{"guid": "1e276ac5-6aed-47d0-9bb5-2b28d266e7e2:406d2483-a6c1-4775-8e21-15177da2a9da", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1118209848.3", "spisova_znacka": "3Cob/60/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/60/2022 z 16. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. októbra 2024, sp. zn. 3Cob/60/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1118209848.3", "identifikacne_cislo": "1118209848", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Štefan Zelenák", "sudca_id": 336, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-zelenak-336", "datum_vydania": "2024-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/406d2483-a6c1-4775-8e21-15177da2a9da", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1118209848.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1118209848.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1118209848.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/60/2022\n1118209848\n16. 10. 2024\nMgr. Štefan Zelenák\nECLI:SK:KSBA:2024:1118209848.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu\nJUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Eleny Kúšovej, v právnej veci žalobcu Z.. G. Z., Z., H.. XX.X.XXXX, C.\nT. XXXX/XX, XXX XX C., práv. zast. advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, Riečna 2, 811 02 Bratislava,\nproti žalovanému 1/ Carlton Property, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 3, 811 02 Bratislava, IČO: 36 860 492,\nžalovanému 2/ P.. Z. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. L. X, XXX XX C., obaja práv. zast. Advokátska kancelária\nRELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie neplatnosti\ndohôd o pristúpení k záväzku a o učenie neplatnosti záložných zmlúv, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/186/2018-1008 zo dňa 16.9.2021 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/186/2018-1008 zo dňa\n16.9.2021 potvrdzuje.\nII. Žalovanému 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému 1/ a žalovanému 2/\npriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie\nuviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 1.6.2018 domáhal, aby súd určil, že a/ Dohoda o pristúpení\nk záväzku, na základe ktorej sa žalovaný 1/ zaviazal splniť za pôvodného dlžníka - spoločnosť ADS\nPROPERTY, s.r.o. so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava, IČO: 47 679 212 - peňažný záväzok\nna vrátenie úveru v celkovej výške istiny 14.503.300,-EUR žalovanému 2/, je absolútne neplatná;\nb/ Dohoda o pristúpení k záväzku, na základe ktorej sa žalovaný 1/ zaviazal splniť za pôvodného\ndlžníka - spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava, IČO: 47 679\n212 - peňažný záväzok na vrátenie úveru v celkovej výške istiny 12.500.000,-EUR žalovanému 2/, je\nabsolútne neplatná; c/ Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vzťahu k zabezpečeniu\npohľadávky P.. Z. O. ako pôvodného veriteľa uzavretá medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/ zo dňa\n19.7.2017 je absolútne neplatná; d/ Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vzťahu k\nzabezpečeniu pohľadávky Q. D. ako pôvodného veriteľa uzavretá medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/\nzo dňa 19.7.2017 je absolútne neplatná.\n2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že napadnuté právne úkony podpísali v mene žalovaného 1/ Q.\nD. B. P.. Z. O., ktorí sú spolumajiteľmi spoločnosti ESET, spol. s r.o., pričom v uvedenej spoločnosti\npôsobí aj žalovaný 2/ ako finančný riaditeľ. Podľa žalobcu Q. D. B. P.. Z. O. v čase podpisu dohôd o\npristúpení k záväzku a ostatných právnych úkonov neboli konateľmi žalovaného 1/. Žalobca poukázal\nna to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cb/136/2017 sa domáha\nnahradenia prejavu vôle Q. D. B. P.. Z. O. smerujúcemu k obnoveniu žalobcu ako jediného spoločníka\nv spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. V predmetnom konaní súd neodkladným opatrením zo 7.7.2017\n\nuložil Q. D. B. P.. Z. O. povinnosť zdržať sa výkonu práv spoločníkov a členov štatutárneho orgánu\nv spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. smerujúcich k vymenovaniu a odvolaniu členov štatutárneho\norgánu v spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. Žalobca poukázal na to, že listom z 11.6.2017 spoločnosť\nADS PROPERTY, s.r.o. (konajúca prostredníctvom Q. D. B. P.. Z. O.) pozvala žalobcu ako konateľa\nspoločnosti na mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného 1/, ktoré sa malo uskutočniť dňa 14.7.2017\no 11:00 hod. Žalobca listom z 30.6.2017 ako konateľ žalovaného 1/ spolu s ďalšou konateľkou P.. T. E.