{"guid": "0f9cacd3-978e-4e28-9ae7-43a80c7f0617:e9adcf25-85f6-40f2-b169-2afe416af5c4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1117201475.2", "spisova_znacka": "10Co/45/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/45/2024 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2024, sp. zn. 10Co/45/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1117201475.2", "identifikacne_cislo": "1117201475", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Frimmelová", "sudca_id": 241, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-frimmelova-241", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9adcf25-85f6-40f2-b169-2afe416af5c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1117201475.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1117201475.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1117201475.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/45/2024\n1117201475\n30. 10. 2024\nJUDr. Michaela Frimmelová\nECLI:SK:KSBA:2024:1117201475.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a\nčlenov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: T..\nN.. Y. U., B.. XX.XX.XXXX, X. I. X, I., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o zaplatenie\nnáhrady nemajetkovej ujmy vo výške 105.000 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 26. januára 2024, č.k. B1-17C/4/2017-301, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie náhrady\nza nemajetkovú ujmu vo výške 5.000 eur p o t v r d z u j e .\nVo zvyšnej časti napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného\ndomáhal zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur, po jej rozšírení 105.000 eur, ktorá\nmu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I, spočívajúcom v tom,\nže v dôsledku jeho nezákonného trestného stíhania (vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp.\nzn. 5T/52/2009) bol od 12.04.2014 do 15.01.2015 vo väzbe, počas trvania ktorej požiadala zákonná\nsudkyňa v konaní sp. zn. 20Cb/161/2003 vedenom Okresným súdom Bratislava V o jeho predvedenie na\npojednávanie konané dňa 27.11.2014, pričom v súvislosti s jeho predvedením na uvedené pojednávanie\nbol hrubo, kruto, neľudsky, ponižujúco, krajne nehumánne a bez možnosti brániť sa putami spútaný, bez\nriadneho oblečenia naložený do auta, prevezený z väznice na Okresný súd Bratislava V, udržiavaný v\nzamrežovanej cele za sústavného pokrikovania policajtami a vyhrážania sa násilnosťami a následne\npred očami verejnosti a známymi spoluobčanmi bol policajtami predvedený spútaný ako zviera na\npojednávanie, čo mu spôsobilo doposiaľ pretrvávajúcu traumu. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej\ninštancie právne ust. § 3 ods. 1 písm. d), § 15 ods. 1 a 2, § 16 ods. 4, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003\nZ.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a\n§ 47 ods. 2 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z. v znení účinnom k 27.11.2014, a vecne tým, že žalobca\nnepreukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom, v časti nepreukázal ani predbežné prerokovanie nároku, ktorý však naviac uplatnil\npo uplynutí premlčacej doby, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému nepriznal nárok na\nnáhradu trov konania.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca dôvodil v žalobe o zaplatenie nemajetkovej\nujmy vo výške 5.000 eur tým, že nebyť nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava\nI počas vedenia trestného konania voči nemu a nezákonného rozhodnutia o väzbe, ktoré bolo pre\n\nnezákonnosť zrušené a následne bol spod obžaloby oslobodený, nebol by predvádzaný príslušníkmi\nÚVV a ÚVTOS na pojednávanie vedené Okresným súdom Bratislava V v konaní sp. zn. 20Cb/161/2003.\nSudca v konaní sp. zn. 5T/52/2009 Y.. T. nebol oprávnený vydať súhlas na jeho predvedenie v putách\nna predmetné pojednávanie konané dňa 27.11.2014, keďže nešlo o neodkladný úkon a väzobné\nstíhanie sa ukázalo ako nezákonné. Žalobca tvrdil, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu\nOkresného súdu Bratislava I došlo k zásahu do jeho integrity, do jeho práva na súkromie, do práva\nna česť a dôstojnosť, do práva na osobnú slobodu a bezpečnosť, keďže v daný deň 27.11.2014\nsa musel proti svojej vôli podrobiť opakovanému oňuchávaniu strážnym psom vlčiakom, takzvanému\nfilcungu, vyzliekaniu donaha, prehliadkam zo strany príslušníkov ZVJS ÚVV a ÚVTOS Bratislava (tieto\npodrobne opísal), spútavaniu do železných pút, vláčeniu po chodbách väznice, z väznice do budovy\nOkresného súdu Bratislava V a následnému vláčeniu po chodbách Okresného súdu Bratislava V. Tvrdil,\nže jeho predvádzanie na pojednávanie a účasť na ňom mali za následok útrapy, psychické strádanie,\npretrvávajúce pocity bezmocnosti a beznádeje, a že sa v noci budí a vynárajú sa mu spomienky\nna neľudské, nehumánne a ponižujúce zaobchádzanie s ním. Žalobca považoval sumu nemajetkovej\nujmy vo výške 5.000 eur (za ním prežité utrpenie) za primeranú a spravodlivú. Žalovaného požiadal\no predbežné prerokovanie jeho nároku žiadosťou zo dňa 02.03.2015, doplnenou dňa 22.04.2015, ale\nžalovaný jeho žiadosti nevyhovel. Súd prvej inštancie zhrnul aj vyjadrenie žalovaného, ktorý žiadal\nžalobu zamietnuť. Žalovaný mal za to, že toto konanie malo byť spojené s konaniami sp. zn. 6C/3/2017,\n7C/1/2017, 17C/4/2017, 17C/8/2017 a 10C/5/2017, nakoľko ide o konania vedené na základe žalôb\ntotožného žalobcu proti totožnému žalovanému z rovnakých skutkových dôvodov, ktoré sa líšia výlučne\ntým, že v každom ide o predvedenie žalobcu na iné súdne pojednávania počas trvania jeho väzby. Podľa\nžalovaného žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona\nč. 514/2003 Z.z..\n3. Súd prvej inštancie konštatoval, že uznesením č.k. 17C/4/2017-92 zo dňa 03.10.2017 návrh\nžalovaného na spojenie vyššie uvedených konaní zamietol. Poukázal tiež na to, že žalobca doručil\nsúdu dňa 18.09.2019 podanie zo dňa 15.09.2019, a to rozšírenie žaloby o sumu 100.000 eur titulom\nublíženia mu na zdraví s trvalými následkami v dôsledku predvedenia na pojednávanie dňa 27.11.2014,\nna ktorom však na pojednávaní dňa 09.11.2021 už netrval a na priamu otázku akej výšky nemajetkovej\nujmy sa domáha uviedol, že „zostáva pri sume 5.000 eur“ (č.l. 189). Následne na pojednávaní\ndňa 23.11.2022 (č.l. 223) žalobca uviedol, že žiada, aby súd jeho podanie z 15.09.2019 postúpil\nžalovanému na predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., s čím\nžalovaný nesúhlasil, keď uviedol, že by išlo o obchádzanie zákona. Podaním zo dňa 03.02.2023 žalobca\nopätovne navrhol rozšírenie žaloby na 105.000 eur tvrdiac, že v dôsledku toho, že po 02.09.2014\nbolo porušované jeho právo na osobnú slobodu a bezpečnosť, čo žalobca ťažko psychicky znášal\na strádal z jeho opakovaného znásilnenia obuškom do konečníka za asistencie vlčiaka ako súčasti\nkrutého a hrubého neľudského a ponižujúceho invazívneho zaobchádzania dňa 27.11.2014, čo malo za\nnásledok opakované infarkty a tri operácie srdca, prežitú traumu, pričom ku dnešnému dňu je žalobca\nv liečení. Žalovaný vzniesol voči rozšírenej žalobe námietku premlčania, argumentujúc, že ak bol daný\nnávrh na rozšírenie žaloby dňa 15.09.2019, tento bol vzatý späť vyjadrením žalobcu na pojednávaní\ndňa 09.11.2022. Žalobca svoj nárok rozšíril až podaním zo dňa 03.02.2023, a keďže ho odvíja od\npredvedenia na pojednávanie dňa 27.11.2014, uplynula 3-ročná subjektívna premlčacia doba podľa §\n19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. dňa 27.11.2017, a teda nárok žalobcu bol v čase podania návrhu na\nrozšírenie žaloby premlčaný (a to aj v prípade, ak by bol vznesený už podaním zo dňa 15.09.2019).