{"guid": "23a8ab63-d318-4ce2-a308-148050d5782f:f745795b-a662-4915-9d37-09ab0c780e78", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1114200995.2", "spisova_znacka": "1Cob/170/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/170/2022 z 26. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. septembra 2024, sp. zn. 1Cob/170/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1114200995.2", "identifikacne_cislo": "1114200995", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Marková", "sudca_id": 1396, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-markova-1396", "datum_vydania": "2024-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f745795b-a662-4915-9d37-09ab0c780e78", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1114200995.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1114200995.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1114200995.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/170/2022\n1114200995\n26. 09. 2024\nJUDr. Viera Marková\nECLI:SK:KSBA:2024:1114200995.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu\nJUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa,\na.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, proti\nžalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, právne zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so\nsídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 15.446,91 eur s príslušenstvom\na o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 38Cb/114/2014 - 191 zo dňa\n22.07.2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 38Cb/114/2014 - 191 zo dňa\n22.07.2022 p o t v r d z u j e .\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal\nžalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 15.446,91 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške\n9,00 % ročne zo sumy 15.446,91 eur od 11.06.2012 do zaplatenia a vo výroku II. zaviazal žalovaného\nnahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 255 ods.\n1, § 396 ods. 3, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),\n§ 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2, § 788 ods. 1, § 790, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1, § 806,\n§ 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods.\n6, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla účinný k 19.03.2012 (ďalej len „zákon o PZP“).\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca odôvodnil podanú\nžalobu tým, že dňa 19.03.2012 došlo na ceste z Mužly na Komárno k poistnej udalosti tak, že vodič\nmotorového vozidla EČV: A. patriaceho spoločnosti ETEAM s. r. o. B. C. nedodržal bezpečnú vzdialenosť\npred ním doľava odbočujúcim motorovým vozidlom EČV: D. patriacemu C. E., následkom čoho došlo\nk nárazu a následnému posunu vozidla EČV: D. do protismeru, kde narazilo do motorového vozidla\nEČV: E., patriaceho spoločnosti FHFM, s. r. o. Na motorovom vozidle EČV: D. vznikla škoda vo výške\n16.259,91 eur, pričom žalobca poskytol poistenému po odpočítaní použiteľných zvyškov a spoluúčasti\ndňa 25.02.2012 sumu 15.446,91 eur. Motorové vozidlo EČV: A., ktorého prevádzkou bola škoda\nspôsobená, bolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného. Nakoľko žalobca\nvyplatil poistenému z havarijného poistenia poistné plnenie, uplatnil si v zmysle § 813 OZ právo na\nnáhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou do výšky plnenia, ktoré poskytol poistenému. Vzhľadom\n\nna skutočnosť, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, uplatnil si v zmysle\n§ 517 ods. 2 OZ aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne v zmysle Nariadenia vlády SR č.\n87/1995 Z. z..\n3. Proti súdom vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že z §\n15 ods. 1 zákona o PZP vyplýva, aby bol predmetný nárok poškodeným priamo u poisťovateľa\nuplatnený a ukladá poškodenému (navrhovateľovi) aby predmetný nárok preukázal. Žalovaný v tomto\nsmere poukázal, že interným šetrením zistené skutočnosti odôvodňujú podozrenie, že predmetná\ndopravná nehoda nevykazuje znaky náhodnosti, ide o vyvolanú škodovú udalosť, za účelom vylákania\nneoprávneného poistného plnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že daná poistná udalosť bola zaslaná\nna prešetrovanie PZ SR a jej šetrenie nebolo dosiaľ ukončené, nebolo možné ďalšie spracovanie\nškodovej udalosti. V danej veci bolo uznesením ČVS: ORP-828/OVK-NZ-2012 zo dňa 03.10.2012\nzačaté trestné stíhanie pre zločin poisťovacieho podvodu a nakoľko nebolo ukončené, navrhol prerušiť\nkonanie. K uplatneným úrokom z omeškania uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že si splnil povinnosť\nv trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodnil toto rozhodnutie (§ 11 ods. 3 písm.\nb) zákona o PZP), nie je povinný poškodenému uhradiť úroky z omeškania, a to až do okamihu\nsplatnosti, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady\nškody poistiteľovi. Na pojednávaní dňa 25.01.2018 poukázal žalovaný na znalecký posudok č. 6/2013,\nvypracovaný znalcom F. G. H., v trestnej veci vedenej pod ORP-828/OVK-NZ-2012, z ktorého vyplýva,\nže z technického hľadiska nemala predmetná škodová udalosť znaky náhodnej udalosti. Právny dôvod\nna náhradu škody neexistuje, nakoľko nešlo o škodu vzniknutú poistnou udalosťou, pretože nebolo\npreukázané, že sa poistná udalosť stala.\n4. Na pojednávaní konanom dňa 12.03.2018 vyplynulo zo správy vyšetrovateľky OR PZ Nové\nZámky, že voči účastníkom predmetnej dopravnej nehody bolo vznesené obvinenie pre podozrenie zo\nspáchania zločinu poisťovacieho podvodu spolupáchateľstvom, pričom trestné konanie nebolo v tom\nčase právoplatne skončené, nakoľko sa vo veci vykonávalo dokazovanie. Žalobca navrhol konanie\nprerušiť do právoplatného skončenia trestného konania. K uvedenému návrhu sa pripojil aj žalovaný.\n5. Súd prvej inštancie v rozsudku č. k. 38Cb/114/2014 - 113 zo dňa 12.3.2018 rozhodol vo výroku I tak,\nže návrh strán konania na prerušenie konania zamietol, vo výroku II. žalobu zamietol a vo výroku III.\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať,\nže priebeh dopravnej nehody bol taký ako tvrdí v žalobe a najmä, že ide o poistnú, teda náhodnú a\nnie účelovo nastrojenú škodovú udalosť, čím dôkazné bremeno pre priznanie aj regresného nároku\nna náhradu škody neuniesol. Na tejto skutočnosti by nezmenil nič ani akýkoľvek výsledok trestného\nkonania. Podľa súdu prvej inštancie znalec vyvrátil tvrdenie žalobcu, že dopravná nehoda sa stala, ako\nju popísal a potvrdil, že išlo o nastrojenú udalosť. Žalobca navyše výsledky znaleckého posudku žiadnym\nspôsobom nerozporoval, nenamietal, nedoručil kontrolný znalecký posudok a nenavrhol akýkoľvek iný\ndôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Súd prvej inštancie teda uzavrel že žalobca škodu a okolnosti jej vzniku\nnepreukázal, pričom zo znaleckého posudku je zrejmé, že dopravná nehoda bola nastrojená, a teda\nnešlo o náhodnú udalosť. Dopravná nehoda nenaplnila zákonné znaky poistnej udalosti, čo znamená,\nže nárok žalobcu bol v celom rozsahu nedôvodný.\n6. Krajský súd Bratislava ako odvolací súd rozhodol uznesením sp. zn. 3Cob/63/2019 zo dňa 04.09.2019\ntak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nOdvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu dôvodné,\nnakoľko zo skutočností zistených z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K znaleckému posudku F. H. odvolací súd uviedol,\nže tento dôkazný prostriedok je možné hodnotiť iba ako listinný dôkaz, pričom samotný prostriedok\nneosvedčuje, ako bol orgánmi v trestnom konaní vyhodnotený v spojení s inými vykonanými dôkaznými\nprostriedkami a nemožno z neho činiť závery o tom, že došlo k trestnému činu vodiča poškodeného\nmotorového vozidla. Odvolací súd zároveň uviedol, že bude povinnosťou súdu prvej inštancie konanie\nprerušiť do právoplatného skončenia trestného konania a až následne preskúmať a zhodnotiť, či je\nžalobcom uplatnený nárok dôvodný.\n7. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie konanie vedené pod sp. zn. 38Cb/114/2014 prerušil\nuznesením zo dňa 11.02.2020 až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného OR PZ\nNové Zámky pod ČVS: ORP-828/OVK-NZ-2012. Dňa 12.04.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené\n\nprávoplatné rozhodnutie Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv/3/18/4404 zo dňa 13.11.2020,\nprávoplatné dňa 08.12.2020, ktorým bolo voči obvineným zastavené trestné stíhanie vedené pre zločin\npoisťovacieho podvodu spolupáchateľstvom v trestnej veci vedenej na OR PZ Nové Zámky pod ČVS:\nORP-828/OVK-NZ-2012, pretože skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na jeho postúpenie.