Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/168/2022 z 12. 12. 2024 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. decembra 2024, sp. zn. 1Cob/168/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1121204747.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/168/2022 | ECLI:SK:KSBA:2024:1121204747.1 | 2024-12-12 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b740219e-f7ab-4b94-bdc1-8d00562c8835 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1121204747.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 1Cob/168/2022 1121204747 12. 12. 2024 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2024:1121204747.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: T. L., B.. XX. Y. XXXX, O. poX. W. XX, XXX XX X. - W. P., právne zastúpeného: Advokátska kancelária Fiľo & Partners s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 237 031, proti žalovanému: X.. T. Š., B.. XX. Y. XXXX, O. L. B.T. U. XXX/XX, XXX XX X.-U. T., právne zastúpenému: POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124, o zaplatenie 10.303,00 EUR s príslušenstvom a o odvolaní podanom žalobcom a odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/68/2021-502 zo dňa 11.08.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/68/2021-502 zo dňa 11.08.2022 v napadnutej zaväzujúcej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e . II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/68/2021-502 zo dňa 11.08.2022 v napadnutej zamietajúcej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.121,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.121,20 EUR od 16. júna 2021 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. zamietol žalobu vo zvyšku a výrokom III. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 115 ods. 1, 2, 3, 4, § 300, § 301, § 302, § 672a ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonníka“ alebo „OBZ“), § 544 ods.1, 2, 3, § 545 ods. 1 , 2, 3, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 7 ods. 1, 2 , § 11 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“), § 255 ods. 2, § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 6. júla 2021 domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 10.303,00 EUR s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 6. novembra 2018 odplatnú zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej žalovaný previedol na žalobcu ako nadobúdateľa obchodný podiel vo výške 17 % základného imania v obchodnej spoločnosti Expat experts s.r.o. za odplatu vo výške 12.363,60 EUR. Toho istého dňa uzatvoril žalobca ako nadobúdateľ so žalovaným zmluvu o prevode obchodného podielu vo výške 17 % základného imania v obchodnej spoločnosti Expat s.r.o. za odplatu vo výške 3.090,90 EUR. V zmluvách o prevode obchodného podielu bol dojednaný zákaz konkurencie, na základe ktorého nemohol žalovaný bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu priamo, nepriamo, ani prostredníctvom tretej spriaznenej a/alebo podriadenej osoby a/alebo prostredníctvom osoby konajúcej v zhode vykonávať realitnú činnosť v Bratislavskom kraji, a to v období 5 rokov od uzatvorenia zmluvy. Rovnako tak bolo zmluvnými stranami dohodnuté zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou a to vo výške dvoch tretín dohodnutej odplaty. Žalovaný podľa žalobcu porušil zmluvné dojednania, keď obchodná spoločnosti Metropolitan Estates s.r.o. vykonávala realitnú živnosť, ako viazanú živnosť prostredníctvom žalovaného, ako zodpovedného zástupcu obchodnej spoločnosti Metropolitan Estates s.r.o.. Podľa žalobcu žalovaný porušil zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnými pokutami, keď bez akéhokoľvek súhlasu žalobcu nepriamo ako zodpovedný zástupca obchodnej spoločnosti Metropolitan Estates s.r.o. vykonával v Bratislavskom kraji realitnú činnosť, pričom od uzatvorenia zmlúv o prevode obchodného podielu neuplynulo 5 rokov. Podľa žalobcu mu voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8.242,40 EUR zo zmluvy o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Expat experts s.r.o. a zmluvnej pokuty vo výške 2.060,60 EUR zo zmluvy o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Expat s.r.o. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 28. septembra 2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal riadne doručenie predžalobnej výzvy, keďže na adrese, na ktorú mu ju žalobca zasielal, sa už od roku 2018 nezdržiaval, o čom mal žalobca vedomosť. Ku konkurenčnej doložke žalovaný u viedol, že jej podstatnými náležitosťami sú písomná forma, platnosť len počas stanovenej doby (najviac dva roky po ukončení zmluvy) a vymedzenie jej platnosti pre konkrétne územie alebo voči určitému okruhu osôb na tomto území, primerane vymedzený zákaz činnosti, a to v priamej súvislosti s ochranou záujmov oprávneného. Celý zmluvný proces uzatvárania zmlúv o prevode obchodného styku sa nezakladal na pravidlách poctivého obchodného styku, bol sprevádzaný jednostrannými požiadavkami a nárokmi žalobcu, samotná výška odplaty nezodpovedala dlhoročnému pôsobeniu žalovaného v obidvoch obchodných spoločnostiach a ani ním vygenerovanému zisku a ekonomickému úžitku v nich. Žalovaný poukázal na to, že obchodná spoločnosť Metropolitan Estates s.r.o. mala živnostenské oprávnenie na výkon realitnej činnosti už od 26. apríla 2018. Podľa žalovaného motiváciou žalobcu pri dojednaní konkurenčných doložiek bola iba účelová eliminácia konkurenčného konania žalovaného, ktorá však v oblasti realitného podnikania nemá žiadne racionálne opodstatnenie, keďže činnosť realitného makléra, resp. realitná činnosť nie je originálnou, jedinečnou a/alebo špecifickou činnosťou, so špecifickým knowhow, na základe čoho by žalobca mal mať na trhu výnimočné a špeciálne postavenie a bol by tak nositeľom určitých osobitných práv. Zákaz výkonu konkurenčnej činnosti musí byť podľa žalovaného vykompenzovaný určitým protiplnením. Časovo neprimerané obmedzenie však nebolo vyvážené, keďže ak by žalobca mal zaplatiť žalovanému minimálne 50 % jeho bývalých príjmov, musel by jej zaplatiť cca 30.000,00 EUR za každý rok. Sumu za prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Expat experts s.r.o. vo výške 12.363,60 EUR označil žalovaný za neúmerne nízku, keďže nevyjadrovala skutočnú hodnotu prevádzaného obchodného podielu. Predmetnú výšku považoval žalovaný za neurčitú a nezrozumiteľnú, keďže nie je zrejmé, aká suma sa mala považovať za finančné protiplnenie za obmedzenie výkonu realitnej činnosti. Konkurenčné doložky obsiahnuté v zmluvách o prevode obchodného podielu sú podľa žalovaného absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. V danom prípade sú konkurenčné doložky zjavne nevyvážené a preto žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty. 4. Žalobca v replike z 31. januára 2022 uviedol, že predžalobná výzva bola žalovanému doručovaná na adresu, ktorú žalovaný uviedol v zmluvách o prevode obchodného podielu. Poukázal na vyhlásenie žalovaného o tom, že nebude podnikať v oblasti realitnej činnosti na území Slovenskej republiky, pričom zmluvné strany sa dohodli na odplate za prevádzané obchodné podiely. Ak by mali zmluvné strany vychádzať z reálnej hodnoty prevádzaných obchodných podielov, žalobca poukázal na to, že odplaty za prevod obchodných podielov niekoľkonásobne prevyšujú odplatu, na ktorú by mal žalovaný v tom čase s ohľadom na hospodársky stav spoločností nárok. Odplaty za prevod obchodných podielov boli dohodnuté v neúmerne vyššej hodnote a zároveň subsumovali aj odplatnosť záväzkov žalovaného. Celý proces prevodu obchodných podielov bol medzi zmluvnými stranami komunikovaný viac ako 2 mesiace pred podpisom zmlúv o prevode obchodného podielu. Žalovaný bol počas celého kontraktačného procesu zastúpený právnym zástupcom a k zmluvám nevzniesol žiadne pripomienky. Podľa žalobcu žalovaný už v novembri 2018 vykonával nepriamo prostredníctvom obchodnej spoločnosti Metropolitan Estates s.r.o. realitnú činnosť, keďže predmetnú spoločnosť riadil prostredníctvom jej konateľov. Od 11. augusta 2021 je žalovaný jediným spoločníkom a jediným konateľom obchodnej spoločnosti Metropolitan Estates s.r.o.. Zároveň je žalovaný od 25. augusta 2021 konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti Metropolitan Premium s.r.o. a od 4. septembra 2021 konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti Metropolitan Bratislava s.r.o.. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že vo všetkých troch obchodných spoločnostiach figurovala ako spoločník zahraničná spoločnosť DRAGON CONCEPT CONSULTANCY LTD a ako konateľ T. G. Z.-J.. Ovládanie všetkých troch obchodných spoločností žalovaným potvrdila podľa žalobcu aj T.. Y. V., ktorá vykonávala na základe mandátnej zmluvy činnosť pre obchodnú spoločnosť Metropolitan Estates s.r.o.. Žalobca uviedol, že ak by sa na vec vzťahovala len dvojročná doba od podpisu zmlúv o prevode obchodného podielu, tak žalovaný svoju zmluvnú povinnosť aj tak porušil, keďže od 17. júna 2020 vykonával realitnú činnosť ako zodpovedný zástupca v obchodnej spoločnosti Metropolitan Estates s.r.o. 5. Žalovaný v duplike z 25. februára 2022 uviedol, že žalobca chcel nadobudnúť obchodný podiel za čo najnižšiu cenu. Žalovaný mal záujem previesť obchodné podiely v obchodných spoločnostiach Expat Experts s.r.o. a Expat s.r.o. za odplatu vo výške 180.000,00 EUR, čo vyplýva aj z e-mailovej správy žalovaného adresovanej žalobcovi a N.. Z. W.. Následne svoju ponuku znížil na sumu 105.000,00 EUR, ktorá mala predstavovať len odplatu za prevod obchodných podielov a v žiadnom prípade nezahrňovala kompenzáciu za dodržiavanie konkurenčnej doložky. Uviedol, že až 1. novembra 2018 mu bolo oznámené, že sa má dňa 5. novembra 2018 dostaviť na podpis zmlúv o prevode obchodného podielu, pričom návrh zmlúv na preštudovanie mu žalobca nepredložil. Žalovaný tak nemal možnosť vyjadriť sa k návrhom zmlúv a nemal možnosť dať návrhy zmlúv na preskúmanie právnej zástupkyni. Žalovaný bol postavený do situácie „ber alebo neber“, čo rozhodne nezodpovedá pravidlám poctivého obchodného styku, keďže žalovaný bol k nevýhodnému predaju obchodných podielov dotlačený. Do 30. júla 2021 žalovaný v žiadnej z obchodných spoločností nevykonával realitnú činnosť, keďže funkcia zodpovedného zástupcu nezahrňovala úkony, ktoré by bolo možné označiť ako výkon realitnej činnosti. 