{"guid": "4bcc6ce5-cc35-41c2-99c6-ff5c4cbfe5de:aa5fc0b9-e599-4ee2-9978-4d1f54c6ac34", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1121204345.2", "spisova_znacka": "16Co/82/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/82/2023 z 14. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. mája 2024, sp. zn. 16Co/82/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1121204345.2", "identifikacne_cislo": "1121204345", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2024-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/119", "nazov": "zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/119", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/119-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/119/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/119/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/119-1990/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/119/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/119/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/119-1990/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58", "nazov": "zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/119#paragraf-23", "/SK/ZZ/1990/119#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa5fc0b9-e599-4ee2-9978-4d1f54c6ac34", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1121204345.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1121204345.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1121204345.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/82/2023\n1121204345\n14. 05. 2024\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2024:1121204345.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.\nRomana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobkyne: P. X., E.. XX.XX.XXXX, Q. Z.. O..\nŠ. XXX/X, Z., zastúpenej advokátom JUDr. Lubomírom Müllerom, Symfonická 1496/9, Praha, Česká\nrepublika, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o zaplatenie 155,80 eura s príslušenstvom, na\nodvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/7/2021-98, zo dňa 8.3.2023,\ntakto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 155,80 eura\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 155,80 eura od 13.7.2021 do zaplatenia;\nžalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol,\nže žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému zaplatenia 155,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 5 % ročne od 13.7.2021 do zaplatenia titulom odškodnenia v zmysle zákona č. 119/1990 Zb. na\ntom skutkovom základe, že je pozostalou dcérou a dedičkou po svojom otcovi U. D., E.. X.X.XXXX, Y..\nXX.XX.XXXX. Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. T40/57-III z 25.3.1957 v\nznení uznesenia Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn. To74/57-III z 24.4.1957 bol otec žalobkyne\nuznaný vinným trestným činom nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 265 ods. 1 zákona č.\n86/1950 Zb. Trestný zákon a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne.\nOtec žalobkyne bol vo výkone trestu od 15.5.1957 do 3.12.1957, kedy bol prepustený na základe\namnestie prezidenta republiky. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Nt/8/2017 zo 16.1.2018\nbola vyslovená účasť otca žalobkyne na súdnej rehabilitácii podľa zákona č. 119/1990 Zb. v celom\nrozsahu. Dňa 16.2.2018 požiadala matka žalobkyne O. D. o odškodnenie v súvislosti s predmetným\nnezákonným väznením, žalovaná jej 3.9.2018 priznala odškodnenie vo výške 155,80 eura. Žiadosťou\nzo dňa 8.1.2021 požiadala o rovnaké odškodnenie aj žalobkyňa. Žalovaná jej odpovedala 8.6.2021, že\njej nárok je podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. v spojení s § 24 ods. 1 zákona č. 199/1990 Zb. premlčaný.\nMala za to, že na vec sa vzťahuje ročná premlčacia lehota, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Poukázala na\n§ 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., podľa ktorého nárok treba uplatniť na súde v lehote troch rokov\nod právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest\nalebo rozhodnutia, ktorým sa trestné konanie zastavilo; inak nárok zaniká. Uviedla, že na rehabilitačné\nkauzy sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota; podporne poukázala na uznesenie Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 6Co/261/2017-150, zo dňa 20.12.2017 a nadväzujúci rozsudok Krajského súdu v\nBratislave č. k. 6Co/305/2018-18, zo dňa 16.1.2019, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava\n\nI č. k. 14C/159/2014-16, zo dňa 4.4.2018. Uviedla, že si uplatňuje nárok na súde v trojročnej lehote,\nktorú počíta nasledovne: rehabilitačné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.1.2018, žalobkyňa podala\nžiadosť 8.1.2021, k doručeniu žalovanej došlo 12.1.2021. Najneskôr od tej doby bola lehota prerušená až\ndo 14.6.2021, kedy bolo žalobkyni doručené oznámenie o predbežnom prejednaní nároku. Od 15.6.2021\nznova začína lehota plynúť a skončí najneskôr 18.6.2021; vzhľadom na to, že žalovaná nárokovanú\nnáhradu žalobkyni nevyplatila do 6 mesiacov od podania žiadosti, požadovala žalobkyňa aj úrok z\nomeškania od 13.7.2021.