\nPredmetné uznesenie bolo stranám sporu doručené spolu s predvolaním na termín pojednávania dňa\n21.06.2022 (žalobcovi), resp. dňa 22.06.2022 (žalovanému), teda mesiac pred termínom samotného\npojednávania nariadeného dňa 22.08.2022.\n8. Na pojednávaní konanom dňa 22.07.2022 žalobca navrhol vzhľadom na závery uznesenia o\nzastavení trestného stíhania pripojiť predmetný vyšetrovací spis, avšak zároveň uviedol, že už zo\nsamotného uznesenia nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by preukazovala, že bola daná poistná\nudalosť zinscenovaná. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na závery trestného stíhania chce dať vypracovať\nsúkromný znalecký posudok za účelom preukázania skutkového deja, nakoľko z uznesenia o zastavení\ntrestného stíhania nevyplýva, ako k poistnej udalosti skutočne došlo. Na predmetné tvrdenia reagoval\nžalobca tak, že závery znaleckého posudku vypracovaného USI v Žiline dostatočne preukazujú, že\nsa nejedná o poistný podvod, tak ako to tvrdil žalovaný. Žalovaný zdôraznil, že v konaní nebol\njednoznačne preukázaný nárok žalobcu na náhradu škody z dôvodu, že dopravná nehoda zo dňa\n19.03.2012 podľa záverov jej likvidácie, ako aj znalca F. H., nevykazuje znaky náhodnosti. Popis poistnej\nudalosti nezodpovedá technickej prijateľnosti stretu motorových vozidiel, a preto nemôže vykazovať\nznaky náhodnosti poistnej udalosti. Záverom dodal, že uznesenie o zastavení trestného stíhania voči\nobvineným deklaruje to, že nedošlo k trestnému činu, avšak nedeklaruje to, že k poistnej udalosti došlo\ntak, ako to popísali jej účastníci.\n9. Súd prvej inštancie ustálil nesporné skutkové okolnosti z vyjadrení strán konania tak, že dňa\n19.03.2012 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej vodič motorového vozidla EČV: A. patriaceho spoločnosti\nETEAM s. r. o., B. C., nedodržal bezpečnú vzdialenosť pred ním odbočujúcim motorovým vozidlo EČV:\nD. patriacemu pánovi E., následkom čoho došlo k nárazu do jeho vozidla a následnému posunu do\nprotismeru kde nabúralo do motorového vozidla EČV: E. patriaceho spoločnosti FHFM s. r. o. Vodič\nmotorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, mal motorové vozidlo povinne zmluvne\npoistené u žalovaného. Žalobca z titulu havarijného poistenia poškodenému uhradil sumu 15.446,91\neur. Žalovaný odmietol platiť z dôvodu podozrenia, že nešlo o náhodnú udalosť. Rovnako nesporným\nbolo to, že vo veci bolo dňa 03.10.2012 začaté trestné stíhanie pre zločin poisťovacieho podvodu. Za\nsporné považoval otázku toho, či sa v danom prípade jednalo o poistnú udalosť - náhodnú udalosť a\núroky z omeškania. Následne v bode 29. odôvodnenia súd prvej inštancie zhrnul, že nebolo sporným,\nže dňa 19.03.2012 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vodič motorového vozidla EČV: A., povinne\nzmluvne poistený u žalovaného, nedodržal bezpečnú vzdialenosť pred ním odbočujúcim vozidlom EČV:\nD., havarijne poisteného u žalobcu, pričom došlo k nárazu a následnému posunu vozidla poškodeného\ndo protismeru, kde narazil do vozidla EČV: E. patriaceho spoločnosti FHFM s. r. o, za čo bol vinník\ndopravnej nehody (vodič vozidla s EČV: A.) postihnutý na mieste v blokovom konaní. Z ukončenia\nlikvidácie zo dňa 24.05.2012 vyplynulo, žalobca riešil predmetnú poistnú udalosť na motorovom vozidle\npoškodeného ako totálnu škodu, za čo poškodenému po odpočítaní zvyškov vozidla a dohodnutej\nspoluúčasti poukázal poistné plnenie vo výške 15.446,91 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že vyplatením\npoistného plnenia poškodenému, prešlo na poisťovateľa v zmysle § 813 ods. 1 OZ právo na náhradu\nškody až do výšky vyplateného poistenia, si túto následne uplatnil u žalovaného. Žalovaný listom zo\ndňa 11.06.2012 žalobcovi oznámil, že predmetné nároky na náhradu škody nie je možné vysporiadať,\nnakoľko nebolo uzavreté šetrenie právneho základu nároku. Žalovaný neposkytnutie náhrady škody\nnijako bližšie nešpecifikoval ani nezdôvodnil. V zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP mal poistený právo,\naby za neho poisťovateľ uhradil poškodenému (teraz žalobcovi) uplatnené a preukázané nároky na\nnáhradu škody. Žalobca svoje nároky preukazoval záznamom o nehode zo dňa 19.03.2012 podpísaného\nvodičmi škodovej udalosti, z ktorého jednoznačne vyplýva, ako došlo k predmetnej škodovej udalosti.\nTieto skutočnosti preukazuje aj vyššie uvedená správa OR PZ - ODI Nové Zámky č. ORPZ-NZODII-7-064/2012, podľa ktorej bol vodič motorového vozidla EČV: A. za daný priestupok (nedodržanie\nbezpečnej vzdialenosti) postihnutý pokutou. Žalobcov nárok rovnako tak preukazovalo aj hlásenie\ndopravnej nehody poškodeným zo dňa 19.03.2012, čo potvrdzuje aj prepis jeho hlásenia na Call centrum\nlikvidácie poistných udalostí. Účastníci dopravnej nehody trvali na svojich výpovediach aj po tom, čo\nbolo voči nim začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania poisťovacieho podvodu, ako aj\npo následnom vznesení obvinenia, ako to vyplýva z uznesenia o zastavení trestného stíhania sp. zn.\n2Pv/3/18/4404 zo dňa 13.11.2020. Rovnako tak skutočnosť, že k predmetnej škodovej udalosti mohlo\n\ndôjsť tak, ako to uviedli jej účastníci, potvrdil aj znalecký posudok vypracovaný USI v Žiline v trestnom\nkonaní vedenom pod ČVS: ORP-828/OVK-NZ-2012. Žalovaný sa v predmetnej veci bránil tým, že\npredmetná poistná udalosť nie je poistnou udalosťou, nakoľko podľa jeho vyjadrení v nej absentovala\nnáhodnosť, ako základný predpoklad poistnej udalosti, pričom z tohto dôvodu bol zo strany žalovaného\npodaný podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu poisťovacieho\npodvodu. Žalovaný svoje tvrdenia v konaní opieral o znalecký posudok, ktorý bol vykonaný v rámci\ntrestného konania F. I. H. (znalecký posudok č. 6/2013 z 13.02.2013). Súd prvej inštancie k predmetnému\nznaleckému posudku uviedol, že tento bol v konaní vykonaní iba ako listinný dôkaz, pričom z jeho\nzáverov vyplýva, že k dopravnej nehode tak, ako to opísali jej účastníci v daný čas a na danom mieste\nnemohlo dôjsť, a teda nedošlo, dej sa nestal a k pravdepodobnému priebehu dopravnej nehody sa potom\nnedalo vyjadriť. Závery znaleckého posudku žalovaný považoval za dôvod neposkytnutia náhrady škody\nžalobcovi, pričom iný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia v konaní nepredložil. Ako vyplýva z uznesenia\no zastavení trestného stíhania obvinených, z dôvodu postoja znalca F. H. k záverom znaleckého\nposudku USI v Žiline vypracovaného vo vzťahu k inému jeho znaleckému posudku vo veci trestného\nkonania, vznikla pochybnosť k správnosti jeho záverov v posudku č. 6/2013. Z uvedeného dôvodu bol\ndo trestného konania pribratý znalecký ústav USI v Žiline, ktorého úlohou bolo vypracovať kontrolný\nznalecký posudok k posudku F. H. v otázkach nehody, ktorá sa mala stať dňa 19.03.2012 pri obci C..\nUSI v Žiline vypracoval kontrolný znalecký posudok č. 78/2020, v záveroch ktorého mal skonštatovať,\nže bol zistený taký mechanizmus priebehu nehodového deja, ktorým je možné vysvetliť vznik poškodení\nna jednotlivých vozidlách pri tak uvádzanom nehodovom deji, ako ho uvádzali účastníci tejto dopravnej\nnehody, a to pri určitých technicky prijateľných odchýlkach. Zároveň z neho malo vyplynúť, že znalec\nF. H. v podanom znaleckom posudku a jeho dvoch doplneniach nepresne vyhodnotil stopy, ktoré\nboli na mieste zdokumentované príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru SR, nepresne mal\nvyhodnotiť rozsah a charakter poškodenia zúčastnených vozidiel, čo malo za následok konštatovanie o\ngeometrickej a energetickej nekorešpondencii poškodení zúčastnených vozidiel. S takýmito tvrdeniami\nznalca F. H. sa USI v Žiline nestotožnil a nepovažoval ich za správne. Zo znaleckého posudku USI v\nŽiline tiež malo vyplynúť, že znalec F. H. nepresne simuloval a vyhodnotil pohyb vozidiel po zrážke,\nkde vzhľadom na zjavný sekundárny ráz vozidiel zn. Porsche Cayenne a Renault Master mohlo (za\nurčitých podmienok) dôjsť k spätnému pohybu vozidla Renault Master, do konečnej polohy zachytenej na\nzabezpečených fotografiách, resp. v súlade s výpoveďou jeho vodiča - obvineného B. C., uskutočnenou\nešte v procesnom postavení svedka. K záverom znaleckého posudku sa mal vyjadriť aj znalec F. H.,\nktorý ako je v uznesení o zastavení trestného stíhania napísané, uviedol, že USI v Žiline pracuje na\nvyššej vedeckej úrovni, má iné možnosti pri hodnotení nehodového deja a poškodenia vozidiel, má\nprístup k väčšej databáze poškodených vozidiel, a teda je predpoklad, že pracuje presnejšie. Tiež mal\ndodať, že ústav je najvyššia inštancia na území Slovenska, ktorá v tejto oblasti zastrešuje znaleckú\nčinnosť, pričom každý ich výsledok je výsledkom kolektívnej práce a zo svojej skúsenosti ako znalec\nvie, že posudok USI je považovaný za nespochybniteľný a akceptovaný súdmi viac, než posudok\nbežného znalca. Z uvedených dôvodov bolo vo vzťahu k obvineným (účastníkom predmetnej dopravnej\nnehody) potrebné zastaviť trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu poisťovacieho podvodu,\nnakoľko bolo preukázané, že dopravná nehoda (škodová - poistná udalosť) sa mohla stať spôsobom,\nakým bola nahlásená jednotlivým poisťovniam, resp. že účastníkmi opisovaný priebeh nehody, ako aj\nvzájomné poškodenia jednotlivých vozidiel, boli reálne. Ako z uznesenia o zastavení trestného stíhania\ntiež vyplýva, žiaden z účastníkov predmetnej dopravnej nehody nepripustil, že by bola nafingovaná, resp.