\nSúd prvej inštancie konštatoval, že uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 26.01.2024 zmenu\nžalobného návrhu pripustil s odôvodnením, že žalobca zmenou žaloby zmenil len výšku žalovaného\nnároku a výsledky doterajšieho konania tak mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.\n4. Z vykonaného dokazovania (žalobcom predloženými listinnými dôkazmi) a z tvrdení strán ustálil\nza nesporné, že žalobca bol odo dňa 02.09.2014 do 15.01.2015 vo väzbe, a že dňa 27.11.2014 bol\nžalobca pracovníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže predvedený na pojednávanie v konaní sp. zn.\n20Cb/161/2003 vedenom na vtedajšom Okresnom súde Bratislava V. Vyhodnotil za sporné, či bolo toto\npredvedenie realizované zákonným spôsobom a či pri ňom žalobca utrpel tvrdenú nemajetkovú ujmu.\n5. Vec posúdil právne podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d), § 15 ods. 1 a 2, § 16 ods. 4, § 19 ods. 1\nzák. č. 514/2003 Z.z. a § 47 ods. 2 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z. v znení účinnom k 27.11.2014\na dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.\nPokiaľ ide o časť žalobného návrhu v sume 100.000 eur, tento nárok vyhodnotil za nedôvodný,\n\nnakoľko žalobca nesplnil svoju povinnosť podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a svoj nárok\nvopred predbežne neprerokoval s príslušným orgánom. I keď žalobca preukázal, že podaniami zo\ndňa 02.03.2015 a 22.04.2015 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na zaplatenie\nnemajetkovej ujmy, a toto sa vzťahovalo na žalobcom tvrdené dôvody nároku (neľudské zaobchádzanie\npri predvedení na pojednávanie dňa 27.11.2014), predmetom tejto žiadosti žalobcu bola len pôvodne\nžalovaná nemajetková ujma vo výške 5.000 eur. Vysvetlil, že podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. je\npodanie žiadosti o predbežné prerokovanie nevyhnutnou podmienkou možnosti poškodeného domáhať\nsa nároku na súde, pričom pri podaní žiadosti je nevyhnutné zachovať totožnosť tak predmetu nároku,\nako aj jeho výšky. Žalobca preukázal predbežné prerokovanie nároku, ktorý si uplatnil vo výške 5.000\neur, nie však neskôr žalovaného nároku vo výške 100.000 eur. Nepreukázal tak splnenie obligatórnej\npodmienky úspešnosti žaloby o náhradu škody spôsobenej štátom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..\nSúd prvej inštancie uviedol, že preto musel v tomto rozsahu žalobu zamietnuť. Nestotožnil sa s právnym\nnázorom žalovaného, že nesplnenie podmienky predbežného prerokovania je procesnou podmienkou\na súd by mal v takom prípade konanie v zmysle § 161 ods. 2 C.s.p. zastaviť, keď vyjadril názor, že ide\no takú podmienku, ktorej nesplnenie je dôvodom na zamietnutie žaloby. Vo vzťahu k na pojednávaní\ndňa 23.11.2022 prednesenej žiadosti žalobcu, aby súd jeho podanie z 15.09.2019 týkajúce sa žalovanej\nsumy 100.000 eur postúpil Ministerstvu spravodlivosti SR na predbežné prerokovanie nároku, uviedol, že\nsúd nemá povinnosť postupovať podania strán konania tretím subjektom. Dodal, že ak by žalobu v tejto\nčasti nezamietol z vyššie uvedeného dôvodu, zamietol by ju na základe námietky premlčania uplatnenej\nžalovaným. Uviedol tiež, že žalobu v tejto časti je však zároveň dôvodné zamietnuť z identických dôvodov\nuvedených nižšie, pre ktoré zamietol aj pôvodný žalobný nárok vo výške 5.000 eur.\n6. Nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal\nsplnenie ani základnej podmienky pre jeho priznanie, a to nesprávny úradný postup, ktorý by mohol viesť\nk nároku na náhradu škody. Z obsahu žaloby ustálil, že žalobca za nesprávny úradný postup pokladal\npostup pri vykonaní predvedenia na civilné pojednávanie dňa 27.11.2014, ktoré sa uskutočnilo počas\njeho väzby. Vyvodil, že akýkoľvek prípadný nesprávny úradný postup v trestnom konaní vedúci k väzbe\nžalobcu, nemohol byť v priamej príčinnej súvislosti so žalobcom tvrdenou nemajetkovou ujmou. Pokiaľ\nide o samotné predvedenie na pojednávanie v konaní sp. zn. 20Cb/161/2003 vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava V dňa 27.11.2014, vyhodnotil, že nemôže ísť o nesprávny úradný postup. V konaní bolo\nnesporné, že žalobca bol v čase tohto predvedenia vo väzbe v ÚVV Bratislava, a preto nebolo možné v\nzmysle § 47 ods. 2 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. v znení účinnom k 27.11.2014\njeho prítomnosť na pojednávaní zabezpečiť inak, ako jeho predvedením. Žalobca v konaní žiadnym\nspôsobom nespochybnil potrebu svojej účasti na pojednávaní vo veci sp. zn. 20Cb/161/2003. V takom\nprípade nemôže byť jeho predvedenie nesprávnym úradným postupom, nakoľko išlo o štandardnú a\njedinú zákonnú možnosť ako zabezpečiť jeho fyzickú prítomnosť na pojednávaní. Súd prvej inštancie\nz dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, ktorý by mohol\nbyť v príčinnej súvislosti so žalovanou nemajetkovou ujmou, žalobu zamietol.\n7. Pre úplnosť uviedol, že žalobca nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy. Ak tvrdil, že nemajetková\nujma mu vznikla ako dôsledok ním tvrdeného neľudského a krutého zaobchádzania, očuchávania\nvlčiakom, spútaním, fyzickým týraním a pod., prijal súd prvej inštancie záver, že tieto skutočnosti žiadnym\nspôsobom neosvedčil. Uviedol, že žalobca v žalobe a neskôr (najmä v podaní zo dňa 03.02.2023)\ntvrdil, že bol pri eskorte opakovane znásilnený obuškom do konečníka (č.l. 248), resp. s ním bolo\nrôznymi inými spôsobmi kruto a neľudsky zaobchádzané. Takéto konanie by sa podľa názoru súdu\nprvej inštancie muselo nevyhnutne bezprostredne prejaviť na zdravotnom stave žalobcu. V zdravotnej\ndokumentácii žalobcu vyžiadanej z ÚVV Bratislava práve na žiadosť žalobcu sa však nenachádzajú\nžiadne relevantné zmienky o násilí páchanom na žalobcovi a o akýchkoľvek zdravotných problémoch\nsúvisiacich s predvedením. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že dňa 27.11.2014, teda v deň\npredvedenia, bol žalobca vyšetrený internistom, pričom v zázname je uvedené „Pobolievanie chrbáta\ninak dobre“. Z takéhoto záznamu nemal za preukázané žiadne zdravotné dôsledky predvedenia na\nžalobcu. Zároveň zo zdravotnej dokumentácie zistil, že žalobca mal subjektívne bolesti chrbta dlhodobo,\na to tak pred predvedením (napr. záznam zo 04.11.2014), ako aj po ňom (záznam z 11.12.2014). Z\ndôkazu navrhnutého samotným žalobcom tak neboli preukázané žiadne zdravotné následky údajného\nneľudského správania pracovníkov ZVJS. Žalobca po doručení zdravotnej dokumentácie do spisu\nneuviedol žiadny konkrétny záznam, ktorý by mal preukazovať ním tvrdené skutočnosti. Dospel tiež k\nzáveru, že žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom neosvedčil ani ostatné ním tvrdené skutočnosti.\nVyjadril názor, že v prípade, ak by s ním bolo zaobchádzané tak kruto a neľudsky ako žalobca tvrdí\n\nv žalobe, bolo by logickým dôsledkom, že žalobca na takéto kruté a neľudské zaobchádzanie podá\nvedeniu ÚVV Bratislava alebo na iné príslušné orgány sťažnosť, čo však žalobca nepreukázal a\nani netvrdil. Konštatoval, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení týkajúcich sa podstaty žaloby,\nt.j. neľudského a krutého zaobchádzania, z ktorého mala vychádzať utrpená ujma a nárok na jej\nnáhradu, nenavrhol v žalobe žiadne dôkazy a k vykonaniu predvedenia až v podaní zo dňa 03.02.2023\nnavrhol ako dôkaz výsluch pracovníkov ZVJS realizujúcich predvedenie. Súd prvej inštancie tento dôkaz\nnevykonal s odôvodnením, že bol nehospodárny, keďže nie je predpoklad, že by pracovníci ZVJS\npreukazovali neľudské a kruté zaobchádzanie so žalobcom z ich strany, a bez existencie akéhokoľvek\niného dôkazu preukazujúceho nezákonné zaobchádzanie so žalobcom počas jeho predvedenia nemal\ntakýto výsluch žiadny význam. Uzavrel, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce ním tvrdené\nkruté a neľudské zaobchádzanie v súvislosti s predvedením na pojednávanie dňa 27.11.2014. Dodal,\nže vzhľadom na väčší počet žalôb, ktoré žalobca podal na základe rovnakých skutkových tvrdení, len\nvo vzťahu k predvedeniam na pojednávania konané v iné dni, by takéto správanie voči nemu malo byť\npodľa žalobcu zo strany pracovníkov ZVJS štandardom, a preto nepokladal za reálne, že by sa žalobca\nna takýto postup štátnych orgánov dlhodobo formálne nesťažoval.