Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/65/2024 z 12. 9. 2024
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. septembra 2024, sp. zn. 4To/65/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1223010416.1
Krajský súd Bratislava | 4To/65/2024 | ECLI:SK:KSBA:2024:1223010416.1 | 2024-09-12 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Majetok
Citované ustanovenia: TP, § 319 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/77d2cb1d-2c1a-48f3-b7e8-e7f3cef74a84
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1223010416.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
4To/65/2024
1223010416
12. 09. 2024
JUDr. Karol Kováč
ECLI:SK:KSBA:2024:1223010416.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala
Kačániho, PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného U. O., pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava I z 03.11.2023, sp. zn. B2-2T/74/2023, na verejnom zasadnutí konanom 12.
septembra 2024 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného U. O., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 03.11.2023, sp. zn. B2-2T/74/2023, bol obžalovaný U. O.
uznaný za vinného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného času najneskôr do 12.30 hod. dňa 12.06.2022 v Bratislave na V. ulici č. XX/A prízemie administratívnej budovy, doposiaľ nezisteným predmetom zapáčil ľavú stranu hliníkového rámu
dverí v blízkosti zámku, čím ich otvoril a následne prešiel z terasy budovy do kancelárie č. X.XX, z ktorej
prešiel chodbou ku dverám kancelárie č. X.XX s označením R. Y., do ktorých opakovane kopol v blízkosti
zámku, čím ich otvoril a následne prešiel chodbou do miestnosti technického skladu z ktorého odcudzil 1
ks elektrickú vŕtačku zn. Parkside, neznámeho výrobného čísla a farby, čím uvedeným skutkom spôsobil
poškodenému U. B. škodu na odcudzenej veci vo výške 30,- eur, napriek tomu, že bol za obdobný čin
v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a to dňa 01.06.2022, za ktorý mu bola uložená
bloková pokuta nezaplatená na mieste vo výške 10,- eur a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
46T/42/20 zo dňa 09.10.2020, právoplatným dňa 27.10.2020,
Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36
písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 24.06.2022, sp. zn. 0T/130/2022, právoplatný dňa 24.06.2022,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený U. B. odkázaný s nárokom na náhradu škody
na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný U. O., smerujúce výlučne do výroku
o treste. V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný uviedol, že je nelogické zrušiť mu
skorší rozsudok v trvaní 8 mesiacov a pridať k tomu 1 mesiac. S poškodeným spísal zmluvu o urovnaní
a škodu mu vyplatil. Sám poškodený mu odpustil a nechcel, aby bol trestaný. Teraz si odpykáva trest vo
výmere 12 mesiacov a má ešte prípady, kde dostane trest, preto žiada o upustenie od potrestania.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom obhajcu, obžalovaný uviedol, že trest
považuje za neprimerane prísny a má za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu nie
je uloženie súhrnného trestu nevyhnutné. Inštitút upustenia od súhrnného trestu je jedným z prejavov
depenalizácie Trestného zákona a umožňuje riešiť situácie, keď súhrnný trest odňatia slobody by
nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a keď súhrnný trest by pôsobil neprimerane. Má za to,
že jeho skorší trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov je na jeho nápravu a ochranu spoločnosti
dostatočný. K spáchaniu skutku sa dobrovoľne priznal a úprimne to oľutoval už v prípravnom konaní,
nahradil poškodenému vzniknutú škodu a finančnú kompenzáciu nad rámec vzniknutej škody, čím
dobrovoľne a proaktívne napomohol pri objasňovaní celého prípadu. Už samotné vedenie trestného
konania malo na neho výchovný a nápravný vplyv. Namieta neprijatie písomnej záruky jeho otca, ktorý sa
súdu zaručil, že mu poskytne ubytovanie, vezme na seba starostlivosť o jeho nápravu a pomôže mu nájsť
si stále zamestnanie, aby mohol po prepustení na slobodu viesť riadny život. Pri ukladaní trestu je nutné
prihliadnuť nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu
funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného
inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi a spravodlivým je vždy len primeraný trest.
