{"guid": "afdd6aa7-49b4-45ad-9ab7-9254f4a8685a:734fed6d-5c31-44ac-b0d7-0464ba9768f0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1222203901.1", "spisova_znacka": "4Co/28/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/28/2024 z 25. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2024, sp. zn. 4Co/28/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1222203901.1", "identifikacne_cislo": "1222203901", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2024-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/340", "nazov": "zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/340-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/734fed6d-5c31-44ac-b0d7-0464ba9768f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1222203901.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1222203901.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1222203901.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/28/2024\n1222203901\n25. 09. 2024\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2024:1222203901.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a\nsudcov JUDr. Valérie Kleinovej st. a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Slovenská televízia\na rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: ADRIA company,\ns.r.o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 44 793 707, zastúpenému: JUDr. Viera Salonnáš\nNováková, advokátka, so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, IČO: 45 026 556, o zaplatenie 276,78\neur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.\noktóbra 2023 č. k. B2-7C/50/2022-83 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava IV\nzo dňa 04. decembra 2023 č. k.: B2-7C/50/2022-95 takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II a v napadnutom\nvýroku IV o nároku na náhradu trov konania v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava\nIV zo dňa 4.12.2023 č.k. B2-7C/50/2022-95 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 84,52\neur, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 162,92 eur spolu s nákladmi s uplatnením\npohľadávky vo výške 1,50 eur, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti, vo zvyšnej časti žalobu\nzamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,72 %, všetko\ntitulom nedoplatku žalovaného na úhradách za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou\nSlovenska v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z.\n2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 276,78 eur s\npríslušenstvom, t. j. s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške\n1,50 eur, odôvodnenej\ntým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a\ntelevízii Slovenska a zároveň je aktívne vecne legitimovaný subjekt na podanie návrhu podľa § 4 ods.\n1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a\ntelevíziou Slovenska. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm.\nb) zákona č. 340/2012 Z. z. vo výške 4,64 eur podľa § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. (správne\npodľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., pozn. súdu prvej inštancie) s mesačnou periodicitou\nplatenia úhrad v zmysle § 7 zákona č. 340/2012 Z. z. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku\ndňu podania žaloby nezaplatil úhradu v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. za kontrolované obdobie podľa\nprehľadu predpisov z databázy žalobcu. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. vyzval\nžalovaného písomnou výzvou zo dňa 08.02.2022 na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie\npoštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Keďže žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby\nv lehote 30 dní od doručenia výzvy, je podľa žalobcu povinný zaplatiť aj pokutu v zmysle § 10 ods. 3\nzákona č. 340/2012 Z. z (správne v zmysle § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., pozn. súdu\nprvej inštancie). Výška dlhu žalovaného preukazoval „nedoplatkom“ v prehľade predpisov a platieb, kde\n\n„obdobie“ predstavuje rok a mesiac, „predpis“ je mesačná výška úhrady podľa § 6 ods. 1 zákona č.\n340/2012 Z. z. alebo nákladov na vymáhanie úhrady v zmysle § 10 zákona č. 340/2012 Z. z. a „zostatok\nk úhrade“ je neuhradený zostatok pohľadávky žalobcu z „predpisu“. Žalobca si podanou žalobou uplatnil\nnárok na zaplatenie istiny vo výške 243,78 eur, pokuty vo výške 33,- eur a zaplatených poštových sadzieb\nvo výške 1,50 eur. K žalobe priložil výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 08.02.2022 spolu s podacím\nhárkom a prehľad predpisov a platieb za kontrolované obdobie.