala kúpnu zmluvu, následne\nišli overiť na nej podpisy k notárovi a žalovanému vyplatil sumu 5.000,- €. Doklady ohľadne predmetnej\nchaty mu žalovaný odovzdal až pri spisovaní riadnej kúpnej zmluvy dňa 19.4.2016. Dôvody uvádzané\nžalovaným v odstúpení od zmluvy považuje za nedôvodné, nakoľko žalovaný bol riadne zamestnaný,\nkúpna zmluva nebola podpísaná\nv tiesni, na jej obsahu sa obaja riadne dohodli. V\nprvom polroku 2016 nevnímal sociálnu situáciu žalovaného vôbec, nakoľko s ním nebol v kontakte, v\nčase podpisu kúpnej zmluvy bol žalovaný riadne zamestnaný, žalovaný mu popisoval charakter práce v\nzamestnaní i to, že mu ukradli preukaz totožnosti. V apríli 2016 býval žalovaný v tesnej blízkosti fabriky\nv ubytovni, kde údajne pracoval. Z výpovede žalovaného zistil, že začiatkom roka 2016 sa zamestnal vo\nVolkswagene, kde bol zamestnaný tri mesiace. Keďže mal množstvo exekúcií, mal zablokované účty,\nzostal bez akýchkoľvek financií. V apríli 2016 ho navštívil žalobca\ns tým, že sa dohodli na\nodpredaji predmetnej chaty bez pozemkov na Vajnorských jazerách za kúpnu cenu 20.000,- €, ktorej bol\nvlastníkom. Pozemky pod chatou nevlastnil. So žalobcom sa poznali od roku 2015, kedy ešte býval v byte\nu svojho otca v C., vtedy za ním prišiel žalobca so záujmom odkúpenia predmetnej chaty. Po úmrtí svojho\n\notca v roku 2015 bol nútený sa z bytu odsťahovať, nakoľko byt pripadol jeho sestre do vlastníctva a nemal\nžiadne bývanie. U zamestnávateľa kvôli exekúciám dal výpoveď, dokonca nemal vybavený ani preukaz\ntotožnosti. Žalobca mu poskytol v roku 2016 sumu 270,- € ako prvú časť zálohy kúpnej ceny za odpredaj\nchaty 19.000,- €, z ktorej sumy si zaplatil vybavenie preukazu totožnosti a niečo mu zostalo na živobytie.\nŽalobca mal vedomosť, že je vlastníkom výlučne chaty, nie pozemkov. Žalobca mu do dnešného dňa\nvyplatil iba sumy 270,- € a 5.000,- €. Nedoplatok do 19.000,- € mu žalobca po podpise kúpnej zmluvy,\nkeď ho žiadal o doplatenie dohodnutej tejto kúpnej ceny, odmietol vyplatiť, z dôvodu ktorého odstúpil\nod predmetnej kúpnej zmluvy, nakoľko ho žalobca uviedol pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016\ndo omylu, že podpisuje prevzatie len zálohy kúpnej ceny 5.000,- €. Exemplár zmluvy o budúcej zmluve\nzo dňa 15.4.2016 mu žalobca odovzdal po podpise, exemplár kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016 mu bol\nodovzdaný po podpise u notára, ktorú zmluvu si však neprečítal. Prvoinštanšný súd konštatoval, že v\npriebehu konania sa žalovaný dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, kedy bol žalovaný uvedený\ndo omylu ohľadne výšky kúpnej ceny s tým, že otázka kúpnej ceny je skutočnosťou uzavretiu právneho\núkonu rozhodujúcou a sú naplnené zákonné požiadavky relatívnej neplatnosti.\nZ\nvýpovede svedka D. D., bratranca žalovaného a suseda žalobcu zistil, že predmetnú chatu užíva od\nroku 2010 na základe zmluvy o prenájme, ktorú uzavrel so žalovaným, s ktorým uzavrel aj predkupnú\nzmluvu, nakoľko v roku 2010 nemal žalovaný predmetnú chatu vo svojom vlastníctve zapísanú na\nliste vlastníctva, prebiehalo dedičské konanie po otcovi žalovaného. Z tohto dôvodu prerobil chatu\nna celoročné obývanie. Pozemky pod chatou boli stále vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy,\nktorému platí nájomné za pozemky. V predmetnej chate býval v minulosti aj žalovaný, ktorý neskôr\nprepadol alkoholu. V rokoch 2013-2014 vznikli nejaké nezhody medzi jeho synmi a žalobcom, šírili sa\nreči, že žalobca si z pozemkov, na ktorých je postavená predmetná chata, chce postaviť parkovisko\npre svoje vozidlá. Raz ho kontaktoval žalovaný, že bol žalobcom podvedený ohľadne kúpy chaty a\nvyplatil mu namiesto 19.000,- € iba 5.000,- €. V tom čase bol žalovaný bez príjmu, bol bezdomovec,\nprebýval v bezdomoveckých ubytovniach. Predmetnú chatu v tom čase v roku 2016 obýval on, obýva ju\ndo dnešného dňa, na rekonštrukčné práce na chate mal od Mestskej časti Vajnory stavebné povolenie.\nPotom čo mu oznámil žalovaný skutočnosť o vyplatení kúpnej ceny 5.000,- € za predmetnú chatu,\nžalobca hneď začal na Mestskej časti Bratislava - D. vybavovať záležitosti týkajúce sa zrušenia nájomnej\nzmluvy uzavretej medzi Mestskou časťou Bratislava - D. a ním ohľadom pozemkov pod chatou.\n3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c/ Civilného\nsporového poriadku, § 37 ods. 1, § 40a, § 48 ods. 1, ods. 2, § 49,\n§ 49a Občianskeho\nzákonníka, dôvodiac nedôvodnosťou žaloby. Uviedol, že hlavným predpokladom úspešnosti určovacích\nžalôb je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p., pričom\nsúd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, v opačnom prípade\nbez skúmania vecnej stránky veci musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. S prihliadnutím\nna vyslovený právny názor odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení zo dňa 26.2.2020, č.k. 15 Co\n38/2019-145, vyhodnotil, že u žalobcu je na určovacom žalobnom návrhu o určenie platnosti kúpnej\nzmluvy zo dňa 19.4.2016 naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. daný z dôvodov\nuvedených v bode 7. odôvodnenia rozsudku. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému\nurčenia platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016, ktorou žalovaný previedol na žalobcu záhradnú chatu\nsúpisné č. XXXXX nezapísanú na liste vlastníctva a postavenú na parcele č. XXXX/XX, v katastrálnom\núzemí D. z dôvodu, že odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy zo strany žalovaného doručeného\nžalobcovi dňa 27.4.2016 z dôvodu omylu podľa\n§ 49a Občianskeho zákonníka je neplatné;\nako i vyhodnotenia dovolanej sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalovaným voči žalobcovi z dôvodu\ntiesne a nápadne nevýhodných podmienok podľa § 49 Občianskeho zákonníka, preto sa prejudiciálne\nzaoberal vyhodnotením platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy zo dňa\n19.4.2016. Poukázal na to, že podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon okrem iného\nmusí urobiť aj slobodne. Náležitosťou vôle je však aj absencia omylu, o ktorej zákon osobitne ustanovuje,\nže je špeciálnou vadou vôle, ktorá má určené právne následky. V tomto ustanovení § 49a Občianskeho\nzákonníka je upravený omyl vo vôli, tzv. vnútorný omyl, ktorého právna podstata spočíva v tom, že\nkonajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu\no dôsledkoch právneho\núkonu. Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov citovaného ustanovenia zákona je\nto, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila, jedná\nsa o podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka\nprávneho úkonu - zmluvy, ktorý musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované vedieť. Ak omyl bol vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný\nalebo nepodstatný, v takomto prípade ide o omyl vyvolaný ľsťou. Právnym dôsledkom právneho úkonu\n\nurobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka.\nRelatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho\núkonu. Znamená to, že dokiaľ oprávnená osoba neuplatní svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho\núkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti. Relatívna\nneplatnosť pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá, do tej doby sa považuje\npredmetný právny úkon za platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Osobami oprávnenými\ndovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí účastníci zmluvy, t. j. tí ktorí neplatnosť sami\nnespôsobili a tiež tretie osoby, pokiaľ sú z takého úkonu vo svojich právach a oprávnených záujmoch\ndotknuté. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú\nmožno prirovnať\nk absolútnej neplatnosti. Oprávnenie odstúpiť od zmluvy podľa § 49\nObčianskeho zákonníka má aj účastník, ktorý ju uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.\nZa tieseň sa považuje také hospodárske, sociálne alebo obdobné pomery osoby, v ktorých sa ocitla\nz objektívnych príčin a ktoré na ňu pôsobia tak, že prejaví vôľu uzavrieť zmluvu aj v prípade, že keď\nby v tiesni nebola, zmluvu by neuzavrela. Právne je bezvýznamné, kto a čo vyvolalo tieseň a nie je\nrozhodujúce ani to, že tieseň vyvolal druhý účastník zmluvy. Kumulatívnou požiadavkou zákona na\nrealizáciu oprávnenia odstúpiť od zmluvy sú nápadne nevýhodné podmienky, za ktorých bola zmluva\nuzavretá. Nápadnú nevýhodnosť podmienok treba skúmať v každom jednotlivom prípade osobitne a\ntreba prihliadnuť najmä na to, aké plnenie sa stáva povinnosťou pre účastníka, ktorý koná v tiesni a na\naké plnenie má tento účastník zmluvy právo. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový nepomer,\nmožno usúdiť, že v okamihu uzavretia zmluvy existovali nápadne nevýhodné podmienky. Z vykonaného\ndokazovania mal za preukázané, že na základe iniciatívy žalobcu, ktorý je vlastníkom susediacich\nnehnuteľností s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom konania, t. j. predmetnou chatou a parcelami\nparcelné č. XXXX/XX. a č. XXXX/X v katastrálnom území D., uzavreli dňa 15.4.2016 v súlade s § 50a\nObčianskeho zákonníka zmluvu o budúcej zmluve, ktorej písomné vyhotovenie vypracovával žalobca na\nzáklade údajov poskytnutých mu žalovaným. Žalobca, keďže bol vlastníkom susediacich nehnuteľností\ns predmetnou chatou i parcelou, na ktorej je chata postavená, parcela č. XXXX/XX a ďalšou parcelou\nč. XXXX/X, katastrálne územie D., mal vedomosť, že žalovaný nie je vlastníkom parciel č. XXXX/XX\na č. XXXX/X a že ich výlučným vlastníkom je Hlavné mesto SR Bratislava v správe Mestskej časti\nBratislava - D.. Ako vyplýva zo znenia zmluvy o budúcej zmluve, predovšetkým článok I., jej predmetom\nbol záväzok žalovaného ako budúceho predávajúceho odpredať žalobcovi ako budúcemu kupujúcemu\ndo 15 dní od podpísania zmluvy o budúcej zmluve kúpnou zmluvou nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v\nkatastrálnom území D., postavenú na pozemku parcela č. XXXX/XX - záhradnú chatu nezapísanú v\nkatastri nehnuteľností na liste vlastníctva, na ktorú bolo ObNV Bratislava III dňa 23.12.1977, vydané\ndodatočné stavebné povolenie č. B.-XXX/XXXX/XX-OR-XXX, za kúpnu cenu 19.000,- €, ktorá mala byť\nžalovanému vyplatená v troch splátkach: 1. vo výške 270,- €\nv hotovosti pri podpise zmluvy\no budúcej zmluve (k čomu aj došlo, pričom žalovaný si z tejto čiastky zaplatil poplatky za vybavenie\npreukazu totožnosti); 2. vo výške 1.730,- € v hotovosti pri podpise riadnej kúpnej zmluvy; 3. 17.000,- €\nmal žalovaný vložiť do depozitu notára, ktorý ju mal uvoľniť po zápise žalobcu ako kupujúceho na list\nvlastníctva parciel č. XXXX/XX\na č. XXXX/X, ktoré parcely boli vo výlučnom vlastníctve\nHlavného mesta SR Bratislavy. Predmetom prevodu podľa zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 15.4.2016\nneboli v žiadnom prípade uvedené parcely. Ako mal ďalej preukázané, sám žalobca vo svojej výpovedi\nuvádzal, že špecifikáciu nehnuteľnosti - záhradnej chaty, ktorá bola predmetom zmluvy o budúcej\nzmluve, získal na základe nejakých dokladov poskytnutých mu žalovaným. Napriek tvrdeniam žalobcu,\nže žalovaný pri podpise zmluvy o budúcej zmluve nemal k dispozícii dedičské rozhodnutie, na základe\nktorého sa stal výlučným vlastníkom predmetnej chaty bez pozemkov a že toto rozhodnutie získal až po\ndostavení sa na Okresný súd Bratislava V dňa 19.4.2016 spolu so žalobcom, takémuto tvrdeniu žalobcu\nneuveril, nakoľko je veľmi zvláštne, že špecifikácia predmetu zmluvy o budúcej zmluve je v článku I.\nvyjadrená totožnými slovnými spojeniami a špecifikáciou ako v dedičskom rozhodnutí Okresného súdu\nBratislava V zo dňa 24.4.2015, č.k. 1 D 285/2012-97, Dnot 49/2012, z čoho vyplýva, že žalovaný k\ndispozícii už\nv deň podpisu zmluvy o budúcej zmluve toto dedičské rozhodnutie k dispozícii\nmal a žalobca tak vedel, že žalovaný je výlučným vlastníkom len predmetnej chaty a nie pozemkov\nparcelné č. XXXX/XX a č. XXXX/X a kúpna cena 19.000,- € bola dohodnutá výlučne za odpredaj chatky.\nPrisvedčil tvrdeniu právneho zástupcu žalovaného, že ak si žalobca pred podpisom zmluvy\no\nbudúcej zmluve dokázal zistiť, že práve žalovaný je výlučným vlastníkom predmetnej chaty nezapísanej\nna liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, keďže žalobca býva v susedstve žalovaného, na predmetnú\nchatku mal výhľad, má za to, že žalobca o skutočnosti, že žalovaný nie je vlastníkom parciel č. XXXX/\nXX a č. XXXX/X, katastrálne územie D., zapísané na liste vlastníctva č. X, katastrálne územie D., vo\nvlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, musel vedomosť mať. K dohodnutej kúpnej cene v článku III.\n\nzmluvy o budúcej zmluve zo dňa 15.4.2016 na sumu 19.000,- € konštatoval, že táto bola dohodnutá v\nsúlade so slobodnou vôľou žalobcu i žalovaného, navyše keď si žalobca veľmi dobre uvedomoval, že\nv dedičskom rozhodnutí po jeho otcovi zo dňa 24.4.2015 bola hodnota predmetnej chatky ocenená na\nsumu 46.000,- €, takže žalobca mal vedomosť o trhových hodnotách v danom čase a v danom mieste\nobdobných nehnuteľností v danej lokalite. Taktiež bolo preukázané, či už z výpovede svedka D. D. alebo\nz fotografického materiálu predmetnej chaty, že táto nepredstavuje železničný vagón bez vyššej hodnoty,\nako tvrdil žalobca, ale je riadne svedkom zrekonštruovaná a tento ju od roku 2010 užíva celoročne.\nDňa 19.4.2016 sa žalobca i žalovaný dostavili potom, čo bola družkou žalobcu spísaná riadna kúpna\nzmluva, k notárovi za účelom overenia podpisov na predmetnej kúpnej zmluve. K notárovi sa dostavili\nmotorovým vozidlom žalobcu, pričom ako už uviedol, neuveril žalobcovi, že v tento deň bol žalobca\nso žalovaným na Okresnom súde Bratislava V vyzdvihnúť si dedičské rozhodnutie, na základe ktorého\nsa žalovaný stal výlučným vlastníkom predmetnej chaty po svojom otcovi. Práve z týchto dôvodov ani\nneuveril tvrdeniam žalobcu, že v deň 19.4.2016 po vyzdvihnutí si dedičského rozhodnutia žalovaným,\nžalobca zistil, že žalovaný nie je vlastníkom parciel č. XXXX/XX a č. XXXX/X,\nz ktorého\ndôvodu nemal záujem na uzavretí riadnej kúpnej zmluvy, pričom až na základe vyvolaných rokovaní\nso žalovaným, ktorý súhlasil s kúpnou cenou 5.000,- €, aj žalobca súhlasil s uzavretím riadnej kúpnej\nzmluvy, ktorej predmetom bola výlučne predmetná chata, ktorú mal žalovaný žalobcovi odpredať za\nkúpnu cenu 5.000,- € (odhliadnuc od sumy 270,- € poskytnutých žalobcom žalovanému dňa 15.4.2016\nza účelom vybavenia si preukazu totožnosti). Ako potvrdili sporové strany i svedok Voštinár, žalovaný\ndlhodobo holduje alkoholickým nápojom, riadne zamestnaný nebol a býval po ubytovniach. Pre financie\nna živobytie, prípadne alkohol chodil k svedkovi Voštinárovi, ktorý mu ich odovzdával proti podpisu a\nzapočítaval ich na nájomné za užívanie predmetnej chaty, prípadne na budúcu kúpnu cenu za chatu,\npričom sa však svedok nevedel vyjadriť akú konkrétnu sumu poskytoval žalovanému ako nájomné,\nprípadne kúpnu cenu, navyše svedok potvrdil, že sa nejednalo\no vysoké sumy. Z\ntýchto skutočností uveril žalovanému, že práve z nedostatku finančných prostriedkov a alkoholizmu mal\nvidinu financií od žalobcu za chatu a je vysoko nepravdepodobné, aby na 4. deň po uzavretí zmluvy\no budúcej zmluve ohľadne kúpnej ceny chaty vo výške 19.000,- € súhlasil so znížením tejto kúpnej\nceny na sumu 5.000,- €. Uveril tak žalovanému, že predmetnú riadnu kúpnu zmluvu dňa 19.4.2016\npodpisoval bez toho, aby