{"guid": "33bdc0e4-7dd2-4cf7-8606-b9c4b5fae604:d28f22a3-51a6-43f1-abc5-7ea30a68cde9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1115226012.2", "spisova_znacka": "2Cob/96/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/96/2023 z 30. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2024, sp. zn. 2Cob/96/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1115226012.2", "identifikacne_cislo": "1115226012", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2024-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-28.odsek-1", "nazov": "§ 28 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-28.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2002/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-28.odsek-2", "nazov": "§ 28 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-28.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2002/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-28.odsek-3", "nazov": "§ 28 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-28.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2002/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-29.odsek-1", "nazov": "§ 29 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-29.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2002/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-29.odsek-7", "nazov": "§ 29 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-29.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2002/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-30.odsek-2", "nazov": "§ 30 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-30.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2002/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-30.odsek-4", "nazov": "§ 30 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-30.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2002/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/442#paragraf-28", "/SK/ZZ/2002/442#paragraf-29", "/SK/ZZ/2002/442#paragraf-30", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d28f22a3-51a6-43f1-abc5-7ea30a68cde9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1115226012.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1115226012.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1115226012.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/96/2023\n1115226012\n30. 09. 2024\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2024:1115226012.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu\nJUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská\nspoločnosť, a. s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený: Malata,\nPružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava\nIČO: 47 239 921, proti žalovanému: Tatrainvest Asset s.r.o., so sídlom Červeňova 18, 811 03 Bratislava,\nIČO: 36 759 601, zastúpený: GARAJ & Partners, s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 8079/2A, 811 02\nBratislava, IČO: 35 951 125, v konaní o zaplatenie 7.029,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cb/169/2015-207 zo dňa 28.10.2022 takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cb/169/2015-207 zo dňa\n28.10.2022 v napadnutých výrokoch II. a IV. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 37Cb/169/2015-207\nzo dňa 28.10.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I. tak, že zastavil konanie v časti\nistiny vo výške 3.429,96 Eur, vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.520,59\nEur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3,30 Eur od 8.3.2012 do zaplatenia, vo\nvýške 9% ročne zo sumy 3,30 Eur od 6.6.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 3,30 Eur\nod 6.9.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 3,30 Eur od 7.3.2013 do zaplatenia, vo výške\n8,25% ročne zo sumy 6.910,75 Eur od 20.12.2013 do 2.2.2016, vo výške 8,25% ročne zo sumy 3.477,49\nEur od 3.2.2016 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 3,30 Eur od 4.3.2014 do zaplatenia, vo\nvýške 8,25% ročne zo sumy 3,30 Eur od 3.6.2014 do zaplatenia, vo výške 8,15% ročne zo sumy 5,Eur od 2.9.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy 5,- Eur od 18.12.2014 do zaplatenia,\nvo výške 8,05% ročne zo sumy 5,- Eur od 4.3.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy 5,Eur od 2.6.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku III.\nžalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku IV. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 40,58 %.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal vydania\nrozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.029,38\nEur spolu s úrokom z omeškania, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že ako prevádzkovateľ\nverejného vodovodu a verejnej kanalizácie mal so žalovaným odo dňa 30.1.2008 uzavretú Zmluvu č.\nPZ00139711_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní a čistení odpadových vôd (ďalej Zmluva“) v zmysle\n§ 15 ods. 7 písm. b) a § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných\nkanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení\nneskorších predpisov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky vydané dňa\n16.10.2016 (VZP). Predmetom Zmluvy bolo zabezpečenie dodávky pitnej vody z verejného vodovodu,\nodvádzanie a čistenie odpadových vôd a odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku. Podľa Zmluvy\n\nsa žalobca so žalovaným dohodli na platení vodného a stočného na základe žalobcom vystavených\nfaktúr podľa skutočnej spotreby predchádzajúceho vyúčtovacieho obdobia. V zmluve bolo dohodnuté\nročné vyúčtovacie obdobie. Podľa čl. XII VOP účinných od 1.10.2010 bol žalovaný povinný žalobcovi\nzaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3,30 Eur, ak v lehote splatnosti nezaplatil akúkoľvek splatnú faktúru.