{"guid": "00362498-66bd-4fa8-a862-1fbf0f700d24:85d7b81a-14c4-4215-b8a5-c7a0472a06bd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1212219565.4", "spisova_znacka": "8Co/99/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/99/2022 z 24. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2024, sp. zn. 8Co/99/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1212219565.4", "identifikacne_cislo": "1212219565", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Holická", "sudca_id": 1156, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-holicka-1156", "datum_vydania": "2024-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/618", "nazov": "zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/618", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/618-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/618/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/618/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/618-2003/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/618/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 7 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/618/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/618-2003/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-223.odsek-1", "nazov": "§ 223 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-223.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-223"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-223.odsek-3", "nazov": "§ 223 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-223.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-223"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/618#paragraf-7", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-223"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/85d7b81a-14c4-4215-b8a5-c7a0472a06bd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1212219565.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1212219565.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1212219565.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/99/2022\n1212219565\n24. 09. 2024\nJUDr. Monika Holická\nECLI:SK:KSBA:2024:1212219565.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov\nsenátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: P. P., A.. XX.XX.XXXX, W. W.\nXXX/.XX, N., zastúpeného JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom, Dostojevského rad 1, Bratislava,\nIČO: 36 065 226, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, Mlynské Nivy\n44/a, Bratislava, IČO: 00 686 832, 2/Agentúra EVKA, s.r.o., Galvaniho 14/D, Bratislava, IČO: 31 376 975,\nzastúpenému: Advokátska Kancelária BRICHTA & PARTNERS s.r.o., Grösslingová 6 - 8, Bratislava,\nIČO: 35 740 809, o zaplatenie 13 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava II zo dňa 07.03.2022, č. k. 52C/148/2012 - 886, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti proti žalovanému 2/ p o t\nvrdzuje.\nŽalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 2/v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne\nzaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 6415,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%\nročne od 04.04.2012 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu žalobcu na náhradu škody zamietol; žalobcovi\nproti žalovaným 1/a 2/priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 97,38%. Zároveň žalovaným\n1/a 2/uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 2000\neur; vo zvyšku žalobu žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietol; žalobcovi proti žalovaným\n1/a 2/priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vykonaným dokazovaním zistil, že\nGenerálny konzulát Slovenskej republiky ako zamestnávateľ uzavrel so žalobcom ako zamestnancom\nDohodu o vykonaní práce dňa 12.12.2007, na základe, ktorej mal žalobca osobne lokalizovať a\nvlastným fotoaparátom Nikon Coolpix 8700 vyfotografovať cca 30 stavieb architekta D. M. Š. za\ndohodnutú odmenu 500 USD, v termíne od 01.01.2008 do 31.01.2008. Po tom ako sa žalobca\ndozvedel, že niektoré z jeho fotografií, ktoré boli predmetom uvedenej dohody, boli použité bez jeho\nvedomia a súhlasu na Svetovej výstave EXPO Šanghaj 2010, uplatnil si voči žalovanému 1/nárok\nna zaplatenie autorskej odmeny prostredníctvom autorskej spoločnosti LITA. Žalovaný 1/ako hlavný\norganizátor slovenského pavilónu na svetovej výstave EXPO 2010 Šanghaji oznámil listom zo dňa\n20.04.2011 adresovaným autorskej spoločnosti LITA, že nároky uplatnené žalobcom považuje za\nbezpredmetné. Zároveň mu odporučil, aby sa obrátil na žalovaného 2/, ktorý uzatvoril s Generálnym\nkonzulátom SR Šanghaji dňa 13.05.2010 Zmluvu o spolupráci v oblasti marketingu a kultúrnych aktivít\nna Svetovej výstave EXPO Šanghaj 2010; žalobca listom zo dňa 02.04.2012 žiadal žalovaného 2/o\nzaplatenie autorskej odmeny vo výške 13 000 eur za použitie diela - celkom 72 fotografií. Z Rámcovej\ndohody o poskytovaní služieb pre realizáciu oficiálnej účasti Slovenskej republiky na výstave World\nEXPO Šanghaj 2010 uzavretej medzi žalovanými 1/a 2/a jej Prílohy č. 1 zistil, že predmetom tejto\n\nzmluvy bolo ideové, architektonické, výtvarné stvárnenie a riešenie oficiálnej expozície Slovenskej\nrepubliky, vrátane jej realizácie a následné poskytovanie všetkých služieb a činností spojených s\núčasťou na výstave World EXPO Šanghaj 2010 (konanej v dňoch 01.05. - 31.10.2010). Účastník\nmal vypracovať návrh pre realizáciu oficiálnej expozície SR podľa požiadaviek vyhlasovateľa tak,\nže navrhne, spracuje a zabezpečí ideové, architektonické, výtvarné a technické riešenie expozície,\nktoré musí vychádzať zo všeobecnej témy World EXPO Šanghaj 2010 „Lepšie mesto, lepší život“ a\nslovenskou stranou zvoleným mottom „The World of Humanity“. Pre kvalitné spracovanie materiálov\nbude potrebné subkontraktačne dohodnúť uvedenú spoluprácu s príslušnými odbornými garantmi,\nna základe poskytnutia kontaktných údajov účastníkovi po uzatvorení rámcovej dohody zo strany\nvyhlasovateľa (žalovaného 1/). Rozsah služieb, ktoré boli predmetom dohody, bolo najmä: spracovanie\nprojektu, preprava, montáž, demontáž pavilónu, zabezpečenie pripojenia do centrálneho vodovodného\nrozvodného systému, zabezpečenie montáže podhľadov a podlahy, zabezpečenie zázemia pavilónu,\nzabalenia, naloženia, prepravy, vyloženia, prepravy propagačnú - informačných materiálov, zabezpečiť\norganizačne Národný deň SR, personálne vybavenie expozície, upratovanie, bezpečnostnú službu,\ntechnickú službu, poistenie expozície, prípadnú úhradu nákladov v cudzej mene za el. energiu a\nzabezpečiť vykonanie revízie. V rámci služieb sa žalovaný 2/zaviazal tiež organizovať a zabezpečovať\nsprievodné podujatia počas konania expozície, organizovať a realizovať Národný deň SR 9/2010 v\nkoordinácii s požiadavkami, scenárom organizátora výstavnej akcie uzatvorené medzi generálnym\nkomisárom expozície a organizátorom výstavnej akcie, ďalej vypracovať plán mediálnej komunikácie,\norganizovať a zabezpečiť PUBLIC RELATIONS, zabezpečiť výber personálu expozície, realizovať\nuniformy pre personál, zabezpečiť dopravu personálu z Bratislavy a späť, zabezpečiť miestnu dopravu\npersonálu, zabezpečiť akreditáciu v Čínska ľudová republika/Shanghai personálu, zabezpečiť osobné\nmotorové vozidlo pre generálnu komisárku, zabezpečiť prenájom 2 parkovacích boxov pri výstavnom\nareáli, zabezpečiť prenájom primeraných bytov v počte 6 kusov po dohode s generálnou komisárkou,\nzabezpečiť návrh loga a tiež návrh a výrobu banneru. Žalovaní 1/a 2/uzatvorili aj 22 čiastkových\nverejných zmlúv. Z 1. Verejnej čiastkovej zmluvy o poskytovaní služieb pre realizáciu oficiálnej účasti\nSR na medzinárodnej výstave World EXPO Shanghai v roku 2010, uzavretej medzi žalovaným 1/ako\nvystavovateľom a žalovaným 2/ako technickým realizátorom dňa 03.06.2009 vyplýva, že predmetom\nzmluvy bolo poskytovanie služieb na tejto výstave. Vystavovateľ sa zaviazal v priebehu poskytovania\nslužieb technického realizátora vykonávať kontrolu prostredníctvom povereného zástupcu, protokolárne\n- písomne prevziať riadne