{"guid": "fb4a8f05-afcb-4655-ba72-9c2ae3010d2a:ea8ff7c3-b91a-4784-a53a-646484fb1781", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1116219418.1", "spisova_znacka": "4Cob/13/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/13/2022 z 20. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. júna 2024, sp. zn. 4Cob/13/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1116219418.1", "identifikacne_cislo": "1116219418", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2024-06-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea8ff7c3-b91a-4784-a53a-646484fb1781", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1116219418.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1116219418.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1116219418.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Cob/13/2022\n1116219418\n20. 06. 2024\nJUDr. Tatiana Pastieriková\nECLI:SK:KSBA:2024:1116219418.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek\nsenátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Food Equilibrium Limited,\nSuite 2, Portland House, Glacis Road, Gibraltar, IČO: 102389, zast. JUDr. Svätoslav Vaško, advokát,\nBaštová 5/A, 085 01 Bardejov, proti žalovanému 1/: IES REAL & CONSULTING spol. s r.o., Tusarova\n791/31, Holešovice, 170 00 Praha 7, Česká republika, IČO: 607 04 080, zast. JUDr. Jaroslav Bódiš,\nadvokát, Pod papierňou 66, 085 01 Bardejov, žalovanému 2/: Bardejovské pozemné a inžinierske stavby,\na. s., Ťačevská 43, 085 01 Bardejov, IČO: 44 768 559, žalovanému 3/: Bardejovské pozemné stavby a.\ns. v konkurze, Zámocká 10, 811 01 Bratislava, IČO: 00 691 631, o určenie neplatnosti zmluvy o kúpe\ncenných papierov, o odvolaní žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.\n30Cb/137/2016-194 zo dňa 30. septembra 2021, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/137/2016-194 zo dňa 30.\nseptembra 2021 v časti II. výroku vo vzťahu k žalovanému 1/ a 2/ a v III. výroku potvrdzuje.\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/137/2016-194 zo dňa 30.\nseptembra 2021 vo vzťahu k žalovanému 3/ mení tak, že konanie vedené proti nemu zastavuje.\nŽalovaný 1/ má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne\nsúd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) I. výrokom návrh žalovaného 1/ na\nprerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n35Cb/136/2016 zamietol. II. výrokom žalobu zamietol. III. výrokom priznal žalovanému v 1. rade voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. IV. výrokom žalovaným v 2. a 3. rade nárok\nna náhradu trov konania nepriznal.\nRozhodol tak s poukazom na §§ 137 písm. c/, d/, 164, 162 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len CSP).\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou z 27. júla 2016 doručenou\nsúdu dňa 19. septembra 2016 domáhal, aby súd určil, že zmluva o kúpe cenných papierov z 22.\njúna 2009 uzatvorená medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim, žalobcom ako kupujúcim a žalovaným\n2/ ako garantom, predmetom ktorej bol predaj 94 kusov listinných kmeňových akcií, číslo emisie:\nLP0000001441, čísla akcií: 080, 130, 131, 132, 133, 134, 135, 136, 137, 138, 177, 212, 213, 214, 222,\n223, 227, 234-524 (291 ks), 525-816 (292 ks), 1131, 1132, 1230 a 1233 s menovitou hodnotou 1.331,08\neur za kus, je neplatná.\n\n3. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ uzatvoril dňa 22. júna 2009\nzmluvu o kúpe cenných papierov podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, zákona č. 600/1992 Zb.\no cenných papieroch a stanov spoločnosti žalovaného 3/.\nNa základe predmetnej zmluvy sa žalobca ako kupujúci zaviazal kúpiť od žalovaného 1/ predávajúceho\n94 kusov listinných kmeňových akcií s menovitou hodnotou 1.331,08 eur za kus s tým, že sa dohodli na\nkúpnej cene 570,- eur za jednu akciu (spolu vo výške 344.580,- eur). Emitent prevádzaných listinných\nkmeňových akcií - žalovaný 3/ - mal súhlasiť prostredníctvom predstavenstva s odplatným prevodom\nprevádzaných akcií.\nPredmetný zmluvný vzťah bol trojstranný, keď ako tretia strana (garant) vystupoval žalovaný 2/, ktorý\nsa zaviazal, že vysporiada vzniknutý záväzok kupujúceho v prípade, keď kupujúci nezaplatí dohodnutú\nkúpnu cenu v stanovenom termíne predávajúcemu.