\nže k nej reálne nedošlo. Orgány činné v trestnom konaní na základe vyššie uvedeného konštatovali,\nže v danom prípade nebolo možné hovoriť o naplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty zločinu\npoistného podvodu, keďže neboli naplnené zákonné znaky objektívnej stránky predmetného trestného\nčinu, teda konanie spočívajúce v uvedení do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie\npoistného plnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že civilný súd si nemôže spraviť závery o tom, či bol\nalebo nebol spáchaný trestný čin alebo priestupok, vychádzal súd prvej inštancie pri posudzovaní\npredmetného skutku aj zo záverov uznesenia o zastavení trestného stíhania. V prípade, ak by súd\nprvej inštancie mal za to, že žalovaného argumentácia ohľadne nafingovanej a vykonštruovanej nehody\nby bola správna, poprel by tým závery orgánov činných v trestnom konaní, čo by bolo nelogické a\nnezákonné. Súd prvej inštancie tak mal na základe vykonaných dôkazov a po ich vyhodnotení za\npreukázané, že žalobca v danej veci uniesol dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania svojich tvrdení,\nkeď bolo preukázané, že došlo k dopravnej nehode tak, ako to uviedli jej účastníci v zázname o nehode,\nhlásení škodovej udalosti, ako aj zo záverov USI v Žiline uvedených v odôvodní uznesenia o zastavení\ntrestného stíhania. Naopak, žalovaný nepreukázal, že sa v danom prípade nemalo jednať o náhodnú\nudalosť nafingovanú jej účastníkmi, nakoľko v opačnom prípade, by zastavenie trestného stíhania\n\nobvinených nebolo dôvodné. Pokiaľ ide o samotnú výšku žalobcom uplatneného nároku, tá bola súdu\npreukázaná jednak z vyjadrenia likvidátora zo dňa 23.05.2012, výzvy žalobcu zaslanej žalovanému zo\ndňa 25.05.2012, či obratu z účtu žalobcu zo dňa 25.05.2012, pričom výška poistného plnenia nebola\nmedzi stranami sporu sporná. Súd prvej inštancie tak na základe vyhodnotenia jednotlivých dôkazov\nsamostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody titulom\nvyplateného poistného plnenia v zmysle § 813 OZ vo výške 15.446,91 eur.\n10. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na pripojenie trestného spisu vedeného na OR\nPZ Nové Zámky pod ČVS: ORP -828/OVK-NZ-2012 týkajúceho sa predmetnej veci, nakoľko to z\nhľadiska hospodárnosti a účelnosti konania nepovažoval za potrebné. Konanie vedené v tejto veci\nbolo na základe pokynu Krajského súdu Bratislava vyjadreného v uznesení sp. zn. 3Cob/63/2019\nzo dňa 04.09.2019 prerušené až do právoplatného skončenia vyššie uvedeného trestného konania,\npričom závery z tohto konania vyplývajú z uznesenia Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn.\n2Pv 3/18/4404 zo dňa 13.11.2020, právoplatného dňa 08.12.2020, ktorým bolo trestné stíhanie voči\núčastníkom dopravnej nehody zo dňa 19.03.2012 zastavené, nakoľko skutok nebol trestným činom\na nebol dôvod na postúpenie veci. Z predmetného uznesenia jednoznačne vyplynulo, že žalovaného\npodozrenie zo spáchania trestného činu poisťovacieho podvodu vo veci preukázané nebolo, čím bolo\nvyvrátené úmyselné konanie zo strany účastníkov nehody, pričom pre posúdenie nároku žalobcu\nvo veci, bolo potrebné samostatne posúdiť konanie poškodeného (vodiča motorového vozidla EČV:\nD.). Súd prvej inštancie uviedol, že rovnako voči poškodenému bolo trestné stíhanie zastavené,\nnakoľko nebolo preukázané, že by išlo o úmyselné konanie niektorého z účastníkov nehody. Súd\nprvej inštancie rovnako tak zamietol návrh žalobcu na vykonanie súkromného znaleckého posudku,\nza účelom preukázania skutkového deja navrhnutého na pojednávaní dňa 22.07.2022, nakoľko ani\ntento návrh nepovažoval v danom štádiu konania za účelný a hospodárny vzhľadom na dĺžku súdneho\nkonania (žaloba z 15.01.2014, pričom konanie bolo vyše dvoch rokov prerušené z dôvodu čakania\nna právoplatné skončenie trestného konania), ako aj na závery trestného stíhania obvinených, voči\nktorým bolo trestné stíhanie zastavené. Samotný priebeh nehodového deja mal súd preukázaný z\nvyššie vykonaných dôkazov (odsek 30), pričom dané skutočnosti potvrdili aj závery USI v Žiline, ako\nto vyplýva z odôvodnenia uznesenia o zastavení trestného stíhania. Nové znalecké dokazovanie by\nlen predĺžilo už tak dlhé súdne konanie, pričom závery tohto posudku by vo vzťahu k ďalším v konaní\nvykonaným dôkazom bolo bezpredmetné. Žalovaný mal dosť času od roku 2014 súdu predložiť takýto\nznalecký posudok, ak spochybňoval priebeh nehodového deja, avšak ten v konaní argumentoval iba\nneexistenciou náhodnosti tejto nehody, čo bolo výsledkami trestného stíhania jednoznačne popreté.\nPokiaľ žalovaný argumentoval tým, že súd prvej inštancie ho nevyzval, aby predložil nové dôkazy\nalebo návrhy spolu s predvolaním na pojednávanie konané dňa 22.07.2022, skonštatoval, že je\npovinnosťou strán v priebehu celého konania súdu predkladať dôkazy a označovať skutkové tvrdenia\ndôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti,\nnakoľko opačný prístup strán by znamenal ich neúspech v konaní neunesením bremena tvrdenia alebo\nneunesením dôkazného bremena. Žalovanému musela byť skutočnosť o zastavení trestného stíhania,\nako poškodenému vedomá minimálne od konca roka 2020, kedy došlo k právoplatnému zastaveniu\ntrestného stíhania, nakoľko uznesenie o trestnom stíhaní sa v zmysle § 215 ods. 5 Trestného poriadku\ndoručuje obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným. To, že žalovaný\nv trestnom konaní vystupoval ako poškodený, vyplýva zo samotného uznesenia o zastavení trestného\nstíhania. Žalovaný tak mal dostatok času na to, aby súdu predložil nové návrhy na vykonanie dôkazov,\nprípadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v súlade s princípom hospodárnosti a rýchlosti konania.\n11. K oprávnenosti žalobcom uplatnených úrokov z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný\nnamietal, že si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 ods. 6 zákona o PZP, preto z tohto dôvodu\nžalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania a tiež namietal, že pri prechode práva na náhradu\nškody je poisťovateľ limitovaný výškou poistného plnenia, a teda na žalobcu neprešlo voči žalovanému\naj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP má povahu sankcie\nza nesplnenie nepeňažnej povinnosti uvedenej v ustanovení § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľom,\na to skončiť šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť\nvýšku poistného plnenia do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, ak bol\nrozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, resp.\nposkytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré\nznížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na\nnáhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah poisťovateľa poskytnúť poistné\n\nplnenie a výška poistného plnenia. V danom prípade si žalobca svoj nárok, ktorý na neho prešiel v\nzmysle § 813 OZ, uplatnil u žalovaného výzvou zo dňa 25.05.2012. Žalovaný listom zo dňa 11.06.2012\noznámil žalobcovi, že nárok na náhradu škody nie je možné vysporiadať s uvedením dôvodov. Sankcia\nvyplývajúca z ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o PZP teda na rozhodovaný spor nedopadá. Zákon o PZP\nvšak v § 11 ods. 8 upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 zákona o PZP, t.j.\nsankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti. Pokiaľ však žalovaný oznámil v zákonnej\nlehote, že plniť nebude, prípadne bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu\nžalobcu, na ktorého v zmysle § 813 OZ prešlo právo poškodeného, v súdnom konaní zaplatiť žalobcovi aj\núroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť\npeňažný nárok v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.