{"guid": "2ba15afd-74b9-4580-8dc9-80bac91166fc:76b002e8-a6d4-4858-aff0-74e965a60a3f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1110249438.2", "spisova_znacka": "2Cob/88/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/88/2023 z 17. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. decembra 2024, sp. zn. 2Cob/88/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1110249438.2", "identifikacne_cislo": "1110249438", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2024-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "nazov": "§ 415 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-415"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-415", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76b002e8-a6d4-4858-aff0-74e965a60a3f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1110249438.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1110249438.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1110249438.2/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/88/2023\n1110249438\n17. 12. 2024\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2024:1110249438.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Mgr. Peter Zvara, so\nsídlom Obchodná 2, 811 06 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu DANUBIAPRINT, a.s. v\nkonkurze, so sídlom Medená 22, 815 80 Bratislava, IČO: 35 686 791, právne zastúpený: Zvara advokáti\ns. r. o., so sídlom Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, IČO: 46 547 878 proti žalovanému v 1. rade:\nHlavné mesto SR Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 a\nžalovanému v 2. rade: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, so sídlom Junácka 1, 831 04 Bratislava,\nIČO: 00 603 317, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedušová, advokátka, so sídlom Majerníková 3/\nA, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 1.170.000,00 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného\nv 2. rade, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/42/2010 - 860 zo dňa 12.12.2022 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/42/2010 - 860 zo dňa\n12.12.2022 v napadnutých výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e .\nII. Napadnutý výrok V. m e n í tak, že žalobca ani žalovaný v 2. rade nemajú právo na náhradu trov\nprvoinštančného konania.\nIII. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 34Cb/42/2010 - 860 zo dňa 12.12.2022 rozhodol, že súd\nžalobu voči žalovanému 1 zamieta (výrok I.). Žalovaný 2 je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške\n196.386,12 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 196.386,12 EUR od\n21.12.2010 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II.). Vo\nzvyšnej časti súd žalobu voči žalovanému 2 zamieta (výrok III.) Žalovaný 1 má voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV.). Žalovaný 2 má voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 66,42% (výrok V.).\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou, v znení jej\nzmeny pripustenej uznesením súdu zo dňa 01.10.2015, domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške\n1.700.000,00 EUR s príslušenstvom od žalovaného 1 a žalovaného 2, a to spoločne a nerozdielne.\nŽalobca nárok na náhradu škody voči žalovaným odvodzoval od ich konania, resp. nekonania\n(opomenutia) v rozpore s ustanoveniami § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka s tým, že mal za to, že\nboli naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to vo vzťahu k obom žalovaným.\n3. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu v priebehu konkurzného\nkonania viedol na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 14C/198/1996 konanie proti žalovaným 1\n\na 2 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: stavba so súp. č. 1028, druh stavby: Iná budova,\npostavená v k. ú. L. C. na pozemku registra \"C\" s parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o\nvýmere 6.966 m2, evidovaná Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu na LV č. XXXX, stavba so súp.\nč. 1028, druh stavby: Iná budova, postavená v k. ú. L. C. na pozemku registra \"C\" s parc. č. XXXXX/XX\n- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.048 m2, evidovaná Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu\nna LV č. X, stavba so súp. č. 1028, druh stavby: Iná budova, postavená v k. ú. L. C. na pozemku registra\n\"C\" s parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 128 m2, evidovaná Správou katastra\npre hl. m. SR Bratislavu na LV č. X, (ďalej tiež len ako \"Stavby\" alebo \"Nehnuteľnosti\"). Okresný súd\nBratislava III rozsudkom č. k. 14C/198/1996 - 258 zo dňa 18.03.2010, právoplatným dňa 01.07.2010 a\nvykonateľným dňa 22.07.2010, určil, že vlastníkom Stavieb je úpadca DANUBIAPRINT, a.s.\n4. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo sporné, že predmetné Stavby boli postavené na pozemkoch\nzapísaných na listoch vlastníctva č. X (vo vlastníctve žalovaného 1) a č. XXXX (vo vlastníctve žalovaného\n2). Nebolo sporné, že na základe Protokolu 63 o zverení majetku hlavného mesta a s ním súvisiacich\nmajetkových práv a záväzkov do správy Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto boli predmetné\nNehnuteľnosti zverené žalovaným 1 do správy Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto (žalovaný 2).\nZároveň nebolo sporné a súd mal preukázané vykonaným dokazovaním, že Protokolom o odovzdávaní a\nprevzatí nehnuteľností došlo dňa 29.09.2006 k odovzdaniu Nehnuteľností z odovzdávajúceho - žalobcu,\npredávajúcemu - žalovanému 1 a žalovanému 2, pričom za preberajúceho bol protokol podpísaný\nstarostom Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. Nebolo sporné a súd mal preukázané z hlásenia\nstrážnej služby SECURITON Servis, spol. s.r.o., že dňa 29.04.2010 o cca 16:30 hodine došlo k zrúteniu\nčasti Stavby, a to skladovej haly s vstavbou. Nebolo sporné, a bolo preukázané z predloženého Protokolu\no odovzdaní a prevzatí stavieb, že dňa 19.08.2010 sa uskutočnilo odovzdávacie a preberacie konanie\nmedzi odovzdávajúcim - žalovaným 1 a 2, za ktorých protokol podpisovali zástupcovia žalovaného 2\na starosta žalovaného 2 a preberajúcim - žalobcom, predmetom ktorého bolo odovzdanie a prebratie\nNehnuteľností, pričom žalobca ako preberajúci vyhlásil, že stav stavieb nezodpovedá veku stavieb s\nprihliadnutím na obvyklé opotrebenie a tieto Stavby odmietol prevziať. Z čl. II Protokolu o odovzdaní a\nprevzatí stavieb zo dňa 19.08.2010 vyplynulo vyhlásenie preberajúceho - žalobcu o tom, že stav stavieb\nzjavne nezodpovedá obvyklému opotrebeniu s prihliadnutím na bežný spôsob užívania; Stavby sú v\ndezolátnom stave, z jednej v danom čase zostal skelet, ďalšia bola z väčšej časti zrútená. V zmysle\nvyhlásenia preberajúceho Stavby zjavne neboli spôsobilé na ďalšie užívanie na skladovanie ani iné\núčely a bola otázna možnosť ich sanácie.\n5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný 1 v rámci procesnej obrany namietol nedostatok\npasívnej vecnej legitimácie v konaní. Žalovaný 1 namietal, že predmetné Nehnuteľnosti boli v správe\nžalovaného 2. Žalovaný 1 namietal, že nebolo preukázané žiadne porušenie povinnosti žalovaným\n1 ani žalovaným 2. Žalovaný 2 v rámci procesnej obrany namietal, že nebolo preukázané naplnenie\npredpokladov vzniku zodpovednosti za škodu voči žalovanému 2. Žalovaný 2 namietol, že neporušil\nžiadnu svoju povinnosť, a teda ani povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 415 a § 417 Občianskeho\nzákonníka. Žalovaný 2 namietal, že bol v čase vzniku škody správcom predmetných Nehnuteľností a o\nnehnuteľnosti sa riadne staral. Žalovaný 2 tiež namietol existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným\nporušením povinnosti a vznikom škody na strane žalobcu.\n6. Ako nesporné vyhodnotil súd prvej inštancie, že na predmetných Nehnuteľnostiach (Stavbách) vznikla\nškoda. Spornými otázkami bolo, či za škodu, ktorá žalobcovi na predmetných Nehnuteľnostiach v jeho\nvlastníctve vznikla, zodpovedajú spoločne a nerozdielne žalovaný 1 a/alebo žalovaný 2, ktorí vznik svojej\nzodpovednosti za danú škodu namietali. Súd tak pristúpil k skúmaniu, či bol v spore preukázaný vznik\nzodpovednosti za škodu žalovaného 1 a/alebo žalovaného 2 v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka v\nspojení s § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka.\n7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní nemal preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu\nžalovaného 1 v konaní. Súd mal v konaní preukázané, že predmetné Nehnuteľnosti, na ktorých došlo\nk poškodeniu, boli v čase vzniku škody v správe žalovaného 2, a to na základe Protokolu 63 o zverení\nmajetku hlavného mesta a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do správy Mestskej časti\nBratislava - Nové Mesto zo dňa 30.09.1991, ako aj na základe Protokolu o odovzdávaní a prevzatí\nnehnuteľností zo dňa 29.09.2006. Na základe uvedeného bol žalovaný 2 s poukazom na ustanovenie\n§ 6 ods. 3 zákona o majetku obcí oprávnený a povinný majetok obce držať, užívať na plnenie úloh\nv rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s\n\ntýmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce a tiež v súlade so štatútom mesta.\nŽalovanému 2 ako správcovi predmetných Nehnuteľností tiež v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka\nvznikla povinnosť spravovať daný majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému a dbať na to, aby\nna Stavbách boli vykonané také opatrenia, ktoré zamedzia alebo znížia možnosť vzniku škody na zdraví,\nmajetku alebo iných hodnotách, prípadne ak škoda hrozí, urobiť opatrenia na jej odvrátenie. Vzhľadom\nna preukázanú a nespornú okolnosť správy Nehnuteľností žalovaným 2, uvedené povinnosti bol povinný\nplniť a zabezpečovať žalovaný 2 a nie žalovaný 1 ako subjekt v rozhodnom čase zapísaný v katastri\nnehnuteľností ako vlastník predmetných Nehnuteľností a ani žalobca ako skutočný vlastník predmetných\nNehnuteľností. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zo strany žalovaného 1 malo dôjsť k porušeniu jeho kontrolnej\npovinnosti vo vzťahu k žalovanému 2 a k tomu, ako žalovaný 2 spravoval predmetné Nehnuteľnosti\nmu zverené, súd poukázal na to, že ustanovenie § 18d zákona o obecnom zriadení ustanovuje\nrozsah kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce vo vzťahu k obci, a teda nie povinnosť obce, v\ndanom prípade hlavného mesta SR Bratislavy, realizovať kontrolnú činnosť voči mestským častiam, ako\nhospodária s majetkom, ktorý im bol zverený do správy. Rovnako súd nemal preukázané porušenie\nžalovaného 1 v zmysle žalobcom označených čl. 80 a 81 Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy, nakoľko,\nako už súd konštatoval, v konaní bolo bez pochybností preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné,\nže predmetné Nehnuteľnosti, na ktorých došlo ku škode, boli v rozhodnom čase vzniku škody v správe\nžalovaného 2. Právo aj povinnosť zverené Nehnuteľnosti držať, užívať, brať z nich úžitky a nakladať s\nnimi, ako aj všeobecná povinnosť počínať si tak, aby na uvedených Nehnuteľnostiach nedošlo k škode,\ntieto riadne spravovať a realizovať oprávnenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť vzniku škody na\nNehnuteľnostiach tak na základe uvedenej skutočnosti patrilo žalovanému 2. Reflektujúc uvedené, súd\npo vykonanom dokazovaní nemal preukázané, že zo strany žalovaného 1 došlo k porušeniu akejkoľvek\nprávnej povinnosti, a to ani jeho konaním, ani opomenutím, či už vyplývajúcej z ustanovenia § 415\nObčianskeho zákonníka, osobitných ustanovení zákona o obecnom zriadení alebo zákona o majetku\nobcí, resp. Štatútu žalovaného 1, ktoré by mohlo mať za následok vznik škody na Nehnuteľnostiach vo\nvlastníctve žalobcu. Keďže vo vzťahu k žalovanému 1 súd v zmysle uvedeného nemal preukázané, že\nby došlo k naplneniu už prvého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, pričom všetky podmienky\nvzniku zodpovednosti za škodu musia byť naplnené kumulatívne, dospel súd k záveru, že žalovaný 1\nnebol v konaní pasívne vecne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu súd žalobu voči žalovanému 1 ako\nnedôvodnú zamietol.\n8. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal spornou otázkou, či boli naplnené predpoklady vzniku\nzodpovednosti za škodu, ktorá žalobcovi vznikla, samostatne voči žalovanému 2. Konštatoval, že\nv zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za\npodmienok ustanovených zákonom a štatútom samostatne hospodária s vlastným majetkom a s\nvlastnými finančnými zdrojmi, ako aj s majetkom, ktorý im bol zverený. V zmysle § 6 ods. 3 zákona\no majetku obcí mestská časť je oprávnená a povinná majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v\nrámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s\ntýmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce a tiež v súlade so štatútom mesta. V\nzmysle § 7 ods. 2 písm. a), b) a c) zákona o majetku obcí orgány obce a organizácie sú povinné\nmajetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, a to najmä udržiavať a užívať majetok, chrániť majetok\npred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, používať všetky právne prostriedky na ochranu\nmajetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými\norgánmi. Ako bolo konštatované vyššie, súd mal v konaní preukázané, že predmetné Nehnuteľnosti, na\nktorých došlo k poškodeniu, boli v čase vzniku škody v správe žalovaného 2, a to na základe Protokolu\n63 o zverení majetku hlavného mesta a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do správy\nMestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 30.09.1991, ako aj na základe Protokolu o odovzdávaní\na prevzatí nehnuteľností zo dňa 29.09.2006. Žalovaný 2 ako správca predmetných Nehnuteľností bol vo\nväzbe na citované zákonné ustanovenia oprávnený a povinný predmetné Nehnuteľnosti držať, užívať,\nbrať z nich úžitky a nakladať s nimi, ako aj predmetné Nehnuteľnosti chrániť pred poškodením alebo\nzničením. V konaní tiež nebolo sporné a zároveň mal súd zo správy strážnej služby susedného objektu\nza preukázané, že dňa 29.04.2010 došlo k zrúteniu časti Nehnuteľností, a to skladovej haly so vstavbou.\nZ ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka pre žalovaného 2 ako správcu Nehnuteľností vyplývala\npovinnosť používať a spravovať zverený majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému a tiež,\naby boli na Stavbách vykonané opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce vzniku škody na zdraví, na\nmajetku alebo iných hodnotách a urobiť opatrenia na jej odvrátenie. V zmysle uvedeného, poukazujúc\nna preukázané a nesporné zrútenie časti zverených Nehnuteľnosti (skladovej haly so vstavbou) počas\nvýkonu správy Nehnuteľností žalovaným 2, súd mal preukázané aj porušenie právnej povinnosti vykonať\n\nopatrenia na zamedzenie alebo zníženie možnosti vzniku škody na majetku v zmysle § 415 Občianskeho\nzákonníka žalovaným 2.\n9. Súd prvej inštancie nemal za preukázané tvrdenie žalovaného 2 v rámci svojej procesnej obrany,\nže sa o zverené Nehnuteľnosti riadne staral. Žalovaný 2 poukazoval a listinnými dôkazmi preukazoval,\nže objekt, v ktorom sa Nehnuteľnosti nachádzali, bol na podnet žalovaného 2 na mestskej polícii\noznačený ako kontrolný bod a boli v ňom vykonávané pravidelné kontroly mestskej polície. Zároveň\npoukazoval na to a preukazoval, že vo veci poškodenia oporných trámov na budove skladových\npriestorov podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Žalovaný 2 tiež poukazoval na to, že\nareál bol oplotený, vchod bol chránený bránou, pričom niekoľkokrát došlo k výmene zámkov. Súd mal\nzároveň z výsluchu svedkyne W.. I. P. preukázané, že do objektu, v ktorom sa nachádzali aj predmetné\nNehnuteľnosti, sa viackrát dostali vandali a dochádzalo tam ku krádežiam. Súd mal preukázané zo\nznaleckého posudku č. 118/2021, že úmyselný alebo neúmyselný neodborný zásah do konštrukcie alebo\nvandalizmus boli dve z troch pravdepodobných príčin vzniku poruchy na Stavbe označené znalcom. S\npoukazom na uvedené dospel súd k záveru, že z uvedených tvrdení a dôkazov nemožno po vykonanom\ndokazovaní dospieť k záveru o riadnej starostlivosti žalovaného 2 o zverené Nehnuteľnosti. Žalovaný\n2 nepreukázal, že by daný areál, v ktorom sa nachádzali aj predmetné Nehnuteľnosti, bol vzhľadom\nna dané okolnosti nepretržite strážený strážnou službou (ako tomu bolo napríklad v areáli susednej\nfirmy) alebo kamerovým zabezpečením, nepreukázal, ako často boli zo strany žalovaného 2 vykonávané\nkontroly stavu zverených Nehnuteľností, neboli predložené žiadne zápisnice z takýchto kontrol a\nprípadných prijatých opatrení na zamedzenie vzniku škody na Nehnuteľnostiach, pričom toto nebolo\npreukázané ani výsluchom svedkyne W.. P.. Vykonaným dokazovaním tak súd nemal preukázané, že\nby žalovaný 2 vykonal dostatočné opatrenia na ochranu Nehnuteľností pred neoprávnenými zásahmi\ntretích osôb. Žalovaný 2 ďalej poukazoval na to, že Nehnuteľnosti boli prenajaté a nájomcovia mali\npovinnosť prenajaté Stavby strážiť. Súd po vykonanom dokazovaní prisvedčil argumentácii žalobcu, že\nzo žalovaným 2 predložených nájomných zmlúv vôbec nevyplýva, z akého dôvodu došlo k predčasnému\nukončeniu nájomných zmlúv, pričom je zrejmé, že v čase odovzdania Nehnuteľností žalobcovi už\nneboli Stavby v stave spôsobilom na riadne užívanie a zároveň žalovaný 2 nijako nepreukázal,\nako a či vôbec nejakým spôsobom kontroloval plnenie ním tvrdenej povinnosti nájomcov chrániť\nprenajaté Nehnuteľnosti a aké opatrenia prijal v prípade, ak by si nájomcovia túto povinnosť riadne\nneplnili. Súd zároveň poukázal, že aj v prípade ďalšej znalcom v znaleckom posudku č. 118/2021\noznačenej príčiny poškodenia konštrukcie Stavby, a to poškodenie tiahiel koróziou alebo neodbornou\núdržbou, takáto príčina pádu časti Stavby by predstavovala poškodenie práve z dôvodu nedostatočnej\núdržby a teda starostlivosti o Nehnuteľnosti zo strany žalovaného 2 ako správcu nehnuteľností. Na\nzáklade vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žalovaný 2 v rámci svojej procesnej\nobrany nepreukázal, že sa o zverené Nehnuteľnosti staral riadne, a to v dostatočnom rozsahu a\ndostatočným spôsobom ich chránil pred poškodením, a teda vznikom škody na Nehnuteľnostiach a\nže na Nehnuteľnostiach boli prijaté opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť vzniku škody na\nNehnuteľnostiach.\n10. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný 2 ako správca predmetných Nehnuteľností tak porušil svoju\npovinnosť riadne užívať zverený majetok a tento chrániť pred poškodením (§ 6 ods. 3 a § 7 ods.\n2 písm. a) zákona o majetku obcí), ako aj svoju právnu povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415\nObčianskeho zákonníka konať tak, aby nedochádzalo ku škodám. Súd mal za to, že žalovaný 2 v konaní\nnepreukázal, že konal s dostatočnou starostlivosťou tak, aby na zverených Nehnuteľnostiach nedošlo\nk vzniku škody. Súd tak mal preukázané naplnenie prvej podmienky zodpovednosti za škodu v zmysle\n§ 420 Občianskeho zákonníka, a teda, že žalovaný 2 porušil svoju právnu povinnosť v zmysle § 415\nObčianskeho zákonníka, resp. zákonné povinnosti v zmysle § 6 ods. 3 a 7 ods. 2 písm. a) zákona\no majetku obcí. Súd nad rámec uvedeného poznamenal, že žalovaný 2 ako mestská časť je povinný\nhospodáriť so zvereným majetkom aj v súlade so Štatútom obce (mestskej časti) a v súlade so zásadami\nhospodárenia s majetkom obce.\n11. Súd prvej inštancie konštatoval, že vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku\nzodpovednosti za škodu. Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah zaťažuje žalobcu.\nVlastníkovi veci vzniká škoda jej poškodením, resp. úplným zničením.\nV konaní nebolo sporné, že došlo k škode na predmetných Nehnuteľnostiach a nebolo sporné, a bolo\npreukázané, že dňa 29.04.2010 došlo k zrúteniu časti Stavby, a to skladovej haly\n\ns vstavbou. Jedná sa teda o reálnu škodu ako skutočnú negatívnu zmenu, ktorá vyvoláva viditeľnú\nzmenu v majetkovej sfére poškodeného. Vznik škody ako ujmy, ktorá nastala\nv majetkovej sfére žalobcu, resp. úpadcu ako skutočného vlastníka predmetných Nehnuteľností bol v\nkonaní preukázaný, nakoľko došlo k poškodeniu veci (nehnuteľnej) vo vlastníctve úpadcu. Škodou na\nveci sa pritom rozumie aj jej poškodenie, bez ohľadu na to, z akých príčin k nej došlo. Vznik škody na\nstrane žalobcu (úpadcu) tak bol v konaní preukázaný. Na strane úpadcu tak vznikla ujma, ktorá nastala\nv majetkovej sfére úpadcu (poškodenie veci vo vlastníctve úpadcu), táto ujma je objektívne vyjadriteľná\nv peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, a to peňažného.\n12. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu\nje aj existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej\nsúvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu, teda ak je jeho konanie\na škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, pričom ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,\nzodpovednosť za škodu nevznikne. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a\nneprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu\na vznikom škody je otázkou skutkovou, nie právnou otázkou. Po vykonanom dokazovaní súd dospel\nk záveru, že skutočnosťou, bez ktorej by k vzniku škody nedošlo bolo to, že žalovaný 2 si riadne\nneplnil svoje povinnosti správcu zverených Nehnuteľností, zverené Nehnuteľnosti riadne nechránil\npred poškodením a nevykonal také opatrenia, ktoré by zamedzili alebo znížili možnosť vzniku škody\nna Nehnuteľnostiach. Príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodlivý\nnásledok nevznikol. V danom prípade skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo k vzniku škody, bolo\nporušenie konštatovaných zákonných povinností žalovaného 2, resp. právnej povinnosti v zmysle §\n415 Občianskeho zákonníka. Keby si žalovaný 2 riadne plnil svoje povinnosti správcu zverených\nNehnuteľností, nedošlo by na strane úpadcu k vzniku skutočnej škody spočívajúcej v zmenšení\nmajetkového stavu úpadcu z dôvodu poškodenia (čiastočné zrútenia) predmetných Nehnuteľností.