{"guid": "6a7e8a37-ab1e-4348-944d-4ec91b85f4ef:ecb3f592-1a1f-4888-8a35-15a4f1b3f47e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1216205481.2", "spisova_znacka": "4CoPr/2/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoPr/2/2024 z 26. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2024, sp. zn. 4CoPr/2/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1216205481.2", "identifikacne_cislo": "1216205481", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "3CdoPr/2/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "180d2f9f-1ca5-4458-b078-e7b10395c4e7:95e9d849-fa5c-4fcf-83de-d09eb1b74ed1", "datum": "2025-04-30", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400", "nazov": "zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-69.odsek-8", "nazov": "§ 69 ods. 8 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-69.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-69"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/400#paragraf-69"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ecb3f592-1a1f-4888-8a35-15a4f1b3f47e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1216205481.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1216205481.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1216205481.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoPr/2/2024\n1216205481\n26. 06. 2024\nJUDr. Valéria Kleinová, st.\nECLI:SK:KSBA:2024:1216205481.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a členov\nsenátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sídlom\nBajkalská 27, Bratislava, IČO: 36 069 841, o zaplatenie 981,50 Eur s prísl. o odvolaní žalobkyne proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22. júna 2023 č.k. B2-11Cpr 2/2016-368 takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nII. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne (I. výrok) a žalovanému nárok\nna náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).\n2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného\nzaplatenia sumy 1 903 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom nevyplatenej mzdy za\nobdobie od 06.03.2016 do 05.05.2016, ako aj náhrady trov konania (109,20 Eur), tým, že Listom\nč: URSO/OÚ-2109/2012 zo dňa 29.02.2012 jej žalovaný zaslal výpoveď zo štátnozamestnaneckého\npomeru danú jej podľa ustanovenia § 47 písm. b) zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Ako dôvod\nvýpovede žalovaný uviedol zrušenie dvoch štátnozamestnaneckých miest v organizačnom útvare\nlegislatívno - právny, funkcia hlavný radca. Výpoveď bola žalobkyni doručená dňa 08.03.2012. Dňa\n10.03.2012 bola žalobkyňa zvolená za poslankyňu Národnej rady SR, z čoho teda má podľa žalobkyne\nvyplývať, že v mesiaci apríl 2012 jej ešte nezačala plynúť výpovedná doba z dôvodu, že listom zo\ndňa 11.03.2012 žalovanému oznámila vznik nároku na služobné voľno. Žalovaný listom č: ÚRSO/\nOÚ-8869/2012/BA zo dňa 12.03.2012 služobné voľno na výkon funkcie poslankyne žalobkyni poskytol.\nPodľa § 64 ods.2 Zákonníka práce bola žalobkyni poskytnutá ochranná doba. Žalobkyňa zároveň\nlistom zo dňa 21.03.2012 predložila žalovanému Osvedčenie o zvolení za poslankyňu NR SR. Národná\nrada SR listom zo dňa 07.03.2016 predložila žalobkyni Potvrdenie o dĺžke mandátu poslankyne NR\nSR v VI. volebnom období a to za obdobie od 10.03.2012 do 05.03.2016. Po skončení mandátu\nžalobkyňa oznámila žalovanému dňa 08.03.2016 telefonicky skončenie mandátu, pričom žalovaný\nlistom Č: 8834/2016/BA zo dňa 08.03.2016 zaslal žalobkyni Potvrdenie o štátnej službe so skončením\nštátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 05.03.2016. Podľa názoru žalobkyne, jej po skončení mandátu\nposlankyne začala plynúť výpovedná doba od 06.03.2016 do 05.05.2016 a za toto obdobie výpovednej\ndoby sa domáhala náhrady mzdy. Podanou žalobou namietala nesprávny výklad žalovaného, podľa\nktorého štátnozamestnanecký pomer skončil so skončením poslaneckého mandátu.\n\n3. Súd prvej inštancie lustráciou zistil, že medzi totožnými stranami prebiehalo na tunajšom\nsúde pod sp.zn. 16Cpr/2/2016 konanie, v ktorom sa žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 29.02.2012 je neplatné. Zároveň sa domáhala\nuloženia žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 06.05.2016, t.j. odo\ndňa keď došlo k údajnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou až do času, keď jej\nžalovaný umožní pokračovať v práci. Do právoplatného skončenia konania pod sp.zn. 16Cpr/2/2016 súd\nkonanie prerušil uznesením č.k. 11Cpr/2/2016-56 zo dňa 01.06.2016.\n4. Podaním doručeným dňa 2.10.2017 k sp.zn. 16Cpr/2/2016 žalobkyňa rozšírila svoj žalobný návrh aj\nv tom smere, že žiadala od žalovaného mzdu za výpovednú dobu odo dňa 6.3.2016 do 5.5.2016 vo\nvýške 1 843 Eur. Konajúci súd na pojednávaní dňa 22.11.2017 uznesením pripustil zmenu petitu žaloby,\nv zmysle ktorého sa žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru\nžalobkyne výpoveďou zo dňa 29.09.2012 je neplatné a zároveň uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť\nžalobkyni mzdu za výpovednú dobu odo dňa 06.03.2016 do 05.05.2016 vo výške 921,50 Eur a mzdu za\nobdobie od 10.03.2012 do 05.03.2016. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom sp.zn. 16Cpr/2/2016-195\nzo dňa 17.01.2018, právoplatným dňa 30.11.2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp.zn. 10CoPr/7/2018-233 zo dňa 27.09.2018, žalobu zamietol v celom rozsahu. Z bodov 54. a 55.\nodôvodnenia citovaného rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva skutkový a právny záver súdu, že\nk skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne došlo uplynutím posledného dňa ochrannej\ndoby, t.j. 05.03.2016, a preto jej nárok na mzdu za obdobie od 06.03.2016 nemohol vzniknúť. Podľa\nbodu 27. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so\nsprávnym záverom súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré aj v celom\nrozsahu poukázal a rozsudok ako vecne správny potvrdil.\n5. Vzhľadom na skutočnosť, že o zaplatenie sumy 921,50 Eur za obdobie žalovanej výpovednej doby od\n06.03.2016 do 05.05.2016 súd právoplatne rozhodol v konaní sp.zn. 16Cpr/2/2016, súd prvej inštancie\nv tomto konaní v súlade s ustanovením § 230 CSP konanie v časti o zaplatenie 921,50 Eur uznesením\nč.k. 11Cpr/2/2016-199 zo dňa 20.12.2019 právoplatne zastavil s odôvodnením podľa § 230 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa\nprejednávať a rozhodovať znova a Uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 5CoPr/1/2020 - 215 zo dňa 24.02.2020. Dovolanie žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením č.k. 9Cdo/202/2020 zo dňa 12.07.2022 odmietol.\nVzhľadom na uvedené predmetom konania zostal nárok žalobkyne vo výške 981,50 Eur (1903 Eur mínus\n921,50 Eur). S poukazom na ust. § 141CSP nerozhodoval o pripustení zmeny žaloby doručenej súdu dňa\n03.05.2016, ktorou si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie 1.903 Eur, kým žalobou doručenou súdu\ndňa 05.04.2016 si uplatnila nárok vo výške 1.830 Eur, nakoľko k zmene žaloby došlo pred jej doručením\nžalovanému a súd preto konal o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby.\n6. Žalovaný v podaní zo dňa 10.06.2019 k žalobe uviedol, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne\ntrval u žalovaného v čase od 01.04.2005 do 05.03.2016. Výpoveď z 29. 