{"guid": "97d21574-bbea-4e0d-92cd-2a637179b9f5:378e8ff6-e565-45b7-91aa-834cddc2bbc8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1120213251.1", "spisova_znacka": "3CoKR/53/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/53/2023 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2024, sp. zn. 3CoKR/53/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1120213251.1", "identifikacne_cislo": "1120213251", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2020/62", "nazov": "zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/62-2020"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/378e8ff6-e565-45b7-91aa-834cddc2bbc8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1120213251.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1120213251.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1120213251.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoKR/53/2023\n1120213251\n30. 10. 2024\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2024:1120213251.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov\nsenátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Insolvenčná a poradenská,\nk. s., so sídlom Sitnianska 1, 851 07 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 51 426 226, správca\núpadcu: ISTROS, a.s. v konkurze, so sídlom Vajnorská 127, 831 04 Bratislava, IČO: 00 603 830, proti\nžalovanému 1/: KURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Na Sitine 12, 841 04\nBratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 36 769 771, žalovanému 2/: AXEL 2018, s. r. o., so sídlom\nStará Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 633 710 a žalovanému 3/:\n„ATOEX“ spol. s r.o., so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves,\nIČO: 31 396 062, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava I č. k. 37Cbi/5/2020-333 zo dňa 04.04.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cbi/5/2020-333 zo dňa\n04.04.2023 p o t v r d z u j e .\nII. Súd n e p r i z n á v a žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1, ods. 2, ods. 4,\n§ 59 ods. 1, ods. 2, § 62 ods. 1 a § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej\naj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), zamietol\nžalobu žalobcu a žalovaným 1/, 2/ a 3/ nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.08.2020\ndomáhal, aby súd určil neúčinnosť právnych úkonov, a to záložnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a\nžalovaným 1/, ktorej vklad do katastra nehnuteľností povolil Okresný úrad Bratislava dňa 13.07.2018 pod\nč. V-2990/2018, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.07.2020 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a\nžalovaným 2/, ktorej záznam do katastra nehnuteľností vykonal Okresný úrad Bratislava dňa 01.08.2020\npod č. Z-3778/2018 a dohody záložných veriteľov o poradí záložných práv z 01.08.2018 uzatvorenej\nmedzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/, ktorej záznam do katastra nehnuteľností vykonal Okresný úrad\nBratislava dňa 02.08.2018 pod č. Z-3807/2018. Žalobca zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému 2/\npovinnosť vydať v prospech konkurznej podstaty sumu 1.500.000,- eur. Svoju žalobu žalobca odôvodnil\ntým, že v dôsledku odporovateľných právnych úkonov unikol z konkurznej podstaty majetok úpadcu,\nktorý bol zapísaný na LV č. XXXX a LV č. XXXX. V žalobe žalobca tiež uviedol, že lehota na podanie\nžaloby podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZoKR bola predĺžená v zmysle zákona č. 62/2020 Z. z.. Žalovaný 1/\nnavrhol žalobu voči nemu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný 2/ namietal, že úpadca nie je účastníkom\nzmluvy o postúpení pohľadávky a ani dohody záložných veriteľov o poradí záložných práv, a preto nie\nje možné im odporovať, keďže sa nejedná o úkony dlžníka. Žalovaný 3/ sa k žalobe žalobcu nevyjadril.\n\n3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola\npodaná oneskorene, t. j. po uplynutí lehoty jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu.\nKonkurz na majetok úpadcu, obchodnej spoločnosti ISTROS, a.s., bol vyhlásený uznesením Okresného\nsúdu Bratislava I z 11.07.2019 pod sp. zn. 37K/60/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č.