{"guid": "2fff3809-db75-4b48-831e-c9243a902326:77d2cb1d-2c1a-48f3-b7e8-e7f3cef74a84", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1223010416.1", "spisova_znacka": "4To/65/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/65/2024 z 12. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. septembra 2024, sp. zn. 4To/65/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1223010416.1", "identifikacne_cislo": "1223010416", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Karol Kováč", "sudca_id": 417, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-karol-kovac-417", "datum_vydania": "2024-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77d2cb1d-2c1a-48f3-b7e8-e7f3cef74a84", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1223010416.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1223010416.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1223010416.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4To/65/2024\n1223010416\n12. 09. 2024\nJUDr. Karol Kováč\nECLI:SK:KSBA:2024:1223010416.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala\nKačániho, PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného U. O., pre prečin krádeže podľa §\n212 ods. 1 písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava I z 03.11.2023, sp. zn. B2-2T/74/2023, na verejnom zasadnutí konanom 12.\nseptembra 2024 takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného U. O., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 03.11.2023, sp. zn. B2-2T/74/2023, bol obžalovaný U. O.\nuznaný za vinného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona na tom skutkovom základe, že\nod presne nezisteného času najneskôr do 12.30 hod. dňa 12.06.2022 v Bratislave na V. ulici č. XX/A prízemie administratívnej budovy, doposiaľ nezisteným predmetom zapáčil ľavú stranu hliníkového rámu\ndverí v blízkosti zámku, čím ich otvoril a následne prešiel z terasy budovy do kancelárie č. X.XX, z ktorej\nprešiel chodbou ku dverám kancelárie č. X.XX s označením R. Y., do ktorých opakovane kopol v blízkosti\nzámku, čím ich otvoril a následne prešiel chodbou do miestnosti technického skladu z ktorého odcudzil 1\nks elektrickú vŕtačku zn. Parkside, neznámeho výrobného čísla a farby, čím uvedeným skutkom spôsobil\npoškodenému U. B. škodu na odcudzenej veci vo výške 30,- eur, napriek tomu, že bol za obdobný čin\nv predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a to dňa 01.06.2022, za ktorý mu bola uložená\nbloková pokuta nezaplatená na mieste vo výške 10,- eur a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich\ndvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.\n46T/42/20 zo dňa 09.10.2020, právoplatným dňa 27.10.2020,\nZa uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36\npísm. k), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného\nzákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do\nústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému trestným\nrozkazom Okresného súdu Bratislava V z 24.06.2022, sp. zn. 0T/130/2022, právoplatný dňa 24.06.2022,\nako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku\nktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený U. B. odkázaný s nárokom na náhradu škody\nna civilný proces.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný U. O., smerujúce výlučne do výroku\no treste. V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný uviedol, že je nelogické zrušiť mu\nskorší rozsudok v trvaní 8 mesiacov a pridať k tomu 1 mesiac. S poškodeným spísal zmluvu o urovnaní\na škodu mu vyplatil. Sám poškodený mu odpustil a nechcel, aby bol trestaný. Teraz si odpykáva trest vo\nvýmere 12 mesiacov a má ešte prípady, kde dostane trest, preto žiada o upustenie od potrestania.\nV písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom obhajcu, obžalovaný uviedol, že trest\npovažuje za neprimerane prísny a má za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu nie\nje uloženie súhrnného trestu nevyhnutné. Inštitút upustenia od súhrnného trestu je jedným z prejavov\ndepenalizácie Trestného zákona a umožňuje riešiť situácie, keď súhrnný trest odňatia slobody by\nnezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a keď súhrnný trest by pôsobil neprimerane. Má za to,\nže jeho skorší trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov je na jeho nápravu a ochranu spoločnosti\ndostatočný. K spáchaniu skutku sa dobrovoľne priznal a úprimne to oľutoval už v prípravnom konaní,\nnahradil poškodenému vzniknutú škodu a finančnú kompenzáciu nad rámec vzniknutej škody, čím\ndobrovoľne a proaktívne napomohol pri objasňovaní celého prípadu. Už samotné vedenie trestného\nkonania malo na neho výchovný a nápravný vplyv. Namieta neprijatie písomnej záruky jeho otca, ktorý sa\nsúdu zaručil, že mu poskytne ubytovanie, vezme na seba starostlivosť o jeho nápravu a pomôže mu nájsť\nsi stále zamestnanie, aby mohol po prepustení na slobodu viesť riadny život. Pri ukladaní trestu je nutné\nprihliadnuť nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu\nfunkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného\ninštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi a spravodlivým je vždy len primeraný trest.