\nPodľa čl. XII VOP účinných od 1.7.2014 bol žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5,Eur, ak v lehote splatnosti nezaplatil akúkoľvek splatnú faktúru vystavenú v zmysle Zmluvy alebo VOP\nII, a bola mu zo strany žalobcu doručená druhá upomienka na uhradenie splatnej faktúry. Žalobca\nžalovanému dodal pitnú vodu a odviedol odpadové vody v súlade so Zmluvou, za čo vystavil jednotlivé\nfaktúry. Žalobca si tiež vyúčtoval službu zbytočnú jazdu pri prerušení dodávky vody z dôvodu neplatenia\nfaktúrou vo výške 78,83 Eur. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe a vydal dňa 8.12.2016 platobný rozkaz\nč. k. 37Cb/169/2015-56.\n3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 4.1.2017 odpor, v ktorom uviedol, že\nvýška žalovanej sumy nie je dôvodná vzhľadom na reklamáciu žalovaného. Žalobca dňa 29.11.2013\nvyhotovil a zaslal žalovanému vyúčtovaciu faktúru č. 213182547 na sumu 6.907,45 Eur so splatnosťou\ndňa 19.12.2013. Žalovaný následne pristúpil k reklamácii tejto faktúry a uviedol, že dané odberné\nmiesto je dlhodobo neobývané, a od roku 2011 tam prebiehajú rekonštrukčné práce. Poukázal aj na\nskutočnosť, že v rokoch 2011-2012 sa spotreba vody pohybovala rádovo v desiatkach m3 a preto\nsa nameraná spotreba v novembri 2013 vo výške 3.181 m3 javí ako chybná. Žalobca listom zo\ndňa 23.1.2015 zaslal žalovanému posudok č. 0002/312.03/15 na meradlo č. 6376908-93, ktoré do\n16.12.2014 registrovalo spotrebu vody na predmetnom odbernom mieste do 16.12.2014. Na základe\nvykonaných skúšok bolo zistené, že vodomer nevyhovoval ustanoveniam zákona č. 142/2000 Z. z. v\nznení zákona č. 431/2004 Z. z. o metrológii, ako aj technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č.\n8 k vyhláške ÚNMS č. 210/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. Napriek výsledku skúšok požiadal\nžalovaný o podrobnú špecifikáciu týkajúcu sa výpočtu, avšak žalobca požiadavke nevyhovel a to napriek\ntomu, že v období od 17.11.2012 do 8.1.2013 - bol počiatočný stav meradla v m3 23 a končený\nstav v m3 27 (nameraná spotreba 4 m3 vodné/stočné) a v období od 9.1.2013 do 15.11.2013 - bol\npočiatočný stav 27 m3 a konečný stav 3.181 (nameraná spotreba 3.154 m3 vodné /stočné) - nameraná\nspotreba približne za rok bola celkovo 3.158 m3. Žalovaný tiež poukázal aj na vyúčtovaciu faktúru č.\n21586458 za obdobie od 17.12.2014 do 13.11.2015, t. j. po výmene vodomeru, podľa ktorej v období od\n17.12.2014 do 13.11.2015 - bol počiatočný stav meradla v m3 nula a konečný stav v m3 64 (nameraná\nspotreba 64 m3 vodné/stočné) - nameraná spotreba za približne rok bola celkovo 64 m3. Z uvedených\nhodnôt nepochybne vyplýva, že vyúčtovací stav nemôže súhlasiť so skutočným stavom. Listom zo dňa\n10.2.2016 zaslal žalobca odpoveď na opätovnú reklamáciu faktúry č. 213182547 za vodné a stočné\na pristúpil k vyhotoveniu dobropisu č. 16600045 v objeme 3.158 m3. Vzhľadom na uvedené vykonal\nžalobca zápočet medzi Vyúčtovacou faktúrou a dobropisom, čím zostal nedoplatok vo výške 3.477,49\nEur. Napriek uvedenému započítaniu, žalovaný nesúhlasí so zaplatením faktúry v predmetnej výške\nspolu s úrokmi z omeškania. Žalovaný rovnako tak nesúhlasí so sumou 78,83 Eur, ktorú si žalobca\nvyúčtoval na základe faktúry č. 14680288, ako zbytočnú jazdu pri prerušení dodávky vody. Žalovaný\nuviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by poskytnutie uvedenej služby preukázal. Žalovaný\nv tejto súvislosti poukázal na Odpoveď na reklamáciu faktúry č. 14680288 za zbytočnú jazdu zo dňa\n20.5.2014, v ktorej uvádza, že nehnuteľnosť na predmetnom odbernom mieste bola pri výjazde dňa\n5.5.2014 uzamknutá, neprístupná a k prerušeniu dodávky pitnej vody nedošlo. Z dôvodu, že nebolo\nmožné prerušiť dodávku pitnej vody bez predchádzajúcej dohody o sprístupnení odberného miesta,\npovažuje žalovaný náklady spojené s tzv. zbytočnou jazdou pri prerušení dodávky vody za neúčelné. Z\nuvedených dôvodov nesúhlasí so zaplatením sumy 78,83 Eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania\nvo výške 8,25% ročne z tejto sumy od 21.5.2014 do zaplatenia.\n4. K tomuto odporu sa vyjadril žalobca, ktorý podaním zo dňa 29.9.2017 vzal žalobu v časti 3.429,96\nEur späť, nakoľko žalobca eviduje istinu v danej časti ako uhradenú. V predmetnom podaní sa žalobca\nvyjadril aj k žalovanému namietanej faktúre za službu spočívajúcu v prerušení dodávky pitnej vody, keď\nuviedol, že podľa § 32 ods. 1 písm. m) a podľa položky 1.12 Cenníka výkonov a služieb súvisiacich\nso zásobovaním pitnou vodou verejným vodovodom a odkanalizovaným odpadovej vody verejnou\nkanalizáciou je zbytočná jazda spoplatnená sumou 78,83 Eur s DPH.\n5. Žalovaný ďalej v priebehu konania uviedol, že suma, ktorú vzal žalobca späť, v skutočnosti nebola\nuhradená, ale započítaná do pôvodne uplatnenej sumy. Žalobca až na základe opätovnej reklamácie\nnesprávne vyhotovenej vyúčtovacej faktúry za vodné a stočné pristúpil k vyhotoveniu dobropisu č.\n\n16600045 v objeme 3.158 m3. V prípade faktúry č. 14680288 na sumu 78,83 Eur žalovaný poukázal\nna to, že žalobca má v zmysle § 32 ods. 7 písm. a) Zákona o verejných vodovodoch povinnosť\noznámiť odberateľovi alebo producentovi najmenej tri dni vopred obmedzenie alebo prerušenie dodávky\nvody z verejného vodovodu alebo obmedzenie alebo prerušenie odvádzanie odpadových vôd verejnou\nkanalizáciou podľa odseku 1 písm. f) až h) a podľa odseku 1 písm. f) aj dotknutej obci, ktorú nesplnil,\nkeď nijako neuviedol, kedy a akým spôsobom splnil predmetnú zákonnú povinnosť, nakoľko samotné\npredloženie faktúry za danú službu nestačí. Žalovaný tiež nesúhlasí so žalobcom uplatneným úrokom z\nomeškania zo súm 3,30 Eur resp. 5,- Eur, ktoré majú predstavovať zmluvnú pokutu za obdobie, v ktorom\nmal byť žalovaný v omeškaní, nakoľko v ňom reálne nebol s poukazom na uplatnenú reklamáciu.