{"guid": "e1e29d49-8684-4472-81b6-3dceaa9118b7:9592b7cf-64df-499c-bf1b-2f0c209dd778", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1112228976.2", "spisova_znacka": "7Co/47/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/47/2023 z 25. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2024, sp. zn. 7Co/47/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1112228976.2", "identifikacne_cislo": "1112228976", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2024-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9592b7cf-64df-499c-bf1b-2f0c209dd778", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1112228976.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1112228976.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1112228976.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/47/2023\n1112228976\n25. 09. 2024\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2024:1112228976.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., zast.: Tomášek & partners, s.r.o. , so sídlom Rožňavská 2, 821\n01 Bratislava, IČO: 36 858 811, proti žalovaným: 1/ UNIQA pojišťovna, a.s., IČO: 49 240 480, so sídlom\nEvropská 810/136, Praha 6 - Vokovice 160 00, Česká republika, 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nB. XXX/XX, XXX XX B. G., o zaplatenie 2685,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1/ proti\nrozhodnutiu bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.06.2019, č.k. 9C/163/2012-574, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti výroku I, ktorým bola uložená žalovanému 1/ a žalovanému\n2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.685,11 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo\nsumy 2.685,11 eur od 27.01.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e\na v časti spôsobu plnenia sa výrok I. m e n í tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu\ntohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. v časti spôsobu plnenia m e n í tak, že plnením jedného\nzo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.\nIII. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku III. v časti spôsobu plnenia m e n í tak, že plnením\njedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.\nIV. Výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie sa z r u š u j e.\nV. Žalobca m á proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi\nspoločne a nerozdielne sumu 2.685,11 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy\n2.685,11 eur od 27.01.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I.), rozhodol, že\nžalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu\n100 % ( výrok II.), uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov\nštátu v rozsahu 100% ( výrok III.) , s tým, že výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( výrok IV.), tak, že\nplnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného ( výrok\nV.).\n2. Rozhodnutie vo veci právne zdôvodnil § 442 ods. 1, § 517 ods. 1,2,3, § 822, § 823, zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník ( ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001\n\nZ.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla ( ďalej len „ zákon o PZP“) a Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., ktorým\nsa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády“). Vecne\nrozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným znaleckým dokazovaním bolo v konaní preukázané, že škoda\nvznikla pri účastníkmi nehody deklarovanom priebehu nehody. Tento záver potvrdil Kontrolný znalecký\nposudok a tiež Posudok 2. Kontrolný znalecký posudok dospel k totožnému záveru ako Posudok 2, že je\ntechnicky prijateľné, že k nehode došlo tak, ako to tvrdia účastníci nehody (Žalobca a vodička vozidla H.\np. I. J.). Na otázku č. 4: „Vyjadriť sa, ak akému poškodeniu na vozidlách by došlo, keby k stretu vozidiel\ndošlo popísaným spôsobom“ znalecký ústav v kontrolnom znaleckom posudku uviedol, že: „Poškodenia\nzadokumentované pri riešení škodovej udalosti a popísané v tomto znaleckom posudku zodpovedajú\npoškodeniam, ktoré sú technicky prijateľné v súvislosti s deklarovaným spôsobom vzniku poškodenia.“\nSpomínané znalecké posudky jasne a presvedčivo vyvrátili záver Posudku 1 o tom, že k nehode vozidiel\nC. B. a H. vôbec nedošlo. Ako nadbytočný vyhodnotil súd návrh žalovaného 1/ na nariadenie ďalšieho\nznaleckého dokazovania (z dôvodu odlišných záverov Posudku 1 a Kontrolného znaleckého posudku),\nmajúc za to, že ďalšie znalecké dokazovanie nie je potrebné a bolo v rozpore so zásadou hospodárností\nsúdneho konania. Doplnil, že kontrolný znalecký posudok bol nariadený v súlade s právnymi predpismi a\nvysporiadal sa so všetkými skutočnosťami nachádzajúcimi sa v spise. Kontrolným znaleckým posudkom\nv spojení s následným výsluchom znalca E. K., B. L., B., ktorý sa podieľal na vypracovaní Kontrolného\nznaleckého posudku, boli vyjasnené všetky skutočnosti (otázky), ktoré považoval žalovaný 1/ za sporné.