V jeho prípade sú dané okolnosti pre aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona, pretože sa priznal už v prípravnom konaní a nahradil škodu, čím skrátil vedené trestné konanie
o mesiace až roky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 16.11.2015, sp.
zn. 23To/70/2015 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo 16.05.2016, sp. zn. 23To/22/2016. Zároveň
má za to, že predmetom vedeného trestného konania bolo spáchanie iba jedného trestného činu a preto
je nesprávne ustálenie priťažujúcej okolnosti v jeho neprospech podľa § 37 písm. h) Trestného zákona,
že mal spáchať viac trestných činov. Navyše aj pri ustálení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona je možné na túto priťažujúcu okolnosť neprihliadať. Preto mestský súd v konečnom
dôsledku neprihliadol na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil
napadnutý výrok rozsudku, ktorým ho prvostupňový súd odsúdil na súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 9 mesiacov a podľa § 44 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. k), písm. l), písm. n)
Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu.
Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného U. O. nariadil verejné zasadnutie, ktorého
sa zúčastnili obžalovaný, jeho obhajca a prokurátor krajskej prokuratúry. Na verejnom zasadnutí došlo
k oboznámeniu aktualizovaného odpisu registra trestov, spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
0T/141/2022 a trestného rozkazu z 08.07.2022, sp. zn. 0T/141/2022, právoplatného dňa 08.07.2022, a
tiež spisu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/274/2024 a trestného rozkazu z 21.04.2024, sp. zn.
0T/274/2024, právoplatného dňa 21.04.2024.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomne podaného odvolania a jeho dôvodov, ktoré bolo koncipované tak obžalovaným,
ako aj obhajcom. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám
rozhodol spôsobom, že upustí od uloženia súhrnného trestu, nakoľko má za to, že došlo už k náprave
obžalovaného, k zmene jeho postoja, čo je aj bližšie rozvedené v písomnom vyhotovení odvolania.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí ponechal na úvahe súdu, ako rozhodne o
podanom odvolaní. Pripomenul, že došlo novelou Trestného zákona k zmene § 212 ods. 1 Trestného
zákona, kde došlo k vypusteniu písmena g).
Obžalovaný U. O. na verejnom zasadnutí zdôraznil, že sa domáha, aby jeho odvolaniu bolo vyhovené
a požiadal, aby krajský súd sám rozhodol tak, že upustí od uloženia súhrnného trestu.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1

alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného U. O. nie je dôvodné.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z
uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany
obžalovaného U. O. iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu
prieskumnej povinnosti, odvolací súd už nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právnej kvalifikácie.
Určitú modifikáciu v predchádzajúcom odseku uvedeného záveru predstavuje situácia, ktorá nastala v
posudzovanom prípade a to v dôsledku novely Trestného zákona s účinnosťou od 06.08.2024, v zmysle
ktorej bolo o. i. v ods. 1 § 212 Trestného zákona vypustené písm. g), čo znamená zánik trestnosti
takto doposiaľ právne kvalifikovaného činu. V tomto prípade teda došlo k zohľadneniu § 2 Trestného
zákona a § 84 Trestného zákona, pretože obžalovaný je stíhaný pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že za
priaznivejší z viacerých zákonov platných v čase od spáchania trestného činu do vynesenia rozsudku
treba považovať ten zákon, ktorý pri použití súhrnu všetkých jeho ustanovení vzťahujúcich sa na súdený
trestný čin poskytuje miernejší výsledok pre obžalovaného. Pokiaľ by však v prejednávanom prípade
došlo k aplikácii Trestného zákona účinného od 06.08.2024, síce by obžalovaný nebol uznaný za vinného
aj podľa písm. g) § 212 ods. 1 Trestného zákona, ale na strane druhej by mu musel byť uložený trest
v sadzbe 1 rok až 4 roky (§ 212 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024), čo je nepochybne
pre obžalovaného prísnejšie, než trest ukladaný v sadzbe 6 mesiacov až 3 roky (§ 212 ods. 2 Trestného
zákona účinného do 05.08.2024), ktoré kritérium ako najrelevantnejšie v danom prípade spôsobuje
celkovú nepriaznivosť Trestného zákona účinného od 06.08.2024 pre obžalovaného a preto k aplikácii
novelizovaného Trestného zákona zo strany odvolacieho súdu v posudzovanej trestnej veci nedošlo.
Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný U. O. na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, t. j. že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, následne mestský súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7
Trestného poriadku. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia prvostupňový súd obžalovaného
poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd prvého
stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 5 a § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm.
g), písm. h) Trestného poriadku otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol
mestský súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a
podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku odvolací súd
sa zaoberal iba výrokom o treste.