\n8. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu a\nspôsobenej nemajetkovej ujme, súd prvej inštancie žalobu zamietol a ostatnými jeho tvrdeniami,\nani výškou žalobcom požadovanej nemajetkovej ujmy sa už nezaoberal. Vzhľadom na tieto závery\nnevykonal ďalšie dôkazy navrhované žalobcom. Nepripojil trestný spis Okresného súdu Bratislava I sp.\nzn. 5T/52/2009, nakoľko o nesprávnosti úradného postupu sudcu v tomto trestnom konaní nemal na\nzáklade žalobcom predloženého uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tos/1/2015 zo dňa\n15.01.2015 pochybnosti; zároveň ale táto okolnosť nebola v konaní podstatná. Z rovnakého dôvodu\nnevykonal výsluch žalobcom navrhnutých svedkov k okolnostiam konania sudcu v tomto trestnom konaní\n(Y.. K., Y.. T., Y.. S., Y.. K., N.. T.). Spis Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 20Cb/161/2003 nepripojil,\npretože nebolo sporné, že v tomto konaní bol žalobca predvolaný na pojednávanie a iné skutočnosti\nz tohto spisu neboli pre konanie relevantné; z rovnakého dôvodu nevypočul ani svedkov navrhnutých\nvo vzťahu k tomuto konaniu (U. Y.. O., N.. V.). Nevypočul ako svedkov rodinných príslušníkov žalobcu,\nnakoľko žalobca ich žiadal vypočuť k následkom údajného konania pracovníkov ZVJS na žalobcu a k\nnemajetkovej ujme, ktorá z toho žalobcovi vznikla, avšak samotné konanie pracovníkov ZVJS nebolo\nv konaní preukázané. Znalca z odboru zdravotníctvo do konania nepribral, pretože to nepovažoval\nza potrebné s poukazom na to, že do konania boli pripojené zdravotné záznamy z ÚVV Bratislava\nz rokov 2014 a 2015, ktoré sú pre konanie dostatočné a tvrdenia žalobcu nimi neboli preukázané.\nZáverom uviedol, že nevykonal ani dokazovanie fotografiami predloženými žalobcom na pojednávaní\ndňa 26.01.2024, ktoré mali preukazovať štandardný spôsob osobnej prehliadky väzňov pod dohľadom\nČerveného kríža, nakoľko v konaní nebolo sporné, že ak by pracovníci ZVJS postupovali vo vzťahu k\nžalobcovi tak, ako tvrdil, išlo by o nehumánne správanie, resp. postup v rozpore s väzenskými predpismi.\n9. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému\nžalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.\n10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal ho zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie\na zrušiť aj arbitrárne uznesenie č.k. 17C/4/2017-92 zo dňa 03.10.2017, prípadne napadnutý rozsudok\nzmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie mu odškodného vo výške 105.000 eur. Napadnutý rozsudok\npovažoval za svojvoľný, arbitrárny, nepresvedčivo a nedostatočne odôvodnený, ako aj za nesprávny.\nNamietal, že vo veci konal a rozhodoval nie nezaujatý U. T.. P. U., ktorý sa vydaním rozsudku a jeho\narbitrárnym odôvodnením neakceptovateľne pokúsil pretvárať právo, pričom tvrdeniami v bodoch 19. a\nnasl. napadnutého rozsudku mal za osvedčené, že sudca nerešpektoval ustálenú rozhodovaciu prax.\nMal za to, že došlo k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu. Vyjadril názor, že Mestský súd Bratislava\nIV nie je od 03.10.2017 garantom spravodlivého konania a rozhodnutia, keďže Y.. T. porušil jeho právo\nrovnosti a právo na kontradiktórne konanie a rozhodol svojvoľne uznesením sp. zn. 17C/4/2017 zo dňa\n03.10.2017. Namietal porušenie jeho práva oboznámiť sa s návrhom protistrany na spojenie veci zo\ndňa 01.06.2017 a vyjadriť sa k nemu do rozhodnutia súdu uznesením zo dňa 03.10.2017. Mal za to, že\nsudca konal vydaním tohto uznesenia, v ktorom nepripustil opravný prostriedok, vedome a úmyselne v\nrozpore s č.l. 6 ods. 1 Dohovoru a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR a ESĽP, a porušil princíp\nprávnej istoty a legitímneho očakávania v jeho neprospech. Z tohto dôvodu žiadal okrem zrušenia\nnapadnutého rozsudku aj zrušenie uvedeného uznesenia, s tým, aby vo veci už nekonal a nerozhodoval\nzaujatý U. T.. U., majúci iný záujem na veci ako zákonný. Namietal, že tento sudca mu znemožnil\n\nrealizáciu jeho procesných práv, keď po podaní jeho návrhu na rozšírenie žaloby o sumu 100.000 eur\nodškodnenia nemajetkovej ujmy nerozhodol o prerušení konania na predbežné prejednanie tohto nároku\nna Ministerstve spravodlivosti SR, teda nedal spis na lehotu, hoci bol k tomu povinný, s tým, že v konaní\no tomto nároku mohol pokračovať až po jeho prerokovaní ministerstvom. Tvrdil, že podmienky konania\no odškodnení nemajetkovej ujmy 105.000 eur neboli splnené, pričom súd svoj nezákonný postup vadne\nodôvodnil a procesnoprávne pochybil. Žalobca mal za to, že týmto postupom došlo k odňatiu mu\nmožnosti konať pred súdom o ním uplatnenom nároku na odškodné 105.000 eur a k porušeniu jeho\npráva na zákonného sudcu a spravodlivé súdne konanie. Za porušenie jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie považoval aj nemožnosť vyjadriť sa k návrhu žalovaného na spojenie vecí. Vyjadril názor, že\nod okamihu vydania uznesenia o zamietnutí návrhu žalovaného na spojenie vecí (a to bez vyčkania\nsúdu na jeho vyjadrenie k tomuto návrhu) bolo konanie nespravodlivé, nezákonné, porušuje jeho právnu\nistotu a legitímne očakávania a je výsledkom ohýbania práva. Vyjadril podozrenie aj z neprípustného\na úmyselného konania „zákonnej sudkyne“ prekrúcaním práva, marením práva rovnosti a ďalších jeho\npráv, keďže súd ho s návrhom žalovaného na spojenie veci zo dňa 01.06.2017 oboznámil až po tom, ako\no ňom rozhodol vyššie uvedeným uznesením, ktorým tento návrh zamietol, hoci on by bol v rozhodnom\nčase dal súhlas na spojenie vecí. Tvrdil, že do pojednávania dňa 26.01.2024 nemal súd splnené\npodmienky na rozhodnutie veci rozsudkom, keďže nemal riadne ustálený predmet konania a neboli\nsplnené procesné podmienky na konanie a rozhodnutie o jeho nároku na zaplatenie sumy 105.000 eur.\nVo vzťahu k napadnutému rozsudku namietal, že nie je riadne odôvodnený, je výsledkom nedostatočne\nzisteného skutkového stavu a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie\nvytkol, že odmietol objektivizovať skutkový stav vypočutím ním navrhnutých U. X. U., Y.. Q. W., Z. U.,\nZ., Y.. J. T., T.. K. T., T.. Ľ. T., T.. T. P., T.. J. G. a odmietol vykonať test proporcionality. Zotrval na tvrdení,\nže v konaní preukázal nesprávny úradný postup aj kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok k\npriznaniu mu odškodnenia nemajetkovej ujmy a zopakoval svoje argumenty prednesené už v základnom\nkonaní. Nepovažoval za správne špekulácie súdu prvej inštancie, že nepreukázal nesprávny úradný\npostup v súvislosti s jeho násilným, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, invazívnymi prehliadkami\nfilcungom, očuchávaním vlčiakom a predvádzaním na pojednávanie dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn.