{"guid": "2021aee6-c70d-495b-aac4-bf5e8f41016a:619a253a-10e8-404b-9fd4-1c535e8afb1c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1115225713.1", "spisova_znacka": "3CoKR/55/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/55/2023 z 30. 12. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. decembra 2024, sp. zn. 3CoKR/55/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1115225713.1", "identifikacne_cislo": "1115225713", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2024-12-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/619a253a-10e8-404b-9fd4-1c535e8afb1c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1115225713.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1115225713.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1115225713.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoKR/55/2023\n1115225713\n30. 12. 2024\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2024:1115225713.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov\nsenátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v spore žalobcu: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.\nXX, XXX XX T., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, právne\nzast.: JUDr. Miroslav Michalička, advokát, so sídlom Halenárska 18, 917 01 Trnava, proti žalovanému\n1.: Karol Kovár, so sídlom Bajkalská 21/A, 821 02 Bratislava, správca úpadcu: S. V., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom I. XXXX/XX, XXX XX D., právne zast.: Mgr. Michal Baniar, advokát, so sídlom Tajovského 1,\n811 04 Bratislava a proti žalovanému 2.: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, 832 05\nBratislava, dočasný správca S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX D., o určenie popretej\npohľadávky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Cbi/26/2015-113 zo\ndňa 25.10.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Cbi/26/2015-113 zo dňa 25.10.2022 zrušuje\na vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 23 ods. 1, § 28 ods. 2,\n§ 32 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a/, písm. b/, ods. 5, ods. 6, ods. 9, ods. 15 - ods. 17, § 107a ods. 1,\nods. 2 písm. a/ - písm. d/, ods. 3, § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v\nznení účinnom do 28.04.2015 (ďalej aj „ZoKR“), § 420 ods. 1, § 424, § 438 ods. 1 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), § 288 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej aj\n„TP“), § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a ustanovenia zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. zamietol žalobu žalobcu, výrokom\nII. priznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi a výrokom III.\nrozhodol, že žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou\ndomáhal určenia, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou č. 2 zo dňa 04.06.2015 v konkurznom\nkonania vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4K/13/2015 v konkurze na majetok úpadcu\nS. V., zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 142, vo výške 40.964,23 Eur, ktorá vznikla\ntitulom náhrady škody, je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia nesporná. Žalobca\ndňa 04.06.2015 doručil žalovanému prihlášku pohľadávky č. 2 spoločne s tromi prílohami pre uplatnenie\nsumy 40.964,23 Eur titulom nároku na náhradu zostávajúcej škody, ktorá žalobcovi vznikla úmyselným\nškodovým konaním úpadcu na motorovom vozidle BMW X5, EČV: TT060DS. Prílohu prihlášky tvorili\nrozsudok Špecializovaného trestného súdu č.k. 2T/14/2013-13494 zo dňa 26.05.2014 a rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/9/2014 zo dňa 26.11.2014. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky\nžalobca uviedol, že: „Podľa rozsudku Špecializovaného trestného súdu č. PK-2T/14/2013-13494 príloha č. 1 - str. 37 odstavec v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 2To/9/2014 - príloha č.\n2 - str. 53 odstavec 1, bola spôsobená škoda na vozidle BMW X5 EČV: TT060DS vo výške 74.611,- Eur.