Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/97/2022 z 17. 12. 2024
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. decembra 2024, sp. zn. 2Cob/97/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1117205494.1
Krajský súd Bratislava | 2Cob/97/2022 | ECLI:SK:KSBA:2024:1117205494.1 | 2024-12-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 230 CSP, § 137 CSP, § 137 CSP, § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b51c3bfe-bfdd-443d-b85d-ce791e8c4bb3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1117205494.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
2Cob/97/2022
1117205494
17. 12. 2024
JUDr. Nora Vladová
ECLI:SK:KSBA:2024:1117205494.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: AD-Net Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Sládkovičova 7, 811 04 Bratislava, IČO: 35 831 219, zastúpený: JUDr. Viera Kuruczová,
advokátka, so sídlom Vajnorská 32A, 831 04 Bratislava proti žalovaným: 1. Železnice Slovenskej
republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, 2. Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava,
IČO: 30 416 094, v konaní o určenie neplatnosti výpovede, neplatnosti časti nájomnej zmluvy a o určenie,
že nájomný a podnájomný vzťah trvá, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
č. k. 26Cb/36/2017-249 zo dňa 15.3.2022 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/36/2017-249 zo dňa
15.3.2022 v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r
iznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 26Cb/36/2017-249 zo dňa 15.3.2022 rozhodol vo výroku
I tak, že konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že Ustanovenie článku X odsek 1.10
Zmluvy č. 7500-7-2011-OR TT o nájme pozemkov, stavieb a nebytových priestorov uzavretá dňa 21.
decembra 2011 medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom, spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o., so sídlom
Panónska cesta 7, 851 04 Bratislava, IČO: 31 380 999, ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom,
je neplatné; Výpoveď zmluvy č. 7500-7-2011-OR TT zo strany žalovaného 1/ z 26. novembra 2013 je
neplatná; Nájomný a podnájomný vzťah medzi žalobcom, žalovaným 1/ a spoločnosťou UNIMEDIA,
s.r.o., so sídlom Panónska cesta 7, 851 04 Bratislava, IČO: 31 380 999, ktorý vznikol na základe Zmluvy
č. 7500-7-2011-OR TT zo dňa 21. decembra 2011, trvá; Má právo užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného 2/ v správe žalovaného 1/ za účelom umiestnenia reklamných lavičiek vo vlastníctve
žalobcu, z toho každá s jednou výlepovou plochou (maximálny rozmer 164 cm x 59 cm), ktoré zaberajú
každá pôdorysnú plochu do 1 m2, a to nehnuteľnosti: - parcelu č. XXXX/XX v celkovej výmere 89548
m2, zapísanú na LV č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie D., z toho užívaná
plocha 14 m2, za účelom umiestnenia reklamných lavičiek v počte kusov 14, - parcelu č. XXXX/XX v
celkovej výmere 6207 m2, zapísanú na LV č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie
S., z toho užívaná plocha 10 m2, za účelom umiestnenia reklamných lavičiek v počte kusov 10, - PK
XXX/X číslo vložky v železničnej knihe XX, katastrálne územie S., z toho užívaná plocha 20 m2, za
účelom umiestnenia reklamných lavičiek v počte kusov 20,
- parcelu č. XXXX/X v celkovej výmere 1416 m2, zapísanú na LV č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie,
katastrálne územie O., z toho užívaná plocha 6 m2, za účelom umiestnenia reklamných lavičiek v pošte

kusov 6, a to za odplatu 1 euro za jeden kus reklamnej lavičky ročne za užívanú plochu, zastavuje, vo
výroku II vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov
konania nepriznal.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 6.3.2017
sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie určil, že ustanovenie článku X odsek 1.10 Zmluvy č.
7500-8-2011-OR TT o nájme pozemkov, stavieb a nebytových priestorov uzavretá dňa 21. decembra
2011 medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom, spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o., so sídlom Panónska
cesta 7, 851 04 Bratislava, IČO: 31 380 999, ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom, je neplatné,
ďalej že Výpoveď zmluvy č. 7500-8-2011-OR TT zo strany žalovaného 1/ z 23. septembra 2015 je
neplatná, nájomný a podnájomný vzťah medzi žalobcom, žalovaným 1/ a spoločnosťou UNIMEDIA,
s.r.o., so sídlom Panónska cesta 7, 851 04 Bratislava, IČO: 31 380 999, ktorý vznikol na základe Zmluvy
č. 7500-8-2011-OR TT zo dňa 21. decembra 2011, trvá, ďalej že ustanovenie článku X odsek 1.10
Zmluvy č. 7500-1-2012-OR KE o nájme pozemkov, stavieb a nebytových priestorov uzavretá dňa 21.
decembra 2011 medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom, spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o., so sídlom
Panónska cesta 7, 851 04 Bratislava, IČO: 31 380 999, ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom, je
neplatné, taktiež že výpoveď zmluvy č. 7500-1-2012-OR KE zo strany žalovaného 1/ z 5. apríla 2016 je
neplatná, že nájomný a podnájomný vzťah medzi žalobcom, žalovaným 1/ a spoločnosťou UNIMEDIA,
s.r.o., so sídlom Panónska cesta 7, 851 04 Bratislava, IČO: 31 380 999, ktorý vznikol na základe Zmluvy
č. 7500-1-2012-OR KE zo dňa 21. decembra 2011, trvá, ustanovenie článku X odsek 1.10 Zmluvy č.
7500-5-2011-OR ZA o nájme pozemkov, stavieb a nebytových priestorov uzavretá dňa 21. decembra
2011 medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom, spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o., so sídlom Panónska
cesta 7, 851 04 Bratislava, IČO: 31 380 999, ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom, je neplatné,
že výpoveď zmluvy č. 7500-5-2011-OR ZA zo strany žalovaného 1/ z 27. apríla 2015 je neplatná, že
nájomný a podnájomný vzťah medzi žalobcom, žalovaným 1/ a spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o., so
sídlom Panónska cesta 7, 851 04 Bratislava, IČO: 31 380 999, ktorý vznikol na základe Zmluvy č.
7500-5-2011-OR ZA zo dňa 21. decembra 2011, trvá a že ustanovenie článku X odsek 1.10 Zmluvy č.
7500 -7-2011-OR TT o nájme pozemkov, stavieb a nebytových priestorov uzavretá dňa 21. decembra
2011 medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom, spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o., so sídlom Panónska
cesta 7, 851 04 Bratislava, IČO: 31 380 999, ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom, je neplatné,
výpoveď zmluvy č. 7500-7-2011-OR TT zo strany žalovaného 1/ z 26. novembra 2013 je neplatná a
že nájomný a podnájomný vzťah medzi žalobcom, žalovaným 1/ a spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o.,
so sídlom Panónska cesta 7, 851 04 Bratislava, IČO: 31 380 999, ktorý vznikol na základe Zmluvy č.
7500-7-2011-OR TT zo dňa 21. decembra 2011, trvá. Na pojednávaní zo dňa 15.3.2022 žalobca navrhol
zmenu žaloby, ktorou rozšíril pôvodne uplatnený nárok o určenie práva žalobcu užívať nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného 2/ v správe žalovaného 1/ špecifikované v zmene žaloby za účelom umiestnenia
reklamných lavičiek, a to za odplatu 1 euro za jeden kus reklamnej lavičky ročne za užívanú plochu a
súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 15.3.2022 pripustil zmenu žaloby.
