{"guid": "230c61c0-0450-4ae6-aa0d-b6fb4b896982:e5379501-b2a0-4d3b-acef-af961f6dc2d5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1315211955.2", "spisova_znacka": "6Co/81/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/81/2023 z 26. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2024, sp. zn. 6Co/81/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1315211955.2", "identifikacne_cislo": "1315211955", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-137.odsek-1", "nazov": "§ 137 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-137.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-137", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-123", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5379501-b2a0-4d3b-acef-af961f6dc2d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1315211955.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1315211955.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1315211955.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/81/2023\n1315211955\n26. 06. 2024\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2024:1315211955.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov\nsenátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: I. D., L..\nXX.XX.XXXX, J. G. Č.. XX, X., zastúpená JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, so sídlom Hlavná\nč. 25, Trnava, proti žalovanému: C.. O. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. G. Č.. XX, X., zastúpený JUDr.\nSoňou Pohovejovou, advokátkou, so sídlom Záhradnícka č. 37, Bratislava, o zaplatenie 4.007,37 eur s\npríslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava\nIII zo dňa 25.10.2022, č.k. 11C/385/2015-318, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 11C/385/2015-318 zo dňa 25.10.2022\notvrdzuje.\nŽiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania\n\np\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\n1/ Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni\nsumu 1.690 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. z tejto sumy od 1.6.2015, to všetko\ndo troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok); vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a žalobkyňu\nzaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 16% (III. výrok).\n2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie\nžaloby, podľa ktorého žalobkyňa a žalovaný boli v rozhodnom období podielovými spoluvlastníkmi\nnehnuteľností v M. X., X. na B. Č.. XXX pre T.. Ú.. X. S. G.. Č.. XXXX/XX M. G. M. E. XXX C.X, G. G.. Č..\nXXXX/XX X. G. S. L. S. O. K. D.. Č.. XXX, G. na G.. Č.. XXXX/XX a to každý v podiele 1 a boli aj partnermi.\nSvoj spoluvlastnícky podiel získal žalovaný na základe darovacej zmluvy od žalobkyne. Neskôr sa ich\nvzájomný vzťah narušil, v roku 2013 skončil, a to potom, keď bola žalobkyňa nútená pre neustále konflikty\na bitku zo strany žalovaného odísť zo spoločnej domácnosti. Konflikty pretrvávali naďalej, v auguste\n2014 žalovaný vymenil zámky na rodinnom dome a znemožnil jej vstup do nehnuteľnosti. Opakovane\nsa domáhala vstupu do spoločného domu, žalovaného žiadala o vydanie kľúčov, čo však neurobil. Od\naugusta 2014 žalovaný nehnuteľnosť užíval výlučne sám, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, keďže\nužíval spoločnú vec nad rámec spoluvlastníckeho podielu a z užívania ju vylúčil. Súd prvej inštancie\nďalej ozrejmil, že po úprave petitu žalobkyňa žiadala od žalovaného náhradu za užívanie nehnuteľnosti\nnad rámec spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.9.2014 do 7.1.2015 a od 4.2.2015 do 29.07.2015\nvo výške 4.007,37 eur. Súd prvej inštancie tiež zhrnul procesnú obranu žalovaného, ktorého námietky\nspočívali v skutkových tvrdeniach, že žalobkyňa v auguste 2013 zo spoločnej domácnosti neodišla z\ndôvodov na jeho strane, ale z dôvodu nového mileneckého vzťahu, ktorý nadviazala, a následkom\nktorého sa prestala starať o domácnosť a syna; a tiež že v období január a februára 2015 v dome nebýval,\nnakoľko mal predbežným opatrením, ktoré bolo neskôr zrušené, zakázaný vstup do nehnuteľnosti.\n\nPotvrdil, že v auguste 2014, t.j. rok po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti, vymenil na dome\nzámky, avšak z dôvodu, aby zamedzil vynášaniu vecí z domu žalobkyňou. Formou procesnej obrany\nžiadal od žalobkyni plnenie vo výške 278,88 eur, keďže v dome bývala sedem mesiacov bez neho.\nŽalobkyňa v replike potvrdila, že počas krátkeho obdobia (od 07.01.2015 do 03.02.2015) po nariadení\npredbežného opatrenia žalovaný z domu odišiel. Ona dom opustila a vrátila kľúče dňa 03.02.2015 po\ntom, čo bolo predbežné opatrenie krajským súdom zrušené. Žalovaný dom užíval až do 29.07.2015,\nkedy sa do domu nasťahovala. Dňa 15.10.2015 žalovaný napriek zákazu vstupu do domu vošiel a fyzicky\nju napadol, v dôsledku útoku bola ona aj syn hospitalizovaní. Bezprostredne na to sa z nehnuteľnosti zo\nstrachu pred žalovaným vysťahovala a nehnuteľnosť zasa neužíva. Zároveň rozšírila žalobu a domáhala\nsa zaplatenia bezdôvodného obohatenia za obdobie od 04.02.2015 do 29.07.2015.\n3/ Súd prvej inštancie uznesením č.k. 11C/385/2015-47 zo dňa 01.12.2015 pripustil zmenu žaloby tak,\nže žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému zaplatenia 4.007,37 eur, spolu s úrokom z omeškania 5,5\n% p.a. zo sumy 3.600 eur od 01.06.2015 do zaplatenia, a to za obdobie od 01.09.2014 do 07.01.2015 a\nod 04.02.2015 do 29.07.2015, vychádzajúc z obvyklého nájmu vo výške 400 eur/kalendárny mesiac, vo\nvýške 90,32 eur za január 2015 (01.01.2015 - 07.01.2015), ďalej vo výške 342,86 eur za február 2015\n(24 dní) a v sume 374,19 eur za júl 2015 (29 dní).\n4/ V poradí prvým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Na odvolanie\nžalovaného odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu absencie jasného a presvedčivého\nzdôvodnenia priznaného nároku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n5/ Súd prvej inštancie svoje druhé rozhodnutie právne posúdil podľa § 137 ods. 1 a § 123 Obč. Zák.