{"guid": "072d3618-df2a-4bbb-b73d-79c66a1d07c2:7e003edc-a1c0-4c37-88bc-ba7f4e405f19", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1112239709.2", "spisova_znacka": "8CoPr/9/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/9/2024 z 24. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2024, sp. zn. 8CoPr/9/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1112239709.2", "identifikacne_cislo": "1112239709", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2024-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "1CdoPr/3/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "8f810a4c-d0c7-4ef7-862b-2db8d0dd738d:eb54d672-a1ee-42ba-8abb-1367e467eaee", "datum": "2025-09-30", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/400", "nazov": "zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-33", "nazov": "§ 33 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-33", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-50", "nazov": "§ 50 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-120", "nazov": "§ 120 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-120", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79", "nazov": "§ 79 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-142", "nazov": "§ 142 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-142", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-240", "nazov": "§ 240 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-240", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-240"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/400#paragraf-33", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-46", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-47", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-48", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-50", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-120", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-77", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-79", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-142", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-240"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e003edc-a1c0-4c37-88bc-ba7f4e405f19", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1112239709.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1112239709.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1112239709.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8CoPr/9/2024\n1112239709\n24. 09. 2024\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2024:1112239709.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: F.. Z. S., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XX, J. S. J.\nI., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Podzámska\n41/A, Hlohovec, IČO: 47 256 371, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so\nsídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 15. decembra 2023, č.k. B1-8Cpr/10/2012\n- 520, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáha určenia\nneplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou zo\nstrany žalovaného č. 30/2012/32/48 zo dňa 03.07.2012 a náhrady mzdy vo výške 719 eur mesačne\nodo dňa 01.10.2012, kedy mal štátnozamestnanecký pomer skončiť, do času kedy mu žalovaný začne\nprideľovať prácu a umožní mu pokračovať v práci podľa služobnej zmluvy. Žalovanému náhradu trov\nkonania nepriznal.\n2. Prvoinštančný súd vychádzal zo zistenia, že žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ\nuzatvorili dňa 12.04.2000 pracovnú zmluvu č. 11/2000-410/19 s nástupom do práce od 15.04.2000,\nktorou boli žalobcovi pridelené koncepčné a analytické práce v oddelení pre dokumentáciu zločinov\nkomunizmu. Inštrukciou 6/2006 MSSR z 31.03.2006 č. 4932/2006-53 bolo zrušené ODZK ako aj\nštátnozamestnanecké miesto žalobcu, a to dňom 01.04.2006. Dňa 02.01.2007, po nástupe do\nzamestnania po ukončení dočasnej práceneschopnosti, žalobca prevzal od žalovaného rozhodnutie\no skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru, z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta.\nRozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/133/2007-165 zo dňa 12.06.2009 v spojení s uznesením\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/325/2009 z 24.09.2009, došlo k zrušeniu rozhodnutia z 02.01.2007\no skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Následne žalovaný dňa 20.11.2009 zaslal ÚPSVR v\nBratislave žiadosť o udelenie súhlasu so skončením štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou\nzamestnancovi so zdravotným postihnutím. V čase od 20.11.2009 ÚPSVR v Bratislave opakovane\nudeľoval súhlas na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom, ktorý Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny ako príslušný orgán opakovane zrušovalo a vec vracalo prvostupňovému\norgánu na nové konanie a rozhodnutie. Konanie o udelenie predchádzajúceho súhlasu prebiehalo do\nfebruára 2012, keď ÚPSVR v Bratislave rozhodnutím č.j. BA/2012/02092/033905 zo dňa 27.02.2012\nopätovne udelil súhlas (\"predchádzajúci súhlas k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru podľa\n\n§ 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov\"). Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny\nč. AA/2012/23766/8735/OPČ-SSZ zo dňa 14.05.2012. Dňa 18.07.2012 žalobca ako zamestnanec od\nžalovaného ako zamestnávateľa prevzal Výpoveď zo strany služobného úradu zo dňa 03.07.2012,\npodľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe z dôvodu uvedeného v § 47 písm. b) zákona\no štátnej službe, t. j. zrušenie štátnozamestnaneckého miesta žalobcu k 31. marcu 2006 vo funkcii\nodborný radca v organizačnom útvare ODZK, v odbore štátnej služby 1.02 Kancelária predstaviteľa\nštátnej moci, na základe Inštrukcie 6/2006 MSSR zo dňa 31. marca 2006 č. 4932/2006-53, ktorou\nsa mení a dopĺňa Organizačný poriadok MSSR č. 2717/2003-30 z 1. marca 2003 v znení neskorších\ninterných riadiacich aktov, ktorou sa s účinnosťou od 1. apríla 2006 zrušilo ODZK vrátane predmetného\nštátnozamestnaneckého miesta a služobný úrad nemá pre neho iné vhodné štátnozamestnanecké\nmiesto. V danej výpovedi bolo uvedené, že výpoveď je daná v súlade § 50 zákona o štátnej\nslužbe na základe rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo 14. mája 2012 č.\nAA/2012/23766/8735/OPČ-SSZ, ktorých odvolací orgán potvrdzuje rozhodnutie ÚPSVR Bratislava z\n27. februára 2012 č.j. BA/2012/02092/033905, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas k skončeniu\njeho štátnozamestnaneckého miesta. Rovnako bolo vo výpovedi uvedené, že štátnozamestnanecký\npomer žalobcu končí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, ktorá začína plynúť od prvého dňa\nkalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa\npríslušného kalendárneho mesiaca. Žalobca listom zo dňa 02.08.2012 adresovaným žalovanému a\ndoručeným mu dňa 08.08.2012, písomne oznámil, že s výpoveďou zo dňa 03.07.2012 nesúhlasí,\npovažuje ju za neplatnú a trvá na ďalšom prideľovaní práce a jeho ďalšom zamestnávaní. K uplynutiu\ndvojmesačnej výpovednej doby v zmysle výpovede zo dňa 03.07.2012 došlo dňa 30.09.2012. Žalobcovi\nbolo vyplatené odstupné vo výške trojnásobku funkčného platu, v sume 2.157 eur. Krajský súd v\nTrenčíne rozsudkom č.k. 13S/156/2012-70 zo dňa 08.01.2014 zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal\nzrušiť rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava z 14.05.2012 ako aj rozhodnutie\nÚPSVR Bratislava z 27.02.2012 z dôvodu nezákonnosti. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/134/2015 zo dňa 26.04.2017, pričom obe rozhodnutia nadobudli\nprávoplatnosť dňa 02.06.2017. Od zrušenia ODZK reálne v služobnom úrade nevykonával prácu. Od\n01.03.2010 až do skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru uplynutím výpovednej doby dňa\n30.09.2012 bola žalobcovi mesačne vyplácaná náhrada funkčného platu z dôvodu prekážok na strane\nzamestnávateľa.\n3. Takto zistený skutkový stav posúdil podľa ust. § 33 ods. 1 písm. d) a e), § 33 ods. 5, § 46 ods. 1\npísm. b), § 47 písm. b), § 48 ods. 1, 2, 3, § 50, § 120 zákona č. 400/2009 Z.z., o štátnej službe, § 61\nods. 1,2 § 64 ods. 1 písm. a), § 77, § 79 ods. 1, 2, § 142 ods. 3, § 240 ods. 8 a 9 Zákonníka práce,\na dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že predmetom konania bolo posúdenie\nplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru strán sporu na základe výpovede žalovaného zo\ndňa 03.07.2012 (list MSSR č. 30/2012/32/48), doručenej žalobcovi dňa 18.07.2012, ako aj nárok žalobcu\nna náhradu mzdy uplatneného žalobcom určením mesačnej výšky 719 eur za obdobie odo dňa, kedy mal\nštátnozamestnanecký pomer skončiť - 01.12.2012, do času, kedy mu žalovaný začne prideľovať prácu\na umožní mu pokračovať v práci podľa služobnej zmluvy. Platnosť výpovede posudzoval podľa zákona o\nštátnej službe v spojení so Zákonníkom práce - za primeraného použitia jeho ustanovení vymenovaných\nv § 120 zákona o štátnej službe, a to v ich znení účinnom v čase dania (doručenia) výpovede žalobcovi. V\nprvom rade sa zaoberal