{"guid": "94d2179a-636f-4455-a321-4db788e7bacd:46fdf998-50b3-43d5-91f1-945249de9dfa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1317202081.1", "spisova_znacka": "10CoPr/10/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoPr/10/2023 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2024, sp. zn. 10CoPr/10/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1317202081.1", "identifikacne_cislo": "1317202081", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Frimmelová", "sudca_id": 241, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-frimmelova-241", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/46fdf998-50b3-43d5-91f1-945249de9dfa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1317202081.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1317202081.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1317202081.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10CoPr/10/2023\n1317202081\n30. 10. 2024\nJUDr. Michaela Frimmelová\nECLI:SK:KSBA:2024:1317202081.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov\nsenátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: R.. F. Ž.,\nI.. XX.XX.XXXX, Z. K. X, Z., zast. advokátom JUDr. Miroslavom Ivanovičom, so sídlom Štúrova 11,\nBratislava, proti žalovaným: 1/ Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky, IČO: 30 793 629, so sídlom\nHlavné námestie 8, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Michalom Mudrákom, so sídlom Hurbanovo\nnámestie 1, Bratislava a 2/ Súdna rada Slovenskej republiky, so sídlom Hlavné námestie 8, Bratislava, o\nurčenie neplatnosti dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a iné, na odvolanie žalobkyne\nproti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. októbra 2022, č.k. 16Cpr/5/2017-385, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovanému 1/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nŽalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu žalobkyne, ktorou\nsa domáhala určenia neplatnosti odvolania žalobkyne z funkcie vedúcej Kancelárie Súdnej rady\nSR č. SR 751/2016 zo dňa 12.12.2016 predsedníčkou Súdnej rady, určenia neplatnosti dohody o\nskončení štátnozamestnaneckého pomeru č. KSR 544/2016 zo dňa 12.12.2016 uzatvorenej medzi\nžalobkyňou a žalovanou 1/ a uloženia povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo\nvýške 3.039 eur mesačne odo dňa doručenia pripustenej zmeny žaloby žalovanej 1/ až do času, keď\nžalovaná 1/ umožní pokračovať žalobkyni vo vykonávaní štátnej služby alebo keď dôjde k platnému\nskončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, najneskôr do právoplatnosti súdneho rozhodnutia o určenie\nneplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa svoju žalobu zo dňa 13.02.2017 v znení neskorších\ndoplnení zo dňa 28.05.2019 a dňa 03.09.2019 a po zmene žaloby, ktorú súd prvej inštancie pripustil\nuznesením č.k. 16Cpr/5/2017-304 zo dňa 23.06.2020, odôvodnila tak, že jej štátnozamestnanecký\npomer vznikol na základe služobnej zmluvy - rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa\n31.03.2002 a rozhodnutia o vymenovaní do stálej štátnej služby Spr. 1058/04 zo dňa 26.03.2004.\nNásledne bola rozhodnutím č. 1 Ksr 69/2010 zo dňa 01.03.2010 menovaná do funkcie vedúcej\nžalovanej 1/. Dňa 12.12.2016 na osobnom stretnutí doručila predsedníčka žalovanej 2/ žalobkyni\nlistinu evidovanú v registratúrnom denníku pod č. SR 751/2016, z obsahu ktorej vyplýva odvolanie\nžalobkyne z funkcie vedúcej žalovanej 1/ s účinnosťou od 12.12.2016. Následne bola oboznámená, že\n\nv dôsledku odvolania z funkcie nemôže vykonávať štátnozamestnanecký pomer a boli jej ponúknuté\nvoľné pozície, ktoré však nezodpovedali jej kvalifikačným predpokladom, pričom nebola oboznámená\ns voľným miestom na ekonomickom úseku. Na základe uvedeného považovala dohodu o skončení jej\nštátnozamestnaneckého pomeru so žalovanou 1/ za neplatnú a mala za to, že jej štátnozamestnanecký\npomer trvá. Ďalej argumentovala, že nebola odvolaná z funkcie podľa zákona 400/2009 Z.z. o štátnej\nslužbe (ďalej aj „zákon o štátnej službe“), nakoľko samotné odvolanie z funkcie prebiehalo spôsobom,\nktorého výsledkom bolo to, že dňa 12.12.2016 boli vo funkcii dvaja vedúci kancelárie. Podľa žalobkyne\nodvolanie sledovalo cieľ, ktorý nemožno považovať za súladný s dobrými mravmi a sledovalo iba\njej poníženie. Zánik funkcie je účinný ku dňu, ktorý je uvedený v rozhodnutí o odvolaní, teda dňa\n12.12.2016, a žalobkyňa vykonávala funkciu vedúcej žalovanej 1/ celý deň. Predsedníčka žalovanej\n2/ však už dňom 12.12.2016 vymenovala do funkcie vedúcej žalovanej 1/ inú zamestnankyňu - V..\nV. W., čo žalobkyňa považovala za v rozpore so zákonom o štátnej službe. V tejto súvislosti preto\nnepovažovala predmetnú dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru za platný právny úkon,\nnakoľko ju v mene žalovanej 1/ uzatvorila V.. W.. Súd prvej inštancie podrobne uviedol aj argumentáciu\nžalovaných 1/ a 2/. Žalovaná 1/ uviedla, že k odvolaniu žalobkyne došlo postupom v zmysle ust. § 9\nods. 2 zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky (ďalej aj „zákon o súdnej rade“),\npodľa ktorého vedúceho kancelárie Súdnej rady SR vymenúva a odvoláva predseda Súdnej rady a\nžiadne iné požiadavky na odvolanie právne predpisy nevyžadujú. Argumentovala, že odvolanie z funkcie\nnie je právnym úkonom, ale jedná sa o rozhodnutie, teda právnu skutočnosť, a preto podľa ust. § 137\npísm. d) C.s.p. sa možno určenia právnej skutočnosti domáhať, len ak to vyplýva z osobitného predpisu,\npričom možnosť domáhať sa neplatnosti odvolania nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Navyše,\nžalobkyňa listom zo dňa 12.12.2016 sama požiadala o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ku\ndňu 12.12.2016, v dôsledku čoho s ňou bola uzatvorená dohoda o skončení štátnozamestnaneckého\npomeru pod č. KSR 544/2016, a preto, za daného stavu, žalovaná 1/ ani nebola povinná poskytnúť jej\nžiadne vhodné štátnozamestnanecké miesto. Žalovaná 2/ namietala nedostatok svojej pasívnej vecnej\nlegitimácie, nakoľko žalobkyňa nebola predsedníčkou ani členom Súdnej rady SR a ani s ňou nemala\nuzatvorený štátnozamestnanecký pomer. Súd prvej inštancie následne zhrnul obsah všetkých vyjadrení\nstrán sporu.\n3. Dokazovanie vykonal žiadosťou žalobkyne o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru doručené\ndňa 12.12.2016 pod č. KSR 552/2016, dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa\n12.12.2016 č. KSR 544/2016, záznamom z prerokovania ponúknutých voľných štátnozamestnaneckých\nmiest zo dňa 12.12.2016, nedatovaným listom žalobkyne adresovaným členom žalovanej 2/, písomným\nodvolaním zo dňa 12.12.2016 č. SR 751/2016, notárskou zápisnicou N 2150/2016, NZ 56591/2016,\nNCRIs 8296/2016 s odvolacím dekrétom č. SR 751/2016 zo dňa 12.12.2016 a výsluchmi žalobkyne a\nM. V.. V. W., V.. T. Ď. F. R.. W. N..\n4. Na základe vykonaného dokazovania ustálil za nesporné, že žalobkyňa bola u žalovanej 1/ v\nštátnozamestnaneckom pomere v stálej štátnej službe na základe služobnej zmluvy - Rozhodnutia\no vymenovaní do štátnej služby zo dňa 31.03.2002 a Rozhodnutia o vymenovaní do stálej štátnej\nslužby Spr. 1058/04 zo dňa 26.03.2004, pričom s účinnosťou odo dňa 01.03.2010 bola vymenovaná\ndo funkcie vedúcej žalovanej 1/ predsedom žalovanej 2/ podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o súdnej rade\nrozhodnutím č. 1 Ksr 69/2010. Dňa 12.12.2016 vtedajšia predsedníčka žalovanej 2/ V.. V. Z. v čase\no 9:15 h odvolala žalobkyňu z funkcie vedúcej žalovanej 1/ tak, že v hlavnej zasadačke Súdnej rady\nosobne doručila žalobkyni písomné odvolanie č. SR 751/2016, prevzatie ktorého žalobkyňa potvrdila\nvlastnoručným podpisom. K odvolaniu došlo za prítomnosti I. V.. T. Ď. F. V.. V. W., L. legislatívneho a\nprávneho odboru žalovanej 1/. Žalobkyni bolo okrem iného oznámené, že dočasne poverená výkonom\nfunkcie vedúcej žalovanej 1/ bude V.. V. W., ktorá spolu s vedúcou osobného úradu R.. S. N. prerokujú\nso žalobkyňou ďalšie otázky jej štátnozamestnaneckého pomeru. Následne v rovnaký deň a na základe\npísomnej žiadosti žalobkyne o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe ku dňu\n12.12.2016, uzatvorili žalobkyňa a žalovaná 1/ v zastúpení V.. V. W. ako vedúcou služobného úradu\npísomnú dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne podľa ust. § 46 ods. 1 písm.\na) zákona o štátnej službe pod č. KSR 544/2016 s účinnosťou ku dňu 12.12.2016, ktorej uzatvorenie\npotvrdili žalobkyňa a vedúca žalovanej 1/ svojimi vlastnoručnými podpismi.