\nOzrejmil, že právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom\njeho spoluvlastníckemu podielu vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Obč. Zák., z práva spoluvlastníka podieľať\nsa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Ak existujúce pomery neumožňujú\nrealizáciu tohto práva, patrí mu za to zodpovedajúca náhrada (Najvyšší súd ČR sp. zn. 22Cdo\n1499/2006). Dodal, že aj Najvyšší súd SR sa vyjadril, že ak jeden zo spoluvlastníkov v rozpore s\ndohodou a proti vôli ostatných spoluvlastníkov sám užíva predmet spoluvlastníctva, musí ostatným\nspoluvlastníkom poskytnúť náhradu (2Cz 54/79), a to ako nárok spoluvlastníka vyplývajúci z ustanovenia\n§ 137 ods. 1 Obč. Zák. V tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/284/2008, sp.\nzn. 4Cdo/55/2009 a sp. zn. 6Cdo/184/2010. Podľa nich ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady\nvo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu\nsvojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva. V prípade, že\nsa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, resp. o jej náhrade, nedohodnú, ide o nárok,\nktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. Zák. v spojení s ustanovením § 123 Obč. Zák. (4Cdo\n277/2009). Dodal, že právne rovnako takýto vzťah posúdil aj Krajský súd v Bratislave v právnej veci sp.\nzn. 9Co/44/2017, keď v rozhodnutí zo dňa 14.01.2018 uzavrel, že nejde o bezdôvodné obohatenie, ale\no vzťah spoluvlastníkov vyplývajúci z ustanovenia § 137 Obč. Zák. Obdobne tak rozhodol aj Krajský\nsúd v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 8Co/58/2020.\n6/ Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie skutkovo za nesporné, že žalovaný v auguste\n2014 vymenil zámok na rodinnom dome E. X.. Toto skutkové tvrdenie žalobkyne potvrdil argumentujúc,\nže zámky na dome vymenil, lebo chcel mať pod kontrolou vynášanie vecí z domu, pričom žalobkyňa\nmala možnosť dostať sa k svojim veciam, lebo jej to bolo umožnené za účasti polície. Súd prvej inštancie\nmal ďalej za preukázané, že žalobkyňa v čase, keď nemala kľúče od domu, tieto od žalovaného žiadala.\nVychádzal pri tom z jej e-mailov určených žalovanému zo dňa 21.12.2014, 03.01.2015, ako aj zo dňa\n07.01.2015, ktorými ho opakovane vyzývala na odovzdanie kľúčov. Podľa súdu prvej inštancie bolo\nnesporné aj to, že v dome od 08.01.2015 do 04.02.2015 žalovaný nebýval, nehnuteľnosť neužíval z\ndôvodu súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Rovnako za nespornú považoval aj skutočnosť, že\ndňa 03.02.2015 žalobkyňa vrátila žalovanému kľúče od domu dôvodiac, že mu odovzdala jediné kľúče,\ns tým že e-mailom z tohto dňa mu píše, že do domu nepôjde a žalovaný má bývať v dome. SMS správou\nzo dňa 11.03.2015 sa žalobkyňa ospravedlňuje žalovanému, že si dovolila siahnuť na jeho veci a vziať\nich. Podľa súdu prvej inštancie bolo ďalej preukázané, že e-mailom zo dňa 27.04.2015 sa žalobkyňa\nvyjadruje, že sa chce vrátiť do domu a pýta žalovaného, kedy si môže prísť pre kľúče. Dúfa, že to nebudú\nmusieť riešiť za sprievodu polície. Mailom zo dňa 26.05.2015 opäť žiada od žalovaného vydanie kľúčov\nod domu, rovnako tak mailom zo dňa 03.07.2015 a 12.07.2015. Dňa 28.07.2015 si žalobkyňa bola pre\nkľúče, žalovaný ju napadol, kľúče jej odovzdal až dňa 29.07.2015, za asistencie polície.\n\n7/ Ďalej súd prvej inštancie ozrejmil, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III sp. zn.\n14C/424/2015 zo dňa 13.07.2015 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd žalovanému\nzakázal dočasne vstupovať do rodinného domu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci zrušenia\na vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Tiež skutkovo zistil, že rozsudkom Okresného súdu\nBratislava III sp. zn. 2T/129/2016 zo dňa 08.09.2021 bol žalovaný (v trestnom konaní v procesnom\npostavení obžalovaného) uznaný za vinného za prečin výtržníctva, za čo bol odsúdený k peňažnému\ntrestu 1.000 eur, na tom skutkovom základe, že dňa 15.10.2015, na pozemku rodinného domu\nžalobkyne, na ktorý mal predbežným opatrením zákaz vstupu, pri hádke ju fyzicky napadol tak, že jej\nhodil loptu do hlavy a následne ju na zemi niekoľko krát udrel päsťami, fyzicky napadol ich syna tak,\nže ho udrel päsťou do oblasti tváre, pod oko a do nosa a následne ho hodil do černicových kríkov,\npričom spadol na zem a doškriabal sa na ostňoch na tvári a na čele. Súd prvej inštancie mal ďalej za\npreukázané, že na základe zmluvy o vrátení daru zo dňa 19.07.2021 žalovaný vrátil žalobkyni dar spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k rodinnému domu E. X..\n8/ Súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa počas konania\ntvrdila, že ju žalovaný opakovane fyzicky napadol a spoločnú domácnosť opustila zo strachu pred ním,\nktoré tvrdenie má vyplývať z obsahu súdneho spisu sp. zn. 16C/693/2015. V označenom konaní sa\npráve z dôvodu fyzického napadnutia domáha vrátenia daru, t.j. polovice sporných nehnuteľností, pričom\nsúd v máji 2019 jej žalobe vyhovel, majúc za to, že žalovaný sa svojim konaním dopúšťal hrubého\nporušenia dobrých mravov. Poukazovala na to, že predmetný skutok bol predmetom trestného stíhania.\nNamietala záver odvolacieho súdu, tvrdila, že útok žalovaného, za ktorý bol uznaný vinným, nebol\nizolovaným alebo prvým útokom, ale bolo to vyvrcholením jeho násilného správania voči nej. Tomuto\nnajzávažnejšiemu útoku predchádzali iné, menej závažné útoky. Súd prvej inštancie na margo týchto\ntvrdení však uzavrel, že z obsahu rozhodnutia vydaného vo veci sp. zn. 14C/424/2015, ktorým súd\npredbežným opatrením zakázal žalovanému vstupovať do rodinného domu, sa tieto tvrdenia žalobkyne\nnedali preukázať. Napriek tomu však musel skonštatovať, že obavy žalobkyne, ktoré už v návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia formulovala, boli dôvodné, nakoľko žalovaný naozaj na ňu a ich\nsyna fyzicky zaútočil, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Práve tieto odôvodnené obavy vzal do úvahy\npri posudzovaní, či mohla nehnuteľnosť užívať v období, keď jednak od nej nemala kľúče a jednak\npociťovala dôvodnú obavu o svoje zdravie. Súd prvej inštancie ako ďalší dôkaz o problematickom\nsprávaní žalovaného považoval aj správu klinického psychológa, ktorý vyšetroval maloletého syna strán\nsporu, kde je uvedené, že v emočnom stave dieťaťa je prítomná úzkosť, strach z agresivity, dieťa matku\ni seba vníma ako ohrozené obete, ktoré sa musia chrániť útekom, keď maloletý spontánne uvádzal,\nže otec je stále naštvaný, vrieska, udrel ho do hlavy, na mamu kričí. Súd prvej inštancie neakceptoval\nnámietku žalovaného, že na tento dôkaz nie je možné prihliadnuť, nakoľko klinický psychológ aplikoval\nnesprávnu metódu, nakoľko táto skutočnosť nebola v spore preukázaná. Dospel k záveru, že správa\npsychológa dokresľuje obraz prostredia, z ktorého žalobkyňa odišla. Nemal teda za preukázané, že\nby žalobkyňa odišla z domu dobrovoľne s tým, že nemieni nehnuteľnosť užívať. Žalovaný tvrdil, že\nžalobkyni vstupu do domu nebránil, ale na druhej strane sám uviedol, že mala možnosť odniesť si veci,\navšak len za účasti polície. Podľa súdu prvej inštancie ak by mohla žalobkyňa do domu slobodne\nvstupovať, nepotrebovala by asistenciu polície.