\nPodľa žalobcu súhlas predstavenstva emitenta akcií (žalovaného 3/) v čase uzavretia zmluvy neexistoval\na nemohol byť priložený k zmluve, hoci v zmysle zmluvy mal byť predmetný súhlas priložený k\nzmluve. Žalovaný 1/ ako predávajúci nepožiadal žalovaného 3/, resp. jeho predstavenstvo, o udelenie\nsúhlasu. Keďže o udelení súhlasu predstavenstvo žalovaného 3/ nerozhodovalo, nemohlo dôjsť ani k\nnaplneniu predmetu zmluvy. Žalobca je toho názoru, že na to, aby sa mohol stať akcionárom, bolo\npotrebné, aby žalovaný 1/ ako predávajúci požiadal žalovaného 3/ o udelenie súhlasu na prevod akcií,\nudelenie súhlasu predstavenstva žalovaného 3/ žalovanému 1/ a následne vykonanie zápisu zmeny\nosoby akcionára v zozname akcionárov. Žalovaný 1/ však uvedený postup nedodržal, a preto svojou\nneodbornou starostlivosťou spôsobil, že zmluva o prevode akcií odporuje zákonu.\nPredstavenstvo žalovaného 3/ bolo ku dňu uzatvorenia zmluvy trojčlenné, pričom podpredsedovia\npredstavenstva žalovaného 3/ G.. U. O. a aj U.. X. X. mali čestne vyhlásiť, že žalovaný 1/ ako\npredávajúci nepožiadal predstavenstvo žalovaného 3/ o udelenie súhlasu s prevodom akcií a z toho\ntitulu ani predstavenstvo nezasadalo. Rovnako tak nebola ani vykonaná zmena v zozname akcionárov\nspoločnosti žalovaného 3/. Taktiež aj správca konkurznej podstaty úpadcu žalovaného 3/ mal podľa\nžalobcu potvrdiť, že žiadosť akcionára - žalovaného 1/ - ako predávajúceho nevedie, neeviduje ani\nrozhodnutie predstavenstva úpadcu o udelení súhlasu a rovnako tak nebol vykonaný zápis zmeny v\nosobe akcionára v zozname akcionárov.\nUzavretie zmluvy o prevode akcií bolo podľa žalobcu právne nedovolené, keďže voči žalovanému 3/ sa\nviedli viaceré exekučné konania, ktoré mu bránili nakladať s majetkom podľa § 47 a nasl. Exekučného\nporiadku, a tiež aj s cennými papiermi podľa § 131 a nasl. Exekučného poriadku, pričom o tejto\nskutočnosti mali vedomosť aj žalovaný 1/ a žalovaný 2/. Podľa žalobcu nebolo uskutočnenie právneho\núkonu možné, keďže nemohlo dôjsť k udeleniu súhlasu predstavenstva žalovaného 3/. Ak by bolo aj\ntvrdenie žalovaného 1/, že požiadal o udelenie súhlasu predstavenstvo žalovaného 3/ v deň podpísania\nzmluvy, nebolo by možné poukázať na to, že predstavenstvo žalovaného 3/ nerozhodlo o žiadosti\nakcionára v lehote 60 dní od doručenia, keďže táto lehota nemohla uplynúť s poukazom na to, že\nuznesením Okresného súdu Bratislava I z 27. júla 2009, sp. zn. 3K/27/2009 začalo voči žalovanému\n3/ konkurzné konanie, pričom podľa § 14 ods. 5 ZKV sa dlžník (žalovaný 3/) mohol obmedziť iba na\nvykonávanie bežných úkonov, medzi ktoré prevod cenných papierov nepatrí.\nK žalobe žalobca pripojil zmluvu o kúpe cenných papierov z 22. júna 2009, stanovy obchodnej\nspoločnosti žalovaného 3/, čestné vyhlásenie G.. U. O. a U.. X. X. z 27. júla 2017 a uznesenie Okresného\nsúdu Bratislava I 9. októbra 2009, sp. zn. 3K/27/2009 o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného 3/.\n4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo 16. augusta 2017 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nVo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže\naby žaloba na určenie bola úspešná, musí byť zrejmé, že žalobca sa nemôže domáhať plnenia iným\nspôsobom. Žalovaný 1/ poukázal na to, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená tam, kde\nprávo už bolo porušené a žalobca sa má domáhať ochrany svojich práv žalobou na plnenie. Zároveň\nžalovaný 1/ uviedol, že podľa jeho názoru došlo k platnému prevodu, a tvrdenia žalobcu ostávajú len v\nrovine tvrdenia, keď nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nŽalobca sa k vyjadreniu žalovaného 1/ písomne nevyjadril.\nŽalovaní 2/ a 3/ sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadrili.\n5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na termín dňa 30. septembra 2021 o 9:30 hod., ktorého\nsa zúčastnil právny zástupca žalovaného 1/. Žalobca, jeho právny zástupca a ani žalovaní 2/ a 3/ sa\npojednávania nezúčastnili.