poskytnuté služby povereným zástupcom, poskytnúť potrebnú súčinnosť\ntechnickému realizátorovi pri realizácii predmetu tejto zmluvy a technický realizátor sa zaviazal v\nrámci rozpočtového členenia uvedeného v prílohe č. 1 k rámcovej dohode o poskytovaní služieb\npre realizáciu oficiálnej účasti SR na medzinárodnej výstave World EXPO Shanghai v roku 2010\nzabezpečiť spracovanie ideového návrhu expozície, zabezpečiť spracovanie architektonického návrhu\nexpozície, zabezpečiť spracovanie výtvarného návrhu expozície, spracovanie projektu a tiež zabezpečiť\nvizuálnu projekciu/3D vizualizáciu; zaviazal sa tiež postupovať pri poskytovaní služieb s maximálnou\nstarostlivosťou a vykonať s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej situácie a svoje možnosti všetky\nopatrenia, ktoré sú potrebné na odvrátenie škody. Technický realizátor ručí za to, že služby poskytnuté v\nrámci plnenia predmetu zmluvy budú poskytnuté v dohodnutej kvalite a rozsahu presne podľa podmienok\nuvedených v zmluve a rámcovej dohode. Z dohody o spolupráci v oblasti marketingových a kultúrnych\naktivít na Svetovej Výstave EXPO Šanghaj 2010, uzavretej medzi žalovaným 2/ako vystavovateľom a\nGenerálnym konzulátom SR Šanghaji ako konzulátom dňa 13.05.2010 vyplýva, že sa zmluvné strany\ndohodli na spolupráci v oblasti marketingových a kultúrnych aktivít, na vzájomnej účasti a spolupráci\nv rámci aktivít uvedených v tejto dohode a ich vecného a technického plnenia, vrátane dopravy a\nprepravy materiálu použitého na realizáciu celého projektu. Predmetom dohody bolo zabezpečenie\nvšetkých služieb uvedených v dohode počas svetovej výstavy EXPO Šanghaj 2010. Konzulát sa zaviazal\npre žalovaného 2/zabezpečiť pomoc pri propagácii kultúrnych, turistických a gastronomických podujatí,\nuskutočnených v pavilóne SR alebo na iných miestach v Šanghaji využitých na marketingové činnosti\nspojené s účasťou SR na EXPO, spoluprácu a účasť v administratívnych a organizačných a technických\nzáležitostiach, a asistenciu v doprave tovaru, preprave a dodávke vrátane colného vybavenia tovaru\npotrebného na nekomerčné účely, ktoré bude uskutočňovať spolu s vystavovateľom počas EXPO 2010.\nV prípade, že dôjde k zániku dohody, sú obidve zmluvné strany povinné vyriešiť všetky záväzky, ktoré\nvznikli na základe tejto dohody. Z uznesenia vlády SR č. 207 z 02. apríla 2008 vyplýva, že G. P.\nbola vymenovaná do funkcie generálnej komisárky expozície Slovenskej republiky na Svetovej Výstave\nEXPO Šanghaj 2010. Z odborného vyjadrenia F.. P. M. z 11.04.2013, G.. Ľ. Š. z 10.04.2013, P. C.T. z\n11.04.2013, Q. X. z 11.04.2013 vyplýva, že fotografie, ktorých sa autorská odmena uplatnená žalobcom\ntýka, nemajú žiadnu umeleckú hodnotu, pôsobia ako skice pred fotením a sú amatérske. Z listu U.\n\nI., predsedníčky Združenia slovenských profesionálnych fotografov z 20.05.2013 vyplýva, že považuje\nfotografie žalobcu za autorské diela. Taktiež z listov F.. G... Y.. U. W., Y.. Y.. z 20.05.2013 a G.. Y. P.\nW. z 20.05.2013 vyplýva, že považujú fotografie žalobcu za autorské diela. Z vyjadrenia audítorskej\nspoločnosti LITA z 09.10.2013 a vyjadrenia U. I. z 08.10.2013 vyplýva, že títo považujú nárok uplatnený\nžalobcom v časti náhrady škody - nemajetkovej ujmy vo výške 6500 eur za primeraný, ide o zvyčajnú\nodmenu za použitie obdobného diela v čase neoprávneného zásahu do autorského diela. Zo záverov\nznaleckého posudku P.. P. Š., F.. z 23.02.2015 vyplýva, že fotografie žalobcu možno považovať za\nautorské fotografie; vyznačujú sa voľbou výrezov, osvetlenia, prácou s uhlom záberu, okamihom záberu;\npredstavujú originály, ktorých autor je známy a dokázateľný, je ním žalobca; každá 1 fotografia žalobcu\nje jeho autorským dielom. Argumentáciu žalovaných, že autorským dielom je dielo, ktoré vykazuje\nurčitú estetickú hodnotu považuje znalec za neseriózny prístup, nakoľko estetická úroveň sa hodnotí\njednak subjektívnymi kritériami a jednak objektívnymi a ich historickými kritériami, ktoré sa vyvíjajú v\npriebehu dejín. Z knižných publikácií založených do spisu vyplýva použitie fotografií žalobcu o. i. aj o\ndielach architekta M.. Ďalej uviedol, že vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom zo dňa 05.12.2015 č.\nk. 52C/148/2012 - 492, ktorým žalobu voči žalovanému 2/zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej\nvecnej legitimácie v konaní; Krajský súd Bratislava ako súd odvolací uznesením zo dňa 22.05.2019 č.\nk. 14Co/109/2016 - 583 čiastočný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie s\nodôvodnením, že je predčasný záver súdu prvej inštancie, týkajúci sa aktívnej legitimácie žalobcu, keď\nsúd konkrétne nepoukázal na pojmové znaky diela podľa autorského zákona, ktoré je otázkou právnou.\nZnalecký posudok je dôkazom ako každý iný dôkaz, vykonaný v priebehu súdneho konania, v danom\nprípade však je možné ho použiť na prípadné posúdenie iných mimo právnych otázok, ktoré je však súd\nprvej inštancie povinný v dostatočnom rozsahu odôvodniť; až potom je možné konštatovať, že došlo k\nporušeniu autorského práva a následne k porušeniu osobnostných práv žalobcu. Taktiež doposiaľ nebolo\njednoznačne preukázané, že žalovaný 2/nie je vecne pasívne legitimovaný, keď súd prvej inštancie\npoukázal na rozsah služieb, ktoré boli predmetom dohody, avšak je potrebné konštatovať, že nešlo len\no takto vymedzený rozsah služieb, keď súd prvej inštancie zvýraznil najmä siedmu, ôsmu a jedenástu\nverejnú čiastkovú Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb medzi žalovanými 1/a 2/, ale je potrebné\nvychádzať aj z ďalších listinných dôkazov, z ktorých vyplývajú aj ďalšie činnosti práve žalovaného 2/,\nnapr. zabezpečenie spracovania podkladov systéme 3D 15-tich fotografií (príloha bod VII prílohy č. 1\nRámcovej zmluvy), bod I prílohy č. 1 Rámcovej dohody 15 ods. a iné, a vyhodnotiť všetky predložené\nlistinné dôkazy. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na odborné vyjadrenia F.. P. M., G.. Ľ. Š. a ďalších,\ntieto podania súd bližšie nevyhodnotil. Odvolací súd konštatoval zhodne so súdom prvej inštancie,\nže z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné fotografie boli použité v Slovenskej\nexpozícii na svetovej výstave EXPO v Šanghaji, ale nevyplynulo jednoznačne a bez ďalších pochybností,\nkto konkrétne umiestnil predmetné fotografie na výstave. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplnil\ndokazovanie výsluchom znalca, písomným vyjadrením pani P., vyjadrením LITA k špecifikácii sumy 6500\neur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 1, § 5 ods. 5, 22, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. g), § 15\nods. 1, 2, § 16, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1, 2, 3, 4, § 39 ods. 1 až 7, § 40 ods. 1, 2, § 41 ods. 1, §\n50 ods. 1, 3, § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich\ns autorským právom (ďalej „autorský zákon“), § 420 ods. 1, 2, 3, § 438 ods. 1, § 442 a ods. 1, 2, §\n517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 223 ods. 1, 3 Zákonníka práce. Uviedol, že z kontextu cieľov\npoužitia fotografií žalobcu vyplýva, že účelom série fotografií žalobcu nebolo iba zachytiť obrázky stavieb\npre napr. vlastnú potrebu, ale nosnou tvorivou myšlienkou (ideou) žalobcu bolo zdokumentovať dielo\nvýznamného architekta M., ako slovenského architekta a jeho zachovanej tvorby v Číne a prezentovať\ntak obraz významu tejto jeho zachovanej tvorby, čím je prítomná tvorivá duševná činnosť autora\npredmetných fotografií, ktorý sa zameriava na konkrétnu osobnosť v kontexte zdokumentovania jej\nrealizovaného diela pomocou architektonickej fotografie. Išlo o cielené zmapovanie a spracovanie\narchitektonicky významných konkrétnych architektonických diel od konkrétnej osobnosti slovenskej\narchitektúry pôsobiacej v Číne. Aj samotná prezentácia predmetných fotografií na tak významnom\npodujatí celosvetového významu, akou bola svetová výstava EXPO Šanghaji, potvrdzuje záver o\nhodnote tejto série fotografií mapujúcich tvorbu a tým vlastne aj profesijný život a prínos slovenského\narchitekta M. oblasti architektúry za jeho pôsobenia v Číne. stotožnil sa s vyjadrením znalca, že žalobca\nvytvoril súborné dielo, ktorého obsahom je skutočne pionierske zhromaždenie a preverenie dostupnej\nliteratúry, terénny prieskum a vytvorenie databázy fotografií zachovaných realizácii architekta M. v Číne.