\noznámili spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. zrušenie valného zhromaždenia žalovaného 1/ a zároveň\nspoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. a žalobcu pozvali na zasadnutie riadneho valného zhromaždenia\nžalovaného 1/ na 25.7.2017, na ktorom mala byť schválená účtovná závierka za rok 2016. Na základe\nrozhodnutia jediného spoločníka ADS PROPERTY, s.r.o. z 21.6.2017 došlo k zvýšeniu základného\nimania žalovaného 1/ a k tomu, že žalobca sa stal spoločníkom žalovaného 1/ s obchodným podielom\n92% (s účinnosťou od 29.6.2017). Následne sa žalobca snažil doručiť Q. D. B. P.. Z. O. ako konateľom\nspoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. neodkladné opatrenie na mieste a v čase, kedy sa podľa pozvánky\nmalo konať mimoriadne valné zhromaždenie, pričom notárka JUDr. Katarína Valová, PhD. notárskou\nzápisnicou č. N 732/2017, Nz 24809/2017, NCRIs 25334/2017 osvedčila, že v čase od 11:00 hod. do\n11:15 hod. sa na miesto zrušeného valného zhromaždenia nedostavili žiadni zástupcovia spoločnosti\nADS PROPERTY, s.r.o. Napriek uvedenému sa mali k 14.7.2017 stať členmi štatutárneho orgánu\nžalovaného 1/ páni Q. D. B. P.. Z. O. namiesto žalobcu a P.. T. E.. Existenciu naliehavého právneho\nzáujmu odôvodnil žalobca tým, že rozhodnutie vo veci je spôsobilé zamedziť vzniku budúcej škody\nna majetkových právach žalobcu ako spoločníka žalovaného 1/ a spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o.\na zároveň aj na vzniku škody samotného žalovaného 1/, pričom žaloba na plnenie v danom prípade\nnie je možná, keďže k vzniku škody zrejme v čase podania žaloby nedošlo. Uzatvorenie zjavne\nnevýhodných zmlúv môže mať negatívny dopad na majetkový podiel žalobcu v žalovanom 1/ a v\nspoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., a teda aj na výšku jeho podielu zo zisku, na ktorý má podľa zákona\nnárok. Žalobca poukázal na to, že je minoritným spoločníkom spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o.,\nktorá je jediným spoločníkom žalovaného 1/, v dôsledku čoho nemôže ovplyvniť činnosť spoločnosti\nADS PROPERTY, s.r.o. a tým aj žalovaného 1/ na prípadnom valnom zhromaždení, pričom odkázal na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom\ntvare) sp. zn. 2Obo/222/01. Neplatnosť napadnutých právnych úkonov videl v tom, že tieto neboli\npodpísané osobami oprávnenými konať v mene žalovaného 1/, ktorými boli jedine žalobca a P.. T. E.,\nkeďže 14.7.2017 sa neuskutočnilo žiadne valné zhromaždenie žalovaného 1/. Zároveň žalobca uviedol,\nže napadnuté právne úkony boli uzavreté v rozpore so záujmami žalovaného 1/, ako aj v rozpore so\nzáujmom žalobcu ako spoločníka, a sú následkom konania Q. D. B. P.. Z. O., ktorí ako spoločníci\nADS PROPERTY, s.r.o. v rozpore s ustanovením § 56a Obchodného zákonníka zneužili svoje práva\ntým, že zjavne nezákonným spôsobom dosiahli zmenu členov štatutárneho orgánu žalovaného 1/,\nnadobudli majetkové podiely v spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. zvýšením jej základného imania na\núkor žalobcu a ovládli ju tak, že odvolali žalobcu z funkcie konateľa ADS PROPERTY, s.r.o. Napadnuté\nprávne úkony sú podľa žalobcu v rozpore so záujmami žalovaného 1/ s odkazom na skutočnosť, že\nžalovaný 1/ je v kríze podľa § 67a Obchodného zákonníka. Záložné zmluvy boli zároveň uzatvorené\nbez súhlasu Všeobecnej úverovej banky, a. s. ako veriteľa spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., a keďže\njej predmetom bolo zriadenie záložného práva k hromadnej garáži, tak boli uzatvorené aj v rozpore s\nnájomnou zmluvou uzatvorenou s Hlavným mestom SR Bratislava, čím došlo k vzniku reálnej hrozby\nukončenia nájmu pozemkov, čím hrozí strata ročného príjmu približne vo výške 1.2 milióna eur, a to až\ndo roku 2028, ako aj hrozby vzniku záväzku uhradiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške hodnoty\nhromadnej garáže, teda cca 10 miliónov eur. Záverom žalobca poukázal na to, že napadnuté právne\núkony sú prejavom výkonu práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva\nprávnu ochranu.\n3. Žalovaní na svoju procesnú obranu uviedli, že spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. bola k 14.7.2017\njediným spoločníkom žalovaného 1/, keďže rozhodnutie valného zhromaždenia z 21.6.2017 je neplatné,\nkeďže ho prijala neoprávnená osoba (R. D.) a zároveň toto rozhodnutie odporuje dobrým mravom.