\n9/ Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za nesporné, že žalovaný v období od 1.9.2014,\nkedy vymenil kľúče od domu, do 7.1.2015, odkedy na základe rozhodnutia súdu mal zákaz do\ndomu vstupovať užíval nehnuteľnosť sám. Tým, že žalobkyni odmietol vydať nové kľúče, hoci ho o\nto opakovane žiadala, jej užívanie fakticky znemožnil. Žalovaného odmietnutie poskytnúť žalobkyni\nkľúče mal súd preukázané predloženou mailovou komunikáciou, ako aj jeho vlastným potvrdením tejto\nokolnosti. Toto obdobie vyhodnotil ako obdobie, kedy žalobkyňa nemohla nehnuteľnosť užívať, keďže ju\nžalovaný svojim konaním z užívania vylúčil, a kedy ju užíval nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu.\nZa právne irelevantný vo vzťahu k uplatnenému nároku považoval fakt, že žalovaný nehnuteľnosť v tom\nčase užíval spolu so synom strán sporu. Podstatné je, že žalobkyňu vylúčil z užívania domu. Ďalej\nuviedol, že v spore nebolo preukázané, že by podieloví spoluvlastníci uzatvorili medzi sebou dohodu\nohľadom užívania predmetu spoluvlastníckeho práva. Za tohto skutkového stavu právo užívať vec, ktorá\npatrí vlastníkovi, prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou\noprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa v spore preukázala, že žiadala o\nsprístupnenie domu, kľúče od žalovaného nedostala a za danej situácie nemala možnosť nehnuteľnosť\nužívať, pričom rozhodným bolo, že žalovaný, ako spoluvlastník jej užívanie znemožnil svojim konaním,\n\nneodovzdaním kľúčov (rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/58/2020). Dodal, že strach\nžalobkyne so spolužitia so žalovaným bol opodstatnený, nakoľko ju neskôr skutočne aj fyzicky napadol. V\nobdobí od 01.09.2014 do 07.01.2015 to bol výlučne žalovaný, ktorý disponoval kľúčmi od nehnuteľnosti,\nžalobkyňa do domu vstupovala iba za asistencie polície, za účelom prevzatia si osobných vecí. Súd prvej\ninštancie akcentoval, že v spore nebolo preukázané, že takého užívanie nehnuteľnosti bolo výsledkom\nich dohody; žalobkyňa by nemala dôvod domáhať sa vydania kľúčov, alebo asistencie polície pri vstupe\ndo domu. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalovaný v tomto období užíval nehnuteľnosť nad rámec\nsvojho spoluvlastníckeho podielu a je povinný v zmysle ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. Zák. poskytnúť\nžalobkyni primeranú náhradu. Za právne bezvýznamný vyhodnotil jeho argument, že v tomto období\nužíval nehnuteľnosť spoločne so synom, nakoľko pre posúdenie nároku spoluvlastníka je rozhodujúce,\nže druhý spoluvlastník predmetnú nehnuteľnosť užíval nad rámec spoluvlastníckeho podielu a druhý\nspoluvlastník ju neužíval vôbec a nemal ani možnosť ju užívať.\n10/ K výške priznaného bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie bližšie rozviedol, že vo veci\nnariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad\nhodnoty nehnuteľností. X. W.. I. G. v znaleckom posudku č. 1/2019 stanovil všeobecnú hodnotu ročného\nnájmu predmetnej nehnuteľnosti vo výške 7.440 eur ku dňu 01.01.2014 a o výške 7.560 eur ku dňu\n01.01.2015. Výšku náhrady teda súd prvej inštancie určil na základe tohto znaleckého posudku, pričom\nvychádzal z hodnôt ustálených znalcom pre nehnuteľnosť dokončenú na 98,22 %. V zmysle posudku\nmesačná náhrada činí 620 eur. Keďže žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 400 eur/mesiac, súd\nprvej inštancie v tejto časti jej vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 400 eur x\n4 mesiace (september až december 2014), plus náhradu za 7 dní za január 2015 vo výške 90 eur (7\nx 12,9 eur), t.j. celkom na zaplatenie sumy 1.690 eur s príslušným úrokom z omeškania, kedy mal\nbezpečne preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť užíval výlučne on, hoci žalobkyňa mala a prejavila\nvôľu ju užívať, vstupovať do nej, avšak žalovaný jej svojim správaním (neodovzdaním kľúčov od domu)\nznemožnil vstup do nehnuteľnosti a tým aj jej užívanie.\n11/ Pokiaľ išlo o druhú (z časti rozšírenú) časť žaloby, ktorou žalobkyňa požadovala bezdôvodné\nobohatenie, respektíve náhradu za obdobie od 04.02.2015 do 19.07.2015, súd prvej inštancie túto\nvyhodnotil ako nedôvodnú. Mal totiž za preukázané, že žalobkyňa dňa 03.02.2015 dobrovoľne\nodovzdala kľúče od nehnuteľnosti žalovanému, dôkazom čoho je aj jej mailová komunikácia adresovaná\nžalovanému, v ktorej píše „ja do domu nepôjdem, žiaden majetok človeka nerobí šťastným....bývaj\nsi teda, maj sa dobre, ja končím, dom doriešime“. SMS správou zo dňa 11.03.2015 sa žalobkyňa\nospravedlňuje žalovanému, že si dovolila siahnuť na jeho veci a vziať ich a mrzí ju to, nemala to robiť.\nSúd prvej inštancie z tohto správania žalobkyne vyvodil, že v tomto období nemala záujem nehnuteľnosť\nužívať, sama sa rozhodla, že do domu nepôjde. Hoci žalovaný aj v tomto období nehnuteľnosť užíval\nsám, náhradu jej za túto časť uplatneného nároku nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol.\n12/ O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 Obč. Zák. a § 3 NV SR č. 87/1995\nZ.z. a ust. § 563 Obč. Zák. Vecne uzavrel, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu požiadala\nžalovaného o zaplatenie náhrady listom zo dňa 24.04.2015, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi\nžalovaného, nakoľko naň listom zo dňa 11.05.2015 odpovedal. Z tohto dôvodu priznal žalobkyni úroky\nz omeškania v zákonnej výške 5,05% p.a. z priznanej sumy 1.690 eur od 01.06.2015 do zaplatenia v\nzmysle navrhovaného rozsudočného petitu.