\nPoisťovňou bol odškodnený v sume 29.603,49 Eur (Generali sumu 3.170,49 Eur a Wüstenrot poisťovňa,\n\na.s. sumu 26.433,- Eur). Sumu 4.043,28 Eur požaduje na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 2\nTo/9/2014 - str. 45 odstavec 2 ako povinnú náhradu škody podľa § 287 odsek 1 TP - uvedená v prihláške\nč. 1 na základe týchto údajov žiada teda zostávajúcu náhradu škody, a to vo výške 40.964,23 Eur tak,\nako je uvedené v kolónke č. 27 tejto prihlášky.“\n3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že listom zo dňa 14.08.2015 žalovaný 1/ oznámil žalobcovi popretie\njeho prihlásenej a zapísanej pohľadávky do zoznamu pohľadávok pod č. 142 v súlade § 32 ods. 6 ZoKR.\nSprávca poprel právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku a poradie pohľadávky č. 142. Žalovaný realizoval\npopretie dňa 08.07.2015. Žalovaný 1/ ako dôvod popretia uviedol, že: „Veriteľ bol v zmysle rozsudku\nŠpecializovaného trestného súdu zo dňa 26.05.2014, č.k. 2T/14/2013-13494 v spojení s rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2014, č.k. 2To/9/2014-13494 odkázaný v súlade s ustanovením §\n288 ods. 2 TP v ostatnej časti jeho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Správca\núpadcu preto považuje pohľadávku veriteľa čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradie\nuspokojenia za spornú, keďže iba vecne a miestne príslušný súd môže veriteľovi priznať ostávajúcu časť\nnáhrady škody.“ Listom zo dňa 14.08.2015 žalovaný oznámil žalobcovi zároveň skutočnosť, že popretie\npredmetnej pohľadávky žalobcu bolo realizované aj z dôvodu popretia pohľadávky v celom rozsahu\npodaním dočasného správcu zo dňa 07.07.2015 u konkurzného správcu podľa § 107a ods. 3 a ods.\n2 písm. b/ ZoKR, a to z dôvodu, že: „Veriteľ bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa\n26.05.2014, č.k. 2T/14/2013-13494 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2014,\nč.k. 2To/9/2014-13494, odkázaný v zmysle § 288 ods. 2 TP so zvyškom jeho nároku na náhradu škody\nna občianske súdne konanie. Z uvedeného dôvodu dočasný správca považuje predmetnú pohľadávku\nza spornú, pričom len vecne a miestne príslušný súd môže veriteľovi nárok na zvyšok náhrady škody\npriznať.“\n4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba bola podaná v zákonom\nstanovenej lehote. Pokiaľ ide námietku žalovaného ohľadne pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/,\ntúto vyhodnotil ako nedôvodnú, keď okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom konania a samostatne\nkonať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Veriteľ prihlásil svoju pohľadávku z titulu nároku na\nnáhradu škody spôsobenej na motorovom vozidle BMW X5 v zostávajúcej časti 40.964,23 Eur na\nskutkovom základe odôvodňujúcom rozsudkom ŠTS v Pezinku č.k. PK-2T/14/2013-13494 (str. 37 ods.\n1) v nadväznosti na rozsudok NS SR č.k. 2To/9/2014 (str. 53 ods. 1), kedy mala byť škoda podľa\nžalobcu spôsobená vo výške 74.611,- Eur. S poukazom na rozhodnutie ŠTS, tento uviedol, že pri určení\nnároku na náhradu škody vychádzal z oznámenia Wüstenrot poisťovne, a.s. (str. 101 rozsudku ŠTS),\nv zmysle ktorého mal súd vážne pochybnosti o správnosti takto určenej sumy, pokiaľ by vychádzal z\núčelne vynaložených nákladov na uvedenie veci do predošlého stavu a preto odkázal s nárokom na\nnáhradu škody na konanie občianskoprávne. Odvolací súd ponechal výrok o náhrade škody nedotknutý\n(str. 131 rozsudku NS SR). Je tak zrejmé, že žalobca existenciu zvyšku nároku na náhradu škody\nspôsobenej úmyselným trestným činom, ako aj jej výšku, nesprávne odvodzoval z citovaných rozhodnutí,\nčo premietol aj do prihlášky v konkurznom konaní na majetok úpadcu. Skutočnosť, že úpadca (ako\njeden zo škodcov) úmyselne poškodil motorové vozidlo žalobcu a že na motorovom vozidle vznikla\nškoda, sporné ani nebolo. V trestnom konaní však súdy odkázali so zvyškom nároku na náhradu škody\nna občianskoprávne konanie, ktoré však v dôsledku otvoreného malého konkurzu na majetok úpadcu,\nneprebehlo. Za daných okolností mal preto žalobca v prihláške popísať dôvodnosť a výšku zostávajúcej\nčasti nároku na náhrady škody a nie odkazovať na trestné rozhodnutia, ktoré sa uvedeným nezaoberali.