\n\nDňa 27. septembra 2021 doručil právny zástupca žalobcu žiadosť o odročenie nariadeného\npojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním nariadeným v spore vedenom na Okresnom súde\nBardejov pod sp. zn. 4Cb/35/2016. V nadväznosti na predmetnú žiadosť oznámil súd právnemu\nzástupcovi žalobcu e-mailom a aj elektronicky dňa 27. septembra 2021, že jeho žiadosti o odročenie\npojednávania nebolo vyhovené. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd, že je povinnosťou strany sporu\n(resp. zástupcu) navrhujúcej odročenie pojednávania, oznámiť dôvod pre odročenie pojednávania, ktorý\npovažuje dôležitý, bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela, alebo mohla dozvedieť v zmysle\nustanovenia § 183 ods. 3 CSP. Súd poukázal na to, že predvolanie na pojednávanie bolo právnemu\nzástupcovi žalobcu doručené dňa 6. septembra 2021, a teda ak by právny zástupca postupoval v súlade\nso zákonnou povinnosťou vyplývajúcou mu z ustanovenia § 183 ods. 3 CSP, oznámil by súdu označenú\nkolíziu s pojednávaním v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4Cb/35/2016\nbezodkladne po doručení predvolania na pojednávanie, t.j. 6. septembra 2021 a nie až o 3 týždne neskôr\n(t.j. 27. septembra 2021), krátko pred nariadeným termínom pojednávania. Zároveň súd poukázal na to,\nže v zmysle ustanovenia § 183 ods. 2 CSP je možné okrem taxatívne uvedených výnimiek vždy od osoby\nadvokáta vždy spravodlivo požadovať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Dôvod uvádzaný v žiadosti\no odročenie pojednávania nenastal krátko pred pojednávaním a zároveň z predloženého splnomocnenia\nudeleného žalobcom nevyplýva, že by odôvodnene trval na zastupovaní v konaní výlučne zvoleným\nadvokátom. Preto súd usúdil, že aj s ohľadom na dostatočný časový priestor od doručenia predvolania\nbolo spravodlivé od právneho zástupcu žalobcu žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Záverom\nsúd poukázal na to, že v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalobcu pôsobia dvaja advokátski\nkoncipienti, ktorí sa môžu nariadeného pojednávania zúčastniť.\nV nadväznosti na predmetné oznámenie právny zástupca žalobcu e-mailom z 30. septembra 2021\npožiadal súd o ospravedlnenie jeho neúčasti a neúčasti žalobcu na nariadenom pojednávaní a požiadal,\naby súd vychádzal z obsahu podanej žaloby a predložených listinných dôkazov.\nLen pre úplnosť súd poukázal na to, že dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania nie je kolízia s\niným pojednávaním zástupcu, ak možno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. júla 2010, sp. zn. 5Cdo/54/2010, nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 13. januára 1999, sp. zn. I. ÚS 68/98, a jeho uznesenie z 30. marca 2005, sp.\nzn. III. ÚS 94/05).\nPreto súd rozhodol, že bude pojednávať podľa ustanovenia § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, jeho\nprávneho zástupcu, žalovaného 2/ a žalovaného 3/, pričom neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu\nvyhodnotil ako ospravedlnenú.\nPrávny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní navrhol žalobu zamietnuť, pričom sa pridržiaval\npísomného vyjadrenia k žalobe zo 16. augusta 2017. Zároveň žalovaný 1/ navrhol prerušiť konanie do\nskončenia konania vedeného v obdobnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n35Cb/136/2016, v ktorom je nariadený termín pojednávania na 26. októbra 2021 o 10:30 hod.. Návrh\nna prerušenie konania odôvodnil tým, že v predmetnom konaní sa vykonáva dokazovanie, ktoré môže\nmať vplyv aj pre rozhodnutie v tomto spore.\n6. Pokiaľ ide o návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania do skončenia vedeného na Okresnom súde\nBratislava pod sp. zn. 35Cb/136/2016, súd uviedol, že v prípade fakultatívneho prerušenia konania má\nlen možnosť a nie povinnosť konanie prerušiť, aj keby bol daný dôvod pre prerušenie konania.\nPodľa názoru súdu dôvodom na prerušenie konania nie je skutočnosť, že v obdobnom sporovom konaní\nsa riešia totožné (alebo obdobné) otázky, ktoré môžu byť podstatné aj pre rozhodovaný spor. Rovnako\ndôvodom pre prerušenie konania nie je skutočnosť, že v inom konaní sa vykonalo (alebo má vykonať)\ndokazovanie, ktoré by bolo potrebné vykonať aj v rozhodovanom spore, keďže v takom prípade je\nvyriešenie skutkových otázok výsledkom voľného hodnotenia vykonaných dôkazov konajúcim sudcom\n(znenie článku 15 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ako aj znenie ustanovenia\n§ 191 ods. 1 CSP), a tento myšlienkový postup nemôže nahradiť nikto iný, t.j. ani sudca rozhodujúci v\nskutkovo podobnom konaní.