\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie uviedol,\nže medzi stranami nebol sporný skutkový základ žalovaného nároku, spornou zostala otázka, či bol\nnárok na odškodnenie uplatnený žalobkyňou včas, t. j. či sa na danú vec uplatňuje jednoročná premlčacia\nlehota podľa § 23 zákona č. 58/1968 Zb. Dospel k záveru, že nárok na náhradu škody podľa zákona č.\n119/1990 Zb. sa nepremlčuje v jednoročnej premlčacej lehote ustanovenej v § 23 zákona č. 58/1969 Zb.\nHoci v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. sa pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody podľa\nzákona č. 119/1990 Zb. postupuje podľa zákona č. 58/1969 Zb., ustanovenia tohto zákona o premlčaní\nnároku sa neuplatnia, nakoľko § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. upravuje lehotu na uplatnenie\nnároku na odškodnenie odlišne, t. j. zakotvuje trojročnú prekluzívnu lehotu na jej uplatnenie, inak nárok\nzanikne. Z uvedeného vyplýva, že nárok na odškodnenie podľa zákona č. 119/1990 Zb. sa nepremlčuje\nv jednoročnej premlčacej lehote, avšak sa prekluduje v trojročnej prekluzívnej lehote. Súd prvej inštancie\npoukázal na skutočnosť, že totožný právny názor vyslovil v obdobnom prípade Krajský súd v Bratislave\nv uzneseniach č. k. 6Co/261/2017-150, zo dňa 20.12.2017 a č. k. 6Co/305/2018-188, zo dňa 16.1.2019.\nSúd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovanej, že v jednoročnej premlčacej lehote by sa\nmal nárok prostredníctvom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku uplatniť na ústrednom orgáne\nštátnej správy (v tomto prípade na Ministerstve spravodlivosti SR) a až v prípade jeho neuspokojenia\nje potrebné vychádzať z trojročnej prekluzívnej lehoty na uplatnenie neuspokojeného nároku na súde.\nMal za to, že zákonodarca v § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. zakotvil pri uplatňovaní predmetných\nnárokov postup podľa zákona č. 58/1969 Zb., pričom v druhom odseku tohto ustanovenia výslovne\nustanovil trojročnú prekluzívnu lehotu na uplatnenie nároku na odškodnenie. V tomto prípade mal\nteda jasný úmysel odchýliť sa od lehôt na uplatnenie nároku ustanovených v zákone č. 58/1969 Zb.\nStotožnil sa s názorom žalobkyne, že v tomto prípade nejde o uplatnenie náhrady škody podľa prvej\nčasti druhej hlavy zákona č. 58/1969 Zb., na ktoré sa vzťahuje jednoročná premlčacia lehota, ale ide\no odškodnenie podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. S poukazom na počítanie času podľa § 122\nods. 2 Občianskeho zákonníka koniec trojročnej prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku na súde by v\nprípade neprerušenia jej plynutia pripadal na deň 16.1.2021 (deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom, kedy\nnadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Nt/8/2017 zo dňa 16.1.2018\no vyslovení účasti na súdnej rehabilitácii). Prekluzívna lehota spočívala v období od 12.1.2021 (deň\ndoručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na Ministerstvo spravodlivosti SR) do 14.6.2021\n(deň doručenia oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR o predbežnom prejednaní nároku žalobkyni),\nt. j. ide o dni, kedy sa žiadosť resp. oznámenie reálne dostali do dispozičnej sféry adresáta. Prekluzívna\nlehota tak celkovo spočívala päť mesiacov a dva dni. Posledným dňom na uplatnenie nároku na súde bol\ndeň 18.6.2021 a nakoľko žalobkyňa svoju žalobu doručila 15.6.2021, uplatnila ju včas, t. j. ešte predtým,\nako nárok na odškodnenie zanikol.\n3. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzatvoril, že na podklade vyjadrení strán a predložených\nlistinných dôkazov mal žalovaný nárok za bezpečne preukázaný. A nakoľko žalovaná svoj nárok uplatnila\nna súde riadne a včas a tiež po splnení všetkých zákonných podmienok, súd prvej inštancie žalobe\nv zmysle § 1 ods. 1, ods. 2, § 23 ods. 1, 24 ods. 1, ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., § 23 zákona č.\n58/1969 Zb. vyhovel a priznal žalobkyni nárok vyčíslený podľa § 23 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona č.\n119/1990 Zb., ktorý v konaní sporný nebol. Žalobkyňa si svoj nárok riadne uplatnila u žalovanej, ktorá\nho (primeraná aplikácia zákona č. 58/1969 Zb.) neuspokojila, márnym uplynutím tejto lehoty sa preto\ndostala do omeškania dňom 13.7.2021, v dôsledku čoho vznikol žalobkyni nárok požadovať aj úroky z\nomeškania podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.