\nV jeho prípade sú dané okolnosti pre aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného\nzákona, pretože sa priznal už v prípravnom konaní a nahradil škodu, čím skrátil vedené trestné konanie\no mesiace až roky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 16.11.2015, sp.\nzn. 23To/70/2015 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo 16.05.2016, sp. zn. 23To/22/2016. Zároveň\nmá za to, že predmetom vedeného trestného konania bolo spáchanie iba jedného trestného činu a preto\nje nesprávne ustálenie priťažujúcej okolnosti v jeho neprospech podľa § 37 písm. h) Trestného zákona,\nže mal spáchať viac trestných činov. Navyše aj pri ustálení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m)\nTrestného zákona je možné na túto priťažujúcu okolnosť neprihliadať. Preto mestský súd v konečnom\ndôsledku neprihliadol na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona.\nNa základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil\nnapadnutý výrok rozsudku, ktorým ho prvostupňový súd odsúdil na súhrnný trest odňatia slobody vo\nvýmere 9 mesiacov a podľa § 44 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. k), písm. l), písm. n)\nTrestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu.\nKrajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného U. O. nariadil verejné zasadnutie, ktorého\nsa zúčastnili obžalovaný, jeho obhajca a prokurátor krajskej prokuratúry. Na verejnom zasadnutí došlo\nk oboznámeniu aktualizovaného odpisu registra trestov, spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn.\n0T/141/2022 a trestného rozkazu z 08.07.2022, sp. zn. 0T/141/2022, právoplatného dňa 08.07.2022, a\ntiež spisu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/274/2024 a trestného rozkazu z 21.04.2024, sp. zn.\n0T/274/2024, právoplatného dňa 21.04.2024.\nObhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že sa v plnom rozsahu\npridržiava písomne podaného odvolania a jeho dôvodov, ktoré bolo koncipované tak obžalovaným,\nako aj obhajcom. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám\nrozhodol spôsobom, že upustí od uloženia súhrnného trestu, nakoľko má za to, že došlo už k náprave\nobžalovaného, k zmene jeho postoja, čo je aj bližšie rozvedené v písomnom vyhotovení odvolania.\nProkurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí ponechal na úvahe súdu, ako rozhodne o\npodanom odvolaní. Pripomenul, že došlo novelou Trestného zákona k zmene § 212 ods. 1 Trestného\nzákona, kde došlo k vypusteniu písmena g).\nObžalovaný U. O. na verejnom zasadnutí zdôraznil, že sa domáha, aby jeho odvolaniu bolo vyhovené\na požiadal, aby krajský súd sám rozhodol tak, že upustí od uloženia súhrnného trestu.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť\nodvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1\n\nalebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a\nodôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť\npostupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného U. O. nie je dôvodné.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nPovinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným\nustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie\nsprávnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z\nuvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním\nneboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie\nmimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nV nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany\nobžalovaného U. O. iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu\nprieskumnej povinnosti, odvolací súd už nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právnej kvalifikácie.