\n3. Okresný súd Bratislava II vo veci vydal dňa 09.08.2022 platobný rozkaz č. k. 7C/50/2022-14, ktorý\nbol doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 24.08.2022. Žalovaný podal dňa 09.09.2022 (dané na\npoštovú prepravu dňa 07.09.2022) proti predmetnému platobnému rozkazu včas vecne odôvodnený\nodpor, v zmysle § 267 ods. 4 C. s. p., čím došlo ku zrušeniu predmetného platobného rozkazu priamo zo\nzákona. Žalovaný v podanom odpore vzniesol námietku premlčania v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho\nzákonníka ( ďalej len „OZ“), keď poukázal na to, že zo žalobcom predloženého prehľadu predpisov\na platieb vyplýva, že je vyhotovený za obdobie od augusta 2009. Zároveň namietol, že tento prehľad\npredpisov a platieb nemá výpovednú hodnotu, pretože z neho nie je zrejmé, ako žalobca dospel k\nčiastke predstavujúcej mesačný predpis a čo presne žalobca žaluje sumou 276,78 eur. Žaloba je podľa\nžalovaného neurčitá a nezrozumiteľná, keďže z nej nie je zrejmé, čoho a za aké obdobie sa žalobca\ndomáha. Žalovaný ďalej poukázal na to, že predmetný prehľad predpisov a platieb mu nebol doručený\nako príloha k výzve na zaplatenie. Výzva doručená mu dňa 21.02.2022 obsahovala len výzvu na úhradu\nsumy 245,28 eur, avšak neobsahovala ani označenie obdobia ani iný spôsob výpočtu sumy. Takouto\nvýzvou žalobca podľa žalovaného nepreukázal svoj nárok, preto nemôže mať nárok na zaplatenie\npoštových služieb a pokuty vo výške 33,- eur.\n4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné posudzovať\npodľa režimu Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Bol toho názoru, že ako verejnoprávna inštitúcia\nspadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb (verejnoprávneho\ntelevízneho a rozhlasového vysielania) podľa § 261 ods. 2 ObZ a žalovaný vystupuje ako podnikateľ\npri podnikateľskej činnosti. Aj námietku premlčania je preto podľa neho potrebné posudzovať podľa\nObZ. Žalobca ďalej poukázal na to, že k žalobe pripojil dôkazy podľa neho dostatočne preukazujúce\njeho nárok, a to prehľad predpisov a platieb, výzvu na zaplatenie úhrad a doklad o zaplatení poštových\nsadzieb za odoslanie tejto výzvy. Podľa žalobcu tento prehľad predpisov a platieb dostatočne preukazuje\npovinnosť žalovaného uhradiť žalovanú sumu, majúc za to, že zákon ani neumožňuje nárok preukazovať\niným spôsobom. Zákon ani neprikazuje žalobcovi, aby k výzve na zaplatenie úhrad pripojil prehľad\npredpisov a platieb.\n5. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného žalobca vzal späť žalobu v časti\no zaplatenie sumy 84,52 eur, a to v časti o zaplatenie úhrady za obdobie od 08/2009 do 07/2018. Po\nčiastočnom späťvzatí sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 159,26 eur (za obdobie od 08/2018\ndo 02/2022), pokuty vo výške 33,- eur, poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške\n1,50 eur a náhrady trov konania.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu namietal, že žaloba žalobcu má vady spočívajúce v\nnedostatočnom opise rozhodujúcich skutočností. Poukázal na to, že opísanie rozhodujúcich skutočností\nnemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca pritom vo svojej žalobe neuviedol, z čoho\npozostáva výška dlžnej sumy a za aké obdobie je dlžná suma vyčíslená, pričom len odkázal na dôkaz\nnazvaný ako prehľad predpisov. Žalovaný ďalej uviedol, že voči uplatňovaným nárokom vznáša aj\nnámietku uplynutia (hmotnoprávnej) prekluzívnej 60-dňovej lehoty uvedenej v § 10 ods. 2 zákona č.\n340/2012 Z. z. Podľa tohto ustanovenia platí, že ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní\nzo zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60-tich dní od zistenia tejto skutočnosti na\nzaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich zo zaslaním výzvy. Z uvedeného\npodľa žalovaného vyplýva, že povinnosťou poskytovateľa služby verejnosti a vyberateľa úhrady a\nhmotnoprávnou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku súdnou cestou je splniť si svoju povinnosť\nuvedenú v § 10 ods. 2 zákona, t. j. do 60 dní od zistenia, že platiteľ úhrady včas neplatil, ho vyzvať na\ntakúto úhradu. Nesplnenie tejto hmotnoprávnej podmienky podľa žalovaného spôsobuje zánik práva na\nstrane žalobcu, resp. vyberateľa úhrady. Z obsahu výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 08.02.2022\na hlavne z dátumu jej vypracovania mal za zrejmé, že žalobca žalovaného nevyzval na plnenie v lehote\ndo 60 dní, pričom samotná výzva nemá žiadnu výpovednú hodnotu a je neurčitá a nezrozumiteľná.\nŽalovaný zotrval na námietke uplynutia trojročnej objektívnej (hmotnoprávnej) premlčacej lehoty podľa\n\n§101 OZ, pričom bol toho názoru, že na daný vzťah je celkovo potrebné aplikovať ustanovenia OZ.\nKonštatoval, že vo vzťahu k žalobcovi nie v postavení podnikateľa pri výkone podnikateľskej činnosti, ale\nlen subjektom - platiteľom, ktorému bola uložená povinnosť platiť úhrady v zmysle § 3 písm. b) zákona\nč. 340/2012 Z. z., keďže je zamestnávateľom viac ako dvoch zamestnancov.\n7. Súd prvej inštancie na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obe sporové\nstrany. Na pojednávaní bola prítomná len advokátka žalovaného. Žalobca nebol prítomný, pričom svoju\nneprítomnosť ospravedlnil písomným podaním, v ktorom súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v\njeho neprítomnosti. Súd prvej inštancie preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci\nrozhodol rozsudkom v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný (konajúci prostredníctvom svojej advokátky) na\npojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich doterajších písomných podaní vo veci.