{"guid": "dc07986e-02a2-448f-b0f1-489a0333e5f5:52f2cdc0-10ec-4332-a76f-80b82f4468c1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1114219165.1", "spisova_znacka": "16CoPr/3/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoPr/3/2023 z 29. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2024, sp. zn. 16CoPr/3/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1114219165.1", "identifikacne_cislo": "1114219165", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Daniela Drnáková", "sudca_id": 1433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-daniela-drnakova-1433", "datum_vydania": "2024-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2a.odsek-2", "nazov": "§ 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-2a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2a.odsek-3", "nazov": "§ 2a ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-2a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-120", "nazov": "§ 120 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-120", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61.odsek-2", "nazov": "§ 61 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-61"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/365#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/365#paragraf-2a", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-4", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-120", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-61"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52f2cdc0-10ec-4332-a76f-80b82f4468c1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1114219165.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1114219165.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1114219165.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16CoPr/3/2023\n1114219165\n29. 11. 2024\nMgr. Daniela Drnáková\nECLI:SK:KSBA:2024:1114219165.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: A.. Y. V., X.. XX.X.XXXX, L. XXXX/\nXX, L., zastúpený: Advokatska kancelária Horansky & Partners s. r. o., Staničná 2308/1, Piešťany,\nIČO: 56 023 499, proti žalovanej: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Námestie Alexandra\nDubčeka č. 1, Bratislava, IČO: 00 151 491, o neplatnosť diskriminačného zrušenia a súvisiace nároky, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14Cpr/5/2014, zo dňa 28.6.2022,\ntakto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu v časti, v ktorej sa\nžalobca domáhal:\n- určenia, že zrušenie štátnozamestnaneckého miesta štátneho radcu, tajomníka Výboru Národnej\nrady SR pre financie a rozpočet k 30.6.2011 a opätovné vytvorenie tohto štátnozamestnaneckého\nmiesta k 1.7.2011 a nadväzné preloženie žalobcu z tohto zrušeného štátnozamestnaneckého miesta\nod 1.12.2011 na iné štátnozamestnanecké miesto u žalovanej, sú v celom rozsahu diskriminačné,\nnezákonné a absolútne neplatné,\n- uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu finančnej ujmy v sume 6.263,90 eura\nspôsobenej v dôsledku neplatného zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta ku dňu 30.6.2011\na následného zdravotného kolapsu žalobcu a zníženia jeho príjmov počas doby práceneschopnosti\nžalobcu trvajúcej od 30.6.2011 do 30.11.2011 a náhradu finančnej ujmy v sume 19.149,82 eura\nspôsobenej žalobcovi v dôsledku neplatného zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta k 30.6.2011\na následného neplatného preloženia žalobcu na iné štátnozamestnanecké miesto, trvajúceho od\n1.12.2011 s podstatným znížením žalobcových príjmov od neplatného preloženia žalobcu trvajúceho od\n1.12.2011 a\n- uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť Sociálnej poisťovni odvody poistného za žalobcu na sociálne\npoistenie v sume rovnajúcej sa výške 34,6 % zo súdom priznanej náhrady finančnej ujmy pre žalobcu a\nVšeobecnej zdravotnej poisťovni odvody poistného na zdravotné poistenie v sume rovnajúcej sa výške\n14,00 % zo súdom priznanej náhrady finančnej ujmy pre žalobcu\np o t v r d z u j e a v zostávajúcej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania z r u š\nu j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok\nna náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa\n30.6.2014 domáhal určenia neplatnosti diskriminačného zrušenia a okamžitého opätovného vytvorenia\nštátnozamestnaneckého miesta radcu - tajomníka Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet\n\na neplatnosti nadväzného preloženia zo zrušeného štátnozamestnaneckého miesta ku dňu 1.12.2011,\nako aj náhrady spôsobenej ujmy za dobu od neplatného zrušenia a opätovného vytvorenia\nštátnozamestnaneckého miesta.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovanou vznikol štátnozamestnanecký pracovný pomer na\nzáklade prechodnej úpravy § 129 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z., pričom bol dlhodobo zaradený na\nmiesto štátneho radcu, tajomníka Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet (do polovice roka\n2010 s názvom Výbor Národnej rady SR pre financie, rozpočet a menu). Žalovaná ku dňu 30.6.2011\nzrušila a ku dňu 1.7.2011 opätovne vytvorila miesto štátneho radcu, tajomníka Výboru Národnej rady\nSR pre financie a rozpočet, ktoré pôvodne do konca júna 2011 zastával a na ktoré po diskriminačnom,\nnezákonnom a neplatnom zrušení a okamžitom opätovnom vytvorení tohto miesta dosadila novú\ntajomníčku menovaného výboru. Žalovaná predmetné štátnozamestnanecké miesto zrušila a okamžite\nopätovne vytvorila rozhodnutím vtedajšieho vedúceho Kancelárie Národnej rady SR H. X. č. 4/2011\nzo dňa 17.1.2011 o organizačnej zmene napriek tomu, že takýto postup nebol vôbec podložený\nobjektívnymi reálnymi potrebami. Jedinou novou požiadavkou žalovanej na opätovne vytvorené (to\nisté) štátnozamestnanecké miesto, bola požiadavka na úroveň ovládania cudzieho jazyka slovom aj\npísmom, pričom žalobca mal za to, že daná požiadavka je nezákonná a diskriminačná (odporuje zásade\nrovnakého zaobchádzania so štátnymi zamestnancami a zákazu diskriminácie pri prístupe k štátnej\nslužbe) z hľadiska porovnateľnosti požiadaviek na miesto tajomníka Výboru Národnej rady SR pre\nfinancie a rozpočet a požiadaviek na porovnateľné miesta tajomníkov iných výborov Národnej rady SR,\npričom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 a § 6 zákona\nč. 365/2004 Z. z. sa ukladá každému služobnému úradu povinnosť zaobchádzať so štátnymi\nzamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, najmä pokiaľ ide o podmienky\nvykonávania štátnej služby.\n3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná sa následne predovšetkým prostredníctvom riaditeľa osobného\núradu E. R., J.. pokúšala najskôr nátlakovým presviedčaním na rokovaniach v dňoch 21.6.2011\naž 23.6.2011 urýchlene ukončiť s ním štátnozamestnanecký pomer pre údajnú nadbytočnosť, čoho\nnásledkom bol jeho zdravotný kolaps, nemocničná hospitalizácia a päťmesačná práceneschopnosť\n(od 30.6.2011 do 30.11.2011) a tým spôsobená spôsobená finančná ujma kvôli zníženiu príjmov v\ncelkovej sume 6.263,90 eura, ktorej náhradu si v konaní taktiež uplatňuje. Po tom, ako sa vrátil do\nštátnej služby, dňa 1.12.2011 s ním bol uskutočnený pohovor, kde mu bolo oznámené, že jeho pôvodné\nštátnozamestnanecké miesto je už obsadené a buď akceptuje preloženie z pôvodného miesta na iné\nmiesto so znížením pôvodného funkčného platu, alebo dostane výpoveď zo štátnozamestnaneckého\npomeru, preto v tiesni, aj napriek výraznému zhoršeniu svojich pracovných podmienok, podpísal dohodu\no preložení na iné štátnozamestnanecké miesto u žalovanej. Zdôraznil, že z dôvodu zníženia pôvodného\nmesačného funkčného platu od preloženia ku dňu 1.12.2011, mu bola spôsobná finančná ujma v celkovej\nsume 19.149,82 eura za dobu od 1.12.2011 do podania žaloby. Dodal tiež, že žalovaná mu nesprístupnila\nna nahliadnutie sporný dodatok vedúceho Kancelárie Národnej rady SR č. 4/2011, zo dňa 17.1.2011.