\nV rozhodovanom spore o taký prípad pritom ani nešlo, keďže pre rozhodnutie v spore nebolo významné\nvyriešenie skutkových otázok, ale právne posúdenie podanej žaloby pri správnom výklade ustanovenia\n§ 137 písm. c/, resp. písm. d/ CSP.\nS poukazom na uvedené súd návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania ako nedôvodný podľa\nustanovenia § 164 v spojení s § 162 ods. 3 CSP zamietol (výrok I.).\n\n7. Vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej súd uviedol, že z vyjadrení strán počas súdneho sporu mal\nza nesporné, že medzi žalobcom ako kupujúcim, žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako\ngarantom bola uzavretá zmluva o prevode cenných papierov - akcií žalovaného 3/.\nSporné v konaní bolo, či je uzavretá zmluva platná alebo nie a či má žalobca na požadovanom určení\nnaliehavý právny záujem.\n8. Súd ďalej uviedol, že v prípade určovacích žalôb, ak súd rozhoduje o zamietnutí žaloby z procesných\ndôvodov, nie je povinnosťou súdu uviesť, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadi, čo by bolo významné, ak by posudzoval podanú určovaciu žalobu z vecnej stránky\n(uznesenie najvyššieho súdu z 31. mája 2017, sp. zn. 3Obdo/22/2017 ako aj naň nadväzujúce uznesenie\nústavného súdu z 15. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 571/2017). Predmetné konštatovanie úzko súvisí\ns tým, že ak súd zamieta určovaciu žalobu z procesných dôvodov, je vylúčené, aby súčasne žalobu\npreskúmaval z vecnej stránky (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3Cdon/1338/96).\nV rozhodovanom spore ide pritom o taký prípad. Z uvedeného dôvodu súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia neuvádzal, z akých dôkazov pri svojom rozhodovaní vychádzal a ani akými dôkazmi sa pri\nhodnotení dôkazov riadil, keďže by to bolo vzhľadom na nižšie uvedené právne závery nadbytočné.\n9. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenej žalobe o určenie neplatnosti právnych úkonov súd poukázal na to, že\nprávna úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku do značnej miery zmenila náhľad na určovacie\nžaloby v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou v ustanovení § 80 písm. c/ Občianskeho\nsúdneho poriadku a aplikácia doktrinálnych, ale aj judikatórnych záverov je v prípade určovacích žalôb\npodaných po 1. júli 2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku, do značnej miery limitovaná,\nak nie až úplne vylúčená.\nV rozhodovanom spore bola určovacia žaloba žalobcu podaná na súd dňa 19. septembra 2016, t.j. za\núčinnosti Civilného sporového poriadku, a preto je nevyhnuté posúdiť, či sa jedná o určovaciu žalobu\npodľa ustanovenia § 137 písm. c/ alebo písm. d/ CSP.\n10. Pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c/ CSP znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna\nurčovacia žaloba), alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Keďže žalobca v určovacej\nžalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný\nna jej základe bude mať deklaratórne účinky. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je,\nje potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase)“ [k\ntomu viď aj TOMAŠOVIČ, M., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S.,\nBAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 499].\nNaopak, pokiaľ ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP (ktorú predchádzajúca procesná právna\núprava výslovne neupravovala), je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že „zmluvy a iné právne úkony,\nich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka).\nUrčenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate\nzásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo\nbolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna\nzmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca,\nalebo niekto iný.\nZ opísaných dôvodov nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za\npredpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V niektorých prípadoch\nhmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť\n(prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu.\nTakýmito žalobami sú napríklad žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného\npomeru podľa § 77 Zákonníka práce, žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu\nbytu (podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka), žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného\nzhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (podľa § 131 Obchodného zákonníka), uznesenia\nvalného zhromaždenia akciovej spoločnosti (podľa § 183 Obchodného zákonníka) a uznesenia členskej\nschôdze družstva (podľa § 242 a § 260 Obchodného zákonníka), žaloba na určenie neplatnosti dražby\n(podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách) alebo žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove\nprávne úkony sú voči nemu neúčinné (podľa § 42a Občianskeho zákonníka).\nPri uvedených žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je\npotrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je (väčšinou) to, že\nrozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide tu o výnimky\nzo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie\n\nsúdu“ (k tomu viď aj TOMAŠOVIČ, M., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ,\nS., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s.\n505 - 506).\n11. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z\nosobitného predpisu (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 29. januára 2020, sp. zn. 4Cdo/17/2019,\nbod 17. odôvodnenia, uznesenie najvyššieho súdu zo 14. apríla 2021, sp. zn. 9Cdo/7/2021, bod 18.1.\nodôvodnenia).\n12. Zohľadňujúc vyššie citované doktrinálne ako aj judikatórne závery súd konštatoval, že žaloba žalobcu\no určenie neplatnosti zmluvy o prevode akcií nie je žalobou podľa ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, ako to\nuviedol žalobca, keďže sa ňou nedomáha určenia, či v danej veci právo je alebo nie je, ako to v prípade\nžaloby podľa § 137 písm. c/ CSP vyžaduje zákon.\nZ celej argumentácie žalobcu v žalobe vyplýva, že sa domáha výlučne určenie neplatnosti právneho\núkonu (zmluvy o kúpe cenných papierov), a nie určenia existencie alebo neexistencie práva. Určovacou\nžalobou sa teda žalobca domáha určenia právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu) s poukazom\nna znenie ustanovenia § 137 písm. d/ CSP. Žaloba o určenie právnej skutočnosti však je procesne\nprípustná len v prípade, že to vyplýva z osobitného predpisu.\nV predmetnej veci však nevyplýva z osobitného predpisu - či už zo zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných\npapieroch a investičných službách alebo z Obchodného zákonníka - oprávnenie žalobcu domáhať\nsa určenia neplatnosti zmluvy o prevode akcií. Preto súd konštatoval, že žaloba žalobcu o určenie\nneplatnosti právneho úkonu je v rozhodovanom spore procesne neprípustná, ktorá sa míňa účelu\nurčovacej žaloby (ktorá má byť zameraná na to, či tu právo určitej osoby je alebo nie je).\nVyslovenie záveru, či je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu v konkrétnom prípade procesne\nprípustná, je vecou súdu, a predmetný záver môže vysloviť aj bez toho, aby to protistrana v konaní\nnamietala. Ide totiž o vyhodnotenie základných procesných podmienok (myslené v širšom zmysle - pozn.\nsúdu) pre vecné rozhodnutie súdu. V opačnom prípade - ak by vecne prejednal procesne neprípustnú\nžalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu - by súd porušil zákon.\nKeďže súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti podanej žaloby, nezaoberal sa ani otázkou, či\nmá žalobca na určení neplatnosti právneho úkonu (zmluvy o prevode akcií) naliehavý právny záujem.\n13. Na základe dôvodov uvedených vyššie súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).\n14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262\nods. 1 CSP a žalovanému 1/, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania vo výške 100 % (výrok III.).\nO výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným\nuznesením (§ 262 ods. 2 CSP).\n15. Žalovaným 2/ a 3/ súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v spore preukázateľne\nžiadne trovy nevznikli. (judikát č. R 72/2018) [výrok IV.].