{"guid": "1d86aa97-a6f8-43b4-ac69-6e6040dbae38:c7f9a759-eb74-4990-b20b-a80922ca3e78", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1120209364.3", "spisova_znacka": "3CoKR/28/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/28/2023 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2024, sp. zn. 3CoKR/28/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1120209364.3", "identifikacne_cislo": "1120209364", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7f9a759-eb74-4990-b20b-a80922ca3e78", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1120209364.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1120209364.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1120209364.3/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoKR/28/2023\n1120209364\n30. 10. 2024\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2024:1120209364.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov\nsenátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Berry Slovakia, s.r.o.\n(predtým RPC Bramlage Velký Meder s.r.o.), so sídlom Okočská 74, 932 01 Veľký Meder, IČO: 36\n690 929, právne zast.: JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, 811\n09 Bratislava, IČO: 36 857 076, proti žalovanému: AVANS s.r.o., so sídlom Holubyho 1, 811 03\nBratislava, IČO: 31 318 967, právne zast.: JUDr. Róbert Šimko, advokát, so sídlom Grösslingova 56,\n811 09Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava I, č.k. 2Cbi/13/2020-1032 zo dňa 26.07.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/13/2020-1032 zo dňa\n26.07.2022 potvrdzuje.\nII. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným\nuznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 1 - ods. 3 a § 95\nods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), zamietol žalobu žalobcu a žalovanému\npriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným\nuznesením.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd\ndňa 30.04.2020 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená v reštrukturalizačnom konaní\nsp. zn. 27R/2/2019 voči dlžníkovi (žalovanému) vo výške 580.806,66 Eur, ktorá vznikla na základe\nprávoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/23/2018-1181 zo dňa\n25.06.2019, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/138/2009-1088 zo\ndňa 17.10.2017, zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 30, je nesporná a\nzistená čo do výšky poradia (E - iná pohľadávka) v zmysle prihlášky žalobcu. Žalobca uviedol, že správca\ndlžníka v reštrukturalizačnom konaní poprel žalobcovi ako veriteľovi žalovaného uvedenú pohľadávku\nz dôvodu, že vznikla v období od 09.08.2007 do 30.10.2007, pričom žalovaný bol prostredníctvom\nIng. Pavla Macha ako prokuristu vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi spriaznenou osobou, nakoľko\nIng. Pavol Mach pôsobil v období od 02.08.2007 do 19.02.2009 v spoločnosti RPC Bramlage Veľký\nMeder s.r.o. (žalobcu) ako prokurista. Správca v písomnom oznámení o popretí pohľadávky uviedol,\nže Ing. Pavol Mach ako prokurista spoločnosti bol spriaznenou osobou žalobcu v zmysle § 9 ods. 1\npísm. a/ ZoKR, zároveň X.. A. K. bola blízkou osobou vo vzťahu k Ing. Pavlovi Machovi podľa § 9\n\nods. 1 písm. d/ ZoKR a zároveň žalovaný bol spriaznený voči žalobcovi podľa § 9 ods. 1 písm. e/\nZoKR, nakoľko X.. A. K. mala ako spoločník v spoločnosti žalovaného 100 %-nú majetkovú účasť. Ako\npopretý veriteľ žalobca nemohol hlasovať na schôdzi veriteľov, ktorá sa konala dňa 27.04.2020, pričom\nsprávca podnet na priznanie hlasovacích práv, ktorý bol žalobcom podaný v časovom predstihu pred\nschôdzou, nepostúpil Okresnému súdu Bratislava I. Taktiež správca odignoroval požiadavky žalobcu na\nposunutie schôdze veriteľov s ohľadom na zákaz usporadúvať hromadné podujatia, športovej, kultúrnej,\nspoločenskej či inej povahy vydaný Úradom verejného zdravotníctva SR. Podľa žalobcu správcom\noznačená spriaznenosť veriteľa prostredníctvom osoby bývalého prokuristu Ing. Pavla Macha, ktorá je\ndôvodom popretia pohľadávky správcom, neexistuje, respektíve nemožno ju zákonne a spravodlivo na\ndaný prípad aplikovať, pričom táto spriaznenosť je navyše sporná. Žalobca má za to, že novelizované\nustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR vykonané zákonom č. 348/2011 Z.z. sa dotýka každého spriazneného\nveriteľa. Nepodlieha však na pohľadávky a osoby, ktorých dotyk spriaznenosti vznikol pred účinnosťou\nustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR. Zákonodarca nijakým spôsobom nešpecifikuje ani časovo neohraničuje\npôsobnosť ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR, čo dokazuje aj absencia prechodných ustanovení. V čase\nexistencie spriaznenosti v období od 02.08.2007 do 19.02.2009 (vykonávanie funkcie prokuristu Pavla\nMacha), ktorá trvala približne 17 mesiacov, však ustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR, v zmysle ktorého\nsa aj pohľadávka spriazneného veriteľa z hľadiska poradia posudzuje ako podriadená pohľadávka,\nneexistovalo. Spriaznenosť bola správcom určená podľa Ing. Pavla Macha, ktorý bol v období od\n02.08.2007 do 19.02.2009 prokuristom žalobcu a vzhľadom na to, že právna úprava vo vzťahu k §\n95 ods. 3 ZoKR vstúpila do platnosti až v roku 2012, teda v dobe, kedy žiaden náznak spriaznenosti\nmedzi žalovaným a žalobcom neexistoval, nie je možné v súlade so zákazom retroaktivity túto právnu\núpravu v predmetnom reštrukturalizačnom konaní vo vzťahu k osobe Ing. Pavla Macha a pohľadávke\nžalobcu aplikovať. Ustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR je potrebné interpretovať v súlade so zmyslom\na účelom danej právnej úpravy, pričom teologickému výkladu zodpovedá taká interpretácia, ktorej\núčelom je chrániť pred pohľadávkami spriaznených osôb, pri ktorej sa zohľadní jednak reálna existencia\nspriaznenosti, miera spriaznenosti a dôvod vzniku pohľadávky. Preto sa musí v každom jednotlivom\nprípad posudzovať dotyk spriaznenosti konkrétnej osoby a jeho vplyv na priebeh reštrukturalizačného\nkonania a možnosti upokojenia. V danom prípade žalobca ako kupujúci uzavrel so žalovaným ako\npredávajúcim dňa 09.05.2007 zmluvu, ktorej predmetom bol prevod časti podniku žalovaného, pričom\nv čase uzatvorenia tejto zmluvy Ing. Pavol Mach nevykonával funkciu prokuristu žalobcu. Ing. Pavol\nMach bol prokuristom veriteľa len v krátkom období od 02.08.2007 do 19.02.2009 a žaloba o zaplatenie\ndlhu - správcom popretej judikovanej pohľadávky, bola podaná po skončení funkcie Ing. Pavla Macha\nako prokuristu. Navyše toho času neexistujú medzi žalobcom a žalovaným žiadne obchodné vzťahy,\nnaopak strany sporu vedú medzi sebou ďalšie súdne spory, aj súdny spor medzi žalobcom a konateľkou\nžalovaného X.. A. K.. V súvislosti s popretím pohľadávky žalobcu s poukazom správcu na § 9 ods.