{"guid": "44818b3d-2414-410e-b2cb-43dd8895e656:5bb7e3c1-4436-45d7-9fee-83ce5d9c49c1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1220200932.1", "spisova_znacka": "8Co/50/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/50/2024 z 26. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. novembra 2024, sp. zn. 8Co/50/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1220200932.1", "identifikacne_cislo": "1220200932", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2024-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3d.odsek-1", "nazov": "§ 3d ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3d.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-92", "nazov": "§ 92 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-92", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-112", "nazov": "§ 112 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-112", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-146", "nazov": "§ 146 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-146", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-147", "nazov": "§ 147 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-147", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-147"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-32", "nazov": "§ 32 ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-32", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-147", "nazov": "§ 147 ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-147", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-147"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3d", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-26", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-92", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-112", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-146", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-147", "/SK/ZZ/2015/343#paragraf-32", "/SK/ZZ/2015/343#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/343#paragraf-147"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5bb7e3c1-4436-45d7-9fee-83ce5d9c49c1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1220200932.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1220200932.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1220200932.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/50/2024\n1220200932\n26. 11. 2024\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2024:1220200932.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: PAXTRAVEL, s. r. o., IČO: 31 340 571, so\nsídlom: Pečnianska 23, 851 01 Bratislava, zastúpenému: MST PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 861 545, so\nsídlom: Laurinská 3, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - v mene ktorej koná Úrad\npre verejné obstarávanie, IČO: 31 797 903, so sídlom: Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o náhradu\nškody a nemajetkovú ujmu s príslušenstvom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12. decembra 2023, č.k. B2-7C/16/2020-1008, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia\nnáhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo výške\n173 180,00 Eur s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy vo výške 26 000,00 Eur a o trovách konania\nrozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že žalobca sa zúčastňoval verejných\nobstarávaní vyhlásených od 01.04.2015, že tieto boli uskutočňované prostredníctvom elektronického\nkontraktačného systému (ďalej len \"EKS\"), ani to, že žalobca opakovane predkladal Úradu pre verejné\nobstarávanie podnety, žiadosti o vykonanie kontroly a námietky proti výsledkom verejnej súťaže. Nebolo\nsporné, že žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy\nlistom zo dňa 20.05.2019. Spornou otázkou bol samotný nárok, či sa žalovaný dopustil nesprávneho\núradného postupu a či v príčinnej súvislosti s tým vznikla žalobcovi škoda a nemajetková ujma, ak\náno, v akej výške. Z vyjadrenia MV SR zo dňa 28.01.2016 vyplýva, že na obstaranie \"ubytovania\" so\nsúčasným obstaraním (aj) iných služieb súvisiacich s ubytovaním, ako je obstaranie stravy, bolo potrebné\nživnostenské oprávnenie na vykonávanie regulovanej /viazanej) živnosti \"prevádzkovanie cestovnej\nkancelárie\", ako ju obsahom a podmienkami vykonávania upravuje živnostenský zákon konformne\nso zákonom č. 281/2001 Z. z., prípadne osoba, ktorá je oprávnená na ich (priame) poskytovanie,\nrozumej osobu so živnostenským oprávnením na ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s\nprevádzkovaním pohostinských činnosti, ktoré majú charakter regulovanej (viazanej) živnosti. Na účely\nobstarania uvedeného okruhu služieb uvedeným (vyhláseným) spôsobom nie je oprávnená osoba so\nživnostenským oprávnením (iba) na vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti, bez ohľadu na to, či\nide o sprostredkovanie v oblasti obchodu alebo služieb, ani osoba s iným živnostenským oprávnením,\nani s podnikateľským oprávnením podľa iného osobitného zákona. V námietke zo dňa 15.06.2015\nproti výsledkom verejnej súťaže prostredníctvom EKS systému, zákazka č. Z201510276 na č. l. 58\n\nžalobca uviedol, že sa ako registrovaný podnikateľský subjekt zúčastnili verejnej súťaže a skončili\nna treťom mieste. Podnikateľské subjekty na prvom a druhom mieste nemajú v predmete činnosti\noprávnenie na poskytovanie služieb, ktoré boli predmetom verejnej súťaže. Žiadal v nej vylúčiť uvedené\nsubjekty zo súťaže a za víťaza vyhlásiť subjekt, ktorý spĺňa všetky podmienky. Trenčianska univerzita\nAlexandra Dubčeka v Trenčíne v odpovedi zo dňa 18.06.2015 uviedla, že námietky pri podlimitných\nzákazkách podľa § 91 ods. 1 písm. a), pri ktorých verejný obstarávateľ postupoval podľa § 92-99\nnemožno podať a námietku považoval za neopodstatnenú. Dňa 04.07.2022 žalobca na predbežnom\nprejednaní sporu uviedol, že ani v jednej odpovedi žalovaného na ich podnety nie je uvedené, prečo je\npodnet nedôvodný. Asi desať týchto odpovedí zo strany žalovaného poslali na MV SR - živnostenský\nodbor a bolo im oznámené, že odbor kontroly úradu verejného obstarávania vo svojich stanoviskách\nnepresne/zavádzajúco cituje a nesprávne aplikuje právne závery odboru živnostenského podnikania MV\nSR poskytnuté ÚVO. Žalovaný sa asi trikrát obrátil na MV SR, ktoré mu aj zaslalo usmernenie a napriek\ntomu ho žalovaný neakceptoval. Ďalej na pojednávaní dňa 05.12.2022 žalobca vysvetlil, že pokiaľ ide\no zoznam verejných obstarávaní založený v spise, uskutočnili sa v priebehu štyroch rokov, žalobca\nrealizuje bežne okolo 70 úspešných verejných obstarávaní ročne, takže by to preňho nebol problém\nrealizovať. Od začiatku sa snažil túto situáciu riešiť, upozorňoval na tento problém. Odpoveď bola veľmi\nvšeobecná, že treba robiť osvetu, samozrejme medzi verejnými obstarávateľmi. Žalobca podal vyše 100\npodnetov, avšak všetky tie odpovede neboli v zmysle zákona a ÚVO v tejto veci nič neurobil.\n3. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1\npísm. d), § 9 ods. 1, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17, § 19 ods. 1, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinnom\nv čase uskutočnenia verejných obstarávaní, ako aj podľa § 26 ods. 1 písm. f), § 32 ods. 1 písm. e), §\n92 ods. 1, § 92 ods. 2 písm. j), § 112 písm. i) a j), § 147 písm. h) a i), § 146 ods. 1 a 4, § 146c ods. 1\npísm. f), g), h), § 167 ods. 1 a § 147 zákona č. 25/2006 Z.z. v znení účinnom od 01.04.2015, § 13 ods.\n1§ 13 ods. 2 písm. j) § 169 ods. 5 § 175 ods. 4 zák. č. 343/2015 Z. z., a dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná. Poukázal na to, že podstatou procesného útoku žalobcu bolo, že žalovaný sa dopustil\nnesprávneho úradného postupu tým, že hoci vo verejných obstarávaniach boli opakovane úspešní\nsúťažitelia, ktorí nespĺňali podmienku týkajúcu sa osobného postavenia, nevyužil nástroje, ktoré mu\nzákon dáva na zabránenie zopakovania nežiaduceho stavu, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda.\nPodstatou procesnej obrany žalovaného bolo, že nárok žalobcu je výlučne hypotetický. Žalobca sa v\nrozhodnom období od mája 2015 do februára 2019 zúčastňoval verejných obstarávaní realizovaných\nprostredníctvom Elektronického kontraktačného systému. Výsledkom takejto súťaže je zmluva, ktorá\nje automaticky vygenerovaná. Ušlý zisk by mohol žalobcovi vzniknúť len v dôsledku toho, že by mal\nverejný obstarávateľ jedinú zákonom stanovenú možnosť ďalšieho postupu, a to uzavrieť s ním zmluvu.\nŽalobca odvodzuje nárok práve z hypotetickej domnienky, že by práve s ním verejný obstarávateľ uzavrel\nzmluvu. Nárok, ktorého sa žalobca domáhal, je potrebné kvalifikovať podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Okrem\nvšeobecných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. porušenia povinnosti (tu nesprávneho\núradného postupu), vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, musí v zmysle zák. č. 514/2003 Z.\nz. byť splnená aj požiadavka predbežného prerokovania príslušným orgánom. Zodpovednosť štátu za\nškodu je vybudovaná na objektívnej zodpovednosti, preto prípadné zavinenie nie je potrebné skúmať.\nPokiaľ ktorýkoľvek z týchto predpokladov nie je naplnený, nemôže byť žalobca v spore úspešný. Pristúpil\npreto k posúdeniu, či a ktoré z týchto štyroch predpokladov boli splnené, teda v konaní preukázané.\nMal preukázané, že z podmienok, ktoré musia byť každopádne splnené na vznik zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, bola splnená len jedna; a síce to, že žalobca požiadal\nžalovaného o predbežné prerokovanie v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. Jeho naplnenie nebolo\nv konaní sporné, pričom je jednoznačne preukázané aj listinnými dôkazmi. Na žiadosť žalobcu o\npredbežné prerokovanie žalovaný nereagoval, teda k prerokovaniu nároku de facto nedošlo, avšak\nv tomto ohľade ide o porušenie povinnosti žalovaného, ktoré nemožno vykladať na ťarchu žalobcu.