\nTvorivý prístup autora spočíva práve v myšlienke zmapovania realizácii zachovaného diela architekta\nM. v Číne, ktoré môže slúžiť ako podklad pre ďalšie bádanie tohto diela a jeho v významu. Nasvedčuje\ntomu aj skutočnosť, že výsledky tejto vlastnej tvorivej duševnej činnosti žalobcu sa stali východiskom pre\numelecko - historické bádanie, ktoré vyústilo až do vydania monografie o tvorbe slovenského architekta\n\nM. v Číne vydanej v r. 2013 pod vedením O. O. v spolupráci s kolektívom ďalších autorov, medzi ktorými\nje aj žalobca, ako aj ďalšie výstavy fotografií žalobcom zmapovaných diel architekta M.. Žalobca sa tak\npodieľal vlastnou tvorivou duševnou činnosťou na zhotovení série predmetných fotografií; ide o fotografie\ns rovnakou konkrétnou tvorivou ideou, a preto je potrebné ich hodnotiť z tohto dôvodu aj po každej\njednotlivej fotografií, ale aj komplexne. Fotografie vyjadrujú určitú myšlienku autora, pričom originálny\nspôsob zachytenia obrazu v sebe skrýva zámer a má istý význam. Poukázal na to, že autorským dielom\nchráneným autorským zákonom je nielen zhmotnenie vlastnej tvorivej činnosti autora, ale všetky fázy\ntvorivého procesu, od idey, zhromaždenia a študovania podkladov, ich realizácie, spracovania výsledkov\na následnej tvorivej selekcie (výberu) až po finálny výsledok, ktorý nesie stopy tvorivého bádania autora.\nPokiaľ ide o námietku umeleckej úrovne fotografií žalobcu, uviedol, že tá môže byť značne subjektívna\na aj sporná, avšak v danom prípade je rozhodujúcim kritériom to, že je prítomná tvorivá zložka (tvorivý\nprvok) diela, ktorý je základným imanentným znakom autorského diela, ako výsledku tvorivej duševnej\nčinnosti, a ktorý spočíva predovšetkým v myšlienke zdokumentovania zachovaných realizácii diela\narchitekta M. v Číne, ktoré slúži ako podklad pre ďalšie bádanie tohto diela a jeho významu pre slovenskú\na svetovú architektúru. Poukázal na to, že predmetom ochrany autorského práva sú aj dokumentárne\na reportážne fotografie. Nepovažoval za relevantné odborné vyjadrenia F.. P. M., G... Ľ. Š., P. C.T.Y. Q.\nX., podľa ktorých predmetné fotografie nemajú žiadnu umeleckú hodnotu, a to s poukazom na uvedený\nnázor súdu k umeleckej hodnote a jej významu pre posúdenie skutočnosti, či fotografie obsahujú\nvýsledok tvorivej duševnej činnosti autora. Navyše odborné vyjadrenia v nich prezentované závery nijako\nbližšie nevysvetľujú, t. j. neuvádzajú na základe akých skutočností k nim uvedení odborníci dospeli.\nPoukázal aj na iné názory prezentované vo vyjadreniach iných odborníkov a to U. I., predsedníčky\nZdruženia slovenských profesionálnych fotografov, F.E.. G... Y.. U. W. Y. G... Y.. P. W., ktorý naopak\nuvádzajú, že predmetné fotografie žalobcu považujú za autorské diela. K námietkam žalovaného 2/,\ntýkajúcim sa znaleckého posudku a nedostatočnej argumentácii znalca, uviedol, že znalec v znaleckom\nposudku obšírne a podrobnejšie vysvetlil svoj postup a rozvinul dôvody svojich úvah a záverov, na\nrozdiel od názorov prezentovaných v predložených odborných vyjadreniach, ktoré vôbec neobsahujú\nakékoľvek zdôvodnenie vyslovených záverov. Uzavrel, že fotografie zhotovené žalobcom majú povahu\nfotografického diela podľa autorského zákona, nakoľko spĺňajú zákonné pojmové znaky diela a sú\nvýsledkom vlastnej tvorivej činnosti ich autora (žalobcu). Vykonaným dokazovaním mal za preukázané,\nže predmetné fotografie boli použité v slovenskej expozícii na Svetovej výstave EXPO Šanghaji, a to\nbez súhlasu žalobcu ako ich autora, pričom v zmysle zákonnej úpravy platnej a účinnej v čase vzniku\nzásahu do autorského práva licencia musela byť poskytnutá písomne a to uzatvorením licenčnej zmluvy\n(§ 40 ods. 2 autorského zákona). Poukázal na to, že kogentné ustanovenia Zákonníka práce v § 222\nods. 3 výslovne vylučuje uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na\nčinnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského práva. Takéto dohody uzatvorené v rozpore so\nzákonom sú neplatné. Dohoda o vykonaní práce uzavretá medzi žalobcom a Generálnym konzulátom\nSR, obsahovala dohodnutú pracovnú úlohu, výsledkom vypracovania, ktorej vzniklo autorské dielo\na preto na takúto pracovnú činnosť nemohla byť platne uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti.\nNejde ani o zamestnanecké dielo v zmysle autorského zákona vytvorené v pracovnom pomere,\npretože nebolo preukázané, že by žalobca bol v pracovnom pomere s Generálnym konzulátom SR\nŠanghaj. Dohoda o vykonaní práce uzavretá medzi žalobcom a Generálnym konzulátom SR Šanghaji\nnebola pracovným pomerom, a teda je vo vzťahu k argumentácii o prípadnom zamestnaneckom diele\nžalobcu a majetkových právach zamestnávateľa na použitie autorského diela irelevantná. K námietke\nžalovaného 2/ohľadom predloženého komentára k súčasnému platnému autorskému zákonu uviedol,\nže rozhodujúcim kritériom je znenie zákonnej úpravy platnej a účinnej v rozhodnom čase a ustálená\nrozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít. Žalovaný 2/ nepredložil žiadne rozhodnutia najvyšších\nsúdnych autorít, ktoré by potvrdzovali jeho názor. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na komentár\nuznávanej kapacity v oblasti pracovného práva, profesorky M. W.: Zákonník práce - komentár, Bratislava,\nC: H. Beck 2013, str. 930 - 31, s ktorým sa stotožnil. Uzavrel preto, že v danom prípade nejde o\nzamestnanecké dielo, čo nebolo spochybnené ani v zrušujúcom uznesení krajského súdu. K námietke\npasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/a 2/uviedol, že vykonaným dokazovaním a to najmä jeho\ndoplnením písomným vyjadrením p. P. mal za preukázané, že žalovaní 1/a 2/boli kontaktovaní žalobcom\ns ponukou na prezentáciu ním zhotovených fotografií diela architekta M., pri jednaniach so žalobcom boli\nvždy p. P. ako zástupkyňa žalovaného 1/a p. X. (zamestnanec žalovaného 2/) ako zástupca žalovaného\n2/. Z vyjadrenia p. P., ako zástupkyne žalovaného 1/vyplynulo, že vedela kto je autorom fotografií, že\nrozhodnutie o zaradení žalobcových fotografií M.Ý. stavieb do slovenského pavilónu bolo spoločným\nrozhodnutím jej a žalovaného 2/a tým, kto zabezpečil prezentáciu týchto fotografií v Slovenskom\npavilóne na svetovej výstave bola realizačná agentúra (žalovaný 2/). K neuzavretiu licenčnej zmluvy na\n\npoužitie fotografií so žalobcom uviedla, že všetky zmluvy súvisiace s expozíciou sa riešili cez agentúru,\nona ako Generálny komisár expozície túto právomoc nemala. Poukázal na zhodu tohto vyjadrenia s\nvýpoveďou svedka X., ktorý potvrdil viaceré stretnutia so žalobcom, aj keď obsah interpretoval odlišne. V\nkontexte preukázanej skutočnosti, že prezentácia fotografií žalobcu bola na svetovej výstave vykonaná,\nže o tejto skutočnosti rozhodol žalovaní 1/spolu so žalovaným 2/, ktorý nepreukázal dodanie týchto\nfotografií od p. P., pričom sám uviedol, že všetky jemu dodané materiály na prezentáciu boli označené\na evidované a každý jeho zamestnanec, ktorý niečo prevzal, bol povinný o tom vyhotoviť záznam a\nzároveň vydať o tom potvrdenie napr. o prevzatí CD vyplýva, že subjektmi, ktoré rozhodli o vykonaní\nprezentácie fotografií žalobcu, boli obidvaja žalovaní. Tento záver súdu a vyjadrenie p. P. je aj v súlade\ns tvrdením žalobcu, že CD s fotografiami odovzdal F.. X.. Dospel preto k záveru, že obaja žalovaní\nsvojim spoločným konaním rozhodli o prezentácii fotografií žalobcu na svetovej výstave, obaja žalovaní\ntak zasiahli do autorských práv žalobcu a, nakoľko ani 1 zo žalovaných nemal k použitiu žalobcových\nfotografií ani zákonnú licenciu a ani licenciu od žalobcu ako autora na použitie jeho autorského diela,\nktorý nebol v zmysle zákona daný (uzatvorenie písomnej licenčnej zmluvy), obaja neoprávnene zasiahli\ndo autorského práva žalobcu a nesú spoločnú zodpovednosť za spôsobenú škodu (§ 438 OZ) a aj\nnemajetkovú ujmu. Uviedol, že v kontexte konania žalovaných je z hľadiska ich zodpovednosti voči\nžalobcovi za porušenie jeho autorských práv irelevantné posúdenie obsahu ich vzájomných zmluvných\nvzťahov, nakoľko zásah spôsobili svojím konaním obaja žalovaní žalobcovi bez ohľadu na obsah ich\nvzájomných zmluvných vzťahov, ktorý tvorí predmet obchodného tajomstva. Z tohto dôvodu, ktorý\nvyplynul až z doplneného dokazovania v spore, neskúmal a nevyhodnocoval obsah zmluvných vzťahov\nuzatvorených medzi žalovanými 1/a 2/; táto otázka môže mať relevanciu len pre prípadné ich vzájomné\nvyporiadanie s poukazom na § 439 OZ. Pri určení výšky náhrady škody vychádzal v zmysle § 442a\nOZ zo zvyčajnej odmeny za udelenie licencie autora, ktorá bola preukázaná vyjadrením LITA a ktorá\nbola vypočítaná ako súčin 72 použitých diel žalobcu a sadzieb vo výške 14,85 eur a 29,70 eur v časti\nS bod 2 a 3 Sadzobníka tejto organizácie a to za použitie týchto diel formou priameho verejného\nvystavenia žalovaným 1/(neziskovým subjektom) a žalovaným 2/(ziskovým subjektom) po dobu 183\ndní, čo predstavuje sumu 3207,60 eur ako výšku odmeny, ktorá by za získanie licencie bola zvyčajná v\nčase neoprávneného zásahu do tohto práva. V prípade použitia diela bez udelenej licencie sa sadzby\nautorských odmien uvedené v II. Časti Sadzobníka zvyšujú dvojnásobne (bod 8. Sadzobníka). Nakoľko\ndiela boli použité neoprávnene, na základe uvedeného sa suma zdvojnásobila na výšku 6415,20 eur,\npreto zaviazal žalovaných 1/a 2/na zaplatenie náhrady škody v sume 6415,20 eur a vo zvyšnej časti\nžalobu na náhradu škody zamietol. Žalobcovi priznal aj ním uplatnený úrok z omeškania v zákonnej\nvýške 9% platnej v rozhodnom čase za dobu od 04.04.2021 až do zaplatenia s odôvodnením, že žalobca\npreukázal doručenie účinnej výzvy na zaplatenie predmetnej sumy obom žalovaným; žalovaní v konaní\nvýšku uplatnených úrokov z omeškania, ani dobu omeškania nespochybnili. K námietkam žalovaného\nk vyčísleniu zvyčajný odmeny za licenciu autorskou organizáciou LITA uviedol, že organizácia LITA\nje organizáciou výkonu kolektívnej správy ochrany práv autorov a preto jej podklady vrátane použitia\nSadzobníka tejto organizácie považoval za preukázanie výšky zvyčajnej odmeny za použitie licencie.\nPokiaľ ide o osobitné dohodnutie autorskej odmeny v prípade použitia diela mimo Slovenska nedá sa\npredpokladať, že by odmena za použitie bola nižšia ako odmena uvedená v sadzobníku za použitie diela\nna území SR, a už vôbec nie v tomto prípade, ktorým je použitie diela na tak prestížnom podujatí ako\nsvetová výstava, naopak oprávnene sa dá predpokladať, že odmena za licenciu na použitie diela by v\ntomto prípade bola rádovo vyššia. Za správny považoval aj výpočet v obidvoch sadzbách osobitne pre\nžalovaného 1/a žalovaného 2/, nakoľko každý z nich by za licenciu na použitie diela žalobcu zaplatil\nžalobcovi túto sumu v prípade, že by dielo použil oprávnene. Preto sa o sumu vo výške odmeny,\nktorú by obaja žalovaní zaplatili za licenciu žalobcovi zmenšil majetok žalobcu a v uvedenej výške\nmu vznikla škoda, ktorú mu svojím neoprávneným zásahom do autorského práva spôsobili obaja\nžalovaní. Posúdil ako nedôvodné námietky žalovaného 2/o nepreukázaní, že by diela žalobcu boli\npoužívané celých 183 dní, s odôvodnením, že nebolo ničím relevantne vyvrátené použitie diel žalobcu\nv rozsahu menšom ako 183 dní, ani z vyjadrenia p. P. nevyplýva, odkedy presne sa dielo žalobcu\nvystavovalo; všeobecné tvrdenie, že nie od začiatku, nepreukazuje presný čas začiatku vystavenia\ndiela žalobcu na svetovej výstave. Ďalej uviedol, že s prihliadnutím na závažnosť ujmy, ktorá spočívala\nv neuvedení mena žalobcu ako autora pri publikovaní dotknutých fotografií na prestížnom podujatí\nsvetového rozmeru, čo by nepochybne zlepšilo žalobcovo renomé v odborných kruhoch, ako aj na\nokolnosti, za ktorých k porušeniu došlo (skutočnosť, že žalobca s ponukou dodania fotografií prišiel\nza žalovanými sám, nešlo o závažný zásah do autorského práva ako napr. znehodnotenie diela, jeho\nzničenie) vyhodnotil, že na tomto skutkovom základe by bolo priznanie inej formy náhrady nemajetkovej\nujmy ako peňažnej nepostačujúce. Vyhodnotil ako dôvodný žalobcom uplatnený nárok len do výšky 2000\n\neur a vo zvyšnej časti žalobu na zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietol s odôvodnením, že priznanie\nnáhrady nemajetkovej ujmy v sume 2000 eur postačuje na pokrytie následkov neoprávneného zásahu\nžalovaných do autorských práv žalobcu. Žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania z nemajetkovej\nujmy zamietol s odôvodnením, že priznanie výšky nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu a až jej\npriznaním je známa ich výška a lehota na jej zaplatenie; preto sa žalovaný 1/a 2/nemohli dostať do\nomeškania s plnením peňažného dlhu v časti nároku na nemajetkovú ujmu skôr, ako súd rozhodol\no jej priznaní a výške. K námietke žalovaného 2/, že žalobca sa nemôže domáhať voči žalovaným\nžiadnych finančných nárokov, keďže nepreukázal vysporiadanie práv autorského diela architekta D.\nM., uviedol, že stavba samotná nie je architektonické dielo, ale rozmnoženina architektonického\ndiela; architektonickým dielom je projekt stavby (§ 5 ods. 1 autorského zákona). Záznam stavby ako\nrozmnoženiny architektonického diela fotografiou nie je vyhotovením rozmnoženiny architektonického\ndiela, na ktorý by bol potrebný súhlas autora architektonického diela, tým je stavba sama a iba na\njej vyhotovenie ako rozmnoženiny architektonického diela je potrebný súhlas autora architektonického\ndiela. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Csp tak, že pri každom z uplatnených nárokov\nžalobcu rozhodol samostatne, pretože ide o samostatné nároky s iným posúdením úspechu strany v\nspore pre každý z týchto nárokov. V prípade nároku na náhradu škody predstavuje celkový úspech\nžalobcu 97,38% (98,69% - 1,31%) a v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bol žalobca plne\núspešný v základe nároku, pričom výška priznanej nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu a preto\nžalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo\n04.02.2021 sp. zn. III. ÚS 475/2018 - 31).\n2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný 2/, žiadal napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal posúdenie právnej povahy fotografií súdom prvej\ninštancie, ktoré podľa jeho názoru nemá oporu v autorskom zákone v znení platnom v čase ich\nvytvorenia, najmä právny záver, že fotografické dielo na rozdiel od všetkých ostatných autorských\ndiel nevyžaduje prvok jedinečnosti tohto autorského diela. Poukázal na to, že v skutočnosti § 7\nods. 1 aplikovateľného autorského zákona zaraďuje fotografické dielo systematicky medzi všetky\nostatné druhy autorských diel s úplne identickými pojmovým znakmi diela. Aktuálny autorský zákon (č.\n185/2015 Z.z.), na ktorý poukázal súd prvej inštancie, nemôže byť interpretačným prostriedkom, keď\nprechodné ustanovenia jednoznačne vylučujú jeho aplikáciu na posúdenie vzniku právnych vzťahov,\nvrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov. Ďalej\nnamietal nesprávne hodnotenie tvorivosti potrebnej pre vznik autorského diela, súdom prvej inštancie s\npoukazom na znalecký posudok, podľa ktorého žalobca vytvoril súborné dielo, pričom celá argumentácia\nsúdu identifikácie tvorivej idey sa nesie v kontexte argumentácie o súbornom diele s poukazom na\núdajnú osobitnú tvorivú činnosť súvisiacu s dokumentáciou stavieb architekta M.. Zdôraznil, že podľa\naplikovateľného autorského zákona je nutné vnímať súborné dielo ako samostatné autorské dielo,\nktoré je jednoznačne oddelené od jeho prvkov, ktoré môžu, ale aj nemusia spĺňať požiadavku na\nautorské dielo. Poukázal na to, že predmetom konania nie sú nároky z porušenia práv žalobcu z\núdajného súborného diela, ale nároky z tvrdeného porušenia autorských práv k jednotlivým fotografiám\nvyhotoveným žalobcom, ktoré mali byť protiprávne vystavené, a namietal, že súd prvej inštancie pochybil\nv tom, že sa nevysporiadal s konceptom originality ako typickým pojmovým znakom autorského diela,\nvo vzťahu ku každej jednotlivej fotografii, ktorá mala byť protiprávne vystavená. V zásade všeobecne\nplatí v autorskom práve princíp, že musí ísť o tvorivú činnosť autora netechnického charakteru, ktorá je\nvýsledkom jeho vlastnej kreativity. S poukazom na niektoré z fotografií, ktoré boli predmetom konania,\nnamietal, že z nich aj bez osobitných odborných znalostí možno vyvodiť záver, že jedinečnosť, resp.