si ju riadne prečítal, alebo jej porozumel, veď ako sám uvádzal, myslel si,\nže žalovaný mu touto listinou len vypláca ďalšiu zálohu kúpnej ceny 19.000,- €. Aj ďalšie následné\nkonanie žalovaného, ktorý po podpise riadnej kúpnej zmluvy sa pýtal žalobcu, kedy mu vyplatí zvyšok\ndohodnutej kúpnej ceny 19.000,- € (ktoré mu žalobca odmietol vyplatiť), nasvedčuje tomu, že žalovaný\nskutočne bol žalobcom pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016 uvedený do omylu v časti výšky\nkúpnej ceny predmetnej chaty. Práve z tohto dôvodu žalovaný po zabezpečení si právneho zástupcu\nkonal a dňa 26.4.2017 prostredníctvom právneho zástupcu odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy z\ndôvodu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok podľa § 49 Občianskeho zákonníka a podaním zo\ndňa 18.12.2017 sa dovolal relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu omylu podľa § 40a\nObčianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie, v konaní bolo preukázané z dôvodov už\nbližšie uvedených v bode 28. odôvodnenia rozsudku, že žalobca uviedol žalovaného do omylu ohľadne\nvýšky kúpnej ceny, keď pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016 úmyselne zaviedol žalovaného,\nresp. v ňom vzbudil taký omyl, že vyplatená suma 5.000,- € v hotovosti dňa 19.4.2016 v zmysle kúpnej\nzmluvy tvorí len zápočet na časť dohodnutej kúpnej ceny 19.000,- € v zmysle zmluvy\no budúcej\nzmluve zo dňa 15.4.2016, čo bolo v rozpore s vôľou žalovaného, ktorý keď sa bezprostredne po uzavretí\nkúpnej zmluvy domáhal vyplatenia zvyšku kúpnej ceny 19.000,- €, žalobca mu ju odmietol vyplatiť s\ntvrdením, že odkupoval aj pozemky, čo je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Keďže žalovaný\nsa pred súdom dovolal relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016 z\ndôvodu omylu podľa § 49a, § 40a Občianskeho zákonníka, vyhodnotil kúpnu zmluvu zo dňa 19.4.2016\nza neplatný právny úkon s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný by tento právny úkon vyvolaný ľsťou\nžalobcu vo výške kúpnej ceny vôbec nebol urobil. V tomto smere sa pridržal skutočností uvedených\naj\nv bodoch 23. a 24. odôvodnenia rozsudku. K platnosti, resp. neplatnosti žalovaného\nodstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016 dôvodil, že žalovaný tak učinil z dôvodu tiesne a nápadne\nnevýhodných podmienok. Ako už uviedol v bode 28. odôvodnenia rozsudku, majetková\na\nfinančná situácia žalovaného je dlhodobo nepriaznivá, dlhodobo holduje alkoholickým nápojom, v čase\nuzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy podľa vyjadrenia aj žalobcu, bol žalovaný bezdomovcom s tým,\nže v Registri obyvateľov mal vyznačený i prechodný pobyt\nv ubytovni v S. T. D., U. č. X.\nRiadne zamestnaný nebol, mal množstvo exekúcií, z ktorého dôvodu bol zamestnaný len na prechodný\nkrátky čas. Financie okrem krátkodobých brigád získaval od svedka D. D., ktorý od žalovaného mal\nprenajatú predmetnú chatu, ktorú svedok rekonštruoval, avšak žalovanému titulom nájomného dával\n\nfinancie v malých množstvách, keď sa pre financie na alkohol a živobytie dostavil žalovaný a svedok mu\nich odovzdával proti podpisu. Žalovaný, ak by financie na živobytie mal, zrejme by kúpnu zmluvu nikdy\nso žalobcom neuzavrel, zvlášť keď svedok - bratranec žalovaného, predmetnú chatu sám od roku 2010\nzrekonštruoval za tým účelom, že ju chcel od žalovaného odkúpiť. Z týchto dôvodov mal u žalovaného\nnaplnený predpoklad uzavretia kúpnej zmluvy z jeho strany v tiesni. Čo sa týka nápadne nevýhodných\npodmienok, t. j. v zmysle dedičského rozhodnutia zo dňa 24.4.2015, bola hodnota predmetnej chaty\nustálená na sumu 46.450,- €, na základe zmluvy o budúcej zmluve bola hodnota predmetnej chatky\nzmluvnými stranami dohodnutá na 19.000,- €, v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016 bola hodnota\npredmetnej chatky ustálená na sumu 5.000,- €. Už z týchto skutočností je zrejmé i s poukazom na\nuvádzané skutočnosti v bode 25. odôvodnenia rozsudku, že plnenie, ktoré bolo pre žalovaného povinné\nvo vzťahu k žalobcovi v zmysle kúpnej zmluvy, bol prevod nehnuteľnosti v katastrálnom území D. zrekonštruovanej chatky postavenej na parcele č. XXXX/XX, pričom jej trhová hodnota v roku 2015 bola\nvo výške 46.450,- €, jedná sa o lukratívnu oblasť v oblasti D. jazier v Bratislave III. Plnenie, ktoré\nžalovaný za prevod tejto nehnuteľnosti 19.4.2016 od žalobcu obdržal po 4. dňoch od uzavretia zmluvy o\nbudúcej zmluve dňa 15.4.2016 bolo o 14.000,- € (pravdepodobne menej, poznámka odvolacieho súdu),\nz čoho jednoznačne vyplýva, že v okamihu uzavretia kúpnej zmluvy existovali nápadne nevýhodné\npodmienky, zjavný hodnotový nepomer vo výške kúpnej ceny v porovnaní s cenou uvedenou v kúpnej\nzmluve zo dňa 19.4.2016 a zmluve o budúcej zmluve zo dňa 15.4.2016, prípadne\nv dedičskom\nrozhodnutí po otcovi žalovaného zo dňa 24.4.2015, z čoho vyplýva, že ak by sa žalovaný nenachádzal vo\nfinančnej tiesni, mal sociálne problémy, bol alkoholikom, neexistovali by nápadne nevýhodné podmienky\nvo výške kúpnej ceny predmetnej chaty uvedenej v kúpnej zmluve a jej trhovou hodnotou, nikdy by\npredmetnú kúpnu zmluvu neuzavrel. Keďže žalovaný platne od kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016 odstúpil\nv súlade s § 49 Občianskeho zákonníka, predmetnú kúpnu zmluvu vyhodnotil za zrušenú z dôvodu\nplatného odstúpenia od nej žalovaným dňa 26.4.2017.\n3.2. O náhrade trov konania rozhodol právne podľa ustanovení § 255 ods. 1 ,§ 262\nods.\n1, ods. 2 C.s.p. a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi, ktorý bol\nv spore\nneúspešný, náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne po právoplatnosti\nrozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac tým, že konanie má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p.). Nesúhlasil so záverom\nsúdu prvej inštancie, že žalovaný v čase podpisovania kúpnej zmluvy konal v tiesni z dôvodu dlhodobo\nnepriaznivej majetkovej a finančnej situácie, ktorú vyhodnotil podľa skutkových zistení opísaných v\nbodoch 28. a 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázal na výpoveď svedka V. D. (body\n19., 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku) s tým, že z jeho spontánnej výpovede na pojednávaní\nkonanom dňa 27.9.2022 vyplynulo, že so žalovaným mal uzavretú predkupnú zmluvu cca v roku 2011\nna odkúpenie chaty. Na otázku jeho právneho zástupcu, či vie uviesť aká bola kúpna cena uvedená v\ntejto predkupnej zmluve za chatu svedok uviedol, že asi 45.000,- €. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu\nči zaplatil z tejto kúpnej ceny nejaké peniaze žalovanému uviedol len toľko, že mu občas dával nejaké\npeniaze, čo mu aj žalovaný podpísal, keď potreboval na alkohol alebo iné veci, avšak zamlčal, že na\nzáklade podpísanej zmluvy o budúcej zmluve medzi ním\na žalovaným dňa 23.1.2012\nvyplatil podľa čl. 4, bod 4.1. žalovanému sumu 11.100,- € ako zálohu na kúpnu cenu dohodnutú za predaj\nchaty a pozemkov v sume 46.450,- €. Pripojil k odvolaniu fotokópiu podpísanej zmluvy o budúcej zmluve\nzo dňa 23.1.2012 medzi svedkom a žalovaným, ktorá osvedčuje, že žalovaným deklarovaná tieseň z\ndôvodu nedostatku finančných prostriedkov je nevierohodná. O existencii tejto zmluvy sa dozvedel až\nz výsluchu uvedeného svedka vykonaného na pojednávaní konanom dňa 27.9.2022, na ktorom súd\nprvej inštancie po zhrnutí návrhov a vyjadrení právnych zástupcov účastníkov konania (správne strán\nsporu, poznámka odvolacieho súdu) k dokazovaniu a k právnej stránke veci vyhlásil dokazovanie za\nskončené; túto zmluvu získal až po vyhlásení rozsudku vo veci samej. Ďalej uviedol, že bezdomovectvo\nako podmienka tiesne na strane žalovaného