{"guid": "33a884f4-e444-4062-b4d7-3fcf9335019a:47a3fd25-286e-4b90-8c71-045302cdeca2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1114219099.1", "spisova_znacka": "1Cob/15/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/15/2023 z 27. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. júna 2024, sp. zn. 1Cob/15/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1114219099.1", "identifikacne_cislo": "1114219099", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Marková", "sudca_id": 1396, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-markova-1396", "datum_vydania": "2024-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47a3fd25-286e-4b90-8c71-045302cdeca2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1114219099.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1114219099.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1114219099.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/15/2023\n1114219099\n27. 06. 2024\nJUDr. Viera Marková\nECLI:SK:KSBA:2024:1114219099.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek\nsenátu JUDr. Renáty Šiškovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: KLÁN Slovakia s.r.o.,\nso sídlom Štefánikova 21, 811 05 Bratislava, IČO: 35 959 371, právne zastúpeného: JUDr. Martin Janáč,\nadvokát, Wilsonova 3, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna\nInsurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Felix\nNeupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie\n36.135 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I pod\nč.k. 37Cb/78/2015-375 zo dňa 20.07.2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/78/2015-375 zo dňa\n20.07.2022 v napadnutej zaväzujúcej časti vo výroku I. a v súvisiacom výroku IV. o nároku na náhradu\ntrov prvoinštančného konania\npotvrdzuje.\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške\n100%.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 314.028 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo\nsumy 133.353 eur od 30.05.2014 do zaplatenia a vo výške 8% ročne zo sumy 108.405 eur od 10.05.2017\ndo zaplatenia, zo sumy 36.135 eur od 22.06.2021 do zaplatenia a zo sumy 36.135 eur od 20.07.2022 do\nzaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v II. výroku súd vo zvyšku žalobu zamietol,\nvo výroku III. zamietol vzájomnú žalobu žalovaného a vo výroku IV. priznal žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100% voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Súd prvej inštancie tak rozhodol\ns poukazom na ustanovenia § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 420 ods. 1, § 451 ods. 1 a ods. 2 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „Občiansky zákonník alebo OZ“), § 1 ods. 1, § 261 ods.\n1, § 387 ods. 1, § 397, § 398, § 369 ods. 1 a ods. 2, § 566 ods. 1, § 574 ods. 1 a ods. 3 zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „ObZ“), § 255 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou\nsúdu dňa 30.06.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu vo výške 36.135 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 36.135 eur\nod 30.05.2014 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 14.10.2005 uzavrel ako\nmandatár a so žalovaným ako mandantom mandátnu zmluvu, ktorej predmetnom bolo, že žalobca pre\nžalovaného zabezpečí predaj zvyškov - u žalovaného poistených - motorových vozidiel, pochádzajúcich\n\nz likvidovaných poistných udalostí. Žalobca bol v súlade s čl. III bod. 3 a čl. VI mandátnej zmluvy\npovinný zabezpečiť pre žalovaného odstavné parkovisko pre uskladnenie vyššie uvedených motorových\nvozidiel v obci Rudno nad Hronom. Žalobca mal oprávnenie užívať toto odstavné parkovisko na základe\nnájomnej zmluvy o prenájme plôch zo dňa 18.12.2005, uzavretej medzi žalobcom (ako užívateľom)\na spoločnosťou KLÁN, s. r. o., so sídlom Klánova 332/35, Praha, Česká republika, IČO: 452 81 564,\npričom vlastník pozemku je jedným zo spoločníkov žalobcu. Na základe preberacích protokolov žalobca\npočas platnosti mandátnej zmluvy prevzal a uskladnil na odstavnom parkovisku 30 ks motorových\nvozidiel, ktoré sú špecifikované v preberacích protokoloch. Výpoveďou zo dňa 10.05.2010 žalovaný\nmandátnu zmluvu vypovedal, pričom táto bola žalobcovi doručená dňa 30.05.2010, teda mandátna\nzmluva skončila dňa 30.06.2010. Motorové vozidlá prevzaté za účelom ich predaja do dňa podania\nžaloby z areálu v Rudne nad Hronom odvezené neboli. Z uvedených skutočností podľa žalobcu vyplýva,\nže žalovaný odo dňa 01.07.2010 užíva časť predmetnej nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu,\na to napriek viacerým výzvam žalobcu o odvezenie si vozidiel. Pokiaľ ide o cenu za uskladnenie\nmotorových vozidiel, obvyklú predstavuje 3,30 euro za deň a kus motorového vozidla, čo bolo potvrdené\naj zamestnancami žalovaného v e-mailovej komunikácii. Ako žalobca ďalej uviedol, žalobou sa domáhal\nzaplatenia pohľadávky za uskladnenie 30 ks motorových vozidiel iba za obdobie od 01.07.2010 do\n30.06.2011, teda za 365 dní (365 x 30 x 3,3 = 36.135 euro). Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný\ndostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov, uplatnil si žalobca aj úrok z omeškania z dlžnej\nsumy odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na plnenie určenej výzvou žalobcu zo dňa\n14.05.2014.\n3. Okresný súd Bratislava I vydal dňa 10.10.2014 v predmetnej veci platobný rozkaz sp. zn.\n55Rob/356/2014, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej sumy spolu s úrokmi z\nomeškania. Žalovaný v odpore voči predmetnému platobnému rozkazu argumentoval, že v e-mailovej\nkomunikácii so žalobcom je uvedené, že k vysporiadaniu jeho pohľadávok dôjde po odpredaji vozidiel.