\n1 písm. a/ až d/ ZoKR žalobca uvádza, že z hľadiska vyhodnotenia kvalifikovanej účasti Ing. Pavla\nMacha v spoločnosti RPC Bramlage Veľký Meder s.r.o. zastáva názor, že Ing. Pavol Mach ako prokurista\nmal právo zastupovať spoločnosť len v prípade súhlasného prejavu vôle ďalšieho z prokuristov, čo do\nznačnej miery obmedzuje akýkoľvek samostatný vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý by zodpovedal čo\ni len jednopercentnému podielu. Na záver žalobca poukázal aj na skutočnosť, že popretie pohľadávky\nsprávcom vychádza z nesprávneho vyhodnotenia otázky spriaznenosti, čo odňatie práva na spravodlivý\nproces ešte viac zvýrazňuje.\n3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú\na neopodstatnenú, keď má za to, že pohľadávka žalobcu bola správcom žalovaného popretá správne čo\ndo prihláseného poradia - popreté poradie pohľadávky E - iná pohľadávka a uznaná poradie pohľadávky\nD - podriadená pohľadávka. Pohľadávka žalobcu má priamo zo zákona postavenie podriadenej\npohľadávky. Správca bol preto povinný postupovať v súlade so zákonom a túto pohľadávku poprieť čo\ndo poradia, nakoľko ju žalobca prihlásil do reštrukturalizácie v nesprávnom poradí. Žalovaný má za to,\nže vzhľadom na skutočnosť, že od 02.08.2007 do 19.02.2009 pôsobil Ing. Pavol Mach v spoločnosti\nžalobcu ako prokurista, pričom Ing. Pavol Mach ako prokurista spoločnosti bol spriaznenou osobou\nžalobcu podľa § 9 ods. 1 písm. a/ ZoKR a zároveň pani A. K. bola blízkou osobou (K.) vo vzťahu k Ing.\nPavlovi Machovi, podľa § 9 ods. 1 písm. d/ ZoKR a zároveň spoločnosť žalovaného bola spriaznená voči\nspoločnosti žalobcu podľa § 9 ods. 1 písm. e/ ZoKR, nakoľko pani A. K. mala ako spoločník v spoločnosti\nžalovaného 100 %-nú majetkovú účasť, možno konštatovať, že pohľadávka žalobcu sa podľa § 95 ods.\n3 ZoKR posudzuje vo vzťahu k spoločnosti žalovaného ako spriaznená pohľadávka, nakoľko žalovaný\nbol prostredníctvom Ing. Pavla Macha ako prokuristu vo vzťahu k žalobcovi spriaznenou osobou.\nAplikácia ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR nie je v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity, nakoľko\n\nsporné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2012 a reštrukturalizačné konanie žalovaného bolo\nzačaté dňom 17.01.2020. Z výkladu daného ustanovenia je jasné, ktoré pohľadávky majú postavenie\npodriadených pohľadávok, keďže zákon explicitne zaraďuje pohľadávky patriace veriteľovi, ktorý je alebo\nkedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s dlžníkom, medzi podriadené pohľadávky. Takýmto\nveriteľom je nepochybne aj žalobca. Zákon nedefinuje rôzne kategórie spriaznených veriteľov s rôznym\nprávnym postavením podľa stupňa spriaznenosti. Teda pokiaľ veriteľ spĺňa definičné znaky spriaznenej\nosoby podľa § 9 ZoKR, jeho pohľadávka má postavenie pohľadávky spriazneného veriteľa so všetkými\nprávnymi následkami z toho vyplývajúcimi, a to bez ohľadu na zákonný dôvod spriaznenosti. Zákon\nnevytvára priestor pre kategorizáciu spriaznených veriteľov na tých, na ktorých sa bude aplikovať §\n95 ods. 3 ZoKR a tých, na ktorých sa dané ustanovenie nebude aplikovať. Žalovaný tiež poukázal na\nto, že žalobca nenamieta skutočnosť, že vo vzťahu k žalovanému ma postavenie spriaznenej osoby\npodľa § 9 ZoKR, t.j. medzi sporovými stranami nie je sporná skutočnosť, že žalobca spĺňa definičné\nznaky spriaznenej osoby žalovaného ako dlžníka podľa § 9 ZoKR. Vedenie súdnych sporov medzi\nžalobcom a žalovaným, ako aj to, či v súčasnosti existujú nejaké obchodné vzťahy medzi žalobcom a\nžalovaným, nemá žiadny vplyv na posúdenie spriaznenosti osôb podľa § 9 ZoKR. Pohľadávka žalobcu\nmá priamo zo zákona postavenie podriadenej pohľadávky, preto mal správca povinnosť postupovať v\nsúlade so zákon a pohľadávku poprieť čo do poradia, nakoľko si ju žalobca prihlásil do reštrukturalizácie\nv nesprávnom poradí. Vzhľadom na to, že žalobcova pohľadávka nebola popretá čo do právneho\ndôvodu, výšky ani vymáhateľnosti, nebol vylúčený z vplyvu na reštrukturalizačné konanie a bol zaradený\ndo reštrukturalizačného plánu, keďže jeho pohľadávka bola zaradená do skupiny č. 4 - spriaznené\npohľadávky s príslušným rozsahom upokojenia, pričom o nepriznaní hlasovacích práv rozhodol Okresný\nsúd Bratislava I uznesením zo dňa 09.07.2020.\n4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že spornou skutočnosťou v predmetnom\nkonaní bola spriaznenosť osoby Ing. Pavla Macha so žalovaným a aplikácia tvrdenej spriaznenosti\nna prihlásenú pohľadávku v súvislosti s jej popretím podľa § 95 ods. 3 ZoKR. Medzi stranami sporu\nnebolo sporné, že dôvody popretia pohľadávky nesmerujú ani k právnemu dôvodu vzniku, ani k výške,\nale výlučne a iba k poradiu uspokojenia, a to z dôvodu zistenej spriaznenosti žalobcu ako veriteľa a\nžalovaného ako úpadcu. Súd prvej inštancie k spornej otázke spriaznenosti žalobcu prostredníctvom\nIng. Pavla Macha so žalovaným uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že Ing. Pavol Mach vykonával\nfunkciu prokuristu v spoločnosti žalobcu v období od 02.08.2007 do 19.02.2009, bol spriaznenou\nosobou žalobcu v zmysle § 9 ods. 1 písm. a/ ZoKR a zároveň A. K. bola blízkou osobou - K. Ing.\nPavla Macha podľa § 9 ods. 1 písm. d/ ZoKR, preto spoločnosť žalovaného bola spriaznená voči\nspoločnosti žalobcu podľa § 9 ods. 1 písm. e/ ZoKR, keďže A. K. mala ako spoločník v spoločnosti\nžalovaného 100 %-nú majetkovú účasť. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že spriaznenosť žalobcu\nako veriteľa prihlásenej pohľadávky a žalovaného ako dlžníka podľa § 9 ods. 1 písm. a/, d/ a e/\nZoKR v reštrukturalizácii sp. zn. 27R/2/2019 je jednoznačne preukázaná, a preto pohľadávka žalobcu\nmôže byť uspokojovaná iba v poradí podriadených pohľadávok v súlade s § 95 ods. 3 ZoKR. Popretie\ndanej pohľadávky správcom čo do poradia, súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené vyhodnotil za\ndôvodné a správne. Sú prvej inštancie ďalej uviedol, že z tvrdení strán sporu je nesporné, že predmetná\npohľadávka vznikla v roku 2007 a Ing. Pavol Mach vykonával funkciu prokuristu od 02.08.2007 do\n19.02.2009, je tak zjavné, že žalobca po vzniku pohľadávky bol spriaznený so žalovaným až do\nroku 2009. Pre posúdenie pohľadávky veriteľa ako podriadenej pohľadávky v zmysle ustanovenia\n§ 95 ods. 3 ZoKR sa pri jednoznačnom preukázaní spriaznenosti veriteľa s úpadcom v zmysle\nustanovenia § 9 ods. 3 ZoKR zohľadňuje jedine časové hľadisko vyhlásenia reštrukturalizácie na\nmajetok úpadcu. Moment vyhlásenia reštrukturalizácie je zároveň relevantný iba v súvislosti s tým, či\nbola vyhlásená pred účinnosťou novely ZoKR realizovanou zákonom č. 348/2011 Z.z. alebo po nej.