3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že pred podpisom zmluvy namietal, že znenie podmienok
výpovede (bez uvedenia dôvodu) zmluvy, ako aj celé znenie predmetnej zmluvy, bolo žalobcovi
predložené a jej podpísanie vynútené zo strany žalovaného 1/, ktorý zneužil svoje silnejšie postavenie,
nakoľko žalobca a spoločnosť UNIMEDIA, s.r.o. ako slabšie zmluvné strany nemali inú možnosť ako
akceptovať predložené znenie zmluvy v celosti. Pokiaľ ide o výpoveď zo zmluvy, podľa žalovaného
sa jedná o neplatný právny úkon, lebo nebol podpísaný osobou oprávnenou konať v mene správcu
predmetu nájmu. Rovnako tak žalobca považuje za neplatné aj ustanovenie článku X bod 1.10 zmluvy
o nájme, ktoré oprávňovalo žalovaného 1/ skončiť zmluvu písomnou výpoveďou bez udania dôvodu,
keďže jeho znenie bolo navrhnuté žalovanému 1/ a de facto bolo nájomcovi a podnájomcovi nanútené
žalovaným 1/, ktorý využil fakt, že je silnejšou zmluvnou stranou. Žalobca podpísal zmluvu o nájme ako
podnájomca za zvlášť nevýhodných podmienok len preto, že bol pod neprimeraným tlakom žalovaného
1/ a v prípade, ak by bol zaviazaný súdom na vypratanie reklamných lavičiek z majetku štátu v správe
žalovaného 1/, reálne by bol nútený ukončiť podnikateľskú činnosť, pretože 90% zo všetkých reklamných
lavičiek má žalobca umiestnených na majetku štátu v správe žalovaného 1/. Podľa žalobcu je výpoveď z
nájomnej zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, poctivým obchodným stykom a zákonom č. 278/1993 Z. z.,
nakoľko prenajímateľ bol povinný výpoveď zmluvy riadne odôvodniť, pričom dôvod výpovede by musel
byť v súlade so zákonom o správe majetku štátu a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj v súlade so všeobecným prospechom, dobrými mravmi, verejnými záujmom a princípom nikomu
neškodiť. Zároveň žalobca poukázal na to, že ak zmluva o nájme nadobudla účinky jej zverejnením, bol

žalovaný 1/ povinný zverejniť v lehote 3 mesiacov od údajného zániku zmluvy o nájme aj jej výpoveď.
Žalobca má za to, že výpoveď z nájomnej zmluvy nespĺňa zákonodarcom požadované atribúty a konanie
žalovaného 1/ by mohlo byť podľa žalobcu posúdené ako konanie obmedzujúce právo žalobcu podnikať,
právo na priaznivé podnikateľské prostredie a právo na ochranu hospodárskej súťaže. Taktiež žalobca
videl dôvod neplatnosti výpovede zo zmluvy z dôvodu jej rozporu s princípom právnej istoty žalobcu a
princípom rovnakého zaobchádzania. Žalovaný 1/ konal voči žalobcovi ako podnájomcovi a spoločnosti
UNIMIEDIA, s.r.o. ako nájomcovi diskriminačne, pretože nekonal vo všetkých zmluvných vzťahoch
rovnako, t. j. nevypovedal všetkým zmluvy bez udania dôvodu v rovnakom čase, ale selektívne len
niektorým subjektom. Záverom žalobca poukázal na to, že výpoveď zo zmluvy o nájme nebola žalobcovi
ako podnájomcovi riadne doručená a preto nemohli nastať účinky výpovede.
4. Žalovaný v 2. rade v rámci procesnej obrany uviedol, že žiada, aby bola žaloba voči nemu zamietnutá
pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že napadnuté zmluvy uzatváral ako prenajímateľ
s nájomcom, obchodnou spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. Pokiaľ je žalobca v nájomných zmluvách
uvedený, je to len v záhlaví zmlúv a v podpisovej doložke, kde je uvedený ako podnájomník. Tým, že
bol žalobca uvedený v nájomnej zmluve ako podnájomník, bol nad akúkoľvek pochybnosť daný súhlas
prenajímateľa s daním predmetu nájmu nájomcom do podnájmu. Zároveň bol podnájomník informovaný
o právach a povinnostiach nájomcu. Nájomné zmluvy však neobsahujú žiadne právo podnájomníka
voči prenajímateľovi a naopak žiadnu povinnosť prenajímateľa voči podnájomníkovi. Žalovaný 1/ právne
úkony v postavení prenajímateľa vykonával vždy voči nájomcovi, ktorý túto skutočnosť a vykonané
úkony nikdy nespochybnil. Podnájomník podľa žalovaného 1/ nemôže žalovať v mene nájomcu a
žiadať, aby súd nájomcovi priznal práva alebo postavenie, ktoré sám nechce. Pokiaľ by nájomca
potreboval dovolávať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov z nájomných zmlúv,
nepochybne by tak urobil. Podnájomník preto nie je oprávnený podať žalobu o platnosť alebo neplatnosť
nájomnej zmluvy, alebo platnosť, či neplatnosť niektorého ustanovenia nájomnej zmluvy. Nemá teda
aktívnu vecnú legitimáciu. Záverom žalovaný 1/ poukázal na to, že podanie žaloby nastalo ako reakcia
podnájomníka na rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo 7.3.2017, sp. zn. 23Cb/79/2015, ktorým bolo
podnájomníkovi uložené vypratať pozemkovú plochu a odstrániť lavičky, a ktorý žalovaný 1/ k svojmu
vyjadreniu predložil.
5. Na uvedené tvrdenia žalovaných reagoval žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami
žalovaného 1/, keďže súd má z úradnej povinnosti (aj bez návrhu) prihliadať na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, pričom rozsudok Okresného súdu Bratislava V, s ktorého argumentáciou sa žalobca
nestotožňuje, nie je právoplatný. K ostatným tvrdeniam žalovaného 1/ žalobca uviedol, že bol
riadnou zmluvnou stranou napadnutých nájomných zmlúv, pričom už z priebehu predzmluvných
vzťahov a rokovaní zmluvných strán bolo zrejmé, že jediným skutočným a vážnym nájomcom bude
výlučne žalobca. Spoločnosť UNIMEDIA, s.r.o. nemala byť podľa žalobcu nikdy skutočným nájomcom,
nevlastnila reklamné zariadenia, nikdy skutočne neužívala nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 2/. Z
tohto dôvodu je výlučne žalobca (a nie spoločnosti UNIMEDIA, s.r.o.) priamo dotknutý na svojich právach
a majetku napadnutými výpoveďami nájomných zmlúv a ako jediný má preto odôvodnený záujem na
určení ich absolútnej neplatnosti, čím je daná jeho aktívna legitimácia na podaní žaloby.
6. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, § 137 písm. c) a písm.
d) a § 230 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že súd
prvej inštancie mal za nesporné, že žalovaný 1/ mal so spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. uzavreté
nájomné zmluvy, pričom žalobca prenajaté pozemky užíval na základe podnájomného vzťahu, ktorý
mal so spoločnou UNIMEDIA, s.r.o. ako nájomcom. Sporné nebolo ani to, že žalovaný 1/ nájomné
zmluvy vypovedal. Sporné v konaní bolo, či je časť nájomných zmlúv o možnosti ich vypovedania
platná, či je výpoveď žalovaného 1/ z nájomných zmlúv platná, či nájomný vzťah a podnájomný
vzťah trvá a či žalobca je oprávnený domáhať sa ako podnájomník žalovaných nárokov priamo proti
žalovanému 1/ ako prenajímateľovi. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie
k záveru, že nájomnými zmluvami č. 7500-8-2011-OR TT, č. 7500-1-2012-OR KE, č. 7500-5-2011OR ZA a č. 7500-7-2011-OR TT žalovaný 1/ ako prenajímateľ prenajal spoločnosti UNIMEDIA,
s.r.o. ako nájomcovi pozemky, stavby a nebytové priestory za účelom umiestnenia a prevádzkovania
reklamných lavičiek ako iných reklamných zariadení v katastrálnych územiach X. P., T. A. Q., D.,
P. a A. P. (zmluva č. 7500 -8-2011-OR TT), X. Ľ., Š., O. - X. P., O., P., F. a X. A. Q. (zmluva č.
7500-1-2012-OR KE), F. W., S.G. S. a S. (zmluva č. 7500-5-2011-OR ZA), D., S. a O. (zmluva č.

7500-7-2011-OR TT). Predmetné nehnuteľnosti užíval žalobca ako podnájomník na základe zmluvného
vzťahu so spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. ako nájomcom. Žalovaný 1/ vyššie uvedené nájomné
zmluvy s nájomcom (spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o.) ukončil v súlade s článkom X odsek 1.10
jednotlivých zmlúv výpoveďou, v dôsledku čoho zanikol aj podnájomný vzťah a vznikla povinnosť
žalobcu ako podnájomníka a spoločnosti UNIMEDIA, s.r.o. ako nájomcu prenajaté nehnuteľnosti vrátiť
prenajímateľovi.
7. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie v súvislosti s výrokom I napadnutého
rozsudku o zastavení konania uviedol, že vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorým sa domáhal určenia,
že ustanovenie článku X odsek 1.10 Zmluvy č. 7500-7-2011-OR TT o nájme pozemkov, stavieb a
nebytových priestorov uzavretá dňa 21. decembra 2011 medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom,
spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o., so sídlom Panónska cesta 7, 851 04 Bratislava, IČO: 31 380 999,
ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom a výpoveď zmluvy č. 7500-7-2011-OR TT zo strany
žalovaného 1/ z 26. novembra 2013 sú neplatnými právnymi úkonmi, a že nájomný a podnájomný vzťah
medzi žalobcom, žalovaným 1/ a spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o., so sídlom Panónska cesta 7, 851
04 Bratislava, IČO: 31 380 999, ktorý vznikol na základe Zmluvy č. 7500-7-2011-OR TT zo dňa 21.
decembra 2011 trvá, či má žalobca právo užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 2/ v správe
žalovaného špecifikované v Zmluve č. 7500-7-2011-OR TT zo dňa 21. decembra 2011, že otázka trvania
nájomného vzťahu založeného medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom, spoločnosťou UNIMEDIA,
s.r.o. ako nájomcom a od toho sa odvíjajúceho podnájomného vzťahu medzi spoločnosťou UNIMEDIA,
s.r.o. a nájomcom a žalobcom ako podnájomníkom, ako aj otázka, či má žalobca právo užívať
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 2/ v správe žalovaného špecifikované v Zmluve č. 7500-7-2011OR TT zo dňa 21. decembra 2011 (konkrétne nehnuteľnosti nachádzajúce sa v železničných staniciach
Leopoldov, Trnava a Kúty), už bola predmetom súdneho rozhodovania na základe žaloby žalovaného
1/ o splnenie povinnosti (podľa ustanovenia § 137 písm. a/ CSP) v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cb/79/2015. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V
zo 7.3.2017, č. k. 23Cb/79/2015-199 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 26.9.2018, č.
k. 3Cob/82/2018-270 bola žalobcovi (obchodnej spoločnosti AD-Net Slovakia, s.r.o.) uložená povinnosť
vypratať časť pozemkovej plochy a odstrániť 6 ks lavičiek z časti pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere
6 m2 plochy na nástupišti č. 1, 4 m2 a 4 ks lavičiek na nástupišti č. 2 a 4 m2 a 4 ks lavičiek na
nástupišti č. 3 v železničnej stanici D. (spolu 14 m2 a 14 ks lavičiek), druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria o celkovej výmere 89548 m2, nachádzajúcom sa v k. ú. D., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX
a časť pozemkovej plochy a odstrániť 6 ks lavičiek z časti pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 6 m2,
v priestore pred železničnou stanicou O., smerom ku koľajisku (nakoľko v železničnej stanici O. nie sú
nástupištia), nachádzajúcom sa v k. ú. O., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Vyššie uvedené rozsudky
boli podrobené dovolaciemu prieskumu, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) rozsudkom z 27.1.2021, sp. zn. 3Obdo/11/2020 dovolanie spoločnosti AD-Net Slovakia, s.r.o. ako
nedôvodné zamietol. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že otázka trvania nájomného vzťahu
medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. ako nájomcom založeného
zmluvou č. 7500-7-2011-OR TT zo dňa 21.12.2011, od nej odvíjajúceho sa podnájomného vzťahu medzi
spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. ako nájomcom a žalobcom ako podnájomníkom, vrátane otázky platnosti
ustanovenia článku X odsek 1.10 a otázky platnosti výpovede žalovaného 1/ z nájomnej zmluvy z
26. novembra 2013, bola meritórne a právoplatne rozhodnutá v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava V pod sp. zn. 23Cb/79/2015. S poukazom na vyššie uvedené a na § 230 CSP má súd
prvej inštancie za to, že v tejto časti už bolo o nároku žalobcu právoplatne rozhodnuté v konaní o
žalobe žalovaného 1/ na plnenie. Predmetná skutočnosť bráni tomu, aby súd o tej istej veci rozhodoval
znova, a to bez ohľadu na to, že žalobca sa s právoplatnými rozhodnutiami súdov - ktoré boli vydané
v jeho neprospech - so subjektívneho hľadiska nestotožňuje. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci
predstavuje neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach, a preto súd prvej inštancie konanie
v tejto časti podľa ustanovenia § 161 ods. 2 v spojení s ustanovením § 230 CSP zastavil.
8. V prípade zvyšnej časti nároku žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že musel v prvom rade posúdiť,
či v zmysle žalobného návrhu sú splnené podmienky, aby mohol žalobu žalobcu meritórne prejednať,
alebo či je povinnosťou súdu podanú žalobu zamietnuť z procesných dôvodov. Žalobou uplatnený
nárok sa čiastočne - v časti určenia neplatnosti časti nájomných zmlúv uzavretých medzi žalovaným
1/ ako prenajímateľom a obchodnou spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. (neplatnosti článku X odsek 1.10
jednotlivých nájomných zmlúv), určenia neplatnosti výpovedí žalovaného 1/ z jednotlivých nájomných
zmlúv uzavretých medzi žalovaným 1/ a obchodnou spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. a určenia existencie

nájomného vzťahu medzi žalovaným 1/ a obchodnou spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. a existencie
podnájomného vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. a žalobcom - týka nielen
žalobcu a žalovaného 1/, ale aj obchodnej spoločnosti UNIMEDIA, s.r.o., ktorá v predmetnom spore
nevystupuje ani na strane žalobcu a ani na strane žalovaného. Pokiaľ ide o otázku platnosti (neplatnosti)
zmluvy, musia byť všetci jej účastníci, ktorí zmluvu uzavreli, stranami sporu, a to buď ako žalobcovia
alebo žalovaní, keďže v týchto veciach vystupujú všetci účastníci zmluvy ako nerozluční spoločníci (k
tomu viď aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/122/2002, 2Obdo/17/2010 a 3Obdo/40/2015).
V posudzovanej veci nepochybne účastníkmi nájomnej zmluvy, časti ktorej neplatnosti sa žalobca
domáhal, bol nielen žalovaný 1/, ale na strane nájomcu aj obchodná spoločnosť UNIMEDIA, s.r.o.
Keďže v spore o neplatnosť časti nájomnej zmluvy sa predmet konania týkal tak prenajímateľa, ako
aj nájomcu, museli byť všetci títo nositelia hmotnoprávnych oprávnení (povinností), stranami tohto
konania. Žaloba mala byť preto správne podaná nielen proti žalovanému 1/, ale aj proti ďalšiemu
účastníkovi nájomnej zmluvy, a to proti obchodnej spoločnosti UNIMEDIA, s.r.o., keďže predmetná
obchodná spoločnosť nevystupovala v rozhodovanom spore na strane žalobcu. Rovnaké konštatovanie
platí aj pre žalobcom napadnutú neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy, a to, že stranou sporu mal byť
v časti neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy nielen prenajímateľ - žalovaný v 1. rade, ale aj nájomca
(obchodná spoločnosť UNIMEDIA, s.r.o.), keďže sa konanie týka hmotnoprávnych práv a povinností
nielen prenajímateľa, ale aj nájomcu.