\n4. Podaním doručeným súdu dňa 2.11.2016 žalobca rozšíril návrh o ochranu pred diskriminačným\nneplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu, že mu boli dané dve rozdielne\nvýpovede zo strany žalovanej a to výpoveď č. EPER 126-4/2016, zo dňa 7.6.2016, ktorou mu bola\ndaná výpoveď dňom 31.6.2016, z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta dňom 31.6.2016\na následne výpoveď č. EPER 126-6/2016, zo dňa 15.6.2016, ktorou mu bola daná výpoveď dňom\n30.6.2016, z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta dňom 30.6.2016. Mal za to, že v dôsledku\npodania týchto dvoch rozdielnych výpovedí je vypovedanie a skončenie štátnozamestnaneckého\npomeru neplatné, a to z dôvodu dodatočnej zmeny podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z. z. v spojení s\n§ 61 ods. 2 Zákonníka práce. Bol názoru, že žalovaná nesplnila svoju zákonnú povinnosť a neponúkla\nmu inú voľnú pracovnú pozíciu, pre ktorú spĺňal kvalifikačné predpoklady v rozhodnom čase, preto pri\nvýpovediach porušila zákonnú povinnosť vo vzťahu k odborovej organizácii vyplývajúcu z § 47 písm. b),\n§ 121 ods. 1 a § 125 zákona č. 400/2009 Z. z. v spojení s § 74 a § 79 ods. 1 Zákonníka práce a § 39\nObčianskeho zákonníka. Uviedol, že v konaní sa domáha vyslovenia nasledovných výrokov:\nI. Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta štátneho radcu, tajomníka Výboru Národnej rady SR pre\nfinancie a rozpočet k 30.06.2011 a opätovné vytvorenie tohto štátnozamestnaneckého miesta k 1.7.2011\na taktiež nadväzné preloženie žalobcu z tohto zrušeného štátnozamestnaneckého miesta od 1.12.2011\nna iné štátnozamestnanecké miesto u žalovanej, sú v celom rozsahu diskriminačné, nezákonné a\nabsolútne neplatné;\n\nII. Žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť náhradu finančnej ujmy v sume 6.263,90 eura spôsobenej\nžalobcovi v dôsledku neplatného zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta ku dňu 30.6.2011 a\nnásledného zdravotného kolapsu žalobcu a zníženia jeho príjmov (zárobku zo štátnej služby) počas\ndoby práceneschopnosti žalobcu trvajúcej od 30.6.2011 do 30.11.2011 a náhradu finančnej ujmy v sume\n19.149,82 eura spôsobenej žalobcovi v dôsledku neplatného zrušenia jeho štátnozamestnaneckého\nmiesta k 30.6.2011 a následného neplatného preloženia žalobcu na iné štátnozamestnanecké miesto\ntrvajúceho od 1.12.2011, s podstatným znížením žalobcových príjmov (zárobku zo štátnej služby) od\nneplatného preloženia žalobcu trvajúceho od 1.12.2011;\nIII. Žalovaná je povinná zaplatiť a) Sociálnej poisťovni odvody poistného za žalobcu na sociálne poistenie\nv sume rovnajúcej sa výške 34,6 % zo súdom priznanej náhrady finančnej ujmy pre žalobcu a b)\nVšeobecnej zdravotnej poisťovni odvody poistného na zdravotné poistenie v sume rovnajúcej sa výške\n14,00 % zo súdom priznanej náhrady finančnej ujmy pre žalobcu;\nIV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, a to do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku;\nV. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru medzi žalovanou a žalobcom na základe výpovedí\nžalovanej a to výpovede č. EPER 126-4/2016, zo dňa 7.6.2016 a výpovede č. EPER 126-6/2016, zo\ndňa 15.6.2016, je neplatné;\nVI. Žalovaná je povinná upraviť ňou vydaný služobný posudok zn. CRD-1278/2016, zo dňa 15.8.2016\no žalobcovi tak, že z jeho obsahu vypustí posledné dva celé odseky textu posudku (celý tretí odsek,\nzačínajúci slovami „Predseda výboru“ a končiaci slovami „organizačnými nedostatkami“ a celý štvrtý\nodsek textu posudku, začínajúci slovami „Posledná priama nadriadená“ a končiaci slovami „nebola\nspokojná“.);\nVII. Žalovaná ako služobný úrad je povinná poskytnúť žalobcovi kópie a odpisy všetkých písomností,\nktoré sa nachádzajú v osobnom spise štátneho zamestnanca - žalobcu;\nVIII. Žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť náhradu platu za dobu od neplatného skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru (ku dňu 31.8.2016) do právoplatnosti tohto rozsudku, a to za každý\nkalendárny mesiac náhradu v sume mesačného funkčného platu priznaného žalobcovi (§ 83 a § 119\nods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z.) so splatnosťou k 9. dňu každého kalendárneho mesiaca, ako aj zaplatiť\npríslušenstvo (úroky z omeškania) zo sumy jednotlivých mesačných úhrad náhrady platu (za dobu od\nprvého dňa splatnosti jednotlivých úhrad až do ich zaplatenia), a to úroky z omeškania vo výške 5%\nročne;\nIX. Žalovaná ako služobný úrad je povinná za žalobcu zaplatiť odvody na sociálne poistenie a\nna zdravotné poistenie z mesačného vymeriavacieho základu žalobcu každomesačne za dobu od\nneplatného skončenia pracovného pomeru (ku dňu 31.8.2016) až do právoplatnosti tohto rozsudku, a\nto za každý kalendárny mesiac z vymeriavacieho základu žalobcu a percentuálnych sadzieb poistného\nna sociálne poistenie a na zdravotné poistenie pre zamestnanca a pre zamestnávateľa za zamestnanca\npodľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a\nustanovení zákona č. 480/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.\n5. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nkonštatoval, že uznesením č. k. 14Cpr/5/2014-325, zo dňa 4.1.2019, pripustil zmenu žaloby v znení\nuvedenom v návrhu na zmenu žaloby zo dňa 2.11.216 (č. l. 149 spisu).\n6. Vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol štátnozamestnanecký\npracovný pomer na základe prechodnej úpravy § 129 ods. 1 zákona\nč. 400/2009 Z. z. Žalobca bol u žalovanej dlhodobo zaradený na miesto štátneho radcu, tajomníka\nVýboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet (do polovice roka 2010 s názvom Výbor Národnej rady\nSR pre financie, rozpočet a menu). Žalovaná dňa 15.6.2011 vydala Dodatok č. 3 k rozhodnutiu č. 4/2011\npod č. CRD-190-3/2011/OSUR o organizačnej zmene, ktorou s účinnosťou ku dňu 1.7.2011 zrušila a\nzároveň vytvorila štátnozamestnanecké miesto štátneho radcu, tajomníka Výboru Národnej rady SR pre\nfinancie a rozpočet, ktoré pôvodne do konca júna 2011 zastával žalobca. Novou požiadavkou žalovanej\nbolo ovládanie cudzieho svetového jazyka slovom aj písmom, ktorú žalobca považoval za nezákonnú a\ndiskriminačnú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 a § 6 zákona\nč. 365/2004 Z. z.. Následne sa v dňoch 21.6.2011 až 23.6.2011 uskutočnili stretnutia žalobcu so\nzástupcom žalovanej, na ktorom žalobca odmietol dohodu o skončení jeho štátnozamestnaneckého\nmiesta. V období od 30.6.2011 až do 30.11.2011 bol žalobca práceneschopný. Žalobca následne dňa\n1.12.2011 súhlasil s trvalým preložením na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto vo funkcii hlavný\nradca, v odbornej štátnej službe 7 - v Referáte pre petície a sťažnosti Sekretariátu vedúceho Kancelárie\n\nNárodnej rady SR. V priebehu konania žalobca rozšíril návrh aj o ochranu pred údajne diskriminačným\na neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru na základe výpovede zo strany žalovanej\nč. EPER 126-4/2016, zo dňa 7.6.2016, o daní výpovede žalobcovi zo štátneho pomeru dňom 31.6.2016\nz dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta dňom 31.6.2016 a následnej výpovede č. EPER\n126-6/2016, zo dňa 15.6.2016, o daní výpovede žalobcovi zo štátneho pomeru dňom 30.6.2016 z dôvodu\nzrušenia štátnozamestnaneckého miesta dňom 30.6.2016, nakoľko pôvodná výpoveď bola chybou v\npísaní nesprávne datovaná.\n7. Zo svedeckej výpovede Y. E. (v rozhodnom čase kolegyne žalobcu) vyplynulo, že rýchly proces\nprerokovania výpovede žalobcu považovala za nefér a diskriminačný. Na otázku, či organizačné zmeny\nv roku 2011 boli prerokované v odboroch, svedkyňa odpovedala kladne, pričom v čase prerokovania\nvýpovede žalobcu v roku 2016 už bola na dôchodku, a preto nebola pozvaná na zasadnutie odborov.\nSvedkyňa tiež vyslovila názor, že požadovanie cudzieho svetového jazyka na pracovnú pozíciu žalobcu\nbolo neadekvátne a tiež, že žalobca v tom čase navštevoval jazykový kurz.