\n20Cb/161/2003 na Okresnom súde Bratislava V, a to o to viac, ak vo veci nebolo začaté účinné\nvyšetrovanie. Zopakoval, že všetky podmienky zákona pre úspešnosť žaloby splnil, jasne preukázal\nnesprávny úradný postup príslušníkov ÚVV a ÚVTOS pri jeho predvádzaní na pojednávanie dňa\n27.11.2014, preukázal vznik nemajetkovej ujmy keď popísal udalosti tak, ako ich dňa 27.11.2014 vnímal\nvlastnými očami a preukázal aj príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom trestného\nsúdu, príslušníkov ZVJS a vznikom nemajetkovej ujmy. Tvrdil, že dôkazné bremeno bolo na žalovanom,\npretože vo veci nebolo ex offo začaté účinné vyšetrovanie a podľa zdravotnej dokumentácie sa po\npredvádzaní 27.11.2014 sťažoval na bolesti chrbtice v dôsledku jeho silného spútania rukami vzad\nželeznými putami a vláčením ho neľudsky ako zviera a dožadoval sa odborného vyšetrenia neurológom a\nliečby, čo mu bolo odmietnuté. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázal nesprávny úradný\npostup policajtov ZVJS dňa 27.11.2014 považoval za zlomyseľne účelové, pretože nebolo vykonané\nriadne dokazovanie a na situáciu nebol aplikovaný princíp obráteného dôkazného bremena, keďže súd\nod neho nemohol požadovať nesplniteľné dôkazné bremeno. Naopak, štát mal súd presvedčiť, že s ním\nšpatne nezaobchádzal. Nemajetková ujma mu vznikla samotným porušením jeho základných práv a\nslobôd, nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, k čomu v danom prípade aj\ndošlo keďže aj podľa názoru Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 244/2015 zo dňa 02.07.2015 bolo od\n08.08.2014 flagrantne porušované jeho právo na osobnú slobodu, čo okresný súd nezohľadnil. Poukázal\naj na to, že Ministerstvo spravodlivosti dňa 21.06.2022 priznalo nehumánne zaobchádzanie s väzňami\nv slovenských väzniciach v predchádzajúcom období (tu citoval z tlačových správ vzťahujúcich sa k\npredstaveniu novely zákona o výkone väzby). Ďalej sa vyjadroval k jeho samotnému trestnému stíhaniu,\nv ktorom bol spod obžaloby oslobodený a poukazoval na to, že Y.. T. nemohol dať súhlas na jeho\npredvedenie. Zopakoval, že zákonný sudca bol zaujatý a od počiatku mal záujem na nezákonnom\nkonaní a svojvoľnom rozhodovaní, keď nárok na odškodnenie v sume 100.000 eur po infarkte žalobcu\nnebol predbežne prerokovaný, napriek tomu súd konanie pripustil (bez toho, aby vytvoril priestor na\npredbežné prejednanie nároku ministerstvom), hoci tu bola prekážka brániaca súdu konať a rozhodnúť\no odškodnení 105.000 eur ako celku. Opätovne obšírne zopakoval akým spôsobom bol podľa jeho\nvnímania ponížený a vláčený v putách vo väznici a po chodbách súdu ako zviera dňa 27.11.2014,\nkedy bol vytiahnutý z cely proti jeho vôli a nehumánne a ponižujúco eskortovaný, pripútaný k radiátoru,\nfilcovaný, vyzlečený donaha a znásilnený do konečníka, so záverom, že sa stal obeťou zverstva proti\nľudskosti, napáchaného na ňom bezcitne a agresívne policajtami ZVJS. Mal za to, že nakoľko súd prvej\ninštancie nevykonal riadne dokazovanie a jeho žalobu zamietol, zlegalizoval tieto zverstvá proti ľudskosti\n\nnapáchané voči nemu štátom. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že postupoval až príliš formalisticky,\ntendenčne a chránil záujmy žalovaného, čím porušil atribúty spravodlivého procesu.\n11. Žalovaný žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdiť, keď zotrval na svojich vyjadreniach prednesených v konaní. Poukázal aj na rozhodnutia, ktorými\nbolo o nárokoch žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na základe totožných skutkových\na právnych tvrdení právoplatne rozhodnuté, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného\npostupu a jeho žaloby v obdobných veciach boli právoplatne zamietnuté (tu aj konkretizoval jednotlivé\nrozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu uvedením spisových značiek konaní). S odvolacími\nnámietkami žalobcu nesúhlasil a poukázal na to, že žalobca dostatočne neidentifikoval ním uvedené\nodvolacie dôvody. Mal za to, že jeho odvolacie námietky smerujú voči nevyhoveniu návrhu žalovaného\nna spojenie vecí, nevykonanému dokazovaniu, nevysporiadaniu sa súdu prvej inštancie s tvrdeniami\nžalobcu a námietky voči postupu súdu. Ak žalobca navrhoval zrušiť aj uznesenie sp. zn. 17C/4/2017\nzo dňa 03.10.2017, čo odôvodňoval tým, že až do rozhodnutia súdu nemal možnosť sa oboznámiť\ns návrhom žalovanej a ani sa k nemu vyjadriť, mal za to, že tento argument nemôže obstáť. Citoval\nznenie ust. § 166 ods. 1, § 355 ods. 2 a § 357 C.s.p. so záverom, že odvolanie voči uzneseniu súdu\nprvej inštancie, ktorým zamietol jeho návrh na spojenie vecí nie je prípustné. Odvolanie žalobcu v tejto\nčasti považoval za nedôvodné a účelové, keď dal do pozornosti, že žalobca mal o návrhu na spojenie\nvecí vedomosť, pretože tento návrh bol súčasťou vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 29.05.2017.\nAk žalobca namietal nevykonanie ním navrhovaných dôkazov, poukázal na ust. § 185 ods. 1 a § 196\nods. 1 C.s.p., ktoré stanovujú výlučnú právomoc súdu rozhodnúť o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov\nvykoná, resp. oprávnenie súdu nevykonať navrhnuté dôkazy. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie vzal\ndo úvahy všetky podstatné skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov sporových strán\npočas konania vyplynuli, tieto vyhodnotil v súlade s čl. 15 C.s.p. podľa svojej úvahy, pričom v jeho\nhodnotení nie je logický rozpor. Vo svojom rozhodnutí jasne uviedol, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých\ndôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a tiež, ktoré žalobcom navrhované dôkazy nevykonal a prečo.\nDokazovanie vo vzťahu k žalobcom spomínanému poškodeniu zdravia (keďže žalobca tvrdil, že výkon\neskorty mal dopad na jeho psychické i fyzické zdravie) považoval za neúčelné, pretože žalobcom\nuplatnená náhrada nemajetkovej ujmy nie je nástrojom na odškodnenie prípadnej ujmy na zdraví,\nktorej odškodnenie si neuplatnil. Odmietol námietku žalobcu, ktorý domáhajúc sa princípu obráteného\ndôkazného bremena tvrdil, že štát musí presvedčiť súd, že sa s ním nezaobchádzalo „špatne”, keď\nmal za to, že práve žalobca nesie v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003\nZ.z. v súdnom konaní dôkazné bremeno. Tu poukázal na to, že žalobca ako nositeľ bremena tvrdenia\npočas celého základného konania nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval ním\ntvrdený nesprávny úradný postup a vznik nemajetkovej ujmy, keď len popisoval svoje subjektívne pocity\nvo vzťahu k ním tvrdenému, no ničím nepodloženému nesprávnemu úradnému postupu pri výkone\neskorty. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom tvrdené skutočnosti správne a prijal správny záver, že\npodmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nie sú kumulatívne\nsplnené, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky predpoklady ustanovenia § 220\nods. 2 C.s.p.. Ak sa žalobca v odvolaní domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 105.000 eur, zdôraznil, že takýto nárok žalobcu je\npremlčaný a naviac nie je v súlade s § 16 ods. 4 druhá veta zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého môže\npoškodený pri uplatnení nároku na súde požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne\nprerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Tu poukázal na to, že vo vzťahu k žalobcovi\ndošlo k prerokovaniu nároku len vo výške 5.000 eur.\n12. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojom odvolaní.\n13. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.\n14. Nakoľko žalobca žiadal o oznámenie termínu verejného vyhlásenia rozsudku, oznámil mu odvolací\nsúd termín verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu, stanovený na deň 30.10.2024, e-mailom\ndňa 24.10.2024 na ním oznámenú H. T..U..S.. Na úradnej tabuli súdu a webovom sídle súdu bolo\nzverejnené oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 24.10.2024. Na oznámenie o mieste a čase\nverejného vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom reagoval žalobca e-mailom zo dňa 25.10.2024, ktorým\nžiadal oznámiť zloženie senátu Krajského súdu v Bratislave, na čo mu bolo taktiež e-mailom zo dňa\n29.10.2024 (o 08:51 hod) oznámené zloženie senátu vo veci sp. zn. 10Co/45/2024 - JUDr. Frimmelová,\nJUDr. Kučerová a Mgr. Jana Janics Bajánková.