\nNesprávny úradný postup videl žalobca najmä v nevydaní metodického usmernenia ÚVO. Vyslovil názor,\nže ide o jednu z kompetencií ÚVO, avšak jej nevyužitie nemožno označiť za také pochybenie, aby z\nneho bolo možné vyvodiť nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za\nškodu. Čo sa týka kontrolných právomocí z listinných dôkazov v spise je zrejmé, že ÚVO vybavoval\nžiadosti a námietky žalobcu, či už sám alebo postúpením jednotlivým orgánom vnútornej kontroly a\nna základe tejto činnosti aj došlo v niektorých prípadoch k odstúpeniu od zmluvy. Preto nemožno\ndospieť k záveru o nesprávnom úradnom postupe žalovaného. Pokiaľ ide o škodu, ktorú si žalobca\nv konaní uplatnil, charakter nároku považuje za škodu hypotetickú. U žalobcu nevznikla škoda, resp.\nneušiel mu zisk, hoci žalobca tvrdil, že uňho nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt. Na podporu\n\nsvojho tvrdenia o vzniku škody odkázal žalobca aj na rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie\n(ďalej \"Všeobecný súd\") sp. zn. T-292/15 zo dňa 28.02.2018. Konštatoval, že toto rozhodnutie je mu\nznáme už z predchádzajúcej činnosti, pričom v uvedenej právnej veci si žalobkyňa uplatnila náhradu\nškody, ktorú, rovnako ako žalobca v konaní sp. zn. B2-7C/16/2020 odvodzovala z priebehu verejného\nobstarávania. (žalobkyňa si v konaní uplatnila viacero nárokov, sčasti bola aj úspešná, avšak relevantné\nje práve posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa ušlého zisku). Žalobca citoval časť rozhodnutia,\navšak vytrhol ho z kontextu a podľa jeho názoru je na prejednávaný spor potrebné aplikovať nasledovnú\nčasť odôvodnenia: \"V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v prejednávanej veci, v rozpore s\npožiadavkou pripomenutou v bode 65 vyššie, škoda vyplývajúca zo straty zisku alebo zo straty na\nzárobku nie je skutočne existujúcou, ale budúcou a hypotetickou (rozsudok z 22. mája 2012, Evropaiki\nDynamiki/Komisia, T-17/09, neuverejnený, EU:T:2012:243, bod 123). Uvádzaná škoda na základe\nušlého zisku alebo straty na zárobku totiž predpokladá, že v prípade neexistencie protiprávneho postupu\nvytýkaného Komisii by žalobkyňa, ktorej ponuka bola zamietnutá, mala nárok na získanie dotknutej\nverejnej zákazky. Pritom aj za predpokladu, že by Komisia pre vyhodnotenie ponúk navrhla, aby jej bola\nzadaná zákazka, verejný obstarávateľ nie je návrhom Komisie pre vyhodnotenie ponúk viazaný, ale\ndisponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o prvky, ktoré zohľadní na účely rozhodnutia o zadaní\nzákazky (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Evropaiki Dynamiki/Komisia, T-39/08, neuverejnený,\nEU:T:2011:721, bod 47 a citovanú judikatúru). Okrem toho z článku 101 nariadenia o rozpočtových\npravidlách vyplýva, že verejný obstarávateľ môže pred podpísaním zmluvy buď upustiť od zadania\nverejnej zákazky, alebo zrušiť verejné obstarávanie, a to bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači\nverejnej súťaže mali nárok žiadať akúkoľvek náhradu. Z toho vyplýva, že škoda uvádzaná žalobkyňou,\nktorá zodpovedá ušlému zisku alebo strate na zárobku z dôvodu zadania predmetnej zákazky inému\nuchádzačovi, nie je skutočná a určitá, a preto musí byť návrh na náhradu škody v tejto súvislosti\nzamietnutý.\" Na základe tohto rozhodnutia je nutné prijať záver, že aj Všeobecný súd dospel k záveru,\nže nie je možné priznať žalobe úspech, nakoľko uplatnený nárok (aj v prípade splnenia ostatných\npredpokladov vzniku zodpovednosti za škodu) nie je skutočne existujúcou škodou, ale len hypotetickou.\nNa podporu uvedeného odkázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej \"NS SR\")\nsp. zn. 5Cdo/195/2015, podľa ktorého: \"Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná.\nV prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také\nkonkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že\nušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia\nušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom\nmožno urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie\nexistencie takýchto skutkových okolností, by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa\nžalobca v konaní domáha, je skutočne iba \"fikciou\".\" Ani podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 478/2017-11 nepostačuje pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v\nbudúcnosti. Z týchto kritérií vychádza aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/319/2008: \"nestačí pritom\niba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu\nvecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať\nzväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti)\".\nNad rámec uvedeného poukázal na to, že žalobca si v konaní uplatnil škodu vo výške 173 180,00 Eur,\npričom malo ísť o 18 % zo sumy 962 113,00 Eur, ktoré by bol žalobca dosiahol v prípade, ak by nedošlo\nk nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca nevysvetlil, prečo si uplatnil práve 18 %, len spomenul, že\nide o obvyklú maržu, ale žiadnym spôsobom neodôvodnil, ani nepreukázal, prečo by malo ísť práve\no 18 % (prečo nie napríklad 15 % a pod.). Navyše je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného,\nže v uplatnenej výške škody sú zahrnuté aj tie zákazky, ktorých sa žalobca vôbec nezúčastnil a to\nna základe svojho vlastného slobodného rozhodnutia, čo nemožno vykladať na ťarchu žalovaného.\nŽalobcove tvrdenie, že týchto verejných obstarávaní sa nezúčastnil, lebo nemohol konkurovať cene\nponúknutej súťažiteľmi, ktorí neboli oprávnení vykonávať živnosť \"prevádzkovanie cestovnej kancelárie\nalebo cestovnej agentúry\" nie je preskúmateľné, nakoľko z listinných dôkazov nevyplýva, prečo sa\nniektorých verejných obstarávaní zúčastnil a iných nie. Žalobcova argumentácia spočívala aj v tom, že\nvo verejných obstarávaniach boli úspešní uchádzači, ktorým vznikali nižšie náklady (z dôvodu absencie\nvyššie špecifikovaného podnikateľského oprávnenia), napríklad preto, že nemuseli platiť poistné, a preto\nsi mohli dovoliť ponúknuť nižšiu cenu ako žalobca. Žalobca ale už neobjasnil, prečo sa niektorých\nverejných obstarávaní zúčastnil, či v tých prípadoch cene konkurovať dokázal a na základe čoho si ich\n\"vybral\". Ďalej poukázal na to, že podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá v danej veci\nnebola naplnená, je príčinná súvislosť. Žalobca tvrdí, že nebyť nesprávneho úradného postupu, nebola\nby mu vznikla majetková škoda a že u žalobcu nedošlo v dôsledku škodnej udalosti - nesprávneho\n\núradného postupu k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na splnenie podmienok\nžalobcom pre účasť vo verejnej súťaži dalo očakávať. Verejné obstarávania však môžu skončiť mnohými\nspôsobmi a úspech vo verejnom obstarávaní nie je nárokovateľný. Je tiež zrejmé, že v prípade niektorých\nverejných obstarávaní došlo k odstúpeniu, prípadne k ukončeniu zmluvy dohodou (napr. Žiadosť o výkon\nkontroly/námietky proti výsledkom verejnej súťaže - odpoveď zo dňa 29.03.2016 na č. l. 222, Žiadosť\no výkon kontroly/námietky proti výsledkom verejných súťaží - odpoveď zo dňa 31.03.2016 na č. l. 225,\nŽiadosť o výkon kontroly/námietky proti výsledkom verejnej súťaže - odpoveď zo dňa 12.04.2016 na č.\nl. 232) a to práve na základe vykonaných kontrolných právomocí žalovaného, resp. orgánu vnútornej\nkontroly, pričom nemožno bez ďalšieho predpokladať, že v prípade uskutočnenia nových verejných\nobstarávaní by bol žalobca úspešný. Na prejednávanú vec treba podľa prvoinštančného súdu aplikovať\naj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/72/2017 zo dňa 26.04.2018, podľa\nktorého: \"... z možnosti uchádzať sa o udelenie zákazky nevyplýva s istotou úspešnosť v predmetnom\nverejnom obstarávaní. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že Komisia sa môže rozhodnúť neuzavrieť\nžiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač / záujemca, ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku nemá záruku,\nže s ním bude zmluva uzavretá. Každý musí kalkulovať s tým, že nemá vopred právny nárok na\nuzavretie zmluvy\". Skúmanie príčinnej súvislosti ako jednej z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu\nsa uskutočňuje na základe teórie \"conditio sine qua non\" alebo tiež tzv. \"but for test\". Práve príčinná\nsúvislosť (na rozdiel od porušenia povinnosti a škody, ktoré musia byť objektívne zistiteľné, hoci ušlý zisk\npredstavuje určitú výnimku) pracuje s hypotézami a súd je povinný skúmať, či škoda, ktorú si žalobca\nv konaní uplatňuje, bola následkom porušenia povinnosti (pokiaľ vôbec zistí porušenie povinnosti), či\nporušenie povinnosti bolo jedinou príčinou vzniku škody a v neposlednom rade, či škoda vôbec vznikla a\nči to bolo následkom porušenia povinnosti. To vyplýva podľa názoru súdu zo samotnej konštrukcie testu\n\"conditio sine qua non\", teda súd si musí vyriešiť otázku, čo by sa stalo, nebyť úradného postupu, ktorý\nžalobca považuje za nesprávny, zjednodušene povedané, čo by bolo, keby... Pokiaľ je hypotéz niekoľko,\nza účelom posúdenia, či existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, je súd povinný\nvyhodnotiť, ktorá z hypotéz je najpravdepodobnejšia a najviac sa blíži istote. Na tomto mieste je potrebné\nsúhlasiť so žalovaným, že jeho postup nemohol ovplyvniť výsledok verejného obstarávania takým\nspôsobom, ako by si žalobca želal. Výsledkom jednotlivých kontrol by boli rozhodnutia alebo protokoly,\nktorými by sa deklarovalo porušenie jednotlivých ustanovení zákonov o verejnom obstarávaní a ktoré by\ntvorili podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. V prípade odstúpenia od zmluvy s úspešným\nuchádzačom a vyhlásení nového verejného obstarávania prostredníctvom EKS, vzhľadom na povahu\nEKS nie je vonkoncom isté, či by sa v takýchto prípadoch stal žalobca úspešným uchádzačom, nakoľko\ntakéto verejné obstarávania by sa opätovne nachádzali v štádiu automatického vyhodnocovania ponúk\nna základe najnižšej ceny a výsledok by teda závisel od prihlásených uchádzačov a ich cenových ponúk.