{"guid": "22cfa469-f983-4d53-99d2-5ee07bcf9a4f:7b980079-194c-4823-a8ea-28f6254ca7b5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1118215503.1", "spisova_znacka": "2Cob/121/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/121/2022 z 29. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2024, sp. zn. 2Cob/121/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1118215503.1", "identifikacne_cislo": "1118215503", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2024-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420a.odsek-3", "nazov": "§ 420a ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-8b.odsek-2", "nazov": "§ 8b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-8b.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-8b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-9.odsek-4", "nazov": "§ 9 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-9.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-2.odsek-8", "nazov": "§ 2 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-2.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420a", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-8b", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-9", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b980079-194c-4823-a8ea-28f6254ca7b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1118215503.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1118215503.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1118215503.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/121/2022\n1118215503\n29. 10. 2024\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2024:1118215503.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s.,\nŽižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.\nr. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921 proti žalovanému: BLAHOBYT, spol. s r.o., Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 35 729 899, zastúpený: Legium s.r.o.,\nBukurešťská 3, 811 04 Bratislava, IČO: 36 867 870, v konaní o zaplatenie 1.149,97 Eur s príslušenstvom,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/71/2018 - 276 zo dňa\n19.5.2022 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/71/2018 - 276 zo dňa\n19.5.2022 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,\no výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 33Cb/71/2018 - 276 zo dňa 19.5.2022 zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.149,97 Eur s úrokom z omeškania vo výške\n5% ročne od 27.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania a zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť\nžalovanému 100% trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podanú žalobu odôvodnil\ntým, že dňa 5.10.2017 došlo k škodovej (poistnej) udalosti, pri ktorej došlo ku škode na majetku p.\nX. D., konkrétne k zatečeniu stien v jeho byte z dôvodu zatekania z kotolne v dôsledku poškodeného\nsifónu. Na základe poistnej zmluvy Domos Kompakt č. 8510174488 uzatvorenej medzi žalobcom a\npoškodeným, žalobca ako poistiteľ poukázal poškodenému poistné plnenie vo výške 1.149,97 Eur v\nzmysle Oznámenia o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti zo dňa 6.12.2017 a Likvidačného\nprotokolu zo dňa 6.12.2017. Poškodený si titulom poistného plnenia uplatnil náklady na opravu vo\nvýške 881,48 Eur na základe faktúry č. 001/2017 vystavenej spoločnosťou UNI 3R, s.r.o. a náklady\nna ubytovanie vo výške 1.149,97 Eur uhradené spoločnosti Airbnb. Žalobca vyzval žalovaného na\nzaplatenie regresného nároku výzvou zo dňa 6.12.2017.\n2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný odpor,\nv ktorom namietal, že nie je vlastníkom žiadneho zariadenia v bytovom dome, bytu ani nebytového\npriestoru, s vlastníctvom alebo prevádzkou ktorých by mohla byť spôsobená škoda zatečením vody a\nnie je si vedomý porušenia žiadnej právnej alebo zmluvnej povinnosti, ktorej dôsledkom by mohol byť\nvznik zodpovednosti za vzniknutú škodu. Žalovaný je len správcom bytového domu na Kresánkovej\n4-14 v Bratislave, v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoril poistenie\nzodpovednosti za spôsobenú škodu, tzv. domovú poistku a ohlásil škodovú udalosť poisťovni. Domnieva\n\nsa preto, že zrejme omylom žalobca stotožnil žalovaného ako správcu s osobou zodpovednou za\nškodu. Ak bola škoda spôsobená zariadením vo vlastníctve iného vlastníka alebo spoločného zariadenia\nvšetkých vlastníkov, resp. jeho prevádzkou, sú zodpovední vlastníci bytového domu. Žalovaný namietal\naj tvrdenú škodu, ktorá sa zhoduje so sumou úhrady za ubytovanie piatich osôb v Bratislave v\nobdobí od 24.11.2017 do 8.11.2017. Škoda vznikla 5.10.2017 a termín ubytovania nekorešponduje so\nžiadnym z termínov prác na odstraňovaní následkov. K okolnostiam vzniku škody žalovaný považoval za\nnepravdepodobné, že zatečenie mohlo nastať v krátkom časovom horizonte z kondenzačného potrubia\nkomína, ale mohlo k nemu dôjsť aj zatekaním priamo z napojenia kotla vo vlastníctve poškodeného, čo\nmohlo súvisieť s väčším odberom vody odpisovanej na merači SUV poškodeného v uvedenom čase. Asi\nmesiac pred nahlásením škody mala byť vykonaná revízia kotla poškodeného, preto by musel servisný\ntechnik už v tom čase upozorniť na únik vody v miestnosti z upchatej kondenzačnej nádobky na podlahe.