\nSkutočnosť, že rozhodnutie z 21.6.2017 je neplatné, potvrdil podľa žalovaných aj Okresný súd Bratislava\nI v rozsudku z 21.6.2017, sp. zn. 28Cb/150/2017, v uznesení z 27.11.2017, sp. zn. 33Exre/450/2017\n(ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave z 18.6.2018, sp. zn. 1Cob/49/2018), ako\naj v uznesení zo 17.5.2019, sp. zn. 25Nsre/48/2019, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu\nv Bratislave z 22.8.2019, sp. zn. 4Cob/111/2019. Podľa žalovaných 1/ a 2/ nemá neodkladné opatrenie\nžiadny vplyv na platnosť rozhodnutia zo 14.7.2017, keďže páni O. B. D. nevedeli, v akom znení bolo\nneodkladné opatrenie prijaté. Navyše predmetné neodkladné opatrenie im nebolo do 14.7.2017 riadne\n\ndoručené, a teda nenadobudlo predmetné uznesenie vykonateľnosť. Neodkladné opatrenie nariadené\nuznesením Okresného súdu Bratislava V zo 7.7.2017, č. k. 23Cb/136/2017-64 bolo pánovi D. doručené\ndňa 27.7.2017 a pánovi O. až dňa 28.7.2017. Následne bolo neodkladné opatrenie zmenené uznesením\nKrajského súdu v Bratislave z 30.11.2017, č. k. 4Cob/210/2017-792 tak, že návrh na jeho nariadenie bol\nzamietnutý. Keďže od 14.7.2017 boli páni O. a D. konateľmi žalovaného 1/, boli oprávnení dňa 19.7.2017\npodpísať v mene žalovaného 1/ napadnuté zmluvy. Uzavretím dohôd o pristúpení záväzku nehrozí\npodľa žalovaných 1/ a 2/ žalovanému 1/ žiadna ujma. Nadobudnutie hotelového komplexu Carlton bolo\nspojené aj vysporiadaním záväzkových vzťahov predchádzajúceho veriteľa žalovaného 1/ - UniCredit\nbanky. Toto vysporiadanie prebehlo tak, že spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. nadobudla obchodný\npodiel v žalovanom 1/, ale aj pohľadávku UniCredit banky vo výške 109 miliónov eur voči žalovanému\n1/, čím sa spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. stala veriteľom žalovaného 1/. Peniaze na kúpu získala\nspoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. formou úverov od pánov O. (vo výške 12,5 milióna eur) a D. (vo výške\n14,5 milióna eur) a od Všeobecnej úverovej banky (vo výške 32 miliónov eur). Už v čase poskytnutia\núverov bolo zrejmé, že spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. nemá žiadny majetok generujúci výnosy, z\nktorého by bolo možné úvery splácať. Jedinou možnosťou, ako zabezpečiť peňažný tok potrebný na\nsplatenie týchto záväzkov, bolo ich splácanie prostredníctvom prevádzky hotelového komplexu Carlton.\nDohoda bola, že tieto výnosy sa použijú najskôr na splácanie úveru Všeobecnej úverovej banky a až\nnásledne na splatenie úverov pánov O. B. D.. Tým, že došlo k postúpeniu pohľadávok na žalovaného 2/\na k uzavretiu dohôd o pristúpení k záväzku, sa na spôsobe splácania úverov nezmenilo nič. Zriadenie\nzáložného práva nemá podľa žalovaných 1/ a 2/ žiadny vplyv na hodnotu hotelového komplexu a teda\nani na hodnotu obchodného majetku žalovaného 1/. Žalovaní 1/ a 2/ následne uviedli, že k uzatvoreniu\nzáložných zmlúv došlo z dôvodu nepredvídateľného pokusu žalobcu a jeho manželky (P.. T. E.) previesť\nhotelový komplex Carlton na spoločnosť ARTHUR CONSULTING, s.r.o. a vziať tak jediný zdroj príjmov,\nktorý mal zabezpečovať predtým dohodnuté riadne plnenie záväzkov. Z tohto dôvodu pristúpili veritelia\n(Q. D. B. Z. O.) k zabezpečeniu záväzkov zriadením záložného práva, pričom ako konatelia žalovaného\n1/ nepripúšťajú takú možnosť, že by v budúcnosti nedochádzalo k riadnemu splácaniu úverov, a preto\nžalovanému 1/ nehrozí žiadna ujma. Hrozba ujmy na strane žalovaného 1/ by bola práve vtedy, keby\nsa žalobcovi a jeho manželke podarilo dokonať ich pokus o protiprávny prevod hotelového komplexu\nCarlton na s nimi spriaznenú spoločnosť. S poukazom na uvedené nehrozí podľa žalovaných 1/ a\n2/ žiadna ujma žalovanému 1/, nemôže hroziť ani žalobcovi v podobe tvrdeného znehodnotenia jeho\nnepriameho podielu v spoločnosti žalovaného 1/.\n4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že mal za nesporné, že žalobca je spoločník v spoločnosti\nADS PROPERTY, s.r.o., ktorá je jediným spoločníkom žalovaného 1/, ani to, že došlo k uzatvoreniu\nžalobcom napadnutých právnych úkonov. Sporné v konaní bolo, či je žalobca spoločníkom žalovaného\n1/ (táto otázka však nie je podstatná v spore, keďže podstatné bolo, že žalobca je spoločníkom v\nspoločnosti spoločníka žalovaného 1/ (t. j. spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. - pozn. súdu]. Rovnako\ntak je sporné, či sú napadnuté právne úkony platnými alebo neplatnými právnymi úkonmi, a či mohlo\ndôjsť k zhoršeniu postavenia žalobcu. V prípade určovacích žalôb, ak súd rozhoduje o zamietnutí žaloby\nz procesných dôvodov nie je povinnosťou súdu uviesť, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami\nsa pri hodnotení dôkazov riadi, čo by bolo významné, ak by posudzoval podanú určovaciu žalobu z\nvecnej stránky (k tomu viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 31. mája 2017, sp. zn. 3Obdo/22/2017 ako aj\nnaň nadväzujúce uznesenie ústavného súdu z 15. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 571/2017). Predmetné\nkonštatovanie úzko súvisí s tým, že ak súd zamieta určovaciu žalobu z procesných dôvodov, je vylúčené,\naby súčasne žalobu preskúmaval z vecnej stránky (k tomu obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 3Cdon/1338/96). V rozhodovanom spore ide pritom o taký prípad, z uvedeného\ndôvodu súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádzal, z akých dôkazov pri svojom rozhodovaní\nvychádzal a ani akými dôkazmi sa pri hodnotení dôkazov riadil, keďže by to bolo vzhľadom na nižšie\nuvedené právne závery nadbytočné.\n5. Súd prvej inštancie mal za to, že v rozhodovanom spore bola určovacia žaloba žalobcu podaná na\nsúd dňa 19.9.2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku, a preto je nevyhnuté posúdiť, či sa\njedná o určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c) alebo písm. d) C.s.p.. Zohľadňujúc citované\ndoktrinálne ako aj judikatórne závery súd konštatoval, že žaloba žalobcu o určenie neplatnosti dohôd o\npristúpení k záväzku a o určenie neplatnosti záložných zmlúv nie je žalobou podľa ustanovenia § 137\npísm. c) C.s.p., ako to uviedol žalobca, keďže sa ňou nedomáha určenia, či v danej veci právo je alebo\nnie je, ako to v prípade žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p. vyžaduje zákon. V tejto súvislosti súd poukázal\nna to, že z celej argumentácie žalobcu v žalobe, v jeho replike a aj na nariadenom pojednávaní vyplývalo,\n\nže sa domáha výlučne určenia neplatnosti právnych úkonov (dohôd o pristúpení k záväzku a záložných\nzmlúv), a nie určenia existencie alebo neexistencie práva. Naopak predmetnou určovacou žalobou\nsa žalobca domáha určenia právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu) s poukazom na znenie\nustanovenia § 137 písm. d) C.s.p.. Žaloba o určenie právnej skutočnosti však je procesne prípustná,\nlen v prípade, že to vyplýva z osobitného predpisu. V predmetnej veci však nevyplýva z osobitného\npredpisu, či už z Občianskeho zákonníka alebo z Obchodného zákonníka, oprávnenie žalobcu domáhať\nsa určenia neplatnosti dohôd o pristúpení k záväzku a o určenie neplatnosti záložných zmlúv. Preto\nsúd konštatoval, že žaloba žalobcu o určenie neplatnosti právnych úkonov je v rozhodovanom spore\nprocesne neprípustná, ktorá sa míňa účelu určovacej žaloby (ktorá má byť zameraná na to, či tu právo\nurčitej osoby je alebo nie je).\n6. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že vyslovenie záveru, či je žaloba o určenie neplatnosti\nprávneho úkonu v konkrétnom prípade procesne prípustná, je vecou súdu, a predmetný záver môže\nvysloviť aj bez toho, aby to protistrana v konaní namietala. Ide totiž o vyhodnotenie základných\nprocesných podmienok (myslené v širšom zmysle - pozn. súdu) pre vecné rozhodnutie súdu. V opačnom\nprípade, ak by vecne prejednal procesne neprípustnú žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu,\nby súd porušil zákon (obdobne v tomto smere platia závery týkajúce sa vecného posúdenia určovacej\nžaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p. bez toho, aby si súd vyhodnotil, či má žalobca na požadovanom\nurčení naliehavý právny záujem). Keďže súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti podanej žaloby,\nnezaoberal sa ani otázkou, či má žalobca na určení neplatnosti právnych úkonov (dohôd o pristúpení\nk záväzku a záložných zmlúv) naliehavý právny záujem. Z tohto dôvodu súd zamietol aj návrh žalobcu\nna doplnenie dokazovania o predloženie zmlúv o postúpení pohľadávok žalovanými 1/ a 2/, keďže\npredmetné zmluvy by mali význam v prípade vecného preskúmania žaloby, ktoré je však pre procesnú\nneprípustnosť podanej žaloby v rozhodovanej veci vylúčené.\n7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1\npísm. f) a h) C.s.p.. V odvolaní uviedol, že so závermi súdu nesúhlasí a skôr, než súd prvej inštancie\nhodnotil procesnú neprípustnosť žaloby, mal svoju pozornosť zamerať predovšetkým na obsah žaloby\na dôsledne skúmať, akým a ktorým nárokom žalobca žiadal priznať súdnu ochranu. Ako vyplýva aj\nz judikatúry pri riešení procesnej prípustnosti žaloby je potrebné, aby súd prvej inštancie sa najskôr\nzaoberal otázkou, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje uplatňovaný nárok (t.j. predmet konania),\nnásledne tento vzťah dôsledne analyzovať, tento právny vzťah správne vyhodnotiť a následne náležite\nposúdiť po právnej stránke (rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/268/2019). Ak by aj žalobca totiž správne\nnekvalifikoval svoj právny nárok, z obsahu žaloby je zrejmé, že uviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré\nsúdu umožnili, aby právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok dokázal analyzovať a právne posúdiť.