{"guid": "0ca97d5c-8289-4113-b315-90b54f4b3dd6:14e28ce2-bd15-45eb-a03c-6a9feb51c352", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1117201254.3", "spisova_znacka": "10Co/57/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/57/2024 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2024, sp. zn. 10Co/57/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1117201254.3", "identifikacne_cislo": "1117201254", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Frimmelová", "sudca_id": 241, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-frimmelova-241", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14e28ce2-bd15-45eb-a03c-6a9feb51c352", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1117201254.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1117201254.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1117201254.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/57/2024\n1117201254\n30. 10. 2024\nJUDr. Michaela Frimmelová\nECLI:SK:KSBA:2024:1117201254.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a\nčlenov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Mariany Harvancovej v právnej veci žalobcu: J.. Z.. H.\nY., Q.. XX.XX.XXXX, U. S. X, S., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo\nvýške 5.000 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I (v súčasnosti Mestský\nsúd Bratislava IV) zo dňa 27. apríla 2022, č.k. 6C/3/2017-245, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného\ndomáhal zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym\núradným postupom Okresného súdu Bratislava I, spočívajúcom v tom, že v dôsledku jeho nezákonného\ntrestného stíhania (vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 5T/52/2009) bol od 12.04.2014\ndo 15.01.2015 vo väzbe, počas trvania ktorej požiadala zákonná sudkyňa v konaní sp. zn. 11C/5/2012\nvedenom Okresným súdom Bratislava I o jeho predvedenie na pojednávanie konané dňa 01.12.2014,\npričom v súvislosti s jeho predvedením na uvedené pojednávanie prežil neľudské, nehumánne, hrubé,\nkruté a ponižujúce zaobchádzanie proti jeho vôli príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej\n„ZVJS“), keďže bol prehliadaný, predvádzaný na pojednávanie v putách, bol vláčený po chodbách\nOkresného súdu Bratislava I a spútaný ako „zviera“, čo mu spôsobilo doposiaľ pretrvávajúcu traumu.\nSvoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a) a b) ods. 2,\n§ 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 2 a 3, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a vecne tým, že žalobca\nnepreukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému nepriznal právo na náhradu\ntrov konania.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca dôvodil tým, že nebyť nesprávneho úradného\npostupu Okresného súdu Bratislava I počas vedenia trestného konania voči nemu a nezákonného\nrozhodnutia o väzbe, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené a následne bol spod obžaloby oslobodený,\nnebol by predvádzaný príslušníkmi ÚVV a ÚVTOS na pojednávanie vedené Okresným súdom Bratislava\nI v konaní sp. zn. 11C/5/2012 a sudca v konaní sp. zn. 5T/52/2009 H.. J. nebol oprávnený vydať\nsúhlas na jeho predvedenie v putách na predmetné pojednávanie konané dňa 01.12.2014, keďže nešlo\no neodkladný úkon a väzobné stíhanie sa ukázalo ako nezákonné. Žalobca tvrdil, že v dôsledku\nnesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I došlo k zásahu do jeho integrity, do jeho\n\npráva na súkromie, do práva na česť a dôstojnosť, do práva na osobnú slobodu a bezpečnosť, keďže\nv daný deň 01.12.2014 sa musel proti svojej vôli podrobiť opakovanému oňuchávaniu strážnym psom\nvlčiakom, takzvanému filcungu, vyzliekaniu donaha, prehliadkam zo strany príslušníkov ZVJS ÚVV a\nÚVTOS Bratislava (tieto podrobne opísal), spútavaniu do železných pút, vláčeniu po chodbách väznice,\nz väznice do budovy Okresného súdu Bratislava I a následnému vláčeniu po chodbách Okresného súdu\nBratislava I. Tvrdil, že jeho predvádzanie na pojednávanie a účasť na ňom mali za následok útrapy,\npsychické strádanie, pretrvávajúce pocity bezmocnosti a beznádeje, a že sa doposiaľ v noci budí a\nvynárajú sa mu spomienky na neľudské, nehumánne a ponižujúce zaobchádzanie s ním. Poukázal na\nnález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2015 zo dňa 02.07.2015, ktorým ústavný súd rozhodol, že\npostupom Okresného súdu Bratislava I v trestnom konaní sp. zn. 5T/52/2009 došlo k porušeniu jeho práv\nna urýchlené rozhodnutie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Žalobca považoval sumu nemajetkovej\nujmy vo výške 5.000 eur (za ním prežité utrpenie) za primeranú a spravodlivú. Uviedol, že žalovaného\npožiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku žiadosťou, doručenou mu dňa 02.03.2015, doplnenou\ndňa 22.04.2015. Žalovaný jeho žiadosti nevyhovel.\n3. Zosumarizoval aj vyjadrenie žalovaného, ktorý so žalobou nesúhlasil tvrdiac, že žalobca žalujúc podľa\nzákona č. 514/2003 Z.z. nepreukázal splnenie troch podmienok vzniku zodpovednosti štátu za jeho\ntvrdenú nemajetkovú ujmu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, pričom nepreukázal splnenie ani\njednej z nich, hoci ho zaťažuje dôkazné bremeno. Zo žaloby žalobcu zistil, že sa domáha náhrady\nnemajetkovej ujmy v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava\nI, ktorý mal spočívať v nezákonnom výkone eskorty jeho osoby na pojednávanie dňa 01.12.2014 na\nOkresnom súde Bratislava I vo veci sp. zn. 11C/5/2012, avšak s poukazom na definíciu nesprávneho\núradného postupu v zmysle ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. mal za to, že žalobcom uvádzané\nskutočnosti vo vzťahu k nehumánnemu výkonu eskorty súvisia len s jeho subjektívnymi pocitmi.\nArgumentoval, že žalobca neuniesol v tejto otázke bremeno tvrdenia a už vôbec nie dôkazné bremeno.\nPoukázal na to, že termín pojednávania (01.12.2014) bol Okresným súdom Bratislava I nariadený v\nsúlade so zákonom, predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi riadne doručené, a keďže sa žalobca\nv tomto čase nachádzal v ÚVV a ÚVTOS Bratislava, bol povinný sa predmetného úkonu súdu zúčastniť,\npričom jeho účasť na pojednávaní bola zabezpečená jeho predvedením príslušníkmi ZVJS. Žalobca\nsplnenie podmienok pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného\npostupu Okresného súdu Bratislava I vo vzťahu k jeho predvedeniu na pojednávanie nariadené\nOkresným súdom Bratislava I v konaní sp. zn. 11C/5/2012 nepreukázal, keď nepreukázal nesprávny\núradný postup, ani konkrétny negatívny prejav nemajetkovej ujmy v jeho osobnostnej sfére, ktorý by\nzakladal nárok na náhradu, čo vylučuje preukázanie existencie príčinnej súvislosti medzi žalobcom\nnamietaným nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou.