{"guid": "a051ec99-e0dc-4344-9bc7-6fc2c6a6b5e9:256ddc25-ce0d-48d2-b1af-4f13f5b2e6d2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1117202177.2", "spisova_znacka": "15Co/26/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/26/2024 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2024, sp. zn. 15Co/26/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1117202177.2", "identifikacne_cislo": "1117202177", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Mészárosová", "sudca_id": 1356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-meszarosova-1356", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-1", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/256ddc25-ce0d-48d2-b1af-4f13f5b2e6d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1117202177.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1117202177.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1117202177.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/26/2024\n1117202177\n30. 10. 2024\nJUDr. Eva Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2024:1117202177.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov\nsenátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: T.. N.. Y. U. H. G. W. C.\nS. F. , B. J. X.XX.XXXX, O. X. I., I. Č.. XXX/X, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska č. 71, o zaplatenie 30.000,- €,\nna odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava\nI) zo dňa 14. apríla 2022, č. k. 17 C 8/2017 -215, v znení opravného uznesenia zo dňa 13. februára\n2024, č. k. B1-17 C 8/2017-289 a proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného\nsúdu Bratislava I) zo dňa 3. októbra 2017, č. k. 17 C 8/2017 -92, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava I) zo dňa 14. apríla 2022,\nč. k. 17 C 8/2017-215, v znení opravného uznesenia zo dňa\n13. februára 2024,\nč. k. B1-17 C 8/2017-289, p o t v r d z u j e.\nII. Odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava\nI) zo dňa 3. októbra 2017, č. k. 17 C 8/2017-92, o d mi e t a .\nIII. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14. apríla 2022, č. k. 17 C 8/2017-215, v znení opravného\nuznesenia zo dňa 13. februára 2024, č. k. B1-17 C 8/2017-289, zamietol žalobu žalobcu (výrok I.) a\nžalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok II). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne\nodôvodnil ustanoveniami § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a) až d), § 9, § 15, § 17 zákona č. 514/2003 Z.\nz. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon č. 514/2003 Z. z.“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v prejednávanej veci\ndomáhal zaplatenia sumy 30.000,- € titulom nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.\nz. Tvrdil, že je bezúhonnou osobou, rytierom Ordo Sancti Constantini Magni, vyznamenaným za aktívnu\nmedzinárodnú humanitárnu činnosť a aktivity v oblasti ľudských práv a slobôd, riešenia a usporiadania\ncezhraničných konfliktov a invalidný dôchodca, teda chránenou osobou. Ďalej tvrdil, že bola na neho\npodaná obžaloba na Okresný súd Bratislava I, o ktorej sa konalo pod sp. zn.\n5 T 52/2009.\nV tejto veci bol žalobca v období od 12. apríla 2014 do 15. januára 2015 vzatý do väzby, z ktorej bol\nprepustený uznesením Krajského súdu v Bratislave z 15. januára 2015,\nsp. zn. 1 Tos 1/2015.\nNeskôr bol žalobca odsúdený rozsudkom okresného súdu\nz 23. marca 2015,\nsp. zn. 5 T 52/2009, no na odvolanie žalobcu došlo k zrušeniu tohto rozsudku rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave z 21. apríla 2016, sp. zn. 2 To 135/2015, ktorým bol oslobodený spod obžaloby. Tvrdil,\nže väzba, v ktorej bol, bola zneužitá k opakovaným zásahom do jeho integrity, do jeho práva na česť a\ndôstojnosť, k ponižovaniu, k zásahom do práva na súkromie a do práva na pokojný rodinný život. Uviedol,\n\nže nemôže spať, v noci sa budí, je spotený zo strachu, keď sa mu vyjavujú okamihy z neľudského\nzaobchádzania s ním, filcungu, očuchávania ho strážnym vlčiakom, potupným vyzliekaním sa do naha,\nšancungu v predklone za asistencie obušku, ohliadaním si jeho penisu a zadnej časti tela, spútavania\na vláčenia ho\nv putách po chodbách súdu, eskortou a zastrašovaním. Tvrdil, že nároku\nsa domáha za prežité krajne neľudské, nehumánne, hrubé, kruté a ponižujúce zaobchádzanie s ním\na proti jeho slobodnej vôli, vykonaním zjavne nehumánnej, a teda v konečnom dôsledku nezákonnej\neskorty v putách, vláčením ho po chodbách Okresného súdu Bratislava I spútaného ako zviera na\n„NIČOTNÉ“ pojednávania vo veci sp. zn. 5 T 52/2009 dňa 13. októbra 2014, 11. novembra 2014, 4.\ndecembra 2014 a 16. decembra 2014, a to za asistencie policajtov a verejnosti, kedy žalobca bol hrubo,\nkruto, neľudsky, ponižujúco, krajne nehumánne a bez možnosti brániť sa putami spútaný a predvedený\npolicajtmi na ničotné pojednávania. Tvrdil tiež, že postup Okresného súdu Bratislava I po 2. septembri\n2014 bol nesprávnym úradným postupom, s čím sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky po\nvydaní nálezu sp. zn. II. ÚS 244/2015,\nz 2. júla 2015. Nebyť nesprávneho úradného\npostupu, tak sa na pojednávania mohol dostaviť osobne ako slobodný človek a nie ako „spútané zviera“.\nV rozhodnom období trpel bolesťami zranenej chrbtice a po prepustení sa musí liečiť a absolvovať\nrehabilitácie chrbtice. Za každý jeden z uvedených zásahov požaduje sumu 7.500,- €, spolu 30.000,- €.\n1.2. Žalovaný nárok neuznal a žalobu žiadal zamietnuť. Tvrdil, že objektívna zodpovednosť štátu\npodlieha určitým zákonným kritériám. Jednotlivé podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu musia\nbyť preukázané všetky súčasne. Žalobcom uvádzané skutočnosti sú len jeho subjektívnymi pocitmi a\nnepreukázal, že by sa nejednalo o štandardné výkony eskorty príslušníkmi ZVJS. Nie je zrejmé, v čom\nvidí žalobca nezákonný výkon eskorty. Keďže bol v danom čase vo väzbe, jeho účasť nebolo možné\nzabezpečiť bez eskorty. Vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy žalobca nepredložil jediný dôkaz na\npreukázanie nároku. V konaní o nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je žalobca zaťažený dôkazným\nbremenom ohľadom vzniku a rozsahu nemajetkovej ujmy, pričom musí preukázať konkrétny negatívny\nprejav nemajetkovej ujmy vo svojej osobnostnej sfére. Napokon namietol aj absenciu príčinnej súvislosti\npre vznik nároku na náhradu škody. Žiadne konkrétne dôkazy žalovaný vykonať nenavrhol.\n1.3. Žalobca v reakcii na argumentáciu žalovaného poukázal na absenciu podpisu na podaní žalovaného\na žiadal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Poukázal na úradný záznam z 3. novembra 2014 do\nkonania Spr. 3633/14, z ktorého vyplýva, že súd pochybil, keďže na verejné pojednávanie dňa 20.\nfebruára 2014 nepožiadal OO PZ Pezinok o jeho predvedenie na toto pojednávanie, teda nepoužil\nmiernejší prostriedok. Súd teda fingoval žiadosti\no predvedenie žalobcu.\nNebyť nesprávneho úradného postupu, neboli by voči žalobcovi páchané zverstvá proti ľudskosti, a\nteda nemajetková ujma by mu nevznikla. Tieto tvrdenia podporil aj odkazom na odpoveď na žiadosť\no poskytnutie informácií. Na to reagoval žalovaný tým, že podpis žalovaného, resp. povereného\nzamestnanca na vyjadrení nie je sfalšovaný. Žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia a uvádzané dôkazy\nnemajú žiadnu relevanciu pre predmet tohto konania. Zotrval na zamietnutí žaloby.