\n8. Svedok E. H. (v rozhodnom čase zabezpečoval u žalovaného jazykové kurzy) vo svojej výpovedi\nozrejmil pomery, ktoré v tom čase u žalovanej údajne vládli a zároveň sa vyjadril, že žalovaná podľa jeho\nnázoru nepostupovala správne, keď žiadala na pracovnú pozíciu žalobcu znalosť cudzieho svetového\njazyka. Svedok tiež potvrdil, že žalobca prešiel všetkými úrovňami kurzu anglického jazyka, nevedel\nvšak odpovedať, prečo sa neprihlásil do výberového konania na post tajomníka.\n9. Zo svedeckej výpovede svedka G.. E. R., J.., ktorý v rozhodnom čase zastával u žalovanej pozíciu\npersonálneho riaditeľa, vyplynul popis racionalizačných procesov, ktorými úrad v rozhodnom čase\nprechádzal a príprava na vstup do Európskej únie a na predsedníctvo SR v Rade Európskej únie,\nktoré si vyžiadali zmenu organizačnej štruktúry. Svedok uviedol, že všetky postupy boli v súlade so\nzákonom a vnútornými predpismi, pričom zákonnosť a správnosť postupov verifikoval tiež inšpektorát\npráce po vykonanej kontrole, za súčinnosti odborov. Potvrdil, že výpoveď žalobcu bola prerokovaná s\nodborovou organizáciou; na otázku, či odborová organizácia niekedy vzniesla námietku diskriminácie\nzamestnancov odpovedal záporne. K požiadavke ovládania cudzieho svetového jazyka ozrejmil, že\nzo začiatku boli požiadavky smerované do dvoch najdôležitejších výborov a to ústavno-právneho a\nVýboru pre financie a rozpočet a následne aj na ostatné výbory, v ktorých sa zaznamenávala zahraničná\nagenda, pričom dodal, že v čase svedeckej výpovede bola jazyková požiadavka viazaná na 60 až\n70 % tajomníkov a na niektorých odboroch sa vyžadovala povinnosť jazykovej zdatnosti u všetkých\nzamestnancov. Potvrdil tiež, že žalobca sa mohol prihlásiť do výberového konania na post tajomníka\npotom, čo bola podmienka jazyka zavedená. K zmene pracovného zaradenia žalobcu v roku 2011\nuviedol, že vedúci kancelárie zriadil pre žalobcu nové pracovné miesto na inom odbore, s ktorým\nžalobca súhlasil. Súhlasil tak s podmienkami, ako aj s opisom pracovného miesta, na ktorom svoju\nprácu vykonával a až následne po rokoch celý tento proces spochybnil. Nemal vedomosť, že by niekto\nu žalovanej konal s úmyslom poškodiť žalobcu v tom smere, že by bol na neho vyvíjaný nátlak alebo\nsa k nemu správal diskriminačne. K žalobcom tvrdenej neplatnosti výpovede z roku 2016 vypovedal, že\nišlo o chybu, kde právnik na osobnom úrade uviedol zlý dátum na výpovedi, na čo sám upozornil. Dátum\nna výpovedi bol preto opravený a výpoveď bola opätovne prekovaná v odboroch, pričom išlo o chybu\nv písaní a nie o zmenu výpovedného dôvodu.\n10. Svedok H. B. vo svojej svedeckej výpovedi opísal situáciu u žalovanej v čase zmeny zaradenia\nžalobcu. K požiadavke anglického jazyka na pozíciu žalobcu, z ktorej bol preradený uviedol, že podľa\nneho potrebná nebola a pozitívne sa vyjadril o plnení pracovných úloh žalobcom. Z ďalšieho výsluchu\nsvedka vyplynulo, že tiež vedie sporové konanie so žalovanou. Zo svedeckej výpovede E. Š. vyplynul\nopis atmosféry na pracovisku v rozhodnom čase, pričom neuviedol skutočnosti kľúčové pre rozhodnutie\nvo veci samej.\n11. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, a to výsluch všetkých\nvedúcich kancelárie Národnej rady SR za obdobie rokov 2011 až 2016, všetkých zamestnancov\nKancelárie Národnej rady SR vrátane členov odborovej organizácie Kancelárie NR SR v rozhodnom\nobdobí rokov 2011 až 2016 a ani výsluch riaditeľa osobného úradu v Kancelárii Národnej rady SR,\nnakoľko takéto dokazovanie sa mu javilo ako nehospodárne a nadbytočné, keďže mal z vykonaného\ndokazovania skutkový stav za objasnený.\n\n12. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná dňa 15.6.2011 vydala Dodatok č. 3\nk rozhodnutiu č. 4/2011 pod č. CRD-190-3/2011/OSUR o organizačnej zmene, ktorým s účinnosťou ku\ndňu 1.7.2011 zrušila a zároveň vytvorila štátnozamestnanecké miesto štátneho radcu, tajomníka Výboru\nNárodnej rady SR pre financie a rozpočet, ktoré pôvodne do konca júna 2011 zastával žalobca. Nakoľko\nuvedené konanie žalobca považoval za nezákonné a diskriminačné, úlohou súdu prvej inštancie bolo\nposúdiť, či žalovaná porušila zákon v súvislosti s predmetným dodatkom, prípadne, či nová požiadavka\nna výkon štátnozamestnaneckého miesta, a to ovládanie svetového jazyka slovom aj písmom, bola\nskutočne diskriminačná. K nezákonnosti predmetného Dodatku č. 3 uviedol, že žalobca túto nijakým\nspôsobom nepreukázal ani neuviedol, z akej hmotnoprávnej úpravy má nezákonnosť tejto zmeny\nvyplývať. Bol názoru, že žalovaná ako zamestnávateľ má právo zákonným spôsobom určovať/regulovať\npočet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnávala taký počet zamestnancov\na v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jej potrebám, pričom súd môže posudzovať zákonnosť\ntakto vykonaných zmien, ale nie ich samotnú účelnosť, nakoľko táto je plne v kompetencii žalovanej\nako zamestnávateľa. Stotožnil sa s tvrdením žalovanej, ktorá poukázala na § 1 ods. 1 zákona č.\n400/2009 Z. z. o štátnej službe, podľa ktorého sa na štátnozamestnanecké vzťahy vzťahuje Zákonník\npráce len ak to ustanovuje zákon č. 400/2009 Z. z., keď § 120 zákona č. 400/2009 Z. z. vylučuje v\nrámci štátnozamestnaneckých vzťahov použitie § 61 ods. 3 Zákonníka práce, preto dospel k záveru,\nže konaním žalovanej nedošlo k žalobcom tvrdenému porušeniu zákona pri opätovnom otvorení toho\nistého pracovného miesta s rozdielnymi kvalifikačnými požiadavkami.\n13. Dodal, že v konaní žalovanej neidentifikoval nedostatky ani vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim\nz § 118 zákona č. 400/2009 Z. z., nakoľko z listinných dôkazov a výpovedí svedkov Y. E. C. E. H. bolo\npreukázané, že žalovaná dodržala zákonné požiadavky vo vzťahu k odborovým orgánom. K žalobcom\ntvrdenému nátlaku a tiesnivým okolnostiam, za ktorých dňa 1.12.2011 uzatvoril dodatok k služobnej\nzmluve o trvalom preložení na štátnozamestnanecké miesto vo funkcii hlavný radca, v platovej triede\n8, v odbore štátnej služby 7 - Kontrola, sťažnosti a petície, vnútorný audit, na odbore Sekretariát\nvedúceho Kancelárie Národnej rady SR uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal ním tvrdené\nskutočnosti. Doplnil, že v konaní nebolo spochybnené, že žalobca, aj keď s výhradou, ale dobrovoľne\npodpísal Dodatok a na novom mieste zotrval až do výpovede ku dňu 30.6.2016. Naopak, po preložení\naž do výpovede žalobca zotrval na novom mieste a v konaní ani len netvrdil, že by realizoval kroky\nsmerom k preloženiu na iné, jemu vyhovujúce miesto, prípadne že by uvažoval o zmene zamestnávateľa.\nK žalobcovmu tvrdeniu, že konaním žalovanej v súvislosti s prijatím Dodatku č. 3 k rozhodnutiu č.