\n139/2019 dňa 22.07.2019. Účinky vyhlásenia konkurzu v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZoKR\nnastali dňa 23.07.2019 a posledný deň lehoty na podanie odporovacej žaloby upravený v ustanovení\n§ 57 ods. 2 ZoKR bol dňa 23.07.2020. Žalobca (pôvodný správca) podal žalobu na Okresnom súde\nBratislava I až dňa 26.08.2020, t. j. viac ako jeden mesiac po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej\nlehoty. Súd prvej inštancie nezistil ani splnenie podmienok pre aplikáciu zákona č. 62/2020 Z. z.\no niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby\nCOVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“).\nV zmysle ustanovenia § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. bolo stanovené, že lehoty, ktorých uplynutím\nby došlo k premlčaniu alebo zániku (preklúzii) práva v období od nadobudnutia účinnosti zákona (t.\nj. od 27.03.2020) do 30.04.2020, neplynú, t. j. o dané obdobie sa predlžujú. V zmysle ustanovenia\n§ 1 písm. b) zákona č. 62/2020 Z. z. sa premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v období po\n12.03.2020 do dňa účinnosti zákona (t. j. do 27.03.2020), neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí\núčinnosti zákona (t. j. neskončia skôr ako 26.04.2020). Účelom zákona 62/2020 Z. z. bolo, aby oprávnené\nosoby nestratili možnosť uplatniť si svoje práva na súde pre uplynutie hmotnoprávnej lehoty v dôsledku\nvyhláseného núdzového stavu a s tým spojeným zákazom vychádzania (tzv. lockdownom) a nie en bloc\npredĺženie akýchkoľvek premlčacích a prekluzívnych lehôt prezentované v konaní žalobcom, ktoré by\nbolo nedôvodné a spôsobilo by to právnu neistotu v právnych vzťahoch. Totožný záver možno vyvodiť\naj z dôvodovej správy k zákonu č. 62/2020 Z. z., podľa ktorej má predkladateľ za to, že toto opatrenie\nmôže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné\npre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o\nsvoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Súd prvej inštancie zároveň odkázal na rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave z 28.09.2022 sp. zn. 3Cob/22/2022, v ktorom odvolací súd uviedol, že\nnešlo preto o zákonné neplynutie všetkých premlčacích lehôt tak, ako to mienil žalobca, ale zákon č.\n62/2020 Z. z. sa pri posudzovaní otázky premlčacia aplikuje len v prípadoch, kedy premlčacie lehoty\nmali uplynúť, t. j. ich koniec mal pripadnúť na obdobie v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne\nv čase od 19.01.2021 do 28.02.2021. Neplynutie lehoty nemá za následok pripočítanie počtu dní jej\nneplynutia k premlčacej lehote, ale účelom zákona bolo, aby bola obmedzená mobilita obyvateľstva v\nčase pandémie a po skončení takto vymedzeného obdobia bolo možné úkony potrebné pre uplatňovanie\nich práv uskutočniť. Predmetný právny názor je pritom nutné aplikovať nielen na premlčacie lehoty, ale\naj na lehoty prekluzívne s tým, že súd rozhodujúci o podanej žalobe sa s citovaným právnym názorom\nv celom rozsahu stotožňuje. K predĺženiu premlčacích alebo prekluzívnych lehôt, ktoré mali uplynúť až\npo dátume 01.05.2020, však v dôsledku zákona č. 62/2020 Z. z. nedošlo. Vzhľadom na uvedené súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že k predĺženiu prekluzívnej lehoty na podanie žaloby v rozhodovanom\nspore, ktorá mala uplynúť uplynutím dňa 23.07.2020, nedošlo. Pôvodný žalobca ako správca konkurznej\npodstaty úpadcu tak mohol podať žalobu najneskôr do 23.07.2020, t. j. v čase, keď nebola vytvorená\nžiadna objektívna legislatívna prekážka (napr. v podobe zákazu vychádzania), ktorá by mu bránila v\npodaní odporovacej žaloby. Keďže pôvodný žalobca podal žalobu dňa 26.08.2020, hoci lehota na jej\npodanie mu uplynula uplynutím dňa 23.07.2020, podal ju oneskorene. Z uvedeného dôvodu súd prvej\ninštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že tieto žalovaným 1/, 2/ a 3/ nepriznal, keďže\nim v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.\n4. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov, že súd\nprvej inštancie nesprávne interpretoval zákon č. 62/2020 Z. z. a neaplikoval ustanovenie § 1 uvedeného\nzákona, aj keď aplikované byť malo. V dôsledku nesprávnej interpretácie tohto ustanovenia dospel\nk nesprávnemu záveru, keď je zrejmé, že v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30.04.2020 lehoty\nna bránenie práv na súde neplynuli. Podľa žalobcu je jedno, či sa jedná o premlčacie, alebo prekluzívne\nlehoty a bezpredmetné je aj to, či k premlčaniu, resp. k zániku práva došlo pred účinnosťou uvedeného\nzákona, alebo tieto dôsledky mali nastať až v budúcnosti. Súd prvej inštancie šiel nad rámec zákona\na tento vzťahuje len na lehoty, ktoré mali v čase od účinnosti tohto zákona uplynúť, t. j. od 27.03.2020 do\n30.04.2020, ktoré obdobie v trvaní 34 dní sa do plynutia lehôt nezapočítava. Podľa žalobcu je predmetný\nzákon nutné aplikovať aj v tých prípadoch, v ktorých nedošlo k uplynutiu lehoty v čase od 27.03.2020 do\n30.04.2020. Súd prvej inštancie mal pri interpretácii prihliadať na všetky okolnosti, za ktorých bol zákon\nprijímaný a že sa ním riešila výnimočná situácia, ktorá nemala obdobu. Tým, že súd prvej inštancie\n\ninterpretoval zákon č. 62/2020 Z. z. formalisticky a svojvoľne, odňal žalobcovi právo domáhať sa na súde\nurčenia neúčinnosti právnych úkonov, čo môže mať vážny dopad na veriteľov úpadcu. Žalobca preto\nnavrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné\nprejednanie a rozhodnutie vo veci samej.\n5. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili napriek tomu, že im odvolanie spolu s výzvou\nna vyjadrenie boli doručené dňa 21.05.2023.\n6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu\nspisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nCSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej\ninštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia neúčinnosti právnych\núkonov – záložnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným 1/, ktorej vklad do katastra\nnehnuteľností povolil Okresný úrad Bratislava dňa 13.07.2018 pod č. V-2990/2018, zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 16.07.2020 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej záznam do\nkatastra nehnuteľností vykonal Okresný úrad Bratislava dňa 01.08.2020 pod č. Z-3778/2018 a dohody\nzáložných veriteľov o poradí záložných práv z 01.08.2018 uzatvorenej medzi žalovaným 2/ a žalovaným\n3/, ktorej záznam do katastra nehnuteľností vykonal Okresný úrad Bratislava dňa 02.08.2018 pod č.\nZ-3807/2018. Podľa žalobcu išlo o zvýhodňujúce právne úkony, ktorými došlo k ukráteniu v tom čase\nvymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov. Zároveň sa žalobca domáhal uloženia povinnosti\nžalovanému 2/ zaplatiť v prospech konkurznej podstaty peňažnú náhradu vo výške 1.500.000,- eur.\nSúd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako podanú oneskorene, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej\nprekluzívnej lehoty, keď mal súd prvej inštancie za to, že lehota na podanie žaloby plynula do 23.07.2020\na k jej predĺženiu nedošlo ani v zmysle zákona č. 62/2020 Z. z..\n8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n10. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného\nskutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku\na svoje rozhodnutie, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, dostatočne\npresvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový\npostup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým\ndo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so\nzásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru,\nktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre\nktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto\nodôvodnením v plnej miere stotožnil.\n11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel\nk právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku\nzákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia\nprvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné.\n12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v prípade interpretácie zákona č.\n62/2020 Z. z., keď je nepochybné, že právna úprava poskytuje ochranu len tým subjektom, ktorých\nnároky by sa v období od účinnosti zákona, t. j. od 27.03.2020 do 30.04.2020, premlčali alebo zanikli.