\nUrčitú modifikáciu v predchádzajúcom odseku uvedeného záveru predstavuje situácia, ktorá nastala v\nposudzovanom prípade a to v dôsledku novely Trestného zákona s účinnosťou od 06.08.2024, v zmysle\nktorej bolo o. i. v ods. 1 § 212 Trestného zákona vypustené písm. g), čo znamená zánik trestnosti\ntakto doposiaľ právne kvalifikovaného činu. V tomto prípade teda došlo k zohľadneniu § 2 Trestného\nzákona a § 84 Trestného zákona, pretože obžalovaný je stíhaný pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1\npísm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že za\npriaznivejší z viacerých zákonov platných v čase od spáchania trestného činu do vynesenia rozsudku\ntreba považovať ten zákon, ktorý pri použití súhrnu všetkých jeho ustanovení vzťahujúcich sa na súdený\ntrestný čin poskytuje miernejší výsledok pre obžalovaného. Pokiaľ by však v prejednávanom prípade\ndošlo k aplikácii Trestného zákona účinného od 06.08.2024, síce by obžalovaný nebol uznaný za vinného\naj podľa písm. g) § 212 ods. 1 Trestného zákona, ale na strane druhej by mu musel byť uložený trest\nv sadzbe 1 rok až 4 roky (§ 212 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024), čo je nepochybne\npre obžalovaného prísnejšie, než trest ukladaný v sadzbe 6 mesiacov až 3 roky (§ 212 ods. 2 Trestného\nzákona účinného do 05.08.2024), ktoré kritérium ako najrelevantnejšie v danom prípade spôsobuje\ncelkovú nepriaznivosť Trestného zákona účinného od 06.08.2024 pre obžalovaného a preto k aplikácii\nnovelizovaného Trestného zákona zo strany odvolacieho súdu v posudzovanej trestnej veci nedošlo.\nOdvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný U. O. na hlavnom pojednávaní urobil\nvyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, t. j. že je vinný zo spáchania skutku\nuvedeného v obžalobe, následne mestský súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7\nTrestného poriadku. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia prvostupňový súd obžalovaného\npoučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd prvého\nstupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 5 a § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm.\ng), písm. h) Trestného poriadku otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol\nmestský súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a\npodľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal\nspáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.\nVzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v\nsúvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku odvolací súd\nsa zaoberal iba výrokom o treste.\nNa podklade odvolania obžalovaného U. O., ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého\nrozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému v predmetnej trestnej veci\nnebol uložený neprimeraný trest, keďže miernejší trest odňatia slobody, resp. iný alternatívny druh trestu\n(napríklad podmienečný trest odňatia slobody, trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný\ntrest), príp. iné rozhodnutie o treste (obhajobou navrhované upustenie od uloženia súhrnného trestu)\nneprichádzalo (aj vzhľadom na § 42 ods. 2 druhá veta Trestného zákona) vôbec do úvahy.\n\nJe potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok\nupravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky\nskutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj\nostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých\nzohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.\nUstanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s § 34 ods. 4 Trestného zákona\nzákladným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený\ntrest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej\nčinnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí\nod páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery\nna primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho\nvyplynúť.\nOdvolací súd ďalej vyslovuje, že prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer\npoľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na spôsob spáchania skutku (činu) a jeho následky,\nzavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.\nNepochybil mestský súd, keď u obžalovaného U. O. vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36\npísm. k) a písm. l) Trestného zákona (obžalovaný dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a priznal sa\nk spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37\npísm. h) a písm. m) Trestného zákona (obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin\nodsúdený). Za situácie, ak pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný (2.2), k úprave\ntrestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona nedošlo.