\nPríčinná súvislosť je definovaná napríklad v uznesení NS SR sp. zn. 5Cdo/24/2011 z 25. mája 2011:\n\"Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom\nškody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti\nsa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie\na škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou\na nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia\nnevznikla, musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť,\nže otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade\notázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade, je či nie je\ndaná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného\nz predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na\nskutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane.\nPritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom\nnásledku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú.\" Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny\na následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou\nvzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol.\nMusí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by\nnenastal. (Napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 16/2012 zo dňa 30. októbra 2013). V prejednávanej\nveci nie je potom možné uzavrieť, že vydaním metodického usmernenia, prípadne vykonaním ďalších\nopatrení, kontrol, zverejnením protokolov a pod., by sa stal žalobca úspešným uchádzačom vo verejných\nobstarávaniach. Dospel preto k záveru, že nie je možné ustáliť, že zisk, ktorý žalobcovi podľa jeho názoru\nušiel, by bol získal, nebyť úradného postupu, ktorý žalobca považuje za nesprávny. Poukázal v tejto\nsúvislosti aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) sp. zn. II. ÚS 507/2017-14\nzo dňa 03.08.2017, podľa ktorého musí každý záujemca/uchádzač kalkulovať s tým, že nemá vopred\n\nprávny nárok na uzavretie zmluvy. Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu, vzhľadom k tomu, že neboli\npreukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a náhrada nemajetkovej ujmy má subsidiárny\ncharakter, bolo by nadbytočné sa podrobnejšie zaoberať uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy, avšak\nlen pre úplnosť poukázal na to, že žalobca túto časť nároku odôvodnil len predpokladom o zvýšení jeho\nreferencií a dobrej povesti, ale vôbec neuviedol, prečo si ju uplatnil práve vo výške 26 000,00 Eur a\nneuviedol ani žiadne zo skutkových tvrdení v zmysle § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. Neuniesol teda ani\nskutkové, ani dôkazné bremeno. K žalovaným uplatnenej námietke premlčania súd v stručnosti uviedol,\nže nakoľko dospel k záveru o nesplnení predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, žiadny\nnárok žalobcovi nevznikol a z povahy veci nemôže byť ani premlčaný. S poukazom na vyššie uvedené\npreto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., avšak\núspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.\n4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý\nrozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie\nv rozsudku neposkytol odpoveď a nevysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentmi žalobcu,\nnapadnutý rozsudok je preto nepreskúmateľný a konanie má z tohto dôvodu inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj tým, že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to z dôvodu že dôležitosť a\npravdivosť vybraných dôkazov bola vyhodnotená nesprávne a v rozpore s pravidlami formálnej logiky,\npričom rozsudok súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z\ndôvodu, že súd prvej inštancie aplikoval správne normy, ale ich nesprávne interpretoval (§ 365 ods.\n1 písm. h) C.s.p.). Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba nie je dôvodná.\nZastáva totiž názor, že preukázal splnenie všetkých troch predpokladov na priznanie ušlého zisku,\nvrátane nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., t. j. nesprávny úradný\npostup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.\nŽalobca sa nestotožňuje s názorom súdu o tom, že nedošlo zo strany Úradu pre verejné obstarávanie\nk nesprávnemu úradnému postupu, keď nesúhlasí s konštatovaním, že nevydanie metodického\nusmernenia nemožno označiť za také pochybenie, aby bolo možné z neho vyvodiť nesprávny úradný\npostup a že čo sa týka kontrolných právomocí, Úrad pre verejné obstarávanie vybavoval jeho\nžiadosti o vykonanie kontroly/námietky proti výsledkom verejných súťaží, či už sám alebo postúpením\njednotlivým orgánom vnútornej kontroly. Za nesprávny úradný postup považuje pasivitu Úradu pre\nverejné obstarávanie v podobe neuskutočnenia riadnych a včasných úkonov potrebných na nápravu\nzistených nedostatkov v procese verejného obstarávania /porušenie jednej zo základných podmienok\núčasti subjektov vo verejnom obstarávaní týkajúcej sa osobného postavenia, t. j. \"je oprávnený dodávať\ntovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu\" podľa ust. § 26 ods. 1 písm. f) zákona\nč. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.04.2015 (ďalej len \"zákon č. 25/2006 Z.z.\") resp. ust. § 32 ods. 1 písm. e) zákona č. 343/2015 Z.z.\no verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen \"zákon č. 343/2015 Z.z.\"), ktoré malo svoj pôvod v nesprávnej interpretácii pojmu zájazd, v dôsledku\nčoho došlo k poskytovaniu zájazdu aj inými podnikateľskými subjektami ako je cestovná kancelária alebo\ncestovná agentúra, ktoré sú jedinými oprávnený subjektami na organizovanie, ponuku alebo predaj\nzájazdov/, ani na ich zamedzenie ich vzniku do budúcnosti. Zo strany Úradu pre verejné obstarávanie\ndošlo podľa neho k úplnému \"odignorovaniu\" jeho právomoci v oblasti dohľadu, jeho povinnosti konať\nzákonom ustanoveným spôsobom a v medziach zákona ako ustanovuje Ústava Slovenskej republiky.\nTakýto postoj Úradu pre verejné obstarávanie po jeho opakovaných a odôvodnených žiadostiach\npodporených výkladom orgánov verejnej moci možno označiť za konanie v rozpore s princípmi právneho\nštátu. Ako nástroje na odstránenie zistených nedostatkov, na čo poukázal v žalobe a vo svojich ďalších\npodaniach v konaní pred súdom prvého stupňa, Úrad pre verejné obstarávanie mal k dispozícii: vydanie\nvšeobecného metodického usmernenia účastníkov procesu verejného obstarávania podľa ust. § 112\npísm. i) zákona č. 25/2006 Z.z. alebo ust. § 147 písm. h) zákona č. 343/2015 Z.z.; vydanie rozhodnutia o\nporušení povinností obstarávateľov pri posudzovaní splnenia podmienok účasti jednotlivých uchádzačov\nvo verejnej súťaží v súlade s ust. § 146c ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. alebo ust. § 175 ods. 4\nzákona č. 343/2015 Z.z.; oprávnenie Úradu pre verejné obstarávanie podať na súd návrh na určenie\nneplatnosti zmluvy. Súd prvej inštancie pokiaľ ide o nesprávny úradný postup sa však v odôvodnení\nsvojho rozsudku nezaoberal okrem vydania všeobecného metodického usmernenia už žiadnym iným\nnástrojom. Nedostal odpoveď, či Úrad pre verejné obstarávanie v rámci svojich zákonných právomoci\nmal vydať rozhodnutie o porušení povinností verejných obstarávateľov/obstarávateľov alebo podať\nna súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy. Uvedené nástroje sú súčasťou právomoci Úradu pre\n\nverejné obstarávanie v oblasti dohľadu, pričom z formulácie právnej normy uvedenej v zákone č.\n25/2006 Z.z. resp. zákone č. 343/2015 Z.z. \"vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním\" vyplýva, že\nvykonávanie dohľadu je každodennou povinnosť Úradu pre verejné obstarávanie a nie možnosťou ako\nk nej pristupoval Úrad pre verejné obstarávanie po obdržaní žiadostí. Rozsudok súdu prvej inštancie je\npreto podľa žalobcu v tomto smere nepreskúmateľný. Ďalej možno súdu prvej inštancie vytknúť, že na\nzáklade skutkových okolností: doručenie vyše 100 Žiadosti od žalobcu, kde žalobca Úrad pre verejné\nobstarávanie upozorňuje, že víťaz predmetnej zákazky nemá v predmete činnosti zapísané služby,\nktoré sú predmetom zákazky /nemá živnostenské oprávnenie na \"prevádzkovanie cestovnej kancelárie\"\nvo význame viazanej živnosti alebo predmetné živnostenské oprávnenie v rozhodnom období je\npozastavené/ a víťaz zákazky nemal v čase vzniku zmluvného vzťahu uzatvorené zákonom predpísané\npoistenie; predloženie výkladových stanovísk a vyjadrení relevantných právnych autorít - orgánov\nverejnej moci, z ktorých vyplýva že \".... na obstaranie \"ubytovania\" so súčasným obstaraním (aj) iných\nslužieb súvisiacich s ubytovaním, ako je obstaranie stravy, bolo potrebné živnostenské oprávnenie na\nvykonávanie regulovanej (viazanej) živnosti \"prevádzkovanie cestovnej kancelárie\"....