\n1.4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania konštatoval, že zo skutkových tvrdení, ktoré neboli\nsporné medzi stranami vyplýva, že voči žalobcovi bolo vedené trestné konanie, ktoré bolo skončené\nprávoplatným oslobodením žalobcu spod obžaloby rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2\nTo 135/2015, právoplatným 21. apríla 2016, a preto tento dôkaz nevykonal. Uviedol, že je nesporné,\nže žalobca je invalidný dôchodca, a preto nevykonal dokazovanie rozhodnutím Sociálnej poisťovne,\nústredie z 5. decembra 2013,\nč. XXX XXX XXXX 0. Za\nnesporné považoval súd prvej inštancie, že žalobca bol od 12. apríla 2014 do 15. januára 2015 vo\nväzbe. Nesporné bolo, že žalobca bol počas výkonu väzby v dňoch\n13. októbra 2014,\n11. novembra 2014, 4. decembra 2014 a 16. decembra 2014 predvedený na úkony v trestnej veci\nvedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5 T 52/2009, a preto nevykonal ani dokazovanie\nlistom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava z 18. marca 2015,\nč. ÚVVaÚVTOS-20-16/11-2015. Sporné nebolo ani to, že žalobca bol prepustený z väzby 15. januára\n2015, preto nemal za potrebné vykonávať dokazovanie k tejto skutočnosti. Z e-mailovej komunikácie\nmedzi JUDr. J. T. a Mgr. K. T. z 29. mája 2014 mal za preukázané, že JUDr. J. T., advokátka, sa vyjadrila\no osobnej nevraživosti zákonného sudcu prejednávajúceho trestnú vec žalobcu voči osobe žalobcu. Z\nlistu žalobcu z 26. septembra 2014 bolo preukázané, že žalobca oznámil okresnému súdu k sp. zn. 5\nT 52/2009, že v príčinnej súvislosti\ns nezákonnou väzbou a v dôsledku\npociťovaných intenzívnych psychických útrap, nespavosti a strádania, bezmocnosti sa žalobcovi vrátili\nbolesti hlavy a výpadky pamäte, nespavosť, z čoho sa pred nezákonným zatknutím vyliečil a mohol\nviesť plnohodnotnejší život, vykonávať prácu, starať sa o rodinu. Je mu bránené byť s maloletým synom\nT. Y., ktorému pre jeho zdravotné znevýhodnenie nemôže pomáhať a byť mu na blízku. Z uznesenia\nKrajského súdu\nv Bratislave z 15. januára 2015, sp. zn. 1 Tos 1/2015, mal súd prvej\n\ninštancie za preukázané, že žalobca bol v trestnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 5 T 52/2009\nprepustený z väzby na slobodu. Z odôvodnenia vyplýva, že došlo k porušeniu práva žalobcu na osobnú\nslobodu\nv súvislosti s rozhodovaním o prepustení žalobcu z väzby tým, že súd nekonal\nefektívne\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Z nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\nz 2. júla 2015, č. k. II. ÚS 244/2015-46, bolo preukázané, že okresný súd\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/2009 porušil právo žalobcu na urýchlené rozhodnutie o žiadosti\no prepustenie\nz väzby z 8. augusta 2014 podľa Čl. 17 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a Čl. 5\nods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zo strany\n10 tohto nálezu,\nz odôvodnenia vyplýva, že „v čase od 3. septembra 2014 do 24. septembra\n2014, teda po dobu 21 dní okresný súd nekonal neodkladne a urýchlene“. Z nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 17. decembra 2015, č. k. II. ÚS 579/2015-54, bolo preukázané, že základné\nprávo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/2009\nporušené boli. Okresnému súdu bolo prikázané, aby v uvedenej veci konal bez zbytočných prieťahov.\nZ listu Obvodného oddelenia PZ v Pezinku z 24. júna 2014, č. k. ORPZ-PK-OPP2-76/2014, vyplýva, že\nv roku 2014 im nebola doručená žiadna žiadosť Okresného súdu Bratislava I k sp. zn. 5 T 52/2009 o\npredvedenie žalobcu. Z úradného záznamu z 3. novembra 2014 vyplynulo, že sudca JUDr. Y. T. uviedol,\nže sa nevie vyjadriť,\nz akého dôvodu nebolo doručené dožiadanie súdu o predvedenie\nžalobcu na verejné zasadnutie konané dňa 20. februára 2014. Zo žiadosti žalobcu z 10. apríla 2017\ndoručenej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 10. apríla je preukázané, že žalobca\ntýmto podaním požiadal o predbežné prerokovanie nároku vo výške 30.000,- €.\n1.5.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že pokiaľ ide o skutkové okolnosti (predvedenie\nžalobcu v putách a eskortou na pojednávanie na Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 5 T 52/2009),\nod ktorých odvodzuje žalobca svoje finančné nároky, nebolo sporné, že tieto sa stali v dňoch 13. októbra\n2014, 11. novembra 2014, 4. decembra 2014 a 16. decembra 2014. Sporné bolo, či vykonaním týchto\neskort došlo k zásahu do práv žalobcu. Preto sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či žalobca\npreukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu podľa § 17 ods. 2 zákona\nč. 514/2003 Z. z. Dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani k preukázaniu prvej\npodmienky, t. j. k preukázaniu skutočnosti, že vôbec došlo k nesprávnemu úradnému postupu v súvislosti\ns jeho predvedením v putách\na eskortou („spútaného ako zviera“) na predmetné hlavné\npojednávania na okresný súd v konaní sp. zn. 5 T 52/2009. Súd prvej inštancie poukázal na to, že\nzákon nedefinuje samotný pojem „nesprávny úradný postup“. Uviedol, že z obsahu tohto pojmu vyplýva,\nže podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom\nprávomocí určitého orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu\npravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,\nktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné\nv právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať\ni z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje (rozsudky Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 30. júna 2010, sp. zn.\n5 Cdo 126/2009, resp. z 31. mája 2011,\nsp. zn. 6 Cdo 115/2010). Súd prvej inštancie konštatoval, že zo žiadneho tvrdenia žalobcu, ani žalobcom\npredloženého dôkazu nevyplynulo, v čom konkrétne mal byť predmetný úradný postup nesprávny.\nŽalobca neuviedol žiadne zákonné ustanovenia, porušením ktorých malo dôjsť k vzniku nesprávneho\núradného postupu voči nemu. Súd prvej inštancie preto prisvedčil výhrade žalovaného, že žalobca nijako\nnešpecifikoval, v čom sa v daných štyroch prípadoch nejednalo o štandardné výkony eskorty zo strany\npríslušníkov ZVJS. Taktiež ďalšie dôkazy, ktoré predložil žalobca a sú datované\nz obdobia\nspred 13. októbra 2014, nemajú, podľa súdu prvej inštancie, s namietanými postupmi žiaden vecný ani\nkauzálny súvis. Ide o e-mailovú komunikáciu medzi JUDr. J. T. a Mgr. K. T. z 29. mája 2014, list žalobcu\nz 26. septembra 2014 zaslaný okresnému súdu k sp. zn. 5 T 52/2009 a list Obvodného oddelenia PZ v\nPezinku\nz 24. júna 2014, č. ORPZ-PK-OPP2-76/2014. Súd konštatoval, že tieto listiny\nnemajú\ns namietanými postupmi, ku ktorým došlo 13. októbra 2014, 11. novembra\n2014,\n4. decembra 2014 a 16. decembra 2014, žiaden súvis a nijako z nich\n(už len z hľadiska ich datovania) nevyplýva žiaden záver o prípadnej nesprávnosti úradného postupu,\nku ktorému malo dôjsť až po tom, čo tieto listiny vznikli.\n1.5.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že nesprávnosť úradného postupu v dňoch 13.