\nNakoľko v posudzovanej veci bolo potrebné aplikovať aj § 42 ods. 1 Trestného zákona o súhrnnom\ntreste, uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov predstavoval u obžalovaného potrestanie za\nvšetky zbiehajúce trestné činy, vrátane trestného činu, za ktorý bol už právoplatne odsúdený trestným\nrozkazom Okresného súdu Bratislava V z 24.06.2022 sp. zn. 0T/130/2022 (išlo o trest nepodmienečný\ntrest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov). Súdom prvého stupňa uložená výmera trestu odňatia\nslobody (stále pri dolnej hranici trestnej sadzby) na jednej strane zahŕňala tak individuálnu, ako aj\ngenerálnu prevenciu a zároveň vyjadrovala morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, na druhej\nstrane ide podľa názoru odvolacieho súdu o trest skôr mierny, ako prísny, keďže v osobe obžalovaného\ntreba vzhliadnuť aj špeciálneho recidivistu, ktorý sa opakovane dopúšťal majetkovej trestnej činnosti (a\nto aj po spáchaní teraz posudzovanej trestnej činnosti), pričom ani predchádzajúce odsúdenia neviedli k\njeho náprave a zmene spôsobu života. Treba tiež zdôrazniť, že na dosiahnutie účelu trestu bolo potrebné\nna obžalovaného pôsobiť v zmysle zásady jednoty prevencie a represie.\nS poukazom na to, že prvostupňový súd obžalovanému U. O. ukladal súhrnný trest, postupoval v súlade\ns § 42 ods. 2 Trestného zákona, keď zároveň zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z\n24.06.2022 sp. zn. 0T/130/2022, a to vo výroku o treste a súčasne zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na\ntento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného U. O., podľa ktorého je trest uložený mestským súdom\nneprimerane prísny a uloženie súhrnného trestu nie je nevyhnutné, krajský súd opätovne akcentuje, že\nvzhľadom na charakter skutku, ale aj na osobu obžalovaného, ktorý je špeciálnym recidivistom ohľadom\nmajetkovej trestnej činnosti a navyše posudzovaný skutok spáchal krátko, len cca 2 mesiace potom, ako\nbol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody za inú jeho trestnú činnosť, zmiernenie trestu odňatia\nslobody zahrňujúce aj upustenie od uloženia súhrnného trestu, neprichádzalo vôbec do úvahy, čo platí\no to viac, ak obžalovanému bol po zohľadnení teraz stíhaného skutku (súhrnný) trest „navýšený“ len o\n1 mesiac v porovnaní so skôr uloženým 8-mesačným trestnom odňatia slobody za inú jeho majetkovú\ntrestnú činnosť. V posudzovanej veci je odôvodnené také preventívne pôsobenie na obžalovaného, ktoré\nmu účinne zabráni v dopúšťaní sa majetkovej trestnej činnosti, pričom je nevyhnutné na obžalovaného\npôsobiť represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody s prísnejšou výmerou. Takýto\ndruh trestu a jeho výmera odráža v sebe nielen minulosť obžalovaného (v odpise registra trestov má\n12 záznamov, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, ale aj pre násilnú a drogovú trestnú činnosť),\nale nachádza svoj výraz i z hľadiska postoja obžalovaného k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských\nnoriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti. Treba tiež dodať, že hoci\n\nobžalovanému boli už v minulosti opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, tieto\nnemali na neho žiadny výchovný vplyv a nepriviedli ho k zmene spôsobu života.\nSamotná požiadavka obžalovaného U. O. v tom smere, aby odvolací súd upustil od uloženia súhrnného\ntrestu, bola zjavne neopodstatnená. Odvolateľ zrejme prehliada, že v čase vydania napadnutého\nrozsudku (dňa 03.11.2023), bol už právoplatne odsúdený aj trestným rozkazom Okresného súdu\nBratislava V z 08.07.2022, sp. zn. 0T/141/2022. ktorý nadobudol právoplatnosť 08.07.2022 (skutok\nspáchal len necelý mesiac po spáchaní skutku v teraz súdenej veci), dokonca odsúdený bol aj trestným\nrozkazom Mestského súdu Bratislava I z 21.04.2024, sp. zn. 0T/274/2024. právoplatným 21.04.2024\na to pre prečin krádeže, ktorého sa dopustil dňa 18.4.2024. Nič na tom nemení ani podanie otca\nobžalovaného, ktorým sa za obžalovaného zaručil, ktoré však bez ďalšieho neodôvodňuje zmiernenie\nuloženého trestu, ale odvolací súd ho posudzoval len ako argumentačnú bázu zameranú práve na\ndosiahnutie navrhovaného zmiernenia uloženého trestu, s ktorým sa krajský súd vysporiadal tak, ako\nto vyplýva z odôvodnenia tohto uznesenia.