{"guid": "63925065-aa5c-47e2-80b6-8b91417e781d:7027b8c1-cdc7-4530-b2c5-d62110963fc9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1121204751.1", "spisova_znacka": "3Cob/174/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/174/2022 z 29. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2024, sp. zn. 3Cob/174/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1121204751.1", "identifikacne_cislo": "1121204751", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2024-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7027b8c1-cdc7-4530-b2c5-d62110963fc9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1121204751.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1121204751.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1121204751.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/174/2022\n1121204751\n29. 05. 2024\nJUDr. Marta Šašinková\nECLI:SK:KSBA:2024:1121204751.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov\nsenátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Železničná spoločnosť\nSlovensko, a.s., Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, proti žalovaným 1/ Allianz - Slovenská\npoisťovňa, a.s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, 2/ MIBA\neu s.r.o., Dvorčianska 72, 949 05 Nitra, IČO: 44 731 779, o zaplatenie 499.348,92 EUR s príslušenstvom,\no odvolaní žalovaného 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/12/2021-218 zo\ndňa 26.4.2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/12/2021-218 zo dňa\n26.4.2022 v napadnutom výroku II. a IV. p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie 453.732,06\nEUR zastavil, druhým výrokom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 45.421,72\nEUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 490.565,08 EUR od 30.10.2021\ndo 17.1.2022 a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 45.421,72 EUR od 18.1.2022 do\nzaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných\nzaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného. Tretím výrokom žalobu vo\nzvyšku zamietol, štvrtým výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu\ntrov konania vo výške 96 % a piatym výrokom žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 13.720,90 EUR\nprostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 979\n99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, a to po právoplatnosti tohto rozsudku.\n2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 6.7.2021 domáhal, aby\nsúd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu sumu 499.348,92 EUR s príslušenstvom titulom\nnáhrady škody. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.7.2019 došlo v Ivanke pri Nitre k dopravnej\nnehode, zrážke vlaku Os 5108 žalobcu s nákladným motorovým vozidlom značky Scania R410, EČV:\nQ. XXXHR s návesom značky Schmitz Cargobull, EČV: Q. XXXYP, pri ktorej došlo k vykoľajeniu\nželezničného koľajového vozidla žalobcu, motorovej jednotky MJ 95 56 7 861 032-5. Príčinou vzniku\nnehody bolo vojdenie motorového vozidla do priechodného prierezu traťovej koľaje v čase, keď po\nkoľaji išiel vlak a bola dávaná výstraha dvoma červenými, striedavo prerušovane svietiacimi svetlami.\nDopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla H. R.. Motorové vozidlo vo vlastníctve žalovaného 2/\nbolo povinne zmluvne poistené u žalovaného 1/. Poškodená motorová jednotka žalobcu bola opravená\nopravcom ŽOS Vrútky, a.s., ktorý vystavil žalobcovi faktúru č. 5012100724 na sumu 499.348,92 EUR\nbez DPH. Žalovaný 2/ uviedol, že si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 381/2001\n\nZ.z. a bez zbytočného odkladu nahlásil dopravnú nehodu žalovanému 1/ a poskytoval mu potrebnú\nsúčinnosť. Žalovaný 1/ na svoju procesnú obranu uviedol, že je sporná výška škody na