02. 2012 bola žalobkyni\ndoručená dňa 08. 03. 2012, pričom za poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky bola zvolená\ndňa 10.3.2012. S poukazom na ust. § 64 ods. 2 zákona č. 311/201 Z.z. Zákonník práce žalovaný dal\nžalobkyni výpoveď pred začatím plynutia ochrannej doby. Žalovaný v tejto súvislosti zastával názor,\nže ochranná doba začala plynúť dňom, kedy došlo k výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním\nštátnej služby (teda dňa 10.03.2012), ktorou je okrem iného aj funkcia poslankyne Národnej rady\nSlovenskej republiky. Preto žalovaný mal za to, že výpovedná lehota uplynula skončením ochrannej\ndoby a k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo uplynutím posledného dňa ochrannej doby,\nt.j. 05.03.2016. Podľa § 69 ods. 8 zákona č. 400/2009 Z.z. za čas služobného voľna podľa odsekov 1\naž 6 štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat. Z uvedeného vyplýva, a je nesporné, že za obdobie\nvýkonu mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, t.j. od 10.03.2012 do 05.03.2016,\nnepatril žalobkyni funkčný plat. Súd tunajšie konanie v minulosti prerušil do právoplatného skončenia\nkonania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 16Cpr/2/2016, medzitým však ako\nuž bolo uvedené, konajúci súd v konaní o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru a náhradu mzdy právoplatne rozhodol v prospech žalovaného (rozsudok Okresného súdu\nBratislava II sp.zn. 16Cpr/2/2016 z 17.01.2018, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn.\n10CoPr/7/2015 z 27.09.2018). V oboch právoplatných rozsudkoch konajúce súdy deklarovali správnosť\na zákonnosť postupu žalovaného pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou. S\npoukazom na závery uvedené vo vyjadrení, žalovaný navrhol konanie voči žalovanému zastaviť alebo\n\nalternatívne uplatnený nárok žalobkyne na vyplatenie náhrady mzdy spolu s úrokmi z omeškania sa v\ncelom rozsahu zamietnuť.\n7. Podaním zo dňa 22.11.2022 žalobkyňa predložila podanie s označením podstatné a rozhodujúce\ntvrdenia spolu s dôkazmi, v ktorom zhrnula skutkový stav a uviedla, že za dôležitý, podstatný\na rozhodujúci dôkaz pri vymáhaní zaplatenia mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov jej\nštátnozamestnaneckého pomeru od 06.03.2016 do 05.05.2016 považuje potvrdenie z Kancelárie\nNárodnej rady Slovenskej republiky o uplynutí dĺžky mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej\nrepubliky v VI. volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky dňom 05.03.2016. Podľa §\n62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej\ndoby. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že výpovedná doba je časový úsek, ktorý beží po doručení\nvýpovede a určuje koniec pracovného pomeru. Výpovednou dobou je teda určitý časový úsek medzi\ndoručením výpovede a skončením pracovného pomeru. Výpovedná doba začína plynúť od prvého\ndňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (§ 62 ods. 7 Zákonníka práce) a\nza výpovednú dobu sa poskytuje mzda. Až po skončení výpovednej doby vzniká koniec pracovného\npomeru. V nadväznosti na citované ustanovenie Zákonníka práce uviedla, že nakoľko jej žalovaný\npo skončení jej mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky neumožnil pokračovať v\nštátnozamestnaneckom pomere počas dvoch mesiacov výpovednej doby, a to od 06.03.2016 do\n05.05.2016, a ani jej nevyplatil mzdu za dva mesiace tejto výpovednej doby od 06.03.2016 do\n05.05.2016, podala na Okresný súd Bratislava II návrh na vydanie Platobného rozkazu zo dňa\n04.04.2016 v právnej veci zaplatenia mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, a to od 06.03.2016\ndo 05.05.2016. Bolo podľa nej a je povinnosťou žalovaného dokázať, či jej vyplatil mzdu za výpovednú\ndobu dvoch mesiacov od 06.03.2016 do 05.05.2016, a to pomocou písomného dôkazu - doklad o\nmzde. Doklad o mzde je dôležitý listinný dôkaz pre uplatnenie jej právnych nárokov na vyplatenie\nmzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, t.j. od 06.03.2016 do 05.05.2016, ktorá jej prináleží po\nskončení jej mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vo volebnom období 2012-2016.\nUviedla, že v histórii nášho práva neexistuje prípad pre právne posúdenie, kedy poslankyňa, ktorá\nbola zvolená do Národnej rady Slovenskej republiky obdržala dva dni pred jej zvolením výpoveď\nzo štátnozamestnaneckého pomeru. A rovnako neexistuje v histórii nášho práva ani judikát, ktorý\nby mohla predložiť do súdneho konania. Ďalej uviedla, že podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce,\nzamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to ak je zamestnancovi daná\nvýpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe,\npracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec\noznámi, že na predlžení pracovného pomeru netrvá. To znamená, že žalobkyňa trvala na pokračovaní\nštátnozamestnaneckého pomeru plynutím výpovednej doby od 06.03.2016 do 05.05.2016, a preto\npodľa citovaného ustanovenia nemala žiadnu povinnosť oznámiť žalovanému, že po skončení mandátu\nposlankyne Národnej rady Slovenskej republiky na predĺžení štátnozamestnaneckého pomeru netrvá.\nJe dôležité, že trvala na plynutí výpovednej doby, ktorá určuje koniec štátnozamestnaneckého pomeru.\nPredmetným podaním žalobkyňa vyčíslila aj úroky z omeškania vo výške 221 776,80 Eur a žiadala, aby\nsúd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 223 619,80 Eur.\n8. Na pojednávanom konanom dňom 28.02.2023 žalobkyňa uviedla, že na zmene žaloby netrvá.\nNa pojednávaní dňa 06.04.2023 po prednese záverečných rečí žalobkyňa navrhla vykonanie nového\ndôkazu, a to list žalovaného zo dňa 15.02.2012, ktorý preukazuje, že žalovaný pripravil jej výpoveď\nv čase čerpania jej dovolenky, čo je podľa jej názoru v rozpore so zákonom. Na pojednávaní\nkonanom dňom 22.06.2023 žalobkyňa navrhla pripustenie zmeny žaloby v znení: Skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne výpoveďou zo dňa 29.02.2012 je neplatné. Žalovaný je\npovinný zaplatiť žalobkyni:1. mzdu za výpovednú dobu odo dňa 06.03.2016 do dňa 05.05.2016 vo výške\n921,50 Eur, t.j. 1 843 Eur. 2. Žalovaný je povinný naďalej odo dňa 06.05.2016 poskytovať žalobkyni\nfunkčný plat v sume 921,50 Eur, za každý mesiac až do teraz. 3. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni\nnáhradu škody vo výške 300.000 Eur, za porušenie smernice rady 2000/78/ES z 27.11.2000, ktorá\nustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, za porušenie práva\nza spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 ústavy SR a podľa článku 36 listiny základných práv a\nslobôd, za zníženie vážnosti žalobkyne, jej cti, jej postavenia v spoločnosti ako ženy a matky vo verejnom\na súkromnom živote v značnej miere. Preto považovala ujmu, ktorá jej bola spôsobená, za závažnú, za\nzníženie ľudskej dôstojnosti a spoločenskej vážnosti žalobkyne, za sťaženie spoločenského uplatnenia\nžalobkyne, za poškodenie dobrého mena žalobkyne pred zamestnancami žalovaného, za zhoršenie\nfinančnej situácie v rodine, za zníženie sociálneho statusu rodiny, za porušenie právnej a ústavnej\n\npovinnosti žalovaného na riadne pracovné podmienky žalobkyne a jej ochranu pred prepustením. Súd\nprvej inštancie uznesením rozhodol, že zmenu žaloby nepripúšťa z dôvodov, že časť navrhovaného\npetitu je nevykonateľná, o časti už bolo rozhodnuté v inom konaní, a zvyšná časť nebola pripustená z\ndôvodu, že výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie vo veci samej.