\noktóbra 2014, 11. novembra 2014, 4. decembra 2014 a 16. decembra 2014, čiže úkonu eskorty\nžalobcu na hlavné pojednávania nebola preukázaná ani z uznesenia Krajského súdu v Bratislave z\n15. januára 2015, sp. zn. 1 Tos 1/2015. Podľa súdu prvej inštancie z tohto rozhodnutia nevyplývajú\nžiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné urobiť akýkoľvek záver o nesprávnosti úradného postupu\n\neskorty žalobcu na dané úkony v tejto trestnej veci. Z tohto rozhodnutia vyplýva len to, že sťažnostný\nsúd rozhodol o prepustení žalobcu z väzby, pretože došlo k pochybeniu pri vybavovaní žiadosti žalobcu\no prepustenie z väzby a nekonalo sa\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením. S\nnamietaným postupom, resp. postupmi to tak nemá žiaden súvis. Rovnako tak skutočnosť, že Ústavný\nsúd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. II. ÚS 244/2015, konštatoval porušenie práva žalobcu na\nurýchlené rozhodnutie o žiadosti\no prepustenie z väzby v konaní vedenom okresným súdom\npod sp. zn. 5 T 52/09 neznamená, že eskorty vykonané dňa 13. októbra 2014, 11. novembra 2014, 4.\ndecembra 2014\na 16. decembra 2014 boli nesprávnymi úradnými\npostupmi. Zo strany 10 tohto nálezu, z odôvodnenia vyplýva, že „v čase od 3. septembra 2014 do 24.\nseptembra 2014, teda po dobu 21 dní okresný súd nekonal neodkladne a urýchlene“. Ak by aj okresný\nsúd zohľadnil, že\n21 dní bol súd nečinný, tak potom, ak by žalobca bol teoreticky prepustený\no 21 dní skôr\n(25. decembra 2014), stále by to nemalo žiaden vplyv ani na poslednú eskortu\nvykonanú\n16. decembra 2014 a o to menej by to malo vplyv na predošlé namietané eskorty.\n1.5.3. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že vo vzťahu k namietanému postupu nič nepreukazuje ani\nlekársky doklad predložený žalobcom. Z lekárskej správy z neurologickej ambulancie MUDr. P. T. z 10.\njúna 2016 nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali nesprávnosť žalobcom namietaného\núradného postupu, alebo vznik ujmy práve v príčinnej súvislosti s predmetným namietaným úradným\npostupom. Rovnako o nesprávnosti úradného postupu nesvedčí ani nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa\n17. decembra 2015, č. k. II. ÚS 579/2015-54, z ktorého vyplýva to,\nže súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/09 porušil základné právo žalobcu na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, čo nemá žiaden vecný ani kauzálny súvis s postupom, ktorý žalobca označil\nza nesprávny úradný postup v prejednávanej veci.\n1.5.4. Súd prvej inštancie dôvodil, že to, že žalobca bol eskortovaný, samo osebe nezakladá záver, že\ndošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ten nemožno odvodiť len z toho, že bol podrobený eskorte,\nalebo že bol predvedený pred súd. Obvinená osoba je v zmysle § 6 ods. 5 zákona č. 221/2006 Z. z.\no výkone väzby (ďalej len „zákon č. 221/2006 Z. z.“) povinná po prijatí do väzby podrobiť sa osobnej\nprehliadke, zdravotnej prehliadke, hygienickým\na protiepidemickým opatreniam\na iným výkonom v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov. V zmysle § 6 ods. 6 zákona\nč. 221/2006 Z. z. sa obvinenej osobe odnímu veci, ktorými by mohol byť ohrozený život, zdravie,\nmajetok alebo bezpečnosť obvinených alebo iných osôb, marený účel výkonu väzby alebo narušovaný\nústavný poriadok, ako aj veci, ktoré by mohli byť zneužité na útek, prostriedky audiovizuálnej techniky,\nnávykové látky a tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú\nneznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie,\nkrutosť, ohrozujúce mravnosť alebo opisujúce výrobu zbrane, streliva, výbušnín, návykových látok, jedov\na akékoľvek predmety, ktorými by mohol mariť účel výkonu väzby. Obvinený má povinnosť strpieť tieto\núkony v zmysle § 30 ods. 1 písm. a), c), d) a e) zákona\nč. 221/2006 Z. z.\nPredvedenia, ku ktorým malo dôjsť, upravuje § 9 ods. 3 zákona\nč. 221/2006\nZ. z. Podľa tohto ustanovenia obvinený sa predvedie pred orgán činný v trestnom konaní alebo pred\nsúd mimo ústavu na vykonanie úkonov trestného konania v trestnej veci, pre ktorú bol vzatý do väzby.\nPredvedenie sa vykoná na základe ich písomnej žiadosti.\n1.5.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že sa v konaní nepreukázalo, že by pri jednotlivých zákonných\noprávneniach vykonaných voči osobe žalobcu, ktorý bol v tom čase vo väzbe, došlo k akémukoľvek\nporušeniu vyššie spomenutých zákonných ustanovení upravujúcich výkon väzby, že by bolo možné,\nso zreteľom na existujúcu judikatúru, charakterizovať tento postup ako nesprávny úradný postup.\nNamietané postupy charakterizoval žalobca len veľmi všeobecne, pričom použitím rovnakých formulácií\nviet v žalobe v podstate opisoval aj ostatné vytýkané zásahy v ostatných dňoch (č. l. 14 spisu).\nTakýto spôsob opisu rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa sporu, kedy žalobca v zásade\npriebeh eskorty a údajné zásahy pri štyroch úkonoch predvedenia a eskorty popísal tými istými slovami\nsvedčí o tom, že v skutočnosti takýto popis vznikol len ako dodatočné hodnotenie udalostí prežitých\nžalobcom počas výkonu väzby. Nemožno však z toho odvodiť, že by súčasne pri výkone väzby došlo k\nprotiprávnemu konaniu a teda k nesprávnemu úradnému postupu, za ktorý by žalovaný zodpovedal. Je\npravdepodobné, že by o prípadných pochybeniach príslušníkov ZVJS alebo pri zneužití právomoci z ich\nstrany existovali dôkazy v podobe sťažností, či iných úkonov žalobcu voči väzenskej správe, prípadne\nby existovali zmienky v zápisniciach z pojednávaní, ale na nič také žalobca nepoukazoval. Vykonaným\ndokazovaním nebola preukázaná ani žiadna ujma, lekárska správa neurológa je veľmi nekonkrétna a\nnijako sa neviazala k vykonaným úkonom eskorty (správa je až z r. 2016).\n1.6. Súd prvej inštancie odôvodnil aj zamietnutie návrhov žalobcu na vykonanie dokazovania. Pripojenie\nspisu okresného súdu sp. zn. 5 T 52/2009 zamietol z dôvodu, že nebolo zrejmé, ktorú konkrétne listinu\n\nhodlal žalobca vykonať z pripojeného spisu ako dôkaz a na preukázanie akého skutkového tvrdenia.\nTakýto úkon bol nadbytočný preto, že žalobca ako účastník predmetného trestného konania má do spisu\nprístup a môže a mohol predložiť z tohto spisu akúkoľvek listinu. Tento návrh preto súd vnímal len ako\núčelový, ktorý by bol nehospodárny a predlžoval by konanie. Vzhľadom na to, že ani sám žalobca netvrdil\nv žalobe žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nesprávnemu priebehu eskorty na jednotlivé hlavné\npojednávania (boli to len subjektívne pocity žalobcu, resp. subjektívne predstavy o tom, ako by priebeh\neskorty vyzerať nemal), nebol dôvod, aby súd vykonával dokazovanie výsluchom osôb, ktoré navrhol\nvypočuť žalobca, ako napr. JUDr. H. K., Y. U., Y.. H. S., Mgr. J. Y., T. C., H. G., C. P., Y.. I. Y., Y.. J. W.,\nQ. K., Y.. J. T., N.. K. T.. Ak ani žalobca nešpecifikoval, ako konkrétne malo dôjsť k porušeniu zákona\nč. 221/2006 Z. z., teda k nesprávnemu úradnému postupu a tento popísal len nekonkrétne, všeobecne,\npotom je zrejmé, že ani menované osoby nemali ako prispieť\nk preukázaniu splnenia\nktorejkoľvek podmienky pre vznik nároku podľa § 17 ods. 2 zákona\nč. 514/2003 Z. z. Za\nnadbytočné považoval súd prvej inštancie aj vyžiadanie dekurzov z Ústavu na výkon väzby a ústavu na\nvýkon trestu odňatia slobody Bratislava, keďže vo vzťahu k nim neformuloval žalobca žiadne tvrdenia,\nktoré by bolo dôvodné preukazovať. Dôkazy predložené na pojednávaní, a to čestné vyhlásenie Ing. T.