9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia trvania nájomného
vzťahu, ale aj podnájomného vzťahu, sa rozhodnutie týka nielen prenajímateľa (žalovaného 1/) a
podnájomníka (žalobcu), ale aj nájomcu (obchodnej spoločnosti UNIMEDIA, s.r.o.), keďže prípadné
vyhovujúce rozhodnutie súdu by malo zásadný vplyv na hmotnoprávne práva a povinnosti z nájomného
vzťahu a podnájomného vzťahu nájomcu (obchodnej spoločnosti UNIMEDIA, s.r.o.), ktorá však nie je
stranou predmetného sporu. Prípadným vyhovujúcim rozhodnutím súdu by sa tak nanútilo obchodnej
spoločnosti UNIMEDIA, s.r.o., aby bola v nájomnom vzťahu so žalovaným 1/ a v podnájomnom vzťahu
so žalobcom so všetkými právami a povinnosťami s tým súvisiacimi, bez toho, aby daná spoločnosť
mala možnosť sa k tomu v konaní vyjadriť, prípadne sa relevantným spôsobom voči tomu brániť. Ak
by súd prvej inštancie meritórne žalobu prejednal a prípadne by podanej žalobe vyhovel bez účasti
obchodnej spoločnosti UNIMEDIA, s.r.o. ako strany predmetného sporu, porušil by práva obchodnej
spoločnosti UNIMEDIA, s.r.o. na prístup k súdu a jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, ako aj právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tým, že by jej neposkytol
súdnu ochranu v jej záležitosti, resp. veci. Išlo by o učebnicový prípad odmietnutia prístupu k súdu
osobe, o ktorej právach by rozhodol všeobecný súd bez jej účasti (k tomu viď aj III. ÚS 32/2018).
Z uvedeného je zrejmé, že v časti nároku o určenie neplatnosti časti nájomnej zmluvy, o určenie
neplatnosti výpovedí z nájomných zmlúv a o určenie trvania nájomného a podnájomného vzťahu existuje
medzi žalobcom, žalovaným 1/ a obchodnou spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. tzv. nútené spoločenstvo,
kedy sa rozhodnutie súdu týkajúce nájomného vzťahu medzi žalovaným 1/ a obchodnou spoločnosťou
UNIMEDIA, s.r.o. a podnájomného vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. a žalobcom
musí vzťahovať nielen na žalobcu a žalovaného 1/, ale aj na obchodnú spoločnosť UNIMEDIA, s.r.o.,
ktorá však nie je stranou predmetného sporu. Keďže nie sú stranami sporu všetky subjekty, ktorých sa
týkajú hmotné práva a povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu a z podnájomného vzťahu, je daný
zákonný dôvod pre zamietnutie žaloby žalobcu proti žalovanému 1/ podľa ustanovenia § 78 ods. 2 CSP.
Súd prvej inštancie tiež poukazuje na to, že namiesto toho, aby žalobca podal žalobu proti nájomcovi
(obchodnej spoločnosti UNIMEDIA, s.r.o.), podal žalobu proti Slovenskej republike (ako žalovanému
2/), hoci Slovenskej republiky sa netýkajú hmotnoprávne práva a povinnosti vyplývajúce z nájomného
vzťahu, resp. podnájomného vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný 2/ nie je v predmetnom spore
pasívne vecne legitimovaný, čo je dôvodom pre zamietnutie podanej žaloby voči žalovanému 2/.
10. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo veci sú splnené ďalšie
dôvody pre zamietnutie podanej žaloby v časti o určenie neplatnosti článku X odsek 1.10 jednotlivých
nájomných zmlúv a o určenie neplatnosti výpovedí žalovaného 1/ z jednotlivých nájomných zmlúv. V
tejto časti sa nejedná o žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP, ale o žalobu o určenie právnej
skutočnosti podľa písm. d) predmetného zákonného ustanovenia. Súd poukazuje na to, že z osobitného
predpisu (z Občianskeho zákonníka) nevyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti
časti nájomnej zmluvy alebo určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy. Preto súd konštatuje, že
žaloba žalobcu o určenie neplatnosti právneho úkonu je v rozhodovanom spore procesne neprípustná,
ktorá sa míňa účelu určovacej žaloby (ktorá má byť zameraná na to, či tu právo určitej osoby je alebo

nie je). V časti žalobou uplatneného nároku, v ktorej sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie
určil, že žalobca má právo užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 2/ a v správe žalovaného
1/ špecifikované v znení zmeny žaloby z 15.3.2022 súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca nemá
na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ako to predpokladá zákon v ustanovení § 137
písm. c) CSP. Zároveň súd prvej inštancie konštatuje, že v danom spore sa nemohlo jednať o určenie
práva žalobcu z rámcovej zmluvy z 19.5.1999, ako to tvrdil na pojednávaní žalobca, ale jednalo sa o
určenie práva vyplývajúceho z nájomných zmlúv z 21.12.2011. Predmetné tvrdenie pôsobí podľa názoru
nanajvýš nelogicky, keď v rozhodovanom spore sa žalobca domáhal určenia neplatnosti časti nájomných
zmlúv z 21.12.2011, výpovedí žalovaného 1/ od nájomných zmlúv z 21.12.2011 a určenie existencie
nájomného vzťahu a existencie podnájomného vzťahu vyplývajúceho z nájomných zmlúv z 21.12.2011.
Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2009, sp. zn. 4Cdo/317/ a taktiež na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2021, sp. zn. 3Obdo/11/2020, ktorý bol vydaný v inom spore o
dovolaní obchodnej spoločnosti AD-Net Slovakia, s.r.o. (žalobcu v rozhodovanom spore). Súd prvej
inštancie je toho názoru, že ak by sa žalobca žalobou v znení jej zmeny z 15.3.2022 domáhal určenia
práv z rámcovej zmluvy z 19.5.1999, tak by sa predsa nedomáhal určenia neplatnosti časti nájomných
zmlúv z 21.12.2011, výpovedí žalovaného 1/ od nájomných zmlúv z 21.12.2011 a určenie existencie
nájomného vzťahu a existencie podnájomného vzťahu vyplývajúceho z nájomných zmlúv z 21.12.2011
na základe výroku I. navrhovaného žalobného návrhu. Len pre úplnosť pritom vo vzťahu k rámcovej
zmluve z 19.5.1999 dáva súd prvej inštancie do pozornosti, že rámcová zmluva nezakladá záväzkový
vzťah, pohľadávky a záväzky zmluvných strán z nej teda nevznikajú. Pri vzniku realizačnej zmluvy
uzatvorenej na základe rámcovej zmluvy sa teda v rozsahu, v ktorom strany nedohodli v realizačnej
zmluve inak, stávajú pravidlá (zmluvné podmienky) dojednané v rámcovej zmluve súčasťou obsahu
realizačnej zmluvy (k tomu viď aj rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky z 19. decembra 2013,
sp. zn. 29Cdo/4463/2011, z 29. septembra 2014, sp. zn. 29ICdo/26/2012 a z 31. mája 2016, sp. zn.
29Cdo/5105/2014). V rámcovej zmluve si stanovia zmluvné strany len základné pravidlá, ktorými sa budú
spravovať jednotlivé realizačné zmluvy pri naplnení spolupráce predpokladanej rámcovou zmluvou.
Zo samotnej rámcovej zmluvy zmluvným stranám nevznikajú práva a povinnosti. Práva a povinnosti
vyplývajú až z konkrétnej realizačnej zmluvy, ktorá bola uzavretá na podklade rámcovej zmluvy (k tomu
viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.11.2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016). Záverom súd prvej inštancie
zdôraznil, že ak zamieta súd určovaciu žalobu z procesných dôvodov, je vylúčené, aby súčasne žalobu
preskúmaval z vecnej stránky. Z tohto dôvodu nevykonal súd dokazovanie žalobcom navrhovaným
výsluchom G.. Š. M., bývalého generálneho riaditeľa žalovaného 1/, keďže jeho vykonanie by bolo
vzhľadom na vyššie uvedené právne závery nadbytočné (a keďže nebolo potrebné preskúmavať podanú
žalobu z vecnej stránky). Na základe dôvodov uvedených vyššie súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo
zvyšku ako nedôvodnú zamietol.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. a v 2. rade, ako stranám, ktoré mali v spore plný úspech, nárok
na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v spore preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.
12. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. d) písm. e) a písm. h) CSP keď sa domnieval, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to, že vyššie uvedené závery
súdu prvej inštancie vychádzajú z jeho nesprávneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka právnych
záverov súdu týkajúcich sa zamietnutia žaloby v časti týkajúcej sa zmluvy č. 7500-7-2011-OR TT,
ohľadne určenia, že ustanovenie článku X odsek 1.10 zmluvy a jej výpoveď sú neplatnými právnymi
úkonmi a že nájomný a podnájomný vzťah medzi žalobcom, žalovaným 1/ a spoločnosťou UNIMEDIA,
s.r.o., trvá, žalobca namieta, že uvedené otázky neboli predmetom riadneho prieskumu Okresným
súdom Bratislava V v konaní sp. zn. 23Cb/79/2015 a ani v odvolacom a dovolacom konaní, nakoľko
v danom spore je argumentácia žalobcu značne širšia, a teda v takom rozsahu, ako v danom spore,
nebola posudzovaná v rámci konania sp. zn. 23Cb/79/2015 na Okresnom súde Bratislava V, ani
v následnom odvolacom a dovolacom konaní, pričom celý proces v predmetnom konaní, považuje
štatutár žalobcu za nespravodlivý súdny proces ako celok. Z toho dôvodu v danom prípade nie je a
nebol porušený princíp právnej istoty ako konštatuje súd prvej inštancie a nejedná sa o právoplatne
rozhodnutú vec, keďže predmetom posudzovania v danom spore boli aj iné skutočnosti a právna
argumentácia, ktoré však neboli predmetom posudzovania a prieskumu Okresným súdom Bratislava

V v konaní sp. zn. 23Cb/79/2015 a ani v odvolacom a dovolacom konaní. K záverom konajúceho
súdu, že žalobcom uplatnený nárok sa čiastočne týka aj spoločnosti UNIMEDIA, s.r.o., ktorá v danom
spore nevystupuje, žalobca poukazuje, že v súdnych sporoch, v ktorých žalovaný 1/ žaluje žalobcu
o vypratanie nehnuteľností v jeho správe (a vo vlastníctve žalovaného 2/) spoločnosť UNIMEDIA,
s.r.o., nie je stranou žiadneho z uvedených sporov (žalovaný 1/ nežaluje spoločnosť UNIMEDIA, s.r.o.),
pritom predmetom posúdenia v predmetných konaniach sú v rámci obrany žalobcu rovnaké námietky
a právna argumentácia žalobcu je obdobná, pričom v uvedených sporoch je žalobca v postavení
žalovaného, t. j. aj v uvedených sporoch sa právne posúdenie týka právnych vzťahov - nájomných
zmlúv, ktorých zmluvnou stranou je spoločnosť UNIMEDIA, s.r.o. a spoločnosť UNIMEDIA, s.r.o. v nich
nie je účastníkom. Navyše, povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať predmet nájmu (na ktorých sú
umiestnené reklamné lavičky) vyplýva z nájomných zmlúv len spoločnosti UNIMEDIA, s.r.o. Žalobca
má preto za to, že tým, že súd žalobu zamietol bez preskúmania žaloby z vecnej stránky z dôvodu, že
účastníkom nebola spoločnosť UNIMEDIA, s.r.o., porušil práva žalobcu na prístup k súdu - jeho ústavné
právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivý súdny proces
podľa základných princípov CSP. V kontexte so záverom súdu prvej inštancie, že stranou sporu mala
byť spoločnosť UNIMEDIA s.r.o., nakoľko sa jej týkajú práva a povinnosti zo sporných nájomných zmlúv,
žalobca zastáva názor, že nedáva zmysel záver súdu, že žalovaného 2/ sa netýkajú hmotnoprávne
práva a povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu, resp. podnájomného vzťahu. Pritom je nesporné,
že žalovaný 2/ je vlastníkom pozemkov, ktoré sú predmetom užívania podľa sporných nájomných zmlúv.
Žalobca v tomto kontexte zároveň poukazuje, že z ustanovenia § 9 písm. a) zákona o ŽSR (ktorý
predpokladá, že žalovaný 2/ Slovenská republika - Ministerstvo dopravy a výstavby SR okrem iného
dozerá na plnenie záväzkov žalovaného 1/ vo verejnom záujme), vyplýva, že Ministerstvo dopravy
a výstavby SR nepochybne je legitimované k hodnoteniu a k výkladu postavenia žalovaného 1/ ako
správcu majetku štátu.
13. Žalobca v ďalšej časti svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti priklonil
k právnym záverom Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Obdo/11/2020, avšak ako už žalobca
uviedol vyššie v tomto odvolaní, argumentácia žalobcu v danom spore je značne širšia, a teda v takomto
rozsahu, ako v danom spore, nebola vec posudzovaná v rámci konania sp. zn. 23Cb/79/2015 na
Okresnom súde Bratislava V, a ani v následnom odvolacom či dovolacom konaní sp. zn. 3Obdo/11/2020
- a to predovšetkým čo sa týka argumentácie, že žalobca má právo užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného 2/ a v správe žalovaného. Súd prvej inštancie sa bez ďalšieho a bez posúdenia týchto
skutočností priklonil k argumentácii žalovaného 1/, že v prípade žalobcu sa jedná o akcesorický
právny vzťah, pričom uvedená argumentácia žalovaného 1/ len usvedčuje žalovaného 1/ z vopred
naplánovaného nekalého úmyselného konania s cieľom znevýhodniť žalobcu a absolútne zlikvidovať
majetok žalobcu - potvrdzuje to aj záznam z pojednávania dňa 15.3.2022, kedy zástupkyňa žalovaného
vyhlásila, že v uvedenom čase dostali povinnosť zrušiť reklamné zariadenia a tiež, že bola daná úloha
a povinnosť reklamné lavičky zrušiť (záznam z pojednávania zo dňa 15.3.2022 12 minúta a 28 až 48
sekunda). Súd prvej inštancie tiež v napadnutom rozsudku konštatoval, že tvrdenie žalobcu, že sa v
danom spore jedná o určenie práva žalobcu z rámcovej zmluvy zo dňa 19.5.1999, je nelogické, keďže sa
žalobca domáhal určenia neplatnosti časti nájomných zmlúv zo dňa 21.12.2011, ich výpovedí a určenia,
že nájomný a podnájomný vzťah z nájomných zmlúv zo dňa 21.12.2011 trvá. K uvedenému žalobca
uvádza, že žalobca bol zo strany žalovaného 1/ uvedený do omylu, keď po celý čas plnil svoje práva a
záväzky na základe neplatných a aj neúčinných nájomných zmlúv, nakoľko žalobca až dodatočne (po
podaní žaloby v danom spore) zistil, že nájomné zmluvy neboli nikdy zverejnené v Centrálnom registri
zmlúv SR, a teda, že nehnuteľnosti žalobca naďalej užíval podľa rámcovej zmluvy zo dňa 19.5.1999
(keďže nájomné zmluvy zo dňa 21.12.2011 neboli právne účinné z dôvodu, že neboli zverejnené). Ak by
súd žalobu v časti určenia neplatnosti časti nájomných zmlúv zo dňa 21.12.2011, ich výpovedí a určenia,
že nájomný a podnájomný vzťah z nájomných zmlúv zo dňa 21.12.2011 trvá, zamietol, mohol a mal
žalobe vyhovieť práve minimálne v časti v zmysle zmeny žaloby zo dňa 15.3.2022, ktorou bol rozšírený
žalobný návrh o určenie, že žalobca má právo užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 2/ v správe
žalovaného 1/. Opätovne v tejto súvislosti žalobca uvádza, že právo žalobcu užívať pozemky v zmysle
rámcovej zmluvy zo dňa 19.5.1999 (s poukazom na rozsiahlu argumentáciu žalobcu v danom spore)
nebolo v rovnakom rozsahu predmetom skúmania a posudzovania v rámci konania sp. zn. 23Cb/79/2015
na Okresnom súde Bratislava V, a teda ani v následnom odvolacom či dovolacom konaní. Z toho dôvodu
nie je daná ani prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ako (nesprávne) konštatoval súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku.