\n8. O čiastočnom zastavení konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 144 C. s. p., § 145 ods. 2 C. s.\np., § 146 ods. 1 C. s. p. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy\n84,52 eur, t. j. v\nčasti o zaplatenie úhrady za obdobie od 08/2009 do 07/2018. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby\ndošlo ešte predtým, než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas žalovaného s\nčiastočným späťvzatím žaloby nebol v zmysle § 146 ods. 1 C. s. p. potrebný (na jeho prípadný nesúhlas\nso späťvzatím žaloby by sa neprihliadalo). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie konanie v tejto\nčasti v súlade s § 145 ods. 2 C. s. p. zastavil.\n9. Súd prvej inštancie tak vo veci samej rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 192,26\neur, t. j. úhrady za obdobie od 08/2018 do 02/2022 vo výške 159,26 eur, pokuty vo výške 33,- eur a\nnákladov spojených s uplatnením pohľadávky (poštových sadzieb) vo výške 1,50 eur. Vo veci vykonal\ndokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, pričom na\nzáklade vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán mal v\nkonaní za nesporné, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z. z.\no Rozhlase a televízii Slovenska a zároveň je aktívne vecne legitimovaný subjekt na vymáhanie úhrady\npodľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou\nSlovenska. Medzi stranami mal takisto za nesporné, že žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za\nslužby verejnosti (podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z.) vo výške 4,64 eur (podľa § 6 ods. 3 písm.\na) zákona č. 340/2012 Z. z.) s mesačnou periodicitou platenia úhrad (v zmysle § 7 zákona č. 340/2012 Z.\nz.). Z prehľadu predpisov a platieb za kontrolované obdobie od augusta 2009 do februára 2022 vyvodil,\nže žalovaný mal za toto obdobie zaplatiť úhradu vo výške 241,28 eur (4,64 eur x 52 mesiacov), avšak\nžalovaný za toto obdobie nezaplatil žiadnu sumu. Túto skutočnosť mal medzi stranami za nespornú,\nkeďže žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel. Zistil, že výzvou zo dňa 08.02.2022 žalobca\nvyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku ku dňu 28.02.2022 vo výške 245,28 eur. Z elektronického\npodacieho hárku zistil, že žalobca doručoval žalovanému výzvu na zaplatenie nedoplatku úhrady zo dňa\n08.02.2022, pričom poštovné bolo vo výške 1,50 eur. Žalovaný v tomto konaní potvrdil, že mu bola táto\nvýzva doručená, išlo teda o nesporné skutkové tvrdenie.\n10. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.\nz. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v znení účinnom do\n30.06.2023 (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z.“), podľa § 4 ods. 1 uvedeného zákona, podľa § 6 ods.\n3 písm. a) uvedeného zákona, podľa § 7 ods. 1, 2 a 6 zákona č. 340/2012 Z. z., podľa § 10 ods. 1,\n2, 4 písm. a) a 5 zákona č. 340/2012 Z. z., podľa § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ, § 112 prvej vety OZ a\n§ 121 ods. 3 OZ.\n11. Aplikáciou uvedených ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd prvej\ninštancie k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úhrady za služby verejnosti\nposkytované žalobcom bol dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 162,92 eur. V konaní mal za nesporné,\nže žalobca je zákonom poverený subjekt na kontrolu platenia úhrady a na vymáhanie úhrady za služby\nverejnosti poskytované žalobcom (Rozhlasom a televíziou Slovenska, aktuálne Slovenská televízia a\nrozhlas, pozn. odvolacieho súdu) v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. Medzi stranami mal za takisto\nnesporné, že žalovaný bol v rozhodnom období platiteľom úhrady za služby verejnosti (podľa § 3 písm.\nb) zákona č. 340/2012 Z. z.) vo výške 4,64 eur (podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z.) s\nmesačnou periodicitou platenia úhrad (v zmysle § 7 zákona č. 340/2012 Z. z.). Žalovaný bol platiteľom\núhrady v tejto výške v celom kontrolovanom období od augusta 2009 do januára 2011, od augusta 2018\ndo októbra 2018, od marca 2019 do mája 2019 a od novembra 2019 do februára 2022. Žalobca si\n\npodanou žalobou (po čiastočnom späťvzatí žaloby) uplatnil nárok na zaplatenie úhrady za obdobie od\naugusta 2018 do februára 2022 (t. j. za 34 mesiacov) vo výške 157,76 eur (34 x 4,64 eur). V konaní pritom\nmal za nesporné, že žalovaný za predmetné obdobie nezaplatil žalobcovi žiadnu úhradu. Žalovaný však\nv konaní vzniesol námietku premlčania v zmysle § 100 ods. 1 v spojení s § 101 OZ, s ktorou sa súd\nprvej inštancie musel vysporiadať.