\nObdobný záver vyplýva zároveň aj z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/100/2019\nz 21.05.2020 a sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29.09.2020. Pre zákon o PZP ako lex specialis upravujúci\nurčitú oblasť poistenia, vo vzťahu k OZ platí, že jeho ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami\nOZ, ako lex generalis. Pri existencii špeciálneho ustanovenia týkajúceho sa splatnosti poistného plnenia\nv rámci zákona o PZP, je potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP.\nZ ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP vyplýva splatnosť poistného plnenia, a to do 15 dní od\nskončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z\ntohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Žalobca svojmu poistenému\nuhradil poistné plnenie vo výške 15.446,91 eur, čím na neho v zmysle § 813 OZ prešlo právo na náhradu\nškody spôsobenej poistnou udalosťou, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Skutočnosť,\nže žalobca neuhradil poškodenému úroky z omeškania má taký vplyv na nárok na úroky z omeškania,\nže si žalobca nemôže uplatňovať úroky z omeškania, ktoré vznikli poškodenému voči žalovanému, a\nktoré žalobca poškodenému neuhradil. Žalobca si však výzvou zo dňa 25.05.2012 uplatnil u žalovaného\nrefundáciu vyplateného poistného plnenia a žalovaný žalobcovi listom zo dňa 11.06.2012 oznámil, že\nmu uplatnený nárok nevyplatí. Žalovaný sa tak dostal do omeškania priamo voči žalobcovi v zmysle §\n11 ods. 7 v spojení s § 517 ods. 2 OZ dňa 11.06.2012. V danom prípade sa nejedná o vstup do práv\npoškodeného na úroky z omeškania, ale o vlastný nárok poisťovne, na ktorú prešiel nárok poškodeného\nv zmysle § 813 OZ, na jeho refundovanie zo strany žalovaného, s ktorého poskytnutím je žalovaný\nv omeškaní. Ako bolo uvedené žalobca listom zo dňa 25.05.2012 vyzval žalovaného na refundáciu\nvyplateného poistného plnenia, pričom žalovaný listom zo dňa 11.06.2012 žalobcovi oznámil, že tento\nnárok žalobcu nie je možné vysporiadať. Žalovaný sa tak so zaplatením nároku žalobcu, ktorý na neho\nprešiel v zmysle § 813 OZ, dostal do omeškania dňa 11.06.2012 v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP v\nspojení s § 517 ods. 2 OZ, pričom žalobca si žalobou uplatnil úroky z omeškania od 11.06.2012. Súd\nprvej inštancie preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo žalovanej istiny v\npožadovanej výške 9 % od 11.06.2012 až do zaplatenia istiny.\n12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP a žalobcovi,\nktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovanému náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho\nkonania vo výške 100 %.\n13. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm.\nf) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne\na žalovanému voči žalobcovi prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %. V odôvodnení odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe de facto\niba na základe jediného „dôkazného prostriedku“, a to uznesenia Okresnej prokuratúry Nové Zámky\nč. k. 2 Pv 3/18/4404-83 zo dňa 13.11.2020. V tomto smere poukázal na závery súdu prvej inštancie\nv bode 32. odôvodnenia rozsudku týkajúce sa postojov F. H. k záverom znaleckého posudku USI v\nŽiline vypracovaného vo vzťahu k inému jeho znaleckému posudku vo veci trestného konania, ako aj\nzávery USI Žilina, ktorý mal skonštatovať, že bol zistený taký mechanizmus priebehu nehodového deja,\nktorým je možné vysvetliť vznik poškodení na jednotlivých vozidlách pri tak uvádzanom nehodovom deji,\nako ho uvádzali účastníci tejto dopravnej nehody, a to pri určitých technicky prijateľných odchýlkach.“\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie nebol oboznámený nielen s\nobsahom trestného spisu, ale ani priamo so znaleckým posudkom č. 78/2020. O tom svedčí bod\n13. odôvodnenia rozsudku, ako aj použité výrazové prostriedky, konkrétne že znalecký ústav „mal\nkonštatovať“ nejakú skutočnosť (nie je však zrejmé, či bola znaleckým ústavom reálne aj konštatovaná).\nSúd prvej inštancie vychádzal výlučne z obsahu konečného rozhodnutia v trestnom konaní. Odkázal na\n\nvýsledok trestného konania, v ktorom sa síce posudzovali skutočnosti súvisiace s týmto sporom, avšak v\nrozdielnych súvislostiach. Uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Zámky je totiž relevantné iba z hľadiska\ntoho, či bol spáchaný trestný čin, t.j. či boli naplnené znaky skutkovej podstaty niektorého trestného\nčinu podľa Trestného zákona. Ostatnú časť jeho odôvodnenia nemožno brať na zreteľ, ak v danej časti\nneboli v prejednávanej veci vykonané dôkazy (najmä znalecký posudok č. 78/2020, na ktorý sa súd\nprvej inštancie napriek tomu opakovane odvoláva v bode 31., 32., 33. a 36. odôvodnenia rozsudku).\nSkutočnosť, že sa v uznesení spomínajú závery znaleckého skúmania, nemôže bez ďalšieho postačovať\npre vydanie vyhovujúceho meritórneho rozhodnutia v civilnom spore. Odvolateľ poukázal na závery\nzo znaleckého posudku o určitých technicky prijateľných odchýlkach s tým, že okresná prokuratúra\nzastavila trestné stíhanie voči účastníkom dopravnej nehody v zmysle trestnej zásady in dubio pro reo. V\nprípade existencie pochybností v civilnom konaní, najmä vo veci posudzovania a preukazovania vzniku\nškodovej (poistnej) udalosti, je situácia diametrálne odlišná. V tomto súdnom konaní nebola hodnoverne\npreukázaná náhodnosť vzniku dopravnej nehody, ako jedného z obligatórnych znakov poistnej udalosti.\nO to viac, že na základe znaleckého skúmania v trestnom konaní sa zistili technické odchýlky, ktoré\nneboli predmetom ďalšieho skúmania v prejednávanej veci a ktoré mohli byť relevantnými práve v tomto\ncivilnom konaní. Vo vzťahu k odbornému posúdeniu nehodového deja bol súčasťou súdneho spisu\niba znalecký posudok F. I. H. č. 6/2013, ktorý potvrdzuje závery žalovaného prijaté v rámci likvidácie\npoistnej udalosti. Tieto závery znalca nie sú spôsobilé vyvrátiť skutočnosti obsiahnuté v uznesení o\nzastavení trestného stíhania. Identifikované uznesenie neobsahuje vlastné odborné závery a presný\nopis škodovej udalosti, ale iba skutočnosti dôležité pre rozhodnutie v trestnom konaní. Pre takéto\nrozhodnutie (a vyvodenie trestnej zodpovednosti) sú podstatné iné okolnosti ako v civilnom súdnom\nkonaní pri posudzovaní občianskoprávnej zodpovednosti. Ak preto súd pri rozhodovaní nevychádzal\nzo znaleckého posudku, ktorý je súčasťou súdneho spisu, ale za rozhodujúce považoval skutočnosti,\nktoré nevyplývajú priamo zo súdneho spisu a vykonaného dokazovania, svojim postupom flagrantne\nporušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie síce formálne uviedol, že vykonal\ndokazovanie znaleckým posudkom F. I. H. č. 6/2013, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ani\nzo zápisníc, či zvukových záznamov z pojednávaní vôbec nevyplýva, že by tak v priebehu konania\nurobil. Pre občianskoprávnu zodpovednosť bol tento znalecký posudok rozhodujúci, a fakticky jediný\nhodnoverný dôkazný prostriedok, ktorý mal súd k dispozícii v súdnom spise. Ak ho súd nevykonal, resp.\niba formálne ho uviedol v bode 13. odôvodnenia rozsudku, naplnil tým inter alia aj odvolací dôvod podľa\n§ 365 ods. 1 písm. e) CSP. Odvolateľ citoval bod 12. odôvodnenia rozsudku, v ktorom upozornil na\nkonštatovanie súdu prvej inštancie, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 19.03.2012 došlo k poistnej\nudalosti s popisom tejto udalosti a zároveň na sporné tvrdenie, či sa v danom prípade jednalo o poistnú\nudalosť - náhodnú udalosť a úroky z omeškania. Úvodná a záverečná časť citovaného odseku si preto\npriamo protirečí. Zároveň vôbec nezodpovedá obsahu vyjadrení a procesných úkonov sporových strán.\nŽalovaný totiž od začiatku konania namieta, že predmetná udalosť nie je poistnou udalosťou z dôvodu\nabsencie „náhodnosti“, ako základného predpokladu poistnej udalosti podľa § 788 ods. 1 OZ. Súd\nprvej inštancie preto nemohol dospieť k záveru, že tvrdenie o tom, že dňa 19.03.2012 došlo k poistnej\nudalosti, je nesporné. Skutočnosť, že v prejednávanej veci nejde o náhodnú udalosť vyplýva priamo\nzo znaleckého posudku č. 6/2013 zo dňa 13.02.2013, vypracovaného znalcom F. I. H.. Náhodnosť\nudalosti zo dňa 19.03.2012 bola znalcom F. I. H. bez akýchkoľvek pochybností vylúčená. Odhliadnuc od\nvyjadrení znalca, absencia náhodnosti je evidentná už z nekorešpondujúcich a technicky neprijateľných\nvýpovedí „účastníkov nehody“. Predmetnú udalosť preto nemožno definovať ako poistnú udalosť.\nUvedený záver nie je spôsobilý zmeniť ani výsledok trestného konania. V prípade skončenia trestného\nkonania inak ako odsudzujúcim rozsudkom je výsledok trestného konania de facto nepodstatný a v\nsporom konaní sa zisťujú skutočnosti potrebné pre rozhodnutie uplatneného nároku (teda pre vyvodenie\nobčianskoprávnej zodpovednosti). Práve za týmto účelom mal súd prvej inštancie prihliadnuť na závery\nznaleckého posudku, resp. v prípade pochybností o jeho správnosti vyhovieť návrhu žalovaného na\ndoplnenie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku. Okrem tohto znaleckého posudku nebol v\nkonaní vykonaný žiadny dôkazný prostriedok, ktorý by vyvrátil odborné závery znalca F. I. H.. Takýmto\ndôkazným prostriedkom za žiadnych okolností nemôže byť uznesenie o zastavení trestného stíhania.