\n5. Ďalej ustálil, že spornou otázkou v konaní bolo, či predmetné odvolanie žalobkyne z funkcie a následné\nuzatvorenie dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru boli platné, ako aj to, či žalovaná 1/\nku dňu odvolania z funkcie žalobkyne disponovala ďalším funkčným miestom, ktoré mala žalobkyni\n\nponúknuť, okrem dvoch miest, ktoré už žalobkyni ponúkla a tá ich odmietla. Ďalej bolo sporným, či\nžalovaná 1/ nekonala v rozpore s dobrými mravmi, tiež to, či bola žalobkyňa odvolaná v súlade so\nzákonom o štátnej službe a napokon to, či pri uzatvorení dohody o skončení štátnozamestnaneckého\npomeru za žalovanú 1/ konala V.. W. ako oprávnená osoba vzhľadom na to, že v rovnaký deň, ako bola\nžalobkyňa odvolaná z funkcie vedúcej žalovanej 1/, bola do tejto funkcie vymenovaná V.. W..\n6. Konštatoval, že žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 12.12.2016 o 9:15 h bola na pracovisku\ntelefonicky zavolaná predsedníčkou žalovanej 2/ V.. Z. do zasadacej miestnosti, kde jej bola v prítomnosti\nV.. Ď. doručená listina o odvolaní z funkcie a bolo jej oznámené, že je odvolaná z funkcie vedúcej\nžalovanej 1/ s tým, že ide o bežnú personálnu výmenu. Následne žalobkyňa odišla do kancelárie, kam\nprišiel informatik a odpojil jej počítač. Neskôr v ten istý deň boli žalobkyni za B. V.. W. F. R.. N. ponúknuté\ndve miesta, a to na odbore Legislatíva a na odbore Kontrola, dozor, sťažnosti, petície a audit, na ktoré\nžalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia nespĺňala kvalifikačné predpoklady, a preto ich odmietla. Ku koncu\npracovnej doby podpisovala žiadosť o ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru, dohodu o ukončení\nštátnozamestnaneckého pomeru, výstupný list a potvrdenie o štátnej službe, pričom potvrdila, že na\nvšetkých týchto listinách je jej vlastnoručný podpis a boli podpísané dňa 12.12.2016, hoci tieto listiny\nriadne nečítala. Asi po týždni si uvedomila, že žalovaná 1/ disponovala ešte ďalším miestom na oddelení\nekonomiky a financovania, ktoré jej nebolo ponúknuté, a preto sa rozhodla podať predmetnú žalobu.\nNamietala, že jej štátnozamestnanecký pomer mal skončiť dňom uvedeným v odvolaní podľa ust. § 37\nzákona o štátnej službe, ktorým mal byť podľa jej názoru deň 11.12.2016, ako aj to, že v rovnaký deň,\nako jej bolo doručené odvolanie, bola vymenovaná do tejto funkcie V.. W.. Z výpovede svedkyne V.. V.\nW. zistil, že dňa 12.12.2016 bola zavolaná predsedníčkou žalovanej 2/ V.. Z. do zasadacej miestnosti,\nkde bol prítomný I. V.. Ď. F. R.. N.. Predsedníčka žalovanej 2/ jej oznámila, že žalobkyňa bola odvolaná z\npozície vedúcej žalovanej 1/, že do tejto pozície bude menovaná dočasne svedkyňa, pričom sa jedná len\no dočasné riešenie do výberového konania na obsadenie tohto miesta, a uložila jej, aby so žalobkyňou\ndoriešila všetky potrebné záležitosti jej štátnozamestnaneckého pomeru po odvolaní z funkcie. R.. N.\nmala pre žalobkyňu pripravenú na papieri ponuku miesta audítora a miesta na legislatívnom odbore.\nPo nejakom čase, približne po pol hodine, prišla za žalobkyňou, či niektoré z ponúknutých miest\nakceptuje, pričom žalobkyňa svedkyni oznámila, že žiadne z týchto ponúknutých miest neakceptuje a\noznámila svedkyni, že chce štátnozamestnanecký pomer u žalovanej 1/ ukončiť, nakoľko v jej veku\nsi nebude robiť audítorské skúšky a nevie, čo by robila na právnom oddelení. Svedkyňa uviedla, že\npodľa informácií od R.. N. žalobkyňa na tieto miesta spĺňala kvalifikačné predpoklady, pričom zároveň\nsvedkyňa nemala žiadnu vedomosť o tom, že by bolo voľné miesto hlavného štátneho radcu na oddelení\nekonomiky, financovania a vnútornej správy, ani o tom, že by sa žalobkyňa zaujímala o iné voľné\npracovné miesta. Z výpovede M. R.. W. N. zistil, že v rozhodnom čase bol zamestnaný u žalovanej\n1/ na pozícii referenta informačných technológií, pričom v deň odvolania žalobkyne z funkcie vedúcej\nžalovanej 1/ mal na pokyn vtedajšej predsedníčky žalovanej 2/ V.. Z. za úlohu v kancelárii žalobkyne\nzrušiť prístup do pracovného počítača. Obvyklý postup blokovania počítača zamestnanca pri skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru nevedel opísať, pretože taký neexistuje. Napokon z výpovede M. V.. T.\nĎ. (I.) zistil, že na žiadosť žalovanej 1/ L.. V.. Z. sa dostavil do priestorov na Rolandovom námestí, kde do\nnotárskej zápisnice spísal všetky skutočnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne.\nOpísal, že si v takýchto prípadoch zvyčajne urobí poznámky, na základe ktorých potom v kancelárii\nnotárskeho úradu spíše zápisnicu, pričom deň podpísania notárskej zápisnice je uvedený na jej konci.\nNepamätal si mená ostatných osôb okrem V.. Z..\n7. Ďalej súd prvej inštancie zhrnul, že z osvedčeného odpisu notárskej zápisnice N 2150/2016,\nNZ 56591/2016, NCRIs 8296/2016 spísanej I. V.. T. Ď. vyplýva, že sa dňa 12.12.2016 dostavil do\nzasadacej miestnosti na Hlavnom námestí 8, v ktorej bola prítomná V.. Z. F. V.. W.. Následne citoval\nobsah zápisnice, keď V.. Z. oznámila žalobkyni, že dospela k záveru, že prišiel čas na zmenu, a\npreto žalobkyňu odvoláva z funkcie vedúcej žalovanej 1/, pričom jej odovzdala odvolací dekrét, ktorý\nžalobkyňa podpísala. JUDr. Bajánková ďalej žalobkyni oznámila, že ďalšie otázky týkajúce sa jej\npôsobenia u žalovanej 1/ prerokuje s V.. W., dočasne poverenou výkonom funkcie vedúcej žalovanej\n1/ a R.. N., vedúcou osobného úradu. Následne sa dostavila do hlavnej zasadačky na prvom poschodí\nV.. W., N. V.. Z. odovzdala menovací dekrét, a R.. N., pričom žalobkyni oznámila, že ďalšie otázky\ntýkajúce sa jej pôsobenia u žalovanej 1/ prerokuje s V.. W. F. R.. N.. Prílohou notárskej zápisnice je aj\nfotokópia odvolacieho dekrétu zo dňa 12.12.2016. V závere odpisu notárskej zápisnice sa uvádza, že\nzápisnica bola skončená a podpísaná dňa 14.12.2016 o 10:00 hod. a že jej odpis doslovne súhlasí s\nprvopisom notárskej zápisnice N 2150/2016, NZ 56591/2016, NCRIs 8296/2016 zo dňa 14.12.2016. Z\n\nodvolacieho dekrétu č. SR 751/2016 zo dňa 12.12.2016 zistil, že predsedníčka žalovanej 2/ V.. Z. podľa\nust. § 9 ods. 2 zákona o súdnej rade s účinnosťou odo dňa 12.12.2016 odvolala žalobkyňu z funkcie\nvedúcej žalovanej 1/. Na listine je rukou dopísané „Prevzala“, dátum 12.12.2016 a vlastnoručný podpis\nžalobkyne. Ďalej zo záznamu z prerokovania ponúknutých voľných štátnozamestnaneckých miest zo\ndňa 12.12.2016 vyplýva, že žalobkyni boli ponúknuté voľné miesta vo funkcii štátny radca (9. platová\ntrieda), odbor štátnej služby 1.04 - Legislatíva a vo funkcii hlavný štátny radca (10 platová trieda), odbor\nštátnej služby 1.07 - Kontrola, dozor, sťažnosti, petície a audit, pričom pod ponukou boli predtlačené\nmožnosti pre súhlas alebo nesúhlas s trvalým preložením na ponúknuté štátnozamestnanecké miesta.\nŽalobkyňa podčiarkla možnosť „nesúhlasí“ a potvrdila to svojim vlastnoručným podpisom na tejto\nlistine. Zo žiadosti žalobkyne o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zistil, že bola podľa pečiatky\ndoručená do podateľne žalovanej 1/ dňa 12.12.2016 pod č. KSR 552 a obsahovala žiadosť žalobkyne\no skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe ku dňu 12.12.2016. Z dohody o\nskončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa ust. § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe č.\nKSR 544/2016 zo dňa 12.12.2016 vyplýva, že túto dohodu podpísala žalobkyňa a za žalovanú 1/ vedúca\nslužobného úradu V.. W. a jej obsahom je dohoda strán o skončení štátnozamestnaneckého pomeru\nžalobkyne na žiadosť žalobkyne s tým, že jej štátnozamestnanecký pomer sa končí dňa 12.12.2016. V\nzávere žalobkyňa potvrdila prevzatie jedného vyhotovenia dohody dňa 12.12.2016 svojim vlastnoručným\npodpisom. Napokon z nedatovaného listu žalobkyne adresovaného všetkým členom žalovanej 2/ zistil,\nže žalobkyňa v ňom opísala priebeh jej odvolania z funkcie vedúcej žalovanej 1/. Samotný akt odvolania\nnespochybnila, ale namietala, že sa tak stalo pred dvojdňovým zasadnutím žalovanej 2/ a na konci roka.\nOpísala, že bola zavolaná predsedníčkou žalovanej 2/ do tmavej zasadacej miestnosti a za prítomnosti\nI. V.. Ď. jej bolo oznámené, že ide o bežnú personálnu výmenu, bol jej odovzdaný odvolací dekrét, ktorý\npodpísala a prevzala a bolo jej oznámené, že ďalší postup s ňou dohodne V.. W. F. R.. N.. Napokon\nsúd prvej inštancie zhrnul, že v liste sa uvádzajú vyjadrenia žalobkyne týkajúce sa jej nenaplnených\nočakávaní po takmer 47 rokoch služby v justícii, najmä v súvislosti s prístupom predsedníčky žalovanej\n2/ a ďalšie skutočnosti ohľadom predchádzajúcej práce žalobkyne vo funkcii vedúcej žalovanej 1/.