\" (napr. Vyjadrenie\nMinisterstva vnútra SR k žiadostiam o stanovisko zo dňa 28.01.2016, Vyjadrenie k žiadosti o\nzaujatie odborného stanoviska zo dňa 12.10.2016, Vyjadrenie Ministerstva vnútra SR k žiadosti\no zaujatie odborného stanoviska č. SVS-OZP-2016/032482-003 zo dňa 12.10.2016, Poskytnutie\ninformácie Ministerstvom vnútra SR č. SVS-OZP-2017/008601-002 zo dňa 03.02.2017); odpovede\nÚradu pre verejné obstarávanie, kde bez podrobnejšieho odôvodnenia uvádza, že prehľadávaním\ninformácií v Živnostenskom registri SR, Obchodnom registri SR zistil, že úspešný uchádzač má\npríslušné živnostenské oprávnenie na poskytovanie služieb, ktoré sú predmetom danej zákazky a v\nnadväznosti na uvedené konštatuje, že z dôvodu, že v žiadostiach namietané skutočnosti sa nepotvrdili,\npredmetnou vecou sa nebude ďalej zaoberať a doručením tejto odpovede považuje vec za vybavenú /\nV prevažnej väčšine prípadov Úrad pre verejné obstarávanie uviedol, že činnosti uvedené v predmete\nzákazky môže uchádzač vykonávať na základe živnosti \"organizovanie spoločenských a kultúrnych\npodujatí\" alebo \"sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti\" alebo \"prevádzkovanie cestovnej\nagentúry\"./ dospel k nesprávnemu záveru, že zo strany Úradu pre verejné obstarávanie nedošlo k\nnesprávnemu úradnému postupu. Súd prvej inštancie zobral do úvahy len skutočnosť, že Úrad pre\nverejné obstarávanie reagoval na niektoré z jeho žiadostí a tým považoval úradný postup Úradu\npre verejné obstarávanie za správny a dostatočný. Vôbec súd prvej inštancie nezobral do úvahy, že\npredmetný postup nebol dostatočný a v rozpore so zákonnými podmienkami vzhľadom na žalobcom\npredložené dôkazy a obsah odpovedí Úradu pre verejné obstarávanie. Právne nesprávny je podľa\nžalobcu názor súdu prvej inštancie o zanedbateľnom význame všeobecných metodických usmernení\nÚradu pre verejné obstarávanie a že Úrad pre verejné obstarávanie v uvedenom prípade nepochybil, keď\nnevydal všeobecné metodické usmernenie. Všeobecné metodické usmernenia, či konkrétne metodické\nusmernenia na žiadosť majú váhu tak medzi verejnými obstarávateľmi/obstarávateľmi, uchádzačmi a\nďalšími účastníkmi procesov verejného obstarávania ako aj pred súdom. Napr. v Rozsudku Krajského\nsúdu Nitra sp. zn. 26Cob/51/2021 zo dňa 17.03.2022 súd metodické usmernenia vo všeobecnej rovine\npri rozhodovaní zohľadnil a k metodickým usmerneniam sa vyjadril nasledovne \"S poukazom na\nvykonané dokazovanie ako aj na metodické usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie mal súd za\nto, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie\nuvedených v ust. § 117 ods. 1 zákona pri zadávaní predmetnej zákazky, a teda nárok žalobcu na\nnáhradu škody nie je dôvodný. Z legálneho pohľadu metodické usmernenie nie je formálnym prameňom\npráva, a nie je tak právne záväzné. Ako iný prameň práva alebo soft law sú metodické usmernenia\npoužívané v praxi, ako aj v rámci revíznych postupov podľa zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené\nmetodické usmernenia predložené tak žalobcom ako aj žalovaným, poskytujú odpovede na položené\notázky len vo všeobecnej rovine, bez znalosti konkrétnych okolností verejného obstarávania a pod\".\nK nesprávnemu úradnému postupu ďalej uviedol, že v rámci predbežného prejednania sporu dňa\n04.07.2021 a ďalšieho konania na Okresnom súde Bratislava II pred zákonným sudcom A.. T. E.,\npredmetný zákonný sudca v rámci svojho predbežného právneho posúdenia mal za to, že vzhľadom\nna vyššie uvedené skutkové okolnosti nesprávny úradný postup je daný. Zákonnému sudcovi nebolo\nzrejmé, prečo napriek toľkým žiadostiam žalobcu nedošlo k odstráneniu nezákonného stavu. Neskôr v\nkonaní po zmene zákonného sudcu bez náležitého odôvodnenia, v rozpore s princípom právnej istoty/\nlegitímnymi očakávaniami/ došlo k prezentovaniu opačného názoru, že nesprávny úradný postup nie\nje daný. Aj v samotnom odôvodnení rozsudku v súvislosti s úvahami o vzniku škody zákonný sudca\nnaznačuje aký by mal byť správny postup Úradu pre verejné obstarávanie. K otázke vzniku škody\nnamietol, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutočnosti,\nči nesprávnym úradným postupom Úradu pre verejné obstarávanie mohla žalobcovi vzniknúť škoda v\n\npodobe ušlého zisku. Takisto je potrebné odmietnuť záver súdu o hypotetickom ušlom zisku. Celkom\nnelogicky podľa žalobcu súd prvej inštancie v rámci svojich úvah o vzniku škody sa opakovane vracia\ndo stavu zákazky po jej zrušení, aký by bol scenár po zrušení zákazky a jej následnom opakovaní,\nči by bol žalobca úspešný. Uvedené úvahy súdu prvej inštancie nie sú právne relevantné. Kebyže\nakceptujeme takéto úvahy súdu, tak by za žiadnych okolností nebol žiaden ušlý zisk nárokovateľný.\nPodľa názoru žalobcu kebyže Úrad pre verejné obstarávanie postupoval právne správne a plnil si v\ndanom čase správne svoje úlohy zverené mu zákonom č. 25/2006 Z.z. resp. zákonom č. 343/2015\nZ.z., nedochádzalo by opakovane k situáciám, že vo verejných obstarávaniach sa zúčastnia subjekty\nbez potrebného podnikateľského oprávnenia na výkon predmetu zákazky. Verejný obstarávatelia by na\nzáklade metodického usmernenia alebo príslušného rozhodnutia o porušení ustanovení zákona č. č.\n25/2006 Z.z. resp. zákona č. 343/2015 Z.z. nastavili právne správne podmienky osobného postavenia\nvo svojich zákazkách a došlo by k vylúčeniu uchádzačov s nedostatkom predmetu podnikania vo vzťahu\nk predmetu zákazky. On by bol bez pochýb v predmetných zákazkách úspešný, keďže prevažná väčšina\nuchádzačov, ktorí sa zúčastnili zákaziek v rozhodujúcom čase nemala podnikateľské oprávnenie na\n\"prevádzkovanie cestovnej kancelárie\", čo vyplýva aj z ním predloženého dôkazu - Zoznam jednotlivých\nzákaziek a výpisy z príslušného obchodného registra a živnostenského registra ohľadne uchádzačov,\nktorí sa zúčastnili predmetných zákaziek. Zdôraznil, že k uvedenému nežiadúcemu, protiprávnemu\nstavu, dochádzalo opakovane, čím škoda v podobe ušlého zisku dosiahla čiastku uplatnenú žalobou.\nNejedná sa o hypotetický ušlý zisk, ale o reálny ušlý zisk, ktorý má konkrétny preukázateľný základ\nv neplnení si úloh a právomoci Úradu pre verejné obstarávanie zverených mu zákonom č. 25/2006\nZ.z. resp. zákonom č. 343/2015 Z.z., čo viedlo k nesprávnemu postupu a nedostatkom v činnosti\nobstarávateľov pri vyhodnocovaní splnenia podmienky osobného postavenia u subjektov zúčastnených\nv konkrétnych verejných obstarávaniach. Uvedený sled skutočností bez akéhokoľvek prerušenia inou\npríčinou smeruje a nasvedčuje tomu, že by bol v predmetných zákazkách úspešný. Nemožno podľa\nžalobcu súhlasiť ani s tvrdením súdu prvej inštancie ohľadne jeho nesprávneho výkladu Rozsudku\nVšeobecného súdu vo veci T-292/15, Vakakis kai Synergates - Symvouloi gia Agrotiki Anaptixi AE\nMeleton, anciennement Vakakis International - Symvouloi gia Agrotiki Anaptixi AE v. Európska komisia.\nzo dňa 28.02.2018. Práve predmetné rozhodnutie totiž podľa žalobcu podporuje jeho argumentáciu o\nreálnom nie hypotetickom ušlom zisku ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie. Navyše predmetné\nrozhodnutie popiera súdom prezentovaný názor ohľadne toho, že žiaden uchádzač sa nemôže spoliehať\nna uzavretie zmluvy, keďže existuje možnosť obstarávateľa rozhodnúť sa neuzavrieť zmluvu s víťazným\nuchádzačom. Aj proces zrušenia zákazky resp. neuzatvorenia zmluvy s víťazným uchádzačom má svoje\npravidlá a verejný obstarávateľ /obstarávateľ musí postupovať v súlade s uvedenými pravidlami. Nemá\nmožnosť súťaže svojvoľne rušiť, rovnako tak ani svojvoľne neuzavrieť zmluvu s víťazným uchádzačom.\nPokiaľ ide o vyčíslenie ušlého zisku s odkazom na použitie 18 % obvyklej marže, žalobca má za to\nže uniesol v tomto smere bremeno tvrdenia. Pri určení výšky obvyklej marže vychádzal z údajov o\ndosiahnutom zisku za predchádzajúce obdobia jeho účasti vo verejných obstarávaniach. Zo strany\nžalovaného nedošlo v predmetnom konaní v žiadnom rozsahu k popretiu, prečo nie je možné použiť\n18 %-nú maržu, čo súd prvej inštancie vôbec nezobral do úvahy. V priebehu konania pred súdom\nprvej inštancie uvedená skutočnosť ani zo strany súdu prvej inštancie nebola spochybňovaná, a tým\nnebola spornou. Ak mal súd prvej inštancie v tejto súvislosti nejaké pochybnosti o správnosti výške\npredmetnej marže, mal na spornosť výšky uplatnenej škody upozorniť v súlade s § 171 ods. 1,\nresp. 181 ods. 2 C.s.p., resp. v súlade s ust. § 150 ods. 2 C.s.p. mohol žalobcu požiadať o ďalšie\nskutkové tvrdenia. Preto podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne \"naložil\" s nepopretým\nskutkovým tvrdením žalobcu o obvyklej marži - zákonným dôsledkom takéhoto stavu je nespornosť\nskutkového tvrdenia v zmysle ust. § 151 C.s.p., čo znamená, že táto tvrdená skutočnosť nemala byť\nosobitne predmetom dokazovania. Navyše aj keď súd uviedol, že 18 %-ná marža nie je akceptovateľná,\nprečo nie 15 %-ná marža, má platiť, že v určitom rozsahu súd prvej inštancie akceptoval predmetný\nvýpočet výšky ušlého zisku s použitím obvyklej marže. Aj pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi\nnesprávnym úradným postupom a vznikom škody žalobcovi, žalobca nesúhlasí s právnym posúdením\nsúdu prvej inštancie, že k naplneniu uvedeného predpokladu nedošlo. Žalobca odmieta názor súdu prvej\ninštancie \"čo by sa stalo, nebyť úradného postupu, ktorý žalobca považuje za nesprávny, zjednodušene\npovedané, čo by bolo, keby. Podľa jeho názoru mu vznikla konkrétna majetková ujma v podobe straty\nočakávaného prínosu (výnosu) následkom konkrétneho nesprávneho úradného postupu /nesprávny\núradný postup z hľadiska posúdenia jeho žiadostí /, a teda následok a príčina sú vo vzájomnom\npomere a bez nesprávneho postupu žalovaného by škodný následok nenastal. Pri pravidelnom behu\nvecí /nebyť protiprávneho konania - nesprávneho úradného postupu Úradu pre verejné obstarávanie/\nmohol dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku. Keby Úrad pre verejné obstarávanie na začiatku\n\nzakročil, metodicky usmernil uchádzačov alebo rozhodol o porušení zákona č. 25/2006 Z.z. resp. zákona\nč. 343/2015 Z.z. verejným obstarávateľom/obstarávateľom, nedošlo by k opakovanému pochybeniu/\nporušeniu a podmienka osobného postavenia by bola nastavená tak, že je zrejmé vzhľadom na\nabsenciu podnikateľského oprávnenia u víťazov a uchádzačov v poradí pred ním, že by bol úspešný\na došlo by