\n6. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného a uviedol, že sumu 3.429,96 Eur, ktorú vzal žalobca späť\neviduje ako uhradenú, nakoľko jeho informačný systém nerozlišuje medzi tým, či bola suma uhradená\nalebo došlo k započítaniu. K žalovaným namietanému neoznámeniu prerušeniu dodávky pitnej vody\nžalobca uviedol, že žalobca si svoju povinnosť splnil prostredníctvom telefonátu zo dňa 14.4.2014, čo\nmá vyplývať zo žalovaným predloženého listu žalobcu nazvaného „Odpoveď na reklamáciu faktúry č.\n14680288 za zbytočnú jazdu“. Podľa žalobcu Zákon o verejných vodovodoch neurčuje akým spôsobom\nmá dodávateľ oznámiť prerušenie dodávky pitnej vody a má za to, že predmetná faktúra za danú službu\nbola vystavená dôvodne. Žalobca sa vo vyjadrení vyjadril aj k skúške meradla, pričom uviedol, že je\npravdou, že Slovenská legálna metrológia, n. o. v Protokole zo skúšky meradla zo dňa 13.1.2015 uvádza,\nže skúšaný vodomer nevyhovuje požiadavkám stanoveným v ňom uvedenými právnymi predpismi, resp.\nich prílohám. Žalobca bol však toho názoru, že s ohľadom na zistenú chybu meradla v kolónke Qt\n= 4,80% (ide o jeden z troch ukazovateľov, ktorým vodomer na odbernom mieste nevyhovel) pričom\nnajväčšia dovolená chyba v tomto ukazovateli je 4,00%, nemôže mať za následok, že skúšaný vodomer\nmôže namerať diametrálne hodnoty, než aké by za predpokladu jeho funkčnosti za vyhovujúceho stavu\nmohol namerať, ale jeho výsledky sa od skutočného stavu líšia iba nepatrne.\n7. Dňa 27.3.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie skutočností zo strany Slovenskej\nlegálnej metrológie, v ktorom uviedol, že namerané hodnoty sa vzťahujú k momentu merania,\nk laboratórnym podmienkam a požiadavkám na výkon skúšky meradla. Miera zhody výsledkov\nnameraných v laboratórnych podmienkach a skutočného množstva odobratej vody, závisí od širokého\nspektra faktorov. Príkladom sú inštalácia meradla (súlad so stanovenými technickými požiadavkami\nmeradla), prevádzka meradla (miera používania napríklad v oblasti minimálneho prietoku Qmin, kde\nje povolená najväčšia dovolená chyba), technický stav meradla (skryté vady meradla) a pod. Skúšky\nurčených meradiel sa vykonávajú podľa § 19 ods. 5 a 6 zákona č. 142/2000 Z. z. (Zákon o metrológii).\nPodľa odseku 5 tohto zákona, sa skúška vymedzuje len na zistenie chyby určeného meradla. Odsek 6\nstanovuje kritérium, ktorým je najväčšia dovolená chyba. V prílohe č. 8 vyhlášky ÚNMS SR o meradlách\na metrologickej kontrole č. 210/2000 Z. z. sú stanovené metódy skúšania, technické a metrologické\npožiadavky ako aj hodnota najväčšej dovolenej chyby a rozsah preskúšania. Ak zistená chyba/chyby\nnevyhovujú stanovenému kritériu, meradlo nespĺňa základné požiadavky na určené meradlo.\n8. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. 2, § 261 ods. 1 z. č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 15 ods. 7 písm. b), § 16 ods. 7 písm. b), § 28 ods. 1 a ods.\n3, § 29 ods. 1a ods. 7, § 30 ods. 1 až ods. 4, § 32 ods. 1 písm. b) a § 32 ods. 7 z. č. 442/2002 Z.\nz. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len „zákona o verejných vodovodoch“), §\n19 ods. 5 a ods. 6 z. č. 142/2000 Z. z. o metrológii a konštatoval, že považoval za nesporné skutkové\ntvrdenia o tom, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva č. PZ00139711_0111 o dodávaní\npitnej vody a odvádzaní a čistení odpadových vôd, ďalej aj to, že žalobca dňa 29.11.2013 vyhotovil\nvyúčtovaciu faktúru na sumu 6.907,45 Eur za poskytnuté služby. Za nesporné považoval aj to, že dňa\n8.12.2014 požiadal žalovaný o vykonanie skúšky meradla. Žalobca následne listom zo dňa 23.1.2015\nžalovanému oznámil, že meradlo nevyhovovalo technickým požiadavkám na základe skúšky vykonanej\nSlovenskou legálnou metrológiou, n. o. vykonanou dňa 13.1.2015. Nesporným bola aj skutočnosť, že\nžalobca vyhotovil dobropis za stočné v objeme 3.158 m3 (čo predstavovalo sumu 3.429,96 Eur). Za\nsporné súd prvej inštancie považoval tú skutočnosť, že predmetné meradlo bolo na základe vykonanej\nskúšky považované za nevyhovujúce a spornou medzi stranami tak ostala výška spotreby za dané\nobdobie a tomu zodpovedajúca suma za poskytnuté služby. Žalovaný svoju argumentáciu opieral o\ntvrdenie, vyplývajúce z § 30 ods. 4 Zákona o verejných vodovodoch, podľa ktorého, ak nemožno presne\nzistiť množstvo odberu vody za čas poruchy meradla, vypočíta sa množstvo odberu vody za príslušné\nobdobie alebo jeho časť podľa odberu vody v porovnateľnom období minulého roku. Ak ide o nový odber\n\nalebo zmenu v odberových pomeroch, podľa množstva dodávanej vody v nasledujúcom porovnateľnom\nobdobí, prípadne iným spôsobom dohodnutým s odberateľom.\n9. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa v prvom rade musel\nvysporiadať s čiastočným späťvzatím žaloby, kedy žalobca vzal svoj návrh v časti 3.429,96 Eur späť\nz dôvodu, že evidoval v danej časti istinu ako uhradenú. Ako však uviedol žalovaný vo vyjadrení zo\ndňa 20.2.2018, z jeho strany nedošlo k uhradeniu časti faktúry, ale k vystaveniu Dobropisu žalobcom v\nuvedenej výške, čo následne potvrdil aj žalobca v podaní z 27.9.2018, kedy uviedol, že jeho informačný\nsystém nerozlišuje, či bola suma uhradená, alebo došlo k stornovaniu sumy, resp. jej započítaniu.