\nOtázka vzniku pohľadávky alebo spriaznenosti je z tohto dôvodu irelevantná (napr. rozsudok NS SR sp.\nzn. 4Obdo/43/2019 zo dňa 27.05.2020). Z hľadiska momentu vzniku spriaznenosti alebo pohľadávky\nžalobcu je potrebné uviesť, že zákon č. 348/2011 Z.z. pri zavedení inštitútu podriadených pohľadávok,\nmedzi ktoré zaradil aj pohľadávky veriteľov, ktorí sú spriaznení s dlžníkom, vo svojich prechodných\nustanoveniach jasne a zrozumiteľne uviedol, že konkurzné konania začaté pred 1. januárom 2012 sa\ndokončia podľa doterajších predpisov, z čoho nepochybne vyplýva, že táto novela ZoKR pôsobí len\nna reštrukturalizačné konania začaté po jej účinnosti a keďže reštrukturalizačné konanie žalovaného\nzačalo dňa 17.01.2020, je nepochybné, že aplikáciu a posúdenie spriaznenosti podľa § 95 ods. 3 ZoKR\nv spojení s § 9 ZoKR v danom konaní nemožno považovať za porušenie zásady zákazu retroaktivity.\nĎalej súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR jediné\nrozlišovacie kritérium na uplatnenie danej právnej úpravy a posúdenie pohľadávky ako podriadenej,\n\nje potrebné považovať len moment vyhlásenia reštrukturalizácie a nie moment vzniku spriaznenosti\nžalobcu voči žalovanému. Nakoľko predmetné reštrukturalizačné konanie sa začalo po účinnosti vyššie\nuvedenej novely, pohľadávka žalobcu je podriadená bez ohľadu na to, ktorá časová verzia ZoKR bude\nna túto pohľadávku aplikovaná. Dôvody zavedenia takto prísnej právnej úpravy zákonodarca odôvodnil\nv dôvodovej správe k zákonu č. 348/2011 Z.z., ktorá do ustanovenia § 95 doplnila odsek 3, zaviedla\nsa nová podriadená trieda veriteľov, ktorých uspokojenie sa podriaďuje uspokojeniu ostatných veriteľov.\nDo tejto triedy sa zaradili veritelia, ktorí sú spriaznení s dlžníkom. Títo veritelia negatívnym spôsobom\novplyvňujú priebeh konkurzného konania, a to na úkor ostatných veriteľov, ktorí nie sú spriaznení s\ndlžníkom. Predchádzajúca právna úprava nevylučovala, v praxi to bolo dokonca bežné, že v konkurze\nako významní veritelia vystupujú buď samotní štatutári, prípadne osoby priamo prepojené s akcionárom\ndlžníka alebo štatutárom dlžníka. Záujmom týchto osôb však nebolo dosiahnuť čo najvyššiu mieru\nuspokojenia veriteľov, ale zachovať v právnych vzťahoch status quo, ktorý bol založený pred vyhlásením\nkonkurzu. Odhliadnuc od toho, spriaznení veritelia mali spravidla možnosť ovplyvňovať podnikanie\ndlžníka pred vyhlásením konkurzu, prípadne z tohto podnikania profitovať, pričom bežní veritelia takúto\nmožnosť nemali. Nová trieda zohľadňuje aj túto skutočnosť. Nová trieda tzv. spriaznených veriteľov\nvychádza z konceptov, ktoré sú upravené v zahraničných právnych úpravách, či už v nemeckej právnej\núprave, prípadne v anglosaských právnych úpravách. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel a účel\nzavedenia danej právnej úpravy, súd prvej inštancie nemal priestor na odlišný výklad alebo právne\nposúdenie žalobcom prihlásenej pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, keďže má za to, že zákon\núplne jasne a jednoznačne ustanovuje predpoklady určenia spriaznenosti ako aj spôsob a poradie\nuspokojenia podriadených pohľadávok. Súd prvej inštancie navyše upriamil pozornosť žalobcu aj na\nto, že podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR z roku 2020 výklad ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR\nnepripúšťa žiadne iné kritérium ako moment vyhlásenia reštrukturalizácie za rozhodujúce v otázke\naplikácie danej právnej úpravy. Na tomto mieste sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalovaného,\npodľa ktorého zákon nedefinuje rôzne kategórie spriaznených veriteľov s rôznym právnym postavení\npodľa stupňa spriaznenosti. Teda pokiaľ veriteľ spĺňa definičné znaky spriaznenej osoby podľa § 9 ZoKR,\njeho pohľadávka má postavenie pohľadávky spriazneného veriteľa so všetkými právnymi následkami z\ntoho vyplývajúcimi, a to bez ohľadu na zákonný dôvod spriaznenosti. Zákon tu teda nevytvára priestor\npre kategorizáciu spriaznených veriteľov na tých, na ktorých sa bude aplikovať § 95 ods. 3 ZoKR a\ntých, na ktorých sa dané ustanovenie nebude aplikovať. Teleologický výklad žalobcu v tomto prípade\nnemá žiadnu oporu v zákone a je možné skonštatovať, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je\nv rozpore s cieľom a zmyslom zavedenia daného sporného ustanovenia. Súd prvej inštancie tak žalobu\nžalobcu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu a žalovanému ako plne úspešnému priznal nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n5. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov, že napadnutý\nrozsudok je nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný, arbitrárny a závery súdu prvej inštancie sú\nzmätočné. Súd prvej inštancie podľa žalobcu vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval normu (§\n95 ods. 3 ZoKR) retroaktívne, čo je neprípustné. Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo zohľadnil iba\nčasové hľadisko vyhlásenia reštrukturalizácie a nie okamih vzniku a zániku spriaznenosti, pričom z\nodôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo je pohľadávka žalobcu podriadená bez ohľadu na to, ktorá\nčasová verzia ZoKR bude na túto pohľadávku aplikovaná. Rozsudok súdu prvej inštancie nedáva\nkonzistentné odpovede na podstatné otázky a súd sa nevysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa\nmožnej retroaktivity novely ZoKR. V čase uzatvorenia zmluvy Ing. Mach nevykonával funkciu prokuristu\nv spoločnosti žalobcu, ale týmto bol až od 02.08.2007 do 19.02.2009. Prokuristom tak nebol ani v\nčase podania žaloby. Navyše ako prokurista nebol oprávnený konať samostatne. V čase uzatvorenia\nzmluvy tak nebol spriaznenou osobou. V momente vyhlásenia reštrukturalizácie neexistovali ani žiadne\nobchodné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným a títo naopak vedú medzi sebou dlhoročné súdne spory.