\n4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca ako listinné dôkazy predložil rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne zo dňa 05.12.2013 potvrdzujúce, že je poberateľom invalidného dôchodku, potvrdenie z\nÚstavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 18.03.2015 potvrdzujúce,\nkedy bol žalobca predvádzaný na pojednávania vedené Okresnými súdmi I až V v Bratislave, uznesenie\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tos/1/2015 zo dňa 15.01.2015 o prepustení žalobcu z väzby,\npotvrdenie o prepustení z výkonu väzby zo dňa 15.01.2015, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku\nna zaplatenie odškodnenia zo dňa 02.03.2015 a doplnenie tejto žiadosti zo dňa 22.04.2015 (s pečiatkou\npotvrdzujúcou ich doručenie žalovanému, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/135/2015 zo\ndňa 21.04.2016, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby, a nálezy Ústavného súdu SR, a to nález\nč.k. II.ÚS 244/2015-46 zo dňa 02.07.2015, ktorým bolo rozhodnuté, že Okresný súd Bratislava I v konaní\npod sp. zn. 5T/52/2009 porušil právo žalobcu na urýchlené rozhodnutie o jeho žiadosti o prepustenie\nz väzby, a nález č.k. II.ÚS 579/2015- 54 zo dňa 17.12.2015, ktorým bolo rozhodnuté, že v konaní sp.\nzn. 5T/52/2009 bolo porušené základné právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nŽalobca navrhol výsluch svedkov, a to jeho J. U. Y., zákonnej sudkyne v konaní sp. zn. 11C/5/2012 a\njej asistentky, a zástupcu ministerstva spravodlivosti J.. Q. K.. Žalovaný nepovažoval za nutné výsluchy\nžalobcom navrhnutých svedkov, dôvodiac, že na rozhodnutie vo veci samej nemajú žiaden vplyv, pretože\nv žiadnom smere nie sú spôsobilé preukázať vznik nemajetkovej ujmy v subjektívnej sfére žalobcu.\nKonštatoval, že žalovaný doručil dňa 23.05.2017 návrh na spojenie vecí špecifikovaných v jeho návrhu,\nktorý zamietol uznesením č.k. (10C) 6C/3/2017-109 zo dňa 21.06.2017. Žalovaný predložil v konaní aj\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/114/2018-173 zo dňa 24.06.2020, ktorým bol potvrdený\nrozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 9C/7/2017-127 zo dňa 15.11.2017, ktorým bola zamietnutá\nžaloba žalobcu v skutkovo obdobnej veci, a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/103/2021\n\nzo dňa 25.01.2022, ktorým dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 15Co/114/2018 zo dňa 24.06.2020. Súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaniach\ndňa 07.03.2022 a dňa 27.04.2022 strany zotrvali na svojich argumentoch a žalobca v rámci svojho\nprednesu netrval na výsluchu ním navrhnutých svedkov.\n5. Z výsluchu žalobcu a z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11C/5/2012 mal\npreukázané, že žalobca bol na pojednávanie dňa 01.12.2014 predvedený príslušníkmi ÚVV a ÚVTOS\nv zmysle žiadosti zákonnej sudkyne z dôvodu, že bol v tom čase vo väzbe. Pojednávania sa zúčastnil\na následne bol eskortovaný späť do ÚVV a ÚVTOS. Z vykonaného dokazovania (výpovede žalobcu,\nvyjadrenia žalovanej a z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov) mal preukázané, že žalobca\npožiadal žalovaného podľa ust. §15 zák. č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy, a že žalovaný mu nevyhovel. Vyhodnotil, že žalobca tak bol oprávnený podať proti\nžalovanému žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. (§ 16 ods. 4 zák.\nč. 514/2003 Z.z.).\n6. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a) a b) ods. 2, § 9 ods. 1\na 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 2 a 3, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., vysvetlení inštitútov\nprostriedkov procesného útoku a obrany, citácii ust. § 191 ods.1 a 2, § 215 ods.1 a 2, § 216 ods.\n1, § 217 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju zamietol.\nVysvetlil, že zodpovednosť štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci\nalebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., je objektívna, teda bez\nohľadu na zavinenie. Zdôraznil, že štát však poškodenému zodpovedá za nemajetkovú ujmu iba za\nsúčasného splnenia troch podmienok vzniku tejto zodpovednosti, ktorými sú preukázanie nezákonného\nrozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, existencia nemajetkovej ujmy\nna strane poškodeného a príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím\nalebo nesprávnym úradným postupom. Podrobne vysvetlil aj obsah všetkých týchto podmienok (ich\ndefiníciu, zmysel, i ako sa ich splnenie posudzuje podľa právnej teórie a súdnej praxe). Vo vzťahu k\nžalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn.\n11C/5/2012, ktorý sa mal prejaviť žiadosťou adresovanou ÚVV a ÚVTOS o predvedenie žalobcu na\npojednávanie dňa 01.12.2014, vyhodnotil, že išlo legitímny procesný úkon súdu. Poukázal na to, že súd\npovažoval za dôležité žalobcu v konaní vypočuť, a keďže sa žalobca v rozhodnom období nachádzal\nvo väzbe, požiadal zákonného sudcu v trestnom konaní o súhlas s jeho predvedením na nariadené\npojednávanie. Zákonný sudca súhlas s predvedením žalobcu udelil a žalobca bol príslušníkmi ÚVV a\nÚVTOS na termín pojednávania eskortovaný. Prijal záver, že vo vzťahu k samotnému výkonu jeho\nprevedenia príslušníkmi ÚVV a ÚVTOS nepredložil žalobca žiaden dôkaz, vykonaním ktorého by mohol\ntento procesný postup vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup. Keďže procesný postup Okresného\nsúdu Bratislava I v konaní sp. zn. 11C/5/2012 nevyhodnotil ako nesprávny úradný postup, žalobcovi s\ntýmto procesným postupom súdu uplatnená nemajetková ujma nemohla vzniknúť a nemohla byť teda v\nkonaní preukázaná ani príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným neprávnym úradným postupom\nsúdu a uplatnenou nemajetkovou ujmou.\n7. Zdôraznil, že žalobcom označený procesný postup Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn.\n11C/5/2012 by mohol byť považovaný za procesný postup objektívne spôsobilý privodiť ujmu na\nprávach žalobcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. iba za splnenia zákonných predpokladov. Zákon č.\n514/2003 Z.z. priznáva (popri práve na náhradu skutočnej majetkovej škody) i náhradu za nemajetkovú\nujmu, avšak žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu bola v dôsledku jeho predvedenia na\npojednávanie konané dňa 01.12.2014 spôsobená ujma. Neuviedol ani ako dospel k ním uplatnenej\nsume, keď iba konštatoval, že žalovaný je zodpovedný za vznik jeho nemajetkovej ujmy, ktorú si on\noceňuje sumou 5.000 eur. Tu súd prvej inštancie zdôraznil, že základným predpokladom uplatnenia\nsatisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencia skutočnosti, že došlo k neoprávnenému\nzásahu do práv žalobcu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do osobnostných práv\nžalobcu mal skutočne tvrdený následok. Zopakoval, že preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje\npoškodeného, teda žalobcu. Vyhodnotil, že žalobca nepreukázal, že v dôsledku jeho predvedenia na\npojednávanie konané dňa 01.12.2014 došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, že\npociťoval, resp. pociťuje následky v odlišnom správaní príbuzných, resp. osôb v jeho blízkom či širšom\nokruhu. Iba v prípade, ak by žalobca dostatočne preukázal reakcie svedčiace o znížení jeho dôstojnosti\nalebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, by mu mohla byť priznaná náhrada nemajetkovej ujmy.