\n8. Vec posúdil právne podľa ust. § 1 ods. 1 a 4, § 6 ods. 6 a 10, § 9 ods. 2 písm. f), § 12 ods. 1, § 13\nods. 5, § 17 ods. 2, § 25 ods. 1 písm. c) a ods. 2, § 26 ods. 2 a 4, § 31 ods. 1 písm. a), § 32 ods. 1\npísm. k), § 39 ods. 2, § 46 ods. 1, § 120, § 121 ods. 1 a § 129 ods. 1 zákona o štátnej službe v znení\núčinnom od 01.01.2016 do 31.12.2016, § 9 ods. 1, 2 a 4 zákona o Súdnej rade SR v znení účinnom od\n01.01.2016 do 30.06.2017, § 2 ods. 1, § 17 ods. 2, § 19 ods. 1, § 60 ods. 1, 2 a 3 a § 77 Zákonníka\npráce a § 137 písm. d), § 151 ods. 1, § 215 ods. 1 a 2, § 217 ods. 1, § 322 a § 319 C.s.p. a dospel k\nzáveru, že žalobu žalobkyne je potrebné zamietnuť.\n9. Úvodom konštatoval, že sa nestotožnil s právnym názorom žalobkyne, že zákon o štátnej službe je\nnadradený zákonu o súdnej rade v prípade postupu pri vymenovaní a odvolaní vedúceho žalovanej 1/\nako vedúceho služobného úradu, ako ani s názorom, že pri odvolaní žalobkyne mal byť preto dodržaný\npostup podľa ust. § 37 zákona o štátnej službe s tým, že ust. § 9 ods. 2 zákona o súdnej rade v spojení\ns ust. § 13 zákona o štátnej službe iba stanovuje, kto tento úkon vykoná.\n10. Vysvetlil, že vymenovaním žalobkyne ako štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe do\nfunkcie vedúcej služobného úradu podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o súdnej rade, ktorý je zároveň\nštatutárnym orgánom vymenovaným do tejto funkcie podľa osobitného predpisu, došlo k zmene jej\nštátnozamestnaneckého pomeru v zmysle ust. § 6 ods. 6 v spojení s ust. § 17 ods. 2 zákona o\nštátnej službe. Uvedené ustanovenia potom priamo odkazujú aj na osobitný zákon o súdnej rade, v\nzmysle ktorého je vymenovanie a odvolanie vedúceho žalovanej 1/ zverené do právomoci predsedu\nžalovanej 2/, ktorému vedúci kancelárie zodpovedá za jej činnosť a je upravené v ust. § 9 ods. 2\ntohto osobitného zákona, pričom citované ustanovenie vymedzuje zároveň aj postavenie vedúceho\nslužobného úradu žalovanej 1/ ako štatutára, ktorý ju riadi a v jej mene vystupuje. Vyjadril potom názor,\nže pokiaľ by úmyslom zákonodarcu bola iná právna úprava funkcie vedúceho žalovanej 1/, zrejme\nby to explicitne vymedzil priamo v ust. § 6 zákona o štátnej službe, pričom na právnu úpravu podľa\nust. § 6 ods. 6 nadväzujú aj ďalšie ustanovenia zákona o štátnej službe upravujúce vzťahy medzi\nslužobným úradom a vedúcim služobného úradu po jeho vymenovaní do funkcie a po jeho odvolaní\nz tejto funkcie, vrátane situácie pri vymenovaní štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe. Okrem\ntoho zákon o štátnej službe v § 9 ods. 2 písm. f) v nadväznosti na § 12 ods. 1 a § 13 ods. 5 posledná\nveta, upravuje postavenie žalovanej 1/ ako služobného úradu a funkciu vedúceho žalovanej 1/ ako\nvedúceho služobného úradu v tomto služobnom úrade. S poukazom a uvedené preto zhrnul, že sa\n\njedná o osobitnú právnu úpravu, týkajúcu sa vymenovania a odvolania vedúceho služobného úradu,\nktorým je žalovaná 1/ a jeho postavenia, právomocí a zodpovednosti vo vzťahu k všeobecnej úprave\nštátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov podľa zákona o štátnej službe, ktorý sa na\nštátnozamestnanecký pomer žalobkyne vzťahoval pred jej vymenovaním a po jej odvolaní z funkcie\nvedúcej žalovanej 1/, pričom v čase výkonu tejto funkcie bolo uplatňovanie viacerých jeho ustanovení\nvoči žalobkyni vylúčené. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 13 zákona o štátnej službe uviedol, že predmetné\nustanovenie vymedzuje postavenie vedúceho žalovanej 1/ ako vedúceho úradu v tomto služobnom\núrade a vôbec sa netýka postupu pri jeho vymenovaní alebo odvolaní a ani ho žiadnym spôsobom\nneupravuje. Rovnako podľa súdu prvej inštancie nie je na prejednávaný prípad aplikovateľné ani ust.\n§ 37 zákona o štátnej službe, ktoré v nadväznosti na ust. § 11, § 25, § 32 ods. 1 písm. c) a § 36\nupravuje postup pri odvolaní štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca a nie vedúceho\nslužobného úradu. Konštatoval, že žalobkyňa nebola vedúcim zamestnancom podľa ust. § 11 zákona o\nštátnej službe, ale vedúcim služobného úradu v zmysle ust. § 12 zákona o štátnej službe. Iba skutočnosť,\nže vedúci služobného úradu je vo vzťahu k štátnym zamestnancom a vedúcim štátnym zamestnancom\nv úrade služobne najvyšší vedúci zamestnanec neznamená, že sa na neho vzťahujú ustanovenia tohto\nzákona upravujúce vymenovanie a odvolanie vedúceho zamestnanca, nakoľko zákon obsahuje osobitnú\núpravu týkajúcu sa postavenia, kreovania a právomocí vedúceho úradu, a to aj s odkazom na osobitné\nprávne predpisy.\n11. Právne posúdil, že vymenovanie a odvolanie vedúceho služobného úradu, ktorým je vedúci žalovanej\n1/, sa riadi osobitnou úpravou podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o súdnej rade, podľa ktorého má predseda\nžalovanej 2/ bez ďalších podmienok právomoc vymenovať a odvolať vedúceho žalovanej 1/ a vo vzťahu\nk zákonu o štátnej službe je lex specialis. Žalobkyňa bola do tejto funkcie vymenovaná z pozície\nvedúceho zamestnanca rovnako podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o súdnej rade predsedom žalovanej 2/,\nčím došlo podľa ust. § 31 ods. 1 písm. a) a § 32 ods. 1 písm. k) zákona o štátnej službe k zmene\njej štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý do toho času vykonávala v stálej štátnej službe. Následne\npo odvolaní z tejto funkcie rovnako podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o súdnej rade, došlo opäť k zmene\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne podľa ust. § 31 ods. 1 písm. a) a § 32 ods. 1 písm. k)\nzákona o štátnej službe. Následne platí postup podľa ust. § 39 ods. 2 zákona o štátnej službe, v\nzmysle ktorého po odvolaní žalobkyne z funkcie vedúcej úradu podľa ust. § 32 ods. 1 písm. k) mala\nbyť ako štátny zamestnanec v stálej štátnej službe zaradená na to isté štátnozamestnanecké miesto,\nna ktorom vykonávala štátnu službu pred vymenovaním do funkcie podľa ust. § 32 ods. 1 písm. k),\nak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené, alebo ak sa žalobkyňa ako štátny zamestnanec\nnedohodla so žalovanou 1/ ako so služobným úradom inak. Po odvolaní žalobkyne z funkcie vedúcej\nžalovanej 1/ sa zároveň na žalobkyňu prestala vzťahovať úprava podľa ust. § 6 ods. 10 zákona o štátnej\nslužbe. Dospel potom k záveru, že žalovaná 1/ ako aj predsedníčka žalovanej 2/ postupovali v súlade so\nzákonom o štátnej službe a zákonom o súdnej rade. V tejto súvislosti ešte súd prvej inštancie uviedol, že\núčinky odvolania vedúceho Kancelárie Súdnej rady SR nastávajú momentom doručenia oznámenia o\nodvolaní v deň, ktorý je v tomto oznámení uvedený, nakoľko zákon neurčuje, že by mal odvolaný vedúci\nslužobného úradu vykonávať svoju funkciu po celý tento deň. Tu poukázal na to, že nebolo sporné,\nže k odvolaniu žalobkyne došlo dňa 12.12.2016 v čase o 9:15 h, pričom k vymenovaniu novej vedúcej\nžalovanej 1/ V.. W. došlo síce v rovnaký deň, ale s odstupom určitého času.\n12. Vo vzťahu k petitu žaloby, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti odvolania z\nfunkcie vedúcej žalovanej 1/ pod č. SR 751/2016 tiež uviedol, že v tejto časti nie je príslušný\nna preskúmanie uvedeného správneho aktu odvolania s prípadným konštatovaním záveru o jeho\nnezákonnosti, nakoľko sa jedná o individuálny správny akt, ktorým sa predpísaným procesným\npostupom prostredníctvom rozhodovacieho procesu autoritatívne zasahuje do práv fyzickej osoby\nv postavení štátneho zamestnanca, pričom jedinou možnosťou preskúmania zákonnosti uvedeného\npostupu je podanie správnej žaloby a nie je možné to obchádzať podaním určovacej žaloby v civilnom\nkonaní. Súd prvej inštancie vyjadril názor, že nemôže preskúmavať tento akt vyplývajúci z právomoci\npredsedu žalovanej 2/ z hľadiska jeho platnosti alebo neplatnosti ani na základe civilnej žaloby podľa\nust. § 137 C.s.p. z dôvodu jej neprípustnosti. Vysvetlil, že ust. § 137 písm. d) C.s.p. pripúšťa žalobu na\nurčenie právnej skutočnosti výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného právneho predpisu,\nnajmä z hmotného práva, inak je takáto žaloba neprípustná. Podľa formulácie predmetného petitu je\nzrejmé, že sa jedná o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá by mala mať podklad v osobitných\npredpisoch, v tomto prípade najmä v zákone o štátnej službe, zákone o súdnej rade, resp. Zákonníku\npráce, čo ale v prejednávanom prípade absentuje. Napokon, na základe sporného odvolania v danom\n\nprípade neprišlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne a žaloba nebola formulovaná\nani spôsobom predpokladaným zákonom č. 365/2004 Z.z. (antidiskriminačný zákon), preto nemožno\nžalobu v časti výroku o určenie neplatnosti sporného odvolania žalobkyne z funkcie vedúcej žalovanej\n1/ považovať ani za žalobu v zmysle ust. § 77 alebo § 13 ods. 6 Zákonníka práce v spojení s ust. § 9\nods. 2 antidiskriminačného zákona v nadväznosti na ust. § 120 zákona o štátnej službe v znení účinnom\nku dňu 12.12.2016.