\nSú to protistrany, nie spriaznené osoby. Žalobca tiež spochybňuje naplnenie podmienky kvalifikovanej\núčasti Ing. Macha a v spoločnosti žalobcu. Bolo povinnosťou súdu zohľadniť, či žalobca vykonáva vplyv\nna žalovaného a či mal možnosť ovplyvňovať podnikanie žalovaného. Reštrukturalizácia bola povolená\naž v roku 2020 a je nemysliteľné, že žalobca ako veriteľ vykonával v dlžníkovi (žalovanom) vplyv pred\njej vyhlásením a že by sa tým dostal do výhodnejšieho postavenia ako ostatní veritelia. Pohľadávka\nžalobcu vznikla 09.05.2007, pričom Ing. Mach sa stal prokuristom až následne 02.08.2007. Pohľadávka\nžalobcu sa stala vynútiteľnou až dňom právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, kedy už\nIng. Mach dávno nebol spriaznenou osobou. Súd prvej inštancie na posúdenie veci síce aplikoval\npríslušné ustanovenia ZoKR, ale nesprávne ich interpretoval. Rovnako poukázal na nesprávne použitie\nrozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/43/2019, nakoľko v tej veci bol dovolateľ spriaznenou osobou v\n\nčase vzniku pohľadávky, ako aj v čase vyhlásenia konkurzu a v čase prihlásenia svojej pohľadávky\ndo konkurzu. Navyše žiaden právny predpis neukladá všeobecnému súdu byť viazaný akýmkoľvek\nrozhodnutím NS SR v inej veci. Novela ZoKR pôsobí pro futuro len na konkurzné konania začaté po jej\núčinnosti. Žalobca poukázal tiež na novelu ZoKR účinnú od 01.01.2016, ktorá napravila neprimeranú\nprísnosť ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR a v zmysle ods. 4 nemôže byť spriazneným veriteľom ten,\nkto ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku.\nZákaz retroaktivity je jeden zo základných princípov demokratickej spoločnosti. Žalobca nemohol z\ndôvodu absencie právnej úpravy predpokladať, že v budúcnosti bude z tohto dôvodu zaradený medzi\nspriaznené osoby pre účely reštrukturalizácie a nemal možnosť zohľadniť túto skutočnosť pri menovaní\nprokuristu. Zákonnú úprava ZoKR platná v rokoch 2007-2009 nijako nediskvalifikovala žalobcu ako\nveriteľa byť uspokojený z majetku úpadcu, resp. neobmedzovala úhradu jeho pohľadávky. Súd prvej\ninštancie tak vec nesprávne právne posúdil a pripustil retroaktivitu právnej normy v neprospech žalobcu.\nZa absolútne nesprávny považuje tiež záver súdu prvej inštancie, že teleologický výklad nemá oporu\nv zákone. Aktuálna právna úprava konkurzov a reštrukturalizácii má za cieľ zamedziť tomu, aby\nnajväčšími veriteľmi dlžníka neboli osoby s ním majetkovo a personálne prepojené, ktoré by tak prevzali\ncelé rozhodovanie nad priebehom konania. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná.\nTeleologický výklad zákon zodpovedá takému výkladu, podľa ktorého sa ustanovenie § 95 ods. 3\nnevzťahuje na pohľadávky, ktoré vznikli pred účinnosťou novely ZoKR a pri ktorých spriaznenosť vznikla\npred účinnosťou novely ZoKR, ak spriaznenosť neexistovala ani v čase začatia reštrukturalizačného\nkonania. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a\nžalobcovi priznal trovy prvostupňového ako aj odvolacieho konania v celom rozsahu.\n\n6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku\nje detailne a presvedčivo odôvodnené, pričom dáva logické a zrozumiteľné odpovede na všetky\nťažiskové otázky majúce význam pre konečné rozhodnutie prvoinštančného súdu. V zmysle ustálenej\njudikatúry ÚS SR súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces. Odvolaním napadnutý rozsudok spĺňa všetky kvalitatívne požiadavky kladené\nnajvyššími súdnymi autoritami na obsahové náležitosti odôvodnenia súdnych rozhodnutí. Prvoinštančný\nsúd svoje právne závery podoprel o jasný výklad posudzovania spriaznenosti veriteľa a úpadcu,\nobsiahnutý práve v rozsudku NS SR sp. zn. 4Obdo/43/2019 zo dňa 27.05.2020. Tento výklad je vždy vo\nvšeobecnosti aplikovateľný na posudzovanie momentu vzniku spriaznenosti veriteľov a úpadcu. Keďže\npráve táto otázka bola pre meritórne rozhodnutie kruciálna, súd prvej inštancie logicky správne aplikoval\nprávne závery tohto rozhodnutia NS SR aj na prejednávanú vec, z ktorého o.i. vyplýva, že: „Dovolateľ\ntvrdí, že pre posúdenie pohľadávky ako spriaznenej, a teda zaradenej medzi podriadené pohľadávky, je\nrozhodný okamih vzniku samotnej pohľadávky, pričom viazanie pohľadávky na takto určené separačné\nkritérium odôvodňuje následnou legislatívnou úpravou textu vo veci aplikovaného ustanovenia § 95 ods.\n3 ZKR, a to doplnením slovného spojenia „alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky“. Táto legislatívna\nzmena má podľa dovolateľa potvrdzovať jeho záver o tom, že spriaznenosť veriteľa a dlžníka je potrebné\nskúmať k momentu vzniku samotnej pohľadávky, keď túto povinnosť súdu zákonodarca explicitne\nzakotvil práve týmto doplnením textu zákona. Dovolací súd s takýmto výkladom ustanovenia § 95 ods. 3\nZKR dovolateľom nesúhlasí a uvádza, že nie je možný iný výklad uvedenej legislatívnej zmeny, ako ten,\nže sa jedná len o spresňujúcu formuláciu interpretačnej povahy, ktorá v zásade ani nebola nevyhnutná. V\ntejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na závery odbornej literatúry, v zmysle ktorej „podľa formulácie\nv znení účinnom do 01.01.2016 z hľadiska časového môžeme identifikovať dve skupiny podriadených\npohľadávok. Do prvej skupiny zaraďujeme pohľadávky, ktoré patrili veriteľovi, ktorý v čase uplatnenia\npohľadávky v konkurze nebol spriaznený s úpadcom, ale v minulosti tento veriteľ bol spriaznenou osobou\nalebo jeho pohľadávka, ktorú nadobudol, patrila inému veriteľovi, ktorý bol spriaznený s úpadcom.\nDo druhej skupiny zaraďujeme pohľadávky, ktoré v čase ich uplatnenia v konkurze patria veriteľovi\nspriaznenému s úpadcom a preto ich „právna minulosť“ je právne irelevantná. Preformulovaná právna\núprava nič neprináša a vyjadruje len to, že časový úsek, kedy patrila pohľadávka veriteľovi (prvá skupina)\nspriaznenému s úpadcom, je právne irelevantná.“ Citovaný výklad NS SR pri posudzovaní spriaznenosti\nveriteľa a úpadcu súd prvej inštancie prevzal a rozvinul v odôvodnení rozsudku, a to aj s poukazom na\ndôvodovú správu k zákonu č. 348/2011 Z.z., ktorým bol do § 95 ZoKR doplnený odsek 3 so zavedením\n\nnovej podriadenej triedy veriteľov, ktorých uspokojenie sa podriaďuje uspokojeniu ostatných veriteľov. Z\nuvedeného tak nepochybne vyplýva, že pre posúdenie spriaznenosti veriteľa a úpadcu je rozhodujúcim\nkritériom skutočnosť, že táto spriaznenosť existovala kedykoľvek od momentu vzniku pohľadávky, a to\nbez ohľadu na to, ako dlho následne táto spriaznenosť trvala. Existencia spriaznenosti v ktoromkoľvek\nokamihu od vzniku pohľadávky je preto dôvodom na aplikáciu § 95 ods. 3 ZoKR. Ustanovenie § 95 ods. 3\nZoKR nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2012, pričom s účinnosťou od 01.01.2016 (zákon č. 87/2015 Z.z.)