\n„osobnostný odtlačok“ úplne absentuje. Ide o fotografie, ktoré by identickým spôsobom zhotovil každý,\nkto by sa ich usiloval zachytiť. Uvedené fotografie zjavne nespĺňajú požadovanú definíciu autorského\ndiela, pričom náhrada škody bola kalkulovaná podľa počtu všetkých fotografií. Namietal skutkovú vadu\nnapadnutého rozsudku spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie využil pri zisťovaní skutkového stavu\nznalecký posudok vykonaný v konaní, z ktorého vyplýva nesprávne koncepčne uchopenie znalcom\nskúmanej problematiky (súborné dielo) a súčasne zrejmá snaha vyvodiť a podporiť záver o autorstve\nžalobcu v autorskoprávnom zmysle slova bez hodnotenia každej konkrétnej fotografie, pričom znalec\nstotožnenie pôvodcovstvo, t. j. že žalobca zhotovil fotografie, so skutočnosťou, že fotografie sú autorské\ndiela a žalobcovi prislúchajú práva autora. Súd prvej inštancie nemal na tento znalecký posudok\nprihliadať, a to s poukazom na pravidlá pre hodnotenie znaleckých posudkov, podľa ktorých v zmysle\n\nodbornej literatúry „súd by mal hodnotiť znalecký posudok komplexne, t. j. vrátane prípravy znaleckého\nskúmania, zadováženia podkladov pre znalca, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických\nvýchodísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob\nvyvodzovania záverov znalca.“ (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J.,\nTomašovič M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 779). Keďže\nznalecký posudok obsahuje zjavné logické a vecné nedostatky, nie je principiálne využiteľný ako\ndôkazný prostriedok v tomto súdnom konaní. Vzhľadom na absenciu relevantného odborného posúdenia\noriginality alebo „osobnostného odtlačku autora“ (rozsudok Súdneho dvora EU C- 145/10 z 01.12.2011,\nEva - Maria Painer proti Standard VerlagsGmbH, Axel Springer AG, Suddeutsche Zeitung GmbH,\nSpiegel-Verlag Rudolf Augstein GmbH & Co KG, Verlag M. DuMontSchauberg Expedition der Kolnischen\nZeitung GmbH & Co KG) súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu,\npričom dôkazné bremeno o tom, že fotografie sú autorské diela, nesie žalobca. Záver súdu prvej\ninštancie o nedôvodnosti jeho námietok o absencii autorsko - právnej povahy fotografií žalobcu je\npodľa jeho názoru v rozpore s citovanou definíciou autorského diela podľa aplikovateľného autorského\nzákona. Namieta aj posúdenie Dohody o vykonaní práce uzavretej medzi žalobcom a Generálnym\nkonzulátom SR ako neplatnej; zdôraznil, že túto skutočnosť nenamietal ani žalobca. Poukázal na\nustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa ktorej súdy majú súkromno - právne zmluvy\nprednostne interpretovať takým spôsobom, ktorým ich vyhodnotia ako platné. S poukazom na definíciu\nautorského diela podľa autorského zákona a spôsob, akým bola pracovná úloha žalobcu v dohode\nvymedzená, je zrejmé, že pracovnou úlohou zadaného žalobcovi nebolo vytvoriť fotografie, ktoré by\nspĺňali charakteristiku autorského diela, ale nájsť a mechanicky zachytiť stavby na fotografiu. Je preto\nprípustná taká interpretácia dohody, ktorá má za následok, že predmetná dohoda nie je v rozpore s § 227\nods. 3 Zákonníka práce. Ak by aj pripustil, že niektoré z fotografií žalobcu spĺňajú takúto charakteristiku,\npovažuje za nesporné, že takéto fotografie boli vyhotovené v spojitosti s plnením úloh z pracovno právneho vzťahu; skutočnosť, že v prípade dohody o vykonaní práce ide o pracovno - právny vzťah\ndemonštruje jej zaradenie do deviatej časti Zákonníka práce. Definícia zamestnaneckého diela podľa\nautorského zákona nehovorí nič o pracovnom pomere, ale je naviazaná na vytvorenie autorského diela\npri plnení povinností z pracovnoprávneho vzťahu, ktorým je dohoda o vykonaní práce. Pokiaľ teda v\nprípade fotografií žalobcu ide o autorské diela, s poukazom na znenie zákonnej úpravy platnej a účinnej\nv rozhodnom čase ide o zamestnanecké dielo, ku ktorým vykonáva majetkové práva Generálny konzulát\nSR Šanghaji ako zamestnávateľ žalobcu. Žalobca sa preto nemôže dovolávať ochrany majetkových\npráv k predmetným fotografiám, aj ak by išlo o autorské diela a absentuje u neho aktívna vecná\nlegitimácia. Ďalej namietal, že neexistuje žiaden priamy dôkaz o tom, že na rozhodnutí prezentovať\nfotografie žalobcu sa podieľal žalovaný 2/z dôvodu, že záznam o tom, že F.. X. prezentáciu prevzal, či\nuž od p. P. alebo od žalobcu, v konaní nebol predložený, keďže neexistuje a z neexistencie záznamu\nnemôže súd prvej inštancie spraviť opačný záver o tom, že skutočnosť, ktorú má záznam potvrdzovať,\nnastala. Namietal, že vystavovateľom a organizátorom výstavy bol žalovaný 1/, ktorý tým logicky nesie\nprimárnu zodpovednosť za to, čo sa v pavilóne stalo. Poukázal na to, že obsahom spisu sú protokoly,\nktoré dokazujú, čo sa v tejto súvislosti žalovanému 1/dodá, pričom v týchto protokoloch sa nenachádza\nprezentácia obsahujúca fotografie žalobcu. Nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by priamo preukázal\nskutočnosť, že na verejnom vystavení fotografií sa žalovaný 2/akýmkoľvek spôsobom podieľal alebo\nby spolu so žalovaným 1/rozhodol o prezentácii fotografií žalobcu na svetovej výstave. Ďalej namietal,\nže žalobca sa nemôže domáhať voči žalovaným žiadnych finančných nárokov, keďže nepreukázal,\nžeby mal vysporiadané práva s architektom D. M., ktorý je autorom architektonických autorských diel,\nktoré fotografie zachytávajú, pričom v čase ich zachytenia na fotografie, ako aj v čase konania EXPO\nŠanghaji v roku 2010 objektívne majetkové autorské práva k predmetným architektonickým autorským\ndielom existovali, keďže neuplynula doba 70 rokov po úmrtí pána M.. Ustanovenie § 27 ods. 1 aj s\npoukazom na § 38 ods. 7 autorského zákona, predstavuje výnimku zo všeobecného princípu, že na\npoužitie autorského diela je nutný súhlas autora stanovuje obmedzený katalóg možných spôsobov\npoužitia autorských diel umiestnených na verejnosti, medzi ktorými však nie je spôsob použitia, ktorý\nje predmetom tohto konania, t. j. verejné vystavenie. Za daných okolností teda žalobca nemohol na\ntakýto spôsob použitia ani uzavrieť licenčnú zmluvu a v súlade s právom inkasovať licenčnú odmenu,\nčiže žiadna majetková ujma mu vzniknúť nemohla. Priznaním majetkovej ujmy, ako aj nemajetkovej\nujmy by súd porušil zásadu Nemo turpitudinem suam allegare potest (nikto nemôže mať prospech z\nvlastného protiprávneho konania), keďže žalobca nedoložil vysporiadania autorských práv pána M.,\nktoré by žalobcovi umožňovalo vystavovať fotografie zachytávajúce stavby pána M.. S poukazom na\ntext autorského zákona pri definícii architektonického diela (§ 5 ods. 1 autorského zákona) a definíciu\nvyhotovenia rozmnoženiny podľa autorského zákona (§ 5 ods. 17 autorského zákona) namietal, že\n\nak by aj pripustil, že v danom prípade je stavba rozmnoženinou architektonického diela, v prípade\nfotografie stavby ako rozmnoženiny architektonického diela sa v súlade s touto definíciou jedná taktiež\no vyhotovenie rozmnoženiny architektonických diel architekta M.. Aplikácia uvedenej zásady vylučuje\nnielen možnosť vzniku škody ako majetkovej ujmy, ale aj možnosť domáhať sa zásahu do osobnostných\npráv a priznať mu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia\na, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia aj v spojitosti s priznanou\nvýškou majetkovej ujmy. Súd prvej inštancie pri určení výšky škody vychádzal z § 442 a Občianskeho\nzákonníka, pričom predpokladom pre uplatnenie tohto ustanovenia je preukázanie zvyčajnosť licenčnej\nodmeny, na preukázanie, ktorej nepostačuje existencia sadzobníka súkromnej organizácie, ktorá je