\n4/2011 pod č. CRD-190-3/2011/OSUR o organizačnej zmene bol práceneschopný odo dňa 30.6.2011 do\n30.11.2011 uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, respektíve ani sa nepokúsil preukázať\npríčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody. Ako dôvodnú vyhodnotil v tejto časti\nvznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, nakoľko podľa\n§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa\nžalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\n14. K údajnému diskriminačnému konaniu žalovanej, ktorého sa mala dopustiť zavedením požiadavky\novládania cudzieho svetového jazyka pri obsadzovaní postu tajomníka Výboru Národnej rady SR pre\nfinancie a rozpočet, nemal z vykonaného dokazovania za osvedčené, že by konaním žalovanej bola\nporušená zásada rovnakého zaobchádzania podľa\n§ 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. (ďalej len „Antidiskriminačný zákon“) v spojení s § 4\nods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z.. Ozrejmil, že diskriminácia spočíva v povinnosti zdržať sa konania alebo\nopomenutia, ktoré Antidiskriminačný zákon alebo iný právny predpis označuje ako formy alebo dôvody\ndiskriminácie. Ovládanie cudzieho svetového jazyka ako kvalifikačná požiadavka zamestnávateľa\nnepatrí medzi tieto tzv. chránené dôvody diskriminácie, preto sa stotožnil so žalovanou, že spoločným\nznakom dôvodov, na základe ktorých môže dôjsť k diskriminácii osoby, je výrazná miera nezmeniteľnosti\nstatusu a stabilita statusu, čiže typicky osobné charakteristiky, ktoré nie sú v dispozícii jednotlivca\n(napr. pohlavie, rasa, farba pleti, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, národný alebo\nsociálny pôvod, atď.), alebo ide o znaky osobnej identity (napríklad príslušnosť k národnostnej alebo\netnickej menšine, náboženské vyznanie, manželský stav a pod.). Dospel tiež k záveru, že konanie\nžalovanej nevykazovalo ani znaky, na ktoré by mohlo byť aplikovaný § 2 ods. 1 v spojení s §\n2a ods. 2 Antidiskriminačného zákona, ktorý definuje priamu diskrimináciu a kde je uvedené, že\ntakouto diskrimináciou sa rozumie nerovnaké alebo menej priaznivé zaobchádzanie s osobou ako s\ninou osobou v porovnateľnej situácii. Žalobca argumentoval tým, že požiadavka ovládania cudzieho\nsvetového jazyka mala byť zavedená ako kvalifikačné kritérium pre výkon pozície tajomníka vo všetkých\n\nvýboroch Národnej rady SR. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dal do pozornosti, že pracovné\nnáplne jednotlivých výborov sú rôzne, čiže aj kvalifikačné predpoklady zamestnancov na výkon práce\nv tom ktorom výbore nemôžu byť totožné, pričom samotné určenie týchto kritérií je plne v kompetencii\nžalovanej. Z vykonaného dokazovania mal za osvedčené, že sa žalobca aktívne vzdelával v anglickom\njazyku a dodal, že z tohto dôvodu sa dôvodne domnieva, že žalobca túto požiadavku spĺňal. Poukázal\nna to, že ak sa žalobca nezúčastnil výberového konania na novovzniknuté miesto z dôvodu jeho\npráceneschopnosti, nemožno to pripísať za vinu žalovanej, respektíve bolo by to možné iba vtedy,\nkeby v konaní bola preukázaná príčinná súvislosť medzi žalobcovou práceneschopnosťou a konaním\nžalovanej, avšak táto príčinná súvislosť preukázaná nebola. S poukazom na uvedené nevyhodnotil\nkonanie žalovanej ako diskriminačné.\n15. V súvislosti so žalobcom tvrdeným neplatným skončením jeho štátno-zamestnaneckého pomeru\nna základe výpovede zo strany žalovanej č. EPER 126-4/2016, zo dňa 7.6.2016, o daní výpovede\nžalobcovi dňom 31.6.2016 z dôvodu zrušenia štátno-zamestnaneckého miesta dňom 31.6.2016 a\nnáslednej výpovede č. EPER 126-6/2016, zo dňa 15.6.2016, o daní výpovede žalobcovi dňom 30.6.2016\nz dôvodu zrušenia štátno-zamestnaneckého miesta dňom 30.6.2016 uviedol, že výpovedný dôvod je\npri oboch výpovediach totožný a to, že žalobcovi bola daná druhá výpoveď, bolo zapríčinené uvedením\nchybného dátumu na predchádzajúcej výpovedi; konanie žalovanej tak v žiadnom prípade nemožno\npovažovať za porušenie § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Zároveň dodal, že neidentifikoval akékoľvek\niné hmotnoprávne nedostatky výpovede č. EPER 126-6/2016, zo dňa 15.6.2016. V nadväznosti na\nskutočnosti, ku ktorým sa sporové strany vzájomne konfrontovali na pojednávaní dňa 19.9.2020 (dôvody\nodchodu žalobcu z pracoviska) dodal, že nakoľko žalobca dostal výpoveď podľa § 47 písm. b) zákona\nč. 400/2009 Z. z., okolnosti uvedené na pojednávaní nemali hmotnoprávny súvis s prejednávanou\nvecou a preto nepovažoval za potrebné sa k nim vyjadrovať. Nakoľko po vykonanom dokazovaní\ndospel k záverom, že konanie žalovanej voči žalobcovi nie je možné označiť za diskriminačné; zrušenie\nštátnozamestnaneckého miesta štátneho radcu, tajomníka Výboru Národnej rady SR pre financie a\nrozpočet ku dňu 30.6.2011 a opätovné vytvorenie tohto štátnozamestnaneckého miesta k 1.7.2011 bolo\nv plnej kompetencii žalovanej a za dodržania zákonných požiadaviek vo vzťahu k odborovým orgánom,\nz dôvodu hospodárnosti sa už nezaoberal ďalšími žalobou uplatnenými nárokmi (finančná ujma, odvody\npoistného, náhrada mzdy, úprava služobného posudku), ktoré by z vyslovenia neplatnosti zrušenia a\nnovovytvorenia štátno-zamestnaneckého miesta vyplývali alebo by naň priamo nadväzovali.\n16. Na uvedenom základe za použitia § 4 ods. l, § 31 ods. l písm. a) až písm. c), § 35 ods. l, § 46 ods.\nl písm. b), § 47 písm. b), § 120 zákona č. 400/2009 Z. z., § 61 ods. 3, § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce, § 2 ods. 1, § 2a ods. 1 až ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z. súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nnárok žalobcu daný nie je, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa\n§ 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1\nC. s. p. tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, mal by žalovanej priznať nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak z dôvodu, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli,\nnárok na náhradu trov konania jej nepriznal.\n17. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a\nžalobe vyhovieť, alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím\nskutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka,\nže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá\nmohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté\ndôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n18. Namietal, že napadnutý rozsudok je v kľúčových aspektoch nepreskúmateľný\n(z dôvodu neúplnosti, nejasnosti, nepresnosti, nedostatočnosti a neadekvátnosti odôvodnenia, vrátane\nopomenutia či zamlčania niektorých podstatných skutočností a nevykonania dôkazov na úkor žalobcu) a\ndiskriminačný, vychádzajúci z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho stavu veci,\na to napriek tomu, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, ale dospel k nesprávnemu\nprávnemu záveru. Dôvodil, že právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo\nsúčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného v Čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských\n\npráv a základných slobôd, ktoré je implikované aj v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. S poukazom na § 220 ods.\n2 C. s. p., ako aj rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 114/2008 a sp. zn.\nII. ÚS 410/2006) argumentoval, že napadnutý rozsudok nespĺňa zákonné náležitosti, preto je\nnepreskúmateľný a bolo porušené jeho základné právo na spravodlivý proces. Dodal, že napadnutý\nrozsudok je porušením zásad materiálneho právneho štátu, ale predovšetkým princípu predvídateľnosti\npráva, princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a\nnespravodlivosti, keďže súd prvej inštancie postupoval diskriminačne nespravodlivo na jeho úkor a na\nnepoctivý a nemravný prospech žalovanej.\n19. Taktiež namietal, že sa súd prvej inštancie náležite nezaoberal ani sa preskúmateľne nevysporiadal\nso všetkými relevantnými skutočnosťami. Mal za to, že zo žalovanou odstupovaných písomností\nbolo zrejmé, že v polovici roka 2011 si cielene pripravila organizačnú zmenu, ktorou diskriminačne\nzrušila štátnozamestnanecké miesto, ktoré zastával. Dôvodil, že predmetná organizačná zmena bola\npripravená a vykonaná v rozpore s Čl. 10 a 11 vtedajšej kolektívnej zmluvy na rok 2011 a preto už len\nz tohto dôvodu došlo k neplatnému zrušeniu a aj k neplatnému okamžitému opätovnému vytvoreniu\nštátno-zamestnaneckého miesta zastávaného žalobcom. Zrušenie a znovuvytvorenie miesta štátneho\nradcu, tajomníka Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet považoval za diskriminačné z\nhľadiska nerovnakého zaobchádzania žalovanej pokiaľ išlo o vyžadované podmienky vykonávania\nštátnej služby (konkrétne vyžadovanú úroveň ovládania cudzieho jazyka) v porovnaní s porovnateľnými\npracovnými miestami tajomníkov iných výborov Národnej rady SR, nachádzajúcich sa v rovnakom\npostavení vedúcich štátnych zamestnancov, pri miestach ktorých nebola uvedená ani požadovaná\núroveň ovládania cudzieho jazyka a to okrem zahraničného výboru Národnej rady SR a Výboru Národnej\nrady SR pre európske záležitosti, kde bolo vyžadovanie ovládania cudzieho jazyka opodstatnené\nvzhľadom na zameranie agendy na európske (euro-únijné) a iné zahraničné záležitosti. Poukázal na § 4\nods. 1 zákon č. 400/2009 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 a § 6 Antidiskriminačného zákona, ktorý\nukladá každému služobnému úradu povinnosť zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so\nzásadou rovnakého zaobchádzania, najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby. Dodal,\nže žalovanej už od januára 2007 bolo známe, že SR bude predsedať Rade Európskej únie v druhom\npolroku 2016. O logicky nepochopiteľnej diskriminačnej organizačnej zmene podľa neho svedčí aj to, že\nžalovaná túto organizačnú zmenu prerokovala s odborovou organizáciou až v druhej polovici júna 2011.