14. Žalobca v svojom odvolaní tiež namietal, že pred súdom prvej inštancie navrhol vykonať dôkaz
výsluchom svedka G.. Š. M., bývalého generálneho riaditeľa žalovaného 1/ na pojednávaní dňa
19.5.2021, pričom konajúci súd práve na tie účely pojednávanie dňa 19.5.2021 odročil na ďalší termín,
na ktorom však (po zmene zákonného sudcu) súd prvej inštancie zamietol vykonanie tohto dôkazu
(ktoré sám pripustil na pojednávaní dňa 19.5.2021). Na pojednávaní dňa 19.5.2021 sa pritom konajúca
sudkyňa výslovne vyjadrila, že považuje za potrebné vykonať všetky navrhnuté dôkazy, na čo vyhradila
ďalšie pojednávanie vo veci, ktoré vyhradila na celý deň (na termín dňa 11.10.2021, ktorý však bol
zrušený a pojednávanie odročené) a až potom vec právne posúdi a rozhodne vo veci samej. Žalobca
preto namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, ktoré navyše sám pripustil ako dôvodné na pojednávaní dňa 19.5.2021. Žalobca tiež na
pojednávaní dňa 15.3.2022 navrhol konajúcemu súdu, aby vyriešil prejudiciálnu otázku, či konanie
žalovaného 1/ v mene SR je v súlade s pravom EÚ (medzinárodné právo), nakoľko 50% vlastníkom
spoločnosti žalobcu (AD-Net Slovakia, s.r.o.) je subjekt z Českej republiky a investície v rámci EÚ sú
chránené právom EÚ. Konajúci súd sa však týmto návrhom žalobcu nezaoberal, žalobca má preto za to,
že konanie má v dôsledku toho inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom k tomu, že súd nesprávne právne posúdil vec (žalobu a argumentáciu žalobcu), nevykonal
navrhované dôkazy žalobcu (výsluch svedka), ktoré sám pripustil ako dôvodné na pojednávaní dňa
19.5.2021 a - žalobu predčasne zamietol a v časti konanie zastavil, malo to za následok, že sa súd
nezaoberal vecnou stránkou žaloby a podrobnou právnou argumentáciou žalobcu v jeho podaniach,
ktoré sú podstatné pre posúdenie a vyhovenie žalobcom uplatneného nároku. S poukazom na hore
uvedené skutočnosti žalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil mu vec
na ďalšie konanie a prejednanie. Žalobca zároveň žiada, aby mu bol priznaná náhrada trov konania v
rozsahu 100%.
15. Na toto odvolanie reagoval žalovaný v 1. rade, ktorý sa vyjadril podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 5.5.2022, keď uviedol, že s dôvodmi uvedenými žalobcom v odvolaní nesúhlasí a má za
to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu právnemu názoru a rozhodnutie spočíva v správnom
právnom posúdení veci. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne
nové skutočnosti, nenavrhuje žiadne nové dôkazy, opiera sa iba o skutočnosti a dôkazy, ktoré boli
predmetom dokazovania v prvostupňovom konaní. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací
súd odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňový rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, a to nie len v časti zamietnutia žaloby voči žalovanému
2/, ale v celom rozsahu. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ako tie, ktoré opakovane
uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal.
Žalovaný v 2. rade poukázal na tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom pozemkov,
ktoré sú predmetom užívania podľa sporných nájomných zmlúv pričom poukázal na ustanovenie § 9
písm. a) zákona o ŽSR, z ktorého vyplýva, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR nepochybne je
legitimované k hodnoteniu a k výkladu postavenia žalovaného 1/ ako správcu majetku štátu. Žalovaný
v 2. rade uviedol, že z citovaného ustanovenia je zrejmé, že činnosti uskutočnené vo verejnom záujme
zodpovedajú najmä účelu, na ktorý bol žalovaný v 1. rade zriadený, a to je zabezpečenie prepravných a
dopravných služieb zodpovedajúcich záujmom dopravnej politiky štátu. Žalovaný v 1. rade ako právnická
osoba zapísaná v obchodnom registri, vykonáva mnohé ďalšie podnikateľské činnosti, na výkon ktorých
používa aj majetok zverený do správy, čo ale samo o sebe nezakladá povinnosť žalovaného 2/ dohliadať
na tieto činnosti. Tvrdenie žalobcu, že úlohou žalovaného v 2. rade (ministerstvo) je dozeranie na plnenie
záväzkov žalovaného v 1. rade vo verejnom záujme, pod ktoré majú patriť aj činnosti súvisiace s týmto
sporom, nie je pravdivé a podľa žalovaného v 2. rade ide o dezinterpretáciu a účelový výklad zákona o
ŽSR. Z uvedeného je zrejmé, že vlastníkom majetku, ktorý je predmetom zmluvy je Slovenská republika
konajúca prostredníctvom správcu majetku štátu, ktorým je žalovaný v 1. rade, pričom je tento žalovaný
plne spôsobilý na všetky právne úkony súvisiace so správou majetku štátu. Žalovaný v 2. rade zastáva
názor, že mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ani žiadneho interného predpisu povinnosť
vyjadrovať sa resp. odsúhlasovať nájomné zmluvy uzatvárané žalovaným v 1. rade, čo sa vzťahuje aj na
prípad zmlúv o nájme pozemkov, príp. zmlúv o nájme pozemkov, stavieb a nebytových priestorov, ktoré
sú predmetom žaloby. Žalovaný v 2. rade má za to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku
vysporiadal so všetkými podstatným argumentami, ktoré mali význam pre toto konanie, vec správne

právne posúdil a rozhodol. Z uvedeného dôvodu navrhujeme aby odvolací súd rozsudok potvrdil v súlade
s § 387 ods. 1 CSP.
17. Žalobca doručil odvolaciemu súdu podanie zo dňa 19.12.2022 označené ako „Doplnenie odvolania
žalobcu voči rozsudku vo veci samej zo dňa 15.3.2022“. Žalobca uviedol, že trvá na svojej argumentácii
v podanom odvolaní, pričom toto žalobca dopĺňa tým, že - má za to, že podľa § 13 ods. 10 zákona č.
278/1993 Z. z. nájomné zmluvy zo dňa 21.12.2011 napadnuté v danom spore žalobou, sú neplatné,
avšak žalobca má súčasne za to, že podľa sporných nájomných zmlúv bol žalobca od počiatku de facto
nájomcom (a nie podnájomcom); vzhľadom k tomu, že nájomné zmluvy zo dňa 21.12.2011 sú neplatné
a automaticky sú neplatné aj ich výpovede, na základe ktorých sa žalovaný v 1. rade domáha voči
žalobcovi vo viacerých súdnych sporoch vypratania nehnuteľností, t.j. žalovaný v 1. rade sa nemôže
na podklade neplatných výpovedí nájomných zmlúv domáhať voči žalobcovi vypratania nehnuteľnosti;
podstatou právnej argumentácie žalobcu v danom spore je skutočnosť, že nájomný vzťah žalobcu a
žalovaného je založený rámcovou zmluvou z roku 1999, v rámci ktorej vystupoval žalobca ako vlastník
reklamných lavičiek ako nájomca, pričom táto zmluva aj naďalej trvá s poukazom na ustanovenie § 676
Občianskeho zákonníka - súd prvej inštancie sa však touto argumentáciu nezaoberal a ani neprihliadol
ex offo na vyššie citované ustanovenie § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade pod nátlakom súdnych sporov žalobcu na spoločnosť
UNIMEDIA donútil podpísať nulitné nájomné zmluvy a tým šikanóznym spôsobom (a navyše v rozpore
s § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z. z.) retroaktívne (od roku 2000 do konca roka 2011 bol žalobca
riadny nájomca) zmenil (a tým zhoršil) postavenie žalobcu (ktorému patria reklamné lavičky, ktoré v
tom čase už boli umiestnené (od roku 2000) na dotknutých nehnuteľnostiach v správe žalovaného) z
nájomcu na podnájomcu majetku štátu. Napriek uvedenému však bolo z obsahu právneho vzťahu od
počiatku zrejmé, že jediným skutočným a vážnym nájomcom bude podľa vôle zmluvných strán výlučne
žalobca. Žalobca má preto s poukazom na vyššie uvedené za to, že žalobca má právo užívať pozemky
vo vlastníctve štátu (žalovaného v 2. rade) v správe žalovaného v 1. rade, a to na základe pôvodnej
Rámcovej zmluvy zo dňa 19.5.1999, na základe ktorej boli reklamné lavičky na pozemkoch štátu v správe
žalobcu legitímne umiestnené v roku 2000. V súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciu, v zmysle ktorej
je žalobca de facto nájomcom vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a že nájomný vzťah podľa rámcovej
zmluvy z roku 1999 trvá, žalobca odkazuje na svoje podrobné písomné podania v tomto spore a žiada
odvolací súd, aby na tieto pri posudzovaní odvolania žalobcu prihliadal. Žalobca má tiež za to, že pokiaľ
sa ani jeden zo súdov v sporoch, ktoré sú aktuálne právoplatne skončené, nezaoberal neplatnosťou
nájomných zmlúv z roku 2011 z poukazom na vyššie citované ustanovenie § 13 ods. 10 zákona č.