\nVychádzajúc z vykonaného dokazovania mal za to, že došlo k vzniku škodovej udalosti, čo preukazuje\ni prítomnosť príslušníkov Policajného zboru SR na mieste nehody, uloženie pokuty vodičke I. J. v\nblokovom konaní ako aj vzniknuté a zadokumentované poškodenia na vozidlách. Výšku škody žalobca\npreukázal predloženým potvrdením uskutočnenia prevodu F., že dňa 25.10.2011, ktorým uhradil faktúru\nza opravu C. B. vo výške 2 685,11 eur. Na základe vykonaného dokazovania tak súd prvej inštancie\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalovaná strana nedôvodne odoprela poistné plnenie, preto\nrozhodol tak, že žalovaných 1/ a 2/ zaviazal povinnosťou na náhradu škody spoločne a nerozdielne\npodľa § 511 od. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z toho, že žalobca oznámil škodovú udalosť\nžalovanému 1/ dňa 11.10.2011 telefonicky, vznikla žalovanému 1/ najneskôr do uplynutia troch mesiacov\na 15 dní po oznámení o škodovej udalosti, t.j. do 26.01.2012, uhradiť škodu žalobcovi. Nakoľko k\nzaplateniu náhrady škody zo strany žalovaného 1/ ani žalovaného 2/ žalobcovi nedošlo, súd priznal\nžalobcovi úroky z omeškania od 27.01,2012 vo výške 9 % ročne. Základná úroková sadzba Európskej\ncentrálnej banky v období od 14.12.2011 bola vo výške 1%. Vzhliadnuc k uvedenému súd prvej inštancie\nzaviazal žalovaných 1/ a 2/ aj na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2/ Občianskeho\nzákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9 % ročne zo sumy 2.685,11 eur od 27.01.2012\ndo zaplatenia . O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255\nods. 1/, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) v zmysle\nzásady úspechu strany vo veci, vychádzajúc z toho, že žalobca mal v konaní úspech 100%. S tým,\nže o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O náhrade trov štátu, ktoré mu\nvznikli vyplatením znaleckej odmeny súdnym znalcom súd rozhodol podľa § 259 CSP.\n3. Proti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti úrokov z omeškania a proti výroku II. a III. podal\nv zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, dôvodiac naplnením odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.\n1 CSP písm. a), b), c), d), e), f), g) a h). Poukázal na to, že v lehote 3 mesiacov odo dňa nahlásenia\npredmetnej poistnej udalosti žalobcom, žalobcovi písomne oznámil, že mu neposkytne poistné plnenie\nz dôvodov, ktoré boli uvedené v oznámení o vybavení škodovej udalosti zo dňa 16.12.2011. Toto\noznámenie žalovaného 1/ o vybavení poistnej udalosti žalobca pripojil k žalobe, avšak v tejto prílohe je\nnesprávne uvedený dátum 30.01.2012. S týmto oznámením žalobca nesúhlasil a doručil žalovanému\n1/ podanie označené ako „odvolanie“ zo dňa 04.01.2012, v ktorom namietal spôsob vybavenia poistnej\nudalosti. K sťažnosti žalobcu sa žalovaný 1/ vyjadril v podaní označenom „Odpoveď na sťažnosť“ zo\ndňa 24.01.2012, v ktorom zotrval na pôvodnom stanovisku. Je teda zrejmé, že žalovaný 1/ v lehote\nstanovenej v ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP splnil svoju povinnosť a ukončil šetrenie škodovej udalosti a\noznámil žalobcovi dôvody, pre ktoré mu neposkytuje poistné plnenie. Mal za to, že súd prvej inštancie v\nnedostatočnom rozsahu skúmal nárok žalobcu na úroky z omeškania a odklonil sa od judikatúry súdov\nvyššieho stupňa, a to rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018.\nS poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie v časti\npriznaného úroku z omeškania zrušil príp. v tejto časti návrh žalobcu zamietol. Namietal i správnosť\nvýroku o nároku náhrade trov konania, majúc za to, že je potrebné zohľadniť pomer istiny a úrokov z\n\nomeškania ( 1795,16 eur k 02.07.2019), preto navrhol aby odvolací súd výrok II. zmenil tak, že žiadna zo\nstrán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a súčasne zmenil výrok III. tak, že žalobca je povinný\nuhradiť náhradu trov štátu v rozsahu 40% a žalovaní 1/ a 2/ v rozsahu 60% a priznal mu nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu.\n4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že s právnym názorom žalovaného 1/\na tiež právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 zo\ndňa 22.11.2018, nesúhlasí. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.12.2009 sp.zn.\n25Cdo/895/2008, nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 50/2015 zo dňa 22.03.2017. Vo vzťahu\nk odvolacím námietkam žalobcu voči výrokom II. a III. rozhodnutia súdu prvej inštancie uviedol,\nže v posudzovanom prípade pri posudzovaní úspechu v spore rozhodujúcou len uplatnená istina\nbez príslušenstva, a to z dôvodu, že žalobca nevyčíslil úrok z omeškania pevnou sumou, ale len\npercentuálne. Odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obo/243/2007 zo dňa 27.11.2008,\nuznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.01.2020 sp.zn. 43CoCsp/1/2020, uznesenie\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.06.2019 sp.zn. 13CoCsp/14/2019. Mal za to, že v právnom\nštáte nemožno sankcionovať subjekt práva za to, že si svoje práva uplatnil. Na základe uvedeného žiadal\nvýroky I., II. a III. ako vecne správne potvrdiť.\n5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakoval odvolaciu argumentáciu a opätovne dal do\npozornosti rozhodnutie sp.zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018.\n6. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalovaného 1/ nevyjadril.