\na list p. T. súd nevykonal, považoval ho za prostriedok procesného útoku (§ 149 C.s.p.), ktorý je strana\npovinná uplatniť včas v zmysle § 153 ods. 1 C.s.p. Ak nie je uplatnený včas, podľa § 153 ods. 2 C.s.p.\nnaň súd nemusí prihliadnuť.\n1.7. Súd prvej inštancie dôvodil, že keďže žalobca nepreukázal existenciu ani prvej podmienky pre vznik\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2 zákona\nč. 514/2003 Z. z.,\nnebolo hospodárne zaoberať sa splnením ostatných podmienok vzniku tohto nároku.\n1.8. Pokiaľ ide o trovy konania súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný bol v spore\nv celom rozsahu\núspešný, v súlade so zásadou úspechu by mu podľa § 255 ods. 1 C.s.p. patrila náhrada trov konania v\nrozsahu 100 %. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, v súlade s\nčl. 17 základných princípov C.s.p. súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania\nnepriznáva (R 72/2018, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn.\n7 Cdo 14/2018).\n2.1.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac\n§ 365 ods. 1 písm. a), b), c), e), h) C.s.p., čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2, čl. 5 veta\nprvá, čl. 6 ods. 1, čl. 9, čl. 17 C.s.p., čl. 2, čl. 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, ods. 2\nDohovoru. Namietal svojvoľnosť, arbitrárnosť, neracionálnosť a nepresvedčivé odôvodnenie vecne\nnesprávneho, nezákonného a nespravodlivého rozsudku. Podľa odvolateľa vo veci konal a rozhodoval\nzaujatý sudca, ktorý svoju zaujatosť voči žalobcovi deklaroval verejne po žalobcovom odhalení\nspájania „jeho osoby na verejnosti médiami s terorizmom a inými pozoruhodnými aktivitami“,\npoukazujúc na stránku <https://www.bystricoviny.sk/titulka/caro-nechceneho-advokat-neopravnenevymahajuci-peniaze-od-obci-sa-chce-stat-sudcom/>. Odvolateľ poukázal na to, že vyzval sudcu na\nzákonný postup, ku dnešnému dňu nemá vedomosť o tom, či si sudca splnil zákonom uloženú povinnosť\nnamietnuť sa u predsedu okresného súdu a nemá vedomosť o tom, či predseda okresného súdu\nrozhodol o jeho (ne)vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci samej. Podľa odvolateľa je konanie\nod 3.10.2017 nespravodlivé, v dôsledku neprípustnej tendenčnosti a krajného formalizmu nie je súladné\nso zárukami, ktoré mu garantuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom a rozsudkom okresného súdu došlo k\nporušeniu jeho práva na „FAIR TRIAL“. Podľa odvolateľa v období po 2.9.2014 došlo k porušeniu jeho\npráva na osobnú slobodu, čo konštatoval Krajský súd\nv Bratislave dňa 15.1.2015 v\nuznesení sp. zn. 1 Tos 1/2015, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 2.7.2015, sp. zn. II.\nÚS 244/2015, ktorý posunul začiatok porušovania jeho práva na osobnú slobodu k dňu 8.8.2014.\n2.1.2. Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že sa dôsledne nevysporiadal s tým, že\nz\nkoncepcie právnej úpravy, ktorá rozlišuje medzi inštitútom ochrany osobnosti a náhrady škody vyplýva,\nže nároky majúce základ v týchto inštitútoch sú samostatné a vzájomne nezávislé, každý z týchto\ninštitútov poskytuje ochranu iným zložkám v rámci duševnej integrity jednotlivca. Právo na ochranu\nosobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi do psychickomorálnej integrity osoby, pričom právo\nna bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje prevažne ochranu pri zásahoch do fyzickej\nintegrity jednotlivca. Nie je možné však vylúčiť, že jedným konaním budú súčasne naplnené predpoklady\nzodpovednosti za zásah do osobnostných práv, ako aj podmienky na náhradu škody, s čím sa okresný\nsúd, podľa odvolateľa, dôsledne a ústavne konformne nevysporiadal a vec nesprávne právne posúdil.\nPoukázal na to, že za bolesť sa považuje každé telesné a „duševné strádanie\" spôsobené škodou na\nzdraví. Správnosť tohto tvrdenia potvrdila aj česká súdna prax (uznesenie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 30 Cdo 154/2007, zo dňa 28.6.2007), podľa ktorej: „Právo na ochranu zdravia je bez\n\nakejkoľvek pochybnosti pre každého jednotlivca jedným\nz najvýznamnejších, pretože má dopad\nna kvalitu existencie fyzickej osoby, resp. na jej existenciu vôbec .“\n2.1.3. Podľa odvolateľa rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne, presvedčivo\na\nracionálne odôvodnený, je výsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, majúc za\nnásledok nesprávne právne posúdenie veci, v rozpore s judikatúrou ESĽP.\n2.1.4. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie sa dopustil neprípustnej (re)interpretácie ustáleného\nprávneho stavu Krajským súdom v Bratislave, jeho uznesením z 15.1.2015, sp. zn. l Tos 1/2015, ktorým\nKrajský súd v Bratislave zrušil podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. uznesenie Okresného súdu Bratislava\nI sp. zn. 5 T 52/2009, zo dňa 4.12.2014, ktorým žalobca jednoznačne preukázal nesprávny úradný\npostup Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/2009 v súvislosti s ničotnými\na podľa krajského súdu nezákonnými pojednávaniami 13.10.2014, 11.11.2014, 4.12.2014, 16.12.2014\nza účasti svedkov, ktorých žalobca, pre potreby objektivizácie utrpenej nemajetkovej ujmy navrhol\npredvolať, no okresný súd, vedený zlým úmyslom zaujatého sudcu, ich vypočutie zamietol, bez riadneho\na presvedčivého odôvodnenia. Ich vypočutím by boli získané dôkazy o neľudskom\na\nponižujúcom zaobchádzaní so žalobcom v inkriminované dni. Odvolateľ poukázal na to, že z pohľadu\nrozhodovacej praxe ESĽP pri posudzovaní porušenia čl. 3 Dohovoru v jeho materiálnej a procesnej časti\nje dôležitým a podstatným, ako tieto hrubo invazívne konania, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie s\nním vnímal žalobca jeho vlastnými očami (rozhodnutie ESĽP vo veci A.P. proti Slovensku). Odvolateľ\nvytýkal súdu prvej inštancie, že sa dôsledne nevysporiadal so zisteniami odvolacieho súdu v konaní\nsp. zn. 1 Tos 1/2015, týkajúcimi sa rýchlosti konania a dodržiavania občianskych práv garantovaných\nústavou, bez vykonania testu proporcionality a pripojenia DEKURZu z ÚVV a ÚVTOS Bratislava žalobu\nzamietol, pričom žalobcovi, v súvislosti s nezákonnými pojednávaniami a predvádzaniami policajtami\nZVJS z ÚVV a ÚVTOS Bratislava, bolo ublížené na zdraví, od 2.9.2014 bolo flagrantne porušované\njeho právo na osobnú slobodu, na prezumpciu neviny, so žalobcom bolo neprípustne nakladané ako\ns odsúdeným zločincom, a to všetko dôsledným nerešpektovaním Európskych väzenských pravidiel,\npodľa ktorých neodsúdené osoby (čo je aj prípad žalobcu), o ktorých sa predpokladá, že sú nevinné,\naž kým sa nedokáže ich vina, musia byť podrobené iba takým obmedzeniam, ktoré sú nevyhnutné pre\ntrestné konanie a bezpečnosť inštitúcie. Sťažnostný súd dospel\nk záveru, že v dôsledku\nopomenutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k námietke zaujatosti zo dňa 2.9.2014 došlo k porušeniu\npráva obžalovaného na osobnú slobodu, ktoré je garantované čl. 17 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, a to tým, že súd nekonal efektívne, s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Úkony okresného\nsúdu dňa 13.10.2014, 11.11.2014, 4.12.2014\na 16.12.2014 boli nezákonné v dôsledku\nnesprávneho úradného postupu okresného súdu, a teda nebol žiaden zákonný dôvod, aby žalobca bol\nna ne predvádzaný z väzby, aby sa v súvislosti\ns predvádzaním na ne policajtami ZVJS z\nÚVV a ÚVTOS Bratislava stal obeťou hrubého, neľudského, invazívneho zaobchádzania. Povinnosťou\nokresného súdu bolo predvolať\na vypočuť všetkých svedkov navrhnutých žalobcom:\nJ. Y., T. C., H. G., C. P., JUDr. I. Y., Ing. K. T., JUDr. J. T., JUDr. H. K., JUDr, Y. U., JUDr. H. S., JUDr.