\nPreto pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe.\n9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, písomnými podaniami a prednesmi strán,\npreskúmal listinné dôkazy predložené stranami: Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru Č: ÚRSO/\nOÚ-2012/BA zo dňa 29.02.2012 spolu s doručenkou, Oznámenie o vzniku nároku na služobné voľno zo\ndňa 11.03.2012, Oznámenie žalovaného o poskytnutí služobného voľna žalobkyni zo dňa 12.03.2012,\nOsvedčenie o zvolení za poslankyňu NR SR zo dňa 11.03.2012, Potvrdenie o dĺžke mandátu poslankyne\nNRSR zo dňa 07.03.2016, Potvrdenie o štátnej službe zo dňa 8.3.2016, Oznámenie žalovaného zo dňa\n15.2.2012s označením: Nárok na pracovné voľno- oznámenie.\n10. Po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobkyni ako zamestnankyni\nvýpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru Č: ÚRSO/OÚ-2012/BA zo dňa 29.02.2012. Výpoveď\nbola žalobkyni doručená dňa 08.03.2012. Žalobkyňa bola zvolená za poslankyňu Národnej rady\nSlovenskej republiky dňa 10.03.2012. Mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky skončil\ndňa 05.03.2016. Žalobkyňa sa domáha od žalovaného vyplatenia mzdy za obdobie od 06.03.2016 do\n05.05.2016, v ktorom podľa jej názoru plynula dvojmesačná výpovedná doba.\n11. Po právnej stránke vec posúdil podľa ustanovení § 62 ods. 1, ods. 7, § 64 ods. 1 písm.e/, ods. 2\nZákonníka práce, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, § 230 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n12. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd prvej\ninštancie k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný. V prvom rade zaoberal otázkou platnosti\nvýpovede zo dňa 29.09.2012 a následne plynutím výpovednej doby, t.j. odkedy začala plynúť a\nkedy uplynula výpovedná doba a zároveň, kedy skončil pracovný pomer žalobkyne u žalovaného.\nNakoľko ohľadne platnosti výpovede zo dňa 29.02.2012 rozhodol právoplatne Okresný súd Bratislava II\nrozsudkom č.k. 16Cpr/2/2016-195 zo dňa 17.01.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 10CoPr/7/2018-233 zo dňa 27.09.2018, tak, že žalobu zamietol, rozhodol, že táto výpoveď je platná.\nPreto vyslovil, že s poukazom na ustanovenie § 230 CSP o nej už nemôže prejednávať a rozhodnúť\nznovu.\n13. Nakoľko je nárok na zaplatenie žalovanej sumy odôvodnený ako mzda za dvojmesačnú výpovednú\ndobu, konštatoval, že je viazaný zásadnou nezmeniteľnosťou rozhodnutia, citujúc bod 55. odôvodnenia\nrozsudku č.k. 16Cpr/2/2016-195 zo dňa 17.01.2018: „Vzhľadom na vyššie uvedené, je podľa názoru\nsúdu jednoznačné, že žalobkyni bola výpoveď doručená dňa 08.03.2012, pričom za poslankyňu NR\nSR bola zvolená dňa 10.03.2012. S poukazom na ustanovenie § 64 ods.2 ZP zamestnávateľ dal\nžalobkyni výpoveď pred začatím plynutia ochrannej doby. Len okrajovo súd poznamenáva, že ochranná\ndoba začala plynúť dňom kedy došlo k výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby\n(10.03.2012), ktorou je okrem iného aj funkcia poslankyne NR SR. Preto súd zastáva názor, že\nku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo uplynutím posledného dňa ochrannej doby t.j.\n05.03.2016.“\nS týmto odôvodnením rozhodnutia č.k. 16Cpr/2/2016-195 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého výpovedná\ndoba uplynula posledným dňom ochrannej doby dňa 05.03.2016, sa súd prvej inštancie stotožnil.\nVýpovedná doba s poukazom na ust. § 62 ods. 7 Zákonníka práce začala plynúť od prvého\ndňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t.j. dňom 01.04.2012 a uplynula\nposledným dňom ochrannej doby, t.j. dňa 05.03.2016. Uvedený právny záver považoval súd prvej\ninštancie za jednoznačný vzhľadom na znenie ustanovenia § 64 ods.2 Zákonníka práce, podľa\nktorého ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná\ndoba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej\ndoby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. Uviedol,\nže ochranná doba v prípade žalobkyne plynula počas jej výkonu verejnej funkcie od 10.3.2012\ndo 05.03.2016, a preto posledným dňom tejto ochrannej doby zároveň skončil aj pracovný pomer.\nVýpovedná doba preto plynula od 01.04.2012 (od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho\npo doručení výpovede) a skončila dňa 05.03.2016 (uplynutím posledného dňa ochrannej doby). Podľa\nust. § 62 ods. 7 Zákonníka práce, by za bežných okolností uplynula výpovedná doba dňa 31.05.2012\n\n(uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca pri dvojmesačnej výpovednej dobe),\npokiaľ zákon neustanovuje inak. Zákon ustanovuje inak práve v ustanovení § 64 ods. 2 Zákonníka práce,\npodľa ktorého pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby, okrem prípadov,\nkeď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. Nestotožnil sa s právnou\nargumentáciou, resp. výkladom tohto zákonného ustanovenia žalobkyňou, podľa ktorej časť ustanovenia\nv znení „okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá“,\nznamená, že žalobkyňa trvala na pokračovaní štátnozamestnaneckého pomeru plynutím výpovednej\ndoby od 06.03.2016 do 05.05.2016, a preto podľa citovaného ustanovenia nemala povinnosť oznámiť\nžalovanému, že na predĺžení štátnozamestnaneckého pomeru netrvá. Súd prvej inštancie vychádzajúc z\njazykového výkladu predmetného ustanovenia, ako aj z rozhodovacej praxe iných súdov ustálil, že časť\nustanovenia v znení „okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru\nnetrvá“, znamená, že ak zamestnanec po doručení výpovede oznámi zamestnávateľovi, že na predĺžení\npracovného pomeru netrvá, tak jeho pracovný pomer skončí uplynutím štandardnej výpovednej doby.\nPreto, ak by žalobkyňa oznámila žalovanému po doručení výpovede, že na predĺžení pracovného\npomeru netrvá, skončil by jej pracovný pomer uplynutím dňa dvojmesačnej výpovednej doby, a to dňa\n31.05.2012. Nakoľko uvedené žalobkyňa žalovanému neoznámila, skončil jej štátnozamestnanecký\npomer posledným dňom ochrannej doby, a to dňa 05.03.2016. Rovnako sa súd prvej inštancie\nnestotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej list žalovaného ako zamestnávateľa zo\ndňa 15.02.2012 má preukazovať, že žalovaný pripravil jej výpoveď v čase čerpania jej dovolenky, čo\nje podľa jej názoru v rozpore so zákonom. Zákonník práce presne definuje v ustanovení § 64 ods.1,\nkedy zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď, a to práve v ochrannej dobe, pričom čerpanie\ndovolenky alebo služobného voľna nie je ochrannou dobou, a preto nič nebránilo zamestnávateľovi v\ntomto čase dať žalobkyni ako zamestnankyni výpoveď.\nZ vyššie uvedených dôvodov považoval súd prvej inštancie za právne dôvodné zamietnuť žalobu v\ncelom rozsahu, pretože štátnozamestnanecký pomer žalobkyne zanikol dňa 05.03.2016, a preto nie je\nmožné priznať nárok na vyplatenie mzdy za žalované obdobie od 05.03.2016 do 05.05.2016, keďže\nuž v tomto období štátnozamestnanecký pomer netrval, a preto v tomto období rovnako neplynula ani\nvýpovedná doba. Preto žalobkyni nevznikol a ani nemohol vzniknúť nárok na mzdu za žalované obdobie.