\n\n8. Vyhodnotením vykonaného dokazovania prijal záver, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie\nvšetkých zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy\npodľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup Okresného súdu\nBratislava I v konaní sp. zn. 11C/5/2012, nesprávny úradný postup príslušníkov ÚVV a ÚVTOS pri\njeho predvádzaní na pojednávanie konané dňa 01.12.2014, vznik nemajetkovej ujmy, a ani príčinnú\nsúvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom nemajetkovej ujmy. Záverom dodal,\nže žalobca si môže vo vzťahu k trestnému konaniu vedenému Okresným súdom Bratislava I pod sp.\nzn. 5T/52/2009, v ktorom bol aj väzobne stíhaný, a ktoré skončilo jeho oslobodením spod obžaloby,\nuplatniť nárok na náhradu škody a nemajetkovej v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. za preukázania\nkumulatívneho splnenia podmienok zodpovednosti štátu za vznik uplatnených nárokov v súvislosti s\nuvedeným trestným konaním.\n9. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému\nžalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.\n10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal ho zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie\na zrušiť aj arbitrárne uznesenie č.k. 6C/3/2017-109 zo dňa 21.06.2017, prípadne napadnutý rozsudok\nzmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie mu odškodného v zmysle žaloby. Napadnutý rozsudok\npovažoval za svojvoľný, arbitrárny a nedostatočne odôvodnený, ako aj za nesprávny. Namietal, že vo\nveci konala a rozhodovala nie nezaujatá sI.G. H.. D. X., ktorá mu opakovane na chodbách okresného\nsúdu „doporučila“, aby zobral žalobu späť, inak ju aj tak zamietne (aspoň on jej verbálne prejavy tak\nvnímal). Vyjadril názor, že sudkyňa nie je nezaujatá od 21.06.2017 a nie je garantom spravodlivého\nkonania a rozhodnutia, keďže porušila jeho právo rovnosti a právo na kontradiktórne konanie. Rozsudok\npovažoval za predčasný bez splnenia zákonných podmienok. Namietal porušenie jeho práva oboznámiť\nsa s návrhom protistrany na spojenie veci zo dňa 23.05.2017 a vyjadriť sa k nemu do rozhodnutia\nsúdu uznesením zo dňa 21.06.2017. Mal za to, že sudkyňa konala vydaním tohto uznesenia, v ktorom\nnepripustila opravný prostriedok, vedome a úmyselne v rozpore s č.l. 6 ods. 1 Dohovoru a v rozpore\ns rozhodovacou praxou NS SR a ESĽP, porušila princíp právnej istoty a legitímneho očakávania v\njeho neprospech. Z tohto dôvodu žiadal okrem zrušenia napadnutého rozsudku aj zrušenie uvedeného\nuznesenia. Nemožnosť vyjadriť sa k návrhu žalovaného na spojenie veci považoval za flagrantnú\nignoráciu jeho práv na spravodlivé súdne konanie. Vyjadril názor, že od okamihu vydania uvedeného\nuznesenia bolo konanie nespravodlivé, nezákonné a je výsledkom ohýbania práva. Vyjadril podozrenie\nz neprípustného a úmyselného konania zákonnej sudkyne prekrúcaním práva, marením práva rovnosti\na ďalších jeho práv, keďže s návrhom žalovaného na spojenie veci ho oboznámila až po tom, ako o ňom\nrozhodla vyššie uvedeným uznesením, ktorým návrh zamietla, hoci on by bol v rozhodnom čase dal\nsúhlas na spojenie veci. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku namietal, že nie je riadne odôvodnený, je\nvýsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Súdu prvej inštancie vytkol, že odmietol objektivizovať skutkový stav vypočutím ním navrhnutých\nY. U. Y., H.. H. F., J.. Ľ. J., J.. J.N. T., J.. D. Š., J.. D. N., J.. J.. J. R., H.. D. J. G. J.. A. J., a\nodmietol vykonať test proporcionality. Zotrval na tvrdení, že v konaní preukázal nesprávny úradný\npostup aj kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok k priznaniu mu odškodnenia nemajetkovej\nujmy a zopakoval svoje argumenty prednesené už v základnom konaní. Nepovažoval za správne\nšpekulácie nie nezaujatej sudkyne o tom, že nepreukázal nesprávny úradný postup v súvislosti s jeho\nnásilným, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, invazívnymi prehliadkami filcungom, očuchávaním\nvlčiakom a predvádzaním na pojednávanie dňa 01.12.2014 vo veci sp. zn. 11C/5/2012 na Okresnom\nsúde Bratislava I, a to o to viac, ak vo veci nebolo začaté účinné vyšetrovanie. Zopakoval, že všetky\npodmienky zákona pre úspešnosť žaloby splnil, jasne preukázal nesprávny úradný postup príslušníkov\nÚVV a ÚVTOS pri jeho predvádzaní na pojednávanie dňa 01.12.2014, preukázal vznik nemajetkovej\nujmy keď popísal udalosti tak, ako ich dňa 01.12.2014 vnímal vlastnými očami a preukázal aj príčinnú\nsúvislosť medzi nesprávnym úradným postupom trestného súdu a vznikom nemajetkovej ujmy. Tvrdil,\nže dôkazné bremeno bolo na žalovanom, pretože vo veci nebolo ex offo začaté účinné vyšetrovanie a\npodľa zdravotnej dokumentácie sa po predvádzaní 01.12.2014 sťažoval na bolesti chrbtice v dôsledku\njeho silného spútania rukami vzad železnými putami a vláčením ho neľudsky ako zviera a dožadoval sa\nodborného vyšetrenia neurológom a liečby, čo mu bolo odmietnuté. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že v\nkonaní nepreukázal nesprávny úradný postup policajtov ZVJS dňa 01.12.2014 považoval za zlomyseľne\núčelové, pretože nebolo vykonané riadne dokazovanie a na situáciu nebol aplikovaný princíp obráteného\ndôkazného bremena, keďže súd od neho nemohol požadovať nesplniteľné dôkazné bremeno. Naopak,\nštát mal súd presvedčiť, že s ním špatne nezaobchádzal. Nemajetková ujma mu vznikla samotným\n\nporušením jeho základných práv a slobôd, nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným\npostupom, k čomu v danom prípade aj došlo keďže aj podľa názoru Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS\n244/2015 zo dňa 02.07.2015 bolo od 08.08.2014 flagrantne porušované jeho právo na osobnú slobodu,\nčo okresný súd nezohľadnil. Poukázal aj na to, že Ministerstvo spravodlivosti dňa 21.06.2022 priznalo\nnehumánne zaobchádzanie s väzňami v slovenských väzniciach v predchádzajúcom období (tu citoval\nz tlačových správ vzťahujúcich sa k predstaveniu novely zákona o výkone väzby). Ďalej sa vyjadroval k\njeho samotnému trestnému stíhaniu, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený a poukazoval na to, že H..\nJ. nemohol dať súhlas na jeho predvedenie. Zopakoval, že zákonná sudkyňa sa mu už pred otvorením\nprvého pojednávania nebezpečne vyhrážala, že žalobu zamietne, psychicky ho týrala a traumatizovala\naj pri náhodných stretnutiach v Pezinku, namiesto toho, aby sa vo veci namietla. Opätovne obšírne\nzopakoval akým spôsobom bol podľa jeho vnímania ponížený a vláčený v putách vo väznici a po\nchodbách súdu ako zviera dňa 01.12.2014, kedy bol vytiahnutý z cely proti jeho vôli a nehumánne a\nponižujúco eskortovaný, so záverom že sa stal obeťou zverstva proti ľudskosti, napáchaného na ňom\nbezcitne a agresívne policajtami ZVJS. Mal za to, že nakoľko súd prvej inštancie nevykonal riadne\ndokazovanie a jeho žalobu zamietol, zlegalizoval tieto zverstvá proti ľudskosti napáchané voči nemu\nštátom. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že postupoval až príliš formalisticky, tendenčne a chránil záujmy\nžalovaného, čím porušil atribúty spravodlivého procesu.\n11. Žalovaný žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdiť. S odvolacími námietkami žalobcu nesúhlasil. Ak žalobca ako odvolací dôvod uviedol nesplnenie\nprocesných podmienok súdom, poukázal na to, že v obsahu odvolania nekonkretizoval ani jednu z\nprocesných podmienok, ktorej nesplnenie by zakladalo odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.\na) C.s.p.. Všetky podmienky, za splnenia ktorých súd môže konať a rozhodnúť, boli splnené. Ak\nžalobca tvrdil porušene jeho práva na spravodlivý proces, čo odôvodňoval nedoručením mu výzvy\nna vyjadrenie sa k návrhu (žalovaného) na spojenie vecí, zdôraznil, že vyhovenie alebo nevyhovenie\ntakémuto návrhu súdom nemá žiadny vplyv na rozhodovanie o merite veci. Mal za to, že žalobcom\nnamietaný postup súdu nie je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania podľa čl. 9 C.s.p.. Citoval\nznenie ust. § 157 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. a zdôraznil, že súd má povinnosť postupovať v konaní\nrýchlo a hospodárne, avšak nemá povinnosť, ale len možnosť vyzvať stranu aby sa vyjadrila o určitom\nnávrhu. Nie je potom možné legitímne očakávať, že by mal súd povinnosť oboznamovať stranu sporu\ns akýmikoľvek (všetkými podaniami). Na podporu svojej argumentácie poukázal na uznesene ÚS SR\nsp. zn. II.ÚS 327/2021 zo dňa 16.06.2021, z ktorého citoval právny názor Ústavného súdu týkajúci\nsa dodržania princípu kontradiktórnosti vo vzťahu k doručovaniu podaní stranám. Námietku žalobcu\nvo vzťahu k nedoručeniu mu návrhu na spojenie veci považoval za irelevantnú, keď poukázal aj na\nto, že súd jeho návrhu nevyhovel, čo napokon koreluje s požiadavkou žalobcu, aby sa o každom\nuplatnenom nároku rozhodovalo samostatne. Ak sa žalobca v otázke kontradiktórnosti odvolával na\nním uvedené rozhodnutia ESĽP, poukázal na to, že právne názory uvedené v predmetných veciach\nuž boli prekonané. V tejto časti poskytol rozsiahlu argumentáciu s odkazom na ďalšie rozhodnutia\nESĽP podporujúcu záver (zjednodušene povedané), že je prenechaná možnosť súdu vysporiadať sa s\notázkou, aké podanie je skutočne relevantné a či má význam zasielať ho protistrane. Uzavrel, že jeho\npodanie, ktorým navrhol spojenie veci a súčasne rozhodnutie súdu s uznesením č.k. 6C/3/2017-109\nzo dňa 21.06.2017, nemalo žiadnu relevanciu pre výsledok konania v merite veci a neobsahovalo ani\nžiadne doplnenie skutkovej ani právnej argumentácie. Vo vzťahu opakovanému namietaniu nestrannosti,\nresp. zaujatosti zákonnej sudkyne zo strany žalobcu, poukázal na to, že žalobca doposiaľ nevzniesol\nnámietku zaujatosti a nepoukázal na žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by podporovali jeho tvrdenia\na preukazovali zaujatosť zákonnej sudkyne. Mal za to, že zo žalobcom zvoleného postupu vyplýva, že\nžalobca zaujatosť sudkyne nespája s dôvodmi pre jej vylúčenie, ktoré sú zákonom predpokladané, ale\nvýlučne s jeho názorom a s rozhodnutím v jeho neprospech. Poukázal i na to, že žalobca v odvolaní\nnijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o zaujatosti zákonnej sudkyne a námietka zaujatosti sa\njaví ako celok nedôvodná. Ak žalobca v odvolaní ďalej namietal nevykonanie dokazovania výsluchom\nním navrhnutých svedkov, zdôraznil, že len súd a nie strana sporu rozhoduje o tom, ktoré dôkazné návrhy\nvykoná (§ 196 ods. 1, § 185 ods. 1 C.s.p.). Uviedol, že počas celej doby konania neeviduje podania,\nktorými by žalobca ako Y. Q. T. U. Y., H.. H. F., J.. Ľ. J., J.. J. T., J.. D. Š., J.. D. N., J.. J.. J. R., H.. D. J. G.\nJ.. A. J., čo predstavuje absenciu relevantných dôvodov pre podanie odvolania podľa § 365 ods. 1 písm.\ne) C.s.p. a nedôvodnosť odvolania v tejto časti. Zdôraznil, že súd žalobcom navrhnutý dôkaz vyžiadal\nz ÚVV a z ÚVTOS Bratislava, pričom z obsahu predložených listín, konkrétne zdravotnej dokumentácie\nvedenej počas výkonu väzby žalobcu od 14.04.2014 do 15.01.2015 nevyplývalo žiadne poškodenie\nzdravia žalobcu počas eskorty, preto mal za to, že postup súdu bol bez vád zakladajúcich úspešné\n\nuplatnenie tohto odvolacieho dôvodu. Uzavrel, že žalobcom požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy nie\nje nástrojom na odškodnenie prípadnej ujmy na zdraví, a preto skutkové tvrdenia žalobcu o poškodení\njeho zdravia boli s ohľadom na predmet sporu irelevantné a bolo by nehospodárne a neúčelné vykonávať\nv tomto smere dokazovanie. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalobcu považoval za neprípustné,\naby v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spočívalo dôkazné bremeno na jeho strane tak, ako tvrdí\nžalobca, keďže to odporuje pravidlu formálnej logiky uplatňovanej v sporovom konaní a zásade, že\ndokazuje ten, kto sa niečoho domáha. Za akceptovateľnú považoval aplikáciu delenia dôkazného\nbremena vo vzťahu k postaveniu strán sporu spôsobom, kedy má žalobca povinnosť preukazovať\nskutočnosti, ktoré jeho nárok posilňujú, a žalovaný má povinnosť preukazovať skutočnosti oslabujúce\nnárok žalobcu, čo v tomto prípade aj on uplatňoval. Vyjadril názor, že uplatnením žalobcom iniciovaného\nobráteného dôkazného bremena v sporovom konaní o náhradu nemajetkovej ujmy by vznikla absurdná\nsituácia, kedy by bol náhodný žiadateľ v súdnom spore zbavený povinnosti preukazovania svojich\ntvrdení a dochádzalo by k znevýhodneniu žalovaného v spore, ak by musel preukazovať neexistenciu\nakýchkoľvek náhodných skutočností tvrdených žalobcom. Správnosť tohto názoru podporil nálezom\nÚS SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020, zverejneným v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR\npod č. 20/2020, z ktorého citoval. Záverom poukázal na to, že žalobca sa v niekoľkých konaniach\nna OS Bratislava I od neho domáha náhrady nemajetkovej ujmy, odôvodňujúc jej vznik v zásade\ntotožnými skutočnosťami súvisiacimi s tým, že bol počas výkonu väzby príslušníkmi ZVJS predvádzaný\nna nariadené pojednávania, a každé jedno predvedenie je v jeho očiach nezákonným zásahom orgánu\nverejnej moci, pri ktorom mu vznikla nemajetková ujma. Zároveň však žalobca voči nemu inicioval aj\nsúdne konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy za samotný výkon väzby, pričom rozsudkom OS\nBratislava I sp. zn. 14C/251/2015 zo dňa 22.06.2022 mu bola priznaná náhrada majetkovej škody vo\nvýške 11.178 eur s príslušenstvom a i náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 4.161,60 eur. Z uvedeného\nje zrejmé, že sa od neho žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy za samotný výkon väzby ako aj za\njednotlivé predvedenia na pojednávania, pričom v každom konaní týkajúcich sa predvedenia odôvodňuje\nvznik nemajetkovej ujmy rovnakými skutočnosťami a poukazuje na samotný výkon väzby, resp. postup\nsudcu rozhodujúceho v jeho trestnej veci, avšak v tomto konaní nie dôvod zaoberať sa postupom Y. H..