6. Súd prvej inštancie ako nespornú vyhodnotil otázku platnosti zmlúv o prevode obchodného podielu, čo žalovaný výslovne uviedol vo svojej duplike z 25. februára 2022. Súd prvej inštancie následne ako základné otázky, ktoré musel posúdiť, označil otázky či je konkurenčná doložka dojednaná v zmluvách o prevode o obchodného podielu platná a či žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákazu konkurencie. Obe otázky súd prvej inštancie zodpovedal kladne. Ku konkurenčným doložkám súd prvej inštancie uviedol, že ich všeobecná úprava v rámci všeobecných ustanovení 3. časti Obchodného zákonníka nie je upravená. Zákaz konkurencie v rámci obchodných záväzkových vzťahov je obsiahnutý len v rámci právnej úpravy zmluvy o obchodnom zastúpení v ustanovení § 672a OBZ, ktoré má kogentný charakter (k tomu viď znenie ustanovenia 263 ods. 1 OBZ). Absencia všeobecnej úpravy zákazu konkurencie v rámci záväzkového práva, podľa súdu prvej inštancie nevylučuje, aby si strany v rámci zmluvnej voľnosti dojednali zákaz konkurencie aj v rámci iného zmluvného typu, než je zmluva o obchodnom zastúpení. Súd prvej inštancie konštatoval, že aj v takom prípade však musí dojednaná konkurenčná doložka obsahovať minimálne štandardy predpokladané ustanovením § 672a OBZ, čo znamená, že ustanovenie § 672a OBZ sa aplikuje analogicky. Súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. novembra 2020, sp. zn. III. ÚS 101/2020. Súd prvej inštancie skonštatoval, že zásada zmluvnej voľnosti v obchodnoprávnom vzťahu má svoje limity, musí byť v súlade so zákonom, nesmie ho obchádzať a aj v prípade absencie zákonnej úpravy nesmie byť v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 OBZ), prípadne s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Inštitút konkurenčnej doložky spadá do rámca čl. 35 ods. 1 ústavy, ktorý garantuje právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v rámci podmienok a obmedzení ustanovených zákonom (čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Podpisom konkurenčnej doložky sa povinný subjekt dobrovoľne v zmysle zásady zmluvnej voľnosti vzdáva časti tohto práva, a to pre účely ochrany hospodárskych záujmov druhej zmluvnej strany ako účastníka hospodárskej súťaže. Súd prvej inštancie poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. februára 2011, sp. zn. 23Cdo/4192/2008. 7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v zmluvách o prevode obchodného podielu zo 6. novembra 2018 bol upravený zákaz konkurencie na 5 rokov. Takáto dĺžka, na ktorú bola konkurenčná doložka v zmluvách o prevode obchodného podielu dojednaná, odporuje maximálnej dvojročnej dobe, ako to stanovuje zákon v ustanovení § 672a ods. 1 OBZ, ktoré je potrebné aplikovať aj v rozhodovanom spore. Podľa názoru súd prvej inštancie dojednanie konkurenčnej doložky na dlhšiu než dvojročnú dobu v rámci zmluvného vzťahu nespôsobuje neplatnosť celej konkurenčnej doložky, ale pri rešpektovaní vôle zmluvných strán obsiahnutej v zmluve a pri preferencii platnosti právnych úkonov je potrebné považovať konkurenčnú doložku za platne uzatvorenú s tým, že jej časové obmedzenie je jednostranne dané priamo zákonom a teda že konkurenčná doložka bola dohodnutá na dvojročné obdobie. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaného obmedzovala pri výkone podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti v dohodnutej oblasti konkurenčná doložka obsiahnutá v zmluvách a prevode obchodného podielu po dobu 2 rokov od ich uzatvorenia, t. j. do 6. novembra 2020. 8. Podľa názoru súdu prvej inštancie okruh činností, ktoré žalovaný nemohol po dobu dvoch rokov vykonávať pri dodržaní záväzku vyplývajúceho zo zákazu konkurencie, je jednoznačne špecifikovaný, keďže v zmysle záväzku žalovaný nemohol vykonávať v určenom území realitnú činnosť (t. j. činnosť spojenú so sprostredkovaním predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností) a to bez písomného súhlasu žalobcu, a to priamo, nepriamo, alebo prostredníctvom tretej osoby. 9. Súd prvej inštancie skonštatoval, že je splnené aj kritérium špecifikácie územného rozsahu, na ktoré sa zákaz konkurencie vzťahuje a v rámci ktorého žalovaného obmedzuje pri vykonávaní podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti, keďže žalovaný v zmysle zmluvných dojednávaní nebol oprávnený vykonávať realitnú činnosť v Bratislavskom kraji. Bratislavský kraj je podľa súdu prvej inštancie jednoznačne určený územný rozsah, keďže tento v sebe zahŕňa územie okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Malacky, Pezinok a Senec. Takéto dojednanie územného rozsahu považoval súd prvej inštancie za primerané, keďže Bratislavský kraj je len jeden z ôsmich krajov, na ktoré je územie Slovenskej republiky rozdelené a navyše rozlohou sa jedná o najmenší z ôsmich krajov. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s obranou žalovaného spočívajúcou v namietanej špecifickosti Bratislavského kraja, kde je podľa žalovaného možné sa najviac presadiť v rámci konkurencie a kde je možné dosiahnuť pri výkone podnikateľskej činnosti najvyšší zisk. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že takéto kritérium nemôže byť rozhodujúce pre posúdenie primeranosti konkurenčnej doložky, keďže pri posudzovaní primeranosti sú určujúce objektívne kritériá a nie subjektívne ponímanie žalovaného. Podľa súdu prvej inštancie si mal žalovaný otázku nevýhodnosti vyhodnotiť v čase uzatvárania zmlúv so žalobcom. Súd prvej inštancie konštatoval, že z predložených listinných dôkazov nevyplývalo, že by žalovaný návrhy zmlúv o prevode obchodného podielu, ktoré mal k dispozícii ešte pred ich samotným uzatvorením, pripomienkoval. 10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný dosiahol aj primerané protiplnenie za obmedzujúce dojednanie. Určujúce bolo znenie článku IV. bod 4.4.1. zmlúv o prevode obchodného podielu, z ktorých vyplýva, že výška odplaty za prevod jednotlivých obchodných podielov bola dojednaná s ohľadom na obmedzenie výkonu realitnej činnosti žalovaného v Bratislavskom kraji. Žalovaný, podľa súdu prvej inštancie tým, že zmluvy o prevode obchodného podielu podpísal, s obsahom predmetného zmluvného dojednania súhlasil. Tvrdenie žalovaného, že dohodnutá výška odplaty za prevod obchodných podielov v obchodných spoločnostiach Expat s.r.o. a Expat experts s.r.o. bola neúmerne nízka, súd prvej inštancie vyhodnotil ako ničím nepodložené tvrdenie. Naopak súd prvej inštancie poukázal na to, že z dôkazov predložených žalobcom vyplývalo, že v relevantnom období, kedy boli uzatvorené zmluvy o prevode obchodného podielu, boli obchodné spoločnosti Expat s.r.o. a Expat experts s.r.o. v strate (k 31. decembru 2017), resp. v minimálnom zisku (v období po uzatvorení zmlúv o prevode obchodného podielu k 31. decembru 2018). Súd prvej inštancie poukázal na to, že v čase uzatvorenia zmlúv o prevode obchodného podielu žalovaný nevykonával podnikateľskú činnosť v oblasti realitnej činnosti (podnikateľskú činnosť ukončil k 29. marcu 2018). Rovnako tak bola podľa súdu prvej inštancie významná tá skutočnosť, že žalovaný žalobcovi jednoznačne v e-mailovej komunikácii z 31. augusta 2018 deklaroval, že nemá záujem podnikať v realitách na Slovensku a že sa chce venovať podnikaniu vo Viedni. Súd prvej inštancie odkázal na zásadu pacta sunt servanda, kedy sú zmluvné strany povinné rešpektovať zmluvné dojednania nielen vtedy, keď to je pre ne výhodné, ale aj vtedy, keď zo zmluvy plynú zmluvnej strane určité povinnosti, napríklad v podobe dodržiavania zákazu konkurencie. Na žalovaného bolo treba podľa súdu prvej inštancie potrebné nahliadať prísnejšie, nakoľko jednak vykonával priamo podnikateľskú činnosť a zároveň bol konateľom v obchodných spoločnostiach Expat s.r.o. a Expat experts s.r.o., čo znamená, že mal dostatočné profesijné skúsenosti, ktoré sú potrebné pri uzatváraní kontraktov. 11. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre posúdenie otázky, či žalovaný porušil v zmluvách o prevode obchodného podielu dohodnutý zákaz konkurencie, bolo irelevantné, že žalovaný sa stal konateľom obchodných spoločností Metropolitan Estates s.r.o., Metropolitan Bratislava s.r.o. a Metropolitan Premium s.r.o., ktoré podnikajú v oblasti realitnej činnosti, až po uplynutí doby, na ktorú sa zákaz konkurencie vzťahoval. Rozhodujúca bola podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že žalovaný bol od 17. júna 2020 zodpovedným zástupcom pre realitnú činnosť v obchodnej spoločnosti Metropolitan Estates s.r.o. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle prílohy k živnostenskému zákonu je predmet podnikania sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) viazanou živnosťou, na ktorej výkon sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického alebo stavebného alebo architektonického smeru, prípadne úplné stredné vzdelanie s maturitnou skúškou a osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu v odbore vydané vzdelávacou inštitúciou akreditovanou Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Ak je podnikateľom právnická osoba musí tieto podmienky spĺňať fyzická osoba, ktorá je jej zodpovedným zástupcom, ako to vyplýva z ustanovenia § 7 v spojení s § 11 ods. 2 živnostenského zákona. Rovnako tak platí, že zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi (k tomu viď ustanovenie § 11 ods. 1 živnostenského zákona). Súd prvej inštancie uzavrel, že osoba zodpovedného zástupcu pre určitý druh viazanej živnosti je osobou, ktorá umožňuje, aby obchodná spoločnosť mohla (legálne) vykonávať ten-ktorý druh viazanej živnosti. Vykonávaním činnosti zodpovedného zástupcu pre realitnú činnosť pre obchodnú spoločnosť Metropolitan Estates s.r.o. žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie porušil dohodnutý zákaz konkurencie, keďže činnosťou zodpovedného zástupcu žalovaný nepriamo vykonával prostredníctvom tretej osoby, obchodnej spoločnosti Metropolitan Estates s.r.o., realitnú činnosť v Bratislavskom kraji. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že v zmysle zmluvného dojednania bol žalovaný povinný zdržať sa nielen priameho výkonu realitnej činnosti vo vlastnom mene, ale aj nepriameho výkonu prostredníctvom tretej osoby. Práve táto podmienka bola v rozhodovanom spore naplnená. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že zápis N.. J. T. ako zodpovedného zástupcu pre realitnú činnosť obchodnej spoločnosti Metropolitan Estates s.r.o. bol zrušený k 17. júnu 2020, a teda nebyť zápisu žalovaného ako zodpovedného zástupcu by obchodná spoločnosť Metropolitan Estates s.r.o. nemohla od 17. júna 2020 vykonávať realitnú činnosť. 12. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že argumentácia žalovaného o neplatnosti konkurenčnej doložky pre jej rozpor s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku bola do značnej miery vágna a všeobecná a nebolo možné vyvodiť, v čom konkrétne vidí žalovaný rozpor s dobrými mravmi, respektíve v čom spočíva konanie žalobcu v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Súd prvej inštancie konštatoval, že v správaní žalobcu nie je možné vidieť konanie, ktoré by bolo v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a už v žiadnom prípade konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pri uzatváraní zmlúv o prevode obchodného podielu žalovaný už počas kontraktačného procesu mal vedomosť o žalobcom navrhovanej odplate za prevod obchodných podielov a rovnako tak žalovaný disponoval návrhom zmlúv ešte pred ich samotným podpisom, a preto mal žalovaný vytvorený dostatočný časový priestor oboznámiť sa s ich obsahom a mohol jednotlivé navrhované zmluvné podmienky pripomienkovať. Žalovaný uviedol, že nemá záujem pokračovať v podnikaní v realitnej činnosti a celkovo pôsobiť v Bratislave s tým, že plánuje žiť a pôsobiť vo Viedni a následne po uzatvorení zmlúv a po získaní odplaty za prevod obchodného podielu v rozpore so svojim predchádzajúcim vyhlásením začal opätovne pôsobiť v realitnej činnosti v Bratislave. Súd prvej inštancie zároveň poukázal, že aplikácia § 669 OBZ v danom spore nie je rozhodná, nakoľko medzi stranami nebola uzatvorená zmluva o obchodnom zastúpení, ktorá by odôvodňovala aplikáciu predmetného zákonného ustanovenia, ale došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv o prevode obchodného podielu, ktoré obsahovali aj konkurenčné doložky. Keďže nie je konkurenčná doložka všeobecne v rámci obchodných záväzkov upravená, bolo potrebné na rozhodovaný spor analogicky aplikovať ustanovenie, ktoré je svojim obsahom a účelom najbližšie, a to ustanovenie § 672a OBZ upravujúce konkurenčnú doložku v rámci zmluvy o obchodnom zastúpení. Analogická aplikácia ustanovenia § 672a OBZ však neodôvodňuje, aby sa na rozhodovaný spor aplikovala právna úprava zmluvy o obchodnom zastúpení obsiahnutá v Obchodnom zákonníku v celej svojej šírke, a teda vrátane ustanovenia § 669 OBZ. Súd prvej inštancie uzavrel, že účelom zákazu konkurencie nie je ochrana know-how určitej spoločnosti, ako to v rámci svojich vyjadrení tvrdil žalovaný, ale ochrana hospodárskych záujmov oprávnenej osoby, aby vo vymedzenom rozsahu nepôsobil na trhu iný subjekt, v danom prípade aby nevykonával realitnú činnosť v rámci Bratislavského kraja žalovaný alebo iná osoba, v ktorej by žalovaný priamo alebo nepriamo pôsobil, a ktorá by profitovala z vedomostí a skúseností žalovaného v predmetnej oblasti. 13. Ako právne bezvýznamnú vyhodnotil súd prvej inštancie argumentáciu žalovaného týkajúcu sa uznesení prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti Expat Experts s.r.o. a obchodnej spoločnosti Expat s.r.o., keďže žalovaný uvedené uznesenia nenapadol žalobou podľa ustanovenia § 131 OBZ. Z tohto dôvodu bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné považovať prijaté uznesenia za platné. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca doručoval predžalobnú výzvu na adresu, ktorú žalovaný uviedol v zmluvách o prevode obchodného podielu, a teda mu bola riadne doručená v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 OZ a riadne bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie zmluvnej pokuty. K jednotlivým rozhodnutiam, na ktoré žalovaný odkazoval, súd prvej inštancie uviedol, že nie sú na spor aplikovateľné. 14. Základ nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vyhodnotil súd prvej inštancie ako dôvodný, keďže podľa jeho názoru žalovaný preukázateľne vykonával nepriamo prostredníctvom obchodnej spoločnosti Metropolitan Estates s.r.o. ako zodpovedný zástupca od 17. júna 2020 realitnú činnosť, čím porušil zákaz konkurencie, ktorý mu do 6. novembra 2020 vyplýval zo zmlúv o prevode obchodného podielu. Z tohto dôvodu vznikla podľa súdu prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu dojednanú v článku IV. bod 4.5. zmlúv o prevode obchodného podielu. Vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi súd prvej inštancie uviedol, že v zmluvách o prevode obchodného podielu bola v článku IV. bod 4.5. zmluvná pokuta dojednaná na zabezpečenie pôvodne päťročného zákazu konkurencie. Súd prvej inštancie skonštatoval, že dohodnutie dlhšej než zákonom prípustnej doby v rámci konkurenčnej doložky je potrebné zohľadniť pri výške zmluvnej pokuty dojednanej za porušenie zákazu konkurencie, ktorú je žalovaný ako zaviazaná strana povinný uhradiť žalobcovi ako oprávnenej strane. V súlade s požiadavkou spravodlivosti a primeranosti samotnej zmluvnej pokuty mal súd prvej inštancie za to, že pri zohľadnení dĺžky obdobia, na ktoré bola povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou dohodnutá, a dĺžky obdobia, na ktoré mohla byť povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou dohodnutá (5 rokov vs. 2 roky), je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2/5 z hodnoty zmluvnej pokuty uvedenej v zmluvách o prevode obchodného podielu, t. j. zmluvnú pokutu, ktorej výška skutočne zodpovedá platnému záväzku žalovaného, ktorý jej vyplýval z konkurenčnej doložky. Súd prvej inštancie konštatoval, že v článku IV. bod 4.5. zmlúv o prevode obchodného podielu bola zmluvná pokuta za porušenie zákazu konkurencie dohodnutá vo výške dvoch tretín odplaty za prevod obchodného podielu, t. j. v prípade obchodnej spoločnosti Expat experts s.r.o. to bolo v sume 8.242,40 EUR a v prípade obchodnej spoločnosti Expat s.r.o. v sume 2.060,60 EUR. Súd prvej inštancie tak pri znížení zmluvnej pokuty na 2/5 z hodnoty zmluvnej pokuty uvedenej v článku IV. bod 4.5. zmlúv o prevode obchodného podielu dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu za porušenie zákazu konkurencie vyplývajúceho zo zmluvy o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Expat experts s.r.o. vo výške 3.296,96 EUR (t. j. 2/5 zo sumy 8.242,40 EUR) a zmluvnú pokutu za porušenie zákazu konkurencie vyplývajúceho zo zmluvy o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Expat s.r.o. vo výške 824,24 EUR (t. j. 2/5 zo sumy 2.060,60 EUR). Zvyšnú časť nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 6.181,80 EUR vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú. 15. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy vo výške podľa predpisov obchodného práva, keď uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodným záväzkovým vzťahom podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. a/ OBZ. Pri ustálení vzniku omeškania žalovaného súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že žalobca v predžalobnej výzve určil žalovanému lehotu na dobrovoľné plnenie v trvaní 7 pracovných dní a až po uplynutí takto určenej lehoty sa žalovaný podľa súdu prvej inštancie mohol dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.121,20 EUR od 16. júna 2021 do zaplatenia. V časti uplatneného úroku z omeškania za obdobia od 7. júna 2021 do 15. júna 2021 vyhodnotil súd nárok žalobcu ako nedôvodný. 16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 257 CSP a žalovanému, ktorý mal v spore čiastočný úspech, nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). 17. Proti uvedenému rozsudku vo výroku I. a súvisiacom výroku III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neaplikoval pri rozhodovaní správnu právnu normu. Uviedol, že Obchodný zákonník upravuje konkurenčnú doložku v § 672a. Z predmetného ustanovenia vyplývajú nevyhnutné náležitosti konkurenčnej doložky a to písomná formu konkurenčnej doložky, vymedzenie konkurenčnej činnosti, ktorá sa zakazuje, vymedzenie územného rozsahu aplikácie zákazu konkurenčnej činnosti alebo stanovenie okruhu osôb, ktorých sa konkurenčný zákaz týka, určenie doby trvania zákazu konkurenčnej činnosti najviac v trvaní 2 roky po ukončení zmluvy a určenie výšky kompenzácie za zákaz vykonávania konkurenčnej činnosti, ktorý vyplýva z kogentného ustanovenia § 669 ods. 1 písm. b) OBZ, čo v posudzovanom prípade absentuje. Príjmy žalovaného vyplývajúce z činnosti vykonávanej v prospech Expat experts s.r.o. a Expat s.r.o. v období pred uzavretím Zmluvy o prevode obchodného podielu boli cca. vo výške 60.000,00 EUR. Žalovaný namietal, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie kogentné ustanovenie § 672a OBZ neaplikoval. Z dokazovania vyplýva, že žalobca a žalovaný sa dohodli na odplate za obchodné podiely v spoločnosti Expat experts s.r.o. a Expat s.r.o. vo výške 15.454,50 EUR. Dohodnutá odplata bola neúmerne nízka s ohľadom na dosahované obraty oboch spoločností a zisk, ktorý si spoločníci medzi sebou rozdeľovali, avšak žalovaný poukázal na skutočnosť, že výška odplaty nie je predmetom tohto konania. Kompenzácia za nevykonávanie konkurenčnej činnosti nebola dohodnutá žiadna, ak by mala nahradiť stratu príjmu z nevykonávania činnosti pomerne k dosahovaným príjmom z minulých rokov, ako je tomu zvykom, musela by kompenzácia nahradiť 2 roky preukázaných príjmov, teda 120 000 EUR (respektíve v zmysle pôvodne navrhnutého zákazu na 5 rokov by sa jednalo o čiastku omnoho vyššiu). Je absurdné očakávať, že žalovaný s vyživovacou povinnosťou voči svojej dcére, bude z 15.454,50 EUR schopný zabezpečiť na 5 rokov životné potreby pre seba a svoju dcéru. Z povahy kompenzačnej odmeny vyplýva, že nemôže byť súčasťou dohodnutej odplaty za obchodný podiel, pretože je to rozdielny právny inštitút a zároveň, že má kompenzovať finančnú stratu na strane zaviazaného z konkurenčnej doložky. Súd prvej inštancie pri hodnotení, podľa názoru žalovaného, nesprávne interpretoval § 672a OBZ, keď považoval dohodnutú odplatu za obchodné podiely, aj za finančnú kompenzáciu konkurenčnej doložky. Absencia určenia výšky kúpnej ceny, resp. spôsob jej určenia, má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu. Poukázal na rozhodnutia: rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obo 102/2001, Najvyšší súd ČR zo dňa 5. 4. 2006, sp. zn. 29 Odo 221/2005, Najvyšší súd SR, rozsudok zo dňa 19. 5. 2010, sp. zn. 5 Cdo 99, 100, 101/2009. V zmysle vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že ak by nebolo možné odlíšiť dohodnutú kúpnu cenu (povinnú obsahovú náležitosť zmluvy o prevode) a výšku a finančnú kompenzáciu za zákaz konkurencie (povinnú obsahovú náležitosť konkurenčnej doložky) spôsobovalo by to absolútnu neplatnosť oboch právnych úkonov. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie podľa žalovaného vyplýva, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil dobu, počas ktorej mal za preukázané, že žalovaný nevykonával konkurenčnú činnosť. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie možno vyvodiť záver, že napriek tomu, že súd nemal preukázané vykonávanie konkurenčnej činnosti žalovaného minimálne do dňa 17.06.2020, t. z., že v trvaní viac ako 19 mesiacov od podpisu Zmlúv o prevode obchodných podielov, za túto časť nepatrí žalovanému žiadna finančná kompenzácia, čo je v rozpore s podstatou a účelom kompenzačného charakteru konkurenčnej doložky, resp. jej finančnou kompenzáciou. Žalovaný poukázal, že konkurenčnú doložku možno uzavrieť najviac v trvaní dvoch rokov, t. j. 24 mesiacov. Dve tretiny z 24 mesiacov je 16 mesiacov. Preto ak úvaha súdu prvej inštancie vychádzala z toho, že konkurenčné doložky boli uzatvorené platne a finančná kompenzácia je vo výške dvoch tretín odplaty za prevod obchodných podielov, tak ňou bol finančne vykompenzovaný najviac zákaz konkurencie v trvaní 16 mesiacov, počas ktorých žalovaný nevykonával konkurenčnú činnosť. Doba, ktorá prevyšuje zákaz konkurencie 16 mesiacov od podpisu zmluvy o prevode obchodných podielov nie je finančne kompenzovaná absolútne žiadnym spôsobom a minimálne v tomto rozsahu je neplatná. Napriek skutočnosti, že žalovaný nevykonával činnosť v trvaní 16 mesiacov, súd priznal žalobcovi nárok za 24 mesiacov, ako najdlhší možný vo vzťahu k dĺžke konkurenčnej doložky. Ak kompenzáciu tvoria dve tretiny odplaty a tomu je úmerná zmluvná pokuta, tak uvedené potom znamená, že žalovanému nebola vyplatená celá dohodnutá odmena za obchodné podiely (žalobca je tak zaviazaný doplatiť žalovanému viac ako 10.303,00 EUR, ktoré predstavujú dve tretiny ceny, nakoľko podľa tvrdení žalobcu bola vyplatená iba finančná kompenzácia a jedna tretina kúpnej ceny). 18. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že žalobca nevyprodukoval ani jeden dôkaz preukazujúci výkon konkurenčnej činnosti žalovaného a preto nie je zrejmé z čoho súd ustálil, že došlo k porušeniu konkurenčnej doložky. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s charakterom konkurenčnej doložky. Zámerom konkurenčnej doložky má byť ochrana špecifických obchodných, technologických, marketingových a iných znalostí a poznatkov zastúpeného respektíve know-how, ktorým disponuje výlučne zastúpený. Má slúžiť ochrane hodnôt, ktoré nie sú v dotknutých príslušných obchodných kruhoch známe, nie sú dostupné, majú byť utajené a sám podnikateľ zastúpený ich aktívne utajuje, respektíve zabezpečuje ich utajenie. Žalobca nedisponoval žiadnymi špecifickými internými obchodnými alebo marketingovými postupmi, nemal žiadne špecifické know-how, ktoré by požívalo právnu ochranu. 19. Žalovaný nesúhlasil ani s interpretáciou normy živnostenského zákona. Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 živnostenského zákona. Funkcia zodpovedného zástupcu zabezpečuje pre právnickú osobu odbornú alebo inú spôsobilosť. Neznamená to, že daná osoba musí vykonávať aj predmetnú činnosť. Pre realitnú činnosť to je vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického alebo stavebného alebo architektonického smeru, a teda teoreticky aj ekonóm, ktorý však nemusí realitnú činnosť vykonávať. Žalovaný resp. jej právny zástupca jednoznačne uviedol počas konania pred súdom prvej inštancie, že žalovaný nevykonával realitnú činnosť, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami v inom konaní. Závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k funkcii zodpovedného zástupcu sú nepresvedčivé a nepreukázané. Žalovaný nebol realitný agent, bol HR manažérom (personálny manažér). Úvaha súdu prvej inštancie, podľa ktorého funkcia zodpovedného zástupcu je faktickým výkonom konkurenčnej činnosti, je podľa názoru žalovaného nesprávna. Žalobca nepreukázal, žeby žalovaný fakticky vykonával pre spoločnosť Metropolitan Estates s.r.o. sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností. Zároveň spoločnosť Metropolitan Estates s.r.o. má predmet činnosti sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností registrovaný od 15.05.2018, t. z. pred uzavretím zmlúv o prevode obchodných podielov. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval znenie zmluvy o prevode obchodného podielu tým, že ho dotvoril, pretože zmluva o prevode obchodného podielu neobsahovala znenie, ktoré by obsahovalo definíciu „činnosť spojenú so sprostredkovaním predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností“. Nakoľko však súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku svojvoľne interpretoval pojem „realitná činnosť“ možno podľa žalovaného aj dedukovať, že pojem „realitná činnosť“ použitý v zmluvnom dojednaní nebol jednoznačný. Súd prvej inštancie bol povinný v prípade akýchkoľvek pochybností, ktoré vznikli medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k výkladu zmluvy o prevode obchodných podielov postupovať tak, že ich bude vykladať v neprospech žalobcu, ktorý koncipoval návrhy zmlúv prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný ďalej sporoval závery súdu prvej inštancie týkajúce sa primeranosti územného rozsahu, na ktoré sa zákaz konkurencie vzťahoval. Súd prvej inštancie iba konštatoval, že ide o najmenší z ôsmich krajov, ale nevyhodnotil ziskovosť ako najdôležitejšie kritérium. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vyhodnotil jeho evidenciu v živnostenskom registri ako výkon realitnej činnosti, ale jeho evidenciu ako spoločníka a konateľa v obchodnom registri vykladá tak, že žalovaný nevykonával podnikateľskú činnosť v oblasti realitnej činnosti. Ak súd prvej inštancie bol toho názoru, že príjmy žalovaného majú byť posudzované v čase podpisu zmlúv o prevode obchodných podielov, a teda 6.11.2018, a podľa jeho ničím neodôvodneného názoru boli vo výške 0 EUR, analogicky podľa jeho tvrdenia musí platiť nasledovné: Zmluvná pokuta sa odvíja od výšky kompenzácie, kompenzácia je peňažná náhrada za stratu príjmov z danej činnosti, kompenzácia sa určuje pomerne k výške príjmov. Zmluvná pokuta by teda nemala byt vyššia než poskytnutá kompenzácia za stratu príjmov. To znamená, že zmluvná pokuta by sa mala rovnako rovnať 0 EUR. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie akceptoval tvrdenia, že žalovaný nemal záujem pracovať v realitách a chcel sa venovať iným činnostiam vo Viedni, avšak absolútne sa nevysporiadal so skutočnosťou, že predpokladom ukončenia pôsobenia v Bratislave bol „seriózny odpredaj“ jeho obchodného podielu vo výške 180.000,00 EUR a následne vo výške 105.000,00 EUR. Žalovaný rozporoval, že súd prvej inštancie neprávne vyhodnotil tvrdenia žalovaného o priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 08.10.2018. Priebeh preukazuje predovšetkým tú skutočnosť, že žalovaný nesúhlasil s hlasovaním o udelení súhlas s prevodom jeho obchodného podielu, a preto bolo predmetné hlasovanie predčasné a zbytočné. Žalovaný netvrdil, že uznesenie bolo prijaté v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Z priebehu vyplýva, že žalovaný bol nepriamo za daných okolností spoločníkmi Expat experts dotlačený k prevodu. K tomuto nie je potrebné osobitné súdne rozhodnutie na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na skutočnosť, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s argumentáciou žalovaného k jeho skutočnej vôli uzatvoriť konkurenčné doložky. Súd prvej inštancie iba povrchne zhodnotil proces uzatvárania zmlúv, pričom nijako nevysvetlil ani neskúmal vzájomný kontraktačný proces vo vzťahu k cene a vôli žalovaného. Podsunutie úplne nového faktu, novej rétoriky tesne pred podpisom zmlúv o prevode obchodných podielov, zmena z odplaty za obchodné podiely na odplatu za obchodné podiely a zároveň kompenzácia zákazu činnosti je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Tvrdenia súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný nenamietal výšku odplaty sú nepravdivé. Žalovaný ďalej rozporoval, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval pri rozhodnutí o trovách konania § 257 CSP. Podľa žalovaného absentovali akékoľvek dôvody hodné osobitného zreteľa. 20. K odvolaniu podanému žalovaným sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 17.10.2022, ktorý uviedol, že ustanovenia § 672a a § 669 ods. 1 písm. b) OBZ sú síce kogentnými ustanoveniami, avšak vzťahujú sa výlučne na jeden pomenovaný zmluvný typ, a to zmluvu o obchodnom zastúpení. Uviedol, že nález Ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 101/2020 zo dňa 12.11.2020, bol nesprávne interpretovaný nielen zo strany žalovaného, ale aj zo strany súdu prvej inštancie. Z nálezu Ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 101/2020 zo dňa 12.11.2020, podľa žalobcu vyplýva, že dojednanie o konkurenčnej doložke použité v inom zmluvnom type, ako v zmluve o obchodnom zastúpení, má byť pre svoju platnosť v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, prípadne v súlade s § 39 OZ a nie aj v súlade s ustanoveniami vzťahujúcimi sa na zmluvu o obchodnom zastúpení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie na súde prvej inštancie mal žalobca za to, že záväzky žalovaného uvedené v čl. IV bod 4.4. ods. 4.4.1 zmlúv o prevode OP sú platnými ustanoveniami, ktoré boli dojednané slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne, v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom neobmedzujúce. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že má nárok na finančnú kompenzáciu s poukazom na to, aké príjmy dosahoval v čase, keď bol spoločníkom a konateľom spoločnosti Expat experts s.r.o. a Expat s.r.o., ktoré mali byť údajne vo výške 60.000,00 EUR. Žalobca predmetné tvrdenie žalovaného poprel vo vyjadrení zo dňa 31.01.2022, čo aj preukázal riadne predloženými účtovnými závierkami spoločnosti Expat experts s.r.o. a Expat s.r.o. za rok 2017 a 2018. Žalobca uviedol, že v zmluvách o prevode OP bola slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne vyjadrená odplata za prevod obchodných podielov. Ak by mali žalobca a žalovaný vychádzať z reálnej hodnoty 17% - ných obchodných podielov žalovaného v spoločnosti Expat experts s.r.o. a Expat s.r.o., tak za tieto by bol žalobca v danom čase ochotný zaplatiť maximálne ich nominálnu hodnotu (850,00 EUR), čo potvrdzujú aj účtovné závierky. Žalobca nesúhlasil s tým, že odplatnosť konkurenčnej doložky je podstatnou náležitosťou konkurenčnej doložky, ktorej absencia spôsobuje jej neplatnosť. Predmetné ustanovenie upravuje právo obchodného zástupcu na odstupné, ktoré si má v prekluzívnej lehote jedného roka uplatniť u zastúpeného, inak jeho právo zanikne. Nejde o povinnosť zástupcu poskytnúť obchodnému zástupcovi určitú kompenzáciu vo forme odstupného, ale o oprávnenie obchodného zástupcu, ktorý si má iniciatívne predmetný nárok uplatniť. Žalobca v súvislosti s charakterom konkurenčnej doložky, resp. účelom jej ochrany, poukázal na to, že predmetné dojednania chránili práve špecifické postupy v rámci realitného obchodu fungujúce v spol. Expat experts s.r.o. a Expat s.r.o., klientov predmetných spoločností, ako aj celé know how, čo by nepochybne vyplynulo aj z dôkazov a výsluchov svedkov, ktoré navrhol žalobca a ktoré neboli súdom prvej inštancie vykonané. V súvislosti s namietaným výkladom živnostenského zákonníka poukázal žalobca na dôvodovú správa k zákonu č. 132/1994 Zb. Podľa žalobcu funkcia zodpovedného zástupcu predstavuje aj skutočné vykonávanie danej činnosti zodpovedným zástupcom, pričom práve zodpovedný zástupca zodpovedá za jej riadny a kvalitatívny výkon a zároveň sa musí osobne zúčastňovať na vykonávaní podnikateľskej činnosti (živnosti). V prípade, ak by súd prvej inštancie vykonal aj ďalšie dôkazy navrhnuté žalobcom, tak by bolo nepochybne preukázané, že žalovaný vykonával realitnú činnosť už od podpisu zmlúv o prevode OP, a to najmä nepriamo prostredníctvom tretích osôb, keď žalovaný prostredníctvom konateľky spoločnosti N.. J. T. riadil najmä celú spoločnosť Metropolitan Estates s.r.o.. K spochybňovaniu pojmu realitná činnosť použitým v zmluvách zo strany žalovaného, žalobca namietol, že žalovaný neuviedol, aké iné aktivity by mali spadať pod realitnú činnosť a ako si vykladal predmetný pojem, nakoľko iná interpretácia pojmu ani nie je možná. Žalobca si s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je doteraz vedomý, ktoré ekonomické/ hospodárske, majetkové alebo iné okolnosti doviedli žalovaného k ním vyššie uvedeným nehoráznym odplatám za prevod obchodných podielov. Žalobca nepoužil akúkoľvek fyzické donútenie a ani bezprávnu vyhrážku a voči žalovanému nevyvíjal žiadny nátlak. 21. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu v podaní zo dňa 10.11.2022 opakovane poukázal na skutočnosť, že absencia reciprocity pri konkurenčnej doložke spôsobuje jej neplatnosť. A to nielen z dôvodu absencie podstatnej náležitosti, ale aj z dôvodu rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, keď by jedna strana konkurenčnej doložky bola povinná strpieť obmedzenie základného práva podnikať a súčasne by za takéto obmedzenie nedostala žiadne protiplnenie. Odplata, ktorú dostal žalovaný, bola dohodnutou odplatou za obchodné podiely v spoločnosti Expat s.r.o. a Expat experts s.r.o.. Prepojenosť § 672a a § 669 ods. 1 písm. b) OBZ vyplýva priamo z kogentného ustanovenia. Akékoľvek tvrdenia o hodnote obchodných podielov v spoločnosti Expat s.r.o. a Expat experts s.r.o. sú nepodstatné, pretože odplata za zákaz konkurencie musí vyplývať z príjmov žalovaného a nemôže byť určená ako podiel z dohodnutej kúpnej ceny. Žalovaný považuje za účelové tvrdenia o zisku spoločnosti a už skôr namietal ich relevantnosť. Tieto neodrážajú reálne hospodárenia a hodnotu spoločnosti Expat s.r.o. a Expat experts s.r.o.. Naopak z účtovných závierok, ktoré boli doložené v konaní vyplýva práve to, že výnosy z hospodárskej činnosti spoločnosti Expat experts s.r.o. boli v roku 2017 vo výške 317.271,00 EUR (tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb 308.307,00 EUR) a v roku 2018 vo výške 257.242,00 EUR (tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb 257.162,00 EUR) a spoločnosti Expat s.r.o. boli v roku 2017 vo výške 39.760,00 EUR (tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb 308.307,00 EUR) a v roku 2018 vo výške 28.607,00 EUR (tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb 28.607,00 EUR), čo predstavuje reálnu hodnotu jednotlivých spoločnosti. Ak by došlo k pripusteniu argumentácie o vylúčení aplikácie § 672a a § 669 ods. 1 písm. b) OBZ, v takom prípade by dotknuté konkurenčné doložky boli neplatné pre ich rozpor s § 65 a § 136 Obchodného zákonníka, nakoľko podľa žalovaného možno uložiť zákaz konkurencie iba prostredníctvom spoločenskej zmluvy. Podľa žalovaného zápis fyzickej osoby ako zodpovedného zástupcu, ktorý zabezpečuje pre právnickú osobu odbornú alebo inú spôsobilosť, neznamená, že daná osoba musí aj predmetnú činnosť vykonávať. Žalovaný mal to, že z celého konania je zrejmé, že znenie zmluvy obsahuje neplatné dojednania konkurenčnej doložky. Pojem „realitná činnosť“ nie je jednoznačný a zotrval na tom, že obchodné podiely mali omnoho vyššiu hodnotu ako odplata za ich prevod. 22. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 30.11.2022 uviedol, že hoci žalovaný prejavil svoju vôľu v zmluvách o prevode obchodných podielov, už od počiatku súdneho konania sa snaží argumentovať v rozpore s ich nepochybnou textáciou, ktorá bola vzájomne dojednaná za prítomnosti právnych zástupcov a vychádzala zo stavu spoločností, ako aj z prísľubu žalovaného, že nebude vykonávať realitnú činnosť v zmluvne vymedzenom rozsahu. V ostatnom zotrval a zopakoval svoje doterajšie vyjadrenia. 23. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie aj žalobca a to v časti výroku I., v ktorej súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.121,20 EUR od 16.júna 2021 do zaplatenia, (podľa obsahu odvolací súd vyhodnotil, že ide o odvolanie proti výroku II.), výroku II. v celom rozsahu a súvisiacom výroku III. a to z dôvodu že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal právny názor súdu prvej inštancie, že vzhľadom na absenciu všeobecnej úpravy zákazu konkurencie v obchodnoprávnych vzťahoch je potrebné analogicky na predmetný právny vzťah aplikovať kogentné ustanovenie § 672a OBZ. Žalobca bol toho názoru, že ani z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 101/2020 zo dňa 12.11.2020 nevyplýva, že každé dojednanie konkurenčnej doložky v obchodnoprávnych vzťahoch má spĺňať podmienky stanovené v § 672a OBZ. Ústavný súd SR vo vyššie uvedenej citácii len hodnotí stav a deklaruje, že jediné ustanovenia upravujúce konkurenciu v Obchodnom zákonníku sú § 65 a § 672a OBZ, pričom žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje zmluvným stranám uzavrieť konkurenčnú doložku aj v iných zmluvných typoch. Žalobca mal za to, že Ústavný súd SR v náleze jednoznačne vyslovil názor, že pokiaľ nejde o „zmluvu o obchodnom zastúpení", prípadne zastretý právny úkon, ktorý je možné považovať za zmluvu o obchodnom zastúpení, tak dojednanie o konkurenčnej doložke v obchodnoprávnom vzťahu má byť pre svoju platnosť v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, prípadne v súlade s § 39 OZ a nie aj v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka vzťahujúcimi sa na zmluvu o obchodnom zastúpení. Z vyššie uvedeného dôvodu sa tak žalobca nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že konkurenčná doložka bola dojednaná len na dvojročné obdobie. V prípade, ak by súd prvej inštancie neaplikoval na zistený skutkový stav nesprávnu právnu normu (§672a OBZ), tak by na základe vykonaného dokazovania zaviazal žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty v celej výške požadovanej žalobcom. Čl. IV bod 4.5. zmlúv o prevode obchodného podielu jasne a určito definujú spôsob určenia zmluvnej pokuty, resp. aj priamo jej výšku, ktorá je vyjadrená zlomkom, teda 2/3 z dohodnutej odplaty. Je absolútne irelevantné, či by žalovaný porušil zmluvnú povinnosť v prvom roku alebo v piatom roku. Výška zmluvnej pokuty nebola odstupňovaná časovým hľadiskom, resp. podľa časového intervalu porušenia zmluvnej povinnosti od podpisu zmlúv o prevode OP, ale priamo jasne, určito a zrozumiteľne. Výška peňažnej zmluvnej pokuty, na ktorej úhradu súd zaviazal žalovaného je pre žalobcu neprijateľná, nakoľko má za to, že mu vznikol nárok v celom požadovanom rozsahu. Žalobca má za to, že aj prípadné časové obmedzenie (na 2 roky) pôvodne dohodnutej päťročnej konkurenčnej doložky nemá vplyv na výšku zmluvnej pokuty. Žalobca ďalej namietal nesprávne určenie začiatku omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty. Žalobca mal za to, že si súdne uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania dokonca neskôr, ako mu v zmysle zmlúv o prevode OP vznikol nárok. Súd prvej inštancie však určil termín omeškania až od 16.06.2021, nakoľko vyhádzal z premisy, že pokiaľ žalobca dobrovoľne v predžalobnej výzve zo dňa 01.06.2021 určil žalovanému lehotu na plnenie peňažného nároku (s ktorým už bol mimochodom žalovaný v omeškaní) bezodkladne, najneskôr do 7 pracovných dní, tak úrok z omeškania je potrebné počítať až po uplynutí lehoty 7 pracovných dní. Splatnosť zmluvnej pokuty tak nastala bez zbytočného dokladu potom, ako žalovaný začal vykonávať realitnú činnosť v Bratislavskom kraji. Žalobca ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie nezákonnosti dôkazov: „Záznam advokáta zo stretnutia s oslovenou osobou J. T." ako aj „Záznam advokáta zo stretnutia s oslovenou osobou T.. Y. V.“ a poukázal na § 7 ods. 1 Advokátskeho poriadku. Predmetné záznamy boli spísané na podklade zákona a v jeho súlade. Oslovené osoby boli riadne poučené o svojich právach, ako aj o skutočnosti, že nejde o výsluch v trestnom konaní, ale len advokátske zisťovanie, na ktoré sa nemajú povinnosť dostaviť a ani žiadnym spôsobom vysvetľovať svoju neúčasť. Advokáti len využili svoje oprávnenia, ktoré im umožňujú samotné právne predpisy a konali v súlade s „advokátskou etikou" na rozdiel od konania sudcu, ktorý vyvodil ničím nepodložený záver o ich nezákonnosti. Žalobca namietal aj nevykonanie ďalších dôkazov: výsluch N.. Z. W., T. G.X. Z.-J., N.. J. T., pripojenie spisu sp. zn. 25Cb/67/2021 a zároveň namietal, že súd prvej inštancie neuviedol z akého dôvodu ich odmietol vykonať. 24. K odvolaniu podanému žalobcom sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14.10.2022, ktorý uviedol, že právny názor žalobcu k § 672a OBZ je nesprávny a poukázal na závery uvedené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 101/2020. Žalobcovi nepatrí zmluvná pokuta. Konkurenčnú doložku nepovažoval za platnú a v rozhodnom období nevykonával sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností. Pre porušenie zákazu konkurenčnej činnosti sa vyžaduje fakticky výkon konkurenčnej činnosti. Zápis zodpovedného zástupcu v živnostenskom registri nie je faktickým výkonom konkurenčnej činnosti. Úvahy žalobcu v tomto smere vyvracia aj to, že funkcia zodpovedného zástupcu žalovaného v spoločnosti Expat experts s.r.o. ako aj Expat s.r.o. podľa verejného živnostenského registra bola zrušená dňom 18.08.2020. V oboch spoločnostiach síce bol žalovaný evidovaný ako zodpovedný zástupca do 18.08.2020, avšak je zrejmé, že v spoločnostiach Expat experts s.r.o., ako aj Expat s.r.o. od prevodu obchodných podielov nevykonával žiadnu činnosť. Žalovaný namietal platnosť konkurenčných doložky pre ich rozpor s Obchodným zákonníkom a to § 65 a § 136 Obchodného zákonníka, nakoľko mal za to, že spoločníkovi a konateľovi možno uložiť zákaz konkurencie iba prostredníctvom spoločenskej zmluvy. Žalobca podľa žalovaného rovnako ako súd prvej inštancie nerozlišuje medzi dohodnutou odplatou za obchodné podiely a finančnou kompenzáciou. Prevod obchodných podielov je odplatný právny úkon. Konkurenčná doložka je odplatný právny úkon. V prípade oboch úkonov musí byť odplata určená jednoznačne bez akýchkoľvek pochýb. Ak by nebolo možné odlíšiť dohodnutú kúpnu cenu (povinnú obsahovú náležitosť zmluvy o prevode) a výšku a finančnú kompenzáciu za zákaz konkurencie (povinnú obsahovú náležitosť konkurenčnej doložky) spôsobovalo by to absolútnu neplatnosť oboch právnych úkonov. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o okamihu začiatku omeškania pri nároku na zmluvnú pokutu ako aj hodnotením zákonnosti dôkazov - záznamy advokáta z 19. decembra 2019 a z 21. júla 2021. 25. K vyjadreniu žalovaného žalobca v podaní zo dňa 14.11.2022 uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich podaniach týkajúcich sa aplikácie § 672a OBZ. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že mu nepatrí zmluvná pokuta v žiadnej výške, keďže žalobca mal za to, že dotknuté ustanovenia zmlúv o prevode obchodných podielov sú platnými dojednaniami, pričom z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný porušil čl. IV bod 4.4. ods. 4.4.1 oboch zmlúv, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celej ním požadovanej výške. Žalobca preukázal, že žalovaný vykonával sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, najmä prostredníctvom spol. Metropolitan Estates s.r.o., čo potvrdzuje aj ten fakt, že bola zodpovedný zástupcom pre danú viazanú živnosť v uvedenej spoločnosti. Žalobca uviedol, že v zmluvách o prevode obchodných podielov bola slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne vyjadrená odplata za prevod obchodných podielov. Žalobca v celom rozsahu zotrval aj na svojej argumentácii týkajúcej sa momentu omeškania žalovaného. Ak by súd prvej inštancie vykonal aj ďalšie navrhované dôkazy, dospel by k tomu, že žalovaný vykonával nepriamo realitnú činnosť nepretržite už od uzavretia zmlúv o prevode OP, čo by podľa názoru žalobcu malo význam pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty súdom prvej inštancie. 