ustálená súdom prvej inštancie na zistení, že žalovaný\nmal v Registri obyvateľov vyznačený prechodný pobyt v ubytovni v S. T. D., U. č. X., neumožňuje\nurobiť záver, že žalovaný podpisoval kúpnu zmluvu v tiesni z dôvodu že bol bezdomovcom, nakoľko na\nzáklade súdom prvej inštancie zistenej skutočnosti žalovaný v čase podpisovania kúpnej zmluvy s ním\nbol majiteľom chaty nachádzajúcej sa v lukratívnej oblasti D. jazier v Bratislave III, ktorú podľa výpovede\nsvedka V. D. určitú dobu spoločne užívali. Exekúcie ustálené súdom prvej inštancie ako znak tiesne\nna strane žalovaného v čase uzatvárania kúpnej zmluvy so žalobcom počas dokazovania neboli okrem\n\njeho tvrdení ničím preukázané. Zo správania žalovaného, ktorý na základe skutkových zistení súdu prvej\ninštancie k predmetu kúpy s ním podpísal najprv zmluvu o budúcej zmluve, po nej kúpnu zmluvu s inými\npodmienkami ako bolo dohodnuté v zmluve o budúcej zmluve, napriek tomu, že mal už k predmetu\nkúpy (chate) platne uzatvorenú nájomnú zmluvu (23.1.2012) a zmluvu o budúcej zmluve (23.1.2012)\nso svedkom V. D. na sumu 46.450,- €, z ktorej prevzal pri podpise zmluvy o budúcej zmluve zálohu\nvo výške 11.000,- €, možno urobiť spoľahlivý záver, že subjektívne pociťovaná tieseň žalovaného pri\npodpise kúpnej zmluvy s ním nebola pohnútkou na jeho prejav vôle. Na strane žalovaného absentoval\nstav objektívne vyvolávajúci tieseň, ktorý by vplýval na jeho konanie, nemohol od úkonu - kúpnej zmluvy\nz tohto dôvodu platne odstúpiť podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Je názoru, že právne posúdenie\ntiesne vo vzťahu k žalovanému podľa citovaného ustanovenia zákona na základe vykonaných dôkazov\nopísaných v bodoch 9. až 17. je založené na nesprávnych skutkových zisteniach, ku ktorým súd prvej\ninštancie dospel nesprávnym vyhodnotením dôležitosti, pravdivosti dôkazov a nedostatočne zisteným\nskutkovým stavom, ktorý je možné z dôvodu prípustnosti ďalej dotvoriť novotami. Vyššie opísaným\nkonaním súd prvej inštancie zaťažil rozhodnutie o tiesni na strane žalovaného vadou nesprávneho\nskutkového zistenia. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že v čase uzatvárania kúpnej\nzmluvy boli objektívne existujúce nápadne nevýhodné podmienky tak, ako ich vyhodnotil súd prvej\ninštancie podľa skutkových zistení opísaných v bodoch 28. a 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku.\nNamietol objektivizovanie hodnoty predmetu kúpnej zmluvy na základe uznesenia Okresného súdu\nBratislava V zo dňa 24.4.2015, č.k.\n1 D 285/2012-97, Dnot 49/2012 z dôvodu, že v tomto\nje bez akýchkoľvek pochybností uvedené, že táto je stanovená podľa tvrdenia účastníkov, to znamená\nsubjektívneho odhadu žalovaného. Nesprávne je aj objektivizovanie hodnoty predmetu kúpnej zmluvy\nna základe podpísanej zmluvy o budúcej zmluve. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie z vykonaného\ndôkazu - zmluvy o budúcej zmluve nesprávnym vyhodnotením jej obsahu týkajúcej sa dohodnutej výšky\nkúpnej ceny dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, podľa ktorého predmetom prevodu podľa čl. II. a\nčl. III. neboli v žiadnom prípade aj parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/X, keď dohoda o cene za nehnuteľnosť\nsa týka len prevodu chaty (bod 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Z bodu 1. v čl. III. zmluvy\no budúcej zmluve vyplýva, že dohodnutá kúpna cena 19.000,- € je za prevod nehnuteľností (plurál),\nktorá mala byť žalovanému vyplatená v troch splátkach, z čoho ale nie je možné dospieť skutkovému\nzáveru, že predmetom neboli v žiadnom prípade aj parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/X, nakoľko z výšky\ndohodnutej kúpnej ceny 19.000,- € sa nedá objektívne zistiť, akú hodnotu mala prevádzaná chata a akú\nhodnotu mali prevádzané pozemky. K argumentácii žalovaného ohľadne objektivizovania výšky ceny\nchaty na základe ním predložených inzerátov realitných kancelárií nie je možné prihliadať z dôvodu ich\nuvádzania k dátumu 23.8.2018 a nie k roku 2016, v ktorom bola kúpna zmluva uzatvorená. Záver súdu\nprvej inštancie, podľa ktorého hodnota predmetnej chaty ustálená v uzatvorenej kúpnej zmluve medzi\nním a žalovaným na sume 5.000,- € predstavuje plnenie, ktoré bolo pre žalovaného povinné vo vzťahu\nk nemu, zjavný hodnotový nepomer vo výške kúpnej ceny\nv porovnaní s cenou uvedenou\nv kúpnej zmluve, zmluve o budúcej zmluve a v dedičskom rozhodnutí po otcovi žalovaného zo dňa\n24.4.2015, je nesprávny. Existencia zjavného hodnotového nepomeru plnení založená na komparácii\nkúpnych cien ako taká nestačí na naplnenie znaku nápadne nevýhodných podmienok, lebo určovanie\nmajetkovej hodnoty vzájomného plnenia patrí do autonómneho rozhodovania zmluvných strán. To je\ndôvod, pre ktorý kúpnu cenu chaty vo výške 5.000,- € určenú na základe dohody žalovaného s ním\nnemožno hodnotiť ako existenciu hrubého nepomeru majetkovej hodnoty vzájomných plnení. Právne\nposúdenie existencie hrubého nepomeru ako objektívneho znaku nápadne nevýhodných podmienok\npodľa § 49 Občianskeho zákonníka na základe vykonaných dôkazov opísaných\nv\nbodoch 9. až 26. je založené na nesprávnych skutkových zisteniach, ku ktorým súd prvej inštancie dospel\nnesprávnym vyhodnotením dôležitosti, pravdivosti dôkazov a nedostatočne zisteným skutkovým stavom,\nktorý je možné z dôvodu prípustnosti ďalej dotvoriť novotami. Vykonané dokazovanie nepreukázalo v\nčase podpisu kúpnej zmluvy tieseň na strane žalovaného, ani existenciu objektívneho znaku nápadne\nnevýhodných podmienok, preto odstúpenie žalovaného dňa 26.4.2017 od kúpnej zmluvy je neplatné.\nNamietol taktiež, že skutkový záver uvedený v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je\nnesprávny, nakoľko súd prvej inštancie z vykonaného dôkazu - zmluvy o budúcej zmluve nesprávnym\nvyhodnotením jej obsahu týkajúcej sa dohodnutej kúpnej ceny v čl. III. vo výške 19.000,- € vyslovil\nzáver, podľa ktorého dohodnutá výška kúpnej ceny vo výške 5.000,- € v následne uzatvorenej kúpnej\nzmluve a vyplatená ním v hotovosti dňa 19.4.2016 je len záloha za prevod chaty a zastavaného pozemku\nvychádzajúc z textu v čl. I. zmluvy o budúcej zmluve (bod 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Z\ntextu zmluvy v čl. III. bod 1. zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že dohodnutá kúpna cena 19.000,- €\nje za prevod nehnuteľností, ktorá mala byť žalovanému vyplatená v troch splátkach a je preto logické,\nže žalovaným uplatňovaný „údajný doplatok“ za dohodnutú kúpnu cenu mohol nastať až za splnenia\n\npodmienok dohodnutých\nv tretej splátke v zmluve o budúcej zmluve a nie za podmienok\ndohodnutých v kúpnej zmluve. Z porovnania obsahu vzájomných záväzkov sporových strán z čl. II. body\n1., 2. a čl. III. body 1., 2. zmluvy o budúcej zmluve s obsahom ich vzájomných záväzkov z čl. I. body\n1. až 4.\na čl. III. body 1., 2. kúpnej zmluvy, nie je možné dospieť k skutkovému\nzáveru, že suma vo výške 5.000,- € vyplatená ním v hotovosti dňa 19.4.2016 po podpísaní kúpnej\nzmluvy predstavuje zálohu dohodnutej kúpnej ceny 19.000,- € za prevod chaty a zastavaného pozemku\ndohodnutej v zmluve o budúcej zmluve. Súdom prvej inštancie zistené skutkové okolností ohľadne\npodmienok, za akých boli podpisované zmluva o budúcej zmluve a kúpna zmluva tiež neumožňujú\nvysloviť právny záver, podľa ktorého úmyselne zaviedol žalovaného, resp. v ňom vzbudil taký omyl, že\nvyplatená suma 5.000,- € na základe uzavretej kúpnej zmluvy tvorí len zápočet dohodnutej kúpnej ceny\n19.000,- € v zmysle podpísanej zmluvy o budúcej zmluve. Súd prvej inštancie skutkové závery týkajúce\nsa vyvolania omylu z jeho strany založil len na vyhodnotení výpovede žalovaného tak, ako je uvedené\nv bodoch 26. a 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podmienky, za akých došlo k uzatvoreniu\nkúpnej zmluvy podrobne opísal vo vyjadrení k replike žalovaného podanom na súd prvej inštancie dňa\n12.7.2017.