\n7. Podaním zo dňa 19.04.2022 žalovaný 1/ oznámil súdu, že sa podrobne oboznámil so závermi nálezu\nÚstavného súdu SR zo dňa 14.10.2021 sp.zn. III. ÚS 309/2020 a mal za to, že tieto závery žalobca\nnesprávne interpretuje.\n8. Podaním zo dňa 18.11.2022 žalobca upriamil pozornosť na to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp.zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS\n309/2020. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdnych autorít SR, a to uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 3 Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.\n4Cpb/153/2020 zo dňa 23.06.2022, nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 263/2022 zo dňa 07.09.2022.\n9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nods. 1 CSP). Podaným odvolaním žalovaný 1/ napadol časť výroku I, ktorým súd prvej inštancie priznal\nžalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, preto predmetom odvolacieho prieskumu nebolo\nposúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie v časti priznania istiny v sume 2.685,11 eur. Zároveň\nodvolací súd preskúmaval správnosť výrokov II. a III. rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd o\npodanom odvolaní rozhodoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), a keďže\nsa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie\npojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 CSP\na dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je podané dôvodne.\n10. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalovaným 1/, odvolací súd upozorňuje, že rozsah\nprieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 CSP),\npodľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako\ni kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie\nodvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.\n11. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi\nodvolania (§ 380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi\na ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobcovia výslovne uviedli a skutkovo vymedzili v odvolaní; pri\nviazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v\nnapadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod\nniektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával\nkonkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie\nnepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka\naj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,\n\nnachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje\nprocesné práva aj v odvolacom konaní.\n12. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie\npotrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa\noznámenia poškodeného o škodovej udalosti\na) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a\noznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,\nb) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré\nznížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom\nna náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa\nposkytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené\ndňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.\n13. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní\npo skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z\ntohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.\n14. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť\npoškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.\n15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má\nveriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný\nplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis.\n16. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)\nCSP (súd prvej inštancie strane nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza,\nže uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do\nÚstavou SR, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať\nsa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu\na inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno\nbrániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom\nrelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného\norgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou SR zaručeného práva na súdnu ochranu\nalebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých\nrozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia\npredchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol\nspor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej\núčasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012).\nPod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila\nstrane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.\nTento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu\nčinnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné\nrozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Odvolací súd zdôrazňuje,\nže ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného\nsúdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia\n(napr. I. ÚS 188/06). V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri\nprejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu ich procesných práv a ktorá by\nim zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní.\n\n17. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd\nkonštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové\nzistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal\ndo úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak\nnevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo vyšli počas konania najavo.\n18. V podanom odvolaní odvolateľ bližšie neozrejmil, aké skutkové závery súdu prvej inštancie považuje\nza nesprávne. Nebolo sporným, že ku škodovej udalosti došlo dňa 10.10.2011 a dňa 11.10.2011 žalobca\noznámil telefonicky škodovú udalosť žalovanému 1/. Úroky z omeškania si žalobca uplatňoval na tom\nskutkovom základe, že mu zo strany žalovaného 1/ nebolo poskytnuté poistné plnenie najneskôr do\nuplynutia troch mesiacov a 15 dní od oznámenie škodovej udalosti. Uplatňované úroky z omeškania\ntak žalobca nežiadal titulom nesplnenia si nepeňažnej povinnosti žalovaného 1/, t.z. s odkazom na ust.\n§ 11 ods. 6 zákona o PZP. Preto argumentácia žalovaného 1/ vo vzťahu k preukazovaniu splnenie si\npovinnosti podľa citovaného ustanovenia, nebola dôvodnou.\n19. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n20. Pokiaľ žalovaný 1/ argumentoval rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z\n22.11.2018, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetné rozhodnutie bolo zrušené\nnálezom Ústavného SR zo 14.10.2021 sp. zn. III. ÚS 309/2020. Ústavný súd Slovenskej republiky v\nNálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 309/2020 a III. ÚS 214/2020 zo 14.\noktóbra 2021 a sp. zn. III. ÚS 215/2020 z 28. októbra 2021 zhodne skonštatoval, že výklad ust. § 11\nods. 6 až 8 zákona o PZP prijatý všeobecnými súdmi v zrušovaných rozhodnutiach vylučuje poskytnutie\npoistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody sa dostáva tak do ostrého\nkonfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Súdy zároveň neaplikovali eurokonformný výklad v\nsúlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti\npoistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie), keď všeobecné súdy sú zároveň súdmi Európskej\núnie, ktoré sú povinné aplikovať úniové právo (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-106/77\nvo veci Simmenthal). Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení nálezu III. ÚS 215/2020 z 28.\noktóbra 2021 uviedol, že poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku\nz omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne\npo tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na\núrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na\nvýplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah\npoistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou\ndopravného prostriedku, ktorá pre plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia\núrokov z omeškania.\n21. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 22.02.2024, sp.zn. 4Cdo/131/2022 uviedol: „Z rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu vyplýva, že výkladom omeškania poisťovateľa s poskytnutím plnenia podľa §\n11 ods. 7 zákona o PZP sa najvyšší súd (opakovane) zaoberal v rozhodnutiach sp.zn. 1Cdo/225/2021 z\n27.apríla 2022, sp. zn. 2Cdo/306/2021 z 25. apríla 2022 a sp. zn. 4Cdo/99/2022 z 20. júla 2022, v ktorých\ntam konajúce senáty dospeli k záveru, „poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na\npriznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania\nbezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým\nrozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti\na 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo“. Správnosť predmetného záveru pri\n\nzohľadnení systematickej a teleologickej metódy výkladu ustanovení § 11 ods. 6 až 8 zákona o PZP\npotvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky už vo svojich skorších nálezoch, sp. zn. III. ÚS 214/2020\nzo 14. októbra 2021 a sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo 14. októbra 2021, ktoré predchádzali spomínaným\nrozhodnutiam najvyššieho súdu.\n22. Preto napriek tomu, že žalovaný 1/ splnil v stanovenej lehote svoju nepeňažnú povinnosť danú mu\nust. § 11 ods. 6 zákona o PZP, splnenie uvedenej povinnosti neznamená, že žalobcovi nevznikol nárok\nna úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Trojmesačná zákonná\nlehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona o\nPZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu\nliberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka). Vzťah poškodeného a žalovanej poisťovne nie je vzťahom poškodeného a škodcu, ale\nvzťahom osobitným, ktorého podstatou je verejnoprávna potreba náhrady škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla, čo sa prejavuje v osobitných konštrukciách § 11 ods. 6 až 8 zákona o PZP,\nktoré modifikujú osobitnou úpravou následky § 563 Občianskeho zákonníka. Poisťovňa ( žalovaný 1/)\nbola poškodeným (žalobcom) priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú\nustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený\nu nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za\nobdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady\nskutočne došlo.