poškodenom\nželezničnom koľajovom vozidle, pričom preveruje primeranosť výšky nákladov na opravu poškodeného\nvozidla. Následne predložil znalecký posudok č. 7/2021 vypracovaný znalcom doc. Ing. Jozefom\nGašparíkom, PhD. a uviedol, že pri určení výšky škody je potrebné od sumy vyjadrujúcej náklady na\nopravu veci odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu poškodeného koľajového vozidla jeho opravou\noproti pôvodnému stavu v čase poškodenia. Žalobca vzal podaním zo dňa 22.2.2022 žalobu v časti o\nzaplatenie 453.732,06 EUR späť, z dôvodu úhrady sumy 445.143,36 EUR žalovaným dňa 19.1.2022. Z\nuvedeného dôvodu súd konanie v tejto časti zastavil (výrok I.).\n3. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami nebolo sporné, že škoda na motorovej jednotke\nžalobcu MJ 95 56 7 861 032-5 bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla vo vlastníctve\nžalovaného 2/, keďže výlučným vinníkom dopravnej nehody bol vodič motorového vozidla, ktorý vošiel\nna chránené železničné priecestie v čase, keď cez železničné priecestie prechádzal vlak (motorová\njednotka žalobcu MJ 95 56 7 861 032-5). Z tohto dôvodu je žalovaný 2/ subjektom zodpovedným za\nvzniknutú škodu podľa § 427 a nasl. OZ. Keďže motorové vozidlo žalovaného 2/ bolo v čase vzniku\ndopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného 1/, je žalovaný 1/ subjektom povinným\nnahradiť žalobcovi ako poškodenému škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou\nmotorového vozidla žalovaného 2/ podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.\nŽalobca si poškodenú motorovú jednotku MJ 95 56 7 861 032-5 nechal opraviť u opravcu ŽOS Vrútky,\na.s., ktorý za jej opravu vystavil žalobcovi faktúru č. 5012100724 na sumu 499.348,92 EUR bez DPH.\nPredmetom súdneho rozhodovania tak po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 453.732,06\nEUR (v časti sumy 445.143,36 EUR z dôvodu úhrady zo strany žalovaného 1/ po podaní žaloby a v časti\no zaplatenie 8.588,70 EUR z dôvodu nedôvodnosti žalovaného nároku) je posúdenie nároku žalobcu\nna zaplatenie sumy 45.616,86 EUR, ktorú žalovaní 1/ a 2/ žalobcovi neuhradili a ktorá pozostáva zo\nsumy 45.421,72 EUR ako tzv. amortizácie a zo sumy 195,14 EUR predstavujúcej výzisk z kovového\nodpadu. V časti o zaplatenie sumy 45.421,72 EUR bola sporná iba otázka, či je škodca povinný nahradiť\nškodu v celom rozsahu, alebo je oprávnený poškodeným uplatnený nárok na náhradu škody znížiť o tzv.\namortizáciu. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie v spore tak závisí od výkladu pojmu „náhrada\nškody“, resp. „výška škody“.\n4. Súd prvej inštancie mal za to, že pojem škoda vzniknutá poškodením veci (v rozhodovanom spore\npoškodením železničného koľajového vozidla), ktorú je poisťovateľ motorového vozidla povinný nahradiť\npoškodenému v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., je potrebné vykladať\ntak, že sa ním rozumejú všetky oprávnené a účelne vynaložené výdavky na opravu poškodenej veci,\nktoré vznikli poškodenému. Je tak zrejmé, že pri správnom výklade nie je možné v žiadnom prípade\nod účelne vynaložených výdavkov na opravu poškodenej veci zo strany poškodeného odpočítať tzv.\namortizáciu. Súd konštatoval, že postup žalovaného 1/, ktorý odmietol žalobcovi ako poškodenému\nnahradiť všetky účelne vynaložené výdavky na opravu poškodeného železničného koľajového vozidla\nspôsobené výlučne žalovaným 2/ ako poisteným žalovaného 1/, ale len cca 90 % z vynaložených\nvýdavkov, nie je správny. Takýto postup žalovaného 1/ sa podľa názoru súdu prieči zmyslu a účelu\npovinného zmluvného poistenia. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd zastáva právny názor, v zmysle\nktorého bolo povinnosťou žalovaného 1/ ako poisťovateľa škodcu (žalovaného 2/) nahradiť žalobcovi\nako poškodenému škodu v celej výške, t.j. vo výške zodpovedajúcej účelne vynaloženým nákladom\nna opravu poškodených koľajových vozidiel (celkovo v sume 490.565,08 EUR), ktorých poškodenie\nvzniklo výlučne v prevádzky motorového vozidla žalovaného 2/ (a zavineného protiprávneho konania\njeho zamestnanca). Z tohto dôvodu nebol žalovaný 1/ oprávnený krátiť žalobcovi vzniknutú škodu o\namortizáciu. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie stotožnil s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 4Cob/33/2020 zo dňa 29.4.2021. Pokiaľ išlo o rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla\n2012, sp. zn. 5Cdo/200/2011, na ktorý v spore odkazoval žalovaný 1/, súd uviedol, že toto rozhodnutie\nnepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, pričom tento rozsudok nebol publikovaný\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako rozhodnutie\nzásadného právneho významu. Ďalej súd uviedol, že mechanická aplikácia Vyhlášky č. 492/2004 Z.z.,\nktorou v spore argumentoval žalovaný 1/, by v konečnom dôsledku opätovne poškodzovali žalobcu ako\npoškodeného na úkor škodcu a na úkor subjektu povinného nahradiť vyniknutú škodu, keďže by sa\npo druhýkrát znížila majetková hodnota poškodeného. Navyše automatickou a mechanickou aplikáciou\nVyhlášky č. 492/2004 Z.z. ako podzákonného právneho predpisu by došlo k popretiu účelu zákonných\n\nustanovení o náhrade škody, preto ich aplikáciu v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi\nstranami sporu odmietol.\n5. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že nemôže priznať úspech argumentačnej línii, v zmysle\nktorej opravou poškodenej veci (železničného koľajového vozidla) malo dôjsť k jej zhodnoteniu v\ndôsledku použitia nových náhradných dielov. Naopak, súd bol toho názoru, že v dôsledku nehody\ndošlo k zníženiu hodnoty poškodeného železničného koľajového vozidla, bez ohľadu na to, že boli\npoužité nové náhradné diely. Navyše použitie náhradných dielov bolo žalobcovi ako poškodenému\nvnútené konaním škodcu (žalovaného 2/) a viedlo k tomu, aby poškodené koľajové vozidlo mohlo slúžiť\núčelu, na ktorý je určené, a aby sa obnovil jeho stav (pojazdnosť), ktorý bol pred vznikom dopravnej\nnehody. Napokon aj v tejto súvislosti považuje súd za nevyhnutné zvýrazniť, že nebyť škodovej udalosti\n(protiprávneho úkonu žalovaného 2/), k výmene poškodených dielov za iné by zo strany žalobcu nedošlo.\nNapokon súd bol toho názoru, že akceptovaním názoru o potrebe odpočítať amortizáciu od nákladov\nvynaložených na opravu poškodeného železničného koľajového vozidla by mohlo dôjsť v konečnom\ndôsledku k bezdôvodnému obohateniu na strane škodcu, resp. jeho poisťovateľa, keďže poškodený by\nbol povinný poškodený znášať to, čo podľa práva a všeobecnej spravodlivosti má nahradiť žalovaný\n1/ ako poisťovateľ vinníka dopravnej nehody. Záverom súd poukázal na to, že jedným zo spôsobov,\nakým je možné odstrániť vzniknutú škodu, je reštitučná náhrada, kedy samotný škodca odstráni ním\nspôsobené poškodenia alebo, keby ich odstránil žalovaný 1/ ako poisťovateľ. Súd bol toho názoru, že\ntieto náklady by boli prinajmenšom vo výške, v akej v oprávnenom rozsahu vznikli žalobcovi a tieto\nnáklady je potrebné považovať za škodu, za ktorú zodpovedajú žalovaní 1/ a 2/ žalobcovi. Preto bol súd\ntoho názoru, že žalobca má z tohto dôvodu voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na vyplatenie rozdielu medzi\nvzniknutou škodou (490.565,08 EUR) a sumou, ktorú žalovaný 1/ žalobcovi vyplatil (445.143,36 EUR).\n6. Naopak súd prvej inštancie ako nedôvodnú vyhodnotil žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 195,14\nEUR. Mal za to, že žalobca bol povinný od vynaložených nákladov na opravu poškodeného železničného\nkoľajového vozidla odpočítať výzisk z kovového odpadu, ktorého hodnotu určil znalec doc. Ing. Gašparík\nv znaleckom posudku č. 7/2021. Žalobca však predmetnú sumu nezohľadnil (a nevzal v tejto časti žalobu\nspäť), preto bolo povinnosťou súdu žalobu žalobcu v tejto časti zamietnuť.