len\njednou z piatich organizácií kolektívnej správy na Slovensku, pričom vzhľadom na charakter autorských\npráv, ktoré sú predmetom konania, zastupuje autorov na báze dobrovoľnosti, a to bez preukázania\ntoho, že k aplikácii sadzobníka aj skutočne niekedy prišlo a teda odmena za získanie licencie bola aj\nskutočne zvyčajná. Nepresvedčivým je podľa jeho názoru argument súdu spočívajúci v tom, že odmietol\nprihliadnuť na I. časť bod 11. Sadzobníka LITA; len konštatoval, že sa dá oprávnene predpokladať,\nže individuálne dohodnutá odmena by bola vyššia, čo má odôvodňovať aplikáciu Sadzobníka v tejto\nveci, avšak samotný Sadzobník aplikáciu na situácie, ktoré sú predmetom konania na podobné situácie\nvylučuje. Namietal aj samotnú kalkuláciu ako nelogickú a tým nevierohodnú, keďže vychádza zo\nskutočnosti, ktoré neboli z vykonaných dôkazov preukázané; nelogickosť kalkulácie spočíva v tom, že\nzapočítava do výpočtu 2 použitia diela - jedno žalovaným 1/a jedno žalovaným 2/, čo je v rozpore s\nkonštatovaním súdu, že k porušeniu práv žalobcu prišlo spoločným konaním žalovaného 1/a žalovaného\n2/; nepoužiteľnosť predmetnej kalkulácie spočíva aj v tom, že vychádza z predpokladu, že všetkých 72\nfotografií žalobcu spĺňa definíciu autorského zákona, pri hodnotení, ktorej skutočnosti súd prvej inštancie\npochybil a minimálne niektoré z uvedených fotografií definíciu autorského diela nespĺňajú; nebolo tiež\npreukázané, žeby diela boli používané celých 183 aj, z čoho vychádza kalkulácia pri určení aplikovanej\nsadzby. Namietal, že zo svedeckej výpovede pani Q. - P. vyplýva, že fotografie žalobcu neboli rozhodne\npočas celého obdobia využívané a, keďže kalkulácia zvyčajnej odmeny je odvodená od skutočnej doby\nporušenia, je dôkazné bremeno tohto tvrdenia na žalobcovi. Súd prvej inštancie bezdôvodne a v rozpore\nso základnými princípmi civilného procesu, prenáša dôkazné bremeno o dobe vystavenia fotografií\nna žalovaných. Vyjadrenie LITA nemôže slúžiť ako dôkaz na preukázanie zvyčajnej licenčnej odmeny\nako základu pre určenie majetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť; neboli vykonané dôkazy,\nktoré by preukazovali výšku priznanej náhrady škody, čím skutkový stav formulovaný v napadnutom\nrozsudku nezodpovedá vykonaným dôkazom. Nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy považoval\nvšeobecne za nedôvodný.\n3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že autorskú povahu sporných fotografií potvrdzuje znalec\nP.. P. Š., F.M.. v posudku č. 2/2015 z 23.02.2015, ako aj vyjadrenia U. I., predsedníčky Združenia\nslovenských profesionálnych fotografov, F. G.. Y. U. W., prezidenta Spolku architektov Slovenska. Znalec\nP. Š. na pojednávaní 27.11.2019 uviedol: „v príprave, výbere postupu, v tvorivej koncepcií, kde sa\nsnaží autor zachytiť výtvarnú kvalitu architektonických diel, bol citlivý k jednotlivým architektonickým\nprvkom ako dvere, vitráže, schody, zábradlia a pod. a všetky štádiá nevylučujú tvorivý prvok autora\nnakoľko na seba nadväzujú...išlo o veľmi citlivú tvorbu, ktorú nemá z diela M..“ U. I. napísala: „fotografie\nvykazujú potrebný autorský vklad voľbou stanovišťa, vhodnou formou výrezov, osvetlenia, vystihnutím\nvhodného okamihu záberu pre, pokiaľ možno, najlepšie vystihnutie charakteru architektúry.“ U. W.\nnapísal: „fotografie vystihujú podstatu architektonických hodnôt jednotlivých stavieb D. M. a v tomto\nzmysle majú vysokú vypovedaciu hodnotu; autor dokáže nájsť v celku aj v detaile to, čo charakterizuje\nstavbu...predložené fotografie majú premyslený kompozičný koncept, výstižný výber motívov a navyše\nich autor im pridáva pre neho typický reportážny charakter.“ Súd prvej inštancie vychádzal z týchto\npodkladov, ale sám zaujal právny názor, že fotografie majú autorský charakter a podliehajú ochrane na\nzáklade autorského zákona. K pojmu súborné dielo uviedol, že nafotil cca 1500 záberov stavieb D. M.\nŠ., z nich vybral 74 záberov, ktoré považoval za najlepšie. Z týchto záberov najskôr Generálny konzulát\nSR v Šanghaji vybral cca 15 a ozdobil s nimi steny úradných miestností konzulátu. Tým splnil dohodu\no vykonaní práce. Stály počet záberov poskytol pre účely použitia v pavilóne SR na Svetovej výstave\nEXPO Šanghaj 2010. V tejto veci používa pojem „súborné dielo“ súd a niekedy aj účastníci pre označenie\nvšetkých 74 ks, ktoré odovzdal Generálnemu konzulátu SR. Fotografie, na ktoré poukázal žalovaný 2/\nv odvolaní obsahujú v čínštine a v angličtine informáciu o stavbe na fotografiách, pre diváka na výstave\npotrebnú; aj keď na týchto fotografiách prevažuje technický charakter snímku, neobsahujú len technický\ncharakter; aj pri týchto fotografiách bolo potrebné voliť osvetlenie, uhol záberu, pomer textu na fotografii\n\nk celej fotografií a iné. Súd, znalec aj odborníci, ktorý sa k veci vyjadrili, mali k dispozícii všetky fotografie\nsúboru. Fotografie vytvoril 1 autor (žalobca), zobrazujú ten istý predmet - architektúru stavieb D. M. Š. a\nzo znaleckého posudku vyplýva, že sa vzťahuje na všetky sporné fotografie. Ak žalovaný 2/požadoval\nvyjadrenie znalca ku každej jednotlivej fotografií, mal možnosť žiadať doplnenie znaleckého posudku\nalebo klásť znalcovi otázky na pojednávaní pri jeho výsluchu. Z autorskej povahy fotografií a tiež z toho,\nže žalovaný s ním neuzavrel licenčnú zmluvu, uverejnili jeho fotografie bez jeho súhlasu a nevyplatili\nmu autorskú odmenu, vyplýva jeho aktívna legitimácia. Dohodu o vykonaní práce považuje za platnú,\navšak nebola platným právnym podkladom pre zaradenie jeho fotografií ako výstavného predmetu do\npavilónu SR na predmetnej výstave, a to aj s poukazom na komentár k Zákonníku práce. Ďalej uviedol,\nže v priebehu konania obaja žalovaní popierali svoju pasívnu legitimáciu a zodpovednosť váľali jeden\nna druhého. Poukázal na to, že aj odvolací súd pripúšťa možnosť zodpovednosti oboch žalovaných,\nako aj na odpoveď generálnej komisárky slovenskej expozície na výstave, že o zaradení fotografií na\nvýstavu rozhodla ona a zástupca žalovaného 2/svedok X.. Správne preto súd rozhodol, keď zaviazal\noboch žalovaných. K nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy poukázal na § 27 ods. 1 autorského\nzákona, ktoré umožňuje ďalej používať dielo rozmnožovaním bez súhlasu autora; český autorský zákon\nč. 121/2000 Sb. také použitie priamo formuluje, slovenský zákon umožňuje rovnaký výsledok na základe\nvýkladu. V priestore komunitárneho práva taký postup umožňuje smernica č. 2001/29/ES v čl. 5 ods.\n3 písm. h); v medzinárodnom práve voľné následné použitie umožňuje tzv. trojkrokový test, v ktorom\npoužitie jeho diel obstojí. Škoda mu vznikla uverejnením, vystavením fotografií bez vyplatenia autorskej\nodmeny, nemajetková ujma vznikla uverejnením bez uvedenia jeho mena. Ďalej uviedol, že sadzobník\nLITY je naj rešpektovanejší sadzobník autorských odmien na Slovensku, ak ho žalovaný 2/spochybňuje,\nmohol predložiť iné sadzobníky používané na Slovensku. Výška odmeny sa odvodzuje od úrovne\ndiela a od významu podujatia, na ktorom má byť dielo použité. Pokiaľ ide o hodnotu jeho fotografií,\nuviedol, že bol viac rokov fotoreportérom denníka Pravda, mal samostatné výstavy fotografií a predmetné\nfotografie použili autori knihy o D. M. ako ilustrácie. Svetová výstava je vrcholným podujatím; ak na\nmedzinárodných podujatiach Sadzobník neplatí, potom na svetovej výstave sa sadzby odmien zvyšujú.\nSvoj nárok uplatnil skôr na spodnej hranici škály odmien. Všetko nasvedčuje tomu, že fotografie boli\nvystavené až do konca výstavy; možno na začiatku výstavy neboli fotografie niekoľko dní vystavené,\npretože žalovaný 2/dokončil expozíciu slovenského pavilónu s malým oneskorením. Označenie diela\nmenom autora je základnou povinnosťou podľa autorského práva a žalovaný 2/túto povinnosť porušil.