\n13. Vo vzťahu k petitu žaloby, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru č. KSR 544/2016 zo dňa 12.12.2016 uviedol, že sa jedná o žalobu\npodanú v zákonnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého\npomeru podľa ust. § 77 Zákonníka práce v spojení s ust. § 120 zákona o štátnej službe. Zhrnul, že\nžalobkyňa napadla platnosť uvedenej dohody z dôvodu, že až po jej uzatvorení zistila, že žalovaná\n1/ jej neponúkla voľné pracovné miesto, a že predmetnú dohodu za žalovanú 1/ uzatvorila V.. W.,\nktorá na to nebola oprávnená, keďže žalobkyňa považuje jej vymenovanie za neplatné. Tu súd\nprvej inštancie vysvetlil, že ponuková povinnosť je hmotnoprávnym predpokladom len pre danie\nvýpovede z organizačných dôvodov, ako jednostranného spôsobu skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru zo strany zamestnávateľa proti vôli zamestnanca. V danom prípade ale došlo k skončeniu\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne dohodou v zmysle ust. § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej\nslužbe, a preto je skúmanie splnenia ponukovej povinnosti v prejednávanom prípade bezpredmetné. V\ntejto súvislosti poukázal aj na to, že dôkazné bremeno preukázať tvrdenie, že žalovaná 1/ disponovala\nešte ďalším voľným miestom ležalo vo svetle negatívnej dôkaznej teórie na žalobkyni, ktorá síce také\nmiesto označila, avšak nepreukázala, že u žalovanej 1/ ku dňu jej odvolania z funkcie aj existovalo a ani\nnenavrhla za týmto účelom vykonať dokazovanie. Ďalej konštatoval, že predmetnú dohodu preskúmal\naj z pohľadu vád vo vôli žalobkyni, a síce, či nebola žalobkyňa uvedená do omylu zo strany žalovanej\n1/ pred tým, ako pristúpila k uzatvoreniu spornej dohody, pričom uvedený omyl by potom spôsobil jej\nneplatnosť. Vysvetlil, že omyl konajúcej osoby vo všeobecnosti v prípade právnych úkonov spôsobuje\nich absolútnu neplatnosť podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácia sa ale na právne\núkony uskutočnené podľa zákona o štátnej službe nevzťahuje. Na štátnozamestnanecké vzťahy sa v\nprípade omylu pri uzatváraní zmlúv vzťahuje v zmysle ust. § 120 zákona o štátnej službe právna úprava\npodľa ust. § 19 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorej účastník konajúci v omyle, môže od zmluvy\nodstúpiť, ak tento omyl musel byť druhému účastníkovi známy. V prejednávanom prípade ale nebolo\nani tvrdené a ani preukázané odstúpenie žalobkyne od predmetnej dohody.\n14. Napokon súd prvej inštancie preskúmal skutkové okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu spornej\ndohody, a síce, či tento dvojstranný úkon netrpel vadami skutočne prejavenej vôle žalobkyne uvedenú\ndohodu so žalovanou 1/ uzatvoriť.\n15. Vysvetlil, že dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru uzavretá medzi služobným úradom\na štátnym zamestnancom ako dvojstranný právny úkon je najjednoduchším spôsobom skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru, keďže štátnozamestnanecký pomer skončí v deň, ktorý si účastníci\nštátnozamestnaneckého pomeru dohodli, a preto nie je potrebné, aby zákon príliš rigorózne upravoval\npodmienky jej uzatvorenia. Platnosť takejto dohody je podmienená aj všeobecnými požiadavkami a to,\nže netrpí vadami vôle a prejavu, tzn. je urobená slobodne, vážne a určitým a zrozumiteľným spôsobom.\nAk by niektorá z týchto náležitostí chýbala, dohoda by bola neplatná. S poukazom na uvedené preto\npreskúmal predmetnú dohodu z pohľadu, či bola uzatvorená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne,\nči jej predmetom je možné plnenie, či účastník tejto dohody disponoval spôsobilosťou na právne úkony\nalebo či nekonal v duševnej poruche, či jej obsah a účel neodporoval zákonu, neobchádzal alebo sa\nnepriečil dobrým mravom, a či bol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.\n16. Ustálil, že z predmetnej dohody uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ je zrejmý\nzhodný prejav vôle strán ukončiť štátnozamestnanecký pomer žalobkyne ku dňu 12.12.2016. Vo\nvzťahu k prejavu vôle uzavrieť túto dohodu potom uviedol, že táto bola uzatvorená práve z vôle\nžalobkyne, ktorá po odvolaní z funkcie vedúcej žalovanej 1/ a neprijatí ponuky na zaradenie\nna voľné štátnozamestnanecké miesta sama prejavila záujem písomnou žiadosťou o ukončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru dohodou, pričom mala dostatočný priestor na zváženie tohto svojho\nrozhodnutia ukončiť štátnozamestnanecký pomer u žalovanej 1/ dohodou alebo v ňom zotrvať, kedy\nby bolo povinnosťou žalovanej 1/ zaradiť žalobkyňu na rovnaké štátnozamestnanecké miesto, na\nakom bola zaradená pred vymenovaním do funkcie. Skonštatoval, že neboli preukázané ani tvrdenia\n\nžalobkyne o neštandardnom priebehu jej odvolávania, nakoľko nebolo preukázané, že by doručenie\noznámenia o odvolaní v zasadacej miestnosti žalovanej 2/ v prítomnosti notára, ktorý tento akt\nosvedčil formou notárskej zápisnice, mohlo pôsobiť voči žalobkyni znevažujúco, akýmkoľvek spôsobom\nnevhodne, dokonca, že by sa priečil dobrým mravom, nakoľko sa jedná o zákonom aprobovaný postup,\nktorý bol realizovaný v priestoroch zamestnávateľa (tu poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR\nč.k. I.ÚS/281/2011-10). V tejto súvislosti ešte uviedol, že žalobkyňa neprodukovala žiadne dôkazné\nprostriedky, ktoré by preukázali jej tvrdenia, že cieľom odvolania z funkcie bolo jej poníženie a neuniesla\ndôkazné bremeno svojich tvrdení. Uzavrel, že predmetná dohoda spĺňa všetky formálne podmienky\nplatnosti právneho úkonu vyžadovaného zákonom, žalobkyňa svojím podpisom potvrdila, že jej zmluvná\nvoľnosť nebola obmedzená, že dohoda bola uzatvorená na základe jej slobodnej vôle, nie v tiesni\nani za nápadne nevýhodných podmienok, túto dohodu si prečítala a jej obsahu a právnym účinkom\nporozumela. V konaní teda neboli preukázané žiadne dôvody jej neplatnosti. Uzavrel, že nakoľko\nžalobkyňa nebola úspešná v časti o určenie neplatnosti skočenia štátnozamestnaneckého pomeru, tak\nzamietol aj ňou uplatnený nárok na náhradu mzdy.\n17. Navrhované dokazovanie výsluchom M. V.. Z. F. R.. N. nevykonal, nakoľko skutkové okolnosti\nodvolania mal preukázané z obsahu odpisu notárskej zápisnice, ako aj z výsluchu I. V.. Ď. a tiež okolnosti\ntýkajúce sa predloženia ponuky voľných miest považoval za dostatočne preukázané z výpovede\nžalobkyne a predložených listín, pričom navyše táto okolnosť v súvislosti s uzatvorenou dohodou o\nskončení štátnozamestnaneckého pomeru nebola právne významná.\n18. Vo vzťahu k žalovanej 2/ zamietol žalobu v dôsledku absencie jej pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko\nmedzi žalobkyňou a žalovanou 2/ neexistoval žiadny hmotnoprávny vzťah, ktorý je základom vecnej\nlegitimácie pre podanie žaloby.\n19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. tak, že\nžalovanej 1/ a žalovanej 2/, ako plne úspešným stranám sporu, priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n20. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu\nvčas odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) C.s.p. a navrhla, aby odvolací\nsúd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\na aby jej priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nNamietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý vymenovanie a odvolanie\nvedúcej žalovanej 1/ posúdil podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o súdnej rade bez ďalších podmienok napriek\nskutočnosti, že predsedníčka žalovanej 2/ má podľa tohto ustanovenia kompetenciu odvolať z funkcie\nvedúcu žalovanej 1/ za podmienok a z dôvodov podľa ust. § 37 zákona o štátnej službe. Zotrvala na\nnázore, že zákon o štátnej službe je v procese odvolávania vedúceho zamestnanca nadradený zákonu o\nsúdnej rade, pričom ust. § 37 zákona o štátnej službe upravuje podmienky odvolania z funkcie vedúceho\nzamestnanca a ust. § 9 ods. 2 zákona o súdnej rade len stanovuje, kto úkon menovania či odvolania\nvykoná. Citovala pri tom ust. § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 zákona o štátnej službe a § 9 ods. 2 zákona\no súdnej rade a s poukazom aj na ust. § 36 a § 37 zákona o štátnej službe zopakovala svoj názor,\nže zákon o súdnej rade neupravuje osobitné podmienky odvolávania vedúceho štátneho zamestnanca,\nresp. vedúceho žalovanej 1/, preto je z hľadiska zákonnosti odvolania z funkcie žalobkyne ako služobne\nnajvyššieho vedúceho zamestnanca zásadné ust. § 37 zákona o štátnej službe. Nesúhlasila v tejto\nsúvislosti so záverom súdu prvej inštancie, že vymenovanie a odvolanie vedúceho žalovanej 1/ sa riadi\nosobitnou úpravou podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o súdnej rade, podľa ktorej predseda žalovanej 2/ bez\nďalších podmienok má právomoc vymenovať a odvolať vedúceho žalovanej 1/. Mala za to, že takéto\nodvolávanie vedúceho služobného úradu by umožnilo orgánom verejnej moci, aby dôvody odvolania\nzostali skryté a utajené nielen pred verejnosťou, ale pred akoukoľvek právnou kontrolou, ktorá by mohla\npreskúmať ich zákonnosť z pohľadu toho, či odvolaním z funkcie nebol porušený zákon o zákaze\ndiskriminácie voči odvolávanej osobe, či takéto rozhodnutie nie je nezákonné pre rozpor so základným\nústavným a demokratickým princípom alebo pre rozpor so zákonom o štátnej službe a či odvolanie\nžalobkyne nie je len dôsledkom dosadzovania známych alebo politických nominantov. Ďalej namietala aj\nzáver súdu prvej inštancie, že zákon nedáva žiadny priestor na úvahu, že by po odvolaní s účinnosťou ku\nkonkrétnemu dňu mal odvolaný vedúci úradu vykonávať túto svoju funkciu po celý tento deň. Citovala ust.\n§ 13 ods. 5 zákona o štátnej službe, § 9 ods. 2 zákona o súdnej rade a čl. 4 bod 1 organizačného poriadku\nžalovanej 1/, z ktorých podľa nej vyplýva, že žalovaná 1/ má vždy len jedného vedúceho služobného\n\núradu a právna úprava nepripúšťa možnosť, aby funkciu vedúcej žalovanej 1/ súčasne zastávali dve\nvedúce služobného úradu. Konštatovala, že súdom prvej inštancie tvrdený odstup určitého času medzi\nodvolaním žalobkyne a menovaním V.. W. nie je zrejmý z právnych aktov odvolania žalobkyne, ako ani z\nmenovania novej vedúcej V.. W., pretože v predmetných právnych úkonoch absentuje konkrétna hodina\nmenovania. Zotrvala na svojej argumentácii z prvoinštančného konania, že z funkcie vedúcej žalovanej\n1/ bola odvolaná odo dňa 12.12.2016, a teda až uplynutím tohto dňa skončila vo funkcii. V rozpore s\nuvedeným potom predsedníčka žalovanej 2/ menovala do funkcie vedúcej žalovanej 1/ V.. W. už dňom\n12.12.2016. Na základe uvedeného preto zhrnula, že odvolanie žalobkyne predsedníčkou žalovanej 2/\nsvojím obsahom, ako aj účelom odporuje zákonu z dôvodu rozporu s ust. § 37 zákona o štátnej službe v\nnadväznosti na ústavné princípy ako aj princíp stability štátnozamestnaneckého pomeru, ako aj z dôvodu\npriameho rozporu s ust. § 13 ods. 5 zákona o štátnej službe a s ust. § 9 ods. 2 zákona o súdnej rade,\npretože zákon nepripúšťa zastávanie funkcie vedúcej žalovanej 1/ dvoma vedúcimi služobného úradu.\n21. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala záver súdu prvej inštancie, že odvolanie z funkcie vedúceho\núradu je individuálnym správnym aktom, na preskúmanie ktorého nie je príslušný, ako aj záver, že\npokiaľ by sa aj jednalo o žalobu v zmysle ust. § 137 písm. d) C.s.p., tak podanie takejto žaloby nemá\noporu v osobitných právnych predpisoch. Vo vzťahu k povahe odvolania z funkcie vedúcej žalovanej\n1/ poukázala na ustálenú súdnu prax (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/133/2011 zo dňa\n29.10.2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/235/2011 zo dňa 18.09.2012 a rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo/3/2015 zo dňa 24.02.2016), v zmysle ktorej je odvolanie z funkcie\nriaditeľa školy právny úkon v pracovnoprávnej oblasti, ktorého neplatnosť je potrebné posudzovať v\nzmysle občianskeho práva, pričom súdu prvej inštancie vytkla, že sa s týmito skutočnosťami nezaoberal.\nArgumentovala, že zákona o súdnej rade v tejto súvislosti nepoužíva termín rozhodovať o vymenovaní a\nodvolaní, hoci v iných ustanoveniach tento termín výslovne používa, a preto je podľa názoru žalobkyne\nvymenovanie a odvolanie vedúceho kancelárie žalovanej 1/ právnym úkonom a nie rozhodovaním. Vo\nvzťahu k absencii zákonného podkladu pre podanie takejto žaloby v zmysle ust. § 137 písm. d) C.s.p.\nuviedla, že možnosť domáhať sa neplatnosti odvolania vyplýva z ust. § 121 zákona o štátnej službe,\nkedy na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú ust. § 34 až § 40, § 41, § 41a, § 42a, § 42b, § 43,\n§ 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 45, § 46 ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka.\n22. Žalobkyňa vo svojom odvolaní ďalej zopakovala, že dohoda o skončení štátnozamestnaneckého\npomeru je neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom z dôvodu, že právny úkon urobila osoba,\nktorá nebola k tomu oprávnená, ako aj z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom. Vytkla preto súdu\nprvej inštancie, že sa na základe tejto jej argumentácie nepochopiteľne zaoberal vadami prejavu vôle\nspočívajúcimi v omyle, do ktorého bola žalobkyňa uvedená žalovanou 1/ predtým, ako pristúpila k\nuzatvoreniu spornej dohody. Citovala ust. § 121 zákona o štátnej službe a § 20 ods. 1, § 39 a § 40\nods. 3 Občianskeho zákonníka a čl. 4 bod 3. organizačného poriadku žalovanej 1/ a tvrdila, že na\nplatnosť právneho úkonu, ktorý vykonáva žalovaná 1/ je potrebný podpis vedúceho žalovanej 1/, vznik\noprávnenia ktorej sa viaže na okamih ustanovenia do funkcie. Zopakovala, že dňa 12.12.2016 mala\nžalovaná 1/ až dve vedúce, a preto ak žalovaná 1/ v zastúpení V.. W. skončila štátnozamestnanecký\npomer so žalobkyňou podľa ust. § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe dohodou o skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru, tak táto dohoda je neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom z\ndôvodu, že právny úkon urobila osoba, ktorá nebola k tomu oprávnená. V tejto súvislosti ešte žalobkyňa\nargumentovala, že predmetná dohoda je neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi. Konštatovala, že v\nprejednávanom prípade bolo nevyhnutné skúmať skutočný motív odvolania žalobkyne z funkcie vedúcej\nžalovanej 1/ zo strany predsedníčky žalovanej 2/ a reálny motív skončenia jej štátnozamestnaneckého\npomeru zo strany žalovanej 1/. Mala za to, že predsedníčka žalovanej 2/ ju odvolala z funkcie a ešte\nv ten istý deň menovala do funkcie novú vedúcu výlučne z dôvodu, aby vytvorila stav, v ktorom bude\nmôcť žalovaná 1/ so žalobkyňou bezodkladne skončiť štátnozamestnanecký pomer. Dôvodila, že rozpor\ns dobrými mravmi spočíva aj v tom, že žalovaná 1/ po odvolaní žalobkyne z funkcie nemala v úmysle\nžalobkyňu zaradiť na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonávala štátnu službu pred\nvymenovaním do funkcie, i keď mala voľné pracovné miesto na oddelení ekonomiky a financovania,\nhlavný štátny radca, odbor štátnej služby 2.06 Justícia, ktoré vykazovala podľa organizačnej štruktúry a\nstavu ku dňu 13.12.2016. Žalobkyni boli pritom ponúknuté iba voľné pozície, ktoré však nezodpovedali\njej kvalifikačným predpokladom, čo bolo v rozpore s povinnosťou žalovanej 1/ ponúknuť jej vhodné\nštátnozamestnanecké miesto v zmysle ust. § 39 ods. 2 zákona o štátnej službe. Napokon podľa\nžalobkyne došlo aj k manipulácii s dokladmi, kedy žiadosť o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru\nbola zaevidovaná do registratúrneho denníka pod č. KSR 552/2016, a teda neskôr ako dohoda\n\no skončení štátnozamestnaneckého pomeru zaevidovaná do registratúrneho denníka pod č. KSR\n544/2016. V tejto súvislosti potom žalobkyňa predložila listiny označené ako organizačný poriadok,\npersonálnu inventúru limitu počtu zamestnancov ku dňu 12.12.2016 a prehľad o počte zamestnancov\nžalovanej 1/ ku dňu 12.12.2016, ktoré neboli v konaní doteraz použité z dôvodu, že ich nebolo možné\npoužiť bez viny žalobkyne. Záverom zhrnula, že nespochybňuje právo predsedníčky žalovanej 2/ odvolať\nvedúcu žalovanej 1/ z jej funkcie, ako ani právo žalovanej 1/ skončiť štátnozamestnanecký pomer, avšak\nv danom prípade považuje spôsob odvolania žalobkyne z funkcie a spôsob doručovania a podpisovania\npredmetnej dohody za neštandardný a účelový, pričom podľa názoru žalobkyne bola samotná dohoda\nrealizovaná s cieľom zbaviť sa jednej konkrétnej osoby. Na základe uvedeného preto vyjadrila názor,\nže dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 12.12.2016 je v zmysle ust. § 39 a § 40\nods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 15 Zákonníka práce neplatným právnym úkonom.