\n7. K nároku na zaplatenie úroku z omeškania súd prvej inštancie uzavrel, že trojmesačná lehota podľa\n§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. mu začala plynúť dňa 2.7.2021 a uplynula mu dňa 2.10.2021 a\nrovnako tak si následne v pätnásťdňovej lehote podľa § 11 ods. 7 zákona nesplnil žalovaný 1/ povinnosť\nposkytnúť žalobcovi plnenie, preto sa uplynutím 17.10.2021 dostal žalovaný 1/ do omeškania s plnením a\nod 18.10.2021 vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy. Keďže si žalobca\nuplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania až od 30.10.2021, má žalobca nárok na jeho zaplatenie\nv celom uplatnenom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 a\n§ 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. Súd nárok na náhradu trov konania\npomerne rozdelil, žalobca bol úspešný v rozsahu 98 % (priznaná suma 45.421,72 EUR + žalovaným\n1/ uhradená suma 445.143,36 EUR po podaní žaloby) a neúspešný v rozsahu 2 % (zamietnutá suma\n195,14 EUR + zastavená časť 8.588,70 EUR). Preto súd priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok\nna náhradu trov konania vo výške 96 % (98 % - 2 %).\n8. Proti II. a IV. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ podľa ust. § 365 ods. 1\npísm. f), h) a d) C.s.p. Uviedol, že súd síce skonštatoval, že nepublikovaný rozsudok Najvyššieho súdu\nSR zo dňa 26.4.2012, sp.zn. 5Cdo/200/2011 nemožno vnímať ako judikát (pozn. čo napokon možno\naplikovať aj vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2013, sp.zn. 2Obdo/48/2012, z\nktorého prvostupňový súd pri odôvodnení vychádzal) a odkaz na staršie judikáty z neho judikát takisto\nnerobí, avšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s publikovanými R-kovými judikátmi (R 5/1988, R\n25/1990, R 13/1985, R 57/2003), z ktorých rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.4.2012, sp.zn.\n5Cdo/200/2011 vychádzal a v rámci ktorých súdy zaujali jednoznačný postoj, že odpočet amortizácie je\ndôvodný. Ďalej zdôraznil, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2013, sp. zn. 2Obdo/48/2012\nv danom spore irelevantné a neaplikovateľné. Týmto rozhodnutím bola totiž poškodenému priznaná\nnáhrada škody bez odpočítania amortizácie z dôvodu nižšej trhovej (majetkovej) hodnoty poškodeného\nmotorového vozidla po vykonanej oprave, avšak v tomto spore je nevyhnutné zohľadniť špecifický\ncharakter poškodenej veci (tj. koľajového vozidla), ktorý vylučuje akúkoľvek argumentáciu opierajúcu sa\no predpokladanú zníženú trhovú hodnotu opravovaných automobilov. Rovnako poukázal na skutočnosť,\nže rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2013, sp. zn. 2Obdo/48/2012 vychádza z takého\n\nskutkového stavu, kedy sa žalovanému nepodarilo preukázať, že by vykonaním opravy a použitím\nnových náhradných dielov malo dôjsť k zvýšeniu trhovej (majetkovej) hodnoty vozidla. V tomto konaní\nvšak žalovaný 1/ predložil znalecký posudok, z ktorého je zrejmá vyššia všeobecná hodnota koľajového\nvozidla po oprave, v porovnaní so všeobecnou hodnotou koľajového vozidla v čase poistnej udalosti.