\nZa situácie, kedy bol v konaní predložený jediný dôkazný prostriedok, týkajúci sa odborného posúdenia\npriebehu nehodového deja (t.j. znalecký posudok F. H.) a svedčiaci v prospech žalovaného, je procesný\npostup súdu prvej inštancie a vyhovujúci rozsudok vo veci pre žalovaného mimoriadne prekvapivý.\nSkorší priebeh konania nasvedčoval procesnému úspechu žalovaného. Z dôvodu, že neskôr došlo\nk zmene zákonného sudcu, na pojednávaní dňa 22.07.2022 prezentoval súd prvej inštancie nové\npredbežné právne posúdenie veci. Až na tomto pojednávaní sa žalovaný dozvedel, že súd prvej\ninštancie považuje žalobu za dôvodnú. Na túto novú skutočnosť žalovaný obratom reagoval tým, že\n\nnavrhol doplnenie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku k priebehu skutkového deja, čo\nmalo význam k vyvráteniu záveru o náhodnosti deklarovaného nehodového deja. Napriek zamietnutiu\nnávrhu na vykonanie dokazovania súkromným znaleckým posudkom, súd prvej inštancie následne\nžalovanému ad absurdum vyčítal, že „nepreukázal, že sa v danom prípade nemalo jednať o náhodnú\nudalosť nafingovanú jej účastníkmi.“ V tomto smere odvolateľ považoval za nesprávny aj postup súdu\nspočívajúci v zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania s poukazom na koncentráciu konania,\nkeďže súd prvej inštancie celkom zjavne opomenul aplikovať § 470 ods. 2 CSP, keďže konanie bolo\nzačaté pred účinnosťou CSP. Rýchlosť konania povýšil nad riadne zistenie skutkového stavu veci.\nVoči žalovanému šikanózne uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, hoci bola v jeho neprospech a\nnásledne nepreukázanie toho, že nešlo o náhodnú udalosť, žalovanému vytkol v rámci neunesenia\ndôkazného bremena, ktoré zapríčinil samotný súd prvej inštancie. Takýto postup súdu prvej inštancie\nodvolateľ považoval za arbitrárny a porušujúci základné právo žalovaného na spravodlivý proces. Vo\nvzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu poukázal odvolateľ na to, že uplatnený nárok žalobcu\nnebol preukázaný. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru o dôvodnosti\nžaloby. Súčasne nezohľadnil skutočnosť, že uplatnený nárok na náhradu škody je regresným právom\nžalobcu podľa § 813 ods. 1 OZ. Ustanovenie § 813 ods. 1 OZ stanovuje zákonnú cesiu (prechod)\npráva poisteného na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. K tejto cesii dochádza okamihom\nplnenia a v jej rámci vstupuje poistiteľ do existujúcich práv poisteného alebo poškodeného. Poistiteľovi\nteda nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu, ale všetky jeho práva sú odvodené od práv\npoisteného ako oprávneného zo zodpovednostného vzťahu voči tretej osobe. Nárok, ktorý pôvodne patril\npoistenému (poškodenému), prechádza na poistiteľa aj s príslušenstvom, t.j. aj s úrokmi z omeškania,\nak poistiteľ poisteného (poškodeného) uhradil aj tieto úroky (čo žalobca v danom prípade neurobil).\nPrechod práva na náhradu škody nastáva zo zákona okamihom vyplatenia plnenia poškodenému a je\nlimitovaný výškou plnenia, ktorú poistiteľ poskytol poškodenému. Na poistiteľa nemôže prejsť právo na\nnáhradu škody vo väčšom rozsahu, než ho mal sám poškodený, v opačnom prípade by poistiteľ získal\nviac práv, než mal poškodený, na miesto ktorého poistiteľ vstúpil do právneho vzťahu. Nejde tu o vznik\nnového práva. Prechod práva poškodeného na poistiteľa nesmie zhoršiť právne postavenie subjektu\nzodpovedného za škodu. V tejto spojitosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n3Cob/93/2015 zo dňa 15.02.2017, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/229/2015\nzo dňa 23.02.2016. Je zrejmé, že za situácie, keď je uplatnený nárok na náhradu škody regresným\nprávom, žalobcovi nemôže vzniknúť nárok na príslušenstvo.\n14. Krajský súd v Bratislave po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania zdôrazňuje, keď odvolanie\nbolo podané v celom rozsahu v zmysle § 379 a § 380 CSP, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n15. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že podľa písm. b) súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. e) súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n16. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú\nprocesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\n19. Podľa čl. 15 ods. 1 a ods. 2 CSP súd dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí podľa svojej úvahy v\nsúlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.\n20. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n21. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností\nmôže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.\n22. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nuvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n23. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené\nvčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania. Podľa ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,\nktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho\npojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ods. 3 ak súd na prostriedky procesného\nútoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci\nsamej.\n24. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.\n25. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci\na čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Podľa ods. 2 dôkazným prostriedkom\nje najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.\nAk nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.\n26. Podľa § 191 ods. 1, ods. 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje\ninak.\n27. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.\n28. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu\nvyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.\n29. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani\nv dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o\ndeliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.\n30. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od\ndlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;\nvýšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.\n31. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu\nplnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá\ns poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.\n32. Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou\nudalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.\n33. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.\n\n34. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za\nneho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov\npri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne\nvynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a), b), a\nd), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ\nneoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,\nd) ušlého zisku.\n35. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je\noprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok\npreukázať.\n36. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného\nskutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku\na svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a\ndostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý\nmyšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom\npremietnutým do výrokovej časti napadnutého zaväzujúceho výroku rozsudku, teda opodstatnenosti\nnároku na zaplatenie 15.446,91 eur s príslušenstvom z titulu zákonnej cesie nároku na náhradu škody\nspôsobenej poistenému u žalobcu ako poškodenému voči škodcovi povinne zmluvne poistenému zo\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Súd prvej inštancie\nsprávne uzavrel, že na žalobcu vyplatením poistného plnenia zákonnou cesiou došlo k prechodu práva\nna náhradu škody na základe zákona (subrogačný postih - pozn. odvolacieho súdu), pričom tento\nnárok je preukázaný. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu dostatočne zaoberal aj procesnou\nobranou žalovaného, keď vysvetlil, že predmetná škodová udalosť bola náhodnou a spĺňa kritéria\npoistnej udalosti, ale aj ako k uvedeným záverom a na základe akých vykonaných dôkazov, dospel. Súd\nprvej inštancie sa spôsobom súladným so zákonom vysporiadal aj s dôkaznými návrhmi žalovaného\na v kontexte vyjadrení strán konania a doložených listinných dôkazov, dospel k správnemu posúdeniu\nškodovej udalosti ako poistnej.