\nNad rámec dodal, že zamestnanec má nárok na mzdu za vykonanú prácu, t.j. má nárok na mzdu za\nvýpovednú dobu v prípade, ak počas výpovednej doby vykonáva pre zamestnávateľa prácu. Ako výkon\npráce sa neposudzuje doba, na ktorú zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej\nfunkcie. Rovnako zamestnanec nemá nárok na funkčný plat za obdobie, kedy má služobné voľno na\nvýkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby.\n14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262\nods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania,\nnakoľko z obsahu súdneho spisu zistil, že mu žiadne trovy nevznikli.\n15. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac tým, že súd prvej\ninštancie vykonal vo veci dokazovanie, ale na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil. Vychádzala z jej návrhu\nna vydanie platobného rozkazu, ktorý dňa 05.04.2016 podala na Okresnom súde Bratislava II a v\nktorom sa domáhala vyplatenia mzdy za dva mesiace výpovednej doby, t. j. za obdobie od 06.03.2016\ndo 05.05.2016, a to po skončení jej pôsobenia poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vo\nvolebnom období 2012–2016, teda vyplatenia mzdy za dva mesiace výpovednej doby, t.j. za obdobie\nod 06.03.2016 do 05.05.2016. Uviedla, že ak by súd prvej inštancie -Okresný súd Bratislava II venoval\npozornosť jej návrhu na vydanie platobného rozkazu, mohol a mal rozhodnúť mimosúdnou cestou, a tým\nby nemusela uplatňovať právne úkony na zachovanie jej práv na spravodlivé konanie podľa článku 46\nods. 1 Ústavy SR a podľa článku 36 Listiny základných práv a slobôd. V tejto súvislosti zdôraznila, že v\ntomto individuálnom pracovnoprávnom spore súd prvej inštancie -Okresný súd Bratislava II, ani súd prvej\ninštancie-Okresný súd Bratislava IV nevyzval žalovaného na predloženie dokladu o mzde ako dôkazu,\nna, ktorý od začiatku a stále poukazovala, a ktorým by žalovaný preukázal vyplatenie mzdy za výpovednú\ndobu dva mesiace, a to od 06.03.2016 do 05.05.2016, ktorá je meritom veci ako nárok z individuálneho\npracovnoprávneho sporu medzi stranami. Mala za to, že bolo a je povinnosťou žalovaného dokázať,\nči jej vyplatil mzdu za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06.03.2016 do 05.05.2016, a to pomocou\npísomného dôkazu - doklad o mzde. Doklad o mzde je dôležitý listinný dôkaz pre uplatnenie jej právnych\nnárokov na vyplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, t.j. od 06.03.2016 do 05.05.2016,\nktorá jej prináleží po skončení jej mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vo volebnom\n\nobdobí 2012-2016 dňom 05.03.2016. Ani Okresný súd Bratislava II (A. D. F.) ani nová sudkyňa (B. G.\nH. I.), t.č. pridelená na Mestský súd Bratislava IV, nevyzvala žalovaného počas troch prebiehajúcich\npojednávaní o predloženie dôkazu, a to dokladu o mzde, ktorým by žalovaný preukázal zaplatenie\nvýpovednej doby za dva mesiace od 06.03.2016 do 05.05.2016. Okresný súd Bratislava II (A. D. F.)\nnepostupoval v súlade so zákonom, keď Uznesením sp.zn. 11 Cpr/2/2016 zo dňa 01.06.2016 konanie\nprerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 16\nCpr/2/2016, nakoľko lustráciou zistil, že dňa 11.04.2016 podala na Okresnom súde Bratislava II žalobný\nnávrh vo veci sp.zn. 16Cpe 2/2016proti žalovanému o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru. Rovnako sa k tomuto priklonil aj súd prvej inštancie v rozsudku na strane 2, bod 3, a tým\nhneď od začiatku sa odklonil od merita veci. Prvoinštančný súd prostredníctvom sudkyne (B. G. H. I.)\npoukázal na prerušenie návrhu na vydanie platobného rozkazu do právoplatného skončenia konania\nvedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 16 Cpr/2/2016, a tým hneď od začiatku sa\nprvoinštančný súd (B. G. H. I.) odklonil od merita veci rovnako, ako to urobila A. D. F. na Okresnom\nsúde Bratislava II. Preto aj v tomto odvolaní znovu poukazuje a zdôrazňuje, že tu ide o dve rozdielne\nsúdne konania s dvomi rozdielnymi právnymi nárokmi, a to návrh na vydanie platobného rozkazu sp.zn.\n1 lCpr 2/2016 zo dňa 04.04.2016, kde sa domáha zaplatenia náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch\nmesiacov, a to od 06.03.2016 do 05.05.2016 a žaloba o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru sp.zn.1 6Cpr/2/2016, kde sa domáhala určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru Výpoveďou zo dňa 29.02.2012. Poukázala na nekalé dokazovanie zo strany žalovaného\nna súde prvého stupňa, ktorý nepredložil dôkaz, a to doklad o mzde, ktorým by preukázal, ako si\nsplnil povinnosť vyplatiť mzdu žalobkyni za výpovednú dobu dvoch mesiacov, t.j. od 06.03.2016 do\n05.05.2016. Aj napriek tomu, že ho na troch uskutočnených pojednávaniach dňa 28.02.2023 a ďalej dňa\n06.04.2023 a dňa 22.06.2023 na to vyzývala. Rovnako žalovaného nevyzval ani súd prvej inštancie\nprostredníctvom sudkyne B. G. H. I. na žiadnom z troch uskutočnených pojednávaniach dňa 28.02.2023,\n06.04.2023 a dňa 22.06.2023. Aj v tomto konaní mala za preukázané, že od prvého pojednávania\ndňa 28.02.2023 a ďalej dňa 06.04.2023 a vyvrcholenie predstavuje pojednávanie dňa 22.06.2023, sa\njej prípad ako žalobkyne odkláňa od merita veci a porušuje princíp právnej istoty, ktorý je upravený v\nčlánku 2 základných princípov CSP. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,\nže jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;\nak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho\nspor bude rozhodnutý spravodlivo. Odo dňa podania mojej žaloby 05.04.2016 nebol princíp právnej\nistoty naplnený a jej spor nebol rozhodnutý spravodlivo súdom prvej inštancie rozsudkom Mestského\nsúdu Bratislava IV sp.zn. B2-11Cpr/2/2016-368 zo dňa 22.06.2023. Poukázala na ust. § 124 CSP,\npodľa ktorého sa každé podane posudzuje podľa jeho obsahu, ust. § 131 CSP. Žaloba je procesný\núkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. To znamená,\nže okrem princípu právnej istoty sa v tomto konaní porušuje aj princíp právnej ochrany upravený v\nčlánku 5 základných princípov CSP.:„ Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže\nv rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom\nzjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva,\nalebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.“ Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní\ntak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania. Rovnako ako Okresný súd Bratislava II (JUDr. Hana Posluchová) aj Mestský\nsúd Bratislava IV (B. G. H. I.) s prihliadnutím na povahu konania mal a mohol rozhodnúť na prvom\npojednávaní. Dúfala v nestrannosť a nezávislosť súdu prvej inštancie- Okresný súd Bratislava II (JUDr.