\nMal za to, že predmetná podmienka je odkladacou podmienkou v zmysle § 36 ods. 2 OZ. Žalovaný ďalej\nuviedol, že posledná dražba motorových vozidiel, ktoré sa v danom areáli nachádzali, prebehla ešte dňa\n17.10.2009, pričom ku dňu výpovede mandátnej zmluvy, t.j. za osem mesiacov nebol žalobca schopný\nrealizovať ďalšiu dražbu. Žalovaný mal za to, že žalobca o výpovedi mandátnej zmluvy vedel minimálne\n4-5 týždňov pred jej účinnosťou, avšak ani vtedy nezabezpečil ich dražbu, aby tak znížil počet vozidiel.\nPodľa žalovaného mohla suma z vydražených vozidiel v júni 2009 dosiahnuť čiastku vo výške cca 48.510\neur. Mal tak za to, že nesplnením odkladacej podmienky mu nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi\nnároky spojené s uskladnením 30 ks motorových vozidiel. Žalovaný bol tiež toho názoru, že nakoľko\nžalobca žalovanému nikdy nepredložil faktúru za skladovanie vozidiel, si žalobca viedol o tejto položke\núčtovú evidenciu a viedol ju aj v účtovej závierke za roky 2010 a 2011. Žalovaný poukázal na ustanovenie\n§ 527 a nasl. ObZ. V tejto súvislosti si žalovaný voči uplatnenému nároku v zmysle § 97 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok uplatnil vzájomný návrh, ktorý spočíval v náhrade škody\nvzniknutej žalovanému z dôvodu, že žalobca neopatroval predmet uskladnenia s dostatočnou odbornou\nstarostlivosťou, pričom rozdiel v hodnote zvyškov skladovaných motorových vozidiel pri prevzatí a ku\ndňu skončenia skladovania, t.j. 30.06.2011, bude stanovený znaleckým posudkom.\n4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného odmietol tvrdenia, že by si strany sporu dojednali\nodkladaciu podmienku, pričom e-mailová komunikácia zo dňa 21.01.2011 obsahuje iba ak jednostranný\nprísľub žalovaného plniť, čo preukazuje existenciu pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Po skončení\nmandátnej zmluvy žalobca a žalovaný neuzavreli žiadny podmienený právny úkon, pričom dojednanie\nodkladacej podmienky nevyplýva ani z komunikácie strán sporu z januára 20111 ani z apríla 2011.\nŽalobca ďalej uviedol, že žalovaný nespochybnil to, že 30 ks motorových vozidiel sa v čase od\n01.07.2010 do 30.06.2011 nachádzalo v areáli Rudne nad Hronom, ani skončenie mandátnej zmluvy\nbez udania dôvodov, a preto jeho vyjadrenia o nespokojnosti so službami žalobcu považuje vzhľadom\nna prebiehajúce súdne konanie za účelové a nemajúce žiadnu relevanciu k skončeniu mandátnej\nzmluvy. Navyše, odpredaj vozidiel už nemohol v zmysle predmetnej mandátnej zmluvy vykonávať\nžalobca. Žalobca súhlasil, že nevysporiadané vzťahy medzi žalobcom a žalovaným z predmetnej\nmandátnej zmluvy - nezaplatenie výťažku z dražby - sú predmetom konania na súde prvej inštancie\npod sp. zn. 27Cb/44/2012. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovanému neboli nikdy predložené faktúry za\nskladovanie motorových vozidiel, neznamená to, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému neexistuje.\nNakoľko v predmetnom prípade išlo zo strany žalovaného o užívanie odstavnej plochy v areáli Rudno\nnad Hronom po 30.06.2010 bez právneho titulu, nebol žalobca povinný vystavovať faktúry a tiež ani\nskutočnosť, že by o takejto položke neúčtoval, neznamená, že takýto nárok neexistuje. K namietanému\n\nzníženiu hodnoty motorových vozidiel žalobca uviedol, že z mandátnej zmluvy nevyplývala povinnosť\nžalobcu prevzaté motorové vozidlá špeciálne uskladniť, pričom tieto sú bežne skladované na voľnom\npriestranstve vystavené pôsobeniu vplyvov počasia. Žalovanému nič mu nebránilo si ich odtiaľ odviesť\na splniť si minimálne všeobecnú prevenčnú povinnosť pred vznikom údajnej škody. Vo vzťahu k nároku\nžalovaného na náhradu škody za údajné poškodzovanie dobrého mena žalovaného žalobca uviedol, že\nz dôvodu absencie riadneho označenia protiprávneho konania, výšky škody, príčinnej súvislosti ako i\noznačenia dôkazov ho považuje za nedôvodný a fiktívny. Návrhom na zmenu žaloby doručeným súdu\nprvej inštancie dňa 12.06.2015 si žalobca uplatnil pohľadávky aj za ďalšie obdobie, t.j. od 07.07.2011\ndo 30.06.2012 v celkovej sume 36.135 eur, ktoré pripočítal k už uplatnenej istine a rovnako tak si z tejto\nsumy uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 36.135 eur od 30.05.2014\ndo zaplatenia. Žalobca si tak celkovo uplatnil sumu 72.270 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n9,25% ročne zo sumy 72.270 eur od 30.05.2014 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 30.11.2015 súd prvej\ninštancie pripustil zmenu žaloby v zmysle predloženého návrhu.\n5. Žalovaný sa podaním doručeným dňa 16.09.2016 vyjadril tak, že trvá na podanej vzájomnej žalobe\nv zmysle § 147 CSP, ktorou sa domáhal náhrady škody vo výške 41.430 eur, spočívajúcej v tom, že\nžalobca neuskutočnil dražbu vozidiel, hoci tak mohol a mal urobiť. Má sa jednať o reálnu hodnotu,\nktorú mohol žalovaný v rámci dražby získať, keby žalobca postupoval v súlade s mandátnou zmluvou.\nŽalovaný poukázal na ponukové karty dokladujúce najvyššiu ponuku, aj keď k dražbe nedošlo. Žalovaný\ntiež uviedol, že motorové vozidlá, ktoré sa nachádzajú v areáli Rudno nad Hronom, sú v evidencii\nmotorových vozidiel prepísané na žalobcu, a preto žalovaný spochybnil žalobcom uplatnený nárok na\núhradu nákladov za skladovanie. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava\nI prebieha pod sp. zn. 9C/131/2014 konanie, ktorého predmetnom je vypratanie nehnuteľnosti (areál v\nRudne nad Hronom).