\nPodľa názoru odvolacieho súdu nebolo účelom zákona predĺžiť premlčacie/prekluzívne lehoty, ale\nposkytnúť dodatočný náhradný čas na uplatnenie práva pre tých, ktorých právo by v uvedených lehotách\n\nzaniklo, alebo sa premlčalo. Odvolací súd ďalej uvádza, že z hľadiska výkladu § 1 zákona č. 62/2020 Z. z.\nz gramatického vyjadrenia slovného spojenia „uplynutím ktorých by došlo“ vyplýva, že toto ustanovenie\nsa týka len tej časti lehoty, ktorej uplynutie mohlo nastať v časovom rámci ustanovenom v § 1 citovaného\nzákona. Iba v prípade, ak by koniec plynutia lehoty, teda posledný deň lehoty spadal do uvedeného\nčasového rozhrania podľa § 1 písm. a) citovaného zákona, táto premlčacia lehota by mala uplynúť v čase\nodo dňa účinnosti citovaného zákona od 27.03.2020 do 30.04.2020, vtedy by táto lehota bola zachovaná,\nlebo by neplynula. Z týchto dôvodov § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. poskytujú ochranu pred premlčaním,\nresp. zánikom nároku oprávnenej osoby, avšak toto ustanovenie sa vzťahuje len na tie prípady, resp.\nlehoty, ktoré mali uplynúť v § 1 vymedzenom časovom rámci, teda, ak by koniec lehoty spadal do\nčasového obdobia konkretizovanom daným ustanovením. Je potrebné uviesť, že nie všetky lehoty sa\npredlžujú. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na § 1 písm. b) citovaného zákona, podľa ktorého, ak\nby premlčacia lehota uplynula po 12.03.2020 do dňa účinnosti tohto zákona, teda do 27.03.2020, zákon\npredĺžil túto lehotu o 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Na základe daného ustanovenia tiež\ndošlo k zmene v plynutí lehôt, relatívne premlčanému/zaniknutému právu priznal nárokovateľnosť, ktorú\nvšak obmedzil lehotou ďalších 30 dní. Aj toto ustanovenie vychádzalo z predpokladu, že došlo k zániku\ntakéhoto práva alebo k jeho premlčaniu v kritickom období. Zákonodarca neumožnil akékoľvek ďalšie\nplynutie danej lehoty a predĺženie lehoty o tieto dni výslovne viazal na uplynutie lehoty v konkrétnom\nčasovom rámci, teda negeneralizoval akékoľvek všeobecné plynutie lehôt.\n13. Uvedený právny názor vyslovil už napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn.\n15CoCsp/24/2023 zo dňa 29.05.2024, ktorý zároveň konštatoval, že: Ak by súd mal uveriť argumentácii\nžalobcu, táto by bola správna v prípade, ak by § 1 písm. a) bol v znení: Lehoty ustanovené právnymi\npredpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde a) v čase odo\ndňa účinnosti tohto zákona do 30.04.2020 neplynú. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že zákon č. 62/2020\nZ. z. rozlišuje plynutie hmotnoprávnych lehôt a procesnoprávnych lehôt, čo vyplýva z osobitnej úpravy\nplynutia hmotnoprávnych lehôt v § 1 a § 8 a procesnoprávnych lehôt v § 2 a § 9. Odvolací súd zdôrazňuje,\nže pokiaľ zákaz pohybu z dôvodu pandémie ochorenia Covid-19 nemohol žiadnym spôsobom ohroziť\nprávo vymáhateľné na súde v dostatočne dlhej premlčacej dobe na súde, nie je dôvod na predĺženie\npremlčacej doby, ktorej cieľom je nútiť k oprávneniu osobu, aby si svoje práva uplatnila na súde v\nprimeranej lehote. Odvolací súd tiež poukazuje na čl. 2 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo\nporušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený\nprincíp právnej istoty. V zmysle ods. 2 právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,\nže jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;\nak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho\nspor bude rozhodnutý spravodlivo. Vzhľadom na danú právnu úpravu odvolací súd dospel k záveru,\nže nemá dôvod odchýliť sa od doterajšej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý\nk plynutiu premlčacích lehôt vyjadril svoje závery v rozhodnutiach spisové značky 17CoCsp/44/2023,\n17CoCsp/8/2022, 43CoCsp/16/2022, 14Co/10/2022, 17CoCsp/8/2022, 17CoCsp/41/2022. Rovnako\nplynutie lehôt posúdil napr. Krajský súd v Nitre v rozhodnutí 8CoCsp/17/2022. Rovnaký názor vyplýva aj z\nrozhodnutí Najvyššieho súd SR napr. z uznesenia sp. zn. 2Cdo/220/2021 zo dňa 29.09.2021, uznesenia\nsp. zn. 4Cdo/197/2020 zo dňa 25.03.2021, uznesenia sp. zn. 7Cdo/319/2021 zo dňa 30.11.2021,\nuznesenia sp. zn. 2Obdo/67/2020 zo dňa 28.03.2023. Všetky rozhodnutia najvyššieho súdu sa týkajú\nplynutia procesných lehôt ustanovených zákonom alebo určených súdom na vykonanie procesného\núkonu v konaní pred súdom účastníkom konania a stranám sporu podľa § 2 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona\nč. 62/2020 Z. z..