\n13/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovenia § 255 C.s.p., podľa ktorého súd\nprizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Ozrejmil, že žalobkyňa mala vo\nveci úspech vo výške 42 %, žalovaný vo výške 58 %, preto zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania\nv rozsahu 16% s tým, že o výške náhrady trov konania si vyhradil rozhodnúť v zmysle ust. § 262 C.s.p.\npo právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n14/ Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie obe sporové strany. Pokiaľ išlo o\nžalobkyňu, tá odvolaním napadla zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie a výrok o trovách\nkonania. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým záverom (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.). Namietala, že súd skutkovo nesprávne usúdil, že\nza obdobie od 04.02.2015 do 19.07.2015 žalovaný užíval spoločnú nehnuteľnosť s jej súhlasom, keď\nmu sama dobrovoľne odovzdala kľúče a nedomáhala sa vstupu do domu a jeho užívania. Má za to,\nže z vykonaných dôkazov jasne vyplynulo, že aj v tomto období mala o dom eminentný záujem. Z\n\ndomu odišla hlavne z dôvodu neznesiteľnosti spolužitia so žalovaným, pre jeho vyhrážky, psychické\ntýranie, vydieranie a opakované fyzické napádanie. Tvrdí, že skutkové zistenia súdu uvedené v bode\n39/ napadnutého rozsudku sa v plnom rozsahu vzťahujú aj na obdobie po 04.03.2015, teda že žalovaný\nvýlučne užíval nehnuteľnosti nielen v období od 01.09.2014 do 07.01.2015 ale aj v období od 04.02.2015\ndo 19.07.2015. Jej strach zo žalovaného bol totiž rovnako opodstatnený aj v tomto období. Namietala,\nže pokiaľ ide o obdobie od 04.02.2015 do 19.07.2015 súd prvej inštancie prekvapivo dospel k záveru,\nže žalovaný užíval nehnuteľnosť s jej súhlasom, keď údajne dobrovoľným vydaním kľúčov dala najavo,\nže nehnuteľnosť užívať nechce. Tento záver, že nehnuteľnosť užívať nechce, vyvodil z e-mailovej\nkomunikácie zo dňa 03.02.2015, kde žalovanému napísala „ja do domu nepôjdem, žiaden majetok\nčloveka nerobí šťastným, bývaj si teda, maj sa dobre, ja končím, dom doriešime“, ako aj z SMS správy\nzo dňa 11.03.2015, kde žalovanému napísala, že sa mu ospravedlňuje že si dovolil siahnuť na jeho\nveci. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie z týchto dôkazov vyvodil nesprávny záver, že už nemala\nzáujem nehnuteľnosť užívať, že sa sama rozhodla, že do domu nepôjde, preto ho žalovaný mohol užívať\nbezodplatne nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Dôvodí, že súd pri hodnotení dôkazov tieto\nnemôže hodnotiť izolovane, samostatne ale všetky dôkazy v ich vzájomnej vecnej a časovej súvislosti.\nJej vyjadrenie v e-maily zo dňa 03.02.2015 treba vnímať v kontexte bezprostredne predchádzajúcich\nudalostí. Žalovaný musel z domu odísť na základe uznesenia súdu o neodkladnom opatrení, ktorým\nmu zakázal vstupovať do nehnuteľnosti. Následne od 10.01.2015 sa jej vyhrážal ujmou rôzneho druhu\na trestným stíhaním. V tom období od 10.01.2015 do 03.02.2015 sa dokonca v reakcii na neodkladné\nopatrenie odmietal stretávať so synom s argumentom, že nemá kde. Dňa 03.02.2015 neskoro večer,\nkeď syna kúpala ich vyľakal veľký krik a hluk. Zistila, že to bolo žalovaný, ktorý aj so svojim otcom stál\npred bytom a hádzal zľadovatené snehové gule do okien a vykrikoval vulgárne slová. Žiadala ich, aby\nodišli a vyriešili túto záležitosť na druhý deň bez účasti syna. Žalovaný sa ale domáhal vydania kľúčov od\nrodinného domu, odvolávajúc sa na rozhodnutie súdu, ktorým malo byť neodkladné opatrenie zrušené.\nŽalovaný s otcom, napriek jej prosbám, odmietli odísť a pokračovali vo vykrikovaní. Nakoľko správanie\nžalovaného neustávalo, susedia zavolali políciu, ktorá následne prišla. Policajti však neriešili výtržníctvo\na nadávky žalovaného, ale jeho vstup do rodinného domu, ju spolu so synom doslova vyvliekli z bytu\na trvali na tom, aby odovzdala kľúče od domu E. X. žalovanému. V následnej e-mailovej komunikácii\nsa jej žalovaný opäť vyhrážal slovami „pred chvíľou som sa vrátil z policajnej stanice, kde som na teba\na tvojho spolubývajúceho podal trestné oznámenie pre trestný čin neoprávneného zásahu do práva k\ndomu, bytu alebo nebytového priestoru, trestný čin z dôvodu spáchania krádeže a takisto pre trestný\nčin neoprávneného užívania cudzej veci, nakoľko mám podozrenie, že obaja moje veci užívate“. Táto\nspráva priam nadväzuje na žalovaného hrozbu v e-maily zo dňa 28.01.2015, kde uvádza, že pokiaľ po\nuplynutí, či zrušení rozporuplného predbežného opatrenia budú v dome chýbať akékoľvek jeho veci,\nbude to riešiť cez políciu. Žalobkyňa v reakcii na to odpísala e-mail zo dňa 28.01.2015. V nadväznosti\nna všetky tieto predchádzajúce udalosti, práve v reakcii na toto nátlakové, pre ňu a syna stresujúce\nsprávanie žalovaného, mu v zúfalstve napísala, že mu odovzdáva kľúče a do domu nepôjdem, lebo\nsa skutočne bála, kam až jeho správanie môže zájsť. V kontexte uvedenej situácie možno len ťažko\nhovoriť o dobrovoľnom konaní, ako to označil súd. Rovnako toto jej ojedinelé, v strese a pod veľkým\npsychickým tlakom vyslovené vyjadrenie je potrebné vnímať v kontexte nasledujúceho správania, ako to\nvyplýva z ostatných dôkazov, kde sa opäť, tak ako v minulosti, domáhala kľúčov od domu. Ako okresný\nsúd konštatoval, bolo preukázané, že sa e-mailom domáhala vydania kľúčov od domu nielen predtým,\ndňa 07.01.2015, ale najmä v nasledujúcom období, e-mailom 27.04.2015 sa vyjadrila, že sa chce vrátiť\ndo domu, pýtala sa žalovaného, kedy si môže prísť pre kľúče a dúfa, že to nebude za prítomnosti\npolície. Ďalším e-mailom zo dňa 26.05.2015, a tiež emailom zo dňa 03.07.2015 a 12.07.2015. Z týchto\nspráv jasne a bez pochybností vyplýva jej vôľa dom užívať. V kontexte opísanej situácie a vykonaných\ndôkazov je teda záver súdu prvej inštancie, že žalovaný užíval nehnuteľnosť v období od 04.02.2015\ndo 19.07.2015 s jej súhlasom neudržateľný a rozporný s vykonaným dokazovaním. Trvá na tom, že\nžalovaný nemal jej súhlas na výlučné užívanie domu v tomto období, a až na jednu správu, zo všetkých\njej prejavov bola zrejmá snaha a vôľa dom užívať. Ak za situácie, že v dome bol prítomný žalovaný\ndo neho nešla, bolo to len v odôvodnenej obave z neho a jeho násilného správania voči nej, a nie z\ndôvodu, že by súhlasila, aby celý dom užíval bezodplatne. Opätovne poukázala na to, že správanie\nžalovaného sa v priebehu času zhoršovalo a jeho útoky stupňovali, čo bolo dôvodom pre vydanie\ndvoch neodkladných opatrení, nariadených Okresným súdom Bratislava III, keď mal súd za to, že\nsprávanie žalovaného je natoľko závažné, že opodstatňuje zákaz jeho vstupu do domu a napokon\nvyvrcholilo jej fyzickým napadnutím, za ktoré bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu výtržníctva.