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa nedá zistiť, či boli\nvyhodnotené jeho tvrdenia o okolnostiach podpisovania kúpnej zmluvy vykonané v procese dokazovania\nako dôkaz, či už jednotlivo alebo vo vzťahu k ostatným dôkazom - najmä k výpovedi žalovaného a\nsvedka V. D.. Týmto procesným postupom súd prvej inštancie postupoval v rozpore s imperatívom\nodvolacieho súdu uvedeným v uznesení zo dňa 26.2.2020, sp.zn. (správne č.k., poznámka odvolacieho\nsúdu) 15 Co 38/2019-145, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok prvoinštančného súdu zo dňa 11.9.2018,\nč.k. 21 C 83/2017-98 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Má za to, že súd prvej inštancie\nnesprávnym procesným postupom a na základe nesprávneho vyhodnotenia dôležitosti, pravdivosti a\nformálnej logiky dôkazov z vykonaného dokazovania ohľadne omylu vyvolaného žalobcom, tiesne a\nnápadne nevýhodných podmienok prítomných u žalovaného v čase podpisovania kúpnej zmluvy dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa platného odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy\ndňa 26.4.2017\na následne i nesprávnemu záveru o zrušení kúpnej zmluvy ex tunc.\nTýmto zaťažil vydaný rozsudok inou vadou podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. o veci, vadou nesprávnych\nskutkových zistení podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. Pretože súd prvej inštancie na zistený skutkový\nstav interpretoval správne zvolenú právnu normu, ale ju nesprávne aplikoval, zaťažil vydaný rozsudok\naj vadou nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. Navrhol preto, aby\nodvolací súd doplnil dokazovanie prečítaním zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 23.1.2012 uzavretej medzi\nsvedkom a žalovaným a po doplnení a zopakovaní dokazovania rozhodol tak, že napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie zmení a jeho žalobe vyhovie; žiadal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol k bodu 12. odvolania, že zmluva o budúcej zmluve\nmedzi ním a D. D. bola uzatvorená dňa 23.1.2012, preddavok vo výške 11.100,- € bol vyplatený rovnako\ndňa 23.1.2012. Kúpna zmluva\ns odvolateľom, uzatvorená v tiesni, bola\nuzatvorená dňa 19.4.2016, teda po štyroch rokoch\na troch mesiacoch (teda 51\nmesiacov) od prijatia uvedeného preddavku. Medzi prijatím preddavku v sume 11.100,- € dňa 23.1.2012\na tiesňou žalovaného dňa 19.4.2016 tak nie je žiadna časová či vecná súvislosť, ktorá by jeho tieseň\nvylučovala. Nový skutkový argument, prednesený odvolateľom prvýkrát až v druhom odvolacom konaní,\nnie je spôsobilý vyvrátiť skutkové zistenie súdu prvej inštancie o jeho tiesni v čase uzatvorenia kúpnej\nzmluvy\ns odvolateľom. Dodal, že v čase prijatia preddavku, v januári 2012, mal\nviacero exekúcií\na dlžôb, ktoré si z prijatého preddavku musel uhradiť, aby sa mu\nnenavyšovali sankcie za omeškanie. V priebehu kalendárneho roku 2012 peniaze prijaté ako preddavok\nod D. D. minul. K argumentácii odvolateľa týkajúcej sa nového dôkazu - zmluvy o budúcej zmluve zo\ndňa 23.1.2012, ktorú predložil k svojmu odvolaniu a navrhol, aby ju odvolací súd oboznámil, dôvodil, že\nodvolateľ neuvádza pravdu, chce privodiť pre seba procesne priaznivejšiu situáciu, pripustením novôt\npodľa § 366 C.s.p. zo strany odvolacieho súdu. Odvolateľom navrhované pripustenie nových skutkových\ntvrdení a dôkazov nemá v sebe potenciál opačného skutkového záveru oproti súdu prvej inštancie. V\nprípade predkladanej zmluvy o budúcej zmluve sa jedná o kópiu originálu zmluvy, ktorý má u seba\nv advokátskom spise jeho právny zástupca. Nejedná sa o kópiu iného rovnopisu, ale o kópiu presne\ntoho originálu, ktorý má jeho právny zástupca (uvedené je jednoznačné z vlastnoručných podpisov,\numiestnení pečiatok, kedy je vylúčené, aby na dvoch rovnopisoch rovnakej zmluvy boli vlastnoručné\npodpisy navlas rovnaké a úradné pečiatky umiestnené na rovnakom mieste). Kópia z toho originálu\nzmluvy o budúcej zmluve bola zakladaná do spisu vyšetrovateľa, nakoľko odvolateľ v roku 2017 podal\nna neho trestné oznámenie pre trestný čin podvodu,\ns odvolateľom bolo konané\nako s poškodeným (č. ORP-XXXX/X-VYS-BX-XXXX). V rámci konania pred vyšetrovateľom (v rokoch\n\n2017 - 2018) jeho právny zástupca založil do spisu vyšetrovateľovi kópiu zmluvy o budúcej zmluve zo\ndňa 23.1.2012 a následne odvolateľ si\nz tejto zmluvy spravil fotokópiu. Vyšetrovanie\nbolo dávno ukončené odmietnutím a odvolateľ danou fotokópiou disponuje už viac rokov, nezískal ju\nako uviedol v odvolaní až po vyhlásení rozsudku dňa 11.11.2022. Ak by sa aj hypoteticky oboznámil\ns existenciou zmluvy o budúcej zmluve až pri výsluchu svedka D. D. na pojednávaní konanom dňa\n27.9.2022, tak bolo jeho procesnou povinnosťou po vykonaní výsluchu označiť predmetný dôkaz súdu\nprvej inštancie, nie po vykonaní výsluchu na dotaz súdu prvej inštancie uviesť, že nemá ďalšie návrhy\nna doplnenie dokazovania. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody sa nejedná o riadne preukázanú a\nprípustnú novotu odvolacieho konania. V bode 17. odvolania odvolateľ namieta, že exekúcie ustálené\nsúdom prvej inštancie ako znak tiesne na jeho strane neboli okrem jeho tvrdení ničím preukázané, k\nčomu odkazuje na § 151 ods. 1 C.s.p. s tým, že odvolateľ pred súdom prvej inštancie exekúcie na jeho\nstrane nerozporoval, výslovne nepoprel, preto skutkový záver súdu prvej inštancie o ich existencii je\nplne v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 C.s.p.\nK bodu 23. odvolania uviedol,\nže odvolateľ sa účelovo snaží preukázať, že kúpna cena ním poskytnutá bola primeraná, popiera, že\nby chata mala vyššiu hodnotu, resp. hodnotu uvádzanú v dedičskom rozhodnutí. Je nepochybné, že\nsuma 5.000,- € je za chatu v rekreačnej oblasti hlavného mesta až veľmi nápadne nevýhodná. Ceny\nnehnuteľností na realitnom trhu sa\nv období rokov 2016 - 2018 výrazne nemenili,\npreto inzeráty z danej lokality z roku 2018 sú primeraným ukazovateľom hodnoty nehnuteľností v roku\n2016. K ďalším bodom odvolania, a to 24. a 32. odvolania konštatoval, že skutkový záver súdu prvej\ninštancie o tom, že pozemky č. XXXX/XX a č. XXXX/X neboli predmetom zmluvy o budúcej zmluve\nje bezpochyby správny\na vychádzajúci z vykonaných dôkazov. Je nepochopiteľné,\nže sa odvolateľ tohto svojho nepravdivého tvrdenia dovoláva aj v odvolacom konaní. Zdôraznil, že v\nzmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 15.4.2016, sú prevádzané nehnuteľnosti definované v čl. I.\nako „...nehnuteľností nachádzajúcej sa v katastrálnom území ... stavby bez súpisného čísla, postavenej\nna pozemku parc. č. XXXX/XX ... (ďalej len „Nehnuteľnosti“), pričom slovo „Nehnuteľnosti“ s veľkým\nzačiatočným písmenom je tzv. zmluvná skratka, definovaná v tomto článku zmluvy a ďalej v texte\nzmluvy používaná s vymedzením podľa tohto článku (t. j. výhradne na nehnuteľnosti vymedzené jedinou\nstavbou, bez pozemkov). Pokiaľ je v bode 1.