\nUvedené skutočnosti o vystavení dobropisu a teda neuhradeniu faktúry preukazuje aj Odpoveď na\nopätovnú reklamáciu faktúry č. 213182547 za vodné a stočné zo dňa 10.2.2016, kde žalobca uviedol, že\nvzhľadom k tomu, že žalovaný používal vodu iba na stavebné účely a nebola teda odvedená do verejnej\nkanalizácie, pristúpil k vyhotoveniu dobropisu. Na základe uvedených skutočností, súd prvej inštancie\nzastavil konanie v časti 3.429,96 Eur v zmysle § 145 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „CSP“), pričom rozhodol, že zodpovednosť za zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca.\n10. V prípade zvyšného nároku žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že žalobcov nárok je dôvodný.\nŽalobca žalovanému dodával pitnú vodu, za čo si vyúčtoval faktúru za poskytnuté služby, pričom\nžalovanému vyrátal spotrebu za obdobie od 9.1.2013 do 15.11.2013 vo výške 3.154 m3. Žalovaný podal\nvoči predmetnej faktúre listom zo dňa 16.1.2014 reklamáciu. Žalobca mu uviedol, že dôvodov namerania\nvysokej spotreby môže byť niekoľko a to, porucha na vnútornom rozvode vody, porucha na vodomere,\nneoprávnené napojenie neznámej tretej osoby, nesprávne vykonaný odpočet stavu na vodomere a\ntaktiež skutočne zvýšená spotreba. Rovnako žalovanému uviedol, že v prípade, že má pochybnosti o\nsprávnosti údajov meradla, je v zmysle Zákona o verejných vodovodoch oprávnený požiadať vlastníka\nverejného vodovodu o jeho preskúšanie. Na základe uvedeného požiadal žalovaný 8.12.2014 o\nvykonanie skúšky predmetného meradla, pričom žalobca listom zo dňa 23.1.2015 žalovanému oznámil,\nže meradlo č. 6376908-93 nevyhovelo ustanoveniam zákona č. 142/2000 Z. z. v znení zákona č.\n431/2004 Z. z o metrológii, ako aj technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č. 8 k vyhláške\nÚNMS SR č. 210/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca žalovanému oznámil, že za\nobdobie od 14.11.2014 (posledný odpočet) do 16.12 2014 (výmena meradla) podľa zistených chýb\nzistených pri preskúšaní meradla neprináležalo žalovanému vrátiť náklady za takto zistený rozdiel v\nspotrebe a zároveň požiadal o úhradu všetkých pohľadávok za spotrebu vody pre odberné miesto\nč. 32-70600-0, ktoré boli vystavené na základe odpočtov za obdobie od 7.11.2012 do 15.11.2013 na\nsumu 6.907,45 Eur. Žalovaný sa k oznámeniu žalobcu vyjadril tak, že nesúhlasí s úhradou faktúry vo\nvýške 6.907,45 Eur, nakoľko skúškou meradla bolo preukázané, že toto nevyhovovalo požiadavkám v\nzmysle právnych predpisov. Žalovaný tiež poukázal na § 30 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch.\nSúd prvej inštancie sa s argumentáciou žalovaného nestotožnil, keď poukázal na prvú vetu § 30 ods. 4\nzákona o verejných vodovodoch, v zmysle ktorej žiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje odberateľa\npovinnosti zaplatiť v určenej lehote vodné, pričom na uvedené nadväzuje § 30 ods. 2 písm. a) zákona\no verejných vodovodoch, podľa ktorého, ak sa pri skúške meradla vyžiadanej odberateľom zistí, že\nmeradlo je nefunkčné z dôvodu, že nespĺňa požiadavky stanovené osobitným predpisom alebo že\njeho údaje sa odchyľujú od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis, uhradí ten, komu bola\nodchýlka podľa odseku 4 na prospech, druhej strane finančný rozdiel, a to odo dňa posledného odpočtu\nmeradla uskutočneného pred podaním žiadosti; v tomto prípade náklady na preskúšanie a výmenu\nalebo opravu meradla hradí vlastník verejného vodovodu. V predmetnej veci bolo povedané, že meradlo\nnespĺňalo požiadavky stanovené osobitným predpisom, pričom sama skutočnosť, že bola vykonanou\nskúškou zistená chyba pri použitom meradle v jednom z troch posudzovaných hodnôt (Qt), nezbavovala\nžalovaného od povinnosti uhradiť žalobcom vystavenú faktúru za poskytnuté služby. Pokiaľ žalovaný\npoukazoval na znenie § 30 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch, podľa ktorého by sa mala určiť\nspotreba za rozhodné obdobie na základe porovnateľného obdobia v minulom roku, súd prvej inštancie\nsa s týmto názorom nestotožnil, nakoľko uvedené ustanovenie je aplikovateľné na situáciu, kedy došlo\nnapr. k zastaveniu vodomeru, napriek tomu, že k odberu v odbernom mieste skutočne dochádza.\nŽalobcovi tak na základe zistenia odchýlky na meradle vznikol nárok na uhradenie finančného rozdielu\nodo dňa posledného odpočtu meradla (14.11.2014 a stav meradla 3.182 m3) uskutočneného pred\npodaním žiadosti (8.12.2014). Vo zvyšku tak bol žalovaný povinný žalobcovi uhradiť faktúru vystavenú\nna základe poskytnutých služieb vo výške 3.520,59 Eur. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal\nso zaplatením vystavených faktúr do omeškania, bol v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok\n\ndodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd žalobcovi uhradiť aj zmluvnú pokutu vo výške 3,30\nEur a za omeškanie po 1.7.2014 vo výške 5,- Eur.\n11. Súd prvej inštancie vzhľadom na procesnú obranu žalovaného žalobcovi nepriznal nárok na sumu\n78,83 Eur spolu s úrokom z omeškania, ktorá mala predstavovať sumu za zbytočnú jazdu žalobcu zo\ndňa 5.5.2014, kedy malo dôjsť k prerušeniu dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia vystavených faktúr,\navšak k odstaveniu nedošlo, nakoľko nehnuteľnosť žalovaného mala byť uzamknutá a neprístupná. Súd\nprvej inštancie zamietnutie uvedenej sumy odôvodnil tým, že žalobca nijako nepreukázal, že žalovanému\noznámil prerušenie dodávky pitnej vody najmenej tri dni pred samotným prerušením dodávok v zmysle §\n32 ods. 7 písm. a) zákona o verejných vodovodoch, aj keď tvrdil, že uvedenú povinnosť splnil telefonicky.