\nJ. ani ďalšími skutočnosťami týkajúcimi sa rozhodovania o väzbe žalobcu a podobne. Zároveň platí, že\nv žiadnom konaní, v ktorom sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy za predvedenie, neexistuje\nžalobcom tvrdený nesprávny úradný postup príslušníkov ZVJS, a kde neexistuje nezákonný zásah, nie\nje potrebné ďalej skúmať vznik nemajetkovej ujmy a existenciu príčinnej súvislosti medzi zásahom a\nujmou. Zdôraznil, že žalobca však nemajetkovú ujmu iba tvrdil, ale nepreukázal a splnenie podmienky\npreukázania existencie príčinnej súvislosti medzi tu prejednávaným zásahom a tvrdenou nemajetkovou\nujmou je prakticky nemožné, keďže žalobca jej vznik odôvodňuje totožne v každom súdnom konaní\ntýkajúceho sa každého jeho individuálneho predvedenia na pojednávanie. Odvolanie považoval za\nnedôvodné.\n12. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojom odvolaní.\n13. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.\n14. Na odvolanie žalobcu rozhodol odvolací súd rozsudkom sp. zn. 10Co/73/2022 zo dňa 27.10.2022,\nktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania, keď sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a aj s jeho\nodôvodnením. Vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré vyhodnotil\nza nedôvodné.\n15. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom tvrdil dovolací dôvod v\nzmysle ust. § 420 písm. c) C.s.p., keď namietal, že mu odvolací súd elektronicky neoznámil miesto a\nčas verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 219 ods. 3 C.s.p. napriek jeho opakovaným žiadostiam o\ntakéto oznámenie. Ďalšie dovolacie námietky sa týkali arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého\nrozhodnutia a „zatajenia“ návrhu žalovaného na spojenie vecí. Žalobca v dovolaní tvrdil aj porušenie\nprincípu rovnosti a kontradiktórnosti v konaní a porušenie jeho práva na nestranný súd a navrhol\nrozsudky súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu uznesením sp. zn. 5Cdo/168/2023\nzo dňa 27.06.2024 predmetný (vyššie uvedený) rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 10Co/73/2022 zo\ndňa 27.10.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal\nžalobcom uvedeným dovolacím dôvodom v zmysle ust. § 420 písm. c) C.s.p. a zistil, že žalobca\n\nadresoval podateľni okresného súdu tri e-mailové podania, v ktorých žiadal o upovedomenie o mieste\na čase verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím resp. dovolacím súdom na ním uvedené e-mailové\nadresy. Zistil tiež, že sa v súdnom spise nenachádza doklad o tom, že odvolací súd oznámil žalobcovi\nmiesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na niektorú z ním uvedených e-mailových adries. Dôvodom\npre zrušenie rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie potom podľa dovolacieho súdu\nbolo nesplnenie si povinnosti odvolacím súdom podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p., čím došlo k porušeniu\npráva žalobcu na spravodlivý proces.\n16. Súc viazaný právnym názorom dovolacieho súdu odstránil odvolací súd vyššie uvedené procesné\npochybenie. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu stanovil na deň 30.10.2024 a\noznámil ho 24.10.2024 žalobcovi e-mailom na ním oznámenú adresu J..Y..O.. Na úradnej tabuli súdu\na webovom sídle súdu bolo zverejnené oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 24.10.2024.\nNa oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom reagoval žalobca emailom zo dňa 25.10.2024, ktorým žiadal oznámiť zloženie senátu Krajského súdu v Bratislave, na čo\nmu bolo taktiež e-mailom zo dňa 29.10.2024 (o 08:51 hod) oznámené zloženie senátu vo veci sp. zn.\n10Co/57/2024 - JUDr. Frimmelová, JUDr. Kučerová a JUDr. Harvancová.\n17. Žalobca nevyčkajúc oznámenie o zložení senátu odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 10Co/57/2024\ndoručil do podateľne Krajského súdu v Bratislave dňa 29.10.2024 o 01:47 hod e-mailové podanie\ns predmetom cit. „KS BA - 10Co/45/2024 + KS BA - 10Co/57/2024“, v úvode ktorého poukázal na\naktuálne rozhodnutie ESĽP zo dňa 13.06.2024 vo veci Cviková proti Slovensku a uviedol cit. „Vzhľadom\nna informácie z prostredia krajského súdu obdržané 28.10.2024 osobou blízkou sudcom oboch\nodvolacích senátov sa v súvislosti s verejnými vyhláseniami rozsudkov v oboch veciach 30.10.2024\nnamieta nestrannosť sudcov týchto senátov netajaciami sa zlým úmyslom rozhodnúť nesúladne s\nrozhodovacou praxou ESĽP a vedomým porušením práva na Fair trial - v úmysle privodiť neoprávnenú\nvýhodu žalovanej bez objektivizácie skutkového stavu veci vypočutím svedkov a ošetrujúcich lekárov,\nnekonaním dľa tzv. Perna tes - tu a to všetko v dôsledku nenáležitej (re)in-terpretácie a naoktrojovania;\ntichej dohody so žalovanou. Došlo k porušeniu sudcovskej etiky a zdržanlivosti zákonného sudcu.“ Toto\npodanie doručil na odvolací súd dňa 29.10.2024 aj osobne. Verejného vyhlásenia rozsudku sa žalobca\nnezúčastnil.\n18. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n19. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n20. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu\na z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi,\ntýkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie zamietol žalobu\nžalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v žalovanej výške, ktorá mu mala\nbyť podľa jeho tvrdení spôsobená v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného\nsúdu Bratislava I pri jeho predvádzaní z väzby na pojednávanie nariadené na 01.12.2014 v civilnom\nspore, vedenom pod sp. zn. 11C/5/2012.\n21. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel totiž k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo\nveci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a jeho výsledky aj náležite\nv súlade s ust. § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy a z\nvykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver o nedôvodnosti žaloby. Dokazovanie vykonané\nsúdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností ako aj pre\nsamotné rozhodnutie, takže ďalšie dokazovanie, a to ani výsluchom žalobcom navrhovaných svedkov\n(na výsluchu ktorých žalobca následne ani netrval), nebolo potrebné a ani hospodárne. Je namieste\nzdôrazniť, že v posudzovanej veci nebola splnená už prvá podmienka zodpovednosti žalovaného za\n\núdajnú nemajetkovú ujmu žalobcu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keď žalobca nesprávny úradný\npostup nepreukázal a súd prvej inštancie ani žiadny nesprávny úradný postup nezistil, s čím sa odvolací\nsúd plne stotožňuje. Preto, ak súd prvej inštancie za situácie pre rozhodnutie dostatočne zisteného\nskutkového stavu už ďalšie dokazovanie nevykonal, postupoval správne, keďže výsluch žalobcom\npôvodne navrhnutých svedkov by bol nadbytočný a nehospodárny. Nakoľko žiadny z týchto navrhnutých\nsvedkov nebol prítomný pri výkone eskorty žalobcu na predmetné pojednávanie, nemohli potvrdiť alebo\nvyvrátiť ani to, či pri nej došlo k vzniku nemajetkovej ujmy žalobcu (a majetková škoda, prípadne škoda\nna zdraví nebola predmetom žaloby). Tu považuje odvolací súd za potrebné poukázať i na to, že i keď\nžalobca v odvolaní vymenoval množstvo svedkov, nevykonaním výsluchu ktorých mal byť poškodený na\njeho právach, zo súdneho spisu nevyplýva, že by všetkých ním v odvolaní vymenovaných svedkov vôbec\nv konaní navrhol vypočuť, pričom na pojednávaní dňa 27.04.2022 žiadneho z ním uvedených svedkov\nvypočuť nenavrhol a uviedol, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá (keď v takýchto prípadoch to\ndôkazné bremeno nie je možné uniesť a môže len popísať skutkový stav). Možno však uzavrieť, že\nsúd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania a nevykonaním výsluchu\nžalobcom navrhovaných svedkov žiadne práva žalobcu neporušil.\n22. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a) a b) ods.\n2, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 2 a 3, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom tieto ustanovenia, týkajúce\nsa žalobcom uplatneného nároku, aj správne vyložil a vysvetlil. I keď žalobca v odvolaní namietal,\nže napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení veci, žiadnu relevantnú\nargumentáciu, spôsobilú spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, neuviedol. V tejto\nsúvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie a\ndôvody vedúce k zamietnutiu žaloby náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. §\n220 ods. 2 C.s.p., keď sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal so všetkými okolnosťami, na\nktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, preto ani\nodvolacie námietky žalobcu, ktorý tvrdil arbitrárnosť, svojvoľnosť a nepresvedčivosť záverov súdu prvej\ninštancie v napadnutom rozsudku, nemohli obstáť. Súd prvej inštancie podrobne vysvetlil podmienky,\nktorých súčasné splnenie musí žalobca preukázať na to, aby bolo možné konštatovať objektívnu\nzodpovednosť štátu za jeho nemajetkovú ujmu. V tejto súvislosti sa zaoberal všetkými relevantnými\nlistinnými dôkazmi, ktoré boli v konaní predložené, ako aj tvrdeniami strán, pričom zdôraznil, že pri\nžalobe o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musí žalobca v konaní\npreukázať existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik nemajetkovej ujmy, a príčinnú súvislosť\nmedzi nesprávnym úradným postupom a jeho nemajetkovou ujmou, a vyvodil aj správny záver, že\nkumulatívne splnenie týchto podmienok nebolo v konaní preukázané. Ak potom žalobu žalobcu zamietol,\nrozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí. Nič na tom nemení ani presvedčenie\nžalobcu, že všetky podmienky zákona pre úspešnosť žaloby splnil. V konaní nebol preukázaný už\nnesprávny úradný postup a to ani zo strany Okresného súdu Bratislava I, či už v trestnom konaní, alebo\nv civilnom sporovom konaní, a ani pri výkone eskorty. Okresný súd Bratislava I považoval v konaní\nsp. zn. 11C/5/2012 za potrebné žalobcu na pojednávaní, ktoré nariadil na 01.12.2014, vypočuť. Keďže\nžalobca bol v tom čase vo väzbe, okresný súd požiadal zákonného sudcu v trestnom konaní o súhlas\ns predvedením žalobcu na predmetné pojednávanie (jeho prítomnosť na pojednávaní nebolo možné\nzabezpečiť inak). Zákonný sudca súhlas s predvedením žalobcu udelil a žalobca bol príslušníkmi ÚVV\na ÚVTOS na pojednávanie eskortovaný. Okresný súd postupoval v konaní sp. zn. 11C/5/2012 správne,\nštandardne, legitímne a v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného Občianskeho\nsúdneho poriadku. Ak žalobca v odvolaní namietal, že H.. J. (G. Y. T. W. X.Í., vedenom proti žalobcovi pod\nsp. zn. 5T/52/2009) nemohol udeliť súhlas s jeho predvedením na pojednávanie konané dňa 01.12.2014\nna Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/5/2012, pretože voči nemu vzniesol námietku zaujatosti,\no ktorej nebolo v tom čase rozhodnuté, odvolací súd nesúhlasí a v udelení súhlasu trestným sudcom s\npredvedením žalobcu z väzby na pojednávanie, ktoré bolo nariadené v civilnom spore, žiadny nesprávny\núradný postup nezistil. Na vysvetlenie uvádza, že sudca, voči ktorému je v trestnom konaní vznesená\nnámietka zaujatosti, môže po jej vznesení vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad, ktoré by\nneskôr nemohli byť zopakované, a tým by sa zmaril účel trestného konania, z čoho je zrejmé, že takýto\nnamietaný sudca je limitovaný výlučne v úkonoch konkrétneho prebiehajúceho trestného konania, medzi\nktoré však udelenie súhlasu s predvedením žalobcu z väzby na pojednávanie v úplne inej (civilnej) veci\nnespadá. Ak potom v konaní sp. zn. 5T/52/2009 namietaný Y. H.. J. dal súhlas k predvedeniu žalobcu z\nväzby na pojednávanie konané dňa 01.12.2014 na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/5/2012,\nnevykonal žiadny úkon v trestnom konaní sp. zn. 5T/52/2009, ale úkon smerujúci k zabezpečeniu úkonu\n\nna inom súde, teda v úplne inej veci. O žiadny nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I v\ntrestnom konaní preto nešlo. Keďže súhlas s predvedením žalobcu z väzby na pojednávanie bol udelený,\nžalobca bol dňa 01.12.2014 na pojednávanie vo veci sp. zn. 11C/5/2012 štandardne eskortovaný\npríslušníkmi ÚVV a ÚVTOS. Žalobca ničím nepreukázal, že by pri výkone jeho predvedenia došlo k\nnesprávnemu úradnému postupu, teda k nejakému konkrétnemu konaniu príslušníkov ÚVV a ÚVTOS v\nrozpore s právnymi predpismi. Naviac, žalobca žiadny konkrétny nesprávny úradný postup ani netvrdil a\nneoznačil, len veľmi expresívne a s dôrazom na jeho pocity opisoval samotný výkon eskorty (vnímal ho\nako neľudský, nehumánny a ponižujúci), ktorý pociťoval ako zásah do svojich základných ľudských práv,\nčo však nesprávnosť úradného postupu nezakladá. Ak potom súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca\nnepreukázal nesprávny úradný postup, od ktorého odvodzoval svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch, nie je možné mu nič vytknúť, keďže tento záver je správny.\n23. Súd prvej inštancie všetky svoje závery aj riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva\nvzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi\nzávermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo žalobcu na spravodlivý súdny proces,\nnakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť,\nnaopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj riadne vyhodnotil. Vo\nsvojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol dôsledný a jeho argumenty\npodporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís\ndospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením\nrozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho\nsprávnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať,\npoukazuje na ne a vyjadrí sa len k ďalším odvolacím námietkam žalobcu.