k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt. Keby Úrad pre verejné obstarávanie dohliadol na\nrešpektovanie zásady rovnocennosti podmienok jednotlivých uchádzačov v rámci procesu verejného\nobstarávania /jeho postavenie bolo sťažené oproti iných uchádzačom vzhľadom na skutočnosť, že v\nrámci svojej cenovej ponuky musel zohľadniť povinné zákonné poistenie svojej živnosti \"prevádzkovanie\ncestovnej kancelárie\"/ a prijal rozhodnutie v rámci výkonu dohľadu a/alebo metodicky usmernil verejných\nobstarávateľov/obstarávateľov, k škodlivému následku v podobe straty zákazky by nedošlo, takýto stav\nby sa neopakoval pravidelne / vzhľadom na nedostatok príslušného podnikateľského oprávnenia u\nostatných uchádzačov, vrátane víťaza by bol úspešný v uvedených zákazkách/. Nesúhlasil ani s právnym\nnázorom súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme vo výške 26.000,- EUR\nneuniesol skutkové, ani dôkazné bremeno. Už v jeho žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie\nnárokov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zo dňa 20.05.2019 odôvodnil okrem nesprávneho\núradného postupu vznik nemajetkovej ujmy, a to s poukazom na zásah do žalobcovho práva podnikať a\ndo jeho dobrej povesti v zmysle ust. § 19b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov. Ďalej uviedol, že nedošlo k propagácii jeho podnikateľskej činnosti resp. dobrej povesti v danej\noblasti poskytovania služieb, t.j. služieb cestovného ruchu, organizovania kongresov a iných kultúrnych\na spoločenských podujatí, keďže neuspel v predmetných zákazkách v dôsledku nesprávneho úradného\npostupu Úradu pre verejné obstarávanie. Žalovaný nepoprel ním uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy.\nVo svojom podaní zo dňa 03.07.2020 uviedol argumenty ohľadom právneho základu uplatnenej\nnemajetkovej ujmy a zároveň naznačil za akých okolností prichádza nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy do úvahy. Suma náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá vzhľadom na jej nepopretie žalovaným\nsa tak považuje za nespornú, zodpovedá skutočnostiam, že opakovane dochádzalo k uvedenému\nnežiadúcemu stavu - nesprávnemu úradnému postupu Úradu pre verejné obstarávanie. Vzhľadom\nna imateriálny a abstraktný charakter práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby /nesprávnym\núradným postupom došlo k zásahu do jeho dobrej povesti/, vznik skutočnej ujmy v drvivej väčšine\nprípadov nie je objektívne možné preukázať. Je preto toho názoru, že právna úprava ochrany dobrej\npovesti právnickej osoby nie je postavená na vzniku skutočnej ujmy a následkoch neoprávneného\nzásahu, ale na objektívnej spôsobilosti neoprávneného zásahu privodiť ujmu, resp. negatívne zasiahnuť\ndo dobrej povesti právnickej osoby v rovine ohrozenia tejto dobrej povesti. S poukazom na uvedené\nžiadal odvolaniu vyhovieť.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V\nnadväznosti na odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho úradného postupu, ktoré považuje\nza výsledok kreatívneho ponímaniu nesprávneho úradného postupu, zdôraznil, že súd sa v bode 45\nrozsudku správne vysporiadal s posúdením činností, ktoré žalovaný vykonáva vo svetle nemožnosti\nich namietania ako nesprávneho úradného postupu. Súd správne právne posúdil, že vydávanie\nvšeobecných metodických usmernení je len jednou z jeho kompetencií, nie jeho automatickou\npovinnosťou v prípade ich vyžiadania žalobcom. Navyše, aj v prípade ich vydania, nejde o všeobecne\nzáväzný právny predpis, ktorý by boli povinní verejní obstarávatelia dodržiavať, aj keď samozrejme,\nvšeobecné metodické usmernenia by nemali ostať v rámci zadávania zákaziek verejnými obstarávateľmi\nbez povšimnutia. Uvedené v zásade potvrdil samotný žalobca, keď v bode 18 odvolania citoval z\nrozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/51/2021 zo dňa 17. 03. 2022. Nevydanie všeobecného\nmetodického usmernenia podľa predstáv a \"na pokyn\" žalobcu však nemalo a nemohlo mať akýkoľvek\nvplyv na získanie či nezískanie zákaziek, z ktorých si žalobca nárokuje hypotetickú náhradu škody a\nnemajetkovej ujmy, t. j. neexistovala tu akákoľvek príčinná súvislosť. Čo sa týka žalobcovho tvrdenia,\nže žalovanému je možné pripísať nesprávny úradný postup aj tým, že nevydal rozhodnutia resp.\nprotokoly ako výsledky administratívnych konaní o porušení zákona č. 343/2015 Z. z., a preto žalobca\nnezískal ním označené zákazky, žalovaný uviedol, že už samotná nadväznosť takýchto úkonov znie\nabsurdne. Ak by totiž aj vyhodnotil podnety žalobcu ako opodstatnené a viedol by konanie o preskúmanie\núkonov kontrolovaného, tak výsledkom jednotlivých konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného, resp.\nkontrol, by boli rozhodnutia (v zmysle zákona č. 343/2015 Z. z.) či protokoly (podľa zákona č. 25/2006 Z.\nz.), ktorými by sa len deklarovalo porušenie jednotlivých ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, a\nktoré by tvorili podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty samotnému verejnému obstarávateľovi\nalebo obstarávateľovi v správnom konaní. Zmluvy, z ktorých žalobca žiada nahradiť škodu a ktoré\nboli uzatvorené automatizovaným spôsobom prostredníctvom Elektronického kontraktačného systému\n\n(ďalej len \"EKS\"), by boli realizované a k plneniu by aj napriek takýmto jeho rozhodnutiam došlo.\nHypoteticky by mohol verejný obstarávateľ odstúpiť od uzatvorenej zmluvy s úspešným uchádzačom,\nktorý nespĺňal podmienku účasti vo verejnom obstarávaní a vyhlásiť nové verejné obstarávanie\nprostredníctvom EKS, ale vzhľadom na povahu EKS nie je rovnako isté, aké subjekty by sa nového\npostupu zadávania zákazky zúčastnili, či by sa jej zúčastnil samotný žalobca a napokon, či by sa stal\núspešným uchádzačom, nakoľko prípadné následné verejné obstarávania by sa opätovne nachádzali\nv štádiu automatického vyhodnocovania ponúk na základe najnižšej ceny. V tejto súvislosti dodal,\nže i keď \"vykonávanie dohľadu je jeho každodennou povinnosťou\", aj samotný výkon dohľadu nad\nverejným obstarávaním má svoje pravidlá, postupy a medze s tým, že jeho postup neurčuje žalobca,\nale príslušný právny predpis, a to zákon o verejnom obstarávaní. V nadväznosti na uvedené preto\npripomenul, že v prípade zákaziek s nízkou hodnotou svoju \"každodennú povinnosť\" vykonávania\ndohľadu realizovať ani nemohol, nakoľko mu § 169 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní resp. v §\n147 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, ukladal povinnosť postúpiť podnety žalobcu na\norgán vnútornej kontroly kontrolovaných so žiadosťou o zaslanie výsledku uskutočnenej kontroly. V\npostúpených prípadoch orgány vnútornej kontroly kontrolovaných nekonštatovali porušenie jednotlivých\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich proces verejného obstarávania,\npreto nie je možné pripísať zodpovednosť za výsledok vnútornej kontroly jemu. V ďalších podnetoch,\nktorými sa zaoberal, nakoľko išlo o podlimitné zákazky, na základe právnej úpravy podmienok účasti\nsubjektov vo verejnom obstarávaní, ako aj na základe stanovísk kompetentných orgánov, vyhodnotil\npodnety ako nedôvodné, a preto nezačal konania o preskúmanie úkonov toho-ktorého verejného\nobstarávateľa. Ak by však aj vydal rozhodnutia o porušení zákona o verejnom obstarávaní, nijakým\nspôsobom by takéto výsledky kontroly neovplyvňovali už uzatvorený postup zadávania napadnutých\nzákaziek žalobcom a uvedené by nemalo akýkoľvek vplyv ani na získanie akýchsi hypotetických novo\nvyhlásených zákaziek, či vôbec na žalobcovu potenciálnu účasť v ich postupe zadávania. Uviedol\ntiež, že mu nedá nevyjadriť k žalobcovým scenárom ohľadne povinnosti podať návrh na určenie\nneplatnosti tých-ktorých zmlúv na príslušný súd. Inštitút domáhania sa neplatnosti zmluvy podľa §\n180 zákona o verejnom obstarávaní bol a aj je inštitútom výnimočným a žalovaný ho aplikoval len pri\nprípadoch významného a hrubého porušenia zákona o verejnom obstarávaní, za ktoré však zákazky\nvo finančných limitoch maximálne podlimitných, s trvaním doslova pár dní, považovať nie je možné.\nZároveň upriamuje pozornosť na znenie § 180 zákona o verejnom obstarávaní účinného v rozhodnom\nčase, ktorý zakotvoval, že ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný\nobstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú\nzmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote\njedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Z dikcie § 180 Zákona\no verejnom obstarávaní je tak zrejmé, že prvou základnou požiadavkou na pristúpenie k domáhaniu\nsa určenia neplatnosti je výkon dohľadu nad dotknutými verejnými obstarávaniami, ktoré však, na\nzáklade jednotlivých podnetov žalobcu, žalovaný v prípadoch, kedy na to bol oprávnený, vyhodnotil tak,\nže nezačne konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, čo v jednotlivých odpovediach žalobcovi\npatrične odôvodnil. Zároveň dal do pozornosti ďalšiu kľúčovú skutočnosť, a to, že zmluvy, ku ktorým\nžalobca viaže ním nesprávne tvrdený a neexistujúci nesprávny úradný postup žalovaného, vzhľadom na\nich obsah a charakter plnenia, boli uzatvárane väčšinou na niekoľko dní či týždňov. Nie je preto sporné,\nže od neho nebolo možné objektívne žiadať a očakávať, aby podával na príslušný súd návrhy na určenie\nneplatnosti zmlúv, z ktorých sa už plnilo a predmet bol v celom rozsahu splnený. Napokon, k obdobnému\ndospel aj následný vývoj právnej úpravy s tým, že v aktuálne platnom zákone o verejnom obstarávaní\nustanovenie § 180 vyslovene stanovuje jednu z podmienok, a to, že návrh na určenie neplatnosti\nzmluvy je zo strany úradu možné podať voči takej zmluve, ktorá, okrem iného, ešte nie je splnená. Z\nuvedených dôvodov preto žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v nepodaní návrhov\nna určenie neplatnosti dávno neplatných zmlúv, v žiadnom prípade neobstojí. Pokiaľ žalobca poukazuje\nna predbežné právne posúdenie uskutočnené súdom prvej inštancie v obsadení zákonnou sudkyňou\nA.. T. E., zdôraznil, že na predbežnom prejednaní sporu ozrejmil, akým spôsobom a z akých dôvodov\nvybavil podnety žalobcu tak, pričom ku konštatovaniu, že porušil akýkoľvek úradný postup, nedošlo.