\nHana Posluchová) a rovnako Mestského súdu Bratislava IV (B. G. H. I.), že odhalí hneď na začiatku\nnekalý úmysel žalovaného a rozhodne v prospech žalobkyne na prvom pojednávaní. Platobný rozkaz\nbol napísaný jasne, zrozumiteľne, určito s potrebnými dôkazmi v danej veci zaplatenia mzdy vo výške\n1 830 Eur s prísl. Okresný súd Bratislava II a ani Mestský súd Bratislava IV ako súdy prvej inštancie\nsa od začiatku nevenujú meritu veci a vytvárajú prekážku právoplatne rozhodnutej veci v tom, že\nako žalobkyňa podaním dňa 02.10.2017 k sp.zn. 16Cpr/2/2016 rozšírila žalobu o určenie neplatnosti\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru o náhradu mzdy za výpovednú dobu od 06.03.2016 do\n05.05.2016, t.j. za obdobie dvoch mesiacov výpovednej doby spolu vo výške 1 843 eur. Tento úkon\nrozšírenia žaloby o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru o náhradu mzdy\nza výpovednú dobu od 06.03.2016 do 05.05.2016, t. j. za obdobie dvoch mesiacov výpovednej doby\nspolu vo výške 1 843 eur ako žalobkyňa rozšírila na podnet sudkyne A. H. E. na Okresnom súde\nBratislava II v konaní sp.zn. 16 Cpr/2/2016, v domnení, že sa konečne dovolá svojich práv v konaní\no určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, lebo súd prvej inštancie konanie o\n\nvydaní platobného rozkazu, prerušil. Týmto postupom ju sudkyňa Okresného súdu Bratislava II A. H.\nE. voviedla do omylu a vytvorila prekážku právoplatne rozhodnutej veci (§ 230, § 161 ods. l CSP).\nTým, že v konaní o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sp.zn. 16 Cpr/2/2016\nrozšírila žalobu dňa 02.10.2017 očakávala, že súd prvej inštancie rozhodne v jej prospech. Ale dňa\n17.01.2018 v konaní o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru Okresný súd\nBratislava II jej žalobu zamietol. Týmto zamietnutím žaloby Okresný súd Bratislava II do dnešného dňa\nnerozhodol o jej právach na náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov t. j. od 06.03.2016\ndo 05.05.2016. Obdobie od podania platobného rozkazu dňa 05.04.2016 až doteraz je poznamenané\nnesúladom právnych predpisov, ich nesprávnou aplikáciou a bránením jej práva na spravodlivé\nposúdenie veci. V tejto súvislosti v celom súdnom konaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu je\npodľa nej namieste otázka, komu bola u žalovaného vyplatená mzda žalobkyne za výpovednú dobu\ndva mesiace. Konštatovala, že v rozsudku súdu prvej inštancie (B. G. H. I.) na strane 6, v bode\n24 je uvedené: „Súd uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia tunajšieho súdu sp.zn.\n16 Cpr/2/2016-195 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého výpovedná doba uplynula posledným dňom\nochrannej doby dňa 05. 03. 2016. Výpovedná doba začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca\nnasledujúceho po doručení výpovede t. j. dňom 01.04.2012 a uplynula posledným dňom ochrannej\ndoby t.j. dňa 05.03.2016. “ V rozsudku na strane 7, bod 24, tretí riadok prvostupňový súd (B. G. H. I.)\nznovu uvádza ., Výpovedná doba preto plynula od 01.04.2012 (od prvého dňa kalendárneho mesiaca\nnasledujúceho po doručení výpovede) a skončila 05.03.2016 (uplynutím posledného dňa ochrannej\ndoby).“ Prvoinštančný súd dvakrát uvádza, že výpovedná doba žalobkyne plynula od 01.04.2012 a\nskončila 05.03.2016.Na margo časového úseku plynutia výpovednej doby v rozsudku aj na strane 7.\nbod 24 sú uvedené dve alternatívy skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne s aplikáciou\nna ustanovenie § 64 ods. 2 Zákonníka práce:1/„ ak by žalobkyňa oznámila žalovanému, že na predĺžení\npracovného pomeru netrvá, skončil by jej pracovný pomer uplynutím posledného dňa dvojmesačnej\nvýpovednej doby, a to 31.05.2012“\n2/ „nakoľko uvedené žalobkyňa žalovanému neoznámila,\nskončil jej štátnozamestnanecký pomer posledným dňom ochrannej doby, a to dňa 05.03.2016.“ A tu\nsúd prvej inštancie tretíkrát uvádza, že výpovedná doba žalobkyne plynula od 01.04.2012 a skončila\n05.03.2016. Toto nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie znamená, že žalobkyňa mala\nvýpovednú dobu ako časový úsek, ktorý beží po doručení výpovede a určuje koniec pracovného pomeru\nod 01.04.2012 do 05.03.2016. Prvoinštančný súd (B. G. H. I.) podľa nej pochybil, lebo na tvrdenie, že\nžalobkyňa mala výpovednú dobu od 01. 04. 2012 a skončila 05. 03. 2016 nemá žiaden dôkaz. A ani v\nrozsudku neuvádza, či vyzval žalovaného, aby predložil doklady o mzde za obdobie výpovednej doby\nod 01.04.2012 do 05.03.2016. Je podľa nej povinnosťou žalovaného tieto doklady o mzde za obdobie\nvýpovednej doby od 01.04.2012 do 05.03.2016 ako dôležité listinné dôkazy predložiť, lebo v opačnom\nprípade sa preukáže aj za pomoci prvoinštančného súdu (B. G. H. I.), nekalé konanie žalovaného, ktorý\nspáchal podľa ustanovenia § 214 ods.l Trestného zákona kto ako štatutárny orgán právnickej osoby\nalebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi\nmzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má\nzamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré\nnevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa,\nktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných\nprostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky - trestný čin nevyplatenia mzdy žalobkyni od\n01.04.2012 do 05.03.2016.\nZ hľadiska poznania a obsahu právnej normy v tomto\nkonaní dôležitou právnou skutočnosťou je podľa žalobkyne pohľadávka na mzde za výpovednú dobu,\nktorá jej vznikla a je súčasťou skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru. Preto je dôležité poznať\nobsah práva čo do hĺbky aj v aplikačnej praxi súdov, lebo sústavným predlžovaním súdneho konania návrh na vydanie platobného rozkazu - sa odkláňa od merita veci a dochádza k neodbornému výkladu\nprvostupňovým súdom.\nUviedla, že jej prípad žalobkyne a exposlankyne Národnej rady Slovenskej republiky svedčí\no\nnesprávnej aplikácii jednoduchého práva, čo má za následok porušenie základných práv a slobôd. Už\nOkresný súd Bratislava II (A. H. E.) urobil taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom\nrozpore s právom na súdnu ochranu a princípom spravodlivosti. Poukázala na čl. 3 ods. 1 a 2 CSP,\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru a uviedla, že do obsahu základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo\npodľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku, alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne každý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej\n\na účinnej normy na zistený stav veci. tento súdny proces by mal predstavovať pojem spravodlivosť,\naby došlo k náprave aktuálneho stavu, ktorý vznikol protiprávnym zásahom do tej miery, aby sa\noprávnený stav úplne zhodoval s pôvodným stavom. V histórii nášho práva neexistuje prípad pre právne\nposúdenie, kedy poslankyňa, ktorá bola zvolená do Národnej rady Slovenskej republiky, obdržala dva\ndni pred jej zvolením Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru. A rovnako neexistuje v histórii\nnášho práva ani judikát, ktorý by som bola mohla predložiť do súdneho konania na Okresnom súde\nBratislava II - zaplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06.03.2016 do 05.05.2016, t.j.\nide o obdobie po skončení jej mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vo volebnom\nobdobí 2012-2016. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie mylne vychádza z ustanovenia § 64 ods.\n2 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej\ndobe, a to ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná\ndoba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej\ndoby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. Ako\nvyplýva z citovaného ustanovenia Zákonníka práce, ochranná lehota sa vzťahuje na vykonávanie jej\nmandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky v tom zmysle, že ochranná doba prerušila jej\nštátnozamestnanecký pomer. Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe,\na to ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba\nmala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby\nokrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. To znamená,\nže žalobkyňa trvala na pokračovaní štátnozamestnaneckého pomeru plynutím výpovednej doby od\n06.03.2016 do 05.05.2016, a preto podľa citovaného ustanovenia nemala žiadnu povinnosť oznámiť\nžalovanému, že po skončení mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky na predĺžení\nštátnozamestnaneckého pomeru netrvá. Je dôležité, že trvala na plynutí výpovednej doby, ktorá určuje\nkoniec štátnozamestnaneckého pomeru. Nakoľko sa žalobkyňa už 8 rokov domáha svojho práva a\npodľa dokazovania na súde, ktorý nevyzýval žalovaného na predloženie dôkazu, a to doklad o mzde\nna zaplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06.03.2016 do 05.05.2016, predložila\nna pojednávaní dňa 6. apríla 2023 ďalší dôkaz - list Č.:ÚRSO/OÚ-8869/2012/BA zo dňa 12.3.2012\nSlužobné voľno štátneho zamestnanca na vykonávanie funkcie poslankyne Národnej rady Slovenskej\nrepubliky. A k tomu jej žalovaný oznámil listom Č.:ÚRSO/OÚ-5380/2012/BA zo dňa 15.2.2012 nárok na\npracovné voľno. Tým bolo preukázané, že žalovaný na jednej strane žalobkyni dal súhlas na dovolenku,\na potom pracovné voľno na vykonávanie si kandidátskej kampane do Národnej rady Slovenskej republiky\na na druhej strane jej napísal Výpoveď zo dňa 29.2.2012. K tomuto dôkazu súd prvej inštancie v\nrozsudku na strane 7 bod 24 posledná veta uvádza: „Zákonník práce presne definuje v ustanovení\n§ 64 ods. 1, kedy zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď, a to práve v ochrannej dobe,\npričom čerpanie dovolenky alebo služobného voľna nie je ochrannou dobou a preto nič nebránilo\nzamestnávateľovi v tomto čase dať žalobkyni ako zamestnankyni výpoveď.“ Podľa súdu prvej inštancie\nčerpanie dovolenky alebo služobného voľna nie je ochrannou dobou, preto zamestnávateľ môže dať\nvýpoveď žalobkyni v čase dovolenky a v čase služobného voľna výpoveď. Nesprávne právne posudzuje\nustanovenia zákonov, v tomto prípade Zákonník práce a zákon o voľbách.\nK tejto veci nevyplatenia mzdy žalobkyni sa vzťahuje ustanovenie § 39 OZ: Neplatný je právny úkon,\nktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým\nmravom. A ďalej aj ustanovenie § 40 ods. 1 OZ: Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú\nvyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobkyňa žiadala\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne uvedenými\nv jej odvolaní, predovšetkým o tom, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, ale na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho vec\nnesprávne právne posúdil. Plne sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v rozsudku\na napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, dostatočne odôvodnený a v celom rozsahu za\nzrozumiteľný. Skutočnosť, že neakceptoval argumenty žalobkyne, ktorými podáva žalobkyňa svoj\npohľad na skutkový stav a výklad právnych predpisov, nemôže mať za následok nedostatočnosť alebo\nnesprávnosť právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa vo svojom odvolaní riadne\nnevymedzila svoje odvolacie dôvody, a z obsahu jej odvolania možno len nepriamo dedukovať, čo\nsvojim odvolaním napáda. Žalovaný konštatuje, že okrem dvoch nových navrhovaných dôkazov, ktoré\nnavyše nijako so sporom nesúvisia, žalobkyňa nepredniesla žiadne nové skutočnosti, a opakovane\npodsúva svoje tvrdenia v nádeji, že tisíckrát opakované tvrdenia žalobkyne sa stanú pravdou. Mal za\nto, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí riadne a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal\n\nso všetkými skutočnosťami, ako aj navrhovanými dôkazmi, a to napriek neustálej zmene petitu zo\nstrany žalobkyne. Esenciálnou skutočnosťou tohto konania je dátum skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru medzi žalobkyňou a žalovaným. Tento bol už určený rozsudkom v inom spore vedenom medzi\nžalobkyňou a žalovaným, ktorý jednoznačne potvrdil, že štátnozamestnanecký pomer medzi žalobkyňou\na žalovaným skončil 05.03.2016. Na základe tejto skutočnosti súd prvej inštancie správne určil, že nárok\nžalobkyne nie je dôvodný. Tento skutkový základ, teda skončenie štátnozamestnaneckého pomeru\nžalobkyne u žalovaného, potvrdil aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10CoPr/7/2018-233\nzo dňa 27.09.2018. Ostatné tvrdenia žalobkyne (napr. že došlo k spáchaniu trestného činu), resp.\nrečnícke otázky žalobkyne (napr. komu teda bola jej mzda vyplatená?) sú pre toto konanie úplne\nirelevantné. Žalobkyňa namieta právne posúdenie veci súdom, avšak podané odvolanie obsahuje len\núčelové argumenty žalobkyne, ktoré boli v konaní alebo úplne vyvrátené alebo s vecou nijako nesúvisia.\nŽalovaný mal za to, že uvedené argumenty žalobkyne nie sú spôsobilé zmeniť právne posúdenie veci,\npretože konaním žalovaného nebolo porušené žiadne zákonné právo žalobkyne. V zmysle uvedených\nskutočností podľa žalovaného súd prvej inštancie konal a rozhodol na základe správneho právneho\nposúdenia veci. Pridržiaval sa svojej doterajšej argumentácie, odkazujúc na svoje predchádzajúce\nvyjadrenia v konaní vedenom pod sp.zn. B2-11Cpr/2/2016.\nNa základe uvedeného a v kontexte vyššie uvedenej argumentácie žalovaný navrhol napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.\n17. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že rozhodujúcim a podstatným\nmeritom v tejto právnej veci je doterajší skutkový stav, ktorý ako žalobkyňa uviedla v pôvodnom návrhu\nna vydanie Platobného rozkazu zo dňa 04.04.2016, a to podstatnými a rozhodujúcimi skutkovými\ntvrdeniami v tejto právnej veci je jej zvolenie za poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky\nvo voľbách konaných dňa 10.03.2012. Dva dni pred tým - dňa 08.03.2012 obdržala Výpoveď\nzo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 29.02.2012, ktorú jej žalovaný zaslal listom Č.:ÚRSO/\nOÚ-2019/2012/BA doporučene poštou. V tejto Výpovedi zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa\n29.02.2012 je uvedené: „Výpovedná doba Vám začne plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca\nnasledujúceho po doručení výpovede.“, ako o tom svedčí listinný dôkaz -už predložený Váženému súdu\n- list Č.:ÚRSO/OÚ - 2019/2012/BA Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 29.02.2012.\nNakoľko vo voľbách konaných dňa 10.03.2012 bola zvolená za poslankyňu Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, toto zvolenie za poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky sa stalo dôvodom, že\njej nemohla začať plynúť výpovedná doba od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po\ndoručení Výpovede zo dňa 29.02.2012, t.j. od prvého dňa kalendárneho mesiaca apríl 2012 ako\nnasledujúceho mesiaca po doručení tejto Výpovede. Pokiaľ sa žalovaný plne stotožňuje s tvrdeniami\nuvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie, potom sa žalovaný stotožňuje s plynutím výpovednej doby,\nza ktorú prináleží žalobkyni mzda a potom je povinný predložiť listinný dôkaz, a to doklad o mzde\nvýpovednej doby od 01. 