\n6. Dňa 12.10.2016 bol súdu doručený návrh žalobcu na zmenu žaloby a doplnenie listinných\ndôkazov, ktorým si uplatnil svoje pohľadávky za ďalšie obdobie od 21.10.2012 do 30.06.2013 (vydania\nbezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.07.2012 do 20.10.2012 sa žalobca domáha započítať voči\nžalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27Cb/44/2012, pričom ešte\nnebolo právoplatne skončené) v celkovej sume 24.948 eur, ktoré pripočítal k už uplatnenej istine a\nrovnako si z tejto sumy uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 24.948 eur\nod 30.05.2014 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil sumu 97.218 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n9,25% ročne zo sumy 97.218 eur od 30.05.2014 do zaplatenia. Dňa 19.06.2017 bol súdu opäť doručený\nnávrh žalobcu na zmenu žaloby, ktorým si uplatnil svoje pohľadávky za ďalšie obdobie, žalobca si tak\ncelkovo uplatnil sumu 133.353 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 133.353\neur od 30.05.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.11.2017 pripustil zmenu\nžaloby v zmysle predloženého návrhu.\n7. Žalovaný v podaní doručenom dňa 08.01.2018 konštatoval, že pre určenie povinnosti žalovaného\nuhradiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie za skladovanie motorových vozidiel po ukončení mandátnej\nzmluvy je právne významná otázka týkajúca sa vlastníctva predmetných vozidiel. Nakoľko žalovaný\nnikdy nebol vlastníkom predmetných motorových vozidiel, nemohlo podľa jeho názoru dôjsť k\nbezdôvodnému obohateniu sa.\n8. Podaniami doručenými súdu prvej inštancie dňa 15.06.2018, 25.06.2019, 24.06.2020, 21.06.2021 a\ndňa 21.06.2022 rozšíril žalobca v žalobe uplatnený nárok tak, že si uplatňoval svoje pohľadávky aj za\nobdobie od 01.07.2014 do 30.06.2015, od 01.07.2015 do 30.06.2016, od 01.07.2016 do 30.06.2017,\nod 01.07.2017 do 30.06.2018 a od 01.07.2018 do 30.06.2019 v celkovej výške 314.028 eur spolu s\núrokom z omeškania vo výške 9,28% ročne zo sumy 133.353 eur od 30.05.2014 do zaplatenia a vo\nvýške 8% ročne zo sumy 108.405 eur od 10.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 36.135 eur od 22.06.2021\ndo zaplatenia a zo sumy 36.135 eur od 21.06.2022 do zaplatenia. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej\ninštancie mal za to, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom\nnávrhu a rovnako, že zmena návrhu na začatie konania nemá za následok zmenu vo vecnej alebo\nkauzálnej príslušnosti súdu, vyhovel žalobcovým návrhom na rozšírenie uplatneného nároku.\n9. Súd prvej inštancie ustálil nesporné skutkové tvrdenia tak, že dňa 14.10.2005 uzavrel žalobca so\nžalovaným mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo zo strany žalobcu pre žalovaného zabezpečenie\nodpredaja zvyškov u žalovaného poistených motorových vozidiel pochádzajúcich z poistných udalostí.\n\nDňa 10.05.2010 žalovaný mandátnu zmluvu vypovedal, pričom k ukončeniu došlo dňa 30.06.2010.\nMotorové vozidlá prevzaté za účelom plnenia mandátnej zmluvy ostali na pozemku žalobcu aj po\nukončení mandátnej zmluvy. Nespornou bola aj obvyklá cena za nájom vo výške 3,30 eur/deň za\njedno motorové vozidlo. Za sporné podľa súdu prvej inštancie bolo, či je žalobcom uplatnený nárok\npremlčaný a riadne preukázaný, či došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, keď nie je vlastníkom\npredmetných vozidiel, ako aj skutočnosť, či bol žalovaným uplatnený nárok na náhradu škody dostatočne\npreukázaný a či nie je premlčaný.\n10. Ako prvou sa súd zaoberal otázkou premlčania nárokov, ktorú vzniesol tak právny zástupca\nžalovaného na pojednávaní konanom dňa 24.08.2021, ako aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní\nkonanom dňa 20.07.2022. Dospel k záveru, že v danom prípade je pre posúdenie premlčania potrebné\naplikovať všeobecnú štvorročnú premlčaciu lehotu upravenú ObZ, a to aj napriek skutočnosti, že inštitút\nbezdôvodného obohatenia v ňom nie je upravený. Právna úprava bezdôvodného obohatenia obsiahnutá\nv Občianskom zákonníku je komplexnou úpravou a uplatňuje sa tak v občianskoprávnych, ako aj v\nobchodnoprávnych vzťahoch. Skutočnosť, že Obchodný zákonník nemá vlastnú úpravu bezdôvodného\nobohatenia, neznamená, že záväzkový vzťah vzniknutý medzi tým, kto sa obohatil, a tým, na úkor\nkoho sa obohatil, nemôže byť svojou povahou obchodným vzťahom. Rovnako tak skutočnosť, že\nObchodný zákonník výslovne neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby a jej dĺžku, pokiaľ ide o právo\nna vydanie bezdôvodného obohatenia, však neznamená nevyhnutnosť aplikácie úpravy Občianskeho\nzákonníka, ale len to, že tieto otázky treba riešiť podľa všeobecných ustanovení o premlčaní v ObZ (pozri\nrozsudok NS ČR z 31. mája 2007, sp. zn. 33Odo/247/2005, rozsudok NS SR z 6. mája 2008, sp. zn.\n4Obo 202/2007). Súd ustálil začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle § 391 ObZ, kedy pri právach\nvymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde.\nTýmto dňom je deň 01.07.2010, teda doba začiatku bezdôvodného obohatenia, pričom posledným dňom\nštvorročnej lehoty bol deň 01.07.2014. Nakoľko si žalobca svoj nárok na súde uplatnil dňa 30.06.2014,\nk jeho premlčaniu nedošlo. Vo vzťahu k nároku uplatneného žalovaným na náhradu škody, postupoval\nsúd prvej inštancie v zmysle § 398 ObZ. Ako teda žalovaný uviedol, k vzniku škody malo dôjsť tým, že\nžalobca v roku 2010 nepostupoval v zmysle mandátnej zmluvy, kedy neuskutočnil dražbu vozidiel a tým\nstratil žalovaný možnosť získať výťažok za ich predaj. Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na\nskutočnosť, že si žalovaný tento nárok uplatnil až podaním doručeným súdu dňa 16.09.2016, teda po\nuplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 398 ObZ, nárok uplatnený žalovaným ako\nvzájomnú žalobu tak z dôvodu premlčania zamietol.