\nNa predbežnom prejednaní sporu ani na ktoromkoľvek ďalšom ústnom pojednávaní sa však ani jeden\nzákonný sudca nevyjadril tak, že by žalobcovi čo i len predbežne prislúchala akákoľvek náhrada škody, a\nnajmä, že by žalobca preukázal akúkoľvek príčinnú súvislosť. Naopak, obaja zákonní sudcovia sa počas\nústnych pojednávaní vyjadrili, že nárok žalobcu nie je preukázaný a že absentuje príčinná súvislosť.\nZároveň žalovaný upozorňuje, že žalobca svoje odvolanie opiera o dezinterpretované výroky súdu\nuvedené v začiatočnom štádiu pojednávaní v danej veci, akým je predbežné prejednanie sporu, pričom\nzjavne ignoruje závery uvedené v rozsudku ako výsledku rozhodnutia vo veci samej. Práve rozsudok\n\nodzrkadľuje právne posúdenie veci súdom, v ktorom sa súd vysporiadal aj s otázkou (ne)existencie\nnesprávneho úradného postupu žalovaného, pričom súd na žiadnom mieste v rozsudku neprijal záver, že\nby sa dopustil nesprávneho úradného postupu. V nadväznosti na argumenty žalobcu v odvolaní, v rámci\nktorých namieta závery súdu prvej inštancie o jeho ušlom zisku ako hypotetickom poukázal na to, že\nžalobcom v rámci danej argumentácie predostreté scenáre sú hypotetické, čo uznal aj súd v rozsudku.\nJe pritom podľa žalovaného celkom logické, že sa súd v rozsudku zaoberal ďalšími potenciálnymi krokmi\npri prípadnom zrušení určitých zákaziek v EKS, nakoľko práve ďalšie nasledujúce prípadne kroky v\nprávnom slova zmysle sú relevantné pre posúdenie, či by vôbec k škode proklamovanej žalobcom mohlo\ndôjsť. V prejednávanom prípade nebolo možné, aby žalobcovi vznikla akákoľvek škoda, nakoľko aj v\nprípade, ak by vôbec došlo k zrušeniu tej-ktorej zákazky, a ak vôbec by ten-ktorý verejný obstarávateľ\nvyhlásil súťaž nanovo, ďalší sled udalostí v rámci zadávania zákazky nie je v žiadnom prípade možné\npredpokladať. Je značne pochybné, či by bol žalobca v predmetných zákazkách pred ich uzatvorením\núspešný, keď v zákazkách, v ktorých žiada škodu nahradiť, by úspešný už nikdy nebol, nakoľko zákazka\nbola vždy ukončená automatizovaným systémom uzatvorenia zmluvy. V hypotetickom prípade zriadenia\nnovej zákazky v EKS je opäť v rovine domnienky predpokladať, ktoré hospodárskej subjekty by sa\nzúčastnili, či by sa zúčastnil žalobca a kto by sa stal úspešným uchádzačom. V kontexte uvedeného tak\nsúd správne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 507/2017-14\nzo dňa 03. 08. 2017, podľa ktorého musí každý záujemca/uchádzač kalkulovať s tým, že nemá vopred\nprávny nárok na uzavretie zmluvy. Skutočnosť, že sa žalobca s názorom súdu nestotožňuje, nemôže\nsama o sebe viesť k záveru o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy (napríklad II. ÚS 87/07-10). Vzhľadom na vyššie uvedené je absolútne vylúčený záver žalobcu, že\nsa v danom prípade nejedná o hypotetický ušlý zisk, ale o reálny ušlý zisk. Pokiaľ ide o námietky žalobcu\ntýkajúce sa preukázania výšky ušlého zisku, konštatoval, že ide o skutočne pozoruhodnú interpretáciu\nzákona Civilného sporového poriadku, keďže žalobca, ako v zásade aj žalovaná strana, pokiaľ niečo\ntvrdí, musí predmetné aj dokázať. Uvedené patrí k základným zásadám civilného sporového konania,\npremietnuté do článku 8 C.s.p., podľa ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité\npre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti\na podľa pokynov súdu. \"Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena\nvedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu. Vo\nvšeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore\nkaždý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Ak sa žalobca snaží svoje banálne pochybenie pri\nunesení dôkazného bremena obhájiť tým, že on a ani súd údajne výšku marže ako takú nespochybnili,\npredostretá myšlienková línia žalobcu je prinajmenšom v hrubom rozpore s elementárnou znalosťou\ncivilného sporového konania ako takého. Súd z povahy civilného sporového konania nie je stranou\nsporu, aby tvrdenia žalobcu popieral, a tak sa stali nespornými, ako sa mylne domnieva žalobca. Taktiež\nje nesprávne predostierať, že by žalovaný nepoprel žalobcom tvrdený ušlý zisk vo výške 18% marže.\nPoprel totiž celý žalobcom tvrdený nárok, bez ohľadu na spôsob jeho výpočtu. Súd nie je povinný a\nani oprávnený pripomínať strane sporu jej vlastné povinnosti, a to potrebu preukázať svoje tvrdenia,\npričom zároveň v zmysle § 150 ods. 2 C.s.p. súd môže požiadať strany sporu o ďalšie skutkové tvrdenia,\nnie o dôkazné prostriedky. Žalobca si tak evidentne pletie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.\nSvoje základné pochybenie spočívajúce v neunesení dôkazného bremena sa žalobca napokon pokúsil\nzhojiť tvrdením, že aj keď súd uviedol, že 18%-ná marža nie je akceptovateľná, prečo nie 15 %-ná\nmarža, údajne tak v určitom rozsahu akceptoval predmetný výpočet výšky ušlého zisku s použitím\nobvyklej marže. To však nezodpovedá obsahu napadnutého rozsudku. V súvislosti s argumentáciou\nžalobcu v odvolaní ohľadne ním tvrdenej príčinnej súvislosti, o ktorej existencii je presvedčený, opätovne\nžalovaný s odkazom na všetky svoje doterajšie vyjadrenia zdôraznil, že v danom prípade nielenže\nneexistuje akýkoľvek jeho postup, ktorý je možné označiť za nesprávny úradný postup, neexistuje ani\nakákoľvek príčinná súvislosť medzi jeho konaním a žalobcom tvrdeným vznikom škody (pričom tvrdí,\nže žalobcovi nevznikla akákoľvek škoda, ako ďalší zo zákonných predpokladov pre jej priznanie). Jeho\npostup žalovaného nijako nemohol ovplyvniť automatizovaný proces uzatvorenia zmlúv s úspešnými\nuchádzačmi v predmetných verejných obstarávaniach zadávaných prostredníctvom EKS. Domnienky\nžalobcu o tom, čo by eventuálne nastalo, ak by žalovaný vydal nezáväzné všeobecné metodické\nusmernenie podľa ním želaného znenia, resp. vydal protokoly alebo rozhodnutia prípadne konštatujúce\nporušenie zákona o verejnom obstarávaní, pričom následne by pravdepodobne boli vyhlásené nové\nsúťaže v EKS (a rovnako pravdepodobne by aj nemuseli byť vyhlásené), následne by sa možno žalobca\nzúčastnil spolu s ďalšími uchádzačmi, ktorých účasť sa nedá predvídať, pričom výsledkom by bol akýsi\nneurčitý hospodársky subjekt, sú v maximálne možnej miere hypotetické a absurdné. Rovnaké právne\na skutkové posúdenie zaujal aj súd v rozsudku, keď v bode 53 jasne uviedol, že v prípade vydania\n\nvšeobecného metodického usmernenia, prípadne vykonaním kontrol, vydaním protokol či rozhodnutí\na pod., nie je možné uzavrieť, že by sa žalobca automaticky stal úspešným uchádzačom. Napokon\nvo vzťahu k argumentácii žalobcu v odvolaní ohľadne fiktívnej nemajetkovej ujme konštatoval, že pri\nnej žalobca neuniesol ani len bremeno tvrdenia, nehovoriac o dôkaznom bremene, čo v bode 56\nrozsudku uznal aj samotný súd. V konaní poprel vznik škody v podobe ušlého zisku ako takého, čiže\nlogicky, keďže nemajetková ujma vznikne subsidiárne po vzniku práva na náhradu škody, poprel aj vznik\nnemajetkovej ujmy. Už vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 07. 2020 v bode II Nemajetková ujmy vyčerpajúco\nvysvetlil, prečo je žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy hypotetický a nereálny v\nkorelácii s absurdnosťou a neexistenciou nároku na náhradu škody ako takej. Následne je preto potrebné\nodmietnuť účelové a mylné tézy žalobcu v bode 42 odvolania. Nijakým spôsobom nenaznačil, za akých\nokolností by mal žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Nakoľko žalobca vytrháva jeho vety z\nkontextu, z predmetného vyjadrenia odcitoval celú časť, z ktorej žalobca úmyselne vybral len jednu tézu\na následne účelovo zmenil jej význam. Nemajetková ujma by mohla žalobcovi vzniknúť len v dôsledku\ntoho, že by mal verejný obstarávateľ jedinú zákonom stanovenú možnosť ďalšieho postupu, a to uzavrieť\ns ním zmluvu. Verejný obstarávateľ však nemusel so žalobcom uzavrieť zmluvu. Z uvedeného dôvodu\nsa javí tvrdenie žalobcu, že mu vznikla nemajetková ujma a v dôsledku nesprávneho úradného postupu,\nktorý mal za následok neodstúpenie verejných obstarávateľov/ obstarávateľov od uzatvorených zmlúv,\nako neopodstatnené. Žalobca v danom prípade nemôže preukázať existenciu právneho nároku na\nuzavretie zmluvy ako základného predpokladu pre uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorý žalobca\nrovnako odvodzuje práve z hypotetickej domnienky, že by s ním verejný obstarávateľ uzavrel zmluvu.\nVo väzbe na uvedené žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nemožno preukázať\npriamu príčinnú súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom. Nakoľko v\nprípade nedostatku ktoréhokoľvek zo zodpovednostných predpokladov je vylúčená možnosť náhrady\nnemajetkovej ujmy, tak žalobca nemôže byť v tomto spore úspešný. Záverom zdôraznil, že nie je\nvadou rozsudku, pokiaľ nevyhovuje očakávaniam jednej strany sporu. V posudzovanej veci zostáva\npresvedčený, že prvostupňový súd rozhodol správne, pričom jeho rozsudok je dostatočne odôvodnený\na jasne a zrozumiteľne uvádza, na základe akých skutočností súd dospel k presvedčeniu, že žaloba\nnie je dôvodná. Rozsudok súdu je podľa jeho názoru potrebné potvrdiť ako správny z hľadiska vecného\ni právneho. Žalobca nepreukázal naplnenie kumulatívne vyžadovaných predpokladov pre priznanie\nnáhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., a teda neuniesol dôkazné bremeno, ktorého ťarcha je\naj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky práve na tej strane sporu, ktorá sa určitého práva\ndomáha. Po zhodnotení zistených skutočností má za to, že žalobca nepreukázal naplnenie základných\natribútov práva na náhradu škody v časti o zaplatenie ušlého zisku, ako ani ním požadovanú výšku\nnemajetkovej ujmy, pričom zároveň neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako ani dôkazné bremeno vo vzťahu\nk ním požadovanej náhrade ušlého zisku a nemajetkovej ujmy. Na základe uvedených skutočností\nnavrhol napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.