{"guid": "4994781a-bee7-4b27-95c5-d2b0576a63af:549ede6f-81e9-4470-9ccf-d007d2b8199b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1218208919.3", "spisova_znacka": "15CoCsp/31/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoCsp/31/2023 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2024, sp. zn. 15CoCsp/31/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1218208919.3", "identifikacne_cislo": "1218208919", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Mészárosová", "sudca_id": 1356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-meszarosova-1356", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/549ede6f-81e9-4470-9ccf-d007d2b8199b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1218208919.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1218208919.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1218208919.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15CoCsp/31/2023\n1218208919\n30. 10. 2024\nJUDr. Eva Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2024:1218208919.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov\nsenátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: B. B. R. X. E. C. Š.\nM. D. X. Á. , O. Y. XX.X.XXXX, Z. V. V., O. Č.. XXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária KONCOVÁ\n& PARTNERS, s.r.o., Trenčín, Kpt. Jaroša č. 1312/29, IČO: 47 256 907, za ktorú koná JUDr. Barbora\nKoncová, LL.M., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36\n234 176, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., Trenčín, 1. mája č. 173/11,\nIČO: 47 234 679, za ktorú koná Mgr. Gabriela Goliašová, o vydanie bezdôvodného obohatenia 40,50\n€, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 8. septembra 2023, č.\nk. B2-29 Csp 182/2018-179, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 8. septembra 2023, č. k. B2-29 Csp 182/2018-179,\npotvrdzuje.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto a predchádzajúceho odvolacieho konania v\nrozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1.1. Rozsudkom zo dňa 7.6.2019, k. 29 Csp 182/2018-105, v znení opravného uznesenia zo dňa\n29.11.2019, č. k. 29 Csp 182/2018-135 (v poradí prvým), súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne\n(výrok I.), ktorou sa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 40,50 €,\nžalovanému priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.). Rozhodnutie právne\nodôvodnil ustanoveniami § 497 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 2 písm.\na), b), d), § 9 ods. 1, ods. 2 písm. c), f), j), k), y), § 11 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 129/2010 Z.\nz. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 53 ods. 3, ods. 5, ods. 6, § 451 ods. 2, § 454\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie uviedol, že v prejednávanej\nveci sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 40,50 €.\nŽalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 26.2.2015 uzatvorila zmluvu o hotovostnom úvere a\nzmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,\nv zmysle ktorej jej žalovaný poskytol\nspotrebiteľský úver vo výške 1.000,- €. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa žalovanému vrátiť podľa\nzmluvy bola 1.456,56 €. Splátky za poskytnutý úver boli rozvrhnuté na obdobie 36 mesiacov s výškou\nmesačnej splátky 40,46 €, vždy k 15. dňu v mesiaci. Žalobkyňa ku dňu podania žaloby splatila sumu\nvo výške\n1.040,50 €. Poslednú vykonanú splátku uhradila dňa 24.4.2017 a posledná\nzrážka zo mzdy jej bola vykonaná v mesiaci január 2017. Žalobkyňa má za to, že napadnutá zmluva\nneobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia\nzmluvy, je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 citovaného zákona, konkrétne sú nedodržané náležitosti\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa písmen c), f), j), k) a y). V zmluve chýbajú podstatné náležitosti\n\nvyžadované zákonom, preto je úver bezúročný a bez poplatkov.\nK porušeniu § 9 ods. 2\npísm. c) citovaného zákona uviedla, že v zmluve absentuje adresa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť\nreklamáciu alebo sťažnosť, k § 9 ods. 2 písm. f), že\nv úverovej zmluve je ako termín\nkonečnej splatnosti uvedený nedostatočný údaj, a to\n36 mesiacov od poskytnutia úveru,\na to do 15. dňa v poslednom mesiaci, pričom má za to, že na základe ustálenej judikatúry je potrebné,\naby termín konečnej splatnosti bol vyjadrený konkrétnym dátumom (dňom, mesiacom, rokom). Údaj v\nzmluve nie je postačujúci, pretože nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Za termín konečnej\nsplatnosti nemožno považovať, ak veriteľ uvedie len spôsob jeho výpočtu. K § 9 ods. 2 písm. j) uviedla,\nže je nesprávne uvedená hodnota RPMN v zmluve. Účinná legislatíva si vyžaduje, aby bola RPMN\nuvedená presne. V zmluve uvedený údaj 30,5 % sa nezhoduje s reálnym výpočtom RPMN. Reálna\nRPMN prestavuje 29,74 %. Pri porušení § 9 ods. 2 písm. k) dôvodila, že v zmluve absentuje údaj o\nvýške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ má právo na informácie o\ntom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí\nna úroky a v akej výške tieto úroky platí.\nV zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky\n40,46 € bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky\nistiny, výšku splátky úrokov\na výšku splátky iných poplatkov. V rozpore s § 9 ods. 2 písm. y)\nv zmluve je nesprávne uvedená priemerná hodnota RPMN, podľa zmluvy je vo výške 34,42 %, pričom\npodľa štatistických údajov priemerná RPMN za mesiac 02/2015 predstavovala 12,49 %, za obdobie\n01/2015 12,92 %, za obdobie 12/2014 predstavovala 12,89 % a za obdobie 11/2014 predstavovala 13,02\n%. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že dohodnuté úroky\nz úveru vo výške 26,66\n% sú neprimerane vysoké. Uvedená odplata výrazne prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za\nspotrebiteľský úver pre úvery na obdobie 1 - 5 rokov. Podľa informácií NBS vo februári roku 2015 bola\npriemerná ročná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých občanom eurozóny vo výške\n13,64 %. Dohoda\no výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda\nnesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. V tomto prípade dohodnutá\núroková miera bola medzi účastníkmi o 13,02 % vyššia, ako bola priemerná úroková miera\nz\núverov poskytnutých v tomto období bankami, preto je takéto dojednanie v rozpore\ns dobrými\nmravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka a neprijateľnou podmienkou, ktorá je\nv zmysle §\n53 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatná. Ďalšou neprijateľnou podmienkou zmluvy je zabezpečenie\nplnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, a to formou dohody o zrážkach zo mzdy. Napriek\ntomu, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola spísaná na osobitnej listine, spotrebiteľ - žalobkyňa nemal\nmožnosť odmietnuť podpísanie dohody\no zrážkach zo mzdy, lebo by úver nedostal. Taktiež\nžalobkyňa nebola poučená o dôsledkoch uzavretia predmetnej dohody, nemala možnosť odmietnuť jej\npodpísanie a takáto dohoda\no zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, teda spotrebiteľ\nnemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Preto sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa ku dňu\npodania návrhu už uhradila sumu 1.040,50 €, pričom výška úveru bola 1.000,- €. Na strane žalovaného\ntak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 40,50 €.