\n16. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.\nNakoľko žalobca nešpecifikoval proti ktorému výroku podáva odvolanie, odvolací súd v súlade s § 359\nCSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, podľa\nobsahu odvolania ustálil, že odvolanie bolo podané proti II. a III. výroku rozhodnutia.\nŽalobca odôvodnil podané odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého “súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces”, ďalej písm. d), podľa ktorého\n“konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci”, ďalej písm. e),\npodľa ktorého “súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností”, ďalej písm. f), podľa ktorého „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam“ a písm. h), podľa ktorého „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci“.\nSúd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.\nSúd nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, ktoré prezentoval v podanej žalobe ani nevykonal dôkazy\nnavrhované ostatnými stranami sporu. Súd sa nezaoberal vecou samou ani otázkou naliehavého\nprávneho záujmu.\n\nAj napriek tomu, že súd pri predbežnom právnom posúdení posúdil, čo považuje v konaní za sporné,\nnezaoberal sa vyriešením spornosti týchto skutočností. Naopak, na základe vlastného rozhodnutia\nposúdil, že podaná žaloba je procesne neprípustná.\nOdôvodnenie procesnej neprípustnosti podania takejto žaloby je nepreskúmateľné a nedôvodné. Len\nvšeobecné poukázanie na komentáre autorov knižných publikácií (napr. bod 13.) a výber/výťah z týchto\nkomentárov, je nedostatočné. Súd z tohto pohľadu vôbec neodôvodnil procesnú neprípustnosť na\nposudzovaný prípad.\nJediným zrozumiteľným zdôvodnením je odôvodnenie procesnej neprípustnosti podania žaloby z\npohľadu ustanovenia § 137 písm. d) CSP v bode 17. odôvodnenia.\nPrávne posúdenie súdu o procesnej neprípustnosti podania žaloby je nesprávne.\nV prvom rade ustanovenie § 137 CSP, ustanovuje, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä\no ...... Teda zákon striktne neuvádza, o akých žalobách rozhodujú súdy.\n10.2 V druhom rade ustanovenie § 137 písm. d) vymedzuje také žaloby, ktoré vyplývajú z osobitných\nprávnych predpisov.\nSúd nesprávne postupoval, ak podanú žalobu procesne posúdil iba podľa ustanovenia § 137 písm. d)\nCSP.\nAk súd dospel k takémuto rozhodnutiu o procesnej neprípustnosti po viac ako piatich rokoch od podania\nžaloby, prečo nerozhodol o tom ihneď aj v zmysle zásady iura novit curia, ktorú súd použil v bode 18.\npri rozhodovaní o procesnej prípustnosti žaloby.\nS tým zároveň súvisí aj otázka rozhodovania o trovách konania, pretože je nesprávne a nespravodlivé, ak\nsúd o žalobe nekoná, iba rozhoduje o jej procesnej prípustnosti. Preto priznanie trov konania žalovanému\n1/ je v danom prípade nedôvodné.\nŽalobca namieta aj to, že súd nekonal so všetkými účastníkmi. Z oznámenia správcu konkurznej\npodstaty žalovaného 3/, tomu nebolo doručované predvolanie na pojednávanie. Preto je otázne či súd\npo procesnej stránke viedol konanie v súlade so zákonom CSP.\nPoukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Bratislave v zmysle § 389 CSP\nzrušil napadnutý rozsudok a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\n17. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý považuje rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa\n30.09.2021 pod spisovou značkou 30Cb/137/2016 zo dňa 30.9.2021 za vecne správny, vychádzajúci z\nnáležite vykonaného dokazovania a taktiež aj zo správneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca konštatuje, že súd I. inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, avšak ničím toto svoje tvrdenie nepodporil, a teda nepreukázal dôvodnosť podania odvolania v\nzmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP.\nRovnako to je aj pri tvrdení žalobcu, že súd nekonal so všetkými účastníkmi, pričom žalobca tvrdí,\nže z oznámenia správcu konkurznej podstaty žalovaného 3/, tomu nebolo doručované predvolanie na\npojednávanie. Preto je otázne, či súd po procesnej stránke viedol konanie v súlade so zákonom CSP.\nOpätovne žalobca nepreukázal relevantným spôsob pravdivosť svojho tvrdenia a ani neoznačil dôkazy,\nktoré by mali jeho tvrdenie podporiť.