\n6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného\nodvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §\n378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a odvolanie žalobcu\nje nedôvodné.\n7. Žalobca v preskúmavanej veci uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom vo výške 173 180,00 Eur s príslušenstvom a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 26\n000,00 Eur podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pričom nesprávny úradný postup, od ktorého odvodzuje\nuplatnené nároky, mal podľa neho spočívať v tom, že Úrad pre verejné obstarávanie napriek tomu, že\nvo verejných obstarávaniach, ktorých sa žalobca zúčastnil, boli opakovane úspešní súťažitelia, ktorí\nnespĺňali podmienku týkajúcu sa osobného postavenia, nevyužil nástroje, ktoré mu zákon dáva na\nzabránenie zopakovania nežiaduceho stavu.\n8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so všetkými skutkovými závermi súdu prvej inštancie\nobsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné\nna ustálenie skutkového stavu, ktorý bol významný pre rozhodnutie vzhľadom právne posúdenie veci,\npričom skutkový stav ustálil správne a v dostatočnom rozsahu. Skutočnosti zistené súdom prvej inštancie\nna jednej strane majú oporu v obsahu vykonaných dôkazov a na strane druhej bez akýchkoľvek\npochybností poskytujú dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie v spore. To platí vo vzťahu k\nokolnostiam týkajúcim rozsahu a okolností týkajúcich sa jednotlivých verejných obstarávaní, v súvislosti\ns ktorými žalobca podanou žalobou uplatnil svoje nároky, ako i k vzniku majetkovej škody v podobe\n\ntvrdeného ušlého zisku a nemajetkovej ujmy. Nedôvodne tak žalobca v odvolaní (formálne) vytýka súdu\nprvej inštancie nesprávne ustálenie skutkového stavu veci, keď naviac žiadny konkrétny (rýdzo) skutkový\nzáver súdu prvej inštancie ani nespochybňuje.\n9. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, podľa ktorých zo strany žalovaného nedošlo v konaní\nv žiadnom rozsahu k popretiu, prečo nie je možné na výšku škody použiť 18 %-nú maržu, čo súd\nprvej inštancie vôbec nezobral do úvahy a nedošlo ani k popretiu vzniku nemajetkovej ujmy na strane\nžalovaného, táto účelová argumentácia žalobcu nemôže obstáť. Žalovaný totiž, ako na to správne\npoukazuje aj vo vyjadrení k odvolaniu, poprel vznik nároku na akýkoľvek ušlý zisk a tiež, že by v\ndôsledku jeho postupu žalobcovi vznikla tvrdená nemajetková ujma, na ktorej náhradu by mal nárok.\nZa tohto stavu, v spojitosti so záverom, že v prípade majetkovej škody ide iba o hypotetický ušlý zisk,\nsú správne aj závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých žalobca nepreukázal vznik škody, avšak ani\nnemajetkovej ujmy, keď v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno; v prípade nemajetkovej ujmy naviac\nani povinnosť tvrdenia. Na tom nič nemení ani argumentácia žalobcu v odvolaní, v rámci ktorej žalobca\nneprípustne a účelovo vytrháva z kontextu vyjadrenia žalovaného prezentované v priebehu konania a\ntiež obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a interpretuje ich bez ohľadu na ich skutočný význam\na zároveň v rozpore s podstatou, účelom a zmyslom jednotlivých prostriedkov procesného útoku a\nobrany, ako sú upravené v Civilnom sporovom poriadku. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca v odvolaní v\nsúvislosti s preukazovaním vzniku nemajetkovej ujmy namieta, že vzhľadom na imateriálny a abstraktný\ncharakter práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby (nesprávnym úradným postupom došlo\nk zásahu do jeho dobrej povesti), vznik skutočnej ujmy v drvivej väčšine prípadov nie je objektívne\nmožné preukázať, a preto ho v tomto smere ani nezaťažuje dôkazné bremeno, odvolací súd považuje\nza potrebné zdôrazniť, že hoci je pravdou, že samotnú ujmu (vzhľadom na jej nemateriálnu povahu)\nnie je možné priamo preukázať, predmetom dokazovania môžu a aj majú byť skutočnosti, z ktorých\nvznik takejto ujmy vyplýva. Nepochybne pritom nemožno akceptovať účelový a zjednodušujúci výklad\nžalobcu, že ak došlo k porušeniu práva, ktoré by sa potenciálne mohlo dotknúť dobrej povesti právnickej\nosoby, nie je pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy (peňažného zadosťučinenia) potrebné preukázať\nžiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver o reálnom zásahu do povesti. Tieto námietky\nžalobcu v odvolaní preto odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené.\n10. Na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie posúdil\nspor správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval správne právne predpisy,\nktoré správne interpretoval, pričom dospel k správnemu záveru, že v preskúmavanej veci neboli\nsplnené hmotnoprávne predpoklady pre vznik práva žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy\nuplatnenej podanou žalobou. Ani námietka žalobcu v odvolaní týkajúca sa nesprávneho právneho\nposúdenia veci tak nemôže obstáť. Prvoinštančný súd totiž správne dospel k záveru, že Úrad pre verejné\nobstarávanie sa nedopustil žiadneho nesprávneho úradného postupu, ktorý by mohol viesť k vzniku\nškody alebo nemajetkovej ujmy tvrdených žalobcom, keď okrem toho, že o nesprávny úradný postup\nnešlo, žalobca v danej veci uplatnil iba hypotetický ušlý zisk, no najmä, že medzi postupom Úradu pre\nverejné obstarávanie, od ktorého žalobca odvodzuje uplatnené nároky, a tvrdeným vznikom škody a\nnemajetkovej ujmy nemôže existovať a ani neexistuje príčinná súvislosť. Súd prvej inštancie všetky svoje\núvahy vedúce k uvedeným záverom podrobne, zrozumiteľne, logicky a vnútorne konzistentne vysvetlil\nv odôvodnení svojho rozsudku a nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so všetkými jeho\nprávnymi závermi, ohľadne uvedených otázok v podrobnostiach na ne odkazuje s tým, že ďalej sa vyjadrí\nk jednotlivým otázkam v nadväznosti na posúdenie opodstatnenosti odvolacích námietok žalobcu.\n11. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta správnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého nedošlo\nzo strany Úradu pre verejné obstarávanie k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý by zakladal\nzodpovednosť žalovaného za tvrdenú škodu a nemajetkovú ujmu, keď nesúhlasí s konštatovaním, že\nnevydanie metodického usmernenia nemožno označiť za také pochybenie, aby bolo možné z neho\nvyvodiť nesprávny úradný postup a že čo sa týka kontrolných právomocí, Úrad pre verejné obstarávanie\nvybavoval jeho žiadosti o vykonanie kontroly/námietky proti výsledkom verejných súťaží, či už sám\nalebo postúpením jednotlivým orgánom vnútornej kontroly, odvolací súd poukazuje na to, že predmetný\nzáver prvoinštančného súdu je správny. Je síce pravdou, že za nesprávny úradný postup možno v\nurčitých prípadoch považovať aj nekonanie orgánu verejnej moci, avšak treba zdôrazniť, že okrem\ntoho, že tvrdenie žalobcu podľa ktorého zo strany Úradu pre verejné obstarávanie došlo k úplnému\n\"odignorovaniu\" jeho právomoci v oblasti dohľadu nezodpovedá skutočnosti (žalobca nepopiera, že\nÚrad jeho žiadosti vybavoval, hoci nie k jeho spokojnosti), je z hľadiska splnenia predpokladov pre\n\nvznik zodpovednosti za škodu a prípadnú nemajetkovú ujmu kľúčové, že ak by aj Úrad postupoval\npasívne, nemalo by to žiadny vplyv na postavanie žalobcu. Úrad totiž na základe žiadostí žalobcu\nnerozhodoval o jeho právach a povinnostiach a (ako na to žalovaný správne poukazuje aj vo vyjadrení\nk odvolaniu) ak by aj Úrad konal podľa predstáv žalobcu a vyhodnotil jeho podnety ako opodstatnené,\nvýsledkom jednotlivých konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného, resp. kontrol, by mohli byť iba\nrozhodnutia alebo protokoly, ktorými by sa len deklarovalo porušenie zákona o verejnom obstarávaní,\ntvoriace podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty samotnému verejnému obstarávateľovi\nalebo obstarávateľovi v správnom konaní, pričom uvedené nepochybne nemohlo mať bez ďalšieho za\nnásledok, že žalobca by bol danú zákazku získal; a to aj z dôvodu, že zmluvy v prípade obstarávaní, na\nktoré poukazuje žalobca, boli uzatvorené automatizovaným spôsobom prostredníctvom Elektronického\nkontraktačného systému, boli už realizované a na ich základe došlo k plneniu skôr, než by sa prípadne\nzistilo, že niektorá zo žiadostí žalobcu je opodstatnená. Ani táto odvolacia námietka žalobcu preto nie\nje opodstatnená, pričom pokiaľ žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení\nsvojho rozsudku okrem vydania všeobecného metodického usmernenia nezaoberal už žiadnym iným\nnástrojom, a preto nedostal odpoveď, či Úrad pre verejné obstarávanie v rámci svojich zákonných\nprávomoci mal vydať rozhodnutie o porušení povinností verejných obstarávateľov/obstarávateľov alebo\npodať na súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy, odvolací súd poukazuje na to, že vyššie uvedení\nplatí vo vzťahu ku všetkým nástrojom, ktorými Úrad v danom prípade disponoval, a preto je nerozhodné,\nči sa prvoinštančný súd vysporiadal výslovne so všetkými námietkami a rozsiahlou argumentáciou,\nktorú i odvolací súd považuje za účelovú a nesprávnu. Kľúčový je jeho správny záver, že Úrad pre\nverejné obstarávanie sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, ktorý by zakladal zodpovednosť\nžalovaného za škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú podanou žalobou v tomto konaní, pričom bez\nprávneho významu je aj argumentácia a všeobecné úvahy žalobcu o tom, ako by Úrad mal vždy v\nsúvislosti s verejným obstarávaním postupovať vzhľadom na jeho kontrolné právomoci a úlohy v celom\nprocese verejného obstarávania. Ani odvolacia námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku\npreto nemôže obstáť.