\n\n15. Žalobca nevyčkajúc oznámenie o zložení senátu odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 10Co/45/2024\ndoručil do podateľne Krajského súdu v Bratislave dňa 29.10.2024 o 01:47 hod e-mailové podanie\ns predmetom cit. „KS BA - 10Co/45/2024 + KS BA - 10Co/57/2024“, v úvode ktorého poukázal na\naktuálne rozhodnutie ESĽP zo dňa 13.06.2024 vo veci Cviková proti Slovensku a uviedol cit. „Vzhľadom\nna informácie z prostredia krajského súdu obdržané 28.10.2024 osobou blízkou sudcom oboch\nodvolacích senátov sa v súvislosti s verejnými vyhláseniami rozsudkov v oboch veciach 30.10.2024\nnamieta nestrannosť sudcov týchto senátov netajaciami sa zlým úmyslom rozhodnúť nesúladne s\nrozhodovacou praxou ESĽP a vedomým porušením práva na Fair trial - v úmysle privodiť neoprávnenú\nvýhodu žalovanej bez objektivizácie skutkového stavu veci vypočutím svedkov a ošetrujúcich lekárov,\nnekonaním dľa tzv. Perna tes - tu a to všetko v dôsledku nenáležitej (re)in-terpretácie a naoktrojovania;\ntichej dohody so žalovanou. Došlo k porušeniu sudcovskej etiky a zdržanlivosti zákonného sudcu.“ Toto\npodanie doručil na odvolací súd dňa 29.10.2024 aj osobne. Verejného vyhlásenia rozsudku sa žalobca\nnezúčastnil.\n16. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu je dôvodné len z časti. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok,\nktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie náhrady za\nnemajetkovú ujmu vo výške 5.000 eur ako vecne správny potvrdil a vo zvyšku, teda v časti zamietnutia\nžaloby žalobcu o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 eur (a v závislej časti o\ntrovách konania), napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, pretože pre zamietnutie žaloby v tejto časti neboli splnené procesné podmienky.\n17. Napadnutý rozsudok v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške\n5.000 eur potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny.\n18. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n19. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho\nspisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z\nhľadiska procesnoprávneho žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje\ns dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku v tejto časti, na základe ktorých súd prvej\ninštancie žalobu žalobcu v časti, ktorou sa od žalovaného domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške\n5.000 eur, ktorá mu mala byť podľa jeho tvrdení spôsobená v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným\npostupom Okresného súdu Bratislava I pri jeho predvádzaní z väzby na pojednávanie nariadené na\n27.11.2014 v civilnom spore, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 20Cb/161/2003,\nzamietol.\n20. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel totiž k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci\ndostatočné dokazovanie z hľadiska tohto žalobcom uplatneného nároku a jeho výsledky aj náležite\nv súlade s ust. § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy a z\nvykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver o nedôvodnosti žaloby. Dokazovanie vykonané\nsúdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností ako\naj pre samotné rozhodnutie, takže ďalšie dokazovanie, a to ani výsluchom žalobcom navrhovaných\nsvedkov nebolo potrebné a ani hospodárne. Je namieste zdôrazniť, že v posudzovanej veci nebola\nsplnená už prvá podmienka zodpovednosti žalovaného za údajnú nemajetkovú ujmu žalobcu v zmysle\nzákona č. 514/2003 Z.z., keď žalobca nesprávny úradný postup nepreukázal a súd prvej inštancie ani\nžiadny nesprávny úradný postup nezistil, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje. Preto, ak súd prvej\ninštancie za situácie pre rozhodnutie dostatočne zisteného skutkového stavu už ďalšie dokazovanie\nnevykonal, postupoval správne, keďže výsluch žalobcom navrhnutých svedkov by bol nadbytočný a\nnehospodárny. Nakoľko žiadny z týchto navrhnutých svedkov nebol prítomný pri výkone eskorty žalobcu\nna predmetné pojednávanie, nemohli potvrdiť alebo vyvrátiť ani to, či pri nej došlo k vzniku nemajetkovej\nujmy žalobcu (a majetková škoda, prípadne škoda na zdraví nebola predmetom tejto časti žaloby).\nMožno však uzavrieť, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania\n\na nevykonaním výsluchu žalobcom navrhovaných svedkov (dôvody uviedol v odôvodnení rozsudku)\nžiadne práva žalobcu neporušil.\n21. Vec v tejto časti aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. ust. § 3 ods. 1 písm. d), § 15 ods. 1 a 2, §\n16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. a § 47 ods. 2 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z. v znení účinnom k 27.11.2014,\npričom tieto ustanovenia, týkajúce sa žalobcom uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo\nvýške 5.000 eur, aj správne vyložil a vysvetlil. I keď žalobca v odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok\nje založený na nesprávnom právnom posúdení veci, žiadnu relevantnú argumentáciu, spôsobilú\nspochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia v tejto časti, neuviedol. V tejto súvislosti\npovažuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie a dôvody\nvedúce k zamietnutiu žaloby v tejto časti náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust.\n§ 220 ods. 2 C.s.p., keď sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal so všetkými okolnosťami, na\nktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, preto ani\nodvolacie námietky žalobcu, ktorý tvrdil arbitrárnosť, svojvoľnosť a nepresvedčivosť záverov súdu prvej\ninštancie v napadnutom rozsudku, nemohli obstáť. Súd prvej inštancie podrobne vysvetlil podmienky,\nktorých súčasné splnenie musí žalobca preukázať na to, aby bolo možné konštatovať objektívnu\nzodpovednosť štátu za jeho nemajetkovú ujmu. V tejto súvislosti sa zaoberal všetkými relevantnými\nlistinnými dôkazmi, ktoré boli v konaní predložené, ako aj tvrdeniami strán, pričom zdôraznil, že pri\nžalobe o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musí žalobca v konaní\npreukázať existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik nemajetkovej ujmy, a príčinnú súvislosť\nmedzi nesprávnym úradným postupom a jeho nemajetkovou ujmou, a vyvodil aj správny záver, že\nkumulatívne splnenie týchto podmienok nebolo v konaní preukázané. Ak potom žalobu žalobcu v časti o\nzaplatenie 5.000 eur zamietol, rozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí. Nič na tom\nnemení ani presvedčenie žalobcu, že všetky podmienky zákona pre úspešnosť žaloby splnil. V konaní\nnebol preukázaný už nesprávny úradný postup a to ani zo strany Okresného súdu Bratislava I, či už v\ntrestnom konaní, alebo v civilnom sporovom konaní, a ani pri výkone eskorty. Okresný súd Bratislava\nV považoval v konaní sp. zn. 20Cb/161/2003 za potrebné žalobcu na pojednávaní, ktoré nariadil na\n27.11.2014, vypočuť. Keďže žalobca bol v tom čase vo väzbe, okresný súd požiadal zákonného sudcu\nv trestnom konaní o súhlas s predvedením žalobcu na predmetné pojednávanie (jeho prítomnosť na\npojednávaní nebolo možné zabezpečiť inak). Zákonný sudca súhlas s predvedením žalobcu udelil a\nžalobca bol príslušníkmi ÚVV a ÚVTOS na pojednávanie eskortovaný. Okresný súd postupoval v\nkonaní sp. zn. 20Cb/161/2003 správne, štandardne, legitímne a v súlade s príslušnými ustanoveniami\nv tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku. Ak žalobca v odvolaní namietal, že Y.. T. (ako\nsudca v trestnom konaní, vedenom proti žalobcovi pod sp. zn. 5T/52/2009) nemohol udeliť súhlas\ns jeho predvedením na pojednávanie konané dňa 27.11.2014 na Okresnom súde Bratislava V pod\nsp. zn. 20Cb/161/2003, pretože voči nemu vzniesol námietku zaujatosti, o ktorej nebolo v tom čase\nrozhodnuté, odvolací súd nesúhlasí a v udelení súhlasu trestným sudcom s predvedením žalobcu z\nväzby na pojednávanie, ktoré bolo nariadené v civilnom spore, žiadny nesprávny úradný postup nezistil.