\n37. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného\nprocesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok\nnesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov\nsúdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami\ntvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere\nstotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd dopĺňa nasledovné\ndôvody v kontexte odvolacích dôvodov.\n38. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej\nstrany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im\nzodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena (nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/24/2019 zo dňa 09.06.2020). Dôkazné bremeno ohľadom určitých\nskutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba\npriaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.\n39. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/6/2010 v tejto súvislosti uviedol,\nže „okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na\npreukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer\núčastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,\nktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje\npovinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno\npreukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,\nžalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným\nsubjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní\núspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy.\n\nTeória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia\na dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti od aktuálneho stavu (priebehu) konania a\nod toho, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“\n40. Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že pre úspech v konaní o zaplatenie\npeňažného nároku v zmysle § 813 OZ bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku prevádzkovej\nčinnosti, ktorá v danom prípade spočívala vo vedení - prevádzke motorového vozidla zn. EČV: A.,\nbola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. zn. D. poisteným u žalobcu, ako aj, že došlo k\nzákonnému prechodu tohto nároku na poisťovateľa. Na posúdenie otázky, či v konaní ide o dopravnú\nnehodu, ktorá je poistnou a má znaky náhodnej udalosti, s ktorou je podľa poistných podmienok\nspojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia škodcu,\nsúd prvej inštancie skúmal listinné dôkazy doložené do spisu, a to najmä hlásenie škodovej udalosti\npoškodeným, správu o nehode, správy OR PZ Nové Zámky z 01.04.2012, listinu označenú ako znalecký\nposudok F. H., no najmä uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Zámky č. k. 2 Pv 3/18/4404-83 zo\ndňa 13.11.2020, právoplatné dňa 08.12.2020, ale aj ďalšie listinné doklady, tak ako je uvedené v bode\n13. odôvodnenia rozsudku. Rovnako tak z bodu 31. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa súd prvej\ninštancie bližšie zaoberal obsahom týchto dokumentov, ako aj skutočnosťami z nich vyplývajúcimi.\nZ predmetných listinných dôkazov podľa súdu prvej inštancie vyplývalo, že k predmetnej škodovej\nudalosti mohlo dôjsť tak, ako to uviedli jej účastníci, čo mal potvrdiť aj znalecký posudok vypracovaný\nUSI v Žiline v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-828/OVK-NZ-2012. Vzhľadom na uvedené,\nnie je možné považovať uznesenie o zastavení trestného konania za jediný dôkaz preukazujúci nárok\nžalobcu, ktorý by súd prvej inštancie vzal do úvahy. Na druhej strane odvolateľ namietal, že jediným\ndôkazným prostriedkom týkajúcim sa odborného posúdenia priebehu nehodového deja bol znalecký\nposudok F. H. svedčiaci v prospech žalovaného, pričom žiadny dôkazný prostriedok, ktorý by vyvrátil\nodborné závery znalca F. H. v konaní nebol vykonaný, keďže uznesenie o zastavenia trestného stíhania\ntakýmto dôkazným prostriedkom podľa odvolateľa nemôže byť. Odvolací súd v tomto smere upozorňuje\nna predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 3Cob/63/2019 v danej veci a na záver, v zmysle\nktorého je znalecký posudok F. H. možné hodnotiť len ako listinný dôkaz. Zároveň z obsahu citovaného\nuznesenia o zastavení trestného stíhania je zrejmé, že v trestnom konaní bol vykonaný aj kontrolný\nznalecký posudok s ohľadom na pochybnosť záverov znalca F. H., a to Ústavom súdneho inžinierstva\nŽilinskej univerzity v Žiline č. 78/2020, ktorého závery obsiahnuté v predmetnom uznesení spochybnené\nžiadnou zo strán konania neboli. Z týchto záverov pri posudzovaní dopravnej nehody pri obci Mužla\ndňa 19.03.2012 jednoznačne vyplýva, že „bol zistený taký mechanizmus priebehu nehodového deja,\nktorým je možné vysvetliť vznik poškodení na jednotlivých vozidlách pri tak uvádzanom nehodovom deji,\nako ho uvádzali účastníci tejto dopravnej nehody, a to pri určitých technicky prijateľných odchýlkach“.\nZároveň súd prvej inštancie prostredníctvom tohto uznesenia zistil, že v posudku USI v Žiline bolo\nkonštatované, že znalec F. I. H. v podanom znaleckom posudku nepresne vyhodnotil stopy, ktoré boli\nna mieste nehody zdokumentované príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru SR, nepresne\nvyhodnotil rozsah a charakter poškodenia zúčastnených vozidiel, čo malo za následok konštatovanie\no geometrickej a energetickej nekorešpodencii poškodení zúčastnených vozidiel. Znalec F. I. H. tiež\nnepresne simuloval a vyhodnotil pohyb vozidiel po zrážke, kde vzhľadom na zjavný sekundárny ráz\nvozidiel zn. Porsche Cayenne a zn. Renault Master mohlo (za určitých podmienok) dôjsť k spätnému\npohybu vozidla zn. Renault Master, do konečnej polohy, zachytenej na zabezpečených fotografiách,\nresp. v súlade s výpoveďou jeho vodiča - B. C.. Samotný znalec F. H. pripustil, že znalecký ústav\npracuje na vyššej vedeckej úrovni, má iné možnosti pri hodnotení nehodového deja a poškodenia\nvozidiel, má prístup k väčšej databáze poškodenia vozidiel, a teda je predpoklad, že pracuje presnejšie.\nDodal, že ústav je najvyššia inštancia na území Slovenska, ktorá v tejto oblasti zastrešuje znaleckú\nčinnosť, pričom každý ich posudok je výsledkom kolektívnej práce a zo svojej skúsenosti ako znalec\nvie, že posudok USI je považovaný za nespochybniteľný a akceptovaný súdmi viac, než znalecký\nposudok bežného znalca. Závery F. H., na ktoré odkazuje odvolateľ v prospech jeho argumentácie\no vylúčení náhodnosti predmetnej udalosti, preto poprel samotný znalec F. H. po oboznámení sa so\nzávermi znaleckého posudku USI v Žiline, keď skonštatoval, že znalecký ústav pracuje na vyššej\nvedeckej úrovni, presnejšie a je považovaný za nespochybniteľný. Zotrvanie na záveroch tohto znalca\no vylúčení náhodnosti predmetnej škodovej udalosti a odôvodnenie odvolateľa o nemožnosti definovať\ndanú dopravnú nehodu ako poistnú udalosť, preto v kontexte obsahu uznesenia o zastavení trestného\nstíhania s odkazom na závery znaleckého posudku č. 78/2020, nemôže obstáť. V tomto smere je zo\nstrany odvolateľa irelevantným aj tvrdenie, že „absencia náhodnosti je evidentná z nekorešpondujúcich\na technicky neprijateľných výpovedí účastníkov nehody“, ktorá vychádza a opiera sa o listinný dôkaz-\n\nzávery znalca F. H., ktoré boli spochybnené v znaleckom posudku USI v Žiline, ktorý uviedol, že\n„mechanizmus priebehu nehodového deja je možné vysvetliť vznik poškodení na jednotlivých vozidlách,\ntak ako ho uvádzali účastníci tejto nehody, a to pri určitých technických prijateľných odchýlkach“. Na\ndruhej strane odvolateľ, napriek tvrdeniu o nekorešpondujúcich výpovediach, v odvolaní v inej časti\n(str. 3 odvolania) na tento záver znaleckého posudku sám odkazuje (vysvetlenie vzniku poškodení na\nvozidlách, tak ako ho uvádzali účastníci tejto dopravnej nehody).\n41. Odvolací súd k argumentu odvolateľa, že sa v trestnom konaní zistili technické odchýlky, ktoré\nmali byť predmetom ďalšieho skúmania v civilnom spore, upozorňuje, že záver v znaleckom posudku\npredovšetkým konštatoval prijateľnosť zistení mechanizmu priebehu nehodového deja tak, ako bol\nopisovaný účastníkmi škodovej udalosti, pričom súd prvej inštancie tento priebeh zistil aj z ďalších\nlistinných dôkazov vykonaných v konaní (bod 13., 31. odôvodnenia rozsudku). Odvolací súd preto musí\nkonštatovať, že v trestnom konaní sa nezisťovali a neboli popísané žiadne technické odchýlky, bol\nkonštatovaný mechanizmus priebehu nehodového deja so vznikom poškodení na vozidlách v zhode\ns tvrdeniami účastníkov dopravnej nehody pri určitých, ale predovšetkým prijateľných, technických\nodchýlkach. Pre ustálenie záveru o náhodnosti a priebehu škodového deja, sú tieto závery súdu\nprvej inštancie v súlade s vykonaným dokazovaním postačujúce. V tomto smere nie je rozhodným\npre ustálenie priebehu škodovej udalosti v civilnom konaní zisťovať ďalšie údajné prípadné prijateľné\ntechnické odchýlky, ktoré ani neboli žalovaným uvádzané v rámci unesenia bremena tvrdenia, ako sa\nnesprávne domnieval žalovaný (a ktoré ani ako rozhodné nepopísal ani v znaleckom posudku USI v\nŽiline), keďže tak ako vyplýva z obsahu tohto konštatovania, tieto by boli v kontexte tvrdení účastníkov\nškodovej udalosti, prijateľné.