\n12. Bez významu a neopodstatnená je tiež námietka žalobcu v odvolaní, podľa ktorej je nesprávny\nnázor súdu prvej inštancie o zanedbateľnom význame všeobecných metodických usmernení Úradu pre\nverejné obstarávanie a že Úrad pre verejné obstarávanie v uvedenom prípade nepochybil, keď nevydal\nvšeobecné metodické usmernenie. Hoci odvolací súd, čiastočne zhodne s názorom vyplývajúcim\nz rozsudku Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/51/2021 zo dňa 17.03.2022, na ktorý odkazuje\nžalobca, súhlasí s tým, že metodické usmernenia vo všeobecnej rovine vo verejnom obstarávaní\nmajú svoj nepopierateľný význam, kľúčová je skutočnosť, že nie sú formálnym prameňom práva,\nnie sú pre jednotlivých súťažiteľov právne záväzné, a preto obstojí aj konštatovanie prvoinštančného\nsúdu, že ich význam je zanedbateľný; napr. v porovnaní s pravidlami vyplývajúcimi pre súťažiteľa\nzo všeobecne záväzných právnych predpisov. Bez ohľadu na význam predmetných všeobecných\nmetodických usmernení Úradu je však vo vzťahu k preskúmavanej veci podstatné najmä to, že ani\nnevydanie metodického usmernenia podľa predstáv žalobcu nemohlo vzhľadom na proces obstarávania\nvo veciach namietaných žalobcom, založiť zodpovednosť za škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú\npodanou žalobou; a preto ani táto námietka žalobcu nemá z hľadiska správnosti žiadnu relevanciu.\n13. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na to, že pôvodný zákonný sudca v rámci svojho predbežného\nprávneho posúdenia mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti nesprávny\núradný postup je daný, keď mu nebolo zrejmé, prečo napriek toľkým žiadostiam žalobcu nedošlo\nk odstráneniu nezákonného stavu a neskôr v konaní po zmene zákonného sudcu bez náležitého\nodôvodnenia, v rozpore s princípom právnej istoty/legitímnymi očakávaniami/ došlo k prezentovaniu\nopačného názoru, že nesprávny úradný postup nie je daný, táto námietka je rovnako neopodstatnená.\nOkrem toho, že otázka existencie nesprávneho úradného postupu je iba parciálnou a navyše nie\nnajdôležitejšou v danej veci, treba zdôrazniť, že súd svojim predbežným právnym posúdením veci\nnie je viazaný, nič mu nebráni ho neskôr prehodnotiť a prijať pre účely rozhodnutia v spore hoci aj\nopačný záver. Naviac, námietky žalobcu sú v tomto smere účelové a zavádzajúce, keď hoci žalobca\nosobitne zdôrazňuje predbežné posúdenie existencie nesprávneho úradného postupu v jeho prospech,\nzamlčiava počiatočné predbežné posúdenie ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti, ktoré sú v\njeho neprospech. Táto odvolacia námietka žalobcu, v rámci ktorej žalobca nepriamo naznačuje neférové\nvedenie procesu, potom rovnako nemôže obstáť, keď ani v tomto smere neboli porušené procesné práva\nžalobcu a nedošlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces.\n\n14. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, v rámci ktorej odmieta záver súdu o\nhypotetickom ušlom zisku, pretože celkom nelogicky sa podľa neho súd prvej inštancie v rámci svojich\núvah o vzniku škody sa opakovane vracia do stavu zákazky po jej zrušení, aký by bol scenár po\nzrušení zákazky a jej následnom opakovaní, či by bol úspešný. Predmetný záver súdu prvej inštancie\nje totiž celkom správny. Ak by totiž aj došlo k uplatneniu natoľko extrémneho nástroja kontroly, akým je\npodanie žaloby o neplatnosť zmluvy uzavretej vo verejnom obstarávaní (čo v prípadoch namietaných\nžalobcom ani nebolo možné, ako na to správne poukazuje aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu),\nstále by to malo za následok iba vznik potreby vyhlásenia nových súťaží a v takomto prípade by\nbolo skutočne výsostne v rovine hypotéz a špekulácii, či by žalobca (ako suverénne vyhlasuje) bol\npredmetné zákazky získal. Nejde totiž o situáciu, kedy by žalobca automaticky, ak by nedošlo k zrušeniu\nsúťaže, nastúpil na miesto pôvodného víťaza obstarávania, teda nejde v jeho prípade ani o tzv. stratu\npríležitosti, ktorú považuje za základ pre vznik škody Súdny dvor v rozsudku Všeobecného súdu vo veci\nT-292/15, Vakakis kai Synergates - Symvouloi gia Agrotiki Anaptixi AE Meleton, anciennement Vakakis\nInternational - Symvouloi gia Agrotiki Anaptixi AE v. Európska komisia. zo dňa 28.02.2018, na ktorý\nžalobca účelovo odkazuje v odvolaní. Na rozdiel od toho súd prvej inštancie v tomto smere priliehavo\nodkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/195/2015, uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 478/2017-11 i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4Cdo/319/2008, ktorých práve závery je aj podľa odvolacieho súdu na mieste aplikovať v\npreskúmavanej veci. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že v jeho prípade nejde o\nhypotetický ušlý zisk, ale o reálny ušlý zisk, ktorý má konkrétny preukázateľný základ v neplnení si úloh\na právomoci Úradu pre verejné obstarávanie zverených mu zákonom č. 25/2006 Z.z. resp. zákonom č.\n343/2015 Z.z., pričom v tejto súvislosti neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že hoci žalobca opakovane\nzdôrazňuje svoje stanovisko o reálnosti ušlého zisku vychádzajúce z ním prezentovanej istoty, že\nby získal zákazky, v ktorých sa dožadoval nápravy, podnikateľským oprávnením na \"prevádzkovanie\ncestovnej kancelárie\" podľa jeho vlastného tvrdenia v rozhodujúcom čase nedisponovala \"prevažná\nväčšina uchádzačov\", teda nie všetci, ktorí sa zúčastnili zákaziek, pričom žalobca na inom mieste sám\nuvádza, že ním tvrdený sled skutočností bez akéhokoľvek prerušenia inou príčinou iba nasvedčuje tomu,\nže by bol v predmetných zákazkách úspešný.\n15. Napokon, neopodstatnene žalobca v odvolaní namieta aj správnosť záveru súdu prvej inštancie,\nže nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.\nSprávne totiž súd prvej inštancie, s priliehavým odkazom na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych\nautorít, vychádzal z toho, že nebolo preukázané, že by vydanie metodického usmernenia ani vykonania\niných opatrení, kontrol, zverejnením protokolov a pod., viedlo k tomu, že žalobca by sa stal úspešným\nuchádzačom vo verejných obstarávaniach, a preto nie je možné ustáliť, že zisk, ktorý žalobcovi podľa\njeho názoru ušiel, by bol získal, nebyť úradného postupu, ktorý považuje za nesprávny. Ani v tomto\nsmere preto odvolacie námietky žalobcu nemôžu obstáť a nemôžu viesť k pre neho priaznivejšiemu\nposúdenie otázky príčinnej súvislosti, ktorej absencia sama o sebe bráni vzniku zodpovednosti za škodu,\nteda i vzniku všetkých nárokov uplatnených podanou žalobou v tomto spore.\n16. Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že súd prvej inštancie z dostatočne a správne\nustáleného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver, že v danej veci nie sú splnené\npodmienky pre vyhovenie podanej žalobe, keď žalobcovi nárok na náhradu škody (hypotetického ušlého\nzisku) ani nemajetkovej ujmy nevznikol, a preto správne rozhodol, keď podanú žalobu v celom rozsahu\nako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).\n17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.\nv spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., avšak úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov\nodvolacieho konania, keď mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/16/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:391ec270-ca06-4465-9e8d-e62e4d21106e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.478.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 478/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 478/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.478.2017.1"}, {"guid": "ussr:cdbe191f-1804-4f33-9482-d184b3d51fd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.507.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 507/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 507/2017 z 3. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.507.2017.1"}, {"guid": "ussr:80000845-5811-41b2-9f3a-8a18147fd59f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 87/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80000845-5811-41b2-9f3a-8a18147fd59f"}, {"guid": "1a7a3ff3-d108-46dc-a21f-a984e228eac5:43c0a96e-8544-4d8c-be6b-76d2d50a6821", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1303899791.1", "spisova_znacka": "5Cdo/195/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/195/2015 z 28. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1303899791.1"}, {"guid": "81ed90e3-2df0-4ea0-8e19-63dd641a383b:af3effe0-d8de-48c9-acac-c3add563ab7d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6110202024.1", "spisova_znacka": "6MCdo/16/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/16/2012 z 29. 10. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6110202024.1"}, {"guid": "dfb2393c-8843-49ce-a074-7424724c0ff3:43d1a62f-74ae-43f8-bac4-c95ef1793be2", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cob/51/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/51/2021 z 17. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2022-03-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dfb2393c-8843-49ce-a074-7424724c0ff3:43d1a62f-74ae-43f8-bac4-c95ef1793be2"}], "citovane_v": []}