\nSúdu prvej inštancie nebola preukázaná ani samotná cesta do miesta odberu vody (napríklad denníkom\njázd motorového vozidla) a rovnako tak cenník, na základe ktorého žalobca sumu za danú službu\nfakturoval. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol.\n12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s\n§ 256 ods. 1 CSP, pričom súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov zohľadnil\nčiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, ktoré zavinil žalobca, ako aj čiastočné zamietnutie žaloby vo\nzvyšku v sume 78,83 Eur. Na základe uvedeného súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania\nvo výške 40,58%.\n13. Proti vyššie uvedenému rozsudku, výroku II. a výroku IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP, ktorý žiadal, aby odvolací súd postupom\npodľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že zamietne žalobcovi priznaný nárok výrokom II.\nnapadnutého rozsudku a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne aby\nv zmysle § 389 CSP napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a\naby v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nŽalovaný vo svojom odvolaní dôvodil, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca\npreukázal svoj nárok na úhradu faktúr za poskytnuté služby, keď uviedol, že žalobca nereálne a\nnesprávne nameral množstvo spotrebovanej vody, pričom žalovaný opakoval, že nehnuteľnosť bola\ndlhodobo neobývaná, pričom išlo o rodinný dom a nie o komerčnú budovu. Žalovaný ďalej uviedol, že\nmnožstvo spotrebovanej vody predstavovalo 1,3 - násobok plaveckého bazéna Plavárne Pasienky s\nrozmermi 50 metrov na dĺžku x 21 metrov na šírku a hĺbkou plaveckého bazéna predstavujúcou 1,2\nmetra až 3,55 metra, ktorý má objem o veľkosti 2.400 m3, pričom vodomer nevyhovoval zákonným\npožiadavkám a preto nebolo možné zo záverov vyplývajúcich z vykonanej skúšky na vodomere zistiť\npresné množstvo odberu vody za príslušné obdobie, výpočet by sa mal riadiť druhou vetou § 30\nods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v súvislosti s\nčím žalovaný požiadal žalobcu o presnú a podrobnú špecifikáciu týkajúcu sa výpočtu sumy uvedenej\nvo faktúre č. 213182547 za poskytnuté služby, čo však žalobca odmietol vykonať. Žalovaný zastáva\nnázor, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil skutkové tvrdenia žalovaného a na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom zastáva názor, že súd prvej\ninštancie vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k výkladu § 30 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch\na verejných kanalizáciách, čo predstavuje vadu rozhodnutia. Žalovaný má za to, že množstvo vody\ndodanej verejným vodovodom, ktoré v danom čase nespĺňalo zákonom určené technické požiadavky\nnemožno označovať za riadne zistenie spotrebovaného množstva vody, a teda nie je možné naň uplatniť\nvýklad normy akým bola vyložená, resp. vysvetlená súdom prvej inštancie. Podľa názoru žalovaného\ntento dôvodne požadoval, aby sa v konaní postupovalo v zmysle druhej vety § 30 ods. 4 zákona o\nverejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, t. j. aby sa spotreba určila za rozhodné obdobie\nna základe porovnateľného obdobia v minulom roku, s čím sa však súd prvej inštancie nestotožnil,\nčím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam. Argumentáciu žalovaného súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neakceptoval\na len stroho uviedol kedy by bolo možné použiť znenie druhej vety predmetného ustanovenia § 30\nods. 4 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, čo je podľa názoru žalovaného\nnedostatočné. Žalovaný ďalej uviedol, že už v rámci odporu uviedol, že na základe výsledkov skúšky\nžiada od žalobcu podrobnú špecifikáciu týkajúcu sa výpočtu sumy uvedenej vo vyúčtovacej faktúre,\nčomu však žalobca nevyhovel, a to aj napriek skutočnosti, že v období od 17.11.2012 do 8.1.2013\nbol počiatočný stav meradla 23 m3 a konečný stav 27 m3 a v období od 9.1.2013 do 15.11.2013 bol\n\npočiatočný stav 27 m3 a konečný stav 3.181 m3, nameraná spotreba za necelý rok bola 3.158 m3\na v porovnaní po výmene vodomeru od 17.12.2014 do 13.11.2015 bol počiatočný stav meradla 0 m3\na konečný stav 64 m3, nameraná spotreba za necelý rok bola 64 m3. Vyššie uvedené skutočnosti,\nresp. vykonané dôkazy súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného nesprávne právne vyhodnotil,\nčo dospelo k priznaniu žalovanej sumy v prospech žalobcu aj s jej príslušenstvom. Ak mal v rámci\nsvojho rozhodovania súd prvej inštancie za potrebné, aby v rámci objektívnosti rozhodol aj na základe\nbližšej špecifikácie týkajúcej sa výpočtu, tento mal predmetný dôkazný prostriedok vykonať a rozhodnúť\ntak, že by žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku\nrelevantne nevysvetlil, prečo sa s argumentáciou žalovaného ako aj z vykonaných dôkazov nestotožnil\nso skutkovými tvrdeniami žalovaného, čo sa nakoniec premietlo do nesprávne zisteného skutkového\nstavu a nesprávnej interpretácii správnej právnej normy. Žalovaný preto zastáva názor, že súd prvej\ninštancie sa nesprávne vysporiadal so skutočnosťou, že nebolo možné presne zistiť množstvo odberu\nvody za príslušné obdobie, keďže išlo o poškodený vodomer a toto sa malo vypočítať tak, ako je\nuvedené v druhej vete ust. § 30 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných\nkanalizáciách. Vo svojom odôvodnení predmetnú skutočnosť žiadnym spôsobom nezohľadnil, s čím sa\nžalovaný v celom rozsahu nestotožňuje. Žalovaný zastáva názor, že za týmto účelom neboli vykonané\nani navrhované dôkazy a súd prvej inštancie neakceptoval ani žiadnu námietku žalovaného, pričom\nje možné usúdiť, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so všetkými možnosťami a\npodrobnosťami týkajúcimi sa skutočnosti o meradle, ktoré nespĺňalo zákonné požiadavky.