\n1.2. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Z jeho strany nedošlo\na ani nemohlo\ndôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobkyne oprávnene, a to na\nzáklade platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami.\nŽalobkyňa uhrádzala jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy.\nPoukázal na to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného\nobohatenia, a to: a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného - žalovaný prijatím\nsplátok uhrádzaných žalobcom len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou,\nkeď prijímal plnenie, na ktoré mal v zmysle úverovej zmluvy riadny nárok; b) protiprávnosť získania\nbezdôvodného obohatenia - žalovaný prijímal platby žalobcu oprávnene a v súlade so zákonom, a to\nna základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami;\nc) majetková ujma, ktorá postihuje žalobcu - riadnym plnením splátok žalovanému nemohla vzniknúť\nžiadna majetková ujma, nakoľko žalobca sa podpísaním úverovej zmluvy slobodne zaviazal k\npovinnosti platiť žalovanému mesačné splátky úveru; d) príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním\nbezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu - nakoľko nedošlo k protiprávnemu\nzískaniu bezdôvodného obohatenia ani k majetkovej ujme na strane žalobcu, uvedený predpoklad\nnemôže byť naplnený. Posúdenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov len samotnou\nžalobkyňou bez ďalšieho nemôže mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia, takéto posúdenie\nnie je spôsobilé nahradiť rozhodnutie súdu. Žalovaný preto považuje nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia za neopodstatnený. K jednotlivým porušeniam ustanovení zákona o spotrebiteľských\núveroch uviedol, že predmetom žalovanej úverovej zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru,\nžalovaný teda nepreplácal kúpnu cenu formou úveru žiadnemu predajcovi, preto uvedenie adresy\n\nneexistujúceho predávajúceho nie je možné. Pokiaľ mala žalobkyňa záujem podávať reklamáciu alebo\nsťažnosť, mohla sa obrátiť priamo na žalovaného ako poskytovateľa úveru, ktorého adresa je uvedená\nv úvode pod názvom Zmluva o hotovostnom úvere a Zmluva o revolvingovom úvere. Aj keď zmluva\nneuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritériá, podľa\nktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná\nsplatnosť poskytnutého úveru. Má za to, že zmluva\no spotrebiteľskom úvere obsahuje\nnáležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) aj vtedy, pokiaľ veriteľ použije objektívne zistiteľné\nkritériá, z ktorých je nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, tak\nako je tomu v danom prípade. Výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená korektne spolu s predpokladmi\npre jej výpočet, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve. Pokiaľ ide o dodržanie zákonných náležitostí\npodľa § 9 ods. 2 písm. k), podľa žalovaného predmetná náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v\nsúlade so zákonným ustanovením. Informácie o splátkach sú upravené v časti textu zmluvy označeného\n„Úver“, kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky - 40,46 € pod bodom 30., o počte\nsplátok - 36 pod bodom 31., o termíne konečnej splatnosti - 36 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do\n15. dňa v poslednom mesiaci pod bodom 39. a tiež o termínoch splatnosti splátok. Priemerná hodnota\nRPMN je v zmluve uvedená správne, a to vo výške 34,42 %. Zo súhrnných informácii zreteľne vyplýva,\nže priemerná RPMN v čase uzatvorenia úverovej zmluve pri uzavretí zmluvy na 36 mesiacov vo výške\n1.000,- €, bola\nv hodnote 34,42 %. Žalobkyňa predložila prehľad úrokových mier,\nz ktorých uviedla výšku RPMN, nie priemernej RPMN, čo sú dva rozličné údaje a náležitosti, pričom\nvychádzala\nz bankových úrokových štatistík - úvery na stránke NBS. Žalovaným uvedená\nhodnota RPMN v úverovej zmluve je správna. K otázke úrokovej sadzby uviedol, že nie je sporné, že\núroky za poskytnutie úveru sú vo svojej podstate „cenou“ za poskytnutie peňazí. Súdna kontrola výšky\núrokov prostredníctvom širokého výkladu dobrých mravov teda fakticky znamená, že súd sa púšťa do\nkontroly primeranosti zmluvných plnení - inými slovami, súd hľadá odpoveď na otázku, či je dohodnutá\ncena primeraná dohodnutému vzájomnému plneniu. Pri určovaní prípustnosti výšky úrokovej sadzby\nžalobkyňa vychádzala z priemerných úrokových mier\nz úverov obchodných bánk zverejnených\nna stránke Národnej banky Slovenska, avšak tento postup nie je korektný. V predmetnom prehľade sú\nzverejnené priemerné úrokové sadzby výlučne bánk, pričom žalobkyňa vôbec nezohľadňuje skutočnosť,\nže žalovaný je nebankovým subjektom, preto sa aj výška úrokovej miery musí odlišovať od tej, za ktorú\nposkytujú úvery jednotlivé banky. Je to z dôvodu, že nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším\nrizikom ako banky, pričom cena rizika sa prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Aj zo\nštatistík uvedených na internetovej stránke Národnej banky Slovenska vyplýva, že úroky za poskytnuté\núvery budú vždy pri bankách rádovo nižšie, ako pri poskytovaní úverov nebankovými spoločnosťami. Je\nto aj z dôvodu prísnejších kritérií bánk pri poskytovaní úverov. Úvery v nebankovkách preto využívajú\nnajmä klienti, ktorým by úver banky\nz dôvodu zvýšeného rizika nesplácania neposkytli.\nTáto okolnosť je reálnym faktom na finančnom trhu. V prípade úverovej zmluvy č. 4502104350 bola\ndojednaná úroková sadzba vo výške 26,66 %, pričom priemerná úroková sadzba bánk v danom období\nuvádzaná žalobkyňou bola vo výške 13,64 %, teda úroková sadzba uvedená v zmluve nepresahuje\nani dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby bánk za dané obdobie. Uvedenú úrokovú sadzbu preto\nžalovaný považoval aj v zmysle vyššie citované rozsudku za dojednanú platne\nav\nsúlade s dobrými mravmi. K napadnutej dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že je bežným\nmechanizmom na zabezpečovanie záväzkov, typicky využívaným najmä\nv bankovom\nsektore pri zabezpečovaní peňažných záväzkov z úverov a pôžičiek. Zákonná úprava špecifikovaná v\nustanovení § 551 Občianskeho zákonníka vyžaduje na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy len dve\npodmienky a to písomnú formu a skutočnosť, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri\nvýkone rozhodnutia. Uvedené ustanovenie neobsahuje žiadne ďalšie podmienky, ktorých nesplnenie by\nmalo za následok neplatnosť takejto dohody. Ponecháva účastníkom zmluvného vzťahu voľnosť, pokiaľ\nide o obsahovú stránku dohody a taktiež aj formu v tom zmysle, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže\nbyť vo forme samostatnej dohody alebo môže byť aj súčasťou iného (hlavného) právneho vzťahu ako\nforma určitého zabezpečovacieho inštitútu (tzv. akcesorický vzťah). Dohoda o zrážkach zo mzdy bola\nuzatvorená vo forme osobitnej listiny a žalobkyňa ako klient bola poučená\no možnosti ju\nneuzatvoriť v zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. Tento fakt je nesporný a nenamieta ho\nžiadny z účastníkov konania. Ako výslovne vyplýva z textu listiny Dohody o zrážkach zo mzdy, nachádza\nsa na nej aj prehlásenie žalobkyne, že si je vedomá, že uzatvorenie dohody je dobrovoľné a bola poučená\no možnosti ju neuzatvoriť. Žalobkyňa dohodu o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek výhrady podpísala.