278/1993 Z. z. o správe majetku štátu - čo je nesporné - tak súd prvej inštancie na túto neplatnosť ex offo
prihliadať mal a jeho konštatovanie ohľadne prekážky právoplatne rozhodnutej veci je preto nesprávne.
18. Žiadne ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené.
19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1
CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania, pričom
termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na
webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením
dňa 5.12.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací
súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolaním žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho
poukazuje.

23. Odvolací súd v súvislosti s výrokom I napadnutého rozsudku o zastavení konania má za to,
že prvoinštančný súd správne posúdil, že vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorým sa domáhal určenia,
že ustanovenie článku X odsek 1.10 Zmluvy č. 7500-7-2011-OR TT o nájme pozemkov, stavieb a
nebytových priestorov uzavretá dňa 21. decembra 2011 medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom,
spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o., so sídlom Panónska cesta 7, 851 04 Bratislava, IČO: 31 380 999,
ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom a výpoveď zmluvy č. 7500-7-2011-OR TT zo strany
žalovaného 1/ z 26. novembra 2013 sú neplatnými právnymi úkonmi, a že nájomný a podnájomný vzťah
medzi žalobcom, žalovaným 1/ a spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o., so sídlom Panónska cesta 7, 851 04
Bratislava, IČ: 31 380 999, ktorý vznikol na základe Zmluvy č. 7500-7-2011-OR TT zo dňa 21. decembra
2011 trvá, či má žalobca právo užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 2/ v správe žalovaného
1/ špecifikované v Zmluve č. 7500-7-2011-OR TT zo dňa 21. decembra 2011, otázka trvania nájomného
vzťahu založeného medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom, spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. ako
nájomcom a od toho sa odvíjajúceho podnájomného vzťahu medzi spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. a
nájomcom a žalobcom ako podnájomníkom, ako aj otázka, či má žalobca právo užívať nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného 2/ v správe žalovaného 1/ špecifikované v Zmluve č. 7500-7-2011-OR
TT zo dňa 21. decembra 2011 (konkrétne nehnuteľnosti nachádzajúce sa v železničných staniciach
Leopoldov, Trnava a Kúty), už bola predmetom súdneho rozhodovania na základe žaloby žalovaného
1/ o splnenie povinnosti (podľa ustanovenia § 137 písm. a/ CSP) v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cb/79/2015. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V
zo 7.3.2017, č. k. 23Cb/79/2015-199 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 26.9.2018, č.
k. 3Cob/82/2018-270 bola žalobcovi (obchodnej spoločnosti AD-Net Slovakia, s.r.o.) uložená povinnosť
vypratať časť pozemkovej plochy a odstrániť 6 ks lavičiek z časti pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere
6 m2 plochy na nástupišti č. 1, 4 m2 a 4 ks lavičiek na nástupišti č. 2 a 4 m2 a 4 ks lavičiek na
nástupišti č. 3 v železničnej stanici D. (spolu 14 m2 a 14 ks lavičiek), druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria o celkovej výmere 89548 m2, nachádzajúcom sa v k. ú. D., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX
a časť pozemkovej plochy a odstrániť 6 ks lavičiek z časti pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 6 m2,
v priestore pred železničnou stanicou O., smerom ku koľajisku (nakoľko v železničnej stanici O. nie sú
nástupištia), nachádzajúcom sa v k. ú. O., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Vyššie uvedené rozsudky
boli podrobené dovolaciemu prieskumu, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) rozsudkom z 27.1.2021, sp. zn. 3Obdo/11/2020 dovolanie spoločnosti AD-Net Slovakia, s.r.o. ako
nedôvodné zamietol.
24. Odvolací súd má zhodne so súdom prvého stupňa za to, že otázka trvania nájomného vzťahu
medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. ako nájomcom založeného
zmluvou č. 7500-7-2011-OR TT zo dňa 21.12.2011, od nej odvíjajúceho sa podnájomného vzťahu medzi
spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. ako nájomcom a žalobcom ako podnájomníkom, vrátane otázky platnosti
ustanovenia článku X odsek 1.10 a otázky platnosti výpovede žalovaného 1/ z nájomnej zmluvy z
26. novembra 2013, bola meritórne a právoplatne rozhodnutá v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava V pod sp. zn. 23Cb/79/2015.
25. K odvolacej námietke žalobcu k tejto časti, že v danom spore je argumentácia žalobcu značne
širšia, a teda v takom rozsahu, ako v spore sp. zn. 23Cb/79/2015 nebola posudzovaná na Okresnom
súde Bratislava V, ani v následnom odvolacom a dovolacom konaní, pričom celý proces v predmetnom
konaní považuje štatutár žalobcu za nespravodlivý súdny proces ako celok, odvolací súd uvádza, že
právoplatné rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o žalobe na plnenie (vypratanie nehnuteľnosti), tvorí
prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre novú žalobu určovaciu v konaní. Uvedené vyplýva aj z
rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej právoplatný rozsudok o
žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej. V zmysle tejto
prekážky sa nemôže o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, rozhodovať znova. Výklad pojmu tá
istá vec je jednotný v tom zmysle, že musí ísť o tie isté subjekty práva, ktoré vystupovali v pôvodnom
konaní ako sporové strany, a ten istý predmet konania pričom nie je rozhodujúce, či pôvodné strany
vystupujú v pôvodných procesných postavenia. S poukazom na vyššie uvedené a na § 230 CSP má
odvolací súd za to, že v tejto časti už bolo o nároku žalobcu právoplatne rozhodnuté v konaní o žalobe
žalovaného 1/ na plnenie. Predmetná skutočnosť bráni tomu, aby súd o tej istej veci rozhodoval znova,
a to bez ohľadu na to, že žalobca sa s právoplatnými rozhodnutiami súdov nestotožňuje resp. že v tomto
spore použil inú (širšiu) argumentáciu.

26. V ďalšej časti rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, sa odvolací súd
taktiež stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Uplatnený nárok sa čiastočne - v časti určenia
neplatnosti časti nájomných zmlúv uzavretých medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a obchodnou
spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. (neplatnosti článku X odsek 1.10 jednotlivých nájomných zmlúv), určenia
neplatnosti výpovedí žalovaného 1/ z jednotlivých nájomných zmlúv uzavretých medzi žalovaným 1/ a
obchodnou spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. a určenia existencie nájomného vzťahu medzi žalovaným
1/ a obchodnou spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. a existencie podnájomného vzťahu medzi obchodnou
spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. a žalobcom - týka nielen žalobcu a žalovaného 1/, ale zároveň aj
obchodnej spoločnosti UNIMEDIA, s.r.o., ktorá v predmetnom spore nevystupuje ani na strane žalobcu
a ani na strane žalovaného. S poukazom na viaceré rozhodnutia NS SR, ktoré prvoinštančný súd v
odôvodnení aj konkretizoval, odvolací súd zastáva názor, že ak ide o otázku platnosti (neplatnosti)
zmluvy, musia byť všetci jej účastníci, ktorí zmluvu uzavreli, stranami sporu, a to buď ako žalobcovia
alebo žalovaní, keďže v týchto veciach vystupujú všetci účastníci zmluvy ako nerozluční spoločníci.