\nV tomto smere súd pripomenul, že suma 4.043,28 Eur, ktorá bola v trestnom konaní ako náhrada škody\npriznaná (okrem sumy 26.433 Eur, ktorá bola priznaná Wüstenrot poistovni, a.s.), bola uplatnená inou\nprihláškou a nie je predmetom tohto incidenčného konania (čo však neznamená, že ju súd nemá v rámci\nposudzovania výšky škody zohľadňovať). Za daných okolnosti bolo preto dôvodné popretie správcu\núpadcu práve z dôvodu odkazu ŠTS a NS SR na občianskoprávne konanie, kedy mal za sporný nárok na\nnáhradu škody, ktorý nebol priznaný súdom a uplatňovaný len na základe kalkulácie nákladov a trestných\nrozsudkov, ktoré však so zvyškom nároku na náhradu škody odkázali na občianske súdne konanie. Súd\nprvej inštancie z dôkazov predložených v konaní nemal preukázaný nárok na ostávajúcu časť náhrady\nškody, a teda žalobca nepreukázal, že mu nárok na náhradu škody v požadovanom rozsahu (výške)\nvôbec vznikol. Samotný žalobca vo fáze prihlasovania pohľadávky z titulu nároku na náhrady škody\ntúto zmätočne popísal najmä v časti požadovaného rozsahu, ktorý odôvodňoval rozsudkami v trestnom\nkonaní, ktoré však len odkázali so zistením zostávajúceho nároku na náhradu škody na občianske súdne\nkonanie. Vzhľadom na uvedené preto súd prijal záver, že popretie správcu úpadcu bolo v celom rozsahu\ndôvodné a žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému 1/ ako\n\nplne úspešnému priznal ich náhradu v rozsahu 100 % a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania\nnepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.\n5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca v rozsahu výrokov I. a II., a to z dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. V odvolaní namietal nedoručenie popretia pohľadávky dočasným\nsprávcom, čím nebol splnená povinnosť dočasného správcu o možnosti podať incidenčnú žalobu.\nPodľa žalobcu sa súd prvej inštancie nevysporiadal s popieracím prejavom správcu, pričom správcom\nformulované popretie nie je zdôvodnené a je nedostatočné. Zároveň má žalobca za to, že v predmetnej\nveci mali správca a dočasný správca podať spoločné popretie. Ďalej žalobca uviedol, že trestný súd určil\nprávny dôvod pohľadávky (právoplatne rozhodol o zavinení, vinníkoch a príčinnej súvislosti) a jediné,\nčo neurčil, bola presná výška pohľadávky. Nárok žalobcu je tak nespochybniteľný a jedinú spornosť\nprihlásenej pohľadávky mohla predstavovať jej výška. K popretiu vymáhateľnosti, výšky a poradia\nsprávca v popretí neuviedol žiadny dôvod a uvádzal len skutočnosti ohľadne odkazu na občianske súdne\nkonanie, ktoré sa neuskutočnilo, čo sa však týka právneho dôvodu. Pokiaľ ide o popretie poradia, toto\nje zmätočné, keď na jednej strane správca poprel pohľadávku aj čo do poradia a na druhej strane uznal\nporadie E. Správca v podstate poprel len právny dôvod, ktorý je však daný a keďže súd neskúmal\ndôvody popretia, je jeho rozsudok nepreskúmateľný. Správca nepoprel popretie čo do výšky, a preto je\nžaloba aj čo do určenia výšky pohľadávky dôvodná. Žalobca nesúhlasil ani s tým, prečo súd predloženú\nkalkuláciu nákladov nepovažoval za relevantný dôkaz. V prípade dôkazu o tom, že AutoKrška kúpi\nzvyšky auta za sumu 21.500,- Eur, mal súd zisťovať, či k predaju zvyškov vozidla aj skutočne došlo.\nNapokon skutočnosť, že zo zvyškov vozidla je možné nadobudnúť majetkový výnos, nie je relevantný\ndôvod pre zníženie hodnoty spôsobenej škody na vozidle. Tento výnos môže byť od škody odpočítaný\nlen v prípade, ak k odpredaju zvyškov vozidla dôjde. Žalobca napadnutý rozsudok navrhuje zrušiť a vec\nvráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.\n6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý uviedol, že žiaden z namietaných odvolacích\ndôvodov nie je daný. Žalovaný 1/ považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a s ohľadom na\nvymedzenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky za riadne odôvodnený v súlade s predmetom a účelom\nincidenčného konania. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v\npopieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze\ntak, ako bola prihlásená. Žalobca v odvolaní bagatelizuje charakter a zameranie súdneho prieskumu\nincidenčného konania. Bolo povinnosťou žalobcu ako veriteľa identifikovať pohľadávku v prihláške\nspôsobom bez pochýb preukazujúcim jej dôvodnosť. Nesplnenie tejto povinnosti nemožno konvalidovať\ndodatočnými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými až po podaní prihlášky u správcu, ani v incidenčnej\nžalobe a už vôbec nie v podanom odvolaní. Pohľadávka bola popretá dôvodne aj čo do výšky,\nvymáhateľnosti a poradia, keď v prípade, ak neexistuje právny dôvod vzniku, je logicky vylúčené, aby\nbola pohľadávka vymáhateľná. Z rozsudku ŠTS a rozsudku NS SR je zrejmé, že tieto nekonštatovali\nvznik škody vo výške 74.611,- Eur, ale naopak z dôvodu pochybnosti o tejto sume odkázali žalobcu\nna občianske súdne konanie. Žalobca tak nárok na náhradu škody čo do dôvodu, ani výšky, žiadnym\nspôsobom nepreukázal. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti\nvýrokov I. a II. potvrdil ako vecne správny a žalovanému 1/ zároveň priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý zhodne ako žalovaný 1/ uviedol, že napadnutý\nrozsudok považuje za vecne správny, keď žiaden z odvolacích dôvodov vymedzených žalobcom\nv podanom odvolaní nie je daný. Žalovaný 2/ rovnako poukázal na účel incidenčného konania,\nkeď je možné preskúmavať iba popierací prejav správcu a nie je možné následne konvalidovať\nnedostatky podanej prihlášky. Podľa žalovaného 2/ bolo primárnou povinnosťou žalobcu ako veriteľa\npohľadávku správne identifikovať v podanej prihláške. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že námietku neúčinnosti\npopieracieho prejavu žalovaného 2/ žalobca vzniesol po viac ako siedmich rokoch od podania žaloby\na táto je tak účelová a oneskorená. Sám žalobca uznal, že pohľadávka bola popretá aj žalovaným\n2/, keď voči nemu podal žalobu. Právo popierať patrí aj dočasnému správcovi a tvrdenia žalobcu\no povinnosti spoločného popretia správcom a dočasným správcom nemajú oporu v § 107a ZoKR.\nSúd k tejto námietke žalobcu poskytol jasné, vecné a zrozumiteľné odôvodnenie. Úvahy žalobcu o\nnepreskúmateľnosti popieracieho prejavu rovnako nemôžu obstáť. Z prihlášky pohľadávky vyplýva, že\nopis právneho dôvodu vzniku pohľadávky nepreukazuje existenciu nároku na náhradu škody, ani jeho\nvýšku, keď žalobca svoj nárok odvodzuje vyslovene od rozsudku ŠTS a rozsudku NS SR. Žalobca bol v\nrozsudkoch odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, ktorý si však na súde\n\nneuplatnil a v prihláške neuviedol také skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť nároku\nna náhradu škody v konkrétnej výške. Ak právny dôvod pohľadávky nie je daný, potom nemôže byť\npohľadávka daná ani čo do vymáhateľnosti, výšky, ani poradia. Žalovaný 2/ preto navrhol, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok v napadnutej časti I. a II. výroku ako vecne správny potvrdil. Žalovaný 2/ si\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.\n8. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ písomne vyjadril s tým, že prihlásenie pohľadávky v\nkonkurze je právom veriteľa, nie jeho povinnosťou. Žalobca má za to, že žalovaní 1/ a 2/ pochybili,\nkeď nesprávne popreli pohľadávku žalobcu. Ak je predmetom konania popierací prejav, potom\nžalobca nemusí v konaní predkladať žiadne dôkazy na preukázanie ním prihlásenej pohľadávky.