\nRevíziu spoločného komína objednal žalovaný ako správca, avšak táto nemohla byť riadne vykonaná z\ndôvodu uzamknutia tejto miestnosti vlastníkmi bytov. Žalovaný v rámci procesnej obrany ďalej namietal,\nže v čase vzniku škodovej udalosti vykonával správu bytového domu, žiadnu povinnosť z výkonu správy\nbytového domu neporušil a ako správca by zodpovedal za škodu, ktorá by vznikla v dôsledku neplnenia\nalebo nedostatočného plnenia povinností pri správe bytového domu, čo žalobca nepreukázal. Žalobca\ntiež nepreukázal, že by sušenie podlahovej konštrukcie a stien na prízemí v kotolni, spoločnej chodbe a\nvstupnej chodbe bytu vyžadovalo nutnosť zaobstarania náhradného ubytovania a z vyjadrenia žalobcu\na predložených dôkazov nevyplýva, že by sušenie týchto priestorov znemožňovalo úplné užívanie bytu.\n3. Žalobca ďalej v konaní uviedol, že k náhrade škody formou naturálnej náhrady neprišlo (napr.\nposkytnutím náhradného ubytovania), preto si uplatňuje náhradu škody za náhradné ubytovanie formou\npeňažnej náhrady podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Námietku, že sa nejednalo o dobu\nbezprostredne po vzniku škodovej udalosti považoval za irelevantnú, nakoľko neobývateľnosť nemusí\nbyť spôsobená len škodovou udalosťou, ale súvisí s prácami na nápravu do pôvodného stavu. K\npriebehu škodovej udalosti poukázal na závery poisťovne, že komínový kondenz zo spoločného komína\nv kotolni vtekal do upchatej nádoby, ktorá je napojená na odpad, upchatá odpadová nádoba pretekala\nna dlažbu a cez poter zavlhli aj priestory bytu poškodeného. Z toho dôvodu sa podľa poistiteľa nejednalo\no náhodnú udalosť a neposkytol poistné plnenie. Udalosť, ktorú nie je možné označiť ako náhodnú,\npredstavuje udalosť, ktorej bolo možné predísť za dodržania určitých postupov. Žalovaný ako správca\nzodpovedá za udržiavanie domu v takom stave, aby neprichádzalo k takýmto škodám, k čomu poukázal\nna rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/48/2013. Odvrátenie škody vzniknutej v dôsledku\nhavarijnej udalosti hroziacej vlastníkovi bytu a ohrozujúcej ostatných vlastníkov, je povinnosťou správcu\na jej zabezpečenie spadá pod riadny výkon správy. Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v\nBratislave spis. zn. 10Co/2017/2015 zo dňa 12.5.2016 a § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Upchatá\nodpadová nádoba predstavuje bežnú údržbu, je na žalovanom, aby preukázal, že takúto údržbu vykonal.\nŽalovaný spôsobil vzniknutú škodu pri jeho prevádzkovej činnosti, neuviedol žiadne liberačné dôvody,\nktorými by preukázal, že nezodpovedá za vzniknutú škodu.\n4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nárok odôvodňuje § 420a Občianskeho zákonníka, hoci v\npodanej žalobe ho odôvodňoval § 420 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasí s tvrdením, že správa bytov\na nebytových priestorov v bytovom dome v zmysle zákona č. 182/1995 Z. z. je prevádzkovou činnosťou,\nbytový dom nemožno považovať za prevádzku žalovaného, ktorý tam nevlastní žiadne priestory a\nani nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu, ktorá by ho oprávňovala zriaďovať prevádzku v bytovom dome.\nVytekanie kondenzu z nádoby nemožno považovať za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou,\nvzniknutú škodu nie je možné priradiť pod žiadnu definíciu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou\ntaxatívne vymedzenou v § 420a ods. 2 písm. a), b) alebo c) Občianskeho zákonníka. Žalovaný nesúhlasil\nso žalobcom, že pri krátkodobom nájme je možné uzatvoriť nájomnú zmluvu minimálne na dva mesiace\na ubytovanie cez AIRBNB bolo lacnejšou alternatívou, ubytovanie stálo na 2 týždne takmer 1.200,Eur, mesiac ubytovania by v tom prípade stál takmer 2.400,- Eur, vychádzajúc z mesačného nájmu\npribližne 700,- Eur za adekvátny byt pre päť osôb by poškodený uhradil nájom za dva a pol mesiaca,\nvrátane depozitu vo výške mesačného nájmu. Od škodovej udalosti 5.10.2017 až do využitia náhradného\nubytovania poškodeným ubehol mesiac a 19 dní, čo je dostatočne dlhá doba, aby poškodený mal\nmožnosť nájsť lacnejšie náhradné ubytovanie. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/48/2013\npodľa žalovaného s posudzovanou vecou nesúvisí, vychádza zo skutkového stavu, keď ku škode došlo\nprasknutím radiátora v byte vlastníka.\n\n5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 420 ods. 1 až ods. 3, § 420a, § 813 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, § 8 ods. 5, § 8b ods. 1 a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov v znení účinnom do 31.08.2018. Mal za nesporné, že dňa 5.10.2017 došlo k škodovej udalosti,\npri ktorej došlo k zatečeniu stien v byte poškodeného X. D. na ulici A. XX, B.. Vlastník poškodeného\nbytu mal uzavretú poistnú zmluvu č. 8510174488 na poistenie budovy, domácnosti a zodpovednosti\nza škodu so žalobcom. Náklady na odstránenie následkov škodovej udalosti boli vo výške 881,48 Eur.\nPoškodený s rodinou si v čase od 24.11.2017 do 8.12.2017 prenajal ubytovanie za cenu 1.149,97\nEur. Na základe poistnej zmluvy žalobca poukázal poškodenému poistné plnenie vo výške 1.149,97\nEur a listom zo dňa 6.12. 2017 vyzval žalovaného na zaplatenie 1.149,97 Eur, nakoľko škoda bola\nspôsobená jeho zavinením. Z oznámenia poisťovne žalovaného zo dňa 21.2.2018 vyplýva, že k poistnej\nudalosti došlo tak, že komínový kondenz zo spoločného komína v kotolni vtekal do upchatej nádoby,\nktorá je napojená na odpad, upchatá odpadová nádoba pretekala na dlažbu a cez poter zavlhli priestory\nbytu poškodeného. Sporným medzi stranami bolo, či žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi vyplatené\nnáklady na ubytovanie poškodeného a jeho rodiny, keď žalobca pôvodne tvrdil, že žalovaný zodpovedá\nza škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a v neskorších vyjadreniach, že škoda bola spôsobená\nprevádzkovou činnosťou žalovaného v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka.\n6. Súd prvej inštancie uviedol, že na vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka\nsa vyžaduje zavinenie, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi a tejto zodpovednosti sa zbaví\nten, kto preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka). Naproti tomu na\nvznik zodpovednosti za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka stačí, že je tu príčinná súvislosť\nmedzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. Ide o osobitný druh objektívnej\nzodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje protiprávnosť konania. Ide o zodpovednosť za výsledok. Tejto\nzodpovednosti sa ten, kto ju spôsobil, zbaví len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou\nudalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného (§ 420a ods. 3\nObčianskeho zákonníka). Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka zakotvuje („len“) všeobecnú\npreventívnu povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a\nživotnom prostredí. Porušenie tejto zodpovednosti sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti\nza škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého\nkonkrétneho ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo iného zákona.\n7. Súd prvej inštancie v prípade skúmania zodpovednosti žalovaného podľa § 420 Občianskeho\nzákonníka dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že za škodu zodpovedá\nžalovaný ako správca, ani že vznikla v dôsledku jeho správania, teda nebol naplnený základný\npredpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a to porušenie\nprávnej povinnosti (protiprávny úkon). Z tohto dôvodu nemožno hovoriť ani o príčinnej súvislosti medzi\nporušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) a škodou. Situáciu, ktorá nastala a v dôsledku\nktorej vznikla škoda jednému z vlastníkov bytov totiž nemožno subsumovať pod žiadny prípad porušenia\npovinností správcu v zmysle § 8b ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z ., z ktorého vyplýva, že správca by\nzodpovedal za vzniknutú škodu len v prípade neplnenia alebo nedostatočného plnenia povinností\nvyplývajúcich zo zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že\nby k takémuto porušeniu povinností zo strany žalovaného došlo, t. j. že by žalovaný ako správca domu\nsvoju správcovskú činnosť nevykonával riadne.