\nŽalobca vo svojom odvolaní vyčíta súdu I. inštancie, že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie,\nktorým žalobu žalobcu zamietol.\nŽalobca ohľadom všetkých namietaných dôvodov prípustnosti odvolania v zmysle ustanovenia § 365\nods. 1 písm. b), d), e), i), h) CSP argumentoval len vo všeobecnej rovine, bez toho, aby svoje odvolanie\nvrátane dôvodov prípustnosti odvolania, aj dostatočne argumentačne podporil.\nPoukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu\nBratislava I zo dňa 30.09.2021 pod spisovou značkou 30Cb/137/2016 zo dňa 30.9.2021 v celom rozsahu\nako vecne správny. Zároveň žalovaný 1/ navrhol, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n18. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a\n§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s\n§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu\nv Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 30Cb/137/2016-194 zo dňa 30.\nseptembra 2021 v časti II. výroku vo vzťahu k žalovanému 1/ a 2/ a v III. výroku je potrebné v zmysle\n\n§ 387 ods. 1 potvrdiť ako vecne správny. Vo vzťahu k žalovanému 3/ je potrebné rozsudok zmeniť tak,\nže konanie vedené proti menu sa zastavuje.\n19. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o\na) splnení povinnosti,\nb) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami\nvyplýva z osobitného predpisu,\nc) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie\nje potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo\nd) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.\n20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n21. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n22. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\npretože v napadnutom II. a III. výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca\nneargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného\nrozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom\nvyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné\nprávne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací\nsúd nasledovné:\n23. Zásadnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia je, či súd dospel k správnemu záveru,\nkeď konštatoval, že žaloba žalobcu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode akcií nie je žalobou podľa\nustanovenia § 137 písm. c/ CSP, keďže sa ňou nedomáha určenia, či v danej veci právo je alebo nie je,\nako to v prípade žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP vyžaduje zákon, a následne z tohto dôvodu žalobu\nzamietol bez toho, aby zisťoval naliehavý právny záujem a vykonal ďalšie dokazovanie.\n24. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.\n25. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/7/2021 <https://\nwww.judikaty.info/search?db=nssr&fCatalogNr=9Cdo%2F7%2F2021&fCatalogNrExact=1>\nodsek\n18.1., z ktorého vyplýva, že oproti pôvodnej právnej úprave OSP, Civilný sporový poriadok <http://\nzakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015-ucinnost-od-01.07.2024>rozlišuje žaloby na určenie práva\n(§ 137 písm. c) CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015-ucinnost-od-01.07.2024>)\na žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/\nzakon-160/2015-ucinnost-od-01.07.2024>. Podľa novej právnej úpravy, t.j. Civilného sporového\nporiadku <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015-ucinnost-od-01.07.2024>nie je možné\nžalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.\nZ ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pri žalobe o určenie právnej\nskutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015-ucinnostod-01.07.2024> jedinou zákonnou podmienkou jej prípustnosti je skutočnosť, že oprávnenie (možnosť)\ndomáhať sa určenia právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu.\n26. V prejednávanej veci však z osobitného predpisu - či už zo zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných\npapieroch a investičných službách alebo z Obchodného zákonníka - oprávnenie žalobcu domáhať sa\nurčenia neplatnosti zmluvy o kúpe cenných papierov nevyplýva. Žalobca sa žalobou domáhal výlučne\nurčenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) a k tomu prispôsobil aj dôkazy. Žaloba o určenie\nneplatnosti zmluvy o kúpe cenných papierov za súčasného platného právneho stavu nie je prípustná.