\n23. Vzhliadnuc k zhora uvedenému má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vec správne právne\nposúdil, keď žalobcovi priznal i ním uplatnené príslušenstvo pohľadávky, keďže trojmesačná zákonná\nlehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona\no PZP (§ 11 ods. 6, 7 zákona o PZP) nepredstavuje liberáciu škodcu od platenia príslušenstva\npohľadávky v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak sa teda v prejednávanej veci vykonaným\ndokazovaním zistilo, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie na základe žalobcom riadne\nuplatnenej a ním preukázanej škody (čo do rozsahu a výšky), a to v lehote podľa § 11 ods. 6, 7 zákona\no PZP, je povinný odo dňa nasledujúceho po uplynutí uvedenej lehoty (t.j. 3 mesiace + 15 dní) zaplatiť\nžalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške.\n24. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP majúc\nza to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací\ndôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod\nostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to\ntak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než\nzákonom predpokladanom rozsahu – pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia\nvo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu\nuvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť\nvýpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej\notázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Preskúmaním\nrozhodnutia súdu prvej inštancie naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu nebolo odvolacím súdom\nzistené.\n25. Možno tak prijať záver, že žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie plne úspešným, preto súd\nprvej inštancie postupoval vo veci vecne správne, keď aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi\nnárok na plnú náhradu trov konania. V súvislosti s trovami štátu odvolací súd poukazuje na stanovisko\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené v uznesení z 31. júla 2018 sp. zn. 4Obo/3/2018,\nuverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 9 z roku\n2018 pod por. č. 75, v ktorom zaujal stanovisko, podľa ktorého štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne\nvynaložil v súlade v danom čase s platnou procesnou normou, ustanovením § 148 OSP, podľa ktorej\nmu „ex lege“ vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava CSP analogické\nustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím\nustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je\nmožné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného\nsporového poriadku. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď priznal\nštátu nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/.\n\n26. Správnosť záverov súdu prvej inštancie však nemožno konštatovať vo vzťahu k určeniu spôsobu\nplnenia žalovaných. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, poškodený je oprávnený uplatniť svoj\nnárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Z toho\nvyplýva, že poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má pri uplatnení nároku\npoškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila.\nPoškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho, náhradu škody. To však\nneznamená, že by z ustanovení zákona o PZP bolo možné vyvodzovať pasívnu solidaritu poisteného\na poisťovateľa. Pre účely preskúmavanej veci treba preto zdôrazniť, že súd nie je oprávnený uložiť\nžalovaným povinnosť splniť záväzok spoločne a nerozdielne, iba na základe vlastnej úvahy a bez\nzákonnej legitimácie. To platí pre konštitutívne, ale aj pre deklaratórne rozhodnutia. Ak je v občianskom\nsúdnom (sporovom) konaní na jednej alebo na oboch procesných stranách viacero strán sporu, ide\no procesné spoločenstvo (aktívne alebo pasívne). V závislosti od intenzity prepojenia jednotlivých\núčastníkov v takomto procesnom spoločenstve so zreteľom na obsah ich vzájomného hmotnoprávneho\nvzťahu, prípadne spoločného vzťahu k tretím osobám sa rozlišuje spoločenstvo samostatné (pri ktorom\nkaždý spoločník vystupuje voči druhej strane samostatne) a nerozlučné, (ktoré je charakterizované tým,\nže rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých spoločníkov spoločne). Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo\nnerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. O\nnerozlučné spoločenstvo ide tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný\na rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi. V danom prípade z právnej úpravy, ktorú treba\naplikovať na vzájomný vzťah žalovaného 1/ a žalovaného 2/ (t.j. zo zákona č. 381/2001 Z. z.) nevyplýva,\nže by predmet konania nemohol byť prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému z nich, to\nznamená, že medzi žalovanými 1/ a 2/ ide o pasívne spoločenstvo samostatných spoločníkov. Nárok\npoškodeného na náhradu škody voči osobe zodpovednej za škodu a nárok poškodeného na plnenie\npodľa zákona o PZP nie sú jedným identickým nárokom, ale sú dvomi popri sebe existujúcimi nárokmi\nna to isté (jedno) plnenie. Oba tieto nároky totiž existujú popri sebe a vznikajú aj z odlišných právnych\ndôvodov. Právnym dôvodom vzniku záväzku poškodeného voči osobe zodpovednej za škodu je jej\nzodpovednosť za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Naopak u poisťovateľa z povinného\nzmluvného poistenia, resp. u žalovaného 1/ podľa zákona o PZP (najmä jeho § 4 ods. 2, § 15, § 24 ods.