\n13. Spornou otázkou v konaní bola aj otázka výšky škody, ktorá žalobcovi vznikla. Súd prvej inštancie\npoukázal na to, že žalobca v konaní predložil ako listinné dôkazy znalecké posudky č. 65/2001, č.\n96/2005 a č. 11/2013, ktoré však aj v zmysle názoru prezentovaného odvolacím súdom v uznesení č.k.\n2Cob/110/2018 - 300 zo dňa 05.03.2019, nepreukazovali reálny stav Nehnuteľností v čase poškodenia,\nkeďže znalecký posudok č. 11/2013 vyhodnocoval stav nehnuteľností k 15.10.2013 a na podklade\nposudkov vyhotovených ešte pred časom poškodenia Stavieb. Súd na návrh žalovaného 1 a žalovaného\n2 vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru: Stavebníctvo, Odhad hodnoty nehnuteľností a na\nvypracovanie znaleckého posudku ustanovil znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty\nnehnuteľností, Ing. Miloslava Ilavského, PhD., ktorý vypracoval a v konaní predložil znalecký posudok\nč. 118/2021 a na návrh žalobcu a žalovaného 2 súd tiež vykonal dokazovanie výsluchom znalca\nIng. Ilavského, PhD. na pojednávaní konanom dňa 21.06.2022. Súd uviedol, že znalecký posudok\nako jeden z dôkazných prostriedkov v zmysle § 207 a nasl. CSP je predmetom hodnotenia súdom,\na to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti so všetkými ostatnými vykonanými dôkazmi a so všetkým,\nčo počas konania vyšlo najavo. Hodnotenie znaleckého posudku podlieha zásadám, ktorými sa\nspravuje procesné dokazovanie, najmä zásade voľného hodnotenia dôkazov. Súd nemôže nahrádzať\nznalca a hodnotiť odbornú správnosť znaleckého posudku. Môže však hodnotiť znalca, skutočnosť, či\nposudok vychádza zo správneho skutkového stavu veci, ako aj logiku posudku, teda či má znalcov\nzáver oporu v stanovených predpokladoch a analyzovaných skutočnostiach. Reflektujúc uvedené, pri\nhodnotení znaleckého posudku č. 118/2021 samostatne, ako aj vo vzájomných súvislostiach s ostatnými\nvykonanými dôkazmi, súd dospel k záveru, že znalecký posudok č. 118/2021 nevykazuje známky\nsvojvôle, znalecký posudok vychádza zo správneho skutkového stavu veci a znalec odpovedal na\nstranami položené otázky. Znalec pri znaleckej činnosti vychádzal aj zo znaleckých posudkov č. 65/2001,\nč. 96/2005 a č. 11/2013, ako aj\nz vlastnej obhliadky predmetných Stavieb a zohľadnil aj stav Nehnuteľností v čase vzniku poškodenia.\nPri posúdení výšky škody, ktorá žalobcovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti\ns porušením povinností žalovaného 2, tak súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 118/2021\nvo vzájomnej súvislosti s výpoveďou znalca Ing. Ilavského, PhD.\n14. Pri určení výšky škody, ktorá žalobcovi na Nehnuteľnostiach vznikla a na náhradu ktorej žalobcovi\nvoči žalovanému 2 vznikol nárok, vychádzal súd prvej inštncie zo stanovenia skutočnej škody znalcom,\na to k času škodovej udalosti. Súd mal v konaní z hlásenia strážnej služby SECURITON Servis, spol.\ns.r.o. bez pochybností preukázané, že dňa 29.04.2010 došlo k zrúteniu častí Stavby, a teda k škode, za\n\nktorú v zmysle už uvedených záverov zodpovedá žalovaný 2. Znalec v znaleckom posudku č. 118/2021\nrozlišoval škodu na Stavbe s tzv. aberačnou, náhlou poruchou, ktorá vznikla v krátkom časovom\nintervale a škodu na Stavbe s neaberačnými poruchami, ktoré by vznikali v dlhom časovom intervale.\nVo vzťahu k určeniu výšky škody ku dňu 29.04.2010 s aberačnou poruchou znalec na strane 218\nznaleckého posudku č. 118/2021 skonštatoval, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, primárna\npríčina poruchy časti Stavby bola spôsobená nefunkčnosťou tiahiel na zachytenie horizontálnych reakcií\noblúkových strešných nosníkov. Nefunkčnosť tiahiel mohli podľa odborného názoru znalca spôsobiť\ntri príčiny, a to (1) neodborný alebo úmyselný zásah do konštrukcie (fyzické odstránenie tiahiel), (2)\npoškodenie tiahiel koróziou alebo nedostatočnou údržbou a (3) poškodenie tiahiel vandalizmom. Znalec\nzároveň pri výsluchu uviedol, že k zrúteniu časti Stavby, muselo dôjsť najviac v rozsahu niekoľkých\ndní od okamihu nefunkčnosti tiahiel. Výšku skutočnej škody na Stavbe s aberačnou poruchou ku dňu\nvzniku škody znalec v znaleckom posudku č. 118/2021 stanovil na sumu 196.386,12 EUR, pričom znalec\nskonštatoval, že pre prípad skutočnej škody nastala ekonomická totálna škoda. Súd v danom prípade za\nrozhodnú považoval znalcom určenú výšku skutočnej škody ku dňu vzniku škody, a nie výšku škody pre\nprípad naturálnej reštitúcie, nakoľko žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.08.2022 považoval\nnavrátenie Nehnuteľností do pôvodného stavu a vrátenie žalobcovi za vylúčené. Súd poukázal na to,\nže žalobca v písomnom podaní uviedol, že považuje za jednoznačné, že „celková“ výška škody žalobcu\npredstavuje súčet výšky skutočnej škody s aberačnou poruchou ku dňu vzniku škody (196.386,12 EUR)\na výšky škody z neaberačnej poruchy stanovenej ku dňu 19.08.2010 (dátum, kedy mal žalovaný 2\nodovzdať Nehnuteľnosti späť žalobcovi) v sume 205.677,11 EUR. Súd sa s takýmto tvrdením žalobcu\nnestotožnil. Z jednej škodovej udalosti totiž mohla žalobcovi vzniknúť len jedna škoda, pričom znalec\nv znaleckom posudku, v odpovedi na otázku č. 7 uviedol len rôzne spôsoby výpočtu a v tom dôsledku\nrôzne hodnoty tej istej škody. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že k vzniku škody došlo v\ndôsledku pádu časti skladovej haly so vstavbou (v dôsledku aberačnej poruchy). Žalobcovi tak vznikol\nnárok na náhradu skutočnej škody vyčíslenej znalcom ku dňu vzniku škody, a to v sume určenej\nznaleckým posudkom vo výške 196.386,12 EUR. Pri takomto výpočte znalec zohľadnil náklady na\nopravu, všeobecnú hodnotu Stavby pred poškodením a všeobecnú hodnotu Stavby po oprave ako aj\nhodnotu využiteľných zvyškov. Súd tiež poukázal na to, že iná škodová udalosť, ako pád časti Stavby,\nnebola v konaní žalobcom nijako preukázaná ani tvrdená. Súd ďalej poukázal na to, že v prípade, ak\nby súd žalobcovi priznal ním vyčíslenú „celkovú“ škodu, ako uviedol v podaní doručenom súdu dňa\n02.08.2022, tak by výška škody presiahla všeobecnú hodnotu Nehnuteľnosti pred poškodením v danom\nčase (298.000,00 EUR, str. 214 ZP), pričom výška škody v danom prípade nemôže byť vyššia, alebo\nrovnaká, ako všeobecná hodnota nehnuteľností pred poškodením, ako konštatoval aj znalec na strane\n226 znaleckého posudku č. 118/2021. Na strane žalobcu ako skutočného vlastníka Nehnuteľností by\ntak došlo k bezdôvodnému obohateniu v neprospech žalovaného 2 ako škodcu. Taký výklad výpočtu\nvýšky škody a záverov znaleckého posudku č. 118/2021, ako prezentoval žalobca v podaní doručenom\nsúdu dňa 02.08.2022, tak podľa názoru súdu nie je možný. V zmysle uvedeného súd po vykonanom\ndokazovaní dospel k záveru, že v konaní bol preukázaný vznik škody na strane žalobcu (úpadcu),\nkeď bola poškodená nehnuteľná vec vo vlastníctve úpadcu, ako aj výška skutočnej škody ku dňu\n29.04.2010, a to znaleckým posudkom č. 118/2021, ktorý určil skutočnú výšku škody ku dňu 29.04.2010\nv sume 196.386,12 EUR. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody uplatneného žalobou a prevyšujúceho\nznaleckým posudkom vyčíslenú výšku skutočnej škody, teda v sume 973.613,88 EUR súd dospel k\nzáveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a výšku nároku na náhradu škody aj v sume 973.613,88\nEUR nepreukázal, preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú voči žalovanému 2 zamietol.\n15. Súd prvej inštanice poukázal na ďalší nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu\nv zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a to zavinenie škodcu. Všeobecná občianskoprávna\nzodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné\nzavinenie, pričom dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla jeho zavineným konaním, spočíva\nna škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť tým, že škodu nezavinil. V danom prípade súd\nvykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaný 2 nepreukázal existenciu takých skutočností,\nz ktorých by vyplývalo, že škoda na Nehnuteľnostiach nebola spôsobená jeho zavinením. Keďže\ndošlo počas obdobia, kedy mal žalovaný 2 Nehnuteľnosti nesporne v správe, a kedy bol povinný\n(a oprávnený) predmetné Nehnuteľnosti držať, užívať, brať z nich úžitky a nakladať s nimi, ako aj\npredmetné Nehnuteľnosti chrániť pred poškodením alebo zničením, k poškodeniu (pádu) časti Stavby\nv jeho správe, pričom nebolo v konaní tvrdené ani preukázané, že by sa tak stalo z dôvodov vis\nmaior, nebolo preukázané, že by žalovaný 2 vznik škody nezavinil. Pokaľ žalovaný 2 tvrdil, že sa o\nzverené Nehnuteľnosti riadne staral, súd toto tvrdenie s poukazom na odôvodnenie uvedené v bode\n\n64 odôvodnenia tohto rozhodnutia, nemal v konaní preukázané. Vzhľadom na uvedené súd dospel k\nzáveru, že žalovaný 2 v konaní nepreukázal, že škodu nezavinil, a teda nedošlo k vyvráteniu domnienky\no jeho zavinení za škodu, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti\nžalovaného 2.\n16. Sumarizujúc uvedené súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov\ndokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že žalovaný 1 nebol\nv konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a\nnepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného 1 ako jedného z predpokladov vzniku\nzodpovednosti za škodu, preto súd žalobu voči žalovanému 1 zamietol. Naopak žalobca v konaní uniesol\ndôkazné bremeno a preukázal vznik zodpovednosti žalovaného 2 za škodu, teda preukázal existenciu\nvšetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti\ns poškodením Nehnuteľností, a to v rozsahu skutočnej škody vo výške 196.386,12 EUR, ktorú súd\nžalobcovi voči žalovanému 2 priznal, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca\nsi žalobou uplatnil nárok na náhradu škody v sume 1.170.000,00 EUR. V zostávajúcej časti žalobou\nuplatnenej sumy vo výške 973.613,88 EUR tak súd žalobou uplatnený nárok posúdil ako nepreukázaný\na nedôvodný a v tejto časti súd žalobu voči žalovanému 2 zamietol.