\nčl. III. uvádzané, že tretia časť kúpnej ceny sa\nvyplatí až po zápise odvolateľa (tam kupujúceho) na list vlastníctva vo vzťahu k pozemkom č. XXXX/\nXX a č. XXXX/X, tak sa jedná o logické ustanovenie vyplývajúce z toho, že mesto (ako vlastník týchto\npozemkov) predá tieto pozemky iba vlastníkovi chaty. Čiže odvolateľ sa najskôr chcel stať vlastníkom\nchaty, aby vzápätí na to mohol žiadať mesto (už ako vlastník chaty) o prevod zastavaného a priľahlého\npozemku. O tom svedčí aj žiadosť odvolateľa podaná mestskej časti dňa 20.4.2016 (deň po uzatvorení\nkúpnej zmluvy). Žiadateľom o odpredaj je odvolateľ a nie on (teda je zrejmé, že on sa ani neplánoval stať\nvlastníkom týchto pozemkov, veď ich cena za 143 m2 mala byť podľa znaleckého odhadu spomínaného\nv žiadosti odvolateľa o ich odkúpenie 131,93 €/m2, teda spolu 18.865,99 €). Ak by cena 19.000,- €\nmala zahŕňať aj pozemky, ako nepravdivo uvádza odvolateľ, tak potom by mal za pozemky zaplatiť\nmestu 18.865,99 € a následne tieto pozemky aj s chatou predať odvolateľovi za 19.000,- €, čiže chatu\nv čistom vyjadrení za 134,01 € (!). Takýto výklad zmluvy o budúcej zmluve celkom zjavne nie je možný.\nPokiaľ odvolateľ má snahu presviedčať súd prvej inštancie i odvolací súd o úplne inom výklade zmluvy o\nbudúcej zmluve, než vyplýva\nz listiny a logiky veci, o to väčšiu snahu mal presviedčať o tom aj\njeho, ako osobu zmietanú existenčnými problémami, ovplyvniteľnú, dôverčivú, bez právneho vzdelania\na (v tom čase) bez právnej pomoci. Niet sa preto čo čudovať, že sa odvolateľovi podarilo ho presvedčiť,\nže podpis ďalšej zmluvy o štyri dni, dňa 19.4.2016, sa týka iba ďalšieho preddavku na plnenie budúcej\nzmluvy zo dňa 15.4.2016 a tým ho voviesť do omylu. K bodu 26. odvolania uviedol, že ustanovenie §\n49 Občianskeho zákonníka (v časti nápadne nevýhodných podmienok) má zjavne na mysli objektívne\nhodnotenie nevýhodnosti podmienok. V prípade že vždy, keď by niekto uzavrel prevodnú zmluvu na\nhodnotu X, by na základe toho, že uzavrel niekto zmluvu na hodnotu X tvrdili, že vec má hodnotu X,\nby toto ustanovenie zákona bolo neaplikovateľné, čo zjavne musí indikovať chybný výklad odvolateľa.\nSúd prvej inštancie v súlade s kasačnou viazanosťou vykonal stranami navrhnuté dokazovanie a v\nsúlade so zákonom a právnym názorom odvolacieho súdu výsledky dokazovania aj vyhodnotil. V súlade\ns § 191 C.s.p. súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nje zrejmé, že súd prvej inštancie tieto svoje úvahy aj náležite, logicky a presvedčivo odôvodnil. Tým,\nže výsledky dokazovania neboli vyhodnotené podľa tvrdení odvolateľa, v žiadnom prípade nemohlo\ndôjsť k porušeniu kasačnej viazanosti uznesením odvolacieho súdu, pretože záväzný pokyn odvolacieho\nsúdu sa v žiadnom prípade nevzťahoval k tomu, aby dôkazy boli vyhodnotené v prospech odvolateľa.\nVyhodnoteniu dôkazov podľa tvrdení odvolateľa zjavne\nv konaní bránili iné tvrdenia a vykonané\ndôkazy, ktorými boli tvrdenia odvolateľa vyvrátené. Zároveň je vylúčená existencia tzv. inej vady, ako\n\nnamieta odvolateľ. Iná vada je v judikatúre definované procesné pochybenie súdu (nespadajúce pod iné\nodvolacie dôvody), ktoré v sebe nesie potenciál nesprávnosti rozhodnutia vo veci samej. Žiadne takéto\npochybenie, spĺňajúce kategóriu inej vady, nie je odvolateľom označené, preto ani tento odvolací dôvod\nnie je daný. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\na presvedčivo odôvodnený potvrdiť; žiadal náhradu trov odvolacieho konania.\n6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nevyjadril.\n7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n[§ 379, § 380\nods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto\nprejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie\n(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385\nods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne\nvyhlásil dňa 22. mája 2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni\nzástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).\nRozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalobu zamietol potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3\nC.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v tomto výroku ako správnymi, rozsudok odvolacieho\nsúdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací\nsúd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.\n8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie\nvecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným\ndokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho\nrozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré\nby odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\n9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a\nvec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani\nv štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p.\nV konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2\nC.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.\n10. V predmetnej veci ide v poradí o druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudkom v poradí\nprvom zo dňa 11.9.2018, č.k. 21 C 83/2017-98, I. žalobu v celom rozsahu zamietol; II. žalovanému\npriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere úspechu 100 %. Krajský súd v Bratislave,\nako odvolací súd, uznesením zo dňa 26.2.2020, č.k. 15 Co 38/2019-145, zrušil uvedený rozsudok\nsúdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v odôvodnení\nokrem iného skonštatoval, že sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalobca nemá v danej veci naliehavý právny záujem na\nurčení, že kúpna zmluva zo dňa 19.4.2016, ktorú uzavrel ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim,\nktorej predmetom bola kúpa nehnuteľnosti-záhradnej chatky súpisné č. XXXXX, postavenej na parcele\nč. XXXX/XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., nezapísanej na liste vlastníctva, je platná.\nPredmetom konania je určovacia žaloba, z dôvodu ktorého prvoinštančný súd správne skúmal naliehavý\nprávny záujem na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/, d/ C.s.p., ale dospel k nesprávnemu\nprávnemu záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení platnosti predmetnej kúpnej\nzmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že z jeho žaloby je dostatočne zrejmé,\nže sledoval, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri, pretože prvoinštančný súd neprihliadol\npri posudzovaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení na to, že naliehavý\nprávny záujem žalobca v žalobe odôvodňoval ustanovením § 137 písm. c/ C.s.p., ani na to, že Okresný\núrad Bratislava, katastrálny odbor, prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetnej\nzáhradnej chate do katastra nehnuteľností podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona (rozhodnutie zo\ndňa 17.7.2017,\nč. V-XXXXX/XX, č.l. 14 spisu) s tým, že bude v konaní pokračovať\naž po rozhodnutí súdu vo veci samej. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nemá\nnaliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. d/ C.s.p. (žalobca vo vyjadrení na\nrepliku žalovaného žiadal o určenie platnosti kúpnej zmluvy podľa § 137 písm. d/ C.s.p. a nie § 137 písm.\nc/ C.s.p., č.l. 53 spisu), ale nesprávny je jeho záver, že nemá naliehavý právny záujem ani podľa § 137\npísm. c/ C.s.p., pretože v prípade vyhovenia žaloby by sa vzhľadom na dispozitívne úkony žalovaného,\na to odstúpenie od zmluvy, dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy nedosiahlo v budúcnosti\n\npozitívne a konečné vyriešenie spornosti vlastníctva\nk predmetnej chate.\nŽalobca v danom prípade môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu\nsvojich práv a oprávnených záujmov, t. j. stav neistoty svojho právneho postavenia, pretože ak bude jeho\nžalobe vyhovené, rozhodnutie súdu bude slúžiť Okresného úradu, katastrálny odbor, pre rozhodnutie\nvo veci, ktorá je predmetom správneho konania, t. j. konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva k\npredmetnej nehnuteľnosti, pričom už v samotnej žalobe správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 27.4.2017, sp.zn. 1 V Cdo 1/2017, týkajúce sa naliehavého právneho\nzáujmu na požadovanom určení. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil\nmu vec na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. v spojení s § 380 ods. 1, ods. 2,\n§ 391\nods. 1 C.s.p. s tým, že jeho povinnosťou bude opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcu určenie platnosti\nzmluvy meritórne, keďže má na požadovanom určení naliehavý právny záujem a najskôr musí vyriešiť\notázku (ne)platnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy zo dňa 26.4.2017 ako predbežnú otázku.\n11. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu\nuvedenom v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 26.2.2020, č.k.\n15 Co 38/2019-145 a\ndospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu právnemu záveru, že žalovaný platne odstúpil\nod kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016, preto túto zmluvu vyhodnotil za zrušenú.\n12. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní týkajúce sa toho,\nže súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil kúpnu zmluvu podľa § 49a s poukazom na § 40a\nObčianskeho zákonníka pre uvedenie žalovaného do omylu v časti výšky kúpnej ceny z dôvodu, že súd\nprvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal s tým, že žalobca uviedol\nžalovaného do omylu ohľadne výšky kúpnej ceny, čo aj riadne odôvodnil, s ktorým odôvodnením súhlasí\na na doplnenie dodáva. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako budúci kupujúci a žalovaný ako\nbudúci predávajúci uzavreli dňa 15.4.2016 zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom\nbolo, že v lehote do 15 dní odo dňa podpísania tejto zmluvy uzavrú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť,\npredmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (článok II. zmluvy). Podľa článku I. je\nbudúci predávajúci výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., a to\nstavby bez súpisného čísla, postavenej na pozemku parcelné č. XXXX/XX - záhradná chata nezapísaná\nv katastri nehnuteľností, na ktorú bolo Obvodným národným výborom Bratislava III dňa 23.12.1977\nvydané dodatočné stavebné povolenie\nč. B.-XXX-XXXX/\nXX-OR-XXX. Zároveň sa zmluvné strany v článku III. predmetnej zmluvy dohodli na kúpnej cene za\npredaj nehnuteľnosti vo výške 19.000,- €, ktorá bude zaplatená budúcemu predávajúcemu v hotovosti,\na to v dvoch splátkach a jedným bezhotovostným vkladom do depozitu notára, ktorý uvoľní finančnú\nhotovosť po zapísaní kupujúceho na list vlastníctva parciel č. XXXX/XX a č. XXXX/X nasledovným\nspôsobom: prvú splátku vo výške\n270,- € v hotovosti pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej\nzmluve; druhú splátku vo výške 1.730,- € v hotovosti pri podpise kúpnopredajnej zmluvy; 17.000,- € do\ndepozitu notára bezhotovostným vkladom, ktorý uvoľní finančnú hotovosť pri zapísaní kupujúceho na\nlist vlastníctva parciel č. XXXX/XX a č. XXXX/X (č.l. 37 spisu). Dňa 19.4.2016 žalovaný ako predávajúci\na žalobca ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je prevod nehnuteľnosti - záhradnej\nchaty, špecifikovanej v zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (článok I. bod 3. kúpnej zmluvy) za\nkúpnu cenu 5.000,- € (článok III. označený ako cena pozemku a platobné podmienky; č.l. 3 spisu).\nStrany sporu dňa 19.4.2016 potvrdili svojimi podpismi na potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov\npodľa kúpnej zmluvy, že kupujúci odovzdal a predávajúci prevzal od kupujúceho sumu 5.000,- € v\nhotovosti podľa kúpnej zmluvy na kúpu nehnuteľnosti (č.l. 5 spisu). Listom zo dňa 26.4.2017 žalovaný\noznámil žalobcovi, že odstupuje od kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016 v súlade s ustanoveniami § 48 a §\n49 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola z jeho strany uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýhodných\npodmienok (č.l. 6 spisu). Počas konania na súde prvej inštancie sa žalovaný dovolal relatívnej neplatnosti\npredmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu omylu podľa § 40a Občianskeho zákonníka.\n13. Omyl predstavuje osobitný prípad vady vôle. Omyl vo vôli je nesúlad medzi právnymi následkami,\nktoré účastník úkonom zamýšľal vyvolať a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. Právna podstata\nomylu vo vôli spočíva v tom, že konajúci nemal správnu, resp. dostatočnú predstavu o právnych účinkoch\nprávneho úkonu. Takýto omyl má za následok neplatnosť právneho úkonu. V danej veci sa sporové\nstrany dohodli v budúcej kúpnej zmluve na cene za prevod nehnuteľnosti vo výške 19.000,- € (mala byť\nzaplatená v troch splátkach), avšak v kúpnej zmluve je už uvedená cena za túto nehnuteľnosť iba vo\nvýške 5.000,- €, pričom od uzavretia zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (dňa 15.4.2016) uplynuli\niba štyri dni do uzavretia kúpnej zmluvy (dňa 19.4.2016). Neobstojí tvrdenie žalobcu, že pri uzatváraní\n\nzmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa domnieval, že žalovaný je aj vlastníkom pozemkov pod chatou,\npreto bola v tejto zmluve uvedená kúpna cena vo výške 19.000,- €, avšak následne zistil, že žalovaný\npozemky pod chatou nevlastní a že mu predáva iba chatku, z dôvodu ktorého navrhol kúpnu cenu 5.000,€, s čím žalovaný súhlasil. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého\nrozsudku (bod 26.), žalobca ako vlastník susediacich nehnuteľností s predmetnou nehnuteľnosťou mal\nvedomosť o tom, že žalovaný nie je vlastníkom pozemku pod chatou, že jej výlučným vlastníkom je\nHlavné mesto SR Bratislava, v správe Mestskej časti Bratislava - D., pričom žalobcovi nič nebránilo v tom,\naby si pred uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve túto skutočnosť preveril na katastri nehnuteľností,\nktorého údaje sú verejne prístupné. Zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva,\nže predmetom prevodu je len záhradná chata, nie pozemok (článok I.), z čoho vyplýva, že žalobca\nuž v čase uzavretia tejto zmluvy mal vedomosť o tom, že kupuje iba záhradnú chatu bez pozemku\nza dohodnutú kúpnu cenu 19.000,- €, ktorá nehnuteľnosť je totožná aj v kúpnej zmluve, v ktorej je\nuž uvedená ale kúpna cena vo výške 5.000,- €. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca úmyselne\nuviedol žalovaného do omylu za účelom získania majetkovej výhody, keď sám požiadal žiadosťou zo\ndňa 20.4.2016 Miestny úrad Vajnory o odkúpenie parciel\nč. XXXX/X a č. XXXX/XX, v\nkatastrálnom území D. z dôvodu, že je majiteľom stavby bez súpisného čísla postavenej na parcele č.\nXXXX/XX. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že v čase uzavretia oboch zmlúv mal vedomosť o tom, že\nkupuje iba chatu, nie aj pozemky. Odvolací súd na rozdiel od žalobcu má za to, že prvoinštančný súd\nsprávne potom vyhodnotil, že vyplatená suma 5.000,- € žalovanému zo strany žalobcu dňa 19.4.2016\nbola len zápočtom na dohodnutú kúpnu cenu 19.000,- € v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej\nzmluvy, keď kúpna cena mala byť vyplatená v troch splátkach tak, ako je uvedené v zmluve o uzavretí\nbudúcej kúpnej zmluvy.\n14. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie správne právne posúdil, že došlo k platnému odstúpeniu od\nzmluvy zo strany žalovaného z dôvodu, že bol uvedený do omylu, kúpna zmluva sa zrušila, ako aj\nsprávne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to od začiatku (§ 48\nods. 2 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného dôvodu, keď pre určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej\nzmluvy bol postačujúcim dôvodom omyl, odvolací súd už nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími\nodvolacími námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní týkajúce sa tiesne na strane žalovaného v\nčase uzatvárania kúpnej zmluvy a nápadne nevýhodných podmienok v čase jej uzavretia.