\nVšeobecnú hodnotu je pritom možné v zmysle ust. § 2 písm. g) Vyhlášky č. 492/2004 považovať za\nnajpravdepodobnejšiu trhovú cenu. Podľa žalovaného 2/ súd rozhodol v rozpore so závermi znaleckého\ndokazovania, čo žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu\nnapadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n9. Aj žalovaný 1/ podal odvolanie, a to voči výrokom II. a IV. rozsudku v zmysle ust. § 365 ods. 1\npísm. f), h) a d) C.s.p.. Žalovaný 1/ odvolanie odôvodnil v súvislosti s otázkou odpočtu amortizácie pri\nurčovaní výšky skutočnej škody, kedy poukazoval okrem iného aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR\nzo dňa 26.4.2012, sp.zn. 5Cdo/200/2011, predmetom ktorého je obdobne ako v tomto spore náhrada\nškody za poškodené koľajové vozidlo. Z predmetného rozsudku Najvyššieho súdu SR pritom vyplýva,\nže: „pri škodách na veciach opotrebovaných alebo použitých je treba naďalej vychádzať z názoru, že\npri vynaložení určitej čiastky na opravu veci, od tejto čiastky treba odpočítať čiastku zodpovedajúcu\nzhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením\". Súd prvej inštancie súd však pri rozhodovaní\ntento rozsudok Najvyššieho súdu SR nevzal do úvahy argumentujúc, že mu nemožno priznať zásadný\nvýznam vzhľadom na jeho nepublikovanie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSR. Súd síce skonštatoval, že nepublikovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nemožno vnímať ako\njudikát (pozn. čo napokon možno aplikovať aj vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa\n28.3.2013, sp.zn. 2Obdo/48/2012, z ktorého prvostupňový súd pri odôvodnení vychádzal) a odkaz na\nstaršie judikáty z neho judikát takisto nerobí, avšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s publikovanými\nR-kovými judikátmi (R 5/1988, R 25/1990, R13/1985, R 57/2003), z ktorých rozsudok Najvyššieho súdu\nSR zo dňa 26.04.2012, sp.zn. 5Cdo/200/2011 vychádzal a v rámci ktorých súdy zaujali jednoznačný\npostoj, že odpočet amortizácie je dôvodný. Pokiaľ súd pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z\nnepublikovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2013, sp.zn. 2Obdo/48/2012 (nakoľko\nv rámci odôvodnenia na inú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR neodkazuje), považuje takúto\nargumentáciu za nepresvedčivú. Opätovne zdôraznil, že je podľa jeho názoru rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 28.3.2013, sp. zn. 2Obdo/48/2012 v danom spore irelevantné a neaplikovateľné.\nSúd rozhodol v rozpore so závermi znaleckého dokazovania, čo však žiadnym spôsobom nezdôvodnil\na zmohol sa len na konštatovanie, že mechanickou aplikáciou Vyhlášky by došlo k popretiu účelu\nzákonných ustanovení o náhrade škody. Pokiaľ súd učinil toto konštatovanie v súvislosti stým, že\nznalec pri výpočte všeobecnej hodnoty koľajového vozidla použil Vyhlášku, ktorá uvažuje s odpočtom\namortizácie, poukázal opätovne na spomenutý rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.4.2012,\nsp.zn. 5Cdo 200/2011, ktorý správnosť použitia danej Vyhlášky pri stanovení výšky skutočnej škody na\npoškodenom dráhovom vozidle potvrdil. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu napadnutý\nrozsudok zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n10. K odvolaniu žalovaného 1/ a 2/ sa vyjadril žalobca, ktorý považuje tvrdenie žalovaných 1/ a\n2/ za neopodstatnené a má za to, že prvostupňový súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými\nskutkovými otázkami konania. Žalovaní 1/ a 2/ argumentovali v konaní aj v odvolaniach v súvislosti s tzv.\namortizáciou právnou praxou prekonaným rozhodnutím NS SR sp. zn. 5Cdo/200/2011 zo dňa 26.4.2012.