\n24. Žalobca v odvolaní namietal pochybenie súdu prvej inštancie a tvrdil, že bolo porušené jeho právo\nna spravodlivý súdny proces. Odvolací súd však po preskúmaní spisu nezistil žiadne porušenie práv\nžalobcu, ani žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní\ntvrdil, že zákonná sudkyňa porušila princíp právnej istoty a legitímneho očakávania v jeho neprospech\ntým, že ho neoboznámila s návrhom žalovaného na spojenie vecí (zo dňa 23.05.2017), ku ktorému sa\nnemohol vyjadriť, a ktorý uznesením zo dňa 21.06.2017 zamietla a nepripustila opravný prostriedok.\nŽalobca tiež tvrdil, že by so spojením vecí súhlasil. Odvolací súd dáva do pozornosti, že ust. § 157 ods.\n2 C.s.p. stanovuje, že ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a\nvedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať,\nže nemá námietky. Z uvedeného znenia ust. § 157 ods. 2 C.s.p. je nepochybné, že súd prvej inštancie\nnemal povinnosť vyzývať žalobcu na vyjadrenie sa k návrhu žalovaného, ktorý sa týkal postupu v konaní,\nkonkrétne k návrhu na spojenie vecí, a preto svojím postupom, keď o návrhu žalovaného (bez toho, aby\nho doručoval žalobcovi) rozhodol, žiadne práva žalobcu neporušil. Ak žalobca v odvolaní tvrdil, že by so\nspojením vecí súhlasil, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že predsa sám žalobca podal\nmnožstvo samostatných žalôb, pričom každou z nich si uplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,\nktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s jeho predvedením z väzby na konkrétne pojednávanie v občianskoprávnom spore. Ak by mal záujem, aby boli všetky jeho žaloby prejednané v jednom konaní, nepodal\nby vo vzťahu ku každému jeho predvedeniu samostatnú žalobu, ale len jednu žalobu, čo však neurobil\n(a spojenie jeho vecí ani sám nenavrhol), preto sa už jeho tvrdenie v odvolaní, že by so spojením vecí\nsúhlasil, javí odvolaciemu súdu ako účelové. Aké legitímne očakávania žalobcu mali byť postupom súdu\nprvej inštancie porušené v jeho neprospech, odvolací súd nedokázal ustáliť. Ak malo byť legitímnym\nočakávaním žalobcu spojenie vecí, odvolací súd opakuje, že mohol predsa podať ohľadom všetkých\npredvádzaní na rôzne pojednávania jednu žalobu, a ak tak neurobil, bolo zrejme jeho legitímnym\nočakávaním prejednanie každej jeho žaloby v samostatnom konaní a toto jeho očakávanie aj bolo v\nposudzovanej veci splnené. Uvedené však nič nemení na závere, že súd prvej inštancie nebol povinný\nmu doručiť na vyjadrenie návrh žalovaného na spojenie vecí, keď naviac, spojenie vecí na spoločné\nkonanie závisí od posúdenia súdu (§ 166 C.s.p.), pričom návrh na takýto postup ani súhlas s návrhom\nnie je relevantný. Súd naviac nie je povinný doručovať protistrane akékoľvek podanie druhej strany, ale\nlen také podania, ktorých doručenie má nejaký význam pre samotné konanie (obsahuje relevantné nové\nargumenty, skutočnosti alebo dôkazy, na ktoré by mohla protistrana zareagovať novou argumentáciou).\nAko už uviedol Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 327/2021 zo dňa 16.06.2021, na ktoré\nsprávne poukázal žalovaný, k dodržaniu princípu kontradiktórnosti nemožno pristupovať schematicky\na formalisticky, ale je potrebné sa zaoberať potenciálom vyjadrení, ktoré neboli doručované. Keďže\n\nnávrh žalovaného na spojenie vecí žiadne nové argumenty v merite veci neobsahoval, nebol súd prvej\ninštancie ani povinný ho žalobcovi doručiť. Túto odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotil odvolací súd\nza nedôvodnú.\n25. Odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tvrdil, že zákonná Y. H.. X. nebola voči nemu nestranná a\nbola zaujatá, čo zdôvodňoval tvrdením, že sa mu mala od počiatku konania v priestoroch súdu i v\nPezinku vyhrážať, že jeho žalobu zamietne, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú (a tiež za ničím\nnepreukázanú). I keď by odvolací súd tieto tvrdenia žalobcu posúdil ako námietku zaujatosti (hoci\nžalobca vôbec nežiadal o vylúčenie H.. X. z prejednávania a rozhodovania o predmetnej veci pre jej\nzaujatosť), nemohol na ňu prihliadnuť, pretože je zrejmé, že nebola podaná do siedmich dní, odkedy sa\nžalobca dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený (§ 53 ods. 1 C.s.p.), keď aj podľa jeho vyjadrenia\nv odvolaní mala zákonná sudkyňa konať tak, ako on uvádza, už od počiatku, neobsahovala náležitosti\nriadnej námietky zaujatosti (§ 52 ods. 2 C.s.p.) a celkom zjavne sa týkala len okolností, ktoré spočívajú\nv procesnom postupe sudkyne alebo jej rozhodovacej činnosti (§ 53 ods. 3 C.s.p.), keďže na to, že\nzákonná sudkyňa údajne nie je nestranná, začal žalobca poukazovať až v odvolaní proti rozsudku, teda\naž po tom, ako sudkyňa rozhodla v jeho neprospech. Odvolací súd uvádza, že žalobca predsa (majúc\nvedomosť o ním uvádzaných skutočnostiach) mohol voči sudkyni H.. X. v konaní vzniesť námietku\nzaujatosti, čo neurobil. Naviac, tieto ním uvádzané skutočnosti z predloženého spisu ani nevyplývajú a\nžalobca ich ani ničím nepreukázal. Ani námietka žalobcu, že žalovaný bol ten, ktorý mal dokazovať, že\npostupoval úradne správne a nespôsobil mu nemajetkovú ujmu, a nie on ako žalobca, nie je dôvodná.\nBol to predsa práve žalobca, kto podal žalobu a domáhal sa od žalovaného náhrady nemajetkovej\nujmy, tvrdiac, že táto mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného\nsúdu Bratislava I pri jeho predvádzaní z väzby na pojednávanie nariadené na 01.12.2014 v civilnom\nspore, vedenom pod sp. zn. 11C/5/2012. Je potom zrejmé, že žalobca, ktorý sa na základe žaloby\ndomáhal odškodnenia podľa zákona č. 514/2003 Z.z., bol povinný tvrdiť a preukázať nesprávny úradný\npostup, vznik jeho nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi nimi. Odvolací súd nezistil žiadny\ndôvod, pre ktorý by mal byť žalobca dôkazného bremena zbavený a žalovaného by mala zaťažovať\nabsurdná povinnosť preukazovať, že žalobcovi nespôsobil nejakým nesprávnym úradným postupom\nnemajetkovú ujmu, a to dokonca za stavu, kedy žalobca žiadny konkrétny nesprávny úradný postup\nani len nešpecifikoval, keď len opisoval svoje negatívne pocity z eskorty na pojednávanie. Napokon,\nÚstavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020, zverejnenom v Zbierke nálezov\na uznesení ÚS SR pod č. 20/2020, zaujal jednoznačný právny názor, keď uviedol, že cit. „civilné\nsporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany\ndefinovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim\nkorelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne\nvyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti\nzodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca\nsa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého\nskutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo\nzistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,\nnedošlo.