\n42. Prihliadnuc na žalobcom predložené dôkazy odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza,\nže žalobca dôkazné bremeno v konaní uniesol. S ohľadom na predmetné závery týkajúce sa znaleckého\ndokazovania v spojitosti s listinnými dôkazmi doloženými do spisu odvolací súd v zhode so súdom\nprvej inštancie dospel k záveru, že škodová udalosť sa stala tak, ako ju popísali vodiči na nej účastní,\nčo korešponduje s vykonaným dokazovaním. Naproti tomu, odvolací súd v zhode so súdom prvej\ninštancie konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že sa v danom prípade nemalo jednať o náhodnú udalosť\nnafingovanú jej účastníkmi, a to aj s ohľadom na závery trestného konania vyplývajúce z uznesenia\no zastavení trestného stíhania. Odvolací súd v dôsledku presunu dôkazného bremena v tomto smere\nzdôrazňuje, že súd nemôže učiniť záver, že došlo k trestnému činu-nastrojeniu udalosti a na základe\ntoho žalobu zamietnuť, nakoľko civilný súd nie je oprávnený túto otázku riešiť.\n43. Odvolateľ v kontexte záveru súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena (bod\n33. odôvodnenia rozsudku) poukázal na zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania znaleckým\ndokazovaním (bod 36. odôvodnenia rozsudku), z čoho má vyplývať, že neunesenie dôkazného bremena\nzapríčinil samotný súd prvej inštancie. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR z 31.03.2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019. Zároveň odvolateľ namietal nevykonanie znaleckého\nposudku USI v Žiline č. 78/2020, nepripojenie trestného spisu, ako aj formálne vykonanie dokazovania\nznaleckým posudkom F. H..\n44. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) je v sporovom konaní odvolacím\ndôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej\ninštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť\n(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal\ndôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy\nveci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť\ndôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré,\nhoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné\na ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej\ninštancie. Len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, a to z dôvodu, aby sa tak predišlo\nvykonávaniu tých dôkazov, ktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie veci irelevantné. Vykonávaním\nvšetkých (aj nepodstatných dôkazov) by zároveň dochádzalo aj k mareniu rýchlosti a hospodárnosti\nkonania. V prípade, ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť,\nprečo ich nevykonal. V takomto prípade samotné neakceptovanie vykonania navrhnutých dôkazov\nsamo o sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah do základného práva na\nsúdnu ochranu, či do práva na spravodlivé súdne konanie, by mohol nastať len vtedy, ak by takýto\n\nzáver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný, alebo by takémuto záveru\nchýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania\nv jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu postavená do\npodstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní. V danom prípade však súd prvej\ninštancie nevykonanie ďalšieho dokazovania riadne a logicky odôvodnil tým, že výsledky už vykonaného\ndokazovania postačujú na konečné rozhodnutie vo veci samej. S týmito závermi sa odvolací súd plne\nstotožňuje.\n45. Nevyhovenie dôkaznému návrhu žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania bolo\nodôvodnené práve jedným z troch dôvodov, na ktoré odkazuje odvolateľom citovaný rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/107/2019, a to jeho nadbytočnosť, keď súd prvej inštancie\npovažoval tento návrh v danom štádiu konania za neúčelný a nehospodárny, a to jednak s ohľadom\nna dĺžku konania a jednak s ohľadom na závery trestného stíhania. Súd prvej inštancie predovšetkým\nskonštatoval, že samotný priebeh deja mal preukázaný z vykonaných dôkazov (bod 30. odôvodnenia\nrozsudku), ale aj zo záverov USI v Žiline obsiahnutých v uznesení o zastavení trestného stíhania.\nOdvolateľ však v kontexte navrhovaného dôkazu nevymedzil, ktoré významné skutočnosti, hoci boli\ntvrdené, súd nezisťoval. Ak v tomto smere mal odvolateľ záujem na preukázaní skutočnosti týkajúcej sa\nnastrojenia poistnej udalosti-odvolací súd už uviedol, že ide o skutočnosť, ktorú je možné konštatovať\nlen v trestnom konaní, pričom otázka náhodnosti poistnej udalosti bola spoľahlivo vyriešená v znaleckom\nposudku USI v Žiline, na ktoré závery odkazovalo uznesenie o zastavení trestného stíhania. Ak mal\nodvolateľ záujem preukazovať prijateľné technické odchýlky, tieto v danom súdnom konaní nie sú\nvýznamné, tak ako bolo konštatované vyššie.\n46. Súd prvej inštancie zamietol vykonanie predmetného dokazovania aj s ohľadom na dĺžku súdneho\nkonania. V tomto smere odvolateľ namietal uplatnenie sudcovskej koncentrácie, a to vo vzťahu k\nopomenutiu aplikácie § 470 ods. 1 CSP. Okrem toho, že súd prvej inštancie v danom prípade mohol\nuplatniť sudcovskú koncentráciu, keďže podmienky na jej uplatnenie splnené boli (poučenie zaslané\nspolu s predvolaním na termín pojednávania), odvolací súd upozorňuje na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.02.2019, z obsahu ktorého vyplýva nedôvodnosť predmetnej\nnámietky odvolateľa. „Strany sporu sú povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu,\npričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich\nskutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade\nnedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť,\nčo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť\nrýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v\npodobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy\nna vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k\nzbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie\nsúdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená\nadvokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by\nmal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so\nsudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta. Sudcovská\nkoncentrácia konania sa pritom vzťahuje aj na konania, ktoré začali pred 1. júlom 2016 (t.j. za\núčinnosti OSP), keďže prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP vo svojej druhej vete vylučuje\npoužitie iba spätnej sudcovskej koncentrácie, čo vychádza z toho, že sporové strany nemožno\nsankcionovať „do minulosti“, v ktorej právna úprava sudcovskej koncentrácie neexistovala, a nemohla\nsa ani v niekoľko rokov trvajúcom spore ani rozumne predpokladať, čím je vyjadrený ústavný princíp\ndôvery subjektov práva v objektívne právo (k tomu viď aj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,\nMesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok . Komentár. C. H. Beck:\nPraha, 2016, s. 1497). „Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových\ntvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, pretože by to mohlo znamenať\nzmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na nariadenie ďalšieho pojednávania.\nVčasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje\nv okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie\nprocesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný\núkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Sudcovská koncentrácia konania podľa § 153\nCSP (na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania) je teda v diskrečnej právomoci súdu“. (bližšie pozri\nI. ÚS/535/2023 zo dňa 11.10.2023). V okolnostiach konkrétneho prípadu však je možné vyhodnotiť, že\n\nsúd prvej inštancie neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania, napriek vyjadreniu o jej uplatnení na\npojednávaní konanom dňa 22.07.2022. V tomto smere je treba vysvetliť, že v nadväznosti na uplatnenie\nsudcovskej koncentrácie konania nasleduje zánik práva predkladať dôkazy bez ďalšieho zdôvodnenia\nich nehospodárnosti, či neúčelnosti (súd sa nemusí zaoberať týmito otázkami a aplikuje len sudcovskú\nkoncentráciu konania), naopak v danom prípade sa súd prvej inštancie vysporiadal s nadbytočnosťou\nvykonávaného dôkazu, nielen z hľadiska dĺžky konania, ale aj z hľadiska záverov trestného stíhania\na znaleckého posudku USI Žilina obsiahnutom v uznesení o zastavení trestného stíhania.