\n14. V ďalšej časti svojho odvolania žalovaný poukázal na to, že nepovažuje za dostatočnú a vyhovujúcu\nčasť odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti omeškania sa žalovaného s úhradou faktúr. V prípade\núroku z omeškania uplatnený vo výške 8,25% ročne zo sumy 6.910,75 Eur od 20.12.2013 do 2.2.2016\nje potrebné uviesť, že tento je nesprávne uplatnený najmä z dôvodu, že žalobca už v podanej žalobe\nnezohľadnil skutočnosť ohľadne reklamácie vystavenej faktúry, ako aj nevyhovujúceho meradla a aj\nnapriek tejto skutočnosti si naďalej uplatňoval predmetný nárok na zaplatenie celkovej sumy ako\naj úroku z omeškania. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k\nuplatnenému úroku z omeškania, keďže sa nedôvodne domáhal aj samotného zaplatenia sumy, v\nktorej bral žalobu späť, a preto je na ťarchu žalobcu túto skutočnosť znášať a súd prvej inštancie by\nmal túto skutočnosť zobrať v úvahu. Ohľadne zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne\nzo sumy 3.477,49 Eur od 3.2.2016 do zaplatenia má žalovaný za to, že s poukazom na nefunkčnosť\nvodomeru, t. j. z dôvodu jeho nevyhovujúceho stavu nie je možné uplatňovať ani samotný nárok na\nzaplatenie istiny ako aj úroku z omeškania. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými skutočnosťami\nohľadne nevyhovujúceho stavu meradla a jeho nepresne zaznamenaným stavom žiadnym spôsobom\nnezaoberal, svoje rozhodnutie v predmetnej časti žiadnym spôsobom neodôvodnil, a preto je možné\npovažovať napadnutý rozsudok za zmätočný. V prípade trov konania žalovaný namietal, že súd\nprvej inštancie dospel k nesprávnym záverom na základe skutkových zistení, čo sa ďalej premietlo\naj k priznaniu náhrady trov konania v prospech žalobcu v rozsahu 40,58%. Vo vzťahu najmä k\nskutkovým tvrdeniam žalovaného v rámci sporu, ako aj zisteného skutkového stavu tohto konania\nvyplýva, že neexistujú dôvody na priznanie nároku na náhradu trov konania v prospech žalobcu, čo\nžalovaný považuje za ľubovôľu súdu prvej inštancie a tento sa nevyporiadal so všetkými relevantnými\nskutočnosťami v konaní. Samotné rozhodnutie je v odôvodňujúcej časti podľa názoru žalovaného\nnedostatočne odôvodnené. Na podporu svojich odvolacích námietok a argumentácie žalovaný poukázal\nna to, že žalovaný považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za nepreskúmateľné v dôsledku čoho\nmá za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 a sp.\nzn. III. ÚS 209/04. Žalovaný zastáva názor, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, t. j.\narbitrárny a nepreskúmateľný. Nedostatky odôvodnenia rozsudku zakladajú vadu nepreskúmateľnosti.\nVyššie uvedenými skutočnosťami uvedenými v tomto odvolaní sú naplnené odvolacie dôvody podľa §\n365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu\nk týmto prijatým právnym názorom a záverom, ako aj skutkovým zisteniam vyvodeným z vykonaného\ndokazovania za nedostatočné, absolútne zmätočné a tým aj nepreskúmateľné, v dôsledku čoho má za\nto, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa pri riešení\notázky správne nameranej hodnoty na meradle, podľa žalovaného, dopustil omylu v právnom posúdení\nveci, zároveň dôsledkom tohto omylu bol aj nedostatočne zistený skutkový stav, a tým bolo porušené\nprávo žalovaného na súdnu ochranu.\n\n15. K tomuto odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že v rozsahu priznaného\nnároku spoľahlivo preukázal svoj nárok, čo do právneho titulu ako i výšky, a to jednak skutkovými\ntvrdeniami a rovnako tak predloženými listinnými dôkazmi. Naopak, žalovaný svoje tvrdenia, ktorými\nrozporoval nárok žalobcu, nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Tvrdenie žalovaného, že žalobca\nnepreukázal svoj nárok považuje žalobca za účelové a v priamom rozpore so stavom zisteným súdom.\nŽalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010,\npodľa ktorého na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej\nskutočnosti, keď v danom prípade žalobca spoľahlivo preukázal, je potom na žalovanom ako dlžníkovi\naby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil, že dlh mal byť stanovený v inej výške alebo že voči dlhu nie\nje pasívne legitimovaným subjektom. Žalobca zhodne s odôvodnením súdu prvej inštancie poukazuje\nna ustanovenie § 30 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch, ktorý uvádza, že žiadosť o preskúšanie\nmeradla nezbavuje odberateľa povinnosti zaplatiť v určenej lehote vodné. Žalobca zastáva názor, že\nsama skutočnosť, že bola vykonanou skúškou zistená chyba pri použitom meradle v jednom z troch\nposudzovaných hodnôt (Qt), nezbavovala žalovaného od povinnosti uhradiť žalobcom vystavenú faktúru\nza poskytnuté služby. Žalovanému tak na základe zistenia odchýlky na meradle vznikol nárok na\nuhradenie finančného rozdielu odo dňa posledného odpočtu meradla (t. j. 14.11.2014 a stav meradla\n3.182 m3) uskutočneného pred podaním žiadosti (t. j. 8.12.2014). Vo zvyšku tak bol žalovaný povinný\nžalobcovi uhradiť faktúru vystavenú na základe poskytnutých služieb vo výške 3.520,59 Eur. S ohľadom\nna vyššie uvedené má žalobca za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, skutkový\nstav bol spoľahlivo a správne zistený a boli aplikované príslušné hmotnoprávne normy a preto žalobca\nžiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%.