\n2 a 3.) zakladá tento osobitný záväzok na plnenie tento všeobecne záväzný právny predpis. Hoci tieto\ndva nároky poškodeného existujú (každý z iného právneho dôvodu) popri sebe, tak poškodený nemá\nprávo na obe tieto plnenia zároveň, nakoľko by to z jeho strany viedlo k bezdôvodného obohateniu. Preto\nplnením z jedného takéhoto právneho dôvodu zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plniť z druhého\nprávneho dôvodu. Teda postavenie osoby zodpovednej za škodu a poisťovateľa (resp. žalovaného 1/)\nje obdobné ako postavenie dlžníka a ručiteľa vo vzťahu k veriteľovi ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nz 27.08.2014 vo veci sp. zn. 2 M Cdo 9/2013). Odvolací súd má tak odlišne od právnych záverov súdu\nprvej inštancie za to, že za tohto stavu žalovaný 2/ (ako osoba zodpovedná za škodu) a žalovaný 1/ (ktorý\nje povinný v zákonom stanovených prípadoch povinný poskytnúť plnenie podľa zákona č. 381/2001\nZ.z.) nie sú vo vzťahu k žalobcovi solidárnymi dlžníkmi. Ak teda súd prvej inštancie uložil povinnosť\nžalovaným zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú sumu ako solidárnym dlžníkom, tak jeho rozhodnutie v\nčasti určenie spôsobu plnenia žalovaných vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedené\nzistenie bolo dôvodom na zmenu výroku I., výroku II. a výroku III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, v\nčasti spôsobu uloženia povinnosti žalovaným plniť ako i dôvodom na zrušenie výroku V. rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie z dôvodu jeho nadbytočnosti.\n27. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým bola\nuložená žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.685,11 eur spolu s\núrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.685,11 eur od 27.01.2012 do zaplatenia do 3\ndní od právoplatnosti rozsudku, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v časti\nspôsobu plnenia výrok I. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká\nv rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v\nčasti spôsobu plnenia podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v\nrozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. v\nčasti spôsobu plnenia podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v\nrozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného a výrok V. rozsudku súdu prvej podľa § 389 ods.\n1 písm. d) CSP zrušil.\n\n28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že\núspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca (k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo\nlen z dôvodu potreby upraviť spôsob plnenia), preto priznal žalobcovi proti žalovanému 1/ nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. S tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania\nrozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy\n(§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/163/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dd8f8c24-d508-45b7-a42a-407c50470aee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.263.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 263/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2022 z 7. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-07", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.263.2022.2"}, {"guid": "ussr:f752b2ce-7dc2-4738-85bc-4e85b6fa3432", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 215/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 215/2020 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2020.1"}, {"guid": "ussr:8a9bacb5-61c4-44c9-8eb6-edf6a4e1586e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 555, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1"}, {"guid": "ussr:092deaf3-5816-4697-afae-3e262adf851a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1"}, {"guid": "ussr:f4d96007-992f-4f6a-be52-eb99db905bc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.50.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/2015 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.50.2015.1"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "37cc9ed8-031a-4647-9aa3-b4f8ecaf306c:b2ea1ae9-1fcf-43f1-be08-364e422d77c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7817200654.1", "spisova_znacka": "4Cdo/131/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/131/2022 z 22. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7817200654.1"}, {"guid": "1c29272c-af9a-4550-a5bd-06923bbcd409:ccde49be-c314-4df4-a353-043e8b2b3f32", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8407204448.2", "spisova_znacka": "1Cdo/225/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/225/2021 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8407204448.2"}, {"guid": "048ad2e8-86f9-46b6-b0c1-4078743c22d6:8a831524-12f6-4705-b7d3-d258e1a29019", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6217206014.6", "spisova_znacka": "43CoCsp/1/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/1/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6217206014.6"}], "citovane_v": []}