\nZdôraznil, že ak by žalovaná rovnako zaobchádzala so všetkými tajomníkmi výborov, tak by v roku 2011\nmala od všetkých vyžadovať znalosť cudzieho jazyka, nakoľko činnosť Rady Európskej únie súvisela s\npôsobnosťou takmer všetkých výborov Národnej rady SR, ale túto požiadavku uplatnila len vo vzťahu k\njeho miestu a pre ostatné miesta ju stanovila až oveľa neskôr. Dal do pozornosti, že žalovaná voči nemu\nuž od polovice roka 2011 vyžadovala splnenie vymyslenej osobitnej podmienky vykonávania štátnej\nslužby (z hľadiska úrovne ovládania cudzieho jazyka) a teda diskriminačne s ním zaobchádzala, keď ho\nznevýhodňovala v porovnaní s inými osobami na porovnateľných pracovných miestach tajomníkov iných\nvýborov Národnej rady SR. Diskriminačné konanie žalovanej preukazoval aj tým, že účelovo zmenila\npodmienky pre zastávanie pozície tajomníka výboru bez toho, aby mu dala priestor na získavanie\njazykovej spôsobilosti, pričom účelovosť konania a zjavnú diskrimináciu voči žalobcovi preukazuje aj\nvýpoveď svedka E. H..\n20. V súvislosti s nárokom na určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dvoma\nvýpoveďami v roku 2016 uviedol, že žalovaná postupovala diskriminačne aj pri neplatnom zrušení\nštátnozamestnaneckého miesta žalobcu tak, že nemravným spôsobom zriadila nové miesto vo verejnej\nspráve, na ktoré bol od 1.7.2017 bez ponuky žalobcovi prijatý nový pracovník na vykonávanie takmer\nrovnakých prác, aké pôvodne vykonával, pričom zo strany žalovanej nedošlo ani k relevantnému\nnaplneniu zákonom predpísaného postupu vo vzťahu k zástupcom zamestnancov (k odborovej\norganizácii). Mal za to, že vypovedanie a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je diskriminačné\n(účelové) a neplatné taktiež pre rozpor s § 121 ods. 1 a ods. 2, § 47 písm. b) a § 125 zákona č.\n400/2009 Z. z. v spojení s § 74 a § 79 ods. 1 Zákonníka práce a § 39 Občianskeho zákonníka.\nSúd prvej inštancie konal v rozpore s Čl. 15 Základných princípov C. s. p. a § 220 ods. 2 C. s. p.\nkeď sa uvedenými skutočnosťami nezaoberal a ani v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil,\nprečo považuje dôkazy produkované žalobcom v súvislosti s diskriminačným postupom žalovanej pri\nneplatnom rozviazaní pracovného pomeru dvomi neplatnými výpoveďami v roku 2016 za nepreukázané\nalebo vyvrátené žalovanou, pričom pozornosť upriamil aj na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/69/2013.\n\n21. Poukázal na to, že z dôkazov predložených žalovanou (záznamy z prerokovania výpovede zo\ndňa 8.6.2016 a zo dňa 17.6.2016) vyplynulo, že výpoveď č. EPER 126-4/2016, zo dňa 7.6.2016 (s\npôvodným výpovedným dôvodom) a rovnako aj výpoveď č. EPER 126-6/2016, zo dňa 15.6.2016 (s\npozmeneným výpovedným dôvodom) boli zjavne vopred definitívne uzavreté a podpísané zo strany\nžalovanej už dňa 7.6.2016, resp. dňa 15.6.2016 a až dodatočne boli (iba naoko) prerokované so\nzástupcami zamestnancov dňa 8.6.2016, resp. až dňa 17.6.2016. S poukazom na § 74 Zákonníka práce\nv spojení s § 120 zákona č. 400/2009\nZ. z. argumentoval, že výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany\nzamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú tieto\nneplatné a nakoľko boli predmetné výpovede vydané a podpísané už dňa 7.6.2016, resp. 15.6.2016\na až dodatočne prerokované, obe sú v dôsledku uvedeného neplatné. Dal tiež do pozornosti, že obe\nvýpovede boli založené na rovnakom organizačnom rozhodnutí, napriek tomu obsahovali rozdielny\ndátum, ku ktorému sa mal skončiť jeho štátnozamestnanecký pomer, čo svedčí o tom, že žalovaná v\nrozpore s § 61 ods. 2 Zákonníka práce v spojení s § 120 zákona č. 400/2009 Z. z. dodatočne vo výpovedi\nzo dňa 17.6.2018 v porovnaní s výpoveďou zo dňa 7.6.2018 pozmenila výpovedný dôvod, konkrétne\ndatovanie zrušenia štátnozamestnaneckého miesta žalobcu, čo spôsobuje neplatnosť výpovede zo\ndňa 17.6.2016, s pozmeneným výpovedným dôvodom. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie,\nže pôvodná výpoveď bola chybou v písaní nesprávne datovaná, nakoľko ak išlo o chybu v písaní,\nresp. datovaní, bolo otázne z akého dôvodu odborová organizácia rokovala o výpovedi žalovanej zo\ndňa 15.6.2016 opätovne dňa 17.6.2016, k čomu poukázal aj na ustálenú judikatúru vzťahujúcu sa na\ninterpretáciu právnych úkonov (napr. nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 243/07-25).\n22. Argumentoval, že splnenie podmienok platnosti skončenia pracovného pomeru pre údajnú\nnadbytočnosť je povinný preukázať zamestnávateľ a štát chráni občanov pred svojvôľou a diskrimináciou\npri prepúšťaní, pričom z ustanovení (Čl. 8 ods. 1, Čl. 9 ods. 1) aj pre nás záväzného Dohovoru\nMedzinárodnej organizácie práce č. 158 z roku 1982 (oznámenie č. 172/2010 Z. z.) vyplýva, že súd\npri rozhodovaní je príslušný skúmať aj údajné organizačné dôvody a ostatné okolnosti skončenia\npracovného pomeru. Bol názoru, že skončenie jeho štátnozamestnaneckého pomeru nie je možné\nzdôvodniť žiadnou do úvahy pripadajúcou organizačnou zmenou, nakoľko aj pre štátnozamestnanecké\nmiesta platí analógia z pracovnoprávnych pomerov a podľa Zákonníka práce zamestnávateľ môže\nnového pracovníka (v prípade žalobcu nového štátneho zamestnanca) zamestnať až po uplynutí\nzákonnej lehoty, čo sa nestalo a žalovaná bez meškania zamestnala už dňa 1.7.2016 inú osobu, pričom\nneprebehlo ani výberové konanie a voľné miesto mu nebolo ani ponúknuté. Tieto skutočnosti súd prvej\ninštancie neskúmal a nezaoberal sa všetkými dôkazmi rovnako, pričom navyše ide o spor s ochranou\nslabšej strany. K vznesenej námietke premlčania poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k.\n22C/372/2009-429, zo dňa 12.10.2015 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Co/25/2016-524,\nzo dňa 21.7.2016 a mal za to, že premlčacia lehota ešte neuplynula. Záver súdu prvej inštancie o\npremlčaní tiež považoval za nepreskúmateľný, nakoľko si uplatnil dva nároky na náhradu škody a to\nod 30.6.2011 do 30.11.2011 a druhý nárok od 1.12.2011, pričom z napadnutého rozsudku nevyplýva,\nktorého nároku sa malo údajné premlčanie týkať a navyše s týmto nárokom bola podaná žaloba dňa\n26.6.2014, teda v lehote dvoch rokov, keď sa o škode a o tom kto za ňu zodpovedá dozvedel. Uviedol, že\nsvoje finančné nároky uplatnil v žalobe ako dôsledok protiprávneho konania žalovanej, avšak súd prvej\ninštancie, hoci ide o spor s ochranou slabšej strany neskúmal nároky, ktoré boli vyčíslené a žalovanou\nneboli v rámci procesnej obrany spochybnené a preto ich treba považovať za nesporné. Dôvodil, že\ntým, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy (odsek 21 napadnutého rozsudku), porušil jeho právo na\nspravodlivý proces, a navyše v čase navrhnutia dôkazov nemal skutkový stav za objasnený, pričom s\npoukazom na relevantné právne normy (Ústava SR, Civilný sporový poriadok ), ako aj ustálenú judikatúru\n(rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/1999, sp. zn.\nI. ÚS 54/02, sp. zn. III. ÚS 72/2010, sp. zn. IV. ÚS 1/02, sp. zn. II. ÚS 174/04, sp. zn.