{"guid": "b2525b33-9cba-423b-8de8-f58ded7d343f:b1f7ac0e-9310-4a76-96c1-33207ddde825", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1317200368.2", "spisova_znacka": "15CoPr/5/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoPr/5/2024 z 30. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2024, sp. zn. 15CoPr/5/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1317200368.2", "identifikacne_cislo": "1317200368", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Mészárosová", "sudca_id": 1356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-meszarosova-1356", "datum_vydania": "2024-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "5CdoPr/7/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "1946f455-9fc8-4327-9a6f-22a8a6b95571:e6480432-a8a8-44ed-829d-910525e7278e", "datum": "2026-02-26", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1f7ac0e-9310-4a76-96c1-33207ddde825", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1317200368.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1317200368.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1317200368.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15CoPr/5/2024\n1317200368\n30. 09. 2024\nJUDr. Eva Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2024:1317200368.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov\nsenátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: H.. V. Y. S. Z.\nÁ. K. S. Y. Á. , X. G. XX.X.XXXX, V. L. H., J. E. Č.. XXXX/XX, zastúpená URBAN & PARTNERS\ns.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Červeňova č. 15, IČO: 47 244 895, za ktorú konajú Mgr. Ivan\nGašperec, LL.M. a JUDr. Ondrej Urban MBA, proti žalovanému: Základná umelecká škola v Malackách,\nMalacky, Záhorácka č. 1918/49, IČO: 36 063 967, zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r.\no., Bratislava, Twin City Tower, Mlynské Nivy č. 10, IČO: 47 239 921, za ktorú konajú Mgr. Jana Alušíková,\nJUDr. Vincent Hegedüš, Mgr. Zuzana Jahodníková, LLM., JUDr. Milan Malata a JUDr. Róbert Pružinský,\no antidiskriminačnej žalobe a inom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku bývalého Okresného súdu\nBratislava III. zo dňa 26. augusta 2020, č. k. 12 Cpr 2/2017-776, o trovách odvolacieho konania, takto\nrozhodol:\nI. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto a predchádzajúceho odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %.\nII. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov dovolacieho konania právo.\nodôvodnenie:\n1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.8.2020, č. k. 12 Cpr 2/2017-776, zamietol žalobu\nžalobkyne, ktorou sa domáhala, aby rozhodol, že žalovaný svojím konaním porušil zásadu rovnakého\nzaobchádzania a dopustil sa tak voči žalobkyni diskriminácie z dôvodu príslušnosti k národu, veku,\njazyka a z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a žalovanému uložil\npovinnosť uhradiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- € (výrok I.), zastavil konanie\nv časti uloženia povinnosti žalovanému napraviť protiprávny stav a zaplatiť žalobkyni náhradu časti\nfunkčného platu za obdobie od 1.9.2016 až do doby právoplatnosti rozsudku, a to za obdobie od\n1.9.2016 do 30.9.2016 sumu 98,- €, za obdobie od 1.10.2016 do 5.10.2016 sumu 13,99 €, za obdobie od\n6.10.2016 do 23.10.2016 sumu 99,82 €, za obdobie od 24.10.2016 do 31.10.2016 sumu\n66,31\n€, za obdobie od 1.11.2016 do 14.11.2016 sumu 142,04 €, za obdobie od 15.11.2016 do 30.11.2016\nsumu 193,31 €, za obdobie od 1.12.2016 až do doby právoplatnosti rozsudku sumu 338,30 € (výrok II.),\nuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 98,- €\nod 12.10.2016 do 5.3.2017, 5 % ročne zo sumy 98,- € od 12.11.2016 do 5.3.2017, 5 % ročne zo sumy\n174,69 € od 12.11.2016 do 5.3.2017, 5 % ročne zo sumy 232,09 € od 12.11.2016 do 5.3.2017, 5 % ročne\nzo sumy 298,30 € od 12.12.2016 do 5.3.2017, 5 % ročne zo sumy 338,30 € od 12.12.2016 do 5.3.2017,\ndo troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku príslušenstva žalobu zamietol (výrok\nIII.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok IV.).\n1.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výrokom I. a IV. podala v zákonnej lehote odvolanie\nžalobkyňa, dôvodiac, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.\n1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“)], súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a konanie má\n\ninú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to vadu arbitrárnosti, vadu\nzmätočnosti, tým ipso facto aj vadu nezákonnosti rozsudku (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.).