\n12. Pripomenul argumentáciu žalobcu, že vzťah medzi ním a žalovaným treba posudzovať podľa\nustanovení ObZ, a to v zmysle § 261 ods. 2 ObZ, keďže žalobca vo vzťahu vystupoval v pozícii\nsubjektu verejného práva zabezpečujúceho verejné potreby a žalovaný v pozícii podnikateľa. Súd\nprvej inštancie sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožnil, dôvodiac, že medzi sporovými stranami\nnejde o záväzkový vzťah (vzťah založený právnym úkonom, typicky zmluvou) tak, ako ho má na\nmysli ustanovenie § 261 ObZ, ale o zákonom uloženú povinnosť žalovanému platiť žalobcovi úhradu\nza služby verejnosti poskytované žalobcom (tzv. koncesionárky poplatok). Táto zákonná povinnosť\nplatiť koncesionársky poplatok nemá žiaden súvis s podnikateľskou činnosťou žalovaného, nemôže\npreto ísť o (záväzkový) vzťah týkajúci sa podnikateľskej činnosti žalovaného. Povinnosť platiť úhradu\nza služby verejnosti poskytované žalobcom totiž bola zákonom č. 340/2012 Z. z. uložená každému\nzamestnávateľovi zamestnávajúcemu aspoň troch zamestnancov, a to bez ohľadu na jeho predmet\nčinnosti. Keďže zákon č. 340/2012 Z. z. neobsahuje osobitnú úpravu premlčania nároku žalobcu na\nzaplatenie úhradu za služby poskytované verejnosti, súd prvej inštancie aplikoval všeobecnú úpravu\npremlčania obsiahnutú v § 100 a nasl. OZ. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na zhodný\nprávny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.12.2018 sp. zn. 1Cob/35/2018.\nKonštatoval, že podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. sa úhrada platí mesačne, pričom úhradu za\npríslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho\nmesiaca. Z uvedeného vyvodil, že úhrada sa v súlade s § 100 ods. 1 OZ premlčiava za každý kalendárny\nmesiac samostatne, pričom v zmysle § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď\nsa právo mohlo vykonať po prvý raz, t. j. v prejednávanom prípade od prvého dňa nasledujúceho\nkalendárneho mesiaca. Žalobca si podanou žalobou (po jej čiastočnom späťvzatí) uplatnil nárok na\nzaplatenie úhrady vo výške 157,76 eur (159,26 eur - 1,50 eur za poštovné v mesiaci jún 2021) za obdobie\nod augusta 2018 do februára 2022. Uviedol, že žaloba bola žalobcom podaná dňa 05.08.2022, žalobou\nuplatnený nárok tak bol premlčaný v časti o zaplatenie úhrady za obdobie od augusta 2018 do mája\n2019: úhrada za mesiac august 2018 bola splatná dňa 31.08.2018 a trojročná premlčacia doba uplynula\ndňa 01.09.2021, úhrada za mesiac máj 2019 bola splatná dňa 31.05.2019 a trojročná premlčacia doba\nuplynula dňa 01.06.2022. V časti o zaplatenie úhrady vo výške 27,84 eur za obdobie od augusta 2018\ndo mája 2019 (6 x 4,64 eur) vyhodnotil súd prvej inštancie námietku premlčania vznesenú žalovaným\nako dôvodnú, preto žalobu v tejto časti zamietol.\n13. Konštatoval, že vo zvyšnej časti žalobou uplatneného nároku na zaplatenie úhrady vo výške 129,92\neur za obdobie od novembra 2019 do februára 2022 (28 x 4,64 eur) k premlčaniu nedošlo. Keďže\nžalovaný doposiaľ žalobcovi úhradu za toto obdobie nezaplatil, súd prvej inštancie žalobe v tejto časti\nvyhovel. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný nezaplatil žalobcovi úhradu a poštové sadzby v lehote do\n30 dní od doručenia písomnej výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 08.02.2022. Dospel k záveru, že\nmu vznikla preto povinnosť zaplatiť žalobcovi pokutu vo výške 33,- eur v zmysle § 10 ods. 4 písm. a)\nzákona č. 340/2012 Z. z. Aj v časti o zaplatenie pokuty vo výške 33,- eur tak žalobe vyhovel.\n14. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi taktiež nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky vo výške 1,50 eur, spočívajúcich v zaplatených poštových sadzbách za doručovanie\npísomnej výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 08.02.2022, majúc za to, že ide o preukázané a účelne\nvynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré tvoria príslušenstvo uplatnenej pohľadávky\nv zmysle § 121 ods. 3 OZ.\n15. Naopak súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 1,50 eur, ktorú si žalobca\nuplatnil ako nárok na zaplatenie úhrady, aj keď v skutočnosti išlo o poštovné v mesiaci jún 2021 (ako\nto vyvodil z prehľadu predpisov a platieb). Vyhodnotil, že žalobca však v tomto konaní netvrdil a ani\nnepreukázal, že by žalovanému takúto výzvu doručoval, preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú\nzamietol.\n\n16. Súd prvej inštancie tak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 162,92 eur (úhrada vo\nvýške 129,92 eur a pokuta vo výške 33,- eur) spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo\nvýške 1,50 eur (poštové sadzby).\n17. Procesnú obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný v konaní namietal, že žaloba\nžalobcu je neurčitá a že žalobca v rozpore s § 132 ods. 2 C. s. p. v žalobe iba odkazuje na ním\noznačený dôkaz - prehľad predpisov aj platieb. Súd prvej inštancie súhlasil, že žalobca v žalobe svoj\nnárok nešpecifikoval dostatočným spôsobom (ale len odkázal na pripojený prehľad predpisov a platieb),\navšak mal za to, že v podaní doručenom súdu dňa 30.09.2022 (vyjadrenie k odporu žalovaného)\ntúto vadu žaloby odstránil, keď svoj žalobou uplatnený nárok špecifikoval ako nárok na zaplatenie\núhrady vo výške 159,26 eur za obdobie od augusta 2018 do februára 2022. Súd prvej inštancie takéto\nskutkové vymedzenie žalobou uplatneného nároku považoval za dostatočné pre rozhodnutie vo veci,\nkeď pripomenul, že v opačnom prípade by bol povinný vyzvať žalobcu na odstránenie vady žaloby v\nzmysle § 129 C. s. p.