\nZ vykonaného dokazovania má preto jednoznačne preukázané, že žalovaný aj v období od 04.02.2015\ndo 19.07.2015 spoločné nehnuteľnosti užíval v celom rozsahu a pre jeho konanie nemohla dom užívať,\n\nhoci žalovaný na toto užívanie nemal právny titul. Vzhľadom na uvedené navrhla odvolaciemu súdu\nrozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe aj v tejto časti v plnom rozsahu vyhovieť.\n15/ Žalovaný svojim odvolaním napadol vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie a súvisiaci výrok\no trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že\nžalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Dôvodil, že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne\nprávne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.). Pochybenie súdu prvej inštancie žalovaný vidí v tom,\nže neprihliadol na jeho dôkazy, ktoré na svoju obhajobu prezentoval. Počas celého konania pred súdom\nprvej inštancie poukazoval na to, že žalobkyňa sama dobrovoľne opustila dom v auguste 2013, keď\nnadviazala vzťah s iným mužom. Z domu odišla a následne si z vlastných finančných prostriedkov kúpila\n4 W. J. E. L. na T. A. E. J.. Krátko na to začala so svojim novým partnerom D. K. E. W. G. K.. Teda v\nčase, keď odišla z domu mala nesporne dostatočné zázemie a finančné možnosti na to, aby zobrala\nsyna so sebou a nenechala ho u otca, aby ho vychovával, keď bol, podľa jej tvrdenia, tyran a dlhodobo\nsa správal k nej a synovi agresívne. Žalobkyňa však opustila žalovaného aj ich D. J. a začala žiť s\nnovým partnerom. Počas celého konania popieral, že sa k žalobkyni pred jej odchodom zo spoločnej\ndomácnosti v roku 2013 správal agresívne alebo ju fyzicky napadol. Nikdy sa totiž nesprával tak, ako to\nžalobkyňa uviedla vo výpovedi na pojednávaní dňa 01.12.2015. Svoje tvrdenia o tom, že ju niekoľkokrát\nzbil nepreukázala žiadnym relevantným spôsobom, nepredložila lekársku správu, ani nepodala trestné\noznámenie. Incident, na ktorý sa v konaní odvoláva a ku ktorému došlo dňa 15.10.2015, nemôže mať\nsúvis s posudzovaným obdobím, za ktoré žalobkyňa požaduje primeranú náhradu, čo napokon vyplýva\naj z Uznesenia KS BA sp. zn. 6Co/73/2020, ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie\nzrušený. Súd prvej inštancie sa nesprávne priklonil k účelovému tvrdeniu žalobkyne, ktorá počas celého\nsúdneho konania žalovaného vykresľovala ako tyrana, človeka, ktorý fyzicky a psychicky týral ju aj syna.\nŽalobkyňa však neopustila spoločnú domácnosť z dôvodu násilia ale z dôvodu, že si našla novú známosť\na jej vzťah trval niekoľko mesiacov predtým, ako v septembri 2013 odišla bývať s milencom. Súd prvej\ninštancie nesprávne konštatuje, že obavy žalobkyne z násilia boli dôvodné a práve tieto odôvodnené\nobavy zobral do úvahy pri posudzovaní, či mohla žalobkyňa nehnuteľnosť užívať v období, keď jednak\nnemala od nej kľúče a jednak pociťovala odôvodnenú obavu o svoje zdravie Súd prvej inštancie v\ndôvodoch napadnutého rozhodnutia poukazuje na listinné dôkazy, a to neodkladné opatrenie, ktorým\nmu súd zakázal dočasne vstupovať do rodinného domu, ale je dôležité, že súd takéto neodkladné\nopatrenie nariadil až rozhodnutím zo dňa 13.07.2015. Súd prvej inštancie tiež odkazuje na rozsudok\nOkresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/129/2016 zo dňa 08.09.2021, ktorým bol uznaný vinným z\ntrestného činu výtržníctva, pričom je opäť dôležité, že skutok, za ktorý bol žalovaný predmetným trestným\nrozsudkom odsúdený, sa stal 15.10.2015, teda dávno potom, čo dom opustil. Predmetný rozsudok tak\nnemôže mať súvis s posudzovaným obdobím, za ktorý žalobkyňa žiada primeranú náhradu. Namietal\ntiež, že v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukazuje na listinný dôkaz - psychologický nález z\n13.11.2009, ktorý však spochybnil, keďže pri jeho vypracovaní bola použitá nesprávna metóda. Citovaný\nnález bol vypracovaný v roku 2009 a za predpokladu, ak by syn Boris skutočne vnímal seba a matku ako\nohrozené obete, tak žalobkyňa žiadnym spôsobom nevysvetlila, prečo svojho syna opustila v septembri\n2013, odišla zo spoločnej domácnosti za svojim milencom a o syna sa staral osobne sám cca. 1,5\nroka. Dôkazy, na ktoré sa teda odvolával súd prvej inštancie nemôžu byť dôkazom na preukázanie\nopodstatneného očakávania psychického a fyzického útoku z jeho strany. Súd prvej inštancie teda\nnesprávne v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že nemal za preukázané, že žalobkyňa sa z\ndomu odsťahovala dobrovoľne a len konštatuje, že žalovaný bránil žalobkyni dom užívať. Správanie\nžalobkyne, keď opustila spoločnú domácnosť a syna nechala žiť s otcom, teda žalovaným, je v príkrom\nrozpore s jej tvrdením, že bol agresívny a fyzicky ju napádal. Žalobkyňa odišla dobrovoľne za svojim\nnovým partnerom bez syna, ktorý zostal bývať s ním, a o ktorého sa osobne staral. Žalovaný má za to,\nže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, že by užíval nehnuteľnosť nad rámec svojho\nspoluvlastníckeho podielu, že by predmetnú nehnuteľnosť nemohla užívať, ani nepreukázala, že by jej v\nužívaní bránil. Rovnako relevantným spôsobom nepreukázala, že by mala mať dôvodné obavy z násilia,\npretože incident, ku ktorému došlo 15.10.2015, nemôže mať súvis s posudzovaným obdobím, za ktoré\nžalobkyňa žiada primeranú náhradu, čo napokon vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 6Co/73/2020, ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený. Žalovaný namietal\naj správnosť záveru súdu prvej inštancie pokiaľ išlo o jeho omeškanie s úhradou prisúdenej náhrady.