\n11. Po vykonaní dokazovania ohľadom nároku žalobcu týkajúceho sa vydania bezdôvodného\nobohatenia na základe plnenia bez právneho dôvodu mal súd prvej inštancie dostatočne preukázaný\nnárok žalobcu vyplývajúci z obchodnoprávneho vzťahu medzi ním a žalovaným založeným mandátnou\nzmluvou, pričom jej ukončením dochádzalo na strane žalovaného (správne malo byť žalobcu – pozn.\nodvolacieho súdu) k plneniu bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na\nrozhodnutie NS ČR z 24. júna 2008, sp. zn. 33 Odo 882/2006. Ďalej súd prvej inštancie ozrejmil, že v\npredmetnom prípade, kedy došlo k vypovedaniu mandátnej zmluvy, podľa ktorej bol žalobca povinný\nzabezpečiť miesto pre uskladnenie motorových vozidiel za účelom ich predaja, muselo byť žalovanému\n(mandantovi) jasné, že po tom, čo vypovedal predmetnú mandátnu zmluvu, bude jeho povinnosťou od\nžalobcu (mandatára) prevziať motorové vozidla u neho uskladnené, nakoľko jeho povinnosť pokračovať\nv plnení obsahu mandátnej zmluvy účinnosťou výpovede zanikla. Bol to práve žalovaný, ktorý bol s\npredmetnými motorovými vozidlami oprávnený nakladať ako likvidátor poistných udalostí, za ktoré bolo\nich vlastníkom vyplatené poistné plnenie. Preto po ukončení mandátnej zmluvy bol žalovaný uskladnené\nvozidla povinný od žalobcu prevziať, nakoľko tieto žalobca u seba skladoval len za účelom plnenia\nmandátnej zmluvy. Žalobca viackrát žalovaného vyzval na prevzatie uskladnených vozidiel, avšak\nbezúspešne. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že na žalovaného bolo podaných viacero\nskutkovo obdobných žalôb s tým rozdielom, že si žalobca uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia\nza iné obdobie, pričom prvoinštančné súdy tieto nároky žalobcovi priznali, čo potvrdili aj druhoinštančné\nsúdy v odvolacích konaniach (rozsudok OS BA I, sp. zn. 28Cb/329/2014 z 17.04.2015, rozsudok\nOS BA I, sp. zn. 28Cb/118/2015 z 27.11.2017). Ak teda žalovaný dobrovoľne ukončil zmluvný vzťah\nzaložený mandátnou zmluvou, bolo jeho povinnosťou myslieť na fakt, že motorové vozidlá nachádzajúce\nsa v priestoroch žalobcu sú tam v záujme žalovaného a tým, že ich tam zanechal aj po ukončení\nmandátnej zmluvy, sa obohatil, nakoľko žalobca tieto vozidlá uskladňoval aj bez existujúceho právneho\ndôvodu. Žalovaný sa teda obohatil tým, že získal majetkový prospech spočívajúci v skladovaní 30ks\n\nmotorových vozidiel bez toho, aby za toto uskladnenie vynaložil nejaké náklady a naopak, žalobcovi\nvznikla majetková ujma vo výške nezaplatenej odplaty za vykonanú činnosť (skladovanie vozidiel).\n12. Ohľadne procesnej obrany žalovaného, že nie je majiteľom uvedených vozidiel a preto s týmito\nnemôže nakladať, súd prvej inštancie ozrejmil, že žalovaný bol s motorovými vozidlami oprávnený\nnakladať ako likvidátor poistných udalostí, nakoľko pôvodným vlastníkom bol už poistné plnenie\nvyplatené. Žalovaný vedel, že sa u žalobcu nachádzajú tieto vozidlá, čo potvrdil aj vo vyjadrení zo dňa\n16.09.2016, teda v čase po skončení mandátnej zmluvy, ktorá bola vypovedaná žalovaným. Samotné\nvlastnícke právo k skladovaným vozidlám tak súd nepovažoval za právne významné vo vzťahu k\nbezdôvodnému obohateniu žalovaného, nakoľko ako vyplýva aj z čl. IV Mandátnej zmluvy vozidlá boli\nžalobcovi odovzdávané od žalovaného, a teda jeho tvrdenia o tom, že s vozidlami nie je oprávnený\nnakladať sa nezakladajú na pravde a sú nedôvodné. Súd tak na základe všetkých vyššie uvedených\nskutočností považoval za preukázané, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.\n13. K samotnej výške uplatneného nároku súd prvej inštancie uviedol, že túto mal preukázanú na\nzáklade e-mailovej komunikácie medzi stranami, ako aj listinnými dôkazmi predloženými žalobcom\n(Dražobná vyhláška, Dražobný řád či cenník odťahových služieb ASOS) a z uvedeného dôvodu\npovažoval uplatnenú sumu za denné náklady za skladovanie jedného motorového vozidla vo výške\n3,30 eur za obvyklú a primeranú. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal s plnením peňažného\nzáväzku do omeškania, priznal súd žalobcovi úrok s omeškania odo dňa 30.05.2014 (deň nasledujúci\npo uplynutí lehoty na plnenie) vo výške 9,25% ročne zo sumy 133.353 eur do zaplatenia a vo výške\n8% ročne zo sumy 108.405 eur od 10.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 36.135 eur od 22.06.2021 do\nzaplatenia a zo sumy 36.135 eur od 20.07.2022 do zaplatenia. Súd nárok na úroky z omeškania v časti\nzamietol, nakoľko žalovaný sa o poslednej zmene žaloby dozvedel až na pojednávaní konanom dňa\n20.07.2022.\n14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi, ktorý mal\nvo veci plný úspech, priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady\ntrov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením.\n15. Proti tomuto rozsudku, voči výroku I. a v súvisiacom výroku IV. o nároku na náhradu trov\nprvoinštančného konania, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.\n1 písm. f) a h) CSP. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, ktorý trpí\nvo svojej podstate nielen samotnou nepreskúmateľnosťou, ale aj zmätočnosťou. O arbitrárnosti pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať v prípade, ak by sa tento\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS\n382/06). Žalovaný mal za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so\nskutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe\nnepodloženej právnej konštrukcie, ktorú nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v\ndôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je\nv zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, zakladá porušenie základných práv a slobôd. V tejto\nsúvislosti žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 119/03-30\nako aj sp. zn. IV. ÚS 115/03, v rámci ktorých sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie. Žalovaný mal za to, že prvoinštančný súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom\nvysporiadal so vznesenou námietkou premlčania žalobcom uplatneného nároku z titulu bezdôvodného\nobohatenia. Podľa názoru žalovaného mal súd prvej inštancie aplikovať premlčaciu dobu upravenú v\nustanoveniach § 107 OZ, na základe ktorej boli všetky uplatnené nároky žalobcu vo vedenom spore\nzjavne premlčané. Na jednej strane súd prvej inštancie uviedol, že bezdôvodné obohatenie predstavuje\nosobitný právny inštitút mimozmluvného práva, avšak následne pri posudzovaní otázky žalovaným\nvznesenej námietky premlčania poukázal na znenie Mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným (ako\nmandantom) a žalobcom (ako mandatárom) dňa 14.10.2005 (ďalej len „Mandátna zmluva“), z ktorej\nvyvodzuje údajnú zrejmosť povinnosti žalovaného po ukončení Mandátnej zmluvy prevziať motorové\nvozidlá uskladnené u žalobcu. Prvoinštančný súd pritom neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie\nMandátnej zmluvy, ktorá by predmetnú povinnosť žalovaného mala zakladať. Podľa žalovaného sa\ntak prvoinštančný súd zároveň nesprávne vysporiadal s otázkou samotnej oprávnenosti žalovaného\nnakladať po ukončení Mandátnej zmluvy s motorovými vozidlami uskladnenými u žalobcu. Súd\npritom žiadnym relevantným spôsobom neposudzoval ani otázku vlastníctva príslušných uskladnených\n\nmotorových vozidiel, vo vzťahu k oprávneniu s týmito disponovať, a to jednak z pohľadu pojmu\n„vlastníka“ uvedeného v zápise o osvedčení o evidencii vozidla v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. o\npodmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „Zákon“), ako\naj otázky „vlastníctva“ príslušných motorových vozidiel sui iuris. Zo skutkového stavu je nesporné,\nže to bol samotný žalobca, kto bol zväčša v osvedčeniach o evidencií uvedený ako vlastník, resp.\ndržiteľ toho-ktorého vozidla, a preto práve jemu v zmysle § 2 písm. am) Zákona prináležalo právo\nprevádzkovateľa rozhodovať o použití vozidiel. Žalovaný nikdy v pozícii prevádzkovateľa predmetných\nvozidiel nevystupoval a nemal ani objektívnu možnosť s týmito vozidlami nakladať. Žalovaný zdôraznil,\nže nikdy nebol vlastníkom predmetných motorových vozidiel, a to ani na účely evidenčné v zmysle\nZákona, ani na základe žiadneho úkonu smerujúceho k prevodu vlastníctva. Vlastníkmi konkrétnych\nmotorových vozidiel, pokiaľ nedošlo k ich vydraženiu, boli vždy ich pôvodní vlastníci sui iuris. Navyše,\npráve žalobca od vlastníkov alebo nimi poverených osôb príslušné motorové vozidlá preberal spoločne s\nkľúčmi, prípadne inými dokladmi, čím mu bola daná faktická spôsobilosť s vozidlami disponovať. Nemôže\nbyť potom právne bezvýznamné nezaoberať sa osobou skutočného vlastníka vozidiel vo vzťahu k\nprípadnému bezdôvodnému obohateniu sa, ako prezumuje prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku.\nPokiaľ aj došlo k ukončeniu Mandátnej zmluvy, podľa žalovaného to žiadnym spôsobom nezaložilo\nprávo, či možnosť žalovaného s motorovými vozidlami nakladať. Zároveň, pokiaľ žalovaný nebol\nvlastníkom predmetných vozidiel, nemohlo na strane žalovaného dôjsť k bezdôvodnému obohateniu,\npričom to bol práve žalobca, ktorý bol povinný po ukončení Mandátnej zmluvy vyzvať pôvodných (a jemu\nznámych) vlastníkov sui iuris na prevzatie vozidiel, nakoľko len týmto podľa hmotného práva prislúcha\nich vlastníctvo, a potom len títo sa mohli na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že u žalobcu mali byť\nich vozidlá odstavené bez právneho dôvodu. Skutočnosť, že žalobca konkrétnych vlastníkov motorových\nvozidiel na ich prevzatie nevyzýval (pokiaľ je žalovanému známe), ale urobil tak len voči žalovanému, a\nto z titulu ukončenia Mandátnej zmluvy, pričom nevyhnutne mal vedomosť, že žalovaný nie je vlastníkom\nvozidiel, nemožno toto podľa právneho názoru žalovaného vykladať na jeho ťarchu, pričom v tejto otázke\npovažoval žalovaný závery prvoinštančného súdu v napadnutej časti rozsudku za nesprávne. Vzhľadom\nna uvedené dôvody a skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší I.\na IV. výrok napadnutého rozsudku a vec v zrušujúcej časti vráti Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie\nkonanie.\n16. Písomným podaním zo dňa 08.11.2022 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu. Mal za to, že súd prvej inštancie v dostatočnej miere zistil skutkový\nstav a vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne právne posúdil\nvec. Zdôraznil, že aplikácia príslušných ustanovení ObZ na otázku premlčania práva na vydanie\nbezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch je už dlhodobo ustálená tak v odbornej\nliteratúre (viď.: Ovečková, O.: Premlčanie v obchodnom práve. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, s. 132),\nako aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (rozhodnutia sp. zn. IV. ÚS 214/04 zo dňa 13. 12.\n2005, sp. zn. II. ÚS 92/06 zo dňa 22. 3. 2007, sp. zn. IV. ÚS 70/2018 zo dňa 20. 8. 2018) či Najvyššieho\nsúdu SR (napr. aj rozsudok sp. zn. 5Obo 86/2005 al. rozsudok sp. zn. 1 Obdo V 5/2008, publikovaný v\nčasopise Zo súdnej praxe č. 6/2010). Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku\npremlčania až na druhom pojednávaní konanom dňa 20.07.2022, teda po 8 rokoch od podania\nžaloby a po troch podaniach žalovaného vo veci, preto ako prostriedok procesnej obrany bol podľa\nžalobcu žalovaným uplatnený oneskorene s poukazom na § 153 CSP. Žalobca sa stotožnil s názorom\nsúdu prvej inštancie, že otázka preukázania vlastníctva likvidovaných zvyškov motorových vozidiel\nnie je právne významná vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia, pričom tvrdenie žalovaného\no nespornosti zápisu žalobcu v osvedčeniach ako vlastníka či držiteľa považoval za nepodložené.