\n23. Záverom žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Súdu prvej inštancie\nvytkla, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obšírne zaoberá omylom žalobkyne ohľadom\nexistencie voľného miesta v danom odbore a funkcii štátnej služby, avšak nedáva odpovede na\nargumentáciu žalobkyne ohľadom neplatnosti právneho úkonu pre rozpor so zákonom a z dôvodu, že\nsa prieči dobrým mravom. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil jej argumentáciu ohľadom\nnezrovnalostí v obsahu notárskej zápisnice N 2150/2016, NZ 56591/2016, NCRls 8296/2016 zo dňa\n14.12.2016, keďže na jej titulnej strane je uvedené, že bola napísaná 12.12.2016, hoci podľa notárskeho\ncentrálneho registra spisová značka Nz 56591/2016 bola pridelená až dňa 14.12.2016 a rovnako z\npodpisovej časti vyplýva dátum vyhotovenia zápisnice až dňa 14.12.2016, pričom súd prvej inštancie\npodľa žalobkyne nezohľadnil ani absenciu podpisu účastníka V.. W., ktorej tvrdenia o skutočnostiach v\nzápisnici uvedených sa majú osvedčovať. Argumentovala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani\ns tvrdenou manipuláciou s dokladmi, kedy žiadosť o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bola\nzaevidovaná do registratúrneho denníka pod č. KSR 552/2016, a teda neskôr ako dohoda o skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru zaevidovaná do registratúrneho denníka pod č. KSR 544/2016, keďže\nzápis žiadosti mal zápisu dohody predchádzať. Ďalej tvrdila, že prvoinštančný súd nezohľadnil ani\nokamžité zablokovanie počítača žalobkyne zo strany svedka N., E. výpovede ktorého nevyplynulo,\nže by sa obdobným spôsobom postupovalo v prípade akéhokoľvek iného zamestnanca. Napokon\nmala za to, že súd prvej inštancie neposudzoval ani to, že záznam z prerokovania ponúknutých\nvoľných štátnozamestnaneckých miest nemá náležitosti hodnoverného dokladu, keďže nie je označený\nslužobným úradom, neobsahuje dôvod ponuky voľných štátnozamestnaneckých miest, neobsahuje\nzoznam osôb, ktoré sa za služobný úrad uvedeného ponukového konania zúčastnili a neobsahuje\nvýsledok ponukového konania. Uzavrela, že prvoinštančný súd v rozpore so zásadou voľného\nhodnotenia dôkazov odmietol vykonať výsluchy R.. N. F. V.. Z. za účelom objasnenia okolností odvolania\nžalobkyne z funkcie a následného vymenovania V.. W. do tejto funkcie, pričom pre tento svoj postup\nneuviedol žiadny relevantný právny argument.\n24. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná 2/, ktorá uviedla, že sa plne stotožňuje s napadnutým\nrozhodnutím, že žalobkyňa v podanom odvolaní len zopakovala argumenty z prvoinštančného konania,\na že k svojmu odvolaniu pripojila ako dôkaz listiny bez toho, aby uviedla, z akého dôvodu ich ako\nprostriedky procesného útoku nebolo možné predložiť do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, a preto\nnavrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n25. K odvolaniu žalobkyne sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila aj žalovaná 1/,\nktorá konštatovala, že odvolanie vedúceho úradu sa nemôže spravovať tými istými ustanoveniami ako\nodvolanie vedúceho zamestnanca s poukazom na ust. § 37 zákona o štátnej službe. Argumentovala,\nže zákon o súdnej rade vo vzťahu k služobnému pomeru vedúceho žalovanej 1/ upravuje len jeho\nvymenovanie a odvolanie a zákon o štátnej službe upravuje celý služobný pomer vedúceho úradu,\na preto je zákon o súdnej rade vo vzťahu k zákonu o štátnej službe lex specialis. Ďalej uviedla, že\nodvolanie vedúceho úradu je účinné okamžite jeho doručením tomuto vedúcemu. Mala za to, že v\nkonaní bol dostatočne preukázaný celý priebeh odvolanie žalobkyne z funkcie a vymenovanie V.. W. do\ntejto funkcie, a teda je nad každú pochybnosť zrejmé, že najprv došlo k odvolaniu žalobkyne, potom k\nvymenovaniu novej vedúcej a až následne k uzatvoreniu dohody o skončení štátnozamestnaneckého\npomeru, a preto neexistoval žiaden moment, kedy mala žalovaná 1/ až dve vedúce. Skonštatovala,\nže žalobkyni boli ponúknuté všetky voľné miesta u žalovanej 1/, pričom žalobkyňa svoje tvrdenia o\ninom voľnom pracovnom mieste nepreukázala. Vo vzťahu k žalobkyňou predloženým dokumentom v\nodvolaní uviedla, že má pochybnosti o ich pravosti, pretože nie sú opatrené žiadnym identifikačným\n\nprvkom, pričom sa zároveň jedná o nezákonné novoty, keďže žalobkyňa nepreukázala žiaden zákonný\ndôvod na ich predloženie. V tejto súvislosti zdôraznila, že takáto povinnosť ponúknuť žalobkyni voľné\nštátnozamestnanecké miesta však neexistovala, pretože jej služobný pomer sa skončil dohodou na\njej žiadosť. Uzavrela, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými\nargumentmi žalobkyne, a preto odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal\njej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n26. K vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zopakovala svoje argumenty z\npodaného odvolania. Zotrvala na tvrdení, že predsedníčka žalovanej 2/ má podľa ust. § 9 ods. 2 zákona\no súdnej rade kompetenciu odvolať z funkcie vedúcu žalovanej 1/, avšak len za podmienok a z dôvodov\npodľa ust. § 37 zákona o štátnej službe. Tvrdila, že predmetné ustanovenia zákona o súdnej rade a\nzákona o štátnej službe sa nevylučujú, ale naopak dopĺňajú čo sa týka podmienok odvolania, čím tak\ndotvárajú komplexný právny rámec odvolania vedúceho žalovanej 1/. Zopakovala, že dohoda o skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru je neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom z dôvodu, že právny\núkon urobila V.. W., ktorá na to nebola oprávnená, nakoľko dňa 12.12.2016 účinne a platne nezastávala\nfunkciu vedúcej žalovanej 1/. Záverom skonštatovala, že v konaní uviedla podstatné tvrdenia týkajúce\nsa jej odvolania z funkcie, avšak súd prvej inštancie sa odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne a\nzrozumiteľne nevysporiadal so všetkými právne a skutkovo relevantnými otázkami.\n27. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.\n28. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým\nrozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n29. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n30. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a\nz neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v celom rozsahu\npo skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku,\nktorým súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, a v podrobnostiach na ne\npoukazuje. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, vyjadrí sa len k\nodvolacím námietkam žalobkyne.\n31. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd v prvom rade k záveru, že súd prvej\ninštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobkyňou uplatneného nároku ako aj\nohľadom tvrdení žalovaných 1/ a 2/, ktoré uvádzali na svoju obranu, a teda riadne zistil skutkový stav\nveci. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k\nsprávnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správne právne závery, v dôsledku ktorých\nžalobu žalobkyne zamietol. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 1 ods. 1 a 4, § 6 ods.