\nPreto súd správne žalobu zamietol.\n27. K námietke odvolateľa, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy ani sa nevysporiadal s naliehavým\nprávnym záujmom, odvolací súd dodáva, že základnou a podstatnou otázkou v danej veci\nbolo vyhodnotenie procesnej (ne)prípustnosti žaloby žalobcu o určenie neplatnosti zmluvy o kúpe\n\ncenných papierov, pričom dôvodom konštatovania neprípustnosti takejto žaloby bolo zamietnutie\nžaloby. Nakoľko bola žaloba z dôvodu jej neprípustnosti zamietnutá, nebolo potrebné sa zaoberať v\ndetailnosti skutočnosťou nedostatku naliehavého právneho záujmu a navrhnutými dôkazmi zo strany\nžalobcu. Z dôvodu nepreukázania osobitného právneho predpisu v zmysle § 137 písm. d) CSP\n<http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015-ucinnost-od-01.07.2024> by vykonanie ďalšieho\ndokazovania bolo neúčelné, nehospodárne a neviedlo by k zmene rozhodnutia súdu o podanej žalobe.\nSúd preto neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.\n28. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutím okresného súdu nedošlo k nesprávnemu posúdeniu veci,\npretože súd základnú procesnú otázku neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o kúpe\ncenných papierov správne vyhodnotil, dostatočne a výstižne odôvodnil a žalobu oprávnene zamietol.\n29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu v časti\nII. výroku vo vzťahu k žalovanému 1/ a 2/ a v III. výroku potvrdil ako vecne správny.\n30. Odvolací súd zistil, že z výpisu z obchodného registra žalovaného 3/ vyplýva, že ten ku dňu\n17.01.2023 zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, čím stratil procesnú\nsubjektivitu, čo predstavovalo taký nedostatok konania, ktorý nebolo možné odstrániť. Preto odvolací\nsúd rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 30Cb/137/2016-194 zo dňa 30. septembra 2021 vo\nvzťahu k žalovanému 3/ v zmysle § 388 v spojení s § 161 ods. 2 a § 64 CSP zmenil tak, že konanie\nvedené proti menu zastavil.\n31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP <http://\nzakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015-ucinnost-od-01.07.2024> v spojení s ustanovením § 255\nods. 1, § 262 ods. 1 CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015-ucinnost-od-01.07.2024>\ntak, že úspešnému žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.\n32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30Cb/137/2016", "guid": "58d16e3a-d7d9-4095-9710-3bba22af7697:64bfcb36-8e5d-4d67-888a-5502b8dcae6b", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e34ed753-62d6-4725-810b-1976a1004f8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.571.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 571/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 571/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.571.2017.1"}, {"guid": "ussr:7a61ec6a-1e1e-49d0-84f3-de42fbb13d66", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 94/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 94/05 z 30. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a61ec6a-1e1e-49d0-84f3-de42fbb13d66"}, {"guid": "ussr:c14aa8d0-3554-453d-afa3-e577abceded9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.68.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 68/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.68.1998.1"}, {"guid": "58d16e3a-d7d9-4095-9710-3bba22af7697:64bfcb36-8e5d-4d67-888a-5502b8dcae6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/137/2016", "nazov": "Rozhodnutie Mestského súdu Košice sp. zn. 30Cb/137/2016 z 25. 9. 2019", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/58d16e3a-d7d9-4095-9710-3bba22af7697:64bfcb36-8e5d-4d67-888a-5502b8dcae6b"}, {"guid": "377d90c7-2aaa-45ec-8b9a-48a2efab4be3:9a2167b9-3a63-4341-91cd-ca9816e9237a", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cb/35/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/35/2016 z 2. 5. 2016", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2016-05-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/377d90c7-2aaa-45ec-8b9a-48a2efab4be3:9a2167b9-3a63-4341-91cd-ca9816e9237a"}], "citovane_v": []}