\nPredmet konania (resp. obsah žaloby) tak netvorí výlučne žalobný návrh (petitum), ale aj rozhodujúcimi\nsú aj skutkové tvrdenia - opísanie skutkového deja. Súd je síce viazaný petitom žaloby, ale nie po\njeho formálnej stránke, ale len po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so\nskutkovými tvrdeniami žalobcu v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný\nžalobný návrh. Ak sa teda súd prvej inštancie obmedzil len na petit žaloby a skúmanie formulácie\nžalobného návrhu len v kontexte jeho prípustnosti z hľadiska § 137 písm. c) a d) C.s.p., potom súd prvej\ninštancie konal nesprávne a ani nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy. Súd postupoval len formalisticky\nkeď rozhodol o neprípustnosti žaloby bez toho, aby si ustálil predmet konania a na takto absentujúci\npredmet konania aplikoval § 137 písm. c) C.s.p., aby vec uzavrel, že žalobca sa nedomáha určenia, či\ntu právo je alebo nie je a zároveň § 137 písm. d) C.s.p., aby konštatoval, že žalobca sa nedomáha ani\nurčenia neplatnosti právnej skutočnosti.\n8. V odvolaní poukázal k neplatnosti právneho úkonu a záujmu spoločníka na takomto určení tak,\nže súd mal skúmať, či podaná určovacia žaloba s prihliadnutím na jej obsah (a nielen žalobný návrh)\nje schopná odstrániť neistotu medzi sporovými stranami a poskytnúť pevný základ pre ich právny\nvzťah, či žalobca mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov iným\nprocesným postupom a či uzatvorením neplatných právnych úkonov žalovanými došlo k ovplyvneniu\na dotknutiu majetkových pomerov alebo postavenia žalobcu. K určeniu neplatnosti právnej skutočnosti\nuviedol, že sa domáha neplatnosti právnych úkonov žalovaných a takéto právo mu vyplýva z ustanovenia\n§ 267 ods. 1 Obchodného zákonníka. Domáha sa neplatnosti právnych úkonov žalovaného 1/,\npričom neplatnosť týchto úkonov odvodzuje od porušenia ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka\nkonateľmi zapísanými v obchodnom registri, P.. Q. D. B. Z. O., ktorí svoju pôsobnosť pri uzatváraní\nžalobou napadnutých právnych úkonov nevykonávali s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami\n\nspoločnosti (žalovaného 1/) a všetkých jej spoločníkov (ADS PROPERTY a žalobcu). Tieto skutkové\ntvrdenia žalobcu však mali byť predmetom dokazovania, ku ktorému súd ani nepristúpil. Žalobca má\nzároveň za to, že nerozumie zmene zákonného sudcu na súde prvej inštancie a má za to, že súd\ndostatočným spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí sa s napadnutým rozsudkom stotožňujú.\nSúd prvej inštancie svoj záver vyčerpávajúco odôvodnil aj odkazom na relevantnú právnu doktrínu,\númysel zákonodarcu a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Z obsahu žaloby, ako aj\nz argumentácie jeho právnej zástupkyne na pojednávaní je celkom zjavné, že svojou žalobou žiada súd,\naby vyslovil neplatnosť označených právnych úkonov žalovaných. Z. sa nedomáha určenia existencie\nalebo neexistencie akéhokoľvek práva. Z. nežiada, aby súd na podklade ním tvrdených skutočností\nskonštatoval, či tu v súčasnosti nejaké (akékoľvek) právo je alebo nie je a ktorá zo strán je alebo nie je\njeho nositeľom. V žalobe absentuje tvrdenie (ne)existencie akéhokoľvek práva (právneho stavu), ktoré\ntu podľa Z. je alebo nie je, a ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu. Súd sa pred vydaním napadnutého\nrozsudku zaoberal celou jeho žalobou, jeho replikou ako aj prednesom jeho právnej zástupkyne na\npojednávaní. Žalobca bol na pojednávaní upozornený, že súd bude jeho žalobu posudzovať podľa §\n137 písm. d) C.s.p.. Rovnako nemôže obstáť ani argumentácia, že spoločník spoločnosti má naliehavý\nprávny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov, ktoré vykonala spoločnosť, ktorej je spoločníkom.\nExistencia naliehavého právneho záujmu nemá žiaden význam pre posúdenie procesnej prípustnosti\nžaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) C.s.p.. Platí to preto, že oprávnenie na podanie\ntýchto žalôb vyplýva priamo z osobitného zákona. Existencia (preukázanie) naliehavého právneho\nzáujmu je „iba\" základným predpokladom úspechu žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je. Ďalej\nuviedli, že ust. § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka neupravuje procesnú prípustnosť akejkoľvek\nžaloby. Toto ustanovenie sa týka niečoho úplne iného. Ide o širšie koncipovanú úpravu relatívnej\nneplatnosti obchodnoprávnych právnych úkonov oproti relatívnej neplatnosti podľa § 40a OZ. Žalobca\nsa nedomáha určenia neplatnosti zmlúv podľa druhej časti OZ, hoci tvrdí opak. Domáha sa určenia\nneplatnosti dohôd o pristúpení k záväzku a záložných zmlúv. Tieto zmluvné typy nie sú upravené v druhej\nčasti Obchodného zákonníka. Porušenie povinnosti konateľa podľa § 135a Obchodného zákonníka ani\nnespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. K rozhodovaniu zákonného sudcu uviedli, že zákonný sudca v\nkonaní rozhodoval v súlade so zákonom a rozvrhom práce. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok ako vecne správny potvrdil.\n10. Žalobca na vyjadrenie žalovaných uviedol, že trvá na argumentácii, že § 137 C.s.p. upravuje len\ndemonštratívny výpočet druhov žalôb, čo znamená, že žalobu žalobcu súd prvej inštancie nemusel\nposudzovať len striktne podľa § 137 písm. c) alebo d) C.s.p.. Naďalej má za to, že súd mal svoju\npozornosť zamerať predovšetkým na obsah žaloby a dôsledne skúmať, akým a ktorým nárokom žalobca\nžiadal priznať súdnu ochranu.\n11. Žalovaní vo svojej odvolacej duplike uviedli, že súd sa v napadnutom rozsudku výslovne zaoberal\naj obsahom žaloby, jeho písomných podaní a ústnych vyjadrení. Správne pritom uzavrel, že žalobca sa\nani po obsahovej stránke nikdy nedomáhal určenia existencie alebo neexistencie konkrétneho práva,\nale „iba“ neplatnosti právnych úkonov ako celku. Žalobca napokon v odvolacom konaní neuviedol, na\nktorom mieste v žalobe alebo inom svojom podaní napádal existenciu či neexistenciu konkrétneho práva.\nJe pravda, že výpočet druhov žalôb je len demonštratívny. Žaloby o určenie právnych skutočností sú\nvšak v tomto výpočte výslovne uvedené, a to v § 137 písm. d) C.s.p.. Na tento druh žalôb sa preto\nvzťahuje práve citované ustanovenie. Žalobca pritom nespochybňuje, že právnymi skutočnosťami sú aj\nprávne úkony. Ustanovenie § 137 písm. d) C.s.p. sa preto použije aj na žaloby o určenie neplatnosti\nprávneho úkonu, a teda aj na žalobu. K rovnakému záveru napokon dospela aj ustálená rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu, komentárová literatúra a dôvodová správa k C.s.p. (na tieto pramene poukázal\nprvoinštančný súd v napadnutom rozsudku).\n12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 8.10.2024. Po oboznámení\nsa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaných 1/ a 2/,\nodvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.\n\n13. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n14. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n15. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či žaloba podaná žalobcom je prípustná a ak nie je,\nči súd postupoval správne, ak ju bez ďalšieho zamietol.\n16. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie\nsprávne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je\ndaný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je\nviazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p..\nOdvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol\nžiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie, podľa názoru\nodvolacieho súdu, rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými\ndôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam\nuvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou, že v\ntomto prípade nie je žaloba na učenie právnej skutočnosti prípustná.\n17. Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o\na) splnení povinnosti,\nb) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami\nvyplýva z osobitného predpisu,\nc) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie\nje potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo\nd) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.\n18. V zmysle s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, sa môže každý zákonom ustanoveným spôsobom domáhať\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného\npráva možno uplatňovať prostredníctvom procesného úkonu - žaloby, obsah ktorej definuje ustanovenie\n§ 137 C.s.p.. Predmetné ustanovenie pomerne výrazne modifikuje predošlú právnu úpravu, nakoľko v\npísm. c) sa rozlišuje „klasická“ určovacia žaloba a podľa písm. d) žaloba o určení inej právnej skutočnosti.\nTouto právnou úpravou mienil zákonodarca vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie\nneplatnosti, resp. platnosti všetkých právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú\nďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej\nskutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Odvolací súd sa stotožnil s právnym\nnázorom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade podanie žaloby na určenie právnej skutočnosti zo\nžiadneho právneho predpisu nevyplýva, takáto žaloba teda nie je prípustná.\n19. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, podľa ktorého predmetná žaloba je prípustná\nz dôvodu, že jednotlivé druhy žalôb sú v § 137 C.s.p. uvedené demonštratívne, čo však znamená, že\nžalobu súd nemusel posudzovať len striktne podľa písm. c) alebo d). Podľa žalobcu žaloby o neplatnosť\nprávnych úkonov je síce možné vo všeobecnosti pripustiť ako také, ktoré nie sú v záujme zákonodarcu,\navšak neznamená to, že tieto samé o sebe sú neprípustné. Možno súhlasiť so žalobcom, že ustanovenie\n§ 137 upravuje jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba je však prípustná iba\nza predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva, čo znamená, že hmotné právo musí založiť\noprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok súdu neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne\nurčenie existencie/neexistencie práva, či právnej skutočnosti. Na identifikáciu či ide o tzv. inú v § 137\nnepomenovanú súkromnoprávnu žalobu je rozlišovacím kritériom žalobný návrh a zároveň aj právny\ndôvod tvrdeného práva. Znakom týchto žalôb je, že majú konštitutívne účinky. Ako príklad uvádza právna\nteória ako aj súdna prax žaloby o nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím (§ 50a OZ), žaloba\nprehlasovaných vlastníkov (§ 139 ods. 3 OZ), žaloba na zrušenie BSP za trvania manželstva (§ 148\n\nods. 2, § 148a ods. 2 OZ), žaloba o určenie obsahu zmluvy (§ 290 ods. 2 Obch. zák.), žaloba o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku a pod.\n20. Podľa odvolacieho súdu žaloba podaná žalobcom nie je iným druhom žaloby neuvedeným v §\n137 C.s.p., pretože nespĺňa podmienky uvedené v prechádzajúcom odseku. V tomto prípade ide o\nžalobu na určenie právnej skutočnosti (dohôd o pristúpení k záväzku a záložných zmlúv), ktorá je\nvšak prípustná iba za predpokladu, ak to vyplýva z osobitného predpisu (napr. určenie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho\nzákonníka, uznesenia valného zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka alebo dobrovoľnej dražby\npodľa zákona o dobrovoľných dražbách). Žalobca nemá možnosť žalovať neplatnosť právnych úkonov\n(domáhať sa určenia právnej skutočnosti), pretože žalobcom podaná žaloba, jej definovaný predmet v\npetite z osobitného predpisu nevyplýva.\n21. Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru zhrnutú v rozhodnutí NS SR z 20. októbra 2022\nsp. zn. 1Obdo/51/202, R1/2023, podľa ktorého: „Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná\nza účinnosti Civilného sporového poriadku) je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm.\nd) Civilného sporového poriadku. Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý\nurčitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu.“\n22. Odvolací súd zdôrazňuje, že citovaný judikát je plne aplikovateľný na prejednávaný spor, keďže\npredmetom sporu bola neplatnosť právneho úkonu - dohôd o pristúpení k záväzku a záložných zmlúv\npre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Ako vyplýva z odôvodnenia\ncit. judikátu, dovolací súd nepokladal ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti\nza osobitný predpis, na základe ktorého by bolo možné podať žalobu o určenie neplatnosti právnej\nskutočnosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda v súlade s právnym názorom vysloveným v\nrozhodnutiach najvyšších súdnych autorít.\n23. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že súd ho mal za účelom ustálenia predmetu sporu vyzvať na\nodstránenie vád a súd mal zamerať svoju pozornosť na obsah žaloby a dôsledne skúmať, akým a\nktorým nárokom žalobca žiadal priznať súdnu ochranu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že\nžalobca sa podanou žalobou výslovne domáhal neplatnosti právnych úkonov a na tomto svojom názore\nzotrvával aj na pojednávaní konanom dňa 16.9.2021. Odvolací súd dospel k záveru, po preskúmaní celej\nargumentácie žalobcu v žalobe, v jeho replike a aj na nariadenom pojednávaní, že žalobca sa domáha\nvýlučne určenia neplatnosti právnych úkonov - dohôd o pristúpení k záväzku a záložných zmlúv, a nie\nurčenia existencie alebo neexistencie práva. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v\nodôvodnení napadnutého rozsudku správne a v súlade s cit. názorom dovolacieho súdu, vysporiadal s\nprocesnou neprípustnosťou podanej žaloby. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne odôvodnil dôvody\nneprípustnosti podanej žaloby v bode 16.1 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. S uvedenou\nargumentáciou súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.\n24. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní. K námietke, že\nz nevysvetliteľného dôvodu bol zmenený zákonný sudca, odvolací súd poukazuje na to, že súčasťou\nspisového materiálu je aj potvrdenie a dôvody, kedy došlo k zmene zákonného sudcu v predmetnej\nveci v súlade s rozvrhom práce OS BA I, o čom súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.9.2021\noboznámil strany sporu. Tvrdenia, že došlo k odňatiu zákonnému sudcovi, žalobca nijako nepreukázal\na ani neuviedol, na základe akých skutočností k uvedenému záveru dospel, preto sa nimi odvolací súd\nďalej nezaoberal.\n25. K argumentácií žalobcu založenej na nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvádza,\nže napadnuté rozhodnutie je riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na\nvšetky podstatné otázky, hoci sa s nimi žalobca nestotožňuje, preto nie je možné konštatovať naplnenie\nodvolacieho dôvodu spojeného s porušením práva na spravodlivý proces. Podľa konštantnej judikatúry,\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie\nrozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá\nju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových\nstrán (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09.). K námietke žalobcu o nedostatočnom\n\nodôvodnení rozsudku súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva, že Ústavný súd SR v zhode s\nrozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť\nsvoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený\nargument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a\nprávny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne ani právo sporovej\nstrany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp.\nzn. IV. ÚS 252/04) a rovnako ani to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda\naby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd preto\ns poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že predmetný odvolací dôvod nie je v danom prípade\nopodstatnený.\n26. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie\nsúčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí\nbyť preskúmateľné. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť\nsvoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. US 115/03).\n27. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru o neprípustnosti podanej žaloby, a teda sa nezaoberal\notázkou žalobcovho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právnych\núkonov, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodnil v bode 19. rozsudku.\n28. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody\nneboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., potvrdil.\n29. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §\n262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v celom rozsahu, keďže boli v odvolacom konaní plne úspešní. S poukazom na ust. § 262\nods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.\n30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Cb/186/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e34ed753-62d6-4725-810b-1976a1004f8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.571.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 571/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 571/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.571.2017.1"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "84623b46-1c64-4068-8648-218430691b28:c55eb8f6-ddd4-43ff-859c-9648a9c9b488", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1119205944.1", "spisova_znacka": "4Cob/111/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/111/2019 z 21. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1119205944.1"}, {"guid": "a8302a8a-bc04-4e7c-baf0-44814ec1362e:a5849058-d0a6-413f-96c8-67826940a9ff", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Exre/450/2017", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 33Exre/450/2017 z 9. 3. 2023", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2023-03-09", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a8302a8a-bc04-4e7c-baf0-44814ec1362e:a5849058-d0a6-413f-96c8-67826940a9ff"}, {"guid": "c9f46a56-4e63-4cfc-a458-e26473dab543:811686da-7308-45ff-8fb3-b258ddc64222", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Nsre/48/2019", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 25Nsre/48/2019 z 17. 5. 2019", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2019-05-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c9f46a56-4e63-4cfc-a458-e26473dab543:811686da-7308-45ff-8fb3-b258ddc64222"}, {"guid": "17253e97-cc60-42d8-9ee1-ee0b313f2f19:f701838d-bc7c-4aec-8a09-2020fa190bf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/136/2017", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 23Cb/136/2017 z 9. 1. 2018", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2018-01-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/17253e97-cc60-42d8-9ee1-ee0b313f2f19:f701838d-bc7c-4aec-8a09-2020fa190bf3"}], "citovane_v": []}