{"guid": "5bcc84c3-c527-4deb-bad7-ff9869350c7f:b9606753-a774-4379-8497-8b8a3002d95b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1122202801.1", "spisova_znacka": "6Co/56/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/56/2024 z 27. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. júna 2024, sp. zn. 6Co/56/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1122202801.1", "identifikacne_cislo": "1122202801", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Janáková", "sudca_id": 230, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-janakova-230", "datum_vydania": "2024-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9606753-a774-4379-8497-8b8a3002d95b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1122202801.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1122202801.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1122202801.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/56/2024\n1122202801\n27. 06. 2024\nJUDr. Renáta Janáková\nECLI:SK:KSBA:2024:1122202801.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a sudkýň\nJUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Správca s.r.o., Wolkrova č.\n13, Bratislava, IČO: 36 744 301, zast. Dentons Europe CS LLP, One Fleet Place 1, Londýn EC4P 4GD,\nSpojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky:\nDentons Europe CS LLP so sídlom Bottova č. 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 391, proti žalovaným:\n1/ BAUKRAFT CONSTRUCTION s. r. o., Zámocká č. 22, 811 01 Bratislava, IČO: 51 090 031, 2/ N. Q.,\nT.. XX.XX.XXXX, G. Č.. XXXX/XX, XXX XX H., zast. advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD.,\nPiaristická č. 2, 949 01 Nitra, 3/ LK GROUP SLOVAKIA s.r.o., Lermontovova 3, 811 05 Bratislava, IČO:\n46 190 457, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti výroku III. uznesenia Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 30.11.2023, č.k. B1-11C 20/2022-255, takto\nrozhodol:\nI. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, vo výroku III o náhrade trov konania potvrdzuje.\nII. Žalovanému 2/ súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nIII. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (výrok I.); nepriznal náhradu trov konania\nžalovaným v I. a III. rade (výrok II.); priznal náhradu trov konania v celom rozsahu žalovanému v II. rade\n(výrok III.) a vrátil žalobcovi súdny poplatok v sume 42,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému\nSlovenská pošta, a.s. po právoplatnosti uznesenia (výrok IV.). V dôvodoch napadnutého uznesenia\nuviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhal určenia vlastníckeho práva k\nbytom bližšie špecifikovaným v žalobnom návrhu a žiadal náhradu trov konania. Žalobca podaním z\n23.08.2023 zobral žalobu v celom rozsahu späť a zároveň žiadal zastaviť konanie z dôvodov uvedených\nv návrhu. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, ods. 2, § 146 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zastavil konanie, pretože žalobca svojim\ndispozitívnym úkonom zobral svoju žalobu späť v celom rozsahu predtým, než súd začal predbežné\nprejednanie sporu, ako aj pred prvým pojednávaním, a preto ani nevyžadoval súhlas žalovaných v 1. až\n3. rade so späťvzatím návrhu. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP\na nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania, súd prvej inštancie priznal žalovaným v 1. až 3.\nrade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na to, že žalovaným v\n1. a 3. rade v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie im preto náhradu trov konania nepriznal\na žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd prvej inštancie\nrozhodol o vrátení súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. a poplatok\nuhradený žalobcom vo výške 49,50 eur vrátil krátený o 6,70 eur, t.j. vo výške 42,80 eur.\n\n2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie voči výroku III. s poukazom na\n§ 365 ods. 1 písm. b) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok III. napadnutého uznesenia tak,\nže žalovanému v 2. rade neprizná náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie sa v konaní\na napadnutom uznesení vôbec nevysporiadal s návrhom žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania\nžalovaným podľa § 257 CSP. Žalobca v podaní z 23.08.2023 žiadal, aby súd prvej inštancie z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa nepriznal žalovaným náhradu trov konania, ktoré spočívali predovšetkým\nv správaní žalovaných pred podaním žaloby a to, že v bytovom dome žalovaní v 1. až 3. rade postavili\nčierne stavby (2 nadstavené byty v rozpore so stavebným povolením a v rozpore so zmluvou o vstavbe\nbytov medzi ostatnými vlastníkmi a stavebníkom); žalovaní v 1. až 3. rade potom účelovo previedli\nnadstavené byty, aby sa tak vyhli plneniu povinností jednak zo zmluvy o vstavbe bytov (obnova bytového\ndomu) a jednak zo zodpovednosti za čiernu stavbu; ani jeden zo žalovaných nemá záujem o kolaudáciu\nbytov, čím ohrozujú celý bytový dom a žalovaní odmietajú práce na obnove bytového domu, na ktoré\nsa zaviazali zmluvou o vstavbe bytov. Dôvodil, že ustanovenie týkajúce sa nepriznania náhrady trov\nkonania slúži práve na odstránenie tvrdosti zákona, keďže k späťvzatiu žaloby musel žalobca pristúpiť\nlen z dôvodu hospodárnosti pre nevymožiteľnosť práv voči žalovaným. Namietal, že súd prvej inštancie\nv napadnutom uznesení ani len neuviedol, že takýto návrh žalobca podal, rovnako ani nešpecifikoval\ndôvody, pre ktoré neaplikoval § 257 CSP. Podľa žalobcu, súd prvej inštancie bol povinný zaoberať sa\nnávrhom žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania a hoci jeho aplikácia prichádza do úvahy iba\nvýnimočne, nezbavuje to súd povinnosti zvážiť, či v danom prípade nie sú okolnosti hodné osobitného\nzreteľa. S poukazom na uvedené žalobca uzavrel, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu\nzákladného práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, súčasťou ktorého je aj právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia.\n3. Žalovaný v 2. rade k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca podal šikanóznu a nezákonnú žalobu s\ncieľom prinútiť žalovaného v 2. rade, aby vykonal obnovu bytového domu na R. O. XX D. H. v zmysle\nzmluvy o vstavbe bytov na R. O. XX D. H. zo dňa 16.06.2014, na ktorú však žalovaný v 2. rade nie je\npovinný ani zo zmluvy, ani zo zákona. Uviedol, že žalobca po tom ako dospel k záveru o nedôvodnosti\nžaloby, zobral žalobu späť, pričom si bol vedomý právnych následkov svojho procesného úkonu, t.j.\nzavinenie zastavenia konania. Má za to, že využitie poskytnutia služieb splnomocneného právneho\nzástupcu - advokáta je právom každého účastníka súdneho procesu a využitie tohto práva nemôže mať\nvplyv na iné práva účastníka konania (právo na náhradu trov konania). Poukázal aj na článok 37 ods.\n2 a ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, v zmysle ktorého má každý právo na právnu pomoc v\nkonaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.\nKonštatoval, že ústavne garantované právo na právnu pomoc zahŕňa právo účastníka konania zvoliť si,\nči sa nechá alebo nenechá zastupovať v konaní. Právne zastúpenie je tak podľa žalovaného v 2. rade\nponechané na vôli účastníka konania. Zdôraznil, že účastník konania si musí byť vedomý toho, že v\nprípade neúspechu, alebo v prípade, ak zaviní zastavenie konania, ponesie náklady konania, prípadne aj\nnáklady právneho zastúpenia protistrany. Zastáva preto názor, že právo na právnu pomoc v konaní pred\nsúdmi musí byť zaručené nielen právne, ale aj fakticky, keď súčasťou jeho základného práva na právnu\npomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Dôvodil, že práve žalobca, hoci bol od\nzačiatku konania zastúpený advokátom, spôsobil svojim dispozičným procesným úkonom zastavenie\nkonania, pričom mu muselo byť zrejmé, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd podľa\n§ 256 CSP prizná náhradu trov konania protistrane. V súvislosti s aplikáciou § 257 CSP poukázal aj na\nustálenú judikatúru (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 17/2009,\nsp. zn. 5Cdo 67/2010, sp. zn. 3MCdo 46/2012, sp. zn. 5MCdo 24/2011), kedy je súd povinný dôsledne\nskúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je\npotrebné výnimočne prihliadnuť. Uviedol, že uvedenú právnu normu nie je možné interpretovať tak, že\nje aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Podľa\nžalovaného v 2. rade v danej veci neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe\nktorých by súd výnimočne mohol nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi a súd prvej\ninštancie preto správne postupoval pri ich priznaní podľa § 256 CSP. Žalobca v konaní nepreukázal\ndôvody na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 2. rade. Na základe uvedeného navrhol\nnapadnuté uznesenie potvrdiť a zároveň žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n929,75 eur vrátane DPH.\n4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach\nuplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho\n\npojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom\ntak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n5. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n6. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n8. Podľa § 257 CSP,\nosobitného zreteľa.\n\nvýnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\n\n9. K ustanoveniu § 257 CSP odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie predstavuje odchýlku zo\nzásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.\n1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej\nstrane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy\nnahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani\nexemplifikatívne, pričom výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že\ntým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry, z ustanovenia § 257\nnie je možné vyvodiť voľnú možnosť jeho aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa\nktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného\nzreteľa, ku ktorým je potrebné výnimočne prihliadnuť pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania.\nUstanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa\nna základné zásady rozhodovania o trovách konania. Účelom predmetného zákonného ustanovenia je,\nže ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať\nnáhradu trov konania. V prípade ak súd použije moderačné právo, alebo ak ho niektorá zo strán navrhne,\nmusí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Existenciu dôvodov\nhodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v\nopačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle.\n10. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu\nv konaní (§ 255 CSP). Predtým, než súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie § 257 CSP, je potrebné\nustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto ustanovenia je odstránenie\nneprimeranosti tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v záujme dosiahnutia\nspravodlivosti. Z dikcie ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila,\nže konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 265 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá\nzodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania.\nPreto ak žalobca vezme návrh späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný\nhradiť trovy konania žalovanému. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady\ntrov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného\nzreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý\nmusí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený (viď uznesenie II. ÚS/113/2019 zo dňa 6. júna 2019).\n11. V danej veci vzal žalobca žalobu späť písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa\n23.08.2023 (č.l. 233 spisu) z dôvodu hospodárnosti, keďže od podania žaloby došlo k zmene vlastníka\nrozostavaného bytu č. 10, keďže žalovaný v 1. rade previedol byt č. XX najskôr na D.M. T. a neskôr na\nN.. Z. S., ktorý ako aktuálny vlastník neprispieva do fondu prevádzky, opráv a údržby bytového domu\nz dôvodu, že uvedená povinnosť v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov zaväzuje len vlastníkov dokončených bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Žalobca\nmal za to, že na účasti žalovaného v 1. rade v danom konaní nemá žiadny právny záujem. Ďalej\npoukázal na to, že žalovaný v 3. rade riadne nepreberá úradné zásielky, spoločnosť žalovaného v 3.\nrade nemá žiaden majetok, je nečinná a vymáhanie akýchkoľvek pohľadávok, resp. prác na obnove\nbytového domu nie je efektívne. V súvislosti s majetkovými pomermi žalovaného v 2. rade uviedol, že\nnepriznaním náhrady trov konania neutrpí žiadnu ujmu, nakoľko si kúpil byt č. 9, ktorý je na stránke V.. Z..\nQ. prezentovaný ako luxusný mezonetový byt a žalovaný v 2. rade nie je na tento byt odkázaný, keďže v\n\nňom nebýval. Dodal, že žalovaný v 2. rade dokonca nikdy neodstúpil od kúpnej zmluvy so žalovaným v\n1. rade z dôvodu, že mu predal neskolaudovaný byt, a teda je zrejmé, že o právnom a skutkovom stave\nbol vopred informovaný. Uviedol, že žalovaný v 2. rade navyše podniká prostredníctvom spoločnosti Baservices s.r.o. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v\nzmysle § 257 CSP, ktoré odôvodnil tým, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože ani jeden z aktuálnych\nvlastníkov rozostavaných bytov č. X Z. XX, a ani ich právni predchodcovia nikdy neuzatvorili s ostatnými\nvlastníkmi bytov a nebytových priestorov zmluvu o nadstavbe bytov tak, ako to predpokladá § 21 ods. 1\nzákona č. 182/1993 Z.z., ani neprevzali žiadne práva a povinnosti z pôvodnej zmluvy o vstavbe bytov,\nktorú uzatvorili vlastníci so žalovaným v 3. rade. Ďalej žalobca uviedol, že byty č. X Z. XX boli postavené v\nrozpore so stavebným povolením, zmluvou o vstavbe bytov ako aj územným plánom Hlavného mesta SR\nBratislavy, ich aktuálni vlastníci nedodali príslušnému stavebnému úradu žiadne doklady pre dodatočné\npovolenie bytov, a teda stavebný úrad nebude mať inú možnosť než nariadiť odstránenie nadstavby.\n12. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcom uvedené dôvody nemôžu obstáť ako argument\npredstavujúci dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý súd náhradu trov konania neprizná žiadnej zo strán\nsporu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného v 2. rade, že žalobca nijakým spôsobom\nneuviedol a nepreukázal, v čom majú spočívať také dôvody hodné osobitného zreteľa predpokladané\n§ 257 CSP, na základe ktorých by mal súd rozhodnúť tak, že nárok na náhradu trov konania neprizná\nžiadnej strane. Žalobca sa obmedzil len na tvrdenie, že žaloba bola v tomto konaní podaná dôvodne,\nnakoľko pôvodní aj aktuálni vlastníci neuzatvorili zmluvu o vstavbe bytov s ostatnými vlastníkmi bytov a\nnebytových priestorov, byty č. X Z. XX boli postavené v rozpore so stavebným povolením. Irelevantnou\nje aj argumentácia žalobcu, že nepriznaním náhrady trov konania žalovaný v 2. rade neutrpí žiadnu\nujmu, nakoľko si kúpil byt č. X, v ktorom nebýval a bol informovaný o skutkovom a právnom stave veci.\n13. Odvolací súd zdôrazňuje, že za účelne vynaložené trovy konania podľa § 251 CSP možno pokladať\niba také, ktoré museli byť procesnou stranou nevyhnutne vynaložené na to, aby mohla riadne obhajovať\nsvoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na príslušnom súde. Trovy konania vzniknuté v\nsúvislosti so zastúpením účastníka (strany sporu) advokátom je potrebné zásadne považovať za\nvynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných\nsituáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania,\nktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne, čo však nebol daný prípad.\n14. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu\ntrov konania voči žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie konania, t.j. v dôsledku správania sa žalobcu po\npodaní žaloby na súde došlo k späťvzatiu žaloby.\n15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania\npodľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal v plnom rozsahu žalovanému\nv 2. rade s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "23d9b554-666c-46e5-8be5-28ff1bc77fe1:33684ca6-5f32-4c16-af71-c69a934bfa1b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4606205372.1", "spisova_znacka": "5MCdo/24/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/24/2011 z 12. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-12", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4606205372.1"}, {"guid": "305f1990-92ab-41f9-b79f-16e5c7c44334:c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "spisova_znacka": "3MCdo/46/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012 z 8. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-08", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1"}], "citovane_v": []}