\nTakto jej prejavená vôľa jednoznačne preukazuje, že na základe vlastného rozhodnutia súhlasila s\nuzavretím dohody\no zrážkach zo mzdy. Pokiaľ ustanoveniam dohody nerozumela, nemala\nich podpisovať alebo si ich mala nechať žalovaným bližšie vysvetliť. Skutočnosť, že by jednotlivým\n\nustanoveniam dohody o zrážkach zo mzdy nerozumela vo svojej žalobe ani nenamieta. Písomná forma\ndohody o zrážkach zo mzdy bola dodržaná. Realizácia dohody o zrážkach zo mzdy nastáva vždy až\nako následok neplnenia povinností klientom, ktorý svoj dlh z úverovej zmluvy neplní riadne a včas, ktorý\nprestal svoj dlh splácať.\n1.3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že podanou žalobou sa domáha\nurčenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov. Rozhodnutie súdu o tejto\nprejudiciálnej otázke zakladá právny a faktický dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide\no uvedenie adresy na reklamáciu, ako povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, analogicky\nje potrebné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 písm. c) na poskytovateľa úverových služieb. Zákonodarca\ntouto povinnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy zamýšľal zjednodušiť a sprehľadniť spotrebiteľovi\ninformáciu v zmluve o tom, kde môže spotrebiteľ uplatniť svoju reklamáciu. Pričom v zmluve musí byť\ntáto adresa uvedená samostatne, zreteľne a jasne, ako adresa na podanie sťažnosti alebo reklamácie.\nNepostačuje adresa uvedená v záhlaví zmluvy. Sám žalovaný uvádza, že ak by mala žalobkyňa záujem\npodať reklamáciu alebo sťažnosť, mohla sa obrátiť priamo na žalovaného ako poskytovateľa úveru. Z\ntoho vyplýva, že sám žalovaný uznáva možnosť vzniku potreby spotrebiteľa bezúčelového úveru podať\nsťažnosť. A práve túto možnosť mal povinnosť žalovaný zabezpečiť v zmluve presným uvedením adresy\nna podanie sťažnosti.\nV súvislosti s dobou trvania a termínom konečnej splatnosti\nuviedla, že súčasná rozhodovacia prax súdov vyžaduje presné uvedenie termínu konečnej splatnosti\núveru vo forme dátumu\nv tvare deň, mesiac, rok, pričom poukázala aj na rozhodnutia iných\nsúdov. V žalobe presne uvádza zdroj, na základe ktorého RPMN vyčíslila a tento zdroj je pravidelne\nvyužívaným zdrojom pre výpočet RPMN aj v súdnej praxi. Nestotožnila sa s názorom žalovaného, že\ndojednaním o výške mesačnej splátky 40,46 € a počtom splátok 36 mesiacov po poskytnutí úveru je\nsplnená náležitosť § 9 ods. 2 písm. k). Ani zo samotného vyjadrenia nie je zrejmé, načo sa poplatok\nuvedený v bode 42. a 44. v zmluve vzťahuje. Samotný žalovaný sa s touto otázkou vo svojom vyjadrení\nnevysporiadal, pričom spotrebiteľ má mať jednoznačné\na zrozumiteľné informácie pri\nuzatváraní zmluvy o nákladoch súvisiacich so samotným úverom. Mala za to, že v zmluve vyčíslená\npriemerná RPMN 34,42 % nie je uvedená správne. Úrokovú mieru prevyšujúcu dvojnásobok úrokovej\nmiery oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami považuje za odporujúcu dobrým mravom.\nS tvrdením žalovaného sa nestotožnila ani v časti, že pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy musia\nbyť splnené len dve podmienky, a to písomná forma a zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli\nzrážky pri výkone rozhodnutia. Dohoda o zrážkach zo mzdy je len ďalšou formulárovou dohodou, nebola\nindividuálne dojednaná. To, že je na samostatnom papieri neznamená automaticky splnenie podmienky\nindividuálneho dojednania a v danom prípade platí vyvrátiteľná zákonná domnienka podľa § 53 ods. 3\nObčianskeho zákonníka, že individuálne dojednaná nie je. Žalobkyni - spotrebiteľovi ju predložil žalovaný\nna podpis, pri čom žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah. V prípade, že žalovaný tvrdí opak, je potrebné,\naby uniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia relevantne podložil. Dohodu spolu s ostatnými listinnými\ndokumentami dostala na podpis, ale v skutočnosti jej podpísanie nemohla odmietnuť, pretože by úver\nnedostala. Namietala skutočnosť, že bola poučená o možnosti dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrieť,\npredložený dokument jej bol poskytnutý na podpis ako potrebný pre získanie úveru. Z týchto dôvodov\nmá za to, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.\n1.4. Po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami, a to najmä zmluvou o\nhotovostnom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere, dohodou o zrážkach zo mzdy, výpočtom RPMN\npre spotrebiteľský úver, úrokovými mierami úrokov, údajmi\no novoposkytnutých\nspotrebiteľských úveroch mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi sporovými stranami na\nzáklade zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy\no revolvingovom úvere\ndošlo ku vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť\nurčité plnenia; žalovaný poskytnúť na žiadosť žalobkyne peňažné prostriedky a žalobkyňa poskytnuté\nfinančné prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných splátok spolu s úrokmi. Žalobkyňu možno\ns určitosťou považovať za spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení predmetnej dohody nekonala\nv rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane\nžalovaného možno považovať za dodávateľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej dohody\nkonal\nv rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto\nbolo potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobkyňou brať\nna zreteľ aj všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku a najmä\nustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, úprava ktorých je obsiahnutá v § 53\nObčianskeho zákonníka a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona\no spotrebiteľských úveroch.\n\n1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa napadla aktívne\nneplatnosť zmluvných podmienok v spornej úverovej zmluve, je preto povinný riešiť ako prejudiciálnu\notázku, či sporná úverová zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú vo vzťahu k\nspotrebiteľovi neplatné, resp. úverová zmluva by bola bezúročná a bez poplatkov. Táto povinnosť súdu\npri nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv vzniká priamo zo zákona (Občianskeho zákonníka a právnych\npredpisov na ochranu spotrebiteľa). Až v prípade, ak by po prejudiciálnom posúdení súd dospel k\nzáveru, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona\nč. 129/2010 Z. z. alebo Občianskeho zákonníka, čím by bola predmetná úverová zmluva bezúročná a\nbez poplatkov, vznikol by žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v časti prevyšujúcej\nžalobkyňou uhradenú istinu úveru, teda 40,50 €.\n1.6. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto\nju zamietol v celom rozsahu. Dôvodil, že nemal z listinných dôkazov preukázané, že by úverová zmluva\nneobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j), k) a y), kedy sa podľa citovaného ustanovenia\n§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez\npoplatkov.\n1.6.1. K namietanému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) zákona\nč.\n129/2010 Z. z. súd uviedol, že identifikáciu veriteľa, poskytovateľa úveru, žalovaného\nv\núverovej zmluve a tiež jej prílohe - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, považuje\nza dostatočnú. Žalobkyňa ani netvrdila, že sa neúspešne pokúšala podať sťažnosť alebo reklamáciu k\nnapadnutej úverovej zmluve na adrese sídla žalovaného, veriteľa, naopak, túto splácala, resp. boli jej\nvykonávané zrážky zo mzdy, a to až do januára a apríla 2017.