\nvo výške 5 %. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.\ntak, že žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. po\nprávoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\n\n4. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm.\nh) C. s. p. a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť alternatívne\nzrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím\nskutkových tvrdení a právnych argumentov odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že napadnutý\nrozsudok nenapĺňa predpoklady kladené na riadne odôvodnenie rozhodnutia, pričom poukázala na §\n220 ods. 2 C. s. p. a rozhodovaciu prax ESĽP (napr. rozsudok ESĽP vo veci Garcia Ruiz v. Španielsko\nz 21.1.1999 a rozsudok ESĽP vo veci Hadjianastassiou v. Grécko zo 16.12.1992) ako aj Ústavného\nsúdu SR (napr. II. ÚS 410/06, I. ÚS 243/07, I. ÚS 402/08, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).\nUviedla, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je strohé, nakoľko sa súd prvej inštancie obmedzil\nlen na konštatovanie, že nárok žalobkyne nie je možné považovať za premlčaný, a to s odkazom na\nprávny názor, ktorý údajne v obdobnom prípade vyslovil v uznesení Krajský súd v Bratislave č. k.\n6Co/261/2017-150, zo dňa 20.12.2017 a v rozsudku sp. zn. 6Co/305/2018, zo dňa 16.01.2019. Mala\nza to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku absolútne žiadnym spôsobom\nnevysporiadal so zásadnými námietkami, ktorým sa venovala vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.11.2021,\nkde podrobne popísala dôvody nemožnosti aplikácie právnych záverov vyslovených odvolacím súdom\nv citovaných rozsudkoch a skutkové odlišnosti medzi prípadom vedeným Okresným súdom Bratislava I\npod sp. zn. 14C/159/2014 a prejednávanou vecou, z ktorých možno prijať jedine záver, že sa nejedná\no obdobné prípady.\n5. Mala za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že nárok na náhradu\nškody sa nepremlčuje v jednoročnej premlčacej lehote podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb., hoci v zmysle §\n24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. sa pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody postupuje podľa zákona\nč. 58/1969 Zb. a to s poukazom na § 24 ods. 1, ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., § 6, § 9 ods. 1, § 23\nzákona č. 58/1969 Zb. Bola názoru, že argument, že na uplatnenie nároku na odškodnenie podľa zákona\nč. 119/1990 Zb. sa aplikuje výlučne prekluzívna lehota podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. nemôže\nbyť správny a to už len preto, že pri tomto výklade by neexistovala žiadna lehota na uplatnenie nároku\nna príslušnom orgáne, len lehota na uplatnenie nároku na súde, ak príslušný orgán nároku nevyhovie.\nArgumentovala, že do úvahy prichádza len jediný rozumný výklad, a síce že zákon č. 119/1990 Zb.\nupravuje v § 24 ods. 2 len prekluzívnu lehotu na uplatnenie nároku na súde, keďže premlčaciu lehotu\nna uplatnenie nároku na príslušnom orgáne upravuje zákon č. 58/1969 Zb. v zmysle odkazu na tento\npredpis v § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. Výklad súdu prvej inštancie nepovažovala za logický,\nnakoľko nie je zrejmé prečo by zákonodarca v § 24 zákona č. 119/1990 Zb. odkázal výlučne na § 9\nzákona č. 58/1969 Zb., ktoré hovorí len všeobecne o tom, že nárok na náhradu škody je potrebné\nvopred predbežne prerokovať s ústredným orgánom štátnej správy, keby nemal v úmysle podriadiť celý\nproces predbežného prerokovania práve tejto úprave a neupravil by proces predbežného prerokovania\nv samotnom zákone č. 119/1990 Zb. Vychádzajúc z predpokladu, že proces predbežného prerokovania\nnároku na náhradu škody je nutné podriadiť podmienkam upraveným zákonom č. 58/1969 Zb. bola toho\nnázoru, že nárok žalobkyne je potrebné vnímať ako nárok na náhradu škody spojený s rozhodnutím o\ntreste, ktorý je upravený v druhej hlave zákona č. 58/1969 Zb., na ktorý sa vzťahuje premlčacia lehota\npodľa § 23. S ohľadom na uvedené ako jediné rozhodnutie, od ktorého možno počítať začatie plynutia\npremlčacej lehoty, možno vnímať výlučne uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Nt/8/2017,\nzo dňa 16.1.2018, ktorým bola vyslovená účasť otca žalobkyne na súdnej rehabilitácii per analogiam\npodľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/190 Zb., nakoľko s ohľadom na lehotu na podanie návrhu na začatie\nprieskumného konania podľa § 6 zákona č. 119/1990 Zb., nie je možné v obdobných prípadoch docieliť\nnápravu prostredníctvom zrušenia odsudzujúcich rozhodnutí v rámci prieskumného konania, postupom\nakým sám zákon č. 119/1990 Zb. predpokladal, ale výlučne vyslovením účasti na súdnej rehabilitácii per\nanalogiam podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/190 Zb.