\n4. Žalovaný 2/vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom odvolaní a zopakoval svoju\nargumentáciu v ňom uvedenú. Považoval za logicky a vecne neudržateľný právny názor žalobcu,\nktorý Dohodu o vykonaní práce uzavretú medzi žalobcom a Generálnym konzulátom SR vylučuje ako\n„platný právny podklad pre zaradenie ...fotografií ako výstavného predmetu do pavilónu SR na výstave\nEXPO Šanghaj 2010,“ hoci odovzdanie fotografií a umiestnenie ich rozmnoženín na steny generálneho\nkonzulátu považuje za výsledok plnenia tejto dohody. K tvrdeniam žalobcu v jeho vyjadrení v súvislosti\ns možnosťou priznať mu náhradu škody a nemajetkovej ujmy uviedol, že na skutočnosti, že verejné\nvystavenie sa v zákonnej licencií podľa § 27 ods. 1 autorského zákona nenachádza, nemení nič ani\nprípadná aplikácia trojkrokového testu, ktorá vždy predpokladá to, že zamýšľané použitie je v súlade\ns ustanovením o zákonnej licencii. K tvrdeniu žalobcu, že pokiaľ žalovaný 2/namieta použiteľnosť\nSadzobníka autorských odmien za použitie a šírenie výtvarných diel a fotografií vydaného organizáciou\nLITA, má predložiť iné rešpektované sadzobníky, uviedol, že preukázanie výšky škody je povinnosťou\nžalobcu a nevidí žiaden dôvod na presunutie dôkazného bremena na žalovaných, a to aj pokiaľ ide o\npreukázanie, koľko boli fotografie skutočne vystavené, pokiaľ obsahom kalkulácie spôsobenej škody je\npočet dní vystavenia.\n5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/uviedol, že jeho vyjadrenie neobsahuje\nnič nové a pridržiaval sa svojho predchádzajúceho vyjadrenia; poukázal aj na dôvody uvedené v\nodôvodnení napadnutého rozsudku. Zopakoval svoje tvrdenia a námietky uvedené v predchádzajúcom\nvyjadrení. Doplnil, že súd v odôvodnení rozsudku potvrdil, že nevychádzal len zo znaleckého posudku\na odborných vyjadrení, ale aj z vlastného posúdenia fotografií. Vylúčenie znaleckého posudku z\ndôkazného hodnotenia podľa jeho názoru nemá žiadne opodstatnenie.\n6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolaním žalovaného\n2/, t. j. vo vyhovujúcej časti voči žalovanému 2/ a v medziach ním uplatnených odvolacích dôvodov,\nktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), pretože žalovaní solidárne zaviazaní dlžníci sú zásadne\nsamostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní (rozhodnutia NS SR napr. 4Cdo 203/2005,\n\n6Cdo 544/2015). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.\na contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej\ninštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné.\n7. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie\nskutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu v časti, v ktorej žalobe proti\nžalovanému 2/vyhovel a uložil mu povinnosť (spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/) zaplatiť žalobcovi\nsumu 6415,20 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným vo výroku rozsudku titulom náhrady\nškody a sumu 2000 eur titulom nemajetkovej ujmy. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu\nvo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných\ndôkazov, z prednesu sporových strán a obsahom spisu vyplynuli najavo, následne tieto v súlade so\nzásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.) vyhodnotil a dospel tak k\nsprávnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery. Pri právnom posúdení veci\nvychádzal zo zodpovedajúcich ustanovení autorského zákona č.618/2003 Z. z., t j. v znení platnom a\núčinnom v čase vzniku neoprávneného zásahu, ako aj z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka\na Zákonníka práce, ktoré aj správne vyložil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie,\nže fotografie zhotovené žalobcom spĺňajú zákonné pojmové znaky diela a sú výsledkom vlastnej\ntvorivej činnosti žalobcu a preto nakladanie s nimi podlieha súhlasu žalobcu ako ich autora v intenciách\nautorského zákona; že v prípade predmetných fotografií nejde o zamestnanecké dielo a, že obaja\nžalovaní neoprávnene zasiahli do autorského práva žalobcu a spoločne zodpovedajú za spôsobenú\nškodu aj nemajetkovú ujmu. Súd prvej inštancie svoje zistenia a závery v súlade s požiadavkami\nvyplývajúcimi z § 220 ods. 2 Csp odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol\ndostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil po skutkovej aj právnej stránke,\nvysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako\naj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.\n8. Žalovaný 2/vo svojom odvolaní zopakoval svoje námietky a argumenty prezentované pred\nsúdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne vysporiadal\na v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného\ndokazovania, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci a preto jeho rozhodnutie možno považovať\nza presvedčivé. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v\ncelom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie\nv zmysle § 377 ods. 2 C.s.p. a v podrobnostiach na ne odkazuje.\n9. Súd prvej inštancie v súlade s § 455 C.s.p. vychádzal pri svojom rozhodnutí z právneho názoru\nodvolacieho súdu uvedeného v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.05.2019 č.\nk. 14Co/109/2016 - 583 a dôsledne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore z hľadiska, či jeho\nfotografie spĺňajú pojmové znaky diela požívajúceho ochranu podľa autorského práva, ako aj pasívnu\nlegitimáciu žalovaného 2/v spore. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na základné pojmové znaky diela\npodľa autorského zákona a osobitne skúmal tvorivú duševnú činnosť žalobcu ako autora predmetných\nfotografií, na ktorú poukázal aj odvolací súd vo svojom uznesení, ako na základný pojmový znak\ndiela. Správne pritom vychádzal z vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania. Odvolací\nsúd sa nestotožnil s názorom žalovaného 2/, že súd prvej inštancie nemal prihliadať na znalecký\nposudok vykonaný v tomto konaní; pretože z neho vyplýva nesprávne koncepčne uchopenie znalcom\nskúmanej problematiky (súborné dielo) a neobsahuje hodnotenie každej konkrétnej fotografie; keď\ntakýto záver zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva. Odvolací súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol, že splnenie pojmových znakov diela je primárne otázkou právnou, posúdenie ktorej\nprislúcha súdu, pretože táto otázka je vylúčená z odborného posúdenia. Z odôvodnenia je zrejmé, že\nodvolací súd nepovažoval za správne, že súd prvej inštancie práve na základe vykonaného znaleckého\ndokazovania znalca P.. P. Š. F.. mal jednoznačne a bez pochybností preukázané, že fotografie žalobcu\nmožno považovať za autorské fotografie. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie\nnemôže byť viazaný len znaleckým posudkom vo veci posúdenia autorskoprávnej ochrany; znalecký\nposudok môže slúžiť len na odhaľovanie mimo právnych otázok (rozsudok Najvyššieho súdu SR\n6Cdo/2,3/2010 z 27.04.2011). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie i\nkeď sa stotožnil s vyjadrením znalca, že žalobca vytvoril súborné dielo; ktorého obsahom je pionierske\nzhromaždenie a preverenie dostupnej literatúry, terénny prieskum a vytvorenie databázy fotografií\ndoposiaľ zachovaných realizácii architekta M. Číne; zároveň súd prvej inštancie vychádzal z vlastnej\núvahy, v rámci, ktorej predmetné fotografie posudzoval nielen ako súborné dielo, ale aj samostatne,\n\nkeď uviedol, že ide o fotografie s rovnakou konkrétnou tvorivou ideou a preto je ich potrebné hodnotiť\nz tohto dôvodu aj po každej jednotlivej fotografií, ale aj komplexne; zároveň súd prvej inštancie\nvychádzal z toho, že ide o fotografie, ktoré nielen vyjadrujú určitú myšlienku autora, ale v nich originálny\nspôsob zachytenia obrazu v sebe skrýva zámer a má istý význam. Správne poukázal aj na to, že\nautorským dielom chráneným autorským zákonom je nielen zhmotnenie vlastnej tvorivej činnosti autora,\nale všetky fázy tvorivého procesu, od idey, zhromažďovania a študovania podkladov, ich realizácie,\nspracovania výsledkov a následnej tvorivej selekcie (výberu) až po finálny výsledok, ktorý nesie\nstopy tvorivého bádania autora. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s námietkami žalovaného 2/,\nktorými spochybňoval znalecký posudok z dôvodu nedostatočnej argumentácie znalca, keď uviedol,\nže znalec v znaleckom posudku obšírne a podrobnejšie vysvetlil svoj postup a rozvinul dôvody svojich\núvah a záverov, na rozdiel od názorov prezentovaných v predložených odborných vyjadreniach, ktoré\nneobsahujú akékoľvek zdôvodnenie vyslovených záverov. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu\nprvej inštancie že predmetné fotografie vytvorené žalobcom sú výsledkom jeho vlastnej tvorivej duševnej\nčinnosti, spočívajúcej v nosnej myšlienke, ktorou bolo zmapovanie, zdokumentovanie a prezentácia\nzachovanej tvorby významného slovenského architekta v Číne, prejavujúcej sa nielen v súbore týchto\nfotografií ako v súbornom diele, ale aj samostatne v jednotlivých fotografiách a to originálnym spôsobom\nzachytenia obrazu, v ktorom je obsiahnutý určitý zámer. Uvedené sa vzťahuje aj na fotografie, na\nktoré osobitne poukázal žalovaný 2/ v odvolaní, keď tieto podľa názoru odvolacieho súdu zvýrazňujú\nsvojim obsahom uvedenú tvorivú ideu autora vytvoreného súborného diela a aj pri ich posudzovaní\nsamostatne a jednotlivo možno na nich pozorovať autorom zvolený konkrétny pomer zobrazenia textu\nk celej fotografii, osvetlenie a pod. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalovaného 2/,\nže predmetom konania nebolo uplatnenie nárokov z porušenia práv žalobcu z údajného súborného\ndiela, ale z tvrdeného porušenia autorských práv k jednotlivým fotografiám. Predmetom konania boli\nnároky žalobcu vyplývajúce z použitia ním zhotovených fotografií v slovenskej expozícii na Svetovej\nvýstave EXPO v Šanghaji bez súhlasu žalobcu ako ich autora a bez uzavretia licenčnej zmluvy na\npoužitie autorského diela. Podľa názoru odvolacieho súdu je otázkou právneho posúdenia nielen to,\nči predmetné fotografie zhotovené žalobcom spĺňajú pojmové znaky diela podľa autorského zákona,\nale aj to, akého diela pojmové znaky spĺňajú a teda o aké dielo ide. Aj z tvrdení žalovaného 2/\nvyplýva, že jednotlivé fotografie môžu byť samostatnými dielami a zároveň spôsobom ich výberu alebo\nusporiadania v konkrétnej databáze resp. súbore môže vzniknúť aj dielo súborné. Odvolací súd sa\nstotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa nejedná o zamestnanecké dielo,\nkeď výsledkom vypracovania pracovnej úlohy obsiahnutej v Dohode o vykonaní práce uzavretej medzi\nžalobcom a Generálnym konzulátom SR, vzniklo autorské dielo a preto na takúto pracovnú činnosť\nnemohla byť platne uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti, keď na tieto činnosti ustanovenie § 223 ods.\n3 Zákonníka práce výslovne vylučuje uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného\npomeru. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalovaného 2/, týkajúce sa nedostatku jeho\npasívnej vecnej legitimácie v spore z dôvodu, že neexistuje žiaden priamy dôkaz o tom, že sa podieľal\nna rozhodnutí prezentovať fotografie žalobcu a že z neexistencie záznamu, ktorý mal mať žalovaný\n2/o tom, že prevzal prezentáciu, nemôže súd spraviť opačný záver o tom, že skutočnosť ktorú má\nzáznam potvrdzovať, nastala. Súd prvej inštancie záver o tom, že o prezentácii fotografií žalobcu na\nsvetovej výstave rozhodli svojím spoločným konaním obaja žalovaní, nevyvodil z neexistencie záznamu\no prevzatí prezentácie p. X.G., ale z výsledkov dokazovania doplneného najmä vyjadrením p. P.S.,\nGenerálnej komisárky expozície SR na svetovej výstave EXPO Šanghaj 2010, ktoré v súlade s § 191\nC.s.p. vyhodnotil aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi a to s výpoveďou p. X.Š. a výpoveďou\nžalobcu. Samotná skutočnosť, že záznam o prevzatí prezentácie p. X.G. nebol predložený, môže len\nnasvedčovať tomu, že takýto záznam nebol vyhotovený, čo však neznamená, že k prevzatiu tejto\nprezentácie nedošlo alebo že rozhodnutie o zaradení predmetných fotografii do slovenského pavilónu by\nnebolo spoločným rozhodnutím oboch žalovaných. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd\nprvej inštancie správne uzavrel, že zásah do autorských práv žalobcu spôsobili svojím konaním obaja\nžalovaní bez ohľadu na obsah ich vzájomných zmluvných vzťahov, pričom poukázal na to, že otázka\nzmluvných vzťahov medzi nimi môže mať relevanciu pre prípadné ich vzájomné vyporiadanie (§ 439 OZ).\nOdvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že pri určení výšky náhrady škody je možné\nvychádzať z vyčíslenia poskytnutého autorskou spoločnosťou LITA, vychádzajúceho zo sadzobníka\nautorských odmien, v ktorom sadzby uvedené možno považovať za zvyčajné odmeny za udelenie\nlicencie autora, keďže ide o sadzobník organizácie kolektívnej správy práv autorov. Toto vyčíslenie podľa\nnázoru odvolacieho súdu nevychádza z dvoch použití diela ako namieta žalovaný 2/, ale zohľadňuje\nzásah dvoch subjektov do autorských práv žalobcu, na ktorých sa vzťahujú rozdielne sadzby z dôvodu,\nže jedným z nich je ziskový subjekt a druhý neziskový subjekt. Námietku žalovaného 2/, že sadzobník\n\nvo svojom texte aplikáciu na situácie, ktoré sú predmetom tohto konania, vylučuje a preto nemôže ísť\no zvyčajnosť, posúdil ako účelovú, keď nemožno rozumne predpokladať, že by v rámci osobitného\ndojednania autorskej odmeny za použitie diela mimo Slovenska došlo medzi stranami k dohode o\nnižšej odmene, ako uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o\nnámietky žalovaného 2/, že v konaní nebolo preukázané, žeby diela boli používané celých 183 dní, z\nktorého počtu vychádza kalkulácia pri určení aplikovanej sadzby, odvolací súd považuje za rozhodujúce,\nže v konaní bolo preukázané, že predmetné fotografie boli použité v slovenskej expozícii na svetovej\nvýstave EXPO v Šanghaji, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by mali byť použité len\npočas určitej etapy tejto výstavby v trvaní určitého počtu dní, ale počas celého jej trvania. Pokiaľ žalovaný\n2/z dôvodu oneskoreného ukončenia expozície slovenského pavilónu tvrdí, že niekoľko dní počas trvania\nvýstavy neboli vystavené a s ich vystavovaním začal s oneskorením oproti oficiálnemu začiatku výstavy,\navšak nepreukázal dĺžku tohto oneskorenia, nemožno na tieto jeho námietky prihliadať. Ďalej žalovaný\n2/vo svojom odvolaní namieta, že žalobca sa nemôže domáhať voči žalovaným žiadnych finančných\nnárokov, keďže nepreukázal, že by mal vysporiadané práva s architektom D. M., za daných okolností\nnemohol uzavrieť ani licenčnú zmluvu a v súlade s právom inkasovať licenčnú odmenu a teda žiadna\nmajetková ujma mu nemohla vzniknúť. Podľa názoru odvolacieho súdu prípadné nevysporiadanie\nžalobcu práv s architektom D. M., resp. použitie jeho autorských diel umiestnených na verejnosti alebo\njeho rozmnoženín žalobcom bez súhlasu autora nepovoleným spôsobom, by mohlo mať za následok\nvznik zodpovednosti žalobcu za škodu alebo nemajetkovú ujmu spôsobenú tým autorovi použitých\narchitektonických diel, architektovi D. M., ktorá však nie je predmetom tohto konania a ktorá podľa názoru\nodvolacieho súdu nemôže mať za následok zbavenie sa zodpovednosti žalovaného 2/za jeho zásah\ndo autorských práv žalobcu použitím fotografických diel žalobcu bez jeho súhlasu. Pokiaľ žalovaný 2/\npoukazoval na zásadu, podľa ktorej nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania, táto\nsa vzťahuje aj na žalovaného 2/.\n10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387\nods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.\n11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania proti žalovanému 2/v celom rozsahu.\n12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\n\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota\nplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané\nvčas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.\n1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "d75793b6-4a04-4cfd-85fc-3f691f599dfb:57f877d8-b121-466c-9ba7-dd481acd3356", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6912212577.1", "spisova_znacka": "14Co/109/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/109/2016 z 29. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-03-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6912212577.1"}], "citovane_v": []}