\n16. Žalovaný sa k tomuto vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 13.2.2023, keď uviedol, že sa\ns tvrdeniami žalobcu v celom rozsahu nestotožňuje a tieto považuje za účelové, a to s poukazom na\nodôvodnenie podaného odvolania zo dňa 27.12.2022. V tejto súvislosti opätovne žalovaný poukazuje\nnajmä na nesprávne a nereálne zistené množstvo nameranej vody, od ktorého žalobca odvodil svoj\nnárok, ktorého sa domáhal v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný opätovne poukázal na\nskutkové zistenia a dôvody, pre ktoré považuje množstvo nameranej spotrebovanej vody uvedenej vo\nfaktúre č. 213182547 za nepreukázané. Žalovaný tiež zopakoval, že podľa neho vodomer nespĺňal\ntechnické a metrologické požiadavky a súd prvej inštancie nezobral do úvahy akým spôsobom bola\nvypočítaná suma za poskytnuté služby a koľko vody žalovaný skutočne spotreboval, pričom znovu\npoukázal na svoju reklamáciu faktúry č. 213182547 zo dňa 16.1.2014. Žalovaný znovu namietal,\nže žalobca mal postupovať v zmysle druhej vety. § 30 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch a\nverejných kanalizáciách pri zisťovaní reálnej spotreby vody. Žalovaný preto aj naďalej zastáva názor,\nže s poukazom na odvolanie, jednotlivé písomné vyjadrenia v rámci prvostupňového konania, dôkazné\nprostriedky ako aj ústne prednesy žalovaného boli naplnené predpoklady na taký záver, že v napadnutej\nčasti rozsudok t. j. v časti nároku na zaplatenie zostávajúcej sumy istiny ako aj príslušenstva napadnutý\nrozsudok zmení, a to v zmysle odvolacieho návrhu, prípadne odvolací súd v napadnutej časti rozsudok\nzruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n17. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené.\n18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP\nbez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s\nobsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n19. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené\nprocesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak\ntento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, súd prvej inštancie v dôsledku\nnesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť\ndokazovanie odvolacím súdom, alebo nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo\nvydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.\n\n20. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie\nalebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.\n21. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n22. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej\ninštancie vo veci ďalej postupovať.\n23. Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie\ntak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Rozhodnutiu\nsúdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu,\npričom jasne a jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie tvorí súčasť základného práva na\nsúdnu ochranu (II. ÚS 6/03). Každé rozhodnutie súdu musí byť náležite odôvodnené a musí byť z neho\ndostatočne zrejmé na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Účelom odôvodnenia rozsudku\nje logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.\n24. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie\nv náleze III. ÚS 119/03-30. Všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ktoré majú pre vec podstatný význam (III. ÚS 115/03). Vyslovil tiež, že súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03). Samozrejme nie je potrebné, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, avšak ak ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa naň odpoveď.\n25. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady\nspravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto\nsúdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis\nc. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n26. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že sa s argumentáciou žalovaného\nnestotožnil, keď poukázal na prvú vetu § 30 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch, v zmysle ktorej\nžiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje odberateľa povinnosti zaplatiť v určenej lehote vodné, pričom\nna uvedené nadväzuje § 30 ods. 2 písm. a) zákona o verejných vodovodoch, podľa ktorého, ak sa\npri skúške meradla vyžiadanej odberateľom zistí, že meradlo je nefunkčné z dôvodu, že nespĺňa\npožiadavky stanovené osobitným predpisom alebo že jeho údaje sa odchyľujú od skutočnosti viac, ako\npripúšťa osobitný predpis, uhradí ten, komu bola odchýlka podľa odseku 4 na prospech, druhej strane\nfinančný rozdiel, a to odo dňa posledného odpočtu meradla uskutočneného pred podaním žiadosti;\nv tomto prípade náklady na preskúšanie a výmenu alebo opravu meradla hradí vlastník verejného\nvodovodu. Prvostupňový súd prijal záver, že v predmetnej veci bolo povedané, že meradlo nespĺňalo\npožiadavky stanovené osobitným predpisom, pričom sama skutočnosť, že bola vykonanou skúškou\nzistená chyba pri použitom meradle v jednom z troch posudzovaných hodnôt, nezbavovala žalovaného\nod povinnosti uhradiť žalobcom vystavenú faktúru za poskytnuté služby. S názorom žalovaného, ktorý\npoukazoval na znenie § 30 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch sa nestotožnil, avšak k tejto procesnej\nobrane žalovaného zaujal iba veľmi vágne stanovisko, zhrnuté do strohého konštatovania, že uvedené\nustanovenie je aplikovateľné na situáciu, kedy došlo napr. k zastaveniu vodomeru, napriek tomu, že k\nodberu v odbernom mieste skutočne dochádza.\n27. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že vodomer nevyhovoval\nust. § 19 ods. 5 a zákona č. 142/2000 Z. z. (zákon o metrológii), technickým požiadavkám uvedeným\nprílohe č. 8 Vyhlášky ÚNMS SR o meradlách a metrologickej kontrole č. 210/2000, s poukazom na\n\nznenie ust. § 29 ods. 7 zákona o verejných vodovodoch nebolo možné relevantne zistiť množstvo\nspotrebovanej vody na základe údajov získaných z nevyhovujúceho vodomeru. Množstvo vody, ktoré\nžalobca v rámci vyúčtovacej faktúry uviedol, za určité obdobie nebolo možné riadne zistiť. Žalovaný v\nrámci vykonaného dokazovania niekoľkokrát poukázal na spotrebu v predošlých rokoch, prvostupňový\nsúd tieto okolnosti žiadnym spôsobom nezobral v úvahu, nepostupoval podľa druhej vety ust. § 30 ods. 4\nzákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a predovšetkým ani jasným a zrozumiteľným\nspôsobom nevysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia dôvody takéhoto postupu. Žalovaný už v rámci\nodporu navrhoval, že na základe výsledkov skúšky žiada od žalobcu podrobnú špecifikáciu týkajúcu sa\nvýpočtu sumy uvedenej vo vyúčtovacej faktúre, čomu žalobca nevyhovel a prvostupňový súd neuviedol,\nz akého dôvodu takýto dôkaz nevykonal. Prvostupňový súd sa uvedeným nezaoberal a nevenoval\ntejto časti procesnej obrany žiadnu pozornosť a z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, resp.\nprvostupňový súd nevysvetlil, z akého dôvodu nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz.\n28. Podľa súdnej judikatúry procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť\nsúdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom\nrozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany\nsporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej\novereniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším\nje argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie\nnedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa\nktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším\nkonaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd\npostupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné\nprávo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen\nnepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/1/2022 zo dňa 31.1.2023).\n29. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo postupovať v súlade s citovanými ustanoveniami zákona\na v prípade, že sa rozhodol dôkaz nevykonať, bol povinný to zdôvodniť v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia (z citovaného § 1 CSP totiž vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy, výber\ndôkazov je výlučne na súde. Súd však musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál\npreukázať rozhodný skutkový poznatok a nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu je povinný\nzdôvodniť. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie týmto spôsobom nepostupoval.\n30. Keďže sa súd prvej inštancie v predmetnom sporovom konaní nijakým spôsobom nevysporiadal\ns uvedenými rozpormi, ani neoznačil dôvody nevysporiadania sa, neuviedol akými úvahami sa pri\nhodnotení naznačených otázok riadil, závery súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil za minimálne\npredčasné a odôvodnenie súdu prvej inštancie za nedostatočné a nepreskúmateľné. Zákonom\npožadované riadne a presvedčivé odôvodnenie je formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť\nvydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých rozhodnutí a má byť v prvom\nrade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom\nposúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť\nrozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní\nrozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie\nnespĺňa.\n31. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo\npožiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 ods. 2 CSP a odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm.\nb) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nZ vykonaného dokazovania vyplýva, že vodomer nevyhovoval technickým požiadavkám a nebolo\nmožné relevantne zistiť množstvo spotrebovanej vody na základe poskytnutých údajov získaných z\nnevyhovujúceho vodomeru. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní v intenciách\nvyššie uvedených záverov odvolacieho súdu vysporiadať sa s navrhovaným dokazovaním zo strany\nžalovaného ohľadom predloženia špecifikácie, vysvetliť z čoho pozostáva výška priznanej sumy a\njednoznačne vysvetliť, ako sa vysporiadava so všetkými dôkazmi navrhnutými sporovými stranami,\nprečo niektoré dôkazy nevykonáva a je povinný jasne a zrozumiteľne vysvetliť vysporiadanie sa s\nprocesnou obranou žalovaného v konaní k aplikácii § 30 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch.\n\n32. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.\n33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37Cb/169/2015", "guid": "ddb1812d-91b7-4883-9714-9735c6556cf7:581e2dfc-9c94-4b26-b858-2ee9d3fca355", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1af12005-1333-48f2-9bc8-dc850945f53f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1af12005-1333-48f2-9bc8-dc850945f53f"}, {"guid": "ussr:cbaefc0c-1389-4dc4-b0cd-61bb6eef1c93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 6/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 6/03 z 13. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-13", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbaefc0c-1389-4dc4-b0cd-61bb6eef1c93"}, {"guid": "ddb1812d-91b7-4883-9714-9735c6556cf7:581e2dfc-9c94-4b26-b858-2ee9d3fca355", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Cb/169/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/169/2015 z 28. 8. 2015", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-08-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ddb1812d-91b7-4883-9714-9735c6556cf7:581e2dfc-9c94-4b26-b858-2ee9d3fca355"}], "citovane_v": []}