\n17. Žalobou uplatnený nárok na úroky z omeškania súd prvej inštancie posudzoval vo vzťahu k\nžalovanému 2 a vo vzťahu k priznanej istine vo výške 196.386,12 EUR. Vo vzťahu k prevyšujúcemu\nnároku na úroky z omeškania zo súdom nepriznanej časti žalovanej istiny vo výške 973.613,88 EUR,\na to vo výške 9,00% ročne zo sumy 973.613,88 EUR od 21.12.2010 do zaplatenia, bol nárok žalobcu\nvoči žalovanému 2 na zaplatenie úrokov z omeškania nedôvodný a súd žalobu voči žalovanému 2 aj v\ntomto rozsahu zamietol. Keďže si však žalovaný 2 nesplnil svoju povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu\nškody vo výške 196.386,12 EUR riadne a včas, dostal sa do omeškania ako dlžník s plnením svojho\npeňažného záväzku. V danom prípade žalobcovi patrí nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods.\n2 Občianskeho zákonníka. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania v sadzbe 9,00% ročne uplatnenej\nžalobou, nakoľko takto uplatnený úrok neprevyšuje nárok žalobcu v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania odo dňa 21.12.2010, teda odo dňa ako si uplatnil v\nžalobe, nakoľko tvrdenie žalobcu, že žalovaného 2 vyzval na náhradu škody listom zo dňa 18.10.2010,\nako ani samotný deň vzniku omeškania žalovaný 2 neurobil nijakým relevantným spôsobom sporným. S\npoukazom na uvedené súd posúdil nárok žalobcu voči žalovanému 2 na zaplatenie úrokov z omeškania\nvo výške 9,00% ročne zo súdom priznanej sumy istiny vo výške 196.386,12 EUR od 21.12.2010 do\nzaplatenia ako dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel.\n18. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a uviedol, že žalovaný\n1 bol voči žalobcovi úspešný v celom rozsahu, nakoľko voči žalovanému 1 súd žalobu v celom rozsahu\nzamietol. Vzhľadom na uvedené súd žalovanému 1 voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100%. Žalobca bol ďalej v predmetnom konaní úspešný voči žalovanému 2 v rozsahu o\nzaplatenie istiny vo výške 196.386,12 EUR (16,79%). Vo zvyšnej časti istiny vo výške 973.613,88 EUR\nsúd žalobu voči žalovanému 2 zamietol, preto v tejto časti bol úspešný žalovaný 2 (83,21%). Čistý úspech\nžalovaného 2 v konaní voči žalobcovi tak predstavuje 66,42%. Súd zároveň poukázal na to, že zohľadnil\npomer úspechu vo vzťahu k žalovanej istine, nakoľko príslušenstvo nebolo predmetom samostatného\nnároku. V prípade, ak je príslušenstvo uplatnené spolu s pohľadávkou, jeho súdom priznaná výška,\nresp. zamietnutie žaloby v časti príslušenstva, nemá vplyv na posúdenie úspechu žalobcu v konaní (viď.\nnapr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2017, č.k. 3Cob/300/2016-118). S poukazom\nna uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný 2 má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 66,42%.\n19. Proti tomuto rozsudku podal v rozsahu výrokov II., III., IV. a V. odvolanie žalobca z dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázal na to, že o výške škody súd rozhodol na základe záverov,\nvyslovených znalcom v Znaleckom posudku č. 118/2021\nIng. Miroslava Ilavského PhD (Znalecký posudok II), keď žalobcovi priznal len škodu, ktorá vznikla\nnásledkom Aberačnej poruchy na stavbe súp. č. 1082, postavenej na parcele č. XXXXX/X. Skutkové\nzistenia, ktoré súd vyvodil zo Znaleckého posudku II a ktoré viedli\nk záveru súdu o výške škody spôsobenej na dotknutých nehnuteľnostiach - Stavbách, nie sú podľa\nžalobcu správne.\n\n20. Žalobca zdôraznil tú skutočnosť, že samotný znalec ako základ a východisko pre určenie dôvodu\nvzniku škody a vyčíslenie škody na nehnuteľnostiach používa dve zásadné línie, a to: škoda spôsobená\nnáhlou poruchou - Aberačná porucha a škoda ako dôsledok poruchy, ktorá pôsobí na nehnuteľnosť\npostupne počas dlhšieho obdobia - neaberačná porucha. Poukazuje na to, že v bode 21 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku súd zhrnul odpovede znalca zo Znaleckého posudku II na položené otázky.\nV dôsledku nepresne a neejednoznačne položených otázok žalovanou 1/ a žalovanou 2/, odpovede\nna jednotlivé otázky, vyčíslenie všeobecnej hodnoty „nehnuteľnosti“ resp. „nehnuteľností“ k rôzne\nstanoveným dátumom, rozlíšenie časového obdobia na obdobie do 29.4.2010 - keď došlo k náhlej/\naberačnej poruche na stavbe súp. č. 1028 na parc. č. XXXXX/X a po tomto období, vyznievajú značne\nmätúco. Navyše túto zmätočnosť umocňuje fakt, že znalec oceňoval nielen nehnuteľnosti - Stavby,\nktorých sa žaloba týka, ale aj celý areál, v ktorom sa Stavby nachádzali, teda aj iné stavby, pozemky\na príslušenstvo, ktorých sa žaloba vôbec netýka. V tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku za\nvýznamnú pre rozhodnutie súdu o výške škody je možno považovať odpoveď znalca na otázku č. 7 stanoviť skutočnú škodu vzniknutú na nehnuteľnosti poškodením v roku 2010, keď k položenej otázke\nznalec uviedol, že: stanovil výšku škody na jednej stavbe súp. č. 1028 p. č. XXXXX/X (v našich podaniach\noznačovaná ako „hlavná stavba“) ako skutočnú škodu k termínu poruchy, náhla/aberačná porucha dňa\n29.4.2010, skutočnú výšku škody vyčíslil na 196.386,12 EUR, pričom v ďalšom texte znalec stanovil\nk dátumu 29.4.2010 aj výšku škody na všetkých troch nehnuteľnostiach, keď uviedol, že: stanovil aj\nvýšku škody k termínu 29.04.2010 ako rozdiel všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bez vady a hodnoty s\nvadou pri nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na sumu 126.676,06 EUR. Domnieva sa, že vyčíslenie\nvýšky škody na Stavbách (teda škody spôsobenej na všetkých troch nehnuteľnostiach) pri hodnotení\nskutkových zistení nie je možné opomenúť.\n21. Tvrdí, že súd nesprávne vyhodnotil dôkaz - Znalecký posudok II, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol\no výške škody. Má za to, že súd zo Znaleckého posudku II nesprávne vyvodil, že žalobca má nárok len na\nnáhradu škody, vyčíslenú znalcom na stavbe súp. č. 1028 na parcele č. XXXXX/X (hlavná stavba) a to len\nv dôsledku náhlej/aberačnej poruchy zrútením časti strechy. Súd vôbec nezohľadnil škody spôsobené\nna všetkých troch dotknutých stavbách v dôsledku pôsobenia iných negatívnych vplyvov postupne,\npočas dlhšieho obdobia (neaberačné poruchy), aj keď tieto neviedli k tak zásadnej, náhlej/aberačnej\nporuche, k akej došlo na hlavnej stavbe. Napriek tomu, že v Znaleckom posudku II nie je stanovená výška\ncelkovej škody na Stavbách jednou sumou (tým máme na mysli škodu na všetkých troch stavbách), zo\nZnaleckého posudku II jednoznačne vyplýva, že znalec výšku škody vyčíslil: samostatne pre škodu z\ntitulu náhlej/aberačnej poruchy na jednej nehnuteľnosti - hlavnej stavbe a samostatne škodu na všetkých\nnehnuteľnostiach z titulu neaberačných porúch.\n22. Podľa žalobcu súd na základe skutkových zistení zo Znaleckého posudku II síce správne vyhodnotil,\nže žalobcovi porušením právnej povinnosti žalovanou 2/ vznikla škoda\nz titulu náhlej/aberačnej poruchy, na druhej strane však nesprávne vyhodnotil, že porušením právnej\npovinnosti žalovanou 2/ žalobcovi žiadna iná škoda, t.j. titulom neaberačných porúch, nevznikla. Výška\nškody z titulu aberačnej poruchy (i) nie je sporná a súd ju správne vyčíslil ako sumu 196.386,12 EUR\n[Znalecký posudok II, bod 9. Stanovenie výšky škody na stavbe s.č.1028 na p.č. XXXXX/X, bod 9.I.3.9.\nstr. 242 výška škody (skutočná)]. Otáznou však zostáva druhá zložka škody z titulu neaberačnej poruchy,\na to najmä ustálenie, k akému dátumu je správne takúto škodu určiť, keďže k neaberačným poruchám\nna Stavbách dochádzalo postupne počas dlhšieho obdobia, t.j. až do termínu odovzdávania Stavieb\nžalobcovi. Opätovne poukazuje na bod 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd uviedol\naj odpoveď znalca na otázku č. 7, v ktorej znalec vyčíslil škodu z titulu neaberačných porúch najskôr pre\ncelý areál na sumu 130.286,80 EUR a následne na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu (Stavby) na\nsumu 125.676,06 EUR. Tvrdí, že výšku škody na všetkých nehnuteľnostiach žalobcu (Stavby) z titulu\nneaberačných porúch je potrebné ustáliť k dátumu 19.8.2010, ku ktorému znalec škodu vyčíslil na sumu\n205.677,11 EUR [Znalecký posudok II, 16.Výšky škody z titulu neaberačných porúch, bod 16.3.2. str.\n345].\n23. Podľa žalobcu je nesprávne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania.\nV prvom rade poukazuje na to, že žaloba o náhradu škody podľa ust. § 415 a nasl. OZ má svoje\nosobitné špecifiká, ktoré iné žaloby, ktoré je možné zaradiť pod ust. § 137 písm. a) neobsahujú.\nŽalobca v prípade žaloby o náhradu škody nesie povinnosť dôkazného bremena vo vzťahu k splneniu\nosobitných podmienok, spočívajúcich nielen v preukázaní protiprávneho konania žalovaného, ale\naj samotného vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou; posledná\n\npodmienka - zavinenie sa predpokladá a dôkazné bremeno zbavenia sa zavinenia, nesie žalovaný.\nPodľa jeho názoru nemôže byť na ťarchu žalobcu, ak po predložení znaleckého posudku vypracovaného\nznalkyňou Mgr. Ing. Janou Pecníkovou navrhol zmenu petitu (súd zmenu návrhu pripustil uznesením č.\nk. 34Cb/42/2010-222 zo dňa 01.10.2015); žalobca ani inak konať nemohol, a to s odkazom na povinnosť\npostupovať s odbornou starostlivosťou, ktorá žalobcovi vyplýva z osobitných právnych predpisov\nv spojení s ust. § 216 ods. 1 a 2 CSP. Nemôže byť zároveň na ťarchu žalobcu, ak súd na návrh\nžalovaných 1/ a 2/ uložil vypracovať nový znalecký posudok, pričom znalec pri vyčíslení škody na\nStavbách použil odlišnú metodiku s iným výsledkom, ktorý následne súd použil vo svojom rozhodnutí.\nJe potom nesprávne a nespravodlivé, že aj keď bol žalobca v spore úspešný a súd uložil žalovanej 2/\nnahradiť škodu, súd mu za úspech v spore žiadne trovy nepriznal, naopak, uložil žalobcovi povinnosť\nnahradiť trovy neúspešnej žalovanej 1/ a žalovanej 2/. Súd podľa neho postupoval čisto formálne a na\nprejednávaný spor aplikoval spôsob, ustálený súdnou praxou pre jednoduché resp. štandardné spory\no zaplatenie, v ktorých výsledok sporu nie je závislý od znaleckého dokazovania. V prejednávanej\nveci platí, že žalobca právom podal žalobu o náhradu škody a v plnom rozsahu uniesol dôkazné\nbremeno, ktoré žalobcu zaťažuje; otázka výšky škody bola otázkou odbornou, ponechanou na znalecké\ndokazovanie, a zároveň žalobca bol v spore úspešný a skutočnosť, že výška škody bola ustálená až\nv poradí druhým znaleckým posudkom úspech žalobcu žiadnym spôsobom neznižuje, ovplyvňuje len\nvýšku priznanej náhrady škody.\n24. Žalobca navrhol, aby odvolací súd výrok II rozsudku súdu prvej inštancie zmenil takto: Žalovaný 2/\nje povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 402.063,23 EUR spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 402.063,23 EUR od 21.12.2010 do zaplatenia, a to do troch\ndní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrok III rozsudku súdu prvej inštancie zrušil. Výrok IV a\nV rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a o náhrade trov konania zmenil a rozhodol nasledovne: Žalobca\nmá voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100%, ktorá sa priznáva z prisúdenej sumy. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatne uznesením po právoplatnosti rozsudku. Žalovanej 1/ a žalovanej 2/ náhradu trov nepriznáva.