\n6. Zastávala názor, že v prípade ak § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. hovorí o uplatnení\nneuspokojeného nároku na súde má sa tým na mysli neuspokojený nárok uplatnený podľa príslušných\nustanovení zákona č. 58/1969 Zb., teda aj v lehote podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. Vydaním\nrehabilitačného rozhodnutia začína primárne plynúť jednoročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku\nžiadosťou o predbežné prerokovanie nároku podľa zákona č. 58/1969 Zb. (ktorý sa aplikuje podľa\n§ 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb.) na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo“). Následne po doručení žiadosti ministerstvo žiadosť prerokuje do šiestich mesiacov od\njej doručenia. Počas predbežného prerokovania neplynie lehota na uplatnenie neuspokojeného nároku\nna súde podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. Ak ministerstvo nevyhovie žiadosti o predbežné\nprerokovanie nároku, môže si žiadateľ žiadať neuspokojený nárok na súde, a to v prekluzívnej lehote\n\npodľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. Lehoty teda plynú nasledovne: nárok na náhradu škody podľa\nzákona č. 119/1990 Zb. sa premlčuje v jednoročnej premlčacej lehote podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb.,\npričom ide o jednoročnú lehotu na uplatnenie si nároku žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na\nministerstve. V prípade ak ministerstvo nárok neuspokojí, tento neuspokojený nárok podlieha preklúzii\nv prekluzívnej lehote podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., pričom táto prekluzívna lehota neplynie\npočas predbežného prerokovania. S poukazom na vyššie uvedené nárok žalobkyne je premlčaný, keďže\nuznesenie Okresného súdu Bratislava I sp, zn. 2Nt/8/2017, zo dňa 16.1.2018, ktorým bola vyslovená\núčasť U. D. na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. nadobudlo právoplatnosť\n16.1.2018 a žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody uplatnila žiadosťou na ministerstve 12.1.2021,\nteda celkom zjavne po uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb.\n7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala odvolanie žalovanej zamietnuť alebo\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Nestotožnila sa s názorom žalovanej, že jej boli\nznemožnené procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedla,\nže žiadne práva žalovanej neboli znemožnené, nakoľko žalovaná včas obdržala žalobu a 15.11.2021 sa\nvyjadrila k žalobe, súd prvej inštancie nariadil ústne pojednávanie na deň 8.3.2023, žalovaná sa dostavila\na bez akýchkoľvek prekážok predniesla svoje názory. Mala za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku jasne vysvetlil, že na vec sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota podľa § 24 ods.\n2 zákona č. 119/1990 Zb. a preto má na odškodnenie nárok. Dodala, že nič iné ako premlčacia lehota\nnebolo predmetom sporu. K argumentom žalovanej, že na vec sa vzťahuje jednoročná premlčacia lehota\npodľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb., pretože na tento zákon odkazuje § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990\nZb. uviedla, že premlčacia lehota je trojročná, ako jasne uvádza § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb.\nNárok je potrebné v tejto lehote uplatniť na súde, avšak podľa § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. je\npotrebné postupovať metodicky podľa zákona č. 58/1969 Zb., t. j. nárok uplatniť najskôr na ústrednom\norgáne štátnej správy. Mala za to, že ak by boli lehoty v zákonoch č. 58/1969 Zb. a zákone č. 119/1990\nZb. rozdielne, potom jednoducho pri súdnych rebilitáciach platí lex specialis, teda trojročná premlčacia\nlehota podľa zákona č. 119/1990 Zb.\n8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §\n385 ods. 1 C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru,\nže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok\nverejne vyhlásil 14.5.2024 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).\n9. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1190 Zb. o súdnej rehabilitácii ustanovenia tohto zákona sa použijú\nobdobne na rehabilitáciu a odškodnenie osôb nezákonne zbavených osobnej slobody alebo majetku v\nsúvislosti s trestnými činmi uvedenými v § 2 a 4 v období od 25.2.1948 do 1.1.1990, aj keď sa nezačalo\ntrestné stíhanie, pokiaľ nedošlo k plnému odškodneniu podľa prv platných predpisov. Ustanovenie § 27\nsa použije obdobne.\n10. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1190 Zb. o súdnej rehabilitácii nárok na odškodnenie zahŕňa najmä:\na) náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške\n83 eur, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na\nzárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov,\nb) náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody,\npokiaľ táto náhrada nepatrí podľa iných predpisov,\nc) náhradu trov trestného konania vo výške 6,70 eura, výkonu väzby vo výške 20 eur za každý mesiac\nväzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 5 eur za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený\nnepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov,\nd) náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní,\ne) náhradu zaplateného peňažného trestu alebo úhrnu vykonaných zrážok z odmeny za prácu pri výkone\ntrestu nápravného opatrenia.\n11. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 119/1190 Zb. o súdnej rehabilitácii pri uplatňovaní nárokov podľa § 23,\n26 a 27 sa postupuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím\norgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.\n\n12. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1190 Zb. o súdnej rehabilitácii nárok treba uplatniť na súde v\nlehote troch rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho\nna miernejší trest alebo rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo; inak nárok zaniká. Počas\npredchádzajúceho prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., najviac však šesť mesiacov\ntáto lehota pre uplatnenie nároku neplynie.\n13. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 59/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím\norgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“) nárok na\nnáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nrozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.\n14. Podľa § 10 zákona č. 59/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich\nmesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej\nčasti na súde.\n15. Podľa § 23 zákona č. 59/1969 Zb. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím\norgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody podľa prvej časti\ndruhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo\nrozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.\n16. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n17. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na dostatočné\nskutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými\naspektmi predmetnej žaloby.\n18. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovanej v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v\nodôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú\nargumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k\nvyhoveniu žaloby.\n19. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie\nrelevantnosti tvrdení žalobkyne na podporu podanej žaloby a žalovanej prednesených na jej obranu.\nZhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej\ninštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o\ndôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej zaplatenia 155,80 eura titulom\nodškodnenia podľa zákona č. 119/1990 Z. z. o súdnych rehabilitáciách. V odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia postačujúco rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, uviedol výsledky\nvykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých\nvyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva\njednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil,\nprečo považoval žalobu za dôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom\nprípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na prejednanie veci pred\nnezávislým a nestranným súdom, resp. iným orgánom Slovenskej republiky) a odôvodnenie odvolaním\nnapadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p.\n20. Na margo námietky žalovanej, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď priznal\nžalobkyni nárok na odškodnenie na základe zákona č. 119/1990 Zb. o súdnych rehabilitáciách, podľa\nktorého posúdil i premlčanie nároku, ale neaplikoval správne ustanovenie § 23 zákona č. 58/1969 Zb.\nodvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne\nuviedol, že sa stotožnil s názorom žalobkyne, že v danom prípade nejde o uplatnenie náhrady škody (o\nnároky) podľa prvej časti druhej hlavy zákona č. 58/1969 Zb., na ktoré sa vzťahuje jednoročná premlčacia\n\nlehota, ale ide o odškodnenie podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnych rehabilitáciách a\npreto aplikácia § 23 zákona č. 58/1969 Zb. v súdenej veci neprichádza do úvahy. S týmto právnym\nnázorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia odvolací súd uvádza, že zákon č. 119/1990 Zb. o súdnych rehabilitáciách má vo vzťahu\nk zákonu č. 58/1969 Zb. povahu právnej normy špeciálnej k právnej norme všeobecnej, to znamená,\nže pokiaľ ide o právne vzťahy upravené zákonom č. 119/1990 Zb. o súdnych rehabilitáciách má tento\nzákon