posúdením, či bola žaloba podaná včas. Lehota dvoch mesiacov na uplatnenie\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru určená § 77 Zákonníka práce začína plynúť odo dňa, keď sa\nmal pracovný pomer skončiť. Ide o tzv. hmotnoprávnu lehotu, pričom posledný deň tejto lehoty musí byť\nžaloba doručená súdu, v opačnom prípade uvedený nárok zaniká. Medzi stranami nebolo sporné, že\nvýpoveď bola žalobcovi doručená dňa 18.07.2012. Štátnozamestnanecký pomer mal skončiť uplynutím\ndvojmesačnej výpovednej doby. Pokiaľ žalobca spochybňoval dĺžku výpovednej doby 2 mesiacov (s tým,\nže nevie, či by nemala byť 3 mesiace, lebo pracovný pomer trval dlhšie ako 5 rokov), táto jeho námietka\nnebola dôvodná. Výpovednú dobu v danom prípade upravuje priamo zákon o štátnej službe v § 48 ods.\n1 a 2, v zmysle ktorých je výpovedná doba dva mesiace a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho\nmesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného\nkalendárneho mesiaca. Dvojmesačná výpovedná doba začala plynúť od prvého dňa kalendárneho\nmesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t. j. od 01.08.2012 a skončila sa uplynutím posledného\ndňa príslušného kalendárneho mesiaca, teda dňa 30.09.2012. Dňom kedy mal štátnozamestnanecký\npomer skončiť bol 01.10.2012 a od neho začala žalobcovi plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota na\npodanie žaloby, s posledným dňom na uplatnenie práva 01.12.2012. Žaloba bola podaná na súde dňa\n\n28.11.2012, teda včas. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej\nlegitimácie v spore, pričom poukazoval na jeho pôvodné označenie v žalobe ako Slovenská republika\n- Ministerstvo spravodlivosti SR, keď podľa neho opravu tohto označenia realizovanú v režime postupu\nv zmysle § 129 C.s.p. nemožno považovať za zmenu osoby na strane žalovaného. Poukazované\noznačenie žalovaného bolo vo vecnom rozpore s tým, ako žalobca vymedzil rozhodujúce skutkové\nokolnosti, resp. ako zo skutkového hľadiska odôvodnil svoju žalobu, keď za svojho zamestnávateľa\nkonzistentne označoval MSSR. Výkladom obsahu žaloby nebolo možné dospieť k inému záveru, ako\ntomu, že žalobca sa podanou žalobou domáha požadovaného určenia voči svojmu zamestnávateľovi.\nČo sa týka formálnych a materiálnych náležitosti výpovede v zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka práce,\nvýpoveď bola vyhotovená v písomnej forme a bola žalobcovi riadne doručená dňa 18.07.2012, ktoré\nskutočnosti v konaní ani neboli rozporované. Daný jednostranný právny úkon nepovažoval za neplatný\nani z dôvodov v zmysle 37 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom takéto námietky žalobca v konaní ani\nneuplatňoval. Ten napokon v konaní tiež uviedol (na pojednávaní dňa 26.01.2022), že nespochybňuje\nani existenciu výpovedného dôvodu, ani to, že v doručenej výpovedi je dôvod výpovede skutkovo\nnezameniteľný s iným výpovedným dôvodom. Ide o podmienky v zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce\nv spojení konkrétne s § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe, ktoré mal za splnené z vykonaného\ndokazovania. Súladne s § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe bolo (vo výpovedi aj riadne vymedzeným)\nvýpovedným dôvodom zrušenie štátnozamestnaneckého miesta s tým, že služobný úrad nemá pre\nžalobcu iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. V nadväznosti na uvedené preto skúmal splnenie\npodmienok daných § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe, ktoré musia byť splnené súčasne, teda,\nči sa zrušilo predmetné štátnozamestnanecké miesto žalobcu a či služobný úrad nemal pre štátneho\nzamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo (v prípade ak také miesto pre neho mal)\nštátny zamestnanec nesúhlasil s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodol sa so služobným\núradom inak. V tomto smere poukázal na to, že bolo nesporným, že k zrušeniu štátnozamestnaneckého\nmiesta došlo na základe Inštrukcie 6/2006 MSSR z 31.03.2006 č. 4932/2006-53, ktorou sa zrušilo\nODZK, vrátane štátnozamestnaneckého miesta žalobcu. Ďalšou podmienkou citovaného ustanovenia\nbolo splnenie tzv. ponukovej povinnosti zo strany žalovaného, že \"služobný úrad nemá pre štátneho\nzamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto\". Tá je obdobná ponukovej povinnosti v zmysle\n§ 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce (Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o\nvýpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny\nalebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ\nnemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré\nbolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho\nvhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu\npráce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.), avšak špeciálne pre oblasť\nštátnozamestnaneckých vzťahov sa ponuková povinnosť vzťahuje na iné pre štátneho zamestnanca\nvhodné štátnozamestnanecké miesto v rámci služobného úradu. Žalovaný teda nebol povinný žalobcovi\nponúkať, vyhľadávať, či iniciatívne preverovať iné štátnozamestnanecké miesta v iných služobných\núradoch, resp. na iných orgánoch štátnej či verejnej moci (prípadne iných zamestnávateľov), ako\nto nesprávne vykladal žalobca. Formuláciu príslušnej časti § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe\n\"služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny\nzamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom\ninak\", nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, že by žalovaný bol povinný (za stavu, keď nemá v\nslužobnom úrade pre zamestnanca iné vhodné miesto) zabezpečiť akékoľvek trvalé preloženie mimo\njeho služobného úradu alebo obdobnú dohodu, len preto, že žalobca mal o to záujem. Už z tohto\ndôvodu nemohla byť dôvodnou námietka žalobcu o zmarení (možnosti) jeho trvalého preloženia na\nInšpektorát práce Bratislava. Navyše samotné tvrdenia žalobcu, že inšpektorát mal o neho záujem\nneboli v konaní preukázané. Uvedené nemožno vyvodiť zo všeobecných odkazov na postup v zmysle\nustanovení § 33 zákona o štátnej službe. Že príslušná odpoveď inšpektorátu mala len informatívny\ncharakter a nevyplýva z nej, že by mal tento pre žalobcu voľné štátnozamestnanecké miesto, vyhodnotili\naj správne súdy v konaní o preskúmaní predchádzajúceho súhlasu ÚPSVR Bratislava s výpoveďou, čo\nvyplýva priamo z predložených rozhodnutí (Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 13S/156/2012\na Najvyššieho súdu SR vo veci 3Sžo/134/2015). K ďalším námietkam žalobcu vo vzťahu k ponukovej\npovinnosti, najmä všeobecným námietkam o tom, že žalovaný prijímal iných zamestnancov, napriek\nvoľným pracovným miestam neponúkol inú prácu a on nevylúčil ani jednu pracovnú príležitosť, zdôraznil,\nže splnenie ponukovej povinnosti treba posudzovať podľa stavu existujúceho v čase dania výpovede, čo\nvyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe aplikovateľnej aj v danom prípade (R 54/1998, 3MCdo/14/2010,\n4MCdo/5/2010, 1Cdo/54/2003, 8Cdo/52/2016, 8Cdo/194/2017). Žalobca výslovne nepopieral skutkové\n\ntvrdenia žalovaného, ktorý poukazoval na 5 konkrétnych pracovných miest, voľných u neho v čase dania\nvýpovede, ktoré však nespĺňali kritérium vhodnosti pre žalobcu, keď požadovaním vzdelaním bol odbor\nprávo. V rozhodujúcom čase, t.j. 18.07.2012, teda žalovaný nemal voľné iné štátnozamestnanecké\nmiesto, ktoré by bolo vhodné pre žalobcu a teda k porušeniu uvedenej zákonnej povinnosti nedošlo.\nRovnako vychádzal z toho, že dôvod zrušenia štátnozamestnaneckého miesta žalobcu bolo stále\naktuálnym, keďže organizačný útvar, v ktorom bol žalobca zaradený v čase dania výpovede neexistoval a\nrovnako ani jeho štátnozamestnanecké miesto. Skutočnosť, že žalovaný žalobcu po zrušení príslušného\noddelenia evidoval ako nezaradeného zamestnanca (na čo poukazoval samotný žalobca) a až do\nskončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru na základe predmetnej výpovede mu neprideľoval\nprácu, pričom toto obdobie považoval za prekážky v práci na strane zamestnávateľa (a žalobcovi\npočas neho vyplácal plat), možno taktiež vyhodnotiť v prospech záveru, že žalovaný v príslušnom\nobdobí skutočne nedisponoval vhodnou prácou pre žalobcu. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé,\nže pokiaľ žalobca v konaní predkladal množstvo žiadostí o prácu v iných služobných úradoch resp. u\niných zamestnávateľov (z ktorých mnohé dokonca prechádzali času zrušenia ODZK), ako aj negatívne\nodpovede, tieto neboli relevantnými pri posúdení neplatnosti výpovede danej mu žalovaným. Ani\nžalovaným tvrdená a žalobcom nepopretá aktivita (snaha o zabezpečenie iného pracovného uplatnenia\nžalobcu) nad rámec ponukovej povinnosti (predovšetkým voči ministerstvám a súdom, pričom o\nvýberoch a výberových konaniach bol žalobca taktiež informovaný) neznamená, že žalovaný bol povinný\nmu zabezpečiť inú (akúkoľvek) prácu mimo jeho služobného úradu, a uvedené nemôže mať pre\nžalovaného negatívny dôsledok spočívajúci v neplatnosti výpovede. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonanie\ndokazovania vyžiadaním informácií od všetkých zdravotných poisťovní ako aj Sociálnej poisťovne o\ntom, za koho /muž - žena/ žalovaný dal prihlášku v čase od 12.06.2009 do 30.09.2012 a na aké\nobsadzované pracovné zaradenie, takéto dokazovanie považoval súd prvej inštancie za neúčelné\na nadbytočné. Ak takéto dokazovanie malo slúžiť na preukázanie skutočnosti, že u žalovaného v\ndanom období nastúpili iní štátni zamestnanci, uvedené nepreukazuje či dané miesta boli vhodné pre\nžalobcu, ani nie je zrejmé, ako to možno z evidencie poisťovaní zistiť. Príslušné konkrétne tvrdenia\nžalovaného o voľných pracovných pozíciách v jeho služobnom úrade v zodpovedajúcom čase výpovede,\nnaviac žalobca ani účinne nepopieral. V neposlednom rade poukázal prvoinštančný súd na to, že\nna tomto dokazovaní žalobca v konaní následne už netrval, keď na pojednávaní dňa 15.12.2023\nuviedol, že na žiadnom z navrhovaných dôkazov ďalej netrvá a nemá ani ďalšie takéto návrhy.\nZa splnenú mal aj ďalšiu osobitnú podmienku platnosti výpovede v zmysle § 50 zákona o štátnej\nslužbe. V konaní nebolo sporným, že žalobca je občanom so zdravotným postihnutím, ktorému bolo\nmožné dať platnú výpoveď len na základe právoplatného rozhodnutia príslušného ÚPSVR, ktorým\nbol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu (§ 13 ods. 1 písm. e) tretí bod zákona\nč. 5/2004 Z. z. v znení aktuálnom v čase výpovede). Splnenie tejto podmienky bolo preukázané\nna základe predložených právoplatných rozhodnutí ÚPSVR v Bratislave č. BA/2012/0209/033905 zo\ndňa 27.02.2012 a potvrdzujúceho rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, č.\nAA/2012/23766/8735/OPČ-SSZ zo dňa 14.05.2012, ktoré boli preskúmané aj v správnom súdnictve\nuž poukazovanými právoplatnými rozhodnutiami Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/156/2012-100 zo\ndňa 04.03.2015 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/134/2015 zo dňa 26.04.2017. Pokiaľ žalobca\nv predmetnom konaní namietal, že v uvedenom správnom súdnom konaní pred Krajským súdom v\nTrenčíne rozhodoval nesprávny súd (resp. v súvislosti s tým porušenie práva na spravodlivý proces),\nkeď mal podľa neho rozhodovať Krajský súd v Bratislave, uvedené nebol v tomto konaní oprávnený\npreskúmavať. Žalobca mal možnosť uplatniť si tieto výhrady priamo v rámci namietaného konania.\nMožno pritom doplniť, že z uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že tak i učinil a táto\njeho námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná. Za opodstatnenú nepovažoval ani námietku žalobcu,\nže výpoveď nebola prerokovaná v odborovej organizácii a táto k nej nedala predchádzajúci súhlas.\nUvedené podmienky platnosti výpovede právna úprava účinná v čase dania výpovede totiž žalovanému\nneukladala. Povinnosť prerokovania príslušné ustanovenia zákona o štátnej službe ani Zákonníka práce\npovinnosť vôbec neobsahovali, ako náležite poukazoval žalovaný s ohľadom na časovú platnosť § 74\nZákonníka práce. Rovnako ani podmienka súhlasu zástupcov zamestnancov v zmysle § 240 ods. 8 a 9\nZákonníka práce nebola vo vzťahu k žalobcovi relevantnou, keď tento nebol členom takéhoto orgánu,\nako na to taktiež poukazoval žalovaný, čo žalobca ani nepreukazoval ani netvrdil. Pokiaľ žalobca uviedol,\nže chce poukázať aj na podozrenie z možnej diskriminácie (pri vyplnení tlačiva o výške príjmu), ani tieto\njeho príslušné tvrdenia nemohli mať význam v posudzovanej otázke platnosti výpovede a súvisiacej\nnáhrade príjmu, pričom žalobca si v tomto konaní riadne nevymedzoval iné nároky. Bez relevancie v\ndanom konaní boli aj tvrdenia žalobcu o jeho osobných pomeroch a negatívnych skúsenostiach pri\nhľadaní si práce, ktoré v konaní dokladoval. Napokon poukázal na to, že ďalšie tvrdenia a námietky\n\nstrán sporu boli nadbytočné a v danej veci bez právneho významu, a preto nepovažoval za potrebné\nv súlade s konštantnou judikatúrou sa s nimi osobitne vysporiadavať, keď vzhľadom na už uvedené\ndospel k záveru, že predmetná výpoveď je platná, nakoľko spĺňa zodpovedajúce zákonné náležitosti,\ndané najmä v zmysle § 47 písm. b) a § 50 zákona o štátnej službe v spojení s § 61 Zákonníka\npráce, a preto, keď nebol daný základ nároku v podobe neplatnosti výpovede, a teda neplatnosti\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru medzi žalobcom a žalovaným, nemohol byť dôvodným ani\nďalší žalobcom uplatnený nadväzujúci nárok na náhradu platu, žalobu v celom rozsahu zamietol. O\ntrovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Hoci z dôvodu zamietnutia žaloby bol žalovaný v\nspore plne úspešný, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že\nžalovanému žiadne trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatňoval.\n4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca, ktorý napadnutý rozsudok žiadal\nzmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nŽalobca v odvolaní namietol iba správnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný nebol\npovinný vyhľadávať, ponúkať či preverovať iné pracovné miesta. Zdôraznil, že žalovaný to reálne\nurobil, hoci len vo svojich podriadených organizáciách, pričom ak teda podľa súdu prvej inštancie toto\nuskutočnil žalovaný nad rámec svojich zákonných oprávnení, tak potom mal proaktívne komunikovať\ns Inšpektorátom práce Bratislava, ktorý mal vhodné pracovné miesto pre žalobcu. Predmetné tvrdenie\nsúdu prvej inštancie je zavádzajúce a nebolo dostatočne preukázané listinnými dôkazmi. Zároveň ak\nteda na iných \"služobných úradoch\" žalovaný hľadal takúto prácu pre žalobcu, hoci len proaktívne, potom\nak bola daná možnosť preloženia tohto zamestnanca, hoci aj na iný služobný úrad, mal takto žalovaný\nkonať, nakoľko takéto konanie bolo v legitímnom očakávaní žalobcu. Zároveň potom logicky plynie jediný\nzáver a to taký, že žalovaný zmaril trvalé preloženie žalobcu na Inšpektorát práce Bratislava. Vzhľadom\nna uvedený nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o nesplnení ponukovej povinnosti žalovaného\nzaťažuje uvedené konanie vrátane rozhodnutia vadou, ktorá je súčasne odvolacím dôvodom. S\npoukazom na uvedené žiadal žalobca odvolaniu vyhovieť.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žiadny právny predpis a teda ani\nZákon o štátnej službe v znení účinnom do 31.12.2012 ani Zákonník práce neukladá povinnosť\nzamestnávateľovi zabezpečiť preloženie zamestnanca v štátnej službe do iného služobného úradu.\nPovinnosťou zamestnávateľa v rámci ponukovej povinnosti nie je hľadať zamestnancovi prácu,\nale ponúknuť mu iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ktoré má voľné. Nesplnenie ponukovej\npovinnosti by teda v tomto prípade mohlo byť súdom konštatované len v prípade, ak by v rámci\nskutkového dokazovania bolo preukázané, že žalovaný (nie iný subjekt) mal v okamihu doručovania\nvýpovede (t. j. nie predtým, ale ani po tomto úkone) voľné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ktoré\nžalobcovi neponúkol. Takáto skutočnosť však v konaní nebola preukázaná. Z vykonaného dokazovania\njednoznačne vyplynulo, že v rozhodujúcom čase mal 5 voľných miest, ktoré však nespĺňali kritérium\nvhodnosti, nakoľko požadovaným vzdelaním pre všetky tieto miesta bol odbor právo, ktoré žalobca\nnemal. Súd teda dospel k správnemu záveru, že v rozhodujúcom čase t. j. ku dňu 18.07.2012, kedy\nbola žalobcovi doručená výpoveď, nemal voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by bolo vhodné pre\nžalobcu a teda mu nemal aké miesto ponúknuť. Ponuková povinnosť sa netýka iného vhodného voľného\nmiesta na inom služobnom úrade a je nutné zdôrazniť, že ani prípadná existencia takéhoto miesta\nnezakladá žalobcovi nárok na preloženie štátneho zamestnanca, nakoľko podľa § 33 ods. 5 zákona\nč. 400/2009 Z. z. takéto preloženie je možné len po dohode vedúcich úradov príslušných služobných\núradov. Hoci je existencia voľného miesta na inom služobnom úrade pre posúdenie otázky splnenia jeho\nponukovej povinnosti v tomto konaní irelevantná, podotkol, že tvrdenie žalobcu, že existovala možnosť\njeho trvalého preloženia na iný služobný úrad - Inšpektorát práce Bratislava, ale ministerstvo jeho\nsnahu zmarilo svojou nečinnosťou, sa nezakladá na pravde. Podanie z Inšpektorátu práce Bratislava\nzo dňa 12.04.2010, predložené žalobcom v tomto konaní, označené ako \"Žiadosť o trvalé preloženie\n- odpoveď\", nepreukazuje akceptáciu žiadosti o trvalé preloženie, ani možnosť reálneho zamestnania\nžalobcu a nemôže byť vykladaná ani ako prísľub preloženia na takéto miesto v prípade, ak by došlo k\ndohode vedúcich služobných úradov. V tomto liste je len všeobecný odkaz na ustanovenie § 33 ods. 1\npísm. s) a § 33 ods. 5 zákona č. 400/2009 Z. z. a neobsahuje zmienku o existencii reálneho voľného\nštátnozamestnaneckého miesta na Inšpektoráte práce Bratislava. K tomuto sa napokon už vyjadril aj\nKrajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 04.03.2015 č. k. 13S/156/2012, ktorým zamietol správnu\nžalobu žalobcu (čo následne potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky), keď v odôvodnení o. i. uviedol,\n\nže cit.: \"... List Inšpektorátu práce Bratislava z 12. apríla 2010 nemožno považovať za záväzné vyjadrenie\nk dočasnému resp. trvalému preloženiu žalobcu na výkon štátnej služby na tomto úrade v zmysle § 33\nzákona o štátnej službe. Názor žalobcu, že došlo k uzavretiu záväznej dohody o jeho preložení na výkon\nštátnej služby na Inšpektorát práce Bratislava a že k jeho preloženiu postačoval len súhlas vedúceho\nslužobného úradu MS SR o uvoľnení z doterajšej funkcie, nie je ničím podložený. List Inšpektorátu práce\nBratislava z 12. apríla 2010 mal informatívny charakter o možnosti zaradenia na výkon štátnej služby po\nsplnení podmienok uvedených v § 33 zákona o štátnej službe...