Keďže nie sú stranami sporu všetky subjekty, ktorých sa týkajú hmotné práva a povinnosti vyplývajúce
z nájomného vzťahu a z podnájomného vzťahu, je daný zákonný dôvod pre zamietnutie žaloby žalobcu
proti žalovanému 1/ podľa ustanovenia § 78 ods. 2 CSP.
27. K námietke žalobcu k záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na
určení, že žalobca má právo užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 2/ a v správe žalovaného 1/,
odvolací súd zdôrazňuje, že podnájomný vzťah je vzťahom odvodeným od hlavného nájomného vzťahu
a je od tohto nájomného vzťahu závislý čo do svojho trvania. Táto akcesorická povaha podnájmu sa
prejavuje v tom, že ak zanikne hlavný nájomný vzťah, zaniká aj vzťah od neho odvodený, t.j. podnájomný
vzťah. Tento následok platí bez ohľadu na to, či podnájom bol dohodnutý na dobu určitú, alebo neurčitú.
Aj podnájom dohodnutý na dobu neurčitú by mohol trvať maximálne po dobu trvania nájmu, teda len v
určitom časovom úseku vymedzenom trvaním hlavného nájmu. Takáto interpretácia rešpektuje základné
zásady súkromného práva, a to zásadu „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať) a zásadu
„actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“ (úkon treba vykladať skôr tak, aby platil,
ako by neplatil) - Ulpianus, Digesta, kniha 45, titul 1, fragment 80 (NS SR, sp. zn. 6MCdo 21/2011 zo
dňa 30.1.2013).
28. Nejde o žiadny „zdanlivý“ podnájomný vzťah, ako žalobca uvádza v odvolaní a v prípade jeho
terajších tvrdení o šikanóznom správaní a presadenia za pomoci obrovského nátlaku a časovej tiesne
mal zvážiť podanie inej žaloby. Vedľajšie (akcesorické) záväzkové vzťahy sledujú osud hlavného
záväzkového vzťahu a dôsledkom ich akcesorickej povahy je okrem iného aj to, že trvajú len za
predpokladu platnosti hlavného záväzkového vzťahu.
29. V časti o určenie neplatnosti článku X odsek 1.10 jednotlivých nájomných zmlúv a o určenie
neplatnosti výpovedí žalovaného 1/ z jednotlivých nájomných zmlúv sa odvolací súd stotožňuje
s názorom súdu prvého stupňa, že z osobitného predpisu (z Občianskeho zákonníka) nevyplýva
oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti časti nájomnej zmluvy alebo určenie neplatnosti
výpovede z nájomnej zmluvy, preto konštatuje, že žaloba žalobcu o určenie neplatnosti právneho úkonu
je v rozhodovanom spore procesne neprípustná, ktorá sa míňa účelu určovacej žaloby (ktorá má byť
zameraná na to, či tu právo určitej osoby je alebo nie je).
30. Otázka existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení je limitovaná tým, že žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu založenom medzi žalovaným 1/ ako
prenajímateľom a obchodnou spoločnosťou UNIMEDIA, s.r.o. ako nájomcom v postavení podnájomníka.
Tak ako uviedol Najvyšší súd, v rozsudku z 27. januára 2021, sp. zn. 3Obdo/11/2020, ktorý bol vydaný
v inom spore o dovolaní obchodnej spoločnosti AD-Net Slovakia, s.r.o. podnájomník nie je účastníkom
hlavného nájomného vzťahu, čo znamená, že nemôže do vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom
zasahovať. Zároveň je podnájomník povinný rešpektovať, ak hlavný (t. j. nájomný) vzťah zanikol, a nie
je oprávnený namietať neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy danej prenajímateľom, toto právo má len
nájomca. Uvedené znamená, že ak zánik nájomného vzťahu rešpektuje nájomca (a výslovne súhlasí so
skončením nájomného vzťahu), nemôže úkony nájomcu nahrádzať podnájomník a už vôbec nemôže
ísť podnájomník proti vôli nájomcu týkajúcej sa nájomného vzťahu.
31. Z obsahu predloženého súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že nájomca, teda žalovaný 1/ výpoveď
danú žalobcom akceptoval, preto v situácii, keď výpoveď nájomnej zmluvy akceptoval žalovaný 1/ ako

nájomca, neprichádza do úvahy, aby proti výslovnému postoju nájomcu išiel svojimi právnymi úkonmi
podnájomník. Z uvedeného dôvodu podnájomník v predmetnom spore nie je oprávnený domáhať sa
neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy danej prenajímateľom nájomcovi a preto sa odvolací súd ani
nezaoberal argumentáciou žalobcu uvedenou ďalej v odvolaní v časti týkajúcej sa tvrdenej údajnej
neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy pre jej „rozpor s dobrými mravmi.“
32. S odvolacou námietkou o neúčinnosti nájomných zmlúv z dôvodu nezverejnenia v Centrálnom
registri zmlúv podľa z. č. 211/2000 Z.z. ako i o neúčinnosti výpovedí z nájomných zmlúv sa odvolací súd
z obdobných dôvodov uvedených vyššie nezaoberal z dôvodu hospodárnosti konania.
33. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby voči žalovanému v 2. rade, tu sa odvolací súd stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Slovenskej republiky
sa netýkajú hmotnoprávne práva a povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu, resp. podnájomného
vzťahu a preto žalovaný 2/ nie je v predmetnom spore pasívne vecne legitimovaný, čo je dôvodom
pre zamietnutie podanej žaloby voči žalovanému 2/. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní
majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca
podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu
vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a
inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého
správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Z uvedeného je zrejmé,
že vlastníkom majetku, ktorý je predmetom zmluvy je Slovenská republika konajúca prostredníctvom
správcu majetku štátu, ktorým je žalovaný 1, pričom je žalovaný 1/ plne spôsobilý na všetky právne
úkony súvisiace so správou majetku štátu. Žalovanému 2/ teda nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu, ani žiadneho interného predpisu povinnosť vyjadrovať sa, resp. odsúhlasovať nájomné zmluvy
uzatvárané žalovaným 1/, čo sa vzťahuje aj na prípad zmlúv o nájme pozemkov, príp. zmlúv o nájme
pozemkov, stavieb a nebytových priestorov, ktoré sú predmetom žaloby. Kompetencie žalovaného 2/
voči žalovanému 1/ sú stanovené v § 9 zákona o ŽSR. Podľa § 10 ods. 1 zákona o ŽSR žalovaný
1/ spravuje majetok, majetkové práva a záväzky, ku ktorým mal do svojho zániku právo hospodárenia
Železnice Slovenskej republiky, š. p., ako aj nadobudnutých v priebehu ich podnikania.
34. Pokiaľ ide o námietku nevykonania dôkazu výsluchom svedka, nevykonanie dôkazu prvoinštančný
súd riadne zdôvodnil a odvolací súd sa s dôvodmi stotožnil, výsluch vzhľadom na vyššie uvedené
argumenty sa nejavil hospodárny.
35. V súlade s konštantnou judikatúrou Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04), že
všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07), sa
odvolací súd nezaoberal všetkými otázkami nastolenými v odvolaní žalobcom, nakoľko posudzovanie
platnosti nájomných zmlúv ani výpovedí z nájomných zmlúv v kontexte primárnych dôvodov, pre ktoré
bola žaloba zamietnutá sa javí ako nadbytočné a nehospodárne.
36. Podaním doručeným žalobcom odvolaciemu súdu dňa 19.12.2022 označeným ako „Doplnenie
odvolania žalobcu voči rozsudku vo veci samej zo dňa 15.3.2022“ sa odvolací súd nezaoberal s odkazom
na § 365 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého uvedené doplnenie odvolania bolo doručené po zákonom
stanovenej lehote. Lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania ale aj
vymedzenie odvolacieho konania a argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo. Z uvedených dôvodov na uvedené podanie odvolací súd neprihliadal.
37. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil
ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne a z toho dôvodu
odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
38. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 1. rade a v
2. rade odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže im žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli.
42. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).