\n25. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II a súvisiacemu výroku\no trovách konania podal odvolanie žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade má za to, že\nv konaní neporušil ustanovenia § 415 OZ ani § 417 OZ. Žalovaný v 2. rade bol v čase vzniku\nškody správcom predmetných nehnuteľností a teda sa riadne staral o zverený majetok a počínal si\ntak, aby na zverenom majetku nedochádzalo ku škodám. Žalovaný 2/ bol správcom predmetných\nnehnuteľností a nehnuteľnosti užíval tým, že ich prenajímal tretím osobám. Je teda zrejmé, že by\nkonal sám „proti sebe” a v rozpore s platnými právnymi predpismi, ak by vedome umožnil zmenšenie\nhodnoty a poškodenie majetku, ktorý mu bol zverený do správy. Nehnuteľnosti boli riadne poistené.\nCelý pozemok, na ktorom sa predmetná nehnuteľnosť nachádzala bol oplotený a vstup bol možný cez\ndvojkrídľovú plechovú bránu, ktorá bola riadne uzamknutá. Pri kontrolách, ktoré vykonával žalovaný\n2, ak bolo zistené poškodenie, bola následne zriadená náprava napr. zámky na bráne boli z dôvodu\npoškodenia niekoľkokrát vymieňané. Keďže bola predmetná nehnuteľnosť zo strany žalovaného v 2.\nrade prenajímaná a nájomcovia podpísali nájomnú zmluvu, posledná Zmluva o nájme č. 182/2008 so\nspoločnosťou KUBALASTAV, s.r.o., ktorú žalovaný v 2. rade predložil v konaní, bola prevádzkyschopná.\nJe zrejmé, že nájomca by neprevzal nehnuteľnosť do nájmu, ak by predmetná nehnuteľnosť nebola\nv stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Naviac, ako žalovaný v 2. rade uvádzal vo svojich\nvyjadreniach, bolo stráženie majetku počas trvania nájomných vzťahov v kompetenciách jednotlivých\nnájomcov.\n26. Poukázal na to, že v tomto konaní predložil správu mestskej polície preukazujúcu, že objekt, v\nktorom sa nachádzala predmetná nehnuteľnosť bola v mestskej polícii označená ako kontrolný bod,\nt.j. vykonávali sa pravidelne a zvýšené kontroly zo strany mestskej polície, aj v rozhodnom období\nt.j. v predpokladanom čase vzniku škody. Žalovaný v 2. rade postupoval v tejto súvislosti s odbornou\nstarostlivosťou aj tým, že ak mal podozrenie na možné zvýšené hrozby krádeží, požiadal mestskú políciu\no súčinnosť, aby vykonávali pravidelné kontroly a výjazdy na mieste samom za účelom zabezpečenia\nmajetku žalovaného v 2. rade.\nZ predloženého dôkazu žalovaným v 2. rade v tomto konaní vyplýva množstvo a frekvencia týchto\nnávštev.\n\n27. Ďalej poukázal na to, že súdny znalec Ing. Miloslav Ilavský, PhD. v znaleckom posudku č.\n118/2021 zo dňa 28.5.2021 na otázku č. 8 - posúdiť podľa rozsahu poškodenia nehnuteľnosti, či\nškoda mohla vzniknúť konaním v súvislosti s krádežou železných nosných častí znalec uviedol, že\nje možné konštatovať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že primárna príčina poruchy časti\nposudzovanej stavby bola spôsobená nefunkčnosťou oceľových tiahiel na zachytenie horizontálnych\nreakcií oblúkových strešných nosníkov a to z nasledovných príčin: neodborný úmyselný alebo\nneúmyselný zásah do tejto konštrukcie - fyzické odstránenie tiahiel, poškodenie tiahiel koróziou alebo\nnedostatočnou údržbou, poškodenie tiahiel vandalizmom, čo má za následok nepredvídané deformácie\noblúkového nosníka s následným kolapsom/zrútením. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že sám\nznalec uviedol, že predmetné deformácie boli nepredvídavé. Nie je teda možné konštatovať, že žalovaný\nv 2. rade porušil svoju právnu povinnosť v zmysle § 415 OZ, resp. zákonné povinnosti v zmysle § 6\nods. 3 a § 7 ods. 2 písm. a) zákona o majetku obcí tak, ako to súd uvádza v odôvodnení predmetného\nrozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že tak nie sú naplnené podmienky vzniku nároku žalobcu na\nnáhradu škody v zmysle § 420 OZ.\n28. Podľa žalovaného súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že výšku skutočnej škody na Stavbe\ns aberačnou poruchou ku dňu vzniku škody znalec v znaleckom posudku č. 118/2021 stanovil na\nsumu 196.386,12 EUR, pričom znalec skonštatoval, že pre prípad skutočnej škody nastala ekonomická\ntotálna škoda. Ako vyplýva zo znaleckého posudku na strane 344, znalec uvádza výšku škody z\ndôvodu neaberačných porúch t.j. poruchy vzniknuté v dlhom časovom intervale, pričom výška škody\nbola znalcom pre nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu stanovená na sumu 126.000,- Eur, od ktorej by\nmala byť podľa názoru žalobcu ešte odpočítaná suma všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vo vlastníctve\nžalobcu, ktorú znalec na strane 343 znaleckého posudku č. 118/2021 stanovil na sumu 25.500,- Eur.\nVýšku škody, na ktorej úhradu zaviazal žalovaného v 2. rade teda súd nestanovil správne, tak ako to\nznalec vyčíslil vo svojom posudku č. 118/2021.\n29. K priznaným úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne odo dňa 21.12.2010, teda odo dňa, ako\nsi žalobca uplatnil v žalobe do zaplatenia, uvádza, že v zmysle § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie\ns plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak\nnie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z\nomeškania ustanovuje vykonávací predpis. Žalovaný v 2. rade má za to, že povinnosť zaplatiť náhradu\nškody žalovanému v 2. rade vznikne až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba\nplnenia a až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania a teda žalobcovi\nvzniká nárok na úhradu úroku z omeškania až neuhradením plnenia v súdom stanovenej lehote, teda\nnie od 21.12.2010, ako žalobcovi priznal súd.\n30. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalovaný v 2. rade napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie\nkonanie.\n31. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý poukázal na to, že žalobca vo svojom\nodvolaní uvádza, že neaberačné poruchy majú na nehnuteľnosti rovnako negatívny dopad a znižujú\nkvalitu nehnuteľnosti. V tomto prípade však žalobca v konaní nepreukázal,\no koľko sa znížila kvalita nehnuteľnosti v čase jej užívania žalovaným v 2. rade. Žalobca\nv priebehu konania 14C/198/1996 vedeného na Okresnom súde Bratislava III 29.09.2006 protokolárne\nodovzdal Stavby do správy a užívania žalovaným 1 a 2, pričom žalobca sa rozsudkom Okresného súdu\nBratislava III zo dňa 18.03.2010, právoplatným dňa 01.07.2010 a vykonateľným dňa 22.07.2010 stal\nvlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalovaný v 2. rade teda reálne užíval nehnuteľnosti v období\nod 29.09.2006 do 01.07.2010. Vo svojom odvolaní žalobca poukazuje na skutočnosť, že výšku škody\nje správne určiť ako súčet dvoch zložiek: škody spôsobenej náhlou/aberačnou poruchou ale aj škody\nspôsobené neaberačnými poruchami. S uvedeným žalovaný v 2. rade nesúhlasí, ako v priebehu konania\nviackrát uviedli, je nutné v tomto prípade určiť jednoznačnú príčinu vzniku škody a následne určiť\nskutočnú výšku škody vzniknutej na predmetných nehnuteľnostiach. Z jednej škodovej udalosti totiž\nmohla žalobcovi vzniknúť len jedna škoda. Stotožňuje sa s názorom súdu, že výška škody v danom\nprípade nemôže byť vyššia, alebo rovnaká, ako všeobecná hodnota nehnuteľností pred poškodením,\nako konštatoval aj znalec na strane 226 znaleckého posudku č. 118/2021. Na strane žalobcu ako\nskutočného vlastníka Nehnuteľností by tak došlo k bezdôvodnému obohateniu v neprospech žalovaného\n2 ako škodcu. V tejto súvislosti považuje za irelevantné tvrdenia žalobcu vyjadrené v odvolaní, že stav\n\nstavieb vylučuje akékoľvek užívanie tej časti hlavnej stavby, na ktorej strecha nespadla, ako aj vedľajšej\nstavby. Uvedené tvrdenia sú v rozpore so zistením znalca vyjadreným v znaleckom posudku.\n32. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 18.1.2023.\nUviedol, že k argumentácii, o ktorú žalovaná 2/ opiera svoje tvrdenia sa už podrobne vyjadroval v\npriebehu konania. Ani jedno z týchto tvrdení nemôže žalovanú 2/ zbaviť zodpovednosti za škodu na jej\nzverených hodnotách. V konaní bol predložený znalecký posudok č. 96/2005 zo dňa 27.7.2005, v ktorom\nje podrobne opísaný technický stav nehnuteľností (ďalej aj “Stavby”), ktoré žalobca dňa 29.9.2006\nodovzdal do správy žalovanej 2/. Žalovaná 2/ Stavby prevzala bez akýchkoľvek výhrad, čo znamená, že\nStavby neboli poškodené a ich stav zodpovedal bežnému opotrebeniu a doby ich užívania. V konaní bolo\nrovnako preukázané fotodokumentáciou, vyhotovenou žalobcom, správcom úpadcu DANUBIAPRINT,\na.s., že v čase, keď malo dôjsť k ich odovzdaniu žalovanou 2/ žalobcovi, t.j. dňa 19.8.2010, dve stavby,\nkonkrétne stavba s.č. 1028 na parcele č. XXXXX/X a stavba s.č. 1082 na parcele č. XXXXX/XX sa\nnachádzali v stave objektívne vylučujúcom ich užívanie.\n33. Poukázal na to, že žalovaná 2/ namieta, že súd nevyhovel návrhu na vykonanie ďalšieho\ndokazovania k príčinám alebo prípadným neviditeľným vadám, nakoľko k zrúteniu časti strechy hlavnej\nstavby došlo nefunkčnosťou oceľových tiahiel. Námietku žalovanej 2/ nepovažuje za relevantnú. Znalec\nv znaleckom posudku č. 118/2021 pri vyčíslení všeobecnej hodnoty stavby s.č. 1028 na parcele č.\nXXXXX/X veľmi podrobne a zrozumiteľne opísal jej technický stav pred poškodením náhlou (aberačnou)\nporuchou, teda stav bez vady, ako aj možné príčiny tejto poruchy. Ak aj znalec definoval aberačnú\nporuchu ako “nepredvídanú poruchu stavby, ktorá vznikla v krátkom časovom intervale a spôsobila\nvznik škody na stavbe”, nepredvídanú poruchu nie je možné zamieňať za poruchu bez akejkoľvek\npríčiny, ktorej možno predísť. Znalec sa vyjadruje k aberačnej poruche a možným príčinám jej vzniku\nkonkrétne v bode 9 Znaleckého posudku „Stanovenie výšky škody na stavbe s.č. 1028 na p.č. XXXXX/\nX - ABERAČNÁ PORUCHA 29.4.2010“ na str. 218 znaleckého posudku, kde uvádza, že príčinou náhlej\nporuchy môžu byť:\n- neodborný úmyselný alebo neúmyselný zásah do tejto konštrukcie - fyzické odstránenie tiahiel,\n- poškodenie tiahiel koróziou alebo nedostatočnou údržbou,\n- poškodenie tiahiel vandalizmom.\nŽalovaná 2/ nevedela preukázať, ako sa nájomcovia v priebehu rokov 2006 - 2010 o dotknutú stavbu\nstarali, nepredložila žiadny písomný záznam o vykonanej kontrole plnenia povinností\nz nájomnej zmluvy. Žalovaná 2/ nevedela preukázať, kedy a z akého dôvodu bol ukončený nájomný\nvzťah s posledným nájomcom KUBALASTAV, s.r.o. Je preto dôvodné predpokladať, že pri náhlej\n(aberačnej) poruche došlo k súhre všetkých troch znalcom uvádzaných príčin, ktoré viedli k zrúteniu\nčasti strechy. Ak aj znalec uviedol charakteristiku aberačnej poruchy ako nepredvídanej poruchy, v\nprípade, ak by nedošlo k neodbornému zásahu a fyzickému odstráneniu tiahiel, alebo ak by bola\nzabezpečená dostatočná údržba stavby tak aby nedošlo k obnaženiu železných konštrukcií a pôsobeniu\npoveternostných vplyvov priamo na konštrukciu, alebo by nedošlo k poškodeniu tiahiel vandalmi pri\nrozoberaní stavby, a teda k nepredvídanej aberačnej poruche a zrúteniu časti strechy, by vzhľadom na\nkonštrukciu a predpokladanú životnosť hlavnej stavby, ktorá bola opísaná nielen v poslednom znaleckom\nposudku ale aj už v skoršie vyhotovených znaleckých posudkoch, nedošlo.