04. 2012 do 05. 03. 2016 ako dôkaz o vyplatení mzdy žalobkyni podľa rozsudku\nprvoinštančného súdu. V celom priebehu súdneho konania a ani Vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.\nseptembra 2023 vôbec sa neuvádza listinný dôkaz žalovaného - doklad o mzde za mesiac marec\n2016 a doklad o mzde za mesiac apríl 2016, ako ho k tomu žalobkyňa od začiatku súdneho konania\nvyzýva. Doklad o mzde je listinný dôkaz, ktorým žalovaný preukáže splnenie si povinnosti žalovaného pri\nskončení jej štátnozamestnaneckého pomeru, a to vyplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov\n- marec 2016 a apríl 2016, t.j. ide o obdobie po skončení jej mandátu poslankyne NR SR. Namietala,\nže v tomto individuálnom pracovnoprávnom spore súd prvej inštancie dosiaľ nevyzval žalovaného na\npredloženie dôkazu, ktorými by preukázal vyplatenie mojej mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov,\nt.j. marec 2016 a apríl 2016, ktorá je meritum veci ako nárok z individuálneho pracovnoprávneho sporu\nmedzi stranami. Z toho vyplýva, že od začiatku súdneho konania, aj Vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.\nseptembra 2023 dokazuje, že žalovaný si nesplnil povinnosť predložiť súdu listinný dôkaz - doklad o\nmzde za výpovednú dobu dvoch mesiacov, a to marec 2016 a apríl 2016. A zároveň je preukázané, že\nžalovaný nevyplatil žalobkyni mzdu za výpovednú dobu dvoch mesiacov, t. j. marec 2016 a apríl 2016. V\nsúlade s ustanoveniami § 384 ods. 1 a 2 CSP žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd vyzval žalovaného o\nsplnenie si svojej povinnosti voči žalobkyni, a to predložiť listinný dôkaz - doklad o mzde za výpovednú\ndobu dvoch mesiacov marec 2016 a apríl 2016, za ktorú prináleží žalobkyni mzda. Ak sa odvolací\nsúd stotožní - tak ako žalovaný - so závermi rozsudku súdu prvej inštancie, žiadala, aby odvolací súd\nvyzval žalovaného o naplnenie si svojej povinnosti žalobkyni predložiť listinný dôkaz - doklad o mzde\nza výpovednú dobu od 01.04.2012 do 05.03.2016 uvedenej v rozsudku, za ktorú jej prináleží mzda.\nVzhľadom k doteraz uvedenému a v nadväznosti na jej odvolanie zo dňa 14.08.2023 žalobkyňa navrhla\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n\n18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP)viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,\n§ 380 ods. 1 CSP) a vychádzajú zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval\nza potrebné doplniť ani znova zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP) vo veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru,\nže odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\n19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).\n20. Žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobkyni ako zamestnankyni výpoveď zo štátnozamestnaneckého\npomeru č: ÚRSO/OÚ-2012/BA zo dňa 29.02.2012, ktorá jej bola doručená dňa 08.03.2012. Žalobkyňa\nbola zvolená za poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10.03.2012 a mandát poslankyne\nNárodnej rady Slovenskej republiky jej skončil dňa 05.03.2016. Žalobkyňa sa domáha od žalovaného\nvyplatenia mzdy za obdobie od 06.03.2016 do 05.05.2016, v ktorom podľa jej názoru plynula\ndvojmesačná výpovedná doba.\n21. Ohľadne platnosti výpovede zo dňa 29.02.2012 rozhodol právoplatne Okresný súd Bratislava II\nrozsudkom č.k. 16Cpr/2/2016-195 zo dňa 17.01.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 10CoPr/7/2018-233 zo dňa 27.09.2018, tak, že žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede\nzamietol, teda určil, že táto výpoveď je platná. V uvedenom konaní súd aj okrem iného konštatoval,\nže ochranná doba začala plynúť dňom kedy došlo k výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním\nštátnej služby (10.03.2012), ktorou je okrem iného aj funkcia poslankyne NR SR, pretože k skončeniu\nštátnozamestnaneckého pomeru došlo uplynutím posledného dňa ochrannej doby t.j. 05.03.2016.\n22. Podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú\nustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až §\n41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm.c/ až f/, § 60, § § 611 ods. 1,2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, §\n64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, , § 74, § 75 os. 3 a 4, § 76 ods. 4 a 4, a 6, § 77 až § 80, § 84 ods.\n3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9,§ 85a, § 86 až § 96 ods. 1,2,4,6 a 7,\n§96a, § 96b, § 97 ods.1 až 11,\n§ 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až § 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až § 132, § 136 až § 139, §\n141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až § 148, § 150, §151, § 152 ods. 1,2, 4 až 8, § 156, § 157 ods.\n3, § 158 až § 160, § 161 ods. 1, § 164 až § 170, § 177 až § 185, § 187 až § 189, § 191 ods. 2 až 4, §\n192 až § 198, § 217 až § 222, § 230 až § 236 a § 240 Zákonníka práce.\n23. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím\nvýpovednej doby.\nPodľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca\nnasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho\nmesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 64 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v\nochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie.\nPodľa § 64 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ak je zamestnancovi daná výpoveď pred\nzačiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer\nsa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na\npredĺžení pracovného pomeru netrvá.\nPodľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca\nnasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho\nmesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.\n24. Výpovedná lehota žalobkyne plynula v súlade s § 64 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého ak je\nzamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v\nochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov,\nkeď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. Výpoveď bola daná žalovaným\nžalobkyni dňa 08.03.2012, pričom za poslankyňu NR SR bola volená dňa 10.03.2012. S poukazom\n\nna ust. § 64 ods. 2 Zákonníka práce bola žalobkyni daná výpoveď pred začatím plynutia ochrannej\ndoby, ktorá začala plynúť dňom, kedy došlo k výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby,\nteda dňa 10.03.2012, ktorou je okrem iného aj výkon funkcie poslankyne NR SR. Výpovedná lehota tak\nuplynula skončením ochrannej doby a k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo uplynutím\nposledného dňa ochrannej doby, t.j. 05.03.2016.