\nQ. K., JUDr. J. W., JUDr. E. W. a pripojiť DEKURZ z ÚVV a ÚVTOS Bratislava, trestný spis Okresného\nsúdu Bratislava I sp. zn. 5 T 52/2009 a z neho zápisnice\no hlavnom pojednávaní dňa\n13.10.2014, 11.11.2014, 16.12.2014. Žalobca trvá na ich riadnom a procesne čistom vypočutí súdom,\ntrvá na pripojení týchto listinných dôkazov súdom.\n2.1.5. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nemal splnené podmienky na rozhodnutie veci rozsudkom,\nkeďže nemal riadne ustálený predmet konania a nemal riadne a ústavne konformne ustálených\núčastníkov konania, bez rozumného dôvodu, jasného a zrozumiteľného odôvodnenia odmietol\nobjektivizovať skutkový stav veci vypočutím svedkov navrhnutých žalobcom, pripojením DEKURZu z\nÚVV a ÚVTOS Bratislava (nebola vypočutá väzenská psychiatrička MUDr. O. T., na ktorej vypočutí\nžalobca trvá), pripojením trestného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5 T 52/2009. Podľa\nodvolateľa sú dôležité výsledky lekárskych vyšetrení (MUDr. M. P., MUDr. D. P., MUDr.\nV.\nT.), teda lekárskych vyšetrení aj s použitím CT a MR po prepustení žalobcu z väzby, a to všetko aj\ns akcentom na zistenia zdravotného stavu žalobcu počas jeho vstupného vyšetrenia lekárom v ÚVV\na ÚVTOS Bratislava dňa 14.4.2014 ( str. 1 DEKURZu ), na ktoré policajti ZVJS z ÚVV a ÚVTOS v\nsúvislosti s udalosťami dňa 4.12.2014, 13.10.2014, 11.11.2014 a 16.12.2014 neprihliadali. Odvolateľ\nnavrhol vykonanie znaleckého dokazovania pribratím znalca z odboru zdravotníctvo a znalca z odboru\npsychiatria, vypočutie MUDr. O. T., psychiatričky z ÚVV a ÚVTOS Bratislava.\n2.1.6. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že sa dôsledne nevysporiadal s otázkou obráteného\ndôkazného bremena, keďže žalobca bol osamotený a na neľudskom, ponižujúcom, invazívnom\nzaobchádzaní s ním sa v dňoch 13.10.2014, 11.11.2014, 4.12.2014, 16.12.2014,\na to opakovane,\npodieľali policajti ZVJS z ÚVV a ÚVTOS Bratislava, teda osoby, ktoré dôsledne nerešpektovali čl. 10\n\nods. 2 písm. a) Medzinárodného dohovoru o občianskych\na politických\nprávach žalobcu, ktorý vyžaduje, aby obvinená osoba bola, okrem výnimočných okolností, predmetom\nosobitného zaobchádzania primeraného jej postaveniu ako neodsúdenej, ktorá požíva právo na osobnú\nslobodu. Dôkazné bremeno sa v danom prípade (teda aj v prípade poškodeného žalobcu) presúva na\nštát, aby súd presvedčil, že so žalobcom špatne nezaobchádzal. U žalobcu došlo k ublíženiu na zdraví,\nvyšetreniami CT a MR sa ukázalo poškodenie chrbtice v priamej príčinnej súvislosti s opakovaným\nsilným spútaním žalobcu rukami smerom vzad, násilným vláčením ho v putách a ponižujúcim pripútaním\nv tesne\na bolestivo stiahnutých železných putách o radiátor. Odvolateľ vytýkal\nsúdu prvej inštancie, že sa dôsledne nezaoberal otázkou (ne)dodržiavania Európskych väzenských\npravidiel, teda odôvodnenie napadnutého rozsudku trpí vadou, je nesporným, že okresný súd vec\nnesprávne právne posúdil, odignoroval rozhodovaciu prax ESĽP. Nesúhlasil s tvrdením okresného\nsúdu, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok\npre úspešné uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca preukázal,\nv súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu, príslušníkov\nZVJS a vznikom nemajetkovej ujmy. Okresný súd žalobcovi odňal možnosť riadne konať pred súdom,\nvec nesprávne právne posúdil, a to všetko v dôsledku prílišnej tendenčnosti a formalizmu, nesúladného\nso zárukami, ktoré žalobcovi garantuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 3 Dohovoru, čl. 2 Dohovoru , čl. 7 ods.\n2 Listiny.\n2.1.7. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že sa dôsledne nevysporiadal s tým, že za danej\nsituácie nemohol požadovať na žalobcovi nesplniteľné dôkazné bremeno (dôkaznú povinnosť), ocenenie\nnehmotnej ujmy žalobcu najmä v oblasti osobných, rodinných, pracovných, sociálnych vzťahov\nči psychického stavu, pretože nemajetková ujma sa nepreukazuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 34/2018\nbod 4.1. v.v.). Podľa odvolateľa požiadavka\nna zaplatenie odškodného 30.000,- € aj za prežité psychické a fyzické utrpenie z násilného konania\npolicajtov voči nemu je primeraná\na spravodlivá, keďže bol minimálne\nponížený vo vlastných očiach, stal sa obeťou neprimeraného, hrubého, krutého násilia, neľudského\na ponižujúceho zaobchádzania, ublíženia mu na zdraví, navyše jeho trestné stíhanie sa ukázalo ako\nnezákonné a protiústavné, z prežitého psychického stresu na musí doposiaľ liečiť, o to viac, že tieto\nzverstvá proti ľudskosti boli na ňom napáchané v jeho postavení invalida (invalidného dôchodcu), teda\npodľa zákonnej úpravy na chránenej osobe. Podľa odvolateľa, aj za situácie, kedy by nebol schopný\npresne určiť\na preukázať výšku škody/nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym\núradným postupom okresného súdu a nesprávnym úradným postupom policajtov ZVJS z ÚVV a ÚVTOS\nBratislava, pričom však preukáže a odôvodní výšku škody (čo, podľa jeho názoru preukázal\na\naj primerane skutkovému stavu veci a s odkazom na judikatúru vyšších súdov aj riadne\na\npresvedčivo odôvodnil), nemôžu obecné súdy rozhodnúť, že mu škoda nebude vôbec nahradená, alebo\nže medzi protiprávnym konaním policajtov ZVJS z ÚVV a ÚVTOS Bratislava nie je príčinná súvislosť,\ntak ako tvrdí v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie.\n2.1.8. Odvolateľ ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že sa dôsledne a ústavne konformne nevysporiadal s\ntým, že aby zásah spadal pod článok 3 Dohovoru v jeho hmotnej časti postačuje, aby bola obeť ponížená\nvo svojich vlastných očiach. V prípade A.P. proti Slovensku súd vyvodil záver, že vnútroštátne orgány\nnekonali zo svojho vlastného podnetu\na starostlivo nevyšetrili všetky relevantné aspekty\nprípadu, teda sa jedná o obdobnú vec ako\nv prípade dotknutého žalobcu, o to viac, že silným\nspútaním železnými putami rukami vzad (vláčením ho po chodbách väznice a súdu ako zviera) žalobca\npociťoval fyzickú bolesť\na utrpenie z násilia aj v dôsledku (opakovanej) invazívnej,\nosobnej, ponižujúcej prehliadky, filzungu.\n2.1.9. Napadnutý rozsudok odvolateľ považuje za prekvapivý, podľa neho je výsledkom porušenia jeho\npráva na spravodlivé súdne konanie, je nezákonný z dôvodu nezákonnej\na svojvoľnej\naplikácie platného práva, aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi konaním zo strany nie nezaujatého\nsudcu.\n2.2. Odvolateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok č. k. 17 C 8/2017-289, zo dňa 14.4.2022, zrušil\na vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby rozsudok súdu prvej\ninštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel.\n2.3. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že dňa 3.10.2017 rozhodol svojvoľne\na\npredčasne uznesením č. k. 17 C 8/2017-92 (zamietnutie návrhu žalovaného na spojenie vecí;\npoznámka odvolacieho súdu), bez splnenia zákonných podmienok, popretím práva žalobcu na rovnosť\na kontradiktórne konanie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30.4.2013,\nč. k.\nII. ÚS 168/2012-44), popretím práva oboznámiť sa s návrhom protistrany na spojenie vecí vedených na\n\nOkresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6 C 3/2017, 7 C 1/2017, 10 C 5/2017,\n17 C 4/2017 a 17\nC 8/2017 zo dňa 1.6.2017, doručeného žalobcovi až dňa 15.11.2017, spoločne s výzvou na vyjadrenie,\nznemožnil žalobcovi vyjadriť sa k nemu do rozhodnutia súdu dňa 3.10.2017 (rozsudky ESĽP vo veci\nLomaseita Oy a ostatní proti Fínsku zo dňa 5.7.2005, sťažnosť č. 45029/98; Kessler proti Švajčiarsku zo\ndňa 26.7.2007, sťažnosť č. 10577/04; Asnar proti Francúzsku zo dňa 18.10.2007, sťažnosť č. 12316/04),\npričom voči tomuto uzneseniu nepripustil opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357\nC.s.p.). Týmto rozhodnutím súd porušil zákon, ústavu, dohovor a listinu, bolo flagrantne porušené právo\nrovnosti, právo na kontradiktórne súdne konanie, bolo porušené právo žalobcu na spravodlivé súdne\nkonanie. Odvolaciemu súdu navrhol uvedené uznesenie zrušiť.\n3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§ 379, § 380\nods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre\njeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný\nzáujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne\nvyhlásil dňa 30. októbra 2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené\nzákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu\nprvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.\n5. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\n7. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu\na z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie\nžiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým\nžalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky\naj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy,\nz vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v\nsúlade s § 220\nods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej\ninštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre\nposúdenie veci\na rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán,\nvyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery\nriadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri\nhodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil\nani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje\nžiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom\nv celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú\npríslušný záver o zamietnutí žaloby. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací\nsúd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto\nprípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len\nk odvolacím námietkam žalobcu.\n8.1. Odvolateľ v odvolaní namietal, že v prejednávanej veci konal a rozhodoval zaujatý sudca, poukázal\nna to, že vyzval sudcu na zákonný postup, nemá vedomosť o tom, či si sudca splnil zákonom uloženú\npovinnosť namietnuť sa u predsedu okresného súdu a nemá vedomosť o tom, či predseda okresného\nsúdu rozhodol o jeho (ne)vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci samej. Odvolací súd v tejto\nsúvislosti poukazuje na to, že uplatnenie námietky zaujatosti stranou je podrobené prísnemu formálnemu\npostupu a je upravené v § 52, § 53 C.s.p. Námietka zaujatosti musí spĺňať, okrem všeobecných\nnáležitostí, osobitné náležitosti špecifikované\nv § 52 ods. 2 C.s.p., teda musí byť v\nnej uvedené proti komu smeruje, dôvod pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca\nsi námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to\n\npripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti, súd\nneprihliada. V tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád\npodania sa nepoužijú.\nZ hľadiska času námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr\ndo 7 dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú\nnámietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu taktiež nepredkladá (§\n53 ods. 1 C.s.p.). Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe\nsudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec\nnadriadenému súdu nepredkladá (§ 53 ods. 3 C.s.p.). O skutočnosti, že Mgr. G. X., PhD. je konajúcim\na rozhodujúcim sudcom v prejednávanej veci vedenej na bývalom Okresnom súde Bratislava I pod sp.\nzn. 17 C 8/2017, strany konania mali vedomosť odo dňa doručenia predvolania na pojednávanie dňa\n14.4.2022, konkrétne žalobcovi bolo uvedené predvolanie doručené dňa 6.12.2021 (č. l. spisu 202).\nNámietka zaujatosti proti konajúcemu sudcovi bola však vznesená až v odvolaní proti rozsudku súdu\nprvej inštancie č. k.\n17 C 8/2017-215, zo dňa 14.4.2022, v znení opravného uznesenia\nzo dňa 13. februára 2024,\nč. k. B1-17 C 8/2017-289. Z predloženého spisu odvolací súd nezistil,\nže žalobca voči konajúcemu sudcovi vzniesol, v konaní pred súdom prvej inštancie, námietku zaujatosti\ntak, ako to uvádza v odvolaní. Na č. l. spisu 224 sa nachádza len podanie žalobcu, v zmysle ktorého\ndo odvolania v prejednávanej veci zakladá ako prílohu „negatívnu medializáciu k osobe zákonného\nsudcu Mgr. R. X., PhD. - spájanie jeho osoby s terorizmom a inými nekalými aktivitami“ s odkazom na\nčlánok na webovej adrese <https://www.bystricoviny.sk/titulka/caro-nechceneho-advokat-neopravnenevymahajuci-peniaze-od-obci-sa-chce-stat-sudcom/>. Vznesenie námietky zaujatosti voči konajúcemu\nsudcovi zo strany žalobcu odvolací súd nezistil ani zo zvukovej nahrávky priebehu pojednávania\nkonaného pred súdom prvej inštancie dňa 14.4.2022. Odvolací súd poukazuje na to, že ani v odvolaní\nodvolateľ neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný sudca vylúčený z prejednávania\na rozhodovania sporu (okrem poukázania na obsah článku zverejneného na webovej adrese uvedenej\nvyššie). Dôvodom, pre ktorý má byť sudca vylúčený môže byť len jeho pomer k sporu, k stranám, ich\nzástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, ak možno mať odôvodnené pochybnosti\no\njeho nezaujatosti, tak ako to vyplýva z § 49 ods. 1 C.s.p. Pokiaľ strana sporu neuvedie dôvod, pre ktorý\nmá byť sudca vylúčený, na takúto vadu podania sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania nepoužijú.\nVzhľadom na tento nedostatok, nie je možné posúdiť ani lehotu, či námietka zaujatosti bola uplatnená\ndo 7 dní, od kedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. V prípadoch, keď podanie\nnespĺňa náležitosti a námietka zaujatosti nebola uplatnená do 7 dní od kedy sa strana dozvedela o\ndôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, na takúto námietku zaujatosti sa zo zákona neprihliada. Odvolací\nsúd tiež zdôrazňuje, že podľa § 53 ods. 3 C.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré\nspočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti\nneprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Na námietku zaujatosti, tak ako\nbola popísaná odvolateľom (neuvedenie dôvodov, pre ktoré má byť sudca vylúčený z prejednania a\nrozhodovania veci)\nv odvolaní nemohol odvolací súd prihliadnuť a zaoberať sa ňou.