26. Žalovaný sa vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu v podaní zo dňa 12.12.2022 v celom rozsahu pridržal svojich vyjadrení. 27. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaných odvolaní dospel k záveru o dôvodnosti odvolania podaného žalobcom a nedôvodnosti odvolania podaného žalovaným. 28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 29. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 30. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 31. Podľa § 1 OBZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 32. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) OBZ touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia. 33. Podľa § 263 ods. 1 OBZ strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c. 34. Podľa § 265 OBZ výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 35. Podľa § 301 OBZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. 36. Podľa § 365 ods. 1 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 37. Podľa § 672a ods. 1 a 2 OBZ v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného. V prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú. 38. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 39. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 40. Podľa § 7 ods. 1 a 2 živnostenského zákona osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje. U právnickej osoby musí osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Podľa § 11 ods. 1 živnostenského zákona zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorej prostredníctvom zabezpečuje odborné vykonávanie činnosti počas prevádzkovania živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi; to neplatí, ak je ním za podmienok upravených osobitným zákonom manžel (manželka) podnikateľa alebo podnikateľov príbuzný v priamom rade alebo súrodenec, alebo ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen, a ak ide o obec, jej starosta. 42. Podľa § 11 ods. 6 živnostenského zákona ak je podnikateľom právnická osoba, je povinná ustanoviť zodpovedného zástupcu, ak prevádzkuje remeselnú alebo viazanú živnosť alebo v prípadoch podľa odseku 8. 43. Podľa § 11 ods. 10 živnostenského zákona ak zodpovedný zástupca prestane vykonávať funkciu, musí podnikateľ v lehote 15 dní ustanoviť nového zodpovedného zástupcu. Do ustanovenia nového zodpovedného zástupcu môže pokračovať v prevádzkovaní živnosti, ak tým neohrozí život, zdravie a bezpečnosť ľudí. 44. Vo vzťahu k odvolaniu podanému žalovaným odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného. Odvolanie podané žalovaným nebolo spôsobilé dôvodne spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie dostatočne a logicky zdôvodnil. 45. Žalovaný ako prvé namietal, že súd prvej inštancie neaplikoval pri rozhodovaní správnu právnu normu. Uviedol, že Obchodný zákonník upravuje konkurenčnú doložku v § 672a OBZ. Z predmetného ustanovenia vyplývajú nevyhnutné náležitosti konkurenčnej doložky a to písomná formu konkurenčnej doložky, vymedzenie konkurenčnej činnosti, ktorá sa zakazuje, vymedzenie územného rozsahu aplikácie zákazu konkurenčnej činnosti alebo stanovenie okruhu osôb, ktorých sa konkurenčný zákaz týka, určenie doby trvania zákazu konkurenčnej činnosti najviac v trvaní 2 roky po ukončení zmluvy a nakoniec určenie výšky kompenzácie za zákaz vykonávania konkurenčnej činnosti, ktoré vyplýva z kogentného ustanovenia § 669 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka a ktoré v posudzovanom prípade absentuje. Odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 13. až 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých sa s jednotlivými zákonnými náležitosťami konkurenčnej doložky súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal a s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. 46. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v rámci úpravy zmluvných záväzkových vzťahov v Obchodnom zákonníku je úprava zákazu konkurencie zakotvená len v právnej úprave zmluvy o obchodnom zastúpení v ustanovení § 672a OBZ. Uvedená úprava má kogentný charakter. Všeobecná úprava zákazu konkurencie v rámci záväzkových vzťahov, či už v rámci Obchodného zákonníka, alebo Občianskeho zákonníka (ako zákona lex generalis), absentuje. Súd prvej inštancie však správne uviedol, že absencia všeobecnej úpravy zákazu konkurencie v rámci záväzkového práva, resp. osobitnej úpravy v rámci jednotlivých zmluvných typov okrem zmluvy o obchodnom zastúpení nevylučuje, aby si strany záväzkových vzťahov v rámci zmluvnej voľnosti dojednali zákaz konkurencie aj v rámci iného zmluvného typu. 47. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ani v takom prípade, nie je zmluvná voľnosť strán neobmedzená a na dohodnutie zákazu konkurencie je nevyhnutné analogicky aplikovať podmienky ustanovenia § 672a OBZ, kedy aj v takom prípade musí dojednaná konkurenčná doložka obsahovať minimálne štandardy predpokladané ustanovením § 672a OBZ. S uvedeným záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Možnosť uzavretia konkurenčnej doložky aj v iných zmluvných typoch potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v náleze z 12. novembra 2020, sp. zn. III. ÚS 101/2020 uviedol, že v rámci úpravy obchodnoprávnych vzťahov zákonná úprava Obchodného zákonníka upravuje konkurenciu v ustanoveniach o obchodných spoločnostiach (§ 65 Obchodného zákonníka) a počíta s možnosťou uzavretia konkurenčnej doložky aj v prípade zmluvy o obchodnom zastúpení (§ 672a Obchodného zákonníka). Žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka však zároveň nevylučuje uzavretie konkurenčnej doložky aj pri iných zmluvných typoch, prípadne pri zmluvách nepomenovaných. 48. Súd prvej inštancie správne uviedol, že aj zásada zmluvnej voľnosti v obchodnoprávnom vzťahu má svoje limity, musí byť v súlade so zákonom, nesmie ho obchádzať a aj v prípade absencie zákonnej úpravy zákazu konkurencie nesmie byť tento zákaz v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka), prípadne s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). „Konkurenčná doložka dojednaná v rozpore s primeranosťou a vzájomnou vyváženosťou je spôsobilá porušovať základné ústavné práva obchodného zástupcu. Súd môže takto dojednanú doložku vyhlásiť za neplatnú z dôvodu, že jej neprimeranosť alebo nevyváženosť môže obchodného zástupcu obmedziť viac, ako to vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného (Patakyová a kol. Obchodný zákonník, 5. vydanie. 2017, C. H. Beck, k § 672a Obchodného zákonníka). Zásada zmluvnej voľnosti v obchodnoprávnom vzťahu má svoje limity, musí byť v súlade so zákonom, nesmie ho obchádzať a aj v prípade absencie zákonnej úpravy nesmie byť v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka), prípadne s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Podľa ústavného súdu je potrebné týmto spôsobom nahliadať aj na konkurenčnú doložku dojednanú v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti k zmluvnému typu, kde konkurenčná doložka nie je výslovne upravená, prípadne k inominátnej zmluve, majúc pritom na zreteli povahu zmluvného záväzku a jeho účel (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. novembra 2020, sp. zn. III. ÚS 101/2020)“. 49. Ako vyplýva z obsahu spisu, strany medzi sebou uzatvorili zmluvy o prevode obchodných podielov v spoločnostiach Expat experts s.r.o. a Expat s.r.o.. Obsah práv a povinností dohodnutými stranami v predmetných zmluvách zodpovedal zmluvnému typu zmlúv o prevode obchodného podielu. Úpravu zmluvy o prevode obchodného podielu obsahuje Obchodný zákonník v ustanovení § 115 OBZ. V zmysle ustanovenia § 269 ods. 1 OBZ je možné použiť ustanovenia upravujúce jednotlivé zmluvné typy len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy. Vzhľadom ku skutočnosti, že zmluvy o prevode obchodných podielov, ktoré medzi sebou uzavreli strany konania neobsahovali podstatné náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení, nie je možná priama aplikácia ustanovení konkurenčnej doložky v rámci právnej úpravy zmluvy o zastúpení. Právna úprava konkurenčnej doložky v zmluve o obchodnom zastúpení je však relevantná vo vzťahu k posúdeniu predmetných konkurenčných doložiek z pohľadu ich vyváženosti a primeranosti, v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, dobrými mravmi a tým zachovania ústavnej garancie práva na podnikanie. Súd prvej inštancie vhodne poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/4192/2008 zo dňa 25.02.2011, v zmysle ktorej platí, že „konkurenčná doložka musí byť dohodnutá tak, aby bola spravodlivo primeraná a vzájomne vyvážená pre obidve strany v súlade s čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť. Na jednej strane nesmie brániť v slobodnom podnikaní, na druhej strane musí chrániť právo podnikateľa na nerušené podnikania v prevádzkovanom podniku. Konkurenčná doložka musí byť tiež vymedzená alebo obmedzená čo do predmetu, podmienok a doby, počas ktorej sa uplatňuje. Konkurenčná doložka nesmie byť neprimeraná, nesmie obmedzovať činnosť osoby viazanej konkurenčnou doložkou viac, ako zodpovedá pravidlám poctivého obchodného styku. V prípade pochybností o jej primeranosti je dané právo súdu takú konkurenčnú doložku obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú“. 50. Odvolací súd konštatuje, že analogická aplikácia § 672a OBZ aj na predmetný zmluvný typ zmluvy o prevode obchodného podielu aplikovaná súdom prvej inštancie premieta v sebe ochranu práva zakotveného v čl. 26 ods. 1, ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu na neho, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú hospodársku činnosť (čl. 35 ods. 1 Ústavy SR) a zákon môže stanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností (čl. 35 ods. 2 Ústavy SR). 51. Súd prvej inštancie podrobil predmetné dohodnuté konkurenčné doložky podrobnému preskúmaniu ich súladu s podmienkami kladenými analogicky aplikovaným ustanovením § 672a OBZ a svoje závery o ich zákonnosti dostatočne odôvodnil v odsekoch 16. až 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V odseku 16. súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohodnutie zákazu konkurencie na dobu dlhšiu ako 2 roky odporuje maximálnej dovolenej dvojročnej dobe, čo však nespôsobuje neplatnosť uvedeného dojednania do dvoch rokov v súlade so zásadou preferencie platnosti právnych úkonov. 