\nŽalovaný v konaní nepredložil a ani nenavrhol za účelom preukázania tejto skutočnosti žiadny dôkaz,\nčím si dostatočne včas, t.j. do skončenia dokazovania v zmysle § 153 CSP neuplatnil prostriedky\nprocesnej obrany. Argument žalovaného, podľa ktorého mu neprináležalo nijakým právne dovoleným\nspôsobom disponovať s motorovými vozidlami po skončení mandátnej zmluvy považoval žalobca za\núčelový, nakoľko z listinných dôkazov (najmä e-mailové správy zo dňa 21.01.2011 a zo dňa 21.04.2011)\njednoznačne vyplýva, že žalovaný s motorovými vozidlami bol oprávnený disponovať nielen počas\nplatnosti mandátnej zmluvy, ale aj po jej skončení. Žalovaný počas konania, ako aj vo svojom odvolaní\nuviedol, že žalobca mal vyzvať pôvodných vlastníkov motorových vozidiel na prevzatie, súčasne na\npojednávaní poukázal na dovolacie konanie prebiehajúce na Najvyššom súde SR, pričom konštatoval,\nže predmet dovolacieho konania úzko súvisí s predmetom konania v tejto veci. Žalobca podotkol, že v\ndovolacom konaní boli preskúmavané rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/128/2017 100 zo dňa 30.04.2018 a Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 12C/132/2014 - 69 zo dňa 05.10.2016,\n\nv zmysle ktorých bola žaloba žalobcu o vypratanie nehnuteľnosti zamietnutá (ďalej len „rozsudky vo\nveci vypratania“) z dôvodu nepreukázania vlastníctva vozidiel. Žalobca s poukazom na rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/92/2019, bod 19. rozsudku, uviedol, že nepreukázanie\nvlastníctva poisťovne k zvyškom motorových vozidiel nie je právne významné vo vzťahu k vydaniu\nbezdôvodného obohatenia. Žalobca poznamenal, že vyššie uvedené rozsudky vo veci vypratania boli\nna základe dovolania žalobcu zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 88/2020 zo\ndňa 24.08.2022, ktorý o.i. skonštatoval, že žalobca sa môže domáhať vypratania nehnuteľnosti aj\nvoči osobe, ktorá zvyšky motorových vozidiel na pozemku uložila (na základe právneho dôvodu, ktorý\nneskôr odpadol). Z vyššie uvedených dôvodov mal žalobca za to, že nie je otázka vlastníctva zvyškov\nmotorových vozidiel relevantná nielen v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, ale vo vzťahu k\nžalovanému (ako rušiteľovi práva), ale v konaní o vypratanie nehnuteľnosti. Záverom žalobca navrhol,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo výroku I. a IV. ako vecne\nsprávny a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu.\n17. Žiadne ďalšie vyjadrenia v súvislosti s podaným odvolaním v konaní predložené neboli.\n18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania\na odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie vo výroku I. a v súvisiacom výroku IV. o nároku na náhradu trov je vecne správny, keď súd\nprvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne\nzávery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.\n19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n21. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s konaním, ktoré predchádzalo\nvyhláseniu rozhodnutia, ako aj po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach\ndaných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie je v napadnutom výroku I. a IV. vecne správny, keď mal za to, že súd prvej inštancie\npo vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého\nrozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v tejto\nnapadnutej časti dostatočne presvedčivo odôvodnil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v\nsúlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného\ncharakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol\ndôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie v napadnutej časti odchýliť, keďže súd prvej\ninštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a\nodvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil.\n22. V konaní bolo nesporné, že sporové strany spolu uzavreli dňa 14.10.2005 mandátnu zmluvu, v\nzmysle ktorej sa žalobca zaviazal zariadiť pre žalovaného odpredaj zvyškov u žalovaného poistených\nmotorových vozidiel pochádzajúcich z likvidovaných poistných udalostí formou dobrovoľnej dražby (čl.\nI). Zároveň žalobca v súlade s čl. III. bod 3. mandátnej zmluvy mal zabezpečiť pre žalovaného odstavné\nparkovisko pre uskladnenie motorových vozidiel prevezených podľa avíz prijatých od mandatára vrátane\nnáležitej ochrany. V zmysle čl. III. mandátnej zmluvy žalobca zaistil odstavné parkovisko pre uskladnenie\nmotorových vozidiel. Mandátna zmluva bola ukončená dňa 30.06.2010, a to výpoveďou zo strany\nžalovaného dňa 10.05.2010. Motorové vozidlá však odvezené z areálu v Rudne nad Hronom neboli a\nostali na pozemku žalobcu aj po ukončení mandátnej zmluvy. Obvyklá cenu za nájom, resp. poskytnuté\nplnenie žalobcom žalovanému a to skladovanie každého z motorových vozidiel vo výške 3,30 euro/\ndeň za jedno motorové vozidlo, bola súdom prvej inštancie určená na základe listinných dôkazov\npredložených žalobcom a to Dražobná vyhláška, Dražobný řád či cenník odťahových služieb ASOS).\n23. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné, pričom k hlavnej\nodvolacej argumentácii žalovaného, týkajúcej sa vznesenej námietky premlčania žalobcom uplatneného\n\nnároku z titulu bezdôvodného obohatenia odvolací súd uvádza, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného,\nže v danom prípade bolo potrebné aplikovať premlčaciu dobu upravenú v ustanoveniach § 107 OZ,\nna základe ktorej boli všetky uplatnené nároky žalobcu vo vedenom spore premlčané. Právna úprava\npremlčania v Obchodnom zákonníku je komplexne obsiahnutá v tomto zákone. Obchodný zákonník ako\nhmotnoprávny predpis je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym predpisom, čo platí i pre\nvšeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie v ustanoveniach § 391 a § 397,\nvo vzťahu k ustanoveniu § 107 Občianskeho zákonníka preto platí, že pri posudzovaní premlčania práva\nna vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných veciach sa aplikuje právna úprava Obchodného\nzákonníka, ako úprava lex specialis. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR č. k. 5Obdo/63/2020-439 zo dňa 29.09.2021, ktorý možno na daný prípad analogicky aplikovať\nnasledovne: v danom prípade sa jedná o uplatnenie nároku vzniknutého z bezdôvodného obohatenia,\nt.j. z mimozmluvného záväzku, na ktorý možno nazerať ako na vzťah obchodnoprávny spadajúci pod\nrežim Obchodného zákonníka. Je tomu tak preto, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom\nzáväzkovým (§ 488 Občianskeho zákonníka), ktorý zároveň nestráca obchodnoprávny charakter.\nRozhodujúcim kritériom pre určenie právnej úpravy, ktorou sa bude zodpovednostný vzťah spravovať,\nje práve charakter vzťahu. Pokiaľ vzťah medzi žalobcom a žalovaným napĺňa predpoklady uvedené\nv § 261 Obchodného zákonníka, ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorý sa, pokiaľ ide o\nskutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, bude riadiť Občianskym zákonníkom, neprestáva však\nbyť obchodnoprávnym vzťahom. Obchodnoprávny vzťah sa nemôže zmeniť na občianskoprávny len\npreto, že pre nedostatok právnej úpravy v Obchodnom zákonníku sa bude naň aplikovať Občiansky\nzákonník na základe § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že príslušná skutková podstata\nbezdôvodného obohatenia nie je zahrnutá do právnej úpravy Obchodného zákonníka, ešte neznamená,\nže sa musí v týchto prípadoch aplikovať aj právna úprava premlčania upravená v Občianskom zákonníka\n(obdobne pozri Ovečková, O. Premlčanie v obchodnom práve. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, s. 123).\n24. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie sa nesprávne\nvysporiadal s otázkou samotnej oprávnenosti žalovaného nakladať po ukončení mandátnej zmluvy s\nmotorovými vozidlami uskladnenými u žalobcu. Za nedostatočné nemožno podľa odvolacieho súdu\npovažovať ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa námietky žalovaného, že súd prvej\ninštancie žiadnym relevantným spôsobom neposudzoval otázku vlastníctva príslušných uskladnených\nmotorových vozidiel, pričom podľa žalovaného tento nemal objektívnu možnosť s motorovými vozidlami\nnakladať ako nevlastník. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 36. napadnutého rozsudku,\nv ktorom súd prvej inštancie ozrejmil, že žalovaný ako likvidátor poistných udalostí bol s motorovými\nvozidlami oprávnený nakladať, nakoľko pôvodným vlastníkom bolo už poistné plnenie vyplatené.\nŽalovaný ani v odvolacom konaní bližšie neobjasnil, prečo podľa jeho názoru prešlo vlastnícke právo\nk predmetným motorovým vozidlám na žalobcu, z akého právneho dôvodu, nepredložil o tom žiaden\ndôkaz, či doklad, pričom takýmto dokladom by nebol postačujúci ani zápis o osvedčení o evidencii,\nktorý nie je dôkazom o vlastníckom práve k motorovému vozidlu, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 23\nods. 1 a § 2 písm. a) Zákona (pozri rozsudky Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/182/2015-114 zo\ndňa 01.03.2017; 2Cob/86/2018). Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný ukončením\nmandátnej zmluvy prejavil vôľu v zmluvnom vzťahu nepokračovať a mal pritom prihliadať aj na\nneukončené, resp. pokračujúce plnenia v zmysle pôvodnej uzatvorenej mandátnej zmluvy, pričom ako\nsprávne poznamenal súd prvej inštancie, ak žalovaný dobrovoľne ukončil zmluvný vzťah založený\nmandátnou zmluvou, bolo jeho povinnosťou myslieť na fakt, že motorové vozidlá sa nachádzajú v\npriestoroch žalobcu v záujme žalovaného, a tým, že ich tam zanechal aj po ukončení mandátnej\nzmluvy sa obohatil tým, že žalobca tieto vozidlá uskladňoval aj bez existujúceho právneho dôvodu.\nŽalovaný tak následne užíval časť predmetnej nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu, čo ale\nnemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý uskladňoval motorové vozidlá bez odplaty. K bezdôvodnému\nobohateniu tak došlo neprevzatím motorových vozidiel zo strany žalovaného, o ktorých vedel, že boli\nodovzdané žalobcovi za účelom plnenia mandátnej zmluvy, užívaním pozemku bez právneho dôvodu za\núčelom uskladnenia motorových vozidiel, keď užívacie právo svedčalo žalobcovi, čím došlo k získaniu\nmajetkového prospechu na strane žalovaného tým, že náklady za uloženie motorových vozidiel znášal\npo ukončení mandátnej zmluvy ďalej za žalovaného žalobca, a to bez právneho titulu. Odvolací súd\nv súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca konkrétnych vlastníkov motorových vozidiel na ich\nprevzatie nevyzýval a urobil tak len voči žalovanému z titulu ukončenia mandátnej zmluvy, aj keď mal\nvedomosť, že žalovaný nie je vlastníkom vozidiel, dodáva, že žalobca nemal dôvod vyzývať vlastníkov\nmotorových vozidiel na ich prevzatie, nakoľko s predmetnými motorovými vozidlami disponoval, t.j.\noprávnenie disponovať s motorovými vozidlami mal práve žalovaný a nie prípadní vlastníci motorových\n\nvozidiel, žalovaný ktorý ich u žalobcu aj umiestnil, pričom žalobca vykonal všetky služby týkajúce\nsa uskladnenia motorových vozidiel práve pre žalovaného. Odvolací súd považoval za preukázanú\naj výšku bezdôvodného obohatenia 3,30 euro, ku ktorej dospeli sporové strany vo svojej e-mailovej\nkomunikácii predloženej súdu, pričom výška bezdôvodného obohatenia nebola rámci odvolacích\nnámietok žalovaným spochybnená.