\nŽalobca sa s touto otázkou vysporiadal v samotnej žalobe a vo svojich vyjadreniach v prvostupňovom\nkonaní. Vo všeobecnosti sú železničné koľajové vozidlá /ŽKV/ konštruované tak, aby slúžili desaťročia,\nza predpokladu ich riadnej údržby. Niektoré ŽKV, ktoré žalobca prevádzkuje majú vyše 40 rokov, sú\nnaďalej prevádzkyschopné a spĺňajú prísne technické a bezpečnostné kritéria. ŽKV sú vozidlá, ktorých\nživotnosť je omnoho dlhšia než bežné osobné cestné motorové vozidlá a samotné zaobstaranie ŽKV a\nich údržba je omnoho náročnejšie. Poškodené ŽKV (s rokom výroby 2015) bolo pred nehodou, ktorá sa\nudiala 15.7.2019 na úplnom začiatku svojej celkovej životnosti - argument zhodnotenia poškodeného\nŽKV jeho opravou sa javí ako bezpredmetný. V danom prípade nie je podstatné, či žalovaní 1/ a\n2/ postupovali pri výpočte amortizácie v súlade s vyhláškou č. 492/2004, ktorá je v tomto konaní\nneaplikovateľná, keďže sa pri určení škody vychádza zo skutočne vynaložených nákladov na opravu\npoškodeného ŽKV, ktoré po oprave má slúžiť na rovnaký účel, na aký slúžilo pred poškodením. Žalovaní\n1/ a 2/ zhodne namietali v odvolaniach, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní postupoval svojvoľne.\nPodľa názoru žalobcu posudzoval súd prvej inštancie právnu otázku, o ktorej už boli vydané desiatky\n\npodobných súdnych rozhodnutí, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu SR s výsledkom, ktorý neuznáva\nuplatnenie tzv. amortizácie zo strany žalovaných. Zhodne s názormi vyplývajúcimi z Nálezov Ústavného\nsúdu ČR č. II. ÚS 2221/07 z 19.3.2008 a I. ÚS 1902/13 z 11.6.2014. II. ÚS 155/16 zo 6.6.2017, ktorých\nprávne názory prevzali aj súdy v SR. Z nich vyplýva, že úhrada celej ceny účelne vykonanej opravy, by\nmala byť pravidlom so zdôraznením princípu v maximálne možnej miere plného odškodnenia, keďže\nnie je možné prenášať na poškodeného povinnosť k náhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného\nstavu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi.\n11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21.5.2024. Po oboznámení\nsa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného 1/ a 2/, vyjadrením žalobcu,\nodvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.\n12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolania žalovaných 1/, 2/ dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový\nstav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne\nposúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na\nne poukazuje.\n15. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom\nodvolateľa dodáva:\n16. Medzi stranami sporu je nesporné, že dňa 15.7.2019 došlo počas jazdy vlaku Os 5108 - žalobcu,\nk dopravnej nehode s nákladným motorovým vozidlom EČV Q. XXXHR s návesom EČV Q. XXXYP. Pri\nnehode došlo k vykoľajeniu železničného koľajového vozidla č. 95 56 7 861 032-5, ktorého vlastníkom\nje žalobca. Súd prvej inštancie vo svojom meritórnom rozhodnutí ustálil, že sporná skutočnosť medzi\nstranami, po pripustení späťvzatia súdom (výrok I. odvolaním napadnutého rozhodnutia), ostala časť\nžalovanej istiny, ktorá predstavuje, podľa žalovaných uplatnenú amortizáciu. Súd bol toho názoru, že\nžalovaný 1/ nebol oprávnený krátiť žalobcovi vzniknutú škodu o amortizáciu.\n17.\nOdvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že výška škody\nspôsobená pri dopravnej nehode zodpovedá sume skutočne vyúčtovanej za opravu poškodeného\nželezničného koľajového vozidla žalobcu. Odvolací súd zastáva názor aj s poukazom na námietky\nžalovaných o rozhodnutí súdu v rozpore so znaleckým posudkom, že poškodenie vozidla pri dopravnej\nnehode nepochybne vedie k vzniku skutočnej škody na veci, lebo majetkový stav poškodeného sa\nznižuje práve o hodnotu, ktorú v dôsledku poškodenia vozidlo stráca. Výška škody je v zmysle\n§ 443 OZ rozdielom medzi hodnotou vozidla pred poškodením, t.j. jeho obvyklou (trhovou) cenou\na jeho zníženou hodnotou po poškodení, t.j. obvyklou cenou havarovaného vozidla. Odvolací súd\nďalej konštatuje, že náklady na opravu železničného koľajového vozidla zodpovedajú majetkovej\nujme, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného s tým, že nielen koľajové vozidlo poškodené\nhaváriou a náhradou nefunkčných častí vozidla novými súčiastkami, vyššiu hodnotu, resp. cenu na\ntrhu nenadobúda, práve naopak, ale najmä „zhodnotenie“ vozidla bolo poškodenému protiprávnym\nkonaním škodcu vnútené a preto by bolo v rozpore so zásadami formálnej logiky, aby od skutočnej\nškody, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku protiprávneho konania, bolo odpočítané „zhodnotenie“,\nspočívajúce v použití nových súčiastok, ktorými boli nahradené poškodené, nakoľko sa poškodený v\nžiadnom prípade bezdôvodne neobohatil, keďže vznik škody na majetku zapríčinil škodca a nie on sám.