\nIII. ÚS 117/07, sp. zn. III. ÚS 191/05 a sp. zn. IV. ÚS 115/03, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. ObdoV/56/2002) mal za to, že boli naplnené ním uvedené odvolacie dôvody.\n23. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny potvrdiť. Uviedla, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších vyjadrení a právnej\nargumentácie v nich obsiahnutej. Mala za to, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia\na dokazovania vo vzťahu k existencii jeho nárokov, nakoľko v konaní využíval argumentáciu bez\nopory v právnych predpisoch alebo ním predložených dôkazoch. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu,\nže odvolaním napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko sa súd prvej inštancie zodpovedne\n\nzaoberal skutkovým stavom a jeho objektívnym ustálením a vykonal všetky dôkazy, ktoré strany sporu\nna podporu svojej argumentácie navrhli. K žalobcom vytýkanému diskriminačnému konaniu uviedla,\nže žalobca nešpecifikoval, z akého právneho predpisu odvodzuje samotnú nezákonnosť a neplatnosť\nkonania, resp. diskriminačnosť konania žalovanej; rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu\nprávneho úkonu a nemožno ho súdom preskúmavať; Zákonník práce neukladá žalovanej povinnosť\nvysvetľovať zamestnancovi dotknutému organizačnou zmenou podstatu a dôvody prijatia rozhodnutia o\nvykonaní organizačnej zmeny a tiež žiadnym spôsobom nešpecifikuje spôsob takéhoto vysvetlenia. Bola\nnázoru, že v postavení zamestnávateľa má právo v medziach zákona určovať/regulovať počet svojich\nzamestnancov a ich kvalifikačné zloženie podľa svojho uváženia tak, aby zamestnávala len taký počet\nzamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jej potrebám a pri prijatí rozhodnutia o\norganizačnej zmene boli riadne dodržané všetky zákonné postupy vrátane jej prerokovania odborovou\norganizáciou, čo potvrdili vo svojej výpovedi svedkovia Y. E. C. E. H., ktorí boli členmi odborovej\norganizácie, ktorá dané organizačné zmeny prerokovávala. Ani jeden zo spomenutých svedkov v\ndanom čase nenamietal diskriminačnosť konania, neférovosť, neadekvátnosť požiadavky na zavedenie\ncudzieho jazyka a v žiadnej písomnosti takáto skutočnosť nie je ani len zaznamenaná. Zdôraznila,\nže žalobca bol neprerušene od roku 1990 v pracovnoprávnom vzťahu so žalovanou, pričom sa v\nrámci vysporiadavania štátnozamestnaneckého pomeru dňa 1.12.2011 dohodol (písomne súhlasil) na\nDodatku k služobnej zmluve o trvalom preložení na štátnozamestnanecké miesto vo funkcii hlavný radca,\nv platovej triede 8, v odbore štátnej služby 7 - Kontrola, sťažnosti a petície, vnútorný audit na odbore\nSekretariát vedúceho Národnej rady SR, keď nenamietal neplatnosť uvedeného dodatku, resp. jeho\nneplatnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Zároveň nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním\nžalovanej a vznikom škody na zdraví, pričom dodala, že nárok na náhradu škody na zdraví má v plnom\nrozsahu za premlčaný.\n24. Odmietla tvrdenia žalobcu o diskriminačnosti konania, ktorej sa mala dopustiť zavedením jazykovej\npožiadavky ovládania cudzieho jazyka pri obsadzovaní postu tajomníka Výboru Národnej rady SR\npre financie a rozpočet, nakoľko žalobca žiadnym relevantným dôkazom opodstatnenosť uvedeného\ntvrdenia nepreukázal. V danej súvislosti s nárokmi žalobcu ohľadne diskriminačnosti konania opätovne\npoukázala na to, že chránené dôvody, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná v oblasti\npracovnoprávnych, obdobných a súvisiacich vzťahov, sú vymenované v § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004\nZ. z., pričom ich výpočet môžu ďalej rozširovať osobitné zákony, v danom prípade § 4 ods. 3 zákona\nč. 400/2009 Z. z.. Argumentovala, že žalobca nepreukázal ani jeden z chránených dôvodov, na\nzáklade ktorého malo dôjsť k jeho diskriminácii. Nestotožnila sa s názorom žalobcu, že mala stanoviť\nrovnaké kvalifikačné kritériá pre výkon pozície tajomníka na všetkých výboroch Národnej rady SR, čo\npovažovala za nereálnu a nezmyselnú požiadavku, keďže žalobca nezohľadnil zameranie (pracovnú\nnáplň) jednotlivých výborov a tým aj kvalifikačné predpoklady zamestnancov na výkon práce v tom\nktorom výbore. Bola názoru, že je plne v kompetencii žalovanej určovať, aké kvalifikačné predpoklady by\nmal zamestnanec na pozícii tajomníka napĺňať, tak aby bolo možné čo najefektívnejšie plniť ciele a úlohy\nvýboru. Dodala, že k stanoveniu nových kvalifikačných predpokladov neprišlo len vo Výbore Národnej\nrady SR pre financie a rozpočet, ale aj pri iných výboroch Národnej rady SR, nakoľko pozície tajomníkov\nvo výboroch Národnej rady SR si postupne vyžiadali v rámci parlamentnej spolupráce so zahraničím\nnevyhnutnosť ovládať cudzie svetové jazyky. Ďalším rozhodujúcim faktorom bola tá skutočnosť, že v\ndruhom polroku 2016 predsedala Slovenská republika Rade Európskej únie, pričom činnosti smerujúce\nk príprave a prevzatiu predsedníctva sa započali podstatne skôr. Dodala, že poradie predsedníctiev\nbolo určené rozhodnutím Rady zo dňa 1.1.2007, z čoho vyplýva, že v čase zavedenia požiadavky na\novládanie cudzieho svetového jazyka disponovala objektívnym dôvodom na túto zmenu kvalifikačných\npredpokladov na danej štátnozamestnaneckej pozícii, t. j. požiadavka na úroveň ovládania jedného\ncudzieho svetového jazyka bola objektívne odôvodnená, primeraná a nevyhnutná. Zdôraznila, že\nžalobca opomenul základnú podmienku možnej diskriminácie a to podmienku porovnateľnosti situácie\n- nerovnakého zaobchádzania jednej osoby s inou osobou za dodržania tých istých podmienok, t. j.\naby požadovala od niektorého z uchádzačov na výkon funkcie tajomníka Výboru Národnej rady SR\npre financie a rozpočet iné kritériá (napr. znalosť cudzieho jazyka) na rozdiel od ostatných uchádzačov\nna výkon tej istej funkcie, tajomníka toho istého výboru. Výpovede svedkov H. B. C. E. Š. vyhodnotila\nzároveň ako účelové a zaujaté, nakoľko obaja svedkovia vedú so žalovanou aktívne pracovnoprávne\nspory, vzájomne si svedčia a ich výpovede sa obsahovo nemenia.\n25. K neplatnosti výpovede uviedla, že argumentácia žalobcu neobstojí, nakoľko s prihliadnutím na §\n61 ods. 2 Zákonníka práce, nie je možné dodatočne meniť dôvod výpovede, pričom v novej výpovedi\n\nnemenila dôvod výpovede, ale odstránila zrejmú chybu v písaní v dátume ukončenia služobného\npomeru. Dôvodila, že za zmenu výpovedného dôvodu nemožno považovať zmenu dátumu ukončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu chyby v písaní, na ktorú prišla sama, pričom o uvedenej\nskutočnosti informovala žalobcu a doručila mu novú, opravenú výpoveď. Poukázala na to, že výpoveď\nspĺňala všetky formálne a obsahové náležitosti, a preto konaním žalovanej nebol žalobca uvedený do\nomylu a tiež nemohla vzniknúť žiadna pochybnosť o tom, k akému dátumu bola výpoveď účinná. Bola\nnázoru, že v konaní jednoznačne preukázala, že v čase doručenia výpovede žalobcovi nemala pre\nžalobcu iné vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto. S poukazom na § 47\npísm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. uviedla, že neporušila svoju zákonnú povinnosť tým, keď neponúkla\nžalobcovi ako štátnemu zamestnancovi miesto koordinátora akcií spojených s prenájmom, ktoré nebolo\nštátnozamestnaneckým miestom. Za nepravdivé považovala tvrdenia žalobcu, že predmetné miesto\nkoordinátora akcií bolo identické s miestom alebo pracovnou náplňou, ktoré zastával žalobca, nakoľko\nnešlo o štátnozamestnanecké miesto, ale o výkon prác vo verejnom záujme, toto miesto bolo kreované\nna úplne inom odbore, s odlišnou pracovnou náplňou, keď zároveň prišlo k zmene organizácie práce\nv rámci organizácie.