\nNa vysvetlenie uvádza, že sudca, voči ktorému je v trestnom konaní vznesená námietka zaujatosti, môže\npo jej vznesení vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad, ktoré by neskôr nemohli byť zopakované,\na tým by sa zmaril účel trestného konania, z čoho je zrejmé, že takýto namietaný sudca je limitovaný\nvýlučne v úkonoch konkrétneho prebiehajúceho trestného konania, medzi ktoré však udelenie súhlasu\ns predvedením žalobcu z väzby na pojednávanie v úplne inej (civilnej) veci nespadá. Ak potom v konaní\nsp. zn. 5T/52/2009 namietaný sudca Y.. T. dal súhlas k predvedeniu žalobcu z väzby na pojednávanie\nkonané dňa 27.11.2014 na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 20Cb/161/2003, nevykonal žiadny\núkon v trestnom konaní sp. zn. 5T/52/2009, ale úkon smerujúci k zabezpečeniu úkonu na inom súde,\nteda v úplne inej veci. O žiadny nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I v trestnom konaní\npreto nešlo. Keďže súhlas s predvedením žalobcu z väzby na pojednávanie bol udelený, žalobca bol\ndňa 27.11.2014 na pojednávanie vo veci sp. zn. 20Cb/161/2003 štandardne eskortovaný príslušníkmi\nÚVV a ÚVTOS. Žalobca ničím nepreukázal, že by pri výkone jeho predvedenia došlo k nesprávnemu\núradnému postupu, teda k nejakému konkrétnemu konaniu príslušníkov ÚVV a ÚVTOS v rozpore s\nprávnymi predpismi. Naviac, žalobca žiadny konkrétny nesprávny úradný postup ani netvrdil a neoznačil,\nlen veľmi expresívne a s dôrazom na jeho pocity opisoval samotný výkon eskorty (vnímal ho ako\nneľudský, nehumánny a ponižujúci), ktorý pociťoval ako zásah do svojich základných ľudských práv, čo\nvšak nesprávnosť úradného postupu nezakladá. Ak potom súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca\nnepreukázal nesprávny úradný postup, od ktorého odvodzoval svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy\nvo výške 5.000 eur, nie je možné mu nič vytknúť, keďže tento záver je správny.\n\n22. Súd prvej inštancie všetky svoje závery aj riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia\nvyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a\nprávnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo žalobcu na spravodlivý\nsúdny proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo\nokolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj riadne\nvyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol dôsledný a\njeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti tohto nároku žalobcu. Rozhodnutie je tiež\nv tejto časti presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej\ninštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne,\na aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné\ndôvody už vyslovené opakovať, poukazuje na ne a vyjadrí sa len k ďalším odvolacím námietkam žalobcu.\n23. Žalobca v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie (predchádzajúci zákonný sudca) porušil princíp\nprávnej istoty a legitímneho očakávania v jeho neprospech tým, že ho neoboznámil s návrhom\nžalovaného na spojenie vecí (zo dňa 01.06.2017), ku ktorému sa nemohol vyjadriť, a ktorý uznesením\nzo dňa 03.10.2017 zamietol a nepripustil opravný prostriedok. Žalobca tiež tvrdil, že by so spojením vecí\nsúhlasil. Odvolací súd dáva do pozornosti, že ust. § 157 ods. 2 C.s.p. stanovuje, že ak súd vyzve stranu,\naby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak\nsa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Z uvedeného znenia ust. §\n157 ods. 2 C.s.p. je nepochybné, že súd prvej inštancie nemal povinnosť vyzývať žalobcu na vyjadrenie\nsa k návrhu žalovaného, ktorý sa týkal postupu v konaní, konkrétne k návrhu na spojenie vecí, a preto\nsvojím postupom, keď o návrhu žalovaného (bez toho, aby ho predtým doručoval žalobcovi) rozhodol,\nžiadne práva žalobcu neporušil. Ak žalobca v odvolaní tvrdil, že by so spojením vecí súhlasil, odvolací\nsúd považuje za potrebné poukázať na to, že predsa sám žalobca podal množstvo samostatných žalôb,\npričom každou z nich si uplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v\nsúvislosti s jeho predvedením z väzby na konkrétne pojednávanie v občiansko-právnom spore. Ak by\nmal záujem, aby boli všetky jeho žaloby prejednané v jednom konaní, nepodal by vo vzťahu ku každému\njeho predvedeniu samostatnú žalobu, ale len jednu žalobu, čo však neurobil (a spojenie jeho vecí ani sám\nnenavrhol), preto sa už jeho tvrdenie v odvolaní, že by so spojením vecí súhlasil, javí odvolaciemu súdu\nako účelové. Aké legitímne očakávania žalobcu mali byť postupom súdu prvej inštancie porušené v jeho\nneprospech, odvolací súd nedokázal ustáliť. Ak malo byť legitímnym očakávaním žalobcu spojenie vecí,\nodvolací súd opakuje, že mohol predsa podať ohľadom všetkých predvádzaní na rôzne pojednávania\njednu žalobu, a ak tak neurobil, bolo zrejme jeho legitímnym očakávaním prejednanie každej jeho žaloby\nv samostatnom konaní a toto jeho očakávanie aj bolo v posudzovanej veci splnené. Uvedené však nič\nnemení na závere, že súd prvej inštancie nebol povinný mu doručiť na vyjadrenie návrh žalovaného\nna spojenie vecí, keď naviac, spojenie vecí na spoločné konanie závisí od posúdenia súdu (§ 166\nC.s.p.), pričom návrh na takýto postup ani súhlas s návrhom nie je relevantný. Súd naviac nie je povinný\ndoručovať protistrane akékoľvek podanie druhej strany, ale len také podania, ktorých doručenie má\nnejaký význam pre samotné konanie (obsahuje relevantné nové argumenty, skutočnosti alebo dôkazy,\nna ktoré by mohla protistrana zareagovať novou argumentáciou). Ako už uviedol Ústavný súd SR v\nrozhodnutí sp. zn. II. ÚS 327/2021 zo dňa 16.06.2021, k dodržaniu princípu kontradiktórnosti nemožno\npristupovať schematicky a formalisticky, ale je potrebné sa zaoberať potenciálom vyjadrení, ktoré neboli\ndoručované. Napokon, návrh žalovaného na spojenie vecí bol súčasťou vyjadrenia žalovaného k žalobe\na bol žalobcovi následne súdom prvej inštancie doručený. Túto odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotil\nodvolací súd za nedôvodnú.\n24. Odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tvrdil, že vo veci konal a rozhodoval nie nezaujatý sudca T..\nP.