\n1.3. Odvolací súd o odvolaní žalobkyne rozhodol tak, že rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava\nIII. zo dňa 26. augusta 2020, č. k. 12 Cpr 2/2017-776, vo výroku I. a IV., potvrdil a o trovách\nodvolacieho konania rozhodol tak, že plne procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, dôvodiac\n§ 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s\n§ 262 ods. 1 C.s.p.\n1.4. Proti rozsudku odvolacieho súdu, v celom jeho rozsahu, podala žalobkyňa dovolanie, dôvodiac\nustanoveniami § 420 písm. f) C.s.p. a § 421 písm. a) C.s.p. Dovolací súd rozsudkom zo dňa 29.2.2024,\nsp. zn. 5 CdoPr 7/2023, dovolanie žalobkyne voči výroku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách prvoinštančného konania\nzamietol, zrušil výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania a v tomto rozsahu\nvec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Vo vzťahu k zrušujúcemu výroku rozsudku odvolacieho\nsúdu dovolací súd uviedol, že podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci a podľa 2. odseku tejto právnej normy, ak mala strana vo veci úspech\nlen čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá\nna náhradu trov konania právo. Ide o normatívne vyjadrenie zásady úspechu, ktorou sa v civilnom\nsporovom konaní riadi rozhodovanie o náhrade trov konania. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním\npetitu s enunciátom rozhodnutia vydaného súdom. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vo všeobecnosti\nplatí, že súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Súd ale môže zmierniť dôsledky právnych noriem\nupravujúcich náhradu trov konania za použitia § 257 C.s.p., v zmysle ktorého súd výnimočne neprizná\nnáhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Medzi nástroje dotvárania práva\npatrí aj sudcovský výklad zákona\nv prípadoch, ak právna norma nepamätá na\nurčitú skutočnosť. Dochádzať k nemu môže len\nv medziach ustanovených všeobecnými\npodmienkami uvedenými v zákone, kedy súd môže dôjsť k inému záveru o náhrade trov konania,\nnež by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje\npre realizáciu sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti\na dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobkyňa v dovolaní tvrdí, že odvolací súd pri rozhodovaní o\nnáhrade trov konania neprihliadol na špecifickosť charakteru súdneho konania a postavenie žalobkyne\nako slabšej strany sporu. Dovolací súd z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nezistil, či a akým\nspôsobom bral pri rozhodovaní o náhrade trov konania do úvahy uvedenú skutočnosť a či skúmal aj\nprípadnú existenciu ďalších zvláštnych okolností hodných osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania prihliadať, čo odvolací súd napraví v novom rozhodnutí o uvedenej\notázke. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o trovách odvolacieho konania zrušil\na v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 C.s.p.). Dovolací súd zároveň\nzdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia,\nv ktorom je ustanovenie § 257 C.s.p. aplikované, by\nmalo byť precízne, pričom ex lege sa vyžaduje, aby boli bezpečne preukázané skutočnosti, na základe\nktorých je toto ustanovenie aplikované.\n2. Po vrátení veci odvolací súd vec prejednal v rozsahu zrušenia dovolacím súdom, bez nariadenia\npojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť,\nresp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n3.1. Vo vzťahu k výroku o trovách odvolacieho konania sa žalobkyňa domáhala aplikácie § 257 C.s.p., v\ndovolaní dôvodila, že predmetný spor má charakter tzv. antidiskriminačného sporu a už tento samotný\ncharakter sporu predstavuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Poukázala na to, že aj ako\nneúspešná strana sporu je osobou slabšej strany sporu.\n3.2. Odvolací súd uvádza, že podstata ustanovenia § 257 C.s.p. spočíva v tom, že len výnimočne nemusí\nsúd strane, ktorá má nárok na náhradu trov konania podľa všeobecných zásad rozhodovania o nároku\nna náhradu trov konania, túto náhradu trov konania priznať. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná\nnáhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo slovného znenia uvedeného\nzákonného ustanovenia vyplýva, že ide\no ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť,\naby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych\nprípadov a má slúžiť\nk odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o\nvýnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých\nokolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek\nbez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej\n\nstrane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.\nPodľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.7.2018, č. k.\nI. ÚS\n153/2018-28 „V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn.\n3 M Cdo 46/2012)\nustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie\n(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci\nneexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti\nnahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že\nje naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.\nStrane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia\nlen na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov... Nejde\no automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy\nÚstavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie,\nnie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn.\nIII. ÚS\n727/2000)... Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej\nnepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu\nzodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255\nods. 1). Priamo z textu zákonného\nustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch... Zmyslom\npredmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán\n(ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia §\n257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti... Na účely moderácie nie je rozhodujúce,\nna základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy\nzastaveného konania.“ Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné\nprihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu a\nje potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť\naj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Taktiež je potrebné\nprihliadať na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Podľa\npublikácie Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok „K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno\nzahrnúť aj neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti\nsporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej\nzmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok,\nautorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str.\n942). Odvolací súd poukazuje na to, že nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym\nokolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie\nnejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom. Aj judikatúra\nkonštatovala, že ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho\nvoľnú možnosť aplikácie, ale ide\no ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný\nskúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je\npotrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie\npreto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady\nrozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz\n28.1.2010, sp. zn. 2 M Cdo/17/2009).\n3.3. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade neboli naplnené výnimočné okolnosti a\nani iné dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce použitie ustanovenia § 257 C.s.p.\n3.4. Za jediný dôvod hodný osobitného zreteľa, odôvodňujúci použitie § 257 C.s.p. odvolateľka\npovažovala skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o antidiskriminačný spor a je slabšou stranou\nsporu. Je faktom, že antidiskriminačné spory Civilný sporový poriadok radí medzi spory s ochranou\nslabšej strany. Antidiskriminačný spor definuje ako spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého\nzaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. Ide\npredovšetkým o zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane\npred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) (ďalej len „Antidiskriminačný zákon“). Podľa C.s.p. na\nkonanie v antidiskriminačných sporoch sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie\nje ďalej ustanovené inak. Ustanovenia C.s.p. sa použijú, ak predpisy o rovnakom zaobchádzaní a o\nochrane pred diskrimináciou neustanovujú inak. Pokiaľ ide o zastupovanie osobitným subjektom, ktorým\nsa strana môže dať zastupovať v antidiskriminačnom spore, je osoba oprávnená na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. Takouto osobou je Slovenské\nnárodné stredisko pre ľudské práva. Ani tu nie sú týmto pravidlom dotknuté ustanovenia upravujúce\nzastúpenie na základe splnomocnenia. Obmedzenie počtu takýchto zástupcov strany na jedného nie je v\n\nantidiskriminačných sporoch ustanovené na rozdiel od spotrebiteľských sporov. Pokiaľ ide o poučovaciu\npovinnosť súd je povinný pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k žalobcovi poučiť žalobcu vhodným\nspôsobom