\nMá za to, že sa nemohol dostať do omeškania od 01.06.2015, keďže sa jedná o rozhodnutie, ktoré\nzáviselo od skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. Prvoinštančný súd nariadil vo veci znalecké\ndokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty ročného nájmu. Nakoľko znalec, z dôvodov\n\nna strane žalobkyne, ktorá včas nezaplatila preddavok na jeho trovy, vypracoval znalecký posudok až\ndňa 07.03.2019, najskôr v tento deň sa mohol dostať do omeškania.\n16/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi oboch odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.),\npreskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne a odvolanie žalovaného bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné priznať úspech. Odvolací súd\npovažuje nosné dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie za správne.\n17/ Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej\ninštancie, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu l.690 eur s úrokom z omeškania vo\nvýške 5,05% ročne od 01.06.2015 do zaplatenia (išlo teda o náhradu za prvú časť žalovaného obdobia\ndo 01.09.2014 do 07.01.2015) titulom náhrady za užívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rozsah jeho\nspoluvlastníckeho podielu (1/2) na rodinnom dome v Zálesí a vo zvyšnej časti (náhradu za obdobie od\n04.02.2015 do 19.07.2015 vo výške 2.317,37 eur) žalobu zamietol.\n18/ Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít právo podielového spoluvlastníka\nna náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu\nvyplýva z ust. § 137 ods. 1 Obč. Zák., t.j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci\nv miere zodpovedajúcej jeho podielu. Ak existujúce pomery, príp. dohoda spoluvlastníkov neumožňujú\nniektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohto práva, náleží mu za to zodpovedajúca náhrada.\nSpoluvlastnícky podiel v zmysle ust. § 137 ods. 1 Obč. Zák. nepredstavuje iba mieru účasti na\nvlastníckom vzťahu k spoločnej veci, ale tiež určuje rozsah práv a povinností jednotlivých spoluvlastníkov\nza trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Spoluvlastnícky podiel je mierou účasti na vzťahu k spoločnej\nveci aj pokiaľ ide o užívanie veci, teda tam, kde spoluvlastníkovi nie je zaistené užívanie veci v\nspoluvlastníctve v rozsahu určenom jeho podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej\nnáhrady. Preto nemožno považovať za odporujúce ustanoveniam Občianskeho zákonníka o podielovom\nspoluvlastníctve, že spoluvlastníkovi, ktorý svoje právo užívať vec nemohol realizovať (buď vôbec alebo\niba čiastočne) náleží peňažné vyrovnanie.\n19/ Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom užívania\ndruhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa\nspoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si\núžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento\nstav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem prípadu, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom\nužívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický\nstav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu\nza jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník\nužíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič\nnebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho\npodielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú\nvec neužíva, nie je právne významný. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí\nbyť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (napr. výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže\nbyť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne\nokolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna (uznesenie NS SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 6 Cdo\n184/2010).\n20/ Občiansky zákonník vychádza z vymedzenia podielového spoluvlastníctva ako spoluvlastníctva\nideálneho a výška spoluvlastníckeho podielu neodráža konkrétnu reálnu časť veci (ku ktorej by mal\nspoluvlastník výlučné vlastnícke právo), ale iba mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na\nprávach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (všetci sú spoluvlastníkmi\nveci ako celku bez toho, aby sa určila a vymedzila „určitá konkrétna časť“). Ide teda o ideálne podiely,\npreto spoluvlastník nie je výlučným vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci. Takéto chápanie\npodielového spoluvlastníctva potvrdila staršia judikatúra (R 19/1967) i novšia judikatúra.\n21/ V prejednávanom prípade bola nesporná existencia podielového spoluvlastníctva žalobkyne a\nžalovaného k spoločnej veci - rodinnému domu E. X. v rozhodnom období (každý vlastnil 1). Skutkovo,\ns poukazom na obsah spisu, treba na dokreslenie celkovej situácie zhrnúť, že žalobkyňa a žalovaný\nboli od roku 2002 partnermi, následne v rodinnom dome začali viesť spoločnú domácnosť. V roku XXXX\n\nsa z ich vzťahu L. D. J.. V auguste 2013 žalobkyňa, primárne z dôvodu nadviazania mimomanželského\nvzťahu opustila spoločnú domácnosť, v ktorej ostal žalovaný s ich maloletým synom, a začala žila s\nnovým partnerom. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy medzi stranami sporu značne skomplikovali,\nna čom mal zjavne vplyv aj nový partner žalobkyne (toto možno vyvodiť z obsahu jeho správ so\nznačne vulgárnym obsahom adresovaných žalovanému z januára 2014 na čl. 30, 31 súdneho spisu,\ncit: “.. prijebaný zakomplexovaný picus“, „kokot skurvený“ a pod). Medzi bývalými partnermi začalo\ndochádzať k verbálnym konfliktom, pestrej emailovej komunikácii plnej vzájomných výčitiek a hrozieb;\nžalovaný vyčítal žalobkyni, že z dôvodu jej odchodu zo spoločnej domácnosti zostala starostlivosť o\nmaloletého syna výlučne na ňom, žalobkyňa sa zas vyjadrovala kriticky k novej priateľke žalovaného\na jej postoja k synovi a vyslovila nevôľu s jej užívaním K. E. X.. Začali tak konflikty vo veci užívania\nspoločnej nehnuteľnosti, vlastnícke nezhody ohľadom hnuteľných veci nachádzajúcich sa v dome (podľa\nžalovaného mala žalobkyňa počas jeho neprítomnosti opakovane vstupovať do nehnuteľnosti a z\ndomu vynášať veci v jeho výlučnom vlastníctve, resp. jeho veci z domu vyhadzovať atď.) a vzájomné\npodávanie trestných oznámení. V tejto atmosfére žalobkyňa, ako podielová spoluvlastníčka, začala\nvyvíjať, z právneho hľadiska, legitímnu snahu o opätovné získanie kontroly nad rodinným domom,\nfaktickú realizáciu svojho spoluvlastníckeho práva, na čo žalovaný v auguste 2014 reagoval výmenou\nzámkov a odmietnutím vydať jej nové kľúče od spoločného domu, čím žalobkyni prístup do domu\nznemožnil. Uvedený stav trval do 7.1.2015, kedy bola žalovanému doručená jednak ďalšia výzva\nžalobkyne sprístupniť dom (viď č.l. 4 - „...