Í. U., ktorý sa vydaním rozsudku a jeho arbitrárnym odôvodnením neakceptovateľne pokúsil pretvárať\nprávo, že mal od počiatku záujem na nezákonnom konaní a svojvoľnom rozhodovaní, vyhodnotil\nodvolací súd za nedôvodnú. I keď by odvolací súd tieto tvrdenia žalobcu posúdil ako námietku zaujatosti,\nnemohol na ňu prihliadnuť, pretože je zrejmé, že nebola podaná do siedmich dní, odkedy sa žalobca\ndozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený (§ 53 ods. 1 C.s.p.), keď aj podľa jeho vyjadrenia\nv odvolaní mal mať zákonný sudca záujem na nezákonnom konaní už od počiatku, neobsahovala\nnáležitosti riadnej námietky zaujatosti (§ 52 ods. 2 C.s.p.) a celkom zjavne sa týkala len okolností,\nktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti (§ 53 ods. 3 C.s.p.),\nkeďže na to, že zákonný sudca údajne nie je nestranný, začal žalobca poukazovať až v odvolaní\nproti rozsudku, teda až po tom, ako sudca rozhodol v jeho neprospech. Odvolací súd uvádza, že\n\nžalobca predsa (majúc vedomosť o ním uvádzaných skutočnostiach) mohol voči sudcovi T.. U. v konaní\nvzniesť námietku zaujatosti, čo neurobil. Naviac, ním uvádzané skutočnosti z predloženého spisu ani\nnevyplývajú a žalobca ich ani ničím nepreukázal. Ani námietka žalobcu, že žalovaný bol ten, ktorý mal\ndokazovať, že postupoval úradne správne a nespôsobil mu nemajetkovú ujmu, a nie on ako žalobca,\nnie je dôvodná. Bol to predsa práve žalobca, kto podal žalobu a domáhal sa od žalovaného náhrady\nnemajetkovej ujmy, tvrdiac, že táto mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom\nOkresného súdu Bratislava I pri jeho predvádzaní z väzby na pojednávanie nariadené na 27.11.2014\nv civilnom spore, vedenom pod sp. zn. 20Cb/161/2003. Je potom zrejmé, že žalobca, ktorý sa na\nzáklade žaloby domáhal odškodnenia podľa zákona č. 514/2003 Z.z., bol povinný tvrdiť a preukázať\nnesprávny úradný postup, vznik jeho nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi nimi. Odvolací\nsúd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť žalobca dôkazného bremena zbavený a žalovaného\nby mala zaťažovať absurdná povinnosť preukazovať, že žalobcovi nespôsobil nejakým nesprávnym\núradným postupom nemajetkovú ujmu, a to dokonca za stavu, kedy žalobca žiadny konkrétny nesprávny\núradný postup ani len nešpecifikoval, keď len opisoval svoje negatívne pocity z eskorty na pojednávanie.\nNapokon, Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020, zverejnenom v Zbierke\nnálezov a uznesení ÚS SR pod č. 20/2020, zaujal jednoznačný právny názor, keď uviedol, že cit.\n„civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany\ndefinovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim\nkorelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne\nvyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti\nzodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca\nsa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého\nskutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo\nzistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,\nnedošlo.“. Aj z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol povinný preukazovať skutočnosti podporujúce\nním uplatnený nárok a žalovaný zase skutočnosti, ktoré žalobcom uplatnený nárok vylučujú. Dôkazné\nbremeno by mohlo na žalovaného prejsť len za stavu, ak by žalobca svojimi tvrdeniami a produkovanými\ndôkazmi v sporovom konaní v danom čase preukázal svoj nárok s vysokou pravdepodobnosťou.\nPotom by bolo na žalovanom preukázať, že nárok žalobcu neobstojí. Ak však žalobca v konaní žiadne\nrelevantné dôkazy na svoje tvrdenia neprodukoval, je vylúčené, aby došlo k presunutiu dôkazného\nbremena na žalovaného. Odvolací súd uzatvára, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné.\n25. So závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku v časti o zamietnutí žaloby o\nzaplatenie 5.000 eur dospel, sa stotožnil a ako už uviedol vyššie, jeho rozhodnutie považuje v tejto\nčasti za zákonné, presvedčivé, zrozumiteľné a pochopiteľné (aj pre laika). V tejto súvislosti považuje za\npotrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami\na predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať\nparametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí\ndať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo\nuvedené vyššie, svoje rozhodnutie v tejto časti dostatočne odôvodnil. Odvolací súd nemá o správnosti\njeho záverov pochybnosti, nakoľko sú zdôvodnené, logické, založené na správnom vyhodnotení\nprodukovaných dôkazov a správnom právnom posúdení, a preto ani nepovažuje za potrebné ich\nopakovať.\n26. Vo vzťahu k žalobcom žalovanému nároku na zaplatenie náhrady za nemajetkovú ujmu vo výške\n100.000 eur titulom nesprávneho úradného postupu, o ktorý žalobca svoju žalobu počas konania\nnávrhom rozšíril a súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil, odvolací súd zhodne so súdom prvej\ninštancie ustálil, že tento nárok žalobcu nebol pred podaním návrhu na zmenu žaloby jej rozšírením\npredbežne prerokovaný s príslušným orgánom, teda s Ministerstvom spravodlivosti SR. Odvolací súd\nrovnako súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalobca tým, že nepreukázal predbežné prerokovanie\nnároku na zaplatenie náhrady za nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 eur, ktorá mu mala vzniknúť\nv súvislosti s nesprávnym úradným postupom pôvodného Okresného súdu Bratislava I, nepreukázal\nsplnenie obligatórnej podmienky podania žaloby o náhradu škody spôsobenej štátom v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z.z.. Nestotožnil sa však s jeho záverom, že absencia splnenia podmienky predbežného\nprerokovania by mala viesť k zamietnutiu žaloby žalobcu v tejto časti bez jej prejednania práve z tohto\ndôvodu.\n\n27. Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. je potrebné nárok na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,\nrozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa\n§ 4 <https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20230701> a 11 <https://\nwww.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20230701>.\nPodľa ust. § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. musí byť zo žiadosti musí zrejmé, kto náhradu škody\nžiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda\nvznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je\npoškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu\nškodu spôsobil.\nPodľa ust. § 16 ods. 4 veta prvá a druhá zák. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok\nna náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak\npríslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa\npoškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku\nna súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,\na z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.\nPodľa ust. § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).\nPodľa ust. § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd\nkonanie zastaví.\nPodľa ust. § 161 ods. 3 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd\nurobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie\nvydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,\nsúd konanie zastaví.\n28. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z.z., „v snahe zabrániť zbytočným súdnym sporom\nsa ponecháva v zákone inštitút predbežného prerokovania nároku. Zákon stanovuje obligatórne\nprejednanie nároku na náhradu škody v prípadoch, keď k škode došlo protiprávnym rozhodnutím,\nrozhodnutím o väzbe, treste alebo ochrannom opatrení, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom. Z praxe súdov vyplýva, že sa poškodení spravidla obracajú na súd\ns nárokom na náhradu škody iba vtedy, ak príslušný orgán v zákonom stanovenej lehote ich nárok\ncelkom alebo sčasti neuspokojil. Zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných\nmožností na to, aby k náprave narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi\noprávnenými konať za štát resp. územnú samosprávu a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo\nsúdnemu konaniu. Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo\nk uspokojeniu nároku na náhradu škody. Toto prerokovanie by malo prispieť k objasneniu veci a vytvoriť\ntak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení nároku. Iba vtedy, ak by sa účastníci\nnedohodli, malo by nasledovať súdne konanie. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je\nzákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v\nobčianskom súdnom konaní. Ak poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného\nprerokovania, nemôže súd návrh zamietnuť, ani bez ďalšieho konanie zastaviť, ale má poškodeného\nvyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty. V prípade, ak\nby napriek tomu nebol odstránený nedostatok uvedenej podmienky, ktorý treba hodnotiť ako obdobu\nnedostatku procesnej podmienky, mal by súd postupovať podľa úpravy Občianskeho súdneho poriadku\no zastavení konania. Orgán príslušný na predbežné prejednanie nároku neprejednáva nárok v rámci\nsprávneho poriadku a nevydáva o tom rozhodnutie, ale v stanovenej lehote nárok buď uspokojí alebo\nneuspokojí.“\n29. Z uvedených ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., z dôvodovej správy zákonodarcu, ako i z ustálenej\nsúdnej praxe vyplýva, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku\nnesprávneho úradného postupu, je potrebné pred podaním žaloby na súd prejednať s príslušným\norgánom, a že ide o obligatórnu procesnú podmienku, ktorá musí byť pred podaním žaloby na súd\nsplnená. Podmienka predbežného prerokovania nároku v zmysle § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z.z.\nje splnená vtedy, ak si poškodený uplatňuje nárok v rovnakom rozsahu a z rovnakého titulu ako bol\npred podaním žaloby prerokovaný. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že ak právna úprava\npožaduje, aby poškodený predbežne prerokoval nárok, táto podmienka nemôže byť riadne splnená, ak\n\npoškodený požaduje iný rozsah nároku v žiadosti o predbežné prejednanie voči príslušnému orgánu\na iný rozsah nároku si uplatňuje v konaní na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený\npožadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne\nprerokovaný; vychádza sa tu z opisu rozhodujúcich skutočností v žiadosti o predbežné prerokovanie\nnároku na náhradu škody. Žalobca sa teda nemôže domáhať na súde uspokojenia iného, nového\nnároku, ktorý v predbežnom prejednaní neuplatnil. Takáto situácia nastala aj v prejednávanej veci, v\nktorej si žalobca uplatnil žalobou na súde pôvodne nárok vo výške 5.000 eur, ktorý bol predbežne\nprerokovaný, pričom v priebehu konania žiadal priznať náhradu nemajetkovej umy vo výške 105.000\neur bez toho, aby bol tento nový ním uplatnený nárok vo výške 100.000 eur (nad rámec predbežne\nprejednaného nároku vo výške 5.000 eur), predbežne prerokovaný. Je potom namieste dospieť k\nzáveru, že procesná podmienka predbežného prerokovania nároku žalobcu na zaplatenie náhrady\nnemajetkovej ujmy vo výške 100.000 eur nebola splnená, a preto nemohol súd prvej inštancie o tomto\nžalobcom uplatnenom nároku konať a rozhodnúť (a zamietnuť ho práve pre nesplnenie podmienky\njeho predbežného prerokovania). Keďže ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý je odstrániteľný\n(§ 161 ods. 3 C.s.p.), mal súd prvej inštancie žalobcu vyzvať na odstránenie nedostatku podmienky\npredbežného prerokovania so stanovením primeranej lehoty. V prípade, ak by žalobca nedostatok\nprocesnej podmienky neodstránil, bolo by nevyhnutné konanie o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy\nvo výške 100.000 eur zastaviť. Ak by naopak žalobca nedostatok procesnej podmienky odstránil, mohol\nby súd prvej inštancie o tomto nároku žalobcu konať, prejednať ho a rozhodnúť o ňom. Ak súd prvej\ninštancie takto nepostupoval a žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 100.000 eur bez jej prejednania\nzamietol, rozhodol o tomto nároku napriek tomu, že na konanie a rozhodovanie o ňom neboli splnené\nprocesné podmienky. Preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie, v ktorom bude súd prvej inštancie postupovať v naznačenom smere.\n30. Záverom už len uvádza, že na podanie žalobcu obsahujúce námietku údajnej nestrannosti sudcov\nodvolacieho senátu (bod 17.) neprihliadal, pretože jednak nespĺňalo náležitosti riadnej námietky\nzaujatosti podľa ust. § 52 ods. 2 C.s.p. a zároveň sa týkalo okolností, ktoré spočívajú v procesnom\npostupe a rozhodovacej činnosti senátu.\n31. Podľa ust. § 49 ods. 1 C.s.p. je sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so\nzreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno\nmať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.\nPodľa ust. § 52 ods. 2 C.s.p. musí byť v námietke zaujatosti okrem všeobecných náležitostí podania\nuvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si\nnámietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to\npripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa\nprvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o\nodstraňovaní vád podania sa nepoužijú.\nPodľa ust. § 53 ods. 3 C.s.p. platí, že ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v\nprocesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v\ntomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.\n32. Podanie žalobcu, ktoré doručil odvolaciemu súdu v deň pred termínom verejného vyhlásenia\nrozsudku (obsah je uvedený v bode 17.), nespĺňa zákonom predpísané náležitosti riadnej námietky\nzaujatosti, keď neobsahuje ani označenie sudcov, ktorých nestrannosť žalobca namieta, ani konkrétne\nskutočnosti, z ktorých vyvodzuje nedostatok ich nestrannosti, ani žiadne dôkazy na preukázanie\nnedostatku ich nestrannosti. V predmetnom podaní naviac žalobca namieta len procesný postup zvolený\nodvolacím súdom, ktorý určil termín verejného vyhlásenia rozsudku, s čím žalobca vyjadruje nesúhlas\na tvrdí, že týmto postupom mieni odvolací súd rozhodnúť bez objektivizácie skutkového stavu veci\nvypočutím svedkov a ošetrujúcich lekárov a opomenúť dôkazy. Na takúto námietku odvolací súd\nneprihliadal. Naviac, ak žalobca v predmetnom podaní len nekonkrétne a bez dôkazov uvádza, že takýto\nprocesný postup odvolací súd zvolil v dôsledku tichej dohody so žalovaným, odvolací súd pripomína,\nže žalovaným je štát - Slovenská republika. Z týchto dôvodov odvolací súd na predmetné zmätočné\npodanie žalobcu neprihliadal a nadriadenému súdu ho nepredkladal.\n33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti\nzamietnutia žaloby o zaplatenie náhrady za nemajetkovú ujmu vo výške 5.000 eur podľa ust. § 387\nods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a vo zvyšku, teda v časti zamietnutia žaloby žalobcu\n\no zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 eur a v závislej časti o trovách konania,\nnapadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) b) C.s.p. zrušil a vec podľa ust. § 391 ods. 1 C.s.p.\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n34. O náhrade trov konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci\n(§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.).\n35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 C. s. p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.\ns. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/4/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:56ed8d57-2f81-4074-b67a-e45c3f581a6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.327.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 327/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 327/2021 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.327.2021.1"}, {"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:36caa300-99ae-4c19-a1ce-325ac98cb501", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 244/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2015 z 2. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-02", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2"}, {"guid": "8e4159ee-5048-47c5-90cf-b15ac8709fd2:04c5e656-54cb-4b96-bd49-8f844abd0b50", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Cb/161/2003", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 20Cb/161/2003 z 28. 3. 2018", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8e4159ee-5048-47c5-90cf-b15ac8709fd2:04c5e656-54cb-4b96-bd49-8f844abd0b50"}], "citovane_v": []}