\n6 a 10, § 9 ods. 2 písm. f), § 12 ods. 1, § 13 ods. 5, § 17 ods. 2, § 25 ods. 1 písm. c) a ods. 2,\n§ 26 ods. 2 a 4, § 31 ods. 1 písm. a), § 32 ods. 1 písm. k), § 39 ods. 2, § 46 ods. 1, § 120, §\n121 ods. 1 a § 129 ods. 1 zákona o štátnej službe v znení účinnom od 01.01.2016 do 31.12.2016,\n§ 9 ods. 1, 2 a 4 zákona o Súdnej rade SR v znení účinnom od 01.01.2016 do 30.06.2017, § 2\nods. 1, § 17 ods. 2, § 19 ods. 1, § 60 ods. 1, 2 a 3 a § 77 Zákonníka práce a § 137 písm. d), §\n151 ods. 1, § 215 ods. 1 a 2, § 217 ods. 1, § 322 a § 319 C.s.p., ktoré aj správne vyložil, a svoje\ndôvody vedúce k zamietnutiu žaloby žalobkyne aj náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na\nmysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so\nvšetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie\npodstatné, zaoberal sa argumentáciou všetkých sporových strán, správne a logicky vyhodnotil vykonané\ndôkazy a podrobne zdôvodnil svoje právne úvahy. Odvolací súd s jeho závermi súhlasí. V konaní\nbolo preukázané, a ani nebolo sporné, že žalobkyňa bola so žalovanou 1/ v štátnozamestnaneckom\npomere v stálej štátnej službe, k zmene ktorého došlo jej vymenovaním do funkcie vedúcej Kancelárie\n\nsúdnej rady (vedúcej služobného úradu) podľa osobitného predpisu, podľa § 9 ods. 2 zákona o Súdnej\nrade. Podľa rovnakého ustanovenia zákona o Súdnej rade bola dňa 12.12.2016 v čase o 9:15 h z\nfunkcie vedúcej Kancelárie súdnej rady aj odvolaná predsedníčkou Súdnej rady SR, ktorá má podľa\nust. § 9 ods. 2 cit. zákona právomoc vedúceho Kancelárie súdnej rady vymenovať a odvolať, a to\nbez akýchkoľvek ďalších podmienok. Po odvolaní z funkcie vedúcej služobného úradu došlo opäť k\nzmene štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne, ktorá mala byť ako zamestnanec v stálej štátnej\nslužbe zaradená na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonávala štátnu službu pred jej\nvymenovaním do funkcie (ak nebolo zrušené, alebo ak by sa nedohodla so žalovanou 1/ ako služobným\núradom inak), k čomu v prejednávanej veci už nedošlo, pretože žalobkyňa sama z vlastnej vôle následne\nv rovnaký deň ako bola odvolaná požiadala služobný úrad o skončenie jej štátnozamestnaneckého\npomeru dohodou. Jej žiadosti bolo vyhovené a žalovaná 1/, zastúpená po odvolaní žalobkyne z funkcie\nvedúcej novou vymenovanou vedúcou kancelárie súdnej rady, uzatvorila so žalobkyňou dňa 12.12.2016\ndohodu o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru. Štátnozamestnanecký pomer žalobkyne sa\nteda skončil dohodou ku dňu 12.12.2016. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým aj právnym\nzáverom, keď vyhodnotil, že žalovaná 1/ ako služobný úrad a predsedníčka súdnej rady ako orgán s\nprávomocou odvolať žalobkyňu z funkcie vedúcej žalovanej 1/ postupovali v súlade s (vyššie uvedenými)\nustanoveniami zákona o štátnej službe a zákona o súdnej rade. Možno potom uzavrieť, že v konaní\nbolo preukázané, že žalobkyňa po jej odvolaní z funkcie vedúcej služobného úradu na vlastnú žiadosť\nukončila dohodou so žalovaným 1/ svoj štátnozamestnanecký pomer, ktorý sa platne skončil ku dňu\n12.12.2016. Rovnako bolo preukázané, že žalovaná 2/ (Súdna rada SR) nebola so žalobkyňou v\nžiadnom hmotnoprávnom vzťahu, a preto nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaná. Ak potom súd\nprvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, rozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí.\n32. Stotožňuje sa tiež so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel,\na jeho rozhodnutie považuje za logické, pochopiteľné, presvedčivé a vyčerpávajúce, a preto nemohla\nobstáť odvolacia námietka žalobkyne o nedostatočnom zdôvodnení rozhodnutia. V tejto súvislosti\npovažuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s\nočakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobkyne, ale z hľadiska odôvodnenia\nmusí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu, uvádzaných stranami sporu, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo\nuvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal\naj s argumentáciou strán sporu. V kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie\nje zrejmé, že skutkové, a na ich základe prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu\npodložené správnym výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia nemá odvolací\nsúd viac čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových zistení a na ich podklade správne\nprijatých právnych záverov súdu prvej inštancie.\n33. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti (skutkové\nči právne), ktoré by boli spôsobilé spochybniť správne závery súdu prvej inštancie. V odvolaní len\nzopakovala rovnaké argumenty, ktoré prezentovala už v konaní pred súdom prvej inštancie, a s ktorými\nsa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôsledne a dostatočne vysporiadal. V odôvodnení svojho\nrozsudku sa zaoberal všetkými okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie a rozhodnutie veci podstatné,\na dospel aj k správnym právnym záverom, ktoré podrobne zdôvodnil. Z obsahu odvolania žalobkyne\nv prvom rade vyplýva, že nesúhlasí s právnym posúdením jej odvolania z funkcie vedúcej Kancelárie\nsúdnej rady. Odvolací súd v súvislosti s touto odvolacou námietkou uvádza, že žalobkyňa len opakuje\nsvoje názory a presvedčenie o tom, že jej odvolanie z funkcie vedúcej žalovanej 1/ predsedníčkou\nžalovanej 2/ je neplatné, pretože je v rozpore s ust. § 37 zákona o štátnej službe, aplikácie ktorého\nsa žalobkyňa domáha s poukazom na analógiu a tvrdiac, že zákon o štátnej službe je v prípade\nodvolania vedúceho Kancelárie súdnej rady zákonu o súdnej rade nadradený. Žalobkyňa pritom rovnako\nargumentovala už v základnom konaní a súd prvej inštancie jej argumentáciu neprijal, keď dospel k\nzáveru, že zákon o štátnej službe v tomto prípade priamo odkazuje na osobitnú právnu úpravu, ktorou\nje zákon o súdnej rade (lex specialis), že predsedníčka žalovanej 2/ má podľa ust. § 9 ods. 2 zákona\no súdnej rade (teda osobitného predpisu) právomoc vymenovať a odvolať vedúceho žalovanej 1/ bez\nakýchkoľvek ďalších podmienok, a že aplikácia ust. § 37 zákona o štátnej službe na posudzovanú vec je\nvylúčená. Odvolací súd sa s týmto právnym posúdením súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje\na odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie vyčerpávajúcim\n\nspôsobom uvedenou argumentáciou žalobkyne zaoberal, z konkrétnych dôvodov ju vyhodnotil za\nnesprávnu a prijal svoje právne závery, ktoré aj veľmi podrobne zdôvodnil. Z odvolania žalobkyne vyplýva\nlen nesúhlas s predmetným právnym posúdením, opakovanie už ňou uvedených názorov a domáhanie\nsa ich osvojenia. Rovnako ako súd prvej inštancie ani odvolací súd s uvedenými názormi žalobkyne\nnesúhlasí a považuje ich za nesprávne, a to z rovnakých dôvodov ako súd prvej inštancie, a preto\ntieto dôvody nepovažuje za potrebné opakovať. Postup predsedníčky súdnej rady podľa ust. § 9 ods.\n2 zákona o súdnej rade hodnotí v súlade so súdom prvej inštancie za správny a odvolanie žalobkyne\nz funkcie vedúcej služobného úradu za súladné so zákonom a bez vád. Za nedôvodnú vyhodnotil\naj odvolaciu námietku žalobkyne, v ktorej s poukazom na ňou označené rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR tvrdila, že odvolanie z funkcie vedúceho úradu nie je individuálnym správnym aktom (ako to\nvyhodnotil súd prvej inštancie), ale podľa jej názoru neplatným právnym úkonom (z dôvodov uvedených\nvyššie), ktorý mal súd prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd zastáva názor, že žalobkyňou uvádzané\nrozhodnutia sa na posudzovanú vec nevzťahujú, keďže sa netýkajú postupu podľa zákona o súdnej\nrade, ani podľa zákona o štátnej službe, ale odvolania z funkcie riaditeľa školy obcou ako zriaďovateľom\na interpretácie ust. § 38 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve v znení účinnom do 30.08.2008.\nV každom prípade, aj napriek záveru o svojej nepríslušnosti a absencii osobitnej úpravy pre podanie\nžaloby podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p., sa však súd prvej inštancie odvolaním žalobkyne z funkcie\nvedúcej služobného úradu podrobne zaoberal a žiadne pochybenia alebo vady, ktoré tvrdila žalobkyňa\n(teda rozpor s ust. § 37 zákona o štátnej službe) nezistil a rovnako ich nezistil ani odvolací súd. Možno\nuzavrieť, že žalobkyňa bola z funkcie vedúcej Kancelárie súdnej rady odvolaná predsedníčkou Súdnej\nrady SR podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o súdnej rade v súlade so zákonom. Napokon, aj z listu, ktorý\nžalobkyňa následne adresovala členom súdnej rady, je nepochybné, že právomoc predsedníčky súdnej\nrady odvolať ju z jej funkcie nijak nespochybňovala. Neobstojí ani (opäť len opakovaná) námietka\nžalobkyne, v ktorej tvrdila, že bola napriek odvolaniu z tejto funkcie až do skončenia dňa 12.12.2016\nvedúcou služobného úradu, a že v deň 12.12.2016 mala potom Kancelária súdnej rady dvoch vedúcich\nslužobného úradu súčasne, pričom z týchto svojich tvrdení odvodzovala rozpor so zákonom a tiež\nneplatnosť dohody o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru, ktorú za žalovaného 1/ podpísala\nnovo vymenovaná vedúca Kancelárie súdnej rady. Tieto konštrukcie žalobkyne však nemajú žiadnu\noporu v zistenom skutkovom stave, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bola z funkcie vedúcej\nKancelárie súdnej rady odvolaná predsedníčkou Súdnej rady SR za prítomnosti notára dňa 12.12.2006\no 9:15 h a rozhodnutie o svojom odvolaní od predsedníčky prevzala. Momentom odvolania žalobkyne\nz tejto funkcie jej funkcia vedúcej Kancelárie súdnej rady zanikla. Tvrdenie žalobkyne, že v podstate\nbez ohľadu na jej odvolanie mala až do skončenia predmetného dňa vykonávať funkciu, z ktorej bola\npredsa odvolaná, nemá oporu ani v zákone a ani v logike. Ak bola následne po odvolaní žalobkyne\nvymenovaná nová vedúca Kancelárie súdnej rady, čo bolo v konaní preukázané, niet pochýb o tom, že\nneexistoval moment, kedy by funkciu vedúcej žalovanej 1/ súčasne zastávali dve vedúce služobného\núradu. Žalobkyňa zastávala túto funkciu len do momentu jej odvolania a nová vedúca až následne, keď\nbola po odvolaní žalobkyne vymenovaná.