\nPrihlásená pohľadávka svoj právny dôvod má a žalovaní nelogicky odvodzujú, že ak pohľadávka právny\ndôvod nemá, potom je dôvodné popretie výšky, vymáhateľnosti aj poradia. S uvedeným sa žalobca\nnestotožňuje. V danom prípade tvoria právny dôvod predložené rozsudky. Žalobca opätovne poukázal\nna nesprávnosť záverov o hodnote zvyškov vozidla a poukázal pritom aj na vyjadrenie poisťovne, že táto\nhodnota nezodpovedá reálnej hodnote zvyškov. Ďalej žalobca uviedol, že popierací prejav žalovaného\n2/ mu nebol nikdy doručený a podanie žaloby bolo jediným účinným prostriedkom procesnej obrany\nžalobcu. Žalobca zotrval na tom, že rozsudok je nezákonný a tento je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie. Rovnako zotrval na požiadavke náhrady trov odvolacieho konania.\n9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ a zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k\npodanému odvolaniu. Je pravdou, že prihlásenie pohľadávky nie je povinnosťou ale právom veriteľa,\nale žalobca už svoje právo realizoval. Rovnako je pravdou, že žalobca má právo predkladať dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení, avšak toto právo nie je neobmedzené. Napokon žalovaný 2/ uviedol, že\nrozsudky ŠTS a NS SR nekonštatovali vznik škody na motorovom vozidle vo výške 74.611,- Eur, ale\nnaopak, súdy mali pochybnosti o tejto výške, a preto žalobcu odkázali na občianske súdne konanie.\nAni poskytnutie poistného plnenia nepreukazuje splnenie predpokladov na náhradu škody vo výške\n74.611,- Eur. Žalobca ak chcel pohľadávku úspešne prihlásiť, mal v prihláške popísať dôvodnosť a výšku\nzostávajúcej časti nároku na náhradu škody a nie odkazovať na rozhodnutia, ktoré sa tým nezaoberali.\nRozsudok súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť ako vecne správny a žalovanému 1/ priznať nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že nemožno po uplynutí lehoty\nna prihlasovanie pohľadávok rozširovať vymedzenie právneho dôvodu, ani prílohy prihlášky. Rámec\nvytvorený veriteľom v prihláške je rozhodujúcim pre správcu a pre rozhodnutie, či pohľadávku poprie\na ak áno, z akých dôvodov. Predkladanie dôkazov v konaní nie je neobmedzené. Žalovaný 2/ zotrval\nna dôvodnosti popretia pohľadávky v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky\na poradia. Žalobca v podanej prihláške neprodukoval argumenty ani dôkazy, ktoré by relevantným\nspôsobom a hodnoverne preukazovali výšku škody tvrdenú žalobcom. Popretie bolo vykonané\nzákonným spôsobom a tvrdenia o údajných vadách popieracieho prejavu vzniesol žalobca oneskorene\nv rozpore s ustanovením § 153 CSP. Žalovaný naďalej trvá na to, že je potrebné napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdiť. Nárok na náhradu trov konania si neuplatnil.\n11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), preskúmal napadnuté rozhodnutie v\nmedziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že pre konanie a vydanie napadnutého rozhodnutia\nsúdom prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky, ktoré nemožno zhojiť úkonmi odvolacieho\nsúdu.\n12. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K/13/2015\nzo dňa 20.04.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu (žalovaného 1/). Predmetné uznesenie\nbolo zverejnené v Obchovnom vestníku č. 78/2015 dňa 24.04.2015 (č.l. 6 spisu). Žaloba v prejednávanej\nveci bola podaná na Okresnom súde Bratislava I dňa 02.10.2015 (č.l. 1 spisu).\n13. Je nutné si uvedomiť, že predmetom sporu v predmetnej právnej veci je určenie popretej pohľadávky,\nspravujúce sa § 32 ZoKR. Toto pre vec rozhodujúce ustanovenie konkurzného zákona s účinnosťou od\n01.01.2012, t.j. účinnosti novely ZoKR vykonanej zákonom č. 348/2011 Z.z. vyžaduje a stanovuje pre\nvecné prejednanie žaloby podmienku zloženia preddavku na trovy konania. Citovaná právna povinnosť\n- zložiť preddavok na trovy konania, zaťažovala aj navrhovateľa v čase podania žaloby, ako vyplýva zo\n\nznenia na vec sa vťahujúceho platného textu Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým je text v\nznení úpravy do 31.12.2017.\n14. Podľa § 32 ods. 9 ZoKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,\npričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené\nna súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí\npohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,\nak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.