“. Aj z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol povinný preukazovať skutočnosti podporujúce\nním uplatnený nárok a žalovaný zase skutočnosti, ktoré žalobcom uplatnený nárok vylučujú. Dôkazné\nbremeno by mohlo na žalovaného prejsť len za stavu, ak by žalobca svojimi tvrdeniami a produkovanými\ndôkazmi v sporovom konaní v danom čase preukázal svoj nárok s vysokou pravdepodobnosťou.\nPotom by bolo na žalovanom preukázať, že nárok žalobcu neobstojí. Ak však žalobca v konaní žiadne\nrelevantné dôkazy na svoje tvrdenia neprodukoval, je vylúčené, aby došlo k presunutiu dôkazného\nbremena na žalovaného. Odvolací súd uzatvára, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné.\n26. So závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel, sa stotožnil a ako už\nuviedol vyššie, jeho rozhodnutie považuje za zákonné, presvedčivé, zrozumiteľné a pochopiteľné (aj\npre laika). V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej\nmoci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale\nz hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia,\npričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej\ninštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Odvolací\nsúd nemá o správnosti jeho záverov pochybnosti, nakoľko sú zdôvodnené, logické, založené na\nsprávnom vyhodnotení produkovaných dôkazov a správnom právnom posúdení, a preto ani nepovažuje\nza potrebné ich opakovať.\n\n27. Záverom už len uvádza, že na podanie žalobcu obsahujúce námietku údajnej nestrannosti sudcov\nodvolacieho senátu (bod 17.) neprihliadal, pretože jednak nespĺňalo náležitosti riadnej námietky\nzaujatosti podľa ust. § 52 ods. 2 C.s.p. a zároveň sa týkalo okolností, ktoré spočívajú v procesnom\npostupe a rozhodovacej činnosti senátu.\n28. Podľa ust. § 49 ods. 1 C.s.p. je sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so\nzreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno\nmať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.\nPodľa ust. § 52 ods. 2 C.s.p. musí byť v námietke zaujatosti okrem všeobecných náležitostí podania\nuvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si\nnámietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to\npripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa\nprvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o\nodstraňovaní vád podania sa nepoužijú.\nPodľa ust. § 53 ods. 3 C.s.p. platí, že ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v\nprocesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v\ntomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.\n29. Podanie žalobcu, ktoré doručil odvolaciemu súdu v deň pred termínom verejného vyhlásenia\nrozsudku (obsah je uvedený v bode 17.), nespĺňa zákonom predpísané náležitosti riadnej námietky\nzaujatosti, keď neobsahuje ani označenie sudcov, ktorých nestrannosť žalobca namieta, ani konkrétne\nskutočnosti, z ktorých vyvodzuje nedostatok ich nestrannosti, ani žiadne dôkazy na preukázanie\nnedostatku ich nestrannosti. V predmetnom podaní naviac žalobca namieta len procesný postup zvolený\nodvolacím súdom, ktorý určil termín verejného vyhlásenia rozsudku, s čím žalobca vyjadruje nesúhlas\na tvrdí, že týmto postupom mieni odvolací súd rozhodnúť bez objektivizácie skutkového stavu veci\nvypočutím svedkov a ošetrujúcich lekárov a opomenúť dôkazy. Na takúto námietku odvolací súd\nneprihliadal. Naviac, ak žalobca v predmetnom podaní len nekonkrétne a bez dôkazov uvádza, že takýto\nprocesný postup odvolací súd zvolil v dôsledku tichej dohody so žalovaným, odvolací súd pripomína,\nže žalovaným je štát - Slovenská republika. Z týchto dôvodov odvolací súd na predmetné zmätočné\npodanie žalobcu neprihliadal a nadriadenému súdu ho nepredkladal.\n30. Možno uzavrieť, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť správne rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil..\n31. O trovách odvolacieho (i dovolacieho) konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262\nods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Plne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, pretože mu\nžiadne trovy nevznikli.\n32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).\n\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 C. s. p.).\n\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.\ns. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/3/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:56ed8d57-2f81-4074-b67a-e45c3f581a6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.327.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 327/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 327/2021 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.327.2021.1"}, {"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:8947e5b7-e7b1-4011-817a-8049c9492fad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.579.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 579/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 579/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.579.2015.1"}, {"guid": "ussr:36caa300-99ae-4c19-a1ce-325ac98cb501", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 244/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2015 z 2. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-02", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2"}, {"guid": "5183f4af-ef86-41d0-a419-2fc8e84ab267:b8085d15-9bb3-4ece-8c29-e15b21d3d4e8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8114217960.5", "spisova_znacka": "10Co/45/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/45/2024 z 17. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8114217960.5"}, {"guid": "a766b44e-0398-4c94-b473-7e8c243b9d31:2721a672-9fa2-464b-847f-a95f0682731b", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/73/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/73/2022 z 27. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a766b44e-0398-4c94-b473-7e8c243b9d31:2721a672-9fa2-464b-847f-a95f0682731b"}, {"guid": "6e072d83-f853-4659-bfa8-2b165569db36:31eab424-35b1-4b1d-b10a-65653eb0c2b5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6616208839.1", "spisova_znacka": "15Co/114/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/114/2018 z 10. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-07-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6616208839.1"}, {"guid": "cc6f6f29-c10b-40ce-b61b-5757aefafc34:32b46208-fddd-412e-ae7e-43cd33413010", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3113011690.5", "spisova_znacka": "2To/135/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/135/2015 z 18. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-01-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113011690.5"}], "citovane_v": []}