\n34. Ak potom žalobkyňa v odvolaní opakovala svoje tvrdenie, že dňa 12.12.2016 mala žalovaná 1/ až dve\nvedúce, a preto ak s ňou žalovaná 1/ v zastúpení V.. W. skončila štátnozamestnanecký pomer podľa ust.\n§ 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe dohodou, tak je táto dohoda neplatná pre rozpor so zákonom\nz dôvodu, že právny úkon urobila osoba, ktorá nebola k tomu oprávnená, je zrejmé, že toto jej tvrdenie\nnemôže vzhľadom na vyššie uvedené obstáť. Ak žalobkyňa v odvolaní argumentovala neplatnosť\ndohody o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru aj rozporom s dobrými mravmi, keď vyjadrila\nnázor, že predsedníčka žalovanej 2/ ju odvolala z funkcie a ešte v ten istý deň menovala do funkcie novú\nvedúcu výlučne z dôvodu, aby vytvorila stav, v ktorom s ňou bude môcť žalovaná 1/ bezodkladne skončiť\nštátnozamestnanecký pomer, odvolací súd pripomína, že to bola sama žalobkyňa, ktorá žalovanú 1/\npožiadala o skončenie svojho štátnozamestnaneckého pomeru dohodou a žalovaná 1/ jej žiadosti len\nvyhovela. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie žiadny rozpor s dobrými mravmi ani pri odvolaní\nžalobkyne z funkcie, ani vo vzťahu k dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne na\njej vlastnú žiadosť nezistil. Keďže sa súd prvej inštancie podrobne so všetkými tvrdeniami a argumentami\nžalobkyne podrobne vysporiadal, odkazuje odvolací súd žalobkyňu aj s jej opakovanou námietkou\no údajnej nesplnenej povinnosti žalovanej 1/ ponúknuť jej vhodné štátnozamestnanecké miesto na\nodôvodnenie napadnutého rozsudku, a obmedzí sa len na konštatovanie správnosti jeho záveru o\ntom, že žalovanej 1/ žiadna ponuková povinnosť v prípade dohody o skončení štátnozamestnaneckého\npomeru nevznikla, a preto ju ani nemohla porušiť.\n\n35. Žalobkyňa spolu s odvolaním predložila listiny označené ako organizačný poriadok, personálna\ninventúra limitu počtu zamestnancov ku dňu 12.12.2016 a prehľad o počte zamestnancov žalovanej\n1/ ku dňu 12.12.2016, ktoré neboli v konaní doteraz použité, pričom uviedla, že ich nebolo možné\npoužiť bez jej viny, čo však ničím nezdôvodnila. Odvolací súd na uvedené dôkazy nemohol prihliadnuť,\npretože je v zmysle ust. § 383 C.s.p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,\na nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový\nstav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimkou sú len prípady,\nv ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní. Zopakuje ho vtedy, ak má za to, že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 384\nods. 1 C.s.p.). Podľa ust. § 384 ods. 2 C.s.p. môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov\nnavrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. O tieto prípady\nvšak v posudzovanej veci nejde, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nsprávnym skutkovým zisteniam a vykonal aj všetky predložené dôkazy, pričom vykonanie dôkazov, ktoré\nžalobkyňa predložila k odvolaniu, v základnom konaní nenavrhla. Odvolací súd môže podľa ust. § 384\nods. 3 C.s.p. doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 C.s.p., pokiaľ pôjde o tzv. novoty v\nodvolacom konaní. Aj počas odvolacieho konania je povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku\na procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, avšak len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok,\nvylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k\nvadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny\nnemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme\nneúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú\nprípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred\nsúdom prvej inštancie. V posudzovanej veci však o tzv. novoty v odvolacom konaní nešlo. Napokon,\nžalobkyňa v odvolaní nepreukázala žiadny takýto dôvod prípustnosti použitej novoty. I keď v odvolaní\ntvrdila, že tieto dôkazy nemohla predložiť bez jej viny, nijak toto tvrdenie nepreukázala a podľa názoru\nodvolacieho súdu jej nič nebránilo v tom, aby tieto listinné dôkazy z roku 2016 uplatnila už v konaní\npred súdom prvej inštancie. Predkladanie ďalších dôkazov ako novoty v odvolacom konaní je preto v\nprejednávanom prípade neprípustné.\n36. Odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobkyne za nedôvodné a nespôsobilé\nspochybniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Argumentami žalobkyne o nepreskúmateľnosti\nrozsudku (uvedené vyššie v bode 23.) z dôvodu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s niektorými\njej tvrdeniami, sa odvolací súd už nezaoberal, pretože neboli pre jeho rozhodnutie vo veci (ani pre spor\nsamotný) podstatné. Pripomína, že nemusí dať odpoveď na každý argument žalobkyne, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam. Napadnuté rozhodnutie považuje za riadne preskúmateľné a\nnáležite odôvodnené. Ak žalobkyňa záverom namietala nevykonanie ňou navrhnutých výsluchov R..\nN. F. V.. Z. súdom prvej inštancie, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je viazaný návrhmi strán na\nvykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Svoje rozhodnutie\ntieto žalobkyňou navrhnuté výsluchy nevykonať, súd prvej inštancie pritom riadne zdôvodnil v bode 96.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku ich nadbytočnosťou a odvolací súd súhlasí.\n37. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené s právnymi závermi súdu prvej inštancie v plnom\nrozsahu stotožnil a v podrobnostiach na tieto poukazuje za využitia ust. § 387 ods. 2 C.s.p.. Dospel totiž k\nzáveru, že vzhľadom na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd\nprvej inštancie podrobne vysporiadal s tvrdeniami sporových strán, a teda aj žalobkyne, ktorá v odvolaní\nuž len zopakovala svoje argumenty z konania pred súdom prvej inštancie, by bola ďalšia argumentácia\nodvolacieho súdu len opakovaním správnych záverov vyslovených už súdom prvej inštancie.\n38. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a\n2 C.s.p. potvrdil.\n39. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.\n1 C.s.p.. Žalovanej 1/, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal proti neúspešnej žalobkyni\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanej 2/, ktorá bola v odvolacom\nkonaní taktiež úspešná, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom\nkonaní žiadne trovy nevznikli.\n40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\n\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 C. s. p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.\ns. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Cpr/5/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "2759fbdb-77cd-44c4-a187-01276c7ee5ce:14281d43-db01-4a5f-9e3c-c82083acd717", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:3112227924.1", "spisova_znacka": "6MCdo/3/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/3/2015 z 23. 2. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-02-23", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:3112227924.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1669490e-f3a5-411b-86d0-a76b8851008a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.231.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 231/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/2026 z 15. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.231.2026.1"}, {"guid": "afde594e-5a12-4684-be56-1b646d1d4eba:8f2360df-c3b7-4b6e-8124-075594f2fb07", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:1320203894.6", "spisova_znacka": "B3-62Cpr/5/2020", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-62Cpr/5/2020 z 15. 7. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1320203894.6"}]}