\n15. Podľa § 32 ods. 11 ZoKR, súd uloží navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť\npreddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby\npodľa osobitného predpisu (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd\nkonanie zastaví. Ak popierajúci veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky\nrozhodne, že popretie pohľadávky je neúčinné.\n16. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli\nsplnené procesné podmienky.\n17. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie\nalebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.\n18. Z citovaného textu § 32 ods. 11 ZoKR vyplýva, že zložiť preddavok na trovy konania o určenie\npopretej pohľadávky je povinnosťou uloženou vo všetkých konkurzných konaniach začatých po\n01.01.2012. Túto povinnosť má každý veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka a ktorý je v právnej\npozícii žalobcu a tiež veriteľ, ktorý poprel pohľadávku a ktorý je v právnej pozícii žalovaného. Z\nuvedeného plynie, že ak pohľadávku popiera správca, tomuto povinnosť zložiť preddavok nesvedčí.\n19. Preddavok na trovy konania sa platí na základe výzvy prvoinštančného súdu, na ktorý bola podaná\nurčovacia žaloba, v ktorej výzve súd určí osobu povinnú preddavok zaplatiť, jeho výšku a čas, do ktorého\nje nutné preddavok uhradiť. Právne dôsledky nezaplatenia preddavku sú závislé na tom, ktorá osoba\npreddavok nezaplatí. Ak preddavok nezaplatí žalobca (veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka), súd\nkonanie zastaví. Prvoinštančný súd musí vo výzve na zloženie preddavku poučiť žalobcu a žalovaného\no právnych dôsledkoch nezaplatenia tohto preddavku.\n20. Zloženie preddavku na trovy konania, vzhľadom na uvedené, je potrebné vnímať ako procesnú\npodmienku na vecné prejednanie incidenčného sporu. Nezaplatenie preddavku na trovy konania po\nvýzve prvoinštančného súdu má za následok procesné rozhodnutie, ktorým sa konanie o určenie\npopretej pohľadávky končí, a teda na takúto pohľadávku konkurzný súd neprihliada a takémuto veriteľovi\nzaniká právne postavenie účastníka konkurzného konania v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky (viď\nnapr. R 92/2018).\n21. V predmetnej veci súd prvej inštancie žalobcu (veriteľa popretej pohľadávky) na zaplatenie\npreddavku na trovy konania nevyzval a žalobca tento preddavok neuhradil, čím existovala procesná\nprekážka brániaca vecnému prejednaniu sporu o určenie popretej pohľadávky a pre vyhlásenie\nmeritórneho rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky (§ 389 ods. 1 písm. a/ CSP).\n22. Tieto procesné nedostatky nemožno zhojiť v konaní pred odvolacím súdom vzhľadom na následky,\nktoré sú spojené s nemožnosťou vecného prejednania žaloby, či už na súde prvej inštancie alebo na\nodvolacom súde, ktoré s prvoinštančným konaním tvorí jeden celok. Nedostatok procesných podmienok\nna konanie (vecné prejednanie žaloby) je vadou konania, na ktorú je odvolací súd v zmysle § 380 ods.\n2 CSP povinný prihliadnuť, aj keď nebola v odvolacích dôvodoch uplatnená.\n23. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok prvoinštančného\nsúdu je nutné podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, bez vecného prieskumu zrušiť v celom\nrozsahu (v napadnutých výrokoch I. a II. a v súvisiacom výroku III.) podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP\nvrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n\n24. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyzvať žalobcu na úhradu preddavku na trovy konania ako to\npredpokladá vyššie citované ustanovenie ZoKR. Následne podľa výsledku tohto šetrenia zvolí vo veci\nďalší procesný postup. V prípade splnenia preddavkovej povinnosti súd prvej inštancie žalobu meritórne\nprejedná a opätovne rozhodne.\n25. Keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\no náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v novom\nrozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cbi/26/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}