\n1.6.2. K namietanému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona\nč. 129/2010\nZ. z. uviedol, že aj tento údaj pokladá za dostatočný. Z úverovej zmluvy je úplne zrejmé, že doba trvania\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere je 36 mesiacov (v prípade, ak dlžník plní splátky pravidelne) a termín\nkonečnej splatnosti je 36 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, nakoľko\nmedzi zmluvnými stranami bol dohodnutý počet splátok úveru 36 a termín splatnosti druhej a každej\nďalšej splátky 15. deň v kalendárnom mesiaci. Výkladom termínu „termín splatnosti“ iných okresných či\nkrajských súdov, súd viazaný nie je.\n1.6.3. K namietanému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona\nč. 129/2010 Z. z.\nuviedol, že zmluva o úvere obsahuje údaj o RPMN, a to vo výške 30,5 %\na zároveň aj spôsob jej\nvýpočtu, ktorý je špecifikovaný aj v jej prílohe - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.\nÚverová zmluva tiež obsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, a to 1.456,56 €.\n1.6.4. K namietanému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona\nč.\n129/2010 Z. z. súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, zo dňa 9.11.2016, podľa\nktorého článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o\núvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme\namortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto\nustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo\nsvojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa citovaného rozsudku predmetný článok smernice (10 ods. 2\npísm. h/) ustanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok a prípadne\nporadie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom\ns\nrôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.\n1.6.5. K namietanému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. y) zákona\nč.\n129/2010 Z. z. súd uviedol, že úverová zmluva obsahuje údaj o priemernej hodnote RPMN, a to 34,42\n%. Zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4.\nštvrťrok 2014, zverejnené na stránke NBS, ktoré súdu predložil žalovaný zreteľne vyplýva, že priemerná\nRPMN v čase uzatvorenia úverovej zmluve pri uzavretí zmluvy na 36 mesiacov vo výške 1.000,- €, bola\nv hodnote 34,42 %. Žalobkyňa predložila prehľad úrokových mier, z ktorých uviedla výšku RPMN, nie\npriemernej RPMN.\n1.7. Po zohľadnení vyššie uvedeného súd konštatoval, že úverová zmluva zo dňa 26.2.2015 obsahuje\nnamietané obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j), k) a y). Nie je teda možné prijať záver,\nže sa v dôsledku absencie niektorého namietaného údaja považuje úver za bezúročný a bez poplatkov\npodľa ustanovenia § 11 ods. 2 písm. b) zákona\nč. 129/2010 Z. z.\n1.8. K namietanej výške úroku za poskytnutie úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dohodnutý vo výške\n26,66 % súd konštatoval, že v danom prípade nemožno konštatovať jeho neprimeranosť. Treba brať\ndo úvahy skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, preto sa aj výška úrokovej miery môže\nodlišovať od tej, za ktorú poskytujú úvery banky. Nebankové subjekty totiž poskytujú úvery s vyšším\nrizikom, pričom cena tohto rizika sa prejavuje aj vo výške odplaty za poskytnutý úver. V neposlednom\n\nrade je potrebné uviesť, že úvery v nebankových subjektoch využívajú najmä klienti, ktorým by úver\nbanky z dôvodu zvýšeného rizika nesplácania neposkytli.\n1.9. K samostatnej dohode o zrážkach zo mzdy súd uviedol, že ju v žiadnom prípade nepokladá za\nzmluvnú podmienku, a už vôbec nie za neprijateľnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Ide totiž o\nsamostatnú zmluvu, z ktorej znenia (posledný riadok) je úplne zrejmé, že jej uzavretie je dobrovoľné a\nžalobkyňa bola poučená o možnosti neuzatvoriť ju. Žalobkyňa svoje tvrdenie o tom, že jej podpísanie\nnemohla odmietnuť, lebo by nedostala úver nijako nepreukázala. Súd mal za to, že na predmetnú dohodu\no zrážkach zo mzdy sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných\npodmienkach, nakoľko tie sa vzťahujú len na spotrebiteľské zmluvy, ktorou dohoda o zrážkach zo mzdy\nrozhodne nie je. Nejde o zmluvné ustanovenie (zmluvy o spotrebiteľskom úvere), ktoré má spĺňať\npodmienku individuálneho dojednania, a preto žalovaný nemusí preukazovať opak\n(§ 53\nods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka).\n1.10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotrebiteľská úverová zmluva, ani dohoda o zrážkach\nzo mzdy neplatná nie je, a preto žalobkyni nevznikol voči žalovaného nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia vo výške 40,50 €, čo predstavuje úhrady prevyšujúce istinu poskytnutého úveru. Mal za\npreukázané, že žalobkyňa vykonávala úhrady v prospech žalovaného na základe Zmluvy o hotovostnom\núvere a zmluvy o revolvingovom úvere, žalovaný teda od žalobkyne nezískal majetkový prospech\nplnením bez právneho dôvodu. Nakoľko ustálil výšku úrokovej sadzby, ako aj dohodu o zrážkach zo\nmzdy ako platne uzavretú, žalobkyňa neplnila žalovanému ani z neplatného právneho úkonu. Súd preto\nžalobu zamietol.\n1.11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., keď úspešnému\nžalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala odvolanie žalobkyňa dôvodiac\ntým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Mala za to, že adresu na podanie reklamácie/sťažnosti nemožno stotožňovať s adresou\nuvedenou v záhlaví zmluvy, alebo na dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom\núvere. Takéto všeobecné uvedenie adresy napĺňa zákonnú náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.\nb) zákona\nč. 129/2010 Z. z (identifikácia veriteľa), ale nenapĺňa zákonnú náležitosť\nzmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. c).\n2.2. K naplneniu zákonnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona\nč. 129/2010 Z. z.\nuviedla, že zákon vyžaduje, aby v zmluve boli uvedené „doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ a\ntiež vyžaduje, aby bol uvedený „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. V zmluve je uvedené\n„36 mesiacov po poskytnutí úveru,\na to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Takéto priraďovanie\njedného údaju pod dve samostatné požiadavky povinných náležitostí nemôže byť postačujúce, inak by\nnebolo\nv zákone špecifikované dvomi samostatnými pojmami. Naviac na základe\nrozhodovacej praxe súdov možno jednoznačne konštatovať, že „konečná splatnosť spotrebiteľského\núveru“ má byť v zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uvedená tak, aby nemusel spotrebiteľ vykonávať\nžiadne výpočty.\n2.3. K naplneniu zákonnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona\nč.\n129/2010 Z. z. odvolateľka namietala, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej tvrdením, že\nRPMN je uvedená v nesprávnej výške. Pokiaľ je RPMN uvedená v nesprávnej výške, nemožno tvrdiť,\nže požiadavka povinnej náležitosti RPMN v zmluve bola naplnená. Naplnená by bola za predpokladu,\nže by bola uvedená v správnej výške, a teda 29,74 %,\no čom súdu predložila v konaní\ndôkaz - výpočet RPMN.\n2.4. K naplneniu zákonnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona\nč. 129/2010\nZ. z. odvolateľka poukázala na to, že podľa právnej doktríny smernica nemá všeobecnú záväznosť ako\nnariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám; ak\nbola smernica prebratá do slovenského právneho poriadku správne a včas, je nutné aplikovať slovenskú\nprávnu úpravu.