\n26. K námietke žalobcu vznesenej v odvolaní ohľadne „včasného“ prerokovania výpovede zástupcami\nzamestnancov vopred, resp. k popieraniu tejto skutočnosti žalobcom z dôvodu skorších dátumov\npísomného vyhotovenia výpovede žalovaná uviedla, že bola povinná skončenie služobného pomeru\njednostranným právnym úkonom voči žalobcovi predložiť zástupcom zamestnancov na prerokovanie, k\nčomu aj prišlo. Namietaná nezrovnalosť v dátume, na ktorú poukázal žalobca, je aj s prihliadnutím na §\n74 a § 237 Zákonníka práce nedôvodná, keďže prerokovanie bolo potrebné uskutočniť zrozumiteľným\nspôsobom a vo vhodnom čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu, pričom na\ntieto účely zamestnávateľ poskytuje zástupcom zamestnancov potrebné informácie, konzultácie a\ndoklady a v rámci svojich možností prihliada na ich stanoviská. Medzi základné náležitosti žiadosti\nzamestnávateľa o prerokovanie výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru patrí\npísomná forma, prejav vôle obsahujúci požiadavku na prerokovanie skončenia pracovného/služobného\npomeru a preukázateľné doručenie zástupcom zamestnancov. Doplnila, že z uvedeného jednoznačne\nvyplýva, že začiatok prerokovania sa má po právnej stránke viazať na písomnú žiadosť zamestnávateľa,\nktorú predloží orgánu zástupcov zamestnancov, k čomu došlo. Súčasťou písomnej žiadosti je,\nže sa musí zamestnávateľ zrozumiteľne vyjadriť, o akom právnom úkone sa prerokovanie má\nuskutočniť. Preto súčasťou prerokovania musí byť aj návrh právneho úkonu, s presne a jednoznačne\nvymedzenými obsahovými a formálnymi náležitosťami, preto ako nezmyselné označila, aby odborový\norgán prerokovával výpoveď štátneho zamestnanca, ktorej formu a obsahové znenie by nepoznal. Ďalej\nargumentovala, že samotná skutočnosť, že písomná podoba výpovede bola pripravená skôr, ako prišlo\nk jej prerokovaniu, je len logickým záverom vyššie uvedeného, pričom táto skutočnosť nespôsobuje\nnezákonnosť celého procesu a to najmä aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že prejav vôle žalovanej\nskončiť služobný pomer so žalobcom bol urobený až po prerokovaní výpovede v odborovom orgáne, t. j.\nnadobudnutiu účinkov výpovede predchádzalo jej prerokovanie v odboroch. V tejto súvislosti poukázala\naj na právne závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2007.\n27. Rozporovala tiež tvrdenie žalobcu, že v konaní uplatnené finančné nároky v rámci procesnej\nobrany nespochybnila, resp. že nepredložila dôkazy potvrdzujúce opak ich žalobcom vykonaného\nvyčíslenia a preto ich treba považovať za nesporné, nakoľko okrem vznesenej námietky premlčania\ntiež rozporovala finančné nároky čo do ich výšky, pričom to bol práve žalobca, ktorý sa v priebehu\ncelého konania k rozporovaným skutočnostiam nevyjadril. Namietala nesprávny výpočet uplatnených\nfinančných nárokov, ktorý okrem iného žalobca vyčísloval ako rozdiel na mzde, ktorú poberal ako\ntajomník výboru a na mzde, ktorú poberal po svojom preložení a rozporovala tiež aj skutočnosť, že\nžalobca porovnával a vyčísloval rozdiel medzi hrubou mzdou, ktorú by poberal a čistou mzdou, ktorá\nmu bola vyplácaná po preložení, čo považovala za nesprávne.\n28. Žalobca v odvolacej replike zotrval na všetkých svojich vyjadreniach. Mal za to, že tvrdenia žalovanej\nmajú všeobecný charakter, neopierajú sa o právnu argumentáciu a sú rozporuplné, pričom ich odmietol\nako celok.\n29. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu nereagovala.\n30. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\n\nC. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý\nverejný záujem a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku, ktorým\nzamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že zrušenie miesta štátneho radcu,\ntajomníka Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet a jeho opätovné vytvorenie a preloženie\nžalobcu od 1.12.2011 bolo diskriminačné, nezákonné a absolútne neplatné, v časti nároku na uloženie\npovinnosti zaplatiť náhradu finančnej ujmy v sume 6.263,90 eura a 19.149,82 eura, ako aj na uloženie\npovinnosti zaplatiť odvody Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni z priznanej náhrady\nfinančnej ujmy, vecne správny (petity I. až III. žaloby v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie č. k.\n14Cpr/8/2014-325, zo dňa 4.1.2019), preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. v danej časti potvrdil;\nv zostávajúcej zamietajúcej časti (petity V. až IX. žaloby v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie č.\nk. 14Cpr/8/2014-325, zo dňa 4.1.2019) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a preto je\npotrebné vec v uvedenej časti ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zrušiť a vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.11.2024 (§ 219\nods. 3 C. s. p.).\n31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal v prejednávanej veci viacerých nárokov, tak ako sú\nsumarizované v odseku 4 tohto rozsudku. V poradí prvým nárokom sa domáhal určenia, že zrušenie\nštátnozamestnaneckého miesta štátneho radcu, tajomníka Výboru Národnej rady SR pre financie\na rozpočet k 30.6.2011, jeho opätovné vytvorenie k 1.7.2011 a preloženie žalobcu od 1.12.2011 z\ntohto zrušeného štátnozamestnaneckého miesta na iné štátnozamestnanecké miesto u žalovanej bolo\ndiskriminačné, nezákonné a absolútne neplatné.\n32. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že nakoľko dodržiavanie zásady rovnakého\nzaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch, aj v iných druhoch právnych vzťahov spočíva v zákaze\ndiskriminácie z akéhokoľvek (teda nielen v § 2 ods. 1 Antidiskriminačného zákona) dôvodu, v prípade\ndomáhania sa ochrany práva na rovnaké zaobchádzanie je potrebné predovšetkým zisťovať, či existuje\nrozdielne zaobchádzanie s obeťou diskriminácie v porovnaní s inou osobou, ktorá sa nachádza\nv rovnakej alebo porovnateľnej situácii, či napadnutým konaním vznikla obeti diskriminácie nejaká\nnevýhoda a či medzi dôvodom rozdielneho zaobchádzania a vzniknutou nevýhodou je príčinná súvislosť.\nDôkazné bremeno v sporoch týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania spočíva\nprimárne na žalobcovi, ktorý musí preukázať skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usúdiť, že došlo\nk priamej diskriminácii predstavujúcej konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza\nmenej priaznivo ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou\nv porovnateľnej situácii (§ 2a ods. 2 Antidiskriminačného zákona) alebo k nepriamej diskriminácii\njeho osoby, teda či navonok neutrálnym predpisom, rozhodnutím alebo praxou bola dotknutá osoba\nznevýhodnená v porovnaní s inou osobou, pričom nepriamou diskrimináciou nie je, ak takýto predpis,\nrozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú\nprimerané a nevyhnutné na dosiahnutie takéhoto záujmu (§2a ods. 3 Antidiskriminačného zákona).\n33. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcu smerujúcou k uvedenému nároku odvolací súd\nkonštatuje, že žalobca za diskriminačnú označil jedinú novú požiadavku žalovanej pri obsadzovaní\nod 1.7.2011 znovuvytvoreného miesta, ktoré do jeho zrušenia k 30.6.2011 zastával, spočívajúcu v\novládaní cudzieho svetového jazyka slovom aj písmom, keďže u tajomníkov ostatných výborov (okrem\nzahraničného výboru a výboru pre európske záležitosti) takáto požiadavka v danom čase nebola\nstanovená.\n34. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že tajomníci ostatných výborov Národnej rady SR\nnepredstavujú pre vyhodnotenie danej kvalifikačnej požiadavky žalovanej (ako zamestnávateľa žalobcu)\nosoby v porovnateľnej situácii, nakoľko je zrejmé, že vzhľadom na rôzne zameranie výborov kvalifikačné\npredpoklady zamestnancov na výkon práce štátneho radcu, tajomníka výboru nemôžu byť totožné\na určenie týchto kritérií je na zamestnávateľovi, ktorému patrí oprávnenie stanovovať počet svojich\nzamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby to zodpovedalo jeho potrebám. V konaní nebolo\nsporné, že už od roku 2007 bolo známe, že Slovenská republika bude predsedať Rade Európskej únie\nv druhom polroku roku 2016, teda ovládanie cudzieho jazyka bolo primeranou a dôvodnou potrebou\nžalovanej, pričom časový rámec stanovenia tejto kvalifikačnej požiadavky pre jednotlivé pozície a výbory\nspočíval na žalovanej s ohľadom na jej aktuálne potreby.