\n34. Žalobca poukazuje na to, že žalovaná 2/ na záver odvolania namieta, že súd nesprávne určil výšku\nškody, ktorú priznal žalobcovi; podľa žalovanej 2/ mal súd vychádzať z toho, že\nv znaleckom posudku znalec:\ni) sumu totálnej ekonomickej škody (na hlavnej stavbe súp. č. 1028 parc. č. XXXXX/X) z titulu aberačnej\nporuchy stanovil vo výške 196.386,12 Eur [dopĺňame str. 242 znaleckého posudku, Výška škody\n(skutočná)],\nii) uvádza škodu spôsobenú neaberačnou poruchou, stanovenú v sume 126.000,- Eur [dopĺňame bod\n16 znaleckého posudku Výšky škody z titulu neaberačných porúch bod 16.1.2 str. 344 výška škody k\n29.4.2010], od ktorej podľa žalovanej 2/ by mala byť odpočítaná všeobecná hodnota nehnuteľností v\nsume 25.500,- Eur [dopĺňa, že ide o sumu určenú znalcom v bode 15 znaleckého posudku „Všeobecná\nhodnota Stavieb vrátane príslušenstva s vadou\nk roku 2021“, str. 343]. Žalovaná 2/ však správne vyčíslenie škody, ktorá by mala vyplývať zo znaleckého\nposudku, neuviedla. Žalobca zotrváva na vyčíslení škody, ktoré uviedol\nv odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu, ktorá pozostáva:\n\niii) zo škody, ktorá vznikla z dôvodu aberačnej poruchy zrútením časti strechy na stavbe súp.č. 1028 na\nparcele č. XXXXX/X, vyčíslenej ku dňu 29.4.2010 v sume 196.386,12 Eur [str. 242 znaleckého posudku,\nVýška škody (skutočná)], a\niv) zo škody, ktorá vznikla z titulu neaberačných porúch na všetkých troch stavbách a príslušenstve,\nktorú znalec ku dňu 19.8.2010, kedy mali byť Stavby odovzdané žalobcovi a žalobca Stavby neprevzal,\nvyčíslil v sume 205.677,11 Eur, táto suma predstavuje rozdiel medzi všeobecnou hodnotou týchto\nnehnuteľností ku dňu 18.9.2010 pred ich poškodením [bod 13 znaleckého posudku, Všeobecná hodnota\ncelkom 299.914,91 Eur str. 308] a všeobecnou hodnotou týchto nehnuteľností ku dňu 18.9.2010 po ich\npoškodení [bod 14 znaleckého posudku Všeobecná hodnota celkom 94.238,80 Eur].\n35. K odvolaniu žalobcu a žalovaného v 2. rade zaslal vyjadrenie žalovaný v 1. rade, ktorý vo vzťahu k\nvýroku IV napadnutého rozhodnutia uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej\ninštancie, ktorý vo veci náhrady trov konania rozhodol v zmysle § 255 CSP. Nemožno sa podľa jeho\nnázoru stotožniť s argumentáciou žalobcu v odvolaní a to, že postup súdu bol čisto formálny a že na\nprejednávaný spor aplikoval spôsob ustálený súdnou praxou pre jednoduché, resp. štandardné spory o\nzaplatenie. Žalovaný 1 poukazuje na skutočnosť, že voči nemu bola žaloba v plnom rozsahu zamietnutá,\na to z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie v spore. Z uvedeného dôvodu nemožno preto ani\nnahliadať na žalovaného 1 ako na účastníka konania, ktorý svojim protiprávnym konaním zapríčinil,\nže druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, ani ako na účastníka, ktorý bol v spore\nneúspešný. Opak je pravdou, keďže žalobca podal voči žalovanému 1 žalobu nedôvodne, čo súd svojím\nrozhodnutím potvrdil, preto je žalobca aj povinný znášať vo vzťahu k žalovanému 1 trovy, ktoré tomuto\nv konaní vznikli. Vo vzťahu k žalovaným 2 uvádzaným skutočnostiam v jeho odvolaní, má žalovaný 1\nza to, že tieto nie sú spôsobilé spochybniť závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku I rozsudku.\nVzhľadom na uvedené, žalovaný 1 v tejto súvislosti uvádza, že vo vzťahu k výroku I rozsudku súdu\nprvého stupňa má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym\nskutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza zo správneho právneho a skutkového posúdenia veci, je\nzákonné a v plnej miere preskúmateľné.\n36. K vyjadreniu žalovanej 1/ k odvolaniu žalobcu a odvolaniu žalovanej 2/ poukázal žalobca písomným\npodaním zo dňa 9.2.2023 na to, že žalovaná 1/ nesúhlasí s odvolacou námietkou žalobcu proti výroku\nIV napadnutého rozsudku, ktorým jej Okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100% z dôvodu, že v spore bola úspešná a Okresný súd žalobu voči nej zamietol. Je pravdou, že\nsúd žalobu voči žalovanej 1/ zamietol, keď jej žalobnú obranu vyhodnotil tak, že žalovaná 1/ za škodu,\nspôsobenú žalobcovi na dotknutých nehnuteľnostiach, nenesie zodpovednosť. Na výrok o náhrade\ntrov konania žalovanej 1/ proti žalobcovi aplikoval Okresný súd ust. § 255 ods. 1 CSP. Zastáva názor,\nže sú tu iné dôvody, pre ktoré nie je správne, aby súd priznal žalovanej 1/ proti žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, aj keď výsledok sporu je pre žalovanú 1/ úspechom. Vo\nvšeobecnosti, koncepcia úpravy trov konania v ustanovení § 255 ods. 1, podľa ktorej má byť neúspešná\nstrana sporu zaviazaná povinnosťou uhradiť druhej strane náklady vynaložené na vedenie sporu, nemá\nodrádzať od uplatnenia práva na ochranu, ale naopak, má odrádzať od svojvoľného podávania zjavne\nneodôvodnených alebo šikanóznych žalôb. Dôvody námietky žalobcu proti výroku IV napadnutého\nrozsudku spočívajú v tom, že bez ohľadu na rozsah škody, priznanej súdom žalobcovi napadnutým\nrozsudkom, v konaní bola preukázaná nielen dôvodnosť samotnej žaloby, ale žalobu nie je možné v\nžiadnom prípade označiť za šikanóznu, a to ani voči žalovanej 1/. Je prirodzené, že v čase rozhodnom\npre vznik škody, kedy vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam svedčalo žalovanej 1/ a žalovaná 2/\ndotknuté nehnuteľnosti len spravovala, žalobca (z dôvodu právnej istoty) za subjekt zodpovedný za vznik\nškody a teda vecne legitimovaný na strane žalovaných označil tak žalovanú 1/ ako aj žalovanú 2/. Až v\npriebehu konania súd na základe posúdenia tvrdení a dôkazov predkladaných žalovanými, za nositeľa\nzodpovednosti za spôsobenú škodu ustálil konkrétny subjekt, t.j. žalovanú 2/. Ak aj súd vo výroku I\nnapadnutého rozsudku žalobu voči žalovanej 1/ zamietol, domnieva sa, že je správne a spravodlivé na\nrozhodnutie o nároku žalovanej 1/ na trovy konania voči žalobcovi aplikovať dôvody osobitného zreteľa\npodľa § 257 CSP a prihliadať na celé konanie, jeho priebeh od podania žaloby až po (už v poradí druhé)\nrozhodnutie súdu, charakter sporu, či správanie sa strán sporu a hodnotiť všetky relevantné okolnosti\nprípadu.\n37. K vyjadreniu žalovanej 2/ uviedol, že žalovaná 2/ opakovane tvrdí, že: nie je možné jednoznačne\nurčiť samotnú príčinu vzniku škody, či už aberačnej alebo neaberačnej, bolo povinnosťou žalobcu\npreukázať, o koľko sa znížila kvalita dotknutých nehnuteľností v čase užívania žalovanou 2/, alebo po\n\nzrútení časti strechy hlavnej stavby dňa 29.4.2010 nebolo vylúčené užívanie zvyšnej časti stavby. K\nuvedeným tvrdeniam už len stručne uvádza, že to bola žalovaná 2/, ktorá po predložení znaleckého\nposudku žalobcom navrhla vyhotovenie nového znaleckého posudku a sformulovala otázky, na ktoré\nznalec, Ing. Miloslav Ilavský, PhD. v znaleckom posudku č. 118/2021 odpovedal. Domnieva sa, že tak\nako súd, ani strany sporu nie sú odborne spôsobilé posudzovať, hodnotiť alebo kritizovať, akú metodiku,\nkritéria alebo postup k vypracovaniu znaleckého posudku a k zodpovedaniu otázok, formulovaných\ntakmer výlučne žalovanou 2/ znalec zvolí (znovu opakuje, že samotný znalec považoval otázky kladené\nžalovanou 2/ za nepresné a nejednoznačné). CSP však súdu ukladá povinnosť zákonným postupom\nvyhodnotiť všetky dôkazy, a to najskôr samostatne ako aj v ich súvislostiach a z takto vykonaného\nhodnotenia určiť, ktoré údaje zo znaleckého posudku sú pre vyčíslenie celkovej škody na dotknutých\nnehnuteľnostiach relevantné a ktoré relevantné nie sú.\n38. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 9.2.2023 zotrval na svojej\ndoterajšej argumentácii.\n39. Taktiež žalovaný v 1. rade vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že sa pridŕža svojich\npredchádzajúcich vyjadrení.\n40. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom\na dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol\nv súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v\nBratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 5.12.2024. Po oboznámení\nsa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, odvolaniami žalobcu i žalovaného v 2. rade a následnými\npísomnými vyjadreniami dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu ani žalovaného v 2. rade\nproti výrokom vo veci samej (výroky II a III) nie je možné vyhovieť. Ako dôvodné posúdil odvolací súd\nodvolanie žalobcu proti výroku V.\n41. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n42. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\n43. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu voči žalovaným v 1. a\n2. rade na náhradu škody, ku ktorej došlo na nehnuteľnostiach - stavbách súpisné číslo 1082, parcela\nč. XXXXX/X,XXXXX/XX a XXXXX/XX, katastrálne územie J.-L. C. (ďalej spolu len „Stavby“). Súd prvej\ninštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 34Cb/42/2010-265 zo dňa 5.12.2017, ktorým žalobu voči\nobom žalovaným zamietol. Uznesením č. k. 2Cob/110/2018 zo dňa 5.3.2019 Krajský súd v Bratislave\nzrušil rozsudok Okresného súdu č. k. 34Cb/42/2010-265 zo dňa 5.12.2017 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, keďže nepovažoval za správne posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade a\ndopad tohto posúdenia na samotnú žalobu, konštatoval, že právny základ žaloby je daný, keď nebolo\nsporné, že na nehnuteľnostiach (Stavbách) v čase, keď boli v správe žalovaného v 2. rade vznikla\nškoda, a konštatoval, že žalovaný v 2. rade nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali zbavenie\nsa zodpovednosti za vzniknuté škody. Po zrušení prvého rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal\npredovšetkým pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného v 1. rade a dospel k záveru, že nie je v spore\npasívne vecne legitimovaný (výrok I, ktorý nie je predmetom odvolania). Ďalej sa súd zaoberal spornou\notázkou vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a to či sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti\nza škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Uznesením č. k. 34Cb/42/2010-360 zo dňa 26.2.2021 na návrh\nžalovaných v 1. a 2. rade ustanovil znalca Ing. Miroslava Ilavského, PhD., ktorý dňa 1.6.2021 predložil\nsúdu znalecký posudok č. 118/2021 zo dňa 28.5.2021 (ďalej len Znalecký posudok Ing. Ilavského).\nSúd prvej inštancie pri určení výšky škody priznanej žalobcovi vo výroku II vychádzal práve z tohto\nZnaleckého posudku.\n44. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku vo výrokoch II a III, keďže súd\nprvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom\n\nvysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy\nvyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými\npodstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím\nnámietkam týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia dopĺňa odvolací súd nasledovné:\n45. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími dôvodmi žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ustanovenia § 365 ods. 1\npísm. f) CSP. Podľa žalobcu, o výške škody súd rozhodol na základe záverov, vyslovených znalcom v\nZnaleckom posudku Ing. Ilavského, keď žalobcovi priznal len škodu, ktorá vznikla následkom Aberačnej\nporuchy na stavbe súp.č. 1082, postavenej na parcele č. XXXXX/X. Skutkové zistenia, ktoré súd vyvodil\nz tohto znaleckého posudku a ktoré viedli k záveru súdu o výške škody spôsobenej na dotknutých\nnehnuteľnostiach - Stavbách, nie sú podľa jeho názoru správne. Má za to, že súd prvej inštancie\nnesprávne zo znaleckého posudku vyvodil, že žalobca má nárok na náhradu škody, vyčíslenú znalcom\nna stavbe súp.č. 1028 na parcele č. XXXXX/X (hlavná stavba) len v dôsledku náhlej/aberačnej poruchy\nzrútením časti strechy.\n46. Z odvolania žalobcu je teda zrejmé, že dôvodom odvolania je podľa žalobcu nesprávne určená\nvýška škody, pričom napáda rozsudok v rozsahu výroku III, ktorým bola žaloba voči nemu vo zvyšku\nzamietnutá, aj to len čiastočne, pretože sa domáha zmeny tak, že žalovanému v 2. rade bude\nuložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 402.063,23 Eur ako súčet priznanej sumy 196.386,12 Eur z\ntitulu škody spôsobenej náhlou/aberačnou poruchou a nepriznanej sumy 205.677,11 Eur z titulu škody\nspôsobenej neaberačnými poruchami. Odvolanie teda smeruje do zamietnutia zvyšnej časti žaloby v\nsume 205.677,11 Eur.\n47. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vyhodnotil výšku škody, keď dospel k záveru,\nže žalobcovi vznikla porušením právnej povinnosti žalovaným v 2. rade škoda titulom aberačnej poruchy,\nktorej výšku určil znalec. Vychádzal pritom zo záverov znaleckého posudku, ktorý v odpovedi na otázku č.\n7 stanovil skutočnú škodu vzniknutú na nehnuteľnosti poškodením v roku 2010. Znalec uviedol, že v roku\n2010 vznikla na jednej stavbe (skladová hala s vstavbou s.č. 1028 na p.č. XXXXX/X) náhla/aberačná\nporucha dňa 29.4.2010. V súlade s platnými právnymi predpismi sa v takýchto prípadoch stanovuje\nvýška škody k termínu vzniku poruchy. Pri posudzovaní je možné stanoviť dva rozdielne výsledky a\nto stanoviť výšku škody ako tzv. skutočnú škodu alebo stanoviť výšku škody pre prípad uvedenia do\npôvodného stavu. Keďže uvedenie do pôvodného stavu žalobca nežiadal, súd prvej inštancie správne\nustálil výšku škody tak, ako to vyčíslil znalec t.j. vo výške 196.386,12 Eur. Podľa odvolacieho súdu\nnie je právny dôvod, aby súd pripočítal k výške škody aj sumu určenú znalcom titulom neaberačnej\nporuchy 205.677,11 Eur. Je síce pravdou, že túto sumu určil znalec v znaleckom posudku v odpovedi na\notázku č. 6, tento výpočet je však pre posúdenie, resp. stanovenie skutočnej výšky škody irelevantný.\nSúdny znalec určil výšku škody pre tzv. neaberačné poruchy, kedy je možné stanoviť výšku škody\nna nehnuteľnosti ako rozdiel jej všeobecnej hodnoty bez vady a hodnoty s vadou. Keďže však súd v\nkonaní nezisťoval rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti bez vady a hodnotou s vadami, je tento výpočet\npre výsledky dokazovania nadbytočný. Bolo vecou súdu prvej inštancie, aby vychádzal z tých záverov\nznaleckého posudku, ktoré majú právnu relevanciu pre posúdenie konkrétneho nároku na náhradu\nškody.\n48. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné\nobjektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy\nsú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v\npeniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové\nhodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch\nvyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo\núčelné. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Škoda sa uhrádza v\npeniazoch. Ak o to poškodený požiada a súčasne, ak je to účelné a možné, umožňuje zákon uhradiť\nškodu navrátením do pôvodného stavu. Naturálna náhrada (náhrada navrátením do pôvodného stavu)\nteda neprichádza do úvahy bez žiadosti poškodeného. Na vznik práva na náhradu škody musia\nbyť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením\npovinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „Ústavný súd SR“) v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010, podľa\n\nktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním\n(opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná.\n49. V prejednávnej veci bolo v konaní preukázané, že k vzniku škody došlo v dôsledku pádu\nčasti skladovej haly s vstavbou, žalobcovi preto vznikol nárok na náhradu škody, ktorú titulom tejto\naberačnej poruchy vyčíslil znalec a prípadné iné výpočty znalca (reagujúc na položené otázky iniciované\nžalovanými) nemajú vplyv na tento záver. Súdny znalec vyčíslil skutočnú škodu ku dňu škodovej udalosti\nt.j. 29.4.2010 vo výške 196.386,12 Eur, pričom ide o odbornú otázku, preto súd správne vychádzal z\ntohto výpočtu.\n50. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok je v napadnutom rozsahu vo\nvýroku III vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n51. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolaním žalovaného v 2. rade, ktoré smerovalo voči\nzaväzujúcemu výroku II. Žalovaný v 2. rade má za to, že bolo preukázané, že neporušil ust. § 415, ani\n§ 417 OZ.\n52. Podľa ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Občiansky zákonník“) je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo\nku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na\nvšetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a má formu generálnej prevencie. Pokiaľ dôjde k\nporušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto\nporušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.\nV zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti. Za škodu však nie je zodpovedný ten, kto ju spôsobil, keď odvracal priamo hroziace\nnebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, ak sa za daných okolností nedalo odvrátiť iným spôsobom.\nSpôsobený následok nesmie byť rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Takisto\nnezodpovedá za škodu ten, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku.\n53. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti posúdenia predpokladov\nvzniku zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalobcovi konaním žalovaného v 2 rade. Predovšetkým\nodkazuje na ods. 63 až 65 napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie odôvodnil svoj záver o\nporušení právnej povinnosti žalovaným v 2. rade vykonať opatrenia na zamedzenie alebo zníženie\nmožnosti vzniku škody a porušení povinnosti riadne užívať a chrániť pred poškodením zverený majetok.\nŽalovaný v 2. rade v odvolaní opakuje svoju argumentáciu, s ktorou sa súd prvej inštancie správne a\nvyčerpávajúco vysporiadal.\n54. Ako už bolo uvedené, Občiansky zákonník v § 415 ukladá každému povinnosť zachovávať taký\nstupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne\nčasové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť\nalebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku či životnému prostrediu.\nPrevenčná povinnosť a zodpovednosť za jej porušenie prichádza do úvahy často aj v prípade, ak\nškoda nevznikla priamo vlastným správaním škodcu, ale v dôsledku zanedbania dohľadu, ktorý mal\npodľa normálneho behu vecí vykonávať. Žalovaný v 2. rade vedel a bolo preukázané, že do areálu\nVajnorská vnikajú neoprávnené osoby, ktoré Stavby postupne rozoberajú; pričom žalovaný v 2. rade\nzanedbal nielen dohľad, ale aj prijatie takých opatrení, ktoré je možné rozumne očakávať v prípade\nrizika, zodpovedajúcemu miestu, kde sa areál nachádzal. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu\nzáveru, že pokiaľ došlo k poruche - zrúteniu časti Stavby v dôsledku úmyselného (alebo neúmyselného)\nneodborného zásahu tretej osoby, je zrejmé, že žalovaným v 2. rade označené a sčasti preukázané\nprijaté opatrenia neboli dostatočné na ochranu zvereného majetku pred poškodením. Pri preukázanej\nvedomosti žalovaného v 2. rade o pretrvávajúcej a reálnej hrozbe vandalizmu, krádeží, resp. vstupu\nneoprávnených osôb na cudzí pozemok (do areálu daného objektu), nemožno prijaté opatrenia zjavne\npovažovať za dostatočné a zbavujúce žalovaného v 2. rade zodpovednosti za vzniknutú škodu, ani\npreukazujúce žalovaným v 2. rade tvrdenú riadnu starostlivosť o zverené Nehnuteľnosti. Nemožno\nsúhlasiť ani s tvrdením žalovaného v 2. rade, že treba vziať do úvahy, že sám žalobca nevykonal žiadne\nopatrenia na ochranu majetku. Je síce pravdou, že rozhodnutie o určení vlastníctva bol vydané dňa\n18.3.2010, právoplatnosť však nastala až dňa 1.7.2010 a k odovzdaniu a prevzatiu Nehnuteľností mohlo\ndôjsť až po právoplatnosti rozsudku. Do toho času niesol riziko vzniku škôd žalovaný v 2. rade.\n\n55. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi\nvznikom škody a porušením právnej povinnosti žalovaným v 2. rade. Znalec v znaleckom posudku č.\n118/2021 pri vyčíslení všeobecnej hodnoty stavby s.č. 1028 na parcele č. XXXXX/X podrobne opísal jej\ntechnický stav pred poškodením náhlou (aberačnou) poruchou, ako aj možné príčiny tejto poruchy. Ak aj\nznalec definoval aberačnú poruchu ako „nepredvídanú poruchu stavby, ktorá vznikla v krátkom časovom\nintervale a spôsobila vznik škody na stavbe”, nepredvídanú poruchu nie je možné zamieňať za poruchu\nbez akejkoľvek príčiny, ktorej možno predísť. Vo vzťahu k určeniu výšky škody ku dňu 29.04.2010\ns aberačnou poruchou znalec na strane 218 znaleckého posudku č. 118/2021 skonštatoval, že s\npravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, primárna príčina poruchy časti Stavby bola spôsobená\nnefunkčnosťou tiahiel na zachytenie horizontálnych reakcií oblúkových strešných nosníkov. Nefunkčnosť\ntiahiel mohli podľa odborného názoru znalca spôsobiť tri príčiny, a to (1) neodborný alebo úmyselný\nzásah do konštrukcie (fyzické odstránenie tiahiel), (2) poškodenie tiahiel koróziou alebo nedostatočnou\núdržbou a (3) poškodenie tiahiel vandalizmom. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že\nhociktorá takáto príčina pádu časti Stavby by predstavovala poškodenie práve z dôvodu nedostatočnej\núdržby a teda starostlivosti o Nehnuteľnosti zo strany žalovaného v 2. rade ako správcu nehnuteľností.\nPodľa odvolacieho súdu odpoveď znalca na otázku č. 7 bola zrozumiteľná a súd nemá dôvod o výpočte\na záveroch pochybovať, preto by bolo nadbytočné prípadné dopĺňanie znaleckého dokazovania.\n56. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalovaného v 2. rade, že súd prvej inštancie\nnestanovil správne výšku škody. Ako už bolo uvedené, pri určení výšky škody vychádzal súd prvej\ninštancie správne zo znaleckého posudku, ktorý určil skutočnú škodu ku dňu škodovej udalosti. Keďže\nškoda vznikla z dôvodu aberačnej poruchy zrútením časti strechy, súdny znalec stanovil skutočnú výšku\nškody vzniknutú týmto poškodením.\n57. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného v 2. rade týkajúcou sa priznaných\núrokov z omeškania, konkrétne začiatku doby omeškania. Podľa žalovaného v 2. rade vzniká povinnosť\nzaplatiť náhradu škody až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým bol nárok priznaný. Súd prvej\ninštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania v súlade s jeho žalobou aplikujúc ust. § 517 ods. 2 OZ a\nsprávne konštatoval, že žalovaný v 2. rade tvrdenie žalobcu, že žalovaného v 2. rade vyzval na náhradu\nškody listom zo dňa 18.10.2010, nesporoval. Žalovaný v 2. rade nemôže v odvolacom konaní uvádzať\nnové skutkové tvrdenia spochybňujúce nárok žalobcu, naviac úrok z omeškania bol priznaný v súlade\nso zákonom. Podľa súdnej judikatúry škodca sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak nesplní dlh v\ndeň nasledujúci po dni, kedy bol poškodeným požiadaný o splnenie.\n58. Vzhľadom na uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je správny aj\nv napadnutom výroku II a preto ho ako vecne správny podľa § 378 ods. 1 CSP potvrdil.\n59. Odvolací súd preskúmal aj odvolaním napadnuté súvisiace výroky o trovách konania a dospel k\nzáveru, že výrok IV, ktorým súd rozhodol, že žalovaný v 1. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania je správny a výrok V, ktorým rozhodol, že žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 66,42% je potrebné zmeniť.\n60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n61. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.\n62. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď\nstrany sporu stoja proti sebe a je na mieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila,\ndostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Esenciálnym kritériom priznania náhrady trov\nkonania je teda zásada úspechu v spore, ktorá je premietnutá do ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.\nPredmetná zásada sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej\nstrane vzniknuté trovy konania. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žaloby a výroku, ktorým sa\nrozhodlo vo veci samej, pričom tento môže mať aj žalobca, aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo\nveci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným návrhom, t.j. ak sa žalobe vyhovie\nv celom rozsahu. Žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá\n(bližšie viď napr. nález ÚS SR, II. ÚS 399/2019-37 zo dňa 15.04.2020).\n\n63. Na základe vyššie uvedených teoretických východísk tak možno konštatovať, že rozhodnutie o\nnáhrade trov konania je neoddeliteľne späté s rozhodnutím vo veci samej. Odvolací súd preto s\npoukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie v meritórnom rozhodnutí vo výroku I žalobu proti\nžalovanému v 1. rade v celom rozsahu zamietol (pričom v tejto časti zároveň predmetné rozhodnutie\nnebolo napadnuté opravným prostriedkom) uvádza, že aplikovanie ustanovenia § 255 ods. 1 CSP\npri rozhodovaní o náhrade trov konania zo strany súdu prvej inštancie je v danom prípade správne\na legitímne, a to práve s poukazom na vyššie uvedenú zásadu úspechu. Nemožno sa stotožniť s\nargumentáciou žalobcu v odvolaní a to, že postup súdu bol čisto formálny a že na prejednávaný spor\naplikoval spôsob ustálený súdnou praxou pre jednoduché, resp. štandardné spory o zaplatenie. Odvolací\nsúd zdôrazňuje, že žaloba bola voči žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu zamietnutá, a to z dôvodu\nnedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore. Z uvedeného dôvodu nemožno preto ani nahliadať na\nžalovaného v 1. rade ako na účastníka konania, ktorý svojim protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá\nstrana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, ani ako na účastníka, ktorý bol v spore neúspešný.\nKeďže žalobca podal voči žalovanému v 1. rade žalobu nedôvodne, čo súd svojím rozhodnutím potvrdil,\nje povinný znášať vo vzťahu k žalovanému v 1. rade trovy, ktoré tomuto v konaní vznikli.\n64. Jedinou výnimkou zo zásady úspechu, ktorú Civilný sporový poriadok pripúšťa, je ustanovenie §\n257 CSP, účelom ktorého je zmiernenie dôsledkov právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania\nzavedením moderačného práva, avšak samotný procesný predpis zároveň v predmetnom ustanovení\nvyžaduje, aby sa jednalo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom tieto\npodmienky musia byť splnené kumulatívne. Ustálená súdna prax a rovnako tak aj sám zákonodarca\nkonštatuje, že uplatnenie tohto osobitného kritéria sa musí vykladať prísne reštriktívne a nie je možné\nnaň prihliadať kedykoľvek, v zmysle svojvôle a najmä bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o\ntrovách konania. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje\nkumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.\nPodľa súdnej judikatúry použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam prípadu\na musí mať výnimočný charakter. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k\nurčitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je\ndaný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo,\nktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (III. ÚS 292/07, I. ÚS 303/12), ale ide o\nprvok individualizácie. Odvolací súd v tomto prípade nenachádza žiaden dôvod na aplikáciu citovaného\nustanovenia.\n65. Pokiaľ teda ide o napadnutý výrok IV, odvolací súd ho z dôvodov uvedených v odsekoch 59 až 63\nako vecne správny potvrdil.\n66. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v\nnapadnutom výroku V nie je správne. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z čistého\núspechu žalovaného v 2. rade, pričom úspešnosť v spore posudzoval len z hľadiska priznanej výšky\nškody a základ sporu nezohľadnil. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých\nvýška plnenia závisí od úvahy súdu alebo výsledkov znaleckého dokazovania. V týchto prípadoch však\nnejde o procesne neúspešného účastníka, ak mu bola priznaná aspoň časť nároku. Je potrebné totiž\nrozlišovať, čo je základné a čo sprevádzajúce. Je nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalobca,\npokiaľ ide o základ, porušenie povinností žalovaným 2 a zásah do jeho práv, podal žalobu dôvodne a iba\nčiastočne bol úspešný, pokiaľ ide o samotnú výšku škody. Bolo by teda nespravodlivé, aby v konečnom\nvýsledku bol žalobca povinný hradiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania. Odvolací súd má za\nto, že je vhodné aplikovať ust. § 255 ods. 2 o náhrade trov podľa úspechu, avšak náhradu trov pomerne\nnerozdeliť, ale vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Týmto rozhodnutím je\nzohľadnený úspech žalobcu čo do základu sporu a na druhej strane jeho z väčšej časti neúspech čo\ndo priznanej sumy. Pokiaľ ide o prípadnú aplikáciu § 257 CSP, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie\nv ods. 63.\n67. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok V podľa § 388 CSP zmenil.\n68. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n\n69. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1\nv spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Pre postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o\nnároku na náhradu trov odvolacieho konania je podstatný spôsob ako odvolací súd rozhodol o opravnom\nprostriedku. Keďže každá zo strán sporu mala v odvolacom konaní vo veci samej čiastočný úspech\n(žalobca nebol úspešný čo do odvolania proti výroku III a žalovaný v 2. rade nebol úspešný čo do\nodvolania proti výroku II), odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán nepriznal.\n70. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "34Cb/42/2010", "guid": "2b4fd077-e960-46ed-b459-c357bf596f3e:fe09e766-5574-491d-9e9b-cfba5d62924c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45924d35-e787-4d32-b53b-74517146d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1"}, {"guid": "ussr:aef3329b-8670-49da-bbc7-d25612eaa3e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aef3329b-8670-49da-bbc7-d25612eaa3e4"}, {"guid": "ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 292/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 345, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28"}, {"guid": "3f41c0fd-6e66-4b11-b073-e931bd624b7f:be325f9f-9e70-4fa0-8e94-1b71258774b1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7115206742.12", "spisova_znacka": "2Cob/110/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/110/2018 z 28. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-06-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7115206742.12"}, {"guid": "ec99d3fc-9020-40f0-8efb-c302d91e53f4:1cfbf7a1-36fa-4f33-b180-6e312a702bf8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1112218459.1", "spisova_znacka": "3Cob/300/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/300/2016 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1112218459.1"}, {"guid": "2b4fd077-e960-46ed-b459-c357bf596f3e:fe09e766-5574-491d-9e9b-cfba5d62924c", "ecli": null, "spisova_znacka": "34Cb/42/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 34Cb/42/2010 z 30. 11. 2011", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2011-11-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2b4fd077-e960-46ed-b459-c357bf596f3e:fe09e766-5574-491d-9e9b-cfba5d62924c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:61798466-de72-4769-a22b-c8b3ca861e9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.322.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2026 z 10. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.322.2026.2"}, {"guid": "cef88337-f38b-4d65-9895-20fb7bcc571f:dd234ab4-bd4e-4aa3-9568-114e03218e4c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8413202407.1", "spisova_znacka": "2Obdo/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/7/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8413202407.1"}, {"guid": "492d79cc-d594-4068-ab3f-e985e22d883d:bcd9f62c-2a4e-48f9-8452-1d75eb2ba6a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8413202407.9", "spisova_znacka": "2Obdo/6/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/6/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8413202407.9"}, {"guid": "3c955ae0-ea87-43b8-9ef3-92148f14cb0c:c5fadd1b-f796-4da9-a505-a1e434a830a6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:8413202407.13", "spisova_znacka": "2Cob/19/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/19/2026 z 30. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:8413202407.13"}]}