o možnosti jeho zastúpenia, jeho procesných právach a povinnostiach, a to nielen v rozsahu\nvšeobecnej poučovacej povinnosti, ale aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, možnosti podať\nnávrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a iných možnostiach potrebných na\núčelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv. Prejavom protektívnej funkcie tohto konania je aj vylúčenie\nkontumačných rozsudkov v neprospech osoby domáhajúcej sa ochrany práva\nz porušenia\nzásady rovnakého zaobchádzania. Z uvedeného je zrejmé, že procesná úprava antidiskriminačných\nsporov slúži naplneniu účelu procesnej ochrany osoby domáhajúcej sa ochrany práva z porušenia\nzásady rovnakého zaobchádzania. Je nástrojom vyvažovania prirodzenej hmotnoprávnej nerovnováhy\nvzťahu osoby domáhajúcej sa ochrany práva\nz porušenia zásady rovnakého\nzaobchádzania a porušovateľa tohto práva.\n3.5. Napriek tomu, že v prejednávanej veci ide o spor s ochranou tzv. slabšej strany sporu, v ktorom\nodvolateľka má pozíciu slabšej strany sporu, odvolací súd zastáva názor, že toto samo osebe uloženie\npovinnosti náhrady trov konania nevylučuje, pričom existenciu ďalších skutočností, odôvodňujúcich\npoužitie ustanovenia § 257 C.s.p. odvolateľka netvrdila a ani odvolací súd z predloženého spisu nezistil\nvýnimočné okolnosti a ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce použitie ustanovenia §\n257 C.s.p.\n3.6.1. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na judikatúru súdov spojenú s\naplikáciou ustanovenia § 257 C.s.p. Z rozhodnutí slovenských súdov vyplýva, že ani zhoršená majetková\nsituácia strany sporu bez ďalšieho spravidla nebýva dôvodom pre nepriznanie náhrady trov. Aplikáciu\nustanovenia § 257 C.s.p. neodôvodňuje skutočnosť, že strana nie je solventná alebo že zárobková\na majetková situácia víťaznej strany sporu je lepšia ako u jej protistrany (sp. zn. II. ÚS 100/2020).\nSplnenie podmienok pre moderáciu náhrady trov automaticky nenastáva ani v prípade priznania nároku\nna bezplatnú právnu pomoc zo strany Centra právnej pomoci (sp. zn. I. ÚS 118/2017). Avšak kombinácia\nnepriaznivej majetkovej situácie s inými okolnosťami už naopak môže viesť k legitímnemu využitiu\nmoderačného práva. Povinnosť k náhrade trov nebola osobe so zhoršenými majetkovými pomermi\nuložená napríklad vtedy, keď hmotná núdza strany nevznikla jej zavinením, ale z dôvodu dlhodobej\nstarostlivosti o zdravotne postihnuté dieťa (sp. zn.\nI. ÚS 412/2017). Ale napríklad\npráceneschopnosť a príjem len vo forme nemocenských dávok z dôvodu len prechodne zhoršeného\nzdravotného stavu nie je dôvodom pre použitie ustanovenia § 257 C.s.p. (rozhodnutie Krajského súdu\nPrešov sp. zn. 9 Co 137/2018).\n3.6.2. Z rozhodnutí slovenských súdov vyplýva, že v súvislosti s použitím ustanovenia § 257 C.s.p.\nprihliadajú aj na potrebu ochrany slabšej strany sporu, pričom ani táto skutočnosť sama osebe\nnevylučuje uloženie povinnosti náhrady trov konania procesne neúspešnej strane sporu. Aj v takýchto\nkonaniach platí, že sa náhrada trov nepriznáva, k uplatneniu moderačného oprávnenia súdy pristupujú\nvtedy, až keď k postaveniu slabšej strany pristúpi ďalšia okolnosť. Moderačné právo v prospech\nspotrebiteľa súdy uplatnili napríklad v prípadoch, ak spotrebiteľ po podaní žaloby dobrovoľne splnil\nžalovaný nárok, ale následne sa proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolal; dôvodom pre nepriznanie\nnáhrady trov odvolacieho konania bola skutočnosť, že predmetom sporu bola bagateľná suma a žalobca\nsvoj nárok vymohol na základe jednoduchej žaloby formulárového typu (sp. zn. II. ÚS 29/2020); okrem\nznevýhodneného postavenia spotrebiteľa bol zohľadnený tiež jeho nízky príjem a výška uplatnenej\nnáhrady trov (rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4 Co 57/2019); už v dobe poskytnutia úveru sa\njavilo ako pravdepodobné, že ho spotrebiteľ nebude schopný splatiť a aj v dobe vydania rozhodnutia bola\njeho majetková situácia zlá (rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 2 Co 87/2018); voči spotrebiteľovi\nboli použité nekalé obchodné praktiky (rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22 Co 118/2018).\n3.6.3. Pokiaľ ide o zdravotný stav, vážne ochorenie obvykle nebýva dôvodom pre nepriznanie\nnáhrady trov konania druhej strane sporu (rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12\nCo 31/2019); rovnaký záver platí aj pre vyšší vek (sp. zn. IV. ÚS 245/2020). Existujú však okolnosti,\nna ktoré v kombinácii s konkrétnymi obmedzeniami vyplývajúcimi zo zhoršeného zdravotného stavu\nalebo vyššieho veku súdy prihliadli v otázke splnenia podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 257\nC.s.p. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?k=part&value=4375472&f=3> V súdnej praxi boli zdravotné\nproblémy alebo seniorský vek vyhodnotené ako jeden z faktorov odôvodňujúcich nepriznanie trov v\nsituácii, keď v konaní zastavenom na základe späťvzatia žaloby po zistení, že žalovaný zaplatil uplatnený\npeňažný nárok ešte pred jej podaním, malo byť podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky zohľadnené,\nže pre žalobcu bolo vzhľadom na jeho ťažké zdravotné postihnutie objektívne veľmi problematické denne\nkontrolovať stav bankového účtu (sp. zn.\nIII. ÚS 317/2020); vyšší vek strany sporu v kombinácii\n\ns nízkym príjmom, v porovnaní s pomerne dobre majetkovo situovanou protistranou, bol v konkrétnom\nkonaní vyhodnotený ako dôvod pre čiastočné krátenie náhrady trov (sp. zn. I. ÚS 312/2018).\n3.6.4. Z vyššie uvedeného vyplýva, slovenské súdy pri aplikácii § 257 C.s.p. uplatňujú postup, pri\nktorom skúmajú dôvody hodné osobitného zreteľa v kombinácii s výnimočnými okolnosťami jednotlivého\nprípadu, odôvodňujúcimi uplatnenie moderačného práva. Aj v tejto súvislosti odvolací súd považuje\nza potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípade iniciovania súdneho sporu si musí byť strana sporu\nvedomá skutočnosti, že v prípade neúspechu, musí znášať náhradu trov, ktoré protistrane vznikli.\nZároveň poukazuje na to, že, ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného v bode 3.2. tohto rozhodnutia,\naplikácia § 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi\nstranami, slúži na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania\na jeho výsledok. Hranice sudcovskej úvahy sú však dané účelom právnej náhrady trov konania, ktorá\njej nepriznanie pripúšťa len ako výnimku. Žalovaný v prejednávanom prípade musel brániť svoje\npráva\nv súdnom konaní, ktoré vyvolala odvolateľka, bol v konaní procesne úspešný,\npreto odvolateľka je povinná zniesť sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú\npri tejto procesnej činnosti. „Bolo by v rozpore s ochrannou funkciou civilného procesného práva, pokiaľ\nby civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry účastníka spôsobené len tým, že\nbol nútený dôvodne hájiť svoje práva.“ (m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n263/2016, zo dňa 17. augusta 2016).\n4. S poukazom na všetko vyššie uvedené odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov tohto,\nako aj prechádzajúceho odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 453\nods. 3, § 396 ods.\n1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.).\n5. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 1 a ods. 3,\n§ 255\nods. 2 C.s.p. a keďže v dovolacom konaní mala každá zo strán konania čiastočný úspech, odvolací súd\no týchto trovách rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n6. Odvolací súd záverom uvádza, že žalovaného nevyzýval na vyjadrenie k prípadnému použitiu\nustanovenia § 257 C.s.p., keď tomuto bolo doručené dovolanie žalobkyne (č. l. spisu 901) a tento sa k\ndovolaniu nevyjadril, poznajúc jeho obsah.\n7. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393\nods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "5CdoPr/7/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "1946f455-9fc8-4327-9a6f-22a8a6b95571:e6480432-a8a8-44ed-829d-910525e7278e", "datum": "2026-02-26", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:3a3596ad-2543-4600-bba7-3d2896065616", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.317.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 317/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/2020 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.317.2020.1"}, {"guid": "ussr:7f0db777-714e-441b-bf2c-d41a79282d05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.245.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 245/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 245/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.245.2020.1"}, {"guid": "ussr:30a37f6f-d46d-40e6-86f1-0fddc4d5da1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.100.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 100/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 100/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.100.2020.1"}, {"guid": "ussr:f714ff0f-ce42-4f66-89d5-7f0d12340c9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.29.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 29/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/2020 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.29.2020.1"}, {"guid": "ussr:6a9b15d9-ec3d-46b2-ae54-c412b862048b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.312.