\ndošlo len k jeho upresneniu doplnením slovného spojenia „alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky“. Pre\naplikáciu ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR je preto rozhodujúci moment vyhlásenia reštrukturalizácie, a to\nz hľadiska toho, či bola vyhlásená pred účinnosťou novely ZoKR, realizovanou zákonom č. 348/2011\nZ.z. alebo po nej. Reštrukturalizačné konanie žalovaného bolo začaté dňa 17.01.2020, to znamená\njednoznačne až po účinnosti právnej úpravy, ktorou boli od 01.01.2012 ustanovením § 95 ods. 3 ZoKR\nupravené tzv. spriaznené pohľadávky. Je preto nepochybné, že ustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR súd\nprvej inštancie aplikoval správne, pričom nemožno hovoriť o žiadnom rozpore so zásadou zákazu\nretroaktivity. Takýto rozpor by mohol nastať jedine vtedy, ak by reštrukturalizačné konanie žalovaného\nzačalo ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z.z., t.j. pred 01.01.2012. V posudzovanom prípade\nvšak tomu tak nie je. Je nepochybne zrejmé, že jediným časovým kritériom určujúcim zaradenie\nprihlásenej pohľadávky medzi spriaznené pohľadávky, je skutočnosť spriaznenosti veriteľa s úpadcom,\nktorá existovala kedykoľvek od vzniku pohľadávky, a to bez ohľadu na dĺžku následného trvania tejto\nspriaznenosti. Žalobcovi ako veriteľovi vznikla voči žalovanému ako dlžníkovi v období od 30.07.2007\ndo 30.10.2007 v súvislosti s pohľadávkami z obchodného styku vyplývajúcimi z uzatvorenej Zmluvy o\npredaji časti podniku zo dňa 09.05.2007, pričom sa jednalo o pohľadávky, ktoré boli žalobcovi priznané\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/23/2018-1181 zo dňa 25.06.2019, z odôvodnenia\nktorého vyplýva, že súd tieto právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a\ntieto pohľadávky vznikli a stali sa splatné v období od 30.07.2007 do 30.10.2007, teda v období,\nkedy Ing. Pavol Mach pôsobil v spoločnosti žalobcu ako prokurista. Spriaznenosť veriteľa a úpadcu\nprostredníctvom prokuristu Ing. Pavla Macha tak existovala v čase predpokladanom § 95 ods. 3\nZoKR. Žalobca s cieľom spochybniť spriaznenosť veriteľa a úpadcu v rozhodujúcom období, sa snaží\nprezentovať „právne úvahy“, podľa ktorých pojem „vznik pohľadávky“ je totožný s vykonateľnosťou\npohľadávky. Z toho žalobca vyvodzuje, že predmetná pohľadávka mala vzniknúť až po právoplatnosti a\nvykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave a táto úvaha žalobcu je nesprávna. K argumentácii\nžalobcu ohľadom zákazu retroaktivity a aplikácie teleologického výkladu, sa žalovaný počas konania\nvyjadril a s týmito sa vysporaidal aj súd prvej inštancie.\n7. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na skutočnosť, že na základe preskúmania\nplnomocenstva žalobcu udeleného advokátskej kancelárii DLP Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte\nGmbH, organizačná zložka, sídlo: Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31 782 574 zo dňa 25.02.2020\na substitučného plnomocenstva udeleného spoločnosťou DLP Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte\nGmbH, IČO: 6023711 substitútovi JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., sídlo: Suché mýto 1,\n811 03 Bratislava, IČO: 36 857 076, zo dňa 08.05.2017, ktoré boli žalobcom pripojené k podanej\nžalobe, dospel žalovaný k záveru, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou a žalobca nie je\nv konaní riadne právne zastúpený. Žalovaný namieta absolútnu neplatnosť žalobcom predložených\nplnomocenstiev z dôvodu rozporu so zákonom. V zmysle žaloby a jej príloh bola žaloba podpísaná\na podaná za žalobcu splnomocneným zástupcom: DLA Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte GmbH,\norganizačná zložka podľa Plnomocenstva z 25.02.2020, pričom za splnomocneného zástupcu žalobcu\npodpísal a podal žalobu substitučný zástupca: JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka. s.r.o., ktorý bol\nna tento úkon údajne splnomocnený zástupcom: DLA Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte GmbH,\norganizačná zložka. V plnomocenstve DLA, ktorým žalobca splnomocnil advokátsku kanceláriu na\nzastupovanie v tomto súdnom konaní, je ako splnomocnenec žalobcu označený: “DLA Piper WeissTessbach Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, sídlo: Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31\n782 574“. Nakoľko organizačná zložka nie je samostatným právnym subjektom, žalovaný má za to, že\ntakejto „entite“ bez právnej subjektivity nemožno platne udeliť plnomocenstvo. V prípade plnomocenstva\nDLA udeleného žalobcom pre DLA Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka,\nide o plnomocenstvo udelené pre non subjekt. Takéto plnomocenstvo je absolútne neplatné, keď aj v\nzmysle platnej judikatúry odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku nemajú spôsobilosť byť\núčastníkom občianskeho súdneho konania. Z obsahu plnomocenstva pre Stessl vyplýva, že vzhľadom\nna skutočnosť, že JUDr. Dr. Michaela Stessl nemôže byť z dôvodu rozporu s právnymi predpismi SR\nustanovená do funkcie vedúceho organizačnej zložky zriaďovateľa DLA PIPER WEISS-TESSBACH\nRechtsanwälte GmbH, čo splnomocniteľ výslovne uvádza v texte plnomocenstva, splnomocniteľ jej\n\nnamiesto jej ustanovenia do funkcie vedúceho organizačnej zložky udeľuje plnomocenstvo v rovnakom\nrozsahu, ako má vedúci organizačnej zložky formou udelenia tejto plnej moci. Žalovaný je tak toho\nnázoru, že splnomocnený právny zástupca týmto právnym úkonom (plnomocenstvom Stessl) výslovne\na vedome obchádza zákon, keď udeľuje osobe, ktorá nesmie byť z dôvodu konfliktu záujmov a rozporu\ns právnymi predpismi SR ustanovená do funkcie vedúceho organizačnej zložky, rovnaké oprávnenia,\naké má vedúci organizačnej zložky. Plnomocenstvo Stessl ani po obsahovej stránke nespĺňa náležitosti\nsubstitučného plnomocenstva, nakoľko v ňom nie je uvedený rozsah poverenia. Vo všeobecnosti platí,\nže ak v sporovom konaní uskutoční zástupca úkon v mene zastúpenej sporovej strany, musí mať súd\npísomným splnomocnením (§ 92 ods. 1 CSP) preukázanú existenciu a rozsah zastúpenia. Pri úkonoch\nzástupcu predstavuje písomné splnomocnenie procesnú podmienku v zmysle § 161 CSP. Absencia\nriadneho splnomocnenia je odstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, ktorý od súdu vyžaduje\nuskutočnenie vhodných opatrení podľa § 161 ods. 3 CSP. V prípade neodstránenia tohto nedostatku\npodľa okolností prípadu a ako aj podľa procesného štádia súdneho konania tak musí súd konanie\nv zmysle § 161 ods. 3 in fine