\n2.5. V otázke výšky úroku odvolateľka poukázala na to, že úrok bankových subjektov v čase podpisu\nzmluvy predstavoval hodnotu 13,64 %. V tomto prípade bol prekročený úrok bankových subjektov takmer\no 100 %. Primerané prekročenie úrokových sadzieb bankových subjektov z uvedeného dôvodu (teda\nzvýšenej miere rizika) je akceptovateľné. Mala za to, že prekročenie takmer o 100 % nemožno považovať\nza akceptovateľné a je v rozpore s dobrými mravmi, a teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\n\n2.6. K dohode o zrážkach zo mzdy uviedla, že táto má charakter štandardnej zmluvnej podmienky\npoužívanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Občiansky\nzákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také,\ns ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich\nobsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa sa zmluvné ustanovenia dohodnuté\nmedzi dodávateľom a spotrebiteľom nepovažujú za individuálne dojednané. Dohoda bola uzatvorená\nna predtlačenom formulári\nv čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný\nničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v\nPrešove sp. zn. 12 Co 39/2018, zo dňa 5.3.2019.\n2.7. Odvolateľka žalobu považovala za dôvodnú a odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmeniť a žalobe v celom\nrozsahu vyhovieť.\n3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.\n4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§ 379, § 380\nods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre\njeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný\nzáujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, a preto bolo potrebné\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods.\n1 písm. c/ C.s.p.). Odvolací sa nestotožnil s právnym posúdením otázky výšky úroku, dohodnutého v\nzmluve o spotrebiteľskom úvere medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako dodávateľom,\nsúdom prvej inštancie. Poukázal na to, že dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie požičanej sumy,\nnemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore\ns dobrými mravmi nemá\nvplyv, že táto bola dohodnutá. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn.\n5 Cdo 26/2011) pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten\nveriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii\npre neho nepriaznivej. V súlade\ns dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý\nsa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou\nvýškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni\n„zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby\ndlžník poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. Podľa úrokových mier\nz\nnových úverov zverejnených NBS predstavoval priemerný úrok pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5\nrokov (zmluva medzi stranami bola dojednaná tak, že žalobkyňa sa zaviazala vrátiť úver do 36 mesiacov\nod jej uzavretia) v mesiaci február 2015 výšku 9,55 %. Úroková sadzba v zmluve bola určená vo výške\n26,66 %. Z uvedeného bolo zrejmé, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 26,66 % predstavuje takmer\n3-násobok priemernej úrokovej miery úverov zverejnených NBS. Mal za zrejmé, že úvery poskytované\nnebankovými subjektami nemôžu byť úročené rovnakými sadzbami ako bankové úvery.\nS\nohľadom na vyššie podnikateľské riziko je prípustné, aby úroky nebankových spoločností boli vyššie ako\núroky bankových úverov, nie je však prípustné, aby tieto úvery obsahovali až takmer 3-násobne vyššiu\núrokovú sadzbu oproti bežným bankovým úverom. Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená\nani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v\nslovenskej ekonomike. Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej\nsadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka neplatná. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úroku je úplná absencia akejkoľvek úrokovej\nsadzby v zmluve, čo znamená absenciu zákonnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2\npísm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., s absenciou ktorej je spojený dôsledok bezúročnosti a bezpoplatkovosti\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Odvolací súd dospel k\nzáveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v dôsledku\nnesprávnej aplikácie právnych predpisov,\na preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nv celom rozsahu zrušil (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods.\n1 C.s.p.). Uložil mu dôsledne sa zaoberať dôvodnosťou žaloby posúdením všetkých tých skutočností,\nktoré sú významné\nz hľadiska správneho hmotnoprávneho posúdenia veci, viazaný pritom\nprávnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) a v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o náhrade\ntrov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).\n5.1. Rozsudkom č. k. B2-29 Csp 182/2018-179, zo dňa 8.9.2023 (v poradí druhým), rozhodol súd prvej\ninštancie tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 40,50 € do troch dní od právoplatnosti\n\nrozsudku (výrok I.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). Právne\nsvoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami\n§ 497 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný\nzákonník, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), i), j), k), y), § 11 ods. 1 písm. a) až e)\nzákona č. 129/2010 Z. z.\no spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.\nz.“), § 53 ods. 3, ods. 5,\nods. 6, § 39, § 451 ods. 2, § 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník, § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Pokiaľ ide\no vecné odôvodnenie uviedol, že po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba\nje dôvodná, a preto jej vyhovel v celom rozsahu. Súd prvej inštancie nemal z listinných dôkazov za\npreukázané, že by úverová zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j), k) a y),\nkedy sa podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za\nbezúročný a bez poplatkov, pričom zotrval na dôvodoch uvedených vo svojom rozsudku v poradí prvom.\n5.2. Čo sa týka posúdenia otázky výšky úroku dohodnutého v zmluve\no spotrebiteľskom\núvere, súd prvej inštancie, zhodne s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, poukázal\nna to, že dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie požičanej sumy, nemajú zabezpečovaciu funkciu a\nna to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dohodnutá. Podľa judikatúry\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 5Cdo 26/2011) pri dojednávaní úrokov pri peňažnej\npôžičke koná v súlade\ns dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný\núrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade\ns dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu\nna to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej\nistiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá\npreto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až\núžernícke úroky. Podľa úrokových mier z nových úverov zverejnených NBS predstavoval priemerný úrok\npri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov (zmluva medzi stranami bola dojednaná tak, že žalobkyňa\nsa zaviazala vrátiť úver do\n36 mesiacov od jej uzavretia) v mesiaci február 2015 výšku\n9,55 %. Úroková sadzba\nv zmluve bola určená vo výške 26,66 %. Z uvedeného\nje zrejmé, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 26,66 % predstavuje takmer 3-násobok priemernej\núrokovej miery úverov zverejnených NBS. Je zrejmé, že úvery poskytované nebankovými subjektami\nnemôžu byť úročené rovnakými sadzbami ako bankové úvery. S ohľadom na vyššie podnikateľské\nriziko je prípustné, aby úroky nebankových spoločností boli vyššie ako úroky bankových úverov, nie je\nvšak prípustné, aby tieto úvery obsahovali až takmer 3-násobne vyššiu úrokovú sadzbu oproti bežným\nbankovým úverom. Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi\nkreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Vzhľadom na\nto súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým\nmravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Dôsledkom neplatnosti\ndojednania o úroku je úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v zmluve, čo znamená absenciu\nzákonnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z.,\ns\nabsenciou ktorej je spojený dôsledok bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy\no\nspotrebiteľskom úvere podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Keďže spotrebiteľská zmluva\nje bezúročná a bez poplatkov, žalobkyni vznikol voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 40,50 €, čo predstavuje\núhrady prevyšujúce istinu poskytnutého úveru. Žalovaný sa na úkor žalovanej v tejto časti bezdôvodne\nobohatil, pretože od žalobkyne získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. Výška bezdôvodného\nobohatenia medzi stranami sporná nebola, a preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel.\n6.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac\nustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Považoval rozsudok súdu prvej inštancie za predčasný\na nedostatočne odôvodnený. Poukázal na obsah svojho vyjadrenia zo dňa 4.9.2023, v ktorom uviedol\nspôsob výpočtu odplaty v úverovej zmluve, na ktorý konajúci súd neprihliadol a s dôkazmi sa\nnevysporiadal. V súvislosti s náležitým odôvodnením rozhodnutia, porušením práva na spravodlivý\nproces, poukázal na uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3 Co 53/2016, nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06, ako aj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6 Co 134/2019.\n6.2. Žalovaný nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie ohľadom výšky úrokovej sadzby. Zastáva názor,\nže výška úrokovej sadzby, ako aj odplaty, je v korektnej výške. Dôvodil, že Občiansky zákonník, zákon\nč. 129/2010 Z. z., ani iný právny predpis, neupravuje, akú maximálnu výšku úrokovej sadzby môže\nveriteľ do úverovej zmluvy uviesť. Aby sa predišlo dojednávaniu neprimerane nevýhodných úverov v\nneprospech spotrebiteľov, zakotvil Občiansky zákonník v § 53 ods. 6 najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú\n\nmôže veriteľ od dlžníka - spotrebiteľa požadovať. Práve výška odplaty je porovnávacím kritériom, či ten\nktorý úver je v súlade s dobrými mravmi a zákonom povolenou výškou stropu pri dojednaní odplaty.\nUviedol, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy bola výška úrokov upravená § 53 ods. 6 Občianskeho\nzákonníka a nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Poukázal na to, že výška úrokovej\nsadzby nie je pevne stanovenou veličinou, ktorá je konštantná pre všetky banky a nebankové subjekty\nna trhu. Závisí od ponuky jednotlivých bankových a nebankových subjektov, s akou výškou úrokovej\nsadzby úvery spotrebiteľom ponúknu. Uviedol, že v čase predchádzajúcom uzatvoreniu úverovej zmluvy\nboli zverejnené súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a\npobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2014, kedy bola priemerná hodnota RPMN pre prislúchajúci\ntyp úveru vo výške 13,95 %, teda odplata v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky\nč.\n87/1995 Z. z. mohla byť až do výšky 27,90 % (v úverovej zmluve je 26,66 %). Z uvedeného vyplýva,\nže výška odplaty je v zákonnom rozmedzí, preto nie je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti\npoukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.\n7 Co 36/2022. Odvolateľ ďalej dôvodil, že\nsamotný nepomer plnení na konštatovanie neplatnosti nepostačuje, kumulatívne by mala byť naplnená\npodmienka tiesne, závislosti alebo inej vady v kontraktačnom procese. Podľa odvolateľa treba zohľadniť\naj zmluvnú voľnosť zmluvných strán, poukázal na to, že žalobkyňa dobrovoľne zmluvu za dohodnutých\npodmienok uzavrela, vrátane úrokov z úveru vo výške 26,66 %. Tu poukázal na rozsudok Okresného\nsúdu Košice II sp. zn. 3 Csp 67/2016, potvrdený Krajským súdom Košice sp. zn.\n5 Co\n218/2018. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.\n7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Mala za to, že rozsudok tak, ako bol vyhlásený\na následne vyhotovený, spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný vo svojom odvolaní\nneuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti ako v doposiaľ zaslaných vyjadreniach, ktoré by\nodôvodňovali iný záver súdu ako ten, ktorý vyslovil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Poukázala\nna to, že konajúci súd je ako súd prvej inštancie viazaný právnym názorom, vysloveným odvolacím\nsúdom v uznesení, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. V súvislosti s uvedeným poukázala na bod 3. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a taktiež na\njeho bod 31., v ktorom sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal s otázkou výšky úroku dohodnutého\nv spotrebiteľskej zmluve, ako aj s argumentáciou strán sporu a všetkými predloženými dôkazmi.\nDôvodila, že pokiaľ žalovaný poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení\ns ustanovením § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky\nč. 87/1995 Z. z.,\nktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, vo svojej argumentácii zamieňa\npojem odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov s pojmom úroková sadzba. Pojem odplata integruje\nvšetky plnenia, ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov a viažu sa na akúkoľvek službu\nviazanú na poskytnutie hlavnej úverovej služby, čo je zrejmé z ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia\nvlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Ďalej uviedla, že žalovaný poukazuje na priemernú hodnotu\nRPMN, pričom jej násobok porovnáva s ročnou úrokovou sadzbou, uvedenou v bode 32. spotrebiteľskej\nzmluvy, pričom má za to, že uvedené pojmy nie je možné stotožňovať a porovnávať priemernú hodnotu\nRPMN, resp. jej dvojnásobok v zmysle ustanovenia § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky\nč. 87/1995 Z. z. s dohodnutou úrokovou sadzbou. Úroková sadzba vo výške 26,66 % sa prieči dobrým\nmravom, avšak v kontexte ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením\n§ 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. je podstatným ukazovateľom\nhodnota RPMN, vyjadrená v bode 33. spotrebiteľskej zmluvy, ktorá predstavuje odplatu pri poskytnutí\npeňažných prostriedkov. Má za to, že argumentácia žalovaného nie je relevantná, nad rámec uviedla, že\ns poukazom na vyššie uvedené ustanovenia je zo žalovaným predložených dôkazov zrejmé, že odplata\nza poskytnutie finančných prostriedkov je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,\nnakoľko táto bola v spotrebiteľskej zmluve stanovená v bode 33. vo výške 30,5 %, a teda prevyšuje\nnajvyššiu prípustnú výšku odplaty podľa ustanovenia § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky\nč. 87/1995 Z. z. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že zákonodarca presnú hodnotu prevýšenia úrokovej\nmiery neuvádza, a teda otázka posúdenia výšky úrokov, resp. ich prevýšenia v miere, ktorá sa prieči\ndobrým mravom, je výlučne v kompetencii konajúceho súdu. Z právneho názoru súdu druhej inštancie,\nvyjadreného v bode 7. odôvodnenia uznesenia sp. zn. 15 CoCsp 4/2020, zo dňa 31.10.2022, je zrejmé,\nže úroková sadzba, ktorá takmer trojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú mieru úverov zverejnených\nNBS, nie je v súlade s dobrými mravmi, a teda dohoda o úrokovej sadzbe v takejto výške je\ns\npoukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok\nsúdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n\n8. Ďalšie vyjadrenia neboli do spisu doručené.\n9. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§\n379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to\ndôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nRozsudok verejne vyhlásil dňa 30. októbra 2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany\nsporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).\nRozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (387 ods. l C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti\nrozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.\n10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n12. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho\nspisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac\nv procesnom\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej\na právnej\nstránke, stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým žalobe žalobkyne vyhovel a zaviazal žalovaného\npovinnosťou zaplatiť jej 40,50 €. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého\nvýsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne\npredpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a\nnáležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie\nvysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci\na rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi\ntvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z\nodôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami\na úvahami pri\nhodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil\nani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje\nžiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom\nv celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú\npríslušný záver o vyhovení žalobe. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd\nv celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade\nnie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len\nk\nodvolacím námietkam žalovaného.\n13. Odvolateľ v odvolaní namietal, že výška úrokov dohodnutých v úverovej zmluve nie je v rozpore\ns dobrými mravmi. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase\nuzavretia zmluvy, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných\nprostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa\npri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Zároveň poukázal na to, že priemerná ročná\npercentuálna miera nákladov pri obdobných úveroch za 4. štvrťrok 2014 bola vo výške 13,95 %,\ndvojnásobok predstavuje výšku 27,90 %. Keďže v zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške\n26,66 %, potom táto nepresahuje prípustnú výšku odplaty. S uvedeným názorom odvolateľa sa odvolací\nsúd nestotožňuje. Za správny považuje záver súdu prvej inštancie, že výška zmluvného úroku bola v\npredmetnej zmluve dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, a preto je zmluvné ustanovenie o výške\núroku neplatné v celom rozsahu, keďže súdu neprináleží moderovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského\núveru na takú mieru, aby bola v súlade so zákonom. Je zodpovednosťou žalovaného ako dodávateľa,\naby dojednal takú úrokovú sadzbu, ktorá je v súlade so zákonom. Protizákonný postup žalovaného pri\nstanovení úrokovej sadzby v rozpore s dobrými mravmi nemôže požívať ochranu, a to ani čiastočne.\nVzhľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok nebol v posudzovanej zmluve o spotrebiteľskom úvere platne\ndojednaný, nevznikla žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému úrok z úveru. Úroky za poskytovanie\npeňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole s prihliadnutím na princíp dobrých mravov v zmysle §\n\n39 Občianskeho zákonníka, v rámci rozsahu ich primeranosti, ako aj kontroly podľa generálnej klauzuly\nkontroly neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd podotýka, že\nneprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje\núrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, ktorá je určená najmä\ns prihliadnutím k najvyšším\núrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní pôžičiek. Žalovaný je síce nebankovým\nsubjektom, pri ktorom možno (vzhľadom na vyššiu mieru rizika) akceptovať vyššie úroky. V žiadnom\nprípade však nemožno akceptovať úroky vo výške takmer trojnásobku priemernej úrokovej miery úverov\nzverejnených NBS. Aj keď maximálna výška úrokov pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je\nlimitovaná právnym predpisom a závisí výlučne na dohode zmluvných strán, nie je neobmedzená. Takéto\nprevýšenie úrokovej sadzby uvádzanej v zmluve oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere\nje neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z údajov zverejnených Národnou bankou\nSlovenska boli priemerné úrokové sadzby pri nových spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti od 1\ndo 5 rokov v r. 2015 v sadzbe (priemer) 10,05 %. Úroková sadzba predmetného úveru podľa zmluvy vo\nvýške 26,66 % ročne, je teda takmer 3-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom\nobdobí. Preto odvolací súd považoval žalovaným takto určenú ročnú úrokovú sadzbu za úžernícku, ktorá\nnemôže požívať súdnu ochranu, a preto je nutné ju vyhodnotiť ako neprijateľnú, ktorá odporuje dobrým\nmravom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1 M Cdo 1/2009,\nzo dňa 31.7.2009 a sp. zn. 5 Cdo 26/2011, zo dňa 26.4.2012). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje\nnapr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 1/2009, zo dňa 31.7.2009\nalebo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 26/2011, zo dňa 26.4.2012,\npodľa ktorého cit.: „Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten\nveriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii\npre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej\npôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za\nužívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.\nNie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu\no úrokoch z tejto pôžičky často z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá\npreto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi\nneprimerané až úžernícke úroky.