\n15. Žalobca k odvolaniu predložil dôkaz - budúcu kúpnu zmluvu zo dňa 23.1.2012 uzavretú medzi\nžalovaným ako budúcim kupujúcim a Vladimírom Voštinárom ako budúcim predávajúcim, ktorej\npredmetom bola kúpa jednoizbovej chaty súpisné č. XXXX/X a pozemok pod ňou za dohodnutú cenu\n46.450,- € s tým, že kupujúci vyplatil predávajúcemu v rovnaký deň zálohu vo výške 11.100,- €. Odvolací\nsúd na tento dôkaz v zmysle § 366 C.s.p. neprihliadol, nakoľko tak ako uviedol žalovaný vo vyjadrení\nk odvolaniu žalobu, tento dôkaz mohol žalobca predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie.\nŽalobca v odvolaní uviedol, že o existencii tejto zmluvy sa dozvedel až z výsluchu svedka Voštinára na\npojednávaní konanom dňa 27.9.2022, avšak na tomto pojednávaní neuviedol, že má návrh na doplnenie\ndokazovania, a to predloženie uvedenej zmluvy, ktorú predložil až k svojmu odvolaniu (podané dňa\n16.1.2023). Navyše sa žalobca nevyjadril k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu, v ktorom žalovaný\nopísal ako žalobca získal uvedenú zmluvu, z dôvodu ktorého má odvolací súd za to, že toto tvrdenie\nžalovaného nepoprel.\n16. K odvolaciemu dôvodu žalobcu podľa § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p. <https://www.epi.sk/form/\ngoto.ashx?t=27&p=4375904&f=3>, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, odvolací súd dôvodí, že predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované\npod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť, postihujú chybný postup súdu\nprvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré\nneboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie strán a ďalšie nedostatky v jeho\nčinnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým\nodvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého\nporušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nVada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať\nza následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku\nrozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv strany sporu, v dôsledku ktorého mu bola odňatá\n\nmožnosť konať pred súdom (napríklad nedostatok vyrozumenia strany o pojednávaní súdu (vrátane\noneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bola strana vylúčená z prednesu, z práva\nvyjadriť sa\nk dokazovaniu, neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia,\nalebo poučenia\no dôkaznej povinnosti, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (i keď\npreto neboli splnené podmienky), nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré\nneboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže strana preukazovať nielen na\nzáklade skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež\ns prihliadnutím\nna skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť,\nže pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade\ns príslušnými ustanoveniami\nCivilného sporového poriadku, napríklad osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá\nako strana, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore\ns § 204 C.s.p. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4375284&f=3> a podobne. Odvolací súd v\npredmetnom konaní nezistil žiadnu z uvedených vád konania, keď na dôkaz predložený žalobcom k\nodvolaniu, tak ako je uvedené v bode 15. odôvodnenia tohto rozhodnutia, neprihliadol, preto považoval\ntento odvolací dôvod za nedôvodný.\n17. K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365\nods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia\ndôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov\njednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení §\n191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo\nuviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi,\nako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia\ndôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov\n(napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd,\nsa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220\nods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce\nnajmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil\nskutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil; z odôvodnenia\nrozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou\nk jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti\nnamietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za\nnásledok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná\ns v napadnutom rozhodnutí\nprezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva\nna spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom\núspešná, tzn., aby sa rozhodlo\nv súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia dôkazov.\n18. K odvolacej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu,\npri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený\nskutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah\nuž uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a\nich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n19. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozsudku i do výroku II. o náhrade trov konania, avšak\nsvoje odvolanie voči tomuto výroku žiadnym spôsobom neodôvodnil. Odvolací súd pripomína, že ide o\nkonanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, takže i odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§ 379 C.s.p.). Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie síce správne aplikoval pri rozhodovaní o náhrade\ntrov konania ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., ale nesprávne priznal žalovanému voči\nžalobcovi náhradu trov konania, namiesto priznania nároku na náhradu trov konania, odvolací súd zmenil\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania podľa § 388 C.s.p tak, že\n\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací dodáva, že rozhodovanie\no náhrade trov konania má dve samostatné fázy; prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov\nkonania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; druhou fázou je\nrozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhoduje o výške náhrady trov konania\nsamostatným uznesením po právoplatnosti skončenia veci.\n20. Súd prvej inštancie aj napriek pokynu odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 26.2.2020, č.k. 15\nCo 38/2019-145, ktorým zrušil prvé rozhodnutie prvoinštančného súdu v danej veci, nerozhodol v\nnapadnutom rozsudku o prvých trovách odvolacieho konania, z dôvodu ktorého odvolací súd o týchto\ntrovách rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. l v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi,\nktorý bol v prvom odvolacom konaní úspešný (jeho prvému odvolaniu bolo vyhovené), priznal nárok na\nnáhradu trov prvého odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n21. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l v spojení\ns § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v tomto odvolacom konaní úspech\n(druhému odvolaniu žalobcu vyhovené nebolo), priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvého a tohto odvolacieho konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393\nods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/83/2017", "guid": "aa0f77ac-56b7-4c61-af0b-6edb06c0f44d:f30b29be-e700-4fb4-b69c-fa9dfea5929a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ad45de94-4fe4-4326-9fbc-e19668b24ea6:accba7ad-8b77-48b5-82ca-b42cee346ea1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8217206788.1", "spisova_znacka": "15Co/38/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/38/2019 z 10. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-07-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8217206788.1"}], "citovane_v": []}