žiadam Ťa vydať kľúče a poslať preč milenku do 6.1. ...“) a\nUznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava III č.k. 16C/187/2014-53 zo dňa 31.12.2014 so zákazom\ndočasne vstupovať do rodinného K. D.. Č.. XXX E. X.. Žalovaný dňa 07.01.2015 domu opustil a do\n04.02.2015 ho užívala žalobkyňa. Citované neodkladné opatrenie nariadené rozhodnutím Okresného\nsúdu Bratislava III bolo Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co/47/2015-68 zo dňa 28.01.2015\nzrušené a žalovaný začiatkom februára 2015 opäť začal realizovať svoje spoluvlastnícke práva k domu\naj formou jeho faktického užívania.\n22/ Pokiaľ ide o žalované obdobie od 01.09.2014 do 07.01.2015, vo vzťahu ku ktorému súd prvej\ninštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade požadovaného plnenia z nadužívania spoločnej\nnehnuteľnosti, žalovaný v odvolaní dôvodil, že „žalobkyňa sama dobrovoľne opustila dom v auguste\n2013, keď nadviazala vzťah s iným mužom. Z domu odišla a následne si z vlastných finančných\nprostriedkov T. X W. J. E. L. na T. A. E. J.. Krátko na to začala so svojim novým partnerom stavať dom E.\nW. G. K.. Teda, v čase, keď odišla z domu mala nesporne dostatočné zázemie a finančné možnosti na to,\naby zobrala syna so sebou a nenechala ho u otca, aby ho vychovával, keď bol, podľa jej tvrdenia tyran a\ndlhodobo sa správal k nej a synovi agresívne. Žalobkyňa však opustila žalovaného aj ich D. J. a začala\nžiť s novým partnerom. Počas celého konania popieral, že sa k žalobkyni pred jej odchodom zo spoločnej\ndomácnosti v roku 2013 správal agresívne alebo ju fyzicky napadol. Nikdy sa totiž nesprával tak, ako to\nžalobkyňa uviedla vo výpovedi na pojednávaní dňa 1.12.2015. Svoje tvrdenia o tom, že ju niekoľkokrát\nzbil nepreukázala žiadnym relevantným spôsobom, nepredložila lekársku správu, ani nepodala trestné\noznámenie“. Táto jeho obrana však nie je vo vzťahu k ním napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie\nrelevantná. Žalobkyňa nadviazaním nového vzťahu, zabezpečením si iného bývania, nestratila svoj\nzákonný nárok na užívanie spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu ako\nsa nesprávne snaží žalovaný vo svojom odvolaní dôvodiť. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa\nsa domáhala užívania spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a že žalovaný jej\nužívanie rodinného domu znemožnil výmenou zámku a neodovzdaním nových kľúčov od rodinného\ndomu (ktorými v tom čase disponoval výlučne on), čím jej skutočne neumožnil užívať ktorúkoľvek časť\nrodinného domu počas žalovaného obdobia od 01.09.2014 do 07.01.2015. Z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že žalovaný kľúče v tomto období žalobkyni neposkytol, a to ani na jej písomné výzvy a dom\njej odmietol sprístupniť. Žalobkyňa preukázala, že z užívania rodinného domu bola vylúčená od augusta\n2024 do 07.01.2015, že jej žalovaný v užívaní bránil, neposkytol dobrovoľne kľúče od rodinného domu,\nv dôsledku čoho do 07.01.2015 ako jediný zo spoluvlastníkov užíval (a mohol užívať) rodinný dom nad\nrámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Rozhodnúť sa dobrovoľne neužívať spoločnú vec je právom\npodielového spoluvlastníka, v prejednávanej veci však žalobkyňa právo užívať rodinný dom (ktorého by\nsa prípadne mohla vzdať alebo sa dohodnúť inak o rozsahu užívania spoločnej veci) mala zamedzený\ntým, že žalovaný vymenil zámok. Nevydaním kľúčov jej prístupu do domu úmyselne zamedzil. Pokiaľ\nteda žalovaný uvedeným spôsobom ovládal rodinný dom natoľko, že hoci nebol výlučným vlastníkom,\nbol to iba on, kto ho mohol v uvedenom období prakticky užívať kedykoľvek a podľa svojej vôle, potom\nbez ohľadu na to, že rodinný dom užíval aj s maloletým synom, vznikol mu prospech, za ktorý je potrebné\nzaplatiť žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke náhradu za ňou požadované žalované obdobie (je\n\nvýšku žalovaný v odvolaní nerozporoval). Preto je nárok žalobkyne na náhradu za neužívanie spoločnej\nveci - rodinného domu - v období od 01.09.2014 do 07.01.2015 daný, tak ako to správne skonštatoval\naj súd prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na to, že je bez významu dôvod, pre ktorý z domu odišla\na dočasne ho neužívala, pretože ani nadviazanie nového vzťahu, ani zakúpenie novej nehnuteľnosti ju\nzo zákonných práv podielovej spoluvlastníčky (predmet svojho vlastníctva držať, užívať - § 123 Obč.\nZák.) nediskvalifikovalo. Z týchto dôvodov je žalovaným napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku súdu\nprvej inštancie vecne správny, vrátane prisúdených úrokov z omeškania, ktoré, pokiaľ ide o moment\njeho omeškania (01.06.2015), žalovaný v odvolaní namieta. Žalovaný bol však právnym zástupcom\nžalobkyne vyzvaný na dobrovoľnú úhradu tejto časti nároku listom zo dňa 24.04.2015 (žalobkyňa v ňom\npožadovala plnenie vo výške 3.400 eur za obdobie od augusta 2014 do marca 2015) a nad rámec\nzákonného ustanovenia (§ 563 Obč. Zák.) mu bola mu poskytnutá lehota na dobrovoľné plnenie do\n06.05.2015 (č.l. 15). Okolnosť, že súd prvej inštancie ohľadom výšky ročného nájmu nariadil znalecké\ndokazovanie (na návrh žalobkyne), na moment vzniku omeškania žalovaného nemá vplyv. Povinnosť\nžalovaného ako dlžníka splniť dlh nastala na základe výzvy žalobkyne (§ 563, § 517 Obč. Zák.), ktorá\nsa bezpochyby dostala do jeho sféry, keďže na ňu reagoval istom zo dňa 11.05.2015 (č.l. 13).\n23/ Aj podľa názoru odvolacieho súdu bol však skutkový stav, pokiaľ išlo o obdobie od 04.02.2015 do\n19.07.2015 odlišný. Za situácie, že žalobkyňa začiatkom januára 2015 vymenila zámok na dome a po\nzrušení súdom nariadeného neodkladného opatrenia duplikát kľúču odmietla žalovanému dobrovoľne\nvydať, bola to ona, ktorá mu znemožnila realizovať jeho spoluvlastnícke práva k domu. Žalovanému\ndom sprístupnila až po príchode privolanej hliadky OOPZ dňa 03.02.2015 (teda za asistencie polície).