\n25. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného o tom, že rozsudok prvoinštančného\nsúdu je nesprávny, nezákonný, navyše aj arbitrárny a už vôbec s jeho tvrdením, že napadnutý\nrozsudok je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate nielen samotnou\nnepreskúmateľnosťou, ale dokonca aj zmätočnosťou. Napriek tomu, že tieto námietky žalovaného boli\nvyjadrené len vo všeobecnej rovine, odvolací súd po preskúmaní veci na základe podaného odvolania\ndospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre\nrozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým\nspôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa\n16.11.2011). Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004) ani právo\nna to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho\npožiadavkami (I. ÚS 50/2004).\n26. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku premietnuté do výroku I. a IV.,\nodvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu\nodvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle\n§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP vo výrokovej časti I. a IV. ako vecne správny potvrdil.\n27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania voči žalovanému vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.\n28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.\n757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37Cb/78/2015", "guid": "29ece813-a740-4f2e-8fdc-b905ba4676d6:1b9e3d57-2ff2-40d0-a76f-cc3e33aa1811", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ec95d10-f827-4fa1-95e6-b5bc3225007d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.70.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.70.2018.2"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:b8d93677-8633-42a1-a3ff-af96b5a6feea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 92/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 92/06 z 22. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-22", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8d93677-8633-42a1-a3ff-af96b5a6feea"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "4727d89c-8bb2-4363-8b70-dc88b5176715:abaf42d6-39f2-45e9-89df-5e9a405dcbe4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5109228820.1", "spisova_znacka": "5Obdo/63/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/63/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5109228820.1"}, {"guid": "1ed9ca83-01ee-4922-aea1-369f4742e533:7a6108f8-352b-42d3-9e46-76579a7c01c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1111235510.1", "spisova_znacka": "4Cob/92/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/92/2019 z 16. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1111235510.1"}, {"guid": "cf0a68a3-792b-4a5f-9301-b1ae08f0d2e5:b2d3f1f2-62e7-441d-8b86-2e6122b8a158", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1115216082.2", "spisova_znacka": "2Cob/86/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/86/2018 z 18. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-03-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1115216082.2"}, {"guid": "bbe61522-4d27-4a29-80d7-153141d29405:5bf750e3-c6a2-42a3-8f37-8d35d71c7cc7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4416200590.1", "spisova_znacka": "12Co/128/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/128/2017 z 9. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-07-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4416200590.1"}, {"guid": "abec24d3-a160-4da2-bc57-44f89fe76c13:b83bf3ba-b8c3-4362-9358-c41ca24af209", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1114219098.1", "spisova_znacka": "3Cob/182/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/182/2015 z 28. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1114219098.1"}, {"guid": "16ce35c3-f656-451c-b343-fd2a8bab72e8:d01beea6-e748-4d8d-b1d8-7736f4705672", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Cb/329/2014", "nazov": "Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/329/2014 z 17. 4. 2015", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2015-04-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/16ce35c3-f656-451c-b343-fd2a8bab72e8:d01beea6-e748-4d8d-b1d8-7736f4705672"}, {"guid": "3d0cd532-d824-4d32-8661-147e600ee3ba:ddcb3516-3d9c-4ce1-9bab-7c6952050969", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Cb/44/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 27Cb/44/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3d0cd532-d824-4d32-8661-147e600ee3ba:ddcb3516-3d9c-4ce1-9bab-7c6952050969"}, {"guid": "29ece813-a740-4f2e-8fdc-b905ba4676d6:1b9e3d57-2ff2-40d0-a76f-cc3e33aa1811", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Cb/78/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/78/2015 z 16. 4. 2015", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-04-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/29ece813-a740-4f2e-8fdc-b905ba4676d6:1b9e3d57-2ff2-40d0-a76f-cc3e33aa1811"}], "citovane_v": [{"guid": "fbe9018d-a786-4e7d-99a3-b0761c310867:ded288f4-cb92-49fa-bc18-3b72187e74ca", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1323202624.1", "spisova_znacka": "3Cob/9/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/9/2025 z 24. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1323202624.1"}, {"guid": "1e6abf67-cf10-4b3b-a4a4-9f7759a47247:395acf1d-edfd-4c9d-b6bb-a50831dd149c", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:1323202624.6", "spisova_znacka": "74Cb/4/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 74Cb/4/2023 z 6. 11. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1323202624.6"}]}