\n8.2. Predmetom sporu v prejednávanej veci je náhrada nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003\nZ. z., ktorej sa žalobca domáha tvrdiac, že v súvislosti s jeho predvedením na pojednávania eskortou\ndošlo k nesprávnemu úradnému postupu žalovaného. Vzhľadom na uvedený predmet konania sa\nodvolací súd nestotožňuje s odvolacou námietkou odvolateľa, podľa ktorej „Právo na ochranu osobnosti\nprimárne poskytuje ochranu pred zásahmi do psychickomorálnej integrity osoby, pričom právo na\nbolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje prevažne ochranu pri zásahoch do fyzickej\nintegrity jednotlivca. Nie je možné však vylúčiť, že jedným konaním budú súčasne naplnené predpoklady\nzodpovednosti za zásah do osobnostných práv ako aj podmienky na náhradu škody, s čím sa okresný\nsúd, dôsledne a ústavne konformne nevysporiadal a vec nesprávne právne posúdil.“ Odvolací súd\nuvádza, že správne postupoval súd prvej inštancie, keď skúmal existenciu prvého predpokladu vzniku\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v prejednávanom prípade nesprávny\núradný postup. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu\nzáveru o nepreukázaní existencie nesprávneho úradného postupu žalovaného v prejednávanej veci\nžalobcom, uvedenú odvolaciu námietku žalobcu preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.\n8.3. Odvolateľ v odvolaní namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne, presvedčivo\na racionálne odôvodnený, je výsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, majúc za\nnásledok nesprávne právne posúdenie veci, v rozpore s judikatúrou ESĽP. K tejto námietke odvolateľa\nodvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci náležite zistil skutkový stav, z\nktorého vyvodil aj správne právne závery. Nesprávnym právnym posúdením je činnosť súdu, pri\nktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený\nskutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav.\n\nDochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery. Súd prvej inštancie v tomto nepochybil, na vec aplikoval správny právny\npredpis (zákon\nč. 514/2003 Z. z.), pričom tento aj správne interpretoval a zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Pokiaľ odvolateľ namietal, že rozsudok\nsúdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený odvolací súd uvádza, že podľa uznesenia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 209/04, zo dňa 23.6.2004 „Súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho),\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ Podľa názoru\nodvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám, uvedeným v\ncitovanom uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej\ninštancie uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky\nprocesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.\nSúd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil. Preto uvedenú odvolaciu námietku odvolateľa považoval odvolací súd\nza nedôvodnú.\n8.4.1. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že jednoznačne preukázal nesprávny úradný postup Okresného\nsúdu Bratislava I, dôvodiac uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\nl Tos 1/2015, zo\ndňa 15.1.2015. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nbody 15., 16., 17., 18., 19., s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ žalobca poukazoval na\nzaobchádzanie pred a počas predvedenia na jednotlivé pojednávania, odvolací súd uvádza, že výkon\neskorty a predvedenia je spojený so zásahom do práv obvineného, v rozsahu oprávnení ZVJS vykonať\nu neho osobnú prehliadku, nasadiť mu putá a podobne, všetko v medziach a v súlade s ustanoveniami\nzákona\nč. 221/2006 Z. z., ako i zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej\na justičnej stráže. V prípade, ak toto zaobchádzanie s obvineným prekročí zákonný rámec alebo je v\nrozpore s ním, tento má právo namietať porušenie práv. Žalobca však v tomto smere v konaní netvrdil a\nnásledne ani nepreukázal, že by tvrdený neoprávnený zákrok príslušníkov ZVJS namietal už v priebehu\nväzby, ani v tomto konaní nekonkretizoval porušenia zákona č. 221/2006 Z. z. v súvislosti s výkonom\neskorty, popisoval len svoje negatívne pocity a podľa názoru odvolacieho súdu, v zhode so súdom prvej\ninštancie nepreukázal, že by v súvislosti s výkonom eskorty utrpel ujmu na zdraví, ktorú by i podporil\nprimeranými dôkazmi.\n8.4.2. Odvolateľ v odvolaní namietal zamietnutie výsluchu ním navrhnutých svedkov súdom prvej\ninštancie bez riadneho a presvedčivého odôvodnenia. Odvolací súd sa s uvedenou odvolacou námietkou\nodvolateľa nestotožňuje, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 20.,\nv ktorom súd zdôvodnil zamietnutie návrhu na výsluch žalobcom navrhnutých svedkov z dôvodu\nnadbytočnosti, keď ani sám žalobca v žalobe netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali\nnesprávnemu priebehu eskorty v súvislosti s jednotlivými hlavnými pojednávaniami. S uvedeným\npostupom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje ako s dôvodným. Súd prvej inštancie\nzamietnutie návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov (J. Y., T. C., H. G., C. P., JUDr. I.\nY., Ing. K. T., JUDr. J. T., JUDr. H. K., JUDr, Y. U., JUDr. H. S., JUDr. Q. K., JUDr. J. W.), vyžiadaním\nzdravotnej dokumentácie z ÚVV a ÚVTOS, pripojením spisu Spr. 3633/14 a spisu bývalého Okresného\nsúdu Bratislava I sp. zn. 5 T 52/2009 zdôvodnil na pojednávaní konanom dňa 14.4.2022 (viď zápisnica z\npojednávania konaného dňa 14.4.2022 na č. l. 204 a nasl. spisu ako aj zvuková nahrávka priebehu tohto\npojednávania). Pokiaľ odvolateľ v odvolaní vytýkal, že nebola v konaní vypočutá väzenská psychiatrička\nMUDr. O. T., odvolací súd poukazuje na to, že, ako je zrejmé z predloženého spisu, takýto návrh\nna vykonanie dokazovania pred súdom prvej inštancie vznesený zo strany žalobcu nebol. Odvolateľ v\nodvolaní navrhol vykonanie znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo a psychiatria, na takéto\nnávrhy nemožno v odvolacom konaní prihliadnuť s poukazom na ustanovenie § 366 písm. d) C.s.p.,\nkeďže odvolateľ nepreukázal, že uvedený návrh nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom\nprvej inštancie.\n\n8.5. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou odvolateľa, podľa ktorej súd prvej inštancie\nnemal riadne ustálený predmet konania a nemal riadne a ústavne konformne ustálených účastníkov\nkonania. Predmetom konania v zmysle žaloby bola náhrada nemajetkovej ujmy za žalobcom tvrdený\nnesprávny úradný postup pri výkone eskorty v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., okruh účastníkov\nkonania nebol sporný.\n8.6. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že sa dôsledne nevysporiadal s otázkou obráteného\ndôkazného bremena. V súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd poukazuje na to, že to bol žalobca,\nkto podal žalobu a domáhal sa od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy, tvrdiac, že táto mu vznikla v\npríčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I pri jeho predvádzaní z\nväzby na pojednávania konané v dňoch 13.10.2014, 11.11.2014, 4.12.2014 a 16.12.2014 vo veci sp. zn.