\nNa rozdiel od názoru obžalovaného U. O., odvolací súd u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť\npodľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným\norgánom), pretože aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa aj takúto poľahčujúcu okolnosť, musí\nk samotnému priznaniu sa pristúpiť aj uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz\no okolnosti činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obžalovaného na\niných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede\nna mieste činu a pod.). K takému konaniu kvalitatívneho a kvantitatívneho charakteru u obžalovaného\nnedošlo. Nie je ním teda ani priznanie sa obžalovaného a nahradenie škody, ako sa domnieva\nobžalovaný, okrem už uvedeného aj preto, že tieto okolnosti boli zohľadnené ako iné poľahčujúce\nokolnosti.\nKrajský súd sa nestotožnil ani s názorom obžalovaného U. O., že došlo k nesprávnemu ustáleniu\npriťažujúcej okolnosti v jeho neprospech podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Uniklo zrejme pozornosti\nobžalovaného, že v prejednávanej veci mu bol ukladaný súhrnný trest z dôvodu, že ide o súbeh dvoch\ntrestných činov, tzn. že súhrnný trest bol obžalovanému uložený za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť,\nteda spáchal viac trestných činov, pričom nie je daná výnimka z prihliadania na túto priťažujúcu okolnosť\nz dôvodu napr. aplikácie tzv. asperačnej zásady.\nPokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného U. O., aby nebolo prihliadané na priťažujúcu okolnosť\npodľa § 37 písm. m) Trestného zákona, odvolací súd vyslovuje, že zákon síce takú možnosť pripúšťa,\navšak v danom prípade ide o absolútne neopodstatnenú požiadavku. Totiž súd nemusí vždy na\ntúto priťažujúcu okolnosť prihliadnuť a to za podmienky posúdenia predchádzajúceho odsúdenia ako\nnevýznamného z hľadiska tohto konkrétneho trestného činu (napr. ide o úmyselný majetkový trestný čin\na predchádzajúce odsúdenie je za nedbanlivostné ublíženie na zdraví pri dopravnej nehode, príp. od\nskoršieho odsúdenia uplynul značný časový odstup a pod.). Pri hodnotení recidívy z hľadiska možnosti\nnápravy páchateľa trestného činu je potrebné zohľadniť povahu predchádzajúcej trestnej činnosti,\nodstup od posledného potrestania, celkový spôsob života a jeho pohnútku ďalšieho trestného činu,\nnajmä z toho hľadiska, či spáchanie ďalšieho trestného činu nebolo ovplyvnené rovnakými pohnútkami\nako spáchanie predchádzajúcich trestných činov (R 15/1965). Vzhľadom na všetky už skôr konštatované\nokolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného i okolnosti prípadu neprihliadnutie na priťažujúcu okolnosť\npodľa § 37 písm. m) Trestného zákona neprichádzalo vôbec do úvahy.\nMestský súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného U. O. pre výkon uloženého trestu\nzaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom\nstráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo\nvýkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Z odpisu registra trestov\nvyplýva, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, uložený mu v trestnej veci\nOkresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/179/2014 pre spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212\nods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, obžalovaný vykonal dňa 07.07.2015.\nZáverom treba dodať, že výrok prvostupňového rozsudku, týkajúci sa náhrady škody, nebol odvolaním\nobžalovaného U. O. napadnutý a odvolací súd nemal ani žiadny iný zákonný dôvod, aby tento výrok\nosobitne preskúmal a zaujal k nemu svoje stanovisko.\n\nOdvolací súd na podklade uvedených úvah, keďže nezistil žiadny relevantný dôvod na prípadnú zmenu\nrozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolanie obžalovaného U. O. podľa § 319 Trestného poriadku ako\nnedôvodné zamietol.\nPredmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/74/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "8e0ed4ef-636b-445a-8e48-e493fda37902:1ef82669-f7c4-4af8-8966-a50de88e68cf", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3815010501.1", "spisova_znacka": "23To/22/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/22/2016 z 15. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-05-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815010501.1"}, {"guid": "907801e1-d2d6-458a-85e1-269907b3bdfc:b25741cf-d417-4752-a045-64762d3eac87", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3815010096.1", "spisova_znacka": "23To/70/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/70/2015 z 15. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-11-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3815010096.1"}], "citovane_v": []}