\n\n35. Nakoľko teda žalobca nepreukázal, že by v súvislosti so stanovenou jazykovou požiadavkou došlo\nk rozdielnemu zaobchádzaniu so žalobcom v porovnaní s inou porovnateľnou osobou, odvolací súd\nv zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná požiadavkou ovládania\ncudzieho svetového jazyka pri obsadzovaní postu tajomníka Výboru Národnej rady SR pre financie a\nrozpočet neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania v zmysle § 2 ods. 1 Antidiskriminačného zákona\nv spojení s § 4 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe.\n36. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti daného nároku, keď\nnebolo zistené diskriminačné konanie žalovanej voči žalobcovi a v zhode s argumentáciou súdu\nprvej inštancie (odsek 23 napadnutého rozsudku), na ktorú v podrobnostiach odkazuje, ani žiadny\ndôvod nezákonnosti a absolútnej neplatnosti konania žalovanej v súvislosti so zrušením predmetného\nštátnozamestnaneckého miesta k 30.6.2011, jeho opätovným vytvorením k 1.7.2011 a preložením\nžalobcu od 1.12.2011\n37. V nadväznosti na uvedený záver je nevyhnutné konštatovať absenciu právneho základu aj pri ďalších\nsúvisiacich žalobcom uplatnených nárokoch na náhradu finančnej ujmy v sume 6.263,90 eur spôsobenej\nv dôsledku neplatného zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta k 30.6.2011 a následného\nzdravotného kolapsu žalobcu a zníženia jeho príjmu počas doby práceneschopnosti a na náhradu\nfinančnej ujmy 19.149,82 eura spôsobnej žalobcovi v dôsledku zrušenia jeho štátnozamestnaneckého\nmiesta k 30.6.2011 a následného neplatného preloženia žalobcu od 1.12.2011 s podstatným znížením\npríjmu od 1.12.2011, ako aj na uloženie povinnosti zaplatiť zo súdom priznanej finančnej ujmy odvody\nSociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni (petity II. a III. žaloby v zmysle uznesenia súdu\nprvej inštancie č. k. 14Cpr/8/2014-325, zo dňa 4.1.2019) a to z dôvodu ich viazanosti na dôvodnosť\nprimárneho nároku žalobcu uplatneného v prejednávanej veci.\n38. Z dôvodu, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými\nby preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní\nvyhodnotil ako irelevantné, teda také, ktoré by aj v prípade preukázania neboli spôsobilé zmeniť\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti; rozsudok súdu prvej inštancie preto v\npredmetnej časti (petity I. až III. žaloby v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 14Cpr/8/2014-325,\nzo dňa 4.1.2019) v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.\n39. K odvolacej argumentácii žalobcu vo vzťahu k ďalším uplatneným nárokom, ktorými sa domáhal\nurčenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru medzi žalovanou a žalobcom na základe\nvýpovedí zo dňa 7.6.2016 a zo dňa 15.6.2016 a s tým súvisiacich nárokov na zaplatenie náhrady platu\nza dobu od neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (k 31.8.2016) do právoplatnosti\nrozsudku a zaplatenie odvodov na sociálne a zdravotné poistenie (petity V., VIII. a IX. žaloby v zmysle\nuznesenia súdu prvej inštancie č. k. 14Cpr/8/2014-325, zo dňa 4.1.2019) odvolací súd konštatuje, že ak\nsúd prvej inštancie dospel k skutkovému záveru, že žalovaná podaním uvedených výpovedí neporušila\n§ 61 ods. 2 Zákonníka práce a že neidentifikoval žiadne iné hmotnoprávne nedostatky výpovede zo dňa\n15.6.2016, predmetné skutkové závery nemožno preskúmať z dôvodu absencie zisteného skutkového\nstavu v súvislosti s danými nárokmi.\n40. Je potrebné tiež uviesť, že skutkový stav a z neho plynúce skutkové zistenia a právne posúdenie\núplne absentujú aj pri nárokoch žalobcu na úpravu služobného posudku zo dňa 15.8.2016 a na\nposkytnutie kópií a odpisov všetkých písomností nachádzajúcich sa v osobnom spise žalobcu (petity VI.\na VII. žaloby v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie\nč. k. 14Cpr/8/2014-325, zo dňa 4.1.2019), pričom odvolací súd dodáva, že uvedené nároky nie sú\nviazané na ostatné žalobcom v prejednávanej veci uplatnené nároky.\n41. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti námietky žalobcu, že napadnuté\nrozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá v danej časti požiadavkám kladeným na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, ktoré by bolo vnútorne konzistentné a dalo jasné a zrozumiteľné odpovede\nna relevantné právne a skutkovo súvisiace otázky vo vzťahu k vyššie uvedeným žalobcom uplatneným\nnárokom. Súd prvej inštancie tým znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n42. Keďže uvedené nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. v časti, v ktorej sa žalobca\ndomáhal určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru medzi žalovanou a žalobcom\nna základe výpovedí zo dňa 7.6.2016 a zo dňa 15.6.2016, uloženia povinnosti upraviť žalovanou\nvydaný služobný posudok zo dňa 15.8.2016, uloženia povinnosti poskytnúť žalobcovi kópie a odpisy\nvšetkých písomností v jeho osobnom spise, zaplatenia náhrady platu za dobu od neplatného skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru (ku dňu 31.8.2016) do právoplatnosti rozsudku a zaplatenia odvodov\nza žalobcu na sociálne a zdravotné poistenie (petity V. až XI. žaloby v zmysle uznesenia súdu prvej\ninštancie č. k. 14Cpr/8/2014-325, zo dňa 4.1.2019) zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vrátil vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n43. V novom konaní sa súd prvej inštancie vysporiada s argumentáciou strán konania vo vzťahu k\nuvedeným nárokom a svoje závery o skutkových zisteniach relevantných vo vzťahu k predmetným\nnárokom (vrátane záverov viažucich sa k zákonným podmienkam uplatnenia nároku na určenie\nneplatnosti výpovede pri žalobcom označených výpovediach) a tiež aj svoje závery o právnom posúdení\nodôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p., pričom v novom rozhodnutí rozhodne aj o\nnáhrade trov konania (§ 396 ods. 3\nC. s. p.).\n44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Cpr/5/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:c0391d55-246a-4b34-ab3b-d9f289b264c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 191/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/05 z 12. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-12", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0391d55-246a-4b34-ab3b-d9f289b264c9"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "16db70e1-7e3b-43f9-b5eb-302a498cff98:aca260b3-009d-4ad8-b18c-175a73784ef0", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/25/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/25/2016 z 21. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/16db70e1-7e3b-43f9-b5eb-302a498cff98:aca260b3-009d-4ad8-b18c-175a73784ef0"}, {"guid": "356dd250-1d06-4b40-80a7-7f1cf49242af:85acd9f2-c34d-40bb-be15-3b2ecb0c32c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cpr/5/2014", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 14Cpr/5/2014 z 18. 12. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2014-12-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/356dd250-1d06-4b40-80a7-7f1cf49242af:85acd9f2-c34d-40bb-be15-3b2ecb0c32c4"}, {"guid": "c2c237e8-6b59-4e37-9856-e30c0d2628ed:c53c5912-6772-4768-89ee-99247c7547b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cpr/8/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 14Cpr/8/2014 z 18. 8. 2014", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2014-08-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c2c237e8-6b59-4e37-9856-e30c0d2628ed:c53c5912-6772-4768-89ee-99247c7547b6"}], "citovane_v": []}