\n8. V prípade posúdenia nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420a Občianskeho zákonníka súd\nprvej inštancie uviedol, že hoci Občiansky zákonník neobsahuje legálnu definíciu pojmu „prevádzková\nčinnosť“, treba pod ňou v zmysle judikatúry a právnej teórie chápať sústavnú, trvalú a opakovanú činnosť,\nvykonávanú určitým organizovaným spôsobom a zameranú na dosiahnutie určitého hospodárskeho\nvýsledku. Môže ísť o činnosť podľa predmetu podnikania aj mimo neho. Občiansky zákonník stanovuje\ndva liberačné dôvody, a to neodvrátiteľná udalosť nemajúca pôvod v prevádzke alebo vlastné konanie\npoškodeného. Súd prvej inštancie správu bytov a nebytových priestorov posúdil ako prevádzkovú\nčinnosť. Prevádzkou sa rozumejú činnosti a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných\nčastí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich\nriadne užívanie. Za prevádzku sa považujú aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného\npredpisu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v posudzovanej veci bola škoda spôsobená vodou\n- kondenzom z komína, ktorý pretekal do bytu z miestnosti susediacej s bytom poškodeného. Medzi\nprocesnými stranami bolo nesporné, že miestnosť, v ktorej sa nachádzala upchatá nádoba, ktorá je\nnapojená na odpad (do ktorej kondenz vtekal a následne pretekal), bola uzamknutá, žalovaný do nej\n\nnemal možnosť vstúpiť, kľúče mali výlučne vlastníci bytov na príslušnom poschodí (jedným z nich\nbola rodina poškodeného). Súd prvej inštancie mal za to, že je daný liberačný dôvod v zmysle §\n420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného, ktorý\ntým, že priestor uzamkol, znemožnil správcovi riadne vykonávať (prevádzkovú) činnosť. Z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že pred zistením zatekania sa v byte cca 2 týždne nikto nezdržiaval a priestor,\nv ktorom kondenz pretekal bol zavinením poškodeného správcovi domu (žalovanému) neprístupný. V\ntomto období, kedy zjavne došlo k upchatiu odpadu, žalovaný nemohol vykonávať kontrolu a udržiavať\nspoločné zariadenie domu v bezporuchovom stave vinou poškodeného. Z tohto dôvodu žalobu zamietol.\nO nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len „CSP“).\n9. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP,\npodľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacím návrhom\nžiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca uvádza, že\nsúd prvej inštancie skonštatoval, že napriek tomu, že zo strany žalovaného sa jednalo o prevádzkovú\nčinnosť, v danom prípade bol daný liberačný dôvod, ktorý mal spočívať v uzamknutí priestorov, kde\nsa nachádzal kotol, ktorý spôsobil vytopenie kondenznou kvapalinou. Podľa žalobcu ochrana podľa\n§ 420a Občianskeho zákonníka ide tak ďaleko, že chýba jedna z podmienok vzniku zodpovednosti,\nprotiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá, stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou\nčinnosťou niekoho bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené a či prevádzkovateľ porušil\nprávom uloženú povinnosť. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou\nčinnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej\nzodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok,\npričom žalobca opätovne poukazuje na rozsudok Krajského súde v Bratislave spis. zn. 10Co/207/2015\nzo dňa 12.5.2016, kde sa nejedná o obdobnú, ale o totožnú právnu otázku. Vo všetkých zákonom\nuvedených prípadoch zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou musí byť naplnené,\nže škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou má vplyv na okolie. Prevádzková činnosť nemusí byť\nčinnosťou nebezpečnou, nakoľko ak by z prevádzky vyplývalo osobitné nebezpečenstvo, použili by sa\nustanovenia § 432 Občianskeho zákonníka. Žalobca k definícii pojmu prevádzková činnosť poukazuje\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 7/2005, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n25Cdo 2429/2007, uverejnený v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisk pod č. 101/2010, rozsudok\nNajvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 776/2012 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo\n484/2013, v zmysle ktorých je prevádzková činnosť taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti\n(spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo vykonáva a\nv prípade vzniku škody, môže byť vyvolávajúcim činiteľom samotná činnosť, ktorá má prevádzkovú\npovahu, avšak len vtedy, ak bol škodlivý následok spôsobený práve povahou tejto činnosti, teda jej\ntypickými či charakteristickými vlastnosťami, ktorými sa prejavuje navonok, prípadne vyvolávajúcim\nčiniteľom môže byť aj vec použitá pri prevádzkovej činnosti. Nerozhoduje pritom, či prevádzková činnosť\nprebiehala bezvadne, podstatné je, či práve samotná činnosť, či pri nej použitá vec, svojou povahou\nzapríčinili vznik škody.