\n18. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca k svojej výzve na zaplatenie nedoplatku úhrady zo dňa\n08.02.2022 nepripojil prehľad predpisov a platieb, v dôsledku čoho bola táto výzva neurčitá. Ani s touto\nnámietkou žalovaného sa súd nestotožnil. Vyjadril názor, že zákon č. 340/2012 Z. z. totiž žalobcovi\nneprikazuje, aby spolu s výzvou doručil žalovanému aj prehľad predpisov a platieb. Navyše, toto ani\nnemal za potrebné, keďže povinnosť platiť úhradu v stanovenej výške zakladá žalovanému priamo zákon\nč. 340/2012 Z. z. Tento zákon presne stanovuje, kedy žalovanému vzniká povinnosť platiť úhradu, v akej\nvýške a za aké obdobie a kedy je táto úhrada splatná. Žalovaný by tak v každom okamihu mal vedieť, aká\nje výška jeho nedoplatku (splatného dlhu) voči žalobcovi. Znalosť zákona sa totiž predpokladá (porovnaj\n§ 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky).\n19. Žalovaný tiež tvrdil, že v § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. je upravená preklúzia nároku žalobcu\n(t. j. zánik práva uplynutím času). Bol toho názoru, že pokiaľ žalobca nevyzval žalovaného na zaplatenie\núhrady v lehote 60 dní od zistenia tejto skutočnosti, tak jeho nárok na zaplatenie úhrady zanikol. Aj túto\nnámietku žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, keď vyslovil, že aby nejaké právo\nzaniklo uplynutím času (prekludovalo), musí byť tento následok v zákone výslovne uvedený. V opačnom\nprípade ide len o tzv. poriadkovú lehotu, ktorá nemá za následok zánik práva. Keďže v prejednávanom\nprípade zákon č. 340/2012 Z. z. (ani žiaden iný zákon) nesankcionuje nedodržanie lehoty 60 dní zánikom\npráva žalobcu na zaplatenie úhrady, dospel k záveru, že tento následok ani nemohol nastať. Navyše\nuviedol, že predmetná lehota 60 dní začala žalobcovi plynúť až od okamihu, kedy sa žalobca skutočne\ndozvedel o omeškaní žalovaného, ide teda o subjektívnu lehotu, ktorej počiatok behu je naviazaný na\nzistenie tejto skutočnosti žalobcom. Súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti stotožnil s argumentáciou\nžalobcu, že pri takom množstve platiteľov úhrad (približne 1,37 milióna platiteľov úhrad) nie je možné\nvykonávať kontrolu úhrad u každého individuálneho platiteľa zvlášť každý jeden kalendárny mesiac.\nIšlo by o nákladný a hospodársky neefektívny postup, ktorý by bol v rozpore s povinnosťou žalobcu\nako verejnoprávnej organizácie pri nakladaní s verejnými prostriedkami zachovávať hospodárnosť,\nefektívnosť a účinnosť ich použitia.\n20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní\npodľa § 255 ods. 2 C. s. p. a § 256 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Konštatoval, že žalobca\nsi podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 276,78 eur, žalobca bol v konaní úspešný v časti\no zaplatenie sumy 162,92 eur, žalovaný bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 113,86 eur, a\nto časti o zaplatenie sumy 84,52 eur, v ktorej žalobca vzal žalobu späť z dôvodu žalovaným vznesenej\nnámietky premlčania (a teda žalobca procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti), a v zamietnutej\nčasti o zaplatenie sumy\n29,34 eur. Vypočítal, že žalobca tak mal v konaní úspech v rozsahu 58,86 %\n(podiel priznanej sumy 162,92 eur a žalobou uplatnenej sumy 276,78 eur) a vo zvyšku bol neúspešný.\nŽalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 41,14 % (podiel sumy 113,86 eur a žalobou uplatnenej sumy\n276,78 eur) a vo zvyšku bol neúspešný. Rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného tak\npredstavuje čistý úspech žalobcu v rozsahu 17,72 % (58,86 % - 41,14 % = 17,72 %). Súd prvej inštancie\npreto rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 17,72\n%.\n21. Proti tomuto rozsudku do jeho vyhovujúceho výroku č. II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi\nsumu vo výške 162,92 Eur spolu s nákladmi spojenými s vymáhaním vo výške 1,50 Eur do 3 dní od\n\nprávoplatnosti rozsudku a čo do jeho výroku č. IV o priznaní náhrady trov konania v prospech žalobcu\nvo výške 17,72 % podal riadne a včas odvolanie žalovaný z dôvodov, že napadnutý rozsudok vychádza\npodľa neho z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku vyvodil, že súd prvej inštancie tak rozhodol z dôvodu, že sa nestotožnil s jeho\nnámietkou ohľadom preklúzie práva a s ohľadom na pomer úspechu priznal žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania vo výške\n17,72 %. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie ohľadom našej\nnámietky uplynutia (hmotnoprávnej) prekluzívnej 60-dňovej lehoty uvedenej v § 10 ods. 2 zákona č.\n340/2012 Z.z.. Poukázal na to, že žalobca je z daňovo-účtovného hľadiska povinný viesť evidenciu\nsvojich pohľadávok. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ\nje v omeškaní zo zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60-tich dní od zistenia tejto\nskutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich zo zaslaním\nvýzvy. Z uvedeného vyvodil, že povinnosťou poskytovateľa služby verejnosti a vyberateľa úhrady a\nhmotnoprávnou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku súdnou cestou je splniť si svoju povinnosť\nuvedenú v § 10 ods. 2 zákona, t.j. do 60 dní od zistenia že platiteľ úhrady včas neplatil, ho vyzvať na\ntakúto úhradu. Z gramatického výkladu ust. § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. ako aj zo systematického\nvýkladu uvedeného zákona mal za to, že úhradou sa myslí mesačná periodicita úhrady. Podľa § 7\nods. 2 zákona č. 340/2012 z. z. je úhrada za príslušný kalendárny mesiac splatná do posledného dňa\npríslušného kalendárneho mesiaca. Ak teda v\n§ 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. zákonodarca\nhovorí o zistení vyberateľa úhrady, že platiteľ je v omeškaní, zjavne tým podľa neho zákonodarca nemal\nna mysli možnosť zisťovať u vyberateľa úhrady kedykoľvek a akékoľvek zmeškané obdobie platiteľa\núhrady, čo aj niekoľko rokov spätne. Išlo by totiž podľa jeho názoru o mimoriadnu výsadu verejnoprávnej\ninštitúcie ako vyberateľa úhrady, ak by jej súd priznal možnosť kedykoľvek a za akékoľvek obdobie\nzisťovať omeškanie úhrad platiteľmi a takémuto konaniu poskytol právnu ochranu. Išlo by o výrazný\nnepomer v oprávnení žalobcu na úkor povinnosti platiteľa úhrady. Uvedené úvahy podľa neho potvrdzuje\naj § 4 ods. 2 citovaného zákona, kde je žalobca povinný viesť príjmy za úhrady na samostatnom účte v\nbanke, v pobočke zahraničnej banky alebo v štátnej pokladnici. Podľa § 10 ods. 2 v spojení s §7 ods.\n2 zákona č. 340/2012 Z. z. je tak vyberateľ úhrad povinný nezaplatenie úhrady zistiť hneď v prvý deň\nkalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola úhrada za daný kalendárny mesiac splatná.\nDoručenie výzvy do 60 dní od zistenia omeškania platiteľa podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z.\nteda považoval za hmotnoprávnu podmienku pre neskoršie uplatnenie nároku súdnou cestou. Vyjadril\nnázor, že nesplnenie tejto hmotnoprávnej podmienky spôsobuje zánik práva na strane žalobcu, resp.\nvyberateľa úhrady. Na základe uvedeného teda výzva, ktorú žalobca doložil do konania, podľa neho\njednoznačne preukazuje, že táto podmienka nebola splnená. Od žalobcu ako veriteľa mal za nutné\nvyžadovať, aby ako riadny hospodár spravoval a aj včas uplatňoval svoje pohľadávky. Poukázal na\nto, že zákon č. 68/2008 Z. z., ktorý bol s účinnosťou od 1.1.2013 nahradený zákonom č. 340/2012\nZ. z., poznal osobitný subjekt - spoločnosť s ručením obmedzeným založenú RTVS a s jej 100%-nou\núčasťou v nej, ktorú zákon č. 68/2008 Z. z. poveroval vyberaním úhrad. Pokiaľ zákonodarca v zákone č.\n340/2012 Z. z. tento osobitný subjekt zrušil a vyberaním úhrad poveril priamo žalobcu, podľa žalovaného\nbolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť sa administratívne, personálne a technicky tak, aby bol schopný\nvyberať úhrady a opak nemôže byť na ťarchu žalovaného. Mal za to, že súd prvej inštancie mal žalobu\nžalobcu zamietnuť a že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov konania. Naopak, súd prvej inštancie\nmal trovy konania priznať žalovanému v rozsahu 100%. S ohľadom na uvedené žiadal, aby Krajský súd\nv Bratislave ako súd odvolací vydal nasledovný zmenil rozsudok Mestského súdu Bratislava IV. sp. zn.:\nB2-7C/50/2022 zo dňa 12.10.2023 nasledovne:\n• výrok II. rozsudku znie: Súd žalobu žalobcu zamieta.\n• výrok IV. rozsudku znie: Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nVo zvyšku, t. j. vo výroku I. a II. (asi vo výroku I. a III. - pozn. odvolacieho súdu) sa rozsudok súdu prvého\nstupňa potvrdzuje.\n22. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že podľa ustanovenia § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z.\no úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov: „Platiteľ úhrady je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom\npracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad\nposudzuje ako zamestnávateľ. Žalovaný svoje odvolanie odôvodňuje nedodržaním 60-dňovej lehoty na\ndoručenie výzvy. Žalobca sa k danej námietke vyjadroval vo svojich predošlých vyjadreniach takto: „K\nnámietke žalovaného o neskorej výzve na úhradu nedoplatku si dovoľujeme uviesť, že v súvislosti s\nvýkladom ustanovenia § 10 ods. 2 Zákona o úhrade uvádzame, že zákonná formulácia jasne hovorí o\npovinnosti vyzvať na zaplatenie úhrady do 60 dní od zistenia omeškania, nie odo dňa jeho vzniku. Ide\n\no dva rozličné momenty, pričom zákonodarca si jasne zvolil subjektívny moment zistenia omeškania.\nŽalobca si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že v súčasnosti eviduje približne 1,37 milióna 2 platiteľov\núhrad za služby verejnosti a preto kontrolu platenia úhrad nevykonáva každý mesiac pri každom\nindividuálnom platiteľovi zvlášť, keďže by šlo o mimoriadne nákladný a hospodársky neefektívny postup.\nŽalobca v tejto súvislosti pripomína, že ako verejnoprávna inštitúcia je v zmysle § 19 ods. 4 zákona\nč. 532/2010 o Rozhlase a televízii Slovenska v spojení s § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o\nrozpočtových pravidlách verejnej správy povinný pri nakladaní s verejnými prostriedkami „zachovávať\nhospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia“. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva žalobcovi\nza pravdu a žalobca sa s odôvodnením plne stotožňuje. Vzhľadom na to, že žalovaný neuviedol žiadne\nnové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na žalobcom uplatňovaný nárok, považoval žalobca odvolanie\nžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV pod sp. zn.: B2-7C/50/2022 zo dňa 12.10.2023\nza nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch potvrdil.\n23. Žalovaný sa v následnom vyjadrení v plnom rozsahu pridržal podaného odvolania a mal za to,\nže napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca je\nsamostatná účtovná jednotka, pričom podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. je povinný viesť\npríjmy za úhrady na samostatnom účte v banke, v pobočke zahraničnej banky alebo v štátnej pokladnici.\nS ohľadom na uvedené tak musí žalobca ako vyberateľ úhrad zistiť, či boli vykonané úhrady a to\nnajneskôr prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci kedy bola splatná úhrada. Ak\nžalobca tvrdí, že tento deň nie je totožný s dňom, kedy zistil omeškania žalovaného, namietal, že\nžalovaný v konaní nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie. V súvislosti s týmto uviedol, že\nžalobca je inštitúcia verejného práva, ktorá je oprávnená vykonávať svoju činnosť výlučne „intra legam“\na má predovšetkým plniť svoje povinnosti, ktoré jej ukladá zákon. Je preto povinný riadne preukázať\nsplnenie zákonných podmienok pred podaním žalobného návrhu. Namietal, že žalobca v konaní\nnepreukázal, od ktorého dňa eviduje žalovaného v zozname platiteľov koncesionárskych poplatkov,\npričom uvedené úzko súvisí s povinnosťou žalobcu ako vyberateľa koncesionárskych poplatkov zaslať\nplatiteľovi úhrad písomnú výzvu na úhradu nedoplatku v lehote 60 dní odo dňa, keď sa mal dozvedieť\no nezaplatení koncesionárskych poplatkov. Tvrdíme, že žalobca sa musel objektívne dozvedieť o\nnedoplatku žalovaného - pri zachovaní odbornej starostlivosti najneskôr v prvý deň kalendárneho\nmesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola splatná úhrada. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí,\nže nevykonáva kontroly každý mesiac, nakoľko by to bolo neefektívne, žalovaný zdôraznil, že žalobca je\ninštitúcia verejného práva, ktorá má predovšetkým plniť svoje povinnosti, ktoré jej ukladá zákon. Zákon\nč. 68/2008 Z. z., ktorý bol s účinnosťou od 1.1.2013 nahradený zákonom č. 340/2012 Z. z. a ten poznal\nosobitný subjekt - spoločnosť s ručením obmedzeným založenú RTVS a s jej 100 %-nou účasťou v nej,\nktorú zákon č. 68/2008 Z. z. poveroval vyberaním úhrad. Pokiaľ zákonodarca v zákone č. 340/2012 Z.\nz. tento osobitný subjekt zrušil a vyberaním úhrad poveril priamo žalobcu, bolo podľa neho povinnosťou\nžalobcu zabezpečiť sa administratívne, personálne a technicky tak, aby bol schopný vyberať úhrady.\n24. Žalobca v následnom vyjadrení uviedol, že sa ku všetkým námietkam žalovaného už vyjadril v\npredošlých vyjadreniach a v zmysle zásady hospodárnosti na nich zotrval.\n25. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.\n26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust.\n§ 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k\nzáveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,\nkeď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti\nžaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v\nnapadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa\ns jeho právnym záverom o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobcu proti žalovanému na\núhradu koncesionárskych poplatkov podľa zákona č. 340/2012 Z. z. v priznanom rozsahu stotožňuje\na konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú\nspôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti jeho žaloby\nv tomto rozsahu, keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej\ninštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú\npozornosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné\nani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve\n\nz titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu\nboli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia.\nJe postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím\ndôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho\nsúdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle\nktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok\n(II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08,\nIV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného\nposudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho\nkonania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní\ndôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť\nna prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie\ndal zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im\nprávo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalovaného a že\nsúd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnymi názormi, neznamená porušenie jeho práva\nna spravodlivé súdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite, keď i podľa ústavnej\njudikatúry do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (aktuálne strany\nsporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov\n(IV.