\" (predmetné rozhodnutie tvorí súčasť\nspisového materiálu v tejto veci). Vzhľadom na uvedené nie je možné oprávnene záveru súdu o splnení\nponukovej povinnosti v tejto veci vyčítať, že z vykonaného dokazovania v konaní bolo možné dospieť\nk inému skutkovému zisteniu, ako tomu, že nemal v okamihu doručovania výpovede voľné vhodné\nmiesto, ktoré by bol povinný ponúknuť žalobcovi a rovnako nemožno vzhľadom na príslušnú právnu\núpravu namietať také právne posúdenie súdu, ktoré nepripustilo v tejto veci ako predmet ponukovej\npovinnosti miesto na inom služobnom úrade, konkrétne na Inšpektoráte práce Bratislava, nakoľko to\nje plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Keďže žalobca žiadne ďalšie skutkové a právne\ndôvody nesprávnosti rozsudku v odvolaní neuvádza, pričom odvolací súd je pri preskúmavaní viazaný\nrozsahom a dôvodmi odvolania, odvolanie nie je dôvodné a súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku\naj vo vzťahu k žalobcom namietanému záveru dospel k správnemu zisteniu, že štátnozamestnanecký\npomer žalobcu bol skončený v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a preto správne žalobu v celom\nrozsahu zamietol.\n6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je\ndôvodné a napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny.\n7. V preskúmavanej veci sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia neplatnosti skončenia jeho\nštátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou žalovaného č. 30/2012/32/48 zo dňa 03.07.2012 a náhrady\nmzdy z titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Pokiaľ ide o splnenie jednotlivých\nzákonom stanovených predpokladov platnosti predmetného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru\nžalobcu, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie, nebolo sporné, že vykonaným dokazovaním\nbolo preukázané a napokon ani nebolo medzi stranami sporné, že všetky formálne a obsahové\nnáležitosti výpovede č. 30/2012/32/48 zo dňa 03.07.2012 boli dodržané a došlo aj k zrušeniu\nštátnozamestnaneckého miesta žalobcu, čo malo za následok jeho nadbytočnosť.\n8. Pokiaľ ide o splnenie podmienky vyplývajúcej z ust. § 50 Zákona o štátnej službe, v nadväznosti\nna skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o občana so zdravotným postihnutím, súd prvej inštancie\nsprávne ustálil skutkový stav veci, ktorý aj správne právne posúdil, keď celkom správne dospel k\nzáveru, že táto podmienka bola taktiež splnená. Právoplatnými rozhodnutiami ÚPSVR v Bratislave\nč. BA/2012/0209/033905 zo dňa 27.02.2012 a rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,\nBratislava, č. AA/2012/23766/8735/OPČ-SSZ zo dňa 14.05.2012, ktoré boli preskúmané aj v správnom\nsúdnictve rozhodnutiami Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/156/2012-100 zo dňa 04.03.2015 a\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/134/2015 zo dňa 26.04.2017, ktorými bol prvoinštančný súd viazaný\nbez možnosti zaoberať sa ich správnosťou, bol totiž súhlas s predmetnou výpoveďou udelený.\n9. Sporné medzi stranami bolo predovšetkým to, či zo strany žalovaného došlo k splneniu ponukovej\npovinnosti. V tomto smere však súd prvej inštancie rovnako dostatočne a správne ustálil skutkový\nstav veci, ktorý správne posúdil aj po právnej stránke, pričom na jeho základe dospel k správnemu\nzáveru, že žalovaný ponukovú povinnosť vo vzťahu k žalobcovi bezo zbytku splnil a teda aj tento\npredpoklad platnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu bol splnený. Žalovaný mal\ntotiž v rozhodnom čase voľné iba miesta, v ktorých bola nevyhnutná kvalifikácia v odbore právo, ktorou\nvšak žalobca (a to tiež nebolo sporné) nedisponuje, teda nemal žiadne voľné miesto, ktoré by mu\nmohol, resp. bol povinný ponúknuť. Na strane druhej, celkom správne súd prvej inštancie interpretoval\naj ustanovenie § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe, keď vychádzal z toho, že nebolo povinnosťou\nžalovaného (služobného úradu) ponúknuť a už vôbec nie vyhľadávať, či iniciatívne preverovať voľné\nštátnozamestnanecké miesta v iných služobných úradoch, resp. na iných orgánoch štátnej či verejnej\nmoci (prípadne iných zamestnávateľov), ako to nesprávne vykladal žalobca. Správne v tomto smere\nprvoinštančný súd zdôraznil, že ust. § 47 písm. b/ Zákona o štátnej službe nemožno v žiadnom prípade\n\nvykladať tak, že by žalovaný bol povinný (za stavu, keď nemá v služobnom úrade pre zamestnanca iné\nvhodné miesto) zabezpečiť akékoľvek trvalé preloženie mimo jeho služobného úradu alebo obdobnú\ndohodu, len preto, že žalobca mal o to záujem a preto nemohla byť dôvodná námietka žalobcu o zmarení\n(možnosti) jeho trvalého preloženia na Inšpektorát práce Bratislava, naviac za stavu, keď ani tvrdenie\nžalobcu, že inšpektorát mal o neho záväzný záujem, nebolo v konaní preukázané.\n10. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta správnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný\nnebol povinný vyhľadávať, ponúkať či preverovať iné pracovné miesta s poukazom na skutočnosť, že\nžalovaný to reálne urobil, hoci len vo svojich podriadených organizáciách, pričom ak to uskutočnil nad\nrámec svojich zákonných oprávnení, mal proaktívne komunikovať s Inšpektorátom práce Bratislava,\nktorý mal vhodné pracovné miesto pre žalobcu a ak bola daná možnosť jeho preloženia hoci aj na iný\nslužobný úrad, mal takto žalovaný konať, nakoľko takéto konanie bolo v legitímnom očakávaní žalobcu,\ntáto jeho námietka je zjavne neopodstatnená. Zo správania zamestnávateľa, ktorý nad rámec platnej\nprávnej úpravy v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru za stavu, keď sám nemá iné\nk dispozícii iné vhodné miesto, vyvinie (chvályhodnú - pozn. odvolacieho súdu) aktivitu v snahe pomôcť\ndotknutému zamestnancovi so získaním nového zamestnania u iného zamestnávateľa, totiž v žiadnom\nprípade nemožno vyvodzovať existenciu akýchkoľvek nárokov zamestnanca, ktoré by boli vynútiteľné\nv konaní pred súdom alebo ktoré by mohli mať vplyv na platnosť skončenia pracovného pomeru\ndaného zamestnanca, ak všetky zákonom stanovené podmienky platnosti skončenia pracovného\n(štátnozamestnaneckého) pomeru boli v celom rozsahu splnené. V preskúmavanej veci potom, za\nstavu, keď boli splnené všetky predpoklady pre platné skončenia štátnozamestnaneckého pomeru\nžalobcu výpoveďou zo dňa č. 30/2012/32/48 zo dňa 03.07.2012, ako to správne konštatoval aj súd\nprvej inštancie, ani prípadná dobrovoľná neúspešná snaha žalovaného pomôcť žalobcovi, nemôže mať\nna platnosť predmetnej výpovede žiadny vplyv, a teda táto (mimochodom jediná) odvolacia námietka\nžalobcu nemôže obstáť.\n11. S poukazom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne a správne\nustálil skutkový stav veci významný pre rozhodnutie, ktorý správne posúdil aj po právnej stránke, keď\ndospel k záveru, že boli dodržané všetky zákonom stanovené predpoklady platnosti výpovede zo dňa\nč. 30/2012/32/48 zo dňa 03.07.2012, pričom súdu prvej inštancie nemožno vytnúť ani žiadne procesné\npochybenia, ktoré mohli mať, resp. mali, za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktoré by bolo\npotrebné prihliadať z úradnej povinnosti a po posúdení správnosti napadnutého rozsudku na základe\npodaného odvolania nebolo možné dospieť ani k odlišnému právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom,\nodvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§\n387 ods. 1,2 C.s.p.), pričom sa v celom rozsahu stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi závermi\nsúdu prvej inštancie, ktoré boli zrozumiteľne, logicky, účelne a presvedčivo vysvetlené v písomnom\nvyhotovení rozsudku, a to tak, že odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto smere nič naviac\nuviesť na doplnenie a v podrobnostiach v ďalšom iba odkazuje na písomné odôvodnenie napadnutého\nrozsudku.\n12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v\nspojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., avšak úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, keď mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\n\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "1CdoPr/3/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "8f810a4c-d0c7-4ef7-862b-2db8d0dd738d:eb54d672-a1ee-42ba-8abb-1367e467eaee", "datum": "2025-09-30", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Cpr/10/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}