Na podklade odvolania obžalovaného U. O., ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého
rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému v predmetnej trestnej veci
nebol uložený neprimeraný trest, keďže miernejší trest odňatia slobody, resp. iný alternatívny druh trestu
(napríklad podmienečný trest odňatia slobody, trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný
trest), príp. iné rozhodnutie o treste (obhajobou navrhované upustenie od uloženia súhrnného trestu)
neprichádzalo (aj vzhľadom na § 42 ods. 2 druhá veta Trestného zákona) vôbec do úvahy.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj
ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých
zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.
Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s § 34 ods. 4 Trestného zákona
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.
Odvolací súd ďalej vyslovuje, že prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na spôsob spáchania skutku (činu) a jeho následky,
zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Nepochybil mestský súd, keď u obžalovaného U. O. vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36
písm. k) a písm. l) Trestného zákona (obžalovaný dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a priznal sa
k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37
písm. h) a písm. m) Trestného zákona (obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin
odsúdený). Za situácie, ak pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný (2.2), k úprave
trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona nedošlo.
Nakoľko v posudzovanej veci bolo potrebné aplikovať aj § 42 ods. 1 Trestného zákona o súhrnnom
treste, uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov predstavoval u obžalovaného potrestanie za
všetky zbiehajúce trestné činy, vrátane trestného činu, za ktorý bol už právoplatne odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 24.06.2022 sp. zn. 0T/130/2022 (išlo o trest nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov). Súdom prvého stupňa uložená výmera trestu odňatia
slobody (stále pri dolnej hranici trestnej sadzby) na jednej strane zahŕňala tak individuálnu, ako aj
generálnu prevenciu a zároveň vyjadrovala morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, na druhej
strane ide podľa názoru odvolacieho súdu o trest skôr mierny, ako prísny, keďže v osobe obžalovaného
treba vzhliadnuť aj špeciálneho recidivistu, ktorý sa opakovane dopúšťal majetkovej trestnej činnosti (a
to aj po spáchaní teraz posudzovanej trestnej činnosti), pričom ani predchádzajúce odsúdenia neviedli k
jeho náprave a zmene spôsobu života. Treba tiež zdôrazniť, že na dosiahnutie účelu trestu bolo potrebné
na obžalovaného pôsobiť v zmysle zásady jednoty prevencie a represie.
S poukazom na to, že prvostupňový súd obžalovanému U. O. ukladal súhrnný trest, postupoval v súlade
s § 42 ods. 2 Trestného zákona, keď zároveň zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z
24.06.2022 sp. zn. 0T/130/2022, a to vo výroku o treste a súčasne zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného U. O., podľa ktorého je trest uložený mestským súdom
neprimerane prísny a uloženie súhrnného trestu nie je nevyhnutné, krajský súd opätovne akcentuje, že
vzhľadom na charakter skutku, ale aj na osobu obžalovaného, ktorý je špeciálnym recidivistom ohľadom
majetkovej trestnej činnosti a navyše posudzovaný skutok spáchal krátko, len cca 2 mesiace potom, ako
bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody za inú jeho trestnú činnosť, zmiernenie trestu odňatia
slobody zahrňujúce aj upustenie od uloženia súhrnného trestu, neprichádzalo vôbec do úvahy, čo platí
o to viac, ak obžalovanému bol po zohľadnení teraz stíhaného skutku (súhrnný) trest „navýšený“ len o
1 mesiac v porovnaní so skôr uloženým 8-mesačným trestnom odňatia slobody za inú jeho majetkovú
trestnú činnosť. V posudzovanej veci je odôvodnené také preventívne pôsobenie na obžalovaného, ktoré
mu účinne zabráni v dopúšťaní sa majetkovej trestnej činnosti, pričom je nevyhnutné na obžalovaného
pôsobiť represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody s prísnejšou výmerou. Takýto
druh trestu a jeho výmera odráža v sebe nielen minulosť obžalovaného (v odpise registra trestov má
12 záznamov, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, ale aj pre násilnú a drogovú trestnú činnosť),
ale nachádza svoj výraz i z hľadiska postoja obžalovaného k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských
noriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti. Treba tiež dodať, že hoci

obžalovanému boli už v minulosti opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, tieto
nemali na neho žiadny výchovný vplyv a nepriviedli ho k zmene spôsobu života.