“ Obdobne aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11 Co\n38/2018, zo dňa 13.9.2018, ktorý preskúmaval v odvolacom konaní zmluvu o spotrebiteľskom úvere\nuzatvorenú nebankovým subjektom dňa 26.3.2013, na základe ktorej tento poskytol spotrebiteľský úver\nvo výške 500,- € s úrokom 39,15 % ročne, sa konštatuje, že aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho\nzákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani ustanovenie\n§ 53 ods. 6 Občianskeho\nzákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej\nzmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle\npožadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní\nobdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia\njeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Uvedené ustanovenie\nale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské\núvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú\nneprimerané, až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu,\na preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií\nposkytujúcich spotrebiteľské úvery za primeranú odplatu riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou\nv ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom,\nje taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä\ns prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.\nPri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru\nrizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však vo výške takmer trojnásobku\noproti priemeru bánk. V prípade dohodnutej úrokovej sadzby úveru vo výške 39,15 %, skoro 3-násobne\nprevyšujúcej priemernú úrokovú sadzbu 14,56 %, uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných\núverov alebo pôžičiek, preto Krajský súd v Prešove považoval za správny záver o neplatnosti dojednania\no úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Obdobne\nbolo konštatované aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15 Co 27/2018, zo dňa 31.1.2019,\nktorý v bode 17. vo vzťahu k výške úrokovej sadzby 32 % ročne zdôraznil tú skutočnosť, že úroky za\nposkytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov.\nDoterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania,\nktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena\nplnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa\n\ngenerálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým\nmravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,\nurčenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní\núverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa\nvzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však\ntakmer trojnásobné oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer\núrokov na trhu pri porovnateľnom úvere takmer trojnásobne, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.“\nVzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie správne posúdil dohodu o úrokoch z úveru v danej\nveci ako neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, odvolací súd považuje za nedôvodnú argumentáciu\nžalovaného\nk danej otázke obsiahnutú v odvolaní, táto nie je spôsobilá spochybniť správnosť\nzáverov súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o úrokoch z úveru. Odvolací súd sa v celom rozsahu\nstotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého neplatné dojednanie\no\núroku spôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere. Zmluva o úvere, v ktorej je dojednaný neprimerane vysoký\núrok, ktorý možno považovať za úžerný, je bez akýchkoľvek pochybností v rozpore s § 39 Občianskeho\nzákonníka a v demokratickej spoločnosti nemôže ako celok obstáť.\n14. Ako vecne a právne správny potvrdil odvolací súd aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku\nžalobkyne na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorý postupoval podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods.\n2 C.s.p..\n15. O náhrade trov tohto a predchádzajúceho odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396\nods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď o trovách predchádzajúceho odvolacieho\nkonania opomenul rozhodnúť súd prvej inštancie. Žalobkyňa bola úspešná v predchádzajúcom aj tomto\nodvolacom konaní, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\nprocesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie\nprípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).\n\na prostriedky", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Csp/182/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "945bfe39-83a5-44c6-af30-71b51065f3c5:c913216f-59f5-4fd8-94d2-18fd9c313f0f", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/36/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/36/2022 z 22. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-03-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/945bfe39-83a5-44c6-af30-71b51065f3c5:c913216f-59f5-4fd8-94d2-18fd9c313f0f"}, {"guid": "0d1faf4f-99de-4251-bde9-d6055a52d0b8:d781a1ef-dfed-40cc-89da-28eec3ee760e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5118214455.1", "spisova_znacka": "6Co/134/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/134/2019 z 24. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-06-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5118214455.1"}, {"guid": "c95636aa-9ec0-4dc6-8adb-9ef61d94da6e:e5257388-37d1-4e88-964a-b4df75300114", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8717206241.2", "spisova_znacka": "12Co/39/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/39/2018 z 4. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-03-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8717206241.2"}, {"guid": "2bb44f2a-c2a7-4c6a-9cba-93eec3de0c53:9f3b21bd-4ef9-4b4b-9882-5ef9b7af7c81", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3817211367.2", "spisova_znacka": "5Co/218/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/218/2018 z 15. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-01-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3817211367.2"}, {"guid": "56b90263-b7e7-4428-90f9-ba36effb8cdb:7123785f-2e72-4de4-b23f-0fed972614ba", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6716209130.2", "spisova_znacka": "15Co/27/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/27/2018 z 17. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-09-17", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6716209130.2"}, {"guid": "ea23134e-105b-4fc3-a033-ff00ec9c9389:0c6a1892-951c-48b5-a1d0-8727c092ee6f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117205790.1", "spisova_znacka": "11Co/38/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/38/2018 z 12. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-09-12", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117205790.1"}, {"guid": "73b2f0a3-ff39-4fe6-a287-a8adac030b29:1099f402-514e-4442-97d2-46b0cf657105", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1214223577.1", "spisova_znacka": "3Co/53/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/53/2016 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1214223577.1"}, {"guid": "db7de7ba-92b2-4ab1-a4d7-cfa658a8e6c1:96666cfe-befa-42df-a65a-4954e7080ebe", "ecli": null, "spisova_znacka": "29Csp/182/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 29Csp/182/2018 z 27. 11. 2018", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2018-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/db7de7ba-92b2-4ab1-a4d7-cfa658a8e6c1:96666cfe-befa-42df-a65a-4954e7080ebe"}, {"guid": "49bf0ba1-686b-4fcb-ace4-27dc5cdab5a5:23c7e0f8-f75b-4f4a-a383-bd8cf9fa35ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Csp/67/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3Csp/67/2016 z 31. 8. 2016", "sud": "Okresný súd Veľký Krtíš", "datum_vydania": "2016-08-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/49bf0ba1-686b-4fcb-ace4-27dc5cdab5a5:23c7e0f8-f75b-4f4a-a383-bd8cf9fa35ce"}], "citovane_v": []}