\n47. Odvolateľ namietal aj nepripojenie trestného spisu do konania, ktorý navrhoval na pojednávaní\ndňa 22.07.2022. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nepripojení trestného spisu riadne zdôvodnil\nv bode 35. odôvodnenia rozsudku, na ktorý odvolací súd odkazuje. V tomto smere je treba zdôrazniť,\nže výsledky trestného konania s podstatným obsahom záverov boli zhrnuté aj v uznesení o zastavení\ntrestného konania, pričom toto uznesenie bolo súčasťou spisu. Odvolateľ v dôsledku uvedeného\nnamietal aj to, že znalecký posudok č. 78/2020 nebol v spore riadny vykonaný. Obsah, resp. podstatná\nčasť tohto znaleckého posudku aj pre toto konanie, bola zachytená v uznesení o zastavení trestného\nstíhania obvinených, ktoré v konaní vykonané bolo a o tieto závery, ako o jeden z listinných dôkazov,\nsúd prvej inštancie svoje rozhodnutie opieral. Obsah uznesenia o zastavení trestného konania ako\ntaký rozporovaný nebol, a to ani vyjadrenie samotného znalca F. H. k jeho vlastným záverom, ktorými\nnásledne odvolateľ na preukázanie tvrdenia o nepreukázaní náhodnosti vzniku dopravnej nehody\nargumentoval. Odvolateľ sa dokonca o závery znaleckého posudku USI Žilina týkajúce sa „technicky\nprijateľných odchýlkach“ opiera, keď tvrdí, že tieto odchýlky neboli predmetom ďalšieho skúmania\nv prejednávanej veci. Na základe uvedeného preto je treba uzavrieť, že obsah uznesenia o zastavení\ntrestného stíhania, rovnako tak s odkazom na závery znaleckého posudku a prebratými citovanými\nzávermi z tohto znaleckého posudku obsiahnutými v uznesení o zastavení trestného stíhania, rozporné\nneboli, a preto bol postup súdu prvej inštancie v súlade s čl. 17 CSP, keď súd prvej inštancie vykonal\ndokazovanie len predmetnou listinou (uznesením o zastavení trestného stíhania).\n48. Rovnako tak odvolací súd poukazuje na to, že námietka odvolateľa o nevykonaní dokazovania\nlistinou označenou ako znalecký posudok F. H., resp. vykonanou len formálne, nie je dôvodnou, jednak\ns poukazom na tú skutočnosť, že predmetnú listinu súd prvej inštancie vyhodnotil, keď sa týmto listinným\ndôkazom zaoberal v samotnom rozsudku (nielen bod 13., ale aj bod 32 odôvodnenia rozsudku) a zároveň\nvykonal predmetné dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 22.07.2022. V zmysle § 204 CSP nie je\nnevyhnutné, aby súd prvej inštancie čítal listiny a oznamoval ich obsah, keďže tieto boli strane doručené\na obsah protistrana nespochybnila, pričom s uvedeným súd oboznámil a žalovaný tento postup súdu\nprvej inštancie na predmetnom pojednávaní ani nenamietal.\n49. Súd prvej inštancie náležite umožnil stranám sporu uplatňovať prostriedky procesného útoku a\nprocesnej obrany, pričom postupoval v súlade s čl. 17 CSP, a teda nemožno konštatovať, že rozhodnutie\nsúdu vychádza zo znaleckého posudku, ktoré ako dôkaz neboli vykonané, ale je potrebné dospieť k\nzáveru, že súd prvej inštancie dôvodne aplikoval na rozhodnutie v spore závery trestného konania, ako\naj výsledky vykonaného dokazovania listinami. CSP v zmysle čl. 2, čl. 15, § 204, § 205, § 187 a §\n193 CSP v záujme právnej istoty a dodržania procesných práv strán sporu pri aplikácii hmotného práva\npredpokladá spoľahlivé zistenie skutkového stavu, a to je možné na základe vykonaného dokazovania,\npričom ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu.\n50. Odvolací súd však dáva za pravdu odvolateľovi v tom, ak tvrdil, že súd prvej inštancie v bode\n12. odôvodnenia rozsudku najprv zmätočne považoval za nesporné to, že došlo k poistnej udalosti\npopísaným spôsobom, následne v tom istom bode odôvodnenia uviedol, že za spornú považuje\nskutočnosť, či sa jednalo o poistnú udalosť. Predmetná nezrovnalosť ale nespôsobuje vadu takej\nintenzity, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by znamenala porušenie práva\nna spravodlivý proces. Súd prvej inštancie napriek tomuto nesprávnemu konštatovaniu o nespornosti\npoistnej udalosti s popísaným priebehom, škodovú udalosť skúmal aj z toho hľadiska, či je možné\ndefinovať ju ako náhodnú udalosť, pričom sa zaoberal aj preukázaním nároku žalobcu a popísaným\npriebehu škodovej udalosti, keď ustálil, že k škodovej udalosti došlo tak, ako to uviedli jej účastníci\nv zázname o nehode, hlásení škodovej udalosti, ako aj zo záverov USI v Žiline uvedených v uznesení\no zastavení trestného stíhania.\n\n51. Odvolací súd dopĺňa, že v nadväznosti na vyššie uvedený rozbor, súd prvej inštancie predmetnú vec\nsprávne právne posúdil, keď skonštatoval, že ide o náhodnú poistnú udalosť a v zmysle § 813 ods. 1 OZ\nuzavrel, že právo poisteného na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou prešlo na jeho poistiteľa,\na to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Žalobca má právo požadovať refundáciu poskytnutého\npoistného plnenia práve od žalovaného, ktorý bol v tomto prípade povinný nahradiť vzniknutú škodu\nza vodiča motorového vozidla označeného ako vinníka nehody titulom povinného zmluvného poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavretého so žalovaným (§ 4 ods.\n2 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 zákona o PZP).\n52. Odvolateľ pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP uplatnil aj námietku voči príslušenstvu\npohľadávky, keď je uplatnený nárok na náhradu škody regresným právom, v rámci ktorého je poisťovateľ\nlimitovaný okamihom vyplatenia plnenia poškodenému a výškou tohto plnenia. Odvolací súd však\nv tomto smere dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil nárok na úroky z omeškania,\nnakoľko sa jedná o nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody podľa § 813 ods. 1 OZ a úroky\nz omeškania vyplývajúce z tohto nároku, a nie o nároky poškodeného, ktoré by prešli na žalobcu.\nŽalobca si nárok na istinu uplatnil výzvou na jeho úhradu-listom zo dňa 25.05.2012, s tým, že poskytol\nžalovanému 15 dní na plnenie, pričom žalovaný listom zo dňa 11.06.2012 odmietol uhradiť žalobcovi\npredmetný nárok, a preto sa v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 OZ dostal do omeškania potom, čo bol ako\ndlžník vyzvaný na plnenie. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že „v danom prípade sa nejedná\no vstup do práv poškodeného na úroky z omeškania, ale o vlastný nárok poisťovne, na ktorú prešiel nárok\npoškodeného v zmysle § 813 OZ, na jeho refundovanie zo strany žalovaného, s ktorého poskytnutím\nje žalovaný v omeškaní.“\n53. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným\nnie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods.\n1, 2 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n54. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.\n55. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d), e) CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "38Cb/114/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f59fb763-3f6c-4a41-9a5d-f92b76677c48:d454d7ab-1b23-4d74-bdb6-ff9bb1878f2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/200/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f59fb763-3f6c-4a41-9a5d-f92b76677c48:d454d7ab-1b23-4d74-bdb6-ff9bb1878f2d"}, {"guid": "6ea92c6e-ad1e-4f09-9846-3c58e8e0ec4b:5906c33a-9ed6-4ef0-909f-b814139b34dd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1", "spisova_znacka": "1Cob/100/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/100/2019 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1"}, {"guid": "425cf131-5c59-4a7b-9f79-cf3c3f1514a3:02fdc0e9-5835-4656-a038-7a977d2a12bb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8313217457.3", "spisova_znacka": "3Cob/93/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/93/2015 z 20. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-12-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8313217457.3"}, {"guid": "4dbec8d2-2a6b-42f6-ad26-bedbf934d458:2b2e373e-f1fa-46a0-bb53-8c616078a692", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1313209267.2", "spisova_znacka": "6Co/229/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/229/2015 z 5. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-07-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1313209267.2"}, {"guid": "26a78cf1-d6cb-488d-a65e-ca76b145b85f:24444ab4-d0c6-4533-90ce-5b0c7100d101", "ecli": null, "spisova_znacka": "38Cb/114/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 38Cb/114/2014 z 29. 12. 2014", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2014-12-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/26a78cf1-d6cb-488d-a65e-ca76b145b85f:24444ab4-d0c6-4533-90ce-5b0c7100d101"}], "citovane_v": []}