Samotná požiadavka obžalovaného U. O. v tom smere, aby odvolací súd upustil od uloženia súhrnného
trestu, bola zjavne neopodstatnená. Odvolateľ zrejme prehliada, že v čase vydania napadnutého
rozsudku (dňa 03.11.2023), bol už právoplatne odsúdený aj trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava V z 08.07.2022, sp. zn. 0T/141/2022. ktorý nadobudol právoplatnosť 08.07.2022 (skutok
spáchal len necelý mesiac po spáchaní skutku v teraz súdenej veci), dokonca odsúdený bol aj trestným
rozkazom Mestského súdu Bratislava I z 21.04.2024, sp. zn. 0T/274/2024. právoplatným 21.04.2024
a to pre prečin krádeže, ktorého sa dopustil dňa 18.4.2024. Nič na tom nemení ani podanie otca
obžalovaného, ktorým sa za obžalovaného zaručil, ktoré však bez ďalšieho neodôvodňuje zmiernenie
uloženého trestu, ale odvolací súd ho posudzoval len ako argumentačnú bázu zameranú práve na
dosiahnutie navrhovaného zmiernenia uloženého trestu, s ktorým sa krajský súd vysporiadal tak, ako
to vyplýva z odôvodnenia tohto uznesenia.
Na rozdiel od názoru obžalovaného U. O., odvolací súd u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom), pretože aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa aj takúto poľahčujúcu okolnosť, musí
k samotnému priznaniu sa pristúpiť aj uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz
o okolnosti činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obžalovaného na
iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede
na mieste činu a pod.). K takému konaniu kvalitatívneho a kvantitatívneho charakteru u obžalovaného
nedošlo. Nie je ním teda ani priznanie sa obžalovaného a nahradenie škody, ako sa domnieva
obžalovaný, okrem už uvedeného aj preto, že tieto okolnosti boli zohľadnené ako iné poľahčujúce
okolnosti.
Krajský súd sa nestotožnil ani s názorom obžalovaného U. O., že došlo k nesprávnemu ustáleniu
priťažujúcej okolnosti v jeho neprospech podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Uniklo zrejme pozornosti
obžalovaného, že v prejednávanej veci mu bol ukladaný súhrnný trest z dôvodu, že ide o súbeh dvoch
trestných činov, tzn. že súhrnný trest bol obžalovanému uložený za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť,
teda spáchal viac trestných činov, pričom nie je daná výnimka z prihliadania na túto priťažujúcu okolnosť
z dôvodu napr. aplikácie tzv. asperačnej zásady.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného U. O., aby nebolo prihliadané na priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, odvolací súd vyslovuje, že zákon síce takú možnosť pripúšťa,
avšak v danom prípade ide o absolútne neopodstatnenú požiadavku. Totiž súd nemusí vždy na
túto priťažujúcu okolnosť prihliadnuť a to za podmienky posúdenia predchádzajúceho odsúdenia ako
nevýznamného z hľadiska tohto konkrétneho trestného činu (napr. ide o úmyselný majetkový trestný čin
a predchádzajúce odsúdenie je za nedbanlivostné ublíženie na zdraví pri dopravnej nehode, príp. od
skoršieho odsúdenia uplynul značný časový odstup a pod.). Pri hodnotení recidívy z hľadiska možnosti
nápravy páchateľa trestného činu je potrebné zohľadniť povahu predchádzajúcej trestnej činnosti,
odstup od posledného potrestania, celkový spôsob života a jeho pohnútku ďalšieho trestného činu,
najmä z toho hľadiska, či spáchanie ďalšieho trestného činu nebolo ovplyvnené rovnakými pohnútkami
ako spáchanie predchádzajúcich trestných činov (R 15/1965). Vzhľadom na všetky už skôr konštatované
okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného i okolnosti prípadu neprihliadnutie na priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona neprichádzalo vôbec do úvahy.
Mestský súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného U. O. pre výkon uloženého trestu
zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Z odpisu registra trestov
vyplýva, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, uložený mu v trestnej veci
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/179/2014 pre spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, obžalovaný vykonal dňa 07.07.2015.
Záverom treba dodať, že výrok prvostupňového rozsudku, týkajúci sa náhrady škody, nebol odvolaním
obžalovaného U. O. napadnutý a odvolací súd nemal ani žiadny iný zákonný dôvod, aby tento výrok
osobitne preskúmal a zaujal k nemu svoje stanovisko.

Odvolací súd na podklade uvedených úvah, keďže nezistil žiadny relevantný dôvod na prípadnú zmenu
rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolanie obžalovaného U. O. podľa § 319 Trestného poriadku ako
nedôvodné zamietol.
Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.