\n10. Uvedené právne závery žalobca dáva do súvisu s výpoveďou svedkyne D., ktorá uviedla: „Ja\nchcem zdôrazniť, že po dlhšom „naťahovaní\" bolo ustálené, že príčinou bol zlý kondenz, zistilo sa,\nže sa nevykonávali revízne kontroly a aj bol technik prepustený“. Žalobca má za to, že konštatovanie\nsúdu prvej inštancie o uzamknutom priestore nemá účinky liberačného dôvodu, nakoľko žalovaný bol\npovinný postupovať tak, aby zabezpečil riadnu údržbu technických zariadení. Žalobca zastáva názor,\nže argumentácia súdu prvej inštancie by mala relevanciu len ak by škoda vznikla v dôsledku toho, že\npoškodený neumožnil prístup do tejto miestnosti, avšak v prípade povinnej revízie môže mať uzamknutie\nvplyv len na odstránenie škôd, nie na ich vznik. Rovnako tak neobstojí argumentácia, že poškodený\nbol odcestovaný, nakoľko nemožno spravodlivo žiadať, aby poškodený bol neustále doma. Správca\nbytového domu má zabezpečiť kontinuálne a nerušené užívanie priestorov t. j. možno dovodiť, že\npri riadnom vykonávaní revízie má poškodený, ktorý za služby správcu bytového domu platí odplatu,\nprávo na nerušené užívanie. Žalobca preukázal právny titul predložením poistnej zmluvy, vyjadrením\nlikvidátora, výsluchom poškodeného, ktorý nerozporuje ani žalovaný, je potom na žalovanom, aby\npreukázal, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Dôkazné bremeno\nsa v takom prípade presúva na žalovaného napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Žalovaný však\n\nnepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že revíziu vykonával riadne a včas alebo že by\nmu poškodená odoprela prístup na vykonanie revízie kotla a vývodu kondenzu. Žalobca uviedol, že\nexistuje dôvodná pochybnosť, v akom rozsahu a či vôbec vykonával žalovaný revízne kontroly priestorov\na činnosť správcu bytového domu, preto konštatovanie, že škoda nastala zavinením poškodeného z\ndôvodu uzamknutia priestorov, kde sa nachádzal kotol neobstojí. Uzamknutie priestorov nemalo vplyv\nna už vzniknutú škodu, táto mala svoj pôvod v nevykonanej revízii kotla. Uzamknutie priestorov nemohlo\nbyť liberačným dôvodom vo vzťahu k takto spôsobenej škode.\n11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, zákonný\na dostatočne odôvodnený, navrhuje, aby ho odvolací súd postupom podľa\n§ 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nŽalovaný poukazuje na to, že žalobca v odvolaní zopakoval argumentáciu prezentovanú v konaní\npred súdom prvej inštancie a opätovne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave spis.\nzn. 10Co/207/2015, ktorý účelovo nesprávne interpretuje. Skutkový stav v tejto veci nebol totožný, v\nuvedenej veci neexistoval liberačný dôvod, na základe ktorého by sa žalovaný zbavil zodpovednosti\nza vzniknutú škodu. Naviac súd prvej inštancie uznal činnosť žalovaného za prevádzkovú činnosť,\npreto rozsudok nie je v rozpore s princípom právnej istoty a možno mať za to, že súd prvej inštancie\nrozhodol v súlade s rozhodovacou praxou súdov. Rovnako rozhodnutie v bode 15 odvolania (rozsudok\nNS ČR sp. zn. 25Cdo 2429/2007, rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 776/2012) nesúvisí s prejednávanou\nvecou, nakoľko v uvádzanom rozhodnutí vznikla škoda vecou použitou pri prevádzkovej činnosti. V\nposudzovanej veci škoda nevznikla vecou, ktorú by žalovaný používal pri svojej prevádzkovej činnosti,\nnakoľko kotol alebo komín, resp. rúra komína, z ktorej vyteká kondenz, nie sú veci, ktoré žalovaný\npoužíva pri svojej prevádzkovej činnosti, nie sú vo vlastníctve žalovaného, ale patria vlastníkom bytov\na nebytových priestorov v bytovom dome. Žalovaný namieta tvrdenia žalobcu, že riadne nevykonával\npovinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy a že porušením povinností žalovaného došlo ku\nvzniku škody, súčasne namieta, že ide o tvrdenia produkované žalobcom až v priebehu odvolacieho\nkonania, pred súdom prvej inštancie nikdy riadny výkon správy nerozporoval. Medzi povinnosti správcu\npatrí nepochybne aj revízia, resp. kontrola komína a iných zariadení. Z výpovede svedka I. vyplynulo,\nže zákonné kontroly riadne vykonávali a zo strany žalobcu nebola táto skutočnosť rozporovaná.