52. V odseku 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že okruh činností zo zákazu konkurencie je jednoznačne špecifikovaný, keďže v zmysle záväzku žalovaný nemohol vykonávať v určenom území realitnú činnosť (t. j. činnosť spojenú so sprostredkovaním predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností). Žalovaný v rámci odvolania namietal, že súd prvej inštancie dotvoril znenie pojmu realitnej činnosti, pretože zmluva o prevode obchodného podielu neobsahovala znenie, ktoré by obsahovalo definíciu „činnosť spojenú so sprostredkovaním predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností“. K určitosti pojmu realitná činnosť odvolací súd poukazuje na prílohu č. 2 k živnostenskému zákonu, ktorý definuje realitnú činnosť ako sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti ako viazanú živnosť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o dostatočnej špecifikácii činnosti, na ktorú sa má zákaz konkurencie vzťahovať. Pojem realitná činnosť je podľa odvolacieho súdu významovo jednoznačný pojem a zároveň sa odvolací súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný neuviedol tvrdenie, čo iné by sa dalo pod daným pojmom vykladať. Súd prvej inštancie správne poukázal, že aj v jednotlivých zmluvách o prevode obchodného podielu je špecifikované, akým spôsobom žalovaný nemohol vykonávať realitnú činnosť bez písomného súhlasu žalobcu, a to priamo, nepriamo, alebo prostredníctvom tretej osoby. Uvedené znamená, že žalovaný nemohol vykonávať realitnú činnosť vo vlastnom mene (ako fyzická osoba - podnikateľ), prostredníctvom právnickej osoby, v ktorej je žalovaný konateľom, prípadne spoločníkom, alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorá by mohla vykonávať realitnú činnosť vďaka (alebo kvôli) priamemu pôsobeniu žalovaného v nej. Žalovaný namietal, že výklad ustanovení zmlúv by mal ísť na ťarchu žalobcu, ktorý zmluvy pripravoval. Odvolací súd poukazuje na to, že výkladové pravidlá uvedené v § 266 ods. 1 až 4 OBZ sa aplikujú až vtedy, keď dôjde k situácii, že prejav vôle zmluvných strán nie je celkom zrozumiteľný, či určitý (bližšie pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/99,100,101/2009, 5Cdo/283/2010). Ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho jedna zo strán domáha (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/66/2003, 81/2003 ZSP). Z dôvodu, že prejav vôle zmluvných strán bol dostatočne určitý a zákon jasne definuje, čo pojem realitná činnosť zahŕňa, nebol dôvod na aplikáciu výkladových pravidiel v zmysle § 266 ods. 1 až 4 OBZ. 53. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru aj o naplnení tretieho kritéria a to špecifikovania územného rozsahu, na ktoré sa zákaz konkurencie vzťahuje a v rámci ktorého žalovaného obmedzoval pri vykonávaní jeho podnikateľskej, alebo inej zárobkovej činnosti. Územný rozsah bol špecifikovaný ako Bratislavský kraj. Uvedený rozsah považuje odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za primeraný. Zahrnutie len jedného z ôsmich krajov Slovenskej republiky ponecháva žalovanému možnosť vykonávania podnikateľskej činnosti na zvyšnom území a neobmedzuje ho tak úplne. Podľa odvolacieho súdu je správny aj záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žalovaným tvrdenej neprimeranosti uvedeného rozsahu, z dôvodu, že Bratislavský kraj je pre realitný trh najsilnejší, kde je možné sa najviac presadiť v rámci konkurencie. Pre posúdenie primeranosti konkurenčnej doložky sú určujúce objektívne kritériá a nie subjektívne ponímanie žalovaného. Zároveň žalovaný uvádzané tvrdenie ničím nepreukázal. 54. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru o naplnení aj posledného kritéria platnosti konkurenčných doložiek a to že žalovaný dosiahol primerané protiplnenie za obmedzujúce dojednanie týkajúce sa možnosti výkonu hospodárskej činnosti. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodujúce je znenie článku IV. bod 4.4.1. zmlúv o prevode obchodného podielu, z ktorých vyplýva, že výška odplaty za prevod jednotlivých obchodných podielov bola dojednaná s ohľadom na obmedzenie výkonu realitnej činnosti žalovaným v Bratislavskom kraji. Protiplnenie za dohodnutú konkurenčnú doložku bolo teda zohľadnené v dojednanej odplate, s čím žalovaný súhlasil, keď predmetné zmluvy podpísal. Žalovaný v rámci odvolacej argumentácie uvádzal, že v rámci procesu uzatvárania predmetných zmlúv predkladal svoje návrhy o výške odplaty a spochybňoval súlad rokovacieho procesu so zásadami poctivého obchodného styku, avšak odvolací súd uvádza, že výsledkom rokovaní bol súhlas žalovaného s konečnou dohodnutou výškou v rátane dohodnutých konkurenčných doložiek. Súd prvej inštancie správne poukázal na zásadu pacta sund servanda, v zmysle ktorej dohody treba zachovávať. Skutočnosť, že žalovaný nakoniec súhlasil s návrhom žalobcu a nevyrokoval inú odplatu, nie je možné hodnotiť samo o sebe ako konanie žalobcu v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, prípadne v rozpore s dobrými mravmi. 55. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného, že dohodnutá výška odplaty za prevod obchodných podielov v obchodných spoločnostiach Expat s.r.o. a Expat experts s.r.o. bola neúmerne nízka, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že sa jedná sa o ničím nepodložené tvrdenie žalovaného. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a uvedenú skutočnosť nijako nepreukázal, čo súd prvej inštancie správne vyhodnotil. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie hodnoty prevádzaných obchodných podielov a ani vykonanie žiadneho dôkazu v tomto smere nenavrhol, hoci ho zaťažovalo dôkazné bremeno, keďže preukázanie predmetnej skutočnosti by bolo v spore výlučne na prospech žalovaného. Zároveň odvolací súd dodáva, že podmienkou dojednania konkurenčných doložiek v zmluvách o prevode obchodných podielov, nebolo dojednanie ich odplatnosti. Úlohou súdu prvej inštancie tak bolo len posúdenie primeranosti protiplnenia z pohľadu súladu so zákonom, poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Samotné preukazovanie hodnoty obchodných podielov bolo v nadväznosti na prejavený súhlas strán s výškou odplaty za prevod obchodného podielu bezpredmetné. Uzavretie predmetných zmlúv preukazuje konsenzus strán s výškou protiplnenia. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by odplata za prevod mala byť dohodnutá vo výške zhodnej s reálnou hodnotou obchodných podielov. Výška odplaty teda výlučne závisela na konsenzu strán záväzkového vzťahu. 56. Odvolacia argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval právnu normu, keď na daný spor neaplikoval ustanovenie § 669 ods. 1 písm. b) OBZ, nie je dôvodná. Uvedené ustanovenie upravuje právo obchodného zástupcu na odstupné po ukončení zmluvy. V predmetnom zmluvnom vzťahu sa nedohadovalo žiadne odstupné a preto nie je na mieste aplikácia ustanovenia § 669 ods. 1 písm. a) OBZ a to ani analogicky a už vôbec nie kogentne. Prípadne dojednanie konkurenčnej doložky je len okolnosťou, ktorá má vplyv na vyplatenie odstupného pre obchodného zástupcu. V tomto smere je rovnako bezpredmetná aj ďalšie odvolacia argumentácia žalovaného týkajúca sa nutnosti osobitného dojednania výšky odplaty za konkurenčnú doložku, ako aj výpočet odplaty za konkurenčnú doložku v zmysle ustanovenia § 669a OBZ, ako aj zohľadnenia finančnej kompenzácie, kedy došlo k porušeniu konkurenčnej doložky a obdobia kedy k porušeniu nedošlo. Ustanovenia § 669a OBZ teda nemá vplyv na konkurenčnú doložku dohodnutú v inom zmluvnom type ako je zmluva o obchodnom zastúpení. 57. Pre posúdenie platnosti dojednania predmetných konkurenčných doložiek nemá vplyv ani tvrdenie žalovaného týkajúce sa Smernice Rady z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (86/653/EHS), transpozíciou ktorej sa ustanovenie § 672a, ako úprava konkurenčnej doložky pri obchodnom zastúpení, dostalo do Obchodného zákonníka. Úprava predmetnej smernice smeruje k ochrane práv obchodných zástupcov ako slabšej strany, ale v tomto prípade konkurenčná doložka chráni práva súťažiteľa na relevantnom trhu v nadväznosti na prevod majetkových práv. Nejde tu teda o totožný skutkový stav. Rozhodné pre uvedený záver je práve ustanovenie § 269 ods. 1 OBZ, ktoré určuje záväznú aplikáciu ustanovení len pre daný zmluvný typ. Ustanovenia § 269 ods. 1 OBZ je kogentným ustanovením. Priama aplikácia ustanovenia § 672a OBZ ako kogentného ustanovenia, by bola možná iba v prípade, ak by takúto aplikáciu aj pre iné zmluvné typy ako zmluvu o obchodnom zastúpení, ustanovil OBZ, čo absentuje. V zmysle uvedeného teda nie je možná ani aplikácia uvedenej smernice. 58. Odvolaciu argumentáciu spočívajúcu v tvrdení, že spoločníkovi a konateľovi možno uložiť zákaz konkurencie iba prostredníctvom spoločenskej zmluvy neuviedol žalovaný v rámci podaného odvolania, ale až v neskorších vyjadreniach. V zmysle ustanovenia § 365 ods. 3 CSP možno odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Keďže uvedená odvolacia argumentácia bola žalovaným doplnená po uplynutí zákonnej lehoty, odvolací súd na ňu neprihliadal. 59. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru o platnosti dohodnutých konkurenčných doložiek a zároveň správne vyvodil záver, že podstatou a zmyslom konkurenčnej doložky je chrániť právo žalobcu na nerušené podnikanie v jeho už zabehnutej a fungujúcej podnikateľskej činnosti, ktorou bola v tomto prípade realitná činnosť. Podstatu konkurenčnej doložky je potrebné vykladať vo vzťahu k danému typu zmluvy, ku ktorej sa uzatvára a z ktorej sa dá vyvodiť v čom má spočívaj jej ochranný charakter. Odvolacia argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie nezdôvodnil podstatu konkurenčných doložiek teda nebola dôvodná. K uvedenému odvolací súd upozorňuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v rozsudku Remia a i./Komisia z 11.07.1985, ktorý uviedol, že konkurenčné doložky uvedené v zmluvách o prevode podniku (ktorá je obsahom a účelom blízka zmluve o prevode obchodného podielu), keďže v zásade zaručovali možnosť a účinnosť takéhoto prevodu prispievajú k posilneniu hospodárskej súťaže zvyšovaním počtu podnikov prítomných na relevantnom trhu, avšak pod podmienkou, že sú nevyhnutné na prevod prevádzaného podniku a že ich dĺžka trvania a pôsobnosť je striktne obmedzená na tento cieľ. V danej veci Súdny dvor poznamenal, že dotknutá dohoda o prevode podniku by sa nemohla uskutočniť v prípade absencie doložky, pretože predávajúci, ktorý osobitne poznal zvláštnosti prevádzaných podnikov, by si zachoval možnosť k sebe znovu prilákať svoju pôvodnú klientelu hneď po prevode a spôsobiť tak, že tento podnik by nebol životaschopný. Práve v uvedenom dôvode spočíva podstata dojednaných konkurenčných doložiek, keď ich cieľom bolo obmedziť žalovaného vo vykonávaní realitnej činnosti na území Bratislavského kraja bez písomného súhlasu žalobcu. Dojednanie konkurenčnej doložky tak z pohľadu majetkových práv nebolo nevyhnutné, avšak z pohľadu hospodárskej súťaže predstavuje nástroj ochrany súťažiteľa, nakoľko bez jej dojednania môže dôjsť k využitiu či už zabehnutých procesov, postupov alebo klientely. 