\nPreto sa nemožno stotožniť v názorom žalovaných1/ a 2/, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu, avšak\n\nuvedením do stavu pôvodného, a akékoľvek plnenie nad tento rámec, znamená bezdôvodné obohatenie\nna strane žalobcu. V danom prípade nie je relevantná odvolacia námietka žalovaných 1/, 2/, že pri\nvýpočte všeobecnej hodnoty sa malo postupovať v zmysle § 2 písm. g) Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., keďže\ntúto nie je možné v konaní aplikovať z dôvodu, že pri učení škody sa vychádza zo skutočne vynaložených\nnákladov na opravu železničného koľajového vozidla, ktoré má po oprave slúžiť na rovnaký účel, na aký\nslúžilo pred poškodením.\n18. V odvolaní žalovaní poukazovali na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s R-kovými\njudikátmi (R 5/1988, R 25/1990, R 13/1985, R 57/2003), z ktorých rozsudok Najvyššieho súdu SR zo\ndňa 26.4.2012, sp.zn. 5Cdo/200/2011 vychádzal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na novšiu\nprávnu prax, ktorej sa prikláňajú slovenské všeobecné súdy, napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 2Co/671/2014, sp. zn. 5Co/842/2014, sp. zn. 5Co/70/2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 11Co/180/2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 48/2012.\nV zmysle uvedeného je potrebné nahradiť náklady nielen na obnovu funkčnosti veci, ale aj hodnotu\ntrhovú, aby vec prinášala svojmu vlastníkovi rovnaký úžitok. Je všeobecnou známou skutočnosťou,\nže cena havarovaného vozidla (vrátane predmetného koľajového vozidla) bude vždy nižšia ako cena\nrovnako technicky vybaveného vozidla, ktoré dosiaľ havarované nebolo. Je preto potrebné vziať do\núvahy, že každé vozidlo opravené v dôsledku havárie stráca na svojej trhovej hodnote. Poškodený\nnemôže doplácať na neschopnosť škodcu opraviť vozidlo rovnakými opotrebovanými dielmi, ak takéto\n„zhodnotenie“ neprinesie poškodenému na jeho vozidle zlepšenie úžitkových vlastností alebo zvýšenie\njeho všeobecnej ceny. Ak oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti,\nnie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov takejto opravy na poškodeného a škodcu tak\nneodôvodnene zvýhodňovať. Odvolací súd v ostatnom ďalej poukazuje aj na rozhodnutia Krajského\nsúdu v Bratislave, a to sp.zn. 4Cob/93/2021, sp.zn. 4Cob/33/2020, s ktorými sa v plnom rozsahu\nstotožňuje.\n19. Je potrebné tiež zdôrazniť, že súd prvej inštancie vychádzal z najnovších judikátov, a preto námietka\nodvolateľov, že sa súd nevysporiadal s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/200/2011 je\nirelevantná. Okrem toho, podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 231/2016 zo dňa 23.11.2016,\nak všeobecný súd vo viacerých konaniach obdobnú či rovnakú problematiku odlišne právne posúdi,\nneznamená to, že každá odlišnosť je porušením základného práva v rovine ústavnoprávnej, a teda by\nmala viesť k zrušeniu jedného z týchto rozhodnutí.\n20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých\nvýrokoch zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal\npriebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy,\nktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z\njudikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby\nsa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS\n252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa\nrozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011\nzo dňa 16.11.2011).