\nNásledne žalovanému zaslala e-mail, v ktorom mu oznámila: „ja do domu nepôjdem žiaden majetok\nčloveka nerobí šťastným...bývaj si teda, maj sa dobre“ a ako v ďalšej správe uviedla, odovzdáva mu\n„jediné kľúče“ od domu. Žalobkyňa vo vzťahu k zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie v\nodvolaní akcentovala, že „Jej strach zo žalovaného bol rovnako opodstatnený aj v tomto období. Pokiaľ\nide o obdobie od 4.2.2015 do 19.7.2015 súd prvej inštancie prekvapivo a nelogicky dospel k záveru, že\nžalovaný užíval nehnuteľnosť s jej súhlasom, keď údajne dobrovoľným vydaním kľúčov dala najavo, že\nnehnuteľnosť užívať nechce“. Žalobkyňa teda odôvodňuje neužívanie spoločnej nehnuteľnosti počas\nvyššie označeného obdobia strachom zo žalovaného, jeho agresívnym správaním a ďalej tým, že\nsúd prvej inštancie zamietajúci výrok založil na jej ojedinelom e-maily adresovanom žalovanému, že\nnemieni nehnuteľnosť užívať, hoci už z jej následných správ vyplýva opak. Pokiaľ ide o obavy zo\nsprávania žalovaného, odvolací súd konštatuje, že žalovaný sa preukázateľne nežiaduceho správania\nvoči žalobkyni dopustil dňa 15.10.2015, teda v čase keď už nehnuteľnosť neužíval a žalovaného obdobia\nsa netýka. Naviac, z SMS správy zo dňa 11.03.2015, ktorú žalobkyňa písala žalovanému (ods. 37\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) a napokon aj z ďalšieho obsahu spisu (email z 27.4.2015,\nč.l. 8) možno vyvodiť, že v tomto období kľúčmi disponovala, keďže opakovane do domu vstupovala.\nŽalovaný jej v užívaní nehnuteľnosti nebránil zamedzením prístupu. Je tak zrejmé, že žalobkyňa v tomto\nobdobí vyzývala žalovaného k sprístupneniu nehnuteľnosti a k vydaniu kľúčov, hoci kľúčmi disponovala.\nNesprávne dôvodí, že žalovaný v období od 04.02.2015 do 19.07.2015 nemal titul na užívaniu domu a\nbol povinný umožniť jej jeho výlučné užívanie. Oprávnenie užívať dom žalovaný stratil až nariadením\nneodkladného opatrenia zo dňa 13.07.2015 (vydanom Okresným súdom Bratislava III v konaní o zrušení\na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sp. zn. 14C 424/2015). Mal totiž rovnaký právny titul dom\nužívať, ako žalobkyňa (spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1) o to viac, že na rozdiel od žalobkyne\nvlastniacu aj inú nehnuteľnosť, to bolo v tom čase jeho jediné obydlie, v ktorom mal realizovať aj svoj\nstyk s maloletým synom, na čom žalobkyňa paradoxne sama trvala. Sumarizujúc uvedené, žalobkyňa\nodvolací súd svojim odvolaním nepresvedčila, že jej požadovaná náhrada za nadužívanie nehnuteľnosti\nžalovaným v tomto období skutočne patrí. Dôkazne totiž svoje skutkové tvrdenie o opodstatnenosti\nstrachu z fyzického násilia (t.j. inak ako svojimi sms správami a emailmi) zo strany žalovaného, ktoré\nby jej bránilo užívať nehnuteľnosť, ani „nadužívanie“ nehnuteľnosti žalovaným nepreukázala. Odvolací\nsúd dodáva, že v sporovom konaní súd nezisťuje skutočný stav veci, jeho rozhodnutie vychádza len zo\nskutkových tvrdení, ktoré boli stranou sporu bez pochybností dôkazne preukázané. Z týchto dôvodov je\npreto aj zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie vecne správny.\n24/ Odvolací súd len nad rámec uvádza, že k eskalácii vzájomných vzťahov prispeli obe strany sporu,\nkeď správanie ani jedného z nich nebolo korektné (nebolo to teda len výlučne neprimerané správanie\nžalovaného). Odvolací súd považuje za potrebné pre vyváženosť opäť zmieniť jednak správy priateľa\nžalobkyne C.. Ž. adresované žalovanému s mimoriadne vulgárnym obsahom ale aj e-mail žalovaného\nzo dňa 25.6.2015, v ktorom žalobkyni píše „A čo sa týka teba, až teraz si spätne uvedomujem, že\n\npokiaľ do mňa niekto hádže lampu, šálku s horúcou kávou, kope ma spiaceho do chrbta, pľuje do\ntváre, praje aby som skapal rozbije mi mobil o hlavu, atď., tak to nemôže byť láska ani náhodou“ (ide\no listinné dôkazy založené samotnou žalobkyňou na č.l. 88 súdneho spisu, poznámka odvolacieho\nsúdu). Odvolaciemu súdu je zrejmé, že vzhľadom na popísané udalosti, nebolo možné, aby spoločnú\nnehnuteľnosť ďalej užívali obaja podieloví spoluvlastníci so svojimi novými partnermi a vo vzájomne\nveľmi stresujúcom prostredí vychovávali spoločné dieťa. V danom prípade totiž iné riešenie, ako dohoda\no zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (prípadne vrátenie daru žalovaným žalobkyni) už\nneprichádzalo do úvahy.\n25/ Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p.\nako vecne správny potvrdil.\n26/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2\nv spojení s § 261 ods. 1 C.s.p. a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal. Zohľadnil pritom fakt, že ani jedna zo strán sporu nebola v odvolacom konaní úspešná.\n27/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods. 2 C.s.p .).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p. ).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p. ).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "d195ec76-60d2-4054-886a-343a97d7fd21:f9d10090-6e6c-4a41-a43f-041c22ad52ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/58/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/58/2020 z 7. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-08-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d195ec76-60d2-4054-886a-343a97d7fd21:f9d10090-6e6c-4a41-a43f-041c22ad52ad"}, {"guid": "38f57949-a5f7-47a2-b7d0-3e26481544cd:b89a78ef-1bd6-4a08-9fa7-5d66a2123985", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:6118231254.1", "spisova_znacka": "6Co/73/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/73/2020 z 29. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:6118231254.1"}, {"guid": "8948da97-9438-408d-8c70-13b3e03e7f46:4a25c22e-7543-4139-aa39-a674a640967c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1314217749.1", "spisova_znacka": "9Co/44/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/44/2017 z 10. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1314217749.1"}, {"guid": "6297601f-f93a-450b-a73a-02a62b6758d2:e99c5fbe-a355-491e-9830-c78877573ceb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1314227772.1", "spisova_znacka": "7Co/47/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/47/2015 z 27. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-01-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1314227772.1"}], "citovane_v": []}