ÚS 252/2004). V záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd\nteda vyjadruje stručne k odvolacím námietkam žalovaného.\n27. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi predmetom odvolacieho konania je\nposúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu ako verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na základe zákona\nč. 532/2010 Z. z. a aktívne legitimovanej na vymáhanie úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z.\nod žalovaného, ktorý je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti s mesačnou periodicitou\nplatenia úhrad vo výške 4,64 eur, a to v nespäťvzatej a nepremlčanej priznanej časti za obdobie od\nnovembra 2019 do februára 2022, keď žalovaný v odvolaní argumentoval preklúziou tohto nároku\nžalobcu vzhľadom na nesplnenie jeho povinnosti v zmysle § 10 zákona č. 340/2012 Z. z. ukladajúceho\nmu povinnosť vyzvať platiteľa v omeškaní na úhradu do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti, a to práve\nso zreteľom na mesačnú periodicitu úhrad platiteľa, z ktorej vyvodzoval zrejmosť zistenia omeškania\nžalovaného žalobcom v mesiaci nasledujúcom po neuhradení koncesionárskeho poplatku.\n28. Preklúzia označuje zánik práva, ktoré nebolo uplatnené v stanovenej lehote. Ide o zánik práva\nuplynutím času. K tomuto javu dochádza len v prípadoch, ktoré určuje zákon\n(napr. formuláciou\n„inak právo zanikne“), pričom na preklúziu súd prihliada z úradnej povinnosti (napr. § 436 OZ, reštitučné\nnároky...). Ide o kvalifikované uplynutie času na uplatnenie práva na súde, pričom lehoty týkajúce sa\npreklúzie sú vždy konkrétne určené v každom jednom prípade (napr. podľa ust. § 436 OZ právo zanikne,\nak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel). Keďže úlohou\ntohto inštitútu je prinútiť účastníkov právneho vzťahu uplatniť svoje právo čo najskôr, táto lehota prestane\nplynúť uplatnením práva na súde, teda podaním žaloby.\n29. Preklúzia je teda inštitút na uplatnenie práva na súde, pričom z dikcie vyššie citovaného ust. §\n10 zákona č. 340/2012 Z. z. žiadne právo žalobcu nevyplýva, keď mu zákon v tomto ustanovení\nvymáhanie dlžných úhrad od platiteľov, pokút a poštovného na súde ukladá ako povinnosť. Ide teda o\nzákonnú povinnosť žalobcu vymáhať úhrady od platiteľov v omeškaní spolu s ďalšími platbami určenými\nuvedenou právnou normou. Nesplnenie zákonom uloženej povinnosti na výzvu v lehote 60 dní od\nzistenia omeškania s úhradou platiteľa nie je žiadnym spôsobom v zákone sankcionované, a už\nvôbec nie zánikom práva (preklúziou), t. j. nemôže sa jednať o preklúziu žalobného nároku, na ktorý\nje žalobca povinný a nie oprávnený, teda neprekluduje. Nesplnenie zákonom uloženej povinnosti môže\nbyť prípadne založený len zodpovednostný právny vzťah, čo však nie je predmetom sporu.\n30. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaného ohľadom preklúzie\nnároku uplatneného žalobou v napadnutej priznanej (nespäťvzatej a nepremlčanej) časti za nedôvodné\na rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom rozsahu a aj v rozsahu o nároku na náhradu\ntrov konania ako časti rozsudku napadnutej a zároveň aj podľa § 379 písm. a) CSP závislej ako vecne\nsprávny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti\nv konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech\n\nžalobcu v odvolacom konaní, ktorému však tento nárok nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne\ntrovy nevznikli.\n32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/50/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ec125c95-f9f8-40e4-8ab3-e56f1c858493:c6603dfb-1403-40d4-859d-6b41e6f2a52d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8517201073.1", "spisova_znacka": "1Cob/35/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/35/2018 z 10. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-12-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8517201073.1"}], "citovane_v": [{"guid": "5c2eb2da-b5c5-43f1-81db-fb02ee81c941:a1bc9e8f-9f5d-4b63-9b2e-b60f0f9500fe", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2026:7125209693.2", "spisova_znacka": "95Cb/48/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 95Cb/48/2025 z 14. 1. 2026", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2026-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2026:7125209693.2"}, {"guid": "e079576b-0960-4f79-b746-bcce47829c77:e766b279-203c-4554-8eb7-225b6a662e8c", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2026:8825200954.4", "spisova_znacka": "5C/27/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/27/2025 z 8. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2026-01-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2026:8825200954.4"}]}