60. Žalovaný v rámci odvolania ďalej namietal, že žalobca nepreukázal porušenie konkurenčnej doložky a namietal záver súdu prvej inštancie o interpretácii § 11 ods. 1 živnostenského zákona. Súd prvej inštancie ako rozhodujúcu skutočnosť správne uviedol, že žalovaný od 17. júna 2020 bol zodpovedným zástupcom pre realitnú činnosť v obchodnej spoločnosti Metropolitan Estates s.r.o. Súd prvej inštancie správne poukázal na prílohu k živnostenskému zákonu, podľa ktorej je realitná činnosť predmet podnikania sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) viazanou živnosťou (k tomu viď bod 61. zoznamu viazaných živností, ktorý je uvedený v živnostenskom zákone), na ktorej výkon sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického alebo stavebného alebo architektonického smeru, prípadne úplné stredné vzdelanie s maturitnou skúškou a osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu v odbore vydané vzdelávacou inštitúciou akreditovanou Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Predmetné podmienky musí spĺňať podnikateľ (fyzická osoba) na vykonávanie podnikateľskej činnosti v oblasti realitnej činnosti. Ak je podnikateľom právnická osoba (t. j. obchodná spoločnosť) musí tieto podmienky spĺňať fyzická osoba, ktorá je jej zodpovedným zástupcom, ako to vyplýva z ustanovenia § 7 v spojení s § 11 ods. 2 živnostenského zákona. Rovnako tak platí, že zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi (k tomu viď ustanovenie § 11 ods. 1 živnostenského zákona). Z uvedeného možno konštatovať, že práve zodpovedný zástupca pre určitý druh viazanej živnosti je osobou, ktorá umožňuje, aby obchodná spoločnosť mohla (legálne) vykonávať podnikateľskú činnosť v rámci predmetu viazanej živnosti. Odvolací súd konštatuje, že pre daný spor nie je aplikovateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/101/99 a to vzhľadom na rozdielnosť skutkového stavu, keďže predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu sa vzťahovalo na zákaz konkurencie v zmysle § 65 OBZ, resp. § 136 OBZ. V zmysle čl. IV bod 4.4 ods. 4.4.1 bol žalovaný povinný zdržať sa nielen priameho výkonu realitnej činnosti vo vlastnom mene, ale aj nepriameho výkonu prostredníctvom tretej osoby. Práve táto podmienka bola v rozhodovanom spore naplnená, keďže samotný zápis žalovaného ako zodpovedného zástupcu pre realitnú činnosť do živnostenského registra pri obchodnej spoločnosti Metropolitan Estates s.r.o., umožnil legálne danej spoločnosti vykonávať reálnu realitnú činnosť. Z dôvodu, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru o porušení zákazu konkurencie zo strany žalovaného v nadväznosti na jeho výkon funkcie zodpovedného zástupcu v spoločnosti Metropolitan Estates s.r.o., nemalo na tieto závery žiadny vplyv prípadné ďalšie posudzovanie konania žalovaného, ktoré by mohlo byť v rozpore so zákazom konkurencie. 61. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a III., IV. ako vecne správny potvrdil. 62. Vo vzťahu k odvolaniu podanému žalobcom odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietacej časti výroku II. a súvisiaceho výroku III. zrušiť a vec vrátiť v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 63. Žalobca v rámci odvolania namietal nesprávnu aplikáciu § 672a OBZ na zmluvné dojednanie medzi žalobcom a žalovanou. K správnosti analogickej aplikácie § 672a OBZ na predmetný právny vzťah sa odvolací súd vyjadril v predchádzajúcich odsekoch 44. až 47.. Argumentácia žalobcu teda nebola dôvodná a nemala ani vplyv na samotné závery tákajúce sa platnosti rozhodcovských doložiek, resp. základu nároku na zmluvnú pokutu. Odvolacia argumentácia žalobcu v tejto súvislosti pokračovala a žalobca namietal, že ak by súd prvej inštancie neaplikoval na zistený skutkový stav nesprávnu právnu normu §672a Obchodného zákonníka, tak by na základe vykonaného dokazovania zaviazal žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty v celej výške požadovanej žalobcom a nesúhlasil so spôsobom výpočtu zmluvnej pokuty súdom prvej inštancie uvedeným v ods. 33. rozsudku. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty, uviedol, že v zmluvách o prevode obchodného podielu bola v článku IV. bod 4.5. zmluvná pokuta dojednaná na zabezpečenie pôvodne päťročného zákazu konkurencie. Súd prvej inštancie konštatoval, že dohodnutie dlhšej než zákonom prípustnej doby v rámci konkurenčnej doložky je potrebné zohľadniť pri výške zmluvnej pokuty dojednanej za porušenie zákazu konkurencie, ktorú je žalovaný ako zaviazaná strana povinný uhradiť žalobcovi ako oprávnenej strane. Súd prvej inštancie uviedol v odseku 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že je v súlade s požiadavkou spravodlivosti a primeranosti samotnej zmluvnej pokuty, že pri zohľadnení dĺžky obdobia, na ktoré bola povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou dohodnutá a dĺžky obdobia, na ktoré mohla byť povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou dohodnutá, bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2/5 z hodnoty zmluvnej pokuty. 64. Odvolací uvádza, že ustanovenie § 301 OBZ umožňuje konajúcemu súdu moderovať neprimerane vysokú zmluvnú pokutu a to s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Analogická aplikácia ustanovenia § 672a OBZ súdom prvej inštancie, ktorá mala vplyv na závery o neplatnosti konkurenčnej doložky na obdobie prevyšujúce 2 roky od podpísania zmluvy, nijako sama o sebe nemá vplyv na výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Pokiaľ bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, jej zníženie je len možnosťou konajúceho súdu a to za podmienok uvedených v ustanovení § 301 OBZ. Rozhodným je teda výlučne hodnota a význam zabezpečovacej povinnosti. Pokiaľ teda konajúci súd dospeje k dôvodnosti moderácie zmluvnej pokuty musí svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť práve v kontexte vzťahu voči hodnote a významu zabezpečovacej povinnosti. Samotné zníženie doby trvania konkurenčnej doložky nemá vplyv na výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Logicky je možné dospieť k záveru, že väčší význam má konkurenčná doložka v období bezprostredne nasledujúcom po predaji obchodného podielu, ako vo dlhšom časovom odstupe. Práve v časovom období bezprostredne nasledujúcom po prevode obchodného podielu má pre kupujúceho ochrana konkurenčnou doložkou väčší význam ako po uplynuté rozhodného obdobia, kedy už konkurenčná doložka stráca hospodársky význam vzhľadom na etablovanie súťažiteľa na trhu. Čl. IV bod 4.5. zmlúv o prevode obchodného podielu jasne a určito definuje spôsob určenia zmluvnej pokuty, resp. aj priamo jej výšku, ktorá je vyjadrená zlomkom, teda 2/3 z dohodnutej odplaty. Je absolútne irelevantné, či by žalovaný porušil zmluvnú povinnosť v prvom roku alebo v piatom roku. Nárok na zmluvnú pokutu v rovnakej výške by nastal v oboch časových horizontoch. Výška zmluvnej pokuty nebola odstupňovaná časovým hľadiskom. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre možnosť moderácie zmluvnej pokuty súdom v zmysle § 301 OBZ, čím podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 65. Žalobca ďalej namietal nesprávne určenie začiatku omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie určil začiatok omeškania v nadväznosti na výzvu žalobcu zo dňa 01.06.2021, v ktorej určil žalovanému lehotu na plnenie peňažného nároku bezodkladne, najneskôr do 7 pracovných dní. Lehotu súd prvej inštancie určil v nadväznosti na fikciu doručenia predmetnej výzvy. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nijako nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s prípadným skorším omeškaním žalovaného v zmysle zmluvného dojednania v čl. IV bod 4.5 zmlúv o prevode OP, podľa ktorého „Prevodca je povinný zaplatiť Nadobúdateľovi zmluvnú pokutu vo výške dvoch tretín odplaty, a to bez zbytočného odkladu po porušení tejto povinnosti a/alebo po tom, čo bude na zaplatenie takejto pokuty Nadobúdateľom vyzvaný.“ Omeškanie vzniká v zmysle uvedeného ustanovenia bezprostredne po porušení povinnosti. Podľa § 365 ods. 1 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé ako sa s uvedenou skutočnosťou súd prvej inštancie vysporiadal a prečo omeškanie určil len v zmysle druhej možnosti a to od doručenia výzvy ako pokusu o mimosúdne urovnanie. 66. Žalobca namietal aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov a pripojením spisu vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 25Cb/67/2021. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v odseku 12, v ktorom súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania, s ktorým sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje. Pripustenie rozsahu dokazovania konajúcim súdom musí rešpektovať zásadu hospodárnosti konania. Pokiaľ konajúci súd dospeje k záveru o nadbytočnosti ďalšieho dokazovania v prípade, že má nárok preukázaný z už vykonaného dokazovania, je postup keď ďalšie návrhy zamietne zákonne súladný práve v zmysle zásady hospodárnosti. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu z vykonaného dokazovania, nemožno postup keď ďalšie dôkazy zamietol posudzovať ako nesprávny. „Princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdom v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia súdom umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takému rozhodnutiu vedú.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 64/97.) „O tom či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz nevydáva žiadne rozhodnutie, má iba povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Cdo 242/2013). Žalobca zároveň v odvolaní neuviedol aký vplyv malo nevykonanie uvedených dôkazov na vecnú správnosť rozhodnutia. Žalobca namietal v odvolaní aj záver súdu prvej inštancie týkajúci sa predložených záznamov advokáta z 19. decembra 2019 a z 21. júla 2020. Súd prvej inštancie zastal právny názor, že ide o nezákonné dôkazy. V zmysle § 187 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Pre záver konajúceho súdu o nezákonnosti dôkazu musí konajúci súd vyhodnotiť a zdôvodniť všetky podstatné skutočnosti, ktoré k takémuto záveru môžu viesť a v danom prípade odvolací súd dal za pravdu žalobcovi, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s možnosťami vyplývajúcimi advokátovi s Advokátskeho poriadku. Uvedená skutočnosť je však bezpredmetná vzhľadom na závery súdu o preukázaní žalovaného nároku, na ktorý podľa záveru súdu prvej inštancie postačovali súdom prvého stupňa pripustené dôkazy. 67. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne vec v zrušenej časti prejednať procesným postupom súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu v zostávajúcej časti vec rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový a právny stav. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní povinný dôsledne sa zaoberať možnosťou a dôvodnosťou moderácie zmluvnej pokuty v nadväznosti na vyslovený právny názor odvolacieho súdu a následne sa vysporiadať aj okamihom omeškania žalovaného. Súd prvej inštancie v súvislosti s určením okamihu omeškania sa bude musieť vysporiadať so zmluvným dojednaním týkajúcim sa začiatku omeškania a vplyvom následnej výzvy na plnenie zo strany žalobcu na možné už skoršie začatie omeškanie žalovaného. Nové rozhodnutie vo veci by malo poskytnúť stranám sporu náležité a presvedčivé odpovede na všetky podstatné otázky súvisiace s meritom veci. 68. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 69. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).