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 312/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 312/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.312.2018.1"}, {"guid": "ussr:f4db9778-fa76-4289-9039-20a314a259db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.153.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 153/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.153.2018.2"}, {"guid": "ussr:79152893-4e9b-4876-87ba-5f732d319117", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.412.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 412/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 412/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.412.2017.1"}, {"guid": "ussr:56b1a6ac-c292-494d-923f-e83e1e3e7bfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.118.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2017 z 8. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-08", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.118.2017.1"}, {"guid": "ussr:d48739c0-2bac-4246-bb8e-4db4d905ac27", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.263.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 263/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 263/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.263.2016.2"}, {"guid": "ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 292/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 345, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28"}, {"guid": "787bf052-f1fc-4fc4-9b1b-54382ba3289c:7724ecee-5237-4136-9f61-244ef1bc3131", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8613204944.3", "spisova_znacka": "4Co/57/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/57/2019 z 29. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-07-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8613204944.3"}, {"guid": "96b8efca-9f67-4e10-9ff1-72e909d1c7c5:2de67324-3ce1-495f-8c42-99535a693801", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6217205782.1", "spisova_znacka": "12Co/31/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/31/2019 z 16. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-07-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6217205782.1"}, {"guid": "42ef6623-cac8-4bd8-8c43-464986ee252d:bc7dc679-05ff-4115-a0b3-633b23271694", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2317212293.1", "spisova_znacka": "9Co/137/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/137/2018 z 15. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-04-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2317212293.1"}, {"guid": "2eec5b41-90dc-4452-9016-9298d89fe045:369cc63e-dc50-4ed9-8c45-9f063307af14", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8118200397.1", "spisova_znacka": "22Co/118/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/118/2018 z 24. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8118200397.1"}, {"guid": "2037fd00-c7ec-4289-b7f3-1036341799d9:4c1c9f7b-08e3-4966-8dc0-b03a6afd1a44", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7617217129.1", "spisova_znacka": "2Co/87/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/87/2018 z 23. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7617217129.1"}, {"guid": "32ae2143-069c-4db0-8b09-8e234f9619f3:6d2c41b6-8819-400d-b7da-15254c5d3672", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cpr/2/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Cpr/2/2017 z 23. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2017-02-23", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/32ae2143-069c-4db0-8b09-8e234f9619f3:6d2c41b6-8819-400d-b7da-15254c5d3672"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:efc67569-8799-4bec-af95-e4defd8925d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.588.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 588/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 588/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.588.2025.1"}, {"guid": "ussr:c6dddcc1-a8aa-44e4-be46-3c3784fd90a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.364.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2025 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.364.2025.1"}, {"guid": "ussr:8eb4d580-ee1d-4dae-aa95-d21c2146727b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.469.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 469/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 469/2024 z 3. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.469.2024.1"}]}