CSP zastaviť (napr. ak bola zástupcom bez riadneho splnomocnenia\npodaná žaloba, odvolanie, dovolanie alebo iný úkon smerujúci k začatiu konania alebo niektorého\njeho samostatného procesného štádia) alebo na úkon zástupcu neprihliadať ako na úkon sporovej\nstrany (napr. ak realizoval zástupca bez riadneho splnomocnenia späťvzatie žaloby, návrh na zmenu\nžaloby, prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, alebo ktorýkoľvek iný úkon, s ktorým\nnie je spojené začatie konania, alebo niektorého jeho samostatného procesného štádia). Vzhľadom na\nskutočnosti, že konanie o určenie popretej pohľadávky je konaním s obligatórnym právnym zastúpením,\nžaloba žalobcu bola podaná neoprávnenou osobou (osobou bez oprávnenia na zastupovanie žalobcu),\nkonanie na súde prvej inštancie bolo skončené a v súčasnosti prebieha odvolacie konanie a zákonná\nprekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky žalobcovi už uplynula; má žalobca\nza to, že v danej veci nie je možné nedostatok procesnej podmienky v podobe absentujúceho písomného\nsplnomocnenia konvalidovať a je na mieste súdne konanie zastaviť z dôvodu podania žaloby ako aj\nodvolania neoprávnenou osobou. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako\nvecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,\neventuálne, ak dôjde odvolací súd k záveru o neodstrániteľnosti vady konania ohľadne zastúpenia, aby\nodvolací súd konanie zastavil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n8. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch podaného odvolania a\nzároveň sa vyjadril k tvrdeniu žalovaného, ktorý namieta absolútnu neplatnosť žalobcom predložených\nsplnomocnení. Žalobca s týmito tvrdeniami nesúhlasí. Výkon advokácie je osobitne regulovaný\nzákonom o advokácii, ktorý priznáva organizačnej zložke zahraničnej právnickej osoby oprávnenie\nposkytovať v mene zahraničného združenia právne služby vrátane zastupovania. Obchodné spoločnosti\ns oprávnením na výkon advokácie majú osobitne upravený režim a podmienky realizácie podnikateľskej\nčinnosti. Zákon o advokácii priznáva organizačnej zložke zahraničného združenia zapísanej v zozname\norganizačných zložiek zahraničných združení, vedenom Slovenskou advokátskou komorou právnu\nsubjektivitu na poskytovanie právnych služieb. Žalobca je v konaní riadne zastúpený advokátom,\nnakoľko udelil splnomocnenie na zastupovanie organizačnej zložke DLA PIPER WEISS-TESSBACH\nRechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava - mestská časť Staré\nMesto 811 09 (predtým Suché mýto 1, 811 03 Bratislava), IČO: 31 782 574, zapísaná v obchodnom\nregistri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka číslo: 608/B. Organizačná zložka je zapísaná v\nobchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel Po, vložka číslo 608/B. Predmetom\nčinnosti organizačnej zložky je podľa výpisu z obchodného registra poskytovanie právnych služieb\npodľa zákona o advokácii. Organizačná zložka je vedená v zozname Slovenskej advokátskej komory\nako zahraničné združenie, ktoré je oprávnené poskytovať v Slovenskej republike právne služby za\nrovnakých podmienok ako slovenská právnická osoba. V zmysle zákona o advokácii organizačná zložka\nzahraničného združenia môže poskytovať právne služby za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu\nako slovenská právnická osoba oprávnená poskytovať právne služby. Organizačná zložka poverila na\nsubstitučné zastupovanie v predmetnej veci v súlade so zákonom advokácii inú osobu (advokáta),\na to advokátsku kanceláriu JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., sídlo: Suché mýto 1, 811\n03 Bratislava, IČO: 36 857 076. Žalobca v udelenom splnomocnení výslovne súhlasil s tým, aby si\nzvolený zástupca za seba ustanovil ďalšieho zástupcu, a súhlasil s tým, že prevod práv a povinností\nz plnej moci je prípustný. Z povahy splnomocnenia ako aj z povahy substitučného splnomocnenia\nje zrejmé, že neexistuje rozpor medzi záujmami zastúpeného, zástupcu a substitučného zástupcu.\nŽalobca má za to, že v konaní bol a je riadne zastúpený, čo potvrdzuje aj to, že súd prvej inštancie\nnezistil nedostatok procesnej podmienky, týkajúcej sa zastúpenia žalobcu na základe procesného\n\nsplnomocnenia a substitučného splnomocnenia. Návrh žalovaného na taký procesný postup, aby\nodvolací súd konanie zastavil, neprichádza do úvahy. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd o jeho\nodvolaní rozhodol v zmysle odvolacieho návrhu tak, že rozsudok zmení, žalobe vyhovie a žalobcovi\nprizná nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP <. v spojení s § 196a ZoKR <.), po preskúmaní\nobsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §\n380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu\nprvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia, že jeho pohľadávka\nuplatnená v reštrukturalizačnom konaní zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým\nčíslom 30 je nesporná a zistená čo do výšky poradia E-iná pohľadávka v zmysle prihlášky žalobcu.\nSprávca v reštrukturalizačnom konaní poprel pohľadávku žalobcu čo do poradia, a to z dôvodu\nspriaznenosti s úpadcom cez osoby Ing. Pavol Mach a X.. A. K. a s nutnosťou aplikovať ustanovenie §\n95 ods. 3 ZoKR. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú a v celom rozsahu túto zamietol\ns poukazom na existenciu spriaznenosti žalobcu s úpadcom.\n11. Podľa § 387 ods. 1 CSP <., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n12. Podľa § 387 ods. 2 CSP <., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n13. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného\nskutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku\na svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne\npresvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový\npostup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým\ndo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so\nzásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru,\nktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre\nktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto\nodôvodnením v plnej miere stotožnil.\n14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k\nprávnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona.\nOdvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia prvoištančného\nsúdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné.\n15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v prípade aplikácie novelizovaného\nustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR. V konkurze sa vždy vytvára tzv. trieda podriadených veriteľov, ktorá\nsa uspokojuje zo všeobecnej podstaty vždy ako posledná. Do tejto triedy sú zaradené aj pohľadávky\npatriace veriteľovi spriaznenému s úpadcom a pohľadávky, ktoré patrili veriteľovi, ktorý bol v čase,\nkeď mu pohľadávka patrila, spriaznený s úpadcom (t.j. pokiaľ pohľadávka historicky niekedy patrila\nveriteľovi, ktorý v tom čase, keď pohľadávku vlastnil, bol spriaznený s úpadcom). Takejto pohľadávke\nzostane zachovaný status spriaznenej pohľadávky bez ohľadu na prípadnú skutočnosť, že veriteľ\nv čase konkurzu už nie je spriaznený s úpadcom, napr. z dôvodu zmeny vlastníckych pomerov,\nalebo napr. z dôvodu postúpenia pohľadávky inému veriteľovi, ktorý nie je spriaznený s úpadcom. V\nprípade reštrukturalizácie sa vytvára skupina podriadených pohľadávok, resp. pohľadávok, ktoré by\nsa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky (§ 137 ZoKR). Pokiaľ sa prihlasuje\nspriaznená pohľadávka, v prihláške treba uviesť podriadené poradie, nie iné.\n\n16. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami bolo sporné iba poradie uspokojenia s ohľadom na\notázku spriaznenosti veriteľa s dlžníkom, nie jej právny dôvod, či výška. Z Registra úpadcov je zrejmé,\nže dňa 17.01.2020 začalo reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi (žalovanému) a dňom 06.02.2020\nbola povolená reštrukturalizácia. S ohľadom na dátum začatia reštrukturalizačného konania je potom\npotrebné vychádzať z prechodných ustanovení ZoKR.\n17. Z odvolania žalobcu ako aj z jeho vyjadrení počas konania pred súdom prvej inštancie je nepochybné,\nže žiada, aby jeho pohľadávka nebola na účely poradia jej uspokojenia posudzovaná ako spriaznená\npohľadávka s poradím podriadenosti, t.j. aby sa na danú vec aplikovalo ustanovenie § 95 ZoKR účinné\ndo 31.12.2011, ktoré ešte neobsahovalo ods. 3, a teda spriaznenú pohľadávku neukladalo zaradiť do\ntriedy podriadených pohľadávok. K ustanoveniu § 95 ZoKR je však potrebné pristupovať s ohľadom na\nprechodné ustanovenia ZoKR, a to konkrétne § 206a ods. 1 ZoKR, podľa ktorého konania začaté pred 1.\njanuárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak. Odsek 2 sa týka\nkonaní začatých pred 01. januárom 2012, v ktorých je veriteľom orgán /inštitúcia/ agentúra Európskej\núnie s právom hlasovať na schôdzi veriteľov aj napriek popretiu jeho pohľadávky. Je preto nepochybné,\nže v prejednávanej veci je potrebné aplikovať prechodné ustanovenie § 206a ods. 1 ZoKR. Ako už bolo\nuvedené, reštrukturalizačné konanie začalo dňa 17.01.2020, t.j. ustanovenie § 95 ZoKR v jeho znení do\n31.12.2011 nie je možné s poukazom na § 206a ods. 1 ZoKR použiť a je potrebné aplikovať novelizované\nustanovenie § 95 ZoKR prijaté zákonom č. 348/2011 Z.z. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci preto\nsprávne aplikoval novelizované znenie § 95 ZoKR (obsahujúce ods. 3), ktoré spriaznenú pohľadávku\numožňuje uspokojiť rovnakým spôsobom ako podriadenú pohľadávku. Záver súdu o použití ustanovenia\n§ 95 ods. 3 ZoKR na prejednávanú vec je správny. Súd prvej inštancie tento záver náležite a dôsledne\nvysvetlil a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožnil.\n18. Pokiaľ ide o otázku spriaznenosti žalobcu ako veriteľa a žalovaného ako dlžníka, odvolací súd v\nzhode so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru o existencii spriaznenosti veriteľa s dlžníkom. Z\nvýpisu z OR SR žalovaného je zrejmé, že v spoločnosti žalovaného (dlžníka) má 100 %-nú účasť X..\nA. K. nepretržite od 12.12.1994 doposiaľ, teda A. K. je spriaznenou osobou žalovaného. Jej K. bol Ing.\nPavol Mach. V spoločnosti žalobcu (veriteľa) bol v čase od 02.08.2007 do 19.02.2009 prokuristom Ing.\nPavol Mach, teda Pavol Mach bol spriaznenou osobou žalobcu. Spriaznenou osobou podľa § 9 ods. 1\npísm. d) ZoKR je blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a/-c/ uvedeného ustanovenia. Je\npreto nepochybné, že v uvedenom čase boli osoby žalobcu a žalovaného spriaznené prostredníctvom\nK. K., pričom to, že sa jednalo aj v tom čase o spriaznené osoby, vyplývalo z vtedy platného ZoKR a\ncharakter spriaznenosti je v tomto prípade daný v zmysle ktorejkoľvek právnej úpravy (či už v čase vzniku\nspriaznenosti, alebo v čase začatia reštrukturalizačného konania). Pre aplikáciu ustanovenia § 95 ods. 3\nZoKR je potrebné posúdiť tzv. históriu veriteľov v čase od momentu vzniku pohľadávky a ak kedykoľvek\nod vzniku pohľadávky táto patrila veriteľovi spriaznenému s dlžníkom, potom platí, že pohľadávke\nzostane zachovaný status spriaznenej pohľadávky. Takýto status zostane pohľadávke zachovaný aj v\nprípade, ak v čase reštrukturalizácie už reálna spriaznenosť neexistuje. Žalobca v priebehu konania\ntvrdil, že pohľadávka vznikla na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu\nv Bratislave č.k. 1Cob/23/2018-1181 zo dňa 25.06.2019. Naopak, žalovaný uvádzal, že predmetným\nrozhodnutím došlo len k judikovaniu pohľadávky, ktorá vznikla na základe bezdôvodného obohatenia platieb realizovaných v období mesiaca júl 2007 - október 2007 v súvislosti zo Zmluvou o prevode časti\npodniku zo dňa 09.05.2007. Odvolací súd rovnako ako žalovaný zastáva názor, že pohľadávka nevznikla\nprávoplatnosťou rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ale realizovaním platieb v uvedenom období\nroku 2007, t.j. v čase, ktorý predchádzal spriaznenosti žalobcu a žalovaného, resp. realizovaním\nplatieb počas spriaznenosti (platby realizované po 02.08.2007). Ak pre status spriaznenej pohľadávky\nje potrebné, aby táto kedykoľvek od jej vzniku patrila spriaznenému veriteľovi (žalobcovi), potom je\npredmetná pohľadávka uplatnená žalobcom v reštrukturalizácii vedenej na žalovaného bez akýchkoľvek\npochybností pohľadávkou spriaznenou. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie uvádza,\nže žalobca bol so žalovaným spriaznený v čase, kedy bol Ing. Pavol Mach prokuristom žalobcu, t.j.\nodo dňa 02.08.2007 do dňa 19.02.2009. Ak sa teda jednalo o spriaznenú pohľadávku, potom poradie\njej uspokojenia určené § 95 ods. 3 ZoKR je podriadené. V danom prípade sa preto bude aplikovať\nustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR, podľa ktorého sa pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je\nalebo bol spriaznený s úpadcom, uspokojí ako podriadená pohľadávka, teda až z výťažku, ktorý zvýšil\npo uspokojení ostatných nezabezpečených veriteľov.\n\n19. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že ak aj od ďalšej novely § 95 ZoKR (zákonom č. 87/2015\nZ.z.) došlo k doplneniu ods. 4, toto ustanovenie upravuje o.i. dobromyseľnosť v otázke spriaznenosti a\ntýka sa nespriazneného veriteľa, ktorý nadobudol pohľadávku od iného (spriazneného) veriteľa a ktorý\nnevedel a pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku.\nV prejednávanej veci sa nejedná o pohľadávku, ktorú by žalobca získal od spriazneného veriteľa, keďže\ntúto od jej vzniku vlastní rovnaký veriteľ (žalobca), ktorý ju napokon aj v reštrukturalizácii prihlásil.\nŽalobca v konaní nepreukázal, že by boli splnené podmienky pre aplikáciu § 95 ods. 4 ZoKR, keď je\nzároveň nepochybné, že spoločnosť K. (X.. K.) predala časť podniku dňa 09.05.2007 spoločnosti, v\nktorej jej K. (Ing. Mach) o necelé tri mesiace začal pôsobiť ako prokurista a za jeho pôsobenia v danej\nspoločnosti (žalobcu) boli dokonca realizované čiastočné úhrady spoločnosti K. (žalovaného) v zmysle\ntejto zmluvy, ktoré boli následne v súdnom spore posúdené ako bezdôvodné obohatenie, čo viedlo k\njudikovaniu pohľadávky, ktorej určenie poradia je predmetom tohto incidenčného sporu.\n20. V prípade námietky žalovaného vznesenej vo vyjadrení k odvolaniu ohľadne neplatnosti plných\nmocí predložených v prejednávanom spore odvolací súd len v krátkosti uvádza, že žalobca je v\nkonaní zastúpený v súlade s § 90 CSP, pričom výkon advokácie prostredníctvom organizačnej zložky\nzahraničného združenia zapísanej v zozname organizačných zložiek zahraničných združení, vedenom\nSlovenskou advokátskou komorou, je v zmysle zákona o advokácii možný a takáto zložka má právnu\nsubjektivitu na poskytovanie právnych služieb. DLA PIPER WEISS-TESSBACH Rechtsanwälte GmbH,\norganizačná zložka, je takouto organizačnou zložkou, je zapísaná v OR SR ako aj v SAK. V prípade\nspoločnosti JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., táto bola na zastupovanie žalobcu v tomto\nkonaní splnomocnená materskou spoločnosťou, ktorá je oprávnená konať aj za organizačnú zložku.\nSúd prvej inštancie preto postupoval správne, ak konal so zástupcom žalobcu a mal za to, že sú\nsplnené podmienky povinného zastúpenia v incidenčnom spore. Odvolací súd uvádza, že žalovaný túto\nskutočnosť nenamietal v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako tak nepodával ani odvolanie proti\nrozsudku súdu prvej inštancie.\n21. Odvolací súd záverom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo\ndňa 16.11.2011, zo záverov ktorého vyplýva: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov\nsporu uvádzaných účastníkmi konania.“ Predmetné rozhodnutie zároveň reagovalo na súdnu prax v\nprípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacích súdov je len kopírovaním vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia\nobsahujú účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahujú už len stručné\nkonštatovania o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne\nstotožňuje. Ide o ustanovenie (vtedy § 219 OSP) v rovine fakultatívnej umožňujúce odvolaciemu súdu\nsa sústrediť už len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môžu sústrediť na\njudikatúru a odbornú literatúru.\n22. Odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2015\nzo dňa 16.03.2015, zo záverov ktorého vyplýva: Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní\nvšak nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré\nmajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.\n23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací\nsúd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je\nvecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP\nako vecne správny potvrdil.\n24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu\nv rozsahu 100 %.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cbi/13/2020", "guid": "9ecf9702-689f-4546-8f6d-7ba0d45ed37e:fb54197c-ac06-41ca-8b4b-f81e899898e5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d3036247-4008-45d5-baea-9affe06b3743", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.78.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 78/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.78.2015.1"}, {"guid": "547d664e-52dc-49ce-8e28-17b278330d39:1deacbe0-c5b0-4226-8484-93e6245a94e1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8717209571.1", "spisova_znacka": "1Cob/23/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/23/2018 z 14. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-03-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8717209571.1"}, {"guid": "71de0a4c-89d6-42bb-9328-9008cc582889:f378095f-ed47-4dac-ac83-c2de5e94c24f", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/138/2009", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/138/2009 z 17. 10. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2017-10-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/71de0a4c-89d6-42bb-9328-9008cc582889:f378095f-ed47-4dac-ac83-c2de5e94c24f"}, {"guid": "9ecf9702-689f-4546-8f6d-7ba0d45ed37e:fb54197c-ac06-41ca-8b4b-f81e899898e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cbi/13/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Cbi/13/2020 z 13. 4. 2021", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9ecf9702-689f-4546-8f6d-7ba0d45ed37e:fb54197c-ac06-41ca-8b4b-f81e899898e5"}], "citovane_v": [{"guid": "a2c0af04-205a-4618-9b69-7b1f13be9b62:fa19e1bc-67ba-48a5-ac44-f1114a7100be", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7121207031.1", "spisova_znacka": "2CoKR/84/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoKR/84/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7121207031.1"}, {"guid": "cfdab926-7da5-4fbd-80e4-355aeee929c5:0dcd9c28-0f19-4806-aec6-e3f2b9ad6928", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7121207041.1", "spisova_znacka": "2CoKR/24/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoKR/24/2024 z 28. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7121207041.1"}, {"guid": "0fed0f31-6e5d-408e-a2fa-fa2af211e44d:38b74c2d-f5f1-4ffa-9862-ea226d969308", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7121207024.1", "spisova_znacka": "2CoKR/28/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoKR/28/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7121207024.1"}, {"guid": "c63e5bf0-afe2-40ee-b488-1309eafca4e9:cfd0182b-012a-4e9b-a342-a4c6a5b04169", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1120213119.1", "spisova_znacka": "3CoKR/122/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/122/2023 z 30. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1120213119.1"}]}