\nTvrdenie svedkyne D., že žalovaný nevykonával kontroly nebolo ako pravdivé preukázané žiadnymi\ndôkazmi. Žalovaný namieta, že žiaden z argumentov žalobcu nepreukazuje zanedbanie, resp. porušenie\npovinnosti žalovaného pri výkone správy domu. V konaní bolo ustálené, že zatečenie spôsobil kondenz\nz komína. Svedok I. uviedol, že správca revízie vykonával a opísal aj ich priebeh. Žalovaný považuje za\npotrebné uviesť, že ak žalobca namieta, že žalovaný nevykonával revízie kotlov, každý byt má vlastný\nkotol, tento je vo vlastníctve vlastníka bytu, za revízie kotla zodpovedá každý vlastník, pričom v konaní\nbolo vylúčené, že ku škode došlo poruchou kotla. Žalovaný nevykonával revízie kotlov, zatečenie vzniklo\ninak, zatečením z kondenzu komína, pričom komín nie je kotol. V konaní pred súdom prvej inštancie\nžalobca nikdy nespochybňoval výkon revízií. Žalovaný nesúhlasí ani s argumentáciou žalobcu, že musí\nv rámci sporu preukázať, že vzniknutý dlh zaplatil alebo dlh mal byť v inej výške.\n12. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené.\n13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1\nCSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením\ndňa 30.9.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací\nsúd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.\n14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,\nsvoje rozhodnutie logicky odôvodnil. Žalobca v podanom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne\nskutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, pričom odkazuje na závery rozhodnutia Krajského\nsúdu v Bratislave spis. zn. 10Co/207/2015 zo dňa 12.05.2016. V označenom konaní riešil Krajský súd\n\nv Bratislave ako odvolací súd spornú otázku, či v posudzovanej veci išlo o zodpovednosť za škodu\nspôsobenú prevádzkovou činnosťou a namietanú vecnú pasívnu legitimáciu správcu bytového domu a\notázku, či preukázateľne vzniknutá škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou správcu. Odvolací\nsúd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie nedospel k iným záverom o charaktere\nčinnosti žalovaného ako správcu bytového domu, ako vyplývajú z označeného rozhodnutia Krajského\nsúdu v Bratislave spis. zn. 10Co/207/2015, v označenom konaní a rozhodnutí ale nebola riešená otázka\nexistencie liberačných dôvodov.\n16. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, ktorý posúdil správu bytov a\nnebytových priestorov ako prevádzkovú činnosť, keď prevádzkou sa rozumejú činnosti a prostriedky\npotrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a\npriľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich riadne užívanie. Teda ide o činnosť správcu vykonávanú\nnielen vo vlastnej prevádzke správcu, ale aj v spoločných častiach bytových domov a na príslušenstve\nalebo pozemkoch, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,\nktorého správu zmluvne zabezpečuje. Za prevádzku sa preto považujú aj povinné revízie technických\nzariadení podľa osobitného predpisu (viď. § 2 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a\nnebytových priestorov v dome v znení účinnom do 31.08.2018), k uvedenému záveru však odvolací súd\nzdôrazňuje, že iba v prípade, ak sa jedná o spoločné zariadenia domu. Ustanovenie § 9 ods. 4 zák. č.\n182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v dome v znení účinnom do 31.08.2018 (v\nrozhodnom čase) ukladá správcovi (alebo predsedovi spoločenstva vlastníkov) povinnosť zabezpečiť\nodstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti\ntechnického zariadenia, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a to aj bez súhlasu\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.\n17. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že žalovaný nepredložil žiaden\ndôkaz, z ktorého by vyplynulo, že revíziu vykonával riadne a včas alebo že by mu poškodený odoprel\nprístup na vykonanie revízie kotla a vývodu kondenzu (bod 26 odvolania), nakoľko v konaní nebolo\npreukázané, že prevádzková činnosť žalovaného zahŕňa povinnosť vykonávať revízie kotla, nakoľko\nnebolo žalobcom tvrdené a ani preukázané, že kotol je spoločným zariadením domu a nie vlastníctvom\nvlastníka bytu. Z obsahu spisu naopak vyplýva, že žalovaný v rámci procesnej obrany uvádzal, že kotol\nje vo vlastníctve poškodeného a asi mesiac pred nahlásením škody mala byť vykonaná revízia kotla\npoškodeného, pričom žalobca nesporoval toto skutkové tvrdenie žalovaného. Ako správne upozorňuje\nžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, komín a kotol sú rozdielne zariadenia, ktoré je potrebné rozlišovať.\nAk má každý byt v bytovom dome vlastný kotol, tento je vo vlastníctve vlastníka bytu, žalovaného ako\nsprávcu bytového domu nezaťažuje povinnosť vykonávať revízie takéhoto kotla z titulu prevádzkovej\nčinnosti. Dôkazné bremeno, že škoda vznikla prevádzkovou činnosťou žalovaného, zaťažuje žalobcu.\n18. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou predpokladá existenciu udalosti\nvyvolanej prevádzkou činnosťou, spôsobenie škody a príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou\na vzniknutou škodou. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkovou činnosťou ide o objektívnu zodpovednosť, táto však nie je absolútna, zákon liberáciu\nobmedzuje na prípady, kedy škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod\nv prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného (§ 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka).\nPreukázanie liberačného dôvodu je na zodpovednom prevádzkovateľovi, teda dôkazné bremeno\nzaťažuje žalovaného.\n19. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vzhľadom na žalobnú argumentáciu\nposudzoval zodpovednosť žalovaného aj podľa § 420 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru,\nže nebol naplnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho\nzákonníka a to porušenie právnej povinnosti/protiprávny úkon a z tohto dôvodu v tomto prípade nemožno\nhovoriť ani o príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti/protiprávnym úkonom a škodou.\nV posudzovanej veci však súd prvej inštancie vec právne posúdil aj v intenciách § 420a Občianskeho\nzákonníka ako zodpovednosť správcu za škodu pri prevádzkovej činnosti, t. j. ako osobitný prípad\nv rámci všeobecnej zodpovednosti za škodu a dospel k záveru, že žalovaný sa tejto zodpovednosti\nzbavil. Odvolací súd preto uvádza, že všeobecná argumentácia odvolateľa týkajúca sa charakteru\nčinnosti žalovaného a právneho posúdenia zodpovednosti správcu v bodoch 7 až 16 odvolania tak\nnie je v rozpore s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a ani nebola dôvodom zamietnutia\nžaloby. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo preukázanie existencie liberačného dôvodu žalovaným, keď\n\nsúd prvej inštancie dospel k záveru, že škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného, ktorý\ntým, že priestor uzamkol, znemožnil správcovi (žalovanému) riadne vykonávať (prevádzkovú) činnosť\nspočívajúcu v zabezpečení nerušeného výkonu vlastníckych a užívacích práv vlastníkov bytov.\n20. Z bodu 18 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v posudzovanej veci bola škoda\nspôsobená vodou - kondenz z komína, ktorý pretekal do bytu z miestnosti susediacej s bytom\npoškodeného. Medzi procesnými stranami nebolo sporné (a túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa poškodená D.), že miestnosť, v ktorej sa nachádzala upchatá nádoba, ktorá je napojená na odpad a do\nktorej kondenz vtekal, bola uzamknutá, žalovaný do tejto miestnosti nemal možnosť vstúpiť, kľúče mali\nvýlučne vlastníci bytov na príslušnom poschodí (jedným z nich bola rodina poškodeného). Vzhľadom k\nuvedenému stavu mal súd prvej inštancie za to, že je daný liberačný dôvod v zmysle § 420a odsek 3\nObčianskeho zákonníka, škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného, ktorý tým, že priestor\nuzamkol, znemožnil žalovanému riadne vykonávať (prevádzkovú) činnosť spočívajúcu v zabezpečení\nnerušeného výkonu vlastníckych a užívacích práv vlastníkov bytov a ako vyplynulo z výpovede svedkyne\n- pred zistením zatekania sa v byte cca 2 týždne nikto nezdržiaval a je teda zrejmé, že priestor, v\nktorom kondenz pretekal, bol zavinením poškodeného správcovi domu (žalovanému) neprístupný. V\ntomto období, kedy zjavne došlo k upchatiu odpadu, žalovaný nemohol vykonávať kontrolu a udržiavať\nspoločné zariadenie domu v bezporuchovom stave vinou poškodeného.\n21. Odvolací súd sa s uvedenými dôvodmi napadnutého rozhodnutia stotožňuje. Žalobca napokon\nani v odvolaní tieto skutkové zistenia nesporoval. Naopak sám uviedol, že je štandardom a dokonca\npodľa neho žiadúce, aby zariadenie (ako je kotol) bolo uzamknuté a tým chránené pred neoprávnenými\nzásahmi. Rovnako tak sa nie je možné stotožniť s odvolateľom, že neobstojí argumentácia, že\npoškodená bola odcestovaná, nakoľko nemožno spravodlivo žiadať, aby poškodená bola stále doma.\nOdvolací súd k uvedenému dodáva, že povinnosti vyplývajúce správcovi bytového domu z prevádzkovej\nčinnosti sú limitované výkonom práv samotných vlastníkov vo vzťahu k predmetu svojho vlastníctva\n(spoluvlastníctva). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sú v rámci ústavného\nprincípu, že vlastníctvo zaväzuje (čl. 20 ods. 3 veta prvá Ústavy SR) povinní dbať na stav vecí vo\nsvojom vlastníctve. V prejednávanej veci tak škoda na majetku poškodeného bola zavinená postupom\nsamotného poškodeného, ktorý spočíval v zneprístupnení priestorov, v ktorých sa nachádzala nádoba\nnapojená na odpad, do ktorej vtekal kondenz, súčasne za skutkového stavu, že poškodený (ani\nnikto z jeho rodiny) sa v mieste vzniku škody pred zistením zatekania cca 2 týždne nezdržiaval. Z\ntýchto skutkových okolností na strane žalovaného vyplynulo, že priestor bol zavinením poškodeného\nneprístupný a v období, kedy došlo k upchatiu odpadu, žalovaný nemohol vykonávať kontrolu a udržiavať\nspoločné zariadenie domu, komín v bezporuchovom stave vinou poškodeného (a to bez ohľadu na\npohnútku poškodeného, že považuje za správne zabrániť neoprávneným zásahom). Námietka žalobcu,\nže žalovaný nepreukázal, že by mu poškodená odoprela prístup na vykonanie revízie kotla a vývodu\nkondenzu je tak v rozpore s citovanou odvolacou argumentáciou žalobcu, z ktorej vedomé uzamknutie\nmiestnosti, a to aj počas neprítomnosti poškodeného, priamo vyplýva (žalobca považuje za žiadúce, aby\nzariadenie bolo uzamknuté a že nemožno spravodlivo žiadať, aby poškodená bola stále doma).\n22. Odvolací súd je toho názoru, že prevádzkovú činnosť v prípade správy bytového domu v zmysle\nbytového zákona nie je možné chápať ako nepretržitú kontrolnú činnosť zariadení bytového domu, nie\nje možné rozumne požadovať, aby správca bytového domu denne kontroloval stav každého zariadenia\nbytového domu, a to v rozpore s vôľou vlastníkov týchto zariadení prejavenou uzamknutím priestoru, kde\nsa zariadenie nachádza, pokiaľ by takáto povinnosť nevyplýva správcovi zo zmluvy o výkone správy, čo\nžalobca netvrdil ani nepreukázal. Názor žalobcu ako vlastníka (ktorého vlastníctvo zaväzuje) odvolací\nsúd považuje za neprimeraný a v rozpore s § 8 ods. 5 zákona (v znení účinnom do 31.08.2018), podľa\nktorého správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté\nv dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona\nalebo zo zmluvy o výkone správy, pričom za prevádzkovú činnosť právna úprava považuje vykonávanie\npovinných revízií technických zariadení podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z.)\na povinnosť zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia, ktoré boli zistené\nkontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia.\n23. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že konštatovanie súdu o uzamknutom priestore\nnemá účinky liberačného dôvodu, pretože žalovaný bol povinný postupovať tak, aby zabezpečil riadnu\núdržbu technických zariadení a že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že revíziu\n\nvykonával riadne a včas. Konštatuje, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal, že by\nžalovaný nevykonával revízie technických zariadení. V konaní pred súdom prvej inštancie však žalobca\nnetvrdil, že žalovaný nezabezpečil riadnu údržbu technických zariadení a takéto skutočnosti ani neboli\npreukázané, a to ani z výpovede svedkyne D. a vykonávanie pravidelných revízií žalovaným vyplynulo z\nvýpovede svedka I.. Vyhodnotenie časti výpovede poškodenej citovanej žalobcom v odvolaní, s časťou\nvýpovede svedka D.. T. I., odvolací súd hodnotí ako špekulatívnu úvahu odvolateľa, ktorá jeho tvrdenia\nani nepreukazuje („ na otázku žalobkyne odpovedal mimoriadne vyhýbavo a všeobecne keď len uviedol:\n„odišiel od nás po dohode ale oveľa neskôr, ako sa toto stalo a vôbec to s tým nesúvisí.“). Z obsahu\npredloženého spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca až v zhrnutí dokazovania a záverečnom\nnávrhu (predloženom v písomnom podaní v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa\n25.04.2022) len neurčito uviedol, že „má za to, že existuje dôvodná pochybnosť o tom, v akom rozsahu\na či vôbec vykonávala žalovaná revízne kontroly priestorov a činnosť správcu bytového domu„. Takto\nneurčité tvrdenie žalobcu v záverečnej reči odvolací súd neposúdil ako riadne uplatnený prostriedok\nprocesného útoku v konaní pred súdom prvej inštancie, preto sa argumentáciou žalobcu v odvolaní v\nidentickom znení nezaoberal.\n24. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa\n§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "33Cb/71/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "deecb028-a4d4-4ccf-a4e9-2fefc44441f3:a3f66079-53da-4689-b8f1-adf3ef33f1e8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1214205591.1", "spisova_znacka": "10Co/207/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/207/2015 z 11. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1214205591.1"}, {"guid": "f6433e96-28a0-4bad-8654-69d372652e83:786a9b3b-b70b-4d6a-bb3f-b5947ca01df2", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Cb/71/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 33Cb/71/2018 z 11. 3. 2020", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f6433e96-28a0-4bad-8654-69d372652e83:786a9b3b-b70b-4d6a-bb3f-b5947ca01df2"}], "citovane_v": []}