\nK argumentácii žalobkyne, že jej žalovaný oznámil listom Č.:ÚRSO/OÚ-5380/2012/BA zo dňa 15.2.2012\nnárok na pracovné voľno, čím podľa nej malo byť preukázané, že žalovaný na jednej strane žalobkyni\ndal súhlas na dovolenku, a potom pracovné voľno na vykonávanie si kandidátskej kampane do Národnej\nrady Slovenskej republiky a na druhej strane jej napísal Výpoveď zo dňa 29.2.2012, odvolací súd\nuvádza, že žalovaný ako jej zamestnávateľ si plnil len svoju povinnosť v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm.a/\na ods. 2 zákona č. 400/20099 Z.z., podľa ktorého služobný úrad poskytne služobné voľno štátnemu\nzamestnancovi na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby, ktorou je aj funkcia\nposlanca Národnej rady SR. Podľa § 69 ods. 8 Zákona č. 400/2009 Z.z. za čas služobného voľna podľa\nodsekov 1 až 6 štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat. Z čoho vyplýva, že za obdobie výkonu\nmandátu poslankyne Národnej rady SR, t.j. od 10.03.2012 do 05.03.2016, žalobkyni nepatril funkčný\nplat. Žalovaným bolo žalobkyni poskytnuté služobné voľno na čas plnenia povinností vyplývajúcich z\nfunkcie poslankyne NR SR (keďže po daní výpovede ešte žalobkyni plynula výpovedná lehota), a to v\nčase od 10.03.2012 do 05.03.2016. Z dôvodu čerpania neplateného voľno, ktoré predchádzalo výkonu\nfunkcie poslankyne NS SR, t.j. od 02.03.2012 do 09.03.2012 bol žalobkyni vyplatený funkčný plat 25,96\nEur z jeden deň, a to 01.03.2012, kedy žalobkyňa čerpala dovolenku. Ochranná doba začala plynúť\ndňom, kedy došlo u žalobkyne k výkonu funkcie poslankyne NR SR ako výkonu funkcie nezlučiteľnej\ns vykonávaním štátnej služby (dňa 10.03.2012), a skončila uplynutím volebného obdobia a skončením\nvýkonu funkcie poslankyne žalobkyne, t.j. 04.03.2016. Po skončení ochrannej doby, teda po skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru, bolo žalobkyni poľa § 53 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. vyplatené aj\nodstupné vo výške 4-násobku jej posledného priznaného funkčného platu, čo žalobkyňa nepoprela.\nOdvolací súd na skonštatovanie správnosti záveru súdu prvej inštancie a na vyvrátenie mylného\nnázoru žalobkyne ohľadom plynutia ochrannej doby od 06.03.2016 do 05.05.2016, ukončenia jej\nštátnozamestnaneckého pomeru, a z toho nesprávne ňou uplatňovaného nároku na náhradu mzdy,\nuvádza: Výpovedná lehota plynula žalobkyni v súlade s § 64 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého\nak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala\nuplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby, okrem\nprípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. Žalobkyňa však takéto\noznámenie žalovanému nedoručila, čo znamená, že u nej došlo k predĺženiu štátnozamestnaneckého\npomeru o ochrannú dobu, ktorá začala plynúť odo dňa výkonu jej funkcie poslankyne NR SR\n(10.03.2012) počas výpovednej lehoty a výpovedná lehota uplynula zároveň so skončením výkonu\nmandátu poslankyne NR SR. Preto, ak by žalobkyňa oznámila žalovanému po doručení výpovede, že\nna predĺžení pracovného pomeru netrvá, skončil by jej pracovný pomer uplynutím dňa dvojmesačnej\nvýpovednej doby, a to dňa 31.05.2012. Nakoľko uvedené žalobkyňa žalovanému neoznámila, skončil\njej štátnozamestnanecký pomer posledným dňom ochrannej doby, a to dňa 05.03.2016.\nZnenie ust. § 64 ods. 2 Zákonníka práce správne vysvetlil aj Okresný súd Bratislava II v konaní\nsp.zn. 16Cpr 2/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10CoPr 7/2015 zo\ndňa 27.9.2016, ktorý v odôvodnení konštatoval, že žalobkyni bola výpoveď doručená dňa 08.03.2012,\npričom za poslankyňu NR SR bola zvolaná dňa 10.03.2012. S poukazom na ustanovenie § 64\nods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ dal žalobkyni výpoveď pred začatím plynutia ochrannej doby,\nktorá začala plynúť dňom, kedy došlo k výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby\n(10.03.2012), ktorou je okrem iného aj funkcia poslankyne NR SR, preto dospel k záveru, že k skončeniu\nštátnozamestnaneckého pomeru došlo uplynutím posledného dňa ochrannej doby, t.j. 05.03.2016.\nŽalobkyňa si nesprávne vysvetľujúc znenie ust. § 64 ods. 2 Zákonníka práce, začiatok a koniec plynutia\nochrannej doby, keď mala za to, že táto jej začala plynúť po skončení výkonu funkcie poslankyne NR\nSR, kedy jej podľa nej začala plynúť dvojmesačná výpovedná lehota, si nesprávne uplatnila nárok na\nnáhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06.03.2016 do 05.05.2016. Ako už bolo vyššie\nuvedené, ochranná doba začala žalobkyni plynúť 10.03.2012 dňom začatia výkonu poslankyne NR SR\na k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo uplynutím posledného dňa ochrannej doby, t.j.\n05.03.2016. V zmysle ust. § 69 ods. 1 písm.a/ a ods. 2 zákona č. 400/20099 Z.z., žalovaný ako služobný\núrad poskytol žalobkyni služobné voľno na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby,\nktorou je aj funkcia poslanca Národnej rady SR. Podľa § 69 ods. 8 Zákona č. 400/2009 Z.z. za čas\nslužobného voľna podľa odsekov 1 až 6 štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat.\n\n25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a\n§ 255 ods. 1 CSP a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, ktorému by inak vznikol nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania, nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne\ntrovy nevznikli.\n27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom\n\nhlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nTento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§\n419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu\nna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy\n(§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,\nak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP.", "vazby": {"stav": {"sz": "3CdoPr/2/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "180d2f9f-1ca5-4458-b078-e7b10395c4e7:95e9d849-fa5c-4fcf-83de-d09eb1b74ed1", "datum": "2025-04-30", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cpr/2/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "e77c24b5-7725-45a9-aa65-e4ff7d0d499b:b6ca263d-3a88-4d05-af9e-ae1cf9a2b1af", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoPr/1/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoPr/1/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e77c24b5-7725-45a9-aa65-e4ff7d0d499b:b6ca263d-3a88-4d05-af9e-ae1cf9a2b1af"}, {"guid": "949cfab9-94cf-4505-8d34-61bf9ea4c876:43c90437-0806-41d5-aae5-ca94eff3a9fb", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2514205849.1", "spisova_znacka": "10CoPr/7/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoPr/7/2018 z 22. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2514205849.1"}, {"guid": "58b71c99-578f-41e0-b7b4-a6217cbb7d71:98e2b5b8-10d2-4ce4-b8a3-dca3a7d8bf39", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2509201307.1", "spisova_znacka": "10CoPr/7/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoPr/7/2015 z 28. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2509201307.1"}, {"guid": "02aa5c27-dd0e-47c7-aba4-3a7be85b3fcf:3fa586cb-64e4-447c-8b39-bd00ba00c959", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cpr/2/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 16Cpr/2/2016 z 8. 6. 2016", "sud": "Okresný súd Čadca", "datum_vydania": "2016-06-08", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/02aa5c27-dd0e-47c7-aba4-3a7be85b3fcf:3fa586cb-64e4-447c-8b39-bd00ba00c959"}, {"guid": "bc2ddbb8-ce56-4d75-99b8-3d650f743018:f00aa540-0ec9-4393-866d-70fcd52fccdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cpr/2/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11Cpr/2/2016 z 27. 4. 2016", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2016-04-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bc2ddbb8-ce56-4d75-99b8-3d650f743018:f00aa540-0ec9-4393-866d-70fcd52fccdf"}], "citovane_v": []}