prednosť pred všeobecným zákonom a pre osoby, ktoré sú podľa rehabilitačného zákona osobami\noprávnenými žiadať odškodnenie, platí pre uplatňovanie a uspokojovanie majetkových nárokov vo\nvzťahu medzi nimi a štátom primárne táto osobitná právna úprava. Zároveň hodno pripomenúť, že\nzásada podľa ktorej osobitný predpis má prednosť pred všeobecným zákonom je zásadou veľmi starou\na jej aplikácia je nemenná. Z uvedenej zásady jednoznačne vyplýva, že ak sú naplnené podmienky pre\npoužitie osobitnej právnej úpravy, musí sa táto právna úprava aplikovať a nemožno použiť všeobecnú\nprávnu úpravu. Naopak, ak nie sú naplnené podmienky aplikácie osobitnej právnej úpravy, nemožno\nju použiť a musí sa postupovať podľa právnej úpravy všeobecnej. Takto je potrebné vykladať i odkaz\npodľa § 24 ods. 1 zákona č. 119/1190 Zb. o súdnych rehabilitáciách na zákon č. 58/1969 Zb. Inak\npovedané, aplikácia zákona č. 58/1969 Zb. je možná iba v prípade, ak zákon č. 119/1990 Zb. o súdnych\nrehabilitáciách neobsahuje vlastnú právnu úpravu spornej otázky. A pretože zákon č. 119/1990 Zb. o\nsúdnych rehabilitáciách obsahuje vlastné ustanovenie týkajúce sa lehoty na uplatnenie nároku na súde,\nzačiatku jej plynutia, právne následky nepodania návrhu v stanovenej lehote (zánik nároku), ako aj\nvplyv obligatórneho prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb. na jej plynutie (§ 24 ods. 2\nzákona č. 119/1990 Zb.) všeobecná právna úprava podľa zákona č. 58/1969 Zb. sa v tomto neuplatní.\nNeobstojí právny názor žalovanej, že výklad súdu prvej inštancie nemôže byť správny, pretože potom\nby neexistovala žiadna lehota na uplatnenie nároku na príslušnom orgáne, len lehota na uplatnenie\nnároku na súde, nakoľko tento je založený na mylnom predpoklade žalovanej, že jednoročná premlčacia\nlehota podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. je lehotou na uplatnenie nároku u žalovanej. Takýto záver\nvšak zo žiadnych ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. nevyplýva. Zákon č. 58/1969 Zb. na predbežné\nprerokovanie nároku u žalovanej neurčuje žiadnu lehotu a tiež z neho nevyplýva, že nárok sa premlčí,\nak nebude uplatnený u žalovanej v lehote jedného roka. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že\nzákladným predpokladom premlčania je okolnosť, že veriteľ svoje „právo nevykonal“ v stanovenej dobe,\nto znamená, že ho v stanovenej dobe neuplatnil žalobou podanou proti dlžníkovi na súde (§ 100 ods.\n1 Občianskeho zákonníka). Ak teda zákon č. 58/1969 Zb. v § 23 používa pojem „právo sa premlčí“\njednoznačne odkazuje na všeobecnú úpravu premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného\nvyplýva, že či bol nárok predbežne prerokovaný pred iným orgánom (žalovanou) podľa § 9 ods. 1 zákona\nč. 58/1969 Zb. alebo nie a kedy sa tak stalo, nie je pre zákonom zmieňované premlčanie a „vykonanie\npráva“ významné, pretože u tohto iného orgánu (u žalovanej) sa na rozdiel od súdu v zmysle § 100 ods.\n1 Občianskeho zákonníka právo nevykonáva.\n21. A keďže žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými\nby preukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v\nodvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli\nspôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku; ďalšie odvolacie námietky žalovanej preto odvolací\nsúd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť\nzmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.\n22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni priznal proti žalovanej plný nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.\n23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/7/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "a05dd0bf-9baa-417d-8665-3ae8bcb39ff9:61c96c43-5844-4a3f-be9b-073e80f0ddcf", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7214211735.2", "spisova_znacka": "6Co/305/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/305/2018 z 27. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7214211735.2"}, {"guid": "6d250c95-3b85-4337-8dac-bc93c8ede482:ce64970b-d3c9-47ae-b910-3e79ce11af72", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7717201507.1", "spisova_znacka": "6Co/261/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/261/2017 z 30. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-11-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7717201507.1"}, {"guid": "bdff25e5-ea32-4e58-8508-edbf46a6bdd8:78840cf8-08a0-4a2e-a4b0-5bedf910ed7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Nt/8/2017", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 2Nt/8/2017 z 10. 4. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2017-04-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bdff25e5-ea32-4e58-8508-edbf46a6bdd8:78840cf8-08a0-4a2e-a4b0-5bedf910ed7c"}], "citovane_v": []}