\n14. Odvolací súd v neposlednom rade uvádza, že súd prvej inštancie správne interpretoval zákon\nč. 62/2020 Z. z., keď je nepochybné, že cieľom poskytnutej ochrany boli práva a vzťahy, v prípade\nktorých lehota na ich uplatnenie mala skončiť vo vymedzenom období a nie predĺžiť lehoty tam, kde\ntieto nebolo potrebné realizovať v čase obmedzení nariadených v súvislosti s COVID-19. V opačnom\nprípade by nastal stav, že všade tam, kde bolo možné právo uplatniť aj mimo vymedzeného obdobia, t. j.\nmimo najobmedzujúcejších opatrení v súvislosti s COVID-19, by boli lehoty ešte aj generálne predĺžené\no ďalších 35 dní. Žalobca v prejednávanom prípade mal možnosť uplatniť svoje právo bez obáv, že\npre opatrenia s COVID-19 by došlo k jeho preklúzii v riadnej zákonnej lehote podľa ZoKR a neexistuje\nprávna úprava, ktorá by toto jeho právo predĺžila. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru\no oneskorenom podaní žaloby, čím došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, a preto\nnemal inú možnosť ako podanú žalobu zamietnuť.\n\n15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil, ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací\nsúd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je\nvecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na ich\nnáhradu nepriznal, nakoľko si v odvolacom konaní tento nárok neuplatnili a žiadne trovy im ani nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37Cbi/5/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "b881fa5b-c541-4178-8e62-79bd25cda767:dc12416e-8d7c-49d9-a1e3-5e78a47ca12e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8114209282.1", "spisova_znacka": "7Cdo/319/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/319/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8114209282.1"}, {"guid": "25187b47-a796-4142-817a-7bd8832f9e61:7d59bf9d-dce7-40fe-a198-669307522e9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "15CoCsp/24/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoCsp/24/2023 z 25. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-10-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/25187b47-a796-4142-817a-7bd8832f9e61:7d59bf9d-dce7-40fe-a198-669307522e9b"}, {"guid": "75330067-7854-4bce-86f6-cdd75f7b34d1:ac5dc892-f512-4955-84ce-9b935e5a86cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoCsp/41/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/41/2022 z 26. 7. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-07-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/75330067-7854-4bce-86f6-cdd75f7b34d1:ac5dc892-f512-4955-84ce-9b935e5a86cf"}, {"guid": "0ebc419d-6535-4930-9db0-78824eb6103b:436e3d7f-eb7e-47f9-95df-3e49764b552b", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoCsp/17/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoCsp/17/2022 z 20. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2022-10-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0ebc419d-6535-4930-9db0-78824eb6103b:436e3d7f-eb7e-47f9-95df-3e49764b552b"}, {"guid": "a92cf95f-cc80-453b-8901-1a7a452d2ee6:37f71197-1e23-4b26-840e-8dd29f313380", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/22/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/22/2022 z 28. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-09-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a92cf95f-cc80-453b-8901-1a7a452d2ee6:37f71197-1e23-4b26-840e-8dd29f313380"}, {"guid": "99b0d329-4f96-4285-bc4f-ee6992951048:9cd9a16d-1219-4dc9-a719-0596183e2ba1", "ecli": null, "spisova_znacka": "43CoCsp/16/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/16/2022 z 7. 7. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-07-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/99b0d329-4f96-4285-bc4f-ee6992951048:9cd9a16d-1219-4dc9-a719-0596183e2ba1"}], "citovane_v": []}