\n5 T 52/2009. Je preto zrejmé, že žalobca, ktorý sa na základe žaloby domáha odškodnenia podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z., bol povinný tvrdiť a preukázať nesprávny úradný postup, vznik jeho nemajetkovej\nujmy a príčinnú súvislosť medzi nimi. Odvolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť žalobca\ndôkazného bremena zbavený a žalovaného by mala zaťažovať povinnosť preukazovať, že žalobcovi\nnespôsobil prípadným nesprávnym úradným postupom nemajetkovú ujmu, s prihliadnutím na to, že\nžalobca žiadny konkrétny nesprávny úradný postup vôbec nešpecifikoval. Dôkazné bremeno by mohlo\nna žalovaného prejsť len za stavu, ak by žalobca svojimi tvrdeniami\na produkovanými\ndôkazmi v sporovom konaní preukázal svoj nárok s vysokou pravdepodobnosťou. Žalobca však v\nkonaní ani netvrdil, že by počas výkonu väzby, práve\nv súvislosti s eskortou v\ndňoch 13.10.2014, 11.11.2014, 4.12.2014 a 16.12.2014 namietal porušenie svojich práv spočívajúcich\nv neľudskom zaobchádzaní podľa § 29 zákona\nč. 221/2006 Z. z. príslušným orgánom;\nnapokon ani netvrdil, že by mu práve v súvislosti\ns eskortou vzniklo poškodenie zdravia, príp.\nže by jej dôsledkom bolo poškodenie chrbtice (tvrdil, že v rozhodnom období len trpel bolesťami zranenej\nchrbtice, avšak nie, že by tieto boli dôsledkom úkonov predvedenia vo vyššie uvedených dňoch). Ak teda\nžalobca v konaní žiadne relevantné dôkazy na svoje tvrdenia neprodukoval, je vylúčené, aby došlo k\npresunutiu dôkazného bremena na žalovaného. Odvolací súd uzatvára, že odvolacie námietky žalobcu\nnie sú dôvodné.\n8.7. K námietke týkajúcej sa dôkazného bremena preukázania výšky nemajetkovej ujmy a jej\nprimeranosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa otázkou výšky nemajetkovej ujmy ako\nnadbytočnou ani nezaoberal, keďže konštatoval absenciu už prvého predpokladu vzniku zodpovednosti\nštátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to nesprávneho úradného postupu.\n8.8. Odvolateľ v odvolaní poukazoval na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade A.P.\nproti Slovensku a v tej súvislosti porušenie Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd s tým, že v jeho prípade ide o obdobnú vec. S uvedeným názorom odvolateľa sa odvolací súd\nnestotožňuje. Európsky súd v danom prípade konštatoval nie výslovne nevyhnutné použitie fyzickej\nsily vo vzťahu k maloletému, ktorý bol udretý do tváre policajtom počas zatýkania. Odvolateľ v konaní\nnepreukázal akékoľvek porušenie zákona pri výkone eskorty, odvolací súd poukazuje na dôvody\nuvedené v bode 8.4.1. tohto rozhodnutia.\n8.9. Napadnutý rozsudok odvolateľ považoval za prekvapivý, porušujúci jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie, nezákonný a v rozpore s dobrými mravmi konaním. Odvolací súd k tomu uvádza, že sa v celom\nrozsahu stotožňuje so závermi, ku ktorým dospel v konaní súd prvej inštancie, rozhodnutie považuje za\nzákonné, presvedčivé, zrozumiteľné a pochopiteľné. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že\nrozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových\nstrán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda\nriadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a\nskutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Odvolací súd\nnemá o správnosti jeho záverov pochybnosti, nakoľko sú zdôvodnené, logické, založené na správnom\nvyhodnotení produkovaných dôkazov a správnom právnom posúdení,\na preto ani nepovažoval\nza potrebné ich opakovať.\n8.10. Odvolateľ v odvolaní, v súvislosti s preukázaním nesprávneho úradného postupu žalovaného,\ndôvodil uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Tos 1/2015, ako aj nálezom Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 244/2015. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 16., s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Ani z uvedených\nrozhodnutí nevyplývajú žiadne skutočnosti preukazujúce nesprávny úradný postup v súvislosti s\nvýkonom eskorty žalobcu na pojednávania v dňoch 113.10.2014, 11.11.2014, 4.12.2014 a 16.12.2014\nvo veci sp. zn.\n5 T 52/2009.\n\n9. Odvolací súd považuje záverom za potrebné uviesť, že obsah odvolania žalobcu vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku, nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v nich uvedených, pričom ani v odvolacom\nkonaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok\nzmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z\nuvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako\nvecne správny potvrdil. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu, teda\naj výrok rozsudku o trovách konania ako súvisiaci s vecou samou (§ 379 písm. a/ C.s.p.), ktorého právnu\na vecnú správnosť nepreskúmaval, keďže žalovaný odvolanie proti výroku o trovách konania nepodal.\n10. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že dňa 3.10.2017 rozhodol svojvoľne\na\npredčasne uznesením č. k. 17 C 8/2017-92, keď zamietol návrh žalovaného na spojenie vecí, bez\nsplnenia zákonných podmienok. Uvedenú námietku posúdil odvolací súd podľa obsahu ako odvolanie\nproti uvedenému uzneseniu, ktoré postupom podľa § 386 písm. c) C.s.p. v spojení\ns § 357\nC.s.p. odmietol ako neprípustné.\n11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l,\n§ 255 ods. 1\nv spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal aj nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania, vychádzajúc zo spisu mu žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani\nneuplatnil a v odvolacom konaní zostal pasívny. Preto mu odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal.\n12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n(§ 419 C.s.p.).\n\npripúšťa\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až\nn) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\n\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435\nC.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/8/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8947e5b7-e7b1-4011-817a-8049c9492fad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.579.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 579/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 579/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.579.2015.1"}, {"guid": "ussr:36caa300-99ae-4c19-a1ce-325ac98cb501", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 244/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2015 z 2. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-02", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2"}, {"guid": "ussr:34e071b4-0892-440c-81fe-f8e5cb7efce6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2012 z 30. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-30", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34e071b4-0892-440c-81fe-f8e5cb7efce6"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "cc6f6f29-c10b-40ce-b61b-5757aefafc34:32b46208-fddd-412e-ae7e-43cd33413010", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3113011690.5", "spisova_znacka": "2To/135/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/135/2015 z 18. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-01-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113011690.5"}], "citovane_v": []}