\n21. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovanými 1/ a 2/ uplatňované odvolacie\ndôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1\na 2 C.s.p. potvrdil.\n22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.\nv nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní bol úspešný\nžalobca, avšak odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu\nžiadne nevznikli.\n\n23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cb/12/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c751847-c26c-4d75-b158-9fb44c109d94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.231.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 231/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 231/2016 z 23. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.231.2016.1"}, {"guid": "13476b2b-5ddf-4dd7-925e-c548f3a7420f:8ae0f609-cbeb-4458-9799-7cbba5cf8bec", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/93/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/93/2021 z 29. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-09-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/13476b2b-5ddf-4dd7-925e-c548f3a7420f:8ae0f609-cbeb-4458-9799-7cbba5cf8bec"}, {"guid": "9d057d66-781f-4fe6-afd1-8efea79959bb:3ae2aa16-e5e3-4da1-8d9d-020b0f7530b4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:6119248424.1", "spisova_znacka": "4Cob/33/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/33/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:6119248424.1"}, {"guid": "91816303-a211-4796-bb56-bbc80713a3b7:08bf699b-e59c-4f6c-9ee0-3e65c96bebdf", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8415202660.1", "spisova_znacka": "5Co/70/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/70/2016 z 3. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-10-03", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8415202660.1"}, {"guid": "8e8ec6c9-9f78-45f9-9c73-fb151233d490:4abea035-6046-4f67-bd2d-2029074f44e8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1214202446.1", "spisova_znacka": "5Co/842/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/842/2014 z 19. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-10-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1214202446.1"}, {"guid": "6cdf132e-5348-4a01-9fb2-aa3849ea75b0:512c60e6-bffe-46c1-81e9-5224937d447a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1213229851.1", "spisova_znacka": "2Co/671/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/671/2014 z 22. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-07-22", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1213229851.1"}, {"guid": "4580add7-b263-4a94-b566-2c47eccc260b:75944255-3796-40e4-a413-1f88fbc04e03", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7613205715.1", "spisova_znacka": "11Co/180/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/180/2014 z 28. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-04-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7613205715.1"}], "citovane_v": [{"guid": "4076d10e-5e80-4a24-a47f-90c1374a092b:c1ccb5df-f9a4-4320-b5b4-85f0a2d6fbce", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1116224686.